2008, 2009, 2010, 2011, 2012, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Ľudská príroda, Organizmy, Pasienky, Príroda, Slovenská krajina, Typ krajiny, Živočíchy

Zoofarma Nový Zéland na Modrovej

Hits: 8984

Zoofar­ma Mod­ro­vá /​ Nový Zéland je far­ma exten­zív­ne­ho cho­vu rôz­nych dru­hov exo­tic­kých zvie­rat z celé­ho sve­ta, vlast­ne zo všet­kých do úva­hy pri­chá­dza­jú­cich kon­ti­nen­tov. V lese je maor­ská osa­da. A v prvom rade si náv­štev­ní­ci môžu pozrieť zvie­ra­tá. Je to oje­di­ne­lá agro­tu­ris­tic­ká atrak­cia, kto­rá sto­jí za náv­šte­vu. Nachá­dza sa v Považ­skom Inov­ci, neďa­le­ko od obce Mod­ro­vá sme­rom na Sta­rú Leho­tu. Pri ces­te sa nachá­dza­jú znač­ky ako Nový Zéland, Pozor klo­ka­ny. Geo­gra­fic­ky jed­not­li­vé čas­ti far­my pred­sta­vu­jú Tas­ma­no­vo more, Aus­trá­liu, sever­ný a juž­ný ostrov Nové­ho Zélan­du, Cookov prie­liv. Navy­še zvie­ra­tá repre­zen­tu­jú všet­ky kon­ti­nen­ty sve­ta, v kto­rých sa cho­va­jú hos­po­dár­ske zvie­ra­tá: ovce Rom­ney zastu­pu­jú Nový Zéland, klo­ka­ny Aus­trá­liu, búr­ske capy Afri­ku, lamy Juž­nú Ame­ri­ku, bizó­ny Sever­nú Ame­ri­ku, škót­sky hor­ský doby­tok Euró­pu a ťavy Áziu (zoo​-far​ma​.sk). Maji­teľ far­my, Dr. Miloš Minár, mal v roku 2009 cez leto anga­žo­va­ných Maorov z Nové­ho Zélan­du, kto­rí cez víken­dy mali vystú­pe­nia. Okrem toho zabez­pe­čo­val pred časom pre náv­štev­ní­kov lie­ta­nie na heli­kop­té­re, samoz­rej­me s pilo­tom :-). Časom pri­bu­dol stá­nok, kde sa dá tro­chu občerstviť, napr. aj ovčím syrom. Pod­ľa zoofar​ma​.sk je počas víken­dov ponú­ka­né tra­dič­né maor­ské jed­lo han­gi, kto­ré pozos­tá­va z čer­ve­ných zemia­kov kuma­rou, jah­ňa­cie­ho, prí­pad­ne iné­ho mäsa a zele­ni­ny. Otvo­re­né je cez víken­dy a sviat­ky od 10-​ej do 18-​ej, vstup­né pre dospe­lé­ho je 3.5 €. Iné ter­mí­ny sa dajú dohod­núť (zoo​-far​ma​.sk). Roč­ne nav­ští­vi Zoofar­mu viac ako 40 000 náv­štev­ní­kov (údaj v z roku 2010). Maori pred odcho­dom na Slo­ven­sku mali pod­mien­ku, chce­li aby bol nablíz­ku kato­líc­ky kos­tol. Nábož­né spe­vy počer­ných zagu­ľa­te­ných pro­ti­nož­cov a tem­pe­ra­men­tnej­šie pre­cí­te­nie vie­ry plni­li kos­tol. Odra­zu cho­di­lo aj šty­ri­krát viac ľudí (Bla­žej, Štrauch).


