2006-2010, 2008, 2010, 2011-2015, 2012, 2013, 2014, 2015, Časová línia, Hrady, Krajina, Neživé, Stavby, TOP

Hrady a zámky

skala
Hits: 3093

Hra­dy a zám­ky pred­sta­vu­jú pôso­bi­vé stav­by, kto­ré nás vtiah­nu do his­tó­rie a roman­ti­ky minu­lých obdo­bí. Tie­to impo­zant­né stav­by sa vyzna­ču­jú nie­len svo­jou archi­tek­to­nic­kou krá­sou, ale aj svo­jou stra­te­gic­kou a kul­túr­nou hod­no­tou. Hra­dy a zám­ky majú kore­ne v stre­do­ve­kom Euró­pe, kde boli pôvod­ne posta­ve­né ako obran­né pev­nos­ti na ochra­nu pred nepria­teľ­mi. Časom sa však ich účel roz­ší­ril a zača­li slú­žiť aj ako síd­la šľach­ty a krá­ľov­ských rodín. Ich archi­tek­to­nic­ký dizajn a polo­ha na vyvý­še­ných kop­coch boli čas­to stra­te­gic­ké, umož­ňu­jú­ce lep­šiu kon­tro­lu nad okolím.

Hra­dy boli čas­to posta­ve­né z hru­bých kamen­ných múrov a mali výraz­né vstu­py s mos­ta­mi nad prie­ko­pou. Naopak, zám­ky, kto­ré sa obja­vi­li neskôr v his­tó­rii, mali ten­den­ciu byť ele­gan­tnej­šie a mali ozdob­nej­šie fasá­dy s veža­mi a vyso­ký­mi okna­mi. Hra­dy a zám­ky sym­bo­li­zu­jú nie­len bohat­stvo a moc šľach­ty, ale aj obdo­bie rytier­stva a odva­hy. Mno­hé z nich boli sved­kom bojov suse­dia­cich feudál­nych pánov a rôz­nych iných vojen. S roz­vo­jom spo­loč­nos­ti sa fun­kcia hra­dov a zám­kov zme­ni­la. Časom hrad­by nepred­sta­vo­va­li takú účin­nú obra­nu ako kedy­si. Zárod­ky rene­sanč­nej a baro­ko­vej archi­tek­tú­ry pri­nies­li nový dôraz na ume­nie a kul­tú­ru. Neskôr boli mno­hé z nich pre­sta­va­né na pohodl­né rezi­den­cie pre šľach­tu a krá­ľov­ské rodi­ny, pri­čom sa sta­li cen­tra­mi kul­túr­ne­ho života.

Dnes sú hra­dy a zám­ky nie­len his­to­ric­ký­mi pamiat­ka­mi, ale aj obľú­be­ný­mi turis­tic­ký­mi atrak­ci­ami. Ich náv­šte­va ponú­ka pohľad do minu­los­ti, s nád­her­ný­mi záh­ra­da­mi, zbier­ka­mi ume­nia a čas­to aj rytier­sky­mi tur­naj­mi či his­to­ric­ký­mi pre­hliad­ka­mi. Ochra­na a zacho­va­nie hrád a zám­kov sú dôle­ži­tým odka­zom pre budú­ce gene­rá­cie. Mno­hé orga­ni­zá­cie a nadá­cie sa sna­žia obno­vo­vať a udr­žia­vať tie­to stav­by, aby sa zabez­pe­či­lo, že ich kul­túr­na hod­no­ta a krá­sa budú pre­tr­vá­vať aj do budúcnosti.

Cast­les and pala­ces are impres­si­ve struc­tu­res that draw us into the his­to­ry and roman­ce of bygo­ne eras. The­se impo­sing buil­dings are cha­rac­te­ri­zed not only by the­ir archi­tec­tu­ral beau­ty but also by the­ir stra­te­gic and cul­tu­ral sig­ni­fi­can­ce. Cast­les and pala­ces have the­ir roots in medie­val Euro­pe, whe­re they were ori­gi­nal­ly cons­truc­ted as defen­si­ve for­tres­ses to pro­tect against ene­mies. Over time, howe­ver, the­ir pur­po­se expan­ded, and they began to ser­ve as resi­den­ces for the nobi­li­ty and roy­al fami­lies. The­ir archi­tec­tu­ral design and ele­va­ted hill­top loca­ti­ons were often stra­te­gic, allo­wing bet­ter con­trol over the surroundings.

