Tatry, Krajina, Slovensko, Príroda, TOP, Hory, Biotopy, Fotografie

Vysoké Tatry

skala
Hits: 6412

sú asi najväčšou pýchou Slovenska. V každom prípade sú najvyšším pohorím Slovenska. Sú to zrejme najmenšie veľhory na svete (). Názov je často chápaný ako pomenovanie jednotlivých horských celkov – Vysoké Tatry, , , Východné Tatry, Belianske Tatry a sú často považované z pohľadu turizmu ako jedno pohorie, jeden celok alebo ich rozdelenie je chápané ako Vysoké Tatry a Nízke Tatry (sprievodcaposlovensku.com). Celková rozloha je 785 – 790 km². 78 % leží na Slovensku, 22 % v Poľsku (deims.org). Sú najvyšším pohorím Karpát a najvyšším severne od Álp v Európe (Wikipedia). S poľským Tatrzańskim Parkom Narodowym je TANAP súčasťou biosférických rezervácií UNESCO (tanap.org). Hrebeň Vysokých Tatier je dlhý len 26 km (vysoketatry.org), jeho maximálna šírka je 17 km (Wikipedia). Tatry majú ostré hrebeňe, hlboké a charakter alpského reliéfu vzniknutého glaciálnymi procesmi. Západné Tatry majú charakter zložitých horských masívov s rôznymi skalnými formáciami. Východné Tatry tvoria Vysoké Tatry – najvyššie časti pohoria s alpínskym charakterom a Belianske Tatry – nižšie položenée, ale významné pohoria s bohatou geológiou (gov.pl).

Najvyšším vrchom Vysokých Tatier a celého Slovenska je Gerlachovský štít s nadmorskou výškou 2 655 metrov nad morom (vysoketatry.org). Z 35 dolín sú najznámejšie Kôprová, Furkotská, Mlynická, Mengusovská, Batizovská, Velická, Veľká a Malá Studená, Bielovodská, Javorová dolina, Dolina Kežmarskej Bielej . Vo Vysokých Tatrách sa nachádza 120 plies, napr. Štrbské pleso, Veľké Hincovo pleso, Popradské pleso, Morské oko, Wielki Staw Polski. sa tu udrží 200 – 250 dní v roku, na niektorých tienistých stráňach sa netopí vôbec, ročný úhrn zrážok tu dosahuje okolo 1 600 mm (Wikipedia). Geologicky sú jadrových pohorím, jadro Tatier vznikalo v prvohorách, v karbóne pred 210 miliónmi rokov (Janák, Plašienka, Petrík). Na reliéf mali hlavný vplyv alpínske ľadovce, ktoré v ľadových dobách dosahovali na severných stranách až 14 km (Wikipedia). Reliéf bol formovaný počas alpskej orogenézy a následnými glaciálnymi a periglaciálnymi procesmi, ktoré vytvorili typické : firnové kotle, U‑tvarované údolia, morény, štrbinové doliny a jazerné kotliny (unesco.org). Reliéf Tatier je dielom vodných tokov a horských ľadovcov. V čase nejväčšieho rozsahu mali ľadovce vo Vysokých Tatrách plochu asi 15 000 ha (Houdek, Bohuš, 1976). Geologická stavba Tatier zahŕňa granitické a sedimentárne horniny. Vnútorné časti sú prevažne granitové, vonkajšie krajné časti sú sedimentárne – kriedovo‑jurasické vápence a dolomity (deims.org).

Pôvod a význam názvu Tatry nie je doteraz spoľahlivo vyriešený. Historici ho pripisujú obyvateľom, ktorí sídlili na našom území ešte pred príchodom Slovanov. Odvodzujú ho od árijského slova tamtra, tâtra s významom „temný“ alebo „tmavý“, pripisujú mu význam odvodený z ľudového slova tatra v zmysle kamenistej, neúrodnej zeme. Ako najpravdepodobnejšiu možno akceptovať mienku, že názov Tatry pochádza zo slovanského slova trtri čo znamená bralá (Melich, 1902; Czambel, 1906; Chaloupecký, 1923). Podľa vysoke-tatry.info je označenie “tamtra – tatra = hnedý, tmavý” keltské. Prvá zmienka tohto názvu je z roku 999, spomína sa Tritri montes (wikipedia.sk). V roku 1125 sa v Kosmovej kronike spomína už názov Tatri (Kele, Lučanský, 2001). Poľské písomníctvo a  do prvej polovice 19. storočia Tatry označovala ako Karpak, Krempak, Sarmackie Alpy, Góry Tatarskie, Wengerskie góry. Maďari používali označenie Turtul, Turtur, Tortol apod., Tátra.  Karpathen, Schnee-Gebirge, Zentralkarpathen apod (vysoke-tatry.info).

Ľadovec v Bielovodskej doline bol 14 km dlhý a 330 m hrubý (Houdek, Bohuš, 1976). Geomorfologický celok Tatry sa člení na dva podcelky: Západné Tatry a Východné Tatry. Ľaliové sedlo oddeľuje Západné a Východné Tatry. Východné Tatry sa členia na dve časti: Vysoké Tatry a Belianske Tatry (wikipedia.sk). Bielovodská dolina je najdlhšia dolina Tatier a je jedinou dolinou Tatier alpského rázu (Bohuš, 1996). Na území Tatier sa pôsobením vody vytvorilo množstvo jaskýň, v súčasnosti ich je zmapovaných okolo 330 (Houdek, Bohuš, 1976).  ľadovcového pôvodu v Tatrách majú svoje vlastné pomenovanie, na Slovensku pleso a v Poľsku staw. Nachádza sa ich v Tatrách viac ako 200. Podnebie má prevažne horský až vysokohorský ráz, snehová pokrývka pretrváva 180, v údoliach, až 250, v najvyšších oblastiach dní v roku. Veterné počasie je až 300 dní v roku. Na južnej strane dochádza často k tzv. padavým vetrom, ktoré spôsobujú vývraty a rozsiahle polomy. Najvhodnejším obdobím pre turistické výstupy v Tatrách je , kedy je počasie najstabilnejšie (wikipedia.sk).

Tatry k najvlhkejším a najchladnejším oblastiam v regióne Poľska i Slovenska. Silné dažde a snehové zrážky sa objavujú často, čo ovplyvňuje vegetáciu i erozívne procesy (ecopotential-project.eu). V najvyšších polohách žijú kamzíky a svište. Kamzík vrchovský tatranský Rupicapra rupicapra tatrica je symbolom Vysokých Tatier. V lesoch žijú aj naše veľké šelmy medveď, vlk, rys (vysoketatry.org). V osade Tatranská Polianka nedávno odkryli dávnoveké opevnené sídlisko na tzv. Žltej stene. Podľa toho bola lokalita osídlená na prelome nášho letopočtu. Dnes sú tu liečebné ústavy, liečil sa tu aj český básnik Jiří Wolker. Turistickým a lyžiarskym známym strediskom je Hrebienok na juhovýchodnom úpätí Slavkovského štítu (e-tatry.szm.com). Symbolom Slovenska je vrch Kriváň. Niektoré ďalšie zaujímavé lokality: Malé vodopády Studeného potoka (Peter Kaclík). V Tatrách evidujeme okolo 1400 druhov rastlín (wikipedia.sk).

Existujú zmienky o rudných výskytoch v Tatrách. Prvé zmienky o baníckej činnosti sú z 13. storočia. Niektoré boli najmä v 17. a 18. storočí využívané. Majú len mineralogický význam a nezodpovedajú kritériám ložiska nerastných surovín. Pri Štrbe boli bane na železnú rudu a na Patrii, ktorú nazývali Kupfenberg boli medené bane. V Bielovodskej doline sa dolovalo od roku 1524. V oblasti Kriváňa, kde sa vyskytovala antimónová ruda, na ktorú bolo viazané i zlato (Wikipedia). 

Belianske Tatry sú východnou časťou Vysokých Tatier. Tento 14 km dlhý vápencový hrebeň leží takmer kolmo na hlavný hrebeň Vysokých Tatier. Považujú sa za najkrajšiu a prírodne najbohatšiu časť, rastie tu napr. plesnivec alpínsky – Leontopodium alpinum (e-tatry.szm.com). K vyhľadávaným lokalitám patrí Belianska jaskyňa.

V Tatrách je najvyššie položená osada Štrbské Pleso vo výške 1 355 nad morom. Na Lomnický štít (2632 m) vedie visutá lanovka. Najvyššie položená chata „Chata pod Rysmi“ sa nachádza vo výške 2 250 metrov (vysoketatry.org). Okrem nej množstvo iných, napr. Téryho chata, Zbojnícka chata, Chata pod Soliskom, Encián (na Skalnatom plese), Skalnatá chata, Sliezsky dom, Chata pri Zelenom plese, Zamkovského chata, Rainerova chata, Bilíková chata (Wikipedia).