Zoofar­ma Mod­ro­vá /​New Zea­land is a farm spe­cia­li­zing in exten­si­ve bre­e­ding of vari­ous exo­tic ani­mals from around the world, repre­sen­ting all con­ti­nents. In the forest, the­re is a Maori sett­le­ment, and visi­tors can explo­re the ani­mals pri­ma­ri­ly. It is a uni­que agro­tou­rism att­rac­ti­on well worth a visit. Loca­ted in Považ­ský Ino­vec, near the vil­la­ge of Mod­ro­vá towards Sta­rá Leho­tá. Along the road, you­’ll find signs like New Zea­land, Watch out for kan­ga­ro­os. Geog­rap­hi­cal­ly, dif­fe­rent parts of the farm repre­sent the Tas­man Sea, Aus­tra­lia, the North and South Islands of New Zea­land, Cook Strait. Addi­ti­onal­ly, the ani­mals repre­sent all con­ti­nents whe­re farm ani­mals are rai­sed: Rom­ney she­ep repre­sent New Zea­land, kan­ga­ro­os Aus­tra­lia, Boer goats Afri­ca, lla­mas South Ame­ri­ca, bison North Ame­ri­ca, Scot­tish High­land catt­le Euro­pe, and catt­le Asia (zoo​-far​ma​.sk). The farm owner, Dr. Miloš Minár, enga­ged Maori from New Zea­land during the sum­mer of 2009, who had per­for­man­ces on wee­kends. In addi­ti­on, he used to pro­vi­de heli­cop­ter flights for visi­tors, of cour­se, with a pilot :-). Over time, a stall was added whe­re visi­tors can ref­resh them­sel­ves, for exam­ple, with she­ep che­e­se. Accor­ding to zoofar​ma​.sk, tra­di­ti­onal Maori food han­gi is offe­red during wee­kends, con­sis­ting of red pota­to­es, kuma­ra, lamb, or other meat, and vege­tab­les. It is open on wee­kends and holi­da­ys from 10 am to 6 pm, and the entran­ce fee for adults is €3.5. Other dates can be arran­ged (zoo​-far​ma​.sk). Zoofar­ma is visi­ted by over 40,000 visi­tors annu­al­ly (data from 2010). Befo­re lea­ving for Slo­va­kia, the Maori had a con­di­ti­on; they wan­ted a Cat­ho­lic church near­by. Reli­gi­ous songs of dark-​skinned anti­po­de­ans and a more pas­si­ona­te expres­si­on of faith fil­led the church. Sud­den­ly, four times more peop­le atten­ded (Bla­žej, Štrauch).


Zoofar­ma Mod­ro­vá /​Te Whe­nua Kara­re­he o Mod­ro­vá /​Aote­a­roa he whe­nua wha­ka­ru­ru­hau mo ngā momo kara­re­he wha­ka­ra­ru­ru­hau i te ao wha­nui, i run­ga i te wha­ka­a­ro ki ngā whe­nua katoa. Kei roto i te nga­he­re he kāin­ga Māo­ri. Ā, ka wha­ka­ki­te­hia e te manu­hi­ri nga kara­re­he i te mōhi­ohio tuata­hi. He wha­ka­ra­ru­ru­hau whai mana tēnei, he wha­ka­whi­whi whai­hua ki te hae­re. Kei te wha­ka­ra­ru­ru­hau i Považ­ský Ino­vec, kei te tata atu i te taone o Mod­ro­vá ki te ara ki Sta­rú Leho­tu. I te ara, ka kitea he tohu pēnei i a Aote­a­roa, Kati ki a koe, ka kitea he otin­ga. Kei te wha­ka­a­tu ake ngā wāhi o roto o te wha­ka­ra­ru­ru­hau i te Moana o Te Tas­man, Ahi­te­re­i­ria, te Mou­te­re Matua me te Mou­te­re Ton­ga o Aote­a­roa, te Nuku o Cook. Aha­koa ēta­hi atu, ko nga kara­re­he ka wha­ka­ra­ru­ru­hau i nga motu katoa o te ao, e wha­ka­ra­ru­ru­hia ana nga kara­re­he wha­ka­ra­ru­ru­hau: he hipi Rom­ney mo Aote­a­roa, he kākāri­ki mo Ahi­te­re­i­ria, he kape Pora­ka mo Ahi­ri­ka, he rāma mo Ame­ri­ka Ton­ga, he pipi ma Amerika-​ki-​te-​raki, he kara­re­he ma i Āwhe­ri­ka, he Kau­ka­ra­ra­ra­hu no Eora­pa, me ngā kau­ka­ra­ra­hu no Āhia (zoo​-far​ma​.sk). Ko Dr. Miloš Minár te kai­wha­ka­ha­e­re o te wha­ka­ra­ru­ru­hau, i muri i te rau­ma­ti o te tau 2009, ka wha­ka­ma­na­hia a Māo­ri mai i Aote­a­roa, e wha­ka­ma­hia ana i nga rau­ma­ti ki te wha­ka­pu­ta i nga wha­ka­a­tu­ran­ga i nga wha­ka­tūma­ta­ka­ta­ka. Aha­koa tenei, kua wha­ka­ra­ru­hia tenei wha­ka­ti­pu­ran­ga i te wa o mua, ka wha­ka­whi­ti­whi­ti i te kain­ga, a, ko te ka wha­ka­pau kaha, ko te kitea i nga wha­ka­we­hi kaha, kua whi­whi i te waka wha­ka­ra­ru­ru­hau. I run­ga i te wha­ka­a­ro a zoofar​ma​.sk, ka wha­ka­ra­to­hia i te wai­ka­pu i nga rau­ma­ti te kai tino Māo­ri, e wha­ka­pau kaha ana i te kuma­ra whe­ro, te kūma­ra, te kau o Aote­a­roa, te kape Pora­ka, te tīrae rā me te hua wha­ka­tūwhe­ra. He wha­ka­tu­whe­ra i nga rā o te rau­ma­ti me nga rā wha­ka­tūwhe­ra i te wa o te rā, ka utua te utu ki te tan­ga­ta nui, he 3.5 €. Ka wha­ka­ma­hia nga rā e wha­ka­ra­ru­hia ana (zoo​-far​ma​.sk). Kei te wha­ka­ra­ru­ru­hau a Zoofar­mu ki te iwi kaore i te rima tekau mano nga manu­hi­ri ia tau (momo mōhi­ohio i te tau 2010). I mua i te hae­ren­ga ki Aote­a­roa, ko te whi­whi a nga Maori he inoi, he hia­hia ki te whi­whi wha­re kara­kia Kato­ri­ka ki te tata atu. Ko nga waia­ta wha­ka­pau i te wehi a nga ran­ga­ti­ra, me te wha­ka­pau kaha ake i te wha­ka­po­no i wha­ka­kī i te wha­re kara­kia. I te tuata­hi, ka whai wahi ano nga tan­ga­ta (Bla­žej, Štrauch).