Cast­les were often built with thick sto­ne walls and fea­tu­red pro­mi­nent entran­ces with brid­ges over moats. In con­trast, cast­les, which emer­ged later in his­to­ry, ten­ded to be more ele­gant, with orna­te faca­des, towers, and tall win­do­ws. Cast­les and pala­ces sym­bo­li­ze not only the wealth and power of the nobi­li­ty but also the era of chi­val­ry and cou­ra­ge. Many of them wit­nes­sed batt­les bet­we­en neigh­bo­ring feudal lords and vari­ous other wars. As socie­ty evol­ved, the func­ti­on of cast­les and pala­ces chan­ged. Over time, walls cea­sed to pro­vi­de as effec­ti­ve defen­se as they once did. The begin­nings of Renais­san­ce and Baro­que archi­tec­tu­re brought a new emp­ha­sis on art and cul­tu­re. Later, many of them were trans­for­med into com­for­tab­le resi­den­ces for the nobi­li­ty and roy­al fami­lies, beco­ming cen­ters of cul­tu­ral life.

Today, cast­les and pala­ces are not only his­to­ri­cal land­marks but also popu­lar tou­rist att­rac­ti­ons. Visi­ting them pro­vi­des a glim­pse into the past, with beau­ti­ful gar­dens, art col­lec­ti­ons, and often knight­ly tour­na­ments or his­to­ri­cal tours. The pre­ser­va­ti­on of cast­les and pala­ces is an impor­tant lega­cy for futu­re gene­ra­ti­ons. Many orga­ni­za­ti­ons and foun­da­ti­ons stri­ve to res­to­re and main­tain the­se struc­tu­res to ensu­re that the­ir cul­tu­ral value and beau­ty endu­re into the future.

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2011, 2011-2015, Časová línia, Organizmy, Príroda, Vtáky, Živočíchy

Sýkorky

skala
Hits: 124

Na Slo­ven­sku žije nie­koľ­ko dru­hov sýko­riek, pat­ria do čeľa­de Pari­dae. Tie­to malé a živé vtá­ky sú obľú­be­né pre svo­je pes­tro­fa­reb­né ope­re­nie a aktív­ne sprá­va­nie. Sú pomer­ne pris­pô­so­bi­vé. Sú aktív­ne a ener­gic­ké vtá­ky, kto­ré sa živia hmy­zom, seme­na­mi a inou potra­vou, kto­rú náj­du v oko­lí. Parus major, hla­va a hrd­lo sú čier­ne, boky hla­vy sú bie­lo­žl­té, chr­bát je zele­no­mod­rý, bru­cho je žlté. Je naj­väč­šou sýkor­kou na Slo­ven­sku. Hniez­di v duti­nách stro­mov. Cyanis­tes cae­ru­leus má mod­ré vrch­né čas­ti tela, žlté bru­cho a boky. Čas­to sa vysky­tu­je v záh­ra­dách, hniez­di v duti­nách stro­mov. Peri­pa­rus ater má čier­nu čiap­ku a líca, bie­ly krk a hrd­lo a hne­dý chr­bát. Žije v lesoch, zvlášť v hor­ských oblas­tiach. Hniez­di v duti­nách stro­mov. Lop­hop­ha­nes cris­ta­tus má hla­vu zdo­be­nú parož­ka­mi, vrch­ná časť tela je sivá, spod­ná časť je žltá. Pre­fe­ru­je ihlič­na­té lesy, hniez­di v duti­nách stro­mov. Poeci­le palus­tris má sivú hla­vu a krk, hne­dý chr­bát, bie­le bru­cho. Obý­va mok­ra­de a bre­hy poto­kov, hniez­di v duti­nách stromov.

In Slo­va­kia, the­re are seve­ral types of tits, belo­n­ging to the Pari­dae fami­ly. The­se litt­le, live­ly birds are popu­lar for the­ir color­ful feat­hers and acti­ve beha­vi­or. The­y­’re quite adap­tab­le and feed on insects, seeds, and wha­te­ver else they find around. Parus major has a black head and thro­at, yellowish-​white sides of the head, a greenish-​blue back, and a yel­low bel­ly. It’s the lar­gest tit in Slo­va­kia and nests in tree cavi­ties. Cyanis­tes cae­ru­le­us, with its blue upper body, yel­low bel­ly, and sides, is often spot­ted in gar­dens and nests in tree cavi­ties. Peri­pa­rus ater rocks a black cap and che­eks, a whi­te neck and thro­at, and a bro­wn back. It lives in forests, espe­cial­ly in moun­tai­nous are­as, and nests in tree cavi­ties. Lop­hop­ha­nes cris­ta­tus, spor­ting a head ador­ned with ​“horns,” has a gray upper body and a yel­low lower body. It pre­fers coni­fe­rous forests and nests in tree cavi­ties. Poeci­le palus­tris, with its gray head and neck, bro­wn back, and whi­te bel­ly, hangs out in wet­lands and stre­am banks, nesting in tree cavities.

