Dolné Považie, Krajina, Slovenská krajina

Modrová horáreň

Hits: 3211

Mod­ro­vá horá­reň je cha­to­vá oblasť obce Mod­ro­vá. Nachá­dza sa asi 1.5 km od obce. Nachá­dza sa tu okrem chát aj zná­mej­šie rekre­ač­né zaria­de­nie, kto­ré má momen­tál­ne názov Seni­or Mod­ro­vá. Pred­tým to bol Horec a dáv­nej­šie Dumas. Doli­na sa nazý­va Doli­na Kališ­te, je súčas­ťou Považ­ské­ho Inov­ca. Loka­li­tu veľ­mi dob­re poznám.

Mod­ro­vá horá­reň je obklo­pe­ná hus­tý­mi les­mi, lúka­mi a kop­ca­mi (megau​by​to​va​nie​.sk).


Mod­ro­vá Horá­reň is a cot­ta­ge area in the vil­la­ge of Mod­ro­vá. It is loca­ted app­ro­xi­ma­te­ly 1.5 km from the vil­la­ge. Besi­des cot­ta­ges, the­re is also a more well-​known rec­re­a­ti­onal faci­li­ty cal­led Seni­or Mod­ro­vá. Pre­vi­ous­ly, it was kno­wn as Horec and even ear­lier as Dumas. The val­ley is cal­led Doli­na Kališ­te and is part of the Považ­ský Ino­vec moun­tain ran­ge. I know the area very well.

Mod­ro­vá horá­reň is sur­roun­ded by den­se forests, mea­do­ws, and hills (megau​by​to​va​nie​.sk).


Odka­zy

TOP

Bros­ky­ne

Ríbez­le

Tuli­pá­ny

Zima

Ostat­né

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Záhorácke, Záhorie

Jablonové

Hits: 63

Jab­lo­no­vé sa nachá­dza pri­bliž­ne 30 kilo­met­rov od Bra­ti­sla­vy, je súčas­ťou regi­ó­nu Záho­rie a leží na západ­nom úpä­tí Malých Kar­pát, v nad­mor­skej výš­ke oko­lo 230 met­rov (Wiki­pe­dia). V obci žije pri­bliž­ne 1 400 oby­va­te­ľov (obec​jab​lo​no​ve​.sk). Prvá písom­ná zmien­ka o obci Jab­lo­no­vé pochá­dza z roku 1206​(e‑obce.sk). Spo­mí­na sa pod náz­vom Jab­lam Ter­ra, a v roku 1231 je uvá­dza­ná ako Hab­lan Vil­la (sk​.wiki​pe​dia​.org). V minu­los­ti obec pat­ri­la gró­fom zo Svä­té­ho Jura a Pezin­ka, neskôr pan­stvu hra­du Bra­ti­sla­va. Od 16. sto­ro­čia bola v majet­ku rodi­ny Seré­dy a násled­ne Pálf­fy­ov­cov. Obec pre­ži­la rôz­ne his­to­ric­ké uda­los­ti, vrá­ta­ne plie­ne­nia osman­ský­mi voj­ska­mi v roku 1683 a vypá­le­nia cisár­sky­mi voj­ska­mi v roku 1708 (e‑obce.sk). Názov obce prav­de­po­dob­ne súvi­sí s výsky­tom jab­lo­ní (zaho​rac​ka​.tv). Domi­nan­tou obce je rím­sko­ka­to­líc­ky kos­tol svä­té­ho Micha­la archan­je­la, posta­ve­ný v roku 1679 (face​bo​ok​.com).

