2006, 2006-2010, 2007, 2008, 2009, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, 2014, Akvaristika, Časová línia, Divoké živorodky, Farebné živorodky, Organizmy, Príroda, Ryby, Živočíchy, Živorodky

Živorodky – ryby mnohých akvaristov v minulosti aj v súčasnosti

Hits: 43237

Kto z akva­ris­tov sa nestre­tol so živo­rod­ka­mi? Asi nikto. Kaž­dý, kto cho­val rybič­ky sa stre­tol so živo­rod­ka­mi, dokon­ca o nich zväč­ša nie­čo poču­li aj neak­va­ris­ti. V pred­sta­ve väč­ši­ny popu­lá­cie sú živo­rod­ky pre­dov­šet­kým mečov­ky a gup­ky – čer­ve­né rybič­ky, také s pek­ný­mi chvos­tmi. Sku­toč­nosť je však samoz­rej­me omno­ho bohat­šia. Živo­rod­ky pred­sta­vu­jú pod­ľa môj­ho názo­ru aký­si spo­jo­va­cí člá­nok v komu­ni­ká­cii medzi tými, kto­rí sa zaobe­ra­jú akva­ris­ti­kou a kto­rí nie. Zastá­va­jú výsad­né posta­ve­nie vďa­ka tomu, že sú zná­me“. Dúfam, že svo­jím prís­pev­kom obo­ha­tím poznat­ky naj­mä tých, kto­rí pod ter­mí­nom živo­rod­ky vidia iba úzky pro­fil dru­hov. Živo­rod­ky sú úžas­ná sku­pi­na aj z hľa­dis­ka bio­lo­gic­ké­ho aj z hľa­dis­ka cho­va­teľ­ské­ho. Živo­rod­ky sa vysky­tu­jú v juž­nej čas­ti Sever­nej Ame­ri­ky, v Stred­nej a v Juž­nej Ame­ri­ke a malá časť z nich v Juho­vý­chod­nej Ázii. Nie­kto­ré dru­hy žijú v bra­kic­kých vodách, dokon­ca pria­mo v mori pri ústiach riek. Napr. Poeci­lia reti­cu­la­ta bola náj­de­ná aj na voľ­nom mori v pobrež­ných oblastiach.


Who among aqu­arists has­n’t encoun­te­red live­be­a­rers? Pro­bab­ly no one. Eve­ry­o­ne who has kept fish has encoun­te­red live­be­a­rers, and even non-​aquarists have usu­al­ly heard somet­hing about them. In the minds of most peop­le, live­be­a­rers are pri­ma­ri­ly sword­tails and gup­pies – tho­se litt­le red fish with pre­tty tails. Howe­ver, the rea­li­ty is, of cour­se, much richer. In my opi­ni­on, live­be­a­rers repre­sent a kind of con­nec­ting link in com­mu­ni­ca­ti­on bet­we­en tho­se who are invol­ved in aqu­atics and tho­se who are not. They hold a pro­mi­nent posi­ti­on becau­se they are well-​known.” I hope that with my con­tri­bu­ti­on, I will enrich the kno­wled­ge, espe­cial­ly of tho­se who see live­be­a­rers only as a nar­row pro­fi­le of spe­cies. Live­be­a­rers are an ama­zing group both bio­lo­gi­cal­ly and in terms of bre­e­ding. Live­be­a­rers are found in the sout­hern part of North Ame­ri­ca, in Cen­tral and South Ame­ri­ca, and a small por­ti­on of them in Sout­he­ast Asia. Some spe­cies live in brac­kish waters, even direct­ly in the sea at river mouths. For exam­ple, Poeci­lia reti­cu­la­ta has been found in the open sea in coas­tal areas.


Wer unter Aqu­aria­nern hat noch kei­ne lebend­ge­bä­ren­den Fis­che erlebt? Wahrs­che­in­lich nie­mand. Jeder, der Fis­che gehal­ten hat, ist lebend­ge­bä­ren­de Fis­che begeg­net, und sogar Nicht-​Aquarianer haben nor­ma­ler­we­i­se schon etwas über sie gehört. In den Köp­fen der meis­ten Men­schen sind lebend­ge­bä­ren­de Fis­che haupt­säch­lich Sch­wertt­rä­ger und Gup­pys – die­se kle­i­nen roten Fis­che mit hüb­schen Sch­wän­zen. Die Rea­li­tät ist jedoch natür­lich viel rei­cher. Mei­ner Mei­nung nach stel­len lebend­ge­bä­ren­de Fis­che eine Art Ver­bin­dungsg­lied in der Kom­mu­ni­ka­ti­on zwis­chen denen dar, die sich mit Aqu­aris­tik bes­chäf­ti­gen, und denen, die es nicht tun. Sie neh­men eine pro­mi­nen­te Posi­ti­on ein, weil sie bekannt” sind. Ich hof­fe, dass ich mit mei­nem Beit­rag das Wis­sen, ins­be­son­de­re derer, die lebend­ge­bä­ren­de Fis­che nur als sch­ma­les Pro­fil von Arten sehen, bere­i­chern wer­de. Lebend­ge­bä­ren­de Fis­che sind eine ers­taun­li­che Grup­pe sowohl bio­lo­gisch als auch in Bez­ug auf die Zucht. Lebend­ge­bä­ren­de Fis­che kom­men im süd­li­chen Teil Nor­da­me­ri­kas, in Mittel- und Süda­me­ri­ka sowie in einem kle­i­nen Teil von Südos­ta­sien vor. Eini­ge Arten leben in Brack­was­ser, sogar direkt im Meer an Fluss­mün­dun­gen. Zum Beis­piel wur­de Poeci­lia reti­cu­la­ta im offe­nen Meer in Küs­ten­ge­bie­ten gefunden.


Taxo­nó­mia

Názov živo­rod­ky, kto­rý sa bež­ne pou­ží­va pre ozna­če­nie tých­to rýb je nepres­ný a sku­pi­na rýb nazva­ná živo­rod­ky” je ume­lo vytvo­re­ná – nemá jas­né taxo­no­mic­ké odô­vod­ne­nie. Pred­sta­vu­jú šty­ri čeľa­de: Goode­i­dae, Anab­le­pi­dae, Poeci­li­i­dae (pat­ria­ce do radu Cyp­ri­no­don­ti­for­mes) a Hemi­ramp­hi­dae (pat­ria­ce medzi Belo­ni­for­mes). Medzi tzv. živo­rod­ka­mi totiž náj­de­me pomer­ne dosť dru­hov, kto­ré sa živo­ro­dos­ťou nevyz­na­ču­jú. V taxo­nó­mii tej­to sku­pi­ny je aj v súčas­nos­ti veľ­ký pohyb, mož­no aj pre­to, lebo ide prav­de­po­dob­ne o evo­luč­ne mla­dú sku­pi­nu. Živo­rod­ky sú prí­buz­né kap­ro­zúb­kam. Samot­ná živo­ro­dosť je hod­no­te­ná evo­luč­ne ako vyso­ký stu­peň vývo­ja. Veď sta­čí si uve­do­miť, kto­ré sku­pi­ny orga­niz­mov sa vyzna­ču­jú rov­na­kou schop­nos­ťou – okrem iné­ho aj člo­vek roz­um­ný – Homo sapiens – teda my sami. Sys­te­ma­ti­ka živo­ro­diek je opí­sa­ná pod­rob­ne ďalej v článku.


Taxo­no­my

The com­mon­ly used term live­be­a­rers” for the­se fish is inac­cu­ra­te, and the group of fish cal­led live­be­a­rers” is arti­fi­cial­ly cre­a­ted – it lacks cle­ar taxo­no­mic jus­ti­fi­ca­ti­on. They repre­sent four fami­lies: Goode­i­dae, Anab­le­pi­dae, Poeci­li­i­dae (belo­n­ging to the order Cyp­ri­no­don­ti­for­mes), and Hemi­ramp­hi­dae (belo­n­ging to the order Belo­ni­for­mes). Among the so-​called live­be­a­rers,” we find quite a few spe­cies that do not exhi­bit vivi­pa­ri­ty. The­re is cur­ren­tly a lot of move­ment in the taxo­no­my of this group, possib­ly becau­se it is like­ly an evo­lu­ti­ona­ri­ly young group. Live­be­a­rers are rela­ted to tooth­carps. Vivi­pa­ri­ty itself is eva­lu­ated evo­lu­ti­ona­ri­ly as a high degree of deve­lop­ment. Just con­si­der which groups of orga­nisms exhi­bit the same abi­li­ty – inc­lu­ding, among others, the human being – Homo sapiens – that is, our­sel­ves. The sys­te­ma­tics of live­be­a­rers is desc­ri­bed in detail furt­her in the article.


Taxo­no­mie

Der im All­ge­me­i­nen ver­wen­de­te Beg­riff Lebend­ge­bä­ren­de” für die­se Fis­che ist unge­nau, und die Grup­pe der Fis­che, die als Lebend­ge­bä­ren­de” bez­e­ich­net wer­den, ist künst­lich ges­chaf­fen – sie fehlt an kla­ren taxo­no­mis­chen Beg­rün­dun­gen. Sie umfasst vier Fami­lien: Goode­i­dae, Anab­le­pi­dae, Poeci­li­i­dae (gehören zur Ord­nung Cyp­ri­no­don­ti­for­mes) und Hemi­ramp­hi­dae (gehören zur Ord­nung Belo­ni­for­mes). Unter den soge­nann­ten Lebend­ge­bä­ren­den” fin­den wir ziem­lich vie­le Arten, die kei­ne Vivi­pa­rie aufwe­i­sen. In der Taxo­no­mie die­ser Grup­pe gibt es der­ze­it viel Bewe­gung, mög­li­cher­we­i­se, weil es sich wahrs­che­in­lich um eine evo­lu­ti­onär jun­ge Grup­pe han­delt. Lebend­ge­bä­ren­de sind mit Zahn­kärpf­lin­gen ver­wandt. Vivi­pa­rie selbst wird evo­lu­ti­onär als ein hoher Ent­wick­lungsg­rad bewer­tet. Beden­ken Sie nur, wel­che Grup­pen von Orga­nis­men die gle­i­che Fähig­ke­it zei­gen – darun­ter auch der Men­sch – Homo sapiens – also wir selbst. Die Sys­te­ma­tik der Lebend­ge­bä­ren­den wird wei­ter im Arti­kel aus­führ­lich beschrieben.


Fareb­né živorodky

Pre úče­ly jed­no­znač­né­ho odde­le­nia a jas­né­ho pocho­pe­nia som si dovo­lil ozna­čiť bež­ne ponú­ka­né dru­hy živo­ro­diek ako živo­rod­ky fareb­né. Všet­ko sú to dru­hy vyšľach­te­né, kto­ré vo svo­jej domo­vi­ne vyze­ra­jú inak. Naj­zná­mej­šie dru­hy sú (na kon­ci člán­ku sa nachá­dza pre­hľad nie­kto­rých rodov):

Okrem tých­to roz­ší­re­ných rýb sem pat­rí veľa iných krás­nych dru­hov. V tej­to súvis­los­ti tre­ba pove­dať, že to, čo je roz­ší­re­né v našich akvá­riách, sa už len vzdia­le­ne podo­bá na ryby žijú­ce v prí­ro­de – to sa týka naj­mä dru­hu Poeci­lia reti­cu­la­ta.


Color­ful Livebearers

For the pur­po­se of cle­ar dif­fe­ren­tia­ti­on and unders­tan­ding, I have taken the liber­ty of labe­ling com­mon­ly offe­red spe­cies of live­be­a­rers as color­ful live­be­a­rers.” All of the­se are selec­ti­ve­ly bred spe­cies that look dif­fe­rent in the­ir natu­ral habi­tats. The most well-​known spe­cies are (a sum­ma­ry of some gene­ra is pro­vi­ded at the end of the article):

Poeci­lia lati­pin­na Lesu­e­ur, 1821 – Sail­fin Molly,
Poeci­lia reti­cu­la­ta Peters, 1859 – Guppy,
Poeci­lia sphe­nops Valen­cien­nes, 1946 – Black Molly,
Poeci­lia veli­fe­ra Regan, 1914 – Yuca­tan Molly,
Xip­hop­ho­rus hel­le­ri Hec­kel, 1848 – Gre­en Swordtail,
Xip­hop­ho­rus macu­la­tus Günt­her, 1866 – Sout­hern Platyfish,
Xip­hop­ho­rus varia­tus Meek, 1904 – Variab­le Platyfish.

In addi­ti­on to the­se com­mon fish, many other beau­ti­ful spe­cies belo­ng here. In this con­text, it should be noted that what is com­mon in our aqu­ariums only remo­te­ly resem­bles the fish living in the wild – this espe­cial­ly app­lies to the spe­cies Poeci­lia reticulata.


Far­ben­fro­he Lebendgebärende

Zum Zweck der kla­ren Unters­che­i­dung und des Vers­tänd­nis­ses habe ich mir erlaubt, all­ge­me­in ange­bo­te­ne Arten von Lebend­ge­bä­ren­den als far­ben­fro­he Lebend­ge­bä­ren­de” zu bez­e­ich­nen. Alle die­se Arten sind selek­tiv gezüch­te­te Arten, die in ihrer natür­li­chen Umge­bung anders aus­se­hen. Die bekann­tes­ten Arten sind (am Ende des Arti­kels fin­den Sie eine Zusam­men­fas­sung eini­ger Gattungen):

Poeci­lia lati­pin­na Lesu­e­ur, 1821 – Segelflossen-Molly,
Poeci­lia reti­cu­la­ta Peters, 1859 – Guppy,
Poeci­lia sphe­nops Valen­cien­nes, 1946 – Sch­war­zer Molly,
Poeci­lia veli­fe­ra Regan, 1914 – Yucatan-Molly,
Xip­hop­ho­rus hel­le­ri Hec­kel, 1848 – Grüner Schwertträger,
Xip­hop­ho­rus macu­la­tus Günt­her, 1866 – Süd­li­cher Pracht-Platy,
Xip­hop­ho­rus varia­tus Meek, 1904 – Variab­ler Pracht-Platy.

Neben die­sen verb­re­i­te­ten Fis­chen gehören hier vie­le ande­re schöne Arten dazu. In die­sem Zusam­men­hang soll­te darauf hin­ge­wie­sen wer­den, dass das, was in unse­ren Aqu­arien üblich ist, nur ent­fernt den Fis­chen ähnelt, die in fre­ier Wild­bahn leben – dies gilt ins­be­son­de­re für die Art Poeci­lia reticulata.



Divo­ké živorodky

Ter­mí­nom divo­ké, prí­pad­ne prí­rod­né živo­rod­ky ozna­čí­me také, kto­rých vzhľad sa blí­ži ku sta­vu v prí­ro­de. Malo by ísť o čis­tú a nepreš­ľach­te­nú for­mu. Prax je tro­chu kom­pli­ko­va­nej­šia, totiž nie­kto­ré dru­hy ako napr. Poeci­lia win­gei, ale aj iné, sa stá­le ozna­ču­jú za divo­ké dru­hy, ale ich popu­lá­cia medzi cho­va­teľ­mi môže byť už ozna­če­ná za akvá­ri­ovú for­mu. Nie­kto­ré dru­hy sa bohu­žiaľ už skrí­ži­li v rukách akva­ris­tov, naj­mä s Poeci­lia reti­cu­la­ta, prí­pad­ne doš­lo ku zme­ne sprá­va­nia – napr. u Girar­di­nus fal­ca­tus, kde doš­lo k tole­ran­cii voči naro­de­ným jedin­com iné­ho dru­hu, čo divo­ká G. fal­ca­tus neto­le­ru­je. V našich nádr­žiach samoz­rej­me menia divo­ké dru­hy aj svo­je sfar­be­nie, ale stá­le pred­sta­vu­jú krás­ne rybič­ky. Nie­kto­ré dru­hy, napo­kon aj zná­me end­ler­ky (už spo­mí­na­ná P. win­gei), pat­ria medzi ohro­ze­né dru­hy. Nie­kto­ré z nich ako Cha­ra­co­don audax sa prav­de­po­dob­ne už v prí­ro­de nevys­ky­tu­jú. Naj­zná­mej­šie dru­hy: Poeci­lia win­gei Kemp­kes, Isb­rüc­ker, 2005 – pred­tým Poec­lia end­le­ri, end­ler­ka, Poeci­lia reti­cu­la­ta Peters, 1859, Girar­di­nus metal­li­cus Poey, 1854, Limia nig­ro­fas­cia­ta Regan, 1913, Xeno­to­ca eise­ni Rut­ter, 1896, Xip­hop­ho­rus neza­hu­al­co­y­otl Rau­chen­ber­ger, Kall­man, Mori­zot, 1990.


Wild Live­be­a­rers

The term wild,” or natu­ral,” live­be­a­rers refers to tho­se who­se appe­a­ran­ce clo­se­ly resem­bles the sta­te in the wild. It should be a pure and unal­te­red form. Howe­ver, the prac­ti­ce is a bit more com­pli­ca­ted, as some spe­cies, such as Poeci­lia win­gei, among others, are still con­si­de­red wild spe­cies, but the­ir popu­la­ti­on among bre­e­ders may alre­a­dy be con­si­de­red an aqu­arium form. Unfor­tu­na­te­ly, some spe­cies have alre­a­dy interb­red in the hands of aqu­arists, espe­cial­ly with Poeci­lia reti­cu­la­ta, or the­re has been a chan­ge in beha­vi­or – for exam­ple, in Girar­di­nus fal­ca­tus, whe­re the­re has been tole­ran­ce towards offs­pring of anot­her spe­cies, which wild G. fal­ca­tus does not tole­ra­te. In our tanks, of cour­se, wild spe­cies also chan­ge the­ir colo­ra­ti­on, but they still repre­sent beau­ti­ful fish. Some spe­cies, inc­lu­ding the famous end­lers (the afo­re­men­ti­oned P. win­gei), are endan­ge­red. Some of them, like Cha­ra­co­don audax, pro­bab­ly no lon­ger occur in the wild. The most well-​known spe­cies inc­lu­de: Poeci­lia win­gei Kemp­kes, Isb­rüc­ker, 2005 – for­mer­ly Poec­lia end­le­ri, End­le­r’s live­be­a­rer, Poeci­lia reti­cu­la­ta Peters, 1859, Girar­di­nus metal­li­cus Poey, 1854, Limia nig­ro­fas­cia­ta Regan, 1913, Xeno­to­ca eise­ni Rut­ter, 1896, Xip­hop­ho­rus neza­hu­al­co­y­otl Rau­chen­ber­ger, Kall­man, Mori­zot, 1990.


Wild lebend­ge­bä­ren­de Fische

Der Beg­riff wild” oder natür­lich” lebend­ge­bä­ren­de Fis­che bez­ieht sich auf sol­che, deren Ers­che­i­nungs­bild dem Zus­tand in fre­ier Wild­bahn nahe kommt. Es soll­te sich um eine rei­ne und unve­rän­der­te Form han­deln. Die Pra­xis ist jedoch etwas kom­pli­zier­ter, da eini­ge Arten, wie zum Beis­piel Poeci­lia win­gei, unter ande­rem immer noch als wil­de Arten gel­ten, aber ihre Popu­la­ti­on unter Züch­tern mög­li­cher­we­i­se bere­its als eine Aqu­ariums­form bet­rach­tet wird. Lei­der haben eini­ge Arten bere­its in den Hän­den von Aqu­aria­nern gek­re­uzt, ins­be­son­de­re mit Poeci­lia reti­cu­la­ta, oder es gab eine Verän­de­rung im Ver­hal­ten – zum Beis­piel bei Girar­di­nus fal­ca­tus, wo es Tole­ranz gege­nüber Nach­kom­men einer ande­ren Art gibt, was wil­de G. fal­ca­tus nicht tole­rie­ren. In unse­ren Bec­ken ändern natür­lich auch wil­de Arten ihre Fär­bung, aber sie reprä­sen­tie­ren immer noch schöne Fis­che. Eini­ge Arten, darun­ter die berühm­ten End­lers (die bere­its erwähn­ten P. win­gei), sind gefä­hr­det. Eini­ge von ihnen, wie Cha­ra­co­don audax, kom­men wahrs­che­in­lich nicht mehr in fre­ier Wild­bahn vor. Zu den bekann­tes­ten Arten gehören: Poeci­lia win­gei Kemp­kes, Isb­rüc­ker, 2005 – früher Poec­lia end­le­ri, End­ler­le­bend­ge­bä­rer, Poeci­lia reti­cu­la­ta Peters, 1859, Girar­di­nus metal­li­cus Poey, 1854, Limia nig­ro­fas­cia­ta Regan, 1913, Xeno­to­ca eise­ni Rut­ter, 1896, Xip­hop­ho­rus neza­hu­al­co­y­otl Rau­chen­ber­ger, Kall­man, Mori­zot, 1990.



Bio­ló­gia

Oplo­dňo­va­nie živo­rod­kám zabez­pe­ču­je špe­ciál­ny orgán, kto­rý vzni­kol zras­te­ním lúčov rit­nej plut­vy – gono­pó­dium, v prí­pa­de čeľa­de Goode­i­dae a živo­ro­dých zástup­cov Hemi­ramp­hi­dae ide o andro­pó­dium. Andro­pó­dium vznik­lo tro­chu iným spô­so­bom. Gono­pó­dium sa vyví­ja počas dospie­va­nia. Mor­fo­ló­gia gono­pó­dia je roz­li­šo­va­cím zna­kom. Tzv. oplod­ne­ním do záso­by sa vyzna­ču­jú poeci­li­dy. Ide zvy­čaj­ne o 3 – 4 vrhy, avšak bol popí­sa­ný prí­pad 11 vrhov bez ďal­šie­ho oplod­ne­nia. Ide o to, že sam­ček oplod­ní samič­ku, no sper­mie v jej tele pre­ží­va­jú urči­té časo­vé obdo­bie. Čiže, ak sam­ček oplod­ní samič­ku, ta je schop­ná pro­du­ko­vať potom­stvo teore­tic­ky aj bez sam­ca a to počas dosť dlhé­ho časo­vé­ho obdobia.


Bio­lo­gy

Fer­ti­li­za­ti­on in live­be­a­rers is ensu­red by a spe­cial organ, which evol­ved from the fusi­on of rays of the anal fin – the gono­po­dium, in the case of the fami­ly Goode­i­dae and live­be­a­ring repre­sen­ta­ti­ves of Hemi­ramp­hi­dae, it is an andro­po­dium. The andro­po­dium deve­lo­ped in a slight­ly dif­fe­rent way. The gono­po­dium deve­lops during matu­ri­ty. The morp­ho­lo­gy of the gono­po­dium is a dis­tin­gu­is­hing fea­tu­re. So-​called sperm sto­ra­ge fer­ti­li­za­ti­on is cha­rac­te­ris­tic of poeci­li­ids. This usu­al­ly invol­ves 3 – 4 bro­ods, but a case of 11 bro­ods wit­hout furt­her fer­ti­li­za­ti­on has been desc­ri­bed. The point is that the male fer­ti­li­zes the fema­le, but the sperm in her body sur­vi­ves for a cer­tain peri­od of time. So, if the male fer­ti­li­zes the fema­le, she is the­ore­ti­cal­ly capab­le of pro­du­cing offs­pring even wit­hout a male during a fair­ly long peri­od of time.


Bio­lo­gie

Die Bef­ruch­tung bei lebend­ge­bä­ren­den Fis­chen wird durch ein spe­ziel­les Organ sicher­ges­tellt, das sich aus der Versch­mel­zung von Strah­len der Afterf­los­se ent­wic­kelt hat – dem Gono­po­dium. Im Fal­le der Fami­lie Goode­i­dae und lebend­ge­bä­ren­den Ver­tre­tern der Hemi­ramp­hi­dae han­delt es sich um ein Andro­po­dium. Das Andro­po­dium ent­wic­kel­te sich auf etwas ande­re Wei­se. Das Gono­po­dium ent­wic­kelt sich wäh­rend der Rei­fe. Die Morp­ho­lo­gie des Gono­po­diums ist ein Unters­che­i­dung­smerk­mal. Die soge­nann­te Spermienlager-​Befruchtung ist cha­rak­te­ris­tisch für Poeci­li­i­den. Dies umfasst nor­ma­ler­we­i­se 3 – 4 Wür­fe, aber es wur­de auch ein Fall von 11 Wür­fen ohne wei­te­re Bef­ruch­tung besch­rie­ben. Der Punkt ist, dass das Männ­chen das Weib­chen bef­ruch­tet, aber die Sper­mien in ihrem Kör­per eine bes­timm­te Zeit über­le­ben. Wenn also das Männ­chen das Weib­chen bef­ruch­tet, ist sie the­ore­tisch in der Lage, Nach­kom­men auch ohne ein Männ­chen wäh­rend eines ziem­lich lan­gen Zeit­raums zu produzieren.


Chov

Živo­rod­kám Sever­nej a Stred­nej Ame­ri­ky vyho­vu­je voda polo­tvr­dá, až tvr­dá, mini­mál­na hod­no­ta pre chov je 4 °dGH, opti­mum je zhru­ba medzi 1015 °dGH. Maxi­mál­na hod­no­ta sa odpo­rú­ča 25 °dGH. Tvr­d­šia voda nie je vhod­ná pre chov naj­mä Poeci­lia reti­cu­la­ta – váp­nik im nepro­spie­va. Za vhod­né pH pre živo­rod­ky pova­žu­jem hod­no­ty od 6 po 8.5, v prí­ro­de sa vysky­tu­jú živo­rod­ky zväč­ša vo vodách s pH nad 7.5. Nie­kto­rí cho­va­te­lia odpo­rú­ča­jú pri­dá­vať do vody soľ – keď ide o bež­né dru­hy ako mečov­ky, gup­ky, moli­né­zie, kto­ré sú z oblas­tí, kde je kon­cen­trá­cia solí vyš­šia. Odpo­rú­ča­ná dáv­ka soli:

  • Poeci­lia sphe­nops – poliev­ko­vá lyži­ca na 10 lit­rov vody
  • Poeci­lia reti­cu­la­ta – poliev­ko­vá lyži­ca na 20 lit­rov vody
  • Xip­hop­ho­rus hel­le­ri, X. macu­la­tus, X. varia­tus – poliev­ko­vá lyži­ca na 40 lit­rov vody

Ak sa roz­hod­ne­me soľ pri­dá­vať, je vhod­né ryby na ňu pri­vyk­núť postup­ne. Soľ sama pôso­bí aj pre­ven­tív­ne voči cho­ro­bám, nut­ná však nie je, ja osob­ne momen­tál­ne neso­lím. Aj tu pla­tí, že je tre­ba, aby cho­va­teľ na rybách videl, či sú v dob­rom sta­ve a pod­ľa toho rie­šil situáciu.


Bre­e­ding

Live­be­a­rers from North and Cen­tral Ame­ri­ca thri­ve in slight­ly to mode­ra­te­ly hard water, with a mini­mum hard­ness level for bre­e­ding being 4 °dGH, and the opti­mum ran­ge being rough­ly bet­we­en 1015 °dGH. A maxi­mum hard­ness level of 25 °dGH is recom­men­ded. Har­der water is not suitab­le for bre­e­ding, espe­cial­ly for Poeci­lia reti­cu­la­ta, as cal­cium does not favor them. I con­si­der pH valu­es ran­ging from 6 to 8.5 to be suitab­le for live­be­a­rers, as they are most­ly found in waters with a pH abo­ve 7.5 in natu­re. Some bre­e­ders recom­mend adding salt to the water, espe­cial­ly for com­mon spe­cies like sword­tails, gup­pies, and mol­lies, which come from are­as with hig­her salt con­cen­tra­ti­ons. The recom­men­ded dosa­ge of salt is as follows:

Poeci­lia sphe­nops – 1 tab­les­po­on per 10 liters of water
Poeci­lia reti­cu­la­ta – 1 tab­les­po­on per 20 liters of water
Xip­hop­ho­rus hel­le­ri, X. macu­la­tus, X. varia­tus – 1 tab­les­po­on per 40 liters of water

If you deci­de to add salt, it is advi­sab­le to acc­li­ma­te the fish to it gra­du­al­ly. Salt itself also acts pre­ven­ti­ve­ly against dise­a­ses, but it is not neces­sa­ry; per­so­nal­ly, I do not cur­ren­tly add salt. Here too, it is impor­tant for the bre­e­der to obser­ve the fis­h’s con­di­ti­on and add­ress the situ­ati­on accordingly.


Zucht

Lebend­ge­bä­ren­de Fis­che aus Nord- und Mit­te­la­me­ri­ka gede­i­hen in leicht bis mäßig har­tem Was­ser, wobei der mini­ma­le Här­teg­rad für die Zucht bei 4 °dGH liegt und der opti­ma­le Bere­ich unge­fähr zwis­chen 10 und 15 °dGH liegt. Ein maxi­ma­ler Här­teg­rad von 25 °dGH wird emp­foh­len. Här­te­res Was­ser ist für die Zucht nicht gee­ig­net, ins­be­son­de­re nicht für Poeci­lia reti­cu­la­ta, da ihnen Cal­cium nicht zugu­te kommt. Ich hal­te pH-​Werte zwis­chen 6 und 8,5 für gee­ig­net, da Lebend­ge­bä­ren­de in der Natur haupt­säch­lich in Gewäs­sern mit einem pH-​Wert über 7,5 vor­kom­men. Eini­ge Züch­ter emp­feh­len, dem Was­ser Salz zuzu­set­zen, ins­be­son­de­re für häu­fi­ge Arten wie Sch­wertt­rä­ger, Gup­pys und Mol­lys, die aus Gebie­ten mit höhe­ren Salz­kon­zen­tra­ti­onen stam­men. Die emp­foh­le­ne Dosie­rung von Salz ist wie folgt:

Poeci­lia sphe­nops – 1 Ess­löf­fel pro 10 Liter Wasser
Poeci­lia reti­cu­la­ta – 1 Ess­löf­fel pro 20 Liter Wasser
Xip­hop­ho­rus hel­le­ri, X. macu­la­tus, X. varia­tus – 1 Ess­löf­fel pro 40 Liter Wasser

Wenn Sie sich ents­che­i­den, Salz hin­zu­zu­fügen, ist es rat­sam, die Fis­che all­mäh­lich daran zu gewöh­nen. Salz wir­kt auch prä­ven­tiv gegen Kran­khe­i­ten, ist jedoch nicht unbe­dingt erfor­der­lich. Per­sön­lich füge ich der­ze­it kein Salz hin­zu. Auch hier ist es wich­tig, dass der Züch­ter den Zus­tand der Fis­che beobach­tet und ents­pre­chend handelt.


