Správanie rýb môže každý z nás pozorovať. Svojím správaním vlastne ryby s nami komunikujú. Keďže nedokážeme zachytiť ich prípadné zvukové prejavy, nemáme inú možnosť. Ak sa niečo dozvieme o ich správaní, budeme vedieť im lepšie pomôcť, pomôže nám to v odhade ich kondície, vo fyziologických potrebách apod. Preto sa posnažím predostrieť vám zopár svojich postrehov. Celkové správanie rýb je druhovo špecifické, napr. labyrintky sú za bežných podmienok pokojné, tetrovité sú často hejnové, spoločenské typy. Niektoré ryby svoj životný priestor nachádzajú v rôznych častiach vodného stĺpca. Sumčeky obývajú prevažne dno, tetry plávajú v strede akvária, dánia v hornej časti, mrenky prakticky v celom vodnom stĺpci. Ryby sa z času na čas otierajú o pevný podklad. V prípade, že túto aktivitu zvýšia, zrejme nepôjde o sociálne správanie, ale o vznikajúcu, prípadne už jestvujúcu plesňovú alebo inú nákazu napádajúcu povrch tela.
V prípade, že máme v nádrži príliš malý počet rýb, môžu sa správať vyľakane a bojazlivo. Situácia závisí od stavby akvária – dekorácie, rozmiestnenia rastlín, ich veľkosti, morfológie, veľkosti akvária, no samozrejme aj od okolitých rýb. V takom prípade je zrejme vhodné zasiahnuť, zvýšiť počet úkrytov (niekedy ale aj znížiť, alebo zmeniť), nechať viac zarásť nádrž, prípadne šetrnejšie zapínať osvetlenie, znížiť tok filtra, vzduchovania, alebo jednoducho zvýšiť počet rýb v akváriu. Pozor však, niektoré druhy rýb sú vyslovenie bojazlivé, prípadne sa vyznačujú viac-menej nočným životom – napr. viaceré druhy sumcovitých.
Ryby aj rastliny reagujú na svetlo viac-menej pozitívne. Rastliny fotosyntetizujú a dýchajú, prípadne sa obracajú za svetlom atď. Ryby počas dostatku svetla intenzívne plávajú, vykonávajú väčšinu aktivít. Svetelné šoky neznášajú, preto niektorí akvaristi používajú stmievače – takýmto spôsobom zmierňujú prípadný náhly prísun svetla. Imituje sa tým východ a západ slnka. Každopádne pomôže, ak umelé osvetlenie zapneme ešte pre zotmením. Horší prípad totiž je náhly prísun svetla, ako jeho náhly nedostatok. Pomôže aj to, ak najprv zapneme stolnú lampu mimo akvária (slabší zdroj svetla), prípadne luster, a nakoniec samotné svetlo nad akváriom. Na náhly nárast svetla reagujú ryby podráždene – prudko začnú plávať, niektoré druhy sa snažia vyskočiť, vtedy môže dôjsť k úrazu spôsobeného dekoráciou. Ryby nie sú síce schopné zatvoriť oči, ale v noci spia. Zjavne to závisí na množstve svetla – oveľa viac ako na zachovaní prirodzeného striedania napr. 12 hodinového cyklu. Čiže, tým že svietime viac než je prirodzené, resp. nepravidelne, ryby unavujeme, pretože ich nútime nespať. Drvivá väčšina druhov mení v noci aj svoje sfarbenie – stráca sa kontrast, farebnosť, celkovo obyčajne ryba stmavne.
Je zaujímavé ako sa ryby budia. Je známe, že mnohé druhy sa skoro ráno trú. Niektoré druhy sa zobúdzajú veľmi rýchlo, iné naopak veľmi ťažko. Ľahko to môžeme vypozorovať počas noci, keď zrazu zasvietime. Živorodky, tetry, mrenky nám zakrátko potom ožijú, pričom skalárom, ostatným cichlidám prebúdzanie bude trvať oveľa dlhšie – akoby neochotne. Správanie rýb ovplyvňuje aj ročné obdobie. My to len veľmi ťažko vieme napodobniť. V prírode často dochádza k rozmnožovaniu na konci obdobia sucha, ryby sa často vyvíjajú počas prvých dní dažďového obdobia. Pre väčšinu druhov je najprirodzenejšia doba na trenie v zajatí jar. Vtedy je aj ich hormonálna aktivita pohlavných funkcií na najvyššej úrovni. Treba si uvedomiť, že druhy, ktoré chováme sú z tropických a subtropických oblastí, kde nie sú ročné obdobia ako u nás. Preto, ak chceme byť dôsledný, dbajme na túto skutočnosť.