Odka­zy:

Use Facebook to Comment on this Post

2015, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Tatry

Obec obrov – stredoveká osada Šoldov

Hits: 365

Šol­dov je zanik­nu­tá stre­do­ve­ká osa­da z 13. sto­ro­čia v kata­strál­nom úze­mí obce Štr­ba (Wiki­pe­dia). V nad­mor­skej výš­ke 910 met­rov nad morom, vo východ­nom cípe Lip­tov­skej kot­li­ny, asi 2 km seve­ro­zá­pad­ne od obce, 500 met­rov sever­ne od sta­rej hrad­skej ces­ty Štr­baVažec. 200 met­rov odtiaľ na sever je diaľ­ni­ca. Are­ál je obko­le­se­ný opev­ňo­va­cí­mi dvo­j­itý­mi val­mi a prie­ko­pa­mi (Infor­mač­ná tabuľa).

Z obdo­bia rokov oko­lo roku 960 sa zacho­va­li sprá­vy o misij­nej sta­ni­ci v obci Šol­dov. Zni­če­ná bola mon­gol­mi v roku 1241. Našli sa tu kos­try ľudí vyso­kých oko­lo 200 cm, čo bolo v tom čase veľ­mi zried­ka­vé (Wiki­pe­dia). Tra­dí­cia hovo­rí, že Šol­do­va­nia boli stat­ní, veľ­kí a vyso­kí ľudia, tak­mer obri (sme​.sk). V lite­ra­tú­re sa uvá­dza kon­com 19. sto­ro­čia ako zanik­nu­té opát­stvo Cholt­ské. V tom­to obdo­bí prav­de­po­dob­ne exis­to­va­li ešte zvyš­ky nadzá­kla­do­vých murív cir­kev­nej stav­by. Skú­mal sa kos­tol s pra­vouh­lým pre­by­té­ri­om, vežou a cin­to­rí­nom. Nie­kto­rí his­to­ri­ci tu situ­ova­li zatiaľ nedo­lo­že­né bene­dik­tín­ske opát­stvo. Arche­olo­gic­ký výskum tu obja­vil množsv­to zau­jí­ma­vých nále­zov, napr. kamen­ný román­sky kríž, vyso­ký 87 cm, dato­va­ný do doby roku 1000. Geora­dar v roku 2013 iden­ti­fi­ko­val okrem iné­ho roz­siah­lu dedi­nu (Infor­mač­ná tabuľa).


Šol­dov is a defunct medie­val sett­le­ment from the 13th cen­tu­ry in the cadas­tral area of the vil­la­ge of Štr­ba (Wiki­pe­dia). Loca­ted at an alti­tu­de of 910 meters abo­ve sea level, in the eas­tern cor­ner of the Lip­tov Basin, about 2 km nort­hwest of the vil­la­ge, 500 meters north of the old town road Štr­ba – Važec. From the­re, the hig­hway is 200 meters to the north. The area is sur­roun­ded by doub­le defen­si­ve ram­parts and dit­ches (Infor­ma­ti­on Board).

