2011-2015, 2012, 2013, 2015, Časová línia, Krajina, Polia, TOP, Typ krajiny

Lány

Hits: 1754

Lány sú zau­jí­ma­vým a cha­rak­te­ris­tic­kým prí­kla­dom kra­jin­nej štruk­tú­ry, kto­rá sa vyví­ja­la v rám­ci ľud­skej čin­nos­ti a využí­va­nia pôdy. Lány býva­jú for­mo­va­né dlho­do­bým a opa­ku­jú­cim sa ľud­ským využí­va­ním pôdy pre poľ­no­hos­po­dár­ske úče­ly. Prá­ve tie­to kra­ji­ny sú sved­kom pes­to­va­nia obi­lia, krmív pre doby­tok a iných plo­dín. Majú aj kul­túr­ny význam. Sú súčas­ťou miest­nych tra­dí­cií a his­to­ric­kých kore­ňov. Môžu slú­žiť ako sym­bol pôvod­né­ho vidiec­ke­ho živo­ta a zacho­vá­vať pôvod­nú podo­bu krajiny.


Fields are an intri­gu­ing and cha­rac­te­ris­tic exam­ple of lands­ca­pe struc­tu­re that has evol­ved through human acti­vi­ty and land use. Fields are sha­ped by long-​term and recur­ring human uti­li­za­ti­on of the land for agri­cul­tu­ral pur­po­ses. The­se lands­ca­pes bear wit­ness to the cul­ti­va­ti­on of crops, fod­der for lives­tock, and vari­ous other plants. They also hold cul­tu­ral sig­ni­fi­can­ce, being part of local tra­di­ti­ons and his­to­ri­cal roots. They can ser­ve as sym­bols of tra­di­ti­onal rural life, pre­ser­ving the ori­gi­nal appe­a­ran­ce of the landscape.


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, 2011-2015, 2013, Časová línia, Horehronie, Krajina, Slovenská krajina

Polomka – čarovný svet horehronský

Hits: 2576

Polo­mka je naj­väč­šia obec na Horeh­ro­ní, má tak­mer 3 000 oby­va­te­ľov. Stred obce leží v nad­mor­skej výš­ke 628 met­rov nad morom (polo​mka​.sk). Roz­lo­ha obce je 94.02 km2. Leží na pra­vom bre­hu Hro­na, 20 km východ­ne od Brez­na. Na juž­nom úpä­tí Níz­kych Tatier a ich sty­ku s Vepor­ský­mi vrch­mi (Wiki­pe­dia). Polo­mka je cha­rak­te­ris­tic­ká náre­čím, zacho­va­la sa tu tra­dič­ná kuchy­ňa, hria­tô s mädom”, krom­pak v kapus­te”, šti­ka­ná cha­mu­la”, ťaha­ná polo­mská štrúd­ľa” (polo​mka​.sk). Folk­lór, miest­ne tra­dí­cie mapu­je folk­lór­ny súbor Bre­zin­ky (polo​mka​.sk), kto­rý vzni­kol v roku 1954 . Pýchou polo­mské­ho kro­ja je plnou ruč­nou výšiv­kou boha­to zdo­be­ná pokrýv­ka hla­vy – kap­ka (polo​mka​.sk). V Polo­mke ani v blíz­kom oko­lí nie je dosta­tok pra­cov­ných prí­le­ži­tos­tí. Pri obci sa nachá­dza lyžiar­ske stre­dis­ko Buč­ník (polo​mka​.sk).