The High Tatras are probably the greatest pride of Slovakia. In any case, they are the highest mountain range in the country. They are often described as the smallest high mountains in the world (Peter Kaclík). The name Tatras is frequently understood as a collective designation for several mountain units — the High Tatras, Low Tatras, Western Tatras, Eastern Tatras and Belianske Tatras — which are often perceived, especially from a tourism perspective, as one unified mountain range, or are simply divided into the High and Low Tatras (sprievodcaposlovensku.com). The total area is about 785–790 km², of which 78% lies in Slovakia and 22% in Poland (deims.org). They are the highest mountains of the Carpathians and the highest north of the Alps in Europe (Wikipedia). Together with Poland’s Tatra National Park (Tatrzański Park Narodowy), the Slovak TANAP forms part of the UNESCO Biosphere Reserves (tanap.org). The main ridge of the High Tatras is only 26 km long (vysoketatry.org), with a maximum width of 17 km (Wikipedia). The Tatras feature sharp ridges, deep valleys and a distinctly alpine relief formed by glacial processes. The Western Tatras are characterized by complex mountain massifs with diverse rock formations, while the Eastern Tatras consist of the High Tatras — the highest and most alpine part — and the Belianske Tatras, which are lower but geologically very rich (gov.pl).

The highest peak of both the High Tatras and Slovakia is Gerlachovský štít (2,655 m a.s.l.) (vysoketatry.org). Of the 35 valleys, the best known are Kôprová, Furkotská, Mlynická, Mengusovská, Batizovská, Velická, Veľká and Malá Studená, Bielovodská, Javorová, and Kežmarská Biela . The High Tatras contain about 120 glacial lakes, including , Veľké Hincovo Pleso, , Morskie Oko, and Wielki Staw Polski. Snow remains for 200–250 days per year, and on some shaded slopes it does not melt at all; annual precipitation reaches around 1,600 mm (Wikipedia). Geologically, the Tatras are a core mountain range, whose crystalline basement formed in the Carboniferous period about 210 million years ago (Janák, Plašienka, Petrík). Alpine glaciers played a dominant role in shaping the relief; during glacial periods, northern glaciers reached lengths of up to 14 km (Wikipedia). The relief was formed during the Alpine orogeny and subsequent glacial and periglacial processes, producing cirques, U-shaped valleys, moraines, gorge valleys and lake basins (unesco.org). At their maximum extent, High Tatra glaciers covered about 15,000 ha (Houdek & Bohuš, 1976). The geological structure includes granite cores in the interior and Mesozoic limestones and dolomites in the outer zones (deims.org).

The origin of the name Tatras is not definitively resolved. Some scholars link it to pre-Slavic inhabitants and to the Aryan words tamtra or tâtra meaning “dark”. Others relate it to a folk word meaning rocky, barren land. The most widely accepted view derives the name from the Slavic word trtri meaning “cliffs” (Melich 1902; Czambel 1906; Chaloupecký 1923). The first written record dates to 999, as Tritri montes (wikipedia.sk), and by 1125 it appeared as Tatri in Cosmas‘ Chronicle (Kele & Lučanský, 2001).

The Bielovodská Valley glacier was 14 km long and 330 m thick (Houdek & Bohuš, 1976). The Tatras are divided into Western and Eastern Tatras, separated by Ľaliové Saddle; the Eastern Tatras consist of the High Tatras and the Belianske Tatras. Bielovodská Valley is the longest and the only fully alpine-type valley (Bohuš, 1996). About 330 caves have been mapped. There are over 200 glacial lakes (pleso in Slovak, staw in Polish). The climate is alpine to high-alpine, with snow cover lasting 180–250 days per year and wind occurring on up to 300 days. Foehn-type downslope winds often cause forest blowdowns. Autumn is the best season for hiking (wikipedia.sk). The Tatras are among the coldest and wettest regions of Slovakia and Poland. Strong precipitation shapes vegetation and erosion (ecopotential-project.eu). The mountains are home to chamois and marmots, and to large carnivores such as brown bear, wolf and lynx. The Tatra chamois (Rupicapra rupicapra tatrica) is a symbol of the High Tatras. Archaeological remains of a fortified prehistoric settlement were discovered at Žltá stena near Tatranská Polianka. Kriváň is Slovakia’s national mountain. About 1,400 plant species grow in the Tatras. Mining activity dates back to the 13th century; iron, copper, antimony and gold were extracted, though only of mineralogical significance. The Belianske Tatras form a 14-km limestone ridge and are among the most scenic parts of the range, famous for Edelweiss (Leontopodium alpinum) and the Belianska Cave. The highest settlement is Štrbské Pleso (1,355 m). A cable car leads to Lomnický Peak (2,632 m). The highest mountain hut is Chata pod Rysmi (2,250 m), followed by many famous huts such as Téryho chata, Zbojnícka chata, Zamkovského chata, Sliezsky dom, and Chata pri Zelenom plese.

Die Hohe Tatra ist vermutlich der größte Stolz der Slowakei. In jedem Fall stellt sie das höchste Gebirge des Landes dar. Sie gilt zugleich als das kleinste Hochgebirge der Welt (Peter Kaclík). Der Name Tatra wird häufig als Sammelbezeichnung mehrerer Gebirgseinheiten verstanden – Hohe Tatra, Niedere Tatra, Westtatra, Osttatra und Belaer Tatra – die besonders aus touristischer Sicht oft als ein zusammenhängendes Gebirgssystem betrachtet werden oder vereinfacht in Hohe und Niedere Tatra gegliedert werden (sprievodcaposlovensku.com). Die Gesamtfläche beträgt 785–790 km², wovon 78 % in der Slowakei und 22 % in Polen liegen (deims.org). Die Tatra ist das höchste Gebirge der Karpaten und zugleich das höchste Gebirge nördlich der Alpen in Europa (Wikipedia). Zusammen mit dem polnischen Tatrzański Park Narodowy ist der slowakische TANAP Teil des UNESCO-Biosphärenreservates (tanap.org). Der Hauptkamm der Hohen Tatra ist lediglich 26 km lang (vysoketatry.org), seine maximale Breite beträgt 17 km (Wikipedia). Das Gebirge ist geprägt von scharfen Graten, tiefen Tälern und einem stark alpinen Relief, das durch glaziale Prozesse entstand. Die Westtatra besitzt den Charakter komplexer Gebirgsmassive mit vielfältigen Felsformationen, während die Osttatra aus der Hohen Tatra – dem höchsten und alpinsten Teil – sowie der Belaer Tatra besteht, die niedriger liegt, jedoch geologisch äußerst reich ist (gov.pl). Der höchste Gipfel der Hohen Tatra und der gesamten Slowakei ist der Gerlachovský štít mit 2 655 m ü. M. (vysoketatry.org). Von insgesamt 35 Tälern sind besonders bekannt: Kôprová-, Furkotská-, Mlynická-, Mengusovská-, Batizovská-, Velická-, Große und Kleine Studená-Tal, Bielovodská-Tal, Javorová-Tal und das Tal der Kežmarská Biela voda. In der Hohen Tatra befinden sich etwa 120 Gletscherseen, darunter Štrbské pleso, Veľké Hincovo pleso, Popradské pleso, Morskie Oko und Wielki Staw Polski. Die Schneedecke hält hier 200–250 Tage im Jahr, in schattigen Lagen oft ganzjährig, und der jährliche Niederschlag erreicht etwa 1 600 mm (Wikipedia). 

Geologisch ist die Tatra ein Kerngebirge. Das kristalline Grundgebirge entstand bereits im Karbon vor etwa 210 Millionen Jahren (Janák, Plašienka, Petrík). Die heutige Form des Reliefs wurde wesentlich durch alpine Gletscher geprägt, die während der Eiszeiten auf der Nordseite bis zu 14 km Länge erreichten (Wikipedia). Die Gebirgsform entstand während der alpidischen Gebirgsbildung sowie durch glaziale und periglaziale Prozesse, wodurch typische Formen wie Kar-Kessel, U-Täler, Moränen, Schlucht-Täler und Seebecken entstanden (unesco.org). Zur Zeit der größten Vereisung bedeckten die Gletscher der Hohen Tatra rund 15 000 ha (Houdek & Bohuš, 1976). Die geologische Struktur besteht aus granitischen Gesteinen im Inneren und mesozoischen Kalk- und Dolomitgesteinen an den Randzonen (deims.org).

Der Ursprung des Namens Tatra ist bis heute nicht eindeutig geklärt. Einige Historiker führen ihn auf vor-slawische Bevölkerungen und die arischen Begriffe tamtra oder tâtra („dunkel“) zurück, andere auf ein Volkswort für steinige, unfruchtbare Landschaft. Am wahrscheinlichsten gilt die Ableitung vom slawischen Wort „trtri“ („Felsklippen“) (Melich 1902; Czambel 1906; Chaloupecký 1923). Die erste Erwähnung stammt aus dem Jahr 999 (Tritri montes), später 1125 erscheint der Name Tatri in der Chronik des Kosmas (Kele & Lučanský, 2001).

