2006-2010, 2009, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, 2016, 2016-2020, Časová línia, Dokumenty, TOP, V čase

Pohyb

Hits: 2229

Foto­gra­fia nie je len sta­tic­ký záznam oka­mi­hu, má aj schop­nosť zachy­tá­va­nia pohy­bu, kto­rý dodá­va obra­zom dyna­mi­ku a emo­ci­onál­nu silu. Ovlá­da­nie tech­ník na zachy­te­nie pohy­bu je pre foto­gra­fa kľú­čo­vé, pre­to­že to umož­ňu­je vyprá­vať prí­be­hy, zachy­tiť ener­giu a vytvá­rať zau­jí­ma­vé vizu­ál­ne zážit­ky. Jed­ným z naj­dô­le­ži­tej­ších prv­kov pri tom je nasta­ve­nie rých­los­ti uzá­vier­ky. Krát­ka expo­zí­cia (rých­la uzá­vier­ka) zmra­zí pohyb a zachy­tí ostrý obraz, čo je ide­ál­ne pri foto­gra­fo­va­ní rých­lo sa pohy­bu­jú­cich objek­tov, ako sú špor­to­vé akcie ale­bo lie­ta­jú­ce vtá­ky. Na dru­hej stra­ne dlhá expo­zí­cia (poma­lá uzá­vier­ka) môže vytvo­riť efek­ty roz­ma­za­nia, kto­ré zachy­tá­va­jú ply­nu­lý pohyb a vytvá­ra­jú dojem dyna­mi­ky. Pou­ži­tie správ­nej ohnis­ko­vej vzdia­le­nos­ti môže vytvo­riť jedi­neč­né efek­ty pri zachy­te­ní pohy­bu. Širo­ko­uh­lé objek­tí­vy s niž­šou ohnis­ko­vou vzdia­le­nos­ťou môžu zvý­raz­niť pohyb v poza­dí. Naopak, tele­ob­jek­tí­vy sa čas­to využí­va­jú na zvý­raz­ne­nie hlav­né­ho sub­jek­tu, zatiaľ čo poza­die ostá­va roz­ma­za­né. Tech­ni­ka pan­nin­gu je skve­lým spô­so­bom, ako zachy­tiť pohyb sub­jek­tu a vytvo­riť dojem rých­los­ti. Foto­graf pri tej­to tech­ni­ke sle­du­je pohyb sub­jek­tu a udr­žu­je ho v pohy­be voči poza­diu. Tým sa dosiah­ne, že sub­jekt osta­ne ostro zaos­tre­ný, zatiaľ čo poza­die sa rozo­strie, čo vytvá­ra dojem rých­los­ti a dyna­mi­ky. Pou­ži­tie via­ce­rých expo­zí­cií v jed­nom obra­ze umož­ňu­je vytvá­ra­nie jedi­neč­ných efek­tov pohy­bu. Foto­graf môže zachy­tiť via­ce­ro oka­mi­hov pohy­bu v jed­nom obra­ze, čo vedie k zau­jí­ma­vým a abs­trakt­ným výsled­kom. Dlhé expo­zič­né časy umož­ňu­jú zazna­me­nať sto­pu pohy­bu svet­la a vytvá­rať efek­ty ako sve­tel­né sto­py, naj­mä pri foto­gra­fo­va­ní noč­ných scén. Táto tech­ni­ka dodá­va obra­zom mys­ti­ku a dra­ma­tic­kosť. Využí­va­nie post­pro­duk­cie môže vytvo­riť ale­bo umoc­niť efek­ty pohy­bu vo foto­gra­fii. Doda­toč­né úpra­vy v prog­ra­me na úpra­vu foto­gra­fií môžu zvý­raz­niť roz­ma­za­nie, pris­pô­so­biť kon­trast a far­by tak, aby pod­po­ri­li poci­ty dynamiky.


Pho­tog­rap­hy is not just a sta­tic record of a moment; it has the abi­li­ty to cap­tu­re moti­on, adding dyna­mism and emo­ti­onal power to ima­ges. Mas­te­ring tech­ni­qu­es for cap­tu­ring moti­on is cru­cial for pho­tog­rap­hers, enab­ling them to tell sto­ries, cap­tu­re ener­gy, and cre­a­te com­pel­ling visu­al experiences.

