2006-2010, 2009, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Neživé, TOP

Architektúra

Hits: 8355

Archi­tek­tú­ra je ume­nie a ved­ná dis­cip­lí­na zame­ra­ná na návrh a kon­štruk­ciu budov, štruk­túr a pries­to­rov, kto­ré slú­žia ľuďom. Táto oblasť sa venu­je tvor­be a plá­no­va­niu pro­stre­dia, kto­ré ovplyv­ňu­je spô­sob, akým ľudia žijú, pra­cu­jú, a inte­ra­gu­jú so svo­jím oko­lím. Archi­tek­tú­ra sa sústre­ďu­je na dosia­hnu­tie rov­no­vá­hy medzi funkč­ný­mi požia­dav­ka­mi a este­tic­ký­mi kva­li­ta­mi. To zna­me­ná, že budo­vy by mali byť nie­len prak­tic­ké a efek­tív­ne, ale aj vizu­ál­ne prí­jem­né a har­mo­nic­ké. Rôz­ne kul­tú­ry, his­tó­rie a obdo­bia pri­nies­li množ­stvo archi­tek­to­nic­kých štý­lov a dizaj­nov. Od kla­sic­kých a his­to­ric­kých štý­lov po moder­né a expe­ri­men­tál­ne prí­stu­py, archi­tek­ti majú k dis­po­zí­cii rôz­ne este­tic­ké možnosti.

V súčas­nej dobe je stá­le dôle­ži­tej­šie zva­žo­vať envi­ron­men­tál­nu udr­ža­teľ­nosť. Archi­tek­ti sa sna­žia vytvá­rať budo­vy, kto­ré sú ener­ge­tic­ky efek­tív­ne, využí­va­jú obno­vi­teľ­né zdro­je a mini­ma­li­zu­jú envi­ron­men­tál­ny vplyv. Výber vhod­ných mate­riá­lov a metód kon­štruk­cie je kľú­čo­vým aspek­tom archi­tek­to­nic­ké­ho pro­ce­su. To ovplyv­ňu­je nie­len vzhľad budo­vy, ale aj jej trvác­nosť a schop­nosť plniť svo­je úče­ly. Archi­tek­tú­ra nie je obme­dze­ná len na samot­né budo­vy, zahŕňa aj orga­ni­zá­ciu pries­to­ru a vzťa­hy medzi budo­va­mi v mest­skom ale­bo kme­ňo­vom pro­stre­dí. Urba­niz­mus sa zaobe­rá plá­no­va­ním a roz­vo­jom sídiel a miest. S ras­tú­cim tech­no­lo­gic­kým pokro­kom sa archi­tek­ti stá­le viac spo­lie­ha­jú na digi­tál­ne nástro­je, 3D mode­lo­va­nie a inte­li­gent­né sys­té­my pre návrh a sprá­vu budov. Archi­tek­tú­ra zohrá­va kľú­čo­vú úlo­hu v podo­be našich mest­ských kra­jín a pris­pie­va k spo­lo­čen­ské­mu, kul­túr­ne­mu a eko­no­mic­ké­mu kon­tex­tu. Je to ume­nie, kto­ré ovplyv­ňu­je, ako vní­ma­me a vzá­jom­ne inte­ra­gu­je­me s naším prostredím.


Archi­tec­tu­re is an art and a scien­ti­fic dis­cip­li­ne focu­sed on the design and cons­truc­ti­on of buil­dings, struc­tu­res, and spa­ces that ser­ve peop­le. This field is dedi­ca­ted to cre­a­ting and plan­ning envi­ron­ments that influ­en­ce the way peop­le live, work, and inte­ract with the­ir sur­roun­dings. Archi­tec­tu­re aims to achie­ve a balan­ce bet­we­en func­ti­onal requ­ire­ments and aest­he­tic quali­ties, mea­ning that buil­dings should be not only prac­ti­cal and effi­cient but also visu­al­ly ple­a­sing and har­mo­ni­ous. Vari­ous cul­tu­res, his­to­ries, and eras have brought forth a mul­ti­tu­de of archi­tec­tu­ral sty­les and designs. From clas­si­cal and his­to­ri­cal sty­les to modern and expe­ri­men­tal app­ro­aches, archi­tects have a diver­se ran­ge of aest­he­tic possibilities.