Der Gletscher im Bielovodská-Tal war 14 km lang und 330 m mächtig (Houdek & Bohuš, 1976). Die Tatra gliedert sich in West- und Osttatra, getrennt durch das Ľaliové-Joch. Die Osttatra besteht aus der Hohen Tatra und der Belaer Tatra (wikipedia.sk). Das Bielovodská-Tal ist das längste Tal und das einzige mit vollständig alpinem Charakter (Bohuš, 1996). In der Tatra sind rund 330 Höhlen bekannt. Es gibt über 200 Gletscherseen, die auf Slowakisch pleso und auf Polnisch staw heißen. Das Klima ist hochgebirgig bis alpinen Typs. Die Schneedecke hält 180–250 Tage an, und an bis zu 300 Tagen im Jahr weht starker Wind. Häufig treten Fallwinde auf der Südseite auf, die zu großflächigen Windwürfen führen. Die beste Zeit für Bergtouren ist der Herbst, wenn das Wetter am stabilsten ist (wikipedia.sk). Die Tatra zählt zu den kältesten und niederschlagsreichsten Regionen der Slowakei und Polens. Häufige Regen- und Schneefälle beeinflussen Vegetation und Erosionsprozesse (ecopotential-project.eu). In den höchsten Lagen leben Gämsen und Murmeltiere. Die Tatra-Gämse (Rupicapra rupicapra tatrica) ist ein Symbol der Hohen Tatra. In den Wäldern kommen auch große Beutegreifer wie Bär, Wolf und Luchs vor (vysoketatry.org). In Tatranská Polianka wurde eine vorgeschichtliche befestigte Siedlung entdeckt. Der Kriváň gilt als Symbolberg der Slowakei. Insgesamt wachsen in der Tatra rund 1 400 Pflanzenarten (wikipedia.sk).

Seit dem 13. Jahrhundert gibt es Hinweise auf Bergbau, insbesondere auf Eisen, Kupfer, Antimon und Gold, allerdings nur von mineralogischer Bedeutung. Die Belaer Tatra bildet einen 14 km langen Kalksteinkamm und gilt als der landschaftlich und biologisch reichste Teil, bekannt u. a. für das Edelweiß (Leontopodium alpinum) und die Belaer Tropfsteinhöhle. Die höchstgelegene Siedlung ist Štrbské Pleso (1 355 m). Eine Seilbahn führt auf den (2 632 m). Die höchstgelegene Hütte ist die Chata pod Rysmi (2 250 m), daneben existieren zahlreiche bekannte Berghütten wie Téryho chata, Zbojnícka chata, Zamkovského chata, Sliezsky dom und Chata pri Zelenom plese.

Tatry Wysokie są prawdopodobnie największą dumą Słowacji. W każdym razie stanowią najwyższe pasmo górskie tego kraju. Często określa się je jako najmniejsze góry wysokie świata (Peter Kaclík). Nazwa Tatry bywa rozumiana jako wspólne określenie kilku jednostek górskich – Tatr Wysokich, Tatr Niskich, Tatr Zachodnich, Tatr Wschodnich oraz Tatr Bielskich – które, zwłaszcza z punktu widzenia turystyki, są często postrzegane jako jedno pasmo górskie lub dzielone jedynie na Tatry Wysokie i Niskie  (sprievodcaposlovensku.com). Całkowita powierzchnia Tatr wynosi 785–790 km², z czego 78% leży na Słowacji, a 22% w Polsce (deims.org). Są one najwyższym pasmem Karpat oraz najwyższymi górami Europy na północ od Alp (Wikipedia). Wraz z polskim Tatrzańskim Parkiem Narodowym słowacki TANAP stanowi część Rezerwatu Biosfery UNESCO (tanap.org). Główny grzbiet Tatr Wysokich ma zaledwie 26 km długości (vysoketatry.org), a jego maksymalna szerokość wynosi 17 km (Wikipedia). Tatry charakteryzują się ostrymi graniami, głębokimi dolinami oraz typowo alpejską rzeźbą terenu, ukształtowaną przez procesy glacjalne. Tatry Zachodnie mają charakter złożonych masywów górskich o zróżnicowanych formacjach skalnych, natomiast Tatry Wschodnie tworzą Tatry Wysokie – najwyższą i najbardziej alpejską część pasma – oraz Tatry Bielskie, które są niższe, lecz wyjątkowo bogate geologicznie (gov.pl). Najwyższym szczytem Tatr Wysokich i całej Słowacji jest Gerlachovský štít (2655 m n.p.m.) (vysoketatry.org). Spośród 35 dolin do najbardziej znanych należą: Kôprovská, Furkotská, Mlynická, Mengusovská, Batizovská, Velická, Wielka i Mała Studená, Bielovodská, Jaworowa oraz Dolina Kieżmarskiej Białej Wody. W Tatrach Wysokich znajduje się około 120 jezior polodowcowych, m.in. Štrbské Pleso, Veľké Hincovo Pleso, Popradské Pleso, Morskie Oko oraz Wielki Staw Polski. Pokrywa śnieżna utrzymuje się 200–250 dni w roku, a na niektórych zacienionych stokach nie znika wcale; roczna suma opadów sięga około 1600 mm (Wikipedia).

Pod względem geologicznym Tatry są pasmem zrębowym. Krystaliczne jądro Tatr powstało w karbonie, około 210 milionów lat temu (Janák, Plašienka, Petrík). Decydujący wpływ na rzeźbę terenu miały lodowce alpejskie, które w okresach zlodowaceń osiągały po północnej stronie długość nawet 14 km (Wikipedia). Rzeźba była kształtowana podczas orogenezy alpejskiej oraz przez procesy glacjalne i peryglacjalne, tworząc charakterystyczne formy: kotły firnowe, doliny U-kształtne, moreny, doliny szczelinowe i misy jeziorne (unesco.org). W okresie największego zlodowacenia lodowce Tatr Wysokich zajmowały powierzchnię około 15 000 ha (Houdek & Bohuš, 1976). Budowa geologiczna obejmuje granitowe skały w części wewnętrznej oraz osadowe wapienie i dolomity jurajsko-kredowe w strefach zewnętrznych (deims.org).

Pochodzenie nazwy Tatry nie zostało jednoznacznie wyjaśnione. Jedna z teorii wywodzi ją od przed-słowiańskich mieszkańców i aryjskich słów tamtra lub tâtra oznaczających „ciemny”. Inni łączą ją z ludowym określeniem kamienistej, jałowej ziemi. Najbardziej prawdopodobne jest jednak pochodzenie od słowiańskiego słowa „trtri”, oznaczającego skały i urwiska (Melich 1902; Czambel 1906; Chaloupecký 1923). Najstarsza wzmianka pochodzi z roku 999 jako Tritri montes (wikipedia.sk), a w 1125 w Kronice Kosmasa pojawia się forma Tatri (Kele & Lučanský, 2001). Lodowiec w Dolinie Białej Wody miał 14 km długości i 330 m grubości (Houdek & Bohuš, 1976). Tatry dzielą się na Tatry Zachodnie i Wschodnie, rozdzielone Przełęczą Liliową (Ľaliové sedlo). Tatry Wschodnie obejmują Tatry Wysokie i Tatry Bielskie (wikipedia.sk). Dolina Białej Wody jest najdłuższą doliną Tatr i jedyną o w pełni alpejskim charakterze (Bohuš, 1996). Znanych jest około 330 jaskiń. W Tatrach znajduje się ponad 200 jezior polodowcowych – na Słowacji zwanych pleso, w Polsce staw. Klimat ma charakter górski do wysokogórskiego. Pokrywa śnieżna utrzymuje się 180–250 dni w roku, a silne wiatry występują nawet 300 dni w roku. Szczególnie częste są wiatry halne powodujące wiatrołomy. Jesień jest najlepszym okresem do wędrówek (wikipedia.sk).

Tatry należą do najchłodniejszych i najbardziej wilgotnych regionów Polski i Słowacji. Częste opady deszczu i śniegu wpływają na roślinność i procesy erozyjne (ecopotential-project.eu). W najwyższych partiach żyją kozice i świstaki. Kozica tatrzańska (Rupicapra rupicapra tatrica) jest symbolem Tatr Wysokich. W lasach występują także niedźwiedź, wilk i ryś (vysoketatry.org). W Tatrzańskiej Poliance odkryto pozostałości pradawnej obronnej na tzw. Żółtej Ścianie. Krywań (Kriváň) jest symbolem narodowym Słowacji. W Tatrach rośnie około 1400 gatunków roślin (wikipedia.sk). Pierwsze wzmianki o górnictwie pochodzą z XIII wieku; wydobywano rudę żelaza, miedź, antymon i złoto, jednak tylko o znaczeniu mineralogicznym. Tatry Bielskie tworzą 14-kilometrowy grzbiet wapienny i uchodzą za najpiękniejszą i najbogatszą przyrodniczo część pasma, znaną m.in. z występowania szarotki alpejskiej (Leontopodium alpinum) oraz Jaskini Bielskiej. Najwyżej położoną miejscowością jest Štrbské Pleso (1355 m n.p.m.). Kolej linowa prowadzi na Łomnicki Szczyt (2632 m). Najwyżej położone schronisko to Chata pod Rysmi (2250 m), obok wielu innych, m.in. Téryho chata, Zbojnícka chata, Zamkovského chata, Sliezsky dom i Chata pri Zelenom plese.