Ako rari­tu uve­diem v súvis­los­ti so soľou, že nie­kto­rí cho­va­te­lia mor­ských rýb si úče­lo­vo cho­va­jú gup­ky ako potra­vu, pri­čom ich pri­vy­ka­jú na sla­nú vodu – majú totiž záu­jem, aby gup­ky prí­pad­ne moh­li spo­lu s mor­ský­mi ryba­mi žiť aj dlh­šie ako trvá jed­no kŕme­nie. O živo­rod­kách je zná­me, že znač­ne zaťa­žu­jú vodu svo­ji­mi výkal­mi, pre­to je nut­ná sil­nej­šia fil­trá­cia, pra­vi­del­ná výme­na vody a odka­ľo­va­nie. Ako dlho­roč­ný cho­va­teľ živo­ro­diek pova­žu­jem za vhod­né pes­to­vať vod­né rast­li­ny spo­lu so živo­rod­ka­mi tak, aby pokrý­va­li celé dno. Čím bude­me mať v nádr­ži väč­šie množ­stvo rast­lín, tým menej sta­ros­tí nám budú spô­so­bo­vať výka­ly rýb. Na tie tre­ba tiež brať ohľad pri výbe­re prí­pad­ných vhod­ných spo­loč­ní­kov v akvá­riu. Pomer­ne zau­ží­va­ný názor o nená­roč­nos­ti živo­ro­do­diek je skres­le­ný. Naj­viac tým, že náro­ky sú v prvom rade dru­ho­vo špe­ci­fic­ké. Okrem toho šľach­te­né for­my, naj­mä albi­no­tic­ké, sú veľ­mi chú­los­ti­vé. Vez­mem si prí­klad gupiek – áno kedy­si ich chov nepred­sta­vo­val väč­ší prob­lém, aj sa akva­ris­tom veľ­mi pro­duk­tív­ne mno­ži­li, dnes je však situ­ácia iná – odcho­vať dnes gup­ky je neľah­ká zále­ži­tosť. Pre chov živo­ro­diek sa odpo­rú­ča pre väč­ši­nu dru­hov kom­bi­ná­cia pohla­ví 1:5 v pros­pech sami­čiek. V kaž­dom prí­pa­de je vhod­né, aby sami­čiek bolo viac.


As a curi­osi­ty rela­ted to salt, some mari­ne fish kee­pers pur­po­se­ly bre­ed gup­pies as food, acc­li­ma­ting them to sal­ty water – they are inte­res­ted in having gup­pies poten­tial­ly live lon­ger along­si­de mari­ne fish than just one fee­ding ses­si­on. It’s kno­wn that live­be­a­rers sig­ni­fi­can­tly bur­den the water with the­ir was­te, so stron­ger fil­tra­ti­on, regu­lar water chan­ges, and dei­oni­za­ti­on are neces­sa­ry. As a long-​time live­be­a­rer kee­per, I con­si­der it app­rop­ria­te to grow aqu­atic plants toget­her with live­be­a­rers to cover the enti­re bot­tom. The more plants we have in the tank, the less troub­le fish was­te will cau­se us. The­se need to be con­si­de­red when selec­ting suitab­le tank­ma­tes. The com­mon­ly held belief that live­be­a­rers are unde­man­ding is dis­tor­ted, most­ly becau­se the­ir requ­ire­ments are pri­ma­ri­ly species-​specific. Addi­ti­onal­ly, cul­ti­va­ted forms, espe­cial­ly albi­no ones, are very deli­ca­te. Take gup­pies, for exam­ple – yes, once the­ir kee­ping posed no major issu­es, and they pro­li­fi­cal­ly bred for aqu­arium hob­by­ists, but today, the situ­ati­on is dif­fe­rent. Bre­e­ding gup­pies today is a chal­len­ging task. For live­be­a­rer bre­e­ding, a recom­men­ded gen­der ratio for most spe­cies is 1:5 in favor of fema­les. In any case, it’s advi­sab­le to have more females.


Als Kuri­osi­tät im Zusam­men­hang mit Salz sei erwähnt, dass eini­ge Meerwasser-​Aquarianer gezielt Gup­pys als Fut­ter züch­ten und sie an sal­zi­ges Was­ser gewöh­nen – sie inte­res­sie­ren sich näm­lich dafür, dass Gup­pys mög­li­cher­we­i­se län­ger zusam­men mit Meer­was­ser­fis­chen leben kön­nen als nur eine Füt­te­rung­se­in­he­it lang. Es ist bekannt, dass lebend­ge­bä­ren­de Fis­che das Was­ser erheb­lich mit ihrem Kot belas­ten, daher sind eine stär­ke­re Fil­tra­ti­on, regel­mä­ßi­ger Was­ser­wech­sel und Ent­sal­zung erfor­der­lich. Als lang­jäh­ri­ger Hal­ter von lebend­ge­bä­ren­den Fis­chen hal­te ich es für ange­mes­sen, Was­serpf­lan­zen zusam­men mit lebend­ge­bä­ren­den Fis­chen zu züch­ten, um den gesam­ten Boden abzu­dec­ken. Je mehr Pflan­zen wir im Bec­ken haben, des­to weni­ger Ärger wird uns der Fisch­kot bere­i­ten. Die­se soll­ten bei der Auswahl gee­ig­ne­ter Bec­ken­be­woh­ner berück­sich­tigt wer­den. Die weit verb­re­i­te­te Annah­me, dass lebend­ge­bä­ren­de Fis­che ans­pruchs­los sind, ist ver­zerrt, haupt­säch­lich weil ihre Anfor­de­run­gen in ers­ter Linie artens­pe­zi­fisch sind. Darüber hinaus sind gezüch­te­te For­men, ins­be­son­de­re Albi­nos, sehr emp­find­lich. Neh­men wir als Beis­piel Gup­pys – ja, früher war ihre Hal­tung kein gro­ßes Prob­lem und sie züch­te­ten sich fle­i­ßig für Aqu­aria­ner, aber heute ist die Situ­ati­on anders. Gup­pys zu züch­ten ist heute eine ans­pruchs­vol­le Auf­ga­be. Für die Zucht von lebend­ge­bä­ren­den Fis­chen wird für die meis­ten Arten ein emp­foh­le­nes Gesch­lech­ter­ver­hält­nis von 1:5 zuguns­ten der Weib­chen emp­foh­len. In jedem Fall ist es rat­sam, mehr Weib­chen zu haben.


Ak by som mal odpo­ru­čiť aké ryby sa hodia spo­lu do cho­vu so živo­rod­ka­mi, tak sa dosta­nem do pomer­ne ťaž­kej situ­ácie. Mečov­ky mexic­ké, gup­ky dúho­vé, väč­šie dru­hy divo­ké ako napr. rod Xeno­to­ca by som odpo­ru­čil cho­vať s pan­cier­nik­mi, malý­mi druh­mi ame­ric­kých cich­líd, prí­pad­ne s kap­ro­vi­tý­mi druh­mi ako je rod Bar­bus, Bra­chy­da­nio. V prí­pa­de cho­vu malých dru­hov je situ­ácia ešte ťaž­šia – hodia sa ame­ric­ké tet­ry, pan­cier­ni­ky rodov Cory­do­ras, Bro­chis, drob­né kap­ro­vi­té ryby ako Bora­ras, prí­pad­ne rod Badis čeľa­de Badi­dae. Divo­ké živo­rod­ky je vhod­né cho­vať monod­ru­ho­vo – pre kaž­dý druh zvlášt­na nádrž. Vzhľa­dom na veľ­kosť rýb nádrž nemu­sí byť ani veľ­mi veľ­ká, čas­to sta­čí 50 lit­ro­vá. Ak napr. nemá­te dosta­tok akvá­rií, prí­pad­ne chce­te expe­ri­men­to­vať, tak je mož­né kom­bi­no­vať a divo­ké živo­rod­ky cho­vať aj vo viacd­ru­ho­vých nádr­žiach. Pri­tom je však žia­du­ce dbať na to, aby sme vybra­li do spo­loč­né­ho akvá­ria dru­hy, kto­ré sa spo­lu nek­rí­žia. V kaž­dom prí­pa­de nie je vhod­né pod­po­ro­vať chov napr. divo­kej for­my Poeci­lia reti­cu­la­ta spo­lu so šľach­te­nou for­mou, prí­pad­ne kom­bi­ná­ciu Poeci­lia win­gei spo­lu s Poeci­lia reti­cu­la­ta v akej­koľ­vek forme.


If I were to recom­mend which fish are suitab­le to be kept toget­her with live­be­a­rers, I would find myself in a rat­her dif­fi­cult situ­ati­on. Mexi­can sword­tails, fan­cy gup­pies, lar­ger wild spe­cies such as the genus Xeno­to­ca, I would recom­mend kee­ping them with armo­red cat­fish, small spe­cies of Ame­ri­can cich­lids, or carp-​like spe­cies such as the genus Bar­bus, Bra­chy­da­nio. In the case of kee­ping small spe­cies, the situ­ati­on is even more chal­len­ging – Ame­ri­can tetras, armo­red cat­fish of the gene­ra Cory­do­ras, Bro­chis, small carp-​like fish such as Bora­ras, or the genus Badis of the Badi­dae fami­ly are suitab­le. It is advi­sab­le to keep wild live­be­a­rers in a single-​species tank – a sepa­ra­te tank for each spe­cies. Given the size of the fish, the tank does not have to be very lar­ge, often a 50-​liter tank is suf­fi­cient. If, for exam­ple, you do not have enough aqu­ariums, or you want to expe­ri­ment, it is possib­le to com­bi­ne and keep wild live­be­a­rers in multi-​species tanks. Howe­ver, it is desi­rab­le to ensu­re that we select spe­cies for the same aqu­arium that do not crossb­re­ed with each other. In any case, it is not advi­sab­le to pro­mo­te bre­e­ding, for exam­ple, of the wild form of Poeci­lia reti­cu­la­ta toget­her with the cul­ti­va­ted form, or the com­bi­na­ti­on of Poeci­lia win­gei with Poeci­lia reti­cu­la­ta in any form.


Wenn ich emp­feh­len müss­te, wel­che Fis­che zusam­men mit Lebend­ge­bä­ren­den gehal­ten wer­den kön­nen, befän­de ich mich in einer ziem­lich sch­wie­ri­gen Situ­ati­on. Mexi­ka­nis­che Sch­wertt­rä­ger, Gup­pys, größe­re Wil­dar­ten wie die Gat­tung Xeno­to­ca wür­de ich emp­feh­len, sie mit Pan­zer­wel­sen, kle­i­nen Arten ame­ri­ka­nis­cher Bunt­bars­che oder karp­fe­nar­ti­gen Arten wie der Gat­tung Bar­bus, Bra­chy­da­nio zu hal­ten. Im Fal­le der Hal­tung kle­i­ner Arten ist die Situ­ati­on noch sch­wie­ri­ger – ame­ri­ka­nis­che Tetras, Pan­zer­wel­se der Gat­tun­gen Cory­do­ras, Bro­chis, kle­i­ne karp­fe­nähn­li­che Fis­che wie Bora­ras oder die Gat­tung Badis aus der Fami­lie Badi­dae sind gee­ig­net. Es emp­fie­hlt sich, Lebend­ge­bä­ren­de in einem Arten­bec­ken zu hal­ten – ein sepa­ra­tes Bec­ken für jede Art. Ange­sichts der Größe der Fis­che muss das Bec­ken nicht sehr groß sein, oft reicht ein 50-​Liter-​Becken aus. Wenn Sie zum Beis­piel nicht genügend Aqu­arien haben oder expe­ri­men­tie­ren möch­ten, ist es mög­lich, wil­de Lebend­ge­bä­ren­de in Mehr­fach­bec­ken zu hal­ten. Es ist jedoch rat­sam, darauf zu ach­ten, dass wir Arten für das­sel­be Aqu­arium auswäh­len, die sich nicht mite­i­nan­der kre­uzen. In jedem Fall ist es nicht rat­sam, die Zucht zu för­dern, z. B. der wil­den Form von Poeci­lia reti­cu­la­ta zusam­men mit der gezüch­te­ten Form oder die Kom­bi­na­ti­on von Poeci­lia win­gei mit Poeci­lia reti­cu­la­ta in jeder Form.


Kŕme­nie

Živo­rod­ky, kto­ré sa bež­ne vysky­tu­jú v obcho­doch, ale aj v nádr­žiach akva­ris­tov, sú dosť výraz­ne fareb­né. Aj z toho vyplý­va, že musia odnie­kiaľ zís­kať far­bi­vo, aby zosta­li také krás­ne, fareb­né. Pre­to nemož­no pove­dať, že by boli živo­rod­ky nená­roč­né na kŕme­nie. Ak si chce­me zacho­vať nád­her­né far­by a kon­dí­ciu rýb, musí­me dob­re kŕmiť. Odpo­rú­čam naj­mä cyk­lop, rast­lin­né zlož­ky – napr. špe­nát, šalát, kto­rý je dostup­ný iste kaž­dé­mu. Veľ­mi vhod­né je kŕmiť živou potra­vou, spo­me­nul by som naj­mä dro­zo­fi­ly, kto­ré sú veľ­mi vďač­ne pri­jí­ma­né väč­ší­mi druh­mi. Samoz­rej­me kŕmiť môže­me aj žiab­ro­nôž­kou, mik­ra­mi, grin­da­lom, nálev­ní­kom, daf­ni­ou, koret­rou, atď.. V prí­pa­de, že odcho­vá­va­me mla­dé, pla­tia podob­né pra­vid­lá, ako pri odcho­ve iných rýb, len sú ešte zná­so­be­né – je veľ­mi vhod­né kŕmiť mlaď aj šesť-​krát za deň, vte­dy naozaj ras­tie ako z vody.


Fee­ding

Live­be­a­rers, which are com­mon­ly found in sto­res as well as in aqu­arium hob­by­ists’ tanks, are quite vivid­ly colo­red. It fol­lo­ws that they must obtain pig­ment from some­whe­re to remain so beau­ti­ful and color­ful. The­re­fo­re, it can­not be said that live­be­a­rers are unde­man­ding when it comes to fee­ding. If we want to main­tain the beau­ti­ful colors and con­di­ti­on of the fish, we must feed them well. I recom­mend main­ly cyc­lops, plant-​based ingre­dients – for exam­ple, spi­nach, let­tu­ce, which are sure­ly avai­lab­le to eve­ry­o­ne. Fee­ding live food is very suitab­le, espe­cial­ly fru­it flies, which are very gra­te­ful­ly accep­ted by lar­ger spe­cies. Of cour­se, we can also feed them with bri­ne shrimp, mic­ro worms, grin­dal worms, vine­gar eels, daph­nia, cor­ret­ja, etc. In the case of bre­e­ding young, simi­lar rules app­ly as in the bre­e­ding of other fish, only mul­tip­lied – it is very suitab­le to feed the fry six times a day, then they real­ly grow like weeds.


Füt­te­rung

Lebend­ge­bä­ren­de, die sowohl in Ges­chäf­ten als auch in den Aqu­arien von Aqu­aria­nern häu­fig vor­kom­men, sind ziem­lich leb­haft gefärbt. Es folgt, dass sie irgen­dwo Pig­men­te her bekom­men müs­sen, um so schön und bunt zu ble­i­ben. Daher kann man nicht sagen, dass Lebend­ge­bä­ren­de ans­pruchs­los bei der Füt­te­rung sind. Wenn wir die schönen Far­ben und den Zus­tand der Fis­che erhal­ten wol­len, müs­sen wir sie gut füt­tern. Ich emp­feh­le haupt­säch­lich Cyc­lops, pflanz­li­che Zuta­ten – zum Beis­piel Spi­nat, Salat, die sicher­lich für jeden erhält­lich sind. Die Füt­te­rung von Lebend­fut­ter ist sehr gee­ig­net, ins­be­son­de­re Fruchtf­lie­gen, die von größe­ren Arten sehr dank­bar ange­nom­men wer­den. Natür­lich kön­nen wir sie auch mit Sali­nen­kreb­sen, Mik­ro­wür­mern, Grin­da­lwür­mern, Essi­gäl­chen, Daph­nien, Cor­ret­ja usw. füt­tern. Im Fal­le der Auf­zucht von Jung­fis­chen gel­ten ähn­li­che Regeln wie bei der Auf­zucht ande­rer Fis­che, nur ver­viel­facht – es ist sehr gee­ig­net, die Jung­fis­che sechs­mal am Tag zu füt­tern, dann wach­sen sie wirk­lich wie Unkraut.


Roz­mno­žo­va­nie

Živo­rod­ky sa roz­mno­žu­jú zväč­ša pomer­ne ľah­ko a ochot­ne aj v spo­lo­čen­skej nádr­ži. Ten­to fakt je prav­de­po­dob­ne aj prí­či­nou roz­ší­re­nia ich cho­vu. Rodia živé mlá­ďa­tá, kto­ré sú schop­né samos­tat­ne exis­to­vať hneď po naro­de­ní. Doba gra­vi­di­ty je zhru­ba šty­ri týžd­ne, samoz­rej­me nie u kaž­dé­ho dru­hu je to špe­ci­fic­ké, nie­kto­ré dru­hy rodia 1 – 2 mla­dé den­ne počas rode­nia potom­stva. Nie­kto­ré dru­hy, jedin­ce sú kani­ba­li, a svo­je potom­stvo si požie­ra­jú, iné nie. Prí­pad­ne ak dôj­de v pôro­du v spo­loč­nos­ti iných rýb, nie je vzác­nos­ťou, ak samič­ka poro­dí mla­dé, svo­je mlá­ďa­tá si nevší­ma, ale tie vyzbie­ra­jú“ prá­ve oko­li­té ryby. Zau­jí­ma­vý je aj fakt, že čas­to rodia­ca samič­ka si počas pôro­du mla­dé nevší­ma, len čo však pôrod skon­čí, začne sa hon na výživ­nú potra­vu – ale­bo aspoň sa zme­ní vzťah mat­ky a potom­stva. Moje skú­se­nos­ti hovo­ria, že tie­to pudy ovplyv­ňu­je to, ako sa ryby v svo­jom pro­stre­dí cítia, akú potra­vu dostá­va­jú. Ak sa cítia dob­re, dosta­nú kva­lit­nú výži­vu, naj­lep­šie aj živú, tak sa odme­nia pokoj­ným naží­va­ním si mla­dých, dospe­lých aj prá­ve naro­de­ných jedincov.


Repro­duc­ti­on

Live­be­a­rers usu­al­ly repro­du­ce rela­ti­ve­ly easi­ly and wil­lin­gly even in a com­mu­ni­ty tank. This fact is like­ly also the rea­son for the­ir wides­pre­ad bre­e­ding. They give birth to live young, which are capab­le of inde­pen­dent exis­ten­ce imme­dia­te­ly after birth. The gesta­ti­on peri­od is app­ro­xi­ma­te­ly four weeks, alt­hough it is not spe­ci­fic for eve­ry spe­cies; some spe­cies give birth to 1 – 2 young dai­ly during the birt­hing of offs­pring. Some spe­cies, indi­vi­du­als are can­ni­bals, and they devour the­ir offs­pring, whi­le others do not. Alter­na­ti­ve­ly, if a fema­le gives birth in the pre­sen­ce of other fish, it is not uncom­mon for her to not pay atten­ti­on to her young, but the sur­roun­ding fish may col­lect” them. It is also inte­res­ting that a fema­le giving birth often does not noti­ce her young during child­birth, but as soon as the birth is over, she begins the hunt for nut­ri­ti­ous food – or at least the rela­ti­ons­hip bet­we­en mot­her and offs­pring chan­ges. My expe­rien­ce indi­ca­tes that the­se ins­tincts are influ­en­ced by how the fish feel in the­ir envi­ron­ment and what food they rece­i­ve. If they feel well and rece­i­ve quali­ty nut­ri­ti­on, pre­fe­rab­ly live food, they are rewar­ded with pea­ce­ful coexis­ten­ce among young, adults, and newly born individuals.


Ver­meh­rung

Lebend­ge­bä­ren­de ver­meh­ren sich in der Regel rela­tiv leicht und wil­lig, auch in einem Geme­in­schafts­bec­ken. Die­ser Umstand ist wahrs­che­in­lich auch der Grund für ihre weit verb­re­i­te­te Zucht. Sie brin­gen leben­de Jung­tie­re zur Welt, die sofort nach der Geburt fähig sind, eigens­tän­dig zu exis­tie­ren. Die Trag­ze­it bet­rägt etwa vier Wochen, obwohl sie nicht für jede Art spe­zi­fisch ist; eini­ge Arten brin­gen täg­lich 1 – 2 Jun­ge wäh­rend der Geburt von Nach­wuchs zur Welt. Eini­ge Arten, Indi­vi­du­en, sind Kan­ni­ba­len und fres­sen ihren Nach­wuchs, wäh­rend ande­re dies nicht tun. Alter­na­tiv ist es nicht unge­wöhn­lich, dass eine weib­li­che Fisch wäh­rend der Geburt in Anwe­sen­he­it ande­rer Fis­che ihre Jun­gen nicht beach­tet, aber die umge­ben­den Fis­che könn­ten sie ein­sam­meln”. Es ist auch inte­res­sant, dass eine gebä­ren­de weib­li­che Fisch ihre Jun­gen wäh­rend der Geburt oft nicht bemer­kt, aber sobald die Geburt vor­bei ist, beginnt sie mit der Suche nach nahr­haf­ter Nahrung – oder zumin­dest ändert sich die Bez­ie­hung zwis­chen Mut­ter und Nach­wuchs. Mei­ne Erfah­rung zeigt, dass die­se Ins­tink­te davon bee­in­flusst wer­den, wie sich die Fis­che in ihrer Umge­bung füh­len und wel­che Nahrung sie erhal­ten. Wenn sie sich wohl füh­len und quali­ta­tiv hoch­wer­ti­ge Nahrung erhal­ten, vor­zug­swe­i­se leben­de Nahrung, wer­den sie mit fried­li­chem Zusam­men­le­ben von Jung­tie­ren, Erwach­se­nen und Neuge­bo­re­nen belohnt.


Spô­sob akým dochá­dza ku rode­niu a vôbec otáz­ka živo­ro­dos­ti je zau­jí­ma­vá. Poeci­li­i­dae majú v tele oplod­ne­né ikry a len tes­ne pred pôro­dom sa ikry otvo­ria a z tela samič­ky vychá­dza­jú už malé napo­do­be­ni­ny dospel­cov. Ostat­né čeľa­de sa nevyz­na­ču­jú takou­to ovo­vi­vi­pa­ri­ou, mla­dé v tele mat­ky u nich nie sú v iker­na­tých oba­loch. Pozo­ru­hod­né je, že sami­ca je schop­ná si ucho­vať sper­mie od sam­ca do záso­by – mimo čeľa­de Goode­i­dae. Bol zazna­me­na­ný prí­pad, kedy samič­ka Gam­bu­sia affi­nis poro­di­la 11 krát bez prí­tom­nos­ti sam­ca. V prí­pa­de, že už oplod­ne­nú samič­ku oplod­ní neja­ký samec opäť, pred­nosť pre nové potom­stvo má nový gene­tic­ký mate­riál, nie ten, kto­rý sa už v tele samič­ky nachá­dza. Naro­de­ný poter živo­ro­diek je veľ­ký – je ove­ľa väč­ší ako poter iker­na­tých rýb. Naj­skôr ale ras­tie pomal­šie ako u iker­na­čiek, po mesia­ci sa však roz­beh­ne. Roz­die­ly však závi­sia od cho­va­te­ľo­vých skú­se­nos­tí a mož­nos­tí. Pri komerč­nom cho­ve fareb­ných živo­ro­diek sa čas­to pou­ží­va­jú metó­dy ako opti­ma­li­zo­vať množ­stvo mla­dých. Sami­ce sa umiest­ňu­jú do rôz­nych košov, pôrod­ni­čiek. Tie­to pomôc­ky mecha­nic­ky izo­lu­jú sami­ce – poten­ciál­ne požie­ra­če naro­de­ných rybi­čiek, čím sa dosiah­ne vyš­ší počet rýb.


The way live­be­a­ring and the ques­ti­on of vivi­pa­ri­ty occur is inte­res­ting. Poeci­li­i­dae have fer­ti­li­zed eggs in the­ir bodies, and just befo­re giving birth, the eggs open, and small repli­cas of adults emer­ge from the fema­le­’s body. Other fami­lies do not exhi­bit such ovo­vi­vi­pa­ri­ty; the young in the mot­he­r’s body are not in egg-​like cap­su­les. Remar­kab­ly, the fema­le is capab­le of sto­ring sperm from a male for later use – except for the Goode­i­dae fami­ly. The­re has been a recor­ded case whe­re a fema­le Gam­bu­sia affi­nis gave birth 11 times wit­hout the pre­sen­ce of a male. If an alre­a­dy fer­ti­li­zed fema­le is fer­ti­li­zed again by anot­her male, the pre­fe­ren­ce for the new offs­pring lies with the new gene­tic mate­rial, not the one alre­a­dy pre­sent in the fema­le­’s body. The offs­pring of live­be­a­rers are lar­ge – much lar­ger than the offs­pring of egg-​laying fish. Ini­tial­ly, howe­ver, they grow slo­wer than tho­se of egg-​layers, but after a month, they catch up. Howe­ver, the dif­fe­ren­ces depend on the bre­e­de­r’s expe­rien­ce and capa­bi­li­ties. In com­mer­cial bre­e­ding of color­ful live­be­a­rers, met­hods are often used to opti­mi­ze the num­ber of offs­pring. Fema­les are pla­ced in vari­ous bas­kets or birt­hing boxes. The­se devi­ces mecha­ni­cal­ly iso­la­te fema­les – poten­tial pre­da­tors of newborn fish, resul­ting in a hig­her num­ber of fish.


Die Art und Wei­se, wie Lebend­ge­bä­ren­de und die Fra­ge der Vivi­pa­rie auft­re­ten, ist inte­res­sant. Poeci­li­i­dae haben bef­ruch­te­te Eier in ihren Kör­pern, und kurz vor der Geburt öff­nen sich die Eier, und kle­i­ne Kopien von erwach­se­nen Fis­chen tre­ten aus dem Kör­per des Weib­chens aus. Ande­re Fami­lien zei­gen kei­ne sol­che Ovo­vi­vi­pa­rie; die Jun­gen im Kör­per der Mut­ter sind nicht in eiähn­li­chen Kap­seln. Bemer­ken­swert ist, dass das Weib­chen in der Lage ist, Sper­mien von einem Männ­chen zur spä­te­ren Ver­wen­dung zu spe­i­chern – außer bei der Fami­lie Goode­i­dae. Es wur­de ein Fall doku­men­tiert, in dem ein weib­li­cher Gam­bu­sia affi­nis 11 Mal gebo­ren hat, ohne dass ein männ­li­ches Tier anwe­send war. Wenn ein bere­its bef­ruch­te­tes Weib­chen erne­ut von einem ande­ren Männ­chen bef­ruch­tet wird, liegt die Prä­fe­renz für den neuen Nach­wuchs beim neuen gene­tis­chen Mate­rial, nicht bei dem bere­its im Kör­per des Weib­chens vor­han­de­nen. Der Nach­wuchs der Lebend­ge­bä­ren­den ist groß – viel größer als der Nach­wuchs von Fis­char­ten, die Eier legen. Anfangs wach­sen sie jedoch lang­sa­mer als die der Eiab­la­ge­rer, aber nach einem Monat holen sie auf. Die Unters­chie­de hän­gen jedoch von der Erfah­rung und den Mög­lich­ke­i­ten des Züch­ters ab. Beim kom­mer­ziel­len Zucht von bun­ten Lebend­ge­bä­ren­den wer­den oft Met­ho­den ver­wen­det, um die Anzahl der Nach­kom­men zu opti­mie­ren. Weib­chen wer­den in vers­chie­de­ne Kör­be oder Geburt­skäs­ten gelegt. Die­se Vor­rich­tun­gen iso­lie­ren die Weib­chen mecha­nisch – poten­ziel­le Räu­ber der neuge­bo­re­nen Fis­che -, was zu einer höhe­ren Anzahl von Fis­chen führt.


U živo­ro­diek je zná­my funkč­ný her­maf­ro­di­tiz­mus. Pokus­ne boli izo­lo­va­né samič­ky Poeci­lia reti­cu­la­ta 24 hodín po naro­de­ní. Po dosia­hnu­tí pohlav­nej dospe­los­ti poro­di­li nie­kto­ré z nich napriek prí­sne odde­le­né­mu cho­vu mlá­ďa­tá. Tie­to feno­ty­po­vé samič­ky boli vyšet­re­né his­to­lo­gic­ky, pri­čom sa zis­ti­lo, že u nich súčas­ne fun­gu­jú pohlav­né žľa­zy oboch pohla­ví. Vďa­ka tomu­to oboj­po­hlav­né­mu uspo­ria­da­niu je mož­né roz­mno­žo­va­nie sami­čiek neop­lod­ne­ných sam­če­kom – tzv. par­te­no­ge­né­za. (Dokou­pil, 1981). S roz­mno­žo­va­ním úzko súvi­sí téma šľach­te­nia – výbe­ro­vé­ho cho­vu, krí­že­nia. Pla­ty, mečov­ky, moly majú rôz­ne for­my, no naj­ťaž­šie udr­ža­teľ­ný­mi sú gup­ky. Moly (mol­ly) – moli­né­zie je výraz pre dru­hy rodu Poeci­lia, okrem P. reti­cu­la­ta. Z bež­ných dru­hov to sú: Poeci­lia lati­pin­na, Poeci­lia sphe­nops, Poeci­lia velifera,


In live­be­a­rers, func­ti­onal her­maph­ro­di­tism is kno­wn. Fema­le Poeci­lia reti­cu­la­ta were iso­la­ted expe­ri­men­tal­ly 24 hours after birth. Some of them gave birth des­pi­te strict sepa­ra­ti­on of offs­pring after rea­ching sexu­al matu­ri­ty. The­se phe­no­ty­pic fema­les were his­to­lo­gi­cal­ly exa­mi­ned, reve­a­ling that they simul­ta­ne­ous­ly possess func­ti­onal gonads of both sexes. Thanks to this her­maph­ro­di­tic arran­ge­ment, repro­duc­ti­on of unfer­ti­li­zed fema­les by males – so-​called part­he­no­ge­ne­sis – is possib­le. (Dokou­pil, 1981). The topic of bre­e­ding – selec­ti­ve bre­e­ding, cros­sing – is clo­se­ly rela­ted to repro­duc­ti­on. Pla­ties, sword­tails, mol­lies have vari­ous forms, but gup­pies are the most dif­fi­cult to main­tain. Mol­lies (mol­ly) – moli­né­zias is a term for spe­cies of the genus Poeci­lia, except for P. reti­cu­la­ta. From the com­mon spe­cies, the­se are: Poeci­lia lati­pin­na, Poeci­lia sphe­nops, Poeci­lia velifera.