V minu­los­ti sa väč­ši­na oby­va­te­ľov živi­la poľ­no­hos­po­dár­stvom a domác­kou výro­bou – v oko­lí s pies­či­tou a kys­lou pôdou pes­to­va­li plo­di­ny s obme­dze­nou úro­dou a pop­ri tom vyrá­ba­li dre­ve­né nára­die či pred­me­ty, naprí­klad ruč­ne vyre­zá­va­né pies­ty na pra­nie, vare­chy, maľo­va­ný náby­tok (zaho​rac​ka​.tv). Už v 17. sto­ro­čí exis­to­va­la pri obci sklár­ska huta (zaho​rac​ka​.tv). V 19. sto­ro­čí sa nad Jab­lo­no­vým zača­la ťažiť man­gá­no­vá ruda – dodnes sú dôka­zom sta­ré ban­ské hal­dy a štôl­ne v loka­li­tách Ska­la, Lip­ní­ky či vrch Lipy​(turis​ti​ka​.cz). Ťaž­ba man­gá­nu a pyri­tu pre­bie­ha­la naj­mä krát­ko počas prvej sve­to­vej voj­ny a zanik­la po roku 1918​(mon​ta​nis​ti​ka​.sk). V obci sa kaž­do­roč­ne kona­jú tra­dič­né hodo­vé sláv­nos­ti na svia­tok svä­té­ho Micha­la archan­je­la. Jab­lo­no­vé sa zapá­ja do podu­ja­tia Jabl­ko­vé hodo­va­nie – tema­tic­ký jesen­ný fes­ti­val zame­ra­ný na jabl­ká a pro­duk­ty z nich (zaho​rac​ka​.tv). V Jab­lo­no­vom má šport dlhú tra­dí­ciu. Orga­ni­zo­va­ný šport sa datu­je od roku 1953, keď vznik­la telo­vý­chov­ná jed­no­ta pod náz­vom Sokol. V súčas­nos­ti v obci fun­gu­je fut­ba­lo­vý klub ŠK Jab­lo­no­vé, kto­rý má druž­stvá v rôz­nych veko­vých kate­gó­riách (sk​.wiki​pe​dia​.org). V obci sa nachá­dza his­to­ric­ký židov­ský cin­to­rín, na kto­rom sa zacho­va­lo nie­koľ­ko sta­rých náhrob­ných kame­ňov s heb­rej­ský­mi nápis­mi (turis​ti​ka​.cz).


Jab­lo­no­vé is loca­ted app­ro­xi­ma­te­ly 30 kilo­me­ters from Bra­ti­sla­va, is part of the Záho­rie regi­on, and lies on the wes­tern foot­hills of the Litt­le Car­pat­hians, at an alti­tu­de of around 230 meters (Wiki­pe­dia). The vil­la­ge has app­ro­xi­ma­te­ly 1,400 inha­bi­tants (obec​jab​lo​no​ve​.sk). The first writ­ten men­ti­on of Jab­lo­no­vé dates back to 1206 (e‑obce.sk). It was refer­red to as Jab­lam Ter­ra, and in 1231, it was recor­ded as Hab­lan Vil­la (sk​.wiki​pe​dia​.org). In the past, the vil­la­ge belo­n­ged to the counts of Svä­tý Jur and Pezi­nok, and later to the Bra­ti­sla­va Cast­le esta­te. From the 16th cen­tu­ry, it was owned by the Seré­dy fami­ly and later by the Pálf­fy fami­ly. The vil­la­ge wit­nes­sed vari­ous his­to­ri­cal events, inc­lu­ding plun­de­ring by Otto­man tro­ops in 1683 and bur­ning by impe­rial tro­ops in 1708 (e‑obce.sk). The name of the vil­la­ge is like­ly rela­ted to the pre­sen­ce of app­le tre­es (zaho​rac​ka​.tv). The domi­nant land­mark of the vil­la­ge is the Roman Cat­ho­lic Church of St. Micha­el the Archan­gel, built in 1679 (face​bo​ok​.com).