Pod­ne­bie v Polo­mke je vlh­ké, vege­tač­né obdo­bie je krát­ke. Pes­to­va­li sa tu naj­mä krmo­vi­ny, ovos, jarec, žito, stru­ko­vi­ny, od 19. sto­ro­čia zemia­ky. Ako význam­ná tex­til­ná plo­di­na sa pes­to­val ľankono­pe. V 19. sto­ro­čí nastal roz­mach reme­siel, povoz­níc­tva. Vybu­do­va­ná bola píla na vod­ný pohon. Fun­go­val vod­ný mlyn a pivo­var. Začiat­kom 20. sto­ro­čia nepriaz­ni­vé pome­ry spô­so­bi­li vysťa­ho­va­lec­tvo do Aus­trá­lie, Fran­cúz­ska a Ame­ri­ky. 12. novem­bra 1932 je dňom Polo­mskej vzbu­ry – vzbu­ry pro­ti kru­tým exe­kú­to­rom, kto­rí pri­pra­vi­li mno­hé rodi­ny o stre­chu nad hla­vou. Polo­mka pat­ri­la počas SNP medzi povs­ta­lec­ké obce. V cha­te Pod Homôl­kou boli par­ti­zá­ni napad­nu­tí jed­not­kou Ede­lwe­is, zaja­tí a odtran­s­por­to­va­ní do kon­cen­trač­né­ho tábo­ra Maut­hau­sen, kde boli pop­ra­ve­ní. Polo­mka bola oslo­bo­de­ná rumun­ský­mi a soviet­sky­mi vojak­mi 30. janu­ára 1945. Po voj­ne sa posta­vi­lo mno­ho rodin­ných domov, bytov aj verej­ných inšti­tú­cií. V roku 1976 bol vybu­do­va­ný Dre­vo­kom­bi­nát (polo​mka​.sk).

Kon­com 13. sto­ro­čia na Horeh­ro­ní vzni­ka­li prvé baníc­ke osa­dy. Z rôz­nych his­to­ric­kých pra­me­ňov je mož­né sa dom­nie­vať, že Polo­mka vznik­la už začiat­kom 14. sto­ro­čia, písom­né dokla­dy však nebo­li náj­de­né. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1525. Pôvod­ní oby­va­te­lia boli Rusí­ni, noví osad­ní­ci pri­chá­dza­li naj­mä zo Spi­ša (najk​raj​sik​raj​.sk). V roku 1551 tu žilo 9 rodín, v roku 1605 37 (polo​mka​.sk), v roku 1828230 domoch 2 293 oby­va­te­ľov (najk​raj​sik​raj​.sk). His­to­ric­ké náz­vy obce: Polun­ka, Polu­oka, Sch­gy­ar, Sqe­er alias Polun­ka, Pol­lun­ka alias Zeer, Pol­lun­ka (najk​raj​sik​raj​.sk). Oby­va­te­lia sa veno­va­li roľ­níc­tvu a pas­tier­stvu. Deji­ny Polo­mky sú úzko spä­té s hra­dom Muráň a s murán­skym pan­stvom (polo​mka​.sk).


Polo­mka is the lar­gest vil­la­ge in Horeh­ro­nie, with near­ly 3,000 inha­bi­tants. The vil­la­ge cen­ter is situ­ated at an ele­va­ti­on of 628 meters abo­ve sea level (polo​mka​.sk). The vil­la­ge covers an area of 94.02 km² and is loca­ted on the right bank of the Hron River, 20 km east of Brez­no, at the sout­hern foot­hills of the Low Tatras, whe­re they meet the Vepor­ské vrchy (Wiki­pe­dia). Polo­mka is cha­rac­te­ri­zed by its dia­lect, pre­ser­ving tra­di­ti­onal cuisi­ne, inc­lu­ding dis­hes like hria­tô s mädom” (a warm drink with honey), krom­pak v kapus­te” (cab­ba­ge stuf­fed with meat and rice), šti­ka­ná cha­mu­la” (a type of dum­pling), and the pul­led polo­mská štrúd­ľa” (polo​mka​.sk). The folk ensem­ble Bre­zin­ky (polo​mka​.sk), for­med in 1954, sho­wca­ses folk­lo­re and local tra­di­ti­ons. The pri­de of the Polo­mka tra­di­ti­onal cos­tu­me is the head cove­ring cal­led kap­ka,” ador­ned with full hand­ma­de embro­ide­ry (polo​mka​.sk). Due to a lack of emplo­y­ment oppor­tu­ni­ties in Polo­mka and its vici­ni­ty, the­re is a ski resort cal­led Buč­ník near the vil­la­ge (polo​mka​.sk).

