2011, 2014, Časová línia, Krajina, Liptov, Slovenská krajina

Važec

Hits: 1273

Važec leží v Liptovskej kotline, v údolí Bieleho Váhu v nadmorskej výške 788 metrov nad morom. Nemecký názov pre obec je Waagsdorf, maďarský Vázsec. Na ploche 59.68 km(Wikipedia) tu žije takmer 2 500 obyvateľov (vysoke-tatry.info). Chotárne názvy „Turie pole“, Turapula svedčia o starobylosti osídlenia (Michal Hybena). Obec založil šoltýs Gerhardt v roku 1280. Vlastníkmi obce boli najmä Szentiványiovci, Szmreczányiovci a Baánovci (vysoke-tatry.info). V roku 1310 sa spomína osada Bilansko pri Bilanskej vode (obecvazec.sk). V roku 1931 takmer celá obec, charakteristická drevenicami, vyhorela. Važec bol vďačným miestom tvorby mnohých maliarov, dôkladne ho preskúmali národopisci, pretože tradície ľudového odievania, zvykov a umenia sa zachovali v neštylizovanej a čistej podobe až do záveru 20. storočia. K obci sa viaže Važecká jaskyňa s kvapľovou výzdobou (vysoke-tatry.info). Pomenovanie obce pochádza od rieky Váh (Michal Hybena). Važec je charakteristický ľudovým staviteľstvom, ktoré nesie charakteristické znaky horských oblastí. Pôvodné zrubové jednopriestorové domy – „Drevenice“ sa stavali v nepravidelnom zoskupení. Stavali sa prevažne zo smrekového dreva, pričom na základy, priečky a sýpky sa používal riečny kameň spájaný hlinenou maltou. Charakteristický je aj ľudový kroj. Šil sa s ľanového plátna a bieleho súkna, ktoré boli vyrábané z ľanu a vlny. Používala sa aj kožušina. Zachovala sa forma dlhého košeľovitého odevu (Michal Hyben).

Literatúra

Hyben Michal, 1981: Važec, Osveta, Martin, Osveta, 344 pp.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2007, 2009, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Oslavné reportáže, Považské reportáže, Reportáže, Slovenská krajina, Slovenské reportáže

Marhát

Hits: 10556

Vrch Marhát je najvyšším bodom Krahulčích vrchov, leží v nadmorskej výške 748.2 metrov. Na vrchu bolo praveké osídlenie – výšinné sídlisko z neskorej doby bronzovej a staršej doby železnej. Hallštaské hradisko bolo opevnené valom s kamennou deštrukciou. Hradisko tvorilo významnú funkciu strážneho bodu obchodnej trasy cez Považský Inovec z Ponitria na Považie. Sídliskové terasy sa zachovali na juhovýchodných svahoch (idnes.cz). Pomenovanie Marhát sa odvodzuje od názvov „Marharii, Mereheni“, čo bolo pomenovanie pre staromoravské kmene (rotundajurko.sk). Neskôr sa obchodná trasa presunula a hradisko stratilo svoj význam ako strážny bod. V okolí sa našla keramika a ojedinele aj nálezy železných a bronzových predmetov z neskorej doby bronzovej a z doby železnej. Z halštatskej doby železný sekeromlat a skýtske strelky. Neďaleko hradiska na južnom svahu Marhátu sa našlo osem otvorených nákrčníkov so stočenými očkami na koncoch, otvorený nákrčník so zašpicatenými koncami, dva kosáky s jazykovitou rukoväťou, sekerka s tuľajkou a postranným uškom, dláto s tuľajkou, dva tyčinkovité náramky s geometricky rytou výzdobou a plechový špirálovitý náramok bez výzdoby z doby 8. storočia p.n.l.. Nález spadá do lužickej kultúry. Z doby laténskej pochádza strieborná bójska minca s okrídleným koníkom z polovice 2. st. pnl., fragmenty spôn a strelky so spätným háčikom a spona s voľnou pätkou. Približne polovica sídlisk z doby haltštatskej v okolí sa nachádza v okolí hradiska Marhát (nitrianskablatnica.sk). V 9. storočí vzniklo na Marháte výšinné hradisko, zrejme útočištné refúgium (Marek).

