2006, 2007, 2008, 2009, 2012, 2013, Akvaristické akcie, Akvaristické burzy, Akvaristické výstavy, Časová línia, Chovateľské reportáže, Reportáže, Výstavy rýb

Akcie klubu.akva.sk

Hits: 26009

klub.akva.sk poriadal svoje akcie aj v Dome kultúry Ružinov na Ružinovskej 28 v Bratislave.

Živorodky

Bojovnice

Iné ryby

Krevety, raky, kraby

Slimáky

Akvária

Výstavy

Prednášky

Burzy

Stretnutia akvaristov

Ostatné


Akvaristická zima 2013

Výstava miniakvárií (ďalšia časť akcie pribudne neskôr)

Výstava miničiek bola pekná, rovnako aj výstava divokých živorodiek.


Akvaristická zima 2012

V tomto roku klub.akva.sk už tradične zorganizoval výstavu miničiek Nebolo ich veľa, snáď sa v budúcnosti prihlási viac akvaristov :-).


Akvaristická jar 2010

Klub.akva.sk zorganizoval Akvaristickú zimu 21.-22.11.2009. Ako sa pomaly stáva zvykom, akcia sa venovala predovšetkým miniakváriam. Akvazima sa konala v rovnakom termíne ako bola akcia v Plzni, čo sa možno trošku negatívne prejavilo na nižšej účasti predajcov, ale predovšetkým na nižšej účasti návštevníkov z Česka. Na druhej strane, napr. z Romana Slabocha z Prahy sa stáva počas konania akcií klubu.akva.sk bratislavčan ;-). Každopádne z hľadiska návštevnosti sa klubu akcia nadmieru vydarila. Ešte som nezažil na akcii klubu.akva.sk, v pomerne veľkých priestoroch DK Ružinov, aby v sobotu počas prvého dňa akcie bolo cez obed toľko ľudí. Odhadujem, že na Akvazimu prišlo viac ako 900 ľudí. Ja sám som sa tentokrát na akciu pripravil dôkladnejšie. Je pravda, že som ponúkal iba malý sortiment, moja príprava skôr spočívala v propagácii. Na sebe som mal tričko, ktoré okrem toho, že ma identifikovalo a obsahovalo reklamu na moje vlastné stránky (viď koniec fotoreportu), odporúčal som pomocou neho aj iné chovateľsky zamerané stránky, ktoré má podľa mňa zmysel sledovať: www.akvaria.sk, www.akva.sk, maniakva.seznam.cz www.akvarijni.cz, www.aquatab.net, www.akvamalawi.com, www.rybicky.net, www.reef.sk, www.fishbase.com, www.ifauna.sk, www.teraristika.sk. Na stole som mal notebook, na ktorom bežala prezentácia, kde boli screenshoty týchto stránok spolu s mojou stránkou a do ktorej som pridal ešte stránku www.cichlid.sk. Na výstave miničiek sa mi najviac páčilo akvárium Andreja Žitného, alias azeta a Khanhove akvárium – Khanh Ta. Tie boli skutočné krásne. Vo fotoreportáži sú vidno viaceré, ktoré sa mi páčili a podarilo sa mi ich slušne odfotografovať. Sú v poradí, v akom by som ich zhodnotil ja. Súťaže som sa zúčastnil aj ja. Nebol som vôbec so sebou spokojný, svoje predsavzatie venovať sa miničku dlhší čas som silne zanedbal. Celkovo sa súťaže zúčastnilo 34 miniakvárií od 22 akvaristov. Oficiálne vyhodnotenie organizátorom je na konci príspevku o tejto akcii. Ja len stručne spomeniem, že výsledkom hodnotenia poroty je 1. Khanh Ta Fire Wood, 2. Markéta Rejlková – Australský podzim, 3. Michal Toufar – Adršpach. Hlasovanie návštevníkov dopadlo trochu inak: 1. Andrej Žitný – Leto, 2. Khanh Ta – Fire Wood, 3. Michal Toufar – Adršpach.

Na akciách klubu.akva.sk som sa doteraz vždy pravidelne zúčastňoval. Do konca roka 2008 som dokonca bol členom rady tohto klubu. Aj preto si dovolím v nasledujúcich riadkoch trochu sumarizovať a byť trochu kritický. Skúsim zhodnotiť z pohľadu návštevníka čo mi Akvazima 2009 ponúkla aj s ohľadom na minulosť. Vstupné ostalo nezmenené, 1.5 €. Mohol som si nakúpiť, predovšetkým v sobotu bolo celkom z čoho vybrať, aj sortiment bol všakovaký. Príjemne potešila vyššia návštevnosť. V nedeľu by som bol sklamaný, pretože polovička predajcov bola fuč. Keďže sa táto situácia opakovala a navyše jednotliví predajcovia boli rozťahaní po celom priestore, tak by som ocenil, keby usporiadateľ akcie apeloval oveľa viac na predajcov, najmä tých objemnejších, aby zostali aj v nedeľu na akcii. A zdá sa mi vhodné, keby prázdne stoly, ktoré po sobote osirejú, zmizli z dosahu očí návštevníkov, a aby jednotlivých predajcov usporiadateľ po odchode iných presunul tak, aby boli pri sebe. Výstava miniakvárií bola pekná, ale nemyslím si, že je vhodné mať výstavu v tom zastrčenom kúte, kde zvyčajne klub.akva.sk umiestňuje výstavy a kde bola aj teraz. Zvlášť s ohľadom na slabú informovanosť o lokalizácii samotnej výstavy. Myslím si, že ambíciou klubu.akva.sk je poriadať výstavy a tým ovplyvňovať akvaristov aj neakvaristov. Na mňa ale tým, že výstavy sú situované vzadu a vpredu priestor je prázdny, to pôsobí aj tak, že usporiadateľ akoby nechcel svoje dielo prezentovať. V priestore DK Ružinov je dosť miesta, napravo od stolov, kde býva najdlhší rad burzových predajcov, tam je ideálny priestor pre prezentovanie, a to nielen výstavy akvárií. Aj tentokrát sa konali prednášky. Nuž, keby som nebol vo veci znalý, tak by som nevedel ale kedy sa konali. Nikto, ani mňa neupozornil na začiatok prednášok a mám silný pocit, že ani väčšina náhodných návštevníkov nemala tušenie o tejto chvályhodnej aktivite. Ak si to sami neprečítali predtým na plagáte, tak zrejme na žiadnej prednáške neboli a ani o nej netušili. Ja som si akurát všimol, kde mala byť. Navštevujem akcie podobného druhu, napr. aj fotografické akcie, výstavy výtvarných diel, vernisáže, filmové projekcie, veľtrhy technickej povahy, rôzne obchodné a prezentačné akcie a všade tam obyčajne je nejaký prvok, ktorý zabezpečuje komunikáciu aj priamo na akcii. Častokrát plnia túto funkciu aj deti organizátorov v rovnakých tričkách, ktoré operujú po priestore výstaviska a vyzývajú ľudí, aby šli tam, či onam. Pri vstupe často predávajúci vstupenky, alebo aj niekto iný, stojí a informuje. A zväčša na rôznych prezentáciách vnímam spolupatričnosť. Na akciách klubu.akva.sk by som, keby som dobre nepoznal organizátorov a aj kopec návštevníkov,  nevedel rozoznať asi ani žiadneho organizátora. O nejakej odpozorovanej spolupatričnosti sa nedá hovoriť, snáď len podľa niektorých tričiek, aj to rôznych farieb u ťažko definovateľných okoloidúcich. Na akciách klubu.akva.sk skôr funguje „chémia“ medzi predajcami, čiastočne aj medzi návštevníkmi. V DK Ružinov sú k dispozícii panely, na ktoré sa dajú umiestniť propagačné, edukačné materiály, prípadne fotografie. Na Akvazime 2009 nebolo nič. Využite týchto panelov klesá od akcie ku akcii. Pre návštevníka akvaristickej akcie je tento priestor prázdny, n ečitateľný. Na predchádzajúcej Akvajeseni boli na paneloch myslím edukačné materiály, veď prečo nie? Čo iné má mohlo pozitívne zaujať na Akvazime 2009? Bohužiaľ, nič ma nenapadlo pre bežného návštevníka. Iný program nebol, aspoň ja som ho nezaregistroval. Predtým klub pripravil aspoň stôl a deti, ale aj dospelí si mohli kresliť. V minulosti deti napr. hádzali kockou. Keď to preženiem, tak počas Akvazimy 2009 sa na deti nikto ani nepozrel. Ako odmena za nakreslenie sa vyskytovali pri pokladni cukríky, často sa zapojili aj dospelí. Sám som počas Akvajesene 2009 úspešne vyzval pri pokladni pani v najlepších rokoch, ktorá potom kreslila asi 4-5 obrázkov. Nezabudla a čosi venovala aj okolo pobehujúcim deťom a vyžiadala si aj cukrík ;-). Na niektorých akciach bola na programe dražba. Keby som aspoň videl, že samotní organizátori sú radi, ako pripravili akciu, prípadne keby som videl, že sa vyskytujú v priestore, snažia sa niečo napraviť, informovať druhých. Nič také som ale nezaregistroval.. Veľmi pozitívny bol „spoločenský večer“, ktorý sa konal opäť v priestoroch domáceho bistra. Tentokrát som sa na ňom zdržal cca do 22-ej hodiny. Výborne sme sa bavili. Tento večer je pre aktívnych účastníkov a je pochopiteľne mimo verejného programu. V každom prípade je to najzmysluplnejšia aktivita pre kredit akcie v očiach zažratých účastníkov.

Viem, že nasledujúca akcia podobného typu bude Akvaristická jar a má sa konať 8.5.2009. Nám predajcom sa to samozrejme nepáči, pretože je to veľmi neskoro od Akvaristickej zimy. Myslím, že ani pre obyčajných návštevníkov to nie je práve dobrá správa. Pre nás, ktorí sa aktívnejšie podieľame na akciách v sumáre pomaly po celej strednej Európe, je zlý aj ten fakt, že termín akcie Akvajari 2010 sme sa dozvedeli až na Akvaristickej zime 2009. Je bežné, že si poniektorí robíme rozpis na rok dopredu. Očakával by som, že organizátori podobných akcií a hlavne tam, kde je obrovský potenciál masy ľudí (a to v Bratislave je), sa bude k tomuto stavať inak. Ja napr. okamžite, ako som sa dozvedel, že Akvajar 2010 bude 8.5.2010, som vedel, že na nej nebudem osobne zastúpený, pretože v ten deň mám iný program. A vzhľadom na to, že klub.akva.sk usporadúva už len tri akcie do roka namiesto štyroch, tak nasledujúca akcia klubu.akva.sk, na ktorej sa budem môcť zúčastniť bude zrejme najskôr koncom septembra 2010. A to je takmer o 10 mesiacov !! Chcem a budem veľmi rád, keď klub.akva.sk a podobné spolky, ktoré sa snažia robiť niečo pekné, budú mať návštevnosť a budú schopné prežiť. Obzvlášť v Bratislave. Aj preto, lebo je to drahé mesto a na prenájom priestorov výstavy sú istotne vyššie náklady, ako by boli a sú v iných mestách. A chcem, aby sa takýmto akciám darilo.


Akvaristická jeseň 2009

Akvajeseň (3.-4.10.2009) sa niesla v znamení bojovníc, krevetiek, rakov a krabov. Stalo sa už tradíciou, že klub.akva.sk usporadúva výstavy bojovníc s medzinárodnou účasťou. Bojovnice sa tešia veľkému záujmu nielen súťažiacich, ale aj návštevníkov. Musím sa priznať, že som pochodil pomerne dosť výstav, ale také bojovnice, prípadne tak pekne nasvietené bojovnice, som ešte nevidel. Súťažilo sa podľa štandardu ČLA, to znamená, že sme videli na výstave plakaty, halfmoony, ale aj doubletaily. Na akvária s bojovnicami svietilo horné svetlo „halogénov“, ktoré boli pomerne na husto nad nimi. Môj prvý pocit bol, keď som si ešte nevšimol svetlá, ako je to možné, že na ryby svieti slnko. Myslím, že aj značný bodový charakter tohto typu osvetlenia spravil výbornú službu pre pekné vyfarbenie rýb. Netrúfam si povedať nakoľko to vplývalo na bojovnice, ale tie boli v každom prípade mimoriadne kľudné. Myslím, že to bol jeden z faktorov, popri dobrej vode a iných, ktoré prispeli k tomu, aby sa betky v Ružinove cítili dobre. Celkovým víťazom výstavy sa stal Milo Pešek. Jedným zo zúčastnených bol aj Hristo Atanasov, ktorý bol veľmi úspešný na predošlej výstave v rámci Akvaleta 2008. Tentokrát zvíťazil v dvoch kategóriách – singletail female a plakat. Kombinované variety vyhral Martin Haláč, veiltail Ľudovít Fujko, crowntail Marek Bôrik, doubletail Miloslav Pešek a halfmoon Daniel Dekánek. Posudzovaných bolo 89 kolekcií. Každopádne ma nepríjemne prekvapila veľmi slabá účasť ľudí okolo splendenspower.cz. Dúfam že nabudúce spravia do Bratislavy inváziu ;-). Celková výsledková listina je na stránkach klubu. V nedeľu popoludní prebehla dražba, čo je v každom prípade výborná tradícia a určite lákadlo pre zabehnutých aj potenciálnych chovateľov bojovníc, prípadne len pre obdivovateľov týchto osobitých rýb. Ďalšie veľké lákadlo na návštevu akcie, a priznávam sa, že pre mňa oveľa väčšie, vzhľadom na to, že výstav bojovníc som videl kopec, bola výstava zo skupiny bezstavovcov: rakov, krabov a kreviet. Najmä na kraby som sa veľmi tešil. Sklamaný som nebol, článkované zvieratká sa mi páčili. Rovnako inštalácia výstavy, naaranžovanie mi pripadalo esteticky pekne zladená, aj funkčne spôsobilá.

