Dolné Považie, Krajina, Ľudská príroda, Organizmy, Pasienky, Príroda, Slovenská krajina, Typ krajiny, Živočíchy

Zoofarma Nový Zéland na Modrovej

Hits: 9842

Zoofar­ma Mod­ro­vá /​ Nový Zéland je far­ma exten­zív­ne­ho cho­vu rôz­nych dru­hov exo­tic­kých zvie­rat z celé­ho sve­ta, vlast­ne zo všet­kých do úva­hy pri­chá­dza­jú­cich kon­ti­nen­tov. V lese je maor­ská osa­da. A v prvom rade si náv­štev­ní­ci môžu pozrieť zvie­ra­tá. Je to oje­di­ne­lá agro­tu­ris­tic­ká atrak­cia, kto­rá sto­jí za náv­šte­vu. Nachá­dza sa v Považ­skom Inov­ci, neďa­le­ko od obce Mod­ro­vá sme­rom na Sta­rú Leho­tu. Pri ces­te sa nachá­dza­jú znač­ky ako Nový Zéland, Pozor klo­ka­ny. Geo­gra­fic­ky jed­not­li­vé čas­ti far­my pred­sta­vu­jú Tas­ma­no­vo more, Aus­trá­liu, sever­ný a juž­ný ostrov Nové­ho Zélan­du, Cookov prie­liv. Navy­še zvie­ra­tá repre­zen­tu­jú všet­ky kon­ti­nen­ty sve­ta, v kto­rých sa cho­va­jú hos­po­dár­ske zvie­ra­tá: ovce Rom­ney zastu­pu­jú Nový Zéland, klo­ka­ny Aus­trá­liu, búr­ske capy Afri­ku, lamy Juž­nú Ame­ri­ku, bizó­ny Sever­nú Ame­ri­ku, škót­sky hor­ský doby­tok Euró­pu a ťavy Áziu (zoo​-far​ma​.sk). Maji­teľ far­my, Dr. Miloš Minár, mal v roku 2009 cez leto anga­žo­va­ných Maorov z Nové­ho Zélan­du, kto­rí cez víken­dy mali vystú­pe­nia. Okrem toho zabez­pe­čo­val pred časom pre náv­štev­ní­kov lie­ta­nie na heli­kop­té­re, samoz­rej­me s pilo­tom :-). Časom pri­bu­dol stá­nok, kde sa dá tro­chu občerstviť, napr. aj ovčím syrom. Pod­ľa zoofar​ma​.sk je počas víken­dov ponú­ka­né tra­dič­né maor­ské jed­lo han­gi, kto­ré pozos­tá­va z čer­ve­ných zemia­kov kuma­rou, jah­ňa­cie­ho, prí­pad­ne iné­ho mäsa a zele­ni­ny. Otvo­re­né je cez víken­dy a sviat­ky od 10-​ej do 18-​ej, vstup­né pre dospe­lé­ho je 3.5 €. Iné ter­mí­ny sa dajú dohod­núť (zoo​-far​ma​.sk). Roč­ne nav­ští­vi Zoofar­mu viac ako 40 000 náv­štev­ní­kov (údaj v z roku 2010). Maori pred odcho­dom na Slo­ven­sku mali pod­mien­ku, chce­li aby bol nablíz­ku kato­líc­ky kos­tol. Nábož­né spe­vy počer­ných zagu­ľa­te­ných pro­ti­nož­cov a tem­pe­ra­men­tnej­šie pre­cí­te­nie vie­ry plni­li kos­tol. Odra­zu cho­di­lo aj šty­ri­krát viac ľudí (Bla­žej, Štrauch).