In the past, most of the inha­bi­tants made a living from agri­cul­tu­re and han­dic­rafts – due to the san­dy and aci­dic soil, they cul­ti­va­ted crops with limi­ted yields and also pro­du­ced wooden tools and items, such as hand-​carved was­hing plun­gers, wooden spo­ons, and pain­ted fur­ni­tu­re (zaho​rac​ka​.tv). A glas­sworks exis­ted near the vil­la­ge as ear­ly as the 17th cen­tu­ry (zaho​rac​ka​.tv). In the 19th cen­tu­ry, man­ga­ne­se ore mining began near Jab­lo­no­vé – evi­den­ce of this acti­vi­ty can still be seen in the form of old mining heaps and tun­nels in the are­as of Ska­la, Lip­ní­ky, and Lipy Hill (turis​ti​ka​.cz). The mining of man­ga­ne­se and pyri­te was par­ti­cu­lar­ly acti­ve during World War I but cea­sed after 1918 (mon​ta​nis​ti​ka​.sk). The vil­la­ge hosts tra­di­ti­onal annu­al fair celeb­ra­ti­ons on the feast of St. Micha­el the Archan­gel. Jab­lo­no­vé also par­ti­ci­pa­tes in the App­le Fes­ti­val (Jabl­ko­vé hodo­va­nie), a sea­so­nal autumn event focu­sing on app­les and app­le pro­ducts (zaho​rac​ka​.tv). Sports have a long tra­di­ti­on in Jab­lo­no­vé. Orga­ni­zed sports acti­vi­ties date back to 1953, when the Sokol phy­si­cal edu­ca­ti­on asso­cia­ti­on was estab­lis­hed. Today, the vil­la­ge is home to ŠK Jab­lo­no­vé, a foot­ball club with teams in vari­ous age cate­go­ries (sk​.wiki​pe​dia​.org). Jab­lo­no­vé also has a his­to­ri­cal Jewish ceme­te­ry, whe­re seve­ral old tomb­sto­nes with Heb­rew insc­rip­ti­ons have been pre­ser­ved (turis​ti​ka​.cz).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Liptov, Slovenská krajina

Pavlova Ves

Hits: 484

Pav­lo­va Ves leží v nad­mor­skej výš­ke 620 met­rov nad morom. Na plo­cha 6.83 km2 tu žije 282 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Obec vznik­la v roku 1400. His­to­ric­ké náz­vy obce: Pav­lo­wa Vies­ka, Pál­fal­va (pav​lo​va​ves​.sk). Pav­lo­va Ves leží v Lip­tov­skej kot­li­ne v blíz­kos­ti Západ­ných Tatier v nad­mor­skej výš­ke 620 met­rov nad morom. Suse­dí s Aqu­apar­kom Tat­ra­lan­dia. Sedem kilo­met­rov od Lip­tov­ské­ho Miku­lá­ša (pav​lo​va​ves​.sk). 

Vo Vlas­ti­ved­nom zbor­ní­ku Lip­tov” vyšla štú­dia Dr. Fer­di­nan­da Ulič­né­ho pod náz­vom Osíd­le­nie Lip­to­va do 16. sto­ro­čia”, v kto­rej sa pri opi­se vzni­ku sused­né­ho Bob­rov­ca uvá­dza, že z majet­ku Bob­rov­ca bol v roku 1283 vyčle­ne­ný maje­tok Pav­lo­vej Vsi Radu­ne a Deme­te­ro­vi. Kto sú tie­to oso­by? Moh­li by to byť deti Pav­la, kto­ré­ho meno nesie naša obec. Oso­ba Pav­la je dote­raz nezná­ma. Bol to však urči­te nie­kto, kto dostal úze­mie v Pav­lo­vej Vsi. Tu sa usíd­lil, a pra­co­val a žil. Pav­lo­va Ves spo­lu so sused­ným Bob­rov­če­kom tvo­ri­li od polo­vi­ce 16. sto­ro­čia jed­nu obec so spo­loč­ným rich­tá­rom. Hlav­ným spô­so­bom obži­vy bolo poľ­no­hos­po­dár­stvo. Na jed­nu sa zasia­la ozi­mi­na, na dru­hú jari­na a tre­tia osta­la úho­rom, aby sa zem oddých­la. Pásol sa hovä­dzí doby­tok, pras­ce, jalo­vi­ce, kone, jah­ňa­tá. Z obil­nín sia­li naši pred­ko­via naj­mä jarec (jač­meň), ovos, žito (raž) a neskor­šie polo­vnák (zmes jač­me­ňa a ovsa) na kŕme­nie. Neskôr sia­li pše­ni­cu i sur­ži­cu (zmes pše­ni­ce a raži). Z oko­pa­nín šváb­ka (zemia­ky), z lúš­te­nín fizo­la (fazu­ľa), hrach a bôb. Z ostat­nej zele­ni­ny kapus­ta, cibu­ľa, ces­nak. Z ovo­cia jab­lo­ne plá­noč­ky”, hruš­ky, sliv­ky a čereš­ne. Z ostat­ných plo­dín kono­pe. Ako jed­lo sú zná­me palo­vec­ké hrč­ky. Zvlášt­nou špe­cia­li­tou pav­lo­vec­kej” kuchy­ne bol koch na bara­ňom loji (pav​lo​va​ves​.sk).