Organizátori aj tento krát pripravili prednášky, ktoré mali páni Norbert Dokoupil a Norman Durný. Nie som si istý presne témami – sám som predával, čiže prednášok som sa bohužiaľ opäť nezúčastnil. Pán Dokoupil prednášal svoje „Neučesané myšlienky o živorodkách“ a pán Durný prednášal o krevetkách. Deti, ale aj dospelí mali možnosť vyfarbovať „akvaristické“ omaľovánky. Burza, alebo ak chcete akvatrhy, bola čo sa týka počtu predajcov zatiaľ za éru klubu.akva.sk najpočetnejšia (snáď cez 35 predajcov). Pri rozhovoroch sme sa zhodli, že ponuka bola naozaj veľmi dobrá a snáď si takmer každý návštevník mohol vybrať k spokojnosti. Z môjho pohľadu chovateľa a aj akvaristu som o tom presvedčený. Navyše si myslím, že aj keď prišiel cez Akvajeseň 2009 nejaký návštevník, ktorý v Ružinove nikoho nepoznal, mal veľmi dobrú možnosť pobaviť sa a vnímať ochotu sa podeliť o skúsenosti, riešiť najrôznejšie problémy, získať potrebné kontakty apod. Aj z hľadiska druhu tovarov (krmivo, technika, ryby, rastliny atď.) sa ponuka pekne zaobľuje, kompletizuje, dokonca už hádam aj možno vravieť o vnímateľnej konkurencii. Tento krát však musím priznať, že ponuka rastlín bola o poznanie slabšia než v minulosti. Ako som už načrtol, akcie podobného typu majú v sebe pre aktívnejších zúčastnených aj spoločenský charakter. Jednak sa zídu rôzni chovatelia, známi z rôznych končín, ktorí sa potom navštevujú aj doma, v chovniach apod., a jednak organizátor často poskytne možnosť spoznať sa aj ľudom „nanovo“. Akvajeseň 2009 bola tým správnym areálom rozšírenia typovo podobných, prípadne vzájomne sa priťahujúcich ľudí. Ja sám som registroval napr. pánov Dočekala, Balnara, Csongára, Trunkvaltera, Bydžovského, Slabocha, Kačenu, Chmelařa, Frimla, Vetráka, Konôpku, Burgera a mnohých ďalších, ktorí sa rôznym spôsobom podieľali na podujatí. Klub.akva.sk plánovane pripravil na sobotu večer 3.10.2009, pár metrov od priestoru výstavy (pod rovnakou strechou), v spolupráci s miestnym podnikom, spoločenský priestor pre pobavenie. Klobáska bola vraj „prvotřídní, exkluzivní“ a ja s tým musím súhlasiť, pivo, kofola a iné dobroty pevne verím, že chutili tiež. Preberalo sa všetko možné, dôležitá bola pohodová nálada. Ja som bohužiaľ musel veľmi skoro odísť, ale mám informácie, a na začiatku ma snáď moje oči a uši neklamali, že sa tam vystriedalo do tretej nad ránom možno 40-50 akvapozitívnych ľudí. A, že bolo veselo, je hádam všetkým jasné.

Odkazy


Akvaristická jar 2009

25.-26.4.2009 bola v Bratislave výstava venovaná rybám Južnej Ameriky s názvom Perly Amazónie. Počas prednáškového popoludnia rozprával Josef Ešpandr a svojej „Ceste do neznáma“ – Južná Amerika a Markéta Rejlková na tému „Čierne vody Južnej Ameriky – na vlastnej koži a v akváriu“.

Odkazy


Akvaristická zima 2008

29.11.-30.11.2008 usporiadal klub.akva.sk 2. ročník súťaže miniakvárií. Výstava to bola pekná, aj účasť naznačila, že táto myšlienka má budúcnosť. 31 „miničiek“ súťažilo o priazeň poroty, aj divákov. Mne sa veľmi páčili kompozície Khana. Utkvelo mi v pamäti, že súťažil zo štyrmi miničkami. Tri z nich sa mi páčili, jedno veľmi. Dve akvária medzi miničkami boli tentokrát aj morské. Hneď po vstupe do priestoru DK Ružinov boli na stojanoch krásne 200 litrové akváriá, ktoré reprezentovali „Výstavu vodných rastlín„. Musím uznať, že akvária boli zariadené pekne. Myslím, že to bol dobrý ťah aj od organizátora, Návštevníka upútali hneď na začiatku. V rámci „Akvatrhov“ som postrehol vyššiu účasť slovenských chovateľov a firiem. Uvítali sme medzi nami aj pána Chmelařa z Hradca Králové, ktorí „u nás“ predávali ryby. Okrem iného sa dali kúpiť na trhoch aj menšie nové akváriá. Na piatich paneloch boli vystavené fotografie. Zväčša boli na nich vodné rastliny a miniakvária. Deti si opäť vymaľovávali, myslím teda, že bolo načim tento víkend prísť do Ružinova na Akvaristickú zimu.

Odkazy


Akvaristická jeseň 2008

Klub.akva.sk usporiadal v dňoch 11.-12.10.2008 Akvaristickú jeseň. Tradične v Dome kultúry v Ružinove v Bratislave na Ružinovskej 2008. Hlavný programom podujatia boli Majstrovstvá Európy Guppy párov a Klubová výstava divokých živorodiek. Zvedavých na našu akciu bolo cca 700 návštevníkov. Bola pre nás veľká česť usporiadať ME Guppy párov, sme predsa len ešte mladý klub a dostali sme dôveru usporiadať finálové 4. kolo. Súťaže gupiek majú veľkú tradíciu po celom svete, v rámci Európy sa koná každý rok zhruba sedem kôl v kategórii Guppy triá. Tri samčekovia tvoria jednu kolekciu. My sme usporiadali Guppy páry, kde kolekciu tvorí samček a samička. Pre triá platí, že z konaných výstav sa sčítajú najlepšie štyri výsledky chovateľa a podľa toho sa určí celkové poradie. Tieto výstavy musia byť dopredu uznané ako kolá v rámci ME. Pre páry pred rokom 2008 platilo, že sa nikdy neusporiadalo viac ako dve výstavy do roka. Dve výstavy je minimálny počet na to, aby sa vyhlasovalo poradie ME. Tento rok, 2008, bude možno prelomový, pretože sa podarilo uskutočniť štyri výstavy Guppy páry. Pred našou finálovou výstavou v Bratislave bolo prvé kolo v poľskej Bielsko-Bialej, v Banskej Bystrici a v Ostrave. Hodnotenie gupiek sa riadi podľa štandardu IKGH, čo je medzinárodná organizácia, ktorá zastrešuje súťažné výstavy gupiek. Aj celkovú oficiálnu výsledkovú listinu musí zostaviť IKGH. Okrem výstav gupiek v rámci ME sa koná každý rok aj niekoľko ďalších výstav, ktoré sa nezaratúvajú do celkových výsledkov.

My sme mali tú česť, že sa našej výstavy osobne zúčastnilo niekoľko súťažiacich, ktorí skončili na popredných miestach v rámci celej súťaže Guppy párov za rok 2008. Konkrétne sme medzi nami radi privítali Boguslawa Micinského, Ivana Krouského, Josefa Felta, Jaroslava Baleju, Milana Vetráka, Mariána Stieranku, Jána Budaia, Vladimíra Protivu, Miroslava Konôpku a Richarda Tokuševa. Teší nás, že všetci víťazi v jednotlivých kategóriach boli na našej výstave osobne – páni Micinski, Protiva a Tokušev. Členovia nášho klubu nevyšli naprázdno. Ivan Vyslúžil, ktorý síce súťaži za SZCH skončil medzi veľkoplutvými celkovo na 6. mieste. Braňo Barčin skončil tesne za ním. Braňo sa umiestnil aj medzi krátkoplutvými – na 6. mieste. Milan Líbal skončil v tejto kategórii jedenásty. Braňo sa umiestnil aj v rámci mečíkatých na 3. mieste. Víťazom aj umiestneným gratulujeme a želáme im veľa ďalších úspechov. Pevne verím, že sme sa uviedli do európskej gupkárskej spoločnosti dobre. Vedúcim výstavy bol Branislav Barčin (KAS-SK). Medzinárodného pozorovateľa robil Miroslav Konôpka (SZCH-SK). Posudzovali: Boguslaw Micinski (KPR-PL), Marián Stieranka (SZCH-SK), Jaroslav Baleja (CKG-CZ), Vladimír Protiva (IRIS-CZ) a na moju veľkú radosť aj ja – Peter Kaclík (KAS-SK). Klasifikovali sme 114 kolekcií. Dve kolekcie boli diskvalifikované, 8 kolekcií uhynulo pri transporte. Výstavy sa zúčastnilo 34 chovateľov z deviatich klubov z Poľska, Česka, Talianska a Slovenska. Traja účastníci boli bez klubovej príslušnosti. Akvária s gupkami boli umiestnené dobre, páčilo sa mi aj solídne osvetlenie.

Výsledky 4. kola ME Guppy páry 2008 – najlepší výsledok chovateľa – Veľkoplutvé

PoradieMenoKlubŠtandardBody

1.

Boguslaw Micinski

PL/KPR

2-3-1

155.33

2.

Vlastislav Šenkýř

CZ/FREE

2-3-10/1

152.00

3.

Vladimír Sládek

CZ/IRIS

2-1-10/4

151.67

4.

Ivan Krouský

CZ/AKV

2-6-1

149.67

5.

Gabriel Štůla

CZ/AKV

2-1-10/4

149.33

6-8.

Ján Budai

SK/SZCH

2-1-11

148.67

6-8.

Miroslaw Kubajka

PL/MOL

2-3-1

148.67

6-8.

Branislav Barčin

SK/KAS

2-3-1

148.67

9-10.

Anne-Marie Štůlová

CZ/AKV

2-1-10/4

148.00

9-10.

Krzysztof Kujawa

PL/MOL

2-3-1

148.00

Najlepší výsledok chovateľa – Mečíkaté

PoradieMenoKlubŠtandardBody

1.

Vladimír Sládek

CZ/IRIS

6-3-11

149.67

2.

Milan Líbal

SK/KAS

7-3-14

146.33

3.

Richard Tokušev

SK/SZCH

5-1-17

144.33

4.

Věra Kubinová

CZ/CKG

5-1-17

144.00

5.

Cristian Salogni

IT/AIG

5-3-17

139.67

6.

Branislav Barčin

SK/KAS

5-1-17

138.67

7.

Josef Felt

CZ/IRIS

5-1-17

136.33

8.

Pavol Sedlák

SK/KAS

5-1-9

134.67

9.

Anton Domin

SK/SZCH

6-1-17

131.00

Najlepší výsledok chovateľa – Krátkoplutvé

PoradieMenoKlubŠtandardBody

1.

Vladimír Protiva

CZ/IRIS

11-1-11

148.00

2.

Milan Líbal

SK/KAS

11-5-10/6

147.67

3.

Vladimír Sládek

CZ/IRIS

9-3-11

145.00

4.

Miroslav Konôpka

SK/SZCH

11-3-1

144.67

5.

Peter Benčúrik

SK/KAS

11-1-10/4

143.33

6.

Marián Stieranka

SK/SZCH

9-3-1

143.00

7.

Janusz Oziomek

PL/PTAT

11-3-4

142.00

8-9.

Mario Bertocco

IT/AIG

9-1-8/11

137.33

8-9.

Branislav Barčin

SK/KAS

11-1-11

137.33

10.

Simone Fumagalli

IT/AIG

9-1-8/11

134.67

Celkové výsledky ME Guppy páry 2008 (neoficiálne)

Najlepší výsledok chovateľa – Veľkoplutvé

PoradieMenoKlubBody

1.

Boguslaw Micinski

PL/KPR

621.33

2.

Ivan Krouský

CZ/AKV

603.33

3.

Krzysztof Kujava

PL/MOL

596.33

4.

Jozef Felt

CZ/IRIS

590.33

5.

Miroslaw Kubajka

PL/MOL

588.00

6.

Ivan Vyslúžil

SK/SZCH

585.00

7.

Branislav Barčin

SK/KAS

581.33

8.

Jaroslav Baleja

CZ/CKG

579.66

9.

Milan Vetrák

SK/SZCH

577.00

10.

Krzysztof Murawski

PL/MOL

574.33

Najlepší výsledok chovateľa – Krátkokoplutvé

PoradieMenoKlubBody

1.

Vladimír Protiva

CZ/IRIS

585.33

2.

Janusz Oziomek

PL/PTAT

584.33

3.

Vladimír Sládek

IRIS/CZ

574.33

4.

Miroslav Konôpka

SK/SZCH

567.66

5.

Marián Stieranka

SK/SZCH

566.66

6.

Branislav Barčin

SK/KAS

565.33

7.

Diego Montanari

IT/AIG

425.33

8.

Anton Domin

SK/SZCH

401.00

9.

Lukáš Jakubec

SK/SZCH

286.66

10.

Ivan Barla

SK/SZCH

280.66

Najlepší výsledok chovateľa – Mečíkaté

PoradieMenoKlubBody

1.

Richard Tokušev

SK/SZCH

586.00

2.

Jozef Felt

CZ/IRIS

553.00

3.

Branislav Barčin

SK/KAS

549.66

4.

Vladimír Sládek

CZ/IRIS

448.00

5.

Věra Kubinová

CZ/CKG

288.66

6.

Cristian Salogni

IT/AIG

277.34

7.

Janusz Oziomek

PL/PTAT

276.66

8.

Ivan Barla

SK/SZCH

262.66

9.

Anton Domin

SK/SZCH

254.00

10.