Zoofar­ma Mod­ro­vá /​New Zea­land is a farm spe­cia­li­zing in exten­si­ve bre­e­ding of vari­ous exo­tic ani­mals from around the world, repre­sen­ting all con­ti­nents. In the forest, the­re is a Maori sett­le­ment, and visi­tors can explo­re the ani­mals pri­ma­ri­ly. It is a uni­que agro­tou­rism att­rac­ti­on well worth a visit. Loca­ted in Považ­ský Ino­vec, near the vil­la­ge of Mod­ro­vá towards Sta­rá Leho­tá. Along the road, you­’ll find signs like New Zea­land, Watch out for kan­ga­ro­os. Geog­rap­hi­cal­ly, dif­fe­rent parts of the farm repre­sent the Tas­man Sea, Aus­tra­lia, the North and South Islands of New Zea­land, Cook Strait. Addi­ti­onal­ly, the ani­mals repre­sent all con­ti­nents whe­re farm ani­mals are rai­sed: Rom­ney she­ep repre­sent New Zea­land, kan­ga­ro­os Aus­tra­lia, Boer goats Afri­ca, lla­mas South Ame­ri­ca, bison North Ame­ri­ca, Scot­tish High­land catt­le Euro­pe, and catt­le Asia (zoo​-far​ma​.sk). The farm owner, Dr. Miloš Minár, enga­ged Maori from New Zea­land during the sum­mer of 2009, who had per­for­man­ces on wee­kends. In addi­ti­on, he used to pro­vi­de heli­cop­ter flights for visi­tors, of cour­se, with a pilot :-). Over time, a stall was added whe­re visi­tors can ref­resh them­sel­ves, for exam­ple, with she­ep che­e­se. Accor­ding to zoofar​ma​.sk, tra­di­ti­onal Maori food han­gi is offe­red during wee­kends, con­sis­ting of red pota­to­es, kuma­ra, lamb, or other meat, and vege­tab­les. It is open on wee­kends and holi­da­ys from 10 am to 6 pm, and the entran­ce fee for adults is €3.5. Other dates can be arran­ged (zoo​-far​ma​.sk). Zoofar­ma is visi­ted by over 40,000 visi­tors annu­al­ly (data from 2010). Befo­re lea­ving for Slo­va­kia, the Maori had a con­di­ti­on; they wan­ted a Cat­ho­lic church near­by. Reli­gi­ous songs of dark-​skinned anti­po­de­ans and a more pas­si­ona­te expres­si­on of faith fil­led the church. Sud­den­ly, four times more peop­le atten­ded (Bla­žej, Štrauch).


Zoofar­ma Mod­ro­vá /​Te Whe­nua Kara­re­he o Mod­ro­vá /​Aote­a­roa he whe­nua wha­ka­ru­ru­hau mo ngā momo kara­re­he wha­ka­ra­ru­ru­hau i te ao wha­nui, i run­ga i te wha­ka­a­ro ki ngā whe­nua katoa. Kei roto i te nga­he­re he kāin­ga Māo­ri. Ā, ka wha­ka­ki­te­hia e te manu­hi­ri nga kara­re­he i te mōhi­ohio tuata­hi. He wha­ka­ra­ru­ru­hau whai mana tēnei, he wha­ka­whi­whi whai­hua ki te hae­re. Kei te wha­ka­ra­ru­ru­hau i Považ­ský Ino­vec, kei te tata atu i te taone o Mod­ro­vá ki te ara ki Sta­rú Leho­tu. I te ara, ka kitea he tohu pēnei i a Aote­a­roa, Kati ki a koe, ka kitea he otin­ga. Kei te wha­ka­a­tu ake ngā wāhi o roto o te wha­ka­ra­ru­ru­hau i te Moana o Te Tas­man, Ahi­te­re­i­ria, te Mou­te­re Matua me te Mou­te­re Ton­ga o Aote­a­roa, te Nuku o Cook. Aha­koa ēta­hi atu, ko nga kara­re­he ka wha­ka­ra­ru­ru­hau i nga motu katoa o te ao, e wha­ka­ra­ru­ru­hia ana nga kara­re­he wha­ka­ra­ru­ru­hau: he hipi Rom­ney mo Aote­a­roa, he kākāri­ki mo Ahi­te­re­i­ria, he kape Pora­ka mo Ahi­ri­ka, he rāma mo Ame­ri­ka Ton­ga, he pipi ma Amerika-​ki-​te-​raki, he kara­re­he ma i Āwhe­ri­ka, he Kau­ka­ra­ra­ra­hu no Eora­pa, me ngā kau­ka­ra­ra­hu no Āhia (zoo​-far​ma​.sk). Ko Dr. Miloš Minár te kai­wha­ka­ha­e­re o te wha­ka­ra­ru­ru­hau, i muri i te rau­ma­ti o te tau 2009, ka wha­ka­ma­na­hia a Māo­ri mai i Aote­a­roa, e wha­ka­ma­hia ana i nga rau­ma­ti ki te wha­ka­pu­ta i nga wha­ka­a­tu­ran­ga i nga wha­ka­tūma­ta­ka­ta­ka. Aha­koa tenei, kua wha­ka­ra­ru­hia tenei wha­ka­ti­pu­ran­ga i te wa o mua, ka wha­ka­whi­ti­whi­ti i te kain­ga, a, ko te ka wha­ka­pau kaha, ko te kitea i nga wha­ka­we­hi kaha, kua whi­whi i te waka wha­ka­ra­ru­ru­hau. I run­ga i te wha­ka­a­ro a zoofar​ma​.sk, ka wha­ka­ra­to­hia i te wai­ka­pu i nga rau­ma­ti te kai tino Māo­ri, e wha­ka­pau kaha ana i te kuma­ra whe­ro, te kūma­ra, te kau o Aote­a­roa, te kape Pora­ka, te tīrae rā me te hua wha­ka­tūwhe­ra. He wha­ka­tu­whe­ra i nga rā o te rau­ma­ti me nga rā wha­ka­tūwhe­ra i te wa o te rā, ka utua te utu ki te tan­ga­ta nui, he 3.5 €. Ka wha­ka­ma­hia nga rā e wha­ka­ra­ru­hia ana (zoo​-far​ma​.sk). Kei te wha­ka­ra­ru­ru­hau a Zoofar­mu ki te iwi kaore i te rima tekau mano nga manu­hi­ri ia tau (momo mōhi­ohio i te tau 2010). I mua i te hae­ren­ga ki Aote­a­roa, ko te whi­whi a nga Maori he inoi, he hia­hia ki te whi­whi wha­re kara­kia Kato­ri­ka ki te tata atu. Ko nga waia­ta wha­ka­pau i te wehi a nga ran­ga­ti­ra, me te wha­ka­pau kaha ake i te wha­ka­po­no i wha­ka­kī i te wha­re kara­kia. I te tuata­hi, ka whai wahi ano nga tan­ga­ta (Bla­žej, Štrauch).


