2007, 2009, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Les, Oslavné reportáže, Považské reportáže, Príroda, Reportáže, Slovenská krajina, Slovenské reportáže

Marhát

Hits: 12225

Vrch Mar­hát je naj­vyš­ším bodom Kra­hul­čích vrchov, leží v nad­mor­skej výš­ke 748.2 met­rov. Na vrchu bolo pra­ve­ké osíd­le­nie – výšin­né síd­lis­ko z nesko­rej doby bron­zo­vej a star­šej doby želez­nej. Hallš­tas­ké hra­dis­ko bolo opev­ne­né valom s kamen­nou deštruk­ci­ou. Hra­dis­ko tvo­ri­lo význam­nú fun­kciu stráž­ne­ho bodu obchod­nej tra­sy cez Považ­ský Ino­vec z Ponit­ria na Pova­žie. Síd­lis­ko­vé tera­sy sa zacho­va­li na juho­vý­chod­ných sva­hoch (idnes​.cz). Pome­no­va­nie Mar­hát sa odvo­dzu­je od náz­vov Mar­ha­rii, Mere­he­ni“, čo bolo pome­no­va­nie pre sta­ro­mo­rav­ské kme­ne (rotun​da​jur​ko​.sk). Neskôr sa obchod­ná tra­sa pre­su­nu­la a hra­dis­ko stra­ti­lo svoj význam ako stráž­ny bod. V oko­lí sa našla kera­mi­ka a oje­di­ne­le aj nále­zy želez­ných a bron­zo­vých pred­me­tov z nesko­rej doby bron­zo­vej a z doby želez­nej. Z halš­tat­skej doby želez­ný seke­rom­latskýt­ske strel­ky. Neďa­le­ko hra­dis­ka na juž­nom sva­hu Mar­há­tu sa našlo osem otvo­re­ných nákrč­ní­kov so sto­če­ný­mi očka­mi na kon­coch, otvo­re­ný nákrč­ník so zašpi­ca­te­ný­mi kon­ca­mi, dva kosá­ky s jazy­ko­vi­tou ruko­vä­ťou, seker­ka s tuľaj­kou a postran­ným uškom, dlá­to s tuľaj­kou, dva tyčin­ko­vi­té náram­ky s geomet­ric­ky rytou výzdo­bou a ple­cho­vý špi­rá­lo­vi­tý nára­mok bez výzdo­by z doby 8. sto­ro­čia p.n.l.. Nález spa­dá do lužic­kej kul­tú­ry. Z doby latén­skej pochá­dza strie­bor­ná bój­ska min­ca s okríd­le­ným koní­kom z polo­vi­ce 2. st. pnl., frag­men­ty spônstrel­ky so spät­ným háči­kom a spo­na s voľ­nou pät­kou. Pri­bliž­ne polo­vi­ca síd­lisk z doby haltš­tat­skej v oko­lí sa nachá­dza v oko­lí hra­dis­ka Mar­hát (nit​rian​skab​lat​ni​ca​.sk). V 9. sto­ro­čí vznik­lo na Mar­há­te výšin­né hra­dis­ko, zrej­me úto­čišt­né refú­gium (Marek).

Mar­hát tvo­rí hrad­bu chrá­nia­cu pre­dov­šet­kým obce Nit­rian­ska Blat­ni­ca, Vozo­ka­ny Lipov­ník. Vďa­ka geolo­gic­kým pome­rom je tu terén veľ­mi čle­ni­tý. Je prav­de­po­dob­né, že naj­mä his­to­ric­ký kon­text, majes­tát­nosť a blíz­kosť Mar­há­tu pod­nie­ti­la oko­lo roku 1947 blat­ni­ča­nov ku vzni­ku tra­dí­cie sil­ves­trov­ských výstu­pov. Dňa 28. októb­ra 1947 blat­ni­ča­nia posta­vi­li na vrchu veľ­ký želez­ný kríž ako vďa­ku Pánu Bohu za ochra­nu počas 2. sve­to­vej voj­ny (mana2​.sk). Ini­ciá­to­rom stav­by bol vte­daj­ší blat­nic­ký kňaz Ján Lak­tiš (mana2​.sk). Na tom­to krí­ži bol nápis Bože, ochra­ňuj turis­tov“. Neskôr bola na Mar­há­te posta­ve­ná roz­hľad­ňa, z kto­rej bol pek­ný pohľad na oko­lie. Od jese­ne 2008 je posta­ve­ná nová, 17 met­rov vyso­ká roz­hľad­ňa. Je z nej vid­no na hra­dy Tema­tín, Čach­ti­ce, Uhro­vec, Gymeš a Opo­ni­ce (Pieš­ťan­ský týž­deň). Vraj za ide­ál­nych pod­mie­nok je z Mar­há­tu vid­no hra­ni­ce Čes­ka, Maďar­ska aj Rakús­ka (rotun​da​jur​ko​.sk). Na naj­vyš­šom bode je dnes už nový kríž.

Výstu­py sa kona­jú vždy 31. decem­bra. Od roku 1971 sa výstu­py zača­li orga­ni­zo­vať pod hla­vič­kou orga­ni­zo­va­ných turis­tov. Aj dnes orga­ni­zu­je výstu­py Klub slo­ven­ských turis­tov TJ Bez­o­vec Pieš­ťa­ny. Vďa­ka nim účast­ní­ci výstu­pu dosta­nú dip­lom, kto­rý oce­nia pre­dov­šet­kým deti. Cel­kom zau­jí­ma­vým nápa­dom bol Mar­hát­sky euro­du­kát v roku 2008. Na vrcho­le čaká turis­tov malé občerstve­nie – sla­nin­ka, neja­ká špe­kač­ka, čaj. Pri­pra­ve­né sú ohnis­ká. Mno­hým pad­ne vhod po fyzic­kej náma­he dopl­niť si sily, zaba­viť sa, ale­bo sa aspoň pozdra­viť a zaže­lať si šťast­ný nový rok. Poniek­to­rí si aj spo­loč­ne zaspie­va­jú. Mno­hí sa tak­to stret­nú iba na Sil­ves­tra. Kaž­dý rok pre­beh­ne spo­loč­né foto­gra­fo­va­nie pod trans­pa­ren­tom. Tie­to a aj iné podob­né foto­gra­fie sú potom pek­nou spo­mien­kou. Nie­kto­ré z tých­to foto­gra­fií z minu­los­ti sa nachá­dza­jú na prí­streš­koch pod roz­hľad­ňou. Navy­še bez­o­vec­ký klub má kro­ni­ku z takých­to foto­gra­fií. Archi­vo­va­né sú aj vrcho­lo­vé kni­hy, kto­ré sa nachá­dza­jú pod roz­hľad­ňou. Nachá­dza­jú sa v nich mno­hé zau­jí­ma­vé odka­zy, z kto­rých je mož­né si uro­biť pes­trý obraz o tom, kto a odkiaľ na Mar­hát pri­chá­dza. Ofi­ciál­ne sa kon­čí akcia na obed. Napriek tomu, mno­hí pri­chá­dza­jú na Mar­hát aj neskôr. V posled­ných roč­ní­koch pre­siah­la náv­štev­nosť tisíc účast­ní­kov.

