Akvaristika, Biológia, Príroda

Riasy a sinice

Hits: 23579

Ria­sy

Chcel by som zdô­raz­niť, že ria­sy sú rast­li­ny. Nepat­ria medzi vyš­šie rast­li­ny – Mag­no­li­op­hy­ta ako väč­ši­na dostup­ných vod­ných rast­lín, ale medzi niž­šie rast­li­ny Algae – ria­sy. Ria­sy pat­ria do akvá­ria, sna­žiť sa zabrá­niť, aby sme ich v akvá­riu vôbec nema­li je nerov­ný boj a v koneč­nom dôsled­ku aj zby­toč­ný. Akvá­ri­um abso­lút­ne bez rias pôso­bí nepri­ro­dze­ne až sterilne.

Ria­sy úzko súvi­sia s množ­stvom svet­la. Opti­mál­ne sve­tel­né pod­mien­ky nie je vôbec ľah­ké pre náš kon­krét­ny prí­pad zabez­pe­čiť. Za naj­dô­le­ži­tej­šie pova­žu­jem dosiah­nuť opti­mál­ny rast vyš­ších rast­lín. V takom prí­pa­de si vyš­šie rast­li­ny pora­dia s kon­ku­renč­ne slab­ším pro­tiv­ní­kom. Ria­sy však doká­žu rea­go­vať na zme­ny ove­ľa rých­lej­šie ako vyš­šie rast­li­ny. Ak máte rast­lin­né akvá­ri­um, odpo­rú­čam pokryť voľ­né dno rast­li­na­mi na viac ako 75 %. V takom prí­pa­de doká­žu vod­né rast­li­ny účin­ne spra­co­vať aj väč­šie množ­stvo svet­la a živín. Doká­žu do istej mie­ry kom­pen­zo­vať aj vyš­šie prí­su­ny energie.

Ria­sy sa naj­čas­tej­šie lik­vi­du­jú mecha­nic­ky. Odpo­rú­čam drs­nú hub­ku na riad, ale­bo mäk­kú drô­ten­ku. Žilet­ku, mag­ne­tic­kú škrab­ku neod­po­rú­čam, avšak aj v prí­pa­de hub­ky, či drô­ten­ky, daj­me pozor na to, aby sa nám pri čis­te­ní nedos­ta­li pod ruky kús­ky štr­ku, kto­ré účin­né vedia sklo poškria­bať. Naj­mä na čel­nom skle je to nepríjemne.

Bio­lo­gic­kým pros­tried­kom pro­ti ria­sam, sú napr. sli­má­ky. Ale aj nie­kto­ré ryby kon­zu­mu­jú ria­sy. Naj­mä Poeci­lia sphe­nops, Xip­hop­ho­rus hel­le­ri, Gyri­no­che­i­lus aymo­nie­ri, Cros­so­che­i­lus sia­men­sis, Oto­cinc­lus, Epal­ze­or­hyn­chus, Labeo, Helos­to­ma tem­minc­ki, Ancis­trus atď. Z kre­viet naj­mä Cari­di­na japo­ni­ca, Neoca­ri­ti­da den­ti­cu­la­ta. Tre­ba pri­hlia­dať na to, že pre nie­kto­ré tie­to orga­niz­my je ria­sa pri­ro­dze­nou potra­vou, ale často­krát ak majú dosta­tok inej potra­vy, dáva­jú pred­nosť prá­ve jej. Čier­nu ria­su žerie spo­ľah­li­vo len prí­sav­ka thaj­ská – Gyri­no­che­i­lus aymo­nieri a kre­vet­ka Cari­di­na japo­ni­ca. V prí­ro­de mik­ro­sko­pic­ké ria­sy kon­zu­mu­jú malé kôrov­ce – cyk­lopy, vír­ni­ky, daf­nie. Spo­lie­hať sa na bio­lo­gic­ké pros­tried­ky v prí­pa­de vyš­šie­ho výsky­tu rias je naiv­né. Vte­dy si tre­ba vyhr­núť rad­šej ruká­vy a pus­tiť sa do práce. 

Ria­sy mož­no účin­ne odstrá­niť pôso­be­ním ultra­fia­lo­vé­ho žia­re­nia. V akva­ris­tic­kých obcho­doch je mož­né zakú­piť UV-​lampu, prí­pad­ne si ju vie­te vyro­biť. Fun­gu­je na prin­cí­pe pôso­be­nie UV žia­re­nia na vodu, kto­rá pre­chá­dza trub­kou, v kto­rej je voda pohá­ňa­ná fil­trom, teore­tic­ky neja­kým čer­pad­lom. Voda pri pre­cho­de je vysta­vo­va­ná žia­re­niu, kto­ré svo­ji­mi účin­ka­mi zabí­ja zárod­ky rias, samoz­rej­me aj cho­ro­bo­plod­ných zárod­ky. Lam­pa pôso­bí na vodu pre­chá­dza­jú­cu do akvá­ria a tým chrá­ni vodu od rias. V prí­pa­de záka­lu je mož­né pou­žiť aj pria­me pôso­be­nie pria­me­ho svet­la lam­py na vodu – avšak v takom prí­pa­de je nut­né chrá­niť si oči a nemať v nádr­ži ryby ani rastliny.

Rias sa dá zba­viť aj che­mic­kou ces­tou, pros­tried­ka­mi, kto­ré zakú­pi­te v akva­ris­tic­kých obcho­doch, prí­pad­ne na akva­ris­tic­kých bur­zách. Nie­kto­ré sú zalo­že­né na medi kto­rá nie je prá­ve vhod­ná pre nie­kto­ré dru­hy, napr. sum­če­ky. Odpo­rú­čam pou­žiť pro­duk­ty od Easy­Li­fe, prí­pad­ne Sea­chem. Napr. AlgE­xit. Čias­toč­ne sa dá pou­žiť aj účin­né hno­ji­vo Car­bo, kto­ré ak apli­ku­je­me pár­krát pria­mo na prob­le­ma­tic­ký chu­máč ria­sy, tak doká­že časom zlik­vi­do­vať aj odol­né riasy.

Prú­de­nie vody vplý­va aj na ria­sy. Zná­mej čier­nej šte­tin­ko­vej ria­se, kto­rá pat­rí medzi čer­ve­né rias, sa darí pri sil­nom prú­de­ní, čas­to ju náj­de­me v naj­mä na fil­tri, pri jeho výpus­te. Pri nad­byt­ku svet­la a živín vzni­ka­jú zele­né a čer­ve­né ria­sy. Hne­dé ria­sy sa vysky­tu­jú v akvá­riach výni­moč­ne pri nedos­tat­ku svet­la. Napr. v pôrod­nič­kách, prí­pad­ne v prí­pa­de ak akva­ris­ta nesvie­ti dosta­toč­ne, pre­dov­šet­kým dosta­toč­ne dlhú dobu.

Ako osved­če­ný nástroj aj pro­ti šte­tin­ko­vej ria­se mož­no ozna­čiť aj pou­ži­tie Sava. Savo samoz­rej­me ničí všet­ky ria­sy. Savo zrie­di­me v pome­re 1:20. Jem­no­lis­té rast­li­ny zne­sú 2 – 3 minú­ty, väč­ši­na rast­lín 3 minú­ty, rast­li­ny s tuh­ší­mi lis­ta­mi ako Anu­bias, Echi­no­do­rus, Cry­po­to­co­ry­ne 3 – 4 minú­ty. Sta­čí ich pono­riť do pri­pra­ve­né­ho roz­to­ku a násled­ne poriad­ne pre­plách­nuť vo vode. Samoz­rej­me apli­kuj­te ten­to postup mimo akvá­ria, napr. v kýb­li. Tak­to môže­me zba­viť rias aj štrk, kame­ne apod., osta­ne doslo­va vybielený.

Zele­né riasy

Naj­zná­mej­šie sú zele­né ria­syChlo­rop­hy­ta a čer­ve­né ria­sy Rho­dop­hy­ta. Sú však napr.aj hne­dé ria­syPha­ep­hy­ce­ae, roz­siev­kyBacil­la­ri­op­hy­ce­ae. Medzi zná­me dru­hy pat­rí Chlo­rel­la – jed­no­bun­ko­vá ria­sa schop­ná do zele­na totál­ne ” zafar­biť” celú nádrž. V akva­ris­ti­ke sa pre­to pou­ží­va ter­mín zele­ný zákal, vše­obec­ne sa pou­ží­va ter­mín vod­ný kvet. Medzi čer­ve­né ria­sy pat­rí napr. Audou­inel­la. Ria­sy sú rov­na­ko ako vyš­šie rast­li­ny asi­mi­lá­to­ry hmo­ty, obdob­ným spô­so­bom via­žu svet­lo, a tvo­ria orga­nic­kú hmo­tu a ako ved­ľaj­ší pro­dukt kys­lík.