Bei Lebend­ge­bä­ren­den ist funk­ti­onel­ler Her­maph­ro­di­tis­mus bekannt. Weib­li­che Poeci­lia reti­cu­la­ta wur­den expe­ri­men­tell 24 Stun­den nach der Geburt iso­liert. Eini­ge von ihnen geba­ren trotz stren­ger Tren­nung der Nach­kom­men nach Erre­i­chen der Gesch­lechts­re­i­fe. Die­se phä­no­ty­pis­chen Weib­chen wur­den his­to­lo­gisch unter­sucht, wobei fest­ges­tellt wur­de, dass sie gle­i­ch­ze­i­tig funk­ti­onel­le Gona­den bei­der Gesch­lech­ter besit­zen. Dank die­ser her­maph­ro­di­tis­chen Anord­nung ist eine Fortpf­lan­zung von nicht bef­ruch­te­ten Weib­chen durch Männ­chen – die soge­nann­te Part­he­no­ge­ne­se – mög­lich. (Dokou­pil, 1981). Das The­ma der Zucht – selek­ti­ve Zucht, Kre­uzung – steht in engem Zusam­men­hang mit der Fortpf­lan­zung. Pla­tys, Sch­wertt­rä­ger, Mol­lys haben vers­chie­de­ne For­men, aber Gup­pys sind am sch­wie­rigs­ten zu hal­ten. Mol­lys (Mol­ly) – Moli­né­zias ist ein Beg­riff für Arten der Gat­tung Poeci­lia, mit Aus­nah­me von P. reti­cu­la­ta. Zu den gän­gi­gen Arten gehören: Poeci­lia lati­pin­na, Poeci­lia sphe­nops, Poeci­lia velifera.


Exis­tu­je mno­ho tva­ro­vých aj fareb­ných varian­tov, naj­mä u dru­hu Poeci­lia reti­cu­la­ta. V prí­pa­de defor­mo­va­ných jedin­cov, nežia­du­cich foriem, odpo­rú­čam tie­to z cho­vu vyra­diť. Prob­lé­my pri cho­ve z hľa­dis­ka šľach­te­nia – napr. pri mno­že­ní black­moll – čier­nej for­my Poeci­lia sphe­nops sa nám môže stať, že potom­stvo nebu­de celé čier­ne ako rodi­čia. Pre­ja­vu­je sa tú čias­toč­ný návrat do divo­kej for­my – gene­tic­ký mate­riál pôvod­nej for­my z prí­ro­dy má sil­nú váhu. Nie­kto­ré jedin­ce budú ako for­ma cali­co – ako­by postrie­ka­né čier­nym far­bi­vom. Veľa takých­to jedin­cov zís­ka far­bu po celom tele až v dospe­los­ti. V kaž­dom prí­pa­de, občas je vhod­né pri šľach­te­ní občerstviť chov o jedin­ca z iné­ho pro­stre­dia, napr. od zná­me­ho cho­va­te­ľa, z obcho­du apod. – a to sa týka všet­kých živo­ro­diek a všet­kých rýb vôbec. Pri šľach­te­ní je dôle­ži­té, či je znak rece­sív­ny, ale­bo domi­nant­ný. Ak chce sa nie­kto váž­ne zaobe­rať cho­vom fareb­ných živo­ro­diek a chce svo­je rybič­ky vysta­vo­vať, je vhod­né aby mal infor­má­cie z gene­ti­ky. Napr. ak je znak domi­nant­ný, jeho dede­nie sa v zása­de dedí aj pri krí­že­ní s jedin­com bez toh­to zna­ku. Ak je znak rece­sív­ny, musí­me nájsť pre jeho zacho­va­nie jedin­ca, kto­rý nesie rov­na­ký znak.


The­re are many morp­ho­lo­gi­cal and color variants, espe­cial­ly in the spe­cies Poeci­lia reti­cu­la­ta. In the case of defor­med indi­vi­du­als or unde­si­rab­le forms, I recom­mend remo­ving them from bre­e­ding. Prob­lems in bre­e­ding – for exam­ple, when bre­e­ding black mol­lies – the black form of Poeci­lia sphe­nops, we may encoun­ter the offs­pring not being enti­re­ly black like the parents. This is due to par­tial rever­si­on to the wild form – the gene­tic mate­rial of the ori­gi­nal form from natu­re car­ries sig­ni­fi­cant weight. Some indi­vi­du­als may appe­ar as cali­co forms – as if sprink­led with black dye. Many of the­se indi­vi­du­als acqu­ire color throug­hout the­ir bodies only in adult­ho­od. In any case, occa­si­onal­ly ref­res­hing the bre­e­ding stock with an indi­vi­du­al from a dif­fe­rent envi­ron­ment, for exam­ple, from a kno­wn bre­e­der, from a sto­re, etc., is advi­sab­le – and this app­lies to all live­be­a­rers and all fish in gene­ral. In bre­e­ding, it is impor­tant to deter­mi­ne whet­her the trait is reces­si­ve or domi­nant. If some­one wants to seri­ous­ly enga­ge in bre­e­ding color­ful live­be­a­rers and wants to exhi­bit the­ir fish, it is advi­sab­le to have infor­ma­ti­on about gene­tics. For exam­ple, if the trait is domi­nant, its inhe­ri­tan­ce is gene­ral­ly pas­sed down even when cros­sed with an indi­vi­du­al wit­hout this trait. If the trait is reces­si­ve, we must find an indi­vi­du­al car­ry­ing the same trait to pre­ser­ve it.


Es gibt vie­le morp­ho­lo­gis­che und Farb­va­rian­ten, ins­be­son­de­re bei der Art Poeci­lia reti­cu­la­ta. Im Fal­le von defor­mier­ten Indi­vi­du­en oder uner­wün­sch­ten For­men emp­feh­le ich, sie aus der Zucht zu ent­fer­nen. Prob­le­me bei der Zucht – zum Beis­piel bei der Zucht von sch­war­zen Mol­lys – der sch­war­zen Form von Poeci­lia sphe­nops, könn­ten wir fests­tel­len, dass der Nach­wuchs nicht volls­tän­dig sch­warz wie die Eltern ist. Dies liegt daran, dass eine tei­lwe­i­se Rück­kehr zur wil­den Form statt­fin­det – das gene­tis­che Mate­rial der urs­prün­gli­chen Form aus der Natur hat ein erheb­li­ches Gewicht. Eini­ge Indi­vi­du­en kön­nen als Calico-​Formen ers­che­i­nen – als wären sie mit sch­war­zer Far­be bes­pren­kelt. Vie­le die­ser Indi­vi­du­en erhal­ten ihre Far­be erst im Erwach­se­ne­nal­ter im gan­zen Kör­per. In jedem Fall ist es gele­gen­tlich rat­sam, den Zucht­bes­tand mit einem Indi­vi­du­um aus einer ande­ren Umge­bung auf­zuf­ris­chen, zum Beis­piel von einem bekann­ten Züch­ter, aus einem Ges­chäft usw. – und dies gilt für alle Lebend­ge­bä­ren­den und alle Fis­che im All­ge­me­i­nen. Bei der Zucht ist es wich­tig fest­zus­tel­len, ob das Merk­mal rezes­siv oder domi­nant ist. Wenn jemand sich ernst­haft mit der Zucht von far­bi­gen Lebend­ge­bä­ren­den bes­chäf­ti­gen möch­te und sei­ne Fis­che auss­tel­len möch­te, ist es rat­sam, Infor­ma­ti­onen zur Gene­tik zu haben. Wenn das Merk­mal domi­nant ist, wird sei­ne Verer­bung im All­ge­me­i­nen auch bei der Kre­uzung mit einem Indi­vi­du­um ohne die­ses Merk­mal wei­ter­ge­ge­ben. Ist das Merk­mal rezes­siv, müs­sen wir ein Indi­vi­du­um fin­den, das das­sel­be Merk­mal trägt, um es zu erhalten.


Ustá­le­nosť popu­lá­cie dosta­ne­me naj­skôr po tre­tej gene­rá­cii, kedy sa poža­do­va­ný znak vysky­tu­je a ak sú potom­ko­via zdra­ví a rodia sa živí a sú samoz­rej­me plod­ní. Obzvlášť nie­kto­ré krí­žen­ce je veľ­ký prob­lém udr­žať v ustá­le­nej for­me. Krí­žia sa mno­hé aj v prí­ro­de. Pla­ty Xip­hop­ho­rus macu­la­tus, X. varia­tus, X. hel­le­ri sa čas­to krí­žia medzi sebou, čím vzni­ká množ­stvo varian­tov. Napr. black­mol­la Poeci­lia sphe­nops je prav­de­po­dob­ne výsled­kom šľach­te­nia divo­kej for­my P. sphe­nops, P. lati­pin­na a P. veli­fe­ra. Tvar a sfar­be­nie naj­mä gupiek Poeci­lia reti­cu­la­ta je veľ­mi varia­bil­né, pre­to zacho­va­nie jed­not­li­vých variet je veľ­mi nároč­ne na skú­se­nos­ti cho­va­te­ľa a na pries­tor, pre­to­že také­to šľach­te­nie vyža­du­je množ­stvo nádr­ží. Samič­ky dlho­chvos­tých foriem majú na chvos­to­vej plut­ve kres­bu, krát­ko­chvos­té sú bez far­by, no na samič­ke zväč­ša nie je vôbec vidieť o akú for­mu ide – aj o to je ťaž­šie šľach­tiť gup­ky ako pla­ty, mečov­ky, mol­ly. Pre­to nám logi­ka káže zame­rať sa na sam­če­ky. Základ­né – súťaž­né tva­ry gupiek sú tie­to: vlaj­ka, lýra, rýľ, ihla, šer­pa, dva mečí­ky, kruh, vejár, dol­ný mečík, hor­ný mečík, pla­mie­nok, trian­gel. V prí­pa­de ak chce­te dosiah­nuť úspech na výsta­ve, je vhod­né cho­vať ryby v nádr­ži s dnom a rast­li­na­mi. V rám­ci živo­ro­diek sa uspo­ra­dú­va­jú súťaž­né výsta­vy – súťa­že, na kto­rých sa dodr­žu­jú pred­pí­sa­né štan­dar­dy, v tých­to kate­gó­riách: Poeci­lia reti­cu­la­ta, a Xipho-​Molly. Sú štan­dar­de pre: Poeci­lia sphe­nops, Poeci­lia veli­fe­ra, Poeci­lia lati­pin­na, Xip­hop­ho­rus hel­le­ri, Xip­hop­ho­rus macu­la­tus, Xip­hop­ho­rus varia­tus. Pop­ri fareb­ných živo­rod­kách sa občas vysta­vu­jú aj už vyš­šie spo­mí­na­né divo­ké živo­rod­ky. Prí­klad z bodo­va­cie­ho lís­t­ka pre Poeci­lia reti­cu­la­ta. Za telo je maxi­mum 28 bodov, z toho 8 za dĺž­ku, 8 za tvar a 12 za far­bu. Chrb­to­vá plut­va sa hod­no­tí 23 bod­mi, z toho 5 za dĺž­ku, 8 za tvar a 10 za far­bu. Chvos­to­vá plut­va môže zís­kať 44 bodov: 10 za dĺž­ku, 20 za tvar a 14 za far­bu. Vita­li­ta sa hod­no­tí 5 bodmi.


The sta­bi­li­ty of the popu­la­ti­on is achie­ved after the third gene­ra­ti­on, when the desi­red trait occurs and if the offs­pring are healt­hy, viab­le, and fer­ti­le. Espe­cial­ly, main­tai­ning some hyb­rids in a stab­le form can be a big chal­len­ge. Many hyb­rids also occur in natu­re. Pla­ties like Xip­hop­ho­rus macu­la­tus, X. varia­tus, X. hel­le­ri often crossb­re­ed, resul­ting in nume­rous variants. For ins­tan­ce, the black mol­ly Poeci­lia sphe­nops is like­ly the result of bre­e­ding the wild forms of P. sphe­nops, P. lati­pin­na, and P. veli­fe­ra. The sha­pe and colo­ra­ti­on of gup­pies, espe­cial­ly Poeci­lia reti­cu­la­ta, are high­ly variab­le, making it very deman­ding for a bre­e­der to main­tain indi­vi­du­al varie­ties, requ­iring both expe­rien­ce and spa­ce, as such bre­e­ding demands mul­tip­le tanks. Fema­le long-​tail forms have pat­terns on the­ir cau­dal fins, whi­le short-​tail ones lack colo­ra­ti­on, but it’s usu­al­ly not easy to deter­mi­ne the exact form of a fema­le – making bre­e­ding gup­pies more dif­fi­cult than pla­ties, sword­tails, and mol­lies. The­re­fo­re, the focus should be on males. The fun­da­men­tal com­pe­ti­ti­ve sha­pes of gup­pies are as fol­lo­ws: flag, lyre, sho­vel, need­le, sci­mi­tar, twin sword­tails, circ­le, fan, lower sword­tail, upper sword­tail, fla­me, and trian­gle. If you aim for suc­cess in exhi­bi­ti­ons, it’s advi­sab­le to keep the fish in tanks with sub­stra­te and plants. Com­pe­ti­ti­ve exhi­bi­ti­ons are orga­ni­zed wit­hin the live­be­a­rer cate­go­ry, adhe­ring to pre­sc­ri­bed stan­dards, cove­ring cate­go­ries like Poeci­lia reti­cu­la­ta and Xipho-​Molly. The­re are stan­dards for: Poeci­lia sphe­nops, Poeci­lia veli­fe­ra, Poeci­lia lati­pin­na, Xip­hop­ho­rus hel­le­ri, Xip­hop­ho­rus macu­la­tus, Xip­hop­ho­rus varia­tus. Besi­des colo­red live­be­a­rers, occa­si­onal­ly wild live­be­a­rers are also exhi­bi­ted. As an exam­ple from a sco­re­card for Poeci­lia reti­cu­la­ta, the maxi­mum sco­re for the body is 28 points, inc­lu­ding 8 for length, 8 for sha­pe, and 12 for color. The dor­sal fin is sco­red out of 23 points, with 5 for length, 8 for sha­pe, and 10 for color. The cau­dal fin can earn up to 44 points: 10 for length, 20 for sha­pe, and 14 for color. Vita­li­ty is rated for 5 points.


Die Sta­bi­li­tät der Popu­la­ti­on wird nach der drit­ten Gene­ra­ti­on erre­icht, wenn das gewün­sch­te Merk­mal auft­ritt und die Nach­kom­men gesund, lebens­fä­hig und frucht­bar sind. Beson­ders die Auf­rech­ter­hal­tung eini­ger Hyb­ri­den in einer sta­bi­len Form kann eine gro­ße Heraus­for­de­rung sein. Vie­le Hyb­ri­den kom­men auch in der Natur vor. Pla­ty­fis­che wie Xip­hop­ho­rus macu­la­tus, X. varia­tus, X. hel­le­ri kre­uzen sich oft, was zu zahl­re­i­chen Varian­ten führt. Zum Beis­piel ist der sch­war­ze Mol­ly (Poeci­lia sphe­nops) wahrs­che­in­lich das Ergeb­nis der Zucht von Wild­for­men von P. sphe­nops, P. lati­pin­na und P. veli­fe­ra. Die Form und Fär­bung von Gup­pys, ins­be­son­de­re von Poeci­lia reti­cu­la­ta, sind sehr varia­bel, was es für einen Züch­ter sehr ans­pruchs­voll macht, ein­zel­ne Varian­ten zu erhal­ten, was sowohl Erfah­rung als auch Platz erfor­dert, da sol­che Zuch­ten meh­re­re Tanks erfor­dern. Weib­li­che Langsch­wanz­for­men haben Mus­ter auf ihren Sch­wanzf­los­sen, wäh­rend Kurzsch­wanz­for­men kei­ne Far­be haben, aber es ist nor­ma­ler­we­i­se nicht leicht, die genaue Form einer weib­li­chen zu bes­tim­men, was die Zucht von Gup­pys sch­wie­ri­ger macht als von Pla­ties, Sch­wertt­rä­gern und Mol­lys. Daher soll­te der Fokus auf den Männ­chen lie­gen. Die grund­le­gen­den Wett­be­werbs­for­men von Gup­pys sind wie folgt: Flag­ge, Lyra, Schau­fel, Nadel, Säbel, Doppelsch­wert, Kre­is, Fächer, unte­res Sch­wert, obe­res Sch­wert, Flam­me und Dre­ieck. Wenn Sie Erfolg auf Auss­tel­lun­gen ans­tre­ben, ist es rat­sam, die Fis­che in Tanks mit Sub­strat und Pflan­zen zu hal­ten. Wett­be­werb­sauss­tel­lun­gen wer­den inner­halb der Lebend­ge­bä­ren­den Kate­go­rie orga­ni­siert, wobei vor­gesch­rie­be­ne Stan­dards ein­ge­hal­ten wer­den und Kate­go­rien wie Poeci­lia reti­cu­la­ta und Xipho-​Molly abge­dec­kt wer­den. Es gibt Stan­dards für: Poeci­lia sphe­nops, Poeci­lia veli­fe­ra, Poeci­lia lati­pin­na, Xip­hop­ho­rus hel­le­ri, Xip­hop­ho­rus macu­la­tus, Xip­hop­ho­rus varia­tus. Neben far­bi­gen Lebend­ge­bä­ren­den wer­den gele­gen­tlich auch wil­de Lebend­ge­bä­ren­de aus­ges­tellt. Als Beis­piel aus einem Bewer­tungs­bo­gen für Poeci­lia reti­cu­la­ta bet­rägt die Höchst­punkt­zahl für den Kör­per 28 Punk­te, darun­ter 8 für Län­ge, 8 für Form und 12 für Far­be. Die Rüc­ken­flos­se wird mit maxi­mal 23 Punk­ten bewer­tet, davon 5 für Län­ge, 8 für Form und 10 für Far­be. Die Sch­wanzf­los­se kann bis zu 44 Punk­te erre­i­chen: 10 für Län­ge, 20 für Form und 14 für Far­be. Die Vita­li­tät wird mit 5 Punk­ten bewertet.


Sprá­va­nie

Živo­rod­ky sa zdr­žu­jú pre­važ­ne v stred­nej a vrch­nej čas­ti vod­né­ho stĺp­ca. V ich sprá­va­ní sú zazna­me­na­né mode­ly sociál­nej hie­rar­chie podob­nej nie­kto­rým cicav­com, v kto­rej domi­nu­je alfa samec. V prí­pa­de jeho odcho­du, dôj­de k jeho nahra­de­niu. Agre­sív­nej­šie sprá­va­nie môže­me pozo­ro­vať len u sam­cov mečo­viek – Xip­hop­ho­rus hel­le­ri. Pri ich cho­ve je vhod­né cho­vať buď jed­né­ho sam­ca, ale­bo aspoň pia­tich, aby sa agre­si­vi­ta roz­lo­ži­la. Ten­to prí­pad je obdob­ný ako pri cho­ve afric­kých cich­líd rodu Trop­he­us. Iným zau­jí­ma­vým sprá­va­ním sa vyzna­ču­je dra­vý druh Belo­ne­sox beli­za­mus, kto­rý sa pári spô­so­bom, kto­rý je veľ­mi rých­ly, pre­to­že dvoj­ná­sob­ne väč­šia sami­ca má sna­hu men­šie­ho sam­ca zožrať.


Beha­vi­or

Live­be­a­rers main­ly inha­bit the midd­le and upper parts of the water column. The­ir beha­vi­or sho­ws pat­terns of social hie­rar­chy simi­lar to some mam­mals, domi­na­ted by an alp­ha male. In case of its depar­tu­re, it is repla­ced. More agg­res­si­ve beha­vi­or can be obser­ved only in male sword­tails – Xip­hop­ho­rus hel­le­ri. When kee­ping them, it is advi­sab­le to hou­se eit­her one male or at least five, to dis­tri­bu­te agg­res­si­on. This sce­na­rio is simi­lar to bre­e­ding Afri­can cich­lids of the Trop­he­us genus. Anot­her inte­res­ting beha­vi­or is exhi­bi­ted by the pre­da­to­ry spe­cies Belo­ne­sox beli­za­mus, which mates in a very rapid man­ner becau­se the twi­ce as lar­ge fema­le tends to eat the smal­ler male after mating.


Ver­hal­ten

Lebend­ge­bä­ren­de Fis­che hal­ten sich haupt­säch­lich im mitt­le­ren und obe­ren Bere­ich der Was­ser­sä­u­le auf. Ihr Ver­hal­ten zeigt Mus­ter sozia­ler Hie­rar­chie, die eini­gen Säu­ge­tie­ren ähneln und von einem Alpha-​Männchen domi­niert wer­den. Im Fal­le sei­nes Weg­gangs wird es ersetzt. Agg­res­si­ve­res Ver­hal­ten ist nur bei männ­li­chen Sch­wertt­rä­gern – Xip­hop­ho­rus hel­le­ri – zu beobach­ten. Bei ihrer Hal­tung ist es rat­sam, ent­we­der einen männ­li­chen Fisch oder min­des­tens fünf zu hal­ten, um Agg­res­si­onen zu ver­te­i­len. Die­ses Sze­na­rio ähnelt der Zucht afri­ka­nis­cher Bunt­bars­che der Gat­tung Trop­he­us. Ein wei­te­res inte­res­san­tes Ver­hal­ten zeigt die Raub­fis­chart Belo­ne­sox beli­za­mus, die sich auf eine sehr schnel­le Art paart, da das doppelt so gro­ße Weib­chen dazu neigt, das kle­i­ne­re Männ­chen nach der Paa­rung zu fressen.


Cho­ro­by

Bohu­žiaľ aj živo­rod­ky trpia cho­ro­ba­mi – sta­ré zná­me zdra­vý ako rybič­ka iste nevy­mys­lel akva­ris­ta. Spo­me­niem krát­ko nie­kto­ré naj­čas­tej­šie choroby:

  • ich­ti­of­ti­ri­ó­za – zná­ma kru­pič­ka spô­so­be­ná nálev­ní­kom Icht­hy­opht­hi­rius mul­ti­fi­lis. Lieč­ba – soľ­ným kúpe­ľom, pomo­cou FMC apod.
  • bak­te­riál­ny roz­pad plu­tiev – veľ­ká plia­ga naj­mä u šľach­te­ných gupiek. Spô­so­bu­jú ho bak­té­rie Pse­udo­mo­nas, Aero­mo­nas a iné. Lie­čiť mož­no Acriflavínom.
  • myko­bak­te­ri­ó­za – tuber­ku­ló­za rýb – bruš­ná vod­na­teľ­nosť, prí­pa­de sil­né vychud­nu­tie – pre­pad­nu­tie bruš­ka. Je spô­so­be­ná bak­té­ri­ou Myco­bac­te­rium. Je veľ­mi ťaž­ko lie­či­teľ­ná, vhod­nej­šie je napad­nu­té jedin­ce odstrá­niť. Ako lie­či­vo môže­me skú­siť pou­žiť met­ro­ni­da­zol – entizol.

Dise­a­ses

Unfor­tu­na­te­ly, live­be­a­rers also suf­fer from dise­a­ses – the old say­ing healt­hy as a fish” was cer­tain­ly not coined by an aqu­arist. I’ll brief­ly men­ti­on some of the most com­mon diseases:

  1. Icht­hy­opht­hy­ri­osis – kno­wn as whi­te spot dise­a­se cau­sed by the pro­to­zo­an Icht­hy­opht­hi­rius mul­ti­fi­lis. Tre­at­ment – salt baths, using FMC, etc.
  2. Bac­te­rial fin rot – a major prob­lem espe­cial­ly in bred gup­pies. It is cau­sed by bac­te­ria such as Pse­udo­mo­nas, Aero­mo­nas, and others. Tre­at­ment may invol­ve Acriflavine.
  3. Myco­bac­te­ri­osis – fish tuber­cu­lo­sis – symp­toms inc­lu­de abdo­mi­nal drop­sy and seve­re ema­cia­ti­on. It is cau­sed by the bac­te­rium Myco­bac­te­rium. It is very dif­fi­cult to tre­at; it’s bet­ter to remo­ve affec­ted indi­vi­du­als. Met­ro­ni­da­zo­le – enti­zol can be tried as a medication.

Kran­khe­i­ten

Lei­der lei­den auch lebend­ge­bä­ren­de Fis­che unter Kran­khe­i­ten – der alte Spruch gesund wie ein Fisch” wur­de sicher­lich nicht von einem Aqu­aria­ner erfun­den. Ich wer­de kurz eini­ge der häu­figs­ten Kran­khe­i­ten erwähnen:

1. Icht­hy­opht­hi­ria­se – bekannt als Wei­ßpünkt­chen­kran­khe­it, verur­sacht durch den Ein­zel­ler Icht­hy­opht­hi­rius mul­ti­fi­lis. Behand­lung – Salz­bä­der, Ver­wen­dung von FMC usw.
2. Bak­te­riel­le Flos­sen­fä­u­le – ein gro­ßes Prob­lem, ins­be­son­de­re bei gezüch­te­ten Gup­pys. Sie wird durch Bak­te­rien wie Pse­udo­mo­nas, Aero­mo­nas und ande­re verur­sacht. Die Behand­lung kann Acrif­la­vin umfassen.
3. Myko­bak­te­ri­ose – Fisch-​Tuberkulose – Symp­to­me sind Bauch­was­ser­sucht und star­ke Abma­ge­rung. Sie wird durch das Bak­te­rium Myco­bac­te­rium verur­sacht. Sie ist sehr sch­wer zu behan­deln; es ist bes­ser, bet­rof­fe­ne Indi­vi­du­en zu ent­fer­nen. Met­ro­ni­da­zol – Enti­zol kann als Medi­ka­ment ver­sucht werden.


Sys­te­ma­ti­ka živo­ro­diek /​Sys­te­ma­tics of Live­be­a­rers /​Sys­te­ma­tik der Lebendgebärenden

Trie­da: Acti­nop­te­ry­gii, rad: Belo­ni­for­mes, čeľaď: Hemi­ramp­hi­dae – polo­zo­bán­ky, rod:
  • Arr­hamp­hus Günt­her, 1866 – živo­ro­dý čiastočne
  • Der­mo­ge­nys Kuhl, van Has­selt in van Has­selt, 1823
  • Hemir­hamp­ho­don Ble­e­ker, 1866
  • Hypor­hamp­hus Gill, 1859 živo­ro­dý čiastočne
  • Nomor­hamp­hus Weber, de Beau­fort, 1922
  • Zenar­chop­te­rus Gill, 1864 živo­ro­dý čiastočne

Rad Cyp­ri­no­don­ti­for­mes, čeľaď Anab­le­pi­dae, rod:

  • Arr­hamp­hus Günt­her, 1866 živo­ro­dý čiastočne
  • Anab­leps Sco­po­li, 1777
  • Jenyn­sia Günt­her, 1866
  • Oxy­zy­go­nec­tes Fowler, 1916 nie je živorodý

Čeľaď Poeci­li­dae, rody:

  • Arr­hamp­hus Günt­her, 1866 živo­ro­dý čiastočne
  • Alfa­ro Meek, 1912
  • Allo­he­te­ran­dria Hubbs, 1924
  • Aplo­che­i­licht­hys Ble­e­ker, 1863
  • Belo­ne­sox Kner, 1860
  • Bra­chyr­hap­his Regan, 1913
  • Carl­hubb­sia Whit­ley, 1951
  • Cnes­te­ro­don Gar­man, 1895
  • Dip­hy­acant­ha Henn, 1916
  • Flu­vip­hy­lax Whit­ley, 1965
  • Gam­bu­sia Poey, 1854
  • Girar­di­nus Poey, 1854
  • Hete­ran­dria Agas­siz, 1853
  • Hete­rop­hal­lus Regan, 1914
  • Hylo­pan­chax Poll, Lam­bert, 1965 nie je živorodý
  • Hyp­so­pan­chax Myers, 1924 nie je živorodý
  • Laci­ris Huber, 1982 nie je živorodý
  • Lam­pricht­hys Regan, 1911 nie je živorodý
  • Limia Poey, 1854
  • Mic­ro­po­eci­lia Hubbs, 1926
  • Mol­lie­ne­sia Lesu­e­ur, 1821
  • Neohe­te­ran­dria Henn, 1916
  • Pamp­ho­richt­hys Regan, 1913 nie je živorodý
  • Pan­ta­no­don Myers, 1955 nie je živorodý
  • Phal­licht­hys Hubbs, 1924
  • Phal­lo­ce­ros Eigen­mann, 1907
  • Phal­lop­ty­chus Eigen­mann, 1907
  • Phal­lo­to­ry­nus Henn, 1916
  • Pla­tap­lo­chi­lus Ahl, 1928 nie je živorodý
  • Poeci­lia Bloch, Schne­i­der, 1801
  • Poeci­li­op­sis Regan, 1913
  • Pria­pel­la Regan, 1913
  • Pria­picht­hys Regan, 1913
  • Pro­ca­to­pus Bou­len­ger, 1904 nie je živorodý
  • Pse­udo­po­eci­lia Regan, 1913
  • Quin­ta­na Hubbs, 1934
  • Sco­licht­hys Rosen, 1967
  • Tome­urus Eigen­mann, 1909
  • Xeno­de­xia Hubbs, 1950
  • Xip­hop­ho­rus Hec­kel, 1848

Čeľaď Goode­i­dae, rod:

  • Arr­hamp­hus Günt­her, 1866živo­ro­dý čiastočne
  • Allo­don­ticht­hys Hubbs, Tur­ner, 1939
  • Allo­op­ho­rus Hubbs, Tur­ner, 1939
  • Allo­to­ca Hubbs, Tur­ner, 1939
  • Ame­ca Mil­ler, Fitz­sim­mons, 1971
  • Ata­e­ni­obius Hubbs, Tur­ner, 1939
  • Cre­nicht­hys Hubbs, 1932 fosíl­ny druh
  • Empet­richt­hys Gil­bert, 1893 fosíl­ny druh
  • Girar­di­nicht­hys Ble­e­ker, 1860
  • Goodea Jor­dan, 1880
  • Hubb­si­na de Buen, 1940
  • Cha­pa­licht­hys Meek, 1902
  • Cha­ra­co­don Günt­her, 1866
  • Ily­o­don Eigen­mann, 1907
  • Neoop­ho­rus Hubbs, Tur­ner, 1939
  • Skif­fia Meek, 1902
  • Xeno­op­ho­rus Hubbs, Tur­ner, 1939
  • Xeno­ta­e­nia Tur­ner, 1946
  • Xeno­to­ca Hubbs, Tur­ner, 1939
  • Zoogo­ne­ti­cus Meek, 1902
Ilu­stra­tív­ny pre­hľad nie­kto­rých dru­hov jed­not­li­vých rodov