Polo­mka has a humid cli­ma­te with a short gro­wing sea­son. The pri­ma­ry crops his­to­ri­cal­ly inc­lu­ded fod­der, oats, bar­ley, rye, and legu­mes, with pota­to­es intro­du­ced in the 19th cen­tu­ry. Linen and hemp were gro­wn as sig­ni­fi­cant tex­ti­le crops. In the 19th cen­tu­ry, crafts and car­ria­ge making thri­ved, and a water-​powered sawmill, mill, and bre­we­ry were estab­lis­hed. Adver­se con­di­ti­ons at the begin­ning of the 20th cen­tu­ry led to emig­ra­ti­on to Aus­tra­lia, Fran­ce, and Ame­ri­ca. Novem­ber 12, 1932, is remem­be­red as the day of the Polo­mka Upri­sing, a rebel­li­on against harsh exe­cu­tors who left many fami­lies home­less. Polo­mka acti­ve­ly par­ti­ci­pa­ted in the Slo­vak Nati­onal Upri­sing (SNP) during World War II. In the cot­ta­ge Pod Homôl­kou, par­ti­sans were attac­ked by the Ede­lwe­iss unit, cap­tu­red, and tran­s­por­ted to the Maut­hau­sen con­cen­tra­ti­on camp, whe­re they were exe­cu­ted. Polo­mka was libe­ra­ted by Roma­nian and Soviet tro­ops on Janu­ary 30, 1945. After the war, many fami­ly homes, apart­ments, and pub­lic ins­ti­tu­ti­ons were built. In 1976, the Wood Com­bi­ne (Dre­vo­kom­bi­nát) was estab­lis­hed (polo​mka​.sk).

In the late 13th cen­tu­ry, the first mining sett­le­ments emer­ged in Horeh­ro­nie. Alt­hough it is belie­ved that Polo­mka was foun­ded in the ear­ly 14th cen­tu­ry based on vari­ous his­to­ri­cal sour­ces, no writ­ten evi­den­ce has been found. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1525. The ori­gi­nal inha­bi­tants were Rut­he­nians, and new sett­lers came main­ly from Spiš (najk​raj​sik​raj​.sk). In 1551, the­re were 9 fami­lies living here, and by 1605, the num­ber had gro­wn to 37 (polo​mka​.sk). In 1828, the­re were 2,293 resi­dents in 230 hou­ses (najk​raj​sik​raj​.sk). His­to­ri­cal names for the vil­la­ge inc­lu­de Polun­ka, Polu­oka, Sch­gy­ar, Sqe­er alias Polun­ka, Pol­lun­ka alias Zeer, and Pol­lun­ka (najk​raj​sik​raj​.sk). The inha­bi­tants were enga­ged in agri­cul­tu­re and pas­to­ra­lism. The his­to­ry of Polo­mka is clo­se­ly tied to Muráň Cast­le and the Muráň domain (polo​mka​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Európske, Krajina, Mestá, Mestá, Oslavné, Reportáže, Športové, Talianske, Talianske mestá, Taliansko, Typ krajiny, Zahraničie, Zahraničné

Historická regata v Benátkach

Hits: 2712

His­to­ric­ká rega­ta v Benát­kach je atrak­tív­na kul­túr­na, kto­rá láka veľ­ké množ­stvo náv­štev­ní­kov. Akcia odka­zu­je na sláv­ne oka­mi­hy benát­skej his­tó­rie, naj­mä na sláv­ne stre­do­ve­ké víťazs­tvá. Cez rega­tu je vid­no veľa benát­skych gon­dol a iných his­to­ric­kých lodí, kto­ré sú zdo­be­né a obsa­de­né ves­lár­mi v dobo­vých kostýmoch.

His­to­ric­ká rega­ta sa koná pra­vi­del­ne v Benát­kach prvú sep­tem­bro­vú nede­ľu. Podu­ja­tie má nesku­toč­nú tra­dí­ciu, kto­rá je vní­ma­teľ­ná až pre­ky­pu­jú­ca. Koná sa od roku 1315. Pre­bie­ha naj­mä pozdĺž Canal Gran­de. His­to­ric­ká rega­ta mala svo­ju sláv­nost­nú his­to­ric­kú a špor­to­vej­šiu časť. Cel­ko­vý cha­rak­ter akcie by som vyhod­no­til ako kultúrno-​spoločenský s pomer­ne sil­ným pat­ri­otiz­mom pre domá­cich. Bolo evi­dent­né, že naj­mä pre zrel­ších oby­va­te­ľov mes­ta bola táto akcia pohla­de­ním duše. Pla­vid­lá boli rôz­ne pek­ne vyzdo­be­né v cere­mo­niál­nej čas­ti a pek­ne oble­če­ná bola aj posád­ka v nich. V špor­to­vej čas­ti sa súťa­ži­lo v rôz­nych kate­gó­riách, ja som sle­do­val len začia­tok. Súťa­ži­li ženy, muži, deti, samoz­rej­me tiež pek­ne zladení.