Václav Štafl

CZ/AKV

150.66

Výstava divokých živorodiek

Druhou výstavou, ktorú sme pripravili, bola klubová výstava divokých živorodiek. Ide z veľkej časti o tzv. nefarebné, komerčne, predovšetkým u nás, nezaujímavé druhy. Ich farebnosť a charakter skôr ocení zanietený akvarista, fajnšmeker, prípadne uvedomelý návštevník. Zaujímavé je aj to, že mnohé z týchto druhov, už nežijú ani v prírode. Dokonca niekedy neexistujú ani biotopy, v ktorých sa pôvodne vyskytovali, čiže často nie je v prírode ani čo chrániť. Častokrát ide o endemické druhy. Klub.akva.sk prezentoval na výstave 41 druhov a foriem divokých živorodiek. Z môjho pohľadu šlo o chvályhodnú a unikátnu výstavu. Akvária, v ktorých boli tieto nádherné ryby, boli zariadené s dnom so živými vodnými rastlinami, s filtráciou a boli účinne nasvietené. Ich krásu môžete posúdiť podľa fotografií. Divoké živorodky – prírodné formy živorodiek, ktoré sme vystavovali, pochádzali z Mexika, Guatemaly, Hondurasu, Kolumbie, Trinidadu, Haiti, Jamajky, Nikaraguy, Venezuely, Panamy, Brazílie, Uruguaju, Argentíny, Dominikánskej republiky, Kuby, Thajska, Malajzie, Indonézie, Sulawesi, Filipín, Floridy a Georgie.

Druhy a formy na výstave:

  • Allotoca dugesii (Bean, 1887)
  • Ameca splendens Miller & Fitzsimons, 1971
  • Belonesox belizanus Kner, 1860
  • Dermogenys Miller & Fitzsimons, 1971
  • Flexipennis vittatus Hubbs, 1926
  • Girardinus falcatus Eigenmann, 1903
  • G. metallicus Miller, 1960
  • Hemirhamphodon pogonognathus Bleeker, 1853
  • Heterandria formosa Girard, 1859
  • Chapalichthys peraticus Alvarez, 1963
  • Ilyodon whitei Meek, 1904
  • Limia nigrofasciata Regan, 1913
  • L. melanogaster Günther, 1866
  • L. perugiae Evermann & Clarkm 1996
  • L. tridens Hilgendorf, 1889
  • Micropoecilia picta „Red“
  • M. bifurca „El Salto“
  • M. bifurca Eigenmann, 1909
  • Neoheterandria elegans Henn, 1916
  • Nomorhamphus liemi liemi Vogt, 1978
  • Poecilia wingei Poeser, Kempkes & Isbrücker, 2005
  • P. caucana Steindachner, 1880
  • P. reticulata Peters, 1859
  • Phalloceros caudimaculatus Hensel, 1868
  • Poeciliopsis prolifica Miller, 1960
  • Priapella intermedia Alvarez & Carranza, 1952
  • Pseudoxiphophorus cf. jonesii
  • Xiphophorus couchianus (Girard, 1859)
  • X. birchmanni Lechner & Radda, 1987
  • X. continens Rauchenberger, Kallman & Morizot, 1990
  • X. helleri Heckel, 1848
  • X. malinche Rauchenberger, Kallman & Morizot, 1990
  • X. montezumae Jordan & Snyder, 1899
  • X. nezahualcoyotl Rauchenberger, Kallman & Morizot, 1990
  • X. signum Rosen & Kallman, 1969
  • X. sp. „Guatemala“
  • Xenotoca eiseni Rutter, 1896

Súčasťou podujatia boli aj tentokrát Akvatrhy. Ponuka bola tentokrát lepšia, pravdepodobne najlepšia doteraz. Kúpiť sa dala akvaristická technika príslušenstvo, slušný počet druhov rýb, vodné rastliny, krmivá, liečivá. Kto chcel napr. zariadiť akvárium, vedeli sme ho odporučiť. Rovnako ak niekto potreboval vybaviť starostlivosť o akvárium napr. vo svojej reštaurácii. K dispozícii pre návštevníkov boli omáľovanky, tie pravda využili najmä deti. Návštevníci mohli vyhrať aj darčeky, konkrétne akvaristický tovar od firiem ZOODOM, AKVAPRODUKT, FYTOSEL, AMAZON PET SHOP, SERA, JOZEF KOBLASA, EXOT HOBBY a AQUA-PLECO. V sobotu poobede prebehli prednášky. Najprv Marián Stieranka hovoril o farebnej variabilite gupiek, neskôr Vladimír Fábry rozprával o Francúzskej Guayane. V sobotu večer sme zorganizovali spoločenské posedenie pre pozvaných hostí. Myslím si, že návštevníci aj my sami sme odchádzali z Akvaristickej jesene spokojní. Posunuli sme sa opäť dopredu.


Akvaristické leto 2008 – Medzinárodná výstava bojovníc a výstava cichlíd

Na posledný májový víkend (31.5-1.6) sme si v klube.akva.sk naplánovali našu tohtoročnú hlavnú letnú akciu. Táto akcia nám dala zabrať. Letné horúčavy k nám dorazili a bohužiaľ dorazili trochu aj našich potenciálnych návštevníkov, ktorých prišlo menej ako sme očakávali. Zhruba 550 ľudí sa prišlo pozrieť na to, čo sme pre nich pripravili. Medzi nimi bolo veľmi veľa hostí z Čiech, ako napr. Franta Csefay z Brna, Roman Slaboch z Prahy, Pavel Hemžal z Otrokovíc, Zdeněk Dočekal, Luboš Ghul, Zdeněk Havel, Luboš Hartman so Žďáru nad Sázavou, Ladislav Kotnauer, Ladislav Dušek, Jozef Moc z Českých Budějovíc, Honza Burzanovský, Radek Blaško z Úval. Bolo vidno, že sa u nás cítili dobre, dokonca som mal dojem, že oni medzi sebou nestíhali spolu komunikovať. Oveľa viac návštevníkov ako inokedy na nás hovorilo nemecky, miestami anglicky. Jeden stôl na burze bol rakúsky. Hlavným motívom akcie bola tentokrát medzinárodná výstava bojovníc. Deň pred otvorením podujatia pre verejnosť prebehlo posudzovanie 142 kolekcií. Je to značný počet, takže sa posudzovalo celý deň až do večera. Podľa štandardu ČLA. Posudzovali naši priatelia z Martina – Boris Burger (SZCH) a Ľudovít Fujko (SZCH), k nim sa pridal Ján Pavlovič (ČLA). Medzinárodným pozorovateľom bol Miloslav Pešek (KAS). Ryby pochádzali z Poľska, Rakúska, Česka a Slovenska – 142 kolekcií od 30 chovateľov. Náš klub – KAS/SK – zastupovali 4 chovatelia so 43 kolekciami, SZCH/SK 12/21, ČLA/CZ 2/20, ČLA/SK 2/9, PTAT/PL 6/10, DISKUS/AT 1/4, EHBBC/AT 1/21 a 2 chovatelia zo Slovenska s 9 kolekciami nie sú v žiadnom spolku. Celkovým víťazom sa stal Hristo Atanasov EHBBC/AT s 87 bodmi. Na druhom mieste skončil Miloslav Pešek KAS/SK – 86 bodov, bronzový stupienok obsadil Milan Líbal KAS/SK s 85 bodmi.

Víťazi podľa výstavných tried:

  • HM – Halfmoon – Hristo Atanasov EHBBC/AT – 84.5
  • DT – Doubletail – Hristo Atanasov EHBBC/AT – 84
  • CT – Crowntail – Richard Tokušev SZCH/SK – 82
  • PK – Plakat – Hristo Atanasov EHBBC/AT – 87
  • VT – Veiltail – Milan Líbal KAS/SK – 85
  • RT – Roundtail – Ivan Vyslúžil SZCH/SK – 82
  • CV – Kombinované variety – Martin Džujko FREE/SK – 81.5
  • STF – Singletail female – Ján Pavlovič ČLA/SK – 82
  • DTF – Doubletail – Hristo Atanasaov – EHBBC/AT – 68

Bojovnice sa v nedeľu na obed dražili. Sprievodnou výstavou bola výstava cichlíd, kde sme ponúkli návštevníkom americké a africké cichlidy. Konkrétne tieto druhy:  Nannacara anomala, Nannacara taenia, Pterophyllum scalarae, Cleithracara maronii, Dicrossus maculatus, Heros severus, Apistogramma trifasciata, Apistogramma hongsloi, Apistogramma viejita, Labidochromis caeruleus, Melanochromis cyaneorhabdos, Maylandia estherae Marmalade Cat. Nádrže s cichlidami boli celkom pekne zariadené a niektoré ryby sa ukázali v krásnych farbách. Ukážky rýb, nádrží nájdete medzi fotografiami. Prednášky prebehli ako býva dobrým zvykom v sobotu po 13-ej. Prvú mal Vladko Bydžovský o amerických cichlidách a druhú mala Markéta Rejlková o Mexiku. Samozrejmosťou bola burza, tento raz v menšom rozsahu. Na paneloch boli umiestnené fotografie, ktoré dotvárali atmosféru vystavovaných rýb (bojovníc a cichlíd) a predznačovali, čo nás čaká – gupky na Akvaristickej jeseni. Okrem toho sa tam nachádzalo asi 20 fotografií zo života nášho klubu, našich členov, ktorí brázdia výstavy, burzy, chovne a pod.

Odkazy:


Akvaristická jar 2008

V dňoch 1.3-2.3.2008 usporiadal klub.akva.sk usporiadal Akvaristickú jar v Bratislave. Odhadujem, že na podujatie bolo zvedavých približne 900 návštevníkov. Boli sme veľmi radi, že pred otvorením, v sobotu  1. marca, sme videli pred bránami veľa stojacich ľudí, a do 10:00 bolo treba na vstup čakať v rade. Súčasťou akcie bola prednáška venovaná úprave fotografií, ktorú odprezentoval v sobotu poobede Peter Kaclík z klubu.akva.sk. Počas nej sa snažil poukázať na rôzne úskalia fotografovania. Posolstvom prednášky malo byť, že je výhodné poznať možnosti a vedomosti z oblasti fotografie, svetla, farieb apod. Akvatrhy boli tentokrát opäť bohatšie a nielen čo do kvantity, ale aj kvality. Podarilo sa nám prilákať ďalších dvoch predajcov z Čiech, ktorí výrazne obohatili ponuku. V celkovej ponuke pribudli rôzne drobné, ale aj veľké technické pomôcky, ktoré iste ocenil každý skúsený akvarista. Zlepšila sa ponuka krmív, zvýšila sa konkurencia výrobkov. Aj ten, kto si chcel zadovážiť vzácnejšie ryby, alebo rastliny, si mohol prísť na svoje. Nerátal som to množstvo rýb, ale halančíky napr. nie sú bežným artiklom na obdobných akciách a ani v obchode. Po prvýkrát sa na našej akcii objavili vodné rastliny pestované v skleníkoch, napr. veľmi pekné Anubiasy. Z niektorých rastlín spomeniem Aponogeton ulvaceus, A. longiplumulosus, Shinersia sp., Crinum calamistratum, rôzne machy. Hlavným lákadlom bola „Súťaž o najkrajšiu fotografiu“ spojená s výstavou fotografií. Za jednotlivé fotografie hlasovali návštevníci Akvaristickej jari. Z nich sme po skončení akcie vylosovali 12 výhercov vecných cien. Fotografickej súťaži predchádzalo hlasovanie na internetovom fóre www.akva.sk. Do súťaže sa prihlásilo X ľudí so 158 fotografiami. Vypísali sme štyri kategórie: Svet rastlín (21 fotografií), Život v akváriu (42), Malý kúsok prírody u nás doma (19), Ty si ale krásavec (76). Celkovým víťazom sa stal Petr Jalový za fotografiu „Akva“, so ziskom 172 bodov.  Kompletné výsledky nájdete na . Hore uvedeným súťažiacim venovali vecné ceny firmy Akvashop, Akvaprodukt a Aqua World. Počas konania akcie mali možnosť návštevníci hlasovať za jednotlivé fotografie. Návštevníci odovzdali 158 lístkov. Aj návštevníkom sa najviac páčila fotografia Petra Jalového „Akva“.

Výsledky súťaže na www.akva.sk:

Svet rastlín Život v akváriu
1. Milujem bublinky – Vladimír Beňo – 157 bodov1. Dětičky – Martina Čížková – 167 bodov
2. Kvet Crinum thaianum – Miroslav Konôpka – 110 bodov2. Súboj – Radovan Pondelík – 153 bodov
3. Pitík – Vladimír Beňo – 103 bodov3. Caridina sp. „Chrystal red“ – Ján Imrovič – samček a samička s vajíčkami – 153 bodov

 

Malý kúsok prírody u nás doma Ty si ale krásavec
1. Akva – Petr Jalový – 172 bodov

1. Caridina cf. cantonensis crystal red – Jaroslav Chalupek – 100 bodov

2. Obyvák – Petr Jalový – 165 bodov

2. Tetra červená – Norman Durný – 91 bodov

3. Akvárium panorama – Roman Holba – 156 bodov3. Caridina cf. cantonensis crystal red – Jaroslav Chalupek – 91 bodov

Akvaristická zima 2007

8-9.12.2007 sa uskutočnila Akvaristická zima v Bratislave. Jej hlavnou časťou bola výstava vodných rastlín. Asi rok aj niečo predtým sa medzi nami ozývali hlasy, ktoré reálne hovorili o tom, že spravíme výstavu rastlín. Nebolo to ľahké, stálo to kopec úsilia, ale podarilo sa. Rastliny sme mali v šiestich 200 litrových nádržiach, v asi 10 zhruba 40 litrových, a okrem nich sme mali ešte výstavu miniakvárií, ktorých bolo cca 18. Pre spresnenie, mali objem 12 litrov. Akciu sme usporiadali v DK Ružinov, v Bratislave. Vystavili sme cca 80 druhov vodných rastlín, na Akvatrhoch sa zúčastnilo 27 predajcov, bránami prešlo 492 platiacich návštevníkov. Okrem rastlín sme pripravili na paneloch fotografie predovšetkým rastlín a zo života nášho klubu. Fotografie sme doplnili o najkrajšie vymaľované bojovnice z Akvaristickej jesene 2007. Súčasťou boli takisto Akvatrhy, o ktoré sa nám zvyšuje záujem zo strany predajcov. Pre deti sme tento krát pripravili aj malú súťaž, kde výhrou bol plyšák, alebo cukríky. Okrem toho si mohli opäť vymaľovávať. Musím konštatovať, že tento krát sme mali akciu stiesnenú pre iný program konajúci v DK Ružinov, čo bolo pre našu akciu negatívom. Preto aj takmer nikto si nevšimol pripravenú a bežiacu videoprojekciu. V sobotu poobede prebehlo vyhlásenie víťazov súťaže miniakvárií a prednášky. V prvej prednáške sa Jožko Somogyi venoval nomenklatúre Echinodorov. Druhá prednáška bola o výžive rýb a mal ju Peter Kaclík. Druhá prednáška je natočená kamerou a je dostupná členom klubu.akva.sk.