Marhát tvorí hradbu chrániacu predovšetkým obce Nitrianska Blatnica, Vozokany Lipovník. Vďaka geologickým pomerom je tu terén veľmi členitý. Je pravdepodobné, že najmä historický kontext, majestátnosť a blízkosť Marhátu podnietila okolo roku 1947 blatničanov ku vzniku tradície silvestrovských výstupov. Dňa 28. októbra 1947 blatničania postavili na vrchu veľký železný kríž ako vďaku Pánu Bohu za ochranu počas 2. svetovej vojny (mana2.sk). Iniciátorom stavby bol vtedajší blatnický kňaz Ján Laktiš (mana2.sk). Na tomto kríži bol nápisBože, ochraňuj turistov“. Neskôr bola na Marháte postavená rozhľadňa, z ktorej bol pekný pohľad na okolie. Od jesene 2008 je postavená nová, 17 metrov vysoká rozhľadňa. Je z nej vidno na hrady Tematín, Čachtice, Uhrovec, Gymeš a Oponice (Piešťanský týždeň). Vraj za ideálnych podmienok je z Marhátu vidno hranice Česka, Maďarska aj Rakúska (rotundajurko.sk). Na najvyššom bode je dnes už nový kríž.

Výstupy sa konajú vždy 31. decembra. Od roku 1971 sa výstupy začali organizovať pod hlavičkou organizovaných turistov. Aj dnes organizuje výstupy Klub slovenských turistov TJ Bezovec Piešťany. Vďaka nim účastníci výstupu dostanú diplom, ktorý ocenia predovšetkým deti. Celkom zaujímavým nápadom bol Marhátsky eurodukát v roku 2008. Na vrchole čaká turistov malé občerstvenie – slaninka, nejaká špekačka, čaj. Pripravené sú ohniská. Mnohým padne vhod po fyzickej námahe doplniť si sily, zabaviť sa, alebo sa aspoň pozdraviť a zaželať si šťastný nový rok. Poniektorí si aj spoločne zaspievajú. Mnohí sa takto stretnú iba na Silvestra. Každý rok prebehne spoločné fotografovanie pod transparentom. Tieto a aj iné podobné fotografie sú potom peknou spomienkou. Niektoré z týchto fotografií z minulosti sa nachádzajú na prístreškoch pod rozhľadňou. Navyše bezovecký klub má kroniku z takýchto fotografií. Archivované sú aj vrcholové knihy, ktoré sa nachádzajú pod rozhľadňou. Nachádzajú sa v nich mnohé zaujímavé odkazy, z ktorých je možné si urobiť pestrý obraz o tom, kto a odkiaľ na Marhát prichádza. Oficiálne sa končí akcia na obed. Napriek tomu, mnohí prichádzajú na Marhát aj neskôr. V posledných ročníkoch presiahla návštevnosť tisíc účastníkov.

Trúfam si povedať, že sa mení aj správanie ľudí, ktorí sem prichádzajú. Sú každým rokom miernejší. Vzhľadom na nižšiu kapacitu Marhátu sa na vrchole a tesne pod ním ľudia viac separujú do skupiniek. Napokon mnohí sem chodia v skupinách. Účastníci rešpektujú aj žiadosť o zdržanie používať zábavnú pyrotechniku v horách. Hluk je povolený len formou výbuchov smiechu a výstrelov sektu.