The His­to­ri­cal Regat­ta in Veni­ce is an att­rac­ti­ve cul­tu­ral event that att­racts a lar­ge num­ber of visi­tors. The event recalls famous moments in Vene­tian his­to­ry, espe­cial­ly the glo­ri­ous medie­val vic­to­ries. During the regat­ta, you can see many Vene­tian gon­do­las and other his­to­ri­cal boats, beau­ti­ful­ly ador­ned and man­ned by rowers in peri­od costumes.

The His­to­ri­cal Regat­ta takes pla­ce regu­lar­ly in Veni­ce on the first Sun­day of Sep­tem­ber. The event has an inc­re­dib­le tra­di­ti­on that is pal­pab­le and overf­lo­wing. It has been held sin­ce 1315, pri­ma­ri­ly along the Grand Canal. The His­to­ri­cal Regat­ta has both its fes­ti­ve his­to­ri­cal and more sports-​oriented parts. I would eva­lu­ate the ove­rall cha­rac­ter of the event as cultural-​social with a rela­ti­ve­ly strong sen­se of pat­ri­otism for the locals. It was evi­dent that this event was a soul-​soothing expe­rien­ce, espe­cial­ly for the more matu­re inha­bi­tants of the city. The boats were beau­ti­ful­ly deco­ra­ted in the cere­mo­nial part, and the cre­ws were also nice­ly dres­sed. In the sports sec­ti­on, the­re were com­pe­ti­ti­ons in vari­ous cate­go­ries, and I only wat­ched the begin­ning. Women, men, and chil­dren com­pe­ted, all ele­gan­tly coor­di­na­ted, of course.


La Rega­ta Sto­ri­ca a Vene­zia è un att­ra­en­te even­to cul­tu­ra­le che atti­ra un gran nume­ro di visi­ta­to­ri. L’e­ven­to ricor­da famo­si momen­ti del­la sto­ria vene­zia­na, in par­ti­co­la­re le glo­ri­ose vit­to­rie medie­va­li. Duran­te la rega­ta, è possi­bi­le ammi­ra­re mol­te gon­do­le vene­zia­ne e altre imbar­ca­zi­oni sto­ri­che, splen­di­da­men­te deco­ra­te e con­dot­te da rema­to­ri in cos­tu­mi d’epoca.

La Rega­ta Sto­ri­ca si svol­ge rego­lar­men­te a Vene­zia la pri­ma dome­ni­ca di set­tem­bre. L’e­ven­to ha una tra­di­zi­one inc­re­di­bi­le, per­ce­pi­bi­le fino a esse­re tra­vol­gen­te. Si tie­ne dal 1315, prin­ci­pal­men­te lun­go il Canal Gran­de. La Rega­ta Sto­ri­ca ha la sua par­te fes­to­sa e sto­ri­ca e una par­te più orien­ta­ta allo sport. Valu­te­rei il carat­te­re com­ples­si­vo del­l’e­ven­to come culturale-​sociale con un pat­ri­ot­tis­mo abbas­tan­za for­te per i loca­li. Era evi­den­te che ques­ta mani­fes­ta­zi­one fos­se un’es­pe­rien­za che toc­ca­va l’a­ni­ma, sop­rat­tut­to per gli abi­tan­ti più matu­ri del­la cit­tà. Le imbar­ca­zi­oni era­no splen­di­da­men­te deco­ra­te nel­la par­te ceri­mo­nia­le e l’e­qu­ipag­gio era altret­tan­to ben ves­ti­to. Nel­la par­te spor­ti­va, c’e­ra­no gare in varie cate­go­rie, ma ho guar­da­to solo l’i­ni­zio. Don­ne, uomi­ni e bam­bi­ni han­no gareg­gia­to, tut­ti ele­gan­te­men­te coor­di­na­ti, naturalmente.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Tatry

