2006-2010, 2008, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Ľudská príroda, Parky, Príroda, Slovenská krajina, TOP

Park v Piešťanoch

skala
Hits: 3998

V Pieš­ťa­noch má park svo­ju tra­dí­ciu a svo­ju váhu. Zabe­rá veľ­kú plo­chu z cel­ko­vej roz­lo­hy mes­ta. Prob­lé­mom pieš­ťan­ských par­kov je, že sa málo obno­vu­jú. Stro­my star­nú, ničia sa a nové stro­my sa nesa­dia. Mest­ský park – Sad Andre­ja Kme­ťa zalo­žil gróf Erdödy v 18. sto­ro­čí (Dra­hov­ská A., Pieš­ťan­ský týž­deň). Pôvod­ne vzni­kol ako kúpeľ­ný park. Dnes je pome­no­va­ný po muze­oló­go­vi, význam­nom bio­ló­go­vi Andre­jo­vi Kme­ťo­vi. Zabe­rá 212 235 m2 (TASR). Dnes je ten­to park národ­nou pamiat­kou. Pieš­ťan­ské par­ky ležia na mies­tach, kde sa pôvod­ne nachá­dzal tvr­dý luž­ný les. Ras­tú v nich via­ce­ré naše, ale aj intro­du­ko­va­né dru­hy, napr.: Abies con­co­lor, Abies nord­man­nia­na, Acer gros­se­rii, Aes­cu­lus par­vif­lo­ra, Calo­ced­rus decur­rens, Caly­cant­hus flo­ri­dus, Cam­psis radi­cans, Catal­pa big­no­ni­oides, Cer­cis sili­qu­as­trum, Cha­ma­e­cy­pa­ris lawso­nia­na, Cryp­to­me­ria japo­ni­ca, Gink­go bilo­ba, Gle­dits­cia tria­cant­hos, Hama­me­lis japo­ni­ca, Hama­me­lis vir­gi­nia­na, Jas­mi­num nudif­lo­rum, Koel­re­ute­ria pani­cu­la­ta, Liri­oden­dron tuli­pi­fe­ra, Mag­no­lia x sou­lan­gia­na, Pau­lo­wnia tomen­to­sa, Picea pun­gens, Pinus wal­li­chia­na, Pla­ta­nus x hyb­ri­da, Popu­lus nig­ra ita­li­ca, Quer­cus rub­ra, Taxo­dium dis­ti­chum, Taxus bac­ca­ta (Bača). V par­ku žije veve­rič­ka Sciu­rus vul­ga­ris, jež­ko Eri­na­ce­us con­co­lor, neto­pier raniak hrdza­vý Nyc­ta­lus noc­tu­la, hniezd­na koló­nia hav­ra­nov Cor­vus fra­gi­le­gus. Ku bež­ným vtá­kom pat­rí brhlík Sit­ta euro­pea, žlna Picus viri­dis, ďat­le, slá­vik Lus­ci­nia megar­hyn­chos, myšiar­ka uša­tá Asio otus, sova les­ná Strix alu­co. V jazier­kach sa vysky­tu­je sko­kan rapo­ta­vý Rana ridi­bun­da, koryt­nač­ka pís­men­ko­vá Chry­se­mys scrip­ta ele­gans (pies​ta​ny​.sk).

In Pieš­ťa­ny, the park holds its own tra­di­ti­on and sig­ni­fi­can­ce, occu­py­ing a sub­stan­tial area of the city­’s total land. The issue with Pieš­ťa­ny­’s parks is the limi­ted reju­ve­na­ti­on they under­go. Tre­es age, dete­ri­ora­te, and new ones are not plan­ted. The Muni­ci­pal Park – Sad Andre­ja Kme­ťa was estab­lis­hed by Count Erdödy in the 18th cen­tu­ry as a spa park (Dra­hov­ská A., Pieš­ťan­ský týž­deň). Today, it is named after the reno­wned muse­olo­gist and bio­lo­gist Andrej Kmeť. It covers an area of 212,235 m² (TASR). Cur­ren­tly, this park holds the sta­tus of a nati­onal monu­ment. Pieš­ťa­ny­’s parks are situ­ated whe­re den­se allu­vial forests ori­gi­nal­ly sto­od. Nume­rous nati­ve and intro­du­ced spe­cies thri­ve in them, such as Abies con­co­lor, Abies nord­man­nia­na, Acer gros­se­rii, Aes­cu­lus par­vif­lo­ra, Calo­ced­rus decur­rens, Caly­cant­hus flo­ri­dus, Cam­psis radi­cans, Catal­pa big­no­ni­oides, Cer­cis sili­qu­as­trum, Cha­ma­e­cy­pa­ris lawso­nia­na, Cryp­to­me­ria japo­ni­ca, Gink­go bilo­ba, Gle­dits­cia tria­cant­hos, Hama­me­lis japo­ni­ca, Hama­me­lis vir­gi­nia­na, Jas­mi­num nudif­lo­rum, Koel­re­ute­ria pani­cu­la­ta, Liri­oden­dron tuli­pi­fe­ra, Mag­no­lia x sou­lan­gia­na, Pau­lo­wnia tomen­to­sa, Picea pun­gens, Pinus wal­li­chia­na, Pla­ta­nus x hyb­ri­da, Popu­lus nig­ra ita­li­ca, Quer­cus rub­ra, Taxo­dium dis­ti­chum, Taxus bac­ca­ta (Bača). The park is home to the red squ­ir­rel (Sciu­rus vul­ga­ris), hed­ge­hog (Eri­na­ce­us con­co­lor), the rus­ty noc­tu­le bat (Nyc­ta­lus noc­tu­la), and a nesting colo­ny of rooks (Cor­vus fra­gi­le­gus). Com­mon birds inc­lu­de the nut­hatch (Sit­ta euro­pea), Euro­pe­an gre­en wood­pec­ker (Picus viri­dis), wood­pec­kers, nigh­tin­ga­le (Lus­ci­nia megar­hyn­chos), long-​eared owl (Asio otus), and tawny owl (Strix alu­co). In the ponds, you can find the edib­le frog (Rana ridi­bun­da) and the red-​eared sli­der turt­le (Chry­se­mys scrip­ta ele­gans) (pies​ta​ny​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, 2016, 2016-2020, Časová línia, Krajina, Ľudská príroda, Neživé, Parky, Príroda, Rakúsko, Stavby, Záhrady, Zahraničie, Zámky

