2007, 2009, 2011, Časová línia, Príroda, Ryby, Tetry, Živočíchy

Paracheirodon axelrodi – neónka červená

Hits: 14286

Zaužívaný je aj názov pravé neónky, alebo aj červené neónky. Synonymá: Cheirodon axelrodi, Hyphessobrycon cardinalis. Dožívajú sa nízkeho veku – 2 – 3 rokov. V prírode žijú v tzv. čiernej vode pochádzajúcej z lesných oblastí, plnej humínových kyselín, výluhov z dreva a pôdy povodia Rio Negro v Brazílii. Vyžadujú pre odchov veľmi nízky obsah hydrogenuhličitanov, vápnika a horčíka – vodu veľmi mäkkú, ale pomerne bohatú na ióny. S tetrou neónovou – Paracheirodon innesi sa práve neónky často mýlia, v skutočnosti sa tieto dva druhy v prírode nestretávajú, žijú v dosť rozdielnych podmienkach. Neónky získali svoje pomenovanie podľa modrozeleného pásu tiahnuceho sa pozdĺž celého tela. Vďaka svojmu vzhľadu sú veľmi populárne nielen medzi akvaristami, ale aj u širokej verejnosti. Do vody vylučujú málo exkrementov a to prispieva k tomu, aby boli veľmi vhodné pre krásne rastlinné akvária. Neónky majú radšej vodu studenšiu, ale chov je možný aj v akváriu s teplejšou vodou. Napr. v nádrži s terčovcami o teplote 28 až 30°C. Neónky majú veľmi ostré zúbky. Ústa sú prispôsobené chytaniu hmyzu z hladiny. Drozofily sú pre ne pochúťka. Vhodné na kŕmenie sú občas aj mikry. Prijímajú suchú vločkovú potravu, prípadne malé granule. Chovať sa dajú aj vo vode tvrdšej. Ak budeme chovať neónky.

Rozmnožovanie néoniek, ak nemáme mäkkú vodu s hodnotami vodivosti pod 50 mikrosiemensov, nedovedieme do úspešného konca. Ryby sa nám vytrieť dokážu, ale to je úspechom koniec. pH takejto vody môže dosahovať hodnotu 5. Optimálna vodivosť by mala byť 0 – 2 mikroS. Predpokladajme, že máme vodu s minimálnym obsahom solí. Možnosť ako prirodzene dosiahnuť nízke pH a prírodný charakter čiernej vody tkvie v použití čerstvého koreňa (dreva) v primeranom štádiu rozkladu, ktorý vložíme tesne pred trením do nádrže. Ideálne ešte pred rybami. Neónkam sa to bude veľmi páčiť, budú sa „cítiť ako doma“. Odmenia sa nám ráno hrubou vrstvou bielych ikier.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2007, Časová línia, Príroda, Ryby, Tetry, Živočíchy

Paracheirodon innesi

Hits: 10524

Tetra neónová – zaužívaný je aj názov nepravá neónka. Dožívajú sa nízkeho veku – 2 až 3 rokov. V prírode žijú v riečnych oblastiach Amazonu. Nevyžadujú tak extrémne mäkkú vodu ako P. axelrodi. Tetry neónové sú hejnové ryby. Pri väčšom množstve sa správajú často ako jeden organizmus. Kam sa pohne čelo hejna, tam sa behom okamihu pohnú všetky. Je to úžasné divadlo. Pre aké také pozorovanie tohto javu treba v akváriu aspoň 20 jedincov. Kto sa raz zadíval napr. na akvárium o objeme tisíc litrov s 300 tetrami neónovými alebo neónkami pravými, ťažko odolá ich kráse. Neónky získali svoje pomenovanie podľa modrozeleného pásu tiahnuceho sa pozdĺž celého tela. Chov neóniek je nenáročný, ale začiatočníkom by som ju neodporúčal. Chov by optimálne mal prebiehať vo vode mäkšej – do 5 °dKH. Na odchov nie je nutná tak extrémne mäkká voda ako pre pravé neónky, ale optimum je do 2 °dKH.