Vysoké Tatry jsou pravděpodobně největší pýchou Slovenska. V každém případě představují nejvyšší pohoří země. Často jsou označovány jako nejmenší velehory světa (Peter Kaclík). Název Tatry je často chápán jako souhrnné označení několika horských celků – Vysokých Tater, Nízkých Tater, Západních Tater, Východních Tater a Belianských Tater – které jsou zejména z pohledu cestovního ruchu považovány za jedno pohoří nebo jsou zjednodušeně rozdělovány na Vysoké a Nízké Tatry (sprievodcaposlovensku.com).

Celková rozloha činí 785–790 km², z čehož 78 % leží na Slovensku a 22 % v Polsku (deims.org). Tatry jsou nejvyšším pohořím Karpat a zároveň nejvyššími horami Evropy severně od Alp (Wikipedia). Společně s polským Tatrzańskim Parkem Narodowym je slovenský TANAP součástí biosférické rezervace UNESCO (tanap.org). Hřeben Vysokých Tater je dlouhý pouze 26 km (vysoketatry.org) a jeho maximální šířka činí 17 km (Wikipedia). Tatry se vyznačují ostrými hřebeny, hlubokými dolinami a výrazně alpínským reliéfem, vytvořeným glaciálními procesy. Západní Tatry mají charakter složitých horských masivů s rozmanitými skalními formacemi, zatímco Východní Tatry tvoří Vysoké Tatry – nejvyšší a nejvíce alpínskou část pohoří – a Belianské Tatry, které jsou nižší, avšak geologicky mimořádně bohaté (gov.pl). Nejvyšším vrcholem Vysokých Tater i celého Slovenska je Gerlachovský štít (2 655 m n. m.) (vysoketatry.org). Z celkem 35 dolin patří k nejznámějším Kôprová, Furkotská, Mlynická, Mengusovská, Batizovská, Velická, Velká a Malá Studená, Bielovodská, Javorová a dolina Kežmarské Bílé vody. Ve Vysokých Tatrách se nachází přibližně 120 ledovcových jezer, například Štrbské pleso, Veľké Hincovo pleso, Popradské pleso, Morské oko a Wielki Staw Polski. Sněhová pokrývka zde přetrvává 200–250 dní v roce, na některých stinných svazích se neroztaje vůbec a roční úhrn srážek dosahuje přibližně 1 600 mm (Wikipedia).

Z geologického hlediska jsou Tatry jádrovým pohořím. Krystalické jádro Tater vznikalo v karbonu před přibližně 210 miliony let (Janák, Plašienka, Petrík). Zásadní vliv na utváření reliéfu měly alpínské ledovce, které v dobách zalednění dosahovaly na severních svazích délky až 14 km (Wikipedia). Reliéf byl formován během alpínské orogeneze a následnými glaciálními a periglaciálními procesy, které vytvořily typické tvary – karové kotliny, údolí ve tvaru U, morény, soutěsková údolí a jezerní pánve (unesco.org).

V době maximálního zalednění dosahovala plocha ledovců ve Vysokých Tatrách přibližně 15 000 ha (Houdek & Bohuš, 1976). Geologická stavba zahrnuje granitické horniny ve vnitřních částech a mezozoické vápence a dolomity ve vnějších okrajových zónách (deims.org).

Původ názvu Tatry nebyl dosud jednoznačně objasněn. Někteří badatelé jej odvozují od předslovanských obyvatel a árijských slov tamtra či tâtra ve významu „tmavý“, jiní jej spojují s lidovým označením kamenité, neúrodné půdy. Za nejpravděpodobnější se však považuje odvození od slovanského slova „trtri“, znamenajícího skalní bradla (Melich 1902; Czambel 1906; Chaloupecký 1923). Nejstarší písemná zmínka pochází z roku 999 jako Tritri montes (wikipedia.sk), v roce 1125 se v Kosmově kronice objevuje tvar Tatri (Kele & Lučanský, 2001).

Ledovec v Bielovodské dolině měl délku 14 km a mocnost 330 m (Houdek & Bohuš, 1976). Tatry se člení na Západní a Východní Tatry, oddělené Ľaliovým sedlem. Východní Tatry se dále dělí na Vysoké Tatry a Belianské Tatry (wikipedia.sk). Bielovodská dolina je nejdelší dolinou Tater a jedinou s plně alpínským charakterem (Bohuš, 1996). V Tatrách je zmapováno přibližně 330 jeskyní. Nachází se zde více než 200 ledovcových jezer – na Slovensku zvaných pleso, v Polsku staw. Podnebí má převážně horské až vysokohorské rysy. Sněhová pokrývka trvá 180–250 dní ročně a silný vítr vane až 300 dní v roce. Na jižní straně se často vyskytují padavé větry, které způsobují rozsáhlé polomy. Nejvhodnějším obdobím pro turistiku je podzim, kdy je počasí nejstabilnější (wikipedia.sk). Tatry patří k nejchladnějším a nejvlhčím oblastem Slovenska i Polska. Časté deště a sněhové srážky ovlivňují vegetaci i erozní procesy (ecopotential-project.eu). V nejvyšších polohách žijí kamzíci a svišti. Kamzík vrchovský tatranský (Rupicapra rupicapra tatrica) je symbolem Vysokých Tater. V lesích se vyskytují i medvěd, vlk a rys (vysoketatry.org). V Tatranské Poliance byly odkryty pozůstatky pravěkého opevněného sídla na tzv. Žluté stěně. Kriváň je považován za symbol Slovenska. V Tatrách roste přibližně 1 400 druhů rostlin (wikipedia.sk).

První zmínky o hornické činnosti pocházejí ze 13. století; těžila se především železná ruda, měď, antimon a zlato, avšak pouze s mineralogickým významem. Belianské Tatry tvoří 14 km dlouhý vápencový hřeben a jsou považovány za nejkrásnější a přírodně nejbohatší část pohoří, známou například výskytem protěže alpské (Leontopodium alpinum) a Belianské jeskyně. Nejvýše položenou osadou je Štrbské Pleso (1 355 m n. m.). Na Lomnický štít (2 632 m) vede visutá lanovka. Nejvýše položenou horskou chatou je Chata pod Rysy (2 250 m), dále například Téryho chata, Zbojnícka chata, Zamkovského chata, Sliezský dom a Chata pri Zelenom plese.

Niektoré príspevky

Literatúra

, , ,

Krajina, Slovensko, Príroda, Tatry, Biotopy, Fotografie

Malé vodopády Studeného potoka

skala
Hits: 3240

Malé Studeného potoka sa nachádzajú v Malej Studenej doline medzi Bilíkovou chatou a Rainerovou chatou (vysoketatry.com). Vodopády nachádzajúce sa 1276 metrov nad morom, prekonávajú 18 metrový výškový rozdiel (portaltatra.sk). Ide o skupinu kaskád a vodopádov, ktoré vznikli v dôsledku geologických a geomorfologických procesov vo vysokohorskom prostredí (Visit Tatry). Sú typickým príkladom potokovej erózie a geomorfologickej diferenciácie vo vysokohorskom prostredí. Tvoria sa tam, kde tečie cez tvrdé skalné podložie s nerovnomerne rozloženou odolnosťou voči erózii (vysoketatry.com). Významné sú aj z hľadiska ekológie horských potokov a biodiverzity. Vytvárajú mikrohabitaty so špecifickými podmienkami – zvýšená vlhkosť, prúdenie vzduchu, , ktoré ovplyvňujú a prispôsobené týmto podmienkam (napr. machy, lišajníky, bezstavovce pri brehu). Tieto mikroekosystémy sú často predmetom štúdií vo fyzickej geografií a environmentálnej hydrológii. (Visit Tatry). Trasa k vodopádom je značená turisticky a vhodná pre širšiu verejnosť vrátane rodín s deťmi, pričom ponúka vizuálne pôsobivý pohľad na horskú flóru, faunu a geomorfologické (Visit Tatry).

The Small Waterfalls of the Studený Stream are located in the Malá Studená Valley, between Bilík’s Hut and Rainer’s Hut (vysoketatry.com). Situated at an altitude of 1,276 meters above sea level, the waterfalls overcome a vertical drop of 18 meters (portaltatra.sk). They form a group of cascades and waterfalls created as a result of geological and geomorphological processes in a high-mountain environment (Visit ). They are a typical example of stream erosion and geomorphological differentiation in alpine settings. Such formations develop where water flows over hard bedrock with uneven resistance to erosion (vysoketatry.com).

The waterfalls are also significant from the perspective of mountain stream ecology and biodiversity. They create microhabitats with specific conditions—such as increased humidity, air circulation, and water temperature—that influence plants and animals adapted to these environments (e.g., mosses, lichens, and riparian invertebrates). These micro-ecosystems are often the subject of studies in physical geography and environmental hydrology (Visit Tatry). The route to the waterfalls is marked as a hiking trail and is suitable for a wide range of visitors, including families with children. It offers visually striking views of mountain flora, , and geomorphological features (Visit Tatry).

Małe Wodospady Potoku Studený znajdują się w Dolinie Małej Studenej, pomiędzy Schroniskiem Bilíka a Schroniskiem Rainerowym (vysoketatry.com). Wodospady, położone na wysokości 1 276 metrów n.p.m., pokonują różnicę wysokości wynoszącą 18 metrów (portaltatra.sk). Stanowią one zespół kaskad i wodospadów, które powstały w wyniku procesów geologicznych i geomorfologicznych zachodzących w środowisku wysokogórskim (Visit Tatry). Są typowym przykładem erozji potokowej oraz geomorfologicznego zróżnicowania w obszarach alpejskich. Tworzą się tam, gdzie woda przepływa przez twarde podłoże skalne o nierównomiernej odporności na erozję (vysoketatry.com).

