Martin - Skala

Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Tekov, Typ krajiny

Slobodné kráľovské mesto Kremnica

07/05/202416/09/2024 skala

Kremnica je banícke mesto, v ktorom sa od 10. storočia ťaží zlato a striebro. Jeho nemecké pomenovanie je Kremnitz, maďarské Körmöcbánya, latinské Cremnicium. Na rozlohe 43.13 km² tu žije 5 356 obyvateľov. Leží v Kremnických vrchoch v severnej časti Tekova. Od roku 1328 je slobodným kráľovským mestom. Bola prezývaná aj ako Zlatá Kremnica. Mincovňa v Kremnici je najstaršou mincovňou na svete, funguje dodnes od roku 1328 (Wikipedia). Prvá písomná zmienka o Kremnici je z roku 1328. Historické názvy mesta: Cremnychbana, Kremnicia, Cremnic, Cremnech, Cremnecz, Cremnuch, Crempnuch, Chrempnichya, Cremnicia, Krembnicia. Na začiatku 15. storočia žilo v Kremnici asi v 250 domoch 3 000 obyvateľov. V 15. a 16. storočí sa povrchové ložiská vyčerpali a banská ťažba začala upadať. V 18. storočí tu pôsobili vo väčšom počte želiari, baníci, tesári, čižmári, debnári, klobučníci, kováči, murári, zámočníci, mäsiari, zlatníci, súkenníci, krajčíri, kožušnici, garbiari, ševci, minciari, kramári. V roku 1880 postihlo mesto zemetrasenie zrútením starých šácht a štôlní. Do začiatku 20. storočia mali v meste prevahu Nemci (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť). Kremnické zlaté dukáty – florény, patrili k najhodnotnejším minciam v Európe. Vyrazili ich 21.5 miliónov (mint.sk). Mestský hrad je národnou kultúrnou pamiatkou (Wikipedia). Karner – rotunda svätého Ondreja z 13. storočia. Kostol svätej Kataríny je doložený zo 14. storočia. Gotická socha Madony je zo začiatku 16 storočia. Špitálsky kostol svätej Alžbety je z konca 14. storočia. Baroková kláštor františkánov s kostolom je zo 17. storočia. Neskôr bol rozšírený o loretánsku kaplnku. V 15. storočí vznikla v Kremnici cirkevná knižnica. V roku 1739 knižnica františkánov. Nachádzajú sa v nej aj prvotlače z Nemecka a Talianska. V knižnici a archíve rímskokatolíckej fary sú stredoveké rukopisné kódexy zo 14. a 15. storočia. Aj mnohé ďalšie knižnice obsahujú veľmi cenné tlače. V Kremnici sa zachovali banské dvojpodlažné domy z konca 17. a začiatku 18. storočia. V 16. a 17. storočí tu vyrábali organy Matej Burian a Martin Stirbitz (e‑obce.sk).

Neďaleko od Kremnice sa nachádzajú rekreačné strediská Skalka a Krahule. Biela stopa sú preteky v bežeckom lyžovaní s bohatou históriou. Termálne kúpalisko Katarína napája termálny prameň, ktorého voda je mierne rádioaktívna a silne mineralizovaná. Teplota vody pri výtoku je 36 °C, má liečebné účinky (Wikipedia). Obyvatelia mesta boli okrem domácich aj z Talianska, Bavorska, Rakúska, Sliezska a Čiech (minciari z Kutnej Hory) (visitkremnica.com). Kremnica sa stala jedným z centier bývalých nemeckých jazykových ostrovov na strednom Slovensku, ktoré sa až v 20. storočí začali nazývať Hauerland. Medzi osobnosti mesta patrí: prozaik Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský, spisovateľ Jozef Cíger-Hronský, herec Ladislav Chudík, huslista Peter Michalica, basketbalista Stanislav Kropilák, chodec Jozef Pribilinec (Wikipedia), hudobný skladateľ Ján Levoslav Bella (e‑obce.sk).

Uskutočňuje sa tu viacero umeleckých a športových podujatí. Kremnické gagy je európsky festival humoru a satiry, ktorý sa koná koncom augusta od roku 1980. Hudba pod diamantovou klenbou je hudobný festival Petra Michalicu. Kremnický hradný organ je medzinárodný organový festival, ktorý sa koná od roku 1996 v kostole svätej Kataríny. Kremnická Bašta je folkový a akustický festival. Cechové hody sú novým podujatím poriadaným od roku 2009 (Wikipedia). Ďalším podujatím je Bellov festival dychových hudieb (visitkremnica.com).

Kremnica is a mining town that has been extracting gold and silver since the 10^th century. Its German name is Kremnitz, Hungarian Körmöcbánya, and Latin Cremnicium. With an area of 43.13 km², it is home to 5,356 inhabitants. It is situated in the Kremnica Mountains in the northern part of Tekov. Since 1328, it has been a free royal town and was also known as Golden Kremnica. The Kremnica Mint is the world’s oldest continuously operating mint, functioning since 1328 (Wikipedia). The first written mention of Kremnica dates back to 1328. Historical names of the town include Cremnychbana, Kremnicia, Cremnic, Cremnech, Cremnecz, Cremnuch, Crempnuch, Chrempnichya, Cremnicia, and Krembnicia. In the early 15^th century, Kremnica had around 3,000 inhabitants living in about 250 houses. As surface deposits were depleted in the 15^th and 16^th centuries, surface mining declined. In the 18^th century, various craftsmen and professionals such as blacksmiths, miners, carpenters, cobblers, coopers, hatters, locksmiths, butchers, goldsmiths, tailors, furriers, tanners, shoemakers, minters, and shopkeepers worked in the town. In 1880, an earthquake caused the collapse of old shafts and galleries. Until the early 20^th century, Germans were the majority in the town (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, Part 2). Kremnica’s gold ducats – florins were among the most valuable coins in Europe, with 21.5 million pieces minted (mint.sk). The Municipal Castle is a national cultural monument (Wikipedia). The Karner – Rotunda of St. Andrew from the 13^th century, the Church of St. Catherine documented from the 14^th century, and the Gothic Madonna statue from the early 16^th century are notable historical sites. The Hospital Church of St. Elizabeth dates back to the late 14^th century, and the Baroque Franciscan Monastery with a church is from the 17^th century, expanded later with a Loreto chapel. In the 15^th century, a church library was established in Kremnica, followed by the Franciscan library in 1739. These libraries contain incunabula from Germany and Italy. The church library and archives of the Roman Catholic parish house medieval manuscript codices from the 14^th and 15^th centuries. Many other libraries in Kremnica also house valuable prints. Two-story mining houses from the late 17^th and early 18^th centuries are still preserved. In the 16^th and 17^th centuries, organs were crafted by Matej Burian and Martin Stirbitz (e‑obce.sk).