Akvaristická jeseň 2007

Klub.akva.sk usporiadal v dňoch 6.-7.10.2007 Akvaristickú jeseň. Keďže sme boli spokojní s miestom konania našich predchádzajúcich akcií, tak sme aj „Akvajeseň“ pripravili v Dome kultúry v Ružinove v Bratislave. Zaznamenali sme cca 1000 návštevníkov. Hlavnou časťou podujatia bola Medzinárodná výstava bojovníc (Betta splendens).Výstava bojovníc niesla jeden veľmi významný znak – posudzovanie prebehlo prvýkrát podľa nového štandardu ČLA [1]. Bojovnice boli tak premiérovo posudzované v našich končinách podľa modernejších kritérií. Posudzovanie prebehlo ešte počas neverejnej časti, v piatok 5.10.2007. Posudzoval Tomáš Chuda, Tomáš Jarkovský a Miroslav Konôpka. Pozorovateľom bol Marián Stieranka. 97 vystavených bojovníc pochádzalo zo štyroch krajín – zo Slovenska, Česka, Poľska a Indonézie. Zastúpených bolo 25 chovateľov.  Názor posudzovateľov sme poznali, ale zaujímalo nás, čo si myslia aj naši návštevníci. Na vstupenky totiž účastníci písali svoje návrhy na najkrajšiu bojovnicu podľa ich názoru. Odovzdaných bolo 288 hlasov. Možno povedať, že najkrajšia bojovnica bola pre posudzovateľov, aj pre návštevníkov rovnaká. Zaujímavá zhoda, však? Z odovzdaných hlasov môžem povedať, že verejnosti sa páčili najmä viacfarebné bojovnice. Ako je dobrým zvykom, súčasťou akcie boli Akvatrhy, kde si návštevníci mohli zakúpiť rastliny, rybičky, techniku, krmivá od 23-och predajcov. Potešil nás záujem „zabehaných firiem“, aj účasť nových ľudí. Budeme sa aj do budúcnosti snažiť ponuku vytvoriť tak, aby boli zastúpení aj chovatelia aj akvaristické firmy. Samozrejmosťou bol klubový stánok, v ktorom to žilo snáď najviac, predovšetkým množstvom rýb, rastlín, kreviet. Dostupné boli samozrejme aj živé krmivá, rôzne chovateľské zlepšováky ako vlastnoručne zhotovené pôrodníčky, ale trebárs aj jelšové šišky. Niektoré zaujímavé druhy dostupné na akvatrhoch:

  • Agamyxis pectiniforms, Betta splendens, Ancistrus sp., Barbus titteya
  • Caridina cf. babaulti green, Caridina gracilirostris, Carinotetraodon travancoricus, Colisa lalia
  • Danio dangila, Danio kyathit, Dario dario, Erethistes jerdoni, Helostoma temmincki
  • Chana bleheri, Chana dadiburjori, Chana orientalis,Labidochromis caeruleus
  • Macrobrachium cf. scabriculus chameleon, Macrobrachium peguensis, Macrobrachium red banded
  • Macrobrachium red claw, Macrobrachium scabriculus, Neocaridina cf. zhangjiajiensis var. ‚White‘
  • Macropodus cupanus, Maylandia estherae, Pseudosphromenus cupanus, Poecilia reticulata
  • Pterophyllum scalarae, Xiphophorus helleri, Xiphophorus maculatus, Xiphophorus variatus

Náš klub chcel k výstave bojovníc pridať nejaký bonus a rozhodol sa pre menšiu výstavu labyrintiek a slimákov zo zásob jednotlivých členov klubu. Verím, že aj táto výstavka obohatila náš program.

Vystavené boli tieto labyrintky:

  • Betta sp. mahachai, Betta pugnax, Colisa lalia, Helostoma temmincki, Macropodus opercularis
  • Pseudosphronemus dayi, Pseudosphronemus dayi sp. burma, Trichogaster trichopterus
  • Trichogaster trichopterus gold, Trichopsis schalleri, Trichopsis vittata

Slimáky:

  • Clithon sp., Dreissena polymorpha, Gyraulus sp., Melanoides granifera, Melanoides tuberculata
  • Neritina natalensis, Physa sp, Pisidium sp., Planorbella sp., Pomacea bridgesii, 
  • Pomacea bridgesii modrá forma, Pomacea cf. lineata, Radix peregra, Sphaerium rivicola

Doplnkom podujatia bol detský kútik, v ktorom si deti kreslili podľa vlastnej fantázie svoje bojovnice. Iste viacerým rodičom padol vhod tento priestor a deťom sa pritom páčilo. Samozrejme niektorí dospelí sa takisto výtvarne realizovali. Najkrajšie z týchto bojovníc budú vystavené na Akvaristickej zime 8.-9.12.2007. 6.10 – t.j. v sobotu, od 13:00 prebiehali dve prednášky. Prvú prednášku mal Marián Stieranka, ktorý nám porozprával o štandardoch gupiek – Poecilia reticulata. Druhá prednáška Rostislava Pantůčka a Tomáša Chudu bola venovaná bojovniciam, konkrétne novému štandardu bojovníc, ktorý vypracovala ČLA. Tento nový štandard oproti starej dodnes používanej metodike „objavil“ nové formy ako napr. crowntail. Tieto formy neboli doteraz hodnotené správne, pretože takéto formy štandard nepoznal. Verím, že nový štandard a predovšetkým nové formy, ktoré sú mimochodom všade medzi chovateľmi rozšírené, dostanú možnosť sa naplno presadiť a potom sa môžeme tešiť aj na väčšie množstvo bojovníc na výstavách. V nedeľu 7.10 od 12:00 bolo na pláne vyhlasovanie víťazov a dražba bojovníc. Vedúci výstavy – Branislav Barčin vyhlásil víťazov jednotlivých tried a celkového víťaza. Triedu Halfmoon vyhrala Lenka Vránová, Doubletail- Hermanus J. Haryanto, Crowntail – Hermanus J. Haryanto, Plakat – Hermanus J. Haryanto, Veilteil – Krysztof Synowski, Kombinované variety – Tomáš Jarkovský, Singletail female – Tomáš Chuda a Doubletail female – Hermanus J. Haryanto. Celkovým víťazom sa stal Hermanus J. Haryanto. Za zmienku stojí, že najvyššie umiestneným slovenským chovateľov sa stal Tomáš Jarkovský, obsadil 7. miesto v celkovom hodnotení. Najvyššie umiestneným naším členom klubu sa stal Miloslav Pešek, ktorý sa umiestnil na 10. mieste. Výsledkovú listinu môžete nájsť na klubových stránkachDražba prebiehala podľa jednotlivých tried a to pre ryby, ktoré jednotliví chovatelia označili, že môžu ísť do dražby. Začalo sa dražiť podľa umiestnenia od tých horších ku najlepším. O niektoré bojovnice záujemcovia prejavili veľký záujem. Najtuhší boj bol o samičku víťazného samca – číslo nádrže 74, ktorá bola vydražená za 2050 Sk. Dražba trvala asi 20-30 minút. Našu akciu podporili: shop.akva.sk, Biotop, ČLA – Česká labyrintkářská asociace, splendenspower.cz, Everest Foto, Stein, akvashop.sk, SERA, EXOT HOBBY. Ďakujeme najmä firmám SERA, akvashop.sk, shop.akva.sk a EXOT HOBBY za vecné ceny pre súťažiacich a návštevníkov.

Literatúra

[1] Standard České labyrintkářské asociace –

Odkazy


Akvaristické leto 2007

Dobre si pamätám, keď sme si minulý rok v našom klube plánovali akcie. Na leto 2.-3.júna 2007 si klub.akva.sk naplánoval výstavu rýb, vôbec prvú pod svojou taktovkou. Mal som pred ňou veľký rešpekt a myslím, že aj iným členom nášho klubu bolo jasné, že to nebude jednoduché. Hlavným motívom Akvaristického leta bola výstava rýb členov nášho klubu. Pripravili sme 28 nádrží, ktoré každý vystavovateľ zariadil podľa svojho. Vyskytlo sa v nich asi 40 druhov rýb a kreviet. Boli to napr. Trigonostigma hengeli, Paracheirodon simulans, Nannostomus eques, Pseudomugil gertrudae, Carinotetraodon travancoricus, Celestichthys margaritatus, Boraras urophthalmoides, Micropoecilia bifurca, Poecilia wingei, Panaquolus maccus. Nechýbali samozrejme gupky. Veľkou zmenou pre nás a asi aj pre návštevníkov bolo, že akcia trvala dva dni. Veľmi sme boli zvedaví, ako tento fakt bude prijatý verejnosťou. Ťažko súdiť, ale pravdepodobne si náš návštevník bude zvykať na to, že naše akcie budú podľa možností trvať viac ako jeden deň. Sme veľmi radi, že nám firma CULTUS Ružinov, v priestoroch Domu kultúry Ružinov, umožnila usporiadať našu akciu. Zapožičaním osvetlenia nám pomohla firma Plaček a ZOODOM Slovakia, za čo im patrí vďaka. Firma Stein dopomohla ku klubovej výstave rýb. Za víkend podujatie navštívilo 460 platiacich návštevníkov. 

Po oba dni sa začali akvatrhy – burza rýb, vodných rastlín, techniky, príslušenstva – od 9:00. Trvali do 17:00 v sobotu a do 16:00. Na návštevníkov čakalo 26 predajcov. Tento krát k nám prišli aj kolegovia z Čiech, konkrétne nás potešila svojou účasťou firma EXOT HOBBY, v zastúpení manželov Suchánkovcov. Ich ponuka sa niesla predovšetkým v znamení krmiva SAK. Veľmi som ocenil a náležite sme viacerí využili ponuku transportných sáčikov na ryby a rastliny. Okrem nich prišli so svojou ponukou ešte Ostraváci. V ich ponuke bola aj teleskopická sieť na planktón a mrazené krmivo. Našim českým predajcom sme spolu s Jendom Dvořákom pomohli vybaviť ubytovanie v Bratislave. Akvashop.sk tentokrát na našej akcii nechýbal, tvoril zohranú dvojicu s shop.akva.sk. Samozrejmosťou bola účasť dvojice Ivana Vyslúžila a Petra Kaclíka. Ivanovi kupci ocenili tradične jeho parádne rastliny, menovite napr. Aponogeton ulvaceus, A. boivinianus. Tentokrát sa akcie zúčastnil, aj keď nie priamo, aj náš ďalší člen a kamarát, Imro Fuljer. Prítomný po prvýkrát bol Richard Tokušev so svojím Akvaproduktom. Pavol Roháč sa zaskvel tým, že priamo na mieste v piatok pred akciou kompletne zariadil akvárium, ktoré aj na Akvaristickom lete (Akvalete) predal. Anubiasy, ktoré boli v tomto akváriu, by mohli byť ozdobou nejedného akvária, prípadne paludária. Zastúpenie na akvalete mala aj firma SERA v podobe Janka Kolca a ZOODOM Slovakia. Potešila nás účasť skúsených chovateľov Petra Benčúrika, Dušana Andrisa, Daniela Holého, Ľuboša Trunkvaltera, ale samozrejme aj všetkých ostatných. Súčasťou Akvaleta bol aj klubový stánok, kde sa okrem živého tovaru nachádzali aj materiály klubu, napr. letáčiky o našich budúcich akciách. Za stolmi stáli členovia klubu, ktorí ochotne odpovedali na otázky návštevníkov. Za víkend pribudlo zopár prihlášok do klubu. Najväčšou pýchou však bolo päť zviazaných čísel nášho časopisu Akvárium, ktorého šieste číslo práve čítate. Časopisy bolo možné prezrieť, prelistovať. V rámci priestoru akvaleta si mohli návštevníci podujatia pozrieť fotografie zo života nášho klubu. Na fotografiách boli zábery z našich akcií, z posedenia pri guláši, nami zorganizovaných prednášok a aj z predchádzajúcej väčšej akcie – Akvaristickej jari. Ku vystavovaným rybám sa mohli návštevníci vyjadriť formou hlasovania o najkrajšiu rybu, čo aj niektorí využili. Viem, že vyhrali bojovnice z chovu Mila Pešeka, čo je vzhľadom na nasledujúcu našu akciu, na ktorej bude medzinárodná výstava práve týchto rýb, dobré znamenie. Pre deti boli pri vchode pripravené čiernobiele kresby rýb, ktoré si mohli samé vymaľovať. Okrem toho sa mohli návštevníci vyjadriť k otázke odkiaľ sa dozvedeli o našej akcii. Tento krát sa nám podľa môjho názoru podarilo urobiť najlepšiu propagáciu, preto sme chceli vedieť efektivitu. V sobotu v poobedňajších hodinách prebehli dve prednášky. Rúškom tajomna zastretá prednáška nazvaná „Vítaní a nevítaní“ Romana Slabocha sa venovala ulitníkom. Predstavil v nej rôzne druhy týchto zväčša menších tvorov, mnohé z nich aj v ich domovine. Ľuboš Trunkvalter vo svojej prednáške hovoril o rôznych fenoménoch výživy rýb. Venoval sa predovšetkým potravnej špecializácii cichlíd.

