2015, Krajina, Slovenská krajina, Tatry

Stredoveká osada Šoldov

Hits: 85

Šoldov je zaniknutá stredoveká osada z 13. storočia v katastrálnom území obce Štrba. Z obdobia rokov okolo roku 960 sa zachovali správy o misijnej stanici v obci Šoldov. Zničená bola mongolmi v roku 1241. Našli sa tu kostry ľudí vysokých okolo 200 cm, čo bolo v tom čase veľmi zriedkavé (Wikipedia). Tradícia hovorí, že Šoldovania boli statní, veľkí a vysokí ľudia, takmer obri (sme.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2013, 2014, Časová línia, Hrady, Krajina, Neživé, Rakúsko, Stavby, Typ, Zahraničie

Schlossberg

Hits: 2187

Hrad Schlossberg sa týči nad Hainburgom.

Kopec nad mestom, na ktorom je hrad postavený leží vo výške 291 metrov nad morom. Hrad tu začali budovať v roku 1050. Sídlo sa neskôr dostalo do rúk Babenbergovcom. V roku 1152 prešlo do vlastníctva Přemysla Otakara II.. Od roku 1278 ho vystriedali Habsburgovci (Haratíková). V 16. storočí tu súdili bosorky (kira-blackrain.blog.cz). V roku 1683 hrad vyplienili a vypálili Turci (Haratíková).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, Časová línia, Európske mestá, Krajina, Mestá, Mestá, Nemecké mestá, Nemecko

Drážďany – zelená perla Nemecka

Hits: 2916

Drážďany, nemecky Dresden sa nachádzajú v juhovýchodnom Nemecku nad Ústí nad Labem.

Drážďany, poľsky Drezno (drazdany.org), sú hlavným mestom Saska, spolkovej republiky Nemecka. Na rozlohe 328 km2 žije viac ako 517 000 obyvateľov. Mesto je rozlohou štvrtým najväčším veľkomestom Nemecka. Kedysi to bola rybárska obec – lužickosrbský názov Drežďany označoval ľudí bažín a lužných lesov, sídlo markgrófa, neskôr sa stali kúpeľnou a kráľovskou rezidenciou. Spolu s Zwickau, Chemnitzom, Lipskom a Halle tvoria metropolitný región saského trojuholníka. Je označovaná aj ako Polabská Florencia (Wikipedia.sk). Až 62 % plochy mesta je zelených, prípadne zalesnených, čím patria Drážďany k najzelenším európskym mestám (dresden.de). Tvoria veľký železničný uzol (Wikipedia.cz). Osobnosti mesta: hudobný skladateľ Carl Maria von Weber (Wikipedia.cz).

V roku 116 existovala na miestach dnešných Drážďan, osada s latinským názvom Lupphurdum (drazdany.org). Mesto bolo založené pôvodne ako slovanské sídlo zrejme v 10. storočí. Od 11. storočia bolo centrom Meissenska. Prvá písomná zmienka je z roku 1206. Od roku 1485 je hlavným mestom Saska. Od 13.2.1945 do 15.2.1945 boli Drážďany takmer kompletne zničené leteckým bombardovaním. V roku 2002 postihla mesto tisícročná povodeň (Wikipedia.sk). 

Každoročne sem prichádza takmer 10 miliónov turistov, teší sa aj kongresovej turistike, mesto je inovačné a kultúrne atraktívne (dresden.de). Zwinger je klenotnicou najcennejších umeleckých zbierok Drážďan a nádherným dielom barokovej architektúry. Pôvodne bol výstavným palácom saského kurfirsta Augusta Veľkého, ktorý sa chcel prirovnať ku francúzskemu Ľudovítovi XIV.-temu. Postavený bol v rokoch 1710 – 1728. Dnes sa tu nachádza galéria starých majstrov – Gemäldegalerie Alte Meister, napr. Rembrandta, Rubensa, Tiziana, Canaletta, Sixtínska Madonna od Raffaela (mestasveta.cz). Drážďansku Semperovu operu preslávil aj Richard Wagner (mestasveta.cz). Fürstenzug je nástenný obraz dlhý 102 metrov, zložený z asi 25 tisíc porcelánových častí, ktorý sa nachádza v Augustus Strasse. Jeho autorom je Wilhelm Walther (mestasveta.cz).