Tzv. vod­ný kvet naj­mä v eut­ro­fi­zo­va­ných jaze­rách a nádr­žiach tvo­ria čas­to mik­ro­sko­pic­ké dru­hy Chlo­rel­la pyre­no­ido­sa, Vol­vox aure­us. V prí­pa­de zele­né­ho záka­lu pomô­žu bež­né pros­tried­ky ako výme­na vody, odka­le­nie, ale pre­dov­šet­kým totál­ne zatem­ne­nie nádr­že na neja­ký čas. Po tom­to nees­te­tic­kom čine je vhod­né opäť vyme­niť väč­šie množ­stvo vody. Iným čas­tým typom je dlhá vlák­ni­tá zele­ná ria­sa napr. Pit­hop­ho­ra, Oedo­go­nium, Cla­dop­ho­ra, kto­rá sa pomer­ne ťaž­ko odstra­ňu­je. Azda najú­čin­nej­šou metó­dou je mecha­nic­ké namo­ta­nie na špajd­lu, ale­bo podob­ný nástroj. Žerú ju však živo­rod­ky, Ancis­trus, Cros­so­che­i­lus sia­men­sis, Gyri­no­che­i­lus aymo­nie­ri apod. Na roz­diel od šte­tin­ko­vej ria­sy nie je tak pev­ne ukot­ve­ná v rast­li­nách, pre­to pri odtŕha­ní dochá­dza ku poško­de­niu rast­lín len zried­ka­vo. Na vla­so­vú ria­su je mož­né apli­ko­vať aj kúpeľ Sava. Ria­sy, tvo­ria­ce malé koló­nie, podob­ne ako hne­dé ria­sy na lis­toch sú napr. Dra­par­nal­dia, Tetra­spo­ra gela­ti­no­sa, Hyd­ro­dic­ty­on reti­cu­la­tum, Eug­le­na. Dajú sa pomer­ne ťaž­ko zo skla.

Čer­ve­né riasy

Medzi čer­ve­né ria­sy – Rho­dop­hy­ta pat­rí už spo­mí­na­ná šte­tin­ko­vá ria­sa, kto­rá vie byť neví­ta­ným hos­ťom. Čas­to je nazý­va­ná aj ako čier­na ria­sa. Vyzna­ču­je sa chro­ma­tic­kou adap­tá­ci­ou – svo­je foto­syn­te­tic­ké pig­men­ty (sfar­be­nie) mení vzhľa­dom na momen­tál­ne sve­tel­né pod­mien­ky. Do nádr­že oby­čaj­ne infil­tru­je pri­ne­se­ný­mi rast­li­na­mi, vodou z inej nádr­že, sli­mák­mi, ale­bo aj ryba­mi. K pre­no­su ria­sy vodou z inej nádr­že môže dôjsť veľ­mi nevin­ne – ria­su pre­ne­sie náho­dou. Na “úspeš­nú” intro­duk­ciu posta­čia zárod­ky ria­sy. Živ­nou pôdou sú pre ria­sy naj­mä star­šie lis­ty vyš­ších rast­lín.

Taxo­no­mic­ky ide o via­ce­ré dru­hy napr. Audou­inel­la, Com­pso­po­gon, Bat­ra­chos­per­mum moni­li­for­me, Lema­nea. Skú­se­nos­ti akva­ris­tov s ňou sú rôz­ne. Vše­obec­ne sa aj čer­ve­ným ria­sam a rov­na­ko “čier­nej ria­se”, darí pri pre­byt­ku živín. Napr. v let­nom obdo­bí sa čas­to vysky­tu­je veľ­mi hoj­ne, od sep­tem­bra začne postup­ne miz­núť v akvá­riu. Jej rast ovplyv­ňu­je množ­stvo den­né­ho svet­la. Darí sa jej na prí­liš boha­tom dne. Táto ria­sa je oby­čaj­ne čier­na, jej far­ba môže byť však aj tma­vo­mod­rá, tma­vo­ze­le­ná. Pri­chy­tá­va sa prak­tic­ky na všet­ko, na rast­li­ny, na sub­strát, na schrán­ky sli­má­kov, na sklo akvá­ria, narú­ša lep na okra­joch stien apod. Drží veľ­mi pev­ne, mecha­nic­ky je veľ­mi prob­le­ma­tic­ké ju lik­vi­do­vať z povr­chu rast­lín. Oby­čaj­ne pri takom­to poku­se odtrh­ne­me aj kus z rast­li­ny. Z vlast­nej skú­se­nos­ti viem, že je ťaž­ké odstrá­niť ju aj ciro­ko­vou kefou z tvr­dé­ho kame­ňa.

Čier­nej ria­sy sa dá zba­viť aj pri­ro­dze­nej­šou ces­tou. V prvom rade tre­ba zní­žiť prí­jem živín. Jes­tvu­je na to nie­koľ­ko mož­nos­tí – napr. odka­liť čas­tej­šie dno, čas­tej­šie meniť vodu, prí­pad­ne zvý­šiť jej množ­stvo pri výme­ne, menej kŕmiť, menej svie­tiť, pre­miest­niť akvá­ri­um na tmav­šie miesto.

Hne­dé riasy

Hne­dé ria­sy – vyža­du­jú iné pod­mien­ky ako zele­né a čer­ve­né ria­sy. Medzi ten­to typ rias akva­ris­ti zara­ďu­jú aj roz­siev­ky Bacil­la­ri­op­hy­ce­ae (Dia­to­mae). Hne­dá ria­sa vzni­ká pomer­ne čas­to po zalo­že­ní nádr­že. Jej stav sa oby­čaj­ne rých­lo zre­du­ku­je a oby­čaj­ne pozvoľ­ne zmiz­ne. Ak je však stav trva­lý, zrej­me sme náš­mu akvá­riu nepos­kyt­li dosta­tok svet­la. Hne­dé ria­sy sa uchy­cu­jú naj­mä na ste­nách nádr­že, môže­me ich však regis­tro­vať aj na povr­chu rast­lín. Rie­še­nie tej­to situ­ácie je pre­to veľ­mi pros­té. Zvý­še­ním množ­stva svet­la. Nie­kto­ré dru­hy: Step­ha­no­dis­cus bel­lus, Gomp­ho­ne­ma gemi­na­tum, Hyd­ru­rus foeti­dus, Tabel­la­ria ven­tri­co­sa, Cym­bel­la cistula.

Sini­ce

Sini­ce nepat­ria medzi rast­li­ny (ria­sy), ale čas­to sa medzi ne zara­ďu­jú. Čas­to sú ozna­čo­va­né za mod­ro­ze­le­né ria­sy. Sú oby­čaj­ne naozaj mod­ro­ze­le­né, čo spô­so­bu­je far­bi­vo fyko­cy­anín, ale môžu byť aj hne­do­čier­ne. Ria­sy a vyš­šie rast­li­ny pat­ria medzi euka­ry­o­tic­ké orga­niz­my. Sini­ce sú pro­ka­ry­o­tic­ké orga­niz­my na roz­diel od rias, rast­lín a živo­čí­chov. Sú prí­buz­né bak­té­riám. Ich pro­duk­ty meta­bo­liz­mu sú škod­li­vé pre ryby, pri vyso­kej kon­cen­trá­cii aj pre člo­ve­ka – spo­meň­me si napr. na zákaz kúpa­nia na Kuchaj­de v Bra­ti­sla­ve, ale aj na iných vod­ných plo­chách. Sú čas­to maz­ľa­vej kon­zis­ten­cie, vysky­tu­jú sa pri vyso­kej kon­cen­trá­cii dusí­ka a fos­fo­ru. Sini­ce sú veľ­mi odol­ný pro­tiv­ník, pla­tia pre ne rov­na­ké postu­py, ak ich chce­me eli­mi­no­vať, ako v prí­pa­de rias. Nie­kto­ré dru­hy: Apha­ni­zo­me­non gra­ci­le, Rivu­la­ria hae­ma­ti­tes, Ana­ba­e­na flos-​aquae, Myc­ro­cys­tis auru­gi­no­sa, Oscil­la­to­ria limo­sa. Nie je jed­no­du­ché sa ich zba­viť, odpo­rú­čam pou­žiť pro­duk­ty od Easy­Li­fe, Sea­chem apod. Zau­jí­ma­vos­ťou je, že Mala­wi cich­li­dy sú jed­ny z mála sku­pín rýb, kto­ré požie­ra­jú aj sinice.

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2008, 2011, 2013, Farebné živorodky, Príroda, Ryby, TOP, Živočíchy, Živorodky

Poecilia reticulata

Hits: 32414

Poeci­la reti­cu­la­ta Peters, 1859 pat­rí do pod­če­ľa­de Poeci­li­nae, do čeľa­de Poecil­li­dae, radu , trie­dy Acti­nop­te­ri­gii. Syno­ny­má:  Peters, 1859;  De Filip­pi, 1861;  Günt­her, 1866; Girar­di­nus gup­pii Günt­her, 1866;  Jor­dan et Gil­bert, 1883;  Jor­dan, 1887; Acant­hop­ha­ce­lus reti­cu­la­tus Eigen­mann, 1907;  Eigen­mann, 1910;  Bou­len­ger, 1912;  Bou­len­ger, 1912;  Lan­ger, 1913;  Regan, 1913;  Mile­ws­ki, 1920. Slo­ven­ský názov je živo­rod­ka dúho­vá. Pou­ží­va sa aj pome­no­va­nie je Pat­rí medzi . Je to vše­obec­ne zná­my druh akvá­ri­ových rýb. Aj u nás sa zrej­me s národ­ným náz­vom  stre­tol asi kaž­dý dospe­lý člo­vek. Čas­to sa im komo­lí meno na gub­ky, guby a podob­ne, a to aj medzi odbor­ník­mi – čo len naz­na­ču­je ich veľ­kú popu­la­ri­tu. Iným čas­tým náz­vom pre gup­ky je pávie očko. Toto krás­ne pome­no­va­nie má pôvod v prí­rod­nej for­me P. reti­cu­la­ta, kto­rá má na tele fareb­ne obrú­be­nú tma­vú škvr­nu, orien­to­va­nú zväč­ša k hor­né­mu okra­ju chvos­to­vej plutvy. 