Recreational resorts Skalka and Krahule are located near Kremnica. Biela stopa is a cross-country skiing competition with a rich history. The Katarína Thermal Pool is supplied by a thermal spring with slightly radioactive and highly mineralized water, known for its therapeutic effects, with a temperature of 36 °C at the outlet (Wikipedia). Besides locals, residents of Kremnica included people from Italy, Bavaria, Austria, Silesia, and Bohemia (minters from Kutná Hora) (visitkremnica.com). Kremnica became one of the centers of the former German language islands in central Slovakia, collectively known as Hauerland, a term that emerged in the 20^th century. Notable personalities from the town include the prose writer Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský, writer Jozef Cíger-Hronský, actor Ladislav Chudík, violinist Peter Michalica, basketball player Stanislav Kropilák, racewalker Jozef Pribilinec (Wikipedia), and composer Ján Levoslav Bella (e‑obce.sk).

Several artistic and sporting events take place in Kremnica. Kremnické gagy is a European festival of humor and satire held since 1980 at the end of August. Hudba pod diamantovou klenbou is a music festival initiated by Peter Michalica. Kremnický hradný organ is an international organ festival held since 1996 in the Church of St. Catherine. Kremnická Bašta is a folk and acoustic festival. Cechové hody is a new event organized since 2009 (Wikipedia). Another event is the Bellov Festival of brass bands (visitkremnica.com).

Odkazy

TOP

Všetky

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Slovenská krajina, Zamagurie

Lesnica – krásne miesto na Zamagurí

21/04/202416/09/2024 skala

Kraj pri Lesnici je nádherný v každom ročnom období. Fotografie dole som spravil v roku 2012, keď som sem náhodou zablúdil. V septembri 2014 som sem prišiel zámerne, výsledok pribudne časom.

The area around Lesnica is beautiful in every season. The photos below were taken in 2012 when I accidentally wandered here. In September 2014, I came here intentionally, and more results will be added over time.

Okolica Lesnicy jest piękna o każdej porze roku. Zdjęcia poniżej zostały wykonane w 2012 roku, gdy przypadkowo tutaj zawędrowałem. We wrześniu 2014 roku przybyłem tu celowo, a więcej efektów zostanie dodanych w przyszłości.

Odkazy

Linky

360 ° panoráma

TOP

Panorámy

Lesnica s hmlou

Lesnica a Vysoké Tatry

Lesnica a Rabštín

Lesnica

Tri kopy. Na konci cesty je dedina Lesnica

Use Facebook to Comment on this Post

Biotopy, Dolné Považie, Krajina, Les, Oslavné, Považské, Príroda, Reportáže, Slovenská krajina, Slovenské

Marhát

04/01/202416/09/2024 skala

Vrch Marhát je najvyšším bodom Krahulčích vrchov, leží v nadmorskej výške 748.2 metrov. Na vrchu bolo praveké osídlenie – výšinné sídlisko z neskorej doby bronzovej a staršej doby železnej. Hallštaské hradisko bolo opevnené valom s kamennou deštrukciou. Hradisko tvorilo významnú funkciu strážneho bodu obchodnej trasy cez Považský Inovec z Ponitria na Považie. Sídliskové terasy sa zachovali na juhovýchodných svahoch (idnes.cz). Pomenovanie Marhát sa odvodzuje od názvov „Marharii, Mereheni“, čo bolo pomenovanie pre staromoravské kmene (rotundajurko.sk). Neskôr sa obchodná trasa presunula a hradisko stratilo svoj význam ako strážny bod. V okolí sa našla keramika a ojedinele aj nálezy železných a bronzových predmetov z neskorej doby bronzovej a z doby železnej. Z halštatskej doby železný sekeromlat a skýtske strelky. Neďaleko hradiska na južnom svahu Marhátu sa našlo osem otvorených nákrčníkov so stočenými očkami na koncoch, otvorený nákrčník so zašpicatenými koncami, dva kosáky s jazykovitou rukoväťou, sekerka s tuľajkou a postranným uškom, dláto s tuľajkou, dva tyčinkovité náramky s geometricky rytou výzdobou a plechový špirálovitý náramok bez výzdoby z doby 8. storočia p.n.l.. Nález spadá do lužickej kultúry. Z doby laténskej pochádza strieborná bójska minca s okrídleným koníkom z polovice 2. st. pnl., fragmenty spôn a strelky so spätným háčikom a spona s voľnou pätkou. Približne polovica sídlisk z doby haltštatskej v okolí sa nachádza v okolí hradiska Marhát (nitrianskablatnica.sk). V 9. storočí vzniklo na Marháte výšinné hradisko, zrejme útočištné refúgium (Marek).