Wodospady mają również istotne znaczenie z punktu widzenia ekologii potoków górskich oraz bioróżnorodności. Tworzą mikrohabitaty o specyficznych warunkach — podwyższonej wilgotności, cyrkulacji powietrza oraz temperaturze wody — które wpływają na rośliny i zwierzęta przystosowane do tych warunków (np. mchy, porosty oraz bezkręgowce strefy przybrzeżnej). Te mikroekosystemy są często przedmiotem badań w zakresie geografii fizycznej i hydrologii środowiskowej (Visit Tatry). Trasa prowadząca do wodospadów jest oznakowana turystycznie i odpowiednia dla szerokiego grona odwiedzających, w tym rodzin z dziećmi. Oferuje ona atrakcyjne wizualnie widoki na górską florę, faunę oraz formy geomorfologiczne (Visit Tatry).

TOP

Všetky

Orava, Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Príroda, TOP, Hory, Biotopy, Fotografie

Roháče

skala
Hits: 3628

sú najvyššou časťou hrebeňa západných Tatier. Svoje meno dostali podľa v podobe ostrého rohu, čnejúceho z vrcholového skalnatého hrebeňa Ostrého Roháča (aktuality.sk). Roháče sú pohorie nachádzajúce sa v Západných Tatrách. Baníkov, najvyšší vrch, dosahuje nadmorskú výšku 2 178 metrov nad morom. Ďalšie významné vrcholy sú: Volovec, Ostrý Roháč a Plačlivé. Región je charakterizovaný bohatou biodiverzitou s alpskými lúkami, smrekovými lesmi a plesami. Tento región je súčasťou Tatranského národného parku, čo prispieva k jeho ochrane a zachovaniu (Wikipédia).

Roháče majú altitudinálne výrazne diferencovanú morfológiu. Vyššie partie sú tvarované glaciálnou eróziou a morénovými akumuláciami, ktoré sú typické pre vyše 2 000 m nad morom. Ich skalnaté hrebená a strmé steny poukazujú na intenzívne kvartérne ľadovcové procesy, ktoré formovali krajinu počas posledných štvrtohôr. Litologicky dominujú v okolí metamorfované horniny jadra Tatier v kombinácii s rôznymi sedimentárnymi formáciami, čo ovplyvňuje aj morfológiu svahov a stabilitu svahových procesov. Roháče sú súčasťou Západných Tatier – ide o oblasť s výraznou kvartérnou morfogenézou a glaciálnymi formami. Podliehali rovnakému geologickému vývoju ako zvyšok Tatier – od príkrovovej , cez odhalenie kryštalinika až po neotektonickú aktivitu. Najprv boli prekryté príkrovmi, neskôr odhalené počas poklesu orogénneho tlaku. Ich súčasná forma je výsledkom kombinácie alpínskej kolízie, glaciálnej erózie a neotektonických zdvihov, čím vznikol dramatický horský reliéf (Silvia Králiková, Rastislav Vojtko, Ľubomír Sliva, Jozef Minár, Bernhard Fügenschuh, Michal Kováč, Jozef Hók). Roháče sú typické aj prítomnosťou ľadovcových plies, ktoré vznikli v glaciálnych kotloch ako dôsledok akumulácie v depresiách po ústupe starších ľadovcov. Tieto formy sú významnými geomorfologickými a hydrologickými prvkami územia a sú súčasťou koncentrácie glaciálnych foriem (Wikipédia).

Niektoré príspevky

The Roháče Mountains form the highest part of the ridge of the Western Tatras. Their name derives from the silhouette resembling a sharp horn rising from the rocky summit ridge of Ostrý Roháč (aktuality.sk). Roháče is a mountain range located in the Western Tatras. Baníkov, the highest peak, reaches an elevation of 2,178 metres above sea level. Other prominent peaks include Volovec, Ostrý Roháč, and Plačlivé. The region is characterised by rich biodiversity, with alpine meadows, spruce forests, and mountain lakes (tarns). It is part of the Tatra National Park, which contributes to its protection and conservation (Wikipedia).

The Roháče Mountains display a strongly differentiated altitudinal morphology. Higher elevations are shaped by glacial erosion and moraine accumulations typical of areas above 2,000 metres above sea level. Their rocky ridges and steep walls testify to intense Quaternary glacial processes that shaped the landscape during the late Quaternary period. Lithologically, the area is dominated by metamorphosed rocks of the Tatra crystalline core combined with various sedimentary formations, which also influence slope morphology and the stability of slope processes. Roháče form part of the Western Tatras, an area marked by pronounced Quaternary morphogenesis and glacial landforms. They underwent the same geological evolution as the rest of the Tatras—from nappe structures, through exposure of the crystalline core, to neotectonic activity. Initially covered by nappes, they were later exposed during a reduction in orogenic pressure. Their present form is the result of a combination of Alpine collision, glacial erosion, and neotectonic uplift, giving rise to a dramatic mountain relief (Silvia Králiková, Rastislav Vojtko, Ľubomír Sliva, Jozef Minár, Bernhard Fügenschuh, Kováč, Jozef Hók). The Roháče Mountains are also characterised by the presence of glacial lakes formed in cirques as a result of water accumulation in depressions after the retreat of ancient glaciers. These features are important geomorphological and hydrological elements of the area and form part of a concentration of glacial landforms (Wikipedia).

Some posts

  • Roháče Tarns (Lakes)
  • Spálená Valley
  • Smutná Valley

Rohacze stanowią najwyższą część grzbietu Tatr Zachodnich. Swoją nazwę zawdzięczają sylwetce przypominającej ostry róg, wyłaniający się ze skalistej grani szczytowej Ostrego Rohacza (aktuality.sk). Rohacze to pasmo górskie położone w Tatrach Zachodnich. Baníkov, najwyższy szczyt, osiąga wysokość 2 178 metrów n.p.m. Inne ważne wierzchołki to Volovec, Ostrý Roháč oraz Plačlivé. Region ten charakteryzuje się bogatą bioróżnorodnością, z alpejskimi halami, lasami świerkowymi oraz jeziorami polodowcowymi. Obszar ten wchodzi w skład Tatrzańskiego Parku Narodowego, co sprzyja jego ochronie i zachowaniu (Wikipedia).

Rohacze cechują się wyraźnie zróżnicowaną morfologią wysokościową. Wyższe partie zostały ukształtowane przez erozję glacjalną oraz akumulacje morenowe, typowe dla obszarów położonych powyżej 2 000 metrów n.p.m. Ich skaliste grzbiety i strome ściany świadczą o intensywnych czwartorzędowych procesach lodowcowych, które modelowały krajobraz w późnym czwartorzędzie. Pod względem litologicznym dominują tu przeobrażone skały krystalicznego jądra Tatr w połączeniu z różnorodnymi formacjami osadowymi, co wpływa również na morfologię stoków i stabilność procesów stokowych. Rohacze są częścią Tatr Zachodnich – obszaru o wyraźnej morfogenezie czwartorzędowej i licznych formach glacjalnych. Przechodziły one taki sam rozwój geologiczny jak pozostała część Tatr – od budowy płaszczowinowej, przez odsłonięcie krystalinikum, aż po aktywność neotektoniczną. Początkowo były przykryte płaszczowinami, a następnie odsłonięte w wyniku osłabienia nacisku orogenicznego. Ich obecny kształt jest efektem połączenia kolizji alpejskiej, erozji lodowcowej oraz neotektonicznych ruchów wznoszących, co doprowadziło do powstania dramatycznej rzeźby górskiej (Silvia Králiková, Rastislav Vojtko, Ľubomír Sliva, Jozef Minár, Bernhard Fügenschuh, Michal Kováč, Jozef Hók). Rohacze są również charakterystyczne ze względu na obecność jezior polodowcowych, które powstały w kotłach lodowcowych w wyniku akumulacji wody w zagłębieniach po ustąpieniu dawnych lodowców. Formy te stanowią istotne elementy geomorfologiczne i hydrologiczne obszaru oraz są częścią koncentracji form glacjalnych (Wikipedia).