Barokový Schlosshof

skala
Hits: 2091

Sch­loss­hof slú­ži­lo ako práz­dni­no­vé síd­lo Habs­bur­gov­cov. Nachá­dza sa neďa­le­ko od Devín­skej Novej Vsi. Odpo­rú­čam pre­chádz­ku cez Cyk­lo­most Slo­bo­dy, bude to prí­jem­ná polhodinka.

Sch­loss­hof je osa­da mes­teč­ka Engel­harts­tet­ten. V 12. a 13. sto­ro­čí sa zámok Hof uvá­dza ako pev­nosť Hof, pat­ria­ca ku zám­ku Eckars­tau (Wiki­pe­dia). Kom­plex je naj­väč­ším v Stred­nej Euró­pe – viac ako 50 hek­tá­rov. Nachá­dza­jú sa tu boha­té záh­ra­dy, vša­de je plno zele­ne. Okrem toho mini ZOO, pries­tor pre sta­tok, kone, hos­po­dár­ske zvie­ra­tá. Zámok Hof je naj­väč­šou baro­ko­vou stav­bou v Rakús­ku. Jeho novo­do­bá his­tó­ria sa datu­je od roku 1726, kedy napl­ni­li žela­nie Euge­na Savoj­ské­ho. Archi­tek­tom bol Johann Lucas von Hil­deb­randt. Mária Teré­zia dosta­la ten­to zámok v roku 1755 ako dar. Kon­com 19. sto­ro­čia cisár Fran­ti­šek Jozef objekt pre­ne­chal ríš­skej armá­de. Počas 2. sve­to­vej voj­ny objekt slú­žil nemec­kej armá­de a od roku 1945 rokov, soviet­skej. Až po roku 2002 sa zača­la rekon­štruk­cia. Od roku 2005 je zámok sprí­stup­ne­ný verej­nos­ti (sch​loss​hof​.ces​to​va​nie​.biz).

Sch­loss­hof ser­ved as a holi­day resi­den­ce for the Habs­bur­gs. It is loca­ted near Devín­ska Nová Ves. I recom­mend taking a walk through the Cyk­lo­most Slo­bo­dy (Cyc­list Brid­ge of Fre­e­dom), it will be a ple­a­sant half-​hour stroll.

Sch­loss­hof is a sett­le­ment of the town of Engel­harts­tet­ten. In the 12th and 13th cen­tu­ries, the Hof Cast­le is men­ti­oned as the for­tress Hof, belo­n­ging to the Eckars­tau Cast­le (Wiki­pe­dia). The com­plex is the lar­gest in Cen­tral Euro­pe – span­ning over 50 hec­ta­res. The­re are rich gar­dens, eve­ry­whe­re is full of gre­e­ne­ry. In addi­ti­on, the­re is a mini zoo, spa­ce for a farm, hor­ses, and farm ani­mals. Hof Cast­le is the lar­gest Baro­que buil­ding in Aus­tria. Its modern his­to­ry dates back to 1726 when it ful­fil­led the wish of Euge­ne of Savoy. The archi­tect was Johann Lucas von Hil­deb­randt. Maria The­re­sa rece­i­ved this cast­le as a gift in 1755. At the end of the 19th cen­tu­ry, Empe­ror Franz Joseph han­ded the pro­per­ty over to the impe­rial army. During World War II, the buil­ding ser­ved the Ger­man army and sin­ce 1945, the Soviet army. Recons­truc­ti­on began only after 2002. Sin­ce 2005, the cast­le has been open to the pub­lic (sch​loss​hof​.ces​to​va​nie​.biz).