Rod Xiphophorus

  • Xeno­to­ca Hubbs, Tur­ner, 1939
  • Xip­hop­ho­rus alva­re­zi Rosen, 1960
  • X. ander­si Mey­er, Schartl, 1980
  • X. birch­man­ni Lech­ner, Rad­da, 1987
  • X. cle­men­ciae Alva­rez, 1959
  • X. con­ti­nens Rau­chen­ber­ger, Kall­man, Moro­zot, 1990
  • X. cor­te­zi Rosen, 1960
  • X. cou­chia­nus Girard, 1859
  • X. eve­ly­enae Rosen, 1960
  • X. gor­do­ni Mil­ler, Minck­ley, 1963
  • X. hel­le­ri Hec­kel, 1848
  • X. koss­zan­de­ri Mey­er, Wischnath, 1981
  • X. macu­la­tus Günt­her, 1866
  • X. malin­che Rau­chen­ber­ger, Kall­man, Mori­zot, 1990
  • X. may­ae Mey­er, Schartl, 2002
  • X. mey­eri Schartl, Sch­röder, 1988
  • X. mil­le­ri Rosen, 1960
  • X. mixei Kall­man, Wal­ter, Mori­zot, Kazia­nis, 2004
  • X. mon­te­zu­mae Jor­dan, Sny­der, 1899
  • X. mon­ti­co­lus Kall­man, Wal­ter, Mori­zot, Kazia­nis, 2004
  • X. mul­ti­li­ne­a­tus Rau­chen­ber­ger, Kall­man, Mori­zot, 1990
  • X. neza­hu­al­co­y­otl Rau­chen­ber­ger, Kall­man, Mori­zot, 1990
  • X. nig­ren­sis Rosen, 1960
  • X. pyg­ma­e­us Hubbs, Gor­don, 1943
  • X. rose­ni Mey­er, Wischnath, 1981
  • X. sig­num Rosen, Kall­man, 1969
  • X. varia­tus Meek, 1904
  • X. xip­hi­dium Gor­don, 1932

Rod Poecilia

  • Xeno­to­ca Hubbs, Tur­ner, 1939
  • Poeci­lia ama­zo­ni­ca Gar­man, 1895
  • P. boese­ma­ni Poeser, 2003
  • P. but­le­ri Jor­dan, 1889
  • P. cate­ma­co­nis Mil­ler, 1975
  • P. cau­ca­na Ste­in­dach­ner, 1880
  • P. cau­do­fas­cia­ta Regan, 1913
  • P. chi­ca Mil­ler, 1975
  • P. dau­li Mey­er, Rad­da, 2000
  • P. ele­gans Tre­wa­vas, 1948
  • P. for­mo­sa Girard, 1859
  • P. gil­lii Kner, 1863
  • P. his­pa­ni­ola­na Rivas, 1978
  • P. kope­ri Poeser, 2003
  • P. kyke­sis Poeser, 2002
  • P. lati­pin­na Lesu­e­ur, 1821
  • P. lati­punc­ta­ta Meek, 1904
  • P. mer­cel­li­noi Poeser, 1995
  • P. may­lan­di Mey­er, 1983
  • P. mecht­hil­dae Mey­er, Etzel, Bork, 2002
  • P. mexi­ca­na Ste­in­dach­ner, 1863
  • P. nichol­si Myers, 1931
  • P. orri Fowler, 1943
  • P. peten­sis Günt­her, 1866
  • P. reti­cu­la­ta Peters, 1859
  • P. sal­va­to­ris Regan, 1907
  • P. sphe­nops Valen­cien­nes, 1846
  • P. sulp­hu­ra­ra Alva­rez, 1948
  • P. tere­sae Gre­en­field, 1990
  • P. van­de­pol­li Van Ludth de Jeude, 1887
  • P. veli­fe­ra Regan, 1914
  • P. vivi­pa­ra Bloch, Schne­i­der, 1801
  • P. wan­dae Poeser, 2003

Lite­ra­tú­ra

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Technika

Osvetlenie akvária

Hits: 26828

Svet­lo je pod­stat­nou abi­otic­kou zlož­kou, kto­rou sa musí akva­ris­ta v byte zapo­die­vať. Za jeho výdat­nej pomo­ci pre­bie­ha­jú v akvá­riu bio­lo­gic­ké bio­che­mic­ké aj fyzi­kál­ne pro­ce­sy. Keď­že v mier­nom pás­me, v kto­rom sa nachá­dzam ja, a asi aj väč­ši­na z vás, kde je dĺž­ka slneč­né­ho svi­tu od jese­ne do jari nedos­ta­toč­ná, zabez­pe­če­nie ume­lé­ho osvet­le­nia je nevy­hnut­né. Samot­né slneč­né lúče sú síce pri­már­nym zdro­jom ener­gie, avšak nie sú prí­liš žia­du­ce v akva­ris­ti­ke. Dôvo­dom je to, že lúče v prí­ro­de nedo­pa­da­jú mimo hla­di­ny. V ume­lých nádr­žiach však dopa­da­jú na boč­né ste­ny, čo je čas­to dôvo­dom rias na čel­nom skle aj vo vode. Navy­še vod­né toky tečú v doli­nách, a tie sú neraz zare­za­né v kra­ji­ne, v ska­lách. Z geomor­fo­lo­gic­ké­ho hľa­dis­ka sa dá pred­po­kla­dať, že vod­ný tok tečie v zvl­ne­nom pro­fi­le. To zna­me­ná, že slneč­né lúče ťaž­šie pre­ni­ka­jú do vody v nich ako u nás v dome či byte. Voda v prí­ro­de je okrem toho čas­to zne­čis­te­ná, ale­bo jed­no­du­cho zafar­be­ná.. Aj pre­to odpo­rú­čam mať akvá­ri­um v tmav­šej čas­ti miest­nos­ti, a svie­tiť počas dná rad­šej ume­lým svet­lo. Je len samoz­rej­mé, že slneč­né­ho svet­la sa celé­mu kom­ple­tu prav­de­po­dob­ne aj tak dosta­ne dosť. Ani rybám by sa asi nepá­či­lo neus­tá­le plá­vať v tme. Svo­ju úlo­hu má aj este­tic­ké a funkč­né hľa­dis­ko, naj­mä pri pozo­ro­va­ní živo­ta v akvá­riu. Ryby nedo­ká­žu prí­liš svet­lo pri­jí­mať oča­mi. Nie do takej mie­ry ako cicav­ce, ale­bo hmyz. Je to mož­no zvlášt­ne, ale evo­luč­ne nedo­siah­li taký stup­ňa vývo­ja, ako by sme si asi na prvý pohľad mys­le­li. Ryby pri­jí­ma­jú svet­lo hlav­ne kožou, celým povr­chom tela.

Pri nad­byt­ku svet­la v akvá­riu, vzni­ka­jú zele­né ria­sy, pri nedos­tat­ku svet­la, hne­dé ria­sy. Kedy­si sa pou­ží­va­li v cho­va­teľ­stve vôbec žia­rov­ky. Už dáv­nej­šie sa od toho upus­ti­lo. Je to vhod­né napr. pre pla­zy do terá­ria, kde ten­to skve­lý vyná­lez slú­ži skôr ako zdroj tep­la, ako svet­la. Náj­du prí­pad­ne uplat­ne­nie pre rast­lin­né akvá­ria ak akva­ris­ta nemá iný zdroj tep­lé­ho svet­la. Pre­to­že rast­li­ny pre­fe­ru­jú skôr tep­lú zlož­ku fareb­né­ho spek­tra, kto­rú posky­tu­je bež­ná žia­rov­ka. Je to podob­né ako u sucho­zem­ských rast­lín. Chlo­ro­fyl je obsia­hnu­tý aj vo vod­ných rast­li­nách, len ria­sy obsa­hu­jú iný typ chlo­ro­fy­lu. Sucho­zem­ské rast­li­ny majú foto­syn­te­tic­kú účin­nosť iba 1 %, tak­že je to z ľud­ské­ho pohľa­du, mrha­nie ener­gie. Je to zaprí­či­ne­né špe­cia­li­zá­ci­ou enzý­mov, chlo­ro­fy­lu a širo­ko­pás­mo­vos­ťou spek­tra pri­ro­dze­né­ho svet­la. Žia­rov­ky odo­vzdá­va­jú akva­ris­to­vi ener­giu tak, že 20 % sa trans­for­mu­je na svet­lo a 80 % na tep­lo. Ten­to stav nie je veľ­mi žia­du­ci. Akva­ris­ta potre­bu­je z osvet­le­nia zís­kať svet­lo, tep­lo je nad­by­toč­né. Navy­še zabez­pe­čiť dosta­toč­né žia­rov­ko­vé osvet­le­nie pre napr. väč­šiu nádrž môže byť prob­lém. Prob­lé­mom je aj to, že žia­rov­ko­vé svet­lo je bodo­vé. Tie­to nedos­tat­ky však nema­jú žia­riv­ky. Ich svet­lo sa šíri rov­no­mer­nej­šie a ener­giu odo­vzdá­va zhru­ba v opač­nom pome­re ako žia­rov­ka – 85% svet­lo, 15% tep­lo. Exis­tu­jú rôz­ne odpo­rú­ča­nia, pre žia­rov­ky odpo­rú­čam 12 W na 1 l objemu.

Pre žia­riv­ko­vé tru­bi­ce – na 1 dm2 plo­chy dna mini­mál­ne 1W, opti­mál­ne 1.52 W pri nádr­žiach do výš­ky 50 cm. Tí čo chcú pes­to­vať rast­li­ny môžu pou­žiť ešte vyš­šie výko­ny, avšak potom hro­zí vyso­ká kon­cen­trá­cia rias. Samoz­rej­me, že to nie je len o wat­toch. Zále­ží na sve­tel­nom toku, na tom akej kva­li­ty je dané svet­lo, či posky­tu­je tep­lú bie­lu, stu­de­nú bie­lu, mod­ré, čer­ve­né svet­lo, atď. Para­met­re by mali byť uve­de­né na tru­bi­ciach, odpo­rú­čam si to riad­ne pred kúpou pre­štu­do­vať. Bež­ne sa pou­ží­va­jú tru­bi­ce, kto­rých tep­lo­ta far­by je od 3500 – do 25000 Kel­vi­nov. Pre rast­lin­né akvá­ri­um odpo­rú­čam tep­lej­šie far­by – pod 5000K. Pre bež­né­ho akva­ris­tu 6500 K, pre mor­ské­ho akva­ris­tu nad 9300 K. Pou­ži­teľ­nosť tru­bíc je čas­to u špe­ciál­nych akva­ris­tic­kých tru­bíc 0.50.75 roka. To je veľ­mi krát­ka doba. Po nej je dob­ré tru­bi­ce vyme­niť, ich účin­nosť kle­sá až na 50%. Oby­čaj­nej­šie tru­bi­ce, vydr­žia účin­ne ove­ľa dlh­šie. Pri všet­kých tru­bi­ciach, s kto­rý­mi som sa dote­raz stre­tol, bola uve­de­ná život­nosť 8 00010 000 hodín. Avšak špe­ciál­ne tru­bi­ce nedo­siah­nu za 0.5 roka 10 000 sve­tel­ných hodín a ich výkon­nosť pri­tom rapíd­ne kle­sá. Iné tru­bi­ce pri kon­ci život­nos­ti ešte stá­le majú 8090 % účin­nosť. Pre­fe­ru­jem tru­bi­ce Phi­lips, Osram. V kaž­dom prí­pa­de je dob­ré mať poru­ke neja­ké náh­rad­né tru­bi­ce.

Pre vyš­šiu život­nosť tru­bíc je ide­ál­ne mať medzi vypí­na­čom a štar­té­rom pred­rad­ník. Svet­lo sa bude spí­nať naraz, a výraz­ne sa pre­dĺži život­nosť tru­bi­ce. Ako alter­na­tí­va ku line­ár­nym žia­riv­kám – tru­bi­ciam je mož­né pou­žiť aj kom­pakt­né žia­riv­ky. Tie sú napo­kon dnes už bež­ne dostup­né v hyper­mar­ke­toch. Ich účin­nosť je samoz­rej­me niž­šia. Pre akvá­ria vyš­šie ako 50 cm sa odpo­rú­čam tzv. HQI výboj­ky. Tie sú schop­né účin­nej­šie pre­svie­tiť vyš­ší vod­ný stĺpec ako žia­riv­ky. Pre to, aby naša nádrž pros­pe­ro­va­la je ide­ál­ne mať pra­vi­del­né, resp. objek­tív­ne kon­tro­lo­va­teľ­né spí­na­nie svet­la. Je to lep­šie rie­še­nie ako sa spo­lie­hať na ľud­ský fak­tor. Kom­ple­ty s rast­li­na­mi by mali mať dosta­tok svet­la počas dňa 12 – 14 hodín,. Pred­sta­va, že sta­čí posky­to­vať pros­pe­ru­jú­ce­mu akvá­riu svet­lo iba večer je myl­ná. Vod­né rast­li­ny sú skôr schop­né pris­pô­so­biť sa sla­bé­mu zdro­ju osvet­le­nia ako jeho nedos­ta­toč­nej dĺž­ke. Pre opti­mál­ne zabez­pe­če­nie pra­vi­del­né­mu sve­tel­né­ho reži­mu sú ide­ál­ne spí­na­cie hodi­ny. Pra­vi­del­nosť reži­mu vplý­va výraz­ne aj na akti­vi­tu a cel­ko­vé sprá­va­nie rýb. Nie­kto­ré ryby dokon­ca začnú inak plá­vať. Je to zná­me napr. o neón­kach. Ak im poskyt­ne­me boč­né svet­lo, kto­ré nedo­pa­dá zvr­chu, tak sa sta­ne, že neón­ky začnú úpl­ne mimo­voľ­ne plá­vať šik­mo. Ako by sa im naklo­ni­la zem – sna­žia ja plá­vať kol­mo na smer dopa­da­jú­cich lúčov. Napr. živo­rod­ky veľ­mi rých­lo oží­va­jú” po zasvie­te­ní po pred­chá­dza­jú­cej tme”, cich­li­dám sa narú­ša bio­ryt­mus a ove­ľa dlh­šie im trvá, než ich pre­sved­čím” aby sa aspoň tro­chu rozp­lá­va­li. Dru­há stra­na min­ce je zase fakt, že pri tme nie sú také sle­pé”. Napo­kon sami dob­re vie­me, že tma a svet­lo vplý­va výraz­ne aj na člo­ve­ka. Prob­lé­mom je, že spí­na­cie hodi­ny trpia na vyso­kú indukč­nú záťaž. Naj­pou­ží­va­nej­šie žia­riv­ko­vé tru­bi­ce majú vyso­kú indukč­nú záťaž, napriek rela­tív­ne níz­ke­mu odbe­ru prú­du. Pre­to odpo­rú­čam mecha­nic­ké spí­na­cie hodi­ny, ale­bo pre­ve­re­né digi­tál­ne. Mám skú­se­nosť, že digi­tál­ne spí­na­cie hodi­ny sa čas­to resetovali.


Light is an essen­tial abi­otic com­po­nent that aqu­arium ent­hu­siasts must con­si­der in the­ir homes. With its sig­ni­fi­cant help, bio­lo­gi­cal, bio­che­mi­cal, and phy­si­cal pro­ces­ses take pla­ce in the aqu­arium. In the tem­pe­ra­te zone whe­re I am loca­ted, and pro­bab­ly many of you, the sun­light dura­ti­on from fall to spring is insuf­fi­cient. The­re­fo­re, pro­vi­ding arti­fi­cial ligh­ting is neces­sa­ry. Whi­le sun­light is the pri­ma­ry sour­ce of ener­gy, it’s not high­ly desi­rab­le in aqu­ariums. In natu­re, sun­light does­n’t penet­ra­te below the water sur­fa­ce, but in arti­fi­cial tanks, it often hits the side walls, lea­ding to algae gro­wth on the glass and in the water. Addi­ti­onal­ly, water cur­rents flow in val­le­ys, which are often cut into the lands­ca­pe, making it har­der for sun­light to penet­ra­te the water.

For the­se rea­sons, I recom­mend pla­cing the aqu­arium in a dar­ker part of the room and using arti­fi­cial light during the day. It’s evi­dent that some sun­light will still reach the enti­re setup. Fish pro­bab­ly would­n’t enjoy swim­ming in cons­tant dark­ness eit­her. Aest­he­tic and func­ti­onal aspects also play a role, espe­cial­ly when obser­ving aqu­arium life. Fish can’t per­ce­i­ve light with the­ir eyes as much as mam­mals or insects. They main­ly sen­se light through the­ir skin, cove­ring the­ir enti­re body sur­fa­ce. Excess light in the aqu­arium leads to gre­en algae, whi­le a lack of light results in bro­wn algae. In the past, incan­des­cent bulbs were used in bre­e­ding. Howe­ver, this prac­ti­ce has been aban­do­ned as the­y­’re more suitab­le as a heat sour­ce than a light sour­ce. Com­pact flu­ores­cent bulbs are a com­mon alter­na­ti­ve, but the­ir effi­cien­cy is lower.

Flu­ores­cent tubes are pre­fer­red for aqu­ariums tal­ler than 50 cm. High-​Intensity Dis­char­ge (HQI) lamps are recom­men­ded for even bet­ter penet­ra­ti­on in tal­ler tanks. Regu­lar main­te­nan­ce and repla­ce­ment of tubes are cru­cial for opti­mal per­for­man­ce. Pre­cau­ti­ons, such as using a bal­last befo­re the switch and star­ter, can extend the life of flu­ores­cent tubes. Having a regu­lar and objec­ti­ve­ly con­trol­lab­le light sche­du­le is cru­cial for the aqu­ariu­m’s well-​being. Timers are bet­ter than rely­ing on human inter­ven­ti­on. Aqu­arium kits with plants should rece­i­ve light for 12 – 14 hours a day for opti­mal gro­wth. Pro­vi­ding light only in the eve­ning is a mis­con­cep­ti­on. The regu­la­ri­ty of the light regi­me sig­ni­fi­can­tly affects the acti­vi­ty and ove­rall beha­vi­or of fish. Some fish chan­ge the­ir swim­ming pat­terns based on the light sour­ce­’s direc­ti­on. In conc­lu­si­on, pro­per ligh­ting is vital for a thri­ving aqu­arium, con­si­de­ring fac­tors like light type, dura­ti­on, and schedule.


Licht ist eine wesen­tli­che abi­otis­che Kom­po­nen­te, mit der sich der Aqu­aria­ner in sei­ner Woh­nung ause­i­nan­der­set­zen muss. Mit sei­ner erheb­li­chen Hil­fe lau­fen bio­lo­gis­che, bio­che­mis­che und phy­si­ka­lis­che Pro­zes­se im Aqu­arium ab. Da die Son­ne­ne­ins­trah­lung im gemä­ßig­ten Bere­ich, in dem ich mich befin­de und wahrs­che­in­lich vie­le von Ihnen, von Herbst bis Früh­ling unzu­re­i­chend ist, ist die Bere­its­tel­lung künst­li­cher Bele­uch­tung not­wen­dig. Wäh­rend Son­nen­licht die pri­mä­re Ener­gie­qu­el­le ist, ist es in Aqu­arien nicht beson­ders wün­schen­swert. In der Natur dringt Son­nen­licht nicht unter die Was­se­ro­berf­lä­che, trifft aber in künst­li­chen Behäl­tern oft auf die Sei­ten­wän­de, was zu Algen­wachs­tum auf dem Glas und im Was­ser führt. Darüber hinaus flie­ßen Was­sers­tröme in Tälern, die oft in die Lands­chaft geschnit­ten sind, was es für Son­nen­licht ersch­wert, ins Was­ser einzudringen.

Aus die­sen Grün­den emp­feh­le ich, das Aqu­arium in einem dunk­le­ren Teil des Rau­mes zu plat­zie­ren und tag­süber künst­li­ches Licht zu ver­wen­den. Es ist offen­sicht­lich, dass trotz­dem etwas Son­nen­licht die gesam­te Ein­rich­tung erre­icht. Fis­che wür­den wahrs­che­in­lich auch nicht ger­ne in stän­di­ger Dun­kel­he­it sch­wim­men. Äst­he­tis­che und funk­ti­ona­le Aspek­te spie­len eben­falls eine Rol­le, ins­be­son­de­re beim Beobach­ten des Aqu­arium­le­bens. Fis­che kön­nen Licht nicht so stark mit ihren Augen wahr­neh­men wie Säu­ge­tie­re oder Insek­ten. Sie neh­men Licht haupt­säch­lich durch ihre Haut wahr, die ihre gesam­te Kör­pe­ro­berf­lä­che bedec­kt. Übers­chüs­si­ges Licht im Aqu­arium führt zu grünem Algen­wachs­tum, wäh­rend Licht­man­gel zu brau­nen Algen führt. In der Ver­gan­gen­he­it wur­den Glüh­lam­pen zur Zucht ver­wen­det. Die­se Pra­xis wur­de jedoch auf­ge­ge­ben, da sie eher als Wär­me­qu­el­le denn als Lich­tqu­el­le gee­ig­net sind. Kom­pakt­le­uchts­toff­lam­pen sind eine übli­che Alter­na­ti­ve, aber ihre Effi­zienz ist geringer.

Flu­ores­zie­ren­de Röh­ren wer­den für Aqu­arien über 50 cm Höhe bevor­zugt. Für noch bes­se­re Durchd­rin­gung in höhe­ren Tanks wer­den Hochd­ruc­ken­tla­dungs­lam­pen (HQI) emp­foh­len. Regel­mä­ßi­ge War­tung und Aus­tausch der Röh­ren sind ents­che­i­dend für eine opti­ma­le Leis­tung. Vor­sichts­ma­ßnah­men wie die Ver­wen­dung eines Vors­chalt­ge­räts vor dem Schal­ter und dem Star­ter kön­nen die Lebens­dau­er von Leuchts­toff­röh­ren ver­län­gern. Ein regel­mä­ßi­ger und objek­tiv kon­trol­lier­ba­rer Lichtp­lan ist ents­che­i­dend für das Wohl­be­fin­den des Aqu­ariums. Timer sind bes­ser als die Abhän­gig­ke­it von men­sch­li­chem Ein­gre­i­fen. Aqu­arium­sets mit Pflan­zen soll­ten für opti­ma­les Wachs­tum 12 – 14 Stun­den am Tag bele­uch­tet wer­den. Die Vors­tel­lung, dass es aus­re­icht, einem pros­pe­rie­ren­den Aqu­arium nur abends Licht zu geben, ist ein Irr­tum. Die Regel­mä­ßig­ke­it des Licht­re­gi­mes bee­in­flusst das Ver­hal­ten und die Gesamt­be­we­gung der Fis­che erheb­lich. Eini­ge Fis­che ändern sogar ihre Sch­wim­mus­ter basie­rend auf der Rich­tung der Lich­tqu­el­le. Zusam­men­fas­send ist eine ord­nungs­ge­mä­ße Bele­uch­tung für ein blühen­des Aqu­arium uner­läss­lich, wobei Fak­to­ren wie Licht­typ, Dau­er und Zeitp­lan zu berück­sich­ti­gen sind.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Organizmy, Príroda, Ryby, Živočíchy

Správanie rýb

Hits: 32336

Sprá­va­nie rýb môže kaž­dý z nás pozo­ro­vať. Svo­jím sprá­va­ním vlast­ne ryby s nami komu­ni­ku­jú. Keď­že nedo­ká­že­me zachy­tiť ich prí­pad­né zvu­ko­vé pre­ja­vy, nemá­me inú mož­nosť. Ak sa nie­čo dozvie­me o ich sprá­va­ní, bude­me vedieť im lep­šie pomôcť, pomô­že nám to v odha­de ich kon­dí­cie, vo fyzi­olo­gic­kých potre­bách apod. Pre­to sa posna­žím pre­dos­trieť vám zopár svo­jich postre­hov. Cel­ko­vé sprá­va­nie rýb je dru­ho­vo špe­ci­fic­ké, napr. laby­rint­ky sú za bež­ných pod­mie­nok pokoj­né, tet­ro­vi­té sú čas­to hej­no­vé, spo­lo­čen­ské typy. Nie­kto­ré ryby svoj život­ný pries­tor nachá­dza­jú v rôz­nych čas­tiach vod­né­ho stĺp­ca. Sum­če­ky obý­va­jú pre­važ­ne dno, tet­ry plá­va­jú v stre­de akvá­ria, dánia v hor­nej čas­ti, mren­ky prak­tic­ky v celom vod­nom stĺp­ci. Ryby sa z času na čas otie­ra­jú o pev­ný pod­klad. V prí­pa­de, že túto akti­vi­tu zvý­šia, zrej­me nepôj­de o sociál­ne sprá­va­nie, ale o vzni­ka­jú­cu, prí­pad­ne už jes­tvu­jú­cu ples­ňo­vú ale­bo inú náka­zu napá­da­jú­cu povrch tela.

V prí­pa­de, že máme v nádr­ži prí­liš malý počet rýb, môžu sa sprá­vať vyľa­ka­ne a bojaz­li­vo. Situ­ácia závi­sí od stav­by akvá­ria – deko­rá­cie, roz­miest­ne­nia rast­lín, ich veľ­kos­ti, mor­fo­ló­gie, veľ­kos­ti akvá­ria, no samoz­rej­me aj od oko­li­tých rýb. V takom prí­pa­de je zrej­me vhod­né zasiah­nuť, zvý­šiť počet úkry­tov (nie­ke­dy ale aj zní­žiť, ale­bo zme­niť), nechať viac zarásť nádrž, prí­pad­ne šetr­nej­šie zapí­nať osvet­le­nie, zní­žiť tok fil­tra, vzdu­cho­va­nia, ale­bo jed­no­du­cho zvý­šiť počet rýb v akvá­riu. Pozor však, nie­kto­ré dru­hy rýb sú vyslo­ve­nie bojaz­li­vé, prí­pad­ne sa vyzna­ču­jú viac-​menej noč­ným živo­tom – napr. via­ce­ré dru­hy sumcovitých.

Ryby aj rast­li­ny rea­gu­jú na svet­lo viac-​menej pozi­tív­ne. Rast­li­ny foto­syn­te­ti­zu­jú a dýcha­jú, prí­pad­ne sa obra­ca­jú za svet­lom atď. Ryby počas dostat­ku svet­la inten­zív­ne plá­va­jú, vyko­ná­va­jú väč­ši­nu akti­vít. Sve­tel­né šoky nezná­ša­jú, pre­to nie­kto­rí akva­ris­ti pou­ží­va­jú stmie­va­če – takým­to spô­so­bom zmier­ňu­jú prí­pad­ný náh­ly prí­sun svet­la. Imi­tu­je sa tým východ a západ sln­ka. Kaž­do­pád­ne pomô­že, ak ume­lé osvet­le­nie zapne­me ešte pre zotme­ním. Hor­ší prí­pad totiž je náh­ly prí­sun svet­la, ako jeho náh­ly nedos­ta­tok. Pomô­že aj to, ak najprv zapne­me stol­nú lam­pu mimo akvá­ria (slab­ší zdroj svet­la), prí­pad­ne lus­ter, a nako­niec samot­né svet­lo nad akvá­ri­om. Na náh­ly nárast svet­la rea­gu­jú ryby podráž­de­ne – prud­ko začnú plá­vať, nie­kto­ré dru­hy sa sna­žia vysko­čiť, vte­dy môže dôjsť k úra­zu spô­so­be­né­ho deko­rá­ci­ou. Ryby nie sú síce schop­né zatvo­riť oči, ale v noci spia. Zjav­ne to závi­sí na množ­stve svet­la – ove­ľa viac ako na zacho­va­ní pri­ro­dze­né­ho strie­da­nia napr. 12 hodi­no­vé­ho cyk­lu. Čiže, tým že svie­ti­me viac než je pri­ro­dze­né, resp. nepra­vi­del­ne, ryby una­vu­je­me, pre­to­že ich núti­me nespať. Drvi­vá väč­ši­na dru­hov mení v noci aj svo­je sfar­be­nie – strá­ca sa kon­trast, fareb­nosť, cel­ko­vo oby­čaj­ne ryba stmavne.

Je zau­jí­ma­vé ako sa ryby budia. Je zná­me, že mno­hé dru­hy sa sko­ro ráno trú. Nie­kto­ré dru­hy sa zobú­dza­jú veľ­mi rých­lo, iné naopak veľ­mi ťaž­ko. Ľah­ko to môže­me vypo­zo­ro­vať počas noci, keď zra­zu zasvie­ti­me. Živo­rod­ky, tet­ry, mren­ky nám zakrát­ko potom oži­jú, pri­čom ska­lá­rom, ostat­ným cich­li­dám pre­bú­dza­nie bude trvať ove­ľa dlh­šie – ako­by neochot­ne. Sprá­va­nie rýb ovplyv­ňu­je aj roč­né obdo­bie. My to len veľ­mi ťaž­ko vie­me napo­dob­niť. V prí­ro­de čas­to dochá­dza k roz­mno­žo­va­niu na kon­ci obdo­bia sucha, ryby sa čas­to vyví­ja­jú počas prvých dní daž­ďo­vé­ho obdo­bia. Pre väč­ši­nu dru­hov je naj­pri­ro­dze­nej­šia doba na tre­nie v zaja­tí jar. Vte­dy je aj ich hor­mo­nál­na akti­vi­ta pohlav­ných fun­kcií na naj­vyš­šej úrov­ni. Tre­ba si uve­do­miť, že dru­hy, kto­ré cho­vá­me sú z tro­pic­kých a subt­ro­pic­kých oblas­tí, kde nie sú roč­né obdo­bia ako u nás. Pre­to, ak chce­me byť dôsled­ný, dbaj­me na túto skutočnosť.