Ždiar

Hits: 2642

Ždiar je okrem iné­ho aj zná­me lyžiar­ske stre­dis­ko, Bach­le­do­va doli­na je veľ­mi zná­ma (Peter Kac­lík). Prvá písom­ná zbier­ka o obci je z roku 1590 (zdiar​.sk). V tom čase už bola zrej­me stá­lej­ším síd­lom valaš­ských pas­tie­rov (vyso​ke​-tat​ry​.info). Zakla­da­te­ľom bol Fran­ti­šek Lužin­ský, kas­te­lán zeme­pá­nov Hor­vá­tov­cov. Oby­va­te­lia sa v minu­los­ti zaobe­ra­li dre­vo­ru­bač­stvom, uhliar­stvom a pas­tier­stvom. Pod­ľa úst­nej tra­dí­cie sa prví osad­ní­ci usa­di­li v Bach­le­do­vej doli­ne (vyso​ke​tat​ry​.com). Neskôr v osíd­ľo­va­ní pokra­čo­va­li cez Anto­čov­ský vrch, Blaš­čac­kú, Pav­lov­skú, Vaver­čác­kú, Bar­tu­šov­skú a Mon­ko­vú doli­nu, ako aj Slo­di­čov­ský vrch a Prí­slop. Nie­kto­ré, napr. Prí­slop, z tých­to lazov už zanik­li. Vzhľa­dom na život­né pod­mien­ky v Ždia­ri, bolo v tej­to obci sil­né vysťa­ho­va­lec­tvo. Napr. oby­va­te­lia Lip­tov­skej Tep­lič­ky majú svo­je kore­ne aj v Ždia­ri (vyso​ke​-tat​ry​.info). Obec je rázo­vi­tou pod­ta­trans­kou obcou so špe­ci­fic­kou ľudo­vou archi­tek­tú­rou, goral­ským osíd­le­ním (zdiar​.sk). Čas­ti obce boli vyhlá­se­né za pamiat­ko­vú rezer­vá­ciu ľudo­vej archi­tek­tú­ry (vyso​ke​-tat​ry​.info). V roku 1787 mala obec 120 domov a 794 oby­va­te­ľov. V roku 19181938 bola obec obsa­de­ná poľ­ským voj­skom. V súčas­nos­ti má obec 1307 oby­va­te­ľov (vyso​ke​tat​ry​.com). V obci sa kaž­do­roč­ne kona­jú Goral­ské folk­lór­ne sláv­nos­ti (wiki​pe​dia​.sk).


Ždiar is, among other things, a well-​known ski resort, and Bach­le­do­va doli­na is very famous (Peter Kac­lík). The first writ­ten record of the vil­la­ge dates back to 1590 (zdiar​.sk). At that time, it was like­ly alre­a­dy a more per­ma­nent sett­le­ment of Wal­la­chian shep­herds (vyso​ke​-tat​ry​.info). The foun­der was Fran­ti­šek Lužin­ský, the cas­tel­lan of the lan­do­wners Hor­vá­tov­ci. In the past, resi­dents were enga­ged in log­ging, char­co­al bur­ning, and shep­her­ding. Accor­ding to oral tra­di­ti­on, the first sett­lers sett­led in Bach­le­do­va doli­na (vyso​ke​tat​ry​.com). Later, the sett­le­ment con­ti­nu­ed through Anto­čov­ský vrch, Blaš­čac­ká, Pav­lov­ská, Vaver­čác­ká, Bar­tu­šov­ská, and Mon­ko­vá doli­na, as well as Slo­di­čov­ský vrch and Prí­slop. Some of the­se pas­tu­res, such as Prí­slop, have alre­a­dy disap­pe­a­red. Due to living con­di­ti­ons in Ždiar, the­re was sig­ni­fi­cant emig­ra­ti­on from this vil­la­ge. For exam­ple, resi­dents of Lip­tov­ská Tep­lič­ka have the­ir roots in Ždiar (vyso​ke​-tat​ry​.info). The vil­la­ge is a dis­tinc­ti­ve sub-​Tatra vil­la­ge with spe­ci­fic folk archi­tec­tu­re and Gora­lian sett­le­ment (zdiar​.sk). Parts of the vil­la­ge have been dec­la­red a cul­tu­ral reser­ve of folk archi­tec­tu­re (vyso​ke​-tat​ry​.info). In 1787, the vil­la­ge had 120 hou­ses and 794 resi­dents. In 1918 and 1938, the vil­la­ge was occu­pied by Polish for­ces. Cur­ren­tly, the vil­la­ge has 1307 resi­dents (vyso​ke​tat​ry​.com). The Goral­ské folk­lór­ne sláv­nos­ti (Gorals Folk­lo­re Fes­ti­vals) are held in the vil­la­ge annu­al­ly (wiki​pe​dia​.sk).


