2010, Časová línia, Dokumenty, Hrady, Neživé, Považské, Slovenské, Stavby, Stavebné

Matúšovo kráľovstvo v Podolí

Hits: 2657

Park miniatúr – Matúšovo kráľovstvo v Podolí je unikátna ukážka šikovnosti, kultúry a hrdosti ľudskej mysle. Na Slovensku bolo v minulosti okolo 150 hradov a zámkov. Okrem nich množstvo zámkov, kaštieľov a podobných stavieb. Osud ku mnohým z nich nebol práve milosrdný. Aj preto je veľmi cenná myšlienka tvorby modelov, ktorú zrealizoval pán Juraj Hlatký. Zmenšeniny zhruba 50-tich hradov a zámkov, kaštieľov a kostolíkov v mierke 1:50 a 1:25 sa v Podolí nachádzajú v Matúšovom kráľovstve. Prečo Matúšove kráľovstvo? Pán Hlatký si zaumienil realizovať miniatúry západnej časti Slovenska, ktoré na prelome 13 a 14. storočia patrilo „pánovi Váhu a Tatier“, Matúšovi Čákovi Trenčianskemu (matusovo-kralovstvo.sk). Cieľom pána Hlatkého je zhotoviť 80 až 100 objektov. Mnohé pôvodné hrady dnes poznáme už len ako zrúcaniny, viac či menej poznačené svojím osudom. Vďaka usilovnosti a túžbe autora bol týmto svedkom našej minulosti vdýchnutý opäť život. Niektoré slovenské hrady a zámky sú aj dnes v dobrom stave, avšak v Podolí mnohé z nich našli svoju zašlú slávu. Autor projektu zmenšenín vytvoril väčšinu rekonštrukcií podľa podoby z obdobia okolo roku 1700. Dobové rekonštrukcie sú unikátnou myšlienkou, predstavujú cenné dielo, ktoré je hodné pozornosti nás všetkých. Napokon svedčí o tom aj návštevnosť parku. Polovica návštevníkov je z Českej republiky, mnoho ďalších sem prichádza aj z exotických krajín ako je napr. Nový Zéland (matusovo-kralovstvo.sk).

Len nás Slovákov zrejme naša kultúra a história zaujíma poskromne. Miniatúry v Podolí majú potenciál napomôcť našej fantázii. Nie každý si vie predstaviť, ako mohli hrady vyzerať v minulosti, v prípade že dnes sú z nich už len ruiny. Som presvedčený o tom, že veľa návštevníkov prekvapí, aké boli v minulosti naše hrady krásne a veľakrát aj mohutné. Veď napokon, hrady zohrávali do konca stredoveku veľkú strategickú úlohu. Model hradu nevzniká ľahko. Tvorba začína od výkresovej dokumentácie, ak je pravdaže dostupná. To isté platí o dobových fotografiách, maľbách, nákresoch a iných podkladoch. Pomôže letecké snímkovanie, fotografovanie a ručné meranie. Proces pokračuje nákresom modelárskej dokumentácie v mierke. V prípade zložitejších objektov sa jednotlivé časti vytvoria samostatne a neskôr sa skompletizujú. Nemožno ani zabudnúť, že modely hradu musia stáť na pevných základoch. Poslednou fázou je úprava terénu, odvodnenie nádvorí a namaľovanie objektu. Celý proces tvorby jedného náročného modelu môže trvať aj dva roky. Prvou rekonštrukciou bol model hradu Branč, s ktorou sa začalo v auguste 2003. Nasledovala Krupinská Vartovka, Živánska veža Holíčského zámku s hospodárskymi budovami. Neskôr nasledovali mnohé iné (matusovo-kralovstvo.sk).