V prírode je častá promiskuita, niektoré druhy sú však verné – tvoria páry na celý život. Tento jav je častý u amerických cichlíd. Počas obdobia párenia, ktoré môže byť časovo ohraničené, ale nemusí sa ryby samozrejme správajú inak. Často menia aj svoje sfarbenie. V tomto období je jasnejšie, krajšie, najmä samec sa snaží ukázať pred samičkou v plnej kráse. Napr. samce gupiek Poecilia reticulata prenasledujú samičky často hodiny a hodiny. Každopádne správanie počas párenia, a snažiace sa o získanie priazne je sprevádzané zníženou obozretnosťou voči nebezpečenstvu, samce sú často krát akoby v tranze, trepú celým telom, najmä plutvami, neustále získavajú vhodnejší pozíciu pre oči vyhliadnutej samičky, resp. pre viacero samíc. Doslova sa predbiehajú v predvádzaní, na obdiv vystavujú čo najviac. Samotný rozmnožovací akt takisto prebieha rôzne. Napr. samička po neustálom prenasledovaní vypúšťa ikry do voľnej vody a samec reaguje vylučovaním spermií rovnako do voľného priestoru. Ikry môžu ryby lepiť na listy, na kamene, do vrchnú stranu kvetináča zospodu, fantázií sa medze nekladú. Avšak vrátim sa k správaniu – niektoré druhy sa pred vypustením pohlavných buniek priblížia k sebe, bruškami sa dotknú a vtedy nastane prudké trhnutie, počas ktorého dôjde k oplodneniu. Alebo samček prehodí časť svojho tela cez samičku, nastane prudké trhnutie a situácia je podobná.
Pri rozmnožovaní papuľovcov pozorujeme z nášho pohľadu orálny sex. Samička pri ňom vypúšťa ikry, samec vypúšťa spermie, obaja tieto produkty naberajú do úst, samec ich napokon obyčajne prenechá samičke. Pomenovaním papuľovce sa označujú druhy, ktoré držia svoje potomstvo v ústnej dutine – v papuľke. Nepatria sem len cichlidy, ale aj niektoré bojovnice. Zaujímavé správanie – prejav džentlmenstva pozorujeme u bojovníc, o ktorých je známe, že samce zvádzajú neľútostné boje. Avšak bojovnica pomocou labyrintu dýcha atmosférický kyslík, a keď počas takéhoto boja naňho doľahne biologická potreba, boj na chvíľu utíchne a sok úplne akceptuje svojho protivníka, keď sa ide na hladinu nadýchnuť. Potom boj pokračuje.
Drvivá väčšina druhov rýb sa nestará o svoje potomstvo po akte oplodnenia. No z druhov, ktoré tak činia, väčšinou sa v prvej fáze stará o potomstvo samička, neskôr preberá zodpovednosť skôr samica. Avšak často sa pri afrických papuľovcoch stane, že rodičovský inštinkt im vydrží len počas doby, kým ma samička mladé v papuli, najmä pri malawských druhoch. Tanganické cichlidy a predovšetkým americké cichlidy majú vyššiu potrebu po odchovaní potomstva. Často svoje mladé držia v papuli, niekedy ich vypustia a znovu naberú, jednak ich učia prežiť, jednak tak robia, dokiaľ ich vládzu vôbec udržať. Názorným príkladom je rod Neolamprologus, ktorý urputne bráni svoje potomstvo voči votrelcom. Neuveriteľne bojovne sa dokáže správať voči neškodným prísavníkom. Zaujímavým správaním pri ochrane vlastného potomstva pri princeznách (Neolamprologus brichardi). U nich je známe, že svoje potomstvo dokážu nielen úspešne brániť, ale dokonca starší potomkovia pomáhajú niekedy brániť mladšie potomstvo. Sám som bol neraz svedkom pomerne komického javu, kedy 0.5 cm jedince spomínanej Neolamprologus brichardi zastrašovali 10 – 20 cm jedince iných druhov, čím pomáhali najmä rodičom chrániť ešte menšie druhy. Tento jav nepozorujem, keď chovám princezny v samostatnej nádrži. Avšak aj v nej pozorujem jav, ktorý popisujem na inom mieste. Keď totiž princezny dospejú, dokážu sa až fyzicky likvidovať veľmi úspešne.