Odkazy

Paracheirodon innesi

Use Facebook to Comment on this Post

2005, 2006, 2008, 2009, 2011, 2014, Americké cichlidy, Časová línia, Cichlidy, Príroda, Ryby, Živočíchy

Pterophyllum scalarae

Hits: 28400

Skaláre sú po gupkách a mečovkách asi najznámejšou rybou chovaná v akváriách. Je to juhoamerická cichlida z povodia Amazonky, ktorá by mala byť v husto rastlinami zarastenom akváriu. Ide o menej náročný druh. Synonymá: Platax scalaris, Ptaxoides dumerilii, Pterophyllum dumerilii, Pterophyllum eimekei, Zeus scalaris. Existuje mnoho variet skalárov. Ako cenená forma sa považuje čierny skalár. Kedysi pôvodné skaláre boli úctyhodných rozmerov, dnes už takéto skaláre by sme hľadali len veľmi ťažko. Dnes aj 10 cm vysoký skalár je dobrý. Bohužiaľ u skalárov došlo v akváriových chovoch už k takej degradácii šľachtením, chovom v nevhodných podmienkach. Veľmi často sa stretávam u chovateľov bez väčšieho záujmu, alebo u začínajúcich akvaristov, že skaláre chovajú v malých nádržiach. Skalár by sa mal chovať aspoň v 150 litrovej nádrži, ktoré je 50 cm vysoké. Dá sa povedať, že čím su prešľachtenejšie, tým sú chúlostivejšie. A zároveň, tým sa ľahšie chytajú do sieťky. Divoké ryby sú šikovnejšie a nedajú sa len tak ľahko chytiť. Čím sú variety vzdialenejšie od divokej formy, tým sú chúlostivejšie. Pohlavie sa rozoznáva ťažko, samička má v období neresu na hlave menší nádor. Skalár je schopný mať 1000 ikier, avšak poter je veľmi malý a vyžaduje striktne prachovú živú potravu, čo môže byť problém. Skalár na rozmnoženie potrebuje tlak vody – vysoký vodný stĺpec, ale pokiaľ má všetko ostatné v dobrom stave, je schopný sa vytrieť aj v 8 litrových 20 cm vysokých nádržkách. To je však chovateľský extrém a netreba si z neho brať príklad. Skaláre, pokiaľ majú mladé, tak sa môžu istý čas starať o potomstvo, ak je vo forme ikier. Ak sa vyliahne plôdik, skalár takmer vždy podľahne a nakŕmi sa nimi – vlastným potomstvom. Preto sa v tejto dobe neodporúča, aby sa dospelce zdržiavali spolu so znáškou. Ikry kladú na pevný podklad, ktorým môže byť aj list rastliny, napr. list echinodoru. Používa sa aj napr. nerovný kúsok s odstrihnutej PET flaše.

Skalár je pokojná ryba, pri ktorej nie je dobre chovať príliš zvedavé ryby, ktoré rady ochutnávajú plutvy takýchto pokojnejších rýb. Nevhodná kombinácia je napr. s mrenkami štvorpruhými – Capotea tetrazona. Skaláre ak majú príležitosť, požierajú menšie ryby, napr. neónky, ale aj gupky. Ak žijú vedľa seba roky, je možné že si na seba zvykli a v tom prípade je možné, že skaláre nechajú tieto „malé ryby“ na pokoji. Samostatnou kapitolou je chov spoločne s terčovcami. Terčovce sú veľmi náročné ryby a náchylné na množstvo chorôb. Skaláre sú v tomto smere odolnejšie. Spoločný chov odporúčam len skúseným chovateľov. V zásade to nie je vylúčené, skaláre však musia byť dostatočne odčervené. Podobný druh skalára, ktorý sa veľmi ťažko drží pri živote ale dosahuje veľkostí, ktoré kedysi dosahoval aj P. scalare, je Pterophyllum altum. Existuje mnoho foriem skalárov, registrujem tieto: albino, amazonia, diamond, gold marbled veiltail, gold veltail, koi, leopard, marble, manacapuru, manacapuru red back.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Technika

Osvetlenie akvária

Hits: 26130

Svetlo je podstatnou abiotickou zložkou, ktorou sa musí akvarista v byte zapodievať. Za jeho výdatnej pomoci prebiehajú v akváriu biologické biochemické aj fyzikálne procesy. Keďže v miernom pásme, v ktorom sa nachádzam ja, a asi aj väčšina z vás, kde je dĺžka slnečného svitu od jesene do jari nedostatočná, zabezpečenie umelého osvetlenia je nevyhnutné. Samotné slnečné lúče sú síce primárnym zdrojom energie, avšak nie sú príliš žiaduce v akvaristike. Dôvodom je to, že lúče v prírode nedopadajú mimo hladiny. V umelých nádržiach však dopadajú na bočné steny, čo je často dôvodom rias na čelnom skle aj vo vode. Navyše vodné toky tečú v dolinách, a tie sú neraz zarezané v krajine, v skalách. Z geomorfologického hľadiska sa dá predpokladať, že vodný tok tečie v zvlnenom profile. To znamená, že slnečné lúče ťažšie prenikajú do vody v nich ako u nás v dome či byte. Voda v prírode je okrem toho často znečistená, alebo jednoducho zafarbená.. Aj preto odporúčam mať akvárium v tmavšej časti miestnosti, a svietiť počas dná radšej umelým svetlo. Je len samozrejmé, že slnečného svetla sa celému kompletu pravdepodobne aj tak dostane dosť. Ani rybám by sa asi nepáčilo neustále plávať v tme. Svoju úlohu má aj estetické a funkčné hľadisko, najmä pri pozorovaní života v akváriu. Ryby nedokážu príliš svetlo prijímať očami. Nie do takej miery ako cicavce, alebo hmyz. Je to možno zvláštne, ale evolučne nedosiahli taký stupňa vývoja, ako by sme si asi na prvý pohľad mysleli. Ryby prijímajú svetlo hlavne kožou, celým povrchom tela.

Pri nadbytku svetla v akváriu, vznikajú zelené riasy, pri nedostatku svetla, hnedé riasy. Kedysi sa používali v chovateľstve vôbec žiarovky. Už dávnejšie sa od toho upustilo. Je to vhodné napr. pre plazy do terária, kde tento skvelý vynález slúži skôr ako zdroj tepla, ako svetla. Nájdu prípadne uplatnenie pre rastlinné akvária ak akvarista nemá iný zdroj teplého svetla. Pretože rastliny preferujú skôr teplú zložku farebného spektra, ktorú poskytuje bežná žiarovka. Je to podobné ako u suchozemských rastlín. Chlorofyl je obsiahnutý aj vo vodných rastlinách, len riasy obsahujú iný typ chlorofylu. Suchozemské rastliny majú fotosyntetickú účinnosť iba 1 %, takže je to z ľudského pohľadu, mrhanie energie. Je to zapríčinené špecializáciou enzýmov, chlorofylu a širokopásmovosťou spektra prirodzeného svetla. Žiarovky odovzdávajú akvaristovi energiu tak, že 20 % sa transformuje na svetlo a 80 % na teplo. Tento stav nie je veľmi žiaduci. Akvarista potrebuje z osvetlenia získať svetlo, teplo je nadbytočné. Navyše zabezpečiť dostatočné žiarovkové osvetlenie pre napr. väčšiu nádrž môže byť problém. Problémom je aj to, že žiarovkové svetlo je bodové. Tieto nedostatky však nemajú žiarivky. Ich svetlo sa šíri rovnomernejšie a energiu odovzdáva zhruba v opačnom pomere ako žiarovka – 85% svetlo, 15% teplo. Existujú rôzne odporúčania, pre žiarovky odporúčam 1 – 2 W na 1 l objemu.

Pre žiarivkové trubice – na 1 dm2 plochy dna minimálne 1W, optimálne  1.5 – 2 W pri nádržiach do výšky 50 cm. Tí čo chcú pestovať rastliny môžu použiť ešte vyššie výkony, avšak potom hrozí vysoká koncentrácia rias. Samozrejme, že to nie je len o wattoch. Záleží na svetelnom toku, na tom akej kvality je dané svetlo, či poskytuje teplú bielu, studenú bielu, modré, červené svetlo, atď. Parametre by mali byť uvedené na trubiciach, odporúčam si to riadne pred kúpou preštudovať. Bežne sa používajú trubice, ktorých teplota farby je od 3500 – do 25000 Kelvinov. Pre rastlinné akvárium odporúčam teplejšie farby – pod 5000K. Pre bežného akvaristu 6500 K, pre morského akvaristu nad 9300 K. Použiteľnosť trubíc je často u špeciálnych akvaristických trubíc 0.5 – 0.75 roka. To je veľmi krátka doba. Po nej je dobré trubice vymeniť, ich účinnosť klesá až na 50%. Obyčajnejšie trubice, vydržia účinne oveľa dlhšie. Pri všetkých trubiciach, s ktorými som sa doteraz stretol, bola uvedená životnosť 8 000 – 10 000 hodín. Avšak špeciálne trubice nedosiahnu za 0.5 roka 10 000 svetelných hodín a ich výkonnosť pritom rapídne klesá. Iné trubice pri konci životnosti ešte stále majú 80 – 90 % účinnosť. Preferujem trubice Philips, Osram. V každom prípade je dobré mať poruke nejaké náhradné trubice.

Pre vyššiu životnosť trubíc je ideálne mať medzi vypínačom a štartérom predradník. Svetlo sa bude spínať naraz, a výrazne sa predĺži životnosť trubice. Ako alternatíva ku lineárnym žiarivkám – trubiciam je možné použiť aj kompaktné žiarivky. Tie sú napokon dnes už bežne dostupné v hypermarketoch. Ich účinnosť je samozrejme nižšia. Pre akvária vyššie ako 50 cm sa odporúčam tzv. HQI výbojky. Tie sú schopné účinnejšie presvietiť vyšší vodný stĺpec ako žiarivky. Pre to, aby naša nádrž prosperovala je ideálne mať pravidelné, resp. objektívne kontrolovateľné spínanie svetla. Je to lepšie riešenie ako sa spoliehať na ľudský faktor. Komplety s rastlinami by mali mať dostatok svetla počas dňa 12-14 hodín,. Predstava, že stačí poskytovať prosperujúcemu akváriu svetlo iba večer je mylná. Vodné rastliny sú skôr schopné prispôsobiť sa slabému zdroju osvetlenia ako jeho nedostatočnej dĺžke. Pre optimálne zabezpečenie pravidelnému svetelného režimu sú ideálne spínacie hodiny. Pravidelnosť režimu vplýva výrazne aj na aktivitu a celkové správanie rýb. Niektoré ryby dokonca začnú inak plávať. Je to známe napr. o neónkach. Ak im poskytneme bočné svetlo, ktoré nedopadá zvrchu, tak sa stane, že neónky začnú úplne mimovoľne plávať šikmo. Ako by sa im naklonila zem – snažia ja plávať kolmo na smer dopadajúcich lúčov. Napr. živorodky veľmi rýchlo „ožívajú“ po zasvietení po predchádzajúcej „tme“, cichlidám sa narúša biorytmus a oveľa dlhšie im trvá, než ich „presvedčím“ aby sa aspoň trochu rozplávali. Druhá strana mince je zase fakt, že pri tme nie sú také „slepé“. Napokon sami dobre vieme, že tma a svetlo vplýva výrazne aj na človeka. Problémom je, že spínacie hodiny trpia na vysokú indukčnú záťaž. Najpoužívanejšie žiarivkové trubice majú vysokú indukčnú záťaž, napriek relatívne nízkemu odberu prúdu. Preto odporúčam mechanické spínacie hodiny, alebo preverené digitálne. Mám skúsenosť, že digitálne spínacie hodiny sa často resetovali.

Use Facebook to Comment on this Post