One of the key ele­ments in this pro­cess is adjus­ting the shut­ter spe­ed. A short expo­su­re (fast shut­ter) fre­e­zes moti­on, cap­tu­ring a sharp ima­ge, which is ide­al for pho­tog­rap­hing fast-​moving sub­jects like sports acti­ons or fly­ing birds. On the other hand, a long expo­su­re (slow shut­ter) can cre­a­te blur effects that cap­tu­re smo­oth moti­on, cre­a­ting a sen­se of dyna­mism. Cho­osing the right focal length can also cre­a­te uni­que effects when cap­tu­ring moti­on. Wide-​angle len­ses with lower focal lengths can emp­ha­si­ze backg­round moti­on, whi­le telep­ho­to len­ses are often used to high­light the main sub­ject, lea­ving the backg­round blur­red. Pan­ning is a gre­at tech­ni­que for cap­tu­ring the moti­on of a sub­ject and con­ve­y­ing a sen­se of spe­ed. In this tech­ni­que, the pho­tog­rap­her fol­lo­ws the sub­jec­t’s move­ment, kee­ping it in moti­on against the backg­round. This ensu­res that the sub­ject remains sharp­ly focu­sed whi­le the backg­round blurs, cre­a­ting a sen­se of spe­ed and dyna­mism. Uti­li­zing mul­tip­le expo­su­res in a sin­gle ima­ge allo­ws for the cre­a­ti­on of uni­que moti­on effects. Pho­tog­rap­hers can cap­tu­re mul­tip­le moments of moti­on in one ima­ge, lea­ding to inte­res­ting and abs­tract results. Long expo­su­re times enab­le cap­tu­ring light trails and effects, espe­cial­ly when pho­tog­rap­hing night sce­nes. This tech­ni­que adds mys­ti­que and dra­ma to the ima­ges. Post-​processing can be emplo­y­ed to cre­a­te or enhan­ce moti­on effects in pho­tog­rap­hy. Addi­ti­onal edits in pho­to edi­ting soft­wa­re can high­light blur, adjust con­trast, and twe­ak colors to sup­port the fee­lings of dynamism. 

In conc­lu­si­on, cap­tu­ring moti­on in pho­tog­rap­hy is a power­ful way to con­vey emo­ti­ons and sto­ries. Expe­ri­men­ting with dif­fe­rent tech­ni­qu­es and adjus­ting came­ra set­tings allo­ws pho­tog­rap­hers to dis­co­ver new and uni­que ways to express moti­on in the­ir images.


Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Biotopy, Časová línia, Krajina, Orava, Príroda, Slovenská krajina, Vodopády

Roháčsky vodopád

Hits: 2283

Roháčs­ky vodo­pád je 23 met­rov vyso­ký vodo­pád na poto­ku v Spá­le­nej doli­ne (por​tal​tat​ra​.sk), v nad­mor­skej výš­ke 1 340 met­rov (tre​king​.cz). Jeho prie­mer­ný prie­tok vody na Stu­de­nom poto­ku je 5001 200 lit­rov za sekun­du, je závis­lý od roč­né­ho obdo­bia. Prí­stup­nej­ší a väč­ší je Vyšný Roháčs­ky vodo­pád. Niž­ný Roháčs­ky vodo­pád sa nachá­dza asi 100 met­rov pod Vyšným. Jeho cha­rak­ter je zjav­ne kas­ká­do­vi­tý na úse­ku dlhom cca 20 met­rov (aktu​ali​ty​.sk).


Roháčs­ky Water­fall is a 23-​meter high water­fall on a stre­am in Spá­le­ná Val­ley (por​tal​tat​ra​.sk), at an ele­va­ti­on of 1,340 meters (tre​king​.cz). Its ave­ra­ge water flow on Stu­de­ný Stre­am ran­ges from 500 to 1,200 liters per second, depen­ding on the sea­son. The more acces­sib­le and lar­ger one is Vyšný Roháčs­ky Water­fall. Niž­ný Roháčs­ky Water­fall is loca­ted about 100 meters below Vyšný, and its cha­rac­ter is evi­den­tly cas­ca­ding over a sec­ti­on of about 20 meters (aktu​ali​ty​.sk).