Pre nás, členov klubu bola táto akcia veľkou skúškou, ktorá dopadla dobre. Sme radi, že si nachádzame cestu ku akvaristom a veríme, že budeme v nastolenom trende pokračovať. Opäť nás poctili svojou návštevou akvaristi z Popradu, zo Žiliny, z Banskej Bystrice (dvaja z nich dokonca predávali na burze). Cestu k nám podstúpili aj kolegovia z Ostravy, Prahy, ale aj z juhozápadných Čiech. Zavítala k nám napr. známa catfish. Dúfam, že sme vás nesklamali, na jeseň pre vás pripravujeme medzinárodnú výstavu bojovníc, tak dúfam, že nás opäť navštívite. Určite budú na vás čakať zaujímavé prednášky. V prípade, ak by ste nám chceli nejako pomôcť, neváhajte a kontaktujte nás


Akvaristická jar 2007

Je sobota večer, 24. február 2007 a ja mám dobrý pocit z vykonanej práce. Naše prvé väčšie podujatie sa vydarilo. Asi pochopíte, že sme boli plní očakávania a mnohých otáznikov. Dnes si myslím, že klub.akva.sk začal definitívne prepisovať dejiny akvaristické hnutia u nás. Kedysi minulý rok sme sa na stretnutí rady klubu.akva.sk dohodli na štyroch väčších akciách za rok. Prvé sme pripravili na poslednú februárovú sobotu a nazvali sme ho Akvaristická jar v Bratislave. Sme veľmi radi, že sme našli priestor aj ochotných ľudí v Dome kultúry Ružinov v Bratislave, kde sa podujatie konalo. Milo nás prekvapilo, že Dom kultúry dal na svoje náklady vyrobiť veľkú tabuľu na vchod, ktorá propagovala Akvaristickú jar. Akciu sme sa snažili aj my spropagovať čo najlepšie. Dúfam, že sme oslovili svojou vykonanou prácou potenciálnych záujemcov o podporu našich akcií, nášho klubu a akvaristiky vôbec. Program Akvaristickej jari bol nasledovný. Doobeda sa konali akvatrhy – burza rýb, rastlín, kreviet, krmív a iného akvaristického tovaru. Od rána prebiehala výstava akvaristických fotografií a poobede prebiehali prednášky. Na Akvaristickú jar prišlo 370 platiacich návštevníkov. Keďže deti a dôchodcovia mali vstup zdarma, odhadujem celkovú návštevnosť zhruba na 450 ľudí. Medzi návštevníkmi doobedňajšej aj poobedňajšej časti som zaregistroval veľa známych akvaristov a videl som na ich tvárach spokojnosť. 

Symbolom nášho podujatia bola výstava fotografií. Skladala sa z dvoch častí: súťažnej a nesúťažnej. Začiatkom januára 2007 klub.akva.sk v spolupráci s internetovým fórom www.akva.sk vyhlásil súťaž pre dve kategórie: celkový pohľad na akvárium a ostatné fotografie. Väčšina fotografií pochopiteľne zachytávala život rýb. Do súťaže prišlo 180 fotografií (každý mohol poslať maximálne 10), z ktorých sa vybrali tie lepšie a tie sme vystavili v papierovej forme. Návštevníci mali možnosť hlasovať o najkrajšiu fotografiu. Výsledky hlasovania boli vyhlásené pred začiatkom prednáškovej časti. Ocenení a vylosovaní návštevníci dostali hodnotné ceny, ktoré venovala firma SERA a ZOODOM. Okrem toho boli súčasťou fotografickej výstavy snímky troch autorov: Petra Szalaya (salika), ktorý stojí za stránkou www.akva.sk, Jirka Plíštila www.aquatab.net a profesionálneho fotografa, ktorý nám pripravil druhú prednášku, Ivana Čaniguwww.ivancaniga.sk. Všetkým trom bola venovaná samostatná plocha. Každý návštevník si mohol porovnať tvorbu troch autorov s tvorbou súťažiacich. Obe časti výstavy ponúkali možnosť vidieť pekné fotografie na kvalitnom materiáli. Pripraviť výstavu fotografií nebolo jednoduché, vyžadovalo to predovšetkým snahu, čas a úsilie zainteresovaných. Na podujatí bolo na paneloch umiestnených asi 120 záberov. Na fotografiách v nasledujúcich stranách je vidno aj zlomok toho, čo znamenalo pripraviť Akvaristickú jar. 

Od 9:00 do 12:00 prebiehala akvaristická burza. Zúčastnili sa jej mnohí skúsení akvaristi, napr. Milan Líbal, Dušan Andris, Luboš Trunkvalter, Daniel Holý, Peter Benčúrik. Na burze sme mali prítomné aj dve firmy, ktoré zastupovali firmu SERA a ZOODOM. Celkovo bolo na akvatrhoch obsadených 17 stolov. Ľudia, ktorí si prichádzali niečo kúpiť, prípadne len niečo pozrieť, opýtať sa, stretnúť sa s priateľom, rozdávali okrem peňazí aj úsmevy a svoje skúsenosti. Viacerí z nich sa spokojní pristavili na kus reči, mnohí z nich boli spokojní aj vďaka dobrých skúsenostiam z minulých búrz, a to určite každého predajcu poteší. V ponuke boli kvalitné a zaujímavé ryby, vodné rastliny a iný akvaristický tovar. Mňa osobne veľmi teší zvýšený záujem o živé krmivo, ktorý som pocítil pri svojom stole. Súčasťou akvatrhov bol aj klubový stánok. Na troch stoloch boli akvária, v ktorých boli prebytky rastlín a rýb od nás, členov klubu. Zisk z predaja bol z veľkej časti odovzdaný do klubovej pokladnice. Všetkým, ktorí prispeli ďakujeme. Okrem toho boli súčasťou stánku klubové materiály, napr.: prihlášky do klubu, letáčiky na Akvaristické leto, všetky dosiaľ vydané čísla časopisu Akvárium v papierovej forme. 

V priebehu obeda prebiehala neverejná časť, kedy usporiadatelia sčitovali hlasy pre jednotlivé fotografie, spratúvali stoly, akvária, priečky, utierali vodu, jednoducho priestor akvatrhov dávali do poriadku. Každá ruka bola dobrá a ochotných rúk bolo chvalabohu dosť. Po obednej prestávke nasledovalo prednáškové popoludnie. Miestnosť, v ktorej prebiehali prednášky, bola po rannej príprave opäť krátko preskúšaná a mohli sme netrpezlivo čakajúcich návštevníkov pozvať dnu. Prednášky prebiehali vo veľmi peknej sále, dataprojektor, notebook, kamera boli v plnej pohotovosti. Prvý prednášal Jozef Májsky s témou „Za rybami v Latinskej Amerike“. Jozef Májsky rozprával o svojich cestách po Venezuele, Kostarike, Brazílii a Argentíne. Niektoré z nich absolvoval s Romanom Slabochom, Miroslavom Ruskom, ktorých možno poznáte, možno aj ich prednášky o tých istých cestách. Ja patrím medzi nich a môžem povedať, že pohľad Jozefa Májskeho je zaujímavý a osobitý. Zaujal ma aj jeden detail. Jozef Májsky krátko spomenul Becka Ondrejoviča, ktorý je známym horolezcom a cestovateľom. Druhým prednášajúcim bol Ivan Čaniga, profesionálny fotograf, jeden z fotografov vo fotoročenke FOTO SK 2006 [1], ktorá predstavuje 13 významných slovenských fotografov. Cieľom prednášky bolo ukázať, ako čo najlepšie fotografovať ryby. Treba povedať, že napriek tomu, že Ivan je fotograf, tak nie je to tak dávno, čo mal doma akvárium. Dlhé roky bol akvaristom. My samozrejme dúfame, že sa ním stane opäť, čo aj sám naznačil. Ryby sú také krásne :-)). Ivan nám na jednotlivých zlých fotografiách ukázal celú škálu chýb, ktorých sa často dopúšťame. Postupne sa prepracovával ku vydarenejším snímkam, ktorých zrod popisoval. Až sme sa dopracovali ku fotografiám, s ktorými bol Ivan spokojný. Dozvedeli sme, ako je veľmi dôležité venovať sa príprave na dobrý záber. V prvom rade je nutné si dokonale očistiť akvárium. Vysvetlil nám ako sa dá zabrániť odrazom svetla pomocou rôznych pomôcok. Naznačil, že fotograf nemá svetla nikdy dostatok a povedal nám, ako ho zabezpečiť. Prednáška miestami prechádzala do diskusie s poslucháčmi. Myslím si, že prednáška priniesla všetkým užitočné informácie, ktoré využijeme pri našom fotografovaní.

Po prednáške sa skončila Akvaristická jar a nám organizátorom odľahlo. Verím tomu, že každý z nás cítil spokojnosť s vydarenou akciou. Nás, členov klubu čakala ešte výročná členská schôdza, odlepenie fotografií, upratanie a potom sme sa definitívne odobrali domov. Možno mnohí z nás mysleli už vtedy na našu nasledujúcu akciu, ktorú chystáme 2.6.2007. Pevne verím, že naša prvá výstava rýb v lete bude tiež úspešná. Akvaristike zdar!

Literatúra a odkazy

[1] http://www.itnews.sk/

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Príroda

Riasy a sinice

Hits: 23196

Riasy

Chcel by som zdôrazniť, že riasy sú rastliny. Nepatria medzi Magnoliophyta ako väčšina dostupných vodných rastlín, ale medzi nižšie rastliny – Algae – riasy. Platí zväčša, že tam kde sa darí riasam, darí sa obyčajne aj vodným rastlinám. Riasy patria do akvária, snažiť sa zabrániť, aby sme ich v akváriu vôbec nemali je nerovný boj a v konečnom dôsledku aj zbytočný. Najznámejšie sú zelené riasyChlorophyta a červené riasy Rhodophyta. Sú však napr.aj hnedé riasyPhaephyceae, rozsievkyBacillariophyceae. Medzi známe druhy patrí Chlorella – jednobunková riasa schopná do zelena totálne “ zafarbiť“ celú nádrž. Z červených rias napr. Audouinella. Sú to samozrejme ako aj vyššie rastliny asimilátory hmoty, obdobným spôsobom viažu kyslík, a tvoria organickú hmotu. Prúdenie vody vplýva aj na riasy. Známej čiernej štetinkovej riase sa darí pri silnom prúdení, často ju nájdeme v najmä na filtri, pri jeho výpuste. Pri nadbytku svetla vznikajú zelené riasy, pri nedostatku svetla hnedé riasy.

Riasy úzko súvisia s množstvom svetla. Optimálne svetelné podmienky nie je vôbec ľahké pre náš konkrétny prípad zabezpečiť. Za najdôležitejšie považujem dosiahnuť optimálny rast vyšších rastlín. V takom prípade si vyššie rastliny poradia s konkurenčne slabším protivníkom. Riasy však dokážu reagovať na zmeny oveľa rýchlejšie ako vyššie rastliny. Riasy sa najčastejšie likvidujú mechanicky. Odporúčam drsnú hubku na riad, alebo mäkkú drôtenku. Žiletku, magnetickú škrabku neodporúčam, avšak aj v prípade hubky, či drôtenky, dajme pozor na to, aby sa nám pri čistení nedostali pod ruky kúsky štrku, ktoré účinné vedia sklo poškriabať. Najmä na čelnom skle je to najnepríjemnejšie.

Biologickým prostriedkom proti riasam, sú napr. slimáky. Ale aj niektoré ryby konzumujú riasy. Najmä Poecilia sphenops, Xiphophorus helleri, Gyrinocheilus aymonieri, Crossocheilus siamensis, Otocinclus, Epalzeorhynchus, Labeo, Helostoma temmincki, Ancistrus atď. Z kreviet najmä Caridina japonica, Neocaritida denticulata. Treba prihliadať na to, že pre niektoré tieto organizmy je riasa prirodzenou potravou, ale častokrát ak majú dostatok inej potravy, dávajú prednosť práve jej. Čiernu riasu žerie spoľahlivo len prísavka thajská – Gyrinocheilus aymonieri a krevetka Caridina japonica. V prírode mikroskopické riasy konzumujú malé kôrovce, takže ak je schodná cesta použiť cyklopa, vírnika na zlikvidovanie zákalu z rias, tak snáď neexistuje lepšia voľba. Riasy možno odstrániť aj pôsobením ultrafialového žiarenia. V akvaristických obchodoch je možné zakúpiť UV-lampu, ktorá funguje ako filter. Voda pri prechode je vystavovaná žiareniu, ktoré svojimi účinkami zabíja zárodky rias, pravda aj množstvo choroboplodných zárodkov. Lampa pôsobí na vodu prechádzajúcu do akvária a tým chráni vodu od rias. V prípade zákalu je možné použiť aj priame pôsobenie priameho svetla lampy na vodu – avšak v takom prípade je nutné chrániť si oči a nemať v nádrži ryby ani rastliny.

Rias sa dá zbaviť aj chemickou cestou. Je to krajný spôsob, ktorý v akváriu neschvaľujem. V predajnej sieti existujú na to prostriedky, o nich sa príliš nebudem vyjadrovať. Návody sú na nich. Ako osvedčený nástroj aj proti štetinkovej riase možno označiť aj použitie Sava. Savo zriedime v pomere 1:20. Jemnolisté rastliny znesú 2-3 minúty, väčšina rastlín 3 minúty, rastliny s tuhšími listami ako Anubias, Echinodorus, Crypotocoryne 3-4 minúty. Stačí ich ponoriť do pripraveného roztoku a následne umyť v vodou. Tento postup sa aplikuje mimo akvária. Takto môžeme zbaviť rias aj štrk, kamene apod.