Pav­lo­va Ves is situ­ated at an alti­tu­de of 620 meters abo­ve sea level. Cove­ring an area of 6.83 squ­are kilo­me­ters, it is home to 282 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). The vil­la­ge was foun­ded in 1400. His­to­ri­cal names of the vil­la­ge inc­lu­de Pav­lo­wa Vies­ka and Pál­fal­va (pav​lo​va​ves​.sk). Pav­lo­va Ves lies in the Lip­tov Basin, clo­se to the Wes­tern Tatras, at an ele­va­ti­on of 620 meters abo­ve sea level. It is adja­cent to the Tat­ra­lan­dia Aqu­apark and is seven kilo­me­ters away from Lip­tov­ský Miku­láš (pav​lo​va​ves​.sk).

In the local his­to­ry jour­nal Lip­tov,” a stu­dy by Dr. Fer­di­nand Ulič­ný tit­led Sett­le­ment of Lip­tov until the 16th cen­tu­ry” men­ti­ons that in 1283, the pro­per­ty of Pav­lo­va Ves was allo­ca­ted from the esta­te of Bob­ro­vec to Radun and Deme­ter. Who are the­se indi­vi­du­als? They could be the chil­dren of Paul, after whom our vil­la­ge is named. The iden­ti­ty of Paul remains unkno­wn. Howe­ver, he was cer­tain­ly some­one who rece­i­ved the land in Pav­lo­va Ves, sett­led the­re, and lived and wor­ked in the area. Pav­lo­va Ves, along with the neigh­bo­ring Bob­rov­ček, for­med a sin­gle muni­ci­pa­li­ty with a sha­red may­or from the mid-​16th cen­tu­ry. The main means of live­li­ho­od was agri­cul­tu­re. One field was sown with win­ter crops, anot­her with spring crops, and the third was left fal­low to allow the land to rest. Catt­le, pigs, hei­fers, hor­ses, and lambs were gra­zed. Our ances­tors main­ly sowed bar­ley, oats, rye, and later a mix­tu­re of bar­ley and oats (polo­vnák) for feed. They later also sowed whe­at and a mix­tu­re of whe­at and rye (sur­ži­ca). Root crops inc­lu­ded pota­to­es (šváb­ka), legu­mes such as beans (fizo­la), peas, and bro­ad beans. Other vege­tab­les inc­lu­ded cab­ba­ge, oni­ons, and gar­lic. Fru­it inc­lu­ded app­le tre­es (plá­noč­ky), pears, plums, and cher­ries. Other crops inc­lu­ded hemp. A well-​known local dish is palo­vec­ké hrč­ky. A spe­cial deli­ca­cy of Pav­lo­va” cuisi­ne was koch cooked in mut­ton lard (pav​lo​va​ves​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Dolné Považie, Krajina, Obce, Považské, Slovenská krajina, Slovenské

Modrová – obec s dávnou minulosťou

Hits: 3756

Do roku 1927 sa Mod­ro­vá nazý­va­la Veľ­ká Mod­rov­ka. Maďar­ský názov pre Mod­ro­vú je Nagy­mod­ró, nemec­ký Gross­mod­ro, Gross­mod­rau. Na plo­che nece­lých 12 km2 žije asi 500 oby­va­te­ľov (wiki​pe​dia​.sk). Mod­ro­vá leží v čle­ni­tom, zdví­ha­jú­com sa reli­é­fe Považ­ské­ho Inov­ca. Za zmien­ku sto­jí, že dáv­nej­šej his­tó­rii pod Mod­ro­vú pat­ri­li v minu­los­ti aj Pieš­ťa­ny. V roku 1157 latin­skí kolo­nis­ti v Mod­ro­vej posta­vi­li kos­tol­nú vežu (Mod­ro­vá). Úze­mie Mod­ro­vej bolo v 12. sto­ro­čí pod prá­vo­mo­cou hra­du Bana, nachá­dza­jú­ce­ho sa prav­de­po­dob­ne na vyvý­še­ni­nách nad obcou Ban­ka pri Pieš­ťa­noch. Po jeho záni­ku v prie­be­hu 13. sto­ro­čia jeho fun­kciu pre­bral Tema­tín. V minu­los­ti bola Mod­ro­vá spo­me­nu­tá v his­tó­rii ako Mad­ro”. V 15. sto­ro­čí žilo v Mod­ro­vej odha­dom 150180 oby­va­te­ľov. V roku 1970620, v roku 1989520. V noci z 23. na 24. janu­ára 1932 pos­tih­lo obec lokál­ne zeme­tra­se­nie s epi­cen­trom medzi Mod­ro­vou a Sta­rou Leho­tou, kde asi v dĺž­ke jed­né­ho kilo­met­ra sa násled­kom zeme­tra­se­nia stra­til potok (Mod​ro​va​.eu​.sk).