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Európske, Krajina, Mestá, Mestá, Talianske mestá, Taliansko, Typ krajiny, Zahraničie

Padova – starodávne severotalianske mesto

skala
Hits: 6424

Pado­va je sta­ro­dáv­ne mes­to ležia­ce na seve­re Talian­ska. Jeho his­tó­ria sia­ha hlbo­ko do minu­los­ti. Rím­ske Pata­vium bolo jed­no z naj­bo­hat­ších miest, ale v roku 452 ho vyplie­ni­li Huni. V roku 1164 zís­ka­la Pado­va ako prvé seve­ro­ta­lian­ske mes­to nezá­vis­losť od ríš­skej moci (Wiki­pe­dia). Žije v ňom cca 213 000 oby­va­te­ľov. Veľ­mi zná­my chrám v Pado­ve je Bazi­li­ka sv. Anto­na, zná­ma tiež ako ​“Il San­to” (Wiki­pe­dia). Strie­da sa tu román­sky, gotic­ký a byzant­ský štýl. Pred bazi­li­kou sto­jí socha Gat­ta­me­la­tu, kto­rú v roku 1453 vytvo­ril Dona­tel­lo na počesť Eras­ma da Nar­ni, kto­rý bol veli­te­ľom Benát­skej repub­li­ky a bol neoby­čaj­ne dip­lo­ma­tic­ky šikov­ný, vďa­ka čomu ho pre­zý­va­li Gat­ta­me­la­ta – stra­ka­tá mačka. 

Ďal­ší­mi význam­ný­mi pamiat­ka­mi sú Bazi­li­ka svä­tej Jus­tí­ny (Wiki­pe­dia), Padov­ský dóm, obro­vi­tý rene­sanč­ný Palaz­zo del­la Ragi­one – pôvod­ne budo­va mest­ské­ho tri­bu­ná­lu ​“Il Salo­ne”. Kapl­n­ka Scro­veg­ni bola posta­ve­ná v roku 1303 a za jej výzdo­bou sto­jí Giot­to (Wiki­pe­dia). V Pado­ve sa nachá­dza aj jed­no z naj­zná­mej­ších a naj­väč­ších námes­tí Pra­to del­la Val­le (Wiki­pe­dia). Jeho súčas­ťou je elip­tic­ký kanál so socha­mi 84 sláv­nych Pado­va­nov a štu­den­tov tunaj­šej uni­ver­zi­ty (Wiki­pe­dia). Pado­va je jed­no z naj­zná­mej­ších uni­ver­zit­ných miest na sve­te. Uni­ver­zi­ta tu bola zalo­že­ná už v roku 1222. Pôso­bi­li tu osob­nos­ti ako Vesa­lius, Miku­láš Koper­nik, Gali­leo Gali­lei (Wiki­pe­dia), Jan Nepo­muc­ký (Wiki­pe­dia). Pado­va je mies­tom naj­star­šej bota­nic­kej záh­ra­dy na sve­te. Vznik­la v roku 1545 (Wiki­pe­dia).

Pado­va, anglic­ky Padua je jed­ným z naj­star­ších miest v sever­nom Talian­sku a má boha­tú his­tó­riu, kedy­si bola význam­ným cen­trom Rím­skej ríše. Pado­va sa spo­mí­na v lite­rár­nych die­lach, vrá­ta­ne die­la Wil­lia­ma Sha­kes­pe­a­ra ​“The Taming of the Shrew”. Je dôle­ži­tým eko­no­mic­kým cen­trom, je dob­re napo­je­ná na cest­nú a želez­nič­nú sieť.

Padua is an ancient city loca­ted in nort­hern Ita­ly. Its his­to­ry stret­ches far into the past. Roman Pata­vium was one of the wealt­hiest cities, but in 452, it was plun­de­red by the Huns. In 1164, Padua gai­ned inde­pen­den­ce from impe­rial power, beco­ming the first city in nort­hern Ita­ly to do so (Wiki­pe­dia). App­ro­xi­ma­te­ly 213,000 peop­le inha­bit the city. The reno­wned sanc­tu­ary in Padua is the Basi­li­ca of St. Ant­ho­ny, also kno­wn as ​“Il San­to” (Wiki­pe­dia). It fea­tu­res a mix of Roma­ne­sque, Got­hic, and Byzan­ti­ne sty­les. In front of the basi­li­ca stands the sta­tue of Gat­ta­me­la­ta, cre­a­ted by Dona­tel­lo in 1453 in honor of Eras­mo da Nar­ni, a skil­led Vene­tian mili­ta­ry com­man­der, dip­lo­ma­ti­cal­ly nick­na­med Gat­ta­me­la­ta – the spot­ted cat.