Sch­loss­hof dien­te als Ferien­re­si­denz für die Habs­bur­ger. Es befin­det sich in der Nähe von Devín­ska Nová Ves. Ich emp­feh­le einen Spa­zier­gang über die Cyk­lo­most Slo­bo­dy (Fahr­radb­rüc­ke der Fre­i­he­it), es wird ein ange­neh­mer halb­stün­di­ger Spa­zier­gang sein.

Sch­loss­hof ist eine Sied­lung der Stadt Engel­harts­tet­ten. Im 12. und 13. Jahr­hun­dert wird die Hof­burg als Fes­tung Hof erwähnt, die zur Burg Eckars­tau gehör­te (Wiki­pe­dia). Die Anla­ge ist die größte in Mit­te­le­uro­pa – über 50 Hek­tar groß. Es gibt rei­che Gär­ten, übe­rall ist es vol­ler Grün. Außer­dem gibt es einen Mini-​Zoo, Platz für einen Bau­ern­hof, Pfer­de und Nutz­tie­re. Die Hof­burg ist das größte baroc­ke Gebä­u­de in Öster­re­ich. Ihre moder­ne Ges­chich­te reicht zurück bis ins Jahr 1726, als sie den Wun­sch von Eugen von Savo­y­en erfüll­te. Der Archi­tekt war Johann Lucas von Hil­deb­randt. Maria The­re­sia erhielt die­ses Sch­loss 1755 als Ges­chenk. Ende des 19. Jahr­hun­derts über­gab Kai­ser Franz Joseph das Anwe­sen der kai­ser­li­chen Armee. Wäh­rend des Zwe­i­ten Weltk­riegs dien­te das Gebä­u­de der deuts­chen Armee und seit 1945 der sowje­tis­chen Armee. Die Rekons­truk­ti­on begann erst nach 2002. Seit 2005 ist das Sch­loss für die Öffen­tlich­ke­it zugän­glich (sch​loss​hof​.ces​to​va​nie​.biz).

Odka­zy:

Use Facebook to Comment on this Post

2016, 2016-2020, Časová línia, Česko, Južná Morava, Krajina, Ľudská príroda, Mestá, Moravské, Parky, Príroda, Zahraničie

Lužánky – park v Brne

skala
Hits: 210

Pôvod­ným názov pre Lužán­ky je Augar­ten, v han­te­cu Augec. Leží v nad­mor­skej výš­ke 214 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia). Lužán­ky sú prvým verej­ný par­kom v Čes­ku (goto​br​no​.cz). S roz­lo­hou 22 hek­tá­rov je naj­väč­ším brnen­ským par­kom (brna​.cz). Zalo­že­ný bol v roku 1786 ako jeden z prvých verej­ných par­kov v stred­nej Euró­pe (goto​br​no​.cz). Avšak prvé zmien­ky o Lužán­kach sú z 13. sto­ro­čia, kedy Niger veno­val luž­nú lúku s hos­po­dár­skym dvor­com neďa­le­ko hra­dieb her­bur­ské­mu kláš­to­ru. V 16. sto­ro­čí ten­to maje­tok pre­vza­li jezu­iti a v 18. sto­ro­čí tu posta­vi­li kapl­n­ku a okras­nú záh­ra­du (Wiki­pe­dia). Záh­ra­da vznik­la na úze­mí pôvod­nej luž­nej lúky pri Ponáv­ke. Jej auto­rom bol cisár­sky záh­rad­ník Franz Bis­sin­ger, kto­rý ju osa­dil do fran­cúz­ske­ho štý­lu (brna​.cz). 

Upro­stred par­ku sa nachá­dza novo­re­ne­sanč­ný Pavi­lon, kde sa aj dnes kona­jú ple­sy, kon­cer­ty, sláv­nos­ti a výsta­vy. Dnes je zná­my aj pod náz­vom Kasi­no a plní aj fun­kciu det­ské­ho cen­tra voľ­né­ho času. Súčas­ná podo­ba par­ku pochá­dza z roku 1840 a jej auto­rom je Anto­nín Šebá­nek (goto​br​no​.cz). Šebá­nek zme­nil ráz záh­ra­dy na park anlic­ké­ho prí­rod­né­ho štý­lu. Park roz­ší­ril na 22.3 ha, stal sa mest­ským kor­zom, výlet­ným mies­tom a mies­tom kul­túr­nym a spo­lo­čen­ským (brna​.cz). Lužán­ky sú aj dnes špor­to­vým a spo­lo­čen­ským cen­trom (goto​br​no​.cz). Park je kul­túr­nou pamiat­kou (Wiki­pe­dia). Súčas­ná podo­ba par­ku je výsled­kom rekon­štruk­cie z rokov 1991 – 2012 pod­ľa Iva­na Otru­bu (Otru­ba). V rokoch 1978, 2015 – 2016 orni­to­ló­go­via zazna­me­na­li v par­ku 72 dru­hov vtá­kov, z toho 29 hniez­dnia­cich (Čer­ný, Šebe­la). V roku 2004 bolo v par­ku vybu­do­va­né ume­lé kory­to rie­ky Ponáv­ky, kto­rá kedy­si cez park tiek­la. Dnes je jej tok zve­de­ný do potru­bia, kto­ré skrý­va val tiah­nu­ci sa ved­ľa Drob­né­ho uli­ce (jeco​ol​.net).

