Hits: 31654

Sprá­va­nie rýb môže kaž­dý z nás pozo­ro­vať. Svo­jím sprá­va­ním vlast­ne ryby s nami komu­ni­ku­jú. Keď­že nedo­ká­že­me zachy­tiť ich prí­pad­né zvu­ko­vé pre­ja­vy, nemá­me inú mož­nosť. Ak sa nie­čo dozvie­me o ich sprá­va­ní, bude­me vedieť im lep­šie pomôcť, pomô­že nám to v odha­de ich kon­dí­cie, vo fyzi­olo­gic­kých potre­bách apod. Pre­to sa posna­žím pre­dos­trieť vám zopár svo­jich postre­hov. Cel­ko­vé sprá­va­nie rýb je dru­ho­vo špe­ci­fic­ké, napr. laby­rint­ky sú za bež­ných pod­mie­nok pokoj­né, tet­ro­vi­té sú čas­to hej­no­vé, spo­lo­čen­ské typy. Nie­kto­ré ryby svoj život­ný pries­tor nachá­dza­jú v rôz­nych čas­tiach vod­né­ho stĺp­ca. Sum­če­ky obý­va­jú pre­važ­ne dno, tet­ry plá­va­jú v stre­de akvá­ria, dánia v hor­nej čas­ti, mren­ky prak­tic­ky v celom vod­nom stĺp­ci. Ryby sa z času na čas otie­ra­jú o pev­ný pod­klad. V prí­pa­de, že túto akti­vi­tu zvý­šia, zrej­me nepôj­de o sociál­ne sprá­va­nie, ale o vzni­ka­jú­cu, prí­pad­ne už jes­tvu­jú­cu ples­ňo­vú ale­bo inú náka­zu napá­da­jú­cu povrch tela.

V prí­pa­de, že máme v nádr­ži prí­liš malý počet rýb, môžu sa sprá­vať vyľa­ka­ne a bojaz­li­vo. Situ­ácia závi­sí od stav­by akvá­ria – deko­rá­cie, roz­miest­ne­nia rast­lín, ich veľ­kos­ti, mor­fo­ló­gie, veľ­kos­ti akvá­ria, no samoz­rej­me aj od oko­li­tých rýb. V takom prí­pa­de je zrej­me vhod­né zasiah­nuť, zvý­šiť počet úkry­tov (nie­ke­dy ale aj zní­žiť, ale­bo zme­niť), nechať viac zarásť nádrž, prí­pad­ne šetr­nej­šie zapí­nať osvet­le­nie, zní­žiť tok fil­tra, vzdu­cho­va­nia, ale­bo jed­no­du­cho zvý­šiť počet rýb v akvá­riu. Pozor však, nie­kto­ré dru­hy rýb sú vyslo­ve­nie bojaz­li­vé, prí­pad­ne sa vyzna­ču­jú viac-​menej noč­ným živo­tom – napr. via­ce­ré dru­hy sumcovitých.

Ryby aj rast­li­ny rea­gu­jú na svet­lo viac-​menej pozi­tív­ne. Rast­li­ny foto­syn­te­ti­zu­jú a dýcha­jú, prí­pad­ne sa obra­ca­jú za svet­lom atď. Ryby počas dostat­ku svet­la inten­zív­ne plá­va­jú, vyko­ná­va­jú väč­ši­nu akti­vít. Sve­tel­né šoky nezná­ša­jú, pre­to nie­kto­rí akva­ris­ti pou­ží­va­jú stmie­va­če – takým­to spô­so­bom zmier­ňu­jú prí­pad­ný náh­ly prí­sun svet­la. Imi­tu­je sa tým východ a západ sln­ka. Kaž­do­pád­ne pomô­že, ak ume­lé osvet­le­nie zapne­me ešte pre zotme­ním. Hor­ší prí­pad totiž je náh­ly prí­sun svet­la, ako jeho náh­ly nedos­ta­tok. Pomô­že aj to, ak najprv zapne­me stol­nú lam­pu mimo akvá­ria (slab­ší zdroj svet­la), prí­pad­ne lus­ter, a nako­niec samot­né svet­lo nad akvá­ri­om. Na náh­ly nárast svet­la rea­gu­jú ryby podráž­de­ne – prud­ko začnú plá­vať, nie­kto­ré dru­hy sa sna­žia vysko­čiť, vte­dy môže dôjsť k úra­zu spô­so­be­né­ho deko­rá­ci­ou. Ryby nie sú síce schop­né zatvo­riť oči, ale v noci spia. Zjav­ne to závi­sí na množ­stve svet­la – ove­ľa viac ako na zacho­va­ní pri­ro­dze­né­ho strie­da­nia napr. 12 hodi­no­vé­ho cyk­lu. Čiže, tým že svie­ti­me viac než je pri­ro­dze­né, resp. nepra­vi­del­ne, ryby una­vu­je­me, pre­to­že ich núti­me nespať. Drvi­vá väč­ši­na dru­hov mení v noci aj svo­je sfar­be­nie – strá­ca sa kon­trast, fareb­nosť, cel­ko­vo oby­čaj­ne ryba stmavne.