Odka­zy:


TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Mestá, Mestá, Šariš, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Prešov – mesto hudby

Hits: 2837

Pre­šov, maďar­sky Eper­jes, nemec­ky Epe­ries /​Pre­schau, rus­ky Prja­šev, poľ­sky Pre­szów, latin­sky Fra­go­po­lis /​Epe­ries­si­num (Wiki​pe​dia​.sk), Lang­dorf, Ape­rias­ci­num (Michal Kali­ňák). Jed­na hypo­té­za hovo­rí o tom, že pôvod­ný názov mes­ta Epe­ries je odvo­de­ný od maďar­ské­ho slo­va eper” – jaho­da. Slo­ven­ský his­to­rik Ulič­ný tvr­dí, že pome­no­va­nie Pre­šov kore­ní v slo­van­skom mene Preš (Peter Švorc a kol, 1997, p 14). Je cen­trom Šari­ša a Pre­šov­ské­ho samo­správ­ne­ho kra­ja. Leží v Košic­kej kot­li­ne, medzi Slán­sky­mi vrch­mi a Šariš­skou vrcho­vi­nou v nad­mor­skej výš­ke cca 255 met­rov nad morom. Mes­to má dve rie­ky, Tory­su a Sek­čov. Ku 1.1.2005 tu žilo 91 205 oby­va­te­ľov, čo je tre­tí naj­vyš­ší počet oby­va­te­ľov na Slo­ven­sku (pre​sov​.sk). Má šty­ri mest­ské čas­ti: Pre­šov, Niž­ná Šebas­to­vá, Soli­var, Šal­go­vík (Wiki​pe​dia​.sk). Počiat­ky osíd­le­nia sia­ha­jú až do doby kamen­nej. Slo­van­ské osíd­le­nie je dolo­že­né z pre­lo­mu 8. a 9. sto­ro­čia. Prvá písom­ná zmien­ka je v lis­ti­ne krá­ľa Belu IV. z roku 1247. Slo­bod­ným krá­ľov­ským mes­tom je Pre­šov od roku 1374. Od roku 1412 pat­ril do Pen­ta­po­li­ta­ny – spo­lo­čen­stva pia­tich krá­ľov­ských miest spo­lu s Koši­ca­mi, Bar­de­jo­vom, Levo­čou a Sabi­no­vom (Wiki​pe​dia​.sk). V 14. a 15. sto­ro­čí sa tešil mimo­riad­nym hos­po­dár­skym roz­vo­jom. Pre mes­to je rok 1687 zná­my pre­šov­ský­mi jat­ka­mi (Caraf­fo­ve jat­ky), kedy boli na námes­tí kru­to pop­ra­ve­ní 24 meš­ťa­nia za pod­po­ru Imri­cha Tököli­ho, vod­co­vi pro­ti­habs­bur­ské­ho povs­ta­nia. V roku 1816 doš­lo k zria­de­niu gréc­ko­ka­to­líc­kej die­cé­zy, vďa­ka čomu sem zača­lo pri­chá­dzať viac Rusí­nov. Veľ­ký hos­po­dár­sky význam pre mes­to mala výro­ba soli (Wiki​pe​dia​.sk) – Soli­var Pre­šov, kto­rý zni­či­li” demok­ra­ti po roku 2010. 1.11.1918 doš­lo k tzv. Pre­šov­skej vzbu­re – bolo pop­ra­ve­ných 41 voja­kov a dva­ja civi­lis­ti. Pod vply­vom revo­lú­cie v Buda­peš­ti odo­pre­li nie­kto­rí voja­ci posluš­nosť a násled­ne rabo­va­li obcho­dy. Neskôr boli zais­te­ní a napriek tomu, že nedoš­lo ku stra­tám na živo­toch, boli odsú­de­ní na trest smr­ti (Peter Švorc a kol, 1997, p 33).