Na zimu sa Podolské miniatúry zakryjú, vzhľadom na to, že voda a sneh by mohli spôsobiť nemalé škody (piestanskydennik.sk). Všetky modely musia byť drenážované, aby z nich odtekala dažďová voda, ktorá je ich najväčším nepriateľom (Kráľ). Z okolitých historických stavieb sa tu nachádzajú modely Beckovského, Dobrovodského, Čachtického, Nitrianskeho, Gýmešského, Oponického, Trenčianskeho, Topoľčianskeho, Tematínskeho, Smolenického hradu a Hlohoveckého kaštieľa (matusovo-kralovstvo.sk). Na myšlienku miniatúr sa viaže aj viacero vzdelávacích, kultúrno-spoločenských podujatí. Projekt intenzívne pomáha cestovnému ruchu aj v širšom regióne. Je tu možné zakúpiť si rôzne suveníry, publikácie, plagáty, sprievodcov, pohľadnice, prípadne príležitostnú pečiatku. Potešiť deti aj seba môžete pexesom, skladačkou hradov a zámkov, magnetkami, pasom Matúšovho kráľovstva. Za určitých podmienok sa môžete stať občanom Matúšovho kráľovstva. Závisí to najmä od toho, či chcete poznávať kultúru a prírodu, v neposlednom rade sa nesmiete báť duchov a strašidiel (matusovo-kralovstvo.sk). Matúšove kráľovstvo má vlastnú terminológiu, ktorá zvyšuje atraktivitu celého projektu. Narába sa tu s pojmami: kráľovské dŕžavy, hradné panstvá, kráľovské lehoty, Matúšove hlásky, pútnické miesta, kráľovské podniky, zľavové miesta, Matúšové edície. Pre zaujímavosť, územie kráľovstva sa delí na Záhorskú, Malokarpatskú, Podunajskú, Dolnonitriansku, Hornonitriansku, Dolnopovažskú, Hornopovažskú, Kysuckú a Oravsko – Turčiansku dŕžavu (matusovo-kralovstvo.sk). Areál sa nachádza zhruba v strede obce Podolie pri základnej škole. Otvorené je počas letných prázdnin od utorku do nedele od 9:00 do 16:30. V mesiacoch máj, jún a september je otvorené pre vopred ohlásených návštevníkov. Internetová stránka parku je www.matusovo-kralovstvo.sk.

Odkazy:

Use Facebook to Comment on this Post

2009, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Hrady, Krajina, Neživé, Slovenská, Stavby, Zrúcaniny

Tematín a Tematínske kopce

Hits: 5020

Tematín je zrúcanina hradu na západnom Slovensku v pohorí Považský Inovec (Ondrejka Jozef, 1966: Beckov, Tematín, Západoslovenské vydavateľské stredisko v Bratislave). Táto národná kultúrna pamiatka je súčasťou Tematínskych vrchov, ktoré sú chráneným územím a od roku 2004 patria medzi územia Európskeho významu Natura 2000 (Regina Hulmanová). Hrad bol vybudovaný v juhozápadnej časti Považského Inovca na vápencovo-dolomitovom podloží temena bočnej rázsochy vybiehajúcej západne od Bezovca medzi Lúčanskou a Hrádockou dolinou. S nadmorskou výškou 564 metrov patrí medzi najvyššie položené hrady Slovenska. Patrí do katastra obce Lúka (Wikipedia).

Vznikol pravdepodobne bezprostredne po mongolskom vpáde v roku 1242 na mieste staršieho hradiska o ktorého slovanskom pôvode by mohol napovedať rozbor názvu zloženého pravdepodobne zo slov „temä„, označujúceho temeno, a staroslovanského slova pre ohradené miesta „týn“ (Wikipedia). V zápisoch z poslednej tretiny 13. storočia ja zachytený názov Temetyn (webgarden.cz).

Prvý písomný doklad o ňom pochádza z roku 1270 (Dušan Jurčacko). Hrad už od svojho vzniku plnil signalizačnú a strážnu funkciu a spolu s Trenčianskym, Beckovským a Čachtickým hradom bol súčasťou ochrany severozápadných priesmykov Uhorska. Chránil aj dôležitý brod cez Váh, spomínaný v listine z roku 1453 (Wikipedia). Bol vybudovaný ako kráľovský hrad, slúžiaci na doplnenie hraničných opevnení (Ondrejka Jozef, 1966: Beckov, Tematín, Západoslovenské vydavateľské stredisko v Bratislave). Spomínané hrady boli pomocou ohňových signálov a vlajok vizuálne dostupné (tematin.org).

