Nezábudky

Nezábudky patria k najpôvabnejším jarným rastlinám. Nepútajú veľkosťou, ale ľahkosťou: ich drobné kvety pôsobia, akoby sa nad záhonom vznášal jemný modrý opar. Najčastejšie pestovanou záhradnou nezábudkou je nezábudka lesná – Myosotis sylvatica. Dorastá približne do 30 centimetrov a od jari do začiatku leta vytvára husté trsy drobných päťlaločných kvetov, najčastejšie modrých, s bielym alebo žltým očkom. Rod Myosotis patrí do čeľade Boraginaceae a okrem klasických modrých foriem zahŕňa aj kultivary s ružovými alebo bielymi kvetmi (rhs.org.uk). Nezábudkám najviac svedčí humózna, mierne vlhká a dobre priepustná pôda na slnku alebo v polotieni. Najkrajšie vyznejú na okrajoch chodníkov, v prednej časti zmiešaných záhonov, v prírodne ladených výsadbách a medzi jarnými cibuľovinami, najmä tulipánmi a narcismi. Veľmi dobre fungujú aj pod krami a ružami ako jemná podsadba, pokiaľ pôda nepresychá. Ich ďalšou nenápadnou výhodou je, že poskytujú nektár a peľ včelám a ďalšiemu opeľujúcemu hmyzu práve v čase, keď sa záhrada iba rozbieha (rhsplants.co.uk).

Pestovanie nezábudiek je jednoduché, ak netrpia suchom. Zo semena sa vysievajú najľahšie v máji alebo júni, pričom zakvitnú v nasledujúcej sezóne. Pri skoršom predpestovaní sa dajú dopestovať aj rýchlejšie. Po ujatí nepotrebujú výrazné prihnojovanie, najmä ak rastú v pôde obohatenej kompostom. Dôležitejšia než výživa je pravidelná zálievka v suchších obdobiach. Ak chcete, aby sa v záhrade prirodzene rozširovali, môžete ich nechať vysemeniť. Ak naopak potrebujete porast držať pod kontrolou, odkvitnuté rastliny odstráňte skôr, než nasadia zrelé semená (gardenersworld.com). Do úplne iných podmienok patrí nezábudka močiarna – Myosotis scorpioides. Tá sa hodí najmä na okraje jazierok, potokov a do stále mokrej pôdy, prípadne do plytkej vody. Je to trvalka s dlhším obdobím kvitnutia, no pri vode sa rozrastá podstatne energickejšie než záhonová nezábudka lesná. Po odkvitnutí môže olistenie trpieť múčnatkou alebo hrdzou, preto sa oplatí staršie rastliny po sezóne zrezať a porast udržiavať vzdušný (rhs.org.uk).

Forget-me-nots are among the most charming spring plants. They do not attract attention by their size, but by their lightness: their tiny flowers look as if a delicate blue haze were floating above the flower bed. The most commonly grown garden forget-me-not is the woodland forget-me-not — Myosotis sylvatica. It grows to about 30 centimetres and, from spring to early summer, forms dense clumps of small five-lobed flowers, most often blue, with a white or yellow eye. The genus Myosotis belongs to the family Boraginaceae and, in addition to the classic blue forms, also includes cultivars with pink or white flowers (rhs.org.uk).

Forget-me-nots thrive best in humus-rich, moderately moist and well-drained soil, in sun or partial shade. They are most effective along path edges, at the front of mixed borders, in naturalistic plantings and among spring bulbs, especially tulips and daffodils. They also work very well beneath shrubs and roses as a delicate underplanting, provided the soil does not dry out. Another subtle advantage is that they provide nectar and pollen for bees and other pollinating insects at a time when the garden is only just beginning to come to life (rhsplants.co.uk).

Growing forget-me-nots is straightforward, as long as they do not suffer from drought. They are easiest to sow from seed in May or June, flowering in the following season. With earlier propagation under cover, they can also be grown more quickly. Once established, they do not need heavy feeding, especially if they are growing in soil enriched with compost. Regular watering during drier periods is more important than fertilisation. If you want them to spread naturally through the garden, you can allow them to self-seed. If, on the other hand, you need to keep the planting under control, remove the spent plants before they set ripe seed (gardenersworld.com).

The water forget-me-not — Myosotis scorpioides — belongs in quite different conditions. It is especially suitable for the edges of ponds and streams, for permanently wet soil, or even for shallow water. It is a perennial with a longer flowering period, but beside water it spreads much more vigorously than the bedding woodland forget-me-not. After flowering, the foliage may suffer from powdery mildew or rust, so it is worth cutting back older plants after the season and keeping the planting airy (rhs.org.uk).