Ak si kladiete logickú otázku, prečo mečovky, platy, tetry, aj cichlidy si často svoje potomstvo požierajú a následne sa znovu vrhajú do rozmnožovania, tak vedzte že je tomu tak pretože akvárium poskytuje iba malý životný priestor. Keď porodí živorodka v prírode, alebo keď sa vypudia ikry, resp. rozpláva plôdik, vo vodnom toku, v jazere je dostatok priestoru na to, aby sa ikry, ryby v tom objeme stratili – zachránili. V akváriu sú ich možnosti obmedzené.
Rivalita medzi rybami existuje. Väčšinou sa jedná o vnútrodruhovú, ale nie je neznáma ani medzidruhová. Jestvujú medzi rybami neznášanlivé druhy, ktoré neznesú pri sebe v akváriu nikoho. Všeobecne sa za takéto považujú mäsožravé pirane. Na samotné pirane je v ich domovine vyvíjaný tiež predačný tlak. Domáci majú väčší rešpekt pred inými druhmi ako sú pirane. Aj v akváriu sú ale druhy, s ktorými sú schopné pirane existovať za určitých podmienok. V prvom rade nesmú byť hladné, z čoho vyplýva že sa rozhodujú podľa dostupnosti potravy, ak jej majú dostatok, dokážu nažívať s bežnými druhmi rýb. Vhodné sú napr. Astronotusy, Hemichromisy. Náznaky rivality, konkurencie môžeme vidieť aj pri mierumilovných druhoch. Často sa snáď aj z komerčných dôvodov označujú niektoré druhy za druhy takzvane spoločenské – myslí sa tým, že ich bojovnosť medzi sebou je minimálna. Zaradil by som sem napr. dánia, kardinálky, neónky, gupky, mečovky, blackmolly, guramy. Iné druhy sú viac neznášanlivé, iné menej. Ako som spomínal na inom mieste – napr. niektoré americké cichlidy sú neznášanlivé voči všetkým, aj voči svojmu druhu, aj voči iným druhom. Naopak u veľa afrických cichlíd sa rivalita prejavuje najmä v rámci jedného druhu. Typickým príkladom sú Tropheusy.. Niekedy sa však stane, že samca niektorého druhu si vezmú ostatné druhy na paškál viaceré jedince a tento jedinec má, ak si to nevšimneme, zrejme zrátané. Napokon ak nejaká ryba dostane týmto spôsobom zabrať, je možné že sa stane apatickou – až do takej miery, že ďalšie útoky rezignovane znáša – vlastne čaká na smrť ubitím – nedokáže sa brániť. Boje medzi sebou zvádzajú ryby o potomstvo, o potravu, o priestor atď. Prejavy sú rôzne, od miernych až po surové nekompromisné. Takéto správanie je závislé aj od veku, čím sú ryby staršie, tým tolerujú menej. Napr. Neolamprologus brichardi je druh, ktorý je priam rodinným vzorom v mladom veku, no ako mladé princezné dospievajú, začnú sa u nich prejavovať nevraživosť. Doslova likvidačné správanie.