From the peri­od around 960, reports about a mis­si­ona­ry sta­ti­on in the vil­la­ge of Šol­dov have been pre­ser­ved. It was des­tro­y­ed by the Mon­gols in 1241. Human ske­le­tons mea­su­ring around 200 cm tall were found here, which was very rare at that time (Wiki­pe­dia). Tra­di­ti­on has it that the peop­le of Šol­dov were stur­dy, lar­ge, and tall, almost giants (sme​.sk). In lite­ra­tu­re, it is men­ti­oned at the end of the 19th cen­tu­ry as the extinct abbey of Cholt, during which peri­od rem­nants of the supers­truc­tu­re walls of the church buil­ding like­ly still exis­ted. The church with a rec­tan­gu­lar pre­sby­te­ry, a tower, and a ceme­te­ry was exa­mi­ned. Some his­to­rians pla­ced an undo­cu­men­ted Bene­dic­ti­ne abbey here. Archa­e­olo­gi­cal rese­arch has dis­co­ve­red a varie­ty of inte­res­ting finds here, such as a sto­ne Roma­ne­sque cross, 87 cm tall, dating back to around the year 1000. Ground-​penetrating radar in 2013 iden­ti­fied, among other things, an exten­si­ve vil­la­ge (Infor­ma­ti­on Board).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2014, Časová línia, Dokumenty, Horné Považie, Krajina, Neživé, Obce, Považské dokumenty, Považské obce, Slovenská krajina, Slovenské dokumenty, Slovenské obce, Stavebné dokumenty, Typ krajiny

Čičmany – obec ľudovej architektúry

Hits: 1989

Čič­ma­ny sú náro­do­pis­nou loka­li­tou cha­rak­te­ris­tic­kou sta­ro­by­lý­mi kroj­mi, maľo­va­ný­mi dre­ve­ni­ca­mi a svoj­ráz­nym folk­lór­nym pre­ja­vom. Nachá­dza sa v Čič­man­skej kot­li­ne pod vrchom Strá­žo­vec, neďa­le­ko od pra­me­ňa rie­ky Raj­čian­ka. Vznik obce je opra­de­ný rôz­ny­mi teória­mi, kto­ré hovo­ria o nemec­kom, bul­har­skom aj rumun­skom pôvo­de. Prav­de­po­dob­ne však Čič­ma­ny boli osíd­le­né na zákla­de valaš­ské­ho prá­va. Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1272 (obec​cic​ma​ny​.sk). His­to­ric­ké náz­vy: Czicz­man, Chych­man, Chich­man, Cžicž­ma­ny, Csics­mán, Csics­má­ny. V roku 1598 tu bolo 43 domov, v roku 1784 126 domov a 1275 oby­va­te­ľov (e‑obce.sk). 

V roku 1977 bola dol­ná časť obce vyhlá­se­ná za pamiat­ko­vú rezer­vá­ciu ľudo­vej archi­tek­tú­ry. Miest­ne ľudo­vé kro­je obsa­hu­jú výšiv­ky s geomet­ric­kou orna­men­ti­kou. Na plo­che 25.61 km2 tu žije 129 oby­va­te­ľov. Obec leží v nad­mor­skej výš­ke 655 met­rov nad morom. V minu­los­ti sa oby­va­te­lia Čič­mian zaobe­ra­li poľ­no­hos­po­dár­stvom, cho­vom oviec, pre­da­jom bryn­dze a výro­bou papúč. Názov obce má indo­európ­sky základ, kto­rý pre­šiel do sta­ros­lo­vien­či­ny a zna­me­ná usad­losť vo vrchoch – Vrcho­va­ny”. Požia­re v rokoch 1907, 19211945 zni­či­li vzác­ne zru­bo­vé stav­by, zme­ni­li cel­ko­vý vzhľad obce a spô­so­bi­li ústup výstav­by tra­dič­ných dre­ve­níc v pros­pech muro­va­ných domov. Archi­tek­tú­ra obce Čič­ma­ny pri­po­mí­na i dnes per­ní­ko­vé dom­če­ky a to hlav­ne pre geomet­ric­kú orna­men­tál­nu výzdo­bu von­kaj­ších stien domov, kto­rá sa zača­la pou­ží­vať asi pred 200 rok­mi. Miest­ny ľudo­vý odev je zho­to­ve­ný z bie­le­ho plát­na. Veľ­ký podiel na hod­no­te a popu­la­ri­te čič­mian­ske­ho kro­ja má výšiv­ka, kto­rá vyni­ká svo­jou tech­nic­kou doko­na­los­ťou, boha­tos­ťou motí­vov a orna­men­tál­nou a fareb­nou kom­po­zí­ci­ou. Prá­ve z cha­rak­te­ru orna­men­tál­nej výzdo­by i čer­ve­né­ho vlne­né­ho tka­né­ho pásu, kto­rý je súčas­ťou žen­ské­ho ode­vu, sa pred­po­kla­dá bal­kán­sky pôvod Čič­mian. Sta­ro­by­lý ráz, kto­rý si čič­mian­sky kroj zacho­val dodnes, ako aj ľudo­vý odev oko­li­tých dedín (Zlie­chov, Čavoj, Valas­ká Belá), poslú­žil etno­gra­fom ako model pre rekon­štruk­ciu sta­ros­lo­vien­ske­ho ode­vu (Wiki­pe­dia).