Ždiar je, między inny­mi, także zna­nym ośrod­kiem nar­ciar­skim, a Doli­na Bach­le­do­va jest bar­dzo roz­poz­na­wal­na (Peter Kac­lík). Pier­ws­zy zapis o wsi pocho­dzi z roku 1590 (zdiar​.sk). Wte­dy pra­wdo­po­dob­nie była już sta­łym sied­lis­kiem wołos­kich pas­ter­zy (vyso​ke​-tat​ry​.info). Zało­ży­cie­lem był Fran­ti­šek Lužin­ský, kasz­te­lan zie­mi panów Hor­vá­tov­cov. Miesz­ka­ńcy w przes­zło­ści zaj­mo­wa­li się leśnict­wem, węg­lo­pa­ro­wa­niem i pas­terst­wem. Według ust­nej tra­dyc­ji pier­wsi osad­ni­cy osied­li­li się w Doli­nie Bach­le­do­vej (vyso​ke​tat​ry​.com). Później kon­ty­nu­owa­li osied­la­nie się przez Górę Anto­čov­ską, Blaš­čac­ką, Pav­lov­ską, Vaver­čác­ką, Bar­tu­šov­ską, Mon­ko­vą Doli­nę, a także Górę Slo­di­čov­ską i Prí­slop. Nie­któ­re z tych lazów, na przy­kład Prí­slop, już znik­nęły. Z powo­du warun­ków życia w Ždiar­ze, w tej wsi było sil­ne emig­ra­cyj­ne osad­nict­wo. Na przy­kład miesz­ka­ńcy Lip­tov­skiej Tep­lič­ki mają swo­je kor­ze­nie także w Ždiar­ze (vyso​ke​-tat​ry​.info). Miejs­co­wo­ść to jest cha­rak­te­rys­tycz­ną wios­ką pod­ta­trans­ką z spe­cy­ficz­ną archi­tek­tu­rą ludo­wą, góral­ską osa­dą (zdiar​.sk). Części wsi zosta­ły uzna­ne za rezer­wat archi­tek­tu­ry ludo­wej (vyso​ke​-tat​ry​.info). W 1787 roku wieś mia­ła 120 domów i 794 miesz­ka­ńców. W latach 19181938 wieś była oku­po­wa­na przez woj­sko pol­skie. Obe­cnie lic­zy 1307 miesz­ka­ńców (vyso​ke​tat​ry​.com). W miejs­co­wo­ści corocz­nie odby­wa­ją się Góral­skie Fes­ti­wa­le Folk­lo­rys­tycz­ne (wiki​pe​dia​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Dokumenty, Ľudia, Považské, Práca, Prírodné, Slovenské, Živočíchy