Pôvod­né roz­ší­re­nie je vo Vene­zu­e­le, dnes jej are­ál zasa­hu­je východ­nú Ama­zó­niu, Vene­zu­e­lu, , sever­nú Bra­zí­liu a Guay­anu – povo­die Ori­no­ka a takis­to dnes  náj­de­me napr. v Aus­trá­lii, na Kube, na Hava­ji, v juho­vý­chod­nej Ázii, vo východ­nej a juž­nej Afri­ke, v Juž­nej Ame­ri­ke až po USA na seve­re, v Rus­ku, v juž­nom Špa­niel­sku, Gréc­ku, Talian­sku, Čes­ku a  nevy­ní­ma­júc. Kom­plet­nej­ší zoznam evi­du­je Fish­Ba­se. [1] Druh P. reti­cu­la­ta sa pris­pô­so­bil svoj­mu pro­stre­diu a začí­na stá­le viac pre­ja­vo­vať pôvod­ná prí­rod­ná for­ma. Keď porov­nám divo­ké gup­ky z Vene­zu­e­ly a gup­ky chy­te­né v Bra­zí­lii, tak vidím jas­né pre­sa­dzo­va­nie pôvod­nej gene­tic­kej výba­vy. Divo­ká  zase raz víťa­zí. Gup­ky sa nachá­dza­jú tam kde je tep­lá , oby­čaj­ne v ter­mál­nych pra­me­ňoch. Viem, že sa nachá­dza­jú v are­áli Slov­naf­tu, počul som o via­ce­rých iných výsky­toch a viem, že sú v ter­mál­nych jazier­kach v Piešťanoch.

Sam­ček v prí­ro­de dosa­hu­je 3,5 cm, samič­ka 6 cm [2]. Žijú prie­mer­ne 8 – 12 mesia­cov. P. reti­cu­la­ta sa vyzna­ču­je veľ­kým pohlav­ným dimor­fiz­mom. Sam­ček je ove­ľa fareb­nej­ší, vzras­tom men­ší, štíh­lej­ší a má Gono­pó­dium je pohlav­ným orgá­nom a je modi­fi­ká­ci­ou 3 až 5 lúča rit­nej plut­vy. Samič­ka je ovál­nej­šia, v dospe­los­ti väč­šia, rit­nú plut­vu má nor­mál­nu a má škvr­nu gra­vi­di­ty v bruš­nej čas­ti tela. Základ­ná far­ba oboch pohla­ví je sivá. Gup­ka je veľ­mi pria­teľ­ská ryba zväč­ša plá­va­jú­ca v stred­nej a dol­nej čas­ti akvá­ria. Ak cho­vá­te veľ­ké množ­stvo gupiek v jed­nej nádr­ži, tak sa  zdru­žu­jú v celom vod­nom stĺp­ci. V prí­pa­de, že kŕmi­te tak, že ruku máte v akvá­riu,  vám zve­da­vo a nebo­jác­ne obli­zu­jú prs­ty. Zau­jí­ma­vé je aj chy­ta­nie gupiek do , pre­to­že ony sa chy­ta­jú čas­to až prí­liš ľah­ko – ak chce­te chy­tiť jed­nu jedi­nú, ľah­ko sa sta­ne, že ich máte v sieť­ke aj 20. Chy­tiť jed­no­du­cho do  gup­ku medzi sto iný­mi je prob­lém. Čím je vyš­šia počet­nosť, tým sú zve­da­vej­šie a nebojácnejšie.

Chov gupiek je celo­sve­to­vo roz­ší­re­ný, čo je spô­so­be­né asi aj tým, že ide snáď o naj­va­ria­bil­nej­ší druh ryby, cho­va­ný v slad­ko­vod­ných akvá­riách a to nie­len čo sa týka sfar­be­nia, ale aj tva­ru. Exis­tu­je množ­stvo tva­ro­vých a fareb­ných foriem P. reti­cu­la­ta. Keď­že gup­ka pred­sta­vu­je a pred­sta­vo­va­la vždy pre akva­ris­tov výzvu, doš­lo k veľ­kým zme­nám nie­len v jej vzhľa­de, ale aj v náro­koch cho­vu. Chov gupiek bol kedy­si bez­prob­lé­mo­vý. Asi ste aj vy poču­li akva­ris­tov a zná­mych, kto­rí vra­ve­li, že  cho­vať nebol nikdy prob­lém, a že to nemô­že byť prob­lém ani dnes. Dneš­né , kto­ré dosta­ne­te kúpiť v akva­ris­ti­ke, prí­pad­ne od cho­va­te­ľa, sa dajú opí­sať ako chú­los­ti­vé ryby. Svo­jim nárok­mi sa dosť odli­šu­jú od svo­jich prí­buz­ných z minu­los­ti. Dnes sú  sil­ne pre­šlach­te­né a sta­li aj menej odol­ný­mi. V minu­los­ti  nebo­li vôbec chú­los­ti­vé, ale dnes je to inak. Čas­to sa cho­va­te­ľo­vi sta­ne, že si zakú­pi neja­ké , pri­dá ich ku svo­jim a najprv zahy­nú tie nové a neskôr aj jeho sta­ré. Ak chce­te cho­vať , ide­ál­ne je nájsť si ces­tu k cho­va­te­ľo­vi, kto­rý si udr­žu­je čis­tú líniu. Pomer pohla­ví odpo­rú­čam 3:1 a viac v pros­pech sami­čiek. Sam­ce čas­to nedo­ži­čia pokoj samič­kám, pre­to je vhod­né cho­vať viac sami­čiek ako sam­cov. Gup­ky tole­ru­jú širo­ké pás­mo para­met­rov vody. Za ide­ál­ne hod­no­ty cho­vu pova­žu­jem tep­lo­tu 22 – 27°C, 10 – 20°, ph 7.5. Sú schop­né, naj­mä v dospe­los­ti, pokiaľ nepat­ria ku chú­los­ti­vým typom, zná­šať aj veľ­ké zaso­le­nie. Pro­fi­to­va­nie gupiek v pieš­ťan­ských jazier­kach je toho dôka­zom. Pieš­ťan­ské  sú totiž napá­ja­né vodou, kto­rá je veľ­mi boha­tá na síru a iné mine­rá­ly. Do jazie­rok ľudia púš­ťa­jú čas od času rôz­ne ryby, ale pre­ží­va­jú len  a Poeci­lia reti­cu­la­ta. Sú to dru­hy, kto­ré sú voči tomu­to fak­to­ru rezis­tent­né. Nie­kto­rí  doká­za­li akli­ma­ti­zo­vať gup­ky postup­ným pri­vy­ka­ním dokon­ca na mor­skú vodu. Cho­va­jú tak gup­ky v mor­skej vode ako krmi­vo. V prí­pa­de, že máte ambí­cie zúčast­niť sa súťa­ží, je vhod­né gup­ky cho­vať v akvá­riách s rast­li­na­mi, pre­to­že v nich sa gup­ky cítia lep­šie a lep­šie aj vyze­ra­jú. Chov gupiek si teda vyža­du­je viac akvá­rií, ide­ál­ne je, ak kaž­dá for­ma má svo­je . Zvlášť pre dospe­lé ryby, mlaď, dospie­va­jú­ce jedin­ce. Ku gup­kám sa do spo­lo­čen­ské­ho akvá­ria hodia iné  ako napr. pla­ty, , ďalej , pan­cier­nič­ky rodu . Neho­dia sa k nim väč­šie dru­hy cich­líd – napr. , laby­rint­ky – napr.  ryby – napr.  partipentazona.

Nie­kto­rí  pri­dá­va­jú do akvá­rií, kde cho­va­jú gup­ky soľ. Naj­mä tí, kto­rí cho­va­jú gup­ky bez dna a bez rast­lín. V kaž­dom prí­pa­de sa gup­ka cíti v sla­nej vode dob­re a lep­šie odo­lá­va nástra­hám cho­rôb. Odpo­rú­ča­ná dáv­ka  pre ne sú dve poliev­ko­vé lyži­ce na 40 lit­rov vody. Na soľ je tre­ba rybič­ky pri­vyk­núť postup­ne a pou­žiť len vte­dy, ak to iným rybám neva­dí. Gup­ky majú rela­tív­ne dlhé chvos­ty a čas­to pre­to viac trpia rôz­ny­mi cho­ro­ba­mi. A keď­že gup­ky veľa zože­rú a veľa odpa­du aj vypro­du­ku­jú, tre­ba dbať na čis­to­tu vody, aj dna. Jeden môj kama­rát nazý­va gup­ky a  vďa­ka tej­to vlast­nos­ti kom­bajn :-). Gup­ky v noci oddy­chu­jú ležiac na dne, chvos­ty sa dotý­ka­jú dna a vte­dy im hro­zí náka­za. Dno nesmie obsa­ho­vať veľa det­ri­tu, účin­ná  je dob­rým pred­po­kla­dom vašich zdra­vých rýb. Gup­ky doslo­va milu­jú čerstvú vodu a ak sa im veľ­mi čas­to mení , ras­tú veľ­mi rých­lo a sú vo výbor­nej kon­dí­cii. Ide­ál­na je kon­ti­nu­ál­na výme­na vody.