Other sig­ni­fi­cant land­marks inc­lu­de the Basi­li­ca of Saint Jus­ti­na (Wiki­pe­dia), Padua Cat­hed­ral, the colos­sal Renais­san­ce Palaz­zo del­la Ragi­one – ori­gi­nal­ly the city­’s tri­bu­nal ​“Il Salo­ne.” The Scro­veg­ni Cha­pel, built-​in 1303, boasts deco­ra­ti­ons by Giot­to (Wiki­pe­dia). Padua is also home to one of the most famous and lar­gest squ­ares, Pra­to del­la Val­le (Wiki­pe­dia). An ellip­ti­cal canal with sta­tu­es of 84 notab­le Padu­ans and stu­dents from the local uni­ver­si­ty is part of the squ­are. Padua is reno­wned as one of the oldest uni­ver­si­ty cities glo­bal­ly, foun­ded in 1222. Dis­tin­gu­is­hed figu­res like Vesa­lius, Nicho­las Coper­ni­cus, Gali­leo Gali­lei (Wiki­pe­dia), and John of Nepo­muk (Wiki­pe­dia) have con­tri­bu­ted to its lega­cy. Padua hosts the worl­d’s oldest bota­ni­cal gar­den, estab­lis­hed in 1545 (Wiki­pe­dia).

Pado­va è un’an­ti­ca cit­tà situ­ata nel nord Ita­lia. La sua sto­ria si esten­de pro­fon­da­men­te nel pas­sa­to. Il roma­no Pata­vium era una del­le cit­tà più ric­che, ma nel 452 fu sac­cheg­gia­to dag­li Unni. Nel 1164, Pado­va otten­ne l’in­di­pen­den­za dal pote­re impe­ria­le, diven­tan­do la pri­ma cit­tà nel nord Ita­lia a far­lo (Wiki­pe­dia). Cir­ca 213.000 per­so­ne abi­ta­no la cit­tà. Il san­tu­ario rino­ma­to a Pado­va è la Basi­li­ca di San­t’An­to­nio, conos­ciu­ta anche come ​“Il San­to” (Wiki­pe­dia). Pre­sen­ta uno sti­le mis­to di roma­ni­co, goti­co e bizan­ti­no. Davan­ti alla basi­li­ca si erge la sta­tua di Gat­ta­me­la­ta, cre­a­ta da Dona­tel­lo nel 1453 in ono­re di Eras­mo da Nar­ni, abi­le coman­dan­te mili­ta­re vene­zia­no, sop­ran­no­mi­na­to dip­lo­ma­ti­ca­men­te Gat­ta­me­la­ta – il gat­to maculato.

Altri luog­hi sig­ni­fi­ca­ti­vi inc­lu­do­no la Basi­li­ca di San­ta Gius­ti­na (Wiki­pe­dia), il Duomo di Pado­va, il colos­sa­le Palaz­zo del­la Ragi­one in sti­le rinas­ci­men­ta­le – ori­gi­na­ria­men­te il tri­bu­na­le cit­ta­di­no ​“Il Salo­ne”. La Cap­pel­la degli Scro­veg­ni, cos­tru­ita nel 1303, van­ta deco­ra­zi­oni di Giot­to (Wiki­pe­dia). Pado­va è anche sede di una del­le piaz­ze più famo­se e gran­di, Pra­to del­la Val­le (Wiki­pe­dia). Un cana­le ellit­ti­co con sta­tue di 84 noti pado­va­ni e stu­den­ti del­l’u­ni­ver­si­tà loca­le fa par­te del­la piaz­za. Pado­va è rino­ma­ta come una del­le cit­tà uni­ver­si­ta­rie più anti­che del mon­do, fon­da­ta nel 1222. Figu­re illus­tri come Vesa­lio, Nic­co­lò Coper­ni­co, Gali­leo Gali­lei (Wiki­pe­dia) e Giovan­ni Nepo­mu­ce­no (Wiki­pe­dia) han­no con­tri­bu­ito al suo las­ci­to. Pado­va ospi­ta il giar­di­no bota­ni­co più anti­co del mon­do, fon­da­to nel 1545 (Wiki­pe­dia).

Odka­zy

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2015, Časová línia, České, Česko, Krajina, Mestá, Mestá, Severné Čechy, Typ krajiny, Zahraničie

Krásna Lípa – centrum Českého Švajčiarska

skala
Hits: 2089

Mes­to Krás­na Lípa je cen­trom Čes­ké­ho Švaj­čiar­ska. Leží v nad­mor­skej výš­ke 426 met­rov nad morom (kras​na​li​pa​.cz) na hor­nom toku Kři­ni­ce na roz­hra­ní Národ­né­ho par­ku Čes­ké Švaj­čiar­sko a Lužic­kých hôr (Wiki­pe­dia CS). Na roz­lo­he 31.4 km2 tu žije 3601 oby­va­te­ľov (kras​na​li​pa​.cz). Nemec­ké pome­no­va­nie Krás­nej Lípy je Schön­lin­de. Miest­ne čas­ti Krás­nej Lípy: Dlou­hý Důl, Hely, Kamen­ná Hor­ka, Krás­na Lípa, Krás­ny Buk, Kyjov, Sněž­ná, Vlčí Hora, Zahra­dy (Wiki­pe­dia CS).

Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1361. V polo­vi­ci 16. sto­ro­čia pat­ri­la k tolš­tejn­ské­mu pan­stvu, ale v roku 1573 ju pre­da­li a pri­po­ji­li ku kame­nic­ké­mu pan­stvu (kras​na​li​pa​.cz). V 18. sto­ro­čí sa tu roz­ví­ja­la výro­ba a spra­co­va­nie tex­ti­lu (Wiki­pe­dia CS). Od roku 1870 je Krás­na Lípa mes­tom (kras​na​li​pa​.cz). V dobe Rakúsko-​Uhorska bola Krás­na Lípa jed­no z najp­rie­my­slo­vej­ších a naj­bo­hat­ších miest Čes­ku. Vyrá­ba­li sa tu pan­ču­chy, úple­to­vý tovar, boli tu rôz­ne tex­til­ky (ces​kes​vy​car​sko​.cz). Do polo­vi­ce 20. sto­ro­čia je oby­va­teľ­stvo zväč­ša nemec­ké (Wiki­pe­dia CS). Ku znač­né­mu úpad­ku mes­ta doš­lo po odsu­ne nemec­kých oby­va­te­ľov po dru­hej sve­to­vej voj­ne. Počet sa zní­žil na polo­vi­cu, asa­no­va­ných bolo asi 300 opus­te­ných domov (kras​na​li​pa​.cz). Tunaj­šia oblasť je zná­ma typic­ký­mi pod­stáv­ko­vý­mi doma­mi (kras​na​li​pa​.cz).

His­to­ric­ké cen­trum Krás­nej Lípy je cha­rak­te­ris­tic­ké baro­ko­vý­mi a rene­sanč­ný­mi stav­ba­mi. Medzi význam­né pamiat­ky pat­rí kos­tol Svä­té­ho Pet­ra a Pav­la, rad­ni­ca a ďal­šie his­to­ric­ké budo­vy, kto­ré odrá­ža­jú kul­túr­ne dedič­stvo mesta.

The town of Krás­ná Lípa is the cen­ter of the Czech Swit­zer­land. It is situ­ated at an alti­tu­de of 426 meters abo­ve sea level (kras​na​li​pa​.cz) on the upper rea­ches of the Kři­ni­ce River, at the bor­der of the Czech Swit­zer­land Nati­onal Park and the Lusa­tian Moun­tains (Wiki­pe­dia CS). With an area of​31.4 km², it is home to 3601 inha­bi­tants (kras​na​li​pa​.cz). The Ger­man name for Krás­ná Lípa is Schön­lin­de. The local parts of Krás­ná Lípa inc­lu­de: Dlou­hý Důl, Hely, Kamen­ná Hor­ka, Krás­ná Lípa, Krás­ný Buk, Kyjov, Sněž­ná, Vlčí Hora, Zahra­dy (Wiki­pe­dia CS).

The first writ­ten men­ti­on dates back to 1361. In the mid-​16th cen­tu­ry, it belo­n­ged to the Tolš­tejn esta­te, but in 1573 it was sold and anne­xed to the Kame­nic­ké esta­te (kras​na​li​pa​.cz). In the 18th cen­tu­ry, tex­ti­le pro­duc­ti­on and pro­ces­sing flou­ris­hed here (Wiki­pe­dia CS). Sin­ce 1870, Krás­ná Lípa has been a town (kras​na​li​pa​.cz). During the time of the Austro-​Hungarian Empi­re, Krás­ná Lípa was one of the most indus­tria­li­zed and wealt­hiest towns in the Czech Repub­lic. Stoc­kings, knit­we­ar, and vari­ous tex­ti­les were pro­du­ced here (ces​kes​vy​car​sko​.cz). Until the mid-​20th cen­tu­ry, the popu­la­ti­on was most­ly Ger­man (Wiki­pe­dia CS). The city expe­rien­ced a sig­ni­fi­cant dec­li­ne after the expul­si­on of Ger­man inha­bi­tants fol­lo­wing World War II. The popu­la­ti­on dec­re­a­sed by half, with around 300 aban­do­ned hou­ses being demo­lis­hed (kras​na​li​pa​.cz). The local area is kno­wn for its typi­cal half-​timbered hou­ses (kras​na​li​pa​.cz).

The his­to­ric cen­ter of Krás­ná Lípa is cha­rac­te­ri­zed by Baro­que and Renais­san­ce buil­dings. Among the sig­ni­fi­cant land­marks are the Church of St. Peter and Paul, the Town Hall, and other his­to­ri­cal buil­dings ref­lec­ting the cul­tu­ral heri­ta­ge of the city.

Die Stadt Krás­ná Lípa ist das Zen­trum der Böh­mis­chen Sch­we­iz. Sie liegt auf einer Höhe von 426 Metern über dem Mee­ress­pie­gel (kras​na​li​pa​.cz) an den obe­ren Fluss­lä­u­fen der Kři­ni­ce, an der Gren­ze des Nati­onal­parks Böh­mis­che Sch­we­iz und des Lau­sit­zer Gebir­ges (Wiki­pe­dia CS). Auf einer Flä­che von 31,4 km² leben hier 3601 Ein­woh­ner (kras​na​li​pa​.cz). Der deuts­che Name für Krás­ná Lípa lau­tet Schön­lin­de. Zu den ört­li­chen Tei­len von Krás­ná Lípa gehören: Dlou­hý Důl, Hely, Kamen­ná Hor­ka, Krás­ná Lípa, Krás­ný Buk, Kyjov, Sněž­ná, Vlčí Hora, Zahra­dy (Wiki­pe­dia CS).

Die ers­te sch­rift­li­che Erwäh­nung stammt aus dem Jahr 1361. In der Mit­te des 16. Jahr­hun­derts gehör­te sie zum Gut Tolš­tejn, wur­de aber 1573 ver­kauft und dem Gut Kame­nic­ké angesch­los­sen (kras​na​li​pa​.cz). Im 18. Jahr­hun­dert flo­rier­te hier die Tex­til­pro­duk­ti­on und ‑verar­be­i­tung (Wiki­pe­dia CS). Seit 1870 ist Krás­ná Lípa eine Stadt (kras​na​li​pa​.cz). Zur Zeit des österreichisch-​ungarischen Rei­ches war Krás­ná Lípa eine der indus­tria­li­sier­tes­ten und wohl­ha­bend­sten Städ­te in Tsche­chien. Hier wur­den Strümp­fe, Strick­wa­ren und vers­chie­de­ne Tex­ti­lien her­ges­tellt (ces​kes​vy​car​sko​.cz). Bis Mit­te des 20. Jahr­hun­derts war die Bevöl­ke­rung größten­te­ils deutsch (Wiki­pe­dia CS). Die Stadt erleb­te nach der Ver­tre­i­bung der deuts­chen Bewoh­ner nach dem Zwe­i­ten Weltk­rieg einen bede­uten­den Nie­der­gang. Die Bevöl­ke­rung hal­bier­te sich, und rund 300 ver­las­se­ne Häu­ser wur­den abge­ris­sen (kras​na​li​pa​.cz). Die loka­le Gegend ist für ihre typis­chen Fach­werk­hä­u­ser bekannt (kras​na​li​pa​.cz).

Das his­to­ris­che Zen­trum von Krás­ná Lípa ist durch baroc­ke und Renais­san­ce­ge­bä­u­de gep­rägt. Zu den bede­uten­den Sehen­swür­dig­ke­i­ten gehören die Kir­che St. Peter und Paul, das Rat­haus und ande­re his­to­ris­che Gebä­u­de, die das kul­tu­rel­le Erbe der Stadt widerspiegeln.