Medzi červené riasy – Rhodophyta patrí štetinková riasa, ktorá je takmer vždy nevítaným hosťom. Často je nazývaná aj ako čierna riasa. Vyznačuje sa chromatickou adaptáciou – svoje fotosyntetické pigmenty (sfarbenie) mení vzhľadom na momentálne svetelné podmienky. Do nádrže obyčajne infiltruje prinesenými rastlinami, vodou z inej nádrže, slimákmi, alebo aj rybami. K prenosu riasy vodou z inej nádrže by som chcel spomenúť, že k nemu môže dôjsť z hľadiska akvaristu veľmi nevinne – riasu prenesie nevdojak. Na to, aby došlo k úspešnej introdukcii postačia zárodky, spóry tejto riasy. V prípade ak tieto zárodky dostanú príležitosť, prejavia svoju životaschopnosť. Živnou pôdou sú pre ne najmä staršie listy vyšších rastlín. Taxonomicky ide o viaceré druhy napr. Audouinella, Compsopogon, Batrachospermum moniliforme, Lemanea. Skúsenosti akvaristov s ňou sú rôzne. Všeobecne môžem povedať, že sa jej darí pri prebytku živín. Napr. v letnom období sa často vyskytuje veľmi hojne, od septembra začne postupne miznúť v akváriu. Jej rast ovplyvňuje množstvo denného svetla. Darí sa jej na príliš bohatom dne. Táto riasa je obyčajne čierna, jej farba môže byť však aj tmavomodrá, tmavozelená. Prichytáva sa prakticky na všetko, na rastliny, na substrát, na schránky slimákov, na sklo akvária, narúša lep na okrajoch stien apod. Drží veľmi pevne, mechanicky je veľmi problematické ju likvidovať z povrchu rastlín. Obyčajne pri takomto pokuse odtrhneme aj kus z rastliny. Z vlastnej skúsenosti viem, že je ťažké odstrániť ju aj cirokovou kefou z tvrdého kameňa.

Červené riasy, okrem Sava popísaného nižšie ničí aj meď. Ide o drastickú metódu, ktorá pripadá do úvahy v stave najvyššej núdze. Meď je silný jed aj pre niektoré druhy vyšších rastlín, ako aj živočíchy v akváriu. V prípade, že sa rozhodnete meď použiť, je bezpodmienečne nutné ryby a slimáky odloviť. Zdrojom medi môže byť napr. modrá skalica. Čiernej riasy sa dá zbaviť aj prirodzenejšou cestou. V prvom rade treba znížiť príjem živín. Jestvuje na to niekoľko možností – napr. odkaliť častejšie dno, častejšie meniť vodu, prípadne zvýšiť jej množstvo pri výmene, menej kŕmiť, menej svietiť, premiestniť akvárium na tmavšie miesto.

Zelené riasy sú ďalším typom riasy. Tzv. vodný kvet najmä v eutrofizovaných jazerách a nádržiach tvoria často mikroskopické druhy Chlorella pyrenoidosa, Volvox aureus. V našich nádržiach zvykneme hovoriť o zelenom zákale – tento môže spôsobiť práve táto riasa. V prípade takéhoto zákalu pomôžu bežné prostriedky ako výmena vody, odkalenie, ale predovšetkým totálne zatemnenie nádrže na nejaký čas. Po tomto neestetickom čine je vhodné opäť vymeniť väčšie množstvo vody. Iným častým typom je dlhá vláknitá zelená riasa napr. Pithophora, Oedogonium, Cladophora, ktorá sa pomerne ťažko odstraňuje. Azda najúčinnejšou metódou je mechanické namotanie na špajdlu, alebo podobný nástroj. Žerú ju však živorodky, Ancistrus, Crossocheilus siamensis, Gyrinocheilus aymonieri apod. Na rozdiel od štetinkovej riasy nie je tak pevne ukotvená v rastlinách, preto pri odtŕhaní dochádza ku poškodeniu rastlín len zriedkavo. Na vlasovú riasu je možné aplikovať aj kúpeľ Sava. Riasy, tvoriace malé kolónie, podobne ako hnedé riasy na listoch sú napr. Draparnaldia, Tetraspora gelatinosa, Hydrodictyon reticulatum, Euglena. Dajú sa pomerne ťažko zo skla.

Hnedé riasy – vyžadujú iné podmienky ako zelené a červené riasy. Medzi tento typ rias akvaristi zaraďujú aj rozsievky Bacillariophyceae (Diatomae). Hnedá riasa vzniká pomerne často po založení nádrže. Jej stav sa obyčajne rýchlo zredukuje a obyčajne pozvoľne zmizne. Ak je však stav trvalý, zrejme sme nášmu akváriu neposkytli dostatok svetla. Hnedé riasy sa uchycujú najmä na stenách nádrže, môžeme ich však registrovať aj na povrchu rastlín. Riešenie tejto situácie je preto pomerne jednoduché. Zlepšením osvetlenia. Niektoré druhy: Stephanodiscus bellus, Gomphonema geminatum, Hydrurus foetidus, Tabellaria ventricosa, Cymbella cistula.

Sinice

Sinice nepatria medzi rastliny, ale často sa medzi ne zaraďujú. Často sú označované za modrozelené riasy. Sú obyčajne naozaj modrozelené, čo spôsobuje farbivo fykocyanín, ale môžu byť aj hnedočierne. Riasy a vyššie rastliny patria medzi eukaryotické organizmy. Sinice sú prokaryotické organizmy. Sú príbuzné baktériám. Ich produkty metabolizmu sú škodlivé pre ryby (napokon pri vysokej koncentrácii aj pre človeka – spomeňme si napr. na zákaz kúpania na Kuchajde v Bratislave, ale aj na iných vodných plochách). Sú často mazľavej konzistencie, vyskytujú sa pri vysokej koncentrácii dusíka a fosforu. Sinice sú veľmi odolný protivník, platia pre ne rovnaké postupy, ak ich chceme eliminovať, ako v prípade rias. Niektoré druhy: Aphanizomenon gracile, Rivularia haematites, Anabaena flos-aquae, Mycrocystis auruginosa, Oscillatoria limosa.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Príroda, Rastliny, Ryby, Živočíchy

Rozmnožovanie rýb a rastlín

Hits: 44124

Ryby sa rozmnožujú iba pohlavne. Podľa spôsobu rozmnožovanie rozlišujeme na ikernačky a živorodky. Ikernačky kladú ikry – vajíčka podobne ako plazy, ktoré sa po akte rozmnožovania vyvíjajú mimo tela matky – oviparia – vajcorodosť. Ich priemer je od 0.8 mm do 6 mm, v závislosti na konkrétnom druhu. Ikry, napokon v menšej miere aj plôdik veľmi často neznášajú svetlo, preto sa ikry často zakrývajú – rozumej celé akvárium. Je to logické – treba si uvedomiť, že v prírode je obyčajne väčšia „tma“ a ikry obyčajne kladú pod list, do rastlín, na dno, do jaskyniek pod skalný strop apod. Ikry, ktoré nie sú oplodnené, časom zbelejú, a je ich treba z akvária vybrať, pretože by sa zbytočne rozkladali a tým ohrozovali zvyšné. Naopak druhom živorodým sa ikry vyvíjajú v telovej dutine matky podobne ako u cicavcov – viviparia – živorodosť. V prípade málo častého vylučovania oplodnených ikier hovoríme o ovoviviparii – vajcoživorodosti. Plôdik totiž často opúšťa telo matky tesne po zbavení sa posledných zárodočných obalov. Práve vyliahnuté mláďa sa nazýva eleuterembryo. Živorodým druhov sa vlastne ikry vyvíjajú v tele, sú rovnakého tvaru, veľkosti ako u ikernačiek, len vývin prebieha dlhšie 20 – 40 dní. Živorodky majú vyvinutý špecifický orgán – gonopódium, u rodu Hemirhaphodon androgónium, pomocou ktorého sa rozmnožujú. Tvar gonopódia je určovacím druhovým znakom. Plodnosť rýb viac-menej rastie s ich dĺžkou, váhou. Vplyv naň však má aj okrem iného aj vek, obsah solí, kyslíka, teplota vody. Živorodým druhom, okrem gudeovitých spermie v tele samičky prežívajú aj mesiace – samček oplodní samičku a tento prenos genetickej informácie je životaschopný dlhé časové obdobie, obyčajne 3 – 4 vrhy, bol však zaznamenaný aj prípad 11 vrhov. Je zaujímavé, že aj medzi rybami sa nájdu druhy, ktoré sú obojpohlavné – hermafroditizmom, no drvivá väčšina rýb sú gonochoristi – funkčne samičky tvoria samičie pohlavné bunky, samce samčie pohlavné bunky. Pri rozmnožovaní by sme sa mali vyhnúť príbuzenskej plemenitbe. Ak už sme nútení ku nej, množme radšej rodiča s potomkom, ako sestra s bratom. Dlhodobá príbuzenská plemenitba vedie ku degeneratívnym poruchám, napr. ku zakriveniu chrbtice, ku iným morfologickým odchýlkam, ku zníženej životaschopnosti.

V prírode dochádza aj ku kríženiu medzi príbuznými, no ide o izolované oblasti, kde je zamedzený prístup ku migrácii a tým ku premiešavaniu genetickej informácie. Nie je vylúčené, že dochádza priamo ku kríženiu medzi potomkami jedného rodiča, ale vzhľadom na veľkosť areálu a početnosť populácie ide o rozmnožovanie medzi bratrancami a sesternicami. Keďže dochádza v oveľa vyššej miere aj ku prírodnému výberu, neraz sa stane, že takáto izolovaná príbuzensky sa množiaca populácia je životaschopnejšia ako populácia, ktorej areál nedovoľuje prakticky príbuzenské kríženie vďaka dostatku priestoru. Tento stav však platí, ak sú podmienky ideálne, len čo sa rapídne zmenia faktory prostredia negatívne, neizolovaná populácia je razom vo výhode. Aktivity vedúce k reprodukcii sú jedny z najkrajších, ktoré nám vedia ryby pri ich chovaní poskytnúť. Snaha samcov, predvádzanie sa pred samičkami je veľmi zaujímavá. Niektoré sú schopné prenasledovať samičky väčšinu dňa, iné sa tejto činnosti venujú len v určitom období a za určitých podmienok. Práve preto je vhodné práve počas snahy o rozmnožovanie viac dbať o tesnosť krycieho skla, pretože najmä samičky majú neraz snahu ujsť pred dobiedzajúcimi samcami aj skokmi nad hladinu.

Tetrám sa často pre ich záujem o ikry, kladie ako prekážka, z nášho chovateľského pohľadu rošt – filter, ktorý oddeľuje ikry od ostatných rýb. Netýka sa to však iba tetier, pre tetry je však použitie trecieho roštu príznačné. Rošt môže byť položený na holom dne po celom obsahu. Počas trenia padajú ikry na dno, kde sa nachádza rošt, ktorý je trochu nadvihnutý nad dno, aby na ikry rodičia nedosiahli. Samozrejme rošt môže byť položený aj inak, podstatné je aby sa dospelé ryby ku ikrám nedostali, alebo mali túto úlohu sťaženú. Materiál, z ktorého je vyrobený, je takisto rôzny, závisí od veľkosti rýb, ikier pre ktorý má byť použitý. Používajú sa rôzne najčastejšie pletivá pre záhradkárov apod. Existuje aj forma skleneného perforovaného roštu.

Pôrodnička je nádoba, uzavretý priestor, prípadne akvárium, v ktorom sa rodí poter. Opomeniem teraz nádrž, ako materiál sa komerčne používa umelá hmota. Tieto sú vhodné pre živorodky. Sú konštruované tak, aby napr. gravidná gupka mohla v nej porodiť svoje mladé. Existujú principiálne dva typy: pri prvom narodené rybky opúšťajú telo matky a prepadávajú cez lišty do spodnej časti pôrodničky, kam sa samička nemá šancu dostať, alebo pri druhom rybky opúšťajú matku do voľnej vody – v tomto prípade musí byť samozrejme toto akvárium bez rýb, inak čerstvo narodené rybky čoskoro požerie. Oba typy pôrodničiek na vode plávu – pohybujú sa na hladine Ako lepšia alternatíva použitého materiálu ku takýmto pôrodničkám je použitie sieťoviny, podobne ako pri trecom rošte. Pletivo stačí zošiť napr. saturnou to želaného tvaru a zabezpečiť napr. polystyrénom, aby pletivo nepadlo na dno. Výhoda takéhoto riešenia je zjavná – pletivo môže byť oveľa väčšie ako v obchode zakúpenej pôrodničke, a celkovo je šité takpovediac na mieru. Zakúpené pôrodničky z obchodu som však malými vrtákmi prevŕtal, aby medzery pre únik plôdika boli ešte širšie. O svojpomocne vytvorených pôrodničkách píše Ivan Vyslúžil v tomto článku.

Ako substrát pre niektoré druhy poslúžia jemnolisté rastliny, steny nádrže, listy rastlín, kamene na plochu, alebo strop kamenných „jaskyniek“, atď. Pre niektoré druhy rýb sa pripravujú rôzne výluhy. Néonka čierna – Hypessobrycon herbertaxelrodi je toho názorným príkladom – pre tento druh sa často výluhy pripravujú ako napokon aj pre ostatné tetrovité.

Rozmnožovanie cichlíd je zrejme jedno z najzaujímavejších medzi rybami. Napr. samička ostriežika purpurového si vyhliadne vhodnú jaskynku, napr. kokosový orech, kde dokáže držať v papuli svoje mladé celé hodiny. Samozrejme predtým prebehlo trenie. Najmä u amerických druhov sa páry musia nájsť samé, často vydržia spolu aj celý život. Niektoré druhy kladú ikry na substrát, napr. na plochý kameň, na podnebie kameňa apod. Zospodu kladie ikry napr. princezná – Neolamprologus brichardi. Tento druh je pomerne neznášanlivý voči sebe, takže dominantné páry eliminujú svoju konkurenciu, a potom sa plnou silou pustia do rozmnožovania. Keď začnú, často v pomerne pravidelných intervaloch prinášajú nové generácie. Ich ikry sú slabo ružové, pomerne veľké, počet ikier je 20 – 100. Veľa druhov cichlíd patria medzi tzv. papuľovce (česky tlamovce). Čiže sú to také druhy, ktoré svoje potomstvo uchovávajú vo svojej papuľke, avšak  papuľovce nájdeme aj medzi inými taxónmi, napr. aj medzi druhmi rodu Betta. Ich rodičovský inštinkt je však často dosť slabý, je to samozrejme druhovo špecifické, napr. Neolamprologus brichardi, väčšina amerických cichlíd svoje potomstvo urputne bráni, na rozdiel od napr. malawijských rodov Pseudotropheus, Maylandia, Melanochromis, Labidochromis. Ikry držia poctivo v papuli, nechajú ich stráviť žĺtkový vak, pripravia ich na opustenie ústnej dutiny matky, vypustia ich. Niekedy sa stane, že ich ešte nejaký čas opäť pozbierajú a tento jav sa môže opakovať, no keď už tak nespravia, ich rodičovský inštinkt ide veľmi rýchlo bokom. Samec, v podstate po oplodnení iba chránil samičku, ale teraz svoje mladé väčšinou pokladá za votrelcov, prípadne za spestrenie menu. Samička je na tom podobne, ona sa ale skôr „pomýli“. Najprv si mladé nevšíma, akoby sa dištancovala, no časom sa môže stať, že svoje potomstvo začne prenasledovať.