In con­tem­po­ra­ry times, con­si­de­ring envi­ron­men­tal sus­tai­na­bi­li­ty is inc­re­a­sin­gly impor­tant. Archi­tects stri­ve to cre­a­te buil­dings that are energy-​efficient, uti­li­ze rene­wab­le resour­ces, and mini­mi­ze envi­ron­men­tal impact. The selec­ti­on of suitab­le mate­rials and cons­truc­ti­on met­hods is a cru­cial aspect of the archi­tec­tu­ral pro­cess, influ­en­cing not only the appe­a­ran­ce but also the dura­bi­li­ty and func­ti­ona­li­ty of the buil­ding. Archi­tec­tu­re extends bey­ond indi­vi­du­al struc­tu­res; it inc­lu­des the orga­ni­za­ti­on of spa­ce and rela­ti­ons­hips bet­we­en buil­dings in urban or rural envi­ron­ments. Urban plan­ning deals with the plan­ning and deve­lop­ment of sett­le­ments and cities. With the advan­ce­ment of tech­no­lo­gy, archi­tects inc­re­a­sin­gly rely on digi­tal tools, 3D mode­ling, and intel­li­gent sys­tems for the design and mana­ge­ment of buil­dings. Archi­tec­tu­re pla­ys a cru­cial role in sha­ping our urban lands­ca­pes and con­tri­bu­tes to the social, cul­tu­ral, and eco­no­mic con­text. It is an art that influ­en­ces how we per­ce­i­ve and inte­ract with our environment.


Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2015, Biotopy, Časová línia, Krajina, Kysuce, Príroda, Skaly, Slovenská krajina

Megonky – kamenné gule v Milošovej

Hits: 1356

V 80-​tych rokoch sa v kame­ňo­lo­me po odstre­le hor­ni­ny obja­vi­li pra­vi­del­né okrúh­le gule s prie­me­rom 10260 cm. Uni­kát­ny prí­rod­ný úkaz, v roku 2003 bolo nále­zis­ko v Milo­šo­vej, vyhlá­se­né za prí­rod­ný úkaz (regi​on​ky​su​ce​.sk). Naj­väč­šia guľa má prie­mer 2.6 met­ra. Odtlač­ky po vypad­nu­tých guliach naz­na­ču­jú, že tie naj­väč­šie mali prie­mer až 5 met­rov (Ľuboš Vodič­ka). V pries­to­re medzi Klo­ko­čo­vom – Milo­šo­vou a hre­be­ňom Moravsko-​sliezskych Bes­kýd sa nachá­dza úzky pruh pies­kov­cov s nápad­nou guľo­vi­tou odluč­nos­ťou. Kamen­né gule sa nachá­dza­jú aj na iných mies­tach (Fran­ti­šek Beleš).

Prí­rod­ný útvar kamen­né gule sa dá nájsť na rôz­nych mies­tach na sve­te. Obvyk­le sú vytvo­re­né prí­rod­ný­mi sila­mi a eró­zi­ou. Eró­zi­ou sa postup­ne odstra­ňu­jú mäk­šie čas­ti hor­nín a vytvá­ra­jú guľo­vi­té tva­ry. Gule tvo­rí aj daž­ďo­vá voda, kto­rá pre­ni­ká do pórov v hor­ni­nách, spô­so­bu­je odlu­po­va­nie a odde­ľo­va­nie. V anglič­ti­ne sa ten­to typ prí­rod­né­ho útva­ru nazý­va Racet­rack Playa”.


In the 1980s, after the blas­ting of the rock in the quar­ry, regu­lar round balls with dia­me­ters ran­ging from 10 to 260 cm were dis­co­ve­red. This uni­que natu­ral phe­no­me­non, dis­co­ve­red in Milo­šo­vá, was dec­la­red a natu­ral won­der in 2003 (regi​on​ky​su​ce​.sk). The lar­gest ball has a dia­me­ter of 2.6 meters. Imprints left by fal­len balls sug­gest that the lar­gest ones had dia­me­ters of up to 5 meters (Ľuboš Vodič­ka). In the area bet­we­en Klo­ko­čov – Milo­šo­vá and the Moravian-​Silesian Bes­kids rid­ge, the­re is a nar­row strip of sand­sto­ne with remar­kab­le sphe­ri­cal sepa­ra­ti­on. Sto­ne balls can also be found in other loca­ti­ons (Fran­ti­šek Beleš).

