Akvaristika, Prax

U Pala Svorada

Hits: 471

Pala Svo­ra­da som nepoz­nal dlho. Keď sa tak sta­lo, bol už na dôchod­ku. Bol z Pieš­ťan ako ja, mali sme spo­loč­né­ho zná­me­ho, to boli spo­je­nia, vďa­ka kto­rým sme sa kon­tak­to­va­li. Palo ako mla­dík cho­val ryby a zrej­me až na dôcho­dok sa ku svoj­mu koníč­ku vrá­til. Avšak Palo bol jedi­neč­ný svo­jím zápa­lom, kto­rým sa veno­val akva­ris­ti­ke. Bol schop­ný zo dňa na deň roz­hod­núť sa ísť do Duis­bur­gu na veľ­trh. Pre svo­je zanep­ráz­dne­nie som Pala nav­ští­vil iba raz a v dobe, kedy už jeho zdra­vie bolo tak­po­ve­diac na vlás­ku. Bolo to v roku 2015. Mal okrem iné­ho krás­ne veľ­ké akvá­ri­um so ska­lár­mi Pte­rop­hyl­lum altum Pun­tius deni­so­ni. Palo mi okrem iné­ho veno­val kopec akva­ris­tic­ké­ho tova­ru. Ďaku­jem Palo, že som ťa poznal.


I did­n’t know Palo Svo­ra­da for long. When I met him, he was alre­a­dy reti­red. He was from Pieš­ťa­ny, like me, and we had a mutu­al acqu­ain­tan­ce, which is how we got in touch. As a young man, Palo kept fish, and it seems he retur­ned to his hob­by after reti­re­ment. Howe­ver, Palo was uni­que in his pas­si­on for aqu­aris­tics. He could deci­de on a whim to go to the fair in Duis­burg. Due to my busy sche­du­le, I only visi­ted Palo once, at a time when his health was han­ging by a thre­ad. It was in 2015. Among other things, he had a beau­ti­ful lar­ge aqu­arium with Pte­rop­hyl­lum altum and Pun­tius deni­so­ni. Palo also gave me a lot of aqu­arium supp­lies. Thank you, Palo, for kno­wing you.


Use Facebook to Comment on this Post

Dolné Považie, Krajina, Slovenská krajina

Dolné Považie

Hits: 935

Dol­né Pova­žie tvo­ria okre­sy Galan­ta, Pieš­ťa­ny, Šaľa, Hlo­ho­vec, Trna­va a z okre­su Nové Mes­to nad Váhom 4 juho­vý­chod­né obce (slo​vak​re​gi​on​.sk). Rozp­res­tie­ra sa medzi mes­ta­mi Tren­čínBra­ti­sla­va. Rie­ka Váh je naj­dl­h­šia rie­ka na Slo­ven­sku, je kľú­čo­vým prv­kom toh­to regi­ó­nu. Dol­né Pova­žie je regi­ó­nom s boha­tou his­tó­ri­ou, kto­rú môže­me vidieť v mno­hých his­to­ric­kých pamiat­kach a kul­túr­nych mies­tach. Jed­ným z naj­výz­nam­nej­ších miest je Tren­čian­sky hrad, hrad Bec­kov.


The Dol­né Pova­žie regi­on inc­lu­des the dis­tricts of Galan­ta, Pieš­ťa­ny, Šaľa, Hlo­ho­vec, Trna­va, and four sout­he­as­tern muni­ci­pa­li­ties from the Nové Mes­to nad Váhom dis­trict (slo​vak​re​gi​on​.sk). It stret­ches bet­we­en the cities of Tren­čín and Bra­ti­sla­va. The Váh River, the lon­gest river in Slo­va­kia, is a key fea­tu­re of this regi­on. Dol­né Pova­žie is an area with a rich his­to­ry, which is evi­dent in its nume­rous his­to­ri­cal land­marks and cul­tu­ral sites. Among the most sig­ni­fi­cant pla­ces are Tren­čín Cast­le and Bec­kov Castle.


Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, TOP, Typ krajiny

Slovenské mestá

Hits: 2171

Mes­tá na Slo­ven­sku sú rôz­no­ro­dé. Nesú si svo­je vlast­né zna­ky, bohu­žiaľ ich his­to­ric­ké podo­by sú zväč­ša zámer­ne zničené.