Typické kaprozúbky (halančíky) nakladú ikry, ktoré v prírode jednoducho neskôr vyschnú. Impulz na vývoj zárodku donesie so sebou až opätovný dážď na začiatku obdobia dažďov. Simulácia tohto procesu je aj základom úspechu pri ich rozmnožovaní v zajatí, v našich nádržiach. Čiže po trení v akváriu je nutné ikry vybrať a umiestniť na suchom mieste. Po druhovo špecifickom čase ikry vyberieme, umiestnime do vhodnej nádrže a zalejeme vodou. Vtedy začne pokračovať reprodukcia až po vyliahnutie mladých rýb. Tieto ryby rastú veľmi rýchlo, pretože jednoročné druhy musia počas krátkej dobe dospieť a sami sa rozmnožovať.

Samičky panciernika Corydoras aeneus zbiera oplodnené ikry a dočasne ich nesie pod prsnými plutvami, ktoré má zložené do tzv. taštičky. Neskôr ich lepí na sklo a na rastliny. Pancierniky sa rozmnožujú v hejnách, patria sem druhy obľubujúce nižšiu teplotu. Známa je pomôcka ku stimulácii – nitenky a každodenné znižovanie hladiny vody a výmena vody za čerstvú studenú vodu, čo simuluje nadchádzajúce obdobie dažďov – obdobie hojnosti. Pancierniky si zväčša vlastné ikry veľmi nevšímajú, odporúča sa však, ich premiestňovať. Samozrejme veľa druhov nie je tak ľahko rozmnožiteľných: Corydoras sterbai, C. panda atď.

Najčastejšie sa v akváriách vyskytujúci prísavník Ancistrus cf. cirrhosus sa rozmnožuje v dutinách, alebo pod kamene. Chovatelia si pomáhajú napr. sklenenou fľašou, novodurovou trubkou apod. Samček si svoju samičku zvyčajne vyberie. Svoje ikry samec do istého času stráži, avšak nemá toľko prostriedkov ako veľké dravé druhy, ani nie je tak húževnatý. Avšak v bežnom spoločenskom akváriu má prísavník šancu sa rozmnožiť a poskytnúť aj potomstvo.

O skalároch – Pterophyllum scalare sa vraví, že vyžadujú tlak vody – vysoký vodný stĺpec. Avšak mal som možnosť vidieť ich odchovávať aj vo veľmi malých nádržiach nie vyšších ako 25 cm. Keďže v domovine sa vytierajú zvyčajne na listy vysoko rastúcich rastlín, môžeme im poskytnúť ako trecí substrát napr. otvorený kus z PET fľaše. Skalár, pokiaľ nakládol ikry, tak ich chráni, aj sa o ne stará, hneď ako sa rozplavávajú mladé, začne ich zvyčajne nemilosrdne požierať. V prírode by sa takto nesprával a stáva sa, že aj v akváriu mladé nepožiera.

Živorodky sú z hľadiska rozmnožovania vhodné pre začiatočníka. Dá sa pre ne pri rozmnožovaní uplatniť vyššie spomínaná pôrodnička, ale aj vlastnými prostriedkami zošité sito. Rozmnožujú sa pri troche snahy veľmi ochotne. Mečovka mexická je takmer vždy voči svojim mladým kanibal, platy sú na tom obdobne, len pávie očká zväčša vlastné potomstvo ušetria. Keď dospejú a začnú sa rozmnožovať, cyklus pôrodov sa opakuje zhruba po 4 – 5 týždňoch ako u väčšiny živorodiek. Gupky a platy môžu mať až 100 mladých, dospelá mečúnka aj 200. Ide o živorodé druhy, takže rodia živé mláďatá, v brušnej časti sa nachádza škvrna plodnosti, ktorá svedčí o pohlavnej zrelosti samičiek. Jedno oplodnenie samcom môže vystačiť aj na 3 – 4 vrhy. Počas dní pred pôrodom sa škvrna zväčšuje a tmavne. Blackmolly – tmavá vypestovaná forma Poecilia shenops je trochu ťažšie odchovateľná rybka, pretože vyžaduje o niečo teplejšiu vodu a nevidno na nej škvrnu plodnosti. U blacmoll pri ich potomstve máme možnosť vidieť presadzovanie sa génov prírodnej povahy, pretože nie všetky mladé budú celé čierne ako pravdepodobne sú rodičia. Ide o to, že blacmolla je vyšľachtená forma, ktorá nie je celkom biologicky ustálená. Dokonca sa môže stať, že niektoré jedince sú v mladšom veku strakaté a neskôr im čierny pigment pribúda natoľko, že celkom zčernejú. Aj pre blackmolly je vhodné sito na ich rozmnožovanie, resp. na ochranu vyliahnutého potomstva pred pažravosťou dospelcov.

Labyrintky žijú obyčajne v preteplených oblastiach, kde sa nachádza veľmi veľa súčastí vo vode: rýb, rastlín, organických zvyškov, driev apod. Dospelé jedince dýchajú atmosférický kyslík. Veľa druhov labyrintiek tvorí penové hniezdo – pri ochrane ikier využijú svoju schopnosť naberať atmosférický vzduch. Penové hniezdo je tvorené čiastočkami vzduchu, ktoré ryby premelú v ústnej dutine. Na vode pláva. To znamená, že hniezdo pre ikry pláva na hladine, nie je vhodné aby v akváriu bolo silné prúdenie vody – to by mohlo poškodiť stavbu penového hniezda. Ako podpora preň slúžia napr. plávajúce rastliny Riccia, Salvinia, Myriophyllum, Lemna apod. Hniezdo obyčajne stavia samec, niektoré druhy alebo jedince je treba po trení z nádrže odloviť, iné nie. Týmto spôsobom sa rozmnožujú guramy, bojovnice, kolizy. O kolizách – Colisa je známe, že ich poter je jeden z najmenších, preto sa odporúča udržiavať hladinu vody počas jeho vývoja pod 10 cm. Sú veľmi náchylné na zmenu teploty a na chlad, preto je vhodné zabezpečiť výborné utesnenie krycím sklom alebo niečím iným, a udržiavanie rovnakej teploty vody, a vzduchu nad hladinou ak medzi krycím sklom a hladinou je nejaký priestor. Filtrovanie by malo byť veľmi slabé alebo žiadne a prúdenie vody minimálne, alebo žiadne. Kritické obdobie je doba tvorby labyrintu. Dochádza k tomu po 50 dni a toto obdobie je kritické, vtedy je vhodné ešte viac zvýšiť obozretnosť, aby sme prípadné straty minimalizovali. Pred rozmnožovaním bojovníc Betta splendens môže v ich správaní dôjsť ku prejavu džentlmenstva. Vtedy sok pri fyziologickej potrebe soka nadýchnuť sa, čaká na to aby mohol pokračovať v súboji. Spoločenské boje samcov sú u bojovní dosť drsné.

Vodné rastliny sa rozmnožujú v akváriách, ale často aj v prírode, hlavne nepohlavne. Vegetatívne rozmnožovanie nastáva rôznymi spôsobmi, napr. odrezkami, poplazmi, odnožami atď. Pohlavný spôsob nie je taký častý ako u ich suchozemských príbuzných. Rastliny často v akváriu nekvitnú a k opeleniu – k začiatku úspešného rozmnoženia dochádza ešte menej často, čo je pochopiteľné aj vzhľadom na priestorové bariéry.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Príroda, Ryby, Živočíchy

Správanie rýb

Hits: 31046

Správanie rýb môže každý z nás pozorovať. Svojím správaním vlastne ryby s nami komunikujú. Keďže nedokážeme zachytiť ich prípadné zvukové prejavy, nemáme inú možnosť. Ak sa niečo dozvieme o ich správaní, budeme vedieť im lepšie pomôcť, pomôže nám to v odhade ich kondície, vo fyziologických potrebách apod. Preto sa posnažím predostrieť vám zopár svojich postrehov. Celkové správanie rýb je druhovo špecifické, napr. labyrintky sú za bežných podmienok pokojné, tetrovité sú často hejnové, spoločenské typy. Niektoré ryby svoj životný priestor nachádzajú v rôznych častiach vodného stĺpca. Sumčeky obývajú prevažne dno, tetry plávajú v strede akvária, dánia v hornej časti, mrenky prakticky v celom vodnom stĺpci. Ryby sa z času na čas otierajú o pevný podklad. V prípade, že túto aktivitu zvýšia, zrejme nepôjde o sociálne správanie, ale o vznikajúcu, prípadne už jestvujúcu plesňovú alebo inú nákazu napádajúcu povrch tela.

V prípade, že máme v nádrži príliš malý počet rýb, môžu sa správať vyľakane a bojazlivo. Situácia závisí od stavby akvária – dekorácie, rozmiestnenia rastlín, ich veľkosti, morfológie, veľkosti akvária, no samozrejme aj od okolitých rýb. V takom prípade je zrejme vhodné zasiahnuť, zvýšiť počet úkrytov (niekedy ale aj znížiť, alebo zmeniť), nechať viac zarásť nádrž, prípadne šetrnejšie zapínať osvetlenie, znížiť tok filtra, vzduchovania, alebo jednoducho zvýšiť počet rýb v akváriu. Pozor však, niektoré druhy rýb sú vyslovenie bojazlivé, prípadne sa vyznačujú viac-menej nočným životom – napr. viaceré druhy sumcovitých.

Ryby aj rastliny reagujú na svetlo viac-menej pozitívne. Rastliny fotosyntetizujú a dýchajú, prípadne sa obracajú za svetlom atď. Ryby počas dostatku svetla intenzívne plávajú, vykonávajú väčšinu aktivít. Svetelné šoky neznášajú, preto niektorí akvaristi používajú stmievače – takýmto spôsobom zmierňujú prípadný náhly prísun svetla. Imituje sa tým východ a západ slnka. Každopádne pomôže, ak umelé osvetlenie zapneme ešte pre zotmením. Horší prípad totiž je náhly prísun svetla, ako jeho náhly nedostatok. Pomôže aj to, ak najprv zapneme stolnú lampu mimo akvária (slabší zdroj svetla), prípadne luster, a nakoniec samotné svetlo nad akváriom. Na náhly nárast svetla reagujú ryby podráždene – prudko začnú plávať, niektoré druhy sa snažia vyskočiť, vtedy môže dôjsť k úrazu spôsobeného dekoráciou. Ryby nie sú síce schopné zatvoriť oči, ale v noci spia. Zjavne to závisí na množstve svetla – oveľa viac ako na zachovaní prirodzeného striedania napr. 12 hodinového cyklu. Čiže, tým že svietime viac než je prirodzené, resp. nepravidelne, ryby unavujeme, pretože ich nútime nespať. Drvivá väčšina druhov mení v noci aj svoje sfarbenie – stráca sa kontrast, farebnosť, celkovo obyčajne ryba stmavne.

Je zaujímavé ako sa ryby budia. Je známe, že mnohé druhy sa skoro ráno trú. Niektoré druhy sa zobúdzajú veľmi rýchlo, iné naopak veľmi ťažko. Ľahko to môžeme vypozorovať počas noci, keď zrazu zasvietime. Živorodky, tetry, mrenky nám zakrátko potom ožijú, pričom skalárom, ostatným cichlidám prebúdzanie bude trvať oveľa dlhšie – akoby neochotne. Správanie rýb ovplyvňuje aj ročné obdobie. My to len veľmi ťažko vieme napodobniť. V prírode často dochádza k rozmnožovaniu na konci obdobia sucha, ryby sa často vyvíjajú počas prvých dní dažďového obdobia. Pre väčšinu druhov je najprirodzenejšia doba na trenie v zajatí jar. Vtedy je aj ich hormonálna aktivita pohlavných funkcií na najvyššej úrovni. Treba si uvedomiť, že druhy, ktoré chováme sú z tropických a subtropických oblastí, kde nie sú ročné obdobia ako u nás. Preto, ak chceme byť dôsledný, dbajme na túto skutočnosť.

V prírode je častá promiskuita, niektoré druhy sú však verné – tvoria páry na celý život. Tento jav je častý u amerických cichlíd. Počas obdobia párenia, ktoré môže byť časovo ohraničené, ale nemusí sa ryby samozrejme správajú inak. Často menia aj svoje sfarbenie. V tomto období je jasnejšie, krajšie, najmä samec sa snaží ukázať pred samičkou v plnej kráse. Napr. samce gupiek Poecilia reticulata prenasledujú samičky často hodiny a hodiny. Každopádne správanie počas párenia, a snažiace sa o získanie priazne je sprevádzané zníženou obozretnosťou voči nebezpečenstvu, samce sú často krát akoby v tranze, trepú celým telom, najmä plutvami, neustále získavajú vhodnejší pozíciu pre oči vyhliadnutej samičky, resp. pre viacero samíc. Doslova sa predbiehajú v predvádzaní, na obdiv vystavujú čo najviac. Samotný rozmnožovací akt takisto prebieha rôzne. Napr. samička po neustálom prenasledovaní vypúšťa ikry do voľnej vody a samec reaguje vylučovaním spermií rovnako do voľného priestoru. Ikry môžu ryby lepiť na listy, na kamene, do vrchnú stranu kvetináča zospodu, fantázií sa medze nekladú. Avšak vrátim sa k správaniu – niektoré druhy sa pred vypustením pohlavných buniek priblížia k sebe, bruškami sa dotknú a vtedy nastane prudké trhnutie, počas ktorého dôjde k oplodneniu. Alebo samček prehodí časť svojho tela cez samičku, nastane prudké trhnutie a situácia je podobná.