V prí­ro­de je čas­tá pro­mis­ku­ita, nie­kto­ré dru­hy sú však ver­né – tvo­ria páry na celý život. Ten­to jav je čas­tý u ame­ric­kých cich­líd. Počas obdo­bia páre­nia, kto­ré môže byť časo­vo ohra­ni­če­né, ale nemu­sí sa ryby samoz­rej­me sprá­va­jú inak. Čas­to menia aj svo­je sfar­be­nie. V tom­to obdo­bí je jas­nej­šie, kraj­šie, naj­mä samec sa sna­ží uká­zať pred samič­kou v plnej krá­se. Napr. sam­ce gupiek Poeci­lia reti­cu­la­ta pre­na­sle­du­jú samič­ky čas­to hodi­ny a hodi­ny. Kaž­do­pád­ne sprá­va­nie počas páre­nia, a sna­žia­ce sa o zís­ka­nie priaz­ne je spre­vá­dza­né zní­že­nou obo­zret­nos­ťou voči nebez­pe­čen­stvu, sam­ce sú čas­to krát ako­by v tran­ze, tre­pú celým telom, naj­mä plut­va­mi, neus­tá­le zís­ka­va­jú vhod­nej­ší pozí­ciu pre oči vyhliad­nu­tej samič­ky, resp. pre via­ce­ro samíc. Doslo­va sa pred­bie­ha­jú v pred­vá­dza­ní, na obdiv vysta­vu­jú čo naj­viac. Samot­ný roz­mno­žo­va­cí akt takis­to pre­bie­ha rôz­ne. Napr. samič­ka po neus­tá­lom pre­na­sle­do­va­ní vypúš­ťa ikry do voľ­nej vody a samec rea­gu­je vylu­čo­va­ním sper­mií rov­na­ko do voľ­né­ho pries­to­ru. Ikry môžu ryby lepiť na lis­ty, na kame­ne, do vrch­nú stra­nu kve­ti­ná­ča zospo­du, fan­tá­zií sa medze nekla­dú. Avšak vrá­tim sa k sprá­va­niu – nie­kto­ré dru­hy sa pred vypus­te­ním pohlav­ných buniek pri­blí­žia k sebe, bruš­ka­mi sa dot­knú a vte­dy nasta­ne prud­ké trhnu­tie, počas kto­ré­ho dôj­de k oplod­ne­niu. Ale­bo sam­ček pre­ho­dí časť svoj­ho tela cez samič­ku, nasta­ne prud­ké trhnu­tie a situ­ácia je podobná.

Pri roz­mno­žo­va­ní papu­ľov­cov pozo­ru­je­me z náš­ho pohľa­du orál­ny sex. Samič­ka pri ňom vypúš­ťa ikry, samec vypúš­ťa sper­mie, oba­ja tie­to pro­duk­ty nabe­ra­jú do úst, samec ich napo­kon oby­čaj­ne pre­ne­chá samič­ke. Pome­no­va­ním papu­ľov­ce sa ozna­ču­jú dru­hy, kto­ré držia svo­je potom­stvo v úst­nej duti­ne – v papuľ­ke. Nepat­ria sem len cich­li­dy, ale aj nie­kto­ré bojov­ni­ce. Zau­jí­ma­vé sprá­va­nie – pre­jav džen­tl­men­stva pozo­ru­je­me u bojov­níc, o kto­rých je zná­me, že sam­ce zvá­dza­jú neľú­tost­né boje. Avšak bojov­ni­ca pomo­cou laby­rin­tu dýcha atmo­sfé­ric­ký kys­lík, a keď počas také­ho­to boja naň­ho doľah­ne bio­lo­gic­ká potre­ba, boj na chví­ľu utích­ne a sok úpl­ne akcep­tu­je svoj­ho pro­tiv­ní­ka, keď sa ide na hla­di­nu nadých­nuť. Potom boj pokračuje.

Drvi­vá väč­ši­na dru­hov rýb sa nesta­rá o svo­je potom­stvo po akte oplod­ne­nia. No z dru­hov, kto­ré tak činia, väč­ši­nou sa v prvej fáze sta­rá o potom­stvo samič­ka, neskôr pre­be­rá zod­po­ved­nosť skôr sami­ca. Avšak čas­to sa pri afric­kých papu­ľov­coch sta­ne, že rodi­čov­ský inštinkt im vydr­ží len počas doby, kým ma samič­ka mla­dé v papu­li, naj­mä pri mala­ws­kých dru­hoch. Tan­ga­nic­ké cich­li­dy a pre­dov­šet­kým ame­ric­ké cich­li­dy majú vyš­šiu potre­bu po odcho­va­ní potom­stva. Čas­to svo­je mla­dé držia v papu­li, nie­ke­dy ich vypus­tia a zno­vu nabe­rú, jed­nak ich učia pre­žiť, jed­nak tak robia, dokiaľ ich vlá­dzu vôbec udr­žať. Názor­ným prí­kla­dom je rod Neolam­pro­lo­gus, kto­rý urput­ne brá­ni svo­je potom­stvo voči votrel­com. Neuve­ri­teľ­ne bojov­ne sa doká­že sprá­vať voči neškod­ným prí­sav­ní­kom. Zau­jí­ma­vým sprá­va­ním pri ochra­ne vlast­né­ho potom­stva pri prin­cez­nách (Neolam­pro­lo­gus bri­char­di). U nich je zná­me, že svo­je potom­stvo doká­žu nie­len úspeš­ne brá­niť, ale dokon­ca star­ší potom­ko­via pomá­ha­jú nie­ke­dy brá­niť mlad­šie potom­stvo. Sám som bol neraz sved­kom pomer­ne komic­ké­ho javu, kedy 0.5 cm jedin­ce spo­mí­na­nej Neolam­pro­lo­gus bri­char­di zastra­šo­va­li 1020 cm jedin­ce iných dru­hov, čím pomá­ha­li naj­mä rodi­čom chrá­niť ešte men­šie dru­hy. Ten­to jav nepo­zo­ru­jem, keď cho­vám prin­cez­ny v samos­tat­nej nádr­ži. Avšak aj v nej pozo­ru­jem jav, kto­rý popi­su­jem na inom mies­te. Keď totiž prin­cez­ny dospe­jú, doká­žu sa až fyzic­ky lik­vi­do­vať veľ­mi úspešne.

Ak si kla­die­te logic­kú otáz­ku, pre­čo mečov­ky, pla­ty, tet­ry, aj cich­li­dy si čas­to svo­je potom­stvo požie­ra­jú a násled­ne sa zno­vu vrha­jú do roz­mno­žo­va­nia, tak vedz­te že je tomu tak pre­to­že akvá­ri­um posky­tu­je iba malý život­ný pries­tor. Keď poro­dí živo­rod­ka v prí­ro­de, ale­bo keď sa vypu­dia ikry, resp. rozp­lá­va plô­dik, vo vod­nom toku, v jaze­re je dosta­tok pries­to­ru na to, aby sa ikry, ryby v tom obje­me stra­ti­li – zachrá­ni­li. V akvá­riu sú ich mož­nos­ti obmedzené.

Riva­li­ta medzi ryba­mi exis­tu­je. Väč­ši­nou sa jed­ná o vnút­rod­ru­ho­vú, ale nie je nezná­ma ani medzid­ru­ho­vá. Jes­tvu­jú medzi ryba­mi nezná­šan­li­vé dru­hy, kto­ré nezne­sú pri sebe v akvá­riu niko­ho. Vše­obec­ne sa za také­to pova­žu­jú mäsož­ra­vé pira­ne. Na samot­né pira­ne je v ich domo­vi­ne vyví­ja­ný tiež pre­dač­ný tlak. Domá­ci majú väč­ší rešpekt pred iný­mi druh­mi ako sú pira­ne. Aj v akvá­riu sú ale dru­hy, s kto­rý­mi sú schop­né pira­ne exis­to­vať za urči­tých pod­mie­nok. V prvom rade nesmú byť hlad­né, z čoho vyplý­va že sa roz­ho­du­jú pod­ľa dostup­nos­ti potra­vy, ak jej majú dosta­tok, doká­žu naží­vať s bež­ný­mi druh­mi rýb. Vhod­né sú napr. Astro­no­tu­sy, Hemic­hro­mi­sy. Názna­ky riva­li­ty, kon­ku­ren­cie môže­me vidieť aj pri mie­ru­mi­lov­ných dru­hoch. Čas­to sa snáď aj z komerč­ných dôvo­dov ozna­ču­jú nie­kto­ré dru­hy za dru­hy takz­va­ne spo­lo­čen­ské – mys­lí sa tým, že ich bojov­nosť medzi sebou je mini­mál­na. Zara­dil by som sem napr. dánia, kar­di­nál­ky, neón­ky, gup­ky, mečov­ky, black­mol­ly, gura­my. Iné dru­hy sú viac nezná­šan­li­vé, iné menej. Ako som spo­mí­nal na inom mies­te – napr. nie­kto­ré ame­ric­ké cich­li­dy sú nezná­šan­li­vé voči všet­kým, aj voči svoj­mu dru­hu, aj voči iným dru­hom. Naopak u veľa afric­kých cich­líd sa riva­li­ta pre­ja­vu­je naj­mä v rám­ci jed­né­ho dru­hu. Typic­kým prí­kla­dom sú Trop­he­usy.. Nie­ke­dy sa však sta­ne, že sam­ca nie­kto­ré­ho dru­hu si vez­mú ostat­né dru­hy na paš­kál via­ce­ré jedin­ce a ten­to jedi­nec má, ak si to nevšim­ne­me, zrej­me zrá­ta­né. Napo­kon ak neja­ká ryba dosta­ne tým­to spô­so­bom zabrať, je mož­né že sa sta­ne apa­tic­kou – až do takej mie­ry, že ďal­šie úto­ky rezig­no­va­ne zná­ša – vlast­ne čaká na smrť ubi­tím – nedo­ká­že sa brá­niť. Boje medzi sebou zvá­dza­jú ryby o potom­stvo, o potra­vu, o pries­tor atď. Pre­ja­vy sú rôz­ne, od mier­nych až po suro­vé nekom­pro­mis­né. Také­to sprá­va­nie je závis­lé aj od veku, čím sú ryby star­šie, tým tole­ru­jú menej. Napr. Neolam­pro­lo­gus bri­char­di je druh, kto­rý je priam rodin­ným vzo­rom v mla­dom veku, no ako mla­dé prin­cez­né dospie­va­jú, začnú sa u nich pre­ja­vo­vať nevra­ži­vosť. Doslo­va lik­vi­dač­né sprá­va­nie.

Na to, aby sa agre­si­vi­ta medzi jedin­ca­mi zní­ži­la, je vhod­né zvý­še­nie množ­stva úkry­tov. Pre afric­ké cich­li­dy pla­tí, že agre­si­vi­tu napr. rodov Trop­he­us, Pse­udot­rop­he­us eli­mi­nu­je väč­šie množ­stvo jedin­cov rov­na­ké­ho dru­hu. Toto množ­stvo však musí byť dosta­toč­né, pre­to­že inak je mož­né, že docie­li­me opak. Pre Trop­he­usy je odpo­rú­ča­ný mini­mál­ny počet, desať cho­va­ných jedin­cov v jed­nom akvá­riu. Dôle­ži­tý je aj pomer pohla­ví, odpo­rú­ča­ný je v tom­to prí­pa­de tri sam­ce ku sied­mim sami­ciam. Pre mbu­na cich­li­dy odpo­rú­čam kom­bi­ná­ciu jeden sam­ce na dve – tri sami­ce. V prí­pa­de nedos­tat­ku pries­to­ru hro­zí naj­mä u nie­kto­rých väč­ších dru­hov prí­liš­ná agre­si­vi­ta – kom­bi­ná­cia dvoch sam­cov akar mod­rých s jed­nou sami­cou je v malom pries­to­re nežia­du­ca, podob­ne ako kom­bi­ná­cia dvoch samíc akar a jed­né­ho sam­ca. Napr. aj na prvý pohľad mie­ru­mi­lov­né sam­ce mečov­ky mexic­kej, doká­žu medzi sebou vytvá­rať prí­snu hie­rar­chiu, v kto­rej prí­pad­né slab­šie jedin­ce sú utlá­ča­né. U nie­kto­rých dru­hov exis­tu­je sociál­na hie­rar­chia, kde je pánom domi­nant­ný samec, prí­pad­ne domi­nant­ná sami­ca. U dru­hov, kde je sil­ný pre­jav von­kaj­šie­ho pohlav­né­ho dimor­fiz­mu, môže napriek tomu vyvo­lať fakt, že sam­ce sú čas­to sfar­be­né ako sami­ce. Ak však domi­nant­ný samec pre­sta­ne exis­to­vať v prí­tom­nos­ti pred­tým rece­sív­nych sam­cov, môže sa stať, že naraz sa zra­zu sfar­bí aj nie­koľ­ko ďal­ších sam­cov. Situ­ácia sa môže neskôr zopa­ko­vať, keď si opäť vybo­ju­je neja­ký samec výsad­nú domi­nan­ciu, a nedo­vo­lí” ostat­ným sam­com byť vyfar­be­ný­mi ako sam­ce. Pri roz­mno­žo­va­ní sa stá­va, že domi­nant­ný samec sa trie s nie­koľ­ký­mi sami­ca­mi, no ostat­né sam­ce ostá­va­jú bokom.

Teri­to­ria­li­tou sa pre­ja­vu­je aj u rýb. Teri­to­ria­li­ta je jav, kedy orga­niz­mus sa viac zau­jí­ma o urči­tý život­ný pries­tor, kto­rý prí­pad­ne čas­to háji. Teri­to­ria­li­ta sa čas­to pre­ja­ví veľ­mi nega­tív­ne aj v akvá­riu, kde je čas­to málo pries­to­ru. Pre uzav­re­tý pries­tor to môže skon­čiť tra­gic­ky. Znač­nou teri­to­ria­li­tou sa pre­ja­vu­jú skôr dru­hy veľ­kých jazier a mohut­ných tokov, čas­to cich­li­dy. Svo­je vybra­né teri­tó­rium doká­žu brá­niť veľ­mi vehe­men­tne. Veľ­kosť teri­tó­ria závi­sí aj od kon­ku­ren­cie iných jedin­cov, môže zabe­rať jeden kameň, jed­nu uli­tu, ale aj celé akvá­ri­um. Ak sa neja­ké­mu jedin­co­vi poda­rí obsa­diť teri­tó­rium, je vo veľ­kej výho­de. Vše­obec­ne sa dá pove­dať, že jedin­ce pri­da­né do spo­lo­čen­stva akvá­ria neskôr si ťaž­šie nachá­dza­jú svo­je mies­to, a to aj v prí­pa­de že sú sil­né. Ak chce­me teri­tó­rium naru­šiť, sta­čí čas­to zme­niť sta­veb­né prv­ky v akvá­riu – deko­rá­ciu, pre­sa­diť rast­li­ny, pre­miest­niť tech­ni­ku. Čas­to sta­čí pre­su­núť kameň, pri­dať nový kameň, to závi­sí od kon­krét­ne­ho prí­pa­du. Aj malá zme­na čas­to cel­kom zme­ní sprá­va­nie, čo vlast­ne doka­zu­je sil­nú teri­to­ria­li­tu rýb. Samoz­rej­me nie­kto­ré dru­hy sa tak­to pre­ja­vu­jú menej, ale­bo vôbec, iné viac. Bojov­ni­ce, resp. sam­ce bojov­níc Bet­ta splen­dens si svo­je náro­ky obha­ju­jú veľ­mi vehe­men­tne. V nádr­ži, kde nie je pre viac sam­cov dosta­tok život­né­ho pries­to­ru nie je mies­to pre viac sam­cov. Na to aby kon­dí­cia našich bojov­níc bola čo naj­lep­šia, aby plut­vy krás­ne vyni­ka­li, ale­bo na to aby sme moh­li pozo­ro­vať sprá­va­nie sa bojov­níc, vez­mi­me zrkad­lo a nastav­me ho sam­co­vi bojov­ni­ce. Ten­to bude hro­ziť svoj­mu dom­ne­lé­mu soko­vi, aj naň­ho zrej­me zaútočí.

Úlo­ha uče­nia nie je u rýb až tak vyvi­nu­tá ako u cicav­cov, prí­pad­ne u vtá­kov, ale exis­tu­je. Ryby napo­dob­ňu­jú star­šie jedin­ce. Počas život­né­ho cyk­lu rýb sa pre­ja­vu­jú aj nacvi­čo­va­ním rôz­nych situ­ácií – súbo­jov, roz­mno­žo­va­cie­ho sprá­va­nia. Svo­ju úlo­hu iste hrá inštinkt. Ryby nám doká­žu pred­viesť aj svo­je gene­tic­ky vpe­ča­te­né ritu­ály, kto­rý­mi sa sna­žia zalie­čať svo­jim par­tne­rom, ale­bo v kto­rých pred­vá­dza­jú svo­ju silu pre sokom. Tie­to pre­ja­vy sú naj­sil­nej­šie u dru­hov, kto­rých sociál­ne sprá­va­nie je výraz­nej­šie. Dodnes sa nevie dosta­toč­ne vysvet­liť, ako sa doká­žu napr. neón­ky čer­ve­né v jedi­nom momen­te ” dohod­núť” a zme­niť smer plá­va­nia. Napo­kon aj mno­hé mor­ské dru­hy žijú­ce v sku­pi­nách.

Drvi­vá väč­ši­na dru­hov úpl­ne samoz­rej­me rea­gu­je pri pre­no­se v sieť­ke veľ­mi nega­tív­ne. Je to úpl­ne pocho­pi­teľ­né, z ich pohľa­du im ide o život. No ak rybám poskyt­ne­me opo­ru v podo­bu našej ruky, doká­žu sa skôr upo­ko­jiť. Mož­no ste si nie­ke­dy všim­li ako cho­va­teľ chy­tá ryby lyžič­kou, ale­bo rukou. Pre rybu je to v kaž­dom prí­pa­de tole­ran­tnej­šie. Zrej­me nere­a­gu­jú len na samot­nú mecha­nic­kú pod­po­ru, ale snáď aj na tep­lo ľud­skej ruky, mož­no aj na iné fyzi­kál­ne, mož­no aj che­mic­ké vlast­nos­ti také­ho­to pre­no­su. Veľa­krát som tak­to pre­ná­šal naj­mä samič­ky afric­kých cichlíd.

Nie­kto­ré dru­hy správania

Hej­no­vi­tosť – mno­ho dru­hov rýb sa vyzna­ču­je takým­to sociál­nym sprá­va­ním. Iste ste v tele­ví­zii vide­li ako sa obrov­ské kvan­tá rýb zosku­pu­jú a v prie­be­hu oka­mi­hu rea­gu­jú – menia smer. V malom merít­ku to môže­me pozo­ro­vať aj v našom akvá­riu. Naj­mä ak cho­vá­te neja­ké tet­ro­vi­té ryby, napr. pra­vé neón­ky, aj tet­ry neóno­vé sú typic­ké hej­no­vé dru­hy. Ten­to jav sa stup­ňu­je s počet­nos­ťou spo­lo­čen­stva – 5 neóniek sa bude cho­vať inak, ako 200 jedincov.

Samos­tat­nosť - dru­hy rýb, kto­ré žijú viac-​menej samos­tat­ne, prí­pad­ne v pároch. Takých­to dru­hov je naj­viac. Úzko to súvi­sí s teritorialitou.

Ukrý­va­nie – počas svo­jich bež­ných cho­va­teľ­ských čin­nos­tí som mal mož­nosť porov­nať rôz­ne sprá­va­nie rýb pri tak bež­nom úko­ne ako je chy­ta­nie rýb sieť­kou. Väč­ši­na dru­hov rýb ak vlo­ží­me do vody sieť­ku sa sprá­va pomer­ne vystra­še­ne a zbr­k­lo. Len málo dru­hov svoj útek vyko­ná­va cie­ľa­ve­do­mej­šie. V tých­to situ­áciách sa občas sta­ne, že nám ryby vyska­ku­jú z akvá­ria. Iným prí­pa­dom je sprá­va­nie sa mbu­na cich­líd. Sú to dru­hy, kto­ré žijú v ska­lách afric­ké­ho jaze­ra Mala­wi. Tie­to sa sna­žia scho­vať do svoj­ho pri­ro­dze­né­ho pro­stre­dia – do skál. Ostat­né ryby majú ten­den­ciu sa scho­vať maxi­mál­ne za fil­ter, ale mbu­na cich­li­dy sa scho­va­jú šikov­nej­šie. Doká­žu sa scho­vať pod pomer­ne malý kameň. Vy tes­ne oko­lo nich neus­tá­le pre­chá­dza­te, ale ryba, kto­rá je pod svo­jím úkry­tom pomer­ne pokoj­ne čaká. Ak má pries­tor a nik ju neata­ku­je, čaká na odoz­ne­nie oba­vy – na vytia­hnu­tie sieť­ky. Toto sprá­va­nie je čas­to zre­teľ­né aj v pre­daj­ni. Pova­žu­jem to za pre­jav inte­li­gen­cie. Mož­no sa už aj vám sta­lo, že ste sa sna­ži­li chy­tiť podob­ne rybu v nádr­ži plnej úkry­tov a po hodi­ne ste to vzda­li. Inak rea­gu­jú ryby aj na far­bu sieť­ky. Bež­ne sa pou­ží­va­jú sieť­ky zele­né, bie­le a čier­ne. Za najv­hod­nej­šie pova­žu­jem sieť­ky zele­né. Bie­le a čier­ne sú prí­liš kon­trast­né. No aj na tak­to sfar­be­né sieť­ky si doká­žu ryby zvyk­núť. Ak však nie sú na napr. bie­lu sieť­ku zvyk­nu­té, je prav­de­po­dob­né, že sa tej­to výraz­nej­šej sieť­ky budú báť viac.


Beha­vi­or of fish can be obser­ved by each of us. By the­ir beha­vi­or, fish actu­al­ly com­mu­ni­ca­te with us. Sin­ce we can­not cap­tu­re the­ir possib­le sound expres­si­ons, we have no other opti­on. If we learn somet­hing about the­ir beha­vi­or, we will be able to help them bet­ter, it will help us esti­ma­te the­ir con­di­ti­on, phy­si­olo­gi­cal needs, etc. The­re­fo­re, I will try to pre­sent you with some of my obser­va­ti­ons. The ove­rall beha­vi­or of fish is species-​specific, for exam­ple, laby­rinth fish are usu­al­ly pea­ce­ful under nor­mal con­di­ti­ons, tetras are often sho­aling, social types. Some fish find the­ir living spa­ce in vari­ous parts of the water column. Cat­fish main­ly inha­bit the bot­tom, tetras swim in the midd­le of the aqu­arium, dani­os in the upper part, and min­no­ws prac­ti­cal­ly throug­hout the water column. Fish occa­si­onal­ly rub against a solid sub­stra­te. If this acti­vi­ty inc­re­a­ses, it pro­bab­ly won’t be social beha­vi­or, but the emer­gen­ce or exis­ting fun­gal or other infec­ti­on attac­king the body surface.

In case the tank has too few fish, they may beha­ve sca­red and timid. The situ­ati­on depends on the aqu­arium struc­tu­re – deco­ra­ti­ons, dis­tri­bu­ti­on of plants, the­ir size, morp­ho­lo­gy, aqu­arium size, but of cour­se also on the sur­roun­ding fish. In such a case, it is pro­bab­ly app­rop­ria­te to inter­ve­ne, inc­re­a­se the num­ber of hiding pla­ces (some­ti­mes even dec­re­a­se or chan­ge them), let the tank get more over­gro­wn, or gen­tly turn off the ligh­ting, redu­ce fil­ter flow, aera­ti­on, or sim­ply inc­re­a­se the num­ber of fish in the aqu­arium. Howe­ver, some fish spe­cies are express­ly timid, or they exhi­bit more or less noc­tur­nal beha­vi­or – for exam­ple, seve­ral spe­cies of catfish.

Fish and plants gene­ral­ly react more or less posi­ti­ve­ly to light. Plants pho­to­synt­he­si­ze and res­pi­re, turn towards the light, etc. Fish, during suf­fi­cient light, swim inten­si­ve­ly and per­form most acti­vi­ties. They do not tole­ra­te light shocks, so some aqu­arists use dim­mers – this way, they miti­ga­te any sud­den light influx. It imi­ta­tes the sun­ri­se and sun­set. In any case, it helps if we turn on arti­fi­cial ligh­ting even befo­re it gets dark. The wor­se case is a sud­den light influx rat­her than its sud­den shor­ta­ge. It also helps if we first turn on a desk lamp out­si­de the aqu­arium (a wea­ker light sour­ce) or a chan­de­lier, and final­ly the light abo­ve the aqu­arium. Fish react irri­tab­ly to a sud­den inc­re­a­se in light – they start swim­ming rapid­ly, some spe­cies try to jump, which can cau­se inju­ry from deco­ra­ti­ons. Alt­hough fish can­not clo­se the­ir eyes, they sle­ep at night. Appa­ren­tly, it depends on the amount of light – much more than main­tai­ning a natu­ral cyc­le, e.g., a 12-​hour cyc­le. So, by shi­ning more than is natu­ral, or irre­gu­lar­ly, we tire the fish becau­se we for­ce them not to sle­ep. Most spe­cies chan­ge the­ir color at night – con­trast, color­ful­ness, gene­ral­ly the fish usu­al­ly darkens.

It is inte­res­ting how fish wake up. It is kno­wn that many spe­cies tend to spa­wn ear­ly in the mor­ning. Some spe­cies wake up very quick­ly, whi­le others wake up very slo­wly. You can easi­ly obser­ve this during the night when sud­den­ly we turn on the light. Live­be­a­rers, tetras, and min­no­ws liven up short­ly after­ward, whi­le angel­fish, other cich­lids, waking up will take much lon­ger – as if reluc­tan­tly. The beha­vi­or of fish is also influ­en­ced by the sea­sons. We find it very dif­fi­cult to mimic it. In natu­re, repro­duc­ti­on often occurs at the end of the dry sea­son, and fish often deve­lop during the first days of the rai­ny sea­son. For most spe­cies, the most natu­ral time for spa­wning in cap­ti­vi­ty is spring. Hor­mo­nal acti­vi­ty of sexu­al func­ti­ons is at its hig­hest during this time. It is essen­tial to rea­li­ze that the spe­cies we keep come from tro­pi­cal and subt­ro­pi­cal regi­ons, whe­re the­re are no sea­sons like ours. The­re­fo­re, if we want to be con­sis­tent, let’s keep this in mind.

In natu­re, pro­mis­cu­ity is com­mon, but some spe­cies are faith­ful – they form pairs for a life­ti­me. This phe­no­me­non is com­mon in Ame­ri­can cich­lids. During the spa­wning peri­od, which can be time-​limited, but not neces­sa­ri­ly, fish beha­ve dif­fe­ren­tly. They often chan­ge the­ir color during this peri­od. For exam­ple, male gup­pies Poeci­lia reti­cu­la­ta often cha­se fema­les for hours. Nevert­he­less, beha­vi­or during spa­wning and try­ing to gain favor is accom­pa­nied by redu­ced vigi­lan­ce against dan­ger, males are often in a trance-​like sta­te, vib­ra­ting the­ir enti­re bodies, espe­cial­ly the­ir fins, cons­tan­tly gai­ning a bet­ter posi­ti­on for the sought-​after fema­le or for mul­tip­le fema­les. They lite­ral­ly com­pe­te in disp­la­y­ing them­sel­ves for admiration.

The act of repro­duc­ti­on itself also varies. For exam­ple, the fema­le rele­a­ses eggs into the free water, and the male res­ponds by rele­a­sing sperm into the free spa­ce. Fish can lay eggs on lea­ves, sto­nes, the upper side of a flo­wer­pot from below, the­re are no limits to ima­gi­na­ti­on. Howe­ver, I will return to beha­vi­or – some spe­cies app­ro­ach each other befo­re rele­a­sing the­ir game­tes, touch bel­lies, and then a sud­den twitch occurs, during which fer­ti­li­za­ti­on takes pla­ce. Or the male flips part of his body over the fema­le, a sud­den twitch occurs, and the situ­ati­on is similar.

When repro­du­cing mouthb­ro­oders, the male usu­al­ly pre­fers the one he wants to mate with, and after a com­pli­ca­ted series of ges­tu­res, the fema­le rele­a­ses the eggs, and the male picks them up and car­ries them in his mouth. The pro­cess is repe­a­ted for some time. Even if a male and fema­le of the same spe­cies are in the same tank, it is not cer­tain that they will suc­ce­ed. It also depends on the­ir con­di­ti­on and, espe­cial­ly, on the type of envi­ron­ment. Some­ti­mes the fema­les hide” for the males by swim­ming in a water column inac­ces­sib­le to the males. Some­ti­mes it is not easy for males to app­ro­ach fema­les, for exam­ple, due to the pre­sen­ce of other males. Each fish has its ter­ri­to­rial ins­tinct, and alt­hough it is not as deve­lo­ped as in turt­les or espe­cial­ly in repti­les, fish are also ter­ri­to­rial to a gre­a­ter or les­ser extent. Even spe­cies that do not seem ter­ri­to­rial at all may be so. They may have a need for pri­va­te spa­ce, e.g., a spe­ci­fic hole or a pie­ce of the sho­re. The best exam­ple of this is the sto­ne pic­ker. They need the­ir per­so­nal sto­ne to hide under, and if we chan­ge the sto­nes, they react agi­ta­ted­ly. This also app­lies to other bottom-​dwelling species.

Fish, howe­ver, may have dif­fe­rent ter­ri­to­ries during the day than at night. No mat­ter how bad we can esti­ma­te this, fish recog­ni­ze each other very well, espe­cial­ly indi­vi­du­als of the same spe­cies. This hap­pens very often when we intro­du­ce a new indi­vi­du­al into the aqu­arium – the newco­mers are imme­dia­te­ly accep­ted, or on the con­tra­ry, the­re is agg­res­si­on from all sides. The same spe­cies of fish usu­al­ly form groups. Each group has its order of hie­rar­chy. This order is often com­plex, and it depends on the size of indi­vi­du­als, the­ir sex, age, but also on other cir­cum­stan­ces. Often, but not alwa­ys, the big­gest fish is the most domi­nant. Domi­nan­ce can also chan­ge, espe­cial­ly when we chan­ge the sex ratio in the aqu­arium. It is not uncom­mon for males to be domi­nant, and some­ti­mes, espe­cial­ly with some small spe­cies, the most domi­nant indi­vi­du­al is fema­le. More­over, it is not uncom­mon for both sexes to have the­ir own hie­rar­chy – the­re are more domi­nant and more sub­mis­si­ve fema­les as well as males. Eve­ry hie­rar­chy is based on social ties. Indi­vi­du­als of dif­fe­rent ranks are in cons­tant inte­rac­ti­on with each other, often this is pla­y­ed out even during hunting.

It is very dif­fi­cult to dis­tin­gu­ish the courts­hip beha­vi­or of the sexes. Fema­les some­ti­mes play dead to att­ract males, some­ti­mes they just swim near them, give them a wink”, a few circ­ling and cha­sing move­ments, etc. Simi­lar beha­vi­or occurs in males. Some of them dan­ce around fema­les, show off the­ir colors, expand the­ir fins. Often the courts­hip ends with a kind of wed­ding para­de”, whe­re the male tries to lead the fema­le to a spe­ci­fic spot whe­re the fema­le lays the eggs and the male fer­ti­li­zes them. Other spe­cies of fish are also very intri­gu­ing. If we com­pa­re cat­fish to live­be­a­rers, we see a sig­ni­fi­cant dif­fe­ren­ce. Cat­fish build nests in cavi­ties, tun­nels, pla­ces they pre­pa­re for spa­wning. The cons­truc­ti­on of a good cat­fish male can take seve­ral days. If he is a matu­re male, he quick­ly lets the fema­le know. If she is inte­res­ted, they mate. After the fema­le lays the eggs, the male col­lects them and pla­ces them in the hole or at the entran­ce to the cave. The­re is a cer­tain peri­od of rest”. During this time, the male looks after the eggs and care­ful­ly aera­tes them by cons­tan­tly chan­ging them and car­ry­ing them in his mouth.