Trú­fam si pove­dať, že sa mení aj sprá­va­nie ľudí, kto­rí sem pri­chá­dza­jú. Sú kaž­dým rokom mier­nej­ší. Vzhľa­dom na niž­šiu kapa­ci­tu Mar­há­tu sa na vrcho­le a tes­ne pod ním ľudia viac sepa­ru­jú do sku­pi­niek. Napo­kon mno­hí sem cho­dia v sku­pi­nách. Účast­ní­ci rešpek­tu­jú aj žia­dosť o zdr­ža­nie pou­ží­vať zábav­nú pyro­tech­ni­ku v horách. Hluk je povo­le­ný len for­mou výbu­chov smie­chu a výstre­lov sektu.

Kra­ji­na na Mar­há­te je vždy iná ako v niž­ších polo­hách, odkiaľ sa zvy­čaj­ne začí­na. Iste pred­sta­vu­je čaro, pre kto­ré sú mno­hí ochot­ní šlia­pať do kop­cov. Stá­va sa, že dole je bla­to a hore je sne­ho­vá peri­na. Občas je ino­vať na stro­moch. Nie­ke­dy sil­no fúka, ino­ke­dy je zas kra­ji­na zalia­ta sln­kom. Na Mar­hát sa dá ísť rôz­ny­mi tra­sa­mi. Kaž­dá je tro­chu iná, dajú sa vybrať ces­ty krat­šie, ľah­šie, vhod­né pre bicyk­le aj pre bež­ky. Väč­ši­na si prav­de­po­dob­ne vybe­rie ces­tu z Nit­rian­skej Blat­ni­ce. Na tej­to tra­se sa ide cez Jur­ka“, čo je román­ska rotun­da sv. Jura­ja, kto­rá je dru­hou naj­star­šou stav­bou z Veľ­kej Mora­vy u nás. Pra­vi­del­ne sa tu kona­jú viac­krát do roka púte. Troš­ku iný cha­rak­ter posky­tu­je najk­rat­šia tra­sa z Vozo­kán, resp. z Lipov­ní­ka. Veľ­mi čas­tá je tra­sa z Výto­kov. Naj­mä dolu z Mar­há­tu sa dá prejsť na lopá­ri veľ­mi rých­lo prá­ve na Výto­ky. Menej čas­té tra­sy sú z Mod­ro­vej horár­ne, zo Sta­rej Leho­ty, z Bez­ov­ca, z Hav­ra­na, zo Zla­té­ho vrchu, z Tema­tí­nu. Samoz­rej­me dá sa vyjsť autom na Jele­nie jamy a ísť iba odtiaľ.

Ja pova­žu­jem za najk­raj­šiu tra­su z Mod­ro­vej horár­ne a zo Sta­rej Leho­ty. Zvy­čaj­ne sa však odve­ziem auto­bu­som do Vozo­kán, vyšlia­pem na Mar­hát a nas­päť pokra­ču­jem cez Jele­nie jamy, Gono­ve lazy až na Výto­ky. Pre­chá­dzam oko­lo Strie­bor­ni­ce, cez Mora­va­ny, kde sa nie­ke­dy zasta­vím najesť, násled­ne prej­dem cez kúpeľ­ný ostrov až do Pieš­ťan. Po prí­cho­de som prí­jem­ne una­ve­ný po prej­de­ných kilo­met­roch a mám pocit, že som uro­bil nie­čo dob­ré pre seba aj dru­hých. V roku 2009 bolo najk­raj­šie poča­sie, aké som počas svo­jich výstu­poch absol­vo­val. V niž­ších polo­hách boli lesy pono­re­ne do hmly, vyš­šie vykú­ka­lo sln­ko, kto­ré páli­lo na pev­nú sne­ho­vú pokrýv­ku a do toho pre­svi­ta­lo mod­ré nebo s oblak­mi. Dúfam, že som vás inšpi­ro­val ku mož­nos­ti ako sa dá oslá­viť posled­ný deň v roku.

Na kon­ci roka 2007 nás auto­bus dovie­zol z Pieš­ťan do Nit­rian­skej Blat­ni­ce. Potom zača­la moja ces­ta hore po vlast­ných :-). Aj ten­to rok priš­lo na vrch” kopec ľudí. Ja som pri­šiel zhru­ba o 11-​ej. Puto­val som po krás­nej, zasne­že­nej kra­ji­ne. Orga­ni­zá­to­ri hore pri­pra­vi­li ohnis­ko, kde sa ope­ka­lo, zohrie­va­lo, odo­vzdá­va­li sa regis­trá­cie, čaje, špe­kač­ky, sla­nin­ky .… Postup­ne, keď­že mi bola aj zima, som sa vybral nas­päť, ale inou ces­tou. Šiel som na Jele­nie jamy, na ráz­ces­tie a z neho som zišiel na Gono­ve lazy. Z nich som pokra­čo­val cez Výto­ky, Mora­va­ny až do Pieš­ťan.


Peak Mar­hát is the hig­hest point of the Kra­hul­čie vrchy, situ­ated at an ele­va­ti­on of 748.2 meters abo­ve sea level. The sum­mit hos­ted pre­his­to­ric sett­le­ments, inc­lu­ding a hill­fort from the late Bron­ze Age and ear­ly Iron Age. The Halls­tatt hill­fort was for­ti­fied with an embank­ment and sto­ne struc­tu­re, ser­ving as a cru­cial guard point for the tra­de rou­te across Považ­ský Ino­vec from Ponit­ria to Pova­žie. Ter­ra­ced sett­le­ments have been pre­ser­ved on the sout­he­ast slo­pes (idnes​.cz). The name Mar­hát is deri­ved from the names Mar­ha­rii, Mere­he­ni,” which refer­red to ancient Mora­vian tri­bes (rotun​da​jur​ko​.sk). As the tra­de rou­te shif­ted over time, the sig­ni­fi­can­ce of the hill­fort as a guard post dimi­nis­hed. Cera­mics and occa­si­onal fin­dings of iron and bron­ze objects from the late Bron­ze Age and Iron Age have been dis­co­ve­red in the vici­ni­ty. Note­wort­hy arti­facts inc­lu­de an Iron Age axe-​hammer and Scyt­hian arro­ws. Eight open neck rings with coiled ends, a neck ring with poin­ted ends, two sic­kles with tongue-​shaped hand­les, an axe with a soc­ket, a chi­sel with a soc­ket, two rod-​shaped bra­ce­lets with geomet­ri­cal­ly inci­sed deco­ra­ti­ons, and a spiral-​like metal bra­ce­let wit­hout orna­men­ta­ti­on from the 8th cen­tu­ry BCE were found near the hill­fort. This dis­co­ve­ry is asso­cia­ted with the Lusa­tian cul­tu­re. From the La Tène peri­od, a sil­ver Boii coin with a win­ged hor­se from the mid-​2nd cen­tu­ry BCE, frag­ments of buc­kles, and arro­ws with a bar­bed hook and a buck­le with a free heel have been une­art­hed. App­ro­xi­ma­te­ly half of the sett­le­ments from the Halls­tatt peri­od in the vici­ni­ty are loca­ted around the Mar­hát hill­fort (nit​rian​skab​lat​ni​ca​.sk). In the 9th cen­tu­ry, a hill­fort refu­ge was estab­lis­hed on Mar­hát (Marek).