Len nedáv­no, v roku 1991 bola neďa­le­ko obce, obja­ve­ná Mod­rov­ská jas­ky­ňa, kto­rá je naj­väč­šou v Považ­skom Inov­ci a nachá­dza sa nad obcou Mod­ro­vá. Vchod sa nachá­dza na seve­ro­zá­pad­nom úbo­čí masí­vu Grni­ce (523 m). Jas­ky­ňa vznik­la v lito­lo­gic­ky i fareb­ne pes­trých tria­so­vých vápen­coch pôso­be­ním dnes už neexis­tu­jú­ce­ho vod­né­ho toku. Pries­to­ry jas­ky­ne pred­sta­vu­jú veľ­mi čle­ni­tý dvo­jú­rov­ňo­vý laby­rint. Okrem nie­koľ­kých men­ších sie­ní ju tvo­ria dva väč­šie dómy spo­je­né 10 met­ro­vou hlbo­kou prie­pas­ťou. Naj­väč­ší pries­tor, daž­ďo­vý dóm dosa­hu­je roz­me­ry 2015 m pri výš­ke 810 m. V jas­ky­ni sa okrem živej kvap­ľo­vej výzdo­by zastú­pe­nej sta­lak­tit­mi a sta­lag­mit­mi vysky­tu­je pre­dov­šet­kým pre ňu cha­rak­te­ris­tic­ká pizo­li­to­vá výzdo­ba. Boha­to sú zastú­pe­né naj­mä roz­ma­ni­té kríč­ko­vi­té tva­ry pri­po­mí­na­jú­ce pod­mor­ské kora­ly. Cel­ko­vá dĺž­ka jas­ky­ne dosa­hu­je 570 m pri hĺb­ke 45 m, pri­čom je reál­ny pred­po­klad jej ďal­šie­ho pokra­čo­va­nia. Jas­ky­ňa je uzav­re­tá a z dôvo­du ochra­ny nie je voľ­ne prí­stup­ná verej­nos­ti. Náv­šte­va prí­pad­ných záu­jem­cov je mož­ná iba v sprie­vo­de čle­nov sku­pi­ny Ino­vec, kto­rá tu v súčas­nos­ti vyko­ná­va pries­kum (Mod­ro­vá). Naj­star­šou his­to­ric­kou pamiat­kou obce je rímsko-​katolícky kos­tol sv. Micha­la archan­je­la, roku 1157. Pat­rí k vzác­nym his­to­ric­kým román­skym pamiat­kam a je zara­de­ný do zozna­mu sta­veb­ných kul­túr­nych pamia­tok (Mod­ro­vá).

Neďa­le­ko od obce Mod­ro­vá, vlast­ne ako sa hovo­rí, za dedi­nou”, sa nachá­dza tzv. Zoofar­ma Mod­ro­vá. Je to za dedi­nou sme­rom na Bez­o­vec. Miloš Minár tu okrem iné­ho pasien­ko­vým spô­so­bom cho­vá juho­ame­ric­ké lamy, škót­sky rož­ný sta­tok, novo­zé­land­ské ovce, búr­ske­ho capa, tas­mán­ske klo­ka­ny, pri­bud­ne čosko­ro ťava dvoj­hr­bá a bizón (Michal Pet­ruš­ka, 2008: Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 42, p.6 – 8).