Mias­to Krás­ná Lípa jest cen­trum Czes­kiej Szwaj­ca­rii. Poło­żo­ne jest na wyso­ko­ści 426 met­rów nad pozi­omem mor­za (kras​na​li​pa​.cz) na gór­nym bie­gu rze­ki Kři­ni­ce, na gra­ni­cy Par­ku Naro­do­we­go Czes­ka Szwaj­ca­ria i Gór Łużyc­kich (Wiki­pe­dia CS). Na powierzch­ni 31,4 km² miesz­ka tutaj 3601 miesz­ka­ńców (kras​na​li​pa​.cz). Nie­miec­ka nazwa Krás­nej Lípy to Schön­lin­de. Lokal­ne części Krás­nej Lípy to: Dlou­hý Důl, Hely, Kamen­ná Hor­ka, Krás­ná Lípa, Krás­ný Buk, Kyjov, Sněž­ná, Vlčí Hora, Zahra­dy (Wiki­pe­dia CS).

Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka pocho­dzi z roku 1361. W poło­wie XVI wie­ku nale­ża­ła do dóbr Tolš­tejn, ale w 1573 roku zosta­ła spr­ze­da­na i przy­łąc­zo­na do dóbr Kame­nic­ké (kras​na​li​pa​.cz). W XVIII wie­ku rozwi­ja­ła się tu pro­dukc­ja i przet­wórst­wo teks­ty­li­ów (Wiki­pe­dia CS). Od 1870 roku Krás­na Lípa jest mias­tem (kras​na​li​pa​.cz). W cza­sach Austro-​Węgier Krás­na Lípa była jed­nym z naj­bar­dziej upr­ze­my­sło­wi­onych i naj­bo­gats­zych miast w Cze­chach. Pro­du­ko­wa­no tu pońc­zo­chy, dzia­ni­ny i różne teks­ty­lia (ces​kes​vy​car​sko​.cz). Do poło­wy XX wie­ku lud­no­ść była głó­wnie nie­miec­ka (Wiki­pe­dia CS). Mias­to doświadc­zy­ło znacz­ne­go upad­ku po wysied­le­niu nie­miec­kich miesz­ka­ńców po II woj­nie świa­to­wej. Licz­ba miesz­ka­ńców zmniejs­zy­ła się o poło­wę, a oko­ło 300 opuszc­zo­nych domów zosta­ło wybur­zo­nych (kras​na​li​pa​.cz). Lokal­na oko­li­ca jest zna­na z typo­wych domów szkie­le­to­wych (kras​na​li​pa​.cz).

His­to­rycz­ne cen­trum Krás­nej Lípy cha­rak­te­ry­zu­je się budyn­ka­mi baro­ko­wy­mi i rene­san­so­wy­mi. Do ważnych zabyt­ków nale­żą kości­ół św. Piot­ra i Pawła, ratusz oraz inne his­to­rycz­ne budyn­ki, któ­re odzwier­cied­la­ją dzie­dzict­wo kul­tu­ro­we miasta.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2015, Časová línia, České, Česko, Krajina, Mestá, Mestá, Severné Čechy, Typ krajiny, Zahraničie