Gup­ky sú všež­ra­vé. Vhod­nou potra­vou sú , patent­ky, , moina, , ide­ál­ne v živom sta­ve. Mra­ze­né krmi­vo toh­to typu sta­čí namo­čiť do akvá­ria a pár­krát s ním roz­ví­riť hla­di­nu a ryby nakŕ­mi­te. Ak chce­te aby samič­ky gupiek kva­lit­ne rodi­li, poskyt­ni­te im  čier­ne­ho komá­ra, prá­ve toho, kto­rý nám ľuďom vie nie­ke­dy tak veľ­mi znep­rí­jem­niť život – komá­ra pisk­ľa­vé­ho – Culex pipiens. Gup­ky sú ria­sož­ra­vé, vhod­nou potra­vou je  apod. Pre doras­ta­jú­ce mla­dé gup­ky sa hodí nálev­ník. S rados­ťou prij­mú napr. nelie­ta­vé  Dro­sop­hi­la mela­no­gas­ter a je to prá­ve , na kto­rý sa pri kŕme­ní rýb vše­obec­ne naj­viac zabú­da. Vhod­né sú samoz­rej­me , ale­bo , menej už vloč­ko­vé suché , kto­ré sú ponú­ka­né v akva­ris­tic­kých obchodoch.

Roz­mno­žo­va­nie gupiek je jed­no­du­ché, často­krát sa môže v nádr­žiach akva­ris­tov diať aj pro­ti ich vôli. Sam­če­ko­via, nezried­ka aj tra­ja naraz nahá­ňa­jú vytrva­lo samič­ku, kto­rá ale zvy­čaj­ne zo začiat­ku igno­ru­je ich akti­vi­tu. Keď ale samič­ka pri­vo­lí, sam­ček pomo­cou pohlav­né­ho orgá­nu, gono­pó­dia, kopu­lu­je. Samič­ka je schop­ná držať si sper­mie v záso­be a rodiť aj v ďal­ších 3 – 4 nasle­du­jú­cich vrhoch. Aj pre­to je nevy­hnut­né, ak chce­te zacho­vať líniu – tvar a fareb­nosť rodi­čov, zame­dziť mie­ša­niu gene­tic­ké­ho mate­riá­lu. Gra­vid­né samič­ky je mož­né izo­lo­vať v pôrod­nič­kách, napr. v takých, kto­ré dosta­ne­te v obcho­de, ale­bo si zostro­jí­te napr. zo záh­rad­níc­ke­ho ple­ti­va kôš. Ple­ti­vo sta­čí zošiť a kôš upev­niť na . Ale­bo sa môže­te inšpi­ro­vať a spra­viť si pôrod­nič­ku pomo­cou  a ple­ti­va. Samoz­rej­me môže­te nechať samič­ku odro­diť v spo­loč­nom akvá­riu a neskôr mla­dé vychy­tať. Gup­ky si nie­ke­dy svo­je potom­stvo žerú nie­ke­dy, ale ak chce­te mať potom­stvo, je dob­ré mať  dob­re zaras­te­né rast­li­na­mi. Gup­ky sú schop­né rodiť mla­dé kaž­dý mesiac – peri­ó­da trvá zhru­ba 28 dní. Prie­mer­ný počet mla­dých je 40 jedin­cov – pohy­bu­je sa od 30 do 70, nie­ke­dy aj viac ako 100 mla­dých. Nie­ke­dy sa sta­ne, že samič­ka vrh­ne len zopár mla­dých. Dbaj­te na to, aby ste, ak pre­kla­dá­te samič­ku pred pôro­dom, neme­ni­li dras­tic­ky , naj­mä aby ste nezvý­ši­li tep­lo­tu. Zvý­še­ná tep­lo­ta by moh­la mať za násle­dok pred­čas­ný pôrod – nedos­ta­toč­ne vyvi­nu­té jedin­ce až mŕt­ve jedin­ce. Samič­ka je po pôro­de vyčer­pa­ná, je bež­né, že sa jej v tom­to čase zhor­ší zdra­vot­ný stav.

Čo je ove­ľa väč­ší prob­lém, je mla­dé odcho­vať. Ako hovo­rí Ivan Vyslú­žil: „Gup­ku roz­mno­ží aj žia­čik, ale odcho­vá iba cho­va­teľ.“ Naro­de­né mla­dé gup­ky sú rela­tív­ne veľ­kým rybím plô­di­kom – dosa­hu­jú oko­lo 1 cm. Najprv ras­tú pomal­šie, po dvoch týžd­ňoch sa ich  pri dob­rom kŕme­ní roz­beh­ne. Tak ako aj pri iných rybách, gup­ky do veľ­kos­ti dvoch cen­ti­met­rov je vhod­né kŕmiť čo naj­dô­sled­nej­šie. Naj­lep­šou mož­nos­ťou ako podá­vať potra­vu takým­to mla­dým gup­kám, je čo naj­čas­tej­šie a po malých dáv­kach. Samoz­rej­me ide­ál­ne je živé krmi­vo, kto­ré sa pohy­bu­je v celom vod­nom stĺp­ci akvá­ria. Takým­to požia­dav­kám vyho­vie Arte­mia sali­na, a nálev­ník . Ako­náh­le sa dá roz­lí­šiť , mlaď roz­deľ­te pod­ľa pohla­via. Sam­če­ko­via pohlav­ne dospie­va­jú vo veku dvoch mesia­cov, samič­ky o mesiac neskôr. Samič­ky so sam­ca­mi daj­te doko­py vte­dy, ak chce­te, aby sa spo­lu pári­li. Pokiaľ to nie je nevy­hnut­né, vyhý­baj­te sa pre­dov­šet­kým súro­de­nec­ké­mu páre­niu.

Gup­ky trpia čas­to cho­ro­ba­mi, kto­ré nevie­me diag­nos­ti­fi­ko­vať – čas­to hynú bez zjav­nej prí­či­ny a veľ­mi rých­lo. Jed­nou zo závaž­ných cho­rôb, pos­ti­hu­jú­cich tie­to ryby je bak­te­riál­ny roz­pad plu­tiev spô­so­be­ný bak­té­ria­mi Pse­udo­mo­nas,  a iný­mi. Inou cho­ro­bou je myko­bak­te­ri­ó­za, kto­rá je len veľ­mi ťaž­ko lie­či­teľ­ná. Ich­ti­of­ti­ri­ó­za – zná­ma medzi akva­ris­ta­mi ako  je menej váž­na choroba.

P. reti­cu­la­ta si istot­ne svo­je význam­né mies­to v akva­ris­ti­ke zaslú­ži a zasta­ne, veď napo­kon sú to prá­ve gup­ky, pre kto­ré sa kona­jú Maj­strov­stvá Euró­py, aj Maj­strov­stvá sve­ta, a iné medzi­ná­rod­né a  a . Exis­tu­je medzi­ná­rod­ná orga­ni­zá­cia IKGH (Inter­na­ti­ona­le Kura­to­rium -Hoch­zucht), kto­rá jed­not­li­vé orga­ni­zá­cie zaobe­ra­jú­ce sa cho­vom P. reti­cu­la­ta zdru­žu­je a koor­di­nu­je [4]. Súťa­ží sa pod­ľa vypra­co­va­né­ho štan­dar­du IHS. [5] Zväč­ša súťa­žia triá sam­če­kov, ale čoraz viac sa pre­sa­dzu­jú aj páry. Kate­gó­rie sú urče­né pod­ľa tva­ru chvos­to­vej plut­vy: trian­gel, kruh, dvoj­me­čík, dol­ný , hor­ný , rýľ, 

Lite­ra­tú­ra:

[1] http://​www​.fish​ba​se​.org/

[2] http://64.95.130.5/

[4] http://​www​.ikgh​.nl/

[5] IHS

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Technika, Údržba

Údržba akvária

Hits: 34773

Keď sme si zaob­sta­ra­li akvá­ri­um, je tre­ba sa oňho sta­rať. Nie je to kom­plet, kto­rý sa raz pri­pra­ví a potom exis­tu­je sám. Kaž­dé akvá­ri­um potre­bu­je od člo­ve­ka urči­té vstu­py – ener­giu, kto­rú je nut­né vyna­lo­žiť na zacho­va­nie živo­ta v ňom. Nie­kto­ré zása­hy sú nut­né z hľa­dis­ka fun­kcie, nie­kto­ré sú viac-​menej este­tic­ké. Medzi vyba­ve­nie na údrž­bu by som zara­dil: sieť­ky, hadi­ce, hadič­ky, drô­ten­ku, odka­ľo­va­cí zvon, ved­rá, nož­ni­ce. Vodu je tre­ba z času načas vyme­niť. Akvá­ri­um totiž nedo­ká­že zabez­pe­čiť celý kolo­beh látok, nie­kto­ré musia byť z neho odo­be­ra­né, iné pri­dá­va­né. Nie je tomu ako v prí­ro­de, kde je vo vod­ných tokoch, jaze­rách a moriach neus­tá­ly prie­tok, kto­rý pri­ná­ša nové živi­ny, a spra­co­va­né odná­ša. Exis­tu­jú síce aj prie­to­ko­vé kom­ple­xy, ale nie sú bež­né a nedo­sa­hu­jú samoz­rej­me pri­ro­dze­né roz­me­ry. V takom prí­pa­de môže­me hovo­riť o eli­mi­ná­cii pra­vi­del­ných výmen vody. Dá sa to nazvať kon­ti­nu­ál­nou výme­nou vody. Vráť­me sa však do bež­né­ho sta­vu. Ako čas­to tre­ba vymie­ňať a aké množ­stvo závi­sí od veľ­mi veľa fak­to­rov. Ak mám na mys­li bež­né akvá­ri­um rado­vé akva­ris­tu, bež­ná výme­na by nema­la pre­siah­nuť tre­ti­nu obje­mu nádr­že. Voda sa vymie­ňa za vodu čis­tú, prí­pad­ne upra­ve­nú – napr. osmó­zou. V prí­pa­de ak vám voda pení, voda je špi­na­vá ale­bo orga­nic­ky sil­ne zne­čis­te­ná. Čis­tá voda nepe­ní. Pene­nie sa môže až pri fil­trá­cii.

Far­ba vody v akvá­riu by mala byť hne­do­žl­tá až zele­ná. Aj číra priez­rač­ná čis­tá voda je nie­ke­dy zna­kom vyso­ké­ho obsa­hu škod­li­vých dusi­ta­nov. Sklo sa vply­vom osvet­le­nia a den­né­ho svet­la zaria­si. Je mož­né, že vám ho prí­sav­ní­ky, sli­má­ky “čis­tia”, napriek tomu je sklá nut­né očis­tiť. Napr. drs­nej­šou hub­kou na riad, ban­ko­ma­to­vou kar­tou ale­bo mäk­kou drô­ten­kou. Vždy daj­me dozor nato, aby sa nám do tých­to nástro­jov nedos­tal sub­strát z dna. Pre­to­že aj malé zrn­ko štr­ku doká­že účin­ne doškra­bať sklo. Mag­ne­tic­kú škrab­ka a žilet­ka majú nevý­ho­dou v tom, že sklo ľah­ko doš­kria­bu. Vod­ný kameň sa ľah­ko odstrá­ni mäk­ká drô­ten­ka. Ak chce­me a môže­me pou­žiť ché­miu, tak sa hodí kyse­li­na fos­fo­reč­ná prí­pad­ne ocot. Sil­nej­šie kyse­li­ny sú prí­liš sil­né pre naše ruky. Napr. pomo­cou han­drič­ky. Aj vte­dy pomô­že abra­zív­na drô­ten­ka. Kry­cie sklo sa rov­na­ko ľah­ko čis­tí drô­ten­kou. Čel­né sklo spre­du odpo­rú­čam čis­tiť čis­tou vodou dvo­ma han­dra­mi – jed­nou na mok­ré a dru­ho­vu na suché čis­te­nie – leštenie.

Vnú­tor­né fil­tre je potreb­né čis­tiť pomer­ne čas­to. Ako čas­to, závi­sí od mno­hých fak­to­rov. Kaž­dý akva­ris­ta sa musí naučiť odhad­núť správ­ny čas, ale dá sa pove­dať, že prie­mer­ná doba by v nor­mál­nom spo­lo­čen­skom akvá­riu, kto­ré nie je pre­ryb­ne­né moh­la, činiť 1 týž­deň. V prí­pa­de, že fil­ter nasal do seba toľ­ko čas­tíc, že je doslo­va nasa­tý na trub­ku v ňom, je ho tre­ba ihneď vyčis­tiť. Pozor, pre­to­že fil­ter doká­žu upchať aj vežov­ky malaj­ské. Raz za čas je nut­né vyčis­tiť aj lopat­ky čer­pad­la, celé zaria­de­nie fil­tra pre­myť pod vodou, vyke­fo­vať, vyraj­bať jed­not­li­vé čas­ti. Fil­trač­ný moli­tan vnú­tor­né­ho fil­tra je lep­šie neumý­vať pod tečú­cou vodou vodo­vod­nej sie­te, ale vo vode, kto­rú pred­tým zle­jem z nádr­že. Vodo­vod­ná voda by moh­la ublí­žiť bak­té­riám, kto­ré sú v moli­ta­ne. Pokiaľ umy­je­me fil­trač­nú náplň vodou z akvá­ria, prí­pad­ne vodou neob­sa­hu­jú­cou nežia­du­ce ply­ny, zacho­vá­me fil­ter funkč­ný. V inom prí­pa­de sa bak­té­rie v ňom zde­ci­mu­jú. Pokiaľ dáva­te do akvá­ria nový moli­tan, tro­chu ho zašpiň­te pomo­cou inej vlož­ky z už zabe­ha­né­ho fil­tra, ale­bo ho aspoň napus­ti­te vodou zo star­šie­ho akvá­ria. V prí­pa­de von­kaj­šie­ho fil­tra sta­čí fil­trač­ný moli­tan menej čas­to. Na začiat­ku čas­tej­šie, neskôr občas. Rov­na­ko aj fil­trač­nú vatu a ostat­né čas­ti fil­tra. Von­kaj­ší fil­ter je výhod­ný z hľa­dis­ka údrž­by, po jeho zakú­pe­ní je nut­né sa oň viac sta­rať, ale nie sú oje­di­ne­lé prí­pa­dy, kedy akva­ris­ta čis­til moli­tan po roku a všet­ko bolo v poriad­ku. Opti­mál­na veľ­kosť všet­kých fil­trov a ich zlo­žiek závi­sí od záťa­že nádr­že, jej veľ­kos­ti. O ohrie­vač sa netre­ba oso­bit­ne sta­rať, aku­rát by som ho raz začas očis­til od rias, napr. mäk­kou drôtenkou.

V prí­pa­de, že vodu vymie­ňa­me, odka­ľu­je­me, je vhod­nej­šie ohrie­vač odpo­jiť elek­tric­kú sieť, naj­mä ak vymie­ňa­me väč­šie množ­stvo. V takom prí­pa­de sa môže stať, že časť ohrie­va­ča (naj­mä so sil­nej­ším prí­ko­nom) je sil­ne roz­pá­le­ná a po dopl­ne­ní oby­čaj­ne stu­den­šej vody môže prask­núť. To či je odka­ľo­va­nie nut­né je indi­vi­du­ál­ne. Zále­ží od množ­stva rýb, ich cha­rak­te­ru, fil­trá­cie, vzdu­cho­va­nia a spot­re­by rast­lín. Ak sa vám det­ritroz­kla­da­jú­ce sa exkre­men­ty rýb a nespot­re­bo­va­né­ho krmi­va roz­má­ha, pri­stúp­te k odka­ľo­va­niu. Sú na to urče­né zvo­ny, kto­ré sú na zakon­če­né šir­ším hrd­lom, kto­ré vedie to užšej čas­ti, na kto­rú, ale­bo do kto­rej sa vkla­dá hadi­ca. Prí­pad­ne môže­te odka­liť akvá­ri­um aj samot­nou hadi­cou, ale oby­čaj­ne je to dosť neprak­tic­ké, pre­to­že hrub­šou hadi­cou vtiah­ne­te aj štrk a pie­sok, a men­šou hadi­cou zase ope­rá­cia trvá neúmer­ne dlho. Samot­ný det­rit je samoz­rej­me do urči­tej mie­ry žia­du­ci, za pred­po­kla­du, že pes­tu­je­me rast­li­ny. Pre­to­že rast­li­ny det­rit spot­re­bú­va­jú a menia ho na rast­lin­nú hmo­tu – je to vlast­ne ich potra­va. Ak máme v nádr­ži čier­ne stmav­nu­té plo­cha dna, je už det­rit v defi­ci­te kys­lí­ka a dáv­no sme ho mali odka­liť. Ak vám dob­re ras­tú vod­né rast­li­ny, je nut­né ich z času na čas pre­rie­diť. Prí­pad­ne očis­tiť od rias – mecha­nic­ky, pre­sa­diť, inak zora­diť. Rast­li­ny sa zastri­há­va­jú. Ak napr. chce­me vytvo­riť kobe­rec z vod­ných rast­lín, je dob­ré na začiat­ku stri­hať viac. Hni­lé, zažlt­nu­té lis­ty je tre­ba z akvá­ria odstra­ňo­vať. Men­šie rast­li­ny je dob­ré sadiť pin­ze­ta­mi. Pri zastri­há­va­ní odpo­rú­čam ostré nož­nič­ky. Pri kore­ňoch odstrih­ni­te rad­šej viac, sta­ré kore­ne aj tak naj­skôr zhni­jú a samot­ný ten­to pro­ces hni­tia nie je žiaduci.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Biológia rastlín, Príroda, Rastliny