Krajina na Marháte je vždy iná ako v nižších polohách, odkiaľ sa zvyčajne začína. Iste predstavuje čaro, pre ktoré sú mnohí ochotní šliapať do kopcov. Stáva sa, že dole je blato a hore je snehová perina. Občas je inovať na stromoch. Niekedy silno fúka, inokedy je zas krajina zaliata slnkom. Na Marhát sa dá ísť rôznymi trasami. Každá je trochu iná, dajú sa vybrať cesty kratšie, ľahšie, vhodné pre bicykle aj pre bežky. Väčšina si pravdepodobne vyberie cestu z Nitrianskej Blatnice. Na tejto trase sa ide cez „Jurka“, čo je románska rotunda sv. Juraja, ktorá je druhou najstaršou stavbou z Veľkej Moravy u nás. Pravidelne sa tu konajú viackrát do roka púte. Trošku iný charakter poskytuje najkratšia trasa z Vozokán, resp. z Lipovníka. Veľmi častá je trasa z Výtokov. Najmä dolu z Marhátu sa dá prejsť na lopári veľmi rýchlo práve na Výtoky. Menej časté trasy sú z Modrovej horárne, zo Starej Lehoty, z Bezovca, z Havrana, zo Zlatého vrchu, z Tematínu. Samozrejme dá sa vyjsť autom na Jelenie jamy a ísť iba odtiaľ.

Ja považujem za najkrajšiu trasu z Modrovej horárne a zo Starej Lehoty. Zvyčajne sa však odveziem autobusom do Vozokán, vyšliapem na Marhát a naspäť pokračujem cez Jelenie jamy, Gonove lazy až na Výtoky. Prechádzam okolo Striebornice, cez Moravany, kde sa niekedy zastavím najesť, následne prejdem cez kúpeľný ostrov až do Piešťan. Po príchode som príjemne unavený po prejdených kilometroch a mám pocit, že som urobil niečo dobré pre seba aj druhých. V  roku 2009 bolo najkrajšie počasie, aké som počas svojich výstupoch absolvoval. V nižších polohách boli lesy ponorene do hmly, vyššie vykúkalo slnko, ktoré pálilo na pevnú snehovú pokrývku a do toho presvitalo modré nebo s oblakmi. Dúfam, že som vás inšpiroval ku možnosti ako sa dá osláviť posledný deň v roku.

Na konci roka 2007 nás autobus doviezol z Piešťan do Nitrianskej Blatnice. Potom začala moja cesta hore po vlastných :-). Aj tento rok prišlo na „vrch“ kopec ľudí. Ja som prišiel zhruba o 11-ej. Putoval som po krásnej, zasneženej krajine. Organizátori hore pripravili ohnisko, kde sa opekalo, zohrievalo, odovzdávali sa registrácie, čaje, špekačky, slaninky …. Postupne, keďže mi bola aj zima, som sa vybral naspäť, ale inou cestou. Šiel som na Jelenie jamy, na rázcestie a z neho som zišiel na Gonove lazy. Z nich som pokračoval cez Výtoky, Moravany až do Piešťan.

Odkazy

Trasa Modrová horáreň – Marhát – Piešťany – rok 2010

V roku 2010 som na Marhát prišiel veľmi neskoro, na vrchu už nebol skoro nikto. Pre fotografovanie to bolo svojím spôsobom veľmi vhodné. Navyše krajina bola v ten deň naozaj kvalitne zasnežená.

Trasa Vozokany – Marhát – Piešťany – rok 2009

Trasa Nitrianska Blatnica – Marhát – Piešťany – rok 2007

Use Facebook to Comment on this Post

2010, 2011, Časová línia, Horehronie, Krajina, Slovenská krajina, TOP

Horehronie

Hits: 810

Región je v súčasnosti okres Banská Bystrica a Brezno. Nachádza sa v strede Slovenska, od prameňa Hrona až po Hronsek. Obyvatelia Horehronia si zachovali mnohé prvky ľudových tradícií vo svojom spôsobe života a v jeho každodennom prejave. Centrom je Banská Bystrica. V minulosti sa na Horehroní ťažilo striebro a meď. Región poskytuje možnosti športového vyžitia, turistiky, agroturizmu. Hron je najvyhľadávanejšou riekou na splav u nás, pretože nemá veľa technických prekážok (horehronie.com). Súčasťou Horehronia sú dva národné parky: Nízke Tatry a Muránska planina (Wikipedia). V minulosti bol tento región Slovenska najneskôr osídľovaný.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2009, Časová línia, Krajina, Taliansko, TOP, Zahraničie

Taliansko

Hits: 5331

Krajina v tvare čižmy, ktorá vychádza z kontinentu a z ostatných strán je obklopená Stredozemným morom. Taliansko má slávnu históriu, kto by nepoznal staroveký Rím, obdobie antiky, Nera, Marca Aurelia, Cézara?