Ku Mod­ro­vej pat­rí cha­to­vá oblasť Mod­ro­vá horá­reň. Je asi 1.5 km za dedi­nou. Začí­na horár­ňou, je v nej posta­ve­ných množ­stvo chát. V tej­to doli­ne je aj rekre­ač­né cen­trum, uby­to­va­cie zariadenie.


Until 1927, Mod­ro­vá was cal­led Veľ­ká Mod­rov­ka. The Hun­ga­rian name for Mod­ro­vá is Nagy­mod­ró, and the Ger­man names are Gross­mod­ro and Gross­mod­rau. The vil­la­ge covers an area of less than 12 km² and is home to around 500 resi­dents (wiki​pe​dia​.sk). Mod­ro­vá is situ­ated in the diver­se and rising ter­rain of the Považ­ský Ino­vec. It’s note­wort­hy that in the dis­tant past, Pieš­ťa­ny was also part of the his­to­ri­cal con­text bene­ath Mod­ro­vá. In 1157, Latin colo­nists in Mod­ro­vá erec­ted a church tower (Mod­ro­vá). The ter­ri­to­ry of Mod­ro­vá in the 12th cen­tu­ry fell under the juris­dic­ti­on of the Bana Cast­le, pro­bab­ly loca­ted on ele­va­ti­ons near the vil­la­ge of Ban­ka near Pieš­ťa­ny. After its demi­se in the 13th cen­tu­ry, its func­ti­on was taken over by Tema­tín. Mod­ro­vá was men­ti­oned in his­to­ry as Mad­ro” in the past. In the 15th cen­tu­ry, an esti­ma­ted 150180 resi­dents lived in Mod­ro­vá. In 1970620, in 1989520. On the night of Janu­ary 23 to 24, 1932, a local eart­hqu­ake struck the vil­la­ge, cen­te­red bet­we­en Mod­ro­vá and Sta­ra Leho­ta, cau­sing a stre­am to disap­pe­ar due to the eart­hqu­ake (Mod​ro​va​.eu​.sk).

Recen­tly, in 1991, the Mod­rov­ská Cave was dis­co­ve­red near the vil­la­ge, making it the lar­gest in Považ­ský Ino­vec, loca­ted abo­ve Mod­ro­vá. The entran­ce is on the nort­hwest slo­pe of the Grni­ce mas­sif (523 m). The cave for­med in lit­ho­lo­gi­cal­ly and color­ful­ly varied Trias­sic limes­to­nes due to the acti­on of a now none­xis­tent water­cour­se. The cave­’s spa­ces repre­sent a very intri­ca­te two-​level laby­rinth. Apart from seve­ral smal­ler cham­bers, it con­sists of two lar­ger domes con­nec­ted by a 10-​meter-​deep abyss. The lar­gest spa­ce, the rain dome, mea­su­res 2015 m with a height of 810 m. The cave fea­tu­res vivid drips­to­ne deco­ra­ti­ons with sta­lac­ti­tes and sta­lag­mi­tes, pri­ma­ri­ly cha­rac­te­ri­zed by cha­rac­te­ris­tic piso­li­tic orna­men­ta­ti­on. Vari­ous coral-​like for­ma­ti­ons, remi­nis­cent of under­wa­ter corals, are abun­dan­tly repre­sen­ted. The total length of the cave rea­ches 570 m at a depth of 45 m, with a rea­lis­tic assump­ti­on of its furt­her exten­si­on. The cave is clo­sed, and for con­ser­va­ti­on rea­sons, it is not fre­e­ly acces­sib­le to the pub­lic. Visits by inte­res­ted indi­vi­du­als are possib­le only accom­pa­nied by mem­bers of the Ino­vec group, which cur­ren­tly explo­res the cave (Mod­ro­vá). The oldest his­to­ri­cal monu­ment of the vil­la­ge is the Roman Cat­ho­lic Church of St. Micha­el the Archan­gel, built in 1157. It belo­ngs to the rare his­to­ri­cal Roma­ne­sque monu­ments and is lis­ted among the cul­tu­ral monu­ments (Mod­ro­vá).