Vodné rastliny

Hits: 50589

Vod­né rast­li­ny sa líšia od sucho­zem­ských rast­lín, sú adap­to­va­né na pro­stre­die pod vodou. Lis­ty vod­ných rast­lín majú prie­du­chy aj na vrch­nej, aj na spod­nej stra­ne – tak­po­ve­diac dýcha­jú obo­ma “stra­na­mi” na roz­diel od sucho­zem­ských rast­lín. Povrch sucho­zem­ských rast­lín tvo­rí kuti­ku­la, u rast­lín vod­ných tak­mer u všet­kých dru­hov chý­ba. Prav­de­po­dob­ne by naj­mä brá­ni­la difú­zii ply­nov. Plá­va­jú­ce rast­li­ny oby­čaj­ne neza­ko­re­ňu­jú, ani tie, kto­ré žijú na hla­di­ne. Kore­ne sú čo do tva­ru obdob­né ako pri sucho­zem­ských dru­hoch. Do dôsled­kov nemož­no brať za kaž­dých okol­nos­tí vodu ako bari­é­ru, pre­to­že sú vod­né rast­li­ny, kto­ré aj v pri­ro­dze­ných pod­mien­kach vyras­ta­jú nad hla­di­nu, resp. ras­tú v moča­ri­nách s níz­kou hla­di­nou vody vo veľ­kom vlh­ku. Aj v akva­ris­ti­ke sa zau­ží­val pojem sub­merz­ná for­ma a emerz­ná for­ma rast­li­ny. Sub­merz­ná for­ma ras­tie pod hla­di­nou vody, emerz­ná for­ma nad hla­di­nou. Jed­not­li­vé for­my sa čas­to líšia, okrem iné­ho tva­rom, aj far­bou. V pra­xi je v drvi­vej väč­ši­ne pou­ží­va­né nepo­hlav­né roz­mno­žo­va­nie rast­lín – odrez­ka­mi, pop­laz­mi, výhon­ka­mi apod. Sub­merz­ná for­ma môže aj v akvá­riu vyrásť do emerz­nej for­my – čas­to napr. Echi­no­do­rus. Ak je nádrž pre rast­li­nu prí­liš níz­ka, čas­to si náj­de ces­tu von. Avšak aj vod­ná rast­li­na kvit­ne a čas­to veľ­mi podob­ne ako sucho­zem­ské dru­hy. Kvet tvo­rí nie­ke­dy pod hla­di­nou, čas­tej­šie nad jej povr­chom. Pohlav­né mno­že­nie rast­lín nie je vylú­če­né, ale je prob­le­ma­tic­ké a je skôr prá­cou pre špe­cia­lis­tu. Vod­né rast­li­ny sú väč­ši­nou zele­né, nie­ke­dy čer­ve­né, fia­lo­vé, hne­do­čer­ve­né. Exis­tu­je množ­stvo dru­hov vod­ných rastlín.

Svet­lo je dôle­ži­tým fak­to­rom pre rast­li­ny – sú dru­hy tie­ňo­mil­né, napr. Mic­ro­so­rium, Vesi­cu­la­ria, dru­hy svet­lo­mil­né, napr. Sal­vi­nia, Pis­tia. Roz­die­ly sú aj v otáz­ke opti­mál­nej tep­lo­ty. Sú dru­hy, kto­ré pri rela­tív­ne malom roz­die­ly tep­lo­ty ras­tú evi­den­tne inak. Lis­ty sú hus­tej­šie pri sebe v chlad­nej­šej vode, far­ba lis­tov je tmav­šia apod. Väč­ši­na vod­ných akvá­ri­ových rast­lín má pomer­ne úzky roz­sah tep­lo­ty, v kto­rej žijú. Nie­kto­ré akvá­ri­ové dru­hy zne­sú naozaj veľ­mi níz­ke tep­lo­ty, podob­né už aj našim stu­de­no­vod­ným prí­rod­ným pod­mien­kam mier­ne­ho pás­ma. Na rast­li­ny takis­to vplý­va prú­de­nie vody. Nie­kto­ré dru­hy sú sta­va­né na sto­ja­té vody, nie­kto­ré na rých­lo tečú­ce toky. V akvá­riu je zdro­jom prú­dov vody naj­mä fil­ter a vzdu­cho­va­nie. Prú­de­nie vody znač­ne ovplyv­ňu­je deko­rá­cia, svo­ju úlo­hu zohrá­va aj sklon, reli­éf dna. Rov­né dno dáva vznik sil­nej­šie­mu prú­de­niu. Na rast­li­ny veľ­mi nebla­ho vplý­va­jú lie­či­vá pou­ží­va­né v akva­ris­ti­ke. Ich nega­tív­ny úči­nok je bohu­žiaľ dlho­do­bý. Ak máme mož­nosť, pre­saď­me aspoň časť rast­lín do inej nádr­že počas lieč­by. Aj to je dôvod na zria­de­nie samos­tat­nej karan­tén­nej nádr­že. Po pou­ži­tí lie­čiv je mož­né pou­žiť aktív­ne uhlie. Rast­li­ny akva­ris­ti pre­sá­dza­jú. naj­čas­tej­šie k tomu dochá­dza pri vege­ta­tív­nom rozmnožovaní.

Väč­šie mater­ské rast­liny neod­po­rú­čam čas­to pre­sá­dzať. Rast­li­ny môžu byť aj zdro­jom potra­vy pre ryby, sli­má­ky apod., čo je však väč­ši­nou nežia­du­ce. Čas­to sa na eli­mi­ná­ciu rias pou­ží­va­jú mla­dé prí­sav­ní­ky. Pokiaľ sú malé svo­ju úlo­hu plnia poc­ti­vo, no väč­šie sa rad­šej pus­tia do rast­lín. Sli­má­ky doká­žu takis­to požie­rať ria­sy, naj­mä ak majú nedos­ta­tok inej potra­vy, vedia sa však pus­tiť aj do rast­lín. Naj­roz­ší­re­nej­šie ampu­lá­rie rast­li­ny neže­rú. V akvá­riu svie­ti­me ume­lým svet­lom, dĺž­ka osvet­le­nia by mala byť taká ako v ich domo­vi­ne. Dôle­ži­té rov­na­ko je dodr­žia­vať pra­vi­del­nosť, 12 – 14 hodi­no­vý inter­val je nut­ný. Závi­sí od umiest­ne­nia, od toho či sme v tma­vej miest­nos­ti, aká je dĺž­ka den­né­ho svet­la a koľ­ko ho sln­ko posky­tu­je. Den­né svet­lo má inú kva­li­tu ako ume­lé svet­lo, dá sa mu iba pris­pô­so­biť. Dru­hy sú pris­pô­so­be­né rôz­ne­mu pro­stre­diu. Vod­né rast­li­ny, napo­kon rov­na­ko ako aj ich sucho­zem­ské prí­buz­né menia svoj meta­bo­liz­mus v závis­los­ti od strie­da­nia dňa a noci. Je to ich vlast­ný pri­ro­dze­ný bio­ryt­mus. Rast­li­ny cez deň pri­jí­ma­jú svet­lo, CO2, tvo­ria orga­nic­kú hmo­tu a ako ved­ľaj­ší pro­dukt tvo­ria kys­lík. Tej­to reak­cii vra­ví­me foto­syn­té­za.

V noci naopak rast­li­ny kys­lík pri­jí­ma­jú – rast­li­ny dýcha­jú a vylu­ču­jú do vody CO2. Rast­li­ny však dýcha­jú aj cez deň, pre­vlá­da však prí­jem CO2. Vply­vom dýcha­nia rast­lín v noci – pro­duk­cie CO2 sa pH v akvá­riu zvy­šu­je. Kon­cen­trá­cia CO2 stú­pa s tvrdo­s­ťou vody, tep­lo­tou vody a kle­sá s pH. Medzi základ­né fun­kcie rast­lín pat­rí mine­ra­li­zá­cia hmo­ty. Det­rit je usa­de­ná vrstva odpa­du, výka­lov rýb, sli­má­kov apod., kto­ré je nut­né roz­lo­žiť. Ten­to pro­ces, kto­rý usku­toč­ňu­jú mik­ro­or­ga­niz­my, naj­mä bak­té­rie. Rast­li­ny hra­jú pri­tom dôle­ži­tú úlo­hu, pre­to­že nie­kto­ré lát­ky doká­žu odbú­ra­vať aj ony, ale v kaž­dom prí­pa­de už mine­ra­li­zo­va­né lát­ky sú zdro­jom výži­vy pre ne. Nie­kto­ré kore­ne tvo­ria podob­ne ako lis­ty (zele­né čas­ti rast­lín) kys­lík, no za nor­mál­nych pod­mie­nok kaž­dá rast­li­na tvo­rí malé množ­stvo kys­lí­ka, kto­ré napo­má­ha aerób­nej reduk­cii hmo­ty oko­lo nich. Nie­kto­ré dru­hy doká­žu obzvlášť dob­re odčer­pá­vať z vody živi­ny, kto­ré sú pre akva­ris­tu žia­da­né, napr. Ric­cia flu­itans je ide­ál­nym bio­lo­gic­kým pros­tried­kom na zní­že­nie hla­di­ny dusič­na­nov. Podob­ný­mi schop­nos­ťa­mi oplý­va Cera­top­hyl­lum demer­sum. Obdob­ne Ana­cha­ris den­sa efek­tív­ne odčer­pá­va z vody váp­nik. Tie­to lát­ky rast­li­ny via­žu do svo­jich ple­tív a začle­ňu­jú sa do ich fyzi­olo­gic­kých pocho­dov. Vzhľa­dom na to, že čas­to ide o lát­ky pre nás akva­ris­tov nie prí­liš víta­né, je táto schop­nosť cenná.