Je zau­jí­ma­vé ako sa ryby budia. Je zná­me, že mno­hé dru­hy sa sko­ro ráno trú. Nie­kto­ré dru­hy sa zobú­dza­jú veľ­mi rých­lo, iné naopak veľ­mi ťaž­ko. Ľah­ko to môže­me vypo­zo­ro­vať počas noci, keď zra­zu zasvie­ti­me. Živo­rod­ky, tet­ry, mren­ky nám zakrát­ko potom oži­jú, pri­čom ska­lá­rom, ostat­ným cich­li­dám pre­bú­dza­nie bude trvať ove­ľa dlh­šie – ako­by neochot­ne. Sprá­va­nie rýb ovplyv­ňu­je aj roč­né obdo­bie. My to len veľ­mi ťaž­ko vie­me napo­dob­niť. V prí­ro­de čas­to dochá­dza k roz­mno­žo­va­niu na kon­ci obdo­bia sucha, ryby sa čas­to vyví­ja­jú počas prvých dní daž­ďo­vé­ho obdo­bia. Pre väč­ši­nu dru­hov je naj­pri­ro­dze­nej­šia doba na tre­nie v zaja­tí jar. Vte­dy je aj ich hor­mo­nál­na akti­vi­ta pohlav­ných fun­kcií na naj­vyš­šej úrov­ni. Tre­ba si uve­do­miť, že dru­hy, kto­ré cho­vá­me sú z tro­pic­kých a subt­ro­pic­kých oblas­tí, kde nie sú roč­né obdo­bia ako u nás. Pre­to, ak chce­me byť dôsled­ný, dbaj­me na túto skutočnosť.

V prí­ro­de je čas­tá pro­mis­ku­ita, nie­kto­ré dru­hy sú však ver­né – tvo­ria páry na celý život. Ten­to jav je čas­tý u ame­ric­kých cich­líd. Počas obdo­bia páre­nia, kto­ré môže byť časo­vo ohra­ni­če­né, ale nemu­sí sa ryby samoz­rej­me sprá­va­jú inak. Čas­to menia aj svo­je sfar­be­nie. V tom­to obdo­bí je jas­nej­šie, kraj­šie, naj­mä samec sa sna­ží uká­zať pred samič­kou v plnej krá­se. Napr. sam­ce gupiek Poeci­lia reti­cu­la­ta pre­na­sle­du­jú samič­ky čas­to hodi­ny a hodi­ny. Kaž­do­pád­ne sprá­va­nie počas páre­nia, a sna­žia­ce sa o zís­ka­nie priaz­ne je spre­vá­dza­né zní­že­nou obo­zret­nos­ťou voči nebez­pe­čen­stvu, sam­ce sú čas­to krát ako­by v tran­ze, tre­pú celým telom, naj­mä plut­va­mi, neus­tá­le zís­ka­va­jú vhod­nej­ší pozí­ciu pre oči vyhliad­nu­tej samič­ky, resp. pre via­ce­ro samíc. Doslo­va sa pred­bie­ha­jú v pred­vá­dza­ní, na obdiv vysta­vu­jú čo naj­viac. Samot­ný roz­mno­žo­va­cí akt takis­to pre­bie­ha rôz­ne. Napr. samič­ka po neus­tá­lom pre­na­sle­do­va­ní vypúš­ťa ikry do voľ­nej vody a samec rea­gu­je vylu­čo­va­ním sper­mií rov­na­ko do voľ­né­ho pries­to­ru. Ikry môžu ryby lepiť na lis­ty, na kame­ne, do vrch­nú stra­nu kve­ti­ná­ča zospo­du, fan­tá­zií sa medze nekla­dú. Avšak vrá­tim sa k sprá­va­niu – nie­kto­ré dru­hy sa pred vypus­te­ním pohlav­ných buniek pri­blí­žia k sebe, bruš­ka­mi sa dot­knú a vte­dy nasta­ne prud­ké trhnu­tie, počas kto­ré­ho dôj­de k oplod­ne­niu. Ale­bo sam­ček pre­ho­dí časť svoj­ho tela cez samič­ku, nasta­ne prud­ké trhnu­tie a situ­ácia je podobná.