Mar­hát forms a bar­rier pri­ma­ri­ly pro­tec­ting the vil­la­ges of Nit­rian­ska Blat­ni­ca, Vozo­ka­ny, and Lipov­ník. Due to geolo­gi­cal con­di­ti­ons, the ter­rain is very rug­ged. The his­to­ri­cal con­text, majes­ty, and pro­xi­mi­ty of Mar­hát like­ly ins­pi­red the tra­di­ti­on of New Yea­r’s Eve hikes, which began around 1947. On Octo­ber 28, 1947, the peop­le of Blat­ni­ca erec­ted a lar­ge iron cross on the sum­mit as thanks to God for pro­tec­ti­on during World War II (mana2​.sk). The ini­tia­ti­ve for the cons­truc­ti­on came from the then-​priest of Blat­ni­ca, Ján Lak­tiš (mana2​.sk). The cross bore the insc­rip­ti­on God, pro­tect the tou­rists.” Later, an obser­va­ti­on tower was built on Mar­hát, offe­ring a beau­ti­ful view of the sur­roun­dings. Sin­ce the fall of 2008, a new 17-​meter-​high obser­va­ti­on tower has been in pla­ce. It pro­vi­des a view of the cast­les Tema­tín, Čach­ti­ce, Uhro­vec, Gymeš, and Opo­ni­ce (Pieš­ťan­ský týž­deň). Sup­po­sed­ly, under ide­al con­di­ti­ons, the bor­ders of the Czech Repub­lic, Hun­ga­ry, and Aus­tria can be seen from Mar­hát (rotun​da​jur​ko​.sk). A new cross has now been pla­ced at the hig­hest point.

Climbs are alwa­ys orga­ni­zed on Decem­ber 31. Sin­ce 1971, the­se climbs have been orga­ni­zed under the aus­pi­ces of orga­ni­zed tou­rists. Today, the climbs are orga­ni­zed by the Slo­vak Tou­rist Club TJ Bez­o­vec Pieš­ťa­ny. Par­ti­ci­pants rece­i­ve a dip­lo­ma, pri­ma­ri­ly app­re­cia­ted by chil­dren. An inte­res­ting idea was the Mar­hát euro-​ducat in 2008. A small ref­resh­ment awaits tou­rists at the sum­mit – bacon, sau­sa­ges, tea. Firep­la­ces are pre­pa­red. Many find it use­ful to reple­nish the­ir strength, have some fun, or at least gre­et and wish each other a hap­py New Year. Some even sing toget­her. Many only meet this way on New Yea­r’s Eve. Eve­ry year, a group pho­to is taken under the ban­ner. The­se and other simi­lar pho­tos are a nice memo­ry. Some of the­se pho­tos from the past are on the shel­ters under the obser­va­ti­on tower. The Bez­o­vec club also has a chro­nic­le of such pho­tos. Sum­mit books, con­tai­ning many inte­res­ting refe­ren­ces, are also archi­ved under the obser­va­ti­on tower. They offer a diver­se pic­tu­re of who comes to Mar­hát and from whe­re. The event offi­cial­ly ends at lunch­ti­me. Nevert­he­less, many con­ti­nue to visit Mar­hát later. In recent years, atten­dan­ce has exce­e­ded a thou­sand participants.

I dare say that the beha­vi­or of peop­le coming here is chan­ging. They are more con­si­de­ra­te each year. Due to the lower capa­ci­ty of Mar­hát, peop­le tend to sepa­ra­te into smal­ler groups at the sum­mit and just below. Many come in groups. Par­ti­ci­pants also res­pect the requ­est to ref­rain from using pyro­tech­nics in the moun­tains. Noise is allo­wed only in the form of bursts of laugh­ter and sect shots.

The lands­ca­pe on Mar­hát is alwa­ys dif­fe­rent from the lower ele­va­ti­ons whe­re the climb usu­al­ly begins. It undoub­ted­ly posses­ses a charm for which many are wil­ling to tre­ad the hills. It hap­pens that the­re is mud at the bot­tom and a sno­wy blan­ket on top. Occa­si­onal­ly, the­re are inno­va­ti­ons on the tre­es. Some­ti­mes, it blo­ws stron­gly; other times, the lands­ca­pe is bat­hed in sun­light. Mar­hát can be rea­ched by vari­ous rou­tes, each slight­ly dif­fe­rent. Shor­ter, easier rou­tes suitab­le for bicyc­les and cross-​country skis can be cho­sen. Most like­ly, many will opt for the rou­te from Nit­rian­ska Blat­ni­ca. On this rou­te, you pass through Jur­ko,” a Roma­ne­sque rotun­da of St. Geor­ge, the second oldest struc­tu­re from Gre­at Mora­via in our regi­on. Pilg­ri­ma­ges are regu­lar­ly held here seve­ral times a year. A slight­ly dif­fe­rent cha­rac­ter is pro­vi­ded by the shor­test rou­te from Vozo­ka­ny or Lipov­ník. The rou­te from Výto­ky is very com­mon. Espe­cial­ly down­hill from Mar­hát to Výto­ky can be done on sleds very quick­ly. Less com­mon rou­tes are from Mod­rá horár­na, Sta­ra Lehot­ka, Bez­o­vec, Hav­ran, Zla­tý vrch, and Tema­tín. Of cour­se, you can dri­ve by car to Jele­nie jamy and go only from there.