Krem­ni­caBan­ská Štiav­ni­caPre­šov, Pieš­ťa­ny, Bar­de­jov, Levo­ča, Byt­ča, Žili­na, Ban­ská Bys­tri­ca, Stu­pa­va, Boj­ni­ce, Nit­ra, Ska­li­ca, Dol­ný Kubín, Tren­čín, Senec, Kež­ma­rok, Sta­rá Ľubov­ňa, Kru­pi­na, Trna­va, Mar­tin, Komár­no.


Cities in Slo­va­kia are diver­se. They car­ry the­ir own dis­tinct cha­rac­te­ris­tics, but unfor­tu­na­te­ly, the­ir his­to­ri­cal aspects have most­ly been deli­be­ra­te­ly destroyed.


Use Facebook to Comment on this Post

Dokumenty, Dolné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Slovenské, Typ krajiny, V čase

Jar v Piešťanoch

Hits: 1577

Jar sa v Pieš­ťa­noch v rôz­nych for­mách. Ako jed­ny s prvých sa rozk­vit­nú mag­nó­lie, kto­ré sú súčas­ťou nie­len mest­skej zele­ne, ale ras­tú aj v mno­hých záh­ra­dách, pre­d­záh­rad­kách a pozem­koch svo­jich maji­te­ľov. Sú pomer­ne roz­ší­re­né a to aj v oko­li­tých obciach vo zvý­še­nej mie­re. K jari samoz­rej­me aj tu pat­ria šaf­ra­ny, nar­ci­sy a neskôr aj tuli­pá­ny. Mno­hé z nich sú roz­ší­re­né v záho­noch mes­ta, kúpe­ľov, ale aj inde. Pre­dov­šet­kým u oby­va­te­ľov mož­no vidieť ponik­le­ce.


Spring comes to Pieš­ťa­ny in vari­ous forms. One of the first to blo­om are the mag­no­lias, which are part of the city­’s gre­e­ne­ry, but they also grow in many gar­dens, front yards, and pro­per­ties of the­ir owners. They are quite wides­pre­ad, even in the sur­roun­ding vil­la­ges to an inc­re­a­sing extent. Spring here also inc­lu­des cro­cu­ses, daf­fo­dils, and later tulips. Many of the­se flo­wers are spre­ad across the city­’s flo­wer­beds, spa gar­dens, and other are­as. Among the resi­dents, pasque flo­wers are par­ti­cu­lar­ly visible.


Der Früh­ling zeigt sich in Pieš­ťa­ny in vers­chie­de­nen For­men. Zu den ers­ten Blüten zäh­len die Mag­no­lien, die nicht nur Teil der städ­tis­chen Grünan­la­gen sind, son­dern auch in vie­len Gär­ten, Vor­gär­ten und auf Grund­stüc­ken ihrer Besit­zer wach­sen. Sie sind rela­tiv weit verb­re­i­tet, auch in den umlie­gen­den Dör­fern in zuneh­men­dem Maße. Zum Früh­ling gehören hier natür­lich auch Kro­kus­se, Nar­zis­sen und spä­ter auch Tul­pen. Vie­le von ihnen sind in den Bee­ten der Stadt, der Kuror­te, aber auch ander­swo verb­re­i­tet. Beson­ders bei den Ein­woh­nern kann man Kuhs­chel­len sehen.


Use Facebook to Comment on this Post

Biotopy, Dolné Považie, Krajina, Príroda, Rieky, Rieky, Slovenská krajina, Typ krajiny

Cesta do Váhu

Hits: 728

V Pieš­ťa­noch sa rea­li­zo­val pro­jekt, vďa­ka kto­ré­mu vznik­la ces­ta do rie­ky Váh”. Nachá­dza sa medzi Lode­ni­cou a Výsad­bou. Je širo­ká snáď 6 met­rov a dlhá odha­dom 500 met­rov. Sme­ru­je šik­mo do rie­ky. Sú z nej zau­jí­ma­vé pohľa­dy. Vši­mol som si, že veľa ľudí na túto ces­tu necho­dí, zrej­me sa ľudia pred­sa len boja.


In Pieš­ťa­ny, a pro­ject was imple­men­ted that gave rise to the Path to the Váh River.” It is loca­ted bet­we­en the Lode­ni­ca and Výsad­ba neigh­bor­ho­ods, app­ro­xi­ma­te­ly 6 meters wide and esti­ma­ted to be around 500 meters long. The path slo­pes dia­go­nal­ly towards the river, offe­ring inte­res­ting vie­ws. I noti­ced that not many peop­le walk on this path, per­haps due to some peop­le being a bit hesi­tant or fearful.


Use Facebook to Comment on this Post