Marhát tvorí hradbu chrániacu predovšetkým obce Nitrianska Blatnica, Vozokany a Lipovník. Vďaka geologickým pomerom je tu terén veľmi členitý. Je pravdepodobné, že najmä historický kontext, majestátnosť a blízkosť Marhátu podnietila okolo roku 1947 blatničanov ku vzniku tradície silvestrovských výstupov. Dňa 28. októbra 1947 blatničania postavili na vrchu veľký železný kríž ako vďaku Pánu Bohu za ochranu počas 2. svetovej vojny (mana2.sk). Iniciátorom stavby bol vtedajší blatnický kňaz Ján Laktiš (mana2.sk). Na tomto kríži bol nápis „Bože, ochraňuj turistov“. Neskôr bola na Marháte postavená rozhľadňa, z ktorej bol pekný pohľad na okolie. Od jesene 2008 je postavená nová, 17 metrov vysoká rozhľadňa. Je z nej vidno na hrady Tematín, Čachtice, Uhrovec, Gymeš a Oponice (Piešťanský týždeň). Vraj za ideálnych podmienok je z Marhátu vidno hranice Česka, Maďarska aj Rakúska (rotundajurko.sk). Na najvyššom bode je dnes už nový kríž.

Výstupy sa konajú vždy 31. decembra. Od roku 1971 sa výstupy začali organizovať pod hlavičkou organizovaných turistov. Aj dnes organizuje výstupy Klub slovenských turistov TJ Bezovec Piešťany. Vďaka nim účastníci výstupu dostanú diplom, ktorý ocenia predovšetkým deti. Celkom zaujímavým nápadom bol Marhátsky eurodukát v roku 2008. Na vrchole čaká turistov malé občerstvenie – slaninka, nejaká špekačka, čaj. Pripravené sú ohniská. Mnohým padne vhod po fyzickej námahe doplniť si sily, zabaviť sa, alebo sa aspoň pozdraviť a zaželať si šťastný nový rok. Poniektorí si aj spoločne zaspievajú. Mnohí sa takto stretnú iba na Silvestra. Každý rok prebehne spoločné fotografovanie pod transparentom. Tieto a aj iné podobné fotografie sú potom peknou spomienkou. Niektoré z týchto fotografií z minulosti sa nachádzajú na prístreškoch pod rozhľadňou. Navyše bezovecký klub má kroniku z takýchto fotografií. Archivované sú aj vrcholové knihy, ktoré sa nachádzajú pod rozhľadňou. Nachádzajú sa v nich mnohé zaujímavé odkazy, z ktorých je možné si urobiť pestrý obraz o tom, kto a odkiaľ na Marhát prichádza. Oficiálne sa končí akcia na obed. Napriek tomu, mnohí prichádzajú na Marhát aj neskôr. V posledných ročníkoch presiahla návštevnosť tisíc účastníkov.

Trúfam si povedať, že sa mení aj správanie ľudí, ktorí sem prichádzajú. Sú každým rokom miernejší. Vzhľadom na nižšiu kapacitu Marhátu sa na vrchole a tesne pod ním ľudia viac separujú do skupiniek. Napokon mnohí sem chodia v skupinách. Účastníci rešpektujú aj žiadosť o zdržanie používať zábavnú pyrotechniku v horách. Hluk je povolený len formou výbuchov smiechu a výstrelov sektu.

Krajina na Marháte je vždy iná ako v nižších polohách, odkiaľ sa zvyčajne začína. Iste predstavuje čaro, pre ktoré sú mnohí ochotní šliapať do kopcov. Stáva sa, že dole je blato a hore je snehová perina. Občas je inovať na stromoch. Niekedy silno fúka, inokedy je zas krajina zaliata slnkom. Na Marhát sa dá ísť rôznymi trasami. Každá je trochu iná, dajú sa vybrať cesty kratšie, ľahšie, vhodné pre bicykle aj pre bežky. Väčšina si pravdepodobne vyberie cestu z Nitrianskej Blatnice. Na tejto trase sa ide cez „Jurka“, čo je románska rotunda sv. Juraja, ktorá je druhou najstaršou stavbou z Veľkej Moravy u nás. Pravidelne sa tu konajú viackrát do roka púte. Trošku iný charakter poskytuje najkratšia trasa z Vozokán, resp. z Lipovníka. Veľmi častá je trasa z Výtokov. Najmä dolu z Marhátu sa dá prejsť na lopári veľmi rýchlo práve na Výtoky. Menej časté trasy sú z Modrovej horárne, zo Starej Lehoty, z Bezovca, z Havrana, zo Zlatého vrchu, z Tematínu. Samozrejme dá sa vyjsť autom na Jelenie jamy a ísť iba odtiaľ.

Ja považujem za najkrajšiu trasu z Modrovej horárne a zo Starej Lehoty. Zvyčajne sa však odveziem autobusom do Vozokán, vyšliapem na Marhát a naspäť pokračujem cez Jelenie jamy, Gonove lazy až na Výtoky. Prechádzam okolo Striebornice, cez Moravany, kde sa niekedy zastavím najesť, následne prejdem cez kúpeľný ostrov až do Piešťan. Po príchode som príjemne unavený po prejdených kilometroch a mám pocit, že som urobil niečo dobré pre seba aj druhých. V roku 2009 bolo najkrajšie počasie, aké som počas svojich výstupoch absolvoval. V nižších polohách boli lesy ponorene do hmly, vyššie vykúkalo slnko, ktoré pálilo na pevnú snehovú pokrývku a do toho presvitalo modré nebo s oblakmi. Dúfam, že som vás inšpiroval ku možnosti ako sa dá osláviť posledný deň v roku.

Na konci roka 2007 nás autobus doviezol z Piešťan do Nitrianskej Blatnice. Potom začala moja cesta hore po vlastných :-). Aj tento rok prišlo na “vrch” kopec ľudí. Ja som prišiel zhruba o 11-ej. Putoval som po krásnej, zasneženej krajine. Organizátori hore pripravili ohnisko, kde sa opekalo, zohrievalo, odovzdávali sa registrácie, čaje, špekačky, slaninky .… Postupne, keďže mi bola aj zima, som sa vybral naspäť, ale inou cestou. Šiel som na Jelenie jamy, na rázcestie a z neho som zišiel na Gonove lazy. Z nich som pokračoval cez Výtoky, Moravany až do Piešťan.