Česká Kamenice – mesto kde chodil do škola Antonín Dvořák

skala
Hits: 1174

Čes­ká Kame­ni­ce, nemec­ky Böh­misch Kam­nitz, je mes­to v sever­ných Čechách, cez kto­ré tečie rie­ka Kame­ni­ce. His­to­ric­ké jad­ro je mest­skou pamiat­ko­vou zónou. Na plo­che 38.76 km2 žije 5247 oby­va­te­ľov. Nad­mor­ská výš­ka mes­ta je 301 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia CZ). Mes­to lemu­jú Lužic­ké hory, Čes­ké Švaj­čiar­ko a Čes­ké Stre­do­ho­rie (luzic​ke​-hory​.cz). Prvá písom­ná zmien­ka o mes­te je z roku 1352, avšak vo väč­ši­ne pub­li­ká­cií je uve­de­né, že bolo zalo­že­né už pred rokom 1283 (Wiki­pe­dia CZ). Pod­ľa luzic​ke​-hory​.cz mes­to vznik­lo mož­no už v 11. sto­ro­čí a obý­va­né bolo Lužíc­ký­mi Srb­mi. Oko­lo polo­vi­ce 13. sto­ro­čia sem priš­li nemec­kí osíd­len­ci. V roku 1394 tu stá­lo 67 domov (luzic​ke​-hory​.cz). Po dru­hej sve­to­vej voj­ne bola vysíd­le­ná väč­ši­na miest­nych oby­va­te­ľov. Od roku 2005 je mes­to tzv. His­to­ric­kým mes­tom. Zámok pochá­dza z prvej polo­vi­ci 16. sto­ro­čia. Miest­ne čas­ti: Čes­ká Kame­ni­ce, Dol­ní Kame­ni­ce, Fili­pov, Hor­ní Kame­ni­ce, Huní­kov, Kame­nic­ká Nová Vís­ka, Ker­har­ti­ce, Lís­ka, Pekel­ský Důl, Vís­ka pod Lesy (Wiki­pe­dia CZ). O jese­ne 1856 do leta 1857 nav­šte­vo­val tunaj­šiu meš­tian­sku ško­lu Anto­nín Dvo­řák (ces​ka​-kame​ni​ce​.cz). V mla­dos­ti tu v rokoch 1720 – 1728 žil Chris­toph Wil­li­bald Gluck, kto­ré­ho otec Ale­xan­der bol les­ní­kom na tunaj­šom pan­stve (luzic​ke​-hory​.cz). V his­to­ric­kom cen­tre mes­ta sa zacho­va­la archi­tek­tú­ra, kto­rá odrá­ža bohat­stvo minu­los­ti. Mes­tu domi­nu­je kos­tol svä­tej Kata­rí­ny. Lákad­lom je blíz­kosť národ­né­ho par­ku Čes­ké Švaj­čiar­sko. Neďa­le­ko sa nachá­dza Zápol­ský zámok s krás­ny­mi záh­ra­da­mi. Miest­ne reštau­rá­cie a kaviar­ne ponú­ka­jú tra­dič­né lužic­ké špe­cia­li­ty a domá­ce dezerty.

Čes­ká Kame­ni­ce, kno­wn as Böh­misch Kam­nitz in Ger­man, is a town in nort­hern Bohe­mia through which the Kame­ni­ce River flo­ws. The his­to­ric core is desig­na­ted as a muni­ci­pal heri­ta­ge zone. With an area of 38.76 km², it is home to 5,247 inha­bi­tants. The town’s ele­va­ti­on is 301 meters abo­ve sea level (Wiki­pe­dia CZ). The town is sur­roun­ded by the Lusa­tian Moun­tains, the Czech Swit­zer­land, and the Czech Cen­tral High­lands (luzic​ke​-hory​.cz). The first writ­ten men­ti­on of the town is from 1352, alt­hough in most pub­li­ca­ti­ons, it is sta­ted that it was foun­ded befo­re 1283 (Wiki­pe­dia CZ). Accor­ding to luzic​ke​-hory​.cz, the town may have ori­gi­na­ted as ear­ly as the 11th cen­tu­ry and was inha­bi­ted by Lusa­tian Sorbs. In the mid-​13th cen­tu­ry, Ger­man sett­lers arri­ved here. In 1394, the­re were 67 hou­ses here (luzic​ke​-hory​.cz). After World War II, the majo­ri­ty of the local resi­dents were disp­la­ced. Sin­ce 2005, the town has been desig­na­ted as a ​“His­to­ric Town”. The cast­le dates back to the first half of the 16th cen­tu­ry. Local dis­tricts inc­lu­de: Čes­ká Kame­ni­ce, Dol­ní Kame­ni­ce, Fili­pov, Hor­ní Kame­ni­ce, Huní­kov, Kame­nic­ká Nová Vís­ka, Ker­har­ti­ce, Lís­ka, Pekel­ský Důl, and Vís­ka pod Lesy (Wiki­pe­dia CZ). In the autumn of 1856 to the sum­mer of 1857, Anto­nín Dvo­řák atten­ded the local town scho­ol here (ces​ka​-kame​ni​ce​.cz). In his youth, from 1720 to 1728, Chris­toph Wil­li­bald Gluck lived here, who­se fat­her Ale­xan­der was a fores­ter on the local esta­te (luzic​ke​-hory​.cz). The his­to­ric cen­ter of the town retains archi­tec­tu­re that ref­lects its rich past. The domi­nant fea­tu­re is the Church of St. Cat­he­ri­ne. The pro­xi­mi­ty to the Čes­ké Švaj­čiar­sko Nati­onal Park is an att­rac­ti­on. Near­by is the Zapol­sky Cast­le with beau­ti­ful gar­dens. Local res­tau­rants and cafes offer tra­di­ti­onal Lusa­tian spe­cial­ties and home­ma­de desserts.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post