The ori­gi­nal name for Lužán­ky is Augar­ten, in the local dia­lect kno­wn as Augec. It lies at an alti­tu­de of 214 meters abo­ve sea level. Lužán­ky is the first pub­lic park in the Czech Repub­lic. With an area of​22 hec­ta­res, it is the lar­gest park in Brno. It was foun­ded in 1786 as one of the first pub­lic parks in Cen­tral Euro­pe. Howe­ver, the first men­ti­ons of Lužán­ky date back to the 13th cen­tu­ry when Niger dona­ted a mea­dow with an eco­no­mic manor near the walls of the Her­bur­ský monas­te­ry. In the 16th cen­tu­ry, this pro­per­ty was taken over by the Jesu­its, and in the 18th cen­tu­ry, they built a cha­pel and orna­men­tal gar­den here. The gar­den was cre­a­ted on the ter­ri­to­ry of the ori­gi­nal flo­odp­lain mea­dow near the Ponáv­ka River. Its aut­hor was the impe­rial gar­de­ner Franz Bis­sin­ger, who plan­ted it in the French style.

In the midd­le of the park stands the Neo-​Renaissance Pavi­li­on, whe­re balls, con­certs, celeb­ra­ti­ons, and exhi­bi­ti­ons are held to this day. It is also kno­wn as the Casi­no and ser­ves as a chil­dre­n’s lei­su­re cen­ter. The cur­rent form of the park dates back to 1840 and was desig­ned by Anto­nín Šebá­nek. Šebá­nek trans­for­med the cha­rac­ter of the gar­den into a park in the English natu­ral sty­le. The park was expan­ded to 22.3 hec­ta­res, beco­ming a city pro­me­na­de, a pla­ce for excur­si­ons, and a cul­tu­ral and social cen­ter. Lužán­ky is still a sports and social cen­ter today. The park is a cul­tu­ral monu­ment. The cur­rent form of the park is the result of recons­truc­ti­on from 1991 to 2012 accor­ding to Ivan Otruba.

In the years 1978, 2015 – 2016, ornit­ho­lo­gists recor­ded 72 spe­cies of birds in the park, of which 29 are nesting. In 2004, an arti­fi­cial bed of the Ponáv­ka River, which once flo­wed through the park, was built. Today, its cour­se is diver­ted into a pipe­li­ne, which hides the embank­ment run­ning next to Drob­né Street.

Lite­ra­tú­ra

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Gemer, Kaštiely, Krajina, Ľudská príroda, Neživé, Parky, Príroda, Slovenská krajina, Stavby

Betliarsky kaštieľ – gemerská perla

skala
Hits: 2620

Kaš­tieľ v Bet­lia­ri sa nachá­dza neďa­le­ko Rož­ňa­vy. Posta­vi­li ho na zákla­doch star­šie­ho rene­sanč­né­ho kaš­tie­ľa Bebe­kov­cov na začiat­ku 18. sto­ro­čia (Wiki­pe­dia). Bet­liar bol súčas­ťou Brzo­tín­ske­ho pan­stva, kto­ré v stre­do­ve­ku vlast­ni­li Bebe­kov­ci. Na mies­te dneš­né­ho kaš­tie­ľa je prav­de­po­dob­ne dali posta­viť malý vod­ný hrá­dok. Avšak v roku 1566 muse­li Hor­né Uhor­sko opus­tiť. Správ­com už cisár­ske­ho majet­ku bol v roku 1578 Peter I. András­sy. András­sy­ov­ci zastá­va­li fun­kciu hrad­ných kapi­tá­nov 400 rokov (bet​liar​.eu). András­sy­ov­ský kaš­tieľ v Bet­lia­ri je jedi­ným kaš­tie­ľom na Slo­ven­sku, kto­rý sa po roku 1945 zacho­val so svo­jím pôvod­ným zaria­de­ním a zbier­ka­mi (snm​.sk). Posled­ní čle­no­via bet­liar­skej vet­vy András­sy­ov­cov opus­ti­li svo­je majet­ky v roku 1944. Čias­toč­né sta­veb­né úpra­vy a obno­va objek­tov boli vyko­ná­va­né v rokoch 1982 – 1986. V roku 1985 bol celý are­ál kaš­tie­ľa aj par­kom vyhlá­se­ný za národ­nú kul­túr­nu pamiat­ku (snm​.sk). Roz­siah­la rekon­štruk­cia kaš­tie­ľa bola ukon­če­ná v roku 1994 (snm​.sk). Jed­nou z naj­väč­ších pozo­ru­hod­nos­tí kaš­tie­ľa je ústred­ná kniž­ni­ca, kto­rú zalo­žil Leopold András­sy. Ucho­vá­va vyše 14-​tisíc zväz­kov (slo​va​kia​.tra​vel). Najv­zác­nej­ší­mi sú prvo­tla­če, kto­rých je päť. Naj­star­šia z roku 1486 a bola vyda­ná v Benát­kach. Kniž­ni­ca má tak­mer tre­ti­nu zbie­rok už aj v digi­tál­nej podo­be (obec​bet​liar​.sk).