His­to­ric­ké jad­ro mes­ta je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou (pre​sov​.sk). Je tu množ­stvo pamia­tok, napr.: gréc­ko­ka­to­líc­ky chrám svä­té­ho Jána Krs­ti­te­ľa, palác Klo­bu­šic­kých, Šariš­ská galé­ria, Neptú­no­va fon­tá­na, Rákoc­zi­ho palác, rím­sko­ka­to­líc­ky far­ský kos­tol svä­té­ho Miku­lá­ša, súso­šie Imma­cu­la­ty, Bosá­ko­va ban­ka, Caraf­fo­va väz­ni­ca (pre​sov​.sk), Chrám svä­té­ho Ale­xan­dra Nevské­ho, Kal­vá­ria, vodo­hos­po­dár­ska stav­ba Kumšt (Wiki​pe​dia​.sk). Síd­li tu Divad­lo Joná­ša Zábor­ské­ho, orga­ni­zu­jú sa tu Dni mes­ta Pre­šov, Muvi­na – Medzi­ná­rod­ná súťaž­ná pre­hliad­ka vín, Pre­šov­ský tro­j­ič­ný jar­mok, Pre­šov­ská hudob­ná jar, Pre­šov­ská hudob­ná jeseň, JAZZ Pre­šov, Deň Zeme (pre​sov​.sk). Vďa­ka hudob­né­mu živo­tu a úspe­chom hudob­nej pro­duk­cie si mes­to vyslú­ži­lo pre­zýv­ku slo­ven­ský Seatt­le” (Radek Antl, pre​sov​.info/sk, Michal Frank), resp. mes­to hud­by (Wiki​pe​dia​.sk). Nie­kto­rí hudob­ní­ci a kape­ly: Ivan Tás­ler, Peha, Kat­ka Knech­to­vá, Chi­ki liki tu‑a, Kat­ka Koš­čo­vá, Peter Lipa, David Kol­lar, Koma­jo­ta, Peter Nagy. Pra­vi­del­ne sa tu koná fes­ti­val štu­dent­ské­ho ume­nia Aka­de­mic­ký Pre­šov, Pre­šov­ská hudob­ná jar, Soľ­no­ban­ský jar­mok, Fes­ti­val palič­ko­va­nej čip­ky, Fes­ti­val zlej hud­by, Pre­šov­ský tro­j­ič­ný jar­mok a fes­ti­val sku­pín his­to­ric­ké­ho šer­mu a reme­siel, Pre­šov­ské kul­túr­ne leto, Fes­ti­val Sigord, Pre­šov­ská hudob­ná jeseň, JAZZ Pre­šov, Goraz­dov lite­rár­ny Pre­šov a mno­ho ďal­ších (Wiki​pe​dia​.sk). Nachá­dza sa tu Pre­šov­ská uni­ver­zi­ta z ôsmi­mi fakul­ta­mi a Fakul­ta výrob­ných tech­no­ló­gií Tech­nic­kej uni­ver­zi­ty v Koši­ciach, Vyso­ká ško­la medzi­ná­rod­né­ho pod­ni­ka­nia ISM Slo­va­kia. Okrem toho cca 34 stred­ných škôl. Pre­šov­ská hádza­ná má sil­ný cveng v celej Euró­pe naj­mä vďa­ka klu­bu Tat­ran Pre­šov (pre​sov​.sk). Fut­ba­lo­vý Tat­ran Pre­šov už taký úspeš­ný nie je ani v rám­ci Slo­ven­ska. Medzi pre­šov­ské osob­nos­ti pat­ria: spi­so­va­teľ, novi­nár a his­to­rik Jonáš Zábor­ský, spi­so­va­teľ­ka Mil­ka Zim­ko­vá, herec a reži­sér Ján Boro­dáč a Peter Rašev, her­ci Juraj Kuku­ra, Jozef Stra­žan a Kve­ta Stra­ža­no­vá, reži­šér Fero Fenič, zahra­nič­ný spra­vo­daj­ca Slo­ven­ské­ho roz­hla­su v Tel Avi­ve Yehu­da Lahav /​Šte­fan Weizs­lo­vits, fut­ba­lis­ta Ladi­slav Pav­lo­vič, hoke­jis­ta Igor Liba, prvá Miss Čes­ko­slo­ven­ska Iva­na Chris­to­vá (Wiki​pe​dia​.sk).