I con­si­der the most beau­ti­ful rou­te to be from Mod­rá horár­na and Sta­ra Lehot­ka. Usu­al­ly, howe­ver, I take the bus to Vozo­ka­ny, climb to Mar­hát, and then con­ti­nue back through Jele­nie jamy, Gono­ve lazy, to Výto­ky. I pass by Strie­bor­ni­ca, through Mora­va­ny, whe­re I some­ti­mes stop for a meal. Then I cross the spa island to Pieš­ťa­ny. Upon arri­val, I am ple­a­san­tly tired after the kilo­me­ters wal­ked, and I feel that I have done somet­hing good for myself and others. In 2009, the weat­her was the most beau­ti­ful I had expe­rien­ced during my climbs. In the lower alti­tu­des, the forests were shrou­ded in fog, whi­le hig­her up, the sun pee­ked out, shi­ning on the solid snow cover bene­ath a blue sky with clouds. I hope I have ins­pi­red you with a way to celeb­ra­te the last day of the year.

At the end of 2007, the bus took us from Pieš­ťa­ny to Nit­rian­ska Blat­ni­ca. Then my jour­ney upwards began on my own :-). This year, a lot of peop­le came to the ” sum­mit.” I arri­ved around 11 AM. I wan­de­red through the beau­ti­ful, sno­wy lands­ca­pe. Orga­ni­zers had pre­pa­red a bon­fi­re at the top, whe­re peop­le gril­led, war­med up, regis­te­red, and rece­i­ved tea, sau­sa­ges, and bacon. Gra­du­al­ly, sin­ce I was also cold, I set off back, but by a dif­fe­rent rou­te. I went to Jele­nie jamy, to the cross­ro­ads, and from the­re, I des­cen­ded to Gono­ve lazy. From the­re, I con­ti­nu­ed through Výto­ky, Mora­va­ny, all the way to Piešťany.


Odka­zy

Tra­sa Mod­ro­vá horá­reň – Mar­hát – Pieš­ťa­ny – rok 2010

V roku 2010 som na Mar­hát pri­šiel veľ­mi nesko­ro, na vrchu už nebol sko­ro nikto. Pre foto­gra­fo­va­nie to bolo svo­jím spô­so­bom veľ­mi vhod­né. Navy­še kra­ji­na bola v ten deň naozaj kva­lit­ne zasne­že­ná.

Tra­sa Vozo­ka­ny – Mar­hát – Pieš­ťa­ny – rok 2009

Tra­sa Nit­rian­ska Blat­ni­ca – Mar­hát – Pieš­ťa­ny – rok 2007

Use Facebook to Comment on this Post

2012, 2016, Časová línia, Krajina, Ľudská príroda, Neživé, Parky, Príroda, Rakúsko, Záhrady, Zahraničie, Zámky

Barokový Schlosshof

Hits: 2012

Sch­loss­hof slú­ži­lo ako práz­dni­no­vé síd­lo Habs­bur­gov­cov. Nachá­dza sa neďa­le­ko od Devín­skej Novej Vsi. Odpo­rú­čam pre­chádz­ku cez Cyk­lo­most Slo­bo­dy, bude to prí­jem­ná polhodinka.

Sch­loss­hof je osa­da mes­teč­ka Engel­harts­tet­ten. V 12. a 13. sto­ro­čí sa zámok Hof uvá­dza ako pev­nosť Hof, pat­ria­ca ku zám­ku Eckars­tau (Wiki­pe­dia). Kom­plex je naj­väč­ším v Stred­nej Euró­pe – viac ako 50 hek­tá­rov. Nachá­dza­jú sa tu boha­té záh­ra­dy, vša­de je plno zele­ne. Okrem toho mini ZOO, pries­tor pre sta­tok, kone, hos­po­dár­ske zvie­ra­tá. Zámok Hof je naj­väč­šou baro­ko­vou stav­bou v Rakús­ku. Jeho novo­do­bá his­tó­ria sa datu­je od roku 1726, kedy napl­ni­li žela­nie Euge­na Savoj­ské­ho. Archi­tek­tom bol Johann Lucas von Hil­deb­randt. Mária Teré­zia dosta­la ten­to zámok v roku 1755 ako dar. Kon­com 19. sto­ro­čia cisár Fran­ti­šek Jozef objekt pre­ne­chal ríš­skej armá­de. Počas 2. sve­to­vej voj­ny objekt slú­žil nemec­kej armá­de a od roku 1945 rokov, soviet­skej. Až po roku 2002 sa zača­la rekon­štruk­cia. Od roku 2005 je zámok sprí­stup­ne­ný verej­nos­ti (sch​loss​hof​.ces​to​va​nie​.biz).


Sch­loss­hof ser­ved as a holi­day resi­den­ce for the Habs­bur­gs. It is loca­ted near Devín­ska Nová Ves. I recom­mend taking a walk through the Cyk­lo­most Slo­bo­dy (Cyc­list Brid­ge of Fre­e­dom), it will be a ple­a­sant half-​hour stroll.

Sch­loss­hof is a sett­le­ment of the town of Engel­harts­tet­ten. In the 12th and 13th cen­tu­ries, the Hof Cast­le is men­ti­oned as the for­tress Hof, belo­n­ging to the Eckars­tau Cast­le (Wiki­pe­dia). The com­plex is the lar­gest in Cen­tral Euro­pe – span­ning over 50 hec­ta­res. The­re are rich gar­dens, eve­ry­whe­re is full of gre­e­ne­ry. In addi­ti­on, the­re is a mini zoo, spa­ce for a farm, hor­ses, and farm ani­mals. Hof Cast­le is the lar­gest Baro­que buil­ding in Aus­tria. Its modern his­to­ry dates back to 1726 when it ful­fil­led the wish of Euge­ne of Savoy. The archi­tect was Johann Lucas von Hil­deb­randt. Maria The­re­sa rece­i­ved this cast­le as a gift in 1755. At the end of the 19th cen­tu­ry, Empe­ror Franz Joseph han­ded the pro­per­ty over to the impe­rial army. During World War II, the buil­ding ser­ved the Ger­man army and sin­ce 1945, the Soviet army. Recons­truc­ti­on began only after 2002. Sin­ce 2005, the cast­le has been open to the pub­lic (sch​loss​hof​.ces​to​va​nie​.biz).


Sch­loss­hof dien­te als Ferien­re­si­denz für die Habs­bur­ger. Es befin­det sich in der Nähe von Devín­ska Nová Ves. Ich emp­feh­le einen Spa­zier­gang über die Cyk­lo­most Slo­bo­dy (Fahr­radb­rüc­ke der Fre­i­he­it), es wird ein ange­neh­mer halb­stün­di­ger Spa­zier­gang sein.