Ľudo­vá archi­tek­tú­ra v Čič­ma­noch púta­la záu­jem verej­nos­ti už od kon­ca 19. sto­ro­čia. Archi­tekt Dušan Jur­ko­vič ini­ci­oval v roku 1985 pre­zen­to­va­nie čič­mian­ske­ho poscho­do­vé­ho domu na Náro­do­pis­nej výsta­ve čes­ko­slo­ven­skejPra­he. Záu­jem púta­li naj­mä výzdo­bou von­kaj­ších stien. Na tma­vý pod­klad ste­ny domu sa bie­lym váp­nom maľo­va­li jed­no­du­ché geomet­ric­ké vzo­ry. V 19. sto­ro­čí bola už maľ­ba roz­vi­nu­tá vo for­me zdo­be­nia čas­tí oko­lo okien, dve­rí, spod­ných trá­mov, výzdo­ba bola sústre­de­ná oko­lo kon­štrukč­ných prv­kov. Súťaž o najk­raj­šie vyma­ľo­va­ný dom spô­so­bi­la návrat ku tra­dič­nej von­kaj­šej orna­men­tál­nej výzdo­be po via­ce­rých požia­roch a výstav­bách. Výzdo­ba sa obo­ha­ti­la o nové prv­ky pre­vza­té z čič­mian­skej výšiv­ky (Infor­mač­ná tabuľa).


Čič­ma­ny is a folk­lo­re site cha­rac­te­ri­zed by ancient cos­tu­mes, pain­ted wooden hou­ses, and dis­tinc­ti­ve folk expres­si­on. It is loca­ted in the Čič­man­ska kot­li­na below the Strá­žo­vec peak, near the sour­ce of the Raj­čian­ka River. The ori­gin of the vil­la­ge is sur­roun­ded by vari­ous the­ories, which men­ti­on Ger­man, Bul­ga­rian, and Roma­nian ori­gins. Howe­ver, Čič­ma­ny was like­ly sett­led based on Wal­la­chian law. The first writ­ten men­ti­on dates back to 1272 (obec​cic​ma​ny​.sk). His­to­ri­cal names inc­lu­de Czicz­man, Chych­man, Chich­man, Cžicž­ma­ny, Csics­mán, Csics­má­ny. In 1598, the­re were 43 hou­ses, and in 1784, 126 hou­ses and 1275 inha­bi­tants (e‑obce.sk).

In 1977, the lower part of the vil­la­ge was dec­la­red a cul­tu­ral reser­ve of folk archi­tec­tu­re. Local folk cos­tu­mes fea­tu­re embro­ide­ry with geomet­ric orna­men­ta­ti­on. The area covers 25.61 km², with 129 inha­bi­tants. The vil­la­ge is loca­ted at an alti­tu­de of 655 meters abo­ve sea level. In the past, the resi­dents of Čič­ma­ny were enga­ged in agri­cul­tu­re, she­ep far­ming, sel­ling bryn­dza che­e­se, and making slip­pers. The name of the vil­la­ge has an Indo-​European ori­gin, which pas­sed into Old Slo­ve­ne and means sett­le­ment in the moun­tains – Vrcho­va­ny.” Fires in 1907, 1921, and 1945 des­tro­y­ed valu­ab­le log buil­dings, chan­ged the ove­rall appe­a­ran­ce of the vil­la­ge, and led to a dec­li­ne in the cons­truc­ti­on of tra­di­ti­onal wooden hou­ses in favor of brick ones. The archi­tec­tu­re of Čič­ma­ny resem­bles gin­gerb­re­ad hou­ses to this day, main­ly due to the geomet­ric orna­men­tal deco­ra­ti­on on the outer walls of hou­ses, which began to be used about 200 years ago. Local folk clot­hing is made of whi­te can­vas. A sig­ni­fi­cant part of the value and popu­la­ri­ty of the Čič­ma­ny cos­tu­me is the embro­ide­ry, which stands out for its tech­ni­cal per­fec­ti­on, rich­ness of motifs, and orna­men­tal and color com­po­si­ti­on. The Bal­kan ori­gin of Čič­ma­ny is assu­med from the cha­rac­ter of the orna­men­tal deco­ra­ti­on and the red woolen woven belt, which is part of the wome­n’s cos­tu­me. The ancient cha­rac­ter pre­ser­ved by the Čič­ma­ny cos­tu­me to this day, as well as the folk cos­tu­mes of sur­roun­ding vil­la­ges (Zlie­chov, Čavoj, Valas­ká Belá), ser­ved eth­nog­rap­hers as a model for the recons­truc­ti­on of Old Sla­vic clot­hing (Wiki­pe­dia).