The natu­ral for­ma­ti­on of sto­ne balls can be found in vari­ous pla­ces around the world. They are typi­cal­ly for­med by natu­ral for­ces and ero­si­on. Ero­si­on gra­du­al­ly remo­ves sof­ter parts of the rocks, cre­a­ting sphe­ri­cal sha­pes. Rain­wa­ter also con­tri­bu­tes to the for­ma­ti­on of the­se balls by penet­ra­ting into the pores of the rocks, cau­sing fla­king and sepa­ra­ti­on. In English, this type of natu­ral for­ma­ti­on is cal­led Racet­rack Playa”.


W latach 80. po wybu­chu skał w kamie­ni­oło­mie odkry­to regu­lar­ne, okrągłe kule o śred­ni­cach od 10 do 260 cm. Ten uni­kal­ny zja­wis­ko przy­rod­nic­ze, odkry­te w Milo­šo­vej, zosta­ło uzna­ne za cud natu­ry w 2003 roku (regi​on​ky​su​ce​.sk). Naj­wi­ęks­za kula ma śred­ni­cę 2,6 met­ra. Odcis­ki po upa­dłych kulach suge­ru­ją, że naj­wi­ęks­ze mia­ły śred­ni­cę do 5 met­rów (Ľuboš Vodič­ka). W przes­tr­ze­ni między Klo­ko­čo­vem – Milo­šo­vą a grz­bie­tem Bes­ki­dów Morawsko-​Śląskich znaj­du­je się wąs­ki pas pias­ko­wca z wyra­źną kulis­tą sepa­rac­ją. Kamien­ne kule można zna­le­źć również w innych miejs­cach (Fran­ti­šek Beleš).

Natu­ral­ne for­mac­je kamie­ni kul można zna­le­źć w różnych miejs­cach na świe­cie. Zazwyc­zaj są one for­mo­wa­ne przez siły natu­ry i eroz­ję. Eroz­ja stop­ni­owo usu­wa mięk­kie części skał, twor­ząc kulis­te ksz­ta­łty. Do for­mo­wa­nia kul przyc­zy­nia się również deszc­zo­wa woda, któ­ra wni­ka do porów skał, powo­du­jąc ich łuszc­ze­nie się i oddzie­la­nie. W języ­ku angiel­skim ten rodzaj for­mac­ji natu­ral­nej nazy­wa­ny jest Racet­rack Playa”.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2014, 2016, 2016-2020, Biotopy, Časová línia, Les, Príroda, TOP

Les

Hits: 3720

Lesy sú mies­tom, kde sa stre­tá­va prí­ro­da v celej svo­jej roz­ma­ni­tos­ti, kde sa strie­da­jú roč­né obdo­bia a pre­ja­vu­je sa bohat­stvo fló­ry a fau­ny. Les je mies­tom, kde sa cíti­te súčas­ťou prí­ro­dy a kde nachá­dza­te pokoj a oddych. Les je kom­plex­ný eko­sys­tém, je to spo­lo­čen­stvo rast­lín, živo­čí­chov, mik­ro­or­ga­niz­mov a iných orga­niz­mov, kto­ré spo­lu tvo­ria vzá­jom­ne pre­po­je­ný eko­sys­tém. Lesy majú veľ­ký význam nie­len z envi­ron­men­tál­ne­ho hľa­dis­ka, ale aj z hľa­dis­ka ľud­skej kul­tú­ry a hos­po­dár­stva. Stro­my okrem iné­ho posky­tu­jú potra­vu a úkryt pre mno­hé živo­čí­chy a tiež regu­lu­jú mik­ro­kli­ma­tic­ké pod­mien­ky v lese. Rast­li­ny samoz­rej­me pro­du­ku­jú orga­nic­kú hmo­tu a kys­lík vďa­ka fotosyntéze.