Wodos­pad Roháčs­ky to 23-​metrowy wodos­pad na stru­mie­niu w Doli­nie Spá­le­ná (por​tal​tat​ra​.sk), na wyso­ko­ści 1340 met­rów (tre​king​.cz). Jego śred­ni prze­pływ wody na Stru­mie­niu Stu­de­ný wyno­si od 500 do 1200 lit­rów na sekun­dę, w zale­żno­ści od pory roku. Bar­dziej dostęp­ny i więks­zy jest Wodos­pad Vyšný Roháčs­ky. Niž­ný Roháčs­ky Water­fall znaj­du­je się oko­ło 100 met­rów poni­żej Vyšný, a jego cha­rak­ter jest wyra­źnie kas­ka­do­wy na odcin­ku oko­ło 20 met­rów (aktu​ali​ty​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2015, Biotopy, Časová línia, Island, Jazerá, Krajina, Príroda, Vodopády, Zahraničie

Island – ostrov ľadu a ohňa

Hits: 1233

Island leží na roz­hra­ní Sever­né­ho ľado­vé­ho a Atlan­tic­ké­ho oce­ánu. Je dru­hým naj­väč­ším ostro­vom v Euró­pe. Je vzdia­le­ný od Škót­ska asi 800, od Nór­ska 970, od Grón­ska 287 km (Wiki­pe­dia CS). Leží na roz­hra­ní dvoch lito­sfé­ric­kých dosiek v oblas­ti Stre­do­at­lan­tic­ké­ho chr­bá­tu, v mies­te kde dochá­dza ku vzni­ku novej oce­án­skej kôry. Pod Islan­dom sa nachá­dza prav­de­po­dob­ne horú­ca škvr­na (Oli­vier Bour­ge­ois, Oli­vier Dau­te­uil, Erwan Hal­lot). Island ofi­ciál­ne vzni­kol 17. júna 1944. Na roz­lo­he 102 775 km2 tu žije 350 710 oby­va­te­ľov. Prvý­mi oby­va­teľ­mi Islan­du boli prav­de­po­dob­ne Nóri a Kel­ti kon­com 9. sto­ro­čia. Vikings­kí náčel­ní­ci zakla­da­li takz­va­né thin­gy – sne­my, kto­ré urov­ná­va­li spo­ry. V roku 930 bol na Islan­de vytvo­re­ný prvý par­la­ment na sve­te (Wiki­pe­dia). Od roku 1262 je Island pod­ria­de­ný nór­ske­mu krá­ľo­vi (Mar­ta Horáč­ko­vá). V roku 1357 sa Island dostal pod nad­vlá­du Dán­ska (Wiki­pe­dia CS). V rokoch 1783 kvô­li sopeč­nej čin­nos­ti sop­ky Laki zmiz­la veľ­ká časť Islan­du, mno­ho ľudí a zvie­rat zomre­lo. Dán­ska vlá­da vte­dy uva­žo­va­la o pre­miest­ne­ní všet­kých 40 tisíc oby­va­te­ľov do Dán­ska (Mar­ta Horáč­ko­vá). Násled­ky výbu­chu sop­ky Ask­ja v roku 1875 zni­či­li island­skú eko­no­mi­ku a spô­so­bi­li hla­do­mor (Wiki­pe­dia).

