2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2015, Časová línia, Devínské Karpaty, Krajina, Malé Karpaty, Príroda, Rastliny, Slovenská krajina

Sandberg – svedok minulosti, klenot súčasnosti

Hits: 6669

Sandberg je súčasťou Devínskej Kobyly. Mnohí Bratislavčania chodia často na Sandberg. Z Devínskej Novej Vsi je to naozaj na skok.

Sandberg je mladotreťohorná paleontologická lokalita európskeho významu. Bola odkrytá lomom na ťažbu piesku. Tvoria ho zvyšky treťohorného mora, ktoré sa rozprestieralo vo Viedenskej panve. Na jurské a spodnokriedové vápence spred 160 – 180 miliónov rokov, boli pri mohutnom zdvihnutí mora pre 14 – 16 miliónmi rokov, vodorovne uložené piesky s vložkami štrkopieskov, pieskovce a brekcie. V pieskovej stene sú viditeľné vodorovné lavice odolnejšieho pieskovca a litotamniového vápenca. Na svahoch a na úpätí sú mohutné balvany z pieskovca a litotamniového vápenca, ktoré tu ostali po poslednom komorovom odstrele. Našlo sa tu okolo 300 druhov skamenelín ulitníkov, lastúrnikov, ježoviek, hubiek, dierkavcov a väčších morských a suchozemských živočíchov. Najznámejšie sú nálezy zubov žralokov a kostnatých rýb, stavca veľryby, pozostatkov korytnačiek, opíc, tuleňa, nosorožca srstnatého, jaskynného medveďa a vtákov. V súčasnej flóre sú zastúpené viaceré ohrozené a chránené pieskomilné druhy ako napr. Peucedanum arenarium, Minuartia glaucina, Gypsophila paniculata (Informačná tabuľa). Vek najstarších geologických vrstiev je viac ako 100 miliónov rokov. V období treťohôr bol Sandberg striedavo morským dnom, útesom, či súčasťou pobrežného ostrovného systému (devinskakobyla.sk).  

Kedysi sa tu ťažil piesok, k prístavu na rieke Morava sa dopravoval nadzemnou lanovkou. V treťohorách, pred 14 – 16 miliónmi rokov sa na tomto území rozprestieralo more (panorama.sk). Ako už aj názov napovedá, Sandberg je tvorený pieskami, pieskovcami, litotamniovým, lumachelovými a piesčitými vápencami a brekciami a piesčitými ílovcami. Z geologického hľadiska sú tieto horniny usadené len krátku dobu, preto sú len málo spevnené. Aj vďaka tomu je Sandberg svetoznáma lokalita neogénnych skamenelín. Našlo sa tu viac ako 300 druhov skamenelých organizmov. Napr. lastúrniky, červy, hubky, ustrice, ulitníky, ježovky, machovky, dierkavce, žraloky, tulene, a samozrejme ryby. Našiel sa tu dokonca stavec veľryby Mesocetus hungaricus. Sandberg bol aj morským dnom 60 metrov hlbokého mora, aj plážou, útesom, či pevninou. Splavené sem boli hlavne zo severných svahov zvyšky organizmov príbuzné dnešným nosorožcom, antilopám, psovitým šelmám, mastodontov a deinoteriov. Významné sú nálezy fragmentov opice Pliopithecus antiguus a Sivapithecus darwini, ktoré sa pokladajú za predkov dnešných indických gibonov. Našli sa tu aj zuby Dryopiteka, ktorý sa zaraďuje ku predchodcom dnešných ľudoopov (devinska.sk). Morské organizmy, ktoré sa tu našli ako fosílie pochádzali spred 14 – 16 miliónov rokov sazp.sk). Našiel sa tu aj stavec chrbtice treťohornej veľryby, ktorý objavili deti Albína Brunovského (Vodička). Ohromujúci je nález takmer celého panciera korytnačky (panorama.sk).

Odkazy:

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2014, 2015, Časová línia, Krajina, Plesá, Príroda, Slovenská krajina, Tatry

Štrbské Pleso

Hits: 5636

Štrbské pleso je jednou z najznámejších lokalít Slovenska. Je skutočne krásne, napokon podľa fotografií nižšie so urobte názor sami. Tesne pred samotným Štrbským plesom sa nachádzajú Jazierka lásky. Zo Štrbského plesa je vidno podľa Informačnej tabule: Malý Kriváň, Kriváň, Sedielkovú kopu, Krátku vežu, Ostrú vežu, Furkotskú dolinu, Ostrú, Predné Solisko, Štrbskú vežičku, Štrbský štít, Mlynickú dolinu, Hlinskú vežu, Satan, Prednú Baštu, Malú Baštu, Patriu, Žabiu vežu, Žabí kôň, Mengusovskú dolinu, Kôpky, Český štít, Vysokú, Dračí štít, Ošarpance, Gánek, Zlomiskovú vežu, Rumanov štít, Zlobivú, Ostrvu, Tupú, Končistú, hrebeň Gerlachovského štítu.

Štrbské pleso, ležiace vo výške 1320 metrov nad morom, je jediné jazero vo Vysokých Tatrách, ktoré bolo rozšírené umelo. Pred zaplavením sa tu nachádzalo rašelinisko, tzv. Nakládske mozgrovisko, s malým jazierkom uprostred. Malo asi 40 metrov v priemere a jeho maximálna hĺbka bola 8 metrov. Nová podoba vznikla v roku 1900 popri výstavbe horela Móry, ktorý stál na mieste hotela Baník. Ku Nákladskemu mozgrovisku bol presmerovaný potok Štrbská Mlynica a zahradili dovtedajší odtok. Následkom toho stúpla voda o dva metre a zaliala takmer celé rašelinisko. V súčasnosti má Štrbské pleso 2,12 ha a dosahuje maximálnu hĺbku 10 metrov. Rašelinová vrstva sa po krátkom čase začala odlupovať od dna a stúpala ku hladine. Vytvárala ostrovčeky, ktoré sa zachovali dodnes. Spočiatku boli tieto ostrovčeky odstraňované a zaťažované kameňmi. Neskôr sa odstraňovali už len kusy rašeliny, ktoré doplavilo k výtoku. Plávajúca, často až štvormetrová vrstva rašeliny vytvára pod hladinou jedinečnú scenériu s množstvom previsov a dier. Vo vodách Štrbského plesa žije jediný stály obyvateľ – pstruh potočný (Informačná tabuľa).

Tatranská osada Štrbské pleso je administratívne mestskou časťou mesta Vysoké Tatry. Leží vo výške 1335 metrov nad morom. Má okolo 350 obyvateľov. V roku 1872 tu štrbský zemepán Jozef Szentiványi postavil zrubovú chatku a tým dal základ vzniku osady. Už v roku 1885 bol formujúcej sa osade priznaný charakter a vypracovaný štatút kúpeľov. V roku 1935 sa tu konali lyžiarske majstrovstvá sveta v severských disciplínach a potom aj v roku 1970, čo bolo impulzom pre búrlivú prestavbu, v ktorej pribudli hotely FIS, Panoráma a neskôr Patria. Vyrástol Športový areál FIS, bola obnovená medzičasom zrušená ozubnicová železnica. Vyrástol liečebný dom Helios. Osada sa stala najvýznamnejším a najnavštevovanejším centrom turizmu vo Vysokých Tatrách (vysoke-tatry.info).

Odkazy

 
Panorámy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2008, 2011, 2013, 2015, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské mestá

Devín – mestská časť Bratislavy

Hits: 3039

Devín leží pri sútoku riek Morava a Dunaj v nadmorskej výške 158 metrov nad morom. Na ploche 13.98 km2 tu žije 1382 obyvateľov. Maďarský názov pre Devín je Dévény, nemecký Theben. Nachádza sa tu zrúcanina hradu Devín, gotický kostol svätého Kríža – Panny Márie z druhej polovice 13. storočia a pomník padlým hrdinom I. a II. svetovej vojny (Wikipedia).

Najstaršie osídlenie v Devíne je známe z neolitu – príchod neolitických roľníkov 5 000 – 3 500 rokov pred n. l. V staršej dobe železnej je zrejme najvýznamnejším objavom nález obilnej jamy, v ktorej sa našla v klasoch pôvodne uložená v tom čase pestovaná pšenica dvojzrnná – Triticum dicoccum. V období mladšej doby železnej je územie späté s Keltami. V období 1. – 4. storočia bolo územie súčasťou opevňovacieho systému Limes Romanus, ako jedno z predhradí rímskeho Carnunta (sazp.sk). Koncom 1. storočia pred n. l.  sa tu usadzovali aj rímski obchodníci (Goláň et al.). Našli sa tu rímske mince (Richard Miške). V 1. storočí tu Rimania postavili strážnu stanicu, sídlila tu posádka légie z Carnunta. Po jej opustení v 4. storočí sa v nej usadili Slovania (Goláň et al.). Našli sa tu aj starogermánske urnové hroby (sazp.sk). Po Germánoch (najmä Markomanoch a Kvádoch) sa našiel staroveký chlieb. Podľa analýzy bol pšenično – ražný (hradiska.sk). Medzi prvé písomné zmienky o Devíne patri listina z roku 1237 pod názvom Villa Thebyn. Mestečko bolo poddané Devínskemu hradu. V roku 1568 získalo od cisára Maximiliána osamostatnenie a privilégia. V 16. storočí bolo významným trhovým miestom, existovali tu viaceré cechy: lodníkov, rybárov, hrnčiarov, obuvníkov a vinohradníkov. Prekvitalo pestovanie ovocia a zeleniny. V roku 1829 bola založená Dunajsko-paroplavebná spoločnosť. Devínu významne prospel v rokoch 1870 – 1890 Lafranconiho kameňolom, ktorý dodával kameň na reguláciu Dunaja. Vinice sa na území Devína spomínajú už v roku 1254, avšak Devín je známy ríbezľovým vínom, s výrobou ktorého začal v roku 1922 Alois Sonntag. Do konca druhej svetovej vojny tu žili Nemci, Maďari, Slováci, Židia aj Chorváti. Súčasťou Bratislavy je Devín od roku 1946 (devin.sk).

Literatúra

Goláň Karol, Kropilák Miroslav, Ratkoš Peter, Tibenský Ján, 1961: Československé dejiny, Redakcia M. Kropilák. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Osveta, 384 p, 40. Rozklad patriarchálneho rodového zriadenia 4, p. 21.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2009, 2012, 2015, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Slovenská krajina

Modrová horáreň

Hits: 2211

Modrová horáreň je chatová oblasť obce Modrová. Nachádza sa asi 1.5 km od obce. Nachádza sa tu okrem chát aj známejšie rekreačné zariadenie, ktoré má momentálne názov Senior Modrová. Predtým to bol Horec a dávnejšie Dumas. Dolina sa nazýva Dolina Kalište, je súčasťou Považského Inovca. Lokalitu veľmi dobre poznám.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post