Na to, aby sa agresivita medzi jedincami znížila, je vhodné zvýšenie množstva úkrytov. Pre africké cichlidy platí, že agresivitu napr. rodov Tropheus, Pseudotropheus eliminuje väčšie množstvo jedincov rovnakého druhu. Toto množstvo však musí byť dostatočné, pretože inak je možné, že docielime opak. Pre Tropheusy je odporúčaný minimálny počet, desať chovaných jedincov v jednom akváriu. Dôležitý je aj pomer pohlaví, odporúčaný je v tomto prípade tri samce ku siedmim samiciam. Pre mbuna cichlidy odporúčam kombináciu jeden samce na dve – tri samice. V prípade nedostatku priestoru hrozí najmä u niektorých väčších druhov prílišná agresivita – kombinácia dvoch samcov akar modrých s jednou samicou je v malom priestore nežiaduca, podobne ako kombinácia dvoch samíc akar a jedného samca. Napr. aj na prvý pohľad mierumilovné samce mečovky mexickej, dokážu medzi sebou vytvárať prísnu hierarchiu, v ktorej prípadné slabšie jedince sú utláčané. U niektorých druhov existuje sociálna hierarchia, kde je pánom dominantný samec, prípadne dominantná samica. U druhov, kde je silný prejav vonkajšieho pohlavného dimorfizmu, môže napriek tomu vyvolať fakt, že samce sú často sfarbené ako samice. Ak však dominantný samec prestane existovať v prítomnosti predtým recesívnych samcov, môže sa stať, že naraz sa zrazu sfarbí aj niekoľko ďalších samcov. Situácia sa môže neskôr zopakovať, keď si opäť vybojuje nejaký samec výsadnú dominanciu, a “nedovolí” ostatným samcom byť vyfarbenými ako samce. Pri rozmnožovaní sa stáva, že dominantný samec sa trie s niekoľkými samicami, no ostatné samce ostávajú bokom.
Teritorialitou sa prejavuje aj u rýb. Teritorialita je jav, kedy organizmus sa viac zaujíma o určitý životný priestor, ktorý prípadne často háji. Teritorialita sa často prejaví veľmi negatívne aj v akváriu, kde je často málo priestoru. Pre uzavretý priestor to môže skončiť tragicky. Značnou teritorialitou sa prejavujú skôr druhy veľkých jazier a mohutných tokov, často cichlidy. Svoje vybrané teritórium dokážu brániť veľmi vehementne. Veľkosť teritória závisí aj od konkurencie iných jedincov, môže zaberať jeden kameň, jednu ulitu, ale aj celé akvárium. Ak sa nejakému jedincovi podarí obsadiť teritórium, je vo veľkej výhode. Všeobecne sa dá povedať, že jedince pridané do spoločenstva akvária neskôr si ťažšie nachádzajú svoje miesto, a to aj v prípade že sú silné. Ak chceme teritórium narušiť, stačí často zmeniť stavebné prvky v akváriu – dekoráciu, presadiť rastliny, premiestniť techniku. Často stačí presunúť kameň, pridať nový kameň, to závisí od konkrétneho prípadu. Aj malá zmena často celkom zmení správanie, čo vlastne dokazuje silnú teritorialitu rýb. Samozrejme niektoré druhy sa takto prejavujú menej, alebo vôbec, iné viac. Bojovnice, resp. samce bojovníc Betta splendens si svoje nároky obhajujú veľmi vehementne. V nádrži, kde nie je pre viac samcov dostatok životného priestoru nie je miesto pre viac samcov. Na to aby kondícia našich bojovníc bola čo najlepšia, aby plutvy krásne vynikali, alebo na to aby sme mohli pozorovať správanie sa bojovníc, vezmime zrkadlo a nastavme ho samcovi bojovnice. Tento bude hroziť svojmu domnelému sokovi, aj naňho zrejme zaútočí.
Úloha učenia nie je u rýb až tak vyvinutá ako u cicavcov, prípadne u vtákov, ale existuje. Ryby napodobňujú staršie jedince. Počas životného cyklu rýb sa prejavujú aj nacvičovaním rôznych situácií – súbojov, rozmnožovacieho správania. Svoju úlohu iste hrá inštinkt. Ryby nám dokážu predviesť aj svoje geneticky vpečatené rituály, ktorými sa snažia zaliečať svojim partnerom, alebo v ktorých predvádzajú svoju silu pre sokom. Tieto prejavy sú najsilnejšie u druhov, ktorých sociálne správanie je výraznejšie. Dodnes sa nevie dostatočne vysvetliť, ako sa dokážu napr. neónky červené v jedinom momente ” dohodnúť” a zmeniť smer plávania. Napokon aj mnohé morské druhy žijúce v skupinách.
