72  /​100
Hits: 3517

Do roku 1927 sa Mod­ro­vá nazý­va­la Veľ­ká Mod­rov­ka. Maďar­ský názov pre Mod­ro­vú je Nagy­mod­ró, nemec­ký Gross­mod­ro, Gross­mod­rau. Na plo­che nece­lých 12 km2 žije asi 500 oby­va­te­ľov (wiki​pe​dia​.sk). Mod­ro­vá leží v čle­ni­tom, zdví­ha­jú­com sa reli­é­fe Považ­ské­ho Inov­ca. Za zmien­ku sto­jí, že dáv­nej­šej his­tó­rii pod Mod­ro­vú pat­ri­li v minu­los­ti aj Pieš­ťa­ny. V roku 1157 latin­skí kolo­nis­ti v Mod­ro­vej posta­vi­li kos­tol­nú vežu (Mod­ro­vá). Úze­mie Mod­ro­vej bolo v 12. sto­ro­čí pod prá­vo­mo­cou hra­du Bana, nachá­dza­jú­ce­ho sa prav­de­po­dob­ne na vyvý­še­ni­nách nad obcou Ban­ka pri Pieš­ťa­noch. Po jeho záni­ku v prie­be­hu 13. sto­ro­čia jeho fun­kciu pre­bral Tema­tín. V minu­los­ti bola Mod­ro­vá spo­me­nu­tá v his­tó­rii ako Mad­ro”. V 15. sto­ro­čí žilo v Mod­ro­vej odha­dom 150180 oby­va­te­ľov. V roku 1970620, v roku 1989520. V noci z 23. na 24. janu­ára 1932 pos­tih­lo obec lokál­ne zeme­tra­se­nie s epi­cen­trom medzi Mod­ro­vou a Sta­rou Leho­tou, kde asi v dĺž­ke jed­né­ho kilo­met­ra sa násled­kom zeme­tra­se­nia stra­til potok (Mod​ro​va​.eu​.sk).

Len nedáv­no, v roku 1991 bola neďa­le­ko obce, obja­ve­ná Mod­rov­ská jas­ky­ňa, kto­rá je naj­väč­šou v Považ­skom Inov­ci a nachá­dza sa nad obcou Mod­ro­vá. Vchod sa nachá­dza na seve­ro­zá­pad­nom úbo­čí masí­vu Grni­ce (523 m). Jas­ky­ňa vznik­la v lito­lo­gic­ky i fareb­ne pes­trých tria­so­vých vápen­coch pôso­be­ním dnes už neexis­tu­jú­ce­ho vod­né­ho toku. Pries­to­ry jas­ky­ne pred­sta­vu­jú veľ­mi čle­ni­tý dvo­jú­rov­ňo­vý laby­rint. Okrem nie­koľ­kých men­ších sie­ní ju tvo­ria dva väč­šie dómy spo­je­né 10 met­ro­vou hlbo­kou prie­pas­ťou. Naj­väč­ší pries­tor, daž­ďo­vý dóm dosa­hu­je roz­me­ry 2015 m pri výš­ke 810 m. V jas­ky­ni sa okrem živej kvap­ľo­vej výzdo­by zastú­pe­nej sta­lak­tit­mi a sta­lag­mit­mi vysky­tu­je pre­dov­šet­kým pre ňu cha­rak­te­ris­tic­ká pizo­li­to­vá výzdo­ba. Boha­to sú zastú­pe­né naj­mä roz­ma­ni­té kríč­ko­vi­té tva­ry pri­po­mí­na­jú­ce pod­mor­ské kora­ly. Cel­ko­vá dĺž­ka jas­ky­ne dosa­hu­je 570 m pri hĺb­ke 45 m, pri­čom je reál­ny pred­po­klad jej ďal­šie­ho pokra­čo­va­nia. Jas­ky­ňa je uzav­re­tá a z dôvo­du ochra­ny nie je voľ­ne prí­stup­ná verej­nos­ti. Náv­šte­va prí­pad­ných záu­jem­cov je mož­ná iba v sprie­vo­de čle­nov sku­pi­ny Ino­vec, kto­rá tu v súčas­nos­ti vyko­ná­va pries­kum (Mod­ro­vá). Naj­star­šou his­to­ric­kou pamiat­kou obce je rímsko-​katolícky kos­tol sv. Micha­la archan­je­la, roku 1157. Pat­rí k vzác­nym his­to­ric­kým román­skym pamiat­kam a je zara­de­ný do zozna­mu sta­veb­ných kul­túr­nych pamia­tok (Mod­ro­vá).

Neďa­le­ko od obce Mod­ro­vá, vlast­ne ako sa hovo­rí, za dedi­nou”, sa nachá­dza tzv. Zoofar­ma Mod­ro­vá. Je to za dedi­nou sme­rom na Bez­o­vec. Miloš Minár tu okrem iné­ho pasien­ko­vým spô­so­bom cho­vá juho­ame­ric­ké lamy, škót­sky rož­ný sta­tok, novo­zé­land­ské ovce, búr­ske­ho capa, tas­mán­ske klo­ka­ny, pri­bud­ne čosko­ro ťava dvoj­hr­bá a bizón (Michal Pet­ruš­ka, 2008: Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 42, p.6 – 8).