Vplyv fil­tro­va­nia a naj­mä vzdu­cho­va­nia na rast rast­lín je viac-​menej nega­tív­ny. Nedá sa to jed­no­znač­ne pove­dať, ale fil­tro­va­nie, kto­ré čerí hla­di­nu, a teda aj vzdu­cho­va­nie je pre rast rast­lín nežia­du­ce, pre­to to nepre­há­ňaj­me. Udr­žia­vať akvá­ri­um cel­kom bez fil­trá­cie nechaj­me rad­šej na špe­cia­lis­tov, ja sám mám nie­koľ­ko takých akvá­rií. Rast­li­ny však môžu meniť aj far­bu. Vod­né rast­li­ny, ostat­ne podob­ne ako ich sucho­zem­ské prí­buz­né, oplý­va­jú vďa­ka chlo­ro­fy­lu pre­dov­šet­kým zele­ným sfar­be­ním. Avšak aj jeden jedi­nec môže vyka­zo­vať v prie­be­hu onto­ge­né­zy zme­ny. Fia­lo­vá far­ba inak zele­ných rast­lín má prí­či­nu vo veľ­kom množ­stve svet­la, žívín.

Sade­nie rastlín

V prvom rade by sme mali dodr­žať, že veľ­ké jedin­ce (dru­hy) sadí­me doza­du a men­šie dopre­du. Vyva­ruj­me sa tiež sade­niu pres­ne do stre­du nádr­že. Rov­na­ko s citom nará­baj­me so symet­ri­ou. Kore­ne skrá­ti­me ostrý­mi nož­nič­ka­mi na 1 – 2 cm (nie u rodu Anu­bias, Cryp­to­co­ry­ne) a pri sade­ní sa vyva­ruj­me ich poško­de­niu. Všet­ky kore­ne by mali byť v dne, žiad­ne trčia­ce kore­ne nie sú žia­du­ce. Pri nie­kto­rý rast­li­nách, kto­ré majú kore­ňo­vý sys­tém dob­re vyvi­nu­tý, napr. Echi­no­do­rus, zasa­de­nú rast­li­nu po zasa­de­ní mier­ne povy­tiah­ne­me – kore­ňo­vý krčok by mal troš­ku vyčnie­vať. V prí­pa­de odrez­kov je vhod­né, aby sme zasa­di­li rast­li­nu tak, aby sme nesa­di­li holú ston­ku, ale aby doslo­va spod­né lis­ty boli zafi­xo­va­né do dna. Vod­ná rast­li­ny tak zís­ka opo­ru, bude mať ove­ľa lep­šiu stav­bu. Plá­va­jú­ce rast­li­ny hla­di­ny Lim­no­bium, Pis­tia, Ric­cia, Sal­vi­nia voľ­ne pokla­dá­me na hla­di­nu, iné plá­va­jú­ce rast­li­ny voľ­ne hodí­me do vody. Nie­kto­ré z nich sú schop­né zako­re­niť, avšak nie dlho­do­bo. Ric­cia napr. sa dá cel­kom efekt­ne pou­žiť ako kobe­rec na dno. Keď­že sama ma ten­den­ciu vyplá­vať na hla­di­nu, je nut­né ju neja­ko zachy­tiť – napr. o plo­ché kame­ne. Mic­ro­so­rium, Anu­bias sa pri­pev­ňu­jú ku dre­vu, na fil­ter. Najv­hod­nej­šia na to je sple­ta­ná šnú­ra z rybár­ske­ho obcho­du. Ak kúpi­me rast­li­ny v obcho­de, prav­de­po­dob­ne budú zasa­de­né v koší­koch a v mine­rál­nej vate. Tie­to sa do akvá­ria neho­dia, naj­mä nie skal­ná vata, pre­to vod­né rast­li­ny vybe­rie­me z koší­kov a zba­ví­me ich pre­dov­šet­kým mine­rál­nej vaty. Výži­va rast­lín, hno­je­nie Rast­li­ny sa zís­ka­va­jú ener­giu via­ce­rý­mi spô­sob­mi. Ich pri­ro­dze­ným zdro­jom ener­gie je CO2 – oxid uhli­či­týsvet­lo. Sta­čí si spo­me­núť na foto­syn­té­zu zo ško­ly. Ak majú rast­li­ny dosta­tok CO2, nedo­ká­žu ho zužit­ko­vať pri nedos­tat­ku svet­la. Ak rast­li­ny majú dosta­tok svet­la, pri defi­ci­te CO2 ho nedo­ká­žu dosta­toč­ne využiť. Ak však sú obe hod­no­ty opti­mál­ne, je to veľ­ký pred­po­klad pre veľ­mi úspeš­ný rast našich rast­lín. V pora­dí dôle­ži­tos­ti by som svet­lo posta­vil pred CO2. Pre úspeš­ný rast rast­lín tre­ba kva­lit­né osvet­le­nie.

V prí­pa­de, že vidí­me pro­duk­ciu kys­lí­ka rast­li­na­mi – tvo­ria­ce sa bub­lin­ky čerstvé­ho kys­lí­ka, kon­cen­trá­cia kys­lí­ka v bun­ke stúp­la nad 40 mg/​l. Pre úspeš­nej­ší rast rast­lín je veľa krát vhod­né siah­nuť po dopl­ne­ní výži­vy. Ku zvý­še­né­mu pri­jí­ma­niu živín – ener­gie pris­pie­va aj prú­de­nie vody. Výži­vu rast­li­ny dostá­va­jú aj vo for­me odpad­ných látok – výka­lov rýb. Aj nádr­že tzv. holand­ské­ho typu (rast­lin­né) čas­to krát obsa­hu­jú neja­ké ryby, kto­ré slú­žia prá­ve na neus­tá­le obo­ha­co­va­nie živi­na­mi. V tom­to prí­pa­de skôr tými sto­po­vý­mi. V prí­pa­de, že sa vo vode nachá­dza nedos­ta­tok CO2 a rast­li­ny doká­žu z hyd­ro­ge­nuh­li­či­ta­nov ten­to zís­kať, môže dôjsť ku bio­gén­ne­mu odváp­ne­niu – vyzrá­ža­nie neroz­pust­né­ho uhli­či­ta­nu vápe­na­té­ho na povr­chu lis­tov. Pri­jí­ma­nie hyd­ro­ge­nuh­li­či­ta­nov je však ener­ge­tic­ky nároč­nej­šie. Akvá­ri­um má čas­to dosta­tok živín vo for­me exkre­men­tov rýb. Humí­no­vé kyse­li­ny sú lát­ky, kto­ré sa naj­mä v prí­ro­de bež­ne nachá­dza­jú vo vode. Sú to pro­duk­ty lát­ko­vej pre­me­ny dre­va, pôdy, lis­tov, čas­tí rast­lín. Z hľa­dis­ka využi­tia pre akva­ris­ti­ku je zau­jí­ma­vé pou­ži­tie dre­valis­tov, prí­pad­ne šišiek, škru­pín ore­chov apod. Sú nesmier­ne dôle­ži­té pre rast­li­ny, pre­to­že doká­žu byť ener­ge­tic­kým mos­tom medzi zdro­jom výži­vy a rast­li­nou. Vďa­ka tým­to orga­nic­kým kom­ple­xom doká­že rast­li­na zís­kať to, čo je prí­ro­da ponú­ka. Je to podob­ná fun­kcia ako majú bio­f­la­vo­no­idy pre vita­mín C. Dar­mo bude­me pri­jí­mať mega­dáv­ky vita­mí­nov ak ich telo nedo­ká­že zužit­ko­vať. Humí­no­vé kyse­li­ny sa tvo­ria v prí­ro­de v pôde. Žele­zo vo vode za nor­mál­nych pod­mie­nok veľ­mi rých­lo oxi­du­je na for­mu nevy­uži­teľ­nú pre rastliny.