Drvivá väčšina druhov úplne samozrejme reaguje pri prenose v sieťke veľmi negatívne. Je to úplne pochopiteľné, z ich pohľadu im ide o život. No ak rybám poskytneme oporu v podobu našej ruky, dokážu sa skôr upokojiť. Možno ste si niekedy všimli ako chovateľ chytá ryby lyžičkou, alebo rukou. Pre rybu je to v každom prípade tolerantnejšie. Zrejme nereagujú len na samotnú mechanickú podporu, ale snáď aj na teplo ľudskej ruky, možno aj na iné fyzikálne, možno aj chemické vlastnosti takéhoto prenosu. Veľakrát som takto prenášal najmä samičky afrických cichlíd.
Niektoré druhy správania
Hejnovitosť – mnoho druhov rýb sa vyznačuje takýmto sociálnym správaním. Iste ste v televízii videli ako sa obrovské kvantá rýb zoskupujú a v priebehu okamihu reagujú – menia smer. V malom merítku to môžeme pozorovať aj v našom akváriu. Najmä ak chováte nejaké tetrovité ryby, napr. pravé neónky, aj tetry neónové sú typické hejnové druhy. Tento jav sa stupňuje s početnosťou spoločenstva – 5 neóniek sa bude chovať inak, ako 200 jedincov.
Samostatnosť - druhy rýb, ktoré žijú viac-menej samostatne, prípadne v pároch. Takýchto druhov je najviac. Úzko to súvisí s teritorialitou.
Ukrývanie – počas svojich bežných chovateľských činností som mal možnosť porovnať rôzne správanie rýb pri tak bežnom úkone ako je chytanie rýb sieťkou. Väčšina druhov rýb ak vložíme do vody sieťku sa správa pomerne vystrašene a zbrklo. Len málo druhov svoj útek vykonáva cieľavedomejšie. V týchto situáciách sa občas stane, že nám ryby vyskakujú z akvária. Iným prípadom je správanie sa mbuna cichlíd. Sú to druhy, ktoré žijú v skalách afrického jazera Malawi. Tieto sa snažia schovať do svojho prirodzeného prostredia – do skál. Ostatné ryby majú tendenciu sa schovať maximálne za filter, ale mbuna cichlidy sa schovajú šikovnejšie. Dokážu sa schovať pod pomerne malý kameň. Vy tesne okolo nich neustále prechádzate, ale ryba, ktorá je pod svojím úkrytom pomerne pokojne čaká. Ak má priestor a nik ju neatakuje, čaká na odoznenie obavy – na vytiahnutie sieťky. Toto správanie je často zreteľné aj v predajni. Považujem to za prejav inteligencie. Možno sa už aj vám stalo, že ste sa snažili chytiť podobne rybu v nádrži plnej úkrytov a po hodine ste to vzdali. Inak reagujú ryby aj na farbu sieťky. Bežne sa používajú sieťky zelené, biele a čierne. Za najvhodnejšie považujem sieťky zelené. Biele a čierne sú príliš kontrastné. No aj na takto sfarbené sieťky si dokážu ryby zvyknúť. Ak však nie sú na napr. bielu sieťku zvyknuté, je pravdepodobné, že sa tejto výraznejšej sieťky budú báť viac.
Use Facebook to Comment on this Post
- Rozmnožovanie rýb a rastlín (62.9%)
- Evolúcia rodu Tropheus v jazere Tanganika (54.8%)
- Fyziológia rýb a rastlín (52.8%)
- Výživa rýb (52.3%)
- Malawi Bloat – choroba afrických cichlíd (51.9%)
- Živá potrava z prírody – blchy: cyklop, dafnia, vírnik, prach (51.3%)
- Morfológia rýb (51.3%)
- Vzduchovanie a kyslík vo vode (51.2%)
- Chemické procesy v akváriu (50.4%)
- Artemia salina – žiabronôžka soľná, dostupné živé krmivo (50.4%)