Pri roz­mno­žo­va­ní papu­ľov­cov pozo­ru­je­me z náš­ho pohľa­du orál­ny sex. Samič­ka pri ňom vypúš­ťa ikry, samec vypúš­ťa sper­mie, oba­ja tie­to pro­duk­ty nabe­ra­jú do úst, samec ich napo­kon oby­čaj­ne pre­ne­chá samič­ke. Pome­no­va­ním papu­ľov­ce sa ozna­ču­jú dru­hy, kto­ré držia svo­je potom­stvo v úst­nej duti­ne – v papuľ­ke. Nepat­ria sem len cich­li­dy, ale aj nie­kto­ré bojov­ni­ce. Zau­jí­ma­vé sprá­va­nie – pre­jav džen­tl­men­stva pozo­ru­je­me u bojov­níc, o kto­rých je zná­me, že sam­ce zvá­dza­jú neľú­tost­né boje. Avšak bojov­ni­ca pomo­cou laby­rin­tu dýcha atmo­sfé­ric­ký kys­lík, a keď počas také­ho­to boja naň­ho doľah­ne bio­lo­gic­ká potre­ba, boj na chví­ľu utích­ne a sok úpl­ne akcep­tu­je svoj­ho pro­tiv­ní­ka, keď sa ide na hla­di­nu nadých­nuť. Potom boj pokračuje.

Drvi­vá väč­ši­na dru­hov rýb sa nesta­rá o svo­je potom­stvo po akte oplod­ne­nia. No z dru­hov, kto­ré tak činia, väč­ši­nou sa v prvej fáze sta­rá o potom­stvo samič­ka, neskôr pre­be­rá zod­po­ved­nosť skôr sami­ca. Avšak čas­to sa pri afric­kých papu­ľov­coch sta­ne, že rodi­čov­ský inštinkt im vydr­ží len počas doby, kým ma samič­ka mla­dé v papu­li, naj­mä pri mala­ws­kých dru­hoch. Tan­ga­nic­ké cich­li­dy a pre­dov­šet­kým ame­ric­ké cich­li­dy majú vyš­šiu potre­bu po odcho­va­ní potom­stva. Čas­to svo­je mla­dé držia v papu­li, nie­ke­dy ich vypus­tia a zno­vu nabe­rú, jed­nak ich učia pre­žiť, jed­nak tak robia, dokiaľ ich vlá­dzu vôbec udr­žať. Názor­ným prí­kla­dom je rod Neolam­pro­lo­gus, kto­rý urput­ne brá­ni svo­je potom­stvo voči votrel­com. Neuve­ri­teľ­ne bojov­ne sa doká­že sprá­vať voči neškod­ným prí­sav­ní­kom. Zau­jí­ma­vým sprá­va­ním pri ochra­ne vlast­né­ho potom­stva pri prin­cez­nách (Neolam­pro­lo­gus bri­char­di). U nich je zná­me, že svo­je potom­stvo doká­žu nie­len úspeš­ne brá­niť, ale dokon­ca star­ší potom­ko­via pomá­ha­jú nie­ke­dy brá­niť mlad­šie potom­stvo. Sám som bol neraz sved­kom pomer­ne komic­ké­ho javu, kedy 0.5 cm jedin­ce spo­mí­na­nej Neolam­pro­lo­gus bri­char­di zastra­šo­va­li 10 – 20 cm jedin­ce iných dru­hov, čím pomá­ha­li naj­mä rodi­čom chrá­niť ešte men­šie dru­hy. Ten­to jav nepo­zo­ru­jem, keď cho­vám prin­cez­ny v samos­tat­nej nádr­ži. Avšak aj v nej pozo­ru­jem jav, kto­rý popi­su­jem na inom mies­te. Keď totiž prin­cez­ny dospe­jú, doká­žu sa až fyzic­ky lik­vi­do­vať veľ­mi úspešne.