1. decem­bra 1918 sa Island osa­mos­tat­nil, s Dán­skom zostal spo­je­ný iba per­so­nál­nou úni­ou. Oby­va­te­lia Islan­du sú zväč­ša ger­mán­ske­ho pôvo­du. V posled­nom čase sem pri­chá­dza veľa pri­sťa­ho­val­cov z celé­ho sve­ta. Islan­ďa­nia sú hrdí na svo­je vikings­ké kore­ne. Majú veľ­mi sil­nú pra­cov­nú eti­ku, pra­cu­jú naj­dl­h­šie zo všet­kých vyspe­lých kra­jín. Island je libe­rál­nou kra­ji­nou, vyzná­va sa tu rov­nos­tár­stvo – ega­li­ta­riz­mus. V roku 930 vzni­kol na Islan­de prvý par­la­ment na sve­te. Island je kra­ji­na gej­zí­rov. Je tu naj­viac výro­nov pár a ply­nov a horú­cich pra­me­ňov na sve­te. Tep­lá voda z hlbín Zeme sa využí­va na vyku­ro­va­nie. Zimy sú na pobre­ží mier­ne, letá chlad­né. V stre­de Islan­du je pod­ne­bie tak­mer polár­ne (Wiki­pe­dia). Celý ostrov je vul­ka­nic­ky aktív­ny. Vo vnút­ro­ze­mí sú lávo­vé polia, poho­ria a ľadov­ce (Wiki­pe­dia CS).

Island je jed­ným z naj­fas­ci­nu­jú­cej­ších miest na sve­te. Jedi­neč­nou prí­ro­dou, boha­tou his­tó­ri­ou a kul­túr­nym dedič­stvom. Ponú­ka pôso­bi­vú kom­bi­ná­ciu drs­nej stu­de­nej krá­sy a sopeč­nej ener­gie. Island­ské gej­zí­ry sú zrej­me naj­zná­mej­šie na sve­te. Ďal­ší­mi typic­ký­mi prv­ka­mi kra­ji­ny Islan­du sú ľadov­ce, vodo­pá­dy. Island­ský jazyk je jed­ným z naj­star­ších nespra­co­va­ných jazy­kov v Euró­pe, a má výraz­né his­to­ric­ké a lite­rár­ne tra­dí­cie. Ságy, sta­ré prí­be­hy a legen­dy, tvo­ria dôle­ži­tú časť island­ské­ho kul­túr­ne­ho dedič­stva a sú pova­žo­va­né za kle­no­ty sve­to­vej lite­ra­tú­ry. Island je zná­my svo­jou prog­re­sív­nou spo­loč­nos­ťou a je jed­ným z naj­šťast­nej­ších miest na sve­te. Kom­bi­ná­cia pokro­či­lé­ho sociál­ne­ho sys­té­mu, vyso­ké­ho štan­dar­du živo­ta a úcty k prí­ro­de robí z Islan­du jed­no z najp­ri­ja­teľ­nej­ších miest na život. Tra­dič­ná island­ská kuchy­ňa je zalo­že­ná na miest­nych suro­vi­nách, ako sú ryby, jaho­dy a ovce. Náv­štev­ní­ci by mali urči­te ochut­nať tra­dič­né jed­lá, ako sú hákarl – kon­zer­vo­va­ný žra­lok, han­gik­jöt – úde­né jah­ňa­cie mäso a rúgb­rauð – tma­vé chle­bo­vé pečivo.


Ice­land is loca­ted at the junc­ti­on of the North Atlan­tic and Arc­tic Oce­ans and is the second-​largest island in Euro­pe. It is app­ro­xi­ma­te­ly 800 km from Scot­land, 970 km from Nor­way, and 287 km from Gre­en­land (Wiki­pe­dia CS). Posi­ti­oned on the boun­da­ry of two tec­to­nic pla­tes in the regi­on of the Mid-​Atlantic Rid­ge, Ice­land is whe­re new oce­a­nic crust is for­med. Bene­ath Ice­land, a hot spot is belie­ved to exist (Oli­vier Bour­ge­ois, Oli­vier Dau­te­uil, Erwan Hal­lot). Ice­land offi­cial­ly beca­me a sove­re­ign sta­te on June 17, 1944. With an area of 102,775 km², it is home to 350,710 inha­bi­tants. The first sett­lers of Ice­land were like­ly Nor­we­gians and Celts in the late 9th cen­tu­ry. Viking chief­tains estab­lis­hed thin­gy” assem­blies to resol­ve dis­pu­tes, and in 930, the worl­d’s first par­lia­ment was for­med in Ice­land (Wiki­pe­dia). From 1262, Ice­land was sub­ject to the Nor­we­gian king (Mar­ta Horáč­ko­vá). In 1357, Ice­land came under Danish rule (Wiki­pe­dia CS). In 1783, due to vol­ca­nic acti­vi­ty from the Laki vol­ca­no, a sig­ni­fi­cant por­ti­on of Ice­land vanis­hed, resul­ting in the death of many peop­le and ani­mals. The Danish govern­ment con­si­de­red relo­ca­ting all 40,000 inha­bi­tants to Den­mark at that time (Mar­ta Horáč­ko­vá). The erup­ti­on of the Ask­ja vol­ca­no in 1875 had deva­sta­ting effects on Ice­lan­d’s eco­no­my and led to fami­ne (Wiki­pe­dia).