Ku Mod­ro­vej pat­rí cha­to­vá oblasť Mod­ro­vá horá­reň. Je asi 1.5 km za dedi­nou. Začí­na horár­ňou, je v nej posta­ve­ných množ­stvo chát. V tej­to doli­ne je aj rekre­ač­né cen­trum, uby­to­va­cie zariadenie.


Until 1927, Mod­ro­vá was cal­led Veľ­ká Mod­rov­ka. The Hun­ga­rian name for Mod­ro­vá is Nagy­mod­ró, and the Ger­man names are Gross­mod­ro and Gross­mod­rau. The vil­la­ge covers an area of less than 12 km² and is home to around 500 resi­dents (wiki​pe​dia​.sk). Mod­ro­vá is situ­ated in the diver­se and rising ter­rain of the Považ­ský Ino­vec. It’s note­wort­hy that in the dis­tant past, Pieš­ťa­ny was also part of the his­to­ri­cal con­text bene­ath Mod­ro­vá. In 1157, Latin colo­nists in Mod­ro­vá erec­ted a church tower (Mod­ro­vá). The ter­ri­to­ry of Mod­ro­vá in the 12th cen­tu­ry fell under the juris­dic­ti­on of the Bana Cast­le, pro­bab­ly loca­ted on ele­va­ti­ons near the vil­la­ge of Ban­ka near Pieš­ťa­ny. After its demi­se in the 13th cen­tu­ry, its func­ti­on was taken over by Tema­tín. Mod­ro­vá was men­ti­oned in his­to­ry as Mad­ro” in the past. In the 15th cen­tu­ry, an esti­ma­ted 150180 resi­dents lived in Mod­ro­vá. In 1970620, in 1989520. On the night of Janu­ary 23 to 24, 1932, a local eart­hqu­ake struck the vil­la­ge, cen­te­red bet­we­en Mod­ro­vá and Sta­ra Leho­ta, cau­sing a stre­am to disap­pe­ar due to the eart­hqu­ake (Mod​ro​va​.eu​.sk).

Recen­tly, in 1991, the Mod­rov­ská Cave was dis­co­ve­red near the vil­la­ge, making it the lar­gest in Považ­ský Ino­vec, loca­ted abo­ve Mod­ro­vá. The entran­ce is on the nort­hwest slo­pe of the Grni­ce mas­sif (523 m). The cave for­med in lit­ho­lo­gi­cal­ly and color­ful­ly varied Trias­sic limes­to­nes due to the acti­on of a now none­xis­tent water­cour­se. The cave­’s spa­ces repre­sent a very intri­ca­te two-​level laby­rinth. Apart from seve­ral smal­ler cham­bers, it con­sists of two lar­ger domes con­nec­ted by a 10-​meter-​deep abyss. The lar­gest spa­ce, the rain dome, mea­su­res 2015 m with a height of 810 m. The cave fea­tu­res vivid drips­to­ne deco­ra­ti­ons with sta­lac­ti­tes and sta­lag­mi­tes, pri­ma­ri­ly cha­rac­te­ri­zed by cha­rac­te­ris­tic piso­li­tic orna­men­ta­ti­on. Vari­ous coral-​like for­ma­ti­ons, remi­nis­cent of under­wa­ter corals, are abun­dan­tly repre­sen­ted. The total length of the cave rea­ches 570 m at a depth of 45 m, with a rea­lis­tic assump­ti­on of its furt­her exten­si­on. The cave is clo­sed, and for con­ser­va­ti­on rea­sons, it is not fre­e­ly acces­sib­le to the pub­lic. Visits by inte­res­ted indi­vi­du­als are possib­le only accom­pa­nied by mem­bers of the Ino­vec group, which cur­ren­tly explo­res the cave (Mod­ro­vá). The oldest his­to­ri­cal monu­ment of the vil­la­ge is the Roman Cat­ho­lic Church of St. Micha­el the Archan­gel, built in 1157. It belo­ngs to the rare his­to­ri­cal Roma­ne­sque monu­ments and is lis­ted among the cul­tu­ral monu­ments (Mod­ro­vá).

Not far from Mod­ro­vá, actu­al­ly, as they say, behind the vil­la­ge,” the­re is the so-​called Zoofar­ma Mod­ro­vá. It is loca­ted bey­ond the vil­la­ge towards Bez­o­vec. Besi­des other things, Miloš Minár rai­ses South Ame­ri­can lla­mas, Scot­tish High­land catt­le, New Zea­land she­ep, Bur­chel­l’s zeb­ra, Tas­ma­nian wal­la­bies, and soon the­re will be a two-​humped camel and bison (Michal Pet­ruš­ka, 2008: Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 42, p.6 – 8).

Mod­ro­vá also inc­lu­des the cot­ta­ge area Mod­ro­vá horá­reň, about 1.5 km bey­ond the vil­la­ge. It starts with a moun­tain hut, with nume­rous cot­ta­ges built the­re. In this val­ley, the­re is also a rec­re­a­ti­on cen­ter, accom­mo­da­ti­on facility.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post