Zabíjačka

Hits: 3731

Zabí­jač­ka je tra­dí­cia, kto­rá sa zacho­va­la naj­mä v nie­kto­rých dedi­nách a vidiec­kych komu­ni­tách. Ide o tra­dič­nú sláv­nosť spo­je­nú so zabi­tím domá­cich zvie­rat, naj­čas­tej­šie pra­sa­ťa, na príp­ra­vu mäsa a mäso­vých výrob­kov. Zabí­jač­ka má svo­je kore­ne v minu­los­ti, keď bolo potreb­né zabez­pe­čiť dosta­tok potra­vín pre rodi­ny na zimu. Aj keď moder­né doby pri­nies­li zme­ny v spô­so­be, ako ľudia naku­pu­jú potra­vi­ny, a zvý­ši­li sa etic­ké otáz­ky týka­jú­ce sa zabí­ja­nia zvie­rat, pre nie­kto­ré komu­ni­ty na vidie­ku zostá­va zabí­jač­ka tra­dič­ným a dôle­ži­tým aspek­tom ich kul­tú­ry a život­né­ho štý­lu. Táto uda­losť sa obvyk­le koná v zim­ných mesia­coch, keď sú tep­lo­ty níz­ke a mäso je mož­né spra­co­vať a skla­do­vať jed­no­duch­šie. Zabí­jač­ka je pro­ces, kto­rý zahŕňa spo­lu­prá­cu šir­šie­ho spo­lo­čen­stva a má teda čas­to komu­nit­ný roz­mer. Táto tra­dí­cia nie je len o výro­be mäsa, ale aj o spo­lo­čen­skom zážit­ku a spo­lu­prá­ci medzi sused­mi a prí­buz­ný­mi. Mäso je roz­de­le­né a spra­co­va­né do rôz­nych foriem, ako sú klo­bá­sy, úde­ni­ny, šun­ka a krvav­nič­ky. Samot­ná uda­losť začí­na zabi­tím zvie­ra­ťa. Potom nasle­du­je dôklad­ná príp­ra­va mäsa.

Foto­gra­fo­vať zabí­jač­ku bola pre mňa veľ­ká výzva. Mal som však šťas­tie na to, že som sa zúčast­nil takej zabí­jač­ky, pri kto­rej to veľ­mi dob­re, aj pek­ne odsý­pa­lo. Všet­ci si pomá­ha­li, niko­mu nebo­lo tre­ba vra­vieť, že rob, ale­bo čo tre­ba robiť. V dneš­nej dobe to bolo pre mňa nevídané. 


Slaugh­te­ring is a tra­di­ti­on that has been pre­ser­ved, espe­cial­ly in some vil­la­ges and rural com­mu­ni­ties. It is a tra­di­ti­onal celeb­ra­ti­on asso­cia­ted with the slaugh­ter of domes­tic ani­mals, most com­mon­ly pigs, for the pre­pa­ra­ti­on of meat and meat pro­ducts. The roots of slaugh­te­ring lie in the past when it was neces­sa­ry to secu­re enough food for fami­lies during the win­ter. Alt­hough modern times have brought chan­ges in how peop­le pur­cha­se food, and ethi­cal ques­ti­ons regar­ding ani­mal slaugh­ter have inc­re­a­sed, for some rural com­mu­ni­ties, slaugh­te­ring remains a tra­di­ti­onal and sig­ni­fi­cant aspect of the­ir cul­tu­re and lifes­ty­le. This event usu­al­ly takes pla­ce in the win­ter months when tem­pe­ra­tu­res are low, and meat can be pro­ces­sed and sto­red more easi­ly. Slaugh­te­ring is a pro­cess that invol­ves the col­la­bo­ra­ti­on of the bro­ader com­mu­ni­ty, often having a com­mu­nal dimen­si­on. This tra­di­ti­on is not just about meat pro­duc­ti­on but also about a social expe­rien­ce and coope­ra­ti­on among neigh­bors and rela­ti­ves. Meat is divi­ded and pro­ces­sed into vari­ous forms, such as sau­sa­ges, smo­ked meats, ham, and blo­od sau­sa­ges. The event begins with the slaugh­ter of the ani­mal, fol­lo­wed by tho­rough meat preparation.

Pho­tog­rap­hing a slaugh­te­ring was a sig­ni­fi­cant chal­len­ge for me. Howe­ver, I was for­tu­na­te to attend a slaugh­te­ring whe­re things went very smo­ot­hly and beau­ti­ful­ly. Eve­ry­o­ne hel­ped each other, and the­re was no need to tell any­o­ne what to do. In toda­y­’s world, this was unp­re­ce­den­ted for me.


Use Facebook to Comment on this Post