Not far from Mod­ro­vá, actu­al­ly, as they say, behind the vil­la­ge,” the­re is the so-​called Zoofar­ma Mod­ro­vá. It is loca­ted bey­ond the vil­la­ge towards Bez­o­vec. Besi­des other things, Miloš Minár rai­ses South Ame­ri­can lla­mas, Scot­tish High­land catt­le, New Zea­land she­ep, Bur­chel­l’s zeb­ra, Tas­ma­nian wal­la­bies, and soon the­re will be a two-​humped camel and bison (Michal Pet­ruš­ka, 2008: Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 42, p.6 – 8).

Mod­ro­vá also inc­lu­des the cot­ta­ge area Mod­ro­vá horá­reň, about 1.5 km bey­ond the vil­la­ge. It starts with a moun­tain hut, with nume­rous cot­ta­ges built the­re. In this val­ley, the­re is also a rec­re­a­ti­on cen­ter, accom­mo­da­ti­on facility.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Myjava, Slovenská krajina

Mitalovec

Hits: 2304

Mita­lo­vec pat­rí ku kopa­ni­čiar­skej obci Kraj­né (Peter Kac­lík). Pat­rí do chrá­ne­nej kra­jin­nej oblas­ti Malé Kar­pa­ty (zskraj​ne​.sk). Žije tu 22 oby­va­te­ľov v 3 domoch, kto­ré slú­žia ako cha­lu­py (zskraj​ne​.sk). Názov obce pochá­dza od mena Michal. V minu­los­ti sa osa­da nazý­va­la Micha­lo­vec (zskraj​ne​.sk). Je naj­sl­neč­nej­šia kopa­ni­ca Kraj­né­ho. Dre­ve­ná sto­do­la v stre­de Mita­lov­ca sa nazý­va Ander­lo­vec, pod­ľa rodi­ny Ander­lov­cov, kto­rá tu býva­la (zskraj​ne​.sk). Tri domy slú­žia ako cha­lu­py (zskraj​ne​.sk). Mita­lo­vec a oko­li­té osa­dy tvo­ria štvr­tý, posled­ný obvod Kraj­né­ho (zskraj​ne​.sk). Pes­tu­je sa tu pše­ni­ca, raž, ovoc, jač­meň, ďate­li­na, kuku­ri­ca, zemia­ky, hrach, fazu­ľa, bôb, cibu­ľa, ces­nak, šalát, raj­či­ny, pap­ri­ka, kale­ráb, kapus­ta, jab­lo­ne, hruš­ky, sliv­ky, čereš­ne, vinič, mar­hu­le. Cho­vá sa hovä­dzí doby­tok, oší­pa­né, hydi­na, zaja­ce, hol­by. Pri obci je les Dub­ník, v kto­rom ras­tie veľa húb (zskraj​ne​.sk). 


Mita­lo­vec belo­ngs to the dis­per­sed sett­le­ment com­mu­ni­ty of Kraj­né (Peter Kac­lík). It is part of the pro­tec­ted lands­ca­pe area of the Litt­le Car­pat­hians (zskraj​ne​.sk). The vil­la­ge has 22 inha­bi­tants living in 3 hou­ses, which ser­ve as cot­ta­ges (zskraj​ne​.sk). The name of the vil­la­ge comes from the name Michal. In the past, the sett­le­ment was cal­led Micha­lo­vec (zskraj​ne​.sk). It is the sun­niest part of Kraj­né. The wooden barn in the cen­ter of Mita­lo­vec is cal­led Ander­lo­vec, named after the Anderl fami­ly who lived the­re (zskraj​ne​.sk). The three hou­ses ser­ve as cot­ta­ges (zskraj​ne​.sk). Mita­lo­vec and the sur­roun­ding sett­le­ments form the fourth and last dis­trict of Kraj­né (zskraj​ne​.sk). Vari­ous crops are gro­wn here, inc­lu­ding whe­at, rye, bar­ley, clo­ver, corn, pota­to­es, peas, beans, bro­ad beans, oni­ons, gar­lic, let­tu­ce, toma­to­es, pep­pers, kohl­ra­bi, cab­ba­ge, app­les, pears, plums, cher­ries, gra­pe­vi­nes, and apri­cots. Lives­tock rai­sed here inc­lu­des catt­le, pigs, poul­try, rab­bits, and pige­ons. Near the vil­la­ge is the Dub­ník forest, whe­re many mush­ro­oms grow (zskraj​ne​.sk).


Use Facebook to Comment on this Post