Sch­loss­hof ist eine Sied­lung der Stadt Engel­harts­tet­ten. Im 12. und 13. Jahr­hun­dert wird die Hof­burg als Fes­tung Hof erwähnt, die zur Burg Eckars­tau gehör­te (Wiki­pe­dia). Die Anla­ge ist die größte in Mit­te­le­uro­pa – über 50 Hek­tar groß. Es gibt rei­che Gär­ten, übe­rall ist es vol­ler Grün. Außer­dem gibt es einen Mini-​Zoo, Platz für einen Bau­ern­hof, Pfer­de und Nutz­tie­re. Die Hof­burg ist das größte baroc­ke Gebä­u­de in Öster­re­ich. Ihre moder­ne Ges­chich­te reicht zurück bis ins Jahr 1726, als sie den Wun­sch von Eugen von Savo­y­en erfüll­te. Der Archi­tekt war Johann Lucas von Hil­deb­randt. Maria The­re­sia erhielt die­ses Sch­loss 1755 als Ges­chenk. Ende des 19. Jahr­hun­derts über­gab Kai­ser Franz Joseph das Anwe­sen der kai­ser­li­chen Armee. Wäh­rend des Zwe­i­ten Weltk­riegs dien­te das Gebä­u­de der deuts­chen Armee und seit 1945 der sowje­tis­chen Armee. Die Rekons­truk­ti­on begann erst nach 2002. Seit 2005 ist das Sch­loss für die Öffen­tlich­ke­it zugän­glich (sch​loss​hof​.ces​to​va​nie​.biz).


Odka­zy:

Use Facebook to Comment on this Post

2005, 2006, 2007, 2008, 2009, 2011, 2013, 2014, 2015, 2016, Akvaristická prax, Akvaristické výstavy, Akvaristika a chovateľstvo, Časová línia, Výstavy rýb

Súťaže akváriových rýb

Hits: 263

Pre nie­kto­ré dru­hy rýb sa u nás aj vo sve­te kona­jú súťaž­né výsta­vy. Roz­ší­re­né sú súťa­že ter­čov­cov, ska­lá­rov, bojov­níc, živo­ro­diek. Postu­pu­jú pod­ľa rôz­nej meto­di­ky – pra­vi­diel. Hod­no­tí sa zvy­čaj­ne tvar, far­ba, prí­pad­ne sprá­va­nie. Asi naj­väč­šiu a najp­rep­ra­co­va­nej­šiu tra­dí­ciu v Euró­pe majú výsta­vy gupiek, pre kto­ré sa kona­jú Maj­strov­stvá Euró­py, dokon­ca aj Maj­strov­stvá sve­ta a iné medzi­ná­rod­né a národ­né súťaž­né výsta­vy. V porov­na­ní so špor­tom je to ako lyžiar­sky sve­to­vý pohár a troš­ku ako kra­so­kor­ču­ľo­va­nie. V prie­be­hu roka sa koná zvy­čaj­ne 7 podu­ja­tí a zra­tú­va­jú sa 4 naj­lep­šie umiest­ne­nia. V Euró­pe sa postu­pu­je pre­dov­šet­kým pod­ľa štan­dar­du medzi­ná­rod­nej orga­ni­zá­cia IKGH – Inter­na­ti­ona­le Kura­to­rium –Hoch­zucht, kto­rá jed­not­li­vé orga­ni­zá­cie zaobe­ra­jú­ce sa cho­vom P. reti­cu­la­ta (čítaj Peci­lia reti­ku­la­ta) zdru­žu­je a koor­di­nu­je. Súťa­ží sa pod­ľa vypra­co­va­né­ho štan­dar­du. Zväč­ša súťa­žia triá sam­če­kov, ale čoraz viac sa pre­sa­dzu­jú aj páry. Kate­gó­rie sú urče­né pod­ľa tva­ru chvos­to­vej plut­vy a pod­ľa farby.

Na podob­nom prin­cí­pe sú zalo­že­né aj súťaž­né výsta­vy iných dru­hov živo­ro­diek zdru­že­né pod názov Xipho-​Molly (čítaj Xifo-​Moly). Kon­krét­ne pre mečov­ky: Xip­hop­ho­rus hel­le­ri, pla­ty X. macu­la­tus a X. varia­tus, moli­né­zie: Poeci­lia sphe­nops, P. lati­pin­na a P. veli­fe­ra. Čas­to sa tie­to súťa­že kona­jú spo­lu, nie­ke­dy aj spo­lu s výsta­va­mi bojov­níc Bet­ta splen­dens. Na Slo­ven­sku pôso­bí roky Klub cho­va­te­ľov živo­ro­dých rýb v rám­ci Slo­ven­ské­ho zvä­zu cho­va­te­ľov (SZCH), kto­rý mož­no menil svoj názov, ale nie svo­je  a čin­nosť. Jeho základ­ňa“ je v Ban­skej Bys­tri­ci. Dá sa dnes pove­dať, že je už desiat­ky rokov moto­rom, kto­rý sa sna­ží šíriť krás­nu záľu­bu a poz­dvi­hnúť ju na sve­to­vú úro­veň. Ako jeden z mála podob­ných záuj­mo­vých sku­pín vo sve­te orga­ni­zu­je kaž­do­roč­ne ško­le­nia posu­dzo­va­te­ľov, kto­ré sú prí­stup­né aj nečlenom.


Súťaž­né výsta­vy rýb sú popu­lár­nym a roz­ší­re­ným javom nie­len u nás, ale aj vo sve­te. Exis­tu­jú rôz­ne kate­gó­rie súťa­ží, kto­ré sa líšia pod­ľa dru­hu rýb a ich cha­rak­te­ris­tík. Naprí­klad výsta­vy pre ter­čov­ce, ska­lá­re, bojov­ni­ce, či živo­rod­ky sú bež­né a majú svo­je vlast­né pra­vid­lá a kri­té­riá hod­no­te­nia. Jed­nou z najp­res­tíž­nej­ších a najp­rep­ra­co­va­nej­ších súťa­ží v Euró­pe sú výsta­vy gupiek, kde sa kona­jú Maj­strov­stvá Euró­py, Maj­strov­stvá sve­ta a ďal­šie medzi­ná­rod­né a národ­né podu­ja­tia. Tie­to súťa­že sa ria­dia štan­dard­mi medzi­ná­rod­nej orga­ni­zá­cie IKGH (Inter­na­ti­ona­le Kura­to­rium Guppy-​Hochzucht), kto­rá zosku­pu­je a koor­di­nu­je orga­ni­zá­cie zaobe­ra­jú­ce sa cho­vom gupiek.

Podob­né prin­cí­py sú uplat­ňo­va­né aj pri súťaž­ných výsta­vách iných dru­hov živo­ro­diek, ako sú mečov­ky, moli­né­zie a pla­ty. Tie­to výsta­vy sú čas­to zdru­že­né pod náz­vom Xipho-​Molly a čas­to sa kona­jú spo­lu so súťa­ža­mi bojov­níc Bet­ta splen­dens. Na Slo­ven­sku pôso­bí Klub cho­va­te­ľov živo­ro­dých rýb, kto­rý je súčas­ťou Slo­ven­ské­ho zvä­zu cho­va­te­ľov (SZCH) a má svo­ju základ­ňu” v Ban­skej Bys­tri­ci. Ten­to klub je už desiat­ky rokov aktív­nym moto­rom, kto­rý sa sna­ží šíriť túto záľu­bu a zdo­ko­na­ľo­vať ju na sve­to­vú úro­veň. Orga­ni­zu­je aj ško­le­nia posu­dzo­va­te­ľov, kto­ré sú otvo­re­né aj pre nečlenov.