On Decem­ber 1, 1918, Ice­land gai­ned inde­pen­den­ce, main­tai­ning a per­so­nal uni­on with Den­mark. The popu­la­ti­on of Ice­land is pre­do­mi­nan­tly of Ger­ma­nic ori­gin. In recent times, the­re has been an influx of immig­rants from around the world. Ice­lan­ders take pri­de in the­ir Viking heri­ta­ge and possess a strong work ethic, wor­king the lon­gest hours among deve­lo­ped coun­tries. Ice­land is a libe­ral coun­try, advo­ca­ting for equ­ali­ty (ega­li­ta­ria­nism). In 930, the worl­d’s first par­lia­ment was estab­lis­hed in Ice­land. Kno­wn for its gey­sers, Ice­land has the hig­hest num­ber of hot springs and gas erup­ti­ons in the world. Geot­her­mal ener­gy from the Eart­h’s depths is uti­li­zed for hea­ting. Win­ters on the coast are mild, whi­le the inte­ri­or expe­rien­ces an almost polar cli­ma­te (Wiki­pe­dia). The enti­re island is vol­ca­ni­cal­ly acti­ve, fea­tu­ring lava fields, moun­tains, and gla­ciers in the inte­ri­or (Wiki­pe­dia CS).

Ice­land is one of the most fas­ci­na­ting pla­ces on Earth, boas­ting a uni­que natu­re, rich his­to­ry, and cul­tu­ral heri­ta­ge. It offers a com­pel­ling com­bi­na­ti­on of harsh cold beau­ty and vol­ca­nic ener­gy. Ice­lan­dic gey­sers are argu­ab­ly the most famous glo­bal­ly. Other typi­cal ele­ments of Ice­lan­d’s lands­ca­pe inc­lu­de gla­ciers and water­falls. The Ice­lan­dic lan­gu­age is one of the oldest unwrit­ten lan­gu­ages in Euro­pe, with sig­ni­fi­cant his­to­ri­cal and lite­ra­ry tra­di­ti­ons. Sagas, old tales, and legends form an essen­tial part of Ice­lan­dic cul­tu­ral heri­ta­ge and are con­si­de­red tre­a­su­res of world lite­ra­tu­re. Ice­land is kno­wn for its prog­res­si­ve socie­ty and is one of the hap­piest pla­ces on Earth. The blend of an advan­ced social sys­tem, high quali­ty of life, and res­pect for natu­re makes Ice­land one of the most desi­rab­le pla­ces to live. Tra­di­ti­onal Ice­lan­dic cuisi­ne is based on local ingre­dients such as fish, ber­ries, and lamb. Visi­tors should defi­ni­te­ly try tra­di­ti­onal dis­hes like hákarl (pre­ser­ved shark), han­gik­jöt (smo­ked lamb), and rúgb­rauð (dark bread).