Ak si kla­die­te logic­kú otáz­ku, pre­čo mečov­ky, pla­ty, tet­ry, aj cich­li­dy si čas­to svo­je potom­stvo požie­ra­jú a násled­ne sa zno­vu vrha­jú do roz­mno­žo­va­nia, tak vedz­te že je tomu tak pre­to­že akvá­ri­um posky­tu­je iba malý život­ný pries­tor. Keď poro­dí živo­rod­ka v prí­ro­de, ale­bo keď sa vypu­dia ikry, resp. rozp­lá­va plô­dik, vo vod­nom toku, v jaze­re je dosta­tok pries­to­ru na to, aby sa ikry, ryby v tom obje­me stra­ti­li – zachrá­ni­li. V akvá­riu sú ich mož­nos­ti obmedzené.

Riva­li­ta medzi ryba­mi exis­tu­je. Väč­ši­nou sa jed­ná o vnút­rod­ru­ho­vú, ale nie je nezná­ma ani medzid­ru­ho­vá. Jes­tvu­jú medzi ryba­mi nezná­šan­li­vé dru­hy, kto­ré nezne­sú pri sebe v akvá­riu niko­ho. Vše­obec­ne sa za také­to pova­žu­jú mäsož­ra­vé pira­ne. Na samot­né pira­ne je v ich domo­vi­ne vyví­ja­ný tiež pre­dač­ný tlak. Domá­ci majú väč­ší rešpekt pred iný­mi druh­mi ako sú pira­ne. Aj v akvá­riu sú ale dru­hy, s kto­rý­mi sú schop­né pira­ne exis­to­vať za urči­tých pod­mie­nok. V prvom rade nesmú byť hlad­né, z čoho vyplý­va že sa roz­ho­du­jú pod­ľa dostup­nos­ti potra­vy, ak jej majú dosta­tok, doká­žu naží­vať s bež­ný­mi druh­mi rýb. Vhod­né sú napr. Astro­no­tu­sy, Hemic­hro­mi­sy. Názna­ky riva­li­ty, kon­ku­ren­cie môže­me vidieť aj pri mie­ru­mi­lov­ných dru­hoch. Čas­to sa snáď aj z komerč­ných dôvo­dov ozna­ču­jú nie­kto­ré dru­hy za dru­hy takz­va­ne spo­lo­čen­ské – mys­lí sa tým, že ich bojov­nosť medzi sebou je mini­mál­na. Zara­dil by som sem napr. dánia, kar­di­nál­ky, neón­ky, gup­ky, mečov­ky, black­mol­ly, gura­my. Iné dru­hy sú viac nezná­šan­li­vé, iné menej. Ako som spo­mí­nal na inom mies­te – napr. nie­kto­ré ame­ric­ké cich­li­dy sú nezná­šan­li­vé voči všet­kým, aj voči svoj­mu dru­hu, aj voči iným dru­hom. Naopak u veľa afric­kých cich­líd sa riva­li­ta pre­ja­vu­je naj­mä v rám­ci jed­né­ho dru­hu. Typic­kým prí­kla­dom sú Trop­he­usy.. Nie­ke­dy sa však sta­ne, že sam­ca nie­kto­ré­ho dru­hu si vez­mú ostat­né dru­hy na paš­kál via­ce­ré jedin­ce a ten­to jedi­nec má, ak si to nevšim­ne­me, zrej­me zrá­ta­né. Napo­kon ak neja­ká ryba dosta­ne tým­to spô­so­bom zabrať, je mož­né že sa sta­ne apa­tic­kou – až do takej mie­ry, že ďal­šie úto­ky rezig­no­va­ne zná­ša – vlast­ne čaká na smrť ubi­tím – nedo­ká­že sa brá­niť. Boje medzi sebou zvá­dza­jú ryby o potom­stvo, o potra­vu, o pries­tor atď. Pre­ja­vy sú rôz­ne, od mier­nych až po suro­vé nekom­pro­mis­né. Také­to sprá­va­nie je závis­lé aj od veku, čím sú ryby star­šie, tým tole­ru­jú menej. Napr. Neolam­pro­lo­gus bri­char­di je druh, kto­rý je priam rodin­ným vzo­rom v mla­dom veku, no ako mla­dé prin­cez­né dospie­va­jú, začnú sa u nich pre­ja­vo­vať nevra­ži­vosť. Doslo­va lik­vi­dač­né sprá­va­nie.