V Taliansku žije viac ako 60 miliónov obyvateľov na ploche 301 230 km2. Má niekoľko ostrovov: Síciliu, Sardíniu, Elbu, Capri, Tremiti a Ischiu (Wikipedia.sk). Väčšina Talianska je Apeninským poloostrovom. Na severe sa vypínajú Alpy, na hraniciach s Francúzskom je najvyšší vrch Európy Mont Blanc. Cez poloostrov sa tiahnu Apeniny. Na ostrovoch sú činné sopky Vezuv, Etna, Stromboli (Wikipedia.sk).

Pomerne veľké zastúpenie majú národnosti okrem domácej, ktorá tvorí takmer 93 % populácie. A to najmä rumuni, severoafričania, albánci, čínania, ukrajinci. Veľké mestá Talianska: Rím (Rome), Miláno (Milan), Neapol, Turín, Palermo, Janov (Genoa), Bologna, Florencia, Bari, Catania, Benátky (Venice), Verona, Messina, Padova (Padua) (Wikipedia ENG). Regióny Talianska: Abruzzo, Basilicata, Kalábria, Campania, Emilia Romagna, Friuli Venezia Giulia, Lazio, Liguria, Lombardia, Marche, Molise, Piemonte, Puglia, Sardínia, Sicília, Toskánsko, Trentino – Alto Adige, Umbria, Valle d`Aousta, Venécia (dovolenkataliansko.sk). Rím je sídlom pápeža. Veľmi známa je veta: „Všetky cesty vedú do Ríma„.

V staroveku na území Talianska existovali mestské štáty čiastočne založených na gréckej kolonizácii a etruské mestá. V 8. storočí vznikol Rím, ktorý zažil veľkú slávu a tešil sa jej viac ako tisíc rokov. Zanikol v roku 476 (Wikipedia.cz). V staroveku (264 – 144 pred n. l.) počas púnskym vojen Féničania z Kartága bojovali proti Rimanom. V rokoch 73 – 71 pred n. l. prebehlo Spartakove povstanie. Spartakus bol gladiátor (Petra Surmová). 

Niektorí zo slávnych vládcov Ríma: Augustus, Tiberius, Caligula, Claudius, Nero, Vitellius, Vespasian, Titus, Nerva, Trajan, Hadrian, Antoninus Pius, Lucius Verus, Marcus Aurelius, Commodus, Pertinax, Septimus Severus, Valerian, Gallienus, Quintillus, Tacitus, Florianus, Diocletian, Flavius Valerius Severus, Licinius, Theodosius, Romulus Augustulus (List of Roman emperors). Známi hudobní skladatelia: Giacomo Puccini, Claudio Monteverdi, Arcangelo Corelli, Antonio Vivaldi, Gioacchino Rossini, Nicolo Paganini, Giuseppe Verdi, Gaeotano Donizetti. Známi maliari: Michelangelo, Leonardo da Vinci, Donatello, Botticelli, Caravaggio, Titian, Raphael, spisovatelia: Dante Alighieri, Giovanni Boccaccio, Torquato Tasso, filozofovia: Giordano Bruno, Niccolo Machiavelli, filmári: Vittorio De Sica, Federico Fellini, Pier Paolo Pasolini, Luchino Visconti, Michelangelo Antonioni, Sergio Leone, vedci: Leonardo da Vinci, Galileo Galilei, Enrico Fermi, Giovanni Domenico Cassini, Alessandro Volta, Leonardo Pisano Fibonacci, Camillo Golgi, Guglielmo Marconi (Wikipedia ENG).

Svetoznáme sú módne značky Gucci, Prada, Versace, Valentino, Armani (worldcat.org), Benetton (Delana Mikolášová), aperitívy: Cinzano, Martini, Campari, syry: mozzarella, gorgonzola, parmigiano, (Delana Mikolášová), futbalové kluby: Juventus Turín, AC Miláno, Lazio Rím, Inter Miláno, AC Parma, SSC Neapol.

Odkazy:

Use Facebook to Comment on this Post