Pri rozmnožovaní papuľovcov pozorujeme z nášho pohľadu orálny sex. Samička pri ňom vypúšťa ikry, samec vypúšťa spermie, obaja tieto produkty naberajú do úst, samec ich napokon obyčajne prenechá samičke. Pomenovaním papuľovce sa označujú druhy, ktoré držia svoje potomstvo v ústnej dutine – v papuľke. Nepatria sem len cichlidy, ale aj niektoré bojovnice. Zaujímavé správanie – prejav džentlmenstva pozorujeme u bojovníc, o ktorých je známe, že samce zvádzajú neľútostné boje. Avšak bojovnica pomocou labyrintu dýcha atmosférický kyslík, a keď počas takéhoto boja naňho doľahne biologická potreba, boj na chvíľu utíchne a sok úplne akceptuje svojho protivníka, keď sa ide na hladinu nadýchnuť. Potom boj pokračuje.

Drvivá väčšina druhov rýb sa nestará o svoje potomstvo po akte oplodnenia. No z druhov, ktoré tak činia, väčšinou sa v prvej fáze stará o potomstvo samička, neskôr preberá zodpovednosť skôr samica. Avšak často sa pri afrických papuľovcoch stane, že rodičovský inštinkt im vydrží len počas doby, kým ma samička mladé v papuli, najmä pri malawských druhoch. Tanganické cichlidy a predovšetkým americké cichlidy majú vyššiu potrebu po odchovaní potomstva. Často svoje mladé držia v papuli, niekedy ich vypustia a znovu naberú, jednak ich učia prežiť, jednak tak robia, dokiaľ ich vládzu vôbec udržať. Názorným príkladom je rod Neolamprologus, ktorý urputne bráni svoje potomstvo voči votrelcom. Neuveriteľne bojovne sa dokáže správať voči neškodným prísavníkom. Zaujímavým správaním pri ochrane vlastného potomstva pri princeznách (Neolamprologus brichardi). U nich je známe, že svoje potomstvo dokážu nielen úspešne brániť, ale dokonca starší potomkovia pomáhajú niekedy brániť mladšie potomstvo. Sám som bol neraz svedkom pomerne komického javu, kedy 0.5 cm jedince spomínanej Neolamprologus brichardi zastrašovali 10 – 20 cm jedince iných druhov, čím pomáhali najmä rodičom chrániť ešte menšie druhy. Tento jav nepozorujem, keď chovám princezny v samostatnej nádrži. Avšak aj v nej pozorujem jav, ktorý popisujem na inom mieste. Keď totiž princezny dospejú, dokážu sa až fyzicky likvidovať veľmi úspešne.

Ak si kladiete logickú otázku, prečo mečovky, platy, tetry, aj cichlidy si často svoje potomstvo požierajú a následne sa znovu vrhajú do rozmnožovania, tak vedzte že je tomu tak pretože akvárium poskytuje iba malý životný priestor. Keď porodí živorodka v prírode, alebo keď sa vypudia ikry, resp. rozpláva plôdik, vo vodnom toku, v jazere je dostatok priestoru na to, aby sa ikry, ryby v tom objeme stratili – zachránili. V akváriu sú ich možnosti obmedzené.

Rivalita medzi rybami existuje. Väčšinou sa jedná o vnútrodruhovú, ale nie je neznáma ani medzidruhová. Jestvujú medzi rybami neznášanlivé druhy, ktoré neznesú pri sebe v akváriu nikoho. Všeobecne sa za takéto považujú mäsožravé pirane. Na samotné pirane je v ich domovine vyvíjaný tiež predačný tlak. Domáci majú väčší rešpekt pred inými druhmi ako sú pirane. Aj v akváriu sú ale druhy, s ktorými sú schopné pirane existovať za určitých podmienok. V prvom rade nesmú byť hladné, z čoho vyplýva že sa rozhodujú podľa dostupnosti potravy, ak jej majú dostatok, dokážu nažívať s bežnými druhmi rýb. Vhodné sú napr. Astronotusy, Hemichromisy. Náznaky rivality, konkurencie môžeme vidieť aj pri mierumilovných druhoch. Často sa snáď aj z komerčných dôvodov označujú niektoré druhy za druhy takzvane spoločenské – myslí sa tým, že ich bojovnosť medzi sebou je minimálna. Zaradil by som sem napr. dánia, kardinálky, neónky, gupky, mečovky, blackmolly, guramy. Iné druhy sú viac neznášanlivé, iné menej. Ako som spomínal na inom mieste – napr. niektoré americké cichlidy sú neznášanlivé voči všetkým, aj voči svojmu druhu, aj voči iným druhom. Naopak u veľa afrických cichlíd sa rivalita prejavuje najmä v rámci jedného druhu. Typickým príkladom sú Tropheusy.. Niekedy sa však stane, že samca niektorého druhu si vezmú ostatné druhy na paškál viaceré jedince a tento jedinec má, ak si to nevšimneme, zrejme zrátané. Napokon ak nejaká ryba dostane týmto spôsobom zabrať, je možné že sa stane apatickou – až do takej miery, že ďalšie útoky rezignovane znáša – vlastne čaká na smrť ubitím – nedokáže sa brániť. Boje medzi sebou zvádzajú ryby o potomstvo, o potravu, o priestor atď. Prejavy sú rôzne, od miernych až po surové nekompromisné. Takéto správanie je závislé aj od veku, čím sú ryby staršie, tým tolerujú menej. Napr. Neolamprologus brichardi je druh, ktorý je priam rodinným vzorom v mladom veku, no ako mladé princezné dospievajú, začnú sa u nich prejavovať nevraživosť. Doslova likvidačné správanie.

Na to, aby sa agresivita medzi jedincami znížila, je vhodné zvýšenie množstva úkrytov. Pre africké cichlidy platí, že agresivitu napr. rodov Tropheus, Pseudotropheus eliminuje väčšie množstvo jedincov rovnakého druhu. Toto množstvo však musí byť dostatočné, pretože inak je možné, že docielime opak. Pre Tropheusy je odporúčaný minimálny počet, desať chovaných jedincov v jednom akváriu. Dôležitý je aj pomer pohlaví, odporúčaný je v tomto prípade tri samce ku siedmim samiciam. Pre mbuna cichlidy odporúčam kombináciu jeden samce na dve – tri samice. V prípade nedostatku priestoru hrozí najmä u niektorých väčších druhov prílišná agresivita – kombinácia dvoch samcov akar modrých s jednou samicou je v malom priestore nežiaduca, podobne ako kombinácia dvoch samíc akar a jedného samca. Napr. aj na prvý pohľad mierumilovné samce mečovky mexickej, dokážu medzi sebou vytvárať prísnu hierarchiu, v ktorej prípadné slabšie jedince sú utláčané. U niektorých druhov existuje sociálna hierarchia, kde je pánom dominantný samec, prípadne dominantná samica. U druhov, kde je silný prejav vonkajšieho pohlavného dimorfizmu, môže napriek tomu vyvolať fakt, že samce sú často sfarbené ako samice. Ak však dominantný samec prestane existovať v prítomnosti predtým recesívnych samcov, môže sa stať, že naraz sa zrazu sfarbí aj niekoľko ďalších samcov. Situácia sa môže neskôr zopakovať, keď si opäť vybojuje nejaký samec výsadnú dominanciu, a „nedovolí“ ostatným samcom byť vyfarbenými ako samce. Pri rozmnožovaní sa stáva, že dominantný samec sa trie s niekoľkými samicami, no ostatné samce ostávajú bokom.

Teritorialitou sa prejavuje aj u rýb. Teritorialita je jav, kedy organizmus sa viac zaujíma o určitý životný priestor, ktorý prípadne často háji. Teritorialita sa často prejaví veľmi negatívne aj v akváriu, kde je často málo priestoru. Pre uzavretý priestor to môže skončiť tragicky. Značnou teritorialitou sa prejavujú skôr druhy veľkých jazier a mohutných tokov, často cichlidy. Svoje vybrané teritórium dokážu brániť veľmi vehementne. Veľkosť teritória závisí aj od konkurencie iných jedincov, môže zaberať jeden kameň, jednu ulitu, ale aj celé akvárium. Ak sa nejakému jedincovi podarí obsadiť teritórium, je vo veľkej výhode. Všeobecne sa dá povedať, že jedince pridané do spoločenstva akvária neskôr si ťažšie nachádzajú svoje miesto, a to aj v prípade že sú silné. Ak chceme teritórium narušiť, stačí často zmeniť stavebné prvky v akváriu – dekoráciu, presadiť rastliny, premiestniť techniku. Často stačí presunúť kameň, pridať nový kameň, to závisí od konkrétneho prípadu. Aj malá zmena často celkom zmení správanie, čo vlastne dokazuje silnú teritorialitu rýb. Samozrejme niektoré druhy sa takto prejavujú menej, alebo vôbec, iné viac. Bojovnice, resp. samce bojovníc Betta splendens si svoje nároky obhajujú veľmi vehementne. V nádrži, kde nie je pre viac samcov dostatok životného priestoru nie je miesto pre viac samcov. Na to aby kondícia našich bojovníc bola čo najlepšia, aby plutvy krásne vynikali, alebo na to aby sme mohli pozorovať správanie sa bojovníc, vezmime zrkadlo a nastavme ho samcovi bojovnice. Tento bude hroziť svojmu domnelému sokovi, aj naňho zrejme zaútočí.

Úloha učenia nie je u rýb až tak vyvinutá ako u cicavcov, prípadne u vtákov, ale existuje. Ryby napodobňujú staršie jedince. Počas životného cyklu rýb sa prejavujú aj nacvičovaním rôznych situácií – súbojov, rozmnožovacieho správania. Svoju úlohu iste hrá inštinkt. Ryby nám dokážu predviesť aj svoje geneticky vpečatené rituály, ktorými sa snažia zaliečať svojim partnerom, alebo v ktorých predvádzajú svoju silu pre sokom. Tieto prejavy sú najsilnejšie u druhov, ktorých sociálne správanie je výraznejšie. Dodnes sa nevie dostatočne vysvetliť, ako sa dokážu napr. neónky červené v jedinom momente “ dohodnúť“ a zmeniť smer plávania. Napokon aj mnohé morské druhy žijúce v skupinách.

Drvivá väčšina druhov úplne samozrejme reaguje pri prenose v sieťke veľmi negatívne. Je to úplne pochopiteľné, z ich pohľadu im ide o život. No ak rybám poskytneme oporu v podobu našej ruky, dokážu sa skôr upokojiť. Možno ste si niekedy všimli ako chovateľ chytá ryby lyžičkou, alebo rukou. Pre rybu je to v každom prípade tolerantnejšie. Zrejme nereagujú len na samotnú mechanickú podporu, ale snáď aj na teplo ľudskej ruky, možno aj na iné fyzikálne, možno aj chemické vlastnosti takéhoto prenosu. Veľakrát som takto prenášal najmä samičky afrických cichlíd.

Niektoré druhy správania

Hejnovitosť – mnoho druhov rýb sa vyznačuje takýmto sociálnym správaním. Iste ste v televízii videli ako sa obrovské kvantá rýb zoskupujú a v priebehu okamihu reagujú – menia smer. V malom merítku to môžeme pozorovať aj v našom akváriu. Najmä ak chováte nejaké tetrovité ryby, napr. pravé neónky, aj tetry neónové sú typické hejnové druhy. Tento jav sa stupňuje s početnosťou spoločenstva – 5 neóniek sa bude chovať inak, ako 200 jedincov.

Samostatnosť – druhy rýb, ktoré žijú viac-menej samostatne, prípadne v pároch. Takýchto druhov je najviac. Úzko to súvisí s teritorialitou.

Ukrývanie – počas svojich bežných chovateľských činností som mal možnosť porovnať rôzne správanie rýb pri tak bežnom úkone ako je chytanie rýb sieťkou. Väčšina druhov rýb ak vložíme do vody sieťku sa správa pomerne vystrašene a zbrklo. Len málo druhov svoj útek vykonáva cieľavedomejšie. V týchto situáciách sa občas stane, že nám ryby vyskakujú z akvária. Iným prípadom je správanie sa mbuna cichlíd. Sú to druhy, ktoré žijú v skalách afrického jazera Malawi. Tieto sa snažia schovať do svojho prirodzeného prostredia – do skál. Ostatné ryby majú tendenciu sa schovať maximálne za filter, ale mbuna cichlidy sa schovajú šikovnejšie. Dokážu sa schovať pod pomerne malý kameň. Vy tesne okolo nich neustále prechádzate, ale ryba, ktorá je pod svojím úkrytom pomerne pokojne čaká. Ak má priestor a nik ju neatakuje, čaká na odoznenie obavy – na vytiahnutie sieťky. Toto správanie je často zreteľné aj v predajni. Považujem to za prejav inteligencie. Možno sa už aj vám stalo, že ste sa snažili chytiť podobne rybu v nádrži plnej úkrytov a po hodine ste to vzdali. Inak reagujú ryby aj na farbu sieťky. Bežne sa používajú sieťky zelené, biele a čierne. Za najvhodnejšie považujem sieťky zelené. Biele a čierne sú príliš kontrastné. No aj na takto sfarbené sieťky si dokážu ryby zvyknúť. Ak však nie sú na napr. bielu sieťku zvyknuté, je pravdepodobné, že sa tejto výraznejšej sieťky budú báť viac.

 

Use Facebook to Comment on this Post