Les je domo­vom mno­hých živo­čí­chov, vrá­ta­ne cicav­cov, vtá­kov, pla­zov, oboj­ži­vel­ní­kov, hmy­zu a iných bez­sta­vov­cov. Tie­to živo­čí­chy sa pris­pô­so­bi­li rôz­nym aspek­tom les­né­ho pro­stre­dia a zohrá­va­jú dôle­ži­tú úlo­hu v eko­sys­té­me lesa. Nie­kto­ré z nich sú dôle­ži­té pre roz­klad orga­nic­ké­ho mate­riá­lu a recyk­lá­ciu živín, iné zase slú­žia ako potra­va pre vyš­šie vrstvy potrav­né­ho reťaz­ca. Lesy majú aj hos­po­dár­sky význam. Posky­tu­jú drev­nú hmo­tu, kto­rá sa pou­ží­va na výro­bu nábyt­ku, sta­veb­né­ho mate­riá­lu a pali­vo­vé­ho dre­va. Lesy sú dôle­ži­tým rekre­ač­ným a kul­túr­nym pries­to­rom pre ľudí, kde sa môžu rela­xo­vať, cvi­čiť šport, turis­ti­ka a spoz­ná­vať prí­ro­du. Lesy sú však dôle­ži­té pre zacho­va­nie bio­di­ver­zi­ty, udr­žia­va­nie kva­li­ty pôdy a vody a regu­lá­ciu klí­my. Je dôle­ži­té si uve­do­miť, že lesy sú zra­ni­teľ­ným eko­sys­té­mom, kto­rý je ohro­ze­ný rôz­ny­mi ľud­ský­mi akti­vi­ta­mi, ako sú nad­mer­ná ťaž­ba dre­va, odles­ňo­va­nie, poľ­no­hos­po­dár­ska expan­zia a zne­čis­ťo­va­nie ovzdu­šia a pôdy. Pre­to je dôle­ži­té chrá­niť a udr­žia­vať les­né eko­sys­té­my pre budú­ce generácie.

Foto­gra­fie lesa môžu zachy­tiť túto atmo­sfé­ru a pre­niesť ju divá­kom. Kaž­dá foto­gra­fia lesa je jedi­neč­ná, pre­to­že kaž­dý les má svo­je vlast­né čaro a jedi­neč­né rysy. Pri foto­gra­fo­va­ní lesa je dôle­ži­té hrať si s osvet­le­ním a zor­ný­mi uhla­mi, aby ste zachy­ti­li rôz­ne aspek­ty jeho krá­sy. Ran­né svet­lo môže vytvo­riť nád­her­né fareb­né odtie­ne a zvlášt­ne kon­tras­ty, zatiaľ čo zápa­dy sln­ka môžu stvár­niť les v roman­tic­kom až tajom­nom svet­le. Foto­gra­fie lesa môžu byť nie­len krás­ne, ale aj sil­né a emo­ci­onál­ne. Môžu vzbu­diť pocit úcty k prí­ro­de. Jed­ným zo spô­so­bov, ako zachy­tiť krá­su lesa, je foto­gra­fo­va­nie detai­lov. Môže­te zame­rať svoj objek­tív na tex­tú­ru kôry stro­mov, fareb­né lís­tie ale­bo kvit­nú­ce rast­li­ny na lesoch. Tie­to detail­né zábe­ry môžu pri­niesť divá­ko­vi hlb­ší pohľad do vnút­ra lesa a jeho živo­ta. Ďal­ším spô­so­bom, ako zachy­tiť krá­su lesa, je foto­gra­fo­va­nie jeho širo­kej pano­rá­my. Môže­te sa pokú­siť zachy­tiť celú roz­lo­hu lesa a jeho oko­li­té kra­ji­ny. Tie­to pano­ra­ma­tic­ké zábe­ry môžu pri­niesť pocit hĺb­ky a roz­sa­hu lesa a umož­niť divá­kom cítiť sa, ako­by boli súčas­ťou toh­to úžas­né­ho prostredia.


Forests are pla­ces whe­re natu­re meets in all its diver­si­ty, whe­re sea­sons chan­ge, and the rich­ness of flo­ra and fau­na is disp­la­y­ed. The forest is whe­re you feel part of natu­re and find pea­ce and rela­xa­ti­on. Forests are com­plex eco­sys­tems, com­mu­ni­ties of plants, ani­mals, mic­ro­or­ga­nisms, and other orga­nisms that toget­her form an inter­con­nec­ted eco­sys­tem. Forests are of gre­at impor­tan­ce not only from an envi­ron­men­tal per­spec­ti­ve but also from a cul­tu­ral and eco­no­mic perspective.

Tre­es, among other things, pro­vi­de food and shel­ter for many ani­mals and also regu­la­te mic­roc­li­ma­tic con­di­ti­ons in the forest. Plants, of cour­se, pro­du­ce orga­nic mat­ter and oxy­gen through pho­to­synt­he­sis. Forests are home to many ani­mals, inc­lu­ding mam­mals, birds, repti­les, amp­hi­bians, insects, and other inver­teb­ra­tes. The­se ani­mals have adap­ted to vari­ous aspects of the forest envi­ron­ment and play an impor­tant role in the forest eco­sys­tem. Some of them are impor­tant for decom­po­sing orga­nic mat­ter and recyc­ling nut­rients, whi­le others ser­ve as food for hig­her levels of the food chain.