Na to, aby sa agre­si­vi­ta medzi jedin­ca­mi zní­ži­la, je vhod­né zvý­še­nie množ­stva úkry­tov. Pre afric­ké cich­li­dy pla­tí, že agre­si­vi­tu napr. rodov Trop­he­us, Pse­udot­rop­he­us eli­mi­nu­je väč­šie množ­stvo jedin­cov rov­na­ké­ho dru­hu. Toto množ­stvo však musí byť dosta­toč­né, pre­to­že inak je mož­né, že docie­li­me opak. Pre Trop­he­usy je odpo­rú­ča­ný mini­mál­ny počet, desať cho­va­ných jedin­cov v jed­nom akvá­riu. Dôle­ži­tý je aj pomer pohla­ví, odpo­rú­ča­ný je v tom­to prí­pa­de tri sam­ce ku sied­mim sami­ciam. Pre mbu­na cich­li­dy odpo­rú­čam kom­bi­ná­ciu jeden sam­ce na dve – tri sami­ce. V prí­pa­de nedos­tat­ku pries­to­ru hro­zí naj­mä u nie­kto­rých väč­ších dru­hov prí­liš­ná agre­si­vi­ta – kom­bi­ná­cia dvoch sam­cov akar mod­rých s jed­nou sami­cou je v malom pries­to­re nežia­du­ca, podob­ne ako kom­bi­ná­cia dvoch samíc akar a jed­né­ho sam­ca. Napr. aj na prvý pohľad mie­ru­mi­lov­né sam­ce mečov­ky mexic­kej, doká­žu medzi sebou vytvá­rať prí­snu hie­rar­chiu, v kto­rej prí­pad­né slab­šie jedin­ce sú utlá­ča­né. U nie­kto­rých dru­hov exis­tu­je sociál­na hie­rar­chia, kde je pánom domi­nant­ný samec, prí­pad­ne domi­nant­ná sami­ca. U dru­hov, kde je sil­ný pre­jav von­kaj­šie­ho pohlav­né­ho dimor­fiz­mu, môže napriek tomu vyvo­lať fakt, že sam­ce sú čas­to sfar­be­né ako sami­ce. Ak však domi­nant­ný samec pre­sta­ne exis­to­vať v prí­tom­nos­ti pred­tým rece­sív­nych sam­cov, môže sa stať, že naraz sa zra­zu sfar­bí aj nie­koľ­ko ďal­ších sam­cov. Situ­ácia sa môže neskôr zopa­ko­vať, keď si opäť vybo­ju­je neja­ký samec výsad­nú domi­nan­ciu, a “nedo­vo­lí” ostat­ným sam­com byť vyfar­be­ný­mi ako sam­ce. Pri roz­mno­žo­va­ní sa stá­va, že domi­nant­ný samec sa trie s nie­koľ­ký­mi sami­ca­mi, no ostat­né sam­ce ostá­va­jú bokom.