V 13. storočí sa hradu násilne zmocnil Matúš Čák Trenčiansky. Začiatkom 17. storočia sa hrad dostal do rúk Stanislavovi Turzovi. Turzo sa postaral o zdokonalenie obrany predhradia. Prizval benátskeho zbrojárskeho majstra Angela Ricciardiho. V polovici 17. storočia sa stali spolumajiteľmi Tematína Berčéniovci. Zaujímavosťou je, že na hrade sa narodil v roku 1665 Mikuláš Berčéni, neskorší hlavný veliteľ vojsk Františka II. Rákocziho. Viaceré zariadenia z Tematínskeho hradu skončili v kaštieli v Brunovciach, vzhľadom na fakt, že Berčéniovci stavali už dlhšiu dobu tento kaštieľ. Počas povstaní Františka II. Rákocziho dal Mikuláš Berčéni hrad opraviť, dokonca zriadil na ňom stálu vojenskú posádku (tematin.org).

Hrad tvoril: horný hrad – nádvorie, gotická hranolová veža, gotická útočisková veža – bergfrit, vstupná brána, vrcholnogotický palác, renesančný palác, juhozápadný rondel, juhovýchodný bastión, kaplnka, hospodárske budovy, prvé predbránie, východná bašta, tretia brána, severné predhradie, severovýchodná a západná bašta, druhá brána s priekopou, predsunuté opevnenie, druhé predhradie (Zdroj: Informačná tabuľa). Vojsko Mikuláša Berčéniho 22.1.1710 utrpelo v protihabsburgských vojnových ťaženiach porážku. On sám sa ukryl na hrade, odkiaľ sa mu podarilo uniknúť, ale cisárske vojská Tematín krátko na to zničili. Odvtedy hrad chátra (tematin.org).

O záchranu Tematínu sa snažia dve občianske združenia: Občianske združenie „Hrad Tematín“ a Združenie na záchranu hradu Tematín. Pri prácach používajú ako stavebný materiál vypadané kamene a do malty sa nepridáva cement, ale len vápno. Klasický betón by pil vodu, rozpínal sa a tlačil na pôvodné kamene (Zdroj: Piešťanský týždeň). V minulosti sa hrad čistil len od náletovej zelene, k samotnej sanácií murív vo väčšom rozmere nedošlo. Združenie OZ Hrad Tematín používa ako materiál prechodnú fázu medzi vápencom a dolomitom, ktorý väčšinou pochádza z miestnych zdrojov. Zrúcanina trpí statickými poruchami kavernóznym vypadaním muriva, ale aj líniovými poruchami – trhlinami. K tomuto stavu prispeli aj návštevníci hradu, keď skúšali svoje lezecké schopnosti, alebo zhadzovali uvoľnené murivo, čo sa niektorým aj stalo osudným. Geologické podložie hradu je narúšané aj krasovými javmi. Pred murovaním prebieha proces historicko – architektonického výskumu a schvaľovanie postupu na pamiatkovom úrade (Mojmír Choma, Barbora Šusteková, Matúš Žemlička, Ján Barič).

Prírodná rezervácia Tematínske kopce bola vyhlásená v roku 1976. Zaraďuje sa medzi štyri najzaujímavejšie oblasti tohto typu v Európe. Rozprestiera sa od nivy rieky Váh až po zrúcaniny hradu Tematín (obecluka.sk), na ploche 2471 hektárov. Na tejto pozoruhodnej geobotanickej oblasti na južných svahov Považského Inovca s vápencovo – dolomitovým podložím sa dobre darí západokarpatskej vegetácii. Prevažuje teplomilná flóra a fauna. Už od skorých jarných dní sa v svetlých bučinách rastú kobercovito snežienky, neskôr chochlačky. Na skalách chlpaté poniklece veľkokveté a prostredné. Veľmi rozšíreným je aj hlaváčik jarný, ktorý tu nazývali čiernym korením a jeho čerstvý koreň sa používal na liečenie domácich zvierat, najmä ošípaných a oviec (obecluka.sk).

Na formovaní xerotermných spoločenstiev Tematínskych vrchov sa okrem pôdnoklimatických pomerov výrazne podieľa aj orientácia svahov – najextrémnejšie biotopy sa vyvinuli na južných svahoch tvorených drobivým dolomitom. Z historického hľadiska sa na procese aridizácie a expanzii teplo a suchomilných spoločenstiev významne podieľal človek – podstatná časť lesov tu bola odstránená v období tureckých vojen. Vo vyšších polohách a na severne orientovaných svahoch sa tu zachovali aj pôvodné horské karpatské spoločenstvá – napr. dubovo-hrabové lesy karpatské s ostrovčekmi dubovo-cerových lesov a dubových xerotermofilných lesov. Vo vyšších polohách bukové lesy vápnomilné a podhorské bukové lesy, na malých plochách – skalnatých hrebeňoch sa vyvinuli sutinové lipovo-javorové lesy (sopsr.sk). Rastie tu napr. Onosma visianii, Dianthus praecox subsp. lumnitzerii, Adonis vernalis, Dictamnus albus, Verbascum phoeniceum, Lunaria rediviva. Z orchidejí napr. Anacamptis pyramidalis, Limodorum abortivum. Jedinú izolovanú lokalitu v rámci Slovenska tu má ostrica alpínska – Carex haleriana.