Pre­šov, maďar­sky Eper­jes, nemec­ky Epe­ries /​Pre­schau, rus­ky Prja­šev, poľ­sky Pre­szów, latin­sky Fra­go­po­lis /​Epe­ries­si­num (Wiki​pe​dia​.sk), Lang­dorf, Ape­rias­ci­num (Michal Kali­ňák). Jed­na hypo­té­za hovo­rí o tom, že pôvod­ný názov mes­ta Epe­ries je odvo­de­ný od maďar­ské­ho slo­va eper” – jaho­da. Slo­ven­ský his­to­rik Ulič­ný tvr­dí, že pome­no­va­nie Pre­šov kore­ní v slo­van­skom mene Preš (Peter Švorc a kol, 1997, p 14). Je cen­trom Šari­ša a Pre­šov­ské­ho samo­správ­ne­ho kra­ja. Leží v Košic­kej kot­li­ne, medzi Slán­sky­mi vrch­mi a Šariš­skou vrcho­vi­nou v nad­mor­skej výš­ke cca 255 met­rov nad morom. Mes­to má dve rie­ky, Tory­su a Sek­čov. Ku 1.1.2005 tu žilo 91 205 oby­va­te­ľov, čo je tre­tí naj­vyš­ší počet oby­va­te­ľov na Slo­ven­sku (pre​sov​.sk). Má šty­ri mest­ské čas­ti: Pre­šov, Niž­ná Šebas­to­vá, Soli­var, Šal­go­vík (Wiki​pe​dia​.sk). Počiat­ky osíd­le­nia sia­ha­jú až do doby kamen­nej. Slo­van­ské osíd­le­nie je dolo­že­né z pre­lo­mu 8. a 9. sto­ro­čia. Prvá písom­ná zmien­ka je v lis­ti­ne krá­ľa Belu IV. z roku 1247. Slo­bod­ným krá­ľov­ským mes­tom je Pre­šov od roku 1374. Od roku 1412 pat­ril do Pen­ta­po­li­ta­ny – spo­lo­čen­stva pia­tich krá­ľov­ských miest spo­lu s Koši­ca­mi, Bar­de­jo­vom, Levo­čou a Sabi­no­vom (Wiki​pe​dia​.sk). V 14. a 15. sto­ro­čí sa tešil mimo­riad­nym hos­po­dár­skym roz­vo­jom. Pre mes­to je rok 1687 zná­my pre­šov­ský­mi jat­ka­mi (Caraf­fo­ve jat­ky), kedy boli na námes­tí kru­to pop­ra­ve­ní 24 meš­ťa­nia za pod­po­ru Imri­cha Tököli­ho, vod­co­vi pro­ti­habs­bur­ské­ho povs­ta­nia. V roku 1816 doš­lo k zria­de­niu gréc­ko­ka­to­líc­kej die­cé­zy, vďa­ka čomu sem zača­lo pri­chá­dzať viac Rusí­nov. Veľ­ký hos­po­dár­sky význam pre mes­to mala výro­ba soli (Wiki​pe​dia​.sk) – Soli­var Pre­šov, kto­rý zni­či­li” demok­ra­ti po roku 2010. 1.11.1918 doš­lo k tzv. Pre­šov­skej vzbu­re – bolo pop­ra­ve­ných 41 voja­kov a dva­ja civi­lis­ti. Pod vply­vom revo­lú­cie v Buda­peš­ti odo­pre­li nie­kto­rí voja­ci posluš­nosť a násled­ne rabo­va­li obcho­dy. Neskôr boli zais­te­ní a napriek tomu, že nedoš­lo ku stra­tám na živo­toch, boli odsú­de­ní na trest smr­ti (Peter Švorc a kol, 1997, p 33).