Folk archi­tec­tu­re in Čič­ma­ny has att­rac­ted pub­lic inte­rest sin­ce the late 19th cen­tu­ry. Archi­tect Dušan Jur­ko­vič ini­tia­ted the pre­sen­ta­ti­on of the Čič­ma­ny two-​story hou­se at the Eth­nog­rap­hic Exhi­bi­ti­on of Cze­cho­slo­va­kia in Pra­gue in 1985. The exter­nal wall deco­ra­ti­on att­rac­ted par­ti­cu­lar inte­rest. Sim­ple geomet­ric pat­terns were pain­ted with whi­te lime on the dark backg­round of the hou­se wall. By the 19th cen­tu­ry, pain­ting had alre­a­dy evol­ved to deco­ra­te parts around win­do­ws, doors, lower beams, and deco­ra­ti­on focu­sed around struc­tu­ral ele­ments. A com­pe­ti­ti­on for the most beau­ti­ful­ly pain­ted hou­se led to a return to tra­di­ti­onal exte­ri­or orna­men­tal deco­ra­ti­on after seve­ral fires and cons­truc­ti­ons. The deco­ra­ti­on was enri­ched with new ele­ments bor­ro­wed from Čič­ma­ny embro­ide­ry (Infor­ma­ti­on board).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2012, 2013, 2014, Biotopy, Časová línia, Európske mestá, Krajina, Mestá, Mestá, Mokrade, Organizmy, Príroda, Rakúske mestá, Rakúsko, Rieky, Skaly, Stromy, Typ krajiny, Zahraničie

Hainburg an der Donau

Hits: 4796

Kra­ji­na pri Hain­bur­gu, o kto­rú som sa ja pre­dov­šet­kým zau­jí­mal, pat­rí do uni­kát­ne­ho európ­ske­ho národ­né­ho par­ku Donau-​Auen. Nachá­dza sa vlast­ne medzi veľ­ký­mi mes­ta­mi Bra­ti­sla­vaVie­deň. Hain­burg an der Donau je malé mes­teč­ko, neďa­le­ko od Bra­ti­sla­vy. Nad obcou sú dva kop­ce: Brauns­berg Sch­loss­berg. Na Sch­loss­ber­gu je hrad Hain­burg.

Na plo­che 25 km2 žije nece­lých 6 tisíc oby­va­te­ľov (ces​to​va​nie​.biz). Hrad Sch­loss­berg na kop­ci posta­vil z pôvod­ných star­ších hra­dieb cisár Hen­rich III. v roku 1050 (ces​to​va​nie​.biz). V roku 1108 sa maji­teľ­mi hra­du sta­li Baben­ber­gov­ci (Wiki­pe­dia). V dru­hej polo­vi­ci 12. sto­ro­čia sa o jeho rekon­štruk­ciu zaslú­žil Richard Levie Srd­ce. V 13. sto­ro­čí čes­ký panov­ník Pře­mysl Ota­kar. V roku 1252 sa stá­va majet­kom Habs­bur­gov­cov. O roku 1629 hrad spra­vu­je mes­to, avšak začí­na pust­núť (ces​to​va​nie​.biz). V roku 1683 vyplie­ni­li mes­to Tur­ci. Zahy­nu­lo 8000 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Vte­dy sa poda­ri­lo utiecť pre nimi Tho­ma­so­vi Hayd­no­vi – otco­vi hudob­né­ho skla­da­te­ľa Joze­fa Hayd­na. V roku 1789 sem cisár Jozef II. pre­sťa­ho­val spra­co­va­teľ­skú továr­nič­ku taba­ku, kto­rá si dlhé desať­ro­čia drža­la veľ­mi význam­ný hos­po­dár­sky význam v mes­te (ces​to​va​nie​.biz). V mes­te sa nachá­dza jed­na z naj­za­cho­va­lej­ších stre­do­ve­kých mest­ských brán v Euró­pe – Wie­ner­tor (Vie­den­ská brá­na) a Unger­tor – Maďar­ská brá­na (ces​to​va​nie​.biz) (Uhor­ská brá­na) (Wiki­pe­dia). K mes­tu pat­ria aj ruiny hra­du Hei­men­burg (Röt­hels­te­in), kto­rý sa nachá­dza nece­lé 2 km od mes­ta (ces​to​va​nie​.biz), pri Duna­ji, pod Brauns­ber­gom. V júni sa tu kaž­dý rok kona­jú stre­do­ve­ké trhy a v lete hrad­né sláv­nos­ti (Wiki­pe­dia).