Ku kaš­tie­ľu pat­rí park s roz­lo­hou 57 hek­tá­rov, bol zalo­že­ný v rokoch 1792 – 1795 záh­rad­ní­kom Hen­ri­chom Neb­bie­nom vďa­ka ini­cia­tí­ve Leopol­da András­sy­ho. Od roku 1978 je zara­de­ný do zozna­mu ume­lec­ky a kul­túr­ne hod­not­ných par­kov sve­ta UNESCO. Od roku 1985 je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou (snm​.sk). V par­ku je uni­kát­ny ume­lý vod­ný sys­tém, kto­rý pozos­tá­va zo sústa­vy ume­lých vod­ných rigol­če­kov odvá­dza­jú­cich vodu z Bet­liar­ske­ho poto­ka do troch jazier, troch fon­tán a tzv. Veľ­ké­ho vodo­pá­du, naj­väč­šie­ho svoj­ho dru­hu na Slo­ven­sku (snm​.sk). V par­ku je pri ryb­ní­ku zve­ri­nec v podo­be stre­do­ve­ké­ho hra­du s vežič­kou, kde András­sy­ov­ci cho­va­li med­ve­ďa hne­dé­ho, líš­ku, vlka a rysa. Nachá­dza sa tu slo­bo­do­mu­rár­sky a čín­sky pavi­lón, japon­ský most či Her­me­so­va stud­ňa, pri vstup­nej brá­ne sa nachá­dza kla­si­cis­tic­ká rotun­da z kon­ca 18. sto­ro­čia (snm​.sk). Nachá­dza sa tu rím­sky vodo­pád, navr­hnu­tý v roku 1823 Jose­fom Berg­man­nom. Je 9 met­rov vyso­ký a je naj­vyš­ším ume­lým vodo­pá­dom na Slo­ven­sku (Deni­sa Bal­lo­vá). V par­ku sú stá­le zvyš­ky pras­ta­ré­ho tiso­vé­ho lesa (Wiki­pe­dia).

The Bet­liar Cast­le is loca­ted near Rož­ňa­va. It was built on the foun­da­ti­ons of an older Renais­san­ce cast­le of the Bebek fami­ly at the begin­ning of the 18th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia). Bet­liar was part of the Brzo­tín esta­te, owned by the Bebek fami­ly in the Midd­le Ages. It is like­ly that a small water cast­le was built at the site of the cur­rent cast­le. Howe­ver, in 1566, they had to lea­ve Upper Hun­ga­ry. The impe­rial pro­per­ty was admi­nis­te­red by Peter I. András­sy in 1578. The András­sy fami­ly held the posi­ti­on of cast­le cap­tains for 400 years (bet​liar​.eu). The András­sy Cast­le in Bet­liar is the only cast­le in Slo­va­kia that has pre­ser­ved its ori­gi­nal fur­nis­hings and col­lec­ti­ons sin­ce 1945 (snm​.sk). The last mem­bers of the Bet­liar branch of the András­sy fami­ly left the­ir pro­per­ties in 1944. Par­tial cons­truc­ti­on modi­fi­ca­ti­ons and reno­va­ti­ons were car­ried out bet­we­en 1982 and 1986. In 1985, the enti­re cast­le com­plex, inc­lu­ding the park, was dec­la­red a nati­onal cul­tu­ral monu­ment (snm​.sk). Exten­si­ve recons­truc­ti­on of the cast­le was com­ple­ted in 1994 (snm​.sk). One of the most notab­le fea­tu­res of the cast­le is the cen­tral lib­ra­ry foun­ded by Leopold András­sy, hou­sing over 14,000 volu­mes (slo​va​kia​.tra​vel). The most valu­ab­le items are first edi­ti­ons, of which the­re are five. The oldest dates back to 1486 and was issu­ed in Veni­ce. The lib­ra­ry has near­ly a third of its col­lec­ti­ons alre­a­dy in digi­tal form (obec​bet​liar​.sk).