Odkazy:

Use Facebook to Comment on this Post

2013, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Príroda, Skaly, Slovenská krajina

Súľovské skaly

Hits: 3150

Súľovské skaly sú súčasťou Súľovských vrchov (Wikipedia), a väčšieho celku Strážovských vrchov (Jozef Terem), vyznačujú sa výrazne členitým reliéfom. Časté sú skalné veže, strmé bralá, ihly, okná, homole apod. Jedným z najznámejších útvarov je tzv. Gotická brána (Wikipedia), ktorá dosahuje výšku 13 metrov a vznikla zvetrávaním skalného zlepenca (kamnavylety.sk). Súľovské skaly sa nachádzajú asi 10 km od Bytče. Súľovské skaly sú zoradené v oblúku, ktorého vrchol je na severe a ramená smerujú na juhozápad a juhovýchod (Wikipedia). Na tomto území je vyhlásená Národná prírodná rezervácia Súľovské skaly (enviroportal.sk). Nachádzajú sa tu napr. skalné útvary Sova a sovička, Nad konský cinter, Mačka či Dva hrby (Jozef Terem). V puklinovej jaskyni Šarkania diera sa našli kosti jaskynného medveďa a neolitickej keramiky (sulov.com). Súľovské skaly môžeme spoznať aj v mnohých dokumentárnych filmoch o prírode a stali sa aj miestom filmového spracovania rozprávky Sokoliar Tomáš. Lokalita Súľova bola podľa povesti kedysi sídlom šarkana. Ten vylietaval cez dve skalné brány, na západe cez Gotickú bránu a na severe cez Obrovskú bránu (Jozef Terem). Skalné útvary vznikli tak, že malé časti kamienkov boli pospájané do seba tzv. vápencovým tmelom počas dlhých tisícročí. Hornina z tohto skalného útvaru dostala aj svoj názov „súľovský zlepenec“ (slovakia360.com). Tento zlepenec je zložený z vápencov a dolomitov. Vrstvy zlepencov dosahujú značnú hrúbku, pri obci Súľov 500 metrov (sulov.com). 

Súľovské skaly poskytujú priestor aj pre rozmanitú faunu a flóru. Vďaka klíme, ktorá sa vytvára kvôli veľmi husto pospájaným skalným útvarom. V ich dolnej časti niekedy nikdy nedopadnú priame slnečné lúče, preto tu existuje niekoľko vegetačných pásiem. V dolných, chladnejších podmienkach rastie flóra ako vo Vysokých Tatrách (slovakia360.com). Rastie tu napr. poniklec prostredný Pulsatilla subslavica, horcokvet Clusiov Ciminalis clusii, prvosienka holá Primula auricula, soldanelka karpatská Soldanella carpatica, zvonček maličký Campanula cochlearifolia, hmyzovník muchovitý Ophrys insectifera, hmyzovník Holubyho Ophrys holubyana, vstavač bledý Orchis pallens, kruštík tmavočervený Epipactis atrirubens, ľalia zlatohlavá Lilium martagon, prilbovka červená Cephalanthera rubra (sulov.com), Dianthus lumnitzeri, Draba lasiocarpa, Anthericum ramosum, Amelanchier ovalis (sulov.com), Globularia punctata, Bellidiastrum michelii (Jaroslav Velička)

Najrozšírenejším dravým vtákom tu je sokol myšiar Falco tinnunculus, ktorý hniezdi na skalných vežiach a vo výklenkoch skalných stien. Žije tu aj výr skalný Bubo bubo, krkavec Corvus corax, myšiarka ušatá Asio otus, včelár lesný Pernis apivorus (sulov.com)V hlbokých lesoch žije bocian čierny Ciconia nigra (sulov.com). Vyskytuje sa tu rys ostrovid Lynx lynx, jašterica múrová a obyčajná Lacerta muralis, Lacerta agilis, slepúch lámavý Anguis fragilis, salamandra škvrnitá Salamandra salamandra, fúzač alpský Rosalia alpina, jasoň červenooký Parnassius apollo. Vzácny je teplomilný pavúk komôrkar pontický Atypus muralis, ktorý sa nachádza len na troch lokalitách na Slovensku. Vďaka dostatočnému prísunu uhličitanov tu majú hojnejšie zastúpenie mäkkýše (sulov.com). Najcennejšie sú na vápnitých prameniskách. Glaciálny relikt pimprlík Geyerov Vertigo geyeri poukazuje na starobylý pôvod (sulov.com).

Súľovský hrad, resp. jeho zrúcanina je súčasťou Súľovských skál. Ťažko ho odlíšiť od okolitých skál (Peter Kaclík). Jeho staršie pomenovanie bolo Rohach, Roháč. Vznikol v prvej tretine 15. storočia, plnil strážnu funkciu. Už v roku 1703 bol v zlom stave, avšak ešte v roku 1730 sa na ňom zdržiavalo vojsko. Od roku 1759 na hrade nikto neostal, navyše zemetrasenie v roku 1858 hrad ťažko poškodil a medzitým ešte vyhorel (Wikipedia.sk). 

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post