Ísland er sta­ðsett þar sem Norður-​íshaf og Atlants­haf mætast og er örugg­le­ga stærs­ta eyja Evró­pu. Hún er um 800 km fjar­ri Skot­lan­di, 970 km fjar­ri Nore­gi og 287 km fjar­ri Græn­lan­di (Wiki­pe­dia CS). Ísland er sta­ðsett á mótum tvegg­ja flögu­la­ga pla­ta í svæði­nu um Mið-​Atlantshrygginn, þar sem ný haf­botn myn­dast. Undir Íslan­di er lík­le­ga hei­tur blet­tur (Oli­vier Bour­ge­ois, Oli­vier Dau­te­uil, Erwan Hal­lot). Ísland var stof­nað sem sjálfst­jór­nar­hé­ra­ði þann 17. júní 1944. Á svæði­nu er að fin­na 102.775 km² og býr þar 350.710 manns. Fyrs­tu byg­gðar­menn Íslands voru lík­le­ga Norðmenn og Kel­tar á sein­ni hlu­ta 9. aldar. Víkin­ga­höfðing­jar stof­nu­ðu þing, sem voru fun­dir til að ley­sa dei­lur, og árið 930 var stof­nað fyrs­ta alþin­gi heim­sins á Íslan­di (Wiki­pe­dia). Frá 1262 var Ísland undir Noregs­ko­nun­gi (Mar­ta Horáč­ko­vá). Í 1357 kom Ísland undir dön­sk stjórn (Wiki­pe­dia CS). Árið 1783 hor­fði stór hlu­ti Íslands upp í eld­go­si­nu frá Eld­go­si­nu í Laka­gí­gar, sem leid­di til mikils tapa á manna- og dýra­lí­fi. Íslandsst­jór­nin ræd­di þá hug­sun um að flyt­ja alla 40 þúsund íbúa til Dan­mer­kur (Mar­ta Horáč­ko­vá). Í eld­go­si­nu í Ask­ja árið 1875 var hver­nig huldu.árt örlögum íslen­skrar efna­hags­lífs og val­di hun­gurs­ne­y­ti (Wiki­pe­dia).

Þann 1. desem­ber 1918 fékk Ísland sérs­töðu, en var samt í per­só­nu­leg­ri sam­búð við Dan­mör­ku. Íbú­af­jöl­di Íslands er að mes­tu ley­ti af þýs­ku upp­ru­na. Í nútí­ma hefur verið mikil inn­flut­nin­gur af inn­flyt­jen­dum frá víðum hei­mi­num. Íslen­din­gar eru stol­tir af víkin­ga­ættf­ræði sin­ni og eiga ster­ka áhu­ga á vin­nu. Ísland er frel­sið og leg­gur áhers­lu á jafn­rét­ti (jafn­ræði). Árið 930 var stof­nað fyrs­ta alþin­gi heim­sins á Íslan­di. Ísland er þekkt fyrir gey­sir sínar, sen­ni­le­ga þær þekk­tus­tu í hei­mi­num. Önnur ein­ken­ni lands­lags Íslands eru jök­lar og fos­sar. Íslen­ska tun­ga er eitt els­ta óskrá­ða tun­gu­mál Evró­pu, með mikinn sögu­le­gan og men­nin­gar­le­gan bakg­runn. Sögur, gam­lar þæt­tir og frá­sag­nir myn­da mikinn hlu­ta men­nin­ga­rarf­sins og tel­jast vera skat­tar heims­li­te­ra­tú­rin­nar. Ísland er þekkt fyrir fram­fa­ra­sam­le­ga sam­fé­lags­hug­bú­nað og er eitt af haming­ju­fus­tu stöðum heim­sins. Sam­set­nin­gin af fram­fa­ra­sam­le­gu félags­ker­fi, hágæða lífs og virðin­gu fyrir nát­tú­run­ni gerir Ísland að einum af ódý­rus­tu stöðum til að búa á. Hinn hefðbund­na íslen­ski mat­se­ðill byg­gir á heim­vis­ta­ref­ni, svo sem fis­ki, ber­jum og lam­bi. Ges­tir ættu vis­su­le­ga að pró­fa hefðbun­din rét­ti, svo sem hákarl (geymd hákarl), han­gik­jöt (reykt lam­bak­jöt) og rúgb­rauð (dökkt brauð).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Biotopy, Časová línia, Krajina, Liptov, Príroda, Slovenská krajina, Vodopády

Lúčanský vodopád

Hits: 1817

V obci Lúč­ky, v kto­rej sa Lúčan­ský vodo­pád nachá­dza, sú kúpe­le.

V stre­de obce Lúč­ky (obec​luc​ky​.sk), na úpä­tí Veľ­ké­ho Cho­ča (Ota­kar Bran­dos), sa nachá­dza 13 met­rov vyso­ký kas­ká­do­vý vodo­pád Lúčan­ky, pada­jú­ci z okra­ja tra­ver­tí­no­vej tera­sy (obec​luc​ky​.sk). Je najp­rí­stup­nej­ším slo­ven­ský vodo­pá­dom. Pod vodo­pá­dom je men­šie jazier­ko. Naj­mo­hut­nej­ší je na jar, keď sa topí v horách topí sneh a po väč­ších daž­ďoch (Ján Urda). Je to prí­rod­ný uni­kát, podob­né vodo­pá­dy sú väč­ši­nou situ­ova­né vyso­ko v horách, ďale­ko od ľud­ských obyd­lí. Vodo­pád vďa­ka tep­lým pra­me­ňom nikdy neza­mŕ­za. Je od roku 1974 národ­nou prí­rod­nou pamiat­kou. Boli tu náj­de­né vzác­ne pale­on­to­lo­gic­ké a arche­olo­gic­ké nále­zy (obec​luc​ky​.sk).


In the vil­la­ge of Lúč­ky, whe­re the Lúčan­ský water­fall is loca­ted, the­re are ther­mal baths.

In the cen­ter of Lúč­ky vil­la­ge (obec​luc​ky​.sk), at the foot­hills of Veľ­ký Choč (Ota­kar Bran­dos), stands the 13-​meter-​high cas­ca­ding water­fall Lúčan­ky, cas­ca­ding from the edge of a tra­ver­ti­ne ter­ra­ce (obec​luc​ky​.sk). It is the most acces­sib­le water­fall in Slo­va­kia. Below the water­fall, the­re is a small pond. The water­fall is most power­ful in spring when the snow melts in the moun­tains and after hea­vy rains (Ján Urda). It is a natu­ral rari­ty, as simi­lar water­falls are usu­al­ly situ­ated high in the moun­tains, far from human sett­le­ments. Thanks to warm springs, the water­fall never fre­e­zes. Sin­ce 1974, it has been a nati­onal natu­ral monu­ment. Rare pale­on­to­lo­gi­cal and archa­e­olo­gi­cal finds have been dis­co­ve­red in the vici­ni­ty (obec​luc​ky​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Biotopy, Časová línia, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Spiš, Vodopády

Zejmarská roklina

Hits: 1500

Táto najk­rat­šia rok­li­na Slo­ven­ské­ho raja je od roku 1963 jedi­nou sprí­stup­ne­nou v jeho juž­nej čas­ti. Na jed­nom kilo­met­ri pre­ko­ná­va 228 met­rov (Mat­kov­čík). Pra­me­ňom poto­ka pre­te­ka­jú­ce­ho rok­li­nou je mohut­ná vyvie­rač­ka – Zej­mar­ská stud­ňa (slo​ven​sky​raj​-info​.sk). V rok­li­ne sa nachá­dza­jú sku­pi­na vodo­pá­dov – Nálep­ko­ve vodo­pá­dy. Naj­vyš­ší z nich je vyso­ký 22.5 met­ra (vypad​ni​.sk).


The shor­test gor­ge in the Slo­vak Para­di­se, the Zej­mar­ská Rok­li­na, has been the only acces­sib­le one in its sout­hern part sin­ce 1963. Over its one-​kilometer length, it over­co­mes 228 meters (Mat­kov­čík). The sour­ce of the stre­am flo­wing through the gor­ge is a power­ful spring cal­led Zej­mar­ská Stud­ňa (slo​ven​sky​raj​-info​.sk). Wit­hin the gor­ge, the­re is a group of water­falls kno­wn as Nálep­ko­ve vodo­pá­dy, with the tal­lest one rea­ching a height of 22.5 meters (vypad​ni​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post