Fil­ter je doslo­va požie­rač žele­za. Ak sa však via­že v che­lá­toch, v orga­nic­kých kom­ple­xoch, je prí­stup­né rast­li­nám. Ide o Fe2+, aj Fe3+, a prá­ve humí­no­vé kyse­li­ny sú sub­strá­tom, v kto­rom sa môže žele­zo uplat­niť pre rast­li­ny. Nedos­ta­tok žele­za spô­so­bu­je chlo­ró­zu, kto­rá sa pre­ja­vu­je sla­bým ple­ti­vom – sklo­vi­tý­mi lis­ta­mi, žlt­nu­tím naj­mä od okra­jov podob­ne ako aj u sucho­zem­ských rast­lín. Mine­rá­ly a sto­po­vé lát­ky sú zís­ka­va­né pri­ro­dze­nou ces­tou z vody a z det­ri­tu. Sto­po­vé lát­ky sú lát­ky, prv­ky, kto­ré nie sú nevy­hnut­né vo veľ­kom množ­stve, ale iba v níz­kych (sto­po­vých) kon­cen­trá­ciách – napr. Zn, Mn, K, Cu. Nie­kto­ré z tých­to prv­kov sú vo vyš­ších kon­cen­trá­ciách škod­li­vé až jedo­va­té. Det­rit je hmo­ta, tvo­re­ná mik­ro­or­ga­niz­ma­mi orga­nic­kou hmo­tou odum­re­tých rast­lín, výka­lov rýb apod. V prí­pa­de rast­lin­né­ho akvá­ria je čas­to kame­ňom úra­zu prá­ve obsah mine­rál­nych látok. Naj­lep­ší spô­sob ako toho dosiah­nuť sú ryby. Mik­ro­or­ga­niz­my – naj­mä nit­ri­fi­kač­né a denit­ri­fi­kač­né bak­té­rie roz­kla­da­jú hmo­tu na lát­ky využi­teľ­né rast­li­na­mi. Rast­li­ny ten­to zdroj ener­gie využí­va­jú naj­mä pomo­cou kore­ňov. Nie­kto­ré sú schop­né via­zať viac NO3 – dusič­na­nov napr. Cera­top­hyl­lum demer­sum, Ric­cia flu­itans. Veľa z nás má zdro­jo­vú vodu obsa­hu­jú­cu vyso­ké množ­stvo dusič­na­nov. Nor­ma pit­nej vody o maxi­mál­nej hod­no­te je dosť vyso­ká pre akva­ris­ti­ku, nevhod­né naj­mä pre nové akvá­ri­um. Vďa­ka pomer­ne vyso­ké­mu obsa­hu dusí­ka potom môže ľah­šie dôjsť ku tvor­be toxic­ké­ho amo­nia­ku.

Cyk­lus dusí­ka trvá nie­čo vyše mesia­ca, tak­že dusič­na­no­vý ani­ón pri­da­ný dnes putu­je eko­sys­té­mom akvá­ria viac ako mesiac, kým ho opus­tí. Denit­ri­fi­kač­né a nit­ri­fi­kač­né pro­ce­sy sú pomer­ne zlo­ži­té, zau­jí­ma­vé aj pre lai­ka je snáď fakt, že sa ako pro­dukt tých­to reak­cií tvo­rí aj plyn­ný dusík N2. Ten samoz­rej­me uni­ká do atmo­sfé­ry – von z nádr­že. Denit­ri­fi­kač­né bak­té­rie sa nachá­dza­jú vo fil­tri. Tak ako píšem v člán­ku o fil­tro­va­ní, je nevhod­né fil­trač­né vlož­ky pod­ro­bo­vať tečú­cej vode z bež­né­ho vodo­vo­du. Pre­to, aby sme neza­bi­li naše roz­vi­nu­té bak­té­rie je vhod­nej­šie umý­vať moli­tan vo vode neob­sa­hu­jú­cej chlór a ostat­né ply­ny pou­ží­va­né vo vodo­vod­nej sie­ti. Na trhu exis­tu­jú­ce pro­duk­ty, kto­ré obsa­hu­jú bak­té­rie, kto­ré sa pri­dá­va­jú do fil­tra. Na trhu sú dostup­né rôz­ne pro­duk­ty hno­jív a výži­vo­vých dopl­n­kov pre rast­li­ny. Neod­po­rú­ča sa kom­bi­no­vať hno­ji­vá ani rôz­nych firiem ani výrob­kov jed­nej fir­my. Mecha­nic­ky zachy­te­né čas­ti z fil­tra pou­ží­vam ako hno­ji­vo aj do kve­ti­ná­čov sucho­zem­ských rast­lín. Fil­ter ako oxi­dant oby­čaj­ne obsa­hu­je množ­stvo látok, hod­not­né je naj­mä žele­zo, kto­ré je bal­za­mom pre čas­to chu­dob­né pôdy v črep­ní­koch. Táto hmo­ta, je okrem toho tak­po­ve­diac natrá­ve­ná, tak­že sa v pôde pomer­ne rých­lo rozkladá. 

Raše­li­na zni­žu­je pH aj tvrdo­sť vody, vode posky­tu­je humí­no­vé kyse­li­ny a iné orga­nic­ké lát­ky. PMDD je sve­to­vo veľ­mi roz­ší­re­né tak­po­ve­diac neko­merč­né hno­ji­vo. Mie­ša sa zo síra­nu dra­sel­né­ho, hep­ta­hyd­rá­tu síra­nu horeč­na­té­ho, dusič­na­nu dra­sel­né­ho a sto­po­vých látok: B, Ca, Cu, Fe, Mn, Mo, Zn, kto­ré sú vo for­me orga­nic­ké­ho kom­ple­xu. Je to vhod­ná kom­bi­ná­cia, v kto­rej sú sto­po­vé lát­ky asi naj­dô­le­ži­tej­šie. CO2 ne pri­dá­vam pomo­cou zná­me­ho pro­ce­su kva­se­nia. Sta­čí však na to fľa­ša, do kto­rej nale­je­me tak­mer po vrch vodu, pri­dá­me drož­die (kvas­ni­ce) a cukor. Vodu na začia­tok odpo­rú­čam tep­lej­šiu (oko­lo 35°C). Fľa­šu uzat­vo­rím vrch­ná­kom, v kto­rom mám otvor pre hadič­ku, kto­rá na dru­hom kon­ci kon­čí v akvá­riu, kde je zakon­če­ná vzdu­cho­va­cím kame­ňom, ale­bo lipo­vým driev­kom. Pou­žiť sa dá úspeš­ne aj ciga­re­to­vý fil­ter. Prí­pad­ne hadič­ka kon­čí v akvá­ri­ovom fil­tri, cez kto­rý sa roz­stre­ku­je do vody. Taký­to dáv­ko­vač CO2 doká­že pro­du­ko­vať 3 – 5 týž­dňov oxid uhli­či­tý. Má to však chy­bu v tom, že nie je ošet­re­ný pro­ti náh­le­mu vzo­stu­pu pro­duk­cie CO2. V noci je lep­šie CO2 tak­to do nádr­že nepum­po­vať. Na pro­duk­ciu CO2 sa hodia aj bom­bič­ky z fľa­še na výro­bu sódy. Na trhu exis­tu­jú rôz­ne difú­ze­ry CO2. Ja pou­ží­vam CO2 fľa­šu, na kto­rej je redukč­ný ven­til a “ihlo­vý” (bicyk­lo­vý) ven­til, z kto­ré­ho ide hadič­ka do kanis­tra v akvá­riu. Fun­gu­je to tak, voda si “vypý­ta” toľ­ko CO2, koľ­ko “potre­bu­je”. Tak dosiah­nem maxi­mál­ne roz­um­né nasý­te­nie akvá­ria oxi­dom uhli­či­tým. Redukč­ný ven­til je nato, aby zní­žil tlak na 5 atmo­sfér. Ihlo­vý ven­til vo vše­obec­nos­ti je na to, aby tlak zní­žil na mie­ru vhod­nú do oby­čaj­nej ten­kej akva­ris­tic­kej hadič­ky. Exis­tu­jú aj nor­mál­ne ihlo­vé ven­ti­ly, ja však pou­ží­vam ven­til, kto­rý pou­ží­va­jú cyk­lis­ti na hus­te­nie pneuma­tík. Nesto­jí ani 10 €. Redukč­né ven­ti­ly exis­tu­jú rôz­ne, sú aj také, kto­ré na výstu­pe ponú­ka­jú tlak CO2, kto­rý môže ísť rov­no do nádr­že. Kom­bi­no­vať sa dá pomo­cou elek­tro­mag­ne­tic­kých ven­ti­lov, kto­ré by sa otvo­ril pod­ľa spí­na­ča. Ja si to ria­dim tak, že CO2 napus­tím vždy ráno. Neod­po­rú­čam sýtiť akvá­ri­um sústav­ne, tla­čiť do vody oxid uhli­či­tý cez otvo­re­né ven­ti­ly napr. cez roz­stre­ko­va­nie pomo­cou fil­tra. V kaž­dom prí­pa­de, či už pri zakú­pe­ní komerč­né­ho pro­duk­tu, ale­bo vlast­né­ho rie­še­nia, tre­ba mať na zre­te­li, že difú­zia ply­nov vo vode je rádo­vo 4 krát niž­šia ako vo vzdu­chu. Čiže podob­ne ako kys­lík, aj CO2 je pri­ja­té vo vyš­šom množ­stve za pred­po­kla­du tvor­by men­ších bub­li­niek. Hen­ry­ho zákon hovo­rí, že kon­cen­trá­cia roz­pus­te­né­ho ply­nu je pria­mo úmer­ná par­ciál­ne­mu tla­ku ply­nu nad jej hla­di­nou – je to v pod­sta­te ana­ló­gia ku osmo­tic­kým javom.

Use Facebook to Comment on this Post