2015, Časová línia, Krajina, Obce, Polia, Slovenská krajina, Slovenské obce, Zamagurie, Zamagurské obce

Plaveč

Hits: 217

Pla­več leží v nad­mor­skej výš­ke 488 met­rov nad morom na roz­lo­he 16.68 km2. Žije tu 1811 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). His­to­ric­ké náz­vy: Palo­wcha, Plauch, Plau­cha, Pla­wecz, Pla­wec, Pla­več nad Pop­ra­dom. Paloc­sa je maďar­ský názov (e.obce.sk). Naj­star­šia zmien­ka o obci je z roku 1269, obec však exis­to­va­la už pred rokom 1100. Uhor­ský kráľ tu usa­dil vysu­nu­tú stráž Plav­cov (Polo­vcov) na ochra­nu hra­níc. Zrej­me začiat­kom 14. sto­ro­čia sa tu usa­di­lo noví oby­va­te­lia pod­ľa zákup­né­ho prá­va. V roku 1505 mes­to dosta­lo trho­vé prá­va. V roku 1756 Pla­več vyho­re­la. V roku 1828 tu bolo posta­ve­ných 130 domov. Od začiat­kom 20. sto­ro­čia tu exis­tu­je závod na výro­bu syrov (pla​vec​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2015, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské obce, Zamagurie, Zamagurské obce

Osturňa – goralská obec na Zamagurí

Hits: 419

Ostur­ňa je rázo­vi­tá goral­ská zama­gur­ská obec, tiah­ne sa úzkou doli­nou, kto­rú obko­le­su­jú hory. Pat­rí medzi naj­dl­h­šie obce Slo­ven­ska. Kata­ster obce pat­rí do ochran­né­ho pás­ma Pie­nin­ské­ho národ­né­ho par­ku. Ostur­ňa leží vo výš­ke 640 až 840 met­rov nad morom. Na plo­che 41,28 km2 tu žije 300 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Názov obce je odvo­de­ný od slov zna­me­na­jú­cich chr­bát, roh. His­to­ric­ké náz­vy Ostur­ne: Sidor, Kap­rál, Hom­za, First, Mud­rák, Pet­ru­la, Hara­bin, Gaz­dik (obec​-ostur​na​.sk).

Neďa­le­ko sa nachá­dza­jú dve prí­rod­né rezer­vá­cie: Veľ­ké Ostur­nian­ske jaze­ro, Malé Jaze­rá a prí­rod­ná pamiat­ka Jaze­ro (Wiki­pe­dia). Ostur­ňa vznik­la v roku 1313 (sor​ger​.sk). Prví rusín­ski kolo­nis­ti sem priš­li v roku 1313 (Wiki­pe­dia). Prvé osíd­ľo­va­nie pre­bie­ha­lo v 13. a 14. sto­ro­čí cez šol­tý­sov Doosíd­ľo­va­nie v 15. a 16. sto­ro­čí pre­bie­ha­lo na zákla­de valaš­ské­ho prá­va (obec​-ostur​na​.sk). Vďa­ka tomu, že tu nepre­beh­la kolek­ti­vi­zá­cia, zacho­va­li sa tu typic­ké tera­so­vi­té políč­ka. Pre­važ­ná časť výsta­vy Ostur­ne je od roku 1979 pamiat­ko­vou rezer­vá­ci­ou ľudo­vej archi­tek­tú­ry (Wiki­pe­dia).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2012, 2014, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské obce, Zamagurie, Zamagurské obce

Červený Kláštor

Hits: 3047

Čer­ve­ný Kláš­tor leží na súto­ku rie­ky Duna­jec a poto­ka Lip­ník, je cen­trom ces­tov­né­ho ruchu v Zama­gu­rí. Deji­ny obce sú zvia­za­né s kláš­to­rom, kto­rý v roku 1319 zalo­žil Kakaš Ber­ze­vi­ci (cer​ve​nyk​las​tor​.sk). Jeho pome­no­va­nie je aj Lech­nic­ký kláš­tor (Wiki​pe​dia​.sk). Názov obce je odvo­de­ný od čer­ve­nej kry­ti­ny na stre­che kláš­to­ra Jána, na návrh prvé­ho pri­ora. V rokoch 1329 až 1563 bol síd­lom kar­tu­ziá­nov, v rokoch 1704 – 1782 kamal­du­lov. V rokoch 1956 – 1966 bol kláš­tor obno­ve­ný a sprí­stup­ne­ný verej­nos­ti (cer​ve​nyk​las​tor​.sk)

V roku 1543 bol vyplie­ne­ný kláš­tor na Kláš­to­ris­ku v Slo­ven­skom raji lúpež­ným rytie­rom Mate­jom Bašom. Mní­si sa pre­sťa­ho­va­li na čas do Čer­ve­né­ho Kláš­to­ra, len­že ten vyplie­ni­li voja­ci z hra­du Duna­jec (Nede­cav roku 1545. Násled­kom toho mní­si opus­ti­li aj ten­to pries­tor. V roku 1563 bol kar­tu­zián­sky kláš­tor pri obci Lech­ni­ca zru­še­ný. Kamal­du­li zís­ka­li kláš­tor od nit­rian­ske­ho bis­ku­pa Ladi­sla­va Maťa­šov­ské­ho. Pre­sta­va­li ho v baro­ko­vom štý­le (muze​um​cer​ve​nyk​las​tor​.sk) a pre­me­no­va­li ho na Kláš­tor pus­tov­ní­kov hory Troch korún. Kamal­du­li boli bene­dik­tí­ni, pome­no­va­ní pod­ľa mater­ské­ho kláš­to­ra v Camal­do­li pri Arez­ze v Tos­kán­sku (Wiki​pe​dia​.sk). 

Vte­dy vznik­lo v kláš­to­re význam­né lite­rár­no – pre­kla­da­teľ­ské a jazy­ko­ved­né cen­trum. Výraz­nou osob­nos­ťou bol páter Romu­ald Had­bav­ný, kto­rý je pova­žo­va­ný za spo­lu­au­to­ra prvé­ho pre­kla­du Pís­ma svä­té­ho do zápa­do­slo­ven­ské­ho jazy­ka v roku 1750, s pres­nou gra­ma­tic­kou a pra­vo­pis­nou nor­mou. Význam­ným bol aj Slov­ník latinsko-​slovenský (muze​um​cer​ve​nyk​las​tor​.sk). V roku 1754 v Čer­ve­nom Kláš­to­re bola zalo­že­ná leká­reň, kto­rá bola zná­ma aj za hra­ni­ca­mi Spi­ša, naj­mä za správ­cov­stva frát­ra Cyp­riá­na v rokoch 1756 až 1775 (cer​ve​nyk​las​tor​.sk). Cyp­rián pes­to­val lie­či­vé rast­li­ny, zosta­vil roz­siah­ly her­bár (cer​ve​nyk​las​tor​.sk), v roku 1766. Obsa­hu­je 283 exem­plá­rov, pri kaž­dom je názov latin­ský, nemec­ký, gréc­ky, poľ­ský a slo­ven­ský. Obsa­hu­je poznat­ky o cho­ro­bách a o ich lie­če­ní (muze​um​cer​ve​nyk​las​tor​.sk).

Cyp­rián, vlast­ným menom Franz Ignatz Jäsch­ke sa naro­dil 28.7.1724 v Pol­kov­ciach v nemec­kou Sliez­sku (dnes v Poľ­sku). Bol vše­stran­ne vzde­la­ný, štu­do­val vo Wroc­la­wi, zaobe­ral sa medi­cí­nou, bota­ni­kou, far­má­ci­ou, alchý­mi­ou, mecha­ni­kou a koz­mo­ló­gi­ou. Do Čer­ve­né­ho Kláš­to­ra pri­šiel v roku 1756 a žil tu až do svo­jej smr­ti v roku 1775. Cyp­rián lie­čil odvar­mi z bylín, tink­tú­ra­mi, čaj­mi, vedel naprá­vať zlo­me­ni­ny, púš­ťať žilou. Legen­da o Cyp­riá­no­vi hovo­rí o tom, že Cyp­riá­na lákal ves­mír. Závi­del orlo­vi ako sa vzná­ša do výšin. Zostro­jil lie­ta­jú­ci stroj, na kto­rom sa z Troch korún vznie­sol pohá­ňa­ný lás­kou ku švár­nej pas­tier­ke. Anjel zazrel jeho obraz až na dne ple­sa Mor­ské oko, kde ho bles­kom zra­zil na zem. Na tom­to mies­te vyrá­stla ska­la – veža a dodnes sa nazý­va Mních (muze​um​cer​ve​nyk​las​tor​.sk).

V obci sú kúpe­le Smer­džon­ka, zame­ra­né na kož­né cho­ro­by a cho­ro­by pohy­bo­vé­ho apa­rá­tu a neuro­lo­gic­kých cho­rôb. Na začiat­ku obce sa nachá­dza ryb­ník na plo­che 3 ha. Most (láv­ka) cez rie­ku, kto­rý je v obci umož­ňu­je pre­chod pre chod­cov a cyk­lis­tov na poľ­skú časť Pie­nin, otvo­re­ná bola 12.8.2006 – je naj­dl­h­ším (149.95 m) záves­ným mos­tom z lepe­né­ho dre­va v Euró­pe (cer​ve​nyk​las​tor​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2015, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské obce, Zamagurie, Zamagurské obce

Bajerovce

Hits: 1632

Baje­rov­ce ležia na seve­ro­vý­cho­de Levočs­kých vrchov, v nad­mor­skej výš­ke 665 met­rov nad morom (baje​rov​ce​.sk). Ich roz­lo­ha je 16.11 km2 (wiki​pe​dia​.org). V býva­lom vojen­skom obvo­de Javo­ri­na. V obci žije 296 oby­va­te­ľov. Zau­jí­ma­vos­ťou je, že sa tu nachá­dza chr­bát roz­vo­dia. Z jed­nej stra­ny chrb­ta sme­ru­je potok a vlie­va sa do Sever­né­ho mora, z dru­hej stra­ny do Čier­ne­ho mora (baje​rov​ce​.sk). Naj­star­šia písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1274. Vte­dy vlast­nil obcec Bajor­va­gaš – veľ­ký pán Tarc­za­y­ov­ský. Je mož­né, že obec zalo­ži­li Nemci, kto­rí vyru­bo­va­li lesy. Neskôr sa oby­va­te­lia veno­va­li roľ­níc­tvu, cho­vu dobyt­ka a oviec. V roku 1787 v 68-​ich domoch žilo 463 oby­va­te­ľov. His­to­ric­ké náz­vy obce: Bay­er­va­ga­sa, Baje­ro­wc­ze, Bajor­vá­gás, Bay­or­wa­ga­sa, Bey­er­haw, Bay­rocz, Bai­orocz, Bay­or. 12.9.1954 obec vyho­re­la, zni­či­lo sa 80 dre­ve­níc a 90 hos­po­dár­skych usad­los­tí (baje​rov​ce​.sk). V obci sa koná­va folk­lór­ny fes­ti­val Rusí­nov. Obec má prí­rod­ný amfi­te­áter (baje​rov​ce​.sk).

Use Facebook to Comment on this Post