Wett­be­werb­sauss­tel­lun­gen für Fis­che sind nicht nur bei uns, son­dern auch welt­we­it ein belieb­tes und verb­re­i­te­tes Phä­no­men. Es gibt vers­chie­de­ne Wett­be­werb­ska­te­go­rien, die je nach Fis­chart und ihren Merk­ma­len vari­ie­ren. Zum Beis­piel sind Auss­tel­lun­gen für Zier­salm­ler, Ska­la­re, Kampf­fis­che oder Lebend­ge­bä­ren­de weit verb­re­i­tet und haben ihre eige­nen Bewer­tungs­kri­te­rien und Regeln. Eine der ange­se­hens­ten und am bes­ten orga­ni­sier­ten Auss­tel­lun­gen in Euro­pa sind die Auss­tel­lun­gen für Gup­pys, bei denen Euro­pa­me­is­ters­chaf­ten, Welt­me­is­ters­chaf­ten und ande­re inter­na­ti­ona­le und nati­ona­le Verans­tal­tun­gen statt­fin­den. Die­se Wett­be­wer­be wer­den nach den Stan­dards der Inter­na­ti­ona­len Kura­to­rium Guppy-​Hochzucht (IKGH) durch­ge­fü­hrt, die Orga­ni­sa­ti­onen, die sich mit der Zucht von Gup­pys bes­chäf­ti­gen, zusam­men­füh­ren und koordinieren.

Ähn­li­che Prin­zi­pien gel­ten auch für Wett­be­werb­sauss­tel­lun­gen ande­rer lebend­ge­bä­ren­der Fis­char­ten wie Sch­wertt­rä­ger, Mol­lys und Pla­tys. Die­se Auss­tel­lun­gen wer­den oft unter dem Namen Xipho-​Molly zusam­men­ge­fasst und fin­den häu­fig zusam­men mit Wett­be­wer­ben für Kampf­fis­che Bet­ta splen­dens statt. In der Slo­wa­kei gibt es den Klub der Züch­ter lebend­ge­bä­ren­der Fis­che, der Teil des Slo­wa­kis­chen Züch­ter­ver­bands (SZCH) ist und sei­ne Basis” in Ban­ská Bys­tri­ca hat. Die­ser Club ist seit Jahr­zehn­ten ein akti­ver Motor, der ver­sucht, die­se Lei­den­schaft zu verb­re­i­ten und auf inter­na­ti­ona­lem Nive­au zu ver­bes­sern. Er orga­ni­siert auch Schu­lun­gen für Bewer­tungs­rich­ter, die auch für Nicht­mitg­lie­der offen sind.


Use Facebook to Comment on this Post

2014, 2015, 2016, Časová línia, Jazerá, Jazerá, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Záhorie, Živočíchy

Významné vtáčie územie Adamovské jazerá

Hits: 3816

Ada­mov­ské jaze­rá sa nachá­dza­jú na 85-​om rieč­nom kilo­met­ri rie­ky Mora­va. Posky­tu­jú mož­nos­ti pre rybo­lov, let­nú rekre­áciu, kúpa­nie. Sú tu tri prí­sta­vy, pre­má­va­jú tu dve lode. Z prí­sta­vu Gbe­ly Ada­mov sa dá pre­pla­viť do Čes­kých Tvrdo­níc. Ada­mov­ské jaze­rá tvo­ria dve štr­ko­vis­ká, sú teda ume­lo vytvo­re­ný­mi vod­ný­mi plo­cha­mi (Infor­mač­ná tabu­ľa). Od roku 1969. Na sever­nom, ploš­ne väč­šom štr­ko­vis­ku, pre­bie­ha ťaž­ba štr­ku na západ­nej stra­ne aj v súčas­nos­ti. Na juž­nom sa nachá­dza 13 ostro­vov, hniez­di tu viac ako 80 dru­hov vtá­kov (eza​ho​rie​.sk). Kedy­si tu boli mok­ra­de, vďa­ka úpra­ve rie­ky Mora­va zanik­li (Infor­mač­ná tabu­ľa). Mes­to Gbe­ly upra­vi­lo pred časom plá­že, par­ko­va­cie plo­chy, vysa­di­lo stro­my a krí­ky, vybu­do­va­lo spr­chy, umy­vá­reň, sociál­ne zaria­de­nia. Ada­mov je mest­skou čas­ťou mes­ta Gbe­ly (gbe​ly​.sk). Ada­mov­ské jaze­rá sú oje­di­ne­lým prí­kla­dom spo­lu­ži­tia prí­ro­da a člo­ve­ka. Je len málo mies­te, kde môže­te nahliad­nuť do sve­ta vtác­tva z takej bez­pro­stred­nej blíz­kos­ti. Desať­ro­čia tu člo­vek a vtá­ky žijú ved­ľa seba (Infor­mač­ná tabuľa). 

Ada­mov­ské jaze­rá pat­ria medzi naj­výz­nam­nej­šie orni­to­lo­gic­ké loka­li­ty na Záho­rí. Sú význam­nou mig­rač­nou zastáv­kou a noco­vis­kom pre husi. Ada­mov­ské jaze­rá sú súčas­ťou Chrá­ne­né­ho vtá­čie­ho úze­mia Mora­va. Hniez­di tu tak­mer polo­vi­ca hniezd­nej popu­lá­cie na Slo­ven­sku husi divej – Anser anser. Zdr­žu­jú sa tu od feb­ru­ára do júla. Čaj­ka sme­ji­vá Larus ridi­bun­dus tu má naj­väč­šiu koló­niu na Záho­rí. Aj rybár rieč­ny Ster­na hirun­do tu osíd­ľu­je ostro­vy bez vyso­kej vege­tá­cie. V mar­ci a aprí­li tu vrcho­lí jar­ná mig­rá­cia kačíc. Tak­mer celé čier­ne sú lys­ky čier­ne – Fuli­ca atra. Pre hrdzav­ku potá­pa­vú – Net­ta rufi­na sú jaze­rá jed­ným z naj­se­ver­nej­ších hniezd­nych loka­lít. Ďal­šie dru­hy: potáp­ka choch­la­tá Podi­ceps cris­ta­tus, bre­hu­ľa rieč­na Ripa­ria ripa­ria, tra­so­chvost bie­ly Mota­cil­la alba. Zazna­me­na­né tu boli: orliak mor­ský Helia­e­e­tus albi­cil­la, kači­ca ostro­chvos­tá Anas acu­ta, kači­ca divá Anas pla­tyr­hyn­chos, potá­pač bie­ly Mer­gus albel­lus, hla­hol­ka sever­ská Bucep­ha­la clan­gul­la, trs­te­nia­rik, dudok choch­la­tý Upu­pa epops, volav­ka popo­la­vá Ardea cine­rea, chav­koš noč­ný Nyc­ti­co­rax nyc­ti­co­rax, fúzat­ka trs­ti­no­vá Panu­rus biar­mi­cus, slá­vik mod­rák Lus­ci­nia sve­ci­ca, bah­nia­ky, bro­div­ce. V polo­vi­ci novem­bra sem pri­lie­ta­jú veľ­ké kŕd­le husí. Zo seve­ru hus bie­lo­če­lá Anser albif­rons a hus sia­tin­ná Anser faba­lis. V oko­lí jazier hniez­di cíbik choch­la­tý Vanel­lus vanel­lus (Infor­mač­ná tabuľa).