Peak Marhát is the highest point of the Krahulčie vrchy, situated at an elevation of 748.2 meters above sea level. The summit hosted prehistoric settlements, including a hillfort from the late Bronze Age and early Iron Age. The Hallstatt hillfort was fortified with an embankment and stone structure, serving as a crucial guard point for the trade route across Považský Inovec from Ponitria to Považie. Terraced settlements have been preserved on the southeast slopes (idnes.cz). The name Marhát is derived from the names “Marharii, Mereheni,” which referred to ancient Moravian tribes (rotundajurko.sk). As the trade route shifted over time, the significance of the hillfort as a guard post diminished. Ceramics and occasional findings of iron and bronze objects from the late Bronze Age and Iron Age have been discovered in the vicinity. Noteworthy artifacts include an Iron Age axe-hammer and Scythian arrows. Eight open neck rings with coiled ends, a neck ring with pointed ends, two sickles with tongue-shaped handles, an axe with a socket, a chisel with a socket, two rod-shaped bracelets with geometrically incised decorations, and a spiral-like metal bracelet without ornamentation from the 8^th century BCE were found near the hillfort. This discovery is associated with the Lusatian culture. From the La Tène period, a silver Boii coin with a winged horse from the mid-2nd century BCE, fragments of buckles, and arrows with a barbed hook and a buckle with a free heel have been unearthed. Approximately half of the settlements from the Hallstatt period in the vicinity are located around the Marhát hillfort (nitrianskablatnica.sk). In the 9^th century, a hillfort refuge was established on Marhát (Marek).

Marhát forms a barrier primarily protecting the villages of Nitrianska Blatnica, Vozokany, and Lipovník. Due to geological conditions, the terrain is very rugged. The historical context, majesty, and proximity of Marhát likely inspired the tradition of New Year’s Eve hikes, which began around 1947. On October 28, 1947, the people of Blatnica erected a large iron cross on the summit as thanks to God for protection during World War II (mana2.sk). The initiative for the construction came from the then-priest of Blatnica, Ján Laktiš (mana2.sk). The cross bore the inscription “God, protect the tourists.” Later, an observation tower was built on Marhát, offering a beautiful view of the surroundings. Since the fall of 2008, a new 17-meter-high observation tower has been in place. It provides a view of the castles Tematín, Čachtice, Uhrovec, Gymeš, and Oponice (Piešťanský týždeň). Supposedly, under ideal conditions, the borders of the Czech Republic, Hungary, and Austria can be seen from Marhát (rotundajurko.sk). A new cross has now been placed at the highest point.

Climbs are always organized on December 31. Since 1971, these climbs have been organized under the auspices of organized tourists. Today, the climbs are organized by the Slovak Tourist Club TJ Bezovec Piešťany. Participants receive a diploma, primarily appreciated by children. An interesting idea was the Marhát euro-ducat in 2008. A small refreshment awaits tourists at the summit – bacon, sausages, tea. Fireplaces are prepared. Many find it useful to replenish their strength, have some fun, or at least greet and wish each other a happy New Year. Some even sing together. Many only meet this way on New Year’s Eve. Every year, a group photo is taken under the banner. These and other similar photos are a nice memory. Some of these photos from the past are on the shelters under the observation tower. The Bezovec club also has a chronicle of such photos. Summit books, containing many interesting references, are also archived under the observation tower. They offer a diverse picture of who comes to Marhát and from where. The event officially ends at lunchtime. Nevertheless, many continue to visit Marhát later. In recent years, attendance has exceeded a thousand participants.

I dare say that the behavior of people coming here is changing. They are more considerate each year. Due to the lower capacity of Marhát, people tend to separate into smaller groups at the summit and just below. Many come in groups. Participants also respect the request to refrain from using pyrotechnics in the mountains. Noise is allowed only in the form of bursts of laughter and sect shots.

The landscape on Marhát is always different from the lower elevations where the climb usually begins. It undoubtedly possesses a charm for which many are willing to tread the hills. It happens that there is mud at the bottom and a snowy blanket on top. Occasionally, there are innovations on the trees. Sometimes, it blows strongly; other times, the landscape is bathed in sunlight. Marhát can be reached by various routes, each slightly different. Shorter, easier routes suitable for bicycles and cross-country skis can be chosen. Most likely, many will opt for the route from Nitrianska Blatnica. On this route, you pass through “Jurko,” a Romanesque rotunda of St. George, the second oldest structure from Great Moravia in our region. Pilgrimages are regularly held here several times a year. A slightly different character is provided by the shortest route from Vozokany or Lipovník. The route from Výtoky is very common. Especially downhill from Marhát to Výtoky can be done on sleds very quickly. Less common routes are from Modrá horárna, Stara Lehotka, Bezovec, Havran, Zlatý vrch, and Tematín. Of course, you can drive by car to Jelenie jamy and go only from there.

I consider the most beautiful route to be from Modrá horárna and Stara Lehotka. Usually, however, I take the bus to Vozokany, climb to Marhát, and then continue back through Jelenie jamy, Gonove lazy, to Výtoky. I pass by Striebornica, through Moravany, where I sometimes stop for a meal. Then I cross the spa island to Piešťany. Upon arrival, I am pleasantly tired after the kilometers walked, and I feel that I have done something good for myself and others. In 2009, the weather was the most beautiful I had experienced during my climbs. In the lower altitudes, the forests were shrouded in fog, while higher up, the sun peeked out, shining on the solid snow cover beneath a blue sky with clouds. I hope I have inspired you with a way to celebrate the last day of the year.