Tematín je dominantou prírodnej rezervácie Tematínske kopce, ktorá je jedinečná prelínaním karpatskej a panónskej flóry. Rastie tu na južných svahoch dub plstnatý Quercus pubescens, endemická jarabina Dominova Sorbus dominii, jaseň mannový Fraxinus ornus, introdukovaná borovica čierna Pinus nigra. Na severných svahoch prevláda buk Fagus sylvatica a hrab Carpinus betulus. Suchú a teplomilnú flóru zastupuje poniklec veľkokvetý Pulsatila grandis, chudôbka Draba lasiocarpa, rod kavyľ Stipa, zvonček sibírsky Campanula sibirica, lykovec voňavý Daphne cneourum, viaceré orchidei ako Orichis pallens, Dactylorhiza majalis, D. sambucina. Endemitom je nevädzník bádenský var. tematínsky Colymbada badensis var. tematinensis. Zo živočíchov tu žijú dva zriedkavé fúzače, fúzač alpský Rosalia alpina, a fúzač dubový Plagionotus arcuatus. Z iných je to napr. svižník Cicindela campestris, bystruška Carabus coriaceus, jašterica zelená Lacerta viridis, orol kráľovský Aquila heliaca (piestany.sk). Dva kriticky ohrozené druhy slimákov Vertigo moulinsiana a Trichina filicina. Vzácna je sága stepná – Saga pedo a cikády Tibicen plebejus a Cicada orni. Žije tu roháč veľký – Lucanus cervus, slovenský endemit Brachysomus slovacicus, užovka stromová – Zamenis longissimus, Coronella austriaca, výr skalný Bubo bubo, lelek lesný Caprimulgus europaeus, Dendrocopos leucotos, Ficedula parva, jazvec lesný Meles meles, obojživelníky Bombina variegata, Bufo viridis, Rana dalmatina, netopiere Rhinolophus hipposideros, Barbastella barbastellus, Pipistrellus pipistrellus, Myotis mystacinus, Nyctalus noctula, Myotis myotis, Eptesicus serotinus.

V Tematínskych vrchoch a v priľahlej nive Váhu bolo zistených okolo dvoch tisíc druhov motýľov – najviac na Slovensku. Vidlochvosty, perlovce, Parnassius mnemosyne, Marumba quercus, Hyloicus pinastri, Libelloides macaronius, Polyommatus slovacus – modráčik slovenský, Euplagia quadripunctaria.

Odkazy:

Videozáznamy:

Use Facebook to Comment on this Post

2010, Časová línia, Dolné Považie, Kaštiely, Krajina, Ľudská, Parky, Príroda, Slovenská

Kočovský park

Hits: 3984

V Kočovciach sa nachádza pekný park. Je vyhlásený ako Chránený areál. Je to park Kočovského kaštieľa. Vedľa neho sa nachádza jazdecký areál, ktorý je aj centrom hipoterapie. V areáli parku je barokový kaštieľ, ktorý bol postavený podžupanom Jurajom Príleským v roku 1730. V 1880 bol v duchu romantizmu prestavaný vďaka Gejzovi Rakovskému (Regina Hulmanová). Po roku 1884 bol založený park. Kaštieľ je od roku 1967 v užívaní Stavebnej fakulty STU Bratislava (Leták „Učebno-výcvikové zariadenie Stavebnej fakulty STU v Bratislave). Súčasťou kaštieľa je aj koniareň, kde okrem výcvikových jázd pre verejnosť sa poskytuje hippoterapia pre postihnuté deti. Každoročne sa organizuje v auguste Deň otvorených dverí pre deti s postihnutím – súťaž v parkúrovom skákaní „O Považský pohár“ (Wikipedia).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post