If the male is ine­xpe­rien­ced, he may acci­den­tal­ly swal­low some eggs. If he is expe­rien­ced, he will not do this. If somet­hing hap­pens to the male, and the eggs are left unat­ten­ded, it can end bad­ly. It depends on the type of cat­fish whet­her the male will let any other fish in, whet­her he will attack them, etc. In natu­re, cat­fish are very vul­ne­rab­le during this peri­od. They often do not eat at all, lose a lot of body weight, and some­ti­mes they are cove­red with algae. The situ­ati­on is simi­lar for seve­ral cich­lids. Howe­ver, unli­ke cat­fish, cich­lids are very agg­res­si­ve. They agg­res­si­ve­ly dri­ve away any fish that app­ro­ach the­ir nests. They care about the offs­pring join­tly – the fema­le defends the nest, the male col­lects new offs­pring in his mouth and, if neces­sa­ry, car­ries the eggs or fry in his mouth. It also hap­pens that the fema­le takes turns with the male, and they alter­na­te in the nest. In other cases, the male does not rele­a­se the fema­le from the vici­ni­ty of the nest and even the fry are the­re for some time until they are quite lar­ge. The abo­ve desc­rip­ti­on is very brief, but it con­tains the most impor­tant infor­ma­ti­on. I hope that the­se beha­vi­ors will help you inter­pret the obser­ved phe­no­me­na in the aqu­arium better.


Das Ver­hal­ten von Fis­chen kann jeder von uns beobach­ten. Durch ihr Ver­hal­ten kom­mu­ni­zie­ren die Fis­che tat­säch­lich mit uns. Da wir ihre mög­li­chen Klan­gä­u­ße­run­gen nicht erfas­sen kön­nen, haben wir kei­ne ande­re Opti­on. Wenn wir etwas über ihr Ver­hal­ten ler­nen, wer­den wir in der Lage sein, ihnen bes­ser zu hel­fen. Es hilft uns auch, ihren Zus­tand, ihre phy­si­olo­gis­chen Bedürf­nis­se usw. zu vers­te­hen. Daher wer­de ich ver­su­chen, Ihnen eini­ge mei­ner Beobach­tun­gen mit­zu­te­i­len. Das Gesamt­ver­hal­ten von Fis­chen ist artens­pe­zi­fisch. Zum Beis­piel sind Laby­rinth­fis­che unter nor­ma­len Bedin­gun­gen nor­ma­ler­we­i­se fried­lich, Tetras sind oft Sch­warm­fis­che, sozia­le Typen. Eini­ge Fis­char­ten fin­den ihren Lebens­raum in vers­chie­de­nen Tei­len der Was­ser­sä­u­le. Wel­se bewoh­nen haupt­säch­lich den Boden, Tetras sch­wim­men in der Mit­te des Aqu­ariums, Dani­os im obe­ren Teil und Elrit­zen prak­tisch durch den gesam­ten Was­ser­sä­u­len­be­re­ich. Fis­che rei­ben sich gele­gen­tlich an einem fes­ten Unter­grund. Wenn die­se Akti­vi­tät zunimmt, han­delt es sich wahrs­che­in­lich nicht um sozia­les Ver­hal­ten, son­dern um das Auft­re­ten oder das bere­its vor­han­de­ne Vor­han­den­se­in einer Pilz- oder einer ande­ren Infek­ti­on, die die Kör­pe­ro­berf­lä­che angreift.

Wenn das Aqu­arium zu weni­ge Fis­che hat, kön­nen sie sich äng­st­lich und scheu ver­hal­ten. Die Situ­ati­on hängt von der Aqu­arium­s­truk­tur ab – Deko­ra­ti­onen, Ver­te­i­lung von Pflan­zen, deren Größe, Morp­ho­lo­gie, Aqu­ariumg­röße, aber natür­lich auch von den umge­ben­den Fis­chen. In einem sol­chen Fall ist es wahrs­che­in­lich angeb­racht, ein­zug­re­i­fen, die Anzahl der Vers­tec­ke zu erhöhen (manch­mal sogar zu ver­rin­gern oder zu ändern), das Aqu­arium mehr über­wach­sen zu las­sen oder das Licht, den Fil­terf­luss, die Belüf­tung sanft aus­zus­chal­ten oder ein­fach die Anzahl der Fis­che im Aqu­arium zu erhöhen. Eini­ge Fis­char­ten sind jedoch ausd­rück­lich schüch­tern oder zei­gen mehr oder weni­ger nächt­li­ches Ver­hal­ten – zum Beis­piel meh­re­re Arten von Welsen.

Fis­che und Pflan­zen rea­gie­ren mehr oder weni­ger posi­tiv auf Licht. Pflan­zen foto­synt­he­ti­sie­ren und atmen, dre­hen sich zum Licht, usw. Fis­che sch­wim­men inten­siv wäh­rend aus­re­i­chen­der Licht­ver­hält­nis­se und füh­ren die meis­ten Akti­vi­tä­ten aus. Sie ver­tra­gen kei­ne plötz­li­chen Lichts­chocks, daher ver­wen­den eini­ge Aqu­aria­ner Dim­mer – auf die­se Wei­se mil­dern sie jeden plötz­li­chen Licht­zuf­luss. Dies imi­tiert den Son­ne­nauf­gang und ‑unter­gang. Auf jeden Fall hilft es, wenn wir künst­li­che Bele­uch­tung noch vor Einb­ruch der Dun­kel­he­it ein­schal­ten. Der sch­limm­ste Fall ist näm­lich ein plötz­li­cher Licht­zuf­luss ans­tel­le eines plötz­li­chen Man­gels. Es hilft auch, wenn wir zuerst eine Tisch­lam­pe außer­halb des Aqu­ariums ein­schal­ten (eine sch­wä­che­re Lich­tqu­el­le), oder einen Kron­le­uch­ter und sch­lie­ßlich das Licht über dem Aqu­arium. Bei plötz­li­chem Ans­tieg des Lichts rea­gie­ren Fis­che gere­izt – sie begin­nen schnell zu sch­wim­men, eini­ge Arten ver­su­chen zu sprin­gen, was zu Ver­let­zun­gen durch Deko­ra­ti­onen füh­ren kann. Obwohl Fis­che ihre Augen nicht sch­lie­ßen kön­nen, sch­la­fen sie nachts. Offen­sicht­lich hängt dies von der Licht­men­ge ab – viel mehr als von der Auf­rech­ter­hal­tung eines natür­li­chen Zyk­lus, zum Beis­piel eines 12-​Stunden-​Zyklus. Daher ermüden wir die Fis­che, wenn wir mehr Licht als natür­lich ein­fan­gen oder es unre­gel­mä­ßig machen, indem wir sie dazu zwin­gen, nicht zu sch­la­fen. Die über­wäl­ti­gen­de Mehr­he­it der Arten ändert auch nachts ihre Fär­bung – der Kon­trast, die Far­big­ke­it und ins­ge­samt dun­kelt der Fisch in der Regel ab.

Es ist inte­res­sant, wie sich Fis­che wec­ken. Es ist bekannt, dass vie­le Arten früh am Mor­gen lai­chen. Eini­ge Arten wachen sehr schnell auf, ande­re hin­ge­gen nur lang­sam. Dies kann leicht nachts beobach­tet wer­den, wenn wir plötz­lich Licht ein­schal­ten. Lebend­ge­bä­ren­de Fis­che, Tetras und Elrit­zen wer­den kurz danach leben­dig, wäh­rend Ska­la­re und ande­re Bunt­bars­che viel län­ger brau­chen, um auf­zu­wa­chen – als ob sie wider­wil­lig wären. Das Ver­hal­ten der Fis­che wird auch durch die Jah­res­ze­i­ten bee­in­flusst. Wir fin­den es sehr sch­wer zu imi­tie­ren. In der Natur kommt die Fortpf­lan­zung oft am Ende der Troc­ken­ze­it vor, und die Fis­che ent­wic­keln sich oft in den ers­ten Tagen der Regen­ze­it. Für die meis­ten Arten ist die natür­li­che Lai­ch­ze­it in Gefan­gen­schaft der Früh­ling. Zu die­ser Zeit ist auch ihre hor­mo­nel­le Akti­vi­tät der Fortpf­lan­zungs­funk­ti­onen auf dem höchs­ten Nive­au. Es ist wich­tig zu erken­nen, dass die Arten, die wir hal­ten, aus tro­pis­chen und subt­ro­pis­chen Regi­onen stam­men, in denen es kei­ne Jah­res­ze­i­ten wie bei uns gibt. Daher soll­ten wir darauf ach­ten, wenn wir kon­se­qu­ent sein wollen.

In der Natur kommt Pro­mis­ku­ität häu­fig vor, aber eini­ge Arten sind treu und bil­den lebens­lan­ge Paa­re. Die­ses Phä­no­men ist bei ame­ri­ka­nis­chen Bunt­bars­chen häu­fig. Wäh­rend der Paa­rungs­ze­it, die zeit­lich beg­renzt sein kann, müs­sen aber nicht, ver­hal­ten sich die Fis­che natür­lich anders. Oft ändern sie auch ihre Fär­bung. In die­ser Zeit sind sie hel­ler und schöner, beson­ders das Männ­chen ver­sucht, sich vor dem Weib­chen in vol­ler Pracht zu zei­gen. Zum Beis­piel jagen die Männ­chen von Gup­pys (Poeci­lia reti­cu­la­ta) die Weib­chen oft stun­den­lang. Wie auch immer das Paa­rungs­ver­hal­ten und das Bemühen um Gunst beg­le­i­tet wird, es geht mit ver­rin­ger­ter Wach­sam­ke­it gege­nüber Gefah­ren ein­her. Die Männ­chen sind oft wie in Tran­ce, schüt­teln ihren gan­zen Kör­per, beson­ders die Flos­sen, stän­dig auf der Suche nach einer gee­ig­ne­te­ren Posi­ti­on für das Auge des bege­hr­ten Weib­chens oder für meh­re­re Weib­chen. Sie über­bie­ten sich regel­recht in ihrer Prä­sen­ta­ti­on, zei­gen alles, was sie haben. Der eigen­tli­che Paa­rung­sakt ver­lä­uft eben­falls unters­chied­lich. Zum Beis­piel gibt das Weib­chen nach stän­di­ger Ver­fol­gung Eier in das fre­ie Was­ser ab, und das Männ­chen rea­giert mit der Fre­i­set­zung von Sper­mien eben­falls in den fre­ien Raum. Die Fis­che kön­nen ihre Eier an Blät­ter, Ste­i­ne, die Ober­se­i­te eines Blu­men­top­fes von unten kle­ben, der Fan­ta­sie sind kei­ne Gren­zen gesetzt. Aber zurück zum Ver­hal­ten – eini­ge Arten nähern sich vor der Fre­i­set­zung ihrer Gesch­lechts­zel­len einan­der, berüh­ren sich mit ihren Bäu­chen, und dann kommt es zu einem kräf­ti­gen Zuc­ken, wäh­rend dem die Bef­ruch­tung statt­fin­det. Oder das Männ­chen legt einen Teil sei­nes Kör­pers über das Weib­chen, es kommt zu einem kräf­ti­gen Zuc­ken, und die Situ­ati­on ist ähnlich.

Bei der Fortpf­lan­zung von Laby­rinth­fis­chen beobach­ten wir aus unse­rer Sicht Oral­sex. Das Weib­chen gibt dabei Eier ab, das Männ­chen gibt Sper­mien ab, bei­de neh­men die­se Pro­duk­te in den Mund, und das Männ­chen über­lässt sie sch­lie­ßlich dem Weib­chen. Mit dem Beg­riff Laby­rinth­fisch” wer­den Arten bez­e­ich­net, die ihren Nach­wuchs in der Mund­höh­le behal­ten – im soge­nann­ten Laby­rinth. Hier­zu gehören nicht nur Bunt­bars­che, son­dern auch eini­ge Kampf­fis­che. Ein inte­res­san­tes Ver­hal­ten – eine Form des Gentleman-​Verhaltens – wird bei Kampf­fis­chen beobach­tet, von denen bekannt ist, dass die Männ­chen erbit­ter­te Kämp­fe füh­ren. Der Kampf­fisch atmet jedoch mit sei­nem Laby­rinth atmo­sp­hä­ris­chen Sau­ers­toff, und wenn wäh­rend eines sol­chen Kamp­fes das Bedürf­nis nach bio­lo­gis­cher Luft ein­tritt, wird der Kampf für einen Moment unterb­ro­chen, und der Riva­le akzep­tiert volls­tän­dig sei­nen Geg­ner, wenn er an die Was­se­ro­berf­lä­che geht, um Luft zu holen. Dann setzt der Kampf fort.

Die über­wäl­ti­gen­de Mehr­he­it der Fis­char­ten küm­mert sich nach der Bef­ruch­tung nicht um ihren Nach­wuchs. Von den Arten, die dies tun, küm­mert sich in der Regel zuerst das Weib­chen in der ers­ten Pha­se um den Nach­wuchs, spä­ter über­nimmt oft das Männ­chen die Verant­wor­tung. Es kommt jedoch häu­fig vor, dass der elter­li­che Ins­tinkt bei afri­ka­nis­chen Bunt­bars­chen nur wäh­rend der Zeit erhal­ten ble­ibt, in der das Weib­chen die Jun­gen im Maul hat, ins­be­son­de­re bei Malawi-​Arten. Tanganjika-​Buntbarsche und vor allem ame­ri­ka­nis­che Bunt­bars­che haben einen höhe­ren Bedarf an der Auf­zucht ihrer Nach­kom­men. Oft behal­ten sie ihre Jun­gen im Maul, set­zen sie manch­mal aus und neh­men sie erne­ut auf, um sie zu leh­ren, zu über­le­ben, und tun dies, solan­ge sie sie über­haupt hal­ten kön­nen. Ein anschau­li­ches Beis­piel ist die Gat­tung Neolam­pro­lo­gus, die ihre Nach­kom­men beharr­lich gegen Ein­drin­glin­ge ver­te­i­digt. Sie kön­nen sich ers­taun­lich agg­res­siv gege­nüber harm­lo­sen Sau­gwel­sen ver­hal­ten. Ein inte­res­san­tes Ver­hal­ten beim Schutz des eige­nen Nach­wuch­ses fin­det sich bei den Prin­zes­sin­nen (Neolam­pro­lo­gus bri­char­di). Bei ihnen ist bekannt, dass sie nicht nur erfolg­re­ich ihre Nach­kom­men ver­te­i­di­gen kön­nen, son­dern dass älte­re Gesch­wis­ter manch­mal auch bei der Ver­te­i­di­gung der jün­ge­ren Nach­kom­men hel­fen. Ich selbst habe oft einen ziem­lich komis­chen Vor­fall erlebt, bei dem 0,5 cm gro­ße Indi­vi­du­en von Neolam­pro­lo­gus bri­char­di 10 – 20 cm gro­ße Exem­pla­re ande­rer Arten ein­schüch­ter­ten und damit vor allem den Eltern hal­fen, die noch kle­i­ne­ren Arten zu schüt­zen. Die­ses Phä­no­men beobach­te ich nicht, wenn ich die Prin­zes­sin­nen in einem sepa­ra­ten Tank hal­te. Aber auch dort beobach­te ich ein Ver­hal­ten, das ich an ande­rer Stel­le besch­re­i­be. Wenn die Prin­zes­sin­nen heran­wach­sen, kön­nen sie sehr erfolg­re­ich phy­sisch ande­re Arten eliminieren.

Wenn Sie sich die logis­che Fra­ge stel­len, warum Sch­wertt­rä­ger, Pla­tys, Tetras und auch Bunt­bars­che ihren Nach­wuchs oft fres­sen und sich dann erne­ut in die Fortpf­lan­zung stür­zen, dann wis­sen Sie, dass dies daran liegt, dass das Aqu­arium nur beg­renz­ten Lebens­raum bie­tet. Wenn ein Lebend­ge­bä­ren­der in der Natur gebiert oder wenn Eier oder Lar­ven in einem Was­ser­strom oder einem See aus­ge­setzt wer­den, gibt es genügend Platz, damit die Eier oder Fis­che in die­sem Volu­men ver­lo­ren gehen und geret­tet wer­den kön­nen. In einem Aqu­arium sind ihre Mög­lich­ke­i­ten jedoch begrenzt.

Riva­li­tät zwis­chen Fis­chen bes­teht. Meist han­delt es sich um intras­pe­zi­fis­che Riva­li­tät, aber auch inter­spe­zi­fis­che ist nicht unbe­kannt. Es gibt Fis­char­ten, die unver­träg­li­che Arten sind und kei­ne ande­ren in ihrem Aqu­arium tole­rie­ren. Im All­ge­me­i­nen gel­ten fle­ischf­res­sen­de Piran­has als sol­che Arten. Selbst Piran­has unter­lie­gen in ihrer Hei­mat einem Raubd­ruck. Haus­ge­mach­te Exem­pla­re haben mehr Res­pekt vor ande­ren Arten als Piran­has. In Aqu­arien gibt es jedoch auch Arten, mit denen Piran­has unter bes­timm­ten Bedin­gun­gen exis­tie­ren kön­nen. Vor allem dür­fen sie nicht hun­grig sein, woraus sich ergibt, dass sie je nach Ver­füg­bar­ke­it von Nahrung ents­che­i­den und mit gewöhn­li­chen Fis­char­ten über­le­ben kön­nen, wenn Nahrung vor­han­den ist. Gee­ig­net sind zum Beis­piel Astro­no­tus­se, Hemic­hro­mis. Anze­i­chen von Riva­li­tät und Kon­kur­renz sind auch bei fried­li­che­ren Arten zu sehen. Eini­ge Arten wer­den aus kom­mer­ziel­len Grün­den als soge­nann­te sozia­le Arten bez­e­ich­net – was bede­utet, dass ihre Kampf­be­re­its­chaft unte­re­i­nan­der mini­mal ist. Hier­zu wür­de ich zum Beis­piel Dani­os, Kar­di­nal­fis­che, Neons, Gup­pys, Sch­wertt­rä­ger, Black Mol­lys, Gura­mis zäh­len. Ande­re Arten sind mehr oder weni­ger unver­träg­lich. Wie ich an ande­rer Stel­le erwähnt habe – zum Beis­piel sind eini­ge ame­ri­ka­nis­che Bunt­bars­che gege­nüber allem, auch gege­nüber ihresg­le­i­chen und ande­ren Arten, unver­träg­lich. Im Gegen­satz dazu zeigt sich bei vie­len afri­ka­nis­chen Bunt­bars­chen die Riva­li­tät haupt­säch­lich inner­halb einer Art. Ein typis­ches Beis­piel sind die Trop­he­us. Manch­mal kommt es jedoch vor, dass sich meh­re­re Indi­vi­du­en einen bes­timm­ten Mann einer Art vor­neh­men und die­ser Mann hat, wenn wir es nicht bemer­ken, wahrs­che­in­lich Sch­wie­rig­ke­i­ten. Sch­lie­ßlich, wenn ein Fisch auf die­se Wei­se angeg­rif­fen wird, kann es sein, dass er apat­hisch wird – bis zu dem Punkt, dass er wei­te­re Angrif­fe resig­niert erträgt – er war­tet eigen­tlich auf den Tod durch Sch­lä­ge und kann sich nicht ver­te­i­di­gen. Die Kämp­fe zwis­chen Fis­chen dre­hen sich um Nach­wuchs, Nahrung, Raum usw. Die Mani­fe­sta­ti­onen sind viel­fäl­tig, von mil­den bis zu rohen, kom­pro­miss­lo­sen. Ein sol­ches Ver­hal­ten hängt auch vom Alter ab; je älter die Fis­che sind, des­to weni­ger tole­rie­ren sie. Zum Beis­piel ist Neolam­pro­lo­gus bri­char­di eine Art, die im jun­gen Alter regel­recht ein Fami­lien­mus­ter ist, aber wenn jun­ge Prin­zes­sin­nen heran­wach­sen, beginnt bei ihnen Feind­se­lig­ke­it sicht­bar zu wer­den. Wort­wört­lich aus­lös­chen­des Verhalten.

Um die Agg­res­si­vi­tät zwis­chen Indi­vi­du­en zu ver­rin­gern, ist es rat­sam, die Anzahl der Vers­tec­ke zu erhöhen. Für afri­ka­nis­che Bunt­bars­che gilt, dass eine größe­re Anzahl von Indi­vi­du­en der­sel­ben Art die Agg­res­si­vi­tät beis­piel­swe­i­se der Gat­tun­gen Trop­he­us, Pse­udot­rop­he­us ver­rin­gert. Die­se Anzahl muss jedoch aus­re­i­chend sein, da wir sonst das Gegen­te­il erre­i­chen kön­nen. Für Trop­he­us wird eine Min­des­tan­zahl von zehn gehal­ten, die in einem Aqu­arium gehal­ten wer­den soll. Auch das Gesch­lech­ter­ver­hält­nis ist wich­tig; in die­sem Fall wer­den drei Männ­chen für sie­ben Weib­chen emp­foh­len. Für Mbuna-​Buntbarsche emp­feh­le ich die Kom­bi­na­ti­on eines Männ­chens für zwei bis drei Weib­chen. Bei Platz­man­gel bes­teht ins­be­son­de­re bei eini­gen größe­ren Arten die Gefahr über­mä­ßi­ger Agg­res­si­vi­tät – die Kom­bi­na­ti­on von zwei Männ­chen Blue Aca­ra mit einem Weib­chen ist in einem kle­i­nen Raum uner­wün­scht, eben­so wie die Kom­bi­na­ti­on von zwei Weib­chen Blue Aca­ra und einem Männ­chen. Zum Beis­piel kön­nen selbst auf den ers­ten Blick fried­li­che Männ­chen des mexi­ka­nis­chen Sch­wertt­rä­gers unte­re­i­nan­der eine stren­ge Hie­rar­chie bil­den, in der even­tu­ell sch­wä­che­re Indi­vi­du­en unterd­rüc­kt wer­den. Bei eini­gen Arten gibt es eine sozia­le Hie­rar­chie, bei der ein domi­nan­tes Männ­chen oder Weib­chen die Herrs­cher­po­si­ti­on ein­nimmt. Bei Arten, bei denen ein star­ker äuße­rer Sexu­al­di­morp­his­mus bes­teht, kann trotz­dem der Fakt aus­ge­löst wer­den, dass Männ­chen oft wie Weib­chen gefärbt sind. Wenn jedoch das domi­nan­te Männ­chen in Gegen­wart zuvor rezes­si­ver Männ­chen auf­hört zu exis­tie­ren, kann es dazu füh­ren, dass plötz­lich meh­re­re ande­re Männ­chen gefärbt wer­den. Die Situ­ati­on kann sich spä­ter wie­der­ho­len, wenn ein Männ­chen erne­ut eine heraus­ra­gen­de Domi­nanz erkämpft und ande­ren Männ­chen nicht erlaubt”, gefärbt wie Männ­chen zu sein. Wäh­rend der Fortpf­lan­zung kommt es vor, dass das domi­nan­te Männ­chen mit meh­re­ren Weib­chen laicht, aber ande­re Männ­chen ble­i­ben zurück.

Ter­ri­to­ria­li­tät zeigt sich auch bei Fis­chen. Ter­ri­to­ria­li­tät ist ein Ver­hal­ten, bei dem ein Orga­nis­mus mehr Inte­res­se an einem bes­timm­ten Lebens­raum zeigt, den er oft ver­te­i­digt. Ter­ri­to­ria­li­tät kann sich in Aqu­arien, in denen oft wenig Platz ist, sehr nega­tiv auswir­ken. Arten von gro­ßen Seen und mäch­ti­gen Strömen, oft Zik­li­den, zei­gen erheb­li­che Ter­ri­to­ria­li­tät. Sie kön­nen ihr aus­ge­wä­hl­tes Ter­ri­to­rium sehr vehe­ment ver­te­i­di­gen. Die Größe des Ter­ri­to­riums hängt auch vom Wett­be­werb mit ande­ren Indi­vi­du­en ab, es kann einen Ste­in, eine Schnec­ke oder sogar das gan­ze Aqu­arium ein­neh­men. Wenn es einem Indi­vi­du­um gelingt, ein Ter­ri­to­rium zu beset­zen, ist es deut­lich im Vor­te­il. Im All­ge­me­i­nen kann gesagt wer­den, dass Indi­vi­du­en, die in die Geme­in­schaft des Aqu­ariums ein­ge­fü­hrt wer­den, spä­ter sch­we­rer ihren Platz fin­den, auch wenn sie stark sind. Wenn wir ein Ter­ri­to­rium stören wol­len, reicht es oft aus, die Bau­e­le­men­te im Aqu­arium zu ändern – Deko­ra­ti­onen zu ändern, Pflan­zen umzupf­lan­zen, Tech­nik zu vers­chie­ben. Oft reicht es aus, einen Ste­in zu bewe­gen oder einen neuen Ste­in hin­zu­zu­fügen, je nach kon­kre­tem Fall. Selbst kle­i­ne Verän­de­run­gen kön­nen oft das Ver­hal­ten volls­tän­dig ändern, was die star­ke Ter­ri­to­ria­li­tät der Fis­che zeigt. Natür­lich zei­gen eini­ge Arten die­ses Ver­hal­ten weni­ger oder gar nicht, ande­re mehr. Kampf­fis­che oder Bet­ta splendens-​Männchen ver­te­i­di­gen ihre Ans­prüche sehr vehe­ment. In einem Tank, in dem es nicht genügend Lebens­raum für meh­re­re Männ­chen gibt, gibt es kei­nen Platz für meh­re­re Männ­chen. Um den Zus­tand unse­rer Kampf­fis­che zu ver­bes­sern, damit die Flos­sen schön herauss­te­chen oder um das Ver­hal­ten der Kampf­fis­che beobach­ten zu kön­nen, neh­men wir einen Spie­gel und set­zen ihn dem männ­li­chen Kampf­fisch aus. Die­ser wird sei­nem ver­me­in­tli­chen Riva­len dro­hen und ihn wahrs­che­in­lich sogar angreifen.

Das Lern­ver­hal­ten ist bei Fis­chen nicht so aus­gep­rägt wie bei Säu­ge­tie­ren oder Vögeln, exis­tiert jedoch. Fis­che imi­tie­ren älte­re Indi­vi­du­en. Wäh­rend des Lebens­zyk­lus der Fis­che zei­gen sie auch das Einüben vers­chie­de­ner Situ­ati­onen – Kämp­fe, Fortpf­lan­zungs­ver­hal­ten. Ihre Rol­le spielt sicher­lich auch der Ins­tinkt. Fis­che kön­nen uns auch gene­tisch gep­räg­te Ritu­ale vor­füh­ren, mit denen sie ihren Par­tner bee­in­druc­ken oder ihre Stär­ke gege­nüber einem Riva­len zei­gen wol­len. Die­se Ausd­rucks­for­men sind bei Arten am stärks­ten aus­gep­rägt, bei denen das sozia­le Ver­hal­ten aus­gep­räg­ter ist. Bis heute ist nicht aus­re­i­chend erk­lärt, wie zum Beis­piel Rote Neons sich in einem ein­zi­gen Moment vers­tän­di­gen” kön­nen und die Sch­wimm­rich­tung ändern. Sch­lie­ßlich leben vie­le mari­ne Arten, die in Grup­pen leben.

Die über­wäl­ti­gen­de Mehr­he­it der Arten rea­giert natür­lich sehr nega­tiv auf den Trans­fer im Netz. Das ist aus ihrer Sicht vers­tänd­lich, es geht um ihr Leben. Wenn wir den Fis­chen jedoch eine Stüt­ze in Form unse­rer Hand bie­ten, kön­nen sie sich eher beru­hi­gen. Viel­le­icht haben Sie schon ein­mal beobach­tet, wie ein Züch­ter Fis­che mit einem Löf­fel oder einer Hand fängt. Für den Fisch ist das auf jeden Fall tole­ran­ter. Offen­bar rea­gie­ren sie nicht nur auf die mecha­nis­che Unters­tüt­zung, son­dern viel­le­icht auch auf die Wär­me der men­sch­li­chen Hand, mög­li­cher­we­i­se auch auf ande­re phy­si­ka­lis­che oder sogar che­mis­che Eigen­schaf­ten die­ses Trans­fers. Vie­le Male habe ich auf die­se Wei­se beson­ders die Weib­chen afri­ka­nis­cher Zik­li­den übertragen.

Eini­ge Verhaltensweisen

Sch­warm­ver­hal­ten – vie­le Fis­char­ten zeich­nen sich durch ein sol­ches sozia­les Ver­hal­ten aus. Sicher­lich haben Sie im Fern­se­hen gese­hen, wie rie­si­ge Men­gen von Fis­chen zusam­men­kom­men und sich inner­halb eines Moments verän­dern – die Rich­tung ändern. In kle­i­nem Maßs­tab kön­nen wir dies auch in unse­rem Aqu­arium beobach­ten. Ins­be­son­de­re wenn Sie Tetra-​Fische hal­ten, zum Beis­piel ech­te Neons, sind auch Neon-​Tetras typis­che Sch­war­mar­ten. Die­ses Phä­no­men vers­tär­kt sich mit der Anzahl der Geme­in­schaft – 5 Neons wer­den sich anders ver­hal­ten als 200 Individuen.

Ein­zel­gän­ger­tum – Arten von Fis­chen, die mehr oder weni­ger unab­hän­gig leben oder in Paa­ren leben. Davon gibt es die meis­ten. Es hängt eng mit der Ter­ri­to­ria­li­tät zusammen.