His­to­ric­ké jad­ro mes­ta je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou (pre​sov​.sk). Je tu množ­stvo pamia­tok, napr.: gréc­ko­ka­to­líc­ky chrám svä­té­ho Jána Krs­ti­te­ľa, palác Klo­bu­šic­kých, Šariš­ská galé­ria, Neptú­no­va fon­tá­na, Rákoc­zi­ho palác, rím­sko­ka­to­líc­ky far­ský kos­tol svä­té­ho Miku­lá­ša, súso­šie Imma­cu­la­ty, Bosá­ko­va ban­ka, Caraf­fo­va väz­ni­ca (pre​sov​.sk), Chrám svä­té­ho Ale­xan­dra Nevské­ho, Kal­vá­ria, vodo­hos­po­dár­ska stav­ba Kumšt (Wiki​pe​dia​.sk). Síd­li tu Divad­lo Joná­ša Zábor­ské­ho, orga­ni­zu­jú sa tu Dni mes­ta Pre­šov, Muvi­na – Medzi­ná­rod­ná súťaž­ná pre­hliad­ka vín, Pre­šov­ský tro­j­ič­ný jar­mok, Pre­šov­ská hudob­ná jar, Pre­šov­ská hudob­ná jeseň, JAZZ Pre­šov, Deň Zeme (pre​sov​.sk). Vďa­ka hudob­né­mu živo­tu a úspe­chom hudob­nej pro­duk­cie si mes­to vyslú­ži­lo pre­zýv­ku slo­ven­ský Seatt­le” (Radek Antl, pre​sov​.info/sk, Michal Frank), resp. mes­to hud­by (Wiki​pe​dia​.sk). Nie­kto­rí hudob­ní­ci a kape­ly: Ivan Tás­ler, Peha, Kat­ka Knech­to­vá, Chi­ki liki tu‑a, Kat­ka Koš­čo­vá, Peter Lipa, David Kol­lar, Koma­jo­ta, Peter Nagy. Pra­vi­del­ne sa tu koná fes­ti­val štu­dent­ské­ho ume­nia Aka­de­mic­ký Pre­šov, Pre­šov­ská hudob­ná jar, Soľ­no­ban­ský jar­mok, Fes­ti­val palič­ko­va­nej čip­ky, Fes­ti­val zlej hud­by, Pre­šov­ský tro­j­ič­ný jar­mok a fes­ti­val sku­pín his­to­ric­ké­ho šer­mu a reme­siel, Pre­šov­ské kul­túr­ne leto, Fes­ti­val Sigord, Pre­šov­ská hudob­ná jeseň, JAZZ Pre­šov, Goraz­dov lite­rár­ny Pre­šov a mno­ho ďal­ších (Wiki​pe​dia​.sk). Nachá­dza sa tu Pre­šov­ská uni­ver­zi­ta z ôsmi­mi fakul­ta­mi a Fakul­ta výrob­ných tech­no­ló­gií Tech­nic­kej uni­ver­zi­ty v Koši­ciach, Vyso­ká ško­la medzi­ná­rod­né­ho pod­ni­ka­nia ISM Slo­va­kia. Okrem toho cca 34 stred­ných škôl. Pre­šov­ská hádza­ná má sil­ný cveng v celej Euró­pe naj­mä vďa­ka klu­bu Tat­ran Pre­šov (pre​sov​.sk). Fut­ba­lo­vý Tat­ran Pre­šov už taký úspeš­ný nie je ani v rám­ci Slo­ven­ska. Medzi pre­šov­ské osob­nos­ti pat­ria: spi­so­va­teľ, novi­nár a his­to­rik Jonáš Zábor­ský, spi­so­va­teľ­ka Mil­ka Zim­ko­vá, herec a reži­sér Ján Boro­dáč a Peter Rašev, her­ci Juraj Kuku­ra, Jozef Stra­žan a Kve­ta Stra­ža­no­vá, reži­šér Fero Fenič, zahra­nič­ný spra­vo­daj­ca Slo­ven­ské­ho roz­hla­su v Tel Avi­ve Yehu­da Lahav /​Šte­fan Weizs­lo­vits, fut­ba­lis­ta Ladi­slav Pav­lo­vič, hoke­jis­ta Igor Liba, prvá Miss Čes­ko­slo­ven­ska Iva­na Chris­to­vá (Wiki​pe​dia​.sk).