Forests also have eco­no­mic sig­ni­fi­can­ce. They pro­vi­de tim­ber used in fur­ni­tu­re pro­duc­ti­on, cons­truc­ti­on mate­rials, and fire­wo­od. Forests are an impor­tant rec­re­a­ti­onal and cul­tu­ral spa­ce for peop­le, whe­re they can relax, enga­ge in sports, hiking, and explo­re natu­re. Howe­ver, forests are impor­tant for pre­ser­ving bio­di­ver­si­ty, main­tai­ning soil and water quali­ty, and regu­la­ting the climate.

It is impor­tant to rea­li­ze that forests are vul­ne­rab­le eco­sys­tems thre­a­te­ned by vari­ous human acti­vi­ties such as exces­si­ve log­ging, defo­re­sta­ti­on, agri­cul­tu­ral expan­si­on, and air and soil pol­lu­ti­on. The­re­fo­re, it is impor­tant to pro­tect and main­tain forest eco­sys­tems for futu­re generations.

Forest pho­tog­rap­hy can cap­tu­re this atmo­sp­he­re and con­vey it to vie­wers. Each forest pho­tog­raph is uni­que becau­se each forest has its own charm and uni­que fea­tu­res. When pho­tog­rap­hing a forest, it is impor­tant to play with ligh­ting and angles to cap­tu­re dif­fe­rent aspects of its beau­ty. Mor­ning light can cre­a­te beau­ti­ful color sha­des and pecu­liar con­trasts, whi­le sun­sets can depict the forest in roman­tic or mys­te­ri­ous light. Forest pho­tog­raphs can be not only beau­ti­ful but also power­ful and emo­ti­onal. They can evo­ke a sen­se of reve­ren­ce for nature.

One way to cap­tu­re the beau­ty of the forest is to pho­tog­raph details. You can focus your lens on the tex­tu­re of tree bark, color­ful lea­ves, or blo­oming plants in the forest. The­se detai­led shots can pro­vi­de vie­wers with a dee­per look into the inte­ri­or of the forest and its life. Anot­her way to cap­tu­re the beau­ty of the forest is to pho­tog­raph its wide pano­ra­ma. You can try to cap­tu­re the enti­re expan­se of the forest and its sur­roun­ding lands­ca­pes. The­se pano­ra­mic shots can bring a sen­se of depth and sco­pe to the forest and allow vie­wers to feel like they are part of this ama­zing environment.


Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Biotopy, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Obce, Považské, Príroda, Skaly, Slovenská krajina, Slovenské

Poluvsie

Hits: 1340

Poluv­sie je mest­ská časť Rajec­kých Tep­líc, nachá­dza sa 3 km od cen­tra mes­ta. Leží na súto­ku Raj­čian­ky a Poluv­sian­ske­ho a Strán­ske­ho poto­ka v nad­mor­skej výš­ke 425 met­rov nad morom. Nachá­dza sa tu Poluv­sian­ska skal­ná ihla, Slneč­né ska­ly a národ­ná prí­rod­ná rezer­vá­cia Kozol. Poluv­sian­ska skal­ná ihla je za prí­rod­nú pamiat­ku vyhlá­se­ná od roku 1965. Je domi­nant­ným skal­ným útva­rom, kto­rý sa pôso­be­ním eróz­nej čin­nos­ti odde­lil od mater­skej ska­ly. Vyso­ká je asi 15 met­rov (Infor­mač­ná tabuľa).

Na plo­che 6.94 km2 v Poluv­sí žije 590 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka o Poluv­sí je z roku 1483 (poluv​sie​.estran​ky​.sk). Úze­mie Poluv­sia je spo­mí­na­né pri kolo­ni­zá­cii Rajec­kej doli­ny pan­stvom Lie­tav­ské­ho hra­du oko­lo 14. sto­ro­čia (Wiki­pe­dia). Názov Polwsy” zrej­me zna­me­ná, že obec bola oko­lo roku 1688 roz­de­le­ná na dve čas­ti. Iné his­to­ric­ké náz­vy: Palos­nya, Paloš­ňa, nemec­ké pome­no­va­nie je Hal­bes­dorf (poluv​sie​.estran​ky​.sk). V kata­stri obce sa nachá­dza 15 met­rov vyso­ký chrá­ne­ný prí­rod­ný výtvor – Poluv­sian­ska skal­ná ihla. Od Slneč­ných skál ho odde­li­li eróz­ne pro­ce­sy (Wiki­pe­dia). Je prí­rod­nou pamiat­kou, je tvo­re­ná dolo­mi­tom (envi​ro​por​tal​.sk). Zná­mym rodá­kov z Poluv­sia je Jozef Gab­čík (Wiki­pe­dia).