Niektóre wpisy

  • Stawy Rohackie
  • Dolina Spalona
  • Dolina Smutna

Ryby, Akvaristika, Výstavy rýb

Obří akvárium v Hradci Královom

skala
Hits: 11207

V Hradci Královom sa nachádza nádrž o objeme 130 000 litrov. Je najväčším sladkovodným akváriom v Českej republike (Wikipedia). V nej sa nachádzajú rôzne druhy rýb, najmä americké . V rámci expozície som zhliadol aj vypreparované rôzne druhy rýb. Nachádza sa v srdci mesta, otvorené bolo v roku 1998, rozprestiera sa na ploche približne 350 metrov štvorcových. Jeho zakladateľom je David Šmeral (Wikipedia). Nachádza sa v rámci tzv. ENVI domu, ktorý je plne bezbariérový (kudyznudy.cz)  Hlavnou atrakciou je tunel s dĺžkou 5 metrov, ktorý vedie priamo cez akvárium, čím umožňuje návštevníkom prejsť priamo pod vodnou hladinou. Tento tunel poskytuje unikátny 180-stupňový pohľad na rôznorodý život pod vodou. Nádrž má rozmery približne 5 m dĺžka × 8 m šírka × 4,8 m výška, objem je 130 000 litrov. V akváriu nájdete širokú škálu druhov rýb a rastlín, ktoré sú typické pre tropické a . Cca 50 jedincov rýb z viac ako 40 – 50 druhov zväčša zo Strednej a Južnej Ameriky (Wikipedia). Nachádzajú sa tam tieto druhy rýb: Osteoglossum biccirhosum, Pygocentrus nattereri, Colossoma nigripinni, Pseudacanthicus spinosus, Amphilophus citrinellus, Vieja bifasciatus, Cichla kelberi, Vieja synspilum, Crenicichla strigata, Semaprochilodus taeniurus, Cichla ocellaris, Vieja maculicauda, Astronotus ocellatus, Parachromis managuensis, Potamotrygon motoro (obriakvarium.cz).

Okrem rýb sú tu aj rôzne druhy sladkovodných rastlín, ktoré prispievajú k prirodzenému vzhľadu a vytvárajú ideálne prostredie pre jeho obyvateľov. Expozícia začína výstavnou miestnosťou „Ave Natura“, kde sú vystavené lebky tropických rýb a zo Strednej Ameriky (Wikipedia). Následuje tropický dažďový prales, s atmosférou , občasného dažďa a vysokej vlhkosti. Nachádza sa tu viac ako 150 druhov a odrôd rastlín: orchidey, bromélie, tilandsie, paprade, liany a tiež menšie druhy plazov a pavúkov (gekóni, anolisy, ďalšie druhy) (kudyznudy.cz).

Obří akvárium v Hradci Králové nie je len o vizuálnej atrakcii, je to aj miesto, kde sa návštevníci môžu dozvedieť viac o ekológii a ochrane sladkovodných ekosystémov. Akvárium pravidelne organizuje vzdelávacie programy pre školy a , ktoré sú zamerané na zvýšenie povedomia o význame ochrany vodných zdrojov a ich obyvateľov. Jednou z ďalších zaujímavostí Obřího akvária je tropický prales, ktorý je súčasťou expozície. Tento priestor s vysokou vlhkosťou a teplotou vytvára autentickú atmosféru dažďového pralesa, kde sa návštevníci môžu prechádzať medzi exotickými rastlinami, popri potoku a vodopádoch. Každý štvrtok prebieha kŕmenie rýb potápačom (slevomat.cz). Súčasťou expozície je projekcia „U rejnoka“ – U raje (Wikipedia). Obří akvárium funguje ako autoregulačný ekosystém, v ktorom sa prirodzene rozmnožujú (hradec.rozhlas.cz).

 
 

In there is a tank with a volume of 130,000 liters. It is the largest freshwater aquarium in the Czech Republic (Wikipedia). It contains various species of fish, especially American cichlids. As part of the exhibition, I also saw preserved specimens of various fish species. It is located in the heart of the city, opened in 1998, and covers an area of approximately 350 square meters. Its founder is David Šmeral (Wikipedia). It is located within the so-called ENVI House, which is fully wheelchair accessible (kudyznudy.cz).

The main attraction is a 5-meter-long tunnel that leads directly through the aquarium, allowing visitors to walk right under the water surface. This tunnel provides a unique 180-degree view of diverse underwater life. The tank measures approximately 5 m in length × 8 m in width × 4.8 m in height, with a volume of 130,000 liters. The aquarium houses a wide range of fish and plant species typical of tropical rivers and lakes. About 50 individuals from more than 40–50 species, mostly from Central and South America, live here (Wikipedia). Among the fish species present are: Osteoglossum bicirrhosum, Pygocentrus nattereri, Colossoma nigripinne, Pseudacanthicus spinosus, Amphilophus citrinellus, Vieja bifasciatus, Cichla kelberi, Vieja synspilum, Crenicichla strigata, Semaprochilodus taeniurus, Cichla ocellaris, Vieja maculicauda, Astronotus ocellatus, Parachromis managuensis, Potamotrygon motoro (obriakvarium.cz).

In addition to fish, there are also various species of freshwater plants, which contribute to the natural look of the aquarium and create an ideal environment for its inhabitants. The exhibition begins with the „Ave Natura“ hall, where skulls of tropical fish and butterflies from Central America are displayed (Wikipedia). This is followed by a tropical rainforest, with the atmosphere of mist, occasional rain, and high humidity. More than 150 species and varieties of plants are found here: orchids, bromeliads, tillandsias, ferns, lianas, and also smaller reptiles and spiders (geckos, anoles, and other species) (kudyznudy.cz).

The Giant Aquarium in Hradec Králové is not only a visual attraction, but also a place where visitors can learn more about the ecology and conservation of freshwater ecosystems. The aquarium regularly organizes educational programs for schools and families aimed at raising awareness of the importance of protecting water resources and their inhabitants. Another interesting part of the Giant Aquarium is the tropical rainforest, which is part of the exhibition. This area, with high humidity and temperature, creates an authentic atmosphere of a rainforest where visitors can walk among exotic plants, along streams and waterfalls. Every Thursday, fish feeding by a diver takes place (slevomat.cz). The exhibition also includes the projection „At the Ray“ (U rejnoka) (Wikipedia). The Giant Aquarium functions as a self-regulating ecosystem in which fish reproduce naturally (hradec.rozhlas.cz).

V Hradci Králové se nachází nádrž o objemu 130 000 litrů. Je to největší sladkovodní akvárium v České republice (Wikipedia). Nachází se v něm různé druhy ryb, zejména . V rámci expozice jsem zhlédl také preparované různé druhy ryb. Akvárium se nachází v srdci města, otevřeno bylo v roce 1998 a rozkládá se na ploše přibližně 350 metrů čtverečních. Jeho zakladatelem je David Šmeral (Wikipedia). Nachází se v rámci tzv. ENVI domu, který je plně bezbariérový (kudyznudy.cz).

Hlavní atrakcí je tunel o délce 5 metrů, který vede přímo skrz akvárium a umožňuje návštěvníkům projít přímo pod vodní hladinou. Tento tunel poskytuje jedinečný 180stupňový pohled na rozmanitý podvodní život. Nádrž má rozměry přibližně 5 m délka × 8 m šířka × 4,8 m výška, objem je 130 000 litrů. V akváriu najdete širokou škálu druhů ryb a rostlin typických pro tropické řeky a jezera. Přibližně 50 jedinců ryb z více než 40–50 druhů, převážně ze Střední a Jižní Ameriky (Wikipedia). Nacházejí se zde tyto druhy ryb: Osteoglossum bicirrhosum, Pygocentrus nattereri, Colossoma nigripinne, Pseudacanthicus spinosus, Amphilophus citrinellus, Vieja bifasciatus, Cichla kelberi, Vieja synspilum, Crenicichla strigata, Semaprochilodus taeniurus, Cichla ocellaris, Vieja maculicauda, Astronotus ocellatus, Parachromis managuensis, Potamotrygon motoro (obriakvarium.cz).

Kromě ryb jsou zde také různé druhy sladkovodních rostlin, které přispívají k přirozenému vzhledu akvária a vytvářejí ideální prostředí pro jeho obyvatele. Expozice začíná výstavní místností „Ave Natura“, kde jsou vystaveny lebky tropických ryb a motýli ze Střední Ameriky (Wikipedia). Následuje tropický deštný prales s atmosférou mlhy, občasného deště a vysoké vlhkosti. Nachází se zde více než 150 druhů a odrůd rostlin: orchideje, bromélie, tilandsie, kapradiny, liány a také menší druhy plazů a pavouků (gekoni, anolisové a další druhy) (kudyznudy.cz).

Obří akvárium v Hradci Králové není jen vizuální atrakcí, ale také místem, kde se návštěvníci mohou dozvědět více o ekologii a ochraně sladkovodních ekosystémů. Akvárium pravidelně pořádá vzdělávací programy pro školy a rodiny, které jsou zaměřeny na zvýšení povědomí o významu ochrany vodních zdrojů a jejich obyvatel. Jednou z dalších zajímavostí Obřího akvária je tropický prales, který je součástí expozice. Tento prostor s vysokou vlhkostí a teplotou vytváří autentickou atmosféru deštného pralesa, kde se návštěvníci mohou procházet mezi exotickými rostlinami, podél potoka a vodopádů. Každý čtvrtek probíhá krmení ryb potápěčem (slevomat.cz). Součástí expozice je i projekce „U rejnoka“ – U raje (Wikipedia). Obří akvárium funguje jako autoregulační ekosystém, ve kterém se ryby přirozeně rozmnožují (hradec.rozhlas.cz).