A Bet­lia­ri kas­té­ly Rož­ňa­vá­tól nem mess­ze talál­ha­tó. Az épüle­tet a Bebek csa­lád renes­zánsz kas­té­ly­á­nak alap­jai­ra épí­tet­ték a 18. szá­zad ele­jén (Wiki­pe­dia). Bet­liar rés­ze volt a Brzotín‑i bir­tok­nak, mely­et közép­kor­ban a Bebek csa­lád bir­to­kolt. Valós­zí­nű, hogy a jelen­le­gi kas­té­ly hely­én egy kis vízi vár állt. Azon­ban 1566-​ban el kel­lett hagy­niuk Felső-​Magyaro. Az ingat­lant 1578-​ban már I. Péter András­sy kezel­te. Az András­sy csa­lád 400 évig töl­töt­te be a várc­sás­zá­ri tiszt­sé­get (bet​liar​.eu). A Bet­lia­ri kas­té­ly az egy­et­len szlo­vák kas­té­ly, ame­ly megőriz­te ere­de­ti bútor­za­tát és gyűj­te­mé­ny­eit 1945 óta (snm​.sk). Az András­sy csa­lád bet­lia­ri ágá­nak utol­só tag­jai 1944-​ben hagy­ták el tulaj­do­nai­kat. Az épüle­tek rész­le­ges áta­la­kí­tá­sait és felú­jí­tá­sait 1982 és 1986 között végez­ték. 1985-​ben az egész kas­té­ly­kert­tel egy­ütt nemze­ti kul­tu­rá­lis emlék­ké nyil­vá­ní­tot­ták (snm​.sk). A kas­té­ly szé­les­körű hely­re­ál­lí­tá­sa 1994-​ben feje­ződött be (snm​.sk). A kas­té­ly egy­ik leg­je­len­tősebb rés­ze Leopold András­sy által ala­pí­tott köz­pon­ti könyv­tár, ame­ly több mint 14 000 köte­tet tar­tal­maz (slo​va​kia​.tra​vel). A legér­té­ke­sebb dara­bok az első kia­dá­sok, ame­ly­ek­ből öt darab talál­ha­tó. A leg­ré­geb­bi 1486-​ból szár­ma­zik és Velen­cé­ben jelent meg. A könyv­tár köte­te­i­nek közel har­ma­da már digi­tá­lis for­má­ban is elér­he­tő (obec​bet​liar​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Hont, Hontianske, Kaštiely, Krajina, Ľudská príroda, Neživé, Obce, Parky, Príroda, Slovenská krajina, Slovenské, Stavby

Svätý Anton

skala
Hits: 5538

Svä­tý Anton, pred­tým Antol, sa nachá­dza len kúsok od Ban­skej Štiav­ni­ce. Súčas­ťou je kaš­tieľ s krás­nym parkom.

K obci pat­ria usad­los­ti Rov­ne, Baža­nia a Mac­ko. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1266. Názov obce vychá­dza z náz­vu pôvod­né­ho kos­to­la zasvä­te­né­ho svä­té­mu Anto­no­vi Pus­tov­ní­ko­vi. His­to­ric­ké náz­vy obce: Scen­tan­tol­lo, Sanc­tus Anto­nius, Zent­han­tal, Swä­tý Antal, Antol. Maďar­ský názov je Sze­nan­tal. Oby­va­te­lia sa živi­li pre­važ­ne baníc­tvom, hut­níc­tvom, les­níc­tvom, v kame­ňo­lo­me a v prie­my­sel­ných pod­ni­koch v Ban­skej Štiav­ni­ci. V polo­vi­ci 20. sto­ro­čia je zná­ma výro­ba vyre­zá­va­ných a maľo­va­ných bet­le­he­mov. V 17. sto­ro­čí zís­kal pan­stvo Peter Kohá­ry. Rodi­na Kohá­ry­ov­cov sa zaslú­ži­la o roz­voj Svä­té­ho Anto­na. Od roku 1826 pat­ri­la obec Cobur­gov­com. Fer­di­nand Coburg, brat posled­né­ho vlast­ní­ka kaš­tie­ľa, nav­šte­vo­val obec až do roku 1944. Zná­mym rodá­kom bol slo­ven­ský herec, diva­del­ný reži­sér a scé­nic­ký výtvar­ník Karol Zachar, vlast­ným menom Karol Legé­ny (wiki​pe​dia​.sk).

Vo Svä­tom Anto­ne sa nachá­dza kaš­tieľ s par­kom. Je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Šty­ri kríd­la budo­vy sym­bo­li­zu­jú šty­ri roč­né obdo­bia, 12 komí­nov mesia­ce, 52 izieb týžd­ne a 365 okien, dni v roku. Dnes je síd­lom Les­níc­ke­ho, dre­vár­ske­ho a poľ­no­hos­po­dár­ske­ho múzea s mno­hý­mi zbra­ňa­mi a tro­fe­ja­mi. Kaž­do­roč­ne začiat­kom sep­tem­bra sa v kaš­tie­li uspo­ra­dú­va­jú atrak­tív­ne poľov­níc­ke sláv­nos­ti – Dni sv. Huber­ta (SACR). Baro­ko­vý kaš­tieľ je posta­ve­ný na mies­te býva­lé­ho hra­du, začiat­kom 19. sto­ro­čia je kla­si­cis­tic­ky upra­ve­ný (wiki​pe​dia​.sk).