At the end of 2007, the bus took us from Piešťany to Nitrianska Blatnica. Then my journey upwards began on my own :-). This year, a lot of people came to the ” summit.” I arrived around 11 AM. I wandered through the beautiful, snowy landscape. Organizers had prepared a bonfire at the top, where people grilled, warmed up, registered, and received tea, sausages, and bacon. Gradually, since I was also cold, I set off back, but by a different route. I went to Jelenie jamy, to the crossroads, and from there, I descended to Gonove lazy. From there, I continued through Výtoky, Moravany, all the way to Piešťany.

Odkazy

Revue Piešťany, zima 2010, p. 40 – 43
Igor Paulech – Tisícka turistov si našla na Silvestra cestu na Marhát
Michal Uriča, Martin Kiripolský – Považský Inovec – Rozhľadňa na Marháte a Visiace skaly
Karol Babčan – Silvestrovský výstup na Marhát
Nejstarší památku Slovenska ukrývá tajemná hora Marhát
Na Marhát
Rozhľadňa na Marháte
Informačné tabule
Mana2.sk

Trasa Modrová horáreň – Marhát – Piešťany – rok 2010

V roku 2010 som na Marhát prišiel veľmi neskoro, na vrchu už nebol skoro nikto. Pre fotografovanie to bolo svojím spôsobom veľmi vhodné. Navyše krajina bola v ten deň naozaj kvalitne zasnežená.

Trasa Vozokany – Marhát – Piešťany – rok 2009

Trasa Nitrianska Blatnica – Marhát – Piešťany – rok 2007

TOP

Všetky

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Ľudská príroda, Neživé, Parky, Príroda, Rakúsko, Stavby, Záhrady, Zahraničie, Zámky

Barokový Schlosshof

04/08/202316/09/2024 skala

Schlosshof slúžilo ako prázdninové sídlo Habsburgovcov. Nachádza sa neďaleko od Devínskej Novej Vsi. Odporúčam prechádzku cez Cyklomost Slobody, bude to príjemná polhodinka.

Schlosshof je osada mestečka Engelhartstetten. V 12. a 13. storočí sa zámok Hof uvádza ako pevnosť Hof, patriaca ku zámku Eckarstau (Wikipedia). Komplex je najväčším v Strednej Európe – viac ako 50 hektárov. Nachádzajú sa tu bohaté záhrady, všade je plno zelene. Okrem toho mini ZOO, priestor pre statok, kone, hospodárske zvieratá. Zámok Hof je najväčšou barokovou stavbou v Rakúsku. Jeho novodobá história sa datuje od roku 1726, kedy naplnili želanie Eugena Savojského. Architektom bol Johann Lucas von Hildebrandt. Mária Terézia dostala tento zámok v roku 1755 ako dar. Koncom 19. storočia cisár František Jozef objekt prenechal ríšskej armáde. Počas 2. svetovej vojny objekt slúžil nemeckej armáde a od roku 1945 rokov, sovietskej. Až po roku 2002 sa začala rekonštrukcia. Od roku 2005 je zámok sprístupnený verejnosti (schlosshof.cestovanie.biz).

Schlosshof served as a holiday residence for the Habsburgs. It is located near Devínska Nová Ves. I recommend taking a walk through the Cyklomost Slobody (Cyclist Bridge of Freedom), it will be a pleasant half-hour stroll.

Schlosshof is a settlement of the town of Engelhartstetten. In the 12^th and 13^th centuries, the Hof Castle is mentioned as the fortress Hof, belonging to the Eckarstau Castle (Wikipedia). The complex is the largest in Central Europe – spanning over 50 hectares. There are rich gardens, everywhere is full of greenery. In addition, there is a mini zoo, space for a farm, horses, and farm animals. Hof Castle is the largest Baroque building in Austria. Its modern history dates back to 1726 when it fulfilled the wish of Eugene of Savoy. The architect was Johann Lucas von Hildebrandt. Maria Theresa received this castle as a gift in 1755. At the end of the 19^th century, Emperor Franz Joseph handed the property over to the imperial army. During World War II, the building served the German army and since 1945, the Soviet army. Reconstruction began only after 2002. Since 2005, the castle has been open to the public (schlosshof.cestovanie.biz).

Schlosshof diente als Ferienresidenz für die Habsburger. Es befindet sich in der Nähe von Devínska Nová Ves. Ich empfehle einen Spaziergang über die Cyklomost Slobody (Fahrradbrücke der Freiheit), es wird ein angenehmer halbstündiger Spaziergang sein.

Schlosshof ist eine Siedlung der Stadt Engelhartstetten. Im 12. und 13. Jahrhundert wird die Hofburg als Festung Hof erwähnt, die zur Burg Eckarstau gehörte (Wikipedia). Die Anlage ist die größte in Mitteleuropa – über 50 Hektar groß. Es gibt reiche Gärten, überall ist es voller Grün. Außerdem gibt es einen Mini-Zoo, Platz für einen Bauernhof, Pferde und Nutztiere. Die Hofburg ist das größte barocke Gebäude in Österreich. Ihre moderne Geschichte reicht zurück bis ins Jahr 1726, als sie den Wunsch von Eugen von Savoyen erfüllte. Der Architekt war Johann Lucas von Hildebrandt. Maria Theresia erhielt dieses Schloss 1755 als Geschenk. Ende des 19. Jahrhunderts übergab Kaiser Franz Joseph das Anwesen der kaiserlichen Armee. Während des Zweiten Weltkriegs diente das Gebäude der deutschen Armee und seit 1945 der sowjetischen Armee. Die Rekonstruktion begann erst nach 2002. Seit 2005 ist das Schloss für die Öffentlichkeit zugänglich (schlosshof.cestovanie.biz).