The lands­ca­pe near Hain­burg, which I was par­ti­cu­lar­ly inte­res­ted in, belo­ngs to the uni­que Euro­pe­an nati­onal park Donau-​Auen. It is actu­al­ly loca­ted bet­we­en the major cities of Bra­ti­sla­va and Vien­na. Hain­burg an der Donau is a small town near Bra­ti­sla­va. Abo­ve the town are two hills: Brauns­berg and Sch­loss­berg. On Sch­loss­berg hill stands Hain­burg Castle.

On an area of 25 km² live just under 6,000 inha­bi­tants (ces​to​va​nie​.biz). Empe­ror Hen­ry III built Sch­loss­berg Cast­le on the hill from the ori­gi­nal older walls in 1050 (ces​to​va​nie​.biz). In 1108, the cast­le beca­me owned by the Baben­berg fami­ly (Wiki­pe­dia). In the second half of the 12th cen­tu­ry, its recons­truc­ti­on was over­se­en by Richard the Lion­he­art. In the 13th cen­tu­ry, it was owned by the Czech ruler Pře­mysl Ota­kar. In 1252, it beca­me the pro­per­ty of the Habs­bur­gs. Around 1629, the city began to dete­ri­ora­te (ces​to​va​nie​.biz). In 1683, the city was plun­de­red by the Turks. 8000 inha­bi­tants peris­hed (Wiki­pe­dia). It was then that Tho­mas Haydn, the fat­her of the com­po­ser Joseph Haydn, mana­ged to esca­pe. In 1789, Empe­ror Joseph II relo­ca­ted a tobac­co pro­ces­sing fac­to­ry here, which held sig­ni­fi­cant eco­no­mic impor­tan­ce in the city for deca­des (ces​to​va​nie​.biz). The city is home to one of the best-​preserved medie­val city gates in Euro­pe – Wie­ner­tor (Vien­na Gate) and Unger­tor – Hun­ga­rian Gate (ces​to​va​nie​.biz) (Hun­ga­rian Gate) (Wiki­pe­dia). The ruins of Hei­men­burg Cast­le (Röt­hels­te­in), loca­ted less than 2 km from the city (ces​to​va​nie​.biz), near the Danu­be, below Brauns­berg. Eve­ry June, medie­val mar­kets are held here, and in sum­mer, cast­le fes­ti­vi­ties take pla­ce (Wiki­pe­dia).


Die Lands­chaft in der Nähe von Hain­burg, die mich beson­ders inte­res­sier­te, gehört zum ein­zi­gar­ti­gen euro­pä­is­chen Nati­onal­park Donau-​Auen. Es befin­det sich tat­säch­lich zwis­chen den gro­ßen Städ­ten Bra­ti­sla­va und Wien. Hain­burg an der Donau ist eine kle­i­ne Stadt in der Nähe von Bra­ti­sla­va. Über der Stadt lie­gen zwei Hügel: Brauns­berg und Sch­loss­berg. Auf dem Sch­loss­berg steht das Sch­loss Hainburg.