Teri­to­ria­li­tou sa pre­ja­vu­je aj u rýb. Teri­to­ria­li­ta je jav, kedy orga­niz­mus sa viac zau­jí­ma o urči­tý život­ný pries­tor, kto­rý prí­pad­ne čas­to háji. Teri­to­ria­li­ta sa čas­to pre­ja­ví veľ­mi nega­tív­ne aj v akvá­riu, kde je čas­to málo pries­to­ru. Pre uzav­re­tý pries­tor to môže skon­čiť tra­gic­ky. Znač­nou teri­to­ria­li­tou sa pre­ja­vu­jú skôr dru­hy veľ­kých jazier a mohut­ných tokov, čas­to cich­li­dy. Svo­je vybra­né teri­tó­rium doká­žu brá­niť veľ­mi vehe­men­tne. Veľ­kosť teri­tó­ria závi­sí aj od kon­ku­ren­cie iných jedin­cov, môže zabe­rať jeden kameň, jed­nu uli­tu, ale aj celé akvá­ri­um. Ak sa neja­ké­mu jedin­co­vi poda­rí obsa­diť teri­tó­rium, je vo veľ­kej výho­de. Vše­obec­ne sa dá pove­dať, že jedin­ce pri­da­né do spo­lo­čen­stva akvá­ria neskôr si ťaž­šie nachá­dza­jú svo­je mies­to, a to aj v prí­pa­de že sú sil­né. Ak chce­me teri­tó­rium naru­šiť, sta­čí čas­to zme­niť sta­veb­né prv­ky v akvá­riu – deko­rá­ciu, pre­sa­diť rast­li­ny, pre­miest­niť tech­ni­ku. Čas­to sta­čí pre­su­núť kameň, pri­dať nový kameň, to závi­sí od kon­krét­ne­ho prí­pa­du. Aj malá zme­na čas­to cel­kom zme­ní sprá­va­nie, čo vlast­ne doka­zu­je sil­nú teri­to­ria­li­tu rýb. Samoz­rej­me nie­kto­ré dru­hy sa tak­to pre­ja­vu­jú menej, ale­bo vôbec, iné viac. Bojov­ni­ce, resp. sam­ce bojov­níc Bet­ta splen­dens si svo­je náro­ky obha­ju­jú veľ­mi vehe­men­tne. V nádr­ži, kde nie je pre viac sam­cov dosta­tok život­né­ho pries­to­ru nie je mies­to pre viac sam­cov. Na to aby kon­dí­cia našich bojov­níc bola čo naj­lep­šia, aby plut­vy krás­ne vyni­ka­li, ale­bo na to aby sme moh­li pozo­ro­vať sprá­va­nie sa bojov­níc, vez­mi­me zrkad­lo a nastav­me ho sam­co­vi bojov­ni­ce. Ten­to bude hro­ziť svoj­mu dom­ne­lé­mu soko­vi, aj naň­ho zrej­me zaútočí.

Úlo­ha uče­nia nie je u rýb až tak vyvi­nu­tá ako u cicav­cov, prí­pad­ne u vtá­kov, ale exis­tu­je. Ryby napo­dob­ňu­jú star­šie jedin­ce. Počas život­né­ho cyk­lu rýb sa pre­ja­vu­jú aj nacvi­čo­va­ním rôz­nych situ­ácií – súbo­jov, roz­mno­žo­va­cie­ho sprá­va­nia. Svo­ju úlo­hu iste hrá inštinkt. Ryby nám doká­žu pred­viesť aj svo­je gene­tic­ky vpe­ča­te­né ritu­ály, kto­rý­mi sa sna­žia zalie­čať svo­jim par­tne­rom, ale­bo v kto­rých pred­vá­dza­jú svo­ju silu pre sokom. Tie­to pre­ja­vy sú naj­sil­nej­šie u dru­hov, kto­rých sociál­ne sprá­va­nie je výraz­nej­šie. Dodnes sa nevie dosta­toč­ne vysvet­liť, ako sa doká­žu napr. neón­ky čer­ve­né v jedi­nom momen­te ” dohod­núť” a zme­niť smer plá­va­nia. Napo­kon aj mno­hé mor­ské dru­hy žijú­ce v sku­pi­nách.