Odkazy:

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Výstavy rýb

Súťaže akváriových rýb

14/02/202316/09/2024 skala

Pre niektoré druhy rýb sa u nás aj vo svete konajú súťažné výstavy. Rozšírené sú súťaže terčovcov, skalárov, bojovníc, živorodiek. Postupujú podľa rôznej metodiky – pravidiel. Hodnotí sa zvyčajne tvar, farba, prípadne správanie. Asi najväčšiu a najprepracovanejšiu tradíciu v Európe majú výstavy gupiek, pre ktoré sa konajú Majstrovstvá Európy, dokonca aj Majstrovstvá sveta a iné medzinárodné a národné súťažné výstavy. V porovnaní so športom je to ako lyžiarsky svetový pohár a trošku ako krasokorčuľovanie. V priebehu roka sa koná zvyčajne 7 podujatí a zratúvajú sa 4 najlepšie umiestnenia. V Európe sa postupuje predovšetkým podľa štandardu medzinárodnej organizácia IKGH – Internationale Kuratorium Guppy–Hochzucht, ktorá jednotlivé organizácie zaoberajúce sa chovom P. reticulata (čítaj Pecilia retikulata) združuje a koordinuje. Súťaží sa podľa vypracovaného štandardu. Zväčša súťažia triá samčekov, ale čoraz viac sa presadzujú aj páry. Kategórie sú určené podľa tvaru chvostovej plutvy a podľa farby.

Na podobnom princípe sú založené aj súťažné výstavy iných druhov živorodiek združené pod názov Xipho-Molly (čítaj Xifo-Moly). Konkrétne pre mečovky: Xiphophorus helleri, platy X. maculatus a X. variatus, molinézie: Poecilia sphenops, P. latipinna a P. velifera. Často sa tieto súťaže konajú spolu, niekedy aj spolu s výstavami bojovníc Betta splendens. Na Slovensku pôsobí roky Klub chovateľov živorodých rýb v rámci Slovenského zväzu chovateľov (SZCH), ktorý možno menil svoj názov, ale nie svoje záujmy a činnosť. Jeho „základňa“ je v Banskej Bystrici. Dá sa dnes povedať, že je už desiatky rokov motorom, ktorý sa snaží šíriť krásnu záľubu a pozdvihnúť ju na svetovú úroveň. Ako jeden z mála podobných záujmových skupín vo svete organizuje každoročne školenia posudzovateľov, ktoré sú prístupné aj nečlenom.

Súťažné výstavy rýb sú populárnym a rozšíreným javom nielen u nás, ale aj vo svete. Existujú rôzne kategórie súťaží, ktoré sa líšia podľa druhu rýb a ich charakteristík. Napríklad výstavy pre terčovce, skaláre, bojovnice, či živorodky sú bežné a majú svoje vlastné pravidlá a kritériá hodnotenia. Jednou z najprestížnejších a najprepracovanejších súťaží v Európe sú výstavy gupiek, kde sa konajú Majstrovstvá Európy, Majstrovstvá sveta a ďalšie medzinárodné a národné podujatia. Tieto súťaže sa riadia štandardmi medzinárodnej organizácie IKGH (Internationale Kuratorium Guppy-Hochzucht), ktorá zoskupuje a koordinuje organizácie zaoberajúce sa chovom gupiek.

Podobné princípy sú uplatňované aj pri súťažných výstavách iných druhov živorodiek, ako sú mečovky, molinézie a platy. Tieto výstavy sú často združené pod názvom Xipho-Molly a často sa konajú spolu so súťažami bojovníc Betta splendens. Na Slovensku pôsobí Klub chovateľov živorodých rýb, ktorý je súčasťou Slovenského zväzu chovateľov (SZCH) a má svoju “základňu” v Banskej Bystrici. Tento klub je už desiatky rokov aktívnym motorom, ktorý sa snaží šíriť túto záľubu a zdokonaľovať ju na svetovú úroveň. Organizuje aj školenia posudzovateľov, ktoré sú otvorené aj pre nečlenov.

For some species of fish, competitive exhibitions are held both here and around the world. Competitions for various types such as guppies, angelfish, bettas, and livebearers are widespread. They follow different methodologies or rules. Typically, judging criteria include shape, color, and sometimes behavior. Guppy exhibitions have perhaps the largest and most elaborate tradition in Europe, with events such as the European Championships and even World Championships, alongside other international and national competitive exhibitions. Compared to sports, it’s akin to the Ski World Cup and somewhat like figure skating. Usually, there are seven events throughout the year, with the best four placements counted. In Europe, progression primarily follows the standard of the International Guppy-Hochzucht Committee (IKGH), which unites and coordinates various organizations involved in breeding P. reticulata (commonly known as Poecilia reticulata). Competitions adhere to the developed standards. Typically, competitions feature trios of males, but pairs are increasingly common. Categories are determined by the shape of the caudal fin and by color.

Similar principles apply to competitive exhibitions of other livebearer species grouped under the name Xipho-Molly. Specifically, for swordtails: Xiphophorus helleri, platies X. maculatus and X. variatus, and mollies: Poecilia sphenops, P. latipinna, and P. velifera. Often, these competitions are held together, sometimes even with exhibitions of bettas (Betta splendens). In Slovakia, the Livebearer Fish Breeders Club operates within the Slovak Breeders’ Association (SZCH), which may have changed its name but not its interests and activities. Its “base” is in Banska Bystrica. It can be said today that for decades it has been a driving force striving to spread this beautiful hobby and elevate it to a global level. As one of the few similar interest groups worldwide, it organizes annual judge training sessions open to non-members.

Fish exhibition competitions are a popular and widespread phenomenon not only here but also worldwide. There are various competition categories that differ according to the type of fish and their characteristics. For example, exhibitions for angelfish, guppies, bettas, or livebearers are common and have their own rules and judging criteria. One of the most prestigious and elaborate competitions in Europe is the guppy exhibitions, where the European Championships, World Championships, and other international and national events are held. These competitions are governed by the standards of the International Guppy-Hochzucht Committee (IKGH), which brings together and coordinates organizations involved in guppy breeding.