Pre­šov, in Hun­ga­rian Eper­jes, in Ger­man Epe­ries /​Pre­schau, in Rus­sian Prja­šev, in Polish Pre­szów, in Latin Fra­go­po­lis /​Epe­ries­si­num (Wiki​pe​dia​.sk), Lang­dorf, Ape­rias­ci­num (Michal Kali­ňák). One hypot­he­sis sug­gests that the ori­gi­nal name of the city, Epe­ries, is deri­ved from the Hun­ga­rian word eper” – stra­wber­ry. Slo­vak his­to­rian Ulič­ný argu­es that the name Pre­šov roots in the Sla­vic name Preš (Peter Švorc et al., 1997, p. 14). It is the cen­ter of Šariš and the Pre­šov self-​governing regi­on. It lies in the Koši­ce Basin, bet­we­en the Slán­ske Moun­tains and the Šariš High­lands, at an alti­tu­de of about 255 meters abo­ve sea level. The city has two rivers, Tory­sa and Sek­čov. As of Janu­ary 1, 2005, the popu­la­ti­on was 91,205, making it the third-​largest city in Slo­va­kia (pre​sov​.sk). It has four boroughs: Pre­šov, Niž­ná Šebas­to­vá, Soli­var, and Šal­go­vík (Wiki​pe​dia​.sk). The sett­le­men­t’s ori­gins date back to the Sto­ne Age. Sla­vic sett­le­ment is docu­men­ted from the 8th to 9th cen­tu­ries. The first writ­ten men­ti­on is in a docu­ment by King Béla IV from 1247. Pre­šov has been a free roy­al town sin­ce 1374. Sin­ce 1412, it has been part of Pen­ta­po­li­ta­na – a com­mu­ni­ty of five roy­al towns, along with Koši­ce, Bar­de­jov, Levo­ča, and Sabi­nov (Wiki​pe​dia​.sk). In the 14th and 15th cen­tu­ries, it expe­rien­ced remar­kab­le eco­no­mic deve­lop­ment. The year 1687 is sig­ni­fi­cant for Pre­šov becau­se of the Caraf­f’s slaugh­ter,” when 24 citi­zens were bru­tal­ly exe­cu­ted in the squ­are for sup­por­ting Imrich Tököli, the lea­der of the anti-​Habsburg upri­sing. In 1816, the estab­lish­ment of the Gre­ek Cat­ho­lic dioce­se brought more Rusyns to the area. The salt pro­duc­ti­on in Soli­var, Pre­šov, had a major eco­no­mic impact (Wiki​pe​dia​.sk), though it was des­tro­y­ed” by democ­rats after 2010. On Novem­ber 1, 1918, the so-​called Pre­šov Upri­sing occur­red, during which 41 sol­diers and two civi­lians were exe­cu­ted. Under the influ­en­ce of the revo­lu­ti­on in Buda­pest, some sol­diers refu­sed obe­dien­ce and pro­ce­e­ded to loot sto­res. They were later app­re­hen­ded and, des­pi­te the­re being no loss of life, were sen­ten­ced to death (Peter Švorc et al., 1997, p. 33).

The his­to­ri­cal core of the city is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment (pre​sov​.sk). It boasts seve­ral land­marks, such as the Gre­ek Cat­ho­lic Church of St. John the Bap­tist, Klo­bu­šic­kých Pala­ce, Šariš Gal­le­ry, Neptu­ne­’s Foun­tain, Rákóc­zi Pala­ce, Roman Cat­ho­lic Parish Church of St. Nicho­las, the Imma­cu­la­ta sta­tue, Bosá­k’s Bank, Caraf­f’s Pri­son (pre​sov​.sk), the Church of St. Ale­xan­der Nevsky, Cal­va­ry, and the Kumšt hydro-​engineering buil­ding (Wiki​pe​dia​.sