2015, Časová línia, Krajina, Obce, Polia, Slovenská krajina, Slovenské obce, Zamagurie, Zamagurské obce

Plaveč

Hits: 162

Plaveč leží v nadmorskej výške 488 metrov nad morom na rozlohe 16.68 km2. Žije tu 1811 obyvateľov (Wikipedia). Historické názvy: Palowcha, Plauch, Plaucha, Plawecz, Plawec, Plaveč nad Popradom. Palocsa je maďarský názov (e.obce.sk). Najstaršia zmienka o obci je z roku 1269, obec však existovala už pred rokom 1100. Uhorský kráľ tu usadil vysunutú stráž Plavcov (Polovcov) na ochranu hraníc. Zrejme začiatkom 14. storočia sa tu usadilo noví obyvatelia podľa zákupného práva. V roku 1505 mesto dostalo trhové práva. V roku 1756 Plaveč vyhorela. V roku 1828 tu bolo postavených 130 domov. Od začiatkom 20. storočia tu existuje závod na výrobu syrov (plavec.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2015, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské obce, Zamagurie, Zamagurské obce

Osturňa – goralská obec na Zamagurí

Hits: 332

Osturňa je rázovitá goralská zamagurská obec, tiahne sa úzkou dolinou, ktorú obkolesujú hory. Patrí medzi najdlhšie obce Slovenska. Kataster obce patrí do ochranného pásma Pieninského národného parku. Osturňa leží vo výške 640 až 840 metrov nad morom. Na ploche 41,28 km2 tu žije 300 obyvateľov (Wikipedia). Názov obce je odvodený od slov znamenajúcich chrbát, roh. Historické názvy Osturne: Sidor, Kaprál, Homza, First, Mudrák, Petrula, Harabin, Gazdik (obec-osturna.sk).

Neďaleko sa nachádzajú dve prírodné rezervácie: Veľké Osturnianske jazero, Malé Jazerá a prírodná pamiatka Jazero (Wikipedia). Osturňa vznikla v roku 1313 (sorger.sk). Prví rusínski kolonisti sem prišli v roku 1313 (Wikipedia). Prvé osídľovanie prebiehalo v 13. a 14. storočí cez šoltýsov Doosídľovanie v 15. a 16. storočí prebiehalo na základe valašského práva (obec-osturna.sk). Vďaka tomu, že tu neprebehla kolektivizácia, zachovali sa tu typické terasovité políčka. Prevažná časť výstavy Osturne je od roku 1979 pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry (Wikipedia).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2012, 2014, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské obce, Zamagurie, Zamagurské obce

Červený Kláštor

Hits: 2875

Červený Kláštor leží na sútoku rieky Dunajec a potoka Lipník, je centrom cestovného ruchu v Zamagurí. Dejiny obce sú zviazané s kláštorom, ktorý v roku 1319 založil Kakaš Berzevici (cervenyklastor.sk). Jeho pomenovanie je aj Lechnický kláštor (Wikipedia.sk). Názov obce je odvodený od červenej krytiny na streche kláštora Jána, na návrh prvého priora. V rokoch 1329 až 1563 bol sídlom kartuziánov, v rokoch 1704 – 1782 kamaldulov. V rokoch 1956 – 1966 bol kláštor obnovený a sprístupnený verejnosti (cervenyklastor.sk)

V roku 1543 bol vyplienený kláštor na Kláštorisku v Slovenskom raji lúpežným rytierom Matejom Bašom. Mnísi sa presťahovali na čas do Červeného Kláštora, lenže ten vyplienili vojaci z hradu Dunajec (Nedecav roku 1545. Následkom toho mnísi opustili aj tento priestor. V roku 1563 bol kartuziánsky kláštor pri obci Lechnica zrušený. Kamalduli získali kláštor od nitrianskeho biskupa Ladislava Maťašovského. Prestavali ho v barokovom štýle (muzeumcervenyklastor.sk) a premenovali ho na Kláštor pustovníkov hory Troch korún. Kamalduli boli benediktíni, pomenovaní podľa materského kláštora v Camaldoli pri Arezze v Toskánsku (Wikipedia.sk). 