Vers­tec­ken – Wäh­rend mei­ner nor­ma­len Zuch­tak­ti­vi­tä­ten hat­te ich die Gele­gen­he­it, vers­chie­de­ne Ver­hal­ten­swe­i­sen von Fis­chen beim all­täg­li­chen Vor­gang des Fisch­fangs mit einem Netz zu verg­le­i­chen. Die Mehr­he­it der Fis­char­ten zeigt ein ziem­lich äng­st­li­ches und has­ti­ges Ver­hal­ten, wenn wir ein Netz ins Was­ser legen. Nur weni­ge Arten füh­ren ihre Flucht geziel­ter durch. In sol­chen Situ­ati­onen kann es vor­kom­men, dass die Fis­che aus dem Aqu­arium sprin­gen. Ein ande­res Ver­hal­ten zei­gen Mbuna-​Zikliden. Dies sind Arten, die in den Fel­sen des afri­ka­nis­chen Mala­wi­se­es leben. Sie ver­su­chen, sich in ihrer natür­li­chen Umge­bung zu vers­tec­ken – in den Fel­sen. Ande­re Fis­che neigen dazu, sich maxi­mal hin­ter dem Fil­ter zu vers­tec­ken, aber Mbuna-​Zikliden vers­tec­ken sich ges­chic­kter. Sie kön­nen sich unter einen ziem­lich kle­i­nen Ste­in vers­tec­ken. Sie gehen knapp an Ihnen vor­bei und war­ten ruhig darauf, dass die Angst nach­lässt – um das Netz heraus­zu­zie­hen. Die­ses Ver­hal­ten ist oft auch im Laden deut­lich sicht­bar. Ich hal­te dies für eine Mani­fe­sta­ti­on von Intel­li­genz. Es ist Ihnen viel­le­icht schon pas­siert, dass Sie ver­sucht haben, einen ähn­li­chen Fisch in einem Tank vol­ler Vers­tec­ke zu fan­gen und nach einer Stun­de auf­ge­ge­ben haben. Fis­che rea­gie­ren auch auf die Far­be des Netzes. Grüne, wei­ße und sch­war­ze Netze wer­den nor­ma­ler­we­i­se ver­wen­det. Ich hal­te grüne Netze für am bes­ten gee­ig­net. Wei­ße und sch­war­ze sind zu kon­tras­tre­ich. Aber auch auf sol­che gefärb­ten Netze kön­nen sich die Fis­che gewöh­nen. Wenn sie jedoch nicht an ein Netz mit einer auf­fäl­li­ge­ren Far­be gewöhnt sind, ist es wahrs­che­in­lich, dass sie vor die­sem auf­fäl­li­ge­ren Netz mehr Angst haben.


Use Facebook to Comment on this Post

Literatúra, Rešerše, Veda

Teraristika

Hits: 5102

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 1, p. 215 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Sum­če­ky čaľa­de Siso­ri­dae, Ako cho­vaťb ter­čov­ce, Afric­ké laby­rint­ky, laby­rint, pre­tvo­re­né žiab­ro­vé oblú­ky, San­de­lia bain­sii, San­de­lia capen­sis, Cte­no­po­ma acu­ti­ros­tre, Cte­no­po­ma ansor­ge, Cte­no­po­ma kings­le­y­ae, Cte­no­po­ma oxyr­hyn­chum, Cte­no­po­ma mul­tis­pin­nis článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 1, p. 1519 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Cte­no­po­ma arge­ro­ven­ter, Cte­no­po­ma nig­ro­pan­no­sum, Mic­roc­te­no­po­ma ansor­gii, Cte­no­po­ma ansor­gii, Hemic­hro­mis bima­cu­la­tus, Hemic­hro­mis gut­ta­tus, Hemic­hro­mis lifa­li­li, Hemic­hro­mis cf. fas­cia­tus, Hemic­hro­mis fas­cia­tus, Hemic­hro­mis elon­ga­tus článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 1, p. 1933 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Hemic­hro­mis frem­pon­gi, Hemic­hro­mis cris­ta­tus, Hemic­hro­mis pay­nei, Hemic­hro­mis stel­li­fer, Hemic­hro­mis letor­ne­au­xi, cel­ko­vý pre­hľad rodu Hemic­hro­mis, Chan­na mic­ro­pel­tes, Emys orbi­cu­la­ris capo­lon­goi, Grap­te­mys pse­udo­ge­og­rap­hi­ca, Malac­le­mys ter­ra­pin článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 1, p. 1933 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Hemic­hro­mis frem­pon­gi, Hemic­hro­mis cris­ta­tus, Hemic­hro­mis pay­nei, Hemic­hro­mis stel­li­fer, Hemic­hro­mis letor­ne­au­xi, cel­ko­vý pre­hľad rodu Hemic­hro­mis, Chan­na mic­ro­pel­tes, Emys orbi­cu­la­ris capo­lon­goi, Grap­te­mys pse­udo­ge­og­rap­hi­ca, Malac­le­mys ter­ra­pin článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 1, p. 3436 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Rast­li­ny v akvá­riu, Vesi­cu­la­ria duy­ana, Bol­bi­tis hue­de­lo­tii, rod Trop­he­us, Trop­he­us bri­char­di Karim­ba, Kigo­ma, Kipi­li, Ulwi­le, Mpimb­we, Uji­ji, Beh­ga, Kale­mie, Kari­la­ni, Kipam­pa, Mala-​Garasi, Mikon­ga, Mto­si, Mvu­na, Yun­gu, Zai­re, Trop­he­us dubo­isi Kari­la­ni článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 1, p. 3637 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Trop­he­us dubo­isi maswa, Trop­he­us moorii Chi­lan­ga, Chim­ba, Ilan­gi, Kala, Kala Red Rain­bow, Kapam­pa, Mpu­lun­gu, Muzum­ba, Blo­odth­ro­at, Cape Chai­ti­ka, Blue Rain­bow, Kache­se, Kalam­bo, Lufu­bu, Lufu­bu Out­let, Moli­ro, Mura­go, Muzum­ba, Sum­bu, Chi­pim­bi článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 1, p. 37 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Trop­he­us moorii Kape­re Red Rain­bow, Kasan­ga Red Rain­bow, Kasan­ga, Tan­za­nian Red Rain­bow, Kato­to, Kiku, Livua, Lupo­ta, Mala­sa, Muzi, Nan­gu, Gol­den Kalam­bo, Kati­li, Kisam­ba­la, Mbi­ta, Mto­si, Muton­dwe, Nun­do Head, sama­zi, Zon­gwe, Wam­pem­be, Trop­he­us pol­li článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 1, p. 3742 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Trop­he­us wim­pel (flag) moorii, Trop­he­us sp. black, Aco­mys cahi­ri­nus, Začí­na­me s tera­ris­ti­kou, Dynas­tes her­cu­les, Dynas­tes neptu­nus, Chov axo­lot­lov, Epic­ra­tes cench­ria gai­gei, Epic­ra­tes cench­ria cench­ria, Epic­ra­tes cench­ria mau­rus, Sphe­no­don punc­ta­tus článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 1, p. 4356 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Pyt­hon molu­ris Albi­no leopard, Pyt­hon molu­ris zig­zag, Sexu­ál­ne sprá­va­nie mod­li­viek – Man­to­dea článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 2, p. 220 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Johann Natte­rer, Auqi­dens pul­cher, Hyp­soph­rys Nica­ra­gu­en­sis, Výstav­ba betó­no­vé­ho okras­né­ho jazier­ka, Per­le­ťov­ky Gym­no­ge­op­ha­gus, Belo­ne­sox beli­za­nus, ple­seň, Zho­to­ve­nie pôd­ne­ho bio­lo­gic­ké­ho fil­tra, Amau­ro­des pas­se­ri­ni, Poto­sia spe­cu­li­fe­ra článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 2, p. 2150 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Phry­nops geoff­ro­anus, Phry­nops gib­bus, Phry­nops hila­rii, Pla­te­mys pla­ty­cep­ha­la, roz­ší­re­nie Che­li­dae – mata­ma­to­vi­té, Boa cons­tric­tor, Zákla­dy cho­vu cha­me­le­ónov, poru­chy znáš­ky u pla­zov – POES/​POFS syn­dróm, Gek­ko pet­ri­co­lus, Chov hadov, Gek­ko gec­ko článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 3, p. 223 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Nanoc­hro­mis trans­ves­ti­tus, Pou­ži­tie jazier­ka pre živo­rod­ky, Lase­ro­vé osvet­le­nie akvá­ria, Vie­ja macu­li­cau­da, Pes­to­va­nie rast­lín pomo­cou CO2, Hyg­rop­hi­la sali­ci­fo­lia, Goliat­hus mele­ag­ris, Che­lorr­hi­na sava­gei, Pelo­me­du­sa sub­ru­fa, Pelu­si­os sub­ni­fer článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 3, p. 2442 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Podoc­ne­mis sex­tu­ber­cu­la­ta, roz­ší­re­nie Pelo­me­du­si­dae – Tere­ko­vi­té, Caret­to­che­lys inculp­ta, Zákla­dy cho­vu cha­me­le­ónov II., eto­ló­gia Boa cons­tric­tor, Lepi­do­dac­ty­lus lugub­ris, Lepi­do­dac­ty­lus lugub­ris lugub­ris, Lepi­do­dac­ty­lus lugub­ris inter­me­dius, Chov hadov článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 3, p. 4246 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Podoc­ne­mis sex­tu­ber­cu­la­ta, roz­ší­re­nie Pelo­me­du­si­dae – Tere­ko­vi­té, Caret­to­che­lys inculp­ta, Zákla­dy cho­vu cha­me­le­ónov II., eto­ló­gia Boa cons­tric­tor, Lepi­do­dac­ty­lus lugub­ris, Lepi­do­dac­ty­lus lugub­ris lugub­ris, Lepi­do­dac­ty­lus lugub­ris inter­me­dius, Chov hadov článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 4, p. 214 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Novo­gu­inej­ské dúhov­ky, Iriat­he­ri­na wer­ne­ri, Mela­no­ta­e­nia pra­e­cox, Chov Ser­ra­sal­mus natte­re­ri, Hap­loc­hro­mis bur­to­ni, asfy­xia – zrých­le­né ťaž­ké dýcha­nie, plá­vu­jú při hla­di­ne, lapa­jú po dychu, Výro­ba CO2 v domá­cich pod­mien­kach, Pan­to­don buch­ho­li článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 4, p. 1542 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Aequ­idens tet­ra­me­rus, Aequ­idens metae, Hyp­se­le­ca­ra tem­po­ra­lis, Roz­ší­re­nie čaľa­de Caret­to­che­ly­i­dae – karet­ko­vi­té, Caret­ta caret­ta, Eret­mo­che­lys imbri­ca­ta, vypúš­ťa­nie do oce­ánu, Tet­ra­odon­ti­dae, Boa cons­tric­tor – veľ­had krá­ľov­ský, Cosym­bous pla­ty­urus článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 4, p. 4351 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Codia­e­um varie­ga­tum, Chov Lei­ohe­te­ro­don mada­gas­ca­rien­sis, Cro­ta­lus duris­sus článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 5, p. 15 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Sagit­ta­ria gra­mi­nea var. pla­typ­hyl­la – šípat­ka trá­vo­lis­tá, Tet­ra­odon­ti­dae, Che­lich­tis asel­lus, Che­lon­don flu­via­ti­lis, tet­ra­odon tra­an­co­rius, Monot­re­tus tra­van­co­rius, Tet­ra­odon palm­be­gen­sis, Cari­no­tet­ra­odon lor­te­ri, Tet­ra­odon schou­te­de­ni článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 5, p. 521 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Tet­ra­odon line­a­tus, Tet­ra­odon mbu, Tet­ra­odon miu­rus, Juli­doc­hro­mis rega­ni, Tan­ga­ni­ka, Juli­doc­hro­mis orna­tus, Juli­doc­hro­mis dick­fel­di, Xip­hop­ho­rus xip­hi­dium – pla­ta mečí­ko­vá, Vie­ja macu­li­cau­da, Roz­ší­re­nie čaľa­de Che­lo­ni­dae, Caret­ta caret­ta článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 5, p. 2127 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Caret­ta caret­ta cerat­ta, Caret­ta caret­ta gigas, Che­lo­nia agas­si­zii, Che­lo­nia mydas, Eret­mo­che­lys imbri­ca­ta imbri­ca­ta, Eret­mo­che­lys imbri­ca­ta bis­sa, Lepi­do­che­lys kem­pii, Lepi­do­che­lys oli­va­cea, Nata­tor dep­res­sa, Che­lyd­ra ser­pen­ti­na, Mac­roc­le­mys tam­minc­kii článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 5, p. 2835 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Roz­ší­re­nie čeľa­de Che­lyd­ri­dae – Kaj­man­ko­vi­té, Che­lyd­ra ser­pen­ti­na sep­ren­ti­na, Che­lyd­ra ser­pen­ti­na acu­ti­ros­tris, Che­lyd­ra sep­ren­ti­na osce­ola, Che­lyd­ra sep­ren­ti­na ros­sig­no­nii, Mac­roc­le­mys tem­minc­kii, Boa cons­tric­tor – veľ­had krá­ľov­ský článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 5, p. 3647 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO More­lia spi­lo­ta varie­ga­ta, Hemit­he­co­nyx cau­di­cin­tus – gekon­čík páso­chvos­tý, Chov hadov, Vipe­ra ammo­dy­tes článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 1, p. 223 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Geop­ha­gus bra­si­lien­sis, cho­ro­ba oodi­nia, para­zit Pis­ci­no­odi­nium pil­lu­la­re – st. Oodi­nium pil­lu­la­ris – vel­vet dise­a­se, gold dust dise­a­se, roz­ší­re­nie Chi­ne­mys ree­ve­sii, rož­ší­re­nie Cuora ambo­inen­sis, Cuora fla­vo­mar­gi­na­ta – kuora žlto­ok­ra­jo­vá článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 1, p. 2440 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Cuora gal­bi­nif­rons – kuora viet­nam­ská, Cycl­me­ys den­ta­ta, Geoc­le­mys hamil­to­nii, Pse­udot­rop­he­us elon­ga­tus – mbu­na, Chov tro­pic­kých mod­li­viek, Cre­ob­ro­ter pic­ti­pen­nis, hadiar­ka Lam­pro­pel­tis trian­gu­lum sina­lo­ae, pso­hla­vec ori­noc­ký – Coral­lus enyd­ris enyd­ris článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 1, p. 4148 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Neolu­ca­nus swin­ho­ei, Odon­to­la­bis siva, veľ­had krá­ľov­ský – Boa cons­tric­tor článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 2, p. 130 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO tla­mo­vec Met­rac­li­ma auro­ra, Astro­no­tus ocel­la­tus, Para­che­i­ro­dom inne­si, Para­che­i­ro­dom axel­ro­dii, mor­ské akvá­ri­um, Geomy­da spen­gle­ri, Heose­mys gran­dis, Geomy­da gran­dis, Heose­mys spi­no­sa, Geomy­da spi­no­sa, Mala­y­emys subt­ri­ju­ga, Poeci­lia dau­li článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 2, p. 3442 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO veľ­had krá­ľov­ský, Boa cons­tric­tor, dvo­re­nie veľ­ha­dov, páre­nie veľ­ha­dov, Xeno­pus lae­vis, pazúr­nat­ka vod­ná, Acha­ti­na acha­ti­na, Acha­ti­na fuli­ca, Acha­ti­na mar­gi­na­ta, lis­tov­ka strap­ka­tá, pako­byl­ka aus­trál­ska, Exta­to­so­ma tia­ra­tum, her­pe­to­fau­na Jos­hua Tree článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 2, p. 4270 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Uro­sau­rus orna­tus, Cal­li­sau­rus dra­co­no­ides rho­dos­tic­tus, chov tro­pic­kých mod­li­viek Stag­mo­man­tis caro­li­na článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 3, p. 112 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO juho­ame­ric­ké sum­če­ky, Hop­los­ter­num lit­to­ra­le, Pte­ry­gop­licht­hys punc­ta­tus, Ancis­trus sp., Pime­lo­dus sp. cf. blo­chi, Pime­lo­dus orna­tus, chov Dro­sop­hi­la mela­no­gas­ter, živo­rod­ka čiar­ko­va­ná – Poeci­lia hete­ran­dria, Mor­ské akvá­ri­um III., kra­by, pus­tov­níc­ke raky článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 3, p. 1328 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Pachyg­rap­sus mar­mo­ra­tus, Maia squ­ina­do, Car­ci­nus mae­nas, Erip­hia spi­nif­rons, Pagu­ris­tes ocu­la­tus, Hep­se­tus ode­oe, Zaria­ďu­je­me akvá­ri­um, III. časť, spí­na­cie hodi­ny, fil­ter, ohrie­vač, Mau­re­mys cas­pi­ca, Mau­re­mys jaja­po­ni­ca, Mau­re­mys lep­ro­sa, Mau­re­mys muti­ca článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 3, p. 2940 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO odpe­ňo­vač, Acha­ti­ny, For­na­si­nius for­na­si­nii, Mecy­norr­hi­na obert­hu­ri, Boa cons­tric­tor, Eury­cant­ha cal­ca­ra­ta – pako­byl­ka drap­ľa­vá, gekón zama­to­vý článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 3, p. 4148 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Teri­to­riál­ne sprá­va­nie mod­liv­ky zele­nej – Man­tis reli­gi­osa v polo­pri­ro­dze­ných pod­mien­kach, apo­se­ma­tiz­mus – hro­zi­vá póza, bojo­vá fáza, Hep­re­to­fau­na Jos­hua Tree článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 5, p. 123 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Mor­ské akvá­ri­um V., chov sasa­niek a mäk­ký­šov, Tra­hi­ry, Hop­lias mala­ba­ri­cus, plos­ku­li­ce, ploš­ten­ky, pla­ná­rie, nezma­ry, Tho­richt­hys mee­ki, Polyp­te­ri­dae, Dasy­ati­dae, Nan­nos­to­mus espei, Pyxi­dea mou­ho­tii, Sie­ben­roc­kiel­la cras­si­col­lis článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 5, p. 2339 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Roz­ší­re­nie čeľa­de Bata­gu­ri­dae, Pel­vi­cac­hro­mis tae­nia­tus, Boa cons­tric­tor – sta­rost­li­vosť o mlá­ďa­tá a ich evi­den­cia, Carau­sius moro­sus – Dixip­pus moro­sus – pako­byl­ka indic­ká, Ende­mic­ké jaš­te­ri­ce rodu Gal­lo­tia z Kanár­skych ostro­vov, Pyt­hon molu­rus článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 5, p. 3950 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Pty­cho­zo­on liono­tum, pies­ko­mil mon­gol­ský – Meri­ones ungu­icu­la­tus článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 6, p. 230 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Jenyn­sia mul­ti­den­ta­ta – živo­rod­ka, cich­li­dy rodu Trop­he­us, Šťuč­ka dage­to­va – Epi­pla­tys dage­ti mon­ro­viae, Cele­be oča­mi akva­ris­tu a tera­ris­tu, Mor­ské akvá­ri­um VI. – chov rýb, Chry­se­mys pic­ta, Dei­ro­che­lys reti­cu­la­ria, Emys orbi­cu­la­ris, Heros seve­rus článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 6, p. 3060 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Zimo­va­nie Vipe­ra berus berus v Níz­kych Tat­rách, Mas­to­mys cou­cha – kry­sa malá, Lam­po­nius gue­ri­ni, Pyt­hon molu­ris, pod­mien­ky cho­vu. článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 2, p. 25 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Úspeš­ný chov ter­čov­cov, Dis­cus, zalo­že­nie akvá­ria, sub­strát, deko­rá­cia, najv­hod­nej­ší drob­ný štrk 12 mm, Cla­dop­ho­ra, výživ­ný sub­strát LAVALIT, samo­ras­ty, man­gro­vo­vé kore­ne, boro­vi­co­vé kore­ne, kúpeľ rast­lín v man­ga­nis­ta­ne dra­sel­nom – hyper­man­gá­ne článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 2, p. 58 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO PERMIN, Afric­ké laby­rint­ky, Mic­roc­te­no­po­ma argen­to­ven­ter, Mic­roc­te­no­po­ma con­gi­cum, Mic­roc­te­no­po­ma fas­ci­ola­tum, Mic­roc­te­no­po­ma nanum, chov nálev­ní­kov, zápach, postup­ný roz­klad sena bak­té­ria­mi Bacil­lus sub­ti­lis, pri­kr­mo­va­nie mlie­kom článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 2, p. 914 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Tri nápad­ne podob­né dru­hy tetier: Hemi­gram­mus rho­dos­to­mus, Peti­tel­la geor­giae, Hemi­gram­mus ble­he­ri, Cryp­to­co­ry­ne affi­nis v prí­ro­de i v akvá­riu, Cryp­to­co­ry­ne affi­nis var. haer­te­li­nia­na, Cryp­to­co­ry­ne afif­nis var. affi­nis, dob­re pre­vzduš­ne­ný sub­strát článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 2, p. 1416 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO kryp­to­ko­ry­no­vá cho­ro­ba, fyzi­olo­gic­ká reak­cia na náh­le zhor­še­nie život­ných pod­mie­nok, zosk­lo­va­te­nie lis­tov a ich násled­ný roz­klad – reak­cia na nepriaz­ni­vé pro­stre­die, Sprá­vy zo sve­ta sys­te­ma­ti­ky stre­do­ame­ric­kých cich­líd, Hero­ini, Amp­hi­lop­hus, Vie­ja článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 2, p. 1618 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Astat­he­ros, Parat­he­rops, fyzi­olo­gic­ká reak­cia na náh­le zhor­še­nie život­ných pod­mie­nok, zosk­lo­va­te­nie lis­tov a ich násled­ný roz­klad – reak­cia na nepriaz­ni­vé pro­stre­die, Sprá­vy zo sve­ta sys­te­ma­ti­ky stre­do­ame­ric­kých cich­líd, Hero­ini, Amp­hi­lop­hus, Vie­ja článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 2, p. 1832 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO výcho­do­af­ric­ké jazer­né cich­li­dy, mbu­na, zme­na sprá­va­nia v súvis­los­ti so zme­nou inten­zi­ty svet­la, Sade­nie akvá­ri­ových rast­lín článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 4, p. 224 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Coli­sa labi­osa, Poeci­lo­cha­rax weitz­ma­ni, Ako na Ter­čov­ce, Tet­ro­vi­té vo Vene­zu­e­le, Labia­si­na ple­uro­ta­e­nia, Schi­zo­don fas­cia­tus, Pro­chi­lo­dus nig­ri­cans, Pro­chi­lo­dus mariae, Tate­urn­di­na ocel­li­cau­da, ste­ri­li­zá­cia vody UV žia­re­ním článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 4, p. 2527 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Inten­zi­ta svet­la a jej pôso­be­nie na vzhľad rast­lín, Hyd­ro­c­le­is nymp­ho­ides článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 4, p. 23 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Ara­pai­ma gigas, pras­ta­rá sku­pi­na rýb Oste­og­los­si­dae, Ara­pai­mi­dae, Oste­og­los­sum bicirr­ho­sum, dýcha aj atmo­s­fe­ric­ký kys­lík, vyhý­ba sa rých­lej­šie prú­dia­cim rie­kam, pred­nosť dáva zaka­le­ným úse­kom riek, pira­ru­cú, mož­no sú papu­ľov­ce ako cich­li­dy článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 4, p. 35 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Nan­nos­to­mus mar­gi­na­tus mor­tent­ha­le­ri, Ako na ter­čov­ce, tet­ra neóno­vá, neón­ka čer­ve­ná, Cory­do­ras, Bro­chis, Ancis­trus, Oto­cinc­lus, Stu­ri­so­ma, Far­lo­wel­la, Rine­lo­ri­ca­ria, Lori­ca­ria, Cha­e­tos­to­ma, Apis­to­gram­ma, Mic­ro­ge­op­ha­gus, Dic­ros­sus, Apis­to­gram­mo­ides článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 4, p. 58 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Nan­na­ca­ra, Nanoc­hro­mis, Pel­vi­cac­hro­mis, Pun­tius tet­ra­zo­na, Botia mac­ra­cant­hus, Tet­ra­odon, ska­lár a sum­ce ako rizi­ko­vá sku­pi­na pre­no­su cho­rôb na ter­čov­ce, Met­ro­ni­za­dol, Enti­zol, Spi­ro­he­xol, Clout, Tat­ra­to­nik, naj­čas­tej­šia cho­ro­ba – žiab­roh­lís­ta článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 4, p. 813 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO moto­li­ce – Mono­ge­nea, Dac­ty­lo­gy­ri­dae, Gyro­dac­ty­li­dae, Negu­von, Maso­ten, lie­či­vá na báze Trich­lo­fo­nu, bičí­kov­ce Spi­ro­nuc­le­us symp­hy­so­do­nis, Spi­ro­nuc­le­us ele­gans, Hexa­mi­ta sal­mo­nis, Ich­ty­o­spo­ri­dium hofe­ri, Capil­la­ria pte­rop­hyl­li, Mar­kus Eli­ser Bloch článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 4, p. 1450 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Sawb­wa resp­len­dens, Para­ti­lia­pia ble­e­ke­ri, Život­né pod­mien­ky rast­lín v akvá­riu, Tro­pi­ká­rium a Oce­a­ná­rium v Buda­peš­ti, Vnút­ro­zem­skou del­tou Duna­ja článok

2001 Tera­ris­ti­ka, Vol. 1, No. 1 For 4 Dog Bra­ti­sla­va tera­ris­ti­ka SLO časopis

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 4, p. 218 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Xip­hop­ho­rus malin­che, Mor­ské akvá­ri­um, Psie ryby, Rhap­hi­odon, Hyd­ro­par­dus, cyno­don gib­bus, Hyd­ro­ly­cus arma­tus, Hyd­ro­ly­cus vul­pi­nus, Met­riac­li­ma est­he­rae red red článok

2002 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 6, p. 29 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Malaj­zia, Ras­bo­ra tri­li­ne­a­ta, Poro­pun­tius laoen­sis, Cyc­lo­che­i­licht­hys apo­gon, Ham­pa­la mac­ro­le­pi­do­ta, Bar­bo­des sch­wa­nen­fel­di, Osph­to­ne­mus gora­my, rie­ka Taham, povo­die Tem­be­lin­gu, O podob­ných pan­cier­níč­koch Cory­do­ras, Cory­do­ras aman­da­ja­nea článok

2002 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 6, p. 916 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Cory­do­ras cryp­ti­cus, Cory­do­ras bico­lor, Cory­do­ras dup­li­ca­re­us, Cory­do­ras ser­ra­tus, Stre­do­ame­ric­ká cich­li­da Amp­hi­lop­hus cit­ri­nel­lus, spô­sob odcho­vu ako u Symp­hy­so­don pomo­cou vylu­čo­va­né­ho sek­ré­tu článok

2002 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 6, p. 1623 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO pri nedos­tat­ku potra­vy malé jedin­ce ohry­zá­va­jú rodi­čom pokož­ku a plut­vy – môže tak­mer chý­bať anál­na plut­va, Ako na ter­čov­ce, Cryp­to­co­ry­ne affi­nis, Cryp­to­co­ry­ne par­va, Cryp­to­co­ry­ne pet­chii, Cryp­to­co­ry­ne pon­te­de­ri­fo­lia, Cryp­to­co­ry­ne cris­pa­tu­la článok

2002 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 6, p. 2351 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Cryp­to­co­ry­ne ton­ki­nen­sis, Cryp­to­co­ry­ne wend­tii, Cory­do­ras hab­ro­sus, Cory­do­ras sumu­la­tus, vyvá­dza­li ako keď psa pus­tíš z reťa­ze, Geop­ha­gus juru­pa­ri, Maj­strov­stvá Slo­ven­ska živo­ro­diek 2002 článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 1, p. 110 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Malaj­zia, Bar­bo­des late­ris­tri­ga, Mys­ta­co­le­ucus mar­gi­na­tus, Tor tam­bro­ides, Kla­rias teys­man­ni, hado­hla­vec Chan­na lucius, Mela­noc­hro­mis aura­tus, mbu­na cich­li­dy, Mela­noc­hro­mis johan­nii, Pse­udot­rop­he­us davie­si, Mela­noc­hro­mis inter­rup­tus článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 1, p. 1036 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Mela­noc­hro­mis sp. chi­su­mu­lu johan­nii, plá­va­jú­ca ele­ment­ka, Cory­do­ras dup­li­ca­re­us, Cory­do­ras simi­lis, Hyg­rop­hi­la corym­bo­sa, Hyg­rop­hi­la sali­ci­fo­lia, Súťaž­né výsta­vy živo­ro­diek v roku 2003 článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. 24 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Alto­lam­pro­lo­gus cal­vus, Lam­pro­lo­gus Scilt­hu­is, 1871, Neolam­pro­lo­gus, Lepi­di­olam­pro­lo­gus, Pale­olam­pro­lo­gus, Varia­bi­lic­hro­mis, Alto­lam­pro­lo­gus, neocho­ta sa trieť, kľud­ný druh, ľaka­vý druh, vytie­ra sa do dutín, nezne­sú cudzích sam­cov článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. 412 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO požie­ra ikry iných dru­hov, Sys­te­ma­ti­ka živo­ro­diek, Cyp­ri­no­don­ti­for­mes, Athe­ri­ni­for­mes, Belo­ni­for­mes, Mugi­li­for­mes, neži­vo­rod­ké dru­hy živo­ro­diek, Anab­le­pi­dae, Anab­leps, Jenyn­sia, Ozy­go­nec­tes, Poeci­li­nae, Empet­richt­hy­i­i­nae, Goode­i­nae článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. 1222 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO nesys­té­mo­vý taxón živo­rod­ky, prí­buz­nosť ku kap­ro­zúb­kam, Hyme­no­chi­rus cur­ti­pes, Cory­do­ras ster­bai, Cory­do­ras haralds­chult­zi, moli­ce, grin­dal, napo­dob­ňo­va­nie obdo­bia daž­ďov, stuč­ne­nie niten­ka­mi a patent­ka­mi, Cory­do­ras gos­sei, Plô­dik ako fil­ter článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. 22 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO sito – pôrod­nič­ka článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 3, p. 250 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Bet­ta pug­nax, Cory­do­ras adol­foi, Neolam­pro­lo­gus bri­char­di, Kos­ta­ri­ka, Xip­hop­ho­rus varia­tus, Ludwi­gia repens, Lobel­la splen­dens, Ehe­im článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 4, p. 217 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Za živo­rod­ka­mi v Kos­ta­ri­ke, Asty­anax bima­cu­la­tus, Poeci­lia she­nops, prí­rod­né for­my, Poeci­lop­sis fas­cia­tus, Gobi­omo­rus dor­mi­tor, Hero­ti­la­pia mul­tis­pi­no­sa, Pte­rop­hyl­lum sca­la­re, Pte­rop­hyl­lum eime­kei, Apo­no­ge­ton, Neolam­pro­lo­gus lele­upi lon­gi­or článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 4, p. 1750 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Cory­do­ras cf aene­us oran­ge, Roz­mno­žo­va­nie Toxo­tes jacu­lat­rix článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 5, p. 214 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Dor­mi­ta­tor macu­la­tus, Tate­urn­di­na ocel­li­cau­da, Gobi­omo­rus dor­mi­tor, Gobi­omo­rus late­ra­lis, Mogurn­da mogurn­da, Hyp­se­le­ot­ris com­pres­sus, Hyp­se­le­ot­ris modes­tus, Ele­otrs leb­re­to­nis, Asty­anax leopol­di, fil­trá­cia Ehe­im, Nire­nie nezma­rov a plos­kúk článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 5, p. 14 – MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Ako na ter­čov­ce, Uaru amp­hia­cant­ho­ides, Lysi­ma­chia num­mu­la­ria, Ment­ha cris­pa v akvá­riu, mach, Eich­hor­nia cras­si­pes, Domá­ce teres­tric­ké rast­li­ny v akvá­riu článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO článok