In Hradec Králové befindet sich ein Becken mit einem Volumen von 130.000 Litern. Es ist das größte Süßwasseraquarium in der Tschechischen Republik (Wikipedia). Darin leben verschiedene Fischarten, vor allem amerikanische Buntbarsche. Im Rahmen der Ausstellung konnte ich auch präparierte Fischarten sehen. Das Aquarium liegt im Herzen der Stadt, wurde 1998 eröffnet und erstreckt sich über eine Fläche von etwa 350 Quadratmetern. Sein Gründer ist David Šmeral (Wikipedia). Es befindet sich im sogenannten ENVI-Haus, das vollständig barrierefrei ist (kudyznudy.cz).

Die Hauptattraktion ist ein 5 Meter langer Tunnel, der direkt durch das Aquarium führt und den Besuchern ermöglicht, direkt unter der Wasseroberfläche hindurchzugehen. Dieser Tunnel bietet einen einzigartigen 180-Grad-Blick auf das vielfältige Leben unter Wasser. Das Becken misst etwa 5 m Länge × 8 m Breite × 4,8 m Höhe und fasst 130.000 Liter. Im Aquarium findet man eine große Vielfalt an Fisch- und Pflanzenarten, die für tropische Flüsse und Seen typisch sind. Etwa 50 Individuen aus mehr als 40–50 Arten, hauptsächlich aus Mittel- und Südamerika, leben hier (Wikipedia). Zu den vertretenen Fischarten gehören: Osteoglossum bicirrhosum, Pygocentrus nattereri, Colossoma nigripinne, Pseudacanthicus spinosus, Amphilophus citrinellus, Vieja bifasciatus, Cichla kelberi, Vieja synspilum, Crenicichla strigata, Semaprochilodus taeniurus, Cichla ocellaris, Vieja maculicauda, Astronotus ocellatus, Parachromis managuensis, Potamotrygon motoro (obriakvarium.cz).

Neben Fischen gibt es hier auch verschiedene Arten von Süßwasserpflanzen, die zum natürlichen Erscheinungsbild des Aquariums beitragen und eine ideale Umgebung für seine Bewohner schaffen. Die Ausstellung beginnt mit dem Saal „Ave Natura“, in dem Schädel tropischer Fische und Schmetterlinge aus Mittelamerika ausgestellt sind (Wikipedia). Danach folgt ein tropischer Regenwald mit Nebel, gelegentlichem Regen und hoher Luftfeuchtigkeit. Hier wachsen über 150 Arten und Sorten von Pflanzen: Orchideen, Bromelien, Tillandsien, Farne, Lianen sowie kleinere Reptilien- und Spinnenarten (Geckos, Anolis und andere) (kudyznudy.cz).

Das Riesen-Aquarium in Hradec Králové ist nicht nur eine visuelle Attraktion, sondern auch ein Ort, an dem Besucher mehr über die Ökologie und den Schutz von Süßwasserökosystemen erfahren können. Das Aquarium organisiert regelmäßig Bildungsprogramme für Schulen und Familien, die das Bewusstsein für die Bedeutung des Schutzes von Wasserressourcen und deren Bewohnern stärken sollen. Eine weitere Besonderheit des Riesen-Aquariums ist der tropische Regenwald, der Teil der Ausstellung ist. Dieser Bereich mit hoher Luftfeuchtigkeit und Temperatur schafft eine authentische Regenwaldatmosphäre, in der Besucher zwischen exotischen Pflanzen, Bächen und Wasserfällen spazieren können. Jeden Donnerstag findet das Füttern der Fische durch einen Taucher statt (slevomat.cz). Zur Ausstellung gehört auch die Projektion „Beim Rochen“ – „Bei der Raja“ (Wikipedia). Das Riesen-Aquarium funktioniert als sich selbst regulierendes Ökosystem, in dem sich die Fische auf natürliche Weise vermehren (hradec.rozhlas.cz).

W Hradcu Králové znajduje się zbiornik o pojemności 130 000 litrów. Jest to największe akwarium słodkowodne w Czechach (Wikipedia). Znajdują się w nim różne gatunki ryb, głównie amerykańskie pielęgnice. W ramach ekspozycji widziałem także spreparowane różne gatunki ryb. Akwarium znajduje się w samym sercu miasta, zostało otwarte w 1998 roku i zajmuje powierzchnię około 350 metrów kwadratowych. Jego założycielem jest David Šmeral (Wikipedia). Obiekt mieści się w tzw. Domu ENVI, który jest w pełni przystosowany dla osób niepełnosprawnych (kudyznudy.cz).

Główną atrakcją jest tunel o długości 5 metrów, który prowadzi bezpośrednio przez akwarium, umożliwiając odwiedzającym spacer bezpośrednio pod powierzchnią wody. Tunel ten zapewnia unikalny, 180-stopniowy widok na różnorodne życie podwodne. Zbiornik ma wymiary około 5 m długości × 8 m szerokości × 4,8 m wysokości, a jego objętość to 130 000 litrów. W akwarium można znaleźć szeroką gamę gatunków ryb i roślin typowych dla tropikalnych rzek i jezior. Około 50 osobników z ponad 40–50 gatunków, głównie z Ameryki Środkowej i Południowej (Wikipedia). Wśród ryb znajdują się m.in.: Osteoglossum bicirrhosum, Pygocentrus nattereri, Colossoma nigripinne, Pseudacanthicus spinosus, Amphilophus citrinellus, Vieja bifasciatus, Cichla kelberi, Vieja synspilum, Crenicichla strigata, Semaprochilodus taeniurus, Cichla ocellaris, Vieja maculicauda, Astronotus ocellatus, Parachromis managuensis, Potamotrygon motoro (obriakvarium.cz).

Oprócz ryb znajdują się tu również różne gatunki roślin słodkowodnych, które nadają akwarium naturalny wygląd i tworzą idealne środowisko dla jego mieszkańców. Ekspozycja rozpoczyna się w sali „Ave Natura”, gdzie wystawione są czaszki tropikalnych ryb oraz motyle z Ameryki Środkowej (Wikipedia). Następnie odwiedzający przechodzą przez tropikalny las deszczowy z atmosferą mgły, okazjonalnego deszczu i wysokiej wilgotności. Znajduje się tu ponad 150 gatunków i odmian roślin: orchidee, bromelie, oplątwy, paprocie, liany, a także mniejsze gatunki gadów i pająków (gekonów, anolisów i inne) (kudyznudy.cz).

Obří akvárium w Hradcu Králové to nie tylko atrakcja wizualna, ale także miejsce, w którym odwiedzający mogą dowiedzieć się więcej o ekologii i ochronie ekosystemów słodkowodnych. Akwarium regularnie organizuje programy edukacyjne dla szkół i rodzin, mające na celu podnoszenie świadomości na temat znaczenia ochrony zasobów wodnych i ich mieszkańców. Jedną z kolejnych atrakcji akwarium jest tropikalny las deszczowy, będący częścią ekspozycji. Przestrzeń ta, z wysoką wilgotnością i temperaturą, tworzy autentyczną atmosferę dżungli, gdzie odwiedzający mogą spacerować wśród egzotycznych roślin, wzdłuż strumieni i wodospadów. W każdy czwartek odbywa się karmienie ryb przez nurka (slevomat.cz). Częścią ekspozycji jest także projekcja „U rejnoka” – „U raji” (Wikipedia). Obří akvárium funkcjonuje jako samoregulujący się ekosystem, w którym ryby rozmnażają się naturalnie (hradec.rozhlas.cz).

Krajina, Slovensko, Obce, Príroda, Slovenské, Biotopy, Fotografie

Vršatec

skala
Hits: 2756

Vršatec sa nachádza nad Vršatským Podhradím.

Vršatské bradlá sú mohutným vápencovým masívom, viditeľné sú z veľkej vzdialenosti. Nad obcou sa nachádza aj hrad Vršatec. Už v roku 1244 sa spomína Vršatec (trencin.sk). Vršatské bradlá sú významná geologická a paleontologická lokalita. Nachádza sa tu veľké množstvo fosílii plytkého aj hlbokého jurského a kriedového mora, amonity, belemnity, ľaliovky, lastúrniky posidonia a mikrofosílie foraminifery, rádiolarie, prvoky calpionela (Morycowa, Mišík, 2005). Vyskytujú sa tu vzácne : Parnassius apollo, Parnassius mnemosyne, Papilio machaon, Aglia tau. chrobák Rosalia alpina (Wikipedia). Vršatské bradlá sú prírodnou rezerváciou (enviroportal.sk). Vršatec lákal k poznaniu, ku rekreácii aj v dávnejšej minulosti, svedčia o tom výskumné správy prírodovedcov zo začiatku 19. storoča – A. Rochel, J. Ľ. Holuby, K. Domin a ďalší. Svedčili o tom aj rekreačné zariadenia (Informačná tabuľa).