Vtedy vzniklo v kláštore významné literárno – prekladateľské a jazykovedné centrum. Výraznou osobnosťou bol páter Romuald Hadbavný, ktorý je považovaný za spoluautora prvého prekladu Písma svätého do západoslovenského jazyka v roku 1750, s presnou gramatickou a pravopisnou normou. Významným bol aj Slovník latinsko-slovenský (muzeumcervenyklastor.sk). V roku 1754 v Červenom Kláštore bola založená lekáreň, ktorá bola známa aj za hranicami Spiša, najmä za správcovstva frátra Cypriána v rokoch 1756 až 1775 (cervenyklastor.sk). Cyprián pestoval liečivé rastliny, zostavil rozsiahly herbár (cervenyklastor.sk), v roku 1766. Obsahuje 283 exemplárov, pri každom je názov latinský, nemecký, grécky, poľský a slovenský. Obsahuje poznatky o chorobách a o ich liečení (muzeumcervenyklastor.sk).

Cyprián, vlastným menom Franz Ignatz Jäschke sa narodil 28.7.1724 v Polkovciach v nemeckou Sliezsku (dnes v Poľsku). Bol všestranne vzdelaný, študoval vo Wroclawi, zaoberal sa medicínou, botanikou, farmáciou, alchýmiou, mechanikou a kozmológiou. Do Červeného Kláštora prišiel v roku 1756 a žil tu až do svojej smrti v roku 1775. Cyprián liečil odvarmi z bylín, tinktúrami, čajmi, vedel naprávať zlomeniny, púšťať žilou. Legenda o Cypriánovi hovorí o tom, že Cypriána lákal vesmír. Závidel orlovi ako sa vznáša do výšin. Zostrojil lietajúci stroj, na ktorom sa z Troch korún vzniesol poháňaný láskou ku švárnej pastierke. Anjel zazrel jeho obraz až na dne plesa Morské oko, kde ho bleskom zrazil na zem. Na tomto mieste vyrástla skala – veža a dodnes sa nazýva Mních (muzeumcervenyklastor.sk).

V obci sú kúpele Smerdžonka, zamerané na kožné choroby a choroby pohybového aparátu a neurologických chorôb. Na začiatku obce sa nachádza rybník na ploche 3 ha. Most (lávka) cez rieku, ktorý je v obci umožňuje prechod pre chodcov a cyklistov na poľskú časť Pienin, otvorená bola 12.8.2006 – je najdlhším (149.95 m) závesným mostom z lepeného dreva v Európe (cervenyklastor.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2015, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské obce, Zamagurie, Zamagurské obce

Bajerovce

Hits: 1544

Bajerovce ležia na severovýchode Levočských vrchov, v nadmorskej výške 665 metrov nad morom (bajerovce.sk). Ich rozloha je 16.11 km2 (wikipedia.org). V bývalom vojenskom obvode Javorina. V obci žije 296 obyvateľov. Zaujímavosťou je, že sa tu nachádza chrbát rozvodia. Z jednej strany chrbta smeruje potok a vlieva sa do Severného mora, z druhej strany do Čierneho mora (bajerovce.sk). Najstaršia písomná zmienka o obci je z roku 1274. Vtedy vlastnil obcec Bajorvagaš – veľký pán Tarczayovský. Je možné, že obec založili Nemci, ktorí vyrubovali lesy. Neskôr sa obyvatelia venovali roľníctvu, chovu dobytka a oviec. V roku 1787 v 68-ich domoch žilo 463 obyvateľov. Historické názvy obce: Bayervagasa, Bajerowcze, Bajorvágás, Bayorwagasa, Beyerhaw, Bayrocz,  Baiorocz,  Bayor. 12.9.1954 obec vyhorela, zničilo sa 80 dreveníc a 90 hospodárskych usadlostí (bajerovce.sk). V obci sa konáva folklórny festival Rusínov. Obec má prírodný amfiteáter (bajerovce.sk).

 

 

Use Facebook to Comment on this Post