Poluv­sie is a dis­trict of Rajec­ké Tep­li­ce, loca­ted 3 km from the city cen­ter. It lies at the con­flu­en­ce of the Raj­čian­ka and Poluv­sian­sky and Strán­sky stre­ams at an alti­tu­de of 425 meters abo­ve sea level. The area is home to the Poluv­sian­ska Rock Need­le, Sun Rocks, and the Kozol Nati­onal Natu­re Reser­ve. The Poluv­sian­ska Rock Need­le has been dec­la­red a natu­ral monu­ment sin­ce 1965. It is a domi­nant rock for­ma­ti­on that has sepa­ra­ted from the parent rock due to ero­si­on. It stands app­ro­xi­ma­te­ly 15 meters tall (Infor­ma­ti­on board).

In the 6.94 km² area of Poluv­sie, the­re are 590 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). The first writ­ten men­ti­on of Poluv­sie dates back to 1483 (poluv​sie​.estran​ky​.sk). The ter­ri­to­ry of Poluv­sie is men­ti­oned in the colo­ni­za­ti­on of the Rajec­ká Val­ley by the Lie­ta­va Cast­le esta­te around the 14th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia). The name Polwsy” like­ly indi­ca­tes that the vil­la­ge was divi­ded into two parts around 1688. Other his­to­ri­cal names inc­lu­de Palos­nya, Paloš­ňa, and the Ger­man name Hal­bes­dorf (poluv​sie​.estran​ky​.sk). Wit­hin the vil­la­ge­’s ter­ri­to­ry is a 15-​meter-​high pro­tec­ted natu­ral for­ma­ti­on cal­led the Poluv­sian­ska Rock Need­le. It has been sepa­ra­ted from the Sun Rocks by ero­si­ve pro­ces­ses (Wiki­pe­dia). It is a natu­ral monu­ment for­med of dolo­mi­te (envi​ro​por​tal​.sk). One notab­le nati­ve of Poluv­sie is Jozef Gab­čík (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, 2015, Časová línia, Krajina, Orava, Polia, Slovenská krajina, Typ krajiny

Vaňovka

Hits: 3107

Vaňov­ka je v súčas­ťou obce Hruš­tín (ora​va​-lip​tov​.sk). Do roku 1972 bola samos­tat­nou obcou (Anna Glu­cho­vá). Leží v nad­mor­skej výš­ke 703 met­rov nad morom. Bola zalo­že­ná po valas­kom prá­ve oko­lo roku 1600. Oby­va­te­lia sa zaobe­ra­li poľ­no­hos­po­dár­stvom a cho­vom dobyt­ka. V roku 1785 tu žilo 227 oby­va­te­ľov (ora​va​-lip​tov​.sk).


Vaňov­ka is part of the muni­ci­pa­li­ty of Hruš­tín (ora​va​-lip​tov​.sk). Until 1972, it was an inde­pen­dent vil­la­ge (Anna Glu­cho­vá). It is situ­ated at an alti­tu­de of 703 meters abo­ve sea level. It was foun­ded after the Wal­la­chian law around the year 1600. The inha­bi­tants were enga­ged in agri­cul­tu­re and lives­tock far­ming. In 1785, the­re were 227 inha­bi­tants living here (ora​va​-lip​tov​.sk).


Vaňov­ka jest częścią gmi­ny Hruš­tín (ora​va​-lip​tov​.sk). Do roku 1972 była samo­dziel­ną wsią (Anna Glu­cho­vá). Poło­żo­na jest na wyso­ko­ści 703 met­rów nad pozi­omem mor­za. Zosta­ła zało­żo­na po pra­wie wołos­kim oko­ło roku 1600. Miesz­ka­ńcy zaj­mo­wa­li się rol­nict­wem i hodo­wlą bydła. W 1785 roku miesz­ka­ło tu 227 miesz­ka­ńców (ora​va​-lip​tov​.sk).


Use Facebook to Comment on this Post