Use Facebook to Comment on this Post

Literatúra, Rešerše, Veda

Chovateľstvo

Hits: 2800

Ambruš B., Stra­ka M. Cho­vá­me zeb­rič­ky, pes­tún­ky a ryžov­ní­ky 1987 Prí­ro­da Bra­ti­sla­va 1 orni­to­ló­gia, cho­va­teľ­stvo, eto­ló­gia SLO zeb­rič­ka, pes­tún­ka, ryžov­ník príručka

Zukal Rudolf Akva­rij­ní ryby 1984 Své­po­moc 8 akva­ris­ti­ka, ich­ty­o­ló­gia, cho­va­teľ­stvo SLO príručka

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 1, p. 215 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Sum­če­ky čaľa­de Siso­ri­dae, Ako cho­vaťb ter­čov­ce, Afric­ké laby­rint­ky, laby­rint, pre­tvo­re­né žiab­ro­vé oblú­ky, San­de­lia bain­sii, San­de­lia capen­sis, Cte­no­po­ma acu­ti­ros­tre, Cte­no­po­ma ansor­ge, Cte­no­po­ma kings­le­y­ae, Cte­no­po­ma oxyr­hyn­chum, Cte­no­po­ma mul­tis­pin­nis článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 1, p. 1519 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Cte­no­po­ma arge­ro­ven­ter, Cte­no­po­ma nig­ro­pan­no­sum, Mic­roc­te­no­po­ma ansor­gii, Cte­no­po­ma ansor­gii, Hemic­hro­mis bima­cu­la­tus, Hemic­hro­mis gut­ta­tus, Hemic­hro­mis lifa­li­li, Hemic­hro­mis cf. fas­cia­tus, Hemic­hro­mis fas­cia­tus, Hemic­hro­mis elon­ga­tus článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 1, p. 1933 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Hemic­hro­mis frem­pon­gi, Hemic­hro­mis cris­ta­tus, Hemic­hro­mis pay­nei, Hemic­hro­mis stel­li­fer, Hemic­hro­mis letor­ne­au­xi, cel­ko­vý pre­hľad rodu Hemic­hro­mis, Chan­na mic­ro­pel­tes, Emys orbi­cu­la­ris capo­lon­goi, Grap­te­mys pse­udo­ge­og­rap­hi­ca, Malac­le­mys ter­ra­pin článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 1, p. 1933 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Hemic­hro­mis frem­pon­gi, Hemic­hro­mis cris­ta­tus, Hemic­hro­mis pay­nei, Hemic­hro­mis stel­li­fer, Hemic­hro­mis letor­ne­au­xi, cel­ko­vý pre­hľad rodu Hemic­hro­mis, Chan­na mic­ro­pel­tes, Emys orbi­cu­la­ris capo­lon­goi, Grap­te­mys pse­udo­ge­og­rap­hi­ca, Malac­le­mys ter­ra­pin článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 1, p. 3436 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Rast­li­ny v akvá­riu, Vesi­cu­la­ria duy­ana, Bol­bi­tis hue­de­lo­tii, rod Trop­he­us, Trop­he­us bri­char­di Karim­ba, Kigo­ma, Kipi­li, Ulwi­le, Mpimb­we, Uji­ji, Beh­ga, Kale­mie, Kari­la­ni, Kipam­pa, Mala-​Garasi, Mikon­ga, Mto­si, Mvu­na, Yun­gu, Zai­re, Trop­he­us dubo­isi Kari­la­ni článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 1, p. 3637 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Trop­he­us dubo­isi maswa, Trop­he­us moorii Chi­lan­ga, Chim­ba, Ilan­gi, Kala, Kala Red Rain­bow, Kapam­pa, Mpu­lun­gu, Muzum­ba, Blo­odth­ro­at, Cape Chai­ti­ka, Blue Rain­bow, Kache­se, Kalam­bo, Lufu­bu, Lufu­bu Out­let, Moli­ro, Mura­go, Muzum­ba, Sum­bu, Chi­pim­bi článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 1, p. 37 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Trop­he­us moorii Kape­re Red Rain­bow, Kasan­ga Red Rain­bow, Kasan­ga, Tan­za­nian Red Rain­bow, Kato­to, Kiku, Livua, Lupo­ta, Mala­sa, Muzi, Nan­gu, Gol­den Kalam­bo, Kati­li, Kisam­ba­la, Mbi­ta, Mto­si, Muton­dwe, Nun­do Head, sama­zi, Zon­gwe, Wam­pem­be, Trop­he­us pol­li článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 1, p. 3742 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Trop­he­us wim­pel (flag) moorii, Trop­he­us sp. black, Aco­mys cahi­ri­nus, Začí­na­me s tera­ris­ti­kou, Dynas­tes her­cu­les, Dynas­tes neptu­nus, Chov axo­lot­lov, Epic­ra­tes cench­ria gai­gei, Epic­ra­tes cench­ria cench­ria, Epic­ra­tes cench­ria mau­rus, Sphe­no­don punc­ta­tus článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 1, p. 4356 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Pyt­hon molu­ris Albi­no leopard, Pyt­hon molu­ris zig­zag, Sexu­ál­ne sprá­va­nie mod­li­viek – Man­to­dea článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 2, p. 220 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Johann Natte­rer, Auqi­dens pul­cher, Hyp­soph­rys Nica­ra­gu­en­sis, Výstav­ba betó­no­vé­ho okras­né­ho jazier­ka, Per­le­ťov­ky Gym­no­ge­op­ha­gus, Belo­ne­sox beli­za­nus, ple­seň, Zho­to­ve­nie pôd­ne­ho bio­lo­gic­ké­ho fil­tra, Amau­ro­des pas­se­ri­ni, Poto­sia spe­cu­li­fe­ra článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 2, p. 2150 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Phry­nops geoff­ro­anus, Phry­nops gib­bus, Phry­nops hila­rii, Pla­te­mys pla­ty­cep­ha­la, roz­ší­re­nie Che­li­dae – mata­ma­to­vi­té, Boa cons­tric­tor, Zákla­dy cho­vu cha­me­le­ónov, poru­chy znáš­ky u pla­zov – POES/​POFS syn­dróm, Gek­ko pet­ri­co­lus, Chov hadov, Gek­ko gec­ko článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 3, p. 223 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Nanoc­hro­mis trans­ves­ti­tus, Pou­ži­tie jazier­ka pre živo­rod­ky, Lase­ro­vé osvet­le­nie akvá­ria, Vie­ja macu­li­cau­da, Pes­to­va­nie rast­lín pomo­cou CO2, Hyg­rop­hi­la sali­ci­fo­lia, Goliat­hus mele­ag­ris, Che­lorr­hi­na sava­gei, Pelo­me­du­sa sub­ru­fa, Pelu­si­os sub­ni­fer článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 3, p. 2442 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Podoc­ne­mis sex­tu­ber­cu­la­ta, roz­ší­re­nie Pelo­me­du­si­dae – Tere­ko­vi­té, Caret­to­che­lys inculp­ta, Zákla­dy cho­vu cha­me­le­ónov II., eto­ló­gia Boa cons­tric­tor, Lepi­do­dac­ty­lus lugub­ris, Lepi­do­dac­ty­lus lugub­ris lugub­ris, Lepi­do­dac­ty­lus lugub­ris inter­me­dius, Chov hadov článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 3, p. 4246 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Podoc­ne­mis sex­tu­ber­cu­la­ta, roz­ší­re­nie Pelo­me­du­si­dae – Tere­ko­vi­té, Caret­to­che­lys inculp­ta, Zákla­dy cho­vu cha­me­le­ónov II., eto­ló­gia Boa cons­tric­tor, Lepi­do­dac­ty­lus lugub­ris, Lepi­do­dac­ty­lus lugub­ris lugub­ris, Lepi­do­dac­ty­lus lugub­ris inter­me­dius, Chov hadov článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 4, p. 214 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Novo­gu­inej­ské dúhov­ky, Iriat­he­ri­na wer­ne­ri, Mela­no­ta­e­nia pra­e­cox, Chov Ser­ra­sal­mus natte­re­ri, Hap­loc­hro­mis bur­to­ni, asfy­xia – zrých­le­né ťaž­ké dýcha­nie, plá­vu­jú při hla­di­ne, lapa­jú po dychu, Výro­ba CO2 v domá­cich pod­mien­kach, Pan­to­don buch­ho­li článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 4, p. 1542 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Aequ­idens tet­ra­me­rus, Aequ­idens metae, Hyp­se­le­ca­ra tem­po­ra­lis, Roz­ší­re­nie čaľa­de Caret­to­che­ly­i­dae – karet­ko­vi­té, Caret­ta caret­ta, Eret­mo­che­lys imbri­ca­ta, vypúš­ťa­nie do oce­ánu, Tet­ra­odon­ti­dae, Boa cons­tric­tor – veľ­had krá­ľov­ský, Cosym­bous pla­ty­urus článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 4, p. 4351 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Codia­e­um varie­ga­tum, Chov Lei­ohe­te­ro­don mada­gas­ca­rien­sis, Cro­ta­lus duris­sus článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 5, p. 15 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Sagit­ta­ria gra­mi­nea var. pla­typ­hyl­la – šípat­ka trá­vo­lis­tá, Tet­ra­odon­ti­dae, Che­lich­tis asel­lus, Che­lon­don flu­via­ti­lis, tet­ra­odon tra­an­co­rius, Monot­re­tus tra­van­co­rius, Tet­ra­odon palm­be­gen­sis, Cari­no­tet­ra­odon lor­te­ri, Tet­ra­odon schou­te­de­ni článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 5, p. 521 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Tet­ra­odon line­a­tus, Tet­ra­odon mbu, Tet­ra­odon miu­rus, Juli­doc­hro­mis rega­ni, Tan­ga­ni­ka, Juli­doc­hro­mis orna­tus, Juli­doc­hro­mis dick­fel­di, Xip­hop­ho­rus xip­hi­dium – pla­ta mečí­ko­vá, Vie­ja macu­li­cau­da, Roz­ší­re­nie čaľa­de Che­lo­ni­dae, Caret­ta caret­ta článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 5, p. 2127 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Caret­ta caret­ta cerat­ta, Caret­ta caret­ta gigas, Che­lo­nia agas­si­zii, Che­lo­nia mydas, Eret­mo­che­lys imbri­ca­ta imbri­ca­ta, Eret­mo­che­lys imbri­ca­ta bis­sa, Lepi­do­che­lys kem­pii, Lepi­do­che­lys oli­va­cea, Nata­tor dep­res­sa, Che­lyd­ra ser­pen­ti­na, Mac­roc­le­mys tam­minc­kii článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 5, p. 2835 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Roz­ší­re­nie čeľa­de Che­lyd­ri­dae – Kaj­man­ko­vi­té, Che­lyd­ra ser­pen­ti­na sep­ren­ti­na, Che­lyd­ra ser­pen­ti­na acu­ti­ros­tris, Che­lyd­ra sep­ren­ti­na osce­ola, Che­lyd­ra sep­ren­ti­na ros­sig­no­nii, Mac­roc­le­mys tem­minc­kii, Boa cons­tric­tor – veľ­had krá­ľov­ský článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 5, p. 3647 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO More­lia spi­lo­ta varie­ga­ta, Hemit­he­co­nyx cau­di­cin­tus – gekon­čík páso­chvos­tý, Chov hadov, Vipe­ra ammo­dy­tes článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 1, p. 223 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Geop­ha­gus bra­si­lien­sis, cho­ro­ba oodi­nia, para­zit Pis­ci­no­odi­nium pil­lu­la­re – st. Oodi­nium pil­lu­la­ris – vel­vet dise­a­se, gold dust dise­a­se, roz­ší­re­nie Chi­ne­mys ree­ve­sii, rož­ší­re­nie Cuora ambo­inen­sis, Cuora fla­vo­mar­gi­na­ta – kuora žlto­ok­ra­jo­vá článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 1, p. 2440 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Cuora gal­bi­nif­rons – kuora viet­nam­ská, Cycl­me­ys den­ta­ta, Geoc­le­mys hamil­to­nii, Pse­udot­rop­he­us elon­ga­tus – mbu­na, Chov tro­pic­kých mod­li­viek, Cre­ob­ro­ter pic­ti­pen­nis, hadiar­ka Lam­pro­pel­tis trian­gu­lum sina­lo­ae, pso­hla­vec ori­noc­ký – Coral­lus enyd­ris enyd­ris článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 1, p. 4148 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Neolu­ca­nus swin­ho­ei, Odon­to­la­bis siva, veľ­had krá­ľov­ský – Boa cons­tric­tor článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 2, p. 130 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO tla­mo­vec Met­rac­li­ma auro­ra, Astro­no­tus ocel­la­tus, Para­che­i­ro­dom inne­si, Para­che­i­ro­dom axel­ro­dii, mor­ské akvá­ri­um, Geomy­da spen­gle­ri, Heose­mys gran­dis, Geomy­da gran­dis, Heose­mys spi­no­sa, Geomy­da spi­no­sa, Mala­y­emys subt­ri­ju­ga, Poeci­lia dau­li článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 2, p. 3442 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO veľ­had krá­ľov­ský, Boa cons­tric­tor, dvo­re­nie veľ­ha­dov, páre­nie veľ­ha­dov, Xeno­pus lae­vis, pazúr­nat­ka vod­ná, Acha­ti­na acha­ti­na, Acha­ti­na fuli­ca, Acha­ti­na mar­gi­na­ta, lis­tov­ka strap­ka­tá, pako­byl­ka aus­trál­ska, Exta­to­so­ma tia­ra­tum, her­pe­to­fau­na Jos­hua Tree článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 2, p. 4270 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Uro­sau­rus orna­tus, Cal­li­sau­rus dra­co­no­ides rho­dos­tic­tus, chov tro­pic­kých mod­li­viek Stag­mo­man­tis caro­li­na článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 3, p. 112 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO juho­ame­ric­ké sum­če­ky, Hop­los­ter­num lit­to­ra­le, Pte­ry­gop­licht­hys punc­ta­tus, Ancis­trus sp., Pime­lo­dus sp. cf. blo­chi, Pime­lo­dus orna­tus, chov Dro­sop­hi­la mela­no­gas­ter, živo­rod­ka čiar­ko­va­ná – Poeci­lia hete­ran­dria, Mor­ské akvá­ri­um III., kra­by, pus­tov­níc­ke raky článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 3, p. 1328 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Pachyg­rap­sus mar­mo­ra­tus, Maia squ­ina­do, Car­ci­nus mae­nas, Erip­hia spi­nif­rons, Pagu­ris­tes ocu­la­tus, Hep­se­tus ode­oe, Zaria­ďu­je­me akvá­ri­um, III. časť, spí­na­cie hodi­ny, fil­ter, ohrie­vač, Mau­re­mys cas­pi­ca, Mau­re­mys jaja­po­ni­ca, Mau­re­mys lep­ro­sa, Mau­re­mys muti­ca článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 3, p. 2940 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO odpe­ňo­vač, Acha­ti­ny, For­na­si­nius for­na­si­nii, Mecy­norr­hi­na obert­hu­ri, Boa cons­tric­tor, Eury­cant­ha cal­ca­ra­ta – pako­byl­ka drap­ľa­vá, gekón zama­to­vý článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 3, p. 4148 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Teri­to­riál­ne sprá­va­nie mod­liv­ky zele­nej – Man­tis reli­gi­osa v polo­pri­ro­dze­ných pod­mien­kach, apo­se­ma­tiz­mus – hro­zi­vá póza, bojo­vá fáza, Hep­re­to­fau­na Jos­hua Tree článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 5, p. 123 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Mor­ské akvá­ri­um V., chov sasa­niek a mäk­ký­šov, Tra­hi­ry, Hop­lias mala­ba­ri­cus, plos­ku­li­ce, ploš­ten­ky, pla­ná­rie, nezma­ry, Tho­richt­hys mee­ki, Polyp­te­ri­dae, Dasy­ati­dae, Nan­nos­to­mus espei, Pyxi­dea mou­ho­tii, Sie­ben­roc­kiel­la cras­si­col­lis článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 5, p. 2339 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Roz­ší­re­nie čeľa­de Bata­gu­ri­dae, Pel­vi­cac­hro­mis tae­nia­tus, Boa cons­tric­tor – sta­rost­li­vosť o mlá­ďa­tá a ich evi­den­cia, Carau­sius moro­sus – Dixip­pus moro­sus – pako­byl­ka indic­ká, Ende­mic­ké jaš­te­ri­ce rodu Gal­lo­tia z Kanár­skych ostro­vov, Pyt­hon molu­rus článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 5, p. 3950 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Pty­cho­zo­on liono­tum, pies­ko­mil mon­gol­ský – Meri­ones ungu­icu­la­tus článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 6, p. 230 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Jenyn­sia mul­ti­den­ta­ta – živo­rod­ka, cich­li­dy rodu Trop­he­us, Šťuč­ka dage­to­va – Epi­pla­tys dage­ti mon­ro­viae, Cele­be oča­mi akva­ris­tu a tera­ris­tu, Mor­ské akvá­ri­um VI. – chov rýb, Chry­se­mys pic­ta, Dei­ro­che­lys reti­cu­la­ria, Emys orbi­cu­la­ris, Heros seve­rus článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 6, p. 3060 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Zimo­va­nie Vipe­ra berus berus v Níz­kych Tat­rách, Mas­to­mys cou­cha – kry­sa malá, Lam­po­nius gue­ri­ni, Pyt­hon molu­ris, pod­mien­ky cho­vu. článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 2, p. 25 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Úspeš­ný chov ter­čov­cov, Dis­cus, zalo­že­nie akvá­ria, sub­strát, deko­rá­cia, najv­hod­nej­ší drob­ný štrk 12 mm, Cla­dop­ho­ra, výživ­ný sub­strát LAVALIT, samo­ras­ty, man­gro­vo­vé kore­ne, boro­vi­co­vé kore­ne, kúpeľ rast­lín v man­ga­nis­ta­ne dra­sel­nom – hyper­man­gá­ne článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 2, p. 58 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO PERMIN, Afric­ké laby­rint­ky, Mic­roc­te­no­po­ma argen­to­ven­ter, Mic­roc­te­no­po­ma con­gi­cum, Mic­roc­te­no­po­ma fas­ci­ola­tum, Mic­roc­te­no­po­ma nanum, chov nálev­ní­kov, zápach, postup­ný roz­klad sena bak­té­ria­mi Bacil­lus sub­ti­lis, pri­kr­mo­va­nie mlie­kom článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 2, p. 914 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Tri nápad­ne podob­né dru­hy tetier: Hemi­gram­mus rho­dos­to­mus, Peti­tel­la geor­giae, Hemi­gram­mus ble­he­ri, Cryp­to­co­ry­ne affi­nis v prí­ro­de i v akvá­riu, Cryp­to­co­ry­ne affi­nis var. haer­te­li­nia­na, Cryp­to­co­ry­ne afif­nis var. affi­nis, dob­re pre­vzduš­ne­ný sub­strát článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 2, p. 1416 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO kryp­to­ko­ry­no­vá cho­ro­ba, fyzi­olo­gic­ká reak­cia na náh­le zhor­še­nie život­ných pod­mie­nok, zosk­lo­va­te­nie lis­tov a ich násled­ný roz­klad – reak­cia na nepriaz­ni­vé pro­stre­die, Sprá­vy zo sve­ta sys­te­ma­ti­ky stre­do­ame­ric­kých cich­líd, Hero­ini, Amp­hi­lop­hus, Vie­ja článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 2, p. 1618 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Astat­he­ros, Parat­he­rops, fyzi­olo­gic­ká reak­cia na náh­le zhor­še­nie život­ných pod­mie­nok, zosk­lo­va­te­nie lis­tov a ich násled­ný roz­klad – reak­cia na nepriaz­ni­vé pro­stre­die, Sprá­vy zo sve­ta sys­te­ma­ti­ky stre­do­ame­ric­kých cich­líd, Hero­ini, Amp­hi­lop­hus, Vie­ja článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 2, p. 1832 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO výcho­do­af­ric­ké jazer­né cich­li­dy, mbu­na, zme­na sprá­va­nia v súvis­los­ti so zme­nou inten­zi­ty svet­la, Sade­nie akvá­ri­ových rast­lín článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 4, p. 224 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Coli­sa labi­osa, Poeci­lo­cha­rax weitz­ma­ni, Ako na Ter­čov­ce, Tet­ro­vi­té vo Vene­zu­e­le, Labia­si­na ple­uro­ta­e­nia, Schi­zo­don fas­cia­tus, Pro­chi­lo­dus nig­ri­cans, Pro­chi­lo­dus mariae, Tate­urn­di­na ocel­li­cau­da, ste­ri­li­zá­cia vody UV žia­re­ním článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 4, p. 2527 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Inten­zi­ta svet­la a jej pôso­be­nie na vzhľad rast­lín, Hyd­ro­c­le­is nymp­ho­ides článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 4, p. 23 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Ara­pai­ma gigas, pras­ta­rá sku­pi­na rýb Oste­og­los­si­dae, Ara­pai­mi­dae, Oste­og­los­sum bicirr­ho­sum, dýcha aj atmo­s­fe­ric­ký kys­lík, vyhý­ba sa rých­lej­šie prú­dia­cim rie­kam, pred­nosť dáva zaka­le­ným úse­kom riek, pira­ru­cú, mož­no sú papu­ľov­ce ako cich­li­dy článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 4, p. 35 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Nan­nos­to­mus mar­gi­na­tus mor­tent­ha­le­ri, Ako na ter­čov­ce, tet­ra neóno­vá, neón­ka čer­ve­ná, Cory­do­ras, Bro­chis, Ancis­trus, Oto­cinc­lus, Stu­ri­so­ma, Far­lo­wel­la, Rine­lo­ri­ca­ria, Lori­ca­ria, Cha­e­tos­to­ma, Apis­to­gram­ma, Mic­ro­ge­op­ha­gus, Dic­ros­sus, Apis­to­gram­mo­ides článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 4, p. 58 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Nan­na­ca­ra, Nanoc­hro­mis, Pel­vi­cac­hro­mis, Pun­tius tet­ra­zo­na, Botia mac­ra­cant­hus, Tet­ra­odon, ska­lár a sum­ce ako rizi­ko­vá sku­pi­na pre­no­su cho­rôb na ter­čov­ce, Met­ro­ni­za­dol, Enti­zol, Spi­ro­he­xol, Clout, Tat­ra­to­nik, naj­čas­tej­šia cho­ro­ba – žiab­roh­lís­ta článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 4, p. 813 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO moto­li­ce – Mono­ge­nea, Dac­ty­lo­gy­ri­dae, Gyro­dac­ty­li­dae, Negu­von, Maso­ten, lie­či­vá na báze Trich­lo­fo­nu, bičí­kov­ce Spi­ro­nuc­le­us symp­hy­so­do­nis, Spi­ro­nuc­le­us ele­gans, Hexa­mi­ta sal­mo­nis, Ich­ty­o­spo­ri­dium hofe­ri, Capil­la­ria pte­rop­hyl­li, Mar­kus Eli­ser Bloch článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 4, p. 1450 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Sawb­wa resp­len­dens, Para­ti­lia­pia ble­e­ke­ri, Život­né pod­mien­ky rast­lín v akvá­riu, Tro­pi­ká­rium a Oce­a­ná­rium v Buda­peš­ti, Vnút­ro­zem­skou del­tou Duna­ja článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 4, p. 218 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Xip­hop­ho­rus malin­che, Mor­ské akvá­ri­um, Psie ryby, Rhap­hi­odon, Hyd­ro­par­dus, cyno­don gib­bus, Hyd­ro­ly­cus arma­tus, Hyd­ro­ly­cus vul­pi­nus, Met­riac­li­ma est­he­rae red red článok

2002 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 6, p. 29 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Malaj­zia, Ras­bo­ra tri­li­ne­a­ta, Poro­pun­tius laoen­sis, Cyc­lo­che­i­licht­hys apo­gon, Ham­pa­la mac­ro­le­pi­do­ta, Bar­bo­des sch­wa­nen­fel­di, Osph­to­ne­mus gora­my, rie­ka Taham, povo­die Tem­be­lin­gu, O podob­ných pan­cier­níč­koch Cory­do­ras, Cory­do­ras aman­da­ja­nea článok

2002 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 6, p. 916 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Cory­do­ras cryp­ti­cus, Cory­do­ras bico­lor, Cory­do­ras dup­li­ca­re­us, Cory­do­ras ser­ra­tus, Stre­do­ame­ric­ká cich­li­da Amp­hi­lop­hus cit­ri­nel­lus, spô­sob odcho­vu ako u Symp­hy­so­don pomo­cou vylu­čo­va­né­ho sek­ré­tu článok

2002 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 6, p. 1623 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO pri nedos­tat­ku potra­vy malé jedin­ce ohry­zá­va­jú rodi­čom pokož­ku a plut­vy – môže tak­mer chý­bať anál­na plut­va, Ako na ter­čov­ce, Cryp­to­co­ry­ne affi­nis, Cryp­to­co­ry­ne par­va, Cryp­to­co­ry­ne pet­chii, Cryp­to­co­ry­ne pon­te­de­ri­fo­lia, Cryp­to­co­ry­ne cris­pa­tu­la článok

2002 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 6, p. 2351 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Cryp­to­co­ry­ne ton­ki­nen­sis, Cryp­to­co­ry­ne wend­tii, Cory­do­ras hab­ro­sus, Cory­do­ras sumu­la­tus, vyvá­dza­li ako keď psa pus­tíš z reťa­ze, Geop­ha­gus juru­pa­ri, Maj­strov­stvá Slo­ven­ska živo­ro­diek 2002 článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 1, p. 110 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Malaj­zia, Bar­bo­des late­ris­tri­ga, Mys­ta­co­le­ucus mar­gi­na­tus, Tor tam­bro­ides, Kla­rias teys­man­ni, hado­hla­vec Chan­na lucius, Mela­noc­hro­mis aura­tus, mbu­na cich­li­dy, Mela­noc­hro­mis johan­nii, Pse­udot­rop­he­us davie­si, Mela­noc­hro­mis inter­rup­tus článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 1, p. 1036 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Mela­noc­hro­mis sp. chi­su­mu­lu johan­nii, plá­va­jú­ca ele­ment­ka, Cory­do­ras dup­li­ca­re­us, Cory­do­ras simi­lis, Hyg­rop­hi­la corym­bo­sa, Hyg­rop­hi­la sali­ci­fo­lia, Súťaž­né výsta­vy živo­ro­diek v roku 2003 článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. 24 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Alto­lam­pro­lo­gus cal­vus, Lam­pro­lo­gus Scilt­hu­is, 1871, Neolam­pro­lo­gus, Lepi­di­olam­pro­lo­gus, Pale­olam­pro­lo­gus, Varia­bi­lic­hro­mis, Alto­lam­pro­lo­gus, neocho­ta sa trieť, kľud­ný druh, ľaka­vý druh, vytie­ra sa do dutín, nezne­sú cudzích sam­cov článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. 412 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO požie­ra ikry iných dru­hov, Sys­te­ma­ti­ka živo­ro­diek, Cyp­ri­no­don­ti­for­mes, Athe­ri­ni­for­mes, Belo­ni­for­mes, Mugi­li­for­mes, neži­vo­rod­ké dru­hy živo­ro­diek, Anab­le­pi­dae, Anab­leps, Jenyn­sia, Ozy­go­nec­tes, Poeci­li­nae, Empet­richt­hy­i­i­nae, Goode­i­nae článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. 1222 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO nesys­té­mo­vý taxón živo­rod­ky, prí­buz­nosť ku kap­ro­zúb­kam, Hyme­no­chi­rus cur­ti­pes, Cory­do­ras ster­bai, Cory­do­ras haralds­chult­zi, moli­ce, grin­dal, napo­dob­ňo­va­nie obdo­bia daž­ďov, stuč­ne­nie niten­ka­mi a patent­ka­mi, Cory­do­ras gos­sei, Plô­dik ako fil­ter článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. 22 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO sito – pôrod­nič­ka článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 3, p. 250 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Bet­ta pug­nax, Cory­do­ras adol­foi, Neolam­pro­lo­gus bri­char­di, Kos­ta­ri­ka, Xip­hop­ho­rus varia­tus, Ludwi­gia repens, Lobel­la splen­dens, Ehe­im článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 4, p. 217 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Za živo­rod­ka­mi v Kos­ta­ri­ke, Asty­anax bima­cu­la­tus, Poeci­lia she­nops, prí­rod­né for­my, Poeci­lop­sis fas­cia­tus, Gobi­omo­rus dor­mi­tor, Hero­ti­la­pia mul­tis­pi­no­sa, Pte­rop­hyl­lum sca­la­re, Pte­rop­hyl­lum eime­kei, Apo­no­ge­ton, Neolam­pro­lo­gus lele­upi lon­gi­or článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 4, p. 1750 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Cory­do­ras cf aene­us oran­ge, Roz­mno­žo­va­nie Toxo­tes jacu­lat­rix článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 5, p. 214 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Dor­mi­ta­tor macu­la­tus, Tate­urn­di­na ocel­li­cau­da, Gobi­omo­rus dor­mi­tor, Gobi­omo­rus late­ra­lis, Mogurn­da mogurn­da, Hyp­se­le­ot­ris com­pres­sus, Hyp­se­le­ot­ris modes­tus, Ele­otrs leb­re­to­nis, Asty­anax leopol­di, fil­trá­cia Ehe­im, Nire­nie nezma­rov a plos­kúk článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 5, p. 14 – MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Ako na ter­čov­ce, Uaru amp­hia­cant­ho­ides, Lysi­ma­chia num­mu­la­ria, Ment­ha cris­pa v akvá­riu, mach, Eich­hor­nia cras­si­pes, Domá­ce teres­tric­ké rast­li­ny v akvá­riu článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO článok

Use Facebook to Comment on this Post