V roku 2009 tu posta­vi­lo mes­to Gbe­ly osem met­rov vyso­kú dre­ve­nú roz­hľad­ňu. Domá­ci je vra­via ávé­háč­ka, čiže Ada­mov­ská vtá­čí hle­dzír­ňa (infog​lo​be​.sk). Z roz­hľad­ne je veľ­mi dob­rý výhľad nie­len na vtá­čie koló­nie a blíz­ke oko­lie, ale hlav­ne v zim­ných mesia­coch aj na vzdia­le­né Malé Kar­pa­ty, Bie­le Kar­pa­ty a Pav­lov­ské vrchy (Pála­va) (uby​tu​jem​sa​.sk). Ja cho­dím na Ada­mov­ské jaze­rá pomer­ne čas­to, okrem iné­ho aj sa kúpať. Občas sa tu zasta­vím aj ces­tou z Mora­vy. Zau­jí­ma­vý je aj bufet – občerstvo­va­cie zaria­de­nie, kto­ré som si rých­lo obľú­bil. V lete tu býva pomer­ne dosť ľudí, ale je to ešte zne­si­teľ­né a s par­ko­va­ním som tu ešte nemal prob­lém (Peter Kaclík).


The Ada­mov Lakes are loca­ted at the 85th river kilo­me­ter of the Mora­va River. They pro­vi­de oppor­tu­ni­ties for fis­hing, sum­mer rec­re­a­ti­on, and swim­ming. The­re are three ports here, and two boats ope­ra­te. From the Gbe­ly Ada­mov port, you can sail to Čes­ké Tvrdo­ni­ce. The Ada­mov Lakes con­sist of two gra­vel pits, thus they are arti­fi­cial­ly cre­a­ted water are­as. Sin­ce 1969, gra­vel mining has been taking pla­ce on the wes­tern side of the lar­ger nort­hern gra­vel pit. The­re are 13 islands in the sout­hern part, whe­re more than 80 spe­cies of birds nest. Once the­re were wet­lands here, but they disap­pe­a­red due to the regu­la­ti­on of the Mora­va River. The town of Gbe­ly recen­tly reno­va­ted bea­ches, par­king are­as, plan­ted tre­es and shrubs, built sho­wers, wash­ro­oms, and social faci­li­ties. Ada­mov is a dis­trict of the town of Gbe­ly. The Ada­mov Lakes are a uni­que exam­ple of coexis­ten­ce bet­we­en natu­re and humans. The­re are few pla­ces whe­re you can obser­ve bird­li­fe from such clo­se pro­xi­mi­ty. For deca­des, humans and birds have been living side by side here.

The Ada­mov Lakes are among the most sig­ni­fi­cant ornit­ho­lo­gi­cal sites in Záho­rie. They are an impor­tant mig­ra­ti­on sto­po­ver and res­ting pla­ce for gee­se. The lakes are part of the Mora­va Pro­tec­ted Bird Area. Almost half of the bre­e­ding popu­la­ti­on of wild gee­se (Anser anser) in Slo­va­kia nests here. They stay here from Feb­ru­ary to July. The black-​headed gull (Larus ridi­bun­dus) has the lar­gest colo­ny in Záho­rie. The com­mon tern (Ster­na hirun­do) also sett­les on islands wit­hout high vege­ta­ti­on. In March and April, the spring mig­ra­ti­on of ducks peaks here. The Eura­sian coot (Fuli­ca atra) is almost enti­re­ly black. The red-​crested pochard (Net­ta rufi­na) con­si­ders the lakes one of the nort­hern­most bre­e­ding sites. Other spe­cies inc­lu­de the gre­at cres­ted gre­be (Podi­ceps cris­ta­tus), the sand mar­tin (Ripa­ria ripa­ria), the whi­te wag­tail (Mota­cil­la alba), the white-​tailed eag­le (Halia­e­e­tus albi­cil­la), the nort­hern pin­tail (Anas acu­ta), the mal­lard (Anas pla­tyr­hyn­chos), the smew (Mer­gus albel­lus), the com­mon gol­de­ne­ye (Bucep­ha­la clan­gu­la), the Eura­sian hoopoe (Upu­pa epops), the grey heron (Ardea cine­rea), the black-​crowned night heron (Nyc­ti­co­rax nyc­ti­co­rax), the bear­ded reed­ling (Panu­rus biar­mi­cus), the blu­eth­ro­at (Lus­ci­nia sve­ci­ca), the sand­pi­pers, and the wag­tails. In mid-​November, lar­ge flocks of gee­se fly here. From the north, the gre­a­ter white-​fronted goose (Anser albif­rons) and the bean goose (Anser faba­lis) arri­ve. The nort­hern lap­wing (Vanel­lus vanel­lus) nests around the lakes.

In 2009, the town of Gbe­ly built an eight-​meter-​high wooden lookout tower here. Locals call it ávé­háč­ka,” mea­ning the Ada­mov bird lookout (infog​lo​be​.sk). The lookout offers a very good view not only of bird colo­nies and the sur­roun­ding area but also, espe­cial­ly in the win­ter months, of the dis­tant Litt­le Car­pat­hians, Whi­te Car­pat­hians, and Pav­lov Hills (Pála­va) (uby​tu​jem​sa​.sk). I go to the Ada­mov Lakes quite often, inc­lu­ding for swim­ming. Some­ti­mes I stop here on my way from Mora­via. The buf­fet – ref­resh­ment faci­li­ty, which I quick­ly grew fond of, is inte­res­ting. In sum­mer, the­re are quite a few peop­le here, but it’s still tole­rab­le, and I have­n’t had any par­king prob­lems yet (Peter Kaclík).