Drvi­vá väč­ši­na dru­hov úpl­ne samoz­rej­me rea­gu­je pri pre­no­se v sieť­ke veľ­mi nega­tív­ne. Je to úpl­ne pocho­pi­teľ­né, z ich pohľa­du im ide o život. No ak rybám poskyt­ne­me opo­ru v podo­bu našej ruky, doká­žu sa skôr upo­ko­jiť. Mož­no ste si nie­ke­dy všim­li ako cho­va­teľ chy­tá ryby lyžič­kou, ale­bo rukou. Pre rybu je to v kaž­dom prí­pa­de tole­ran­tnej­šie. Zrej­me nere­a­gu­jú len na samot­nú mecha­nic­kú pod­po­ru, ale snáď aj na tep­lo ľud­skej ruky, mož­no aj na iné fyzi­kál­ne, mož­no aj che­mic­ké vlast­nos­ti také­ho­to pre­no­su. Veľa­krát som tak­to pre­ná­šal naj­mä samič­ky afric­kých cichlíd.

Nie­kto­ré dru­hy správania

Hej­no­vi­tosť – mno­ho dru­hov rýb sa vyzna­ču­je takým­to sociál­nym sprá­va­ním. Iste ste v tele­ví­zii vide­li ako sa obrov­ské kvan­tá rýb zosku­pu­jú a v prie­be­hu oka­mi­hu rea­gu­jú – menia smer. V malom merít­ku to môže­me pozo­ro­vať aj v našom akvá­riu. Naj­mä ak cho­vá­te neja­ké tet­ro­vi­té ryby, napr. pra­vé neón­ky, aj tet­ry neóno­vé sú typic­ké hej­no­vé dru­hy. Ten­to jav sa stup­ňu­je s počet­nos­ťou spo­lo­čen­stva – 5 neóniek sa bude cho­vať inak, ako 200 jedincov.

Samos­tat­nosť - dru­hy rýb, kto­ré žijú viac-​menej samos­tat­ne, prí­pad­ne v pároch. Takých­to dru­hov je naj­viac. Úzko to súvi­sí s teritorialitou.

Ukrý­va­nie – počas svo­jich bež­ných cho­va­teľ­ských čin­nos­tí som mal mož­nosť porov­nať rôz­ne sprá­va­nie rýb pri tak bež­nom úko­ne ako je chy­ta­nie rýb sieť­kou. Väč­ši­na dru­hov rýb ak vlo­ží­me do vody sieť­ku sa sprá­va pomer­ne vystra­še­ne a zbr­k­lo. Len málo dru­hov svoj útek vyko­ná­va cie­ľa­ve­do­mej­šie. V tých­to situ­áciách sa občas sta­ne, že nám ryby vyska­ku­jú z akvá­ria. Iným prí­pa­dom je sprá­va­nie sa mbu­na cich­líd. Sú to dru­hy, kto­ré žijú v ska­lách afric­ké­ho jaze­ra Mala­wi. Tie­to sa sna­žia scho­vať do svoj­ho pri­ro­dze­né­ho pro­stre­dia – do skál. Ostat­né ryby majú ten­den­ciu sa scho­vať maxi­mál­ne za fil­ter, ale mbu­na cich­li­dy sa scho­va­jú šikov­nej­šie. Doká­žu sa scho­vať pod pomer­ne malý kameň. Vy tes­ne oko­lo nich neus­tá­le pre­chá­dza­te, ale ryba, kto­rá je pod svo­jím úkry­tom pomer­ne pokoj­ne čaká. Ak má pries­tor a nik ju neata­ku­je, čaká na odoz­ne­nie oba­vy – na vytia­hnu­tie sieť­ky. Toto sprá­va­nie je čas­to zre­teľ­né aj v pre­daj­ni. Pova­žu­jem to za pre­jav inte­li­gen­cie. Mož­no sa už aj vám sta­lo, že ste sa sna­ži­li chy­tiť podob­ne rybu v nádr­ži plnej úkry­tov a po hodi­ne ste to vzda­li. Inak rea­gu­jú ryby aj na far­bu sieť­ky. Bež­ne sa pou­ží­va­jú sieť­ky zele­né, bie­le a čier­ne. Za najv­hod­nej­šie pova­žu­jem sieť­ky zele­né. Bie­le a čier­ne sú prí­liš kon­trast­né. No aj na tak­to sfar­be­né sieť­ky si doká­žu ryby zvyk­núť. Ak však nie sú na napr. bie­lu sieť­ku zvyk­nu­té, je prav­de­po­dob­né, že sa tej­to výraz­nej­šej sieť­ky budú báť viac.

Use Facebook to Comment on this Post