Similar principles are applied to competitive exhibitions of other livebearer species, such as swordtails, mollies, and platies. These exhibitions are often grouped under the name Xipho-Molly and are frequently held together with betta competitions. In Slovakia, there is the Livebearer Fish Breeders Club, which is part of the Slovak Breeders’ Association (SZCH) and is based in Banska Bystrica. This club has been an active force for decades, striving to promote this hobby and improve it to a global standard. It also organizes judge training sessions, which are open to non-members.

Für einige Fischarten werden bei uns und weltweit auch Wettbewerbsausstellungen abgehalten. Wettbewerbe für verschiedene Arten wie Guppys, Skalare, Kampffische und Lebendgebärende sind weit verbreitet. Sie folgen unterschiedlichen Methoden oder Regeln. Typischerweise umfassen die Bewertungskriterien Form, Farbe und manchmal auch Verhalten. Guppyschauen haben vielleicht die größte und ausgereifteste Tradition in Europa, mit Veranstaltungen wie den Europameisterschaften und sogar Weltmeisterschaften, neben anderen internationalen und nationalen Wettbewerbsausstellungen. Im Vergleich zum Sport ähnelt es dem Ski-Weltcup und ein wenig dem Eiskunstlauf. Normalerweise gibt es im Laufe des Jahres sieben Veranstaltungen, wobei die besten vier Platzierungen gezählt werden. In Europa erfolgt die Weiterentwicklung in erster Linie nach dem Standard des Internationalen Guppy-Hochzucht-Komitees (IKGH), das verschiedene Organisationen vereint und koordiniert, die sich mit der Zucht von P. reticulata (gemeinhin bekannt als Poecilia reticulata) befassen. Die Wettbewerbe richten sich nach den entwickelten Standards. In der Regel treten Dreiergruppen von Männchen an, aber Paare sind immer häufiger anzutreffen. Die Kategorien werden durch die Form der Schwanzflosse und die Farbe bestimmt.

Ähnliche Prinzipien gelten für Wettbewerbsausstellungen anderer Lebendgebärender-Arten, die unter dem Namen Xipho-Molly zusammengefasst sind. Speziell für Schwertträger: Xiphophorus helleri, Platys X. maculatus und X. variatus sowie Mollys: Poecilia sphenops, P. latipinna und P. velifera. Oftmals werden diese Wettbewerbe zusammen abgehalten, manchmal auch gemeinsam mit Ausstellungen von Kampffischen (Betta splendens). In der Slowakei betreibt der Verein der Lebendgebärende-Fischzüchter im Rahmen des Slowakischen Züchterverbands (SZCH) seine Aktivitäten, der seinen Namen möglicherweise geändert hat, jedoch nicht seine Interessen und Aktivitäten. Seine “Basis” ist in Banská Bystrica. Heute kann gesagt werden, dass er seit Jahrzehnten ein treibender Motor ist, der bemüht ist, dieses schöne Hobby zu verbreiten und es auf ein globales Niveau zu heben. Als eine der wenigen ähnlichen Interessengruppen weltweit organisiert er jährlich Schulungen für Richter, die auch für Nichtmitglieder offen sind.

Fischausstellungswettbewerbe sind ein beliebtes und weit verbreitetes Phänomen nicht nur hier, sondern auch weltweit. Es gibt verschiedene Wettbewerbskategorien, die sich je nach Fischart und ihren Merkmalen unterscheiden. Zum Beispiel sind Ausstellungen für Skalare, Guppys, Kampffische oder Lebendgebärende üblich und haben ihre eigenen Regeln und Bewertungskriterien. Eine der angesehensten und ausgereiftesten Veranstaltungen in Europa sind die Guppyschauen, bei denen die Europameisterschaften, Weltmeisterschaften und andere internationale und nationale Veranstaltungen stattfinden. Diese Wettbewerbe werden nach den Standards des Internationalen Guppy-Hochzucht-Komitees (IKGH) durchgeführt, das Organisationen, die sich mit der Guppyzucht befassen, vereint und koordiniert.

Ähnliche Prinzipien gelten für Wettbewerbsausstellungen anderer Lebendgebärender-Arten, wie Schwertträger, Mollys und Platys. Diese Ausstellungen sind oft unter dem Namen Xipho-Molly zusammengefasst und werden häufig gemeinsam mit Betta-Kämpfen durchgeführt. In der Slowakei gibt es den Verein der Lebendgebärende-Fischzüchter, der Teil des Slowakischen Züchterverbands (SZCH) ist und seinen “Hauptquartier” in Banská Bystrica hat. Dieser Verein ist seit Jahrzehnten eine aktive Kraft, die bemüht ist, dieses Hobby zu fördern und es auf ein globales Niveau zu bringen. Er organisiert auch Schulungen für Richter, die auch für Nichtmitglieder offen sind.

Pour certains types de poissons, des expositions compétitives ont lieu chez nous et dans le monde entier. Les concours pour différentes espèces telles que les guppys, les scalaires, les combattants et les vivipares sont largement répandus. Ils suivent différentes méthodologies ou règles. Les critères de jugement incluent généralement la forme, la couleur et parfois le comportement. Les expositions de guppys ont peut-être la plus grande et la plus élaborée tradition en Europe, avec des événements tels que les Championnats d’Europe et même les Championnats du monde, aux côtés d’autres expositions compétitives internationales et nationales. Comparé au sport, c’est comme la Coupe du monde de ski et un peu comme le patinage artistique. En général, il y a sept événements tout au long de l’année, dont les quatre meilleures places sont prises en compte. En Europe, la progression suit principalement le standard de l’International Guppy-Hochzucht Committee (IKGH), qui réunit et coordonne les différentes organisations impliquées dans l’élevage de P. reticulata (communément appelé Poecilia reticulata). Les compétitions se déroulent selon les normes établies. Généralement, les compétitions mettent en vedette des trios de mâles, mais les couples sont de plus en plus courants. Les catégories sont déterminées par la forme de la nageoire caudale et par la couleur.