Auf einer Flä­che von 25 km² leben knapp 6.000 Ein­woh­ner (ces​to​va​nie​.biz). Kai­ser Hein­rich III. errich­te­te 1050 das Schlossberg-​Schloss auf dem Hügel aus den urs­prün­gli­chen älte­ren Mau­ern (ces​to​va​nie​.biz). Im Jahr 1108 wur­de das Sch­loss Eigen­tum der Baben­ber­ger (Wiki­pe­dia). In der zwe­i­ten Hälf­te des 12. Jahr­hun­derts wur­de sei­ne Rekons­truk­ti­on von Richard Löwen­herz über­wacht. Im 13. Jahr­hun­dert gehör­te es dem böh­mis­chen Herrs­cher Pře­mysl Otto­kar. Im Jahr 1252 ging es in den Besitz der Habs­bur­ger über. Um 1629 begann die Stadt zu ver­fal­len (ces​to​va​nie​.biz). Im Jahr 1683 wur­de die Stadt von den Tür­ken gep­lün­dert. 8000 Ein­woh­ner kamen ums Leben (Wiki­pe­dia). Zu die­ser Zeit gelang es Tho­mas Haydn, dem Vater des Kom­po­nis­ten Joseph Haydn, zu ent­kom­men. Im Jahr 1789 ver­leg­te Kai­ser Joseph II. eine Tabak­ve­rar­be­i­tungs­fab­rik hier­her, die jahr­zehn­te­lang eine bede­uten­de wirts­chaft­li­che Bede­utung für die Stadt hat­te (ces​to​va​nie​.biz). Die Stadt beher­bergt eines der am bes­ten erhal­te­nen mit­te­lal­ter­li­chen Stadt­to­re Euro­pas – das Wie­ner­tor (Wie­ner Tor) und das Unger­tor – das Unga­ris­che Tor (ces​to​va​nie​.biz) (Unga­ris­ches Tor) (Wiki­pe­dia). Die Ruinen der Burg Hei­men­burg (Röt­hels­te­in), die sich weni­ger als 2 km von der Stadt ent­fernt befin­den (ces​to​va​nie​.biz), in der Nähe der Donau, unter­halb des Brauns­ber­gs. Jeden Juni fin­den hier mit­te­lal­ter­li­che Mär­kte statt, und im Som­mer fin­den Burg­fest­lich­ke­i­ten statt (Wiki­pe­dia).


Odka­zy



Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2013, 2014, Časová línia, Hrady, Krajina, Neživé, Rakúsko, Stavby, Typ krajiny, Zahraničie

Hrad Schlossberg

Hits: 2716

Hrad Sch­loss­berg sa týči nad Hain­bur­gom.

Kopec nad mes­tom, na kto­rom je hrad posta­ve­ný leží vo výš­ke 291 met­rov nad morom. Hrad tu zača­li budo­vať v roku 1050. Síd­lo sa neskôr dosta­lo do rúk Baben­ber­gov­com. V roku 1152 pre­šlo do vlast­níc­tva Pře­mys­la Ota­ka­ra II.. Od roku 1278 ho vys­trie­da­li Habs­bur­gov­ci (Hara­tí­ko­vá). V 16. sto­ro­čí tu súdi­li bosor­ky (kira​-black​rain​.blog​.cz). V roku 1683 hrad vyplie­ni­li a vypá­li­li Tur­ci (Hara­tí­ko­vá).


Hrad Sch­loss­berg towers abo­ve Hainburg.

The hill abo­ve the town, on which the cast­le is situ­ated, rises to an ele­va­ti­on of 291 meters abo­ve sea level. Cons­truc­ti­on of the cast­le began in 1050. The resi­den­ce later came into the hands of the Baben­ber­gs. In 1152, it pas­sed into the owners­hip of Pře­mysl Ota­kar II. From 1278 onward, it was suc­ce­e­ded by the Habs­bur­gs (Hara­tí­ko­vá). In the 16th cen­tu­ry, wit­ches were tried here (kira​-black​rain​.blog​.cz). In 1683, the cast­le was plun­de­red and set abla­ze by the Turks (Hara­tí­ko­vá).


Hrad Sch­loss­berg erhebt sich über Hainburg.

Der Hügel über der Stadt, auf dem das Sch­loss steht, erhebt sich auf eine Höhe von 291 Metern über dem Mee­ress­pie­gel. Der Bau des Sch­los­ses begann im Jahr 1050. Das Anwe­sen gelang­te spä­ter in die Hän­de der Baben­ber­ger. Im Jahr 1152 ging es in den Besitz von Pře­mysl Ota­kar II. über. Ab 1278 wur­de es von den Habs­bur­gern abge­löst (Hara­tí­ko­vá). Im 16. Jahr­hun­dert wur­den hier Hexenp­ro­zes­se durch­ge­fü­hrt (kira​-black​rain​.blog​.cz). Im Jahr 1683 wur­de das Sch­loss von den Tür­ken gep­lün­dert und in Brand ges­tec­kt (Hara­tí­ko­vá).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post