Die Adamov-​Seen befin­den sich am 85. Fluss­ki­lo­me­ter der March. Sie bie­ten Mög­lich­ke­i­ten zum Angeln, Som­me­rer­ho­lung und Sch­wim­men. Es gibt drei Häfen hier, und zwei Boote ver­keh­ren. Vom Hafen Gbe­ly Ada­mov aus kön­nen Sie nach Čes­ké Tvrdo­ni­ce fah­ren. Die Adamov-​Seen bes­te­hen aus zwei Kiesg­ru­ben, sie sind also künst­lich ges­chaf­fe­ne Was­serf­lä­chen. Seit 1969 wird auf der West­se­i­te der größe­ren nörd­li­chen Kiesg­ru­be Kies abge­baut. Im Süden gibt es 13 Inseln, auf denen mehr als 80 Voge­lar­ten brüten. Früher gab es hier Feucht­ge­bie­te, die jedoch aufg­rund der Regu­lie­rung der March versch­wan­den. Die Stadt Gbe­ly hat vor kur­zem Strän­de, Parkp­lät­ze reno­viert, Bäu­me und Strä­u­cher gepf­lanzt, Dus­chen, Wasch­rä­u­me und sozia­le Ein­rich­tun­gen gebaut. Ada­mov ist ein Stadt­te­il der Stadt Gbe­ly. Die Adamov-​Seen sind ein ein­zi­gar­ti­ges Beis­piel für das Zusam­men­le­ben von Natur und Men­schen. Es gibt nur weni­ge Orte, an denen Sie die Voge­lwelt aus solch unmit­tel­ba­rer Nähe beobach­ten kön­nen. Seit Jahr­zehn­ten leben Men­schen und Vögel hier Sei­te an Seite.

Die Adamov-​Seen gehören zu den bede­utend­sten ornit­ho­lo­gis­chen Stät­ten in Záho­rie. Sie sind ein wich­ti­ger Rast- und Über­nach­tung­sort für Gän­se. Die Seen sind Teil des ges­chütz­ten Vogel­ge­biets Mora­va. Fast die Hälf­te der Brut­po­pu­la­ti­on von Wild­gän­sen (Anser anser) in der Slo­wa­kei brütet hier. Sie ble­i­ben hier von Feb­ru­ar bis Juli. Die Lach­möwe (Larus ridi­bun­dus) hat die größte Kolo­nie in Záho­rie. Auch die Fluss­se­esch­wal­be (Ster­na hirun­do) sie­delt auf Inseln ohne hohe Vege­ta­ti­on. Im März und April erre­icht die Früh­jahr­swan­de­rung von Enten hier ihren Höhe­punkt. Die Blass­hüh­ner (Fuli­ca atra) sind fast volls­tän­dig sch­warz. Die Kric­ken­te (Net­ta rufi­na) bet­rach­tet die Seen als einen der nörd­lichs­ten Brutp­lät­ze. Zu den wei­te­ren Arten gehören der Hau­ben­tau­cher (Podi­ceps cris­ta­tus), der Ufersch­wal­ben (Ripa­ria ripa­ria), die Bachs­tel­ze (Mota­cil­la alba), der See­ad­ler (Halia­e­e­tus albi­cil­la), die Spies­sen­te (Anas acu­ta), die Stoc­ken­te (Anas pla­tyr­hyn­chos), die Zwer­gsä­ger (Mer­gus albel­lus), die Schel­len­te (Bucep­ha­la clan­gu­la), der Wie­de­hopf (Upu­pa epops), der Fisch­re­i­her (Ardea cine­rea), die Nacht­re­i­her (Nyc­ti­co­rax nyc­ti­co­rax), der Bart­me­i­se (Panu­rus biar­mi­cus), die Blau­kehl­chen (Lus­ci­nia sve­ci­ca), die Wat­vögel und die Stel­zen­lä­u­fer. Mit­te Novem­ber flie­gen hier gro­ße Gän­se­her­den ein. Aus dem Nor­den kom­men die Bläss­gän­se (Anser albif­rons) und die Saat­gän­se (Anser faba­lis). In der Umge­bung der Seen brüten Kie­bit­ze (Vanel­lus vanellus).

Im Jahr 2009 bau­te die Stadt Gbe­ly hier einen acht Meter hohen höl­zer­nen Aus­sichts­turm. Die Ein­he­i­mis­chen nen­nen ihn ávé­háč­ka”, was bede­utet Ada­mov Vogel-​Aussichtsturm (infog​lo​be​.sk). Der Aus­sichts­turm bie­tet nicht nur einen sehr guten Blick auf Vogel­ko­lo­nien und die Umge­bung, son­dern auch, beson­ders in den Win­ter­mo­na­ten, auf die ent­fern­ten Kle­i­nen Kar­pa­ten, Wei­ßen Kar­pa­ten und Pav­lov Hills (Pála­va) (uby​tu​jem​sa​.sk). Ich gehe ziem­lich oft zu den Adamov-​Seen, auch zum Sch­wim­men. Manch­mal hal­te ich hier auf mei­nem Weg von Mäh­ren an. Das Buf­fet – Erf­ris­chung­se­in­rich­tung, die ich schnell lieb­ge­won­nen habe, ist inte­res­sant. Im Som­mer gibt es hier ziem­lich vie­le Leute, aber es ist noch erträg­lich, und ich hat­te hier noch kei­ne Parkp­rob­le­me (Peter Kaclík).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2012, 2014, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Zamagurie

Lesnica – krásne miesto na Zamagurí

Hits: 2112

Kraj pri Les­ni­ci je nád­her­ný v kaž­dom roč­nom obdo­bí. Foto­gra­fie dole som spra­vil v roku 2012, keď som sem náho­dou zablú­dil. V sep­tem­bri 2014 som sem pri­šiel zámer­ne, výsle­dok pri­bud­ne časom.


The area around Les­ni­ca is beau­ti­ful in eve­ry sea­son. The pho­tos below were taken in 2012 when I acci­den­tal­ly wan­de­red here. In Sep­tem­ber 2014, I came here inten­ti­onal­ly, and more results will be added over time.


Oko­li­ca Les­ni­cy jest pięk­na o każdej por­ze roku. Zdjęcia poni­żej zosta­ły wyko­na­ne w 2012 roku, gdy przy­pad­ko­wo tutaj zawęd­ro­wa­łem. We wrze­śniu 2014 roku przy­by­łem tu celo­wo, a więcej efek­tów zosta­nie doda­nych w przyszłości.


Odka­zy

Lin­ky


Pano­rá­my


Les­ni­ca s hmlou


Les­ni­ca a Vyso­ké Tatry


Les­ni­ca a Rabštín


Les­ni­ca

Use Facebook to Comment on this Post