Sur un principe similaire sont basées les expositions compétitives d’autres espèces de vivipares regroupées sous le nom de Xipho-Molly. Spécifiquement pour les épées: Xiphophorus helleri, les platys X. maculatus et X. variatus, et les mollys Poecilia sphenops, P. latipinna et P. velifera. Souvent, ces compétitions sont organisées ensemble, parfois même avec des expositions de combattants Betta splendens. En Slovaquie, le Club des éleveurs de poissons vivipares opère au sein de l’Association slovaque des éleveurs (SZCH), qui a peut-être changé de nom mais pas ses intérêts et activités. Sa “base” est à Banska Bystrica. On peut dire aujourd’hui que depuis des décennies, il est un moteur actif qui s’efforce de promouvoir cette belle passion et de l’élever à un niveau mondial. Comme l’un des rares groupes d’intérêt similaires dans le monde, il organise chaque année des sessions de formation pour les juges, ouvertes aux non-membres.

Les expositions compétitives de poissons sont un phénomène populaire et répandu non seulement chez nous, mais aussi dans le monde entier. Il existe différentes catégories de compétitions, qui varient selon le type de poissons et leurs caractéristiques. Par exemple, les expositions pour les guppys, les scalaires, les combattants ou les vivipares sont courantes et ont leurs propres règles et critères de jugement. L’une des compétitions les plus prestigieuses et les plus élaborées en Europe est celle des guppys, où se déroulent les Championnats d’Europe, les Championnats du monde et d’autres événements internationaux et nationaux. Ces compétitions sont régies par les normes de l’International Guppy-Hochzucht Committee (IKGH), qui rassemble et coordonne les organisations impliquées dans l’élevage de guppys.

Des principes similaires sont appliqués aux expositions compétitives d’autres espèces de vivipares, telles que les épées, les mollys et les platys. Ces expositions sont souvent regroupées sous le nom de Xipho-Molly et se déroulent souvent en même temps que les compétitions de combattants Betta splendens. En Slovaquie, il y a le Club des éleveurs de poissons vivipares, qui fait partie de l’Association slovaque des éleveurs (SZCH) et est basé à Banska Bystrica. Ce club est depuis des décennies un moteur actif qui s’efforce de promouvoir cette passion et de l’amener à un niveau mondial. Il organise également des sessions de formation pour les juges, ouvertes aux non-membres.

Per alcune specie di pesci vengono organizzate mostre competitive sia qui che in tutto il mondo. Le competizioni per varie specie come guppy, scalari, betta e vivipari sono diffuse. Seguono diverse metodologie o regole. Di solito i criteri di giudizio includono forma, colore e talvolta comportamento. Le mostre di guppy hanno forse la tradizione più grande e più elaborata in Europa, con eventi come i Campionati Europei e persino i Campionati del Mondo, accanto ad altre mostre competitive internazionali e nazionali. Rispetto allo sport, è simile alla Coppa del Mondo di sci e un po’ al pattinaggio artistico. In genere ci sono sette eventi durante l’anno, con le migliori quattro posizioni conteggiate. In Europa, la progressione segue principalmente lo standard dell’International Guppy-Hochzucht Committee (IKGH), che riunisce e coordina le varie organizzazioni coinvolte nell’allevamento di P. reticulata (comunemente noto come Poecilia reticulata). Le competizioni seguono gli standard stabiliti. Di solito le competizioni presentano trio di maschi, ma le coppie sono sempre più comuni. Le categorie sono determinate dalla forma della pinna caudale e dal colore.

Su un principio simile si basano le mostre competitive di altre specie di vivipari raggruppate sotto il nome di Xipho-Molly. Specificamente per le spade: Xiphophorus helleri, platy X. maculatus e X. variatus, e molly Poecilia sphenops, P. latipinna e P. velifera. Spesso queste competizioni vengono organizzate insieme, talvolta anche con mostre di betta Betta splendens. In Slovacchia, il Club degli allevatori di pesci vivipari opera all’interno dell’Associazione degli allevatori slovacchi (SZCH), che potrebbe aver cambiato nome ma non interessi e attività. La sua “base” è a Banska Bystrica. Si può dire oggi che da decenni è un motore attivo che si impegna a diffondere questa bella passione e ad elevarla a livello mondiale. Come uno dei pochi gruppi di interesse simili al mondo, organizza ogni anno sessioni di formazione per i giudici, aperte ai non membri.

Le mostre competitive di pesci sono un fenomeno popolare e diffuso non solo qui, ma anche in tutto il mondo. Esistono diverse categorie di competizioni, che variano in base al tipo di pesci e alle loro caratteristiche. Ad esempio, le mostre per guppy, scalari, betta o vivipari sono comuni e hanno regole e criteri di giudizio propri. Una delle competizioni più prestigiose e elaborate in Europa è quella dei guppy, dove si svolgono i Campionati Europei, i Campionati del Mondo e altri eventi internazionali e nazionali. Queste competizioni sono regolate dagli standard dell’International Guppy-Hochzucht Committee (IKGH), che riunisce e coordina le organizzazioni coinvolte nell’allevamento di guppy.

Principi simili vengono applicati alle mostre competitive di altre specie di vivipari, come le spade, i molly e i platy. Queste mostre sono spesso raggruppate sotto il nome di Xipho-Molly e si tengono spesso insieme alle competizioni di betta Betta splendens. In Slovacchia c’è il Club degli allevatori di pesci vivipari, che fa parte dell’Associazione degli allevatori slovacchi (SZCH) e ha la sua “base” a Banska Bystrica. Questo club è da decenni un motore attivo che si impegna a promuovere questa passione e a portarla a livello mondiale. Organizza anche sessioni di formazione per i giudici, aperte ai non membri.

TOP