Poľov­níc­ka expo­zí­cia je jedi­nou špe­cia­li­zo­va­nou s celo­slo­ven­skou pôsob­nos­ťou. V roku 1808 sa v Ban­skej Štiav­ni­ci začal vyučo­vať pred­met poľov­níc­tvo (geopark​.sk). Je naj­väč­šou svoj­ho dru­hu na Slo­ven­sku. Chod­by kaš­tie­ľa pre­zen­tu­jú viac ako tisíc tro­fe­jí zve­ri (msa​.sk). Baro­ko­vo – kla­si­cis­tic­ké­mu kaš­tie­ľu v Svä­tom Anto­ne pred­chá­dzal men­ší opev­ne­ný hrá­dok, kto­rý je spo­mí­na­ný už v 15. sto­ro­čí. V 16. sto­ro­čí bol pre­sta­va­ný a mal chrá­niť Ban­skú Štiav­ni­cu pred turec­ký­mi nájaz­da­mi (geopark​.sk). Kaš­tieľ býva ozna­čo­va­ný aj ako kaš­tieľ Antol, ale­bo Kohá­ry­ov­ský kaš­tieľ. Je síd­lom les­níc­ke­ho, dre­vár­ske­ho a poľov­níc­ke­ho múzea (Wiki­pe­dia). Dali ho posta­viť na začiat­ku 18. sto­ro­čia vlast­ní­ci pan­stva Sit­no, Kohá­ry­ov­ci (Buj­no­vá et all, 2003). Svo­je let­né síd­lo tu mal bul­har­ský cár Fer­di­nand Coburg, pat­ril do Sit­nian­ske­ho pan­stva Kohá­ry­ov­cov (Terem). V roku 1826 sa jedi­ná dcé­ra posled­né­ho z muž­ských potom­kov rodu Kohá­ry­ov­cov vyda­la za Fer­di­nan­da Jura­ja Cobur­ga zo Sas­ka. Posled­ným z Cobur­gov­cov, kto­rý žil v kaš­tie­li, bol vše­stran­ne nada­ný Fer­di­nand Coburg, v rokoch 1908 – 1918 bul­har­ský cár. Dovŕ­šil šťast­nú tra­dí­ciu osvie­te­ných, roz­hľa­de­ných a cti­žia­dos­ti­vých maji­te­ľov, kto­rí zve­ľa­ďo­va­li majet­ky a zaria­di­li ich vkus­ne (Buj­no­vá et all, 2003).

V par­ku bol do roku 1995 vysa­de­ný, Fili­pom Cobur­gom v roku 1878, sek­vo­jo­vec mamu­tí – Sequ­oia­den­dron gigan­te­um. V roku 1996 po vysc­hnu­tí bola vysa­de­ná iná sek­vo­ja. Oko­lie je boha­té na chrá­ne­né dru­hy, mno­hé ende­mi­ty. V par­ku a pri­ľah­lom leso­par­ku sa nachá­dza napr. Gink­go bilo­ba, Abies pin­sa­po, Pse­udot­su­ga men­sies­si, Pinus jeff­re­yi, Catal­pa big­no­ni­oides, Cha­ma­e­cy­pa­ris pisi­fe­ra, Picea pun­gens vir­ga­ta, Lilium mar­ta­gon, Iris gra­mi­nea, Dro­se­ra rotun­di­fo­lia, Pul­sa­til­la gran­dis, Cro­cus heuf­fe­lia­nus. V oko­lí je vzác­ny výskyt prí­rod­ných ruží, kto­ré v 19. sto­ro­čí tu pôso­bia­ci Andrej Kmeť popí­sal tak­mer 300 kul­ti­va­rov (Zdroj: Infor­mač­ná tabu­ľa). Súčas­ťou are­álu je his­to­ric­ký park (5 ha) a leso­park (25 ha). Hor­né a dol­né jazier­ko je spo­je­né kas­ká­da­mi a vodo­pád­mi je napá­ja­né nie­koľ­ko kilo­met­rov dlhým náho­nom z Kop­laš­ské­ho poto­ka s uni­kát­ny­mi akva­duk­ta­mi. V par­ku sa okrem toho nachá­dza grot­ta – ume­lo navŕ­še­ná jas­ky­ňa, stud­nič­ka s kamen­ný­mi lavič­ka­mi, dre­ve­né mos­tí­ky, altá­ny, kapl­n­ka Svä­té­ho Huber­ta (geopark​.sk).

Celo­slo­ven­ské poľov­níc­ke sláv­nos­ti Dni svä­té­ho Huber­ta uspo­ra­dú­va múze­um vo Svä­tom Anto­ne zvy­čaj­ne začiat­kom sep­tem­bra cez víkend (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk).

St. Ant­ho­ny, for­mer­ly kno­wn as Antol, is loca­ted just a short dis­tan­ce from Ban­ská Štiav­ni­ca. It fea­tu­res a cast­le with a beau­ti­ful park.

The vil­la­ge inc­lu­des the sett­le­ments of Rov­ne, Baža­nia, and Mac­ko. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1266. The vil­la­ge­’s name comes from the ori­gi­nal church dedi­ca­ted to Saint Ant­ho­ny the Her­mit. His­to­ri­cal names of the vil­la­ge inc­lu­de Scen­tan­tol­lo, Sanc­tus Anto­nius, Zent­han­tal, Swä­tý Antal, Antol. The Hun­ga­rian name is Sze­nan­tal. The resi­dents were main­ly enga­ged in mining, metal­lur­gy, fores­try, quar­ry­ing, and indus­trial enter­pri­ses in Ban­ská Štiav­ni­ca. In the mid-​20th cen­tu­ry, the pro­duc­ti­on of car­ved and pain­ted nati­vi­ty sce­nes beca­me kno­wn. In the 17th cen­tu­ry, the Kohá­ry fami­ly acqu­ired the esta­te. The Kohá­rys con­tri­bu­ted to the deve­lop­ment of St. Ant­ho­ny. From 1826, the vil­la­ge belo­n­ged to the Cobur­gs. Fer­di­nand Coburg, the brot­her of the last owner of the cast­le, visi­ted the vil­la­ge until 1944. A notab­le nati­ve of the vil­la­ge was the Slo­vak actor, the­a­ter direc­tor, and set desig­ner Karol Zachar, who­se real name was Karol Legé­ny (wiki​pe​dia​.sk).