Sú najvýraznejším a najvyšším skalným bradlovým hrebeňom na Slovensku (550 – 830 metrov nad morom). Vápencový masív pochádza z jury (spoznaj.eu). Vršatské bradlá sú jedným z najvýraznejších prírodných útvarov na Slovensku. Je súčasťou Bielych Karpát, týči sa nad obcou Vršatské Podhradie a je viditeľný z veľkej vzdialenosti. Vršatské bradlá sú súčasťou bradlového pásma, ktoré prechádza severným údolím Váhu. Tento pás sa tiahne od Moravy až po východné a je tvorený sériou vápencových a dolomitických útvarov, ktoré vznikli v období jury a kriedy. Najvyšším vrchom Vršatských bradiel je Chmeľová s nadmorskou výškou 925 metrov. Geologicky sú bradlá tvorené prevažne czorsztynskou bradlovou jednotkou, ktorá pozostáva z rôznych typov vápencov, vrátane krinoidových (ľaliovkových), biohermných (útesových) a kalpionelových vápencov. Tieto horniny svedčia o sedimentácii v plytkých moriach počas strednej až vrchnej jury a spodnej kriedy. V oblasti Chmeľovej sa nachádzajú aj vrstvy vulkanických hornín (Wikipédia).

Najstaršie pozostatky prítomnosti ľudí v tejto lokalite sú z mladšej až neskorej doby kamennej. Našli sa tu kamenné nástroje na Chmeľovej a v sedle medzi Bielym Vrchom a Dielom. Výraznejšie osídlenie je datované z neskorou dobou bronzovou, s ľuďmi lužických popolnicových polí. Prejavovali sa pohrebiskami a žiarovými hrobmi, niekedy prekrytými mohylami. Vyskytli sa aj sídliska. V lokalite Zazámčie v okolí bývalého kúpaliska (Informačná tabuľa). Neskoršie osídlenie už je o púchovskej kultúre. Výrazné stopy zanechali slovanskí predkovia, v lokalite Medziskalie sa našli železné predmety z 9. až počiatku 10. storočia – kosa, krojidlo, radlica, motyky, nákovy, kliešte, vrták, obojručné nože, sekery. V priebehu 13. storočia sa začal stavať stredoveký hrad. Už koncom 13. storočia sa dostal do rúk Matúša Čáka. Od roku 1396 patril Ctiborovi zo Ctiboríc. Do zániku hradu v roku 1707 vystriedal mnohých majiteľov (Wikipedia). Hrad Vršatec bol postavený na neprístupných vápencových skalách a patril medzi najvyššie položené na Slovensku. Jeho strategická poloha mu poskytovala prirodzenú ochranu a umožňovala kontrolu nad dôležitými obchodnými cestami. Počas svojej histórie hrad vystriedal viacerých majiteľov a v 14. storočí bol v držbe Matúša Čáka Trenčianskeho. V roku 1708 bol hrad počas Rákócziho povstania zničený a odvtedy zostal v ruinách (trencin.sk).

Vršatské bradlá sú domovom pre rozmanitú flóru a faunu. Vyskytujú sa tu vzácne druhy rastlín a živočíchov, vrátane chránených druhov motýľov, ako sú jasoň červenooký – Parnassius apollo, jasoň chochlačkový – Parnassius mnemosyne, vidlochvost feniklový – Papilio machaon a okáň hruškový – Aglia tau. Z chrobákov je významný výskyt fúzača alpského – Rosalia alpina (Wikipédia). Súčasťou širšieho okolie Krivoklátska dolina. Nachádzajú sa tu najsevernejšie výskyty teplomilných spoločenstiev vzácnych a ohrozených rastlín a živočíchov v Bielych Karpatoch, výrazne odlišných od ostatných lokalít bradlového pásma. Napr. ľan rakúsky, spriadač egrešový. Okrem toho sa tu vyskytujú orchideje, všetky tri naše druhy prilboviek, kruštík prehliadaný, jazyk jelení, jasoň chochlačkový, užovka stromová, ďateľ bielochrbtý, muchárik bielokrký. V doline sa nachádza aj Krivoklátska tiesňava. Tam sa bol zaznamený modráčik konzincový, mora piesčinová, hmyzovník Holybyho, kruštík drobnolistý, kruštík rožkatý, vemenník zelenkastý. Záver tvoria tzv. Krivoklátske . Vyskytuje sa tu vzácny mravec Coptoformica exsecta, päťprstnica hustokvetá, kruštík močiarny, kosatec trávolistý, hadivka obyčajná, bielokvet močiarny. Súčasťou Krivoklátskej doliny je aj Dračia studňa, jediný vodopád v Bielych Karpatoch (Informačná tabuľa).

Prvý novodobý náučný chodník bol v okolí Vršatca sprístupnený v 80-tych rokov 20. storočia. Viedol z Vršatského Podhradia do Červeného Kameňa. Rekonštruovaný bol v roku 2005. Stal sa okružným, využíval existujúce turistické chodníky. Jeho súčasná podoba je dlhá asi 6 km (Informačná tabuľa). 

Vršatec lies above the village of Vršatské Podhradie.

The Vršatské Klippen are a massive limestone formation visible from a great distance. Above the village stand the ruins of Vršatec Castle. Vršatec is mentioned as early as 1244 (trencin.sk). The Vršatské Klippen are an important geological and paleontological site. They contain numerous fossils from both shallow and deep Jurassic and Cretaceous seas—ammonites, belemnites, crinoids, the bivalve Posidonia, and microfossils such as foraminifera, radiolarians, and the calpionellid protozoans (Calpionella) (Morycowa, Mišík, 2005). Rare butterflies occur here: Parnassius apollo, Parnassius mnemosyne, Papilio machaon, Aglia tau, as well as the beetle Rosalia alpina (Wikipedia). The Vršatské Klippen are a nature reserve (enviroportal.sk). Vršatec has long attracted scholars and visitors; research reports from the early 19th century by A. Rochel, J. Ľ. Holuby, K. Domin and others, as well as historical recreation facilities, bear witness to this (information board).

They form the most prominent and highest klippen ridge in Slovakia (550–830 m a.s.l.). The limestone massif dates to the Jurassic (spoznaj.eu). The Vršatské Klippen are among the most striking natural formations in Slovakia. They are part of the White Carpathians, rising above Vršatské Podhradie and visible from afar. They belong to the Klippen Belt that runs through the northern valley, stretching from Moravia to eastern Slovakia and made up of a series of limestone and dolomitic bodies formed in the Jurassic and Cretaceous. The highest peak of the Vršatské Klippen is Chmeľová (925 m). Geologically, the klippen belong mainly to the Czorsztyn Klippen Unit and consist of various limestones, including crinoidal, biohermal (reef) and calpionellid limestones. These rocks record deposition in shallow seas during the Middle to Late Jurassic and the Early Cretaceous. Layers of volcanic rocks also occur in the Chmeľová area (Wikipedia).

The oldest traces of humans here date to the Late and Final Stone Age. Stone tools were found on Chmeľová and in the saddle between Biely vrch and Diel. More substantial settlement comes from the Late Bronze Age and the Lusatian Urnfield culture, evidenced by cemeteries and cremation graves, sometimes covered by barrows, and by traces of dwellings—e.g., at Zazámčie near the former swimming pool (information board). Later settlement belongs to the Púchov culture. The Slavs left significant remains; at Medziskalie iron objects from the 9th to early 10th century were found—a scythe, reaping hook, ploughshare, hoes, anvils, tongs, a drill, two-handed knives, axes. A medieval castle began to be built in the 13th century. By the end of that century it belonged to Matthew Csák. From 1396 it was held by Stibor of Stiborice. Until the castle’s demise in 1707 it changed owners many times (Wikipedia). Built on inaccessible limestone crags, Vršatec Castle ranked among the highest-situated castles in Slovakia. Its strategic position gave it natural protection and control over key trade routes. In 1708, during Rákóczi’s Uprising, the castle was destroyed and has remained a ruin ever since (trencin.sk).

The Vršatské Klippen host diverse flora and . Rare and protected butterflies occur here, including the Apollo (Parnassius apollo), the Clouded Apollo (Parnassius mnemosyne), the Old World Swallowtail (Papilio machaon), and the Tau Emperor (Aglia tau). Among beetles, the Alpine longhorn Rosalia alpina is notable (Wikipedia). The wider area includes the Krivoklátska Valley. This is the northernmost occurrence in the White Carpathians of thermophilous communities of rare and endangered plants and animals, markedly different from other sites along the Klippen Belt—for example Austrian flax and the small eggar moth. Orchids occur here as well: all three of our helmet-orchids, the red helleborine, hart’s-tongue fern, the Clouded Apollo, the Aesculapian snake, white-backed woodpecker, and collared flycatcher. The valley also contains the Krivoklátska Gorge, with records of the violet copper butterfly, the sand-loving noctuid moth, Himantoglossum (Holyby’s bee orchid), the small-leaved and horned helleborines, and species such as the marsh fragrant orchid, grass-leaved iris, Arum maculatum, and Parnassia palustris. Its upper end forms the so-called Krivoklát Meadows, home to the rare ant Coptoformica exsecta, dense-flowered cinquefoil, marsh helleborine, and others. Part of the valley is the Dračia studňa (“Dragon’s Well”), the only waterfall in the White Carpathians (information board).

The first modern educational trail around Vršatec was opened in the 1980s. It led from Vršatské Podhradie to Červený Kameň. It was reconstructed in 2005, made circular, and routed along existing hiking paths. Its current length is about 6 km (information board).

Morycowa Ezbieta & Mišík Milan, 2005. Upper Jurassic shallow-watter scleractinian coral from the Klippen Belt (Western Carpathians, Slovakia). Geologica Carpathica, october 2005, 56, 5, pp. 415- 432