In St. Ant­ho­ny, the­re is a cast­le with a park, now a nati­onal cul­tu­ral monu­ment. The four wings of the buil­ding sym­bo­li­ze the four sea­sons, 12 chim­ne­ys repre­sent the months, 52 rooms sig­ni­fy the weeks, and 365 win­do­ws stand for the days in a year. Today, it hou­ses the Fores­try, Woodc­raft, and Agri­cul­tu­ral Muse­um with nume­rous wea­pons and trop­hies. Eve­ry year, at the begin­ning of Sep­tem­ber, the cast­le hosts att­rac­ti­ve hun­ting fes­ti­vi­ties – St. Huber­t’s Days (SACR). The baro­que cast­le was built on the site of a for­mer for­tress and was clas­si­ci­zed in the ear­ly 19th cen­tu­ry (wiki​pe​dia​.sk).

The Hun­ting Exhi­bi­ti­on is the only spe­cia­li­zed one with nati­on­wi­de sco­pe. Hun­ting was first taught in Ban­ská Štiav­ni­ca in 1808 (geopark​.sk). It is the lar­gest of its kind in Slo­va­kia. The cast­le cor­ri­dors sho­wca­se more than a thou­sand game trop­hies (msa​.sk). Pre­ce­ding the Baroque-​classical cast­le in St. Ant­ho­ny was a smal­ler for­ti­fied cast­le men­ti­oned in the 15th cen­tu­ry. In the 16th cen­tu­ry, it was rebu­ilt to pro­tect Ban­ská Štiav­ni­ca from Tur­kish inva­si­ons (geopark​.sk). The cast­le is also refer­red to as Antol Cast­le or Kohá­ry Cast­le. It is the seat of the Fores­try, Woodc­raft, and Hun­ting Muse­um (Wiki­pe­dia). It was built at the begin­ning of the 18th cen­tu­ry by the owners of the Sit­no esta­te, the Kohá­rys (Buj­no­vá et all, 2003). The Bul­ga­rian tsar Fer­di­nand Coburg, belo­n­ging to the Sit­no esta­te of the Kohá­rys, had his sum­mer resi­den­ce here. In 1826, the only daugh­ter of the last male des­cen­dant of the Kohá­ry fami­ly mar­ried Fer­di­nand Georg of Saxe-​Coburg. The last of the Cobur­gs who lived in the cast­le was the ver­sa­ti­le Fer­di­nand Coburg, the Bul­ga­rian tsar from 1908 to 1918. He con­ti­nu­ed the hap­py tra­di­ti­on of enligh­te­ned, kno­wled­ge­ab­le, and ambi­ti­ous owners who impro­ved the­ir pro­per­ties tas­te­ful­ly (Buj­no­vá et all, 2003).

In the park, a giant sequ­oia (Sequ­oia­den­dron gigan­te­um) was plan­ted by Filip Coburg in 1878, but it dried up by 1995. Anot­her sequ­oia was plan­ted in 1996. The sur­roun­dings are rich in pro­tec­ted spe­cies, inc­lu­ding many ende­mics. In the park and the adja­cent forest park, spe­cies such as Gink­go bilo­ba, Abies pin­sa­po, Pse­udot­su­ga men­sie­sii, Pinus jeff­re­yi, Catal­pa big­no­ni­oides, Cha­ma­e­cy­pa­ris pisi­fe­ra, Picea pun­gens vir­ga­ta, Lilium mar­ta­gon, Iris gra­mi­nea, Dro­se­ra rotun­di­fo­lia, Pul­sa­til­la gran­dis, Cro­cus heuf­fe­lia­nus can be found. The rare occur­ren­ce of natu­ral roses, desc­ri­bed by Andrej Kmeť, who wor­ked here in the 19th cen­tu­ry, is also pre­sent, with almost 300 cul­ti­vars (Sour­ce: Infor­ma­ti­on board). The area inc­lu­des a his­to­ri­cal park (5 ha) and a forest park (25 ha). The upper and lower ponds are con­nec­ted by cas­ca­des and water­falls, fed by a several-​kilometer-​long mill­ra­ce from the Kop­laš­ský stre­am with uni­que aqu­e­ducts. In the park, the­re is also a grot­to – an arti­fi­cial­ly cre­a­ted cave, a well with sto­ne ben­ches, wooden brid­ges, gaze­bos, and the Cha­pel of St. Hubert (geopark​.sk).

The Muse­um in St. Ant­ho­ny typi­cal­ly orga­ni­zes the All-​Slovak Hun­ting Fes­ti­vi­ties, St. Huber­t’s Days, at the begin­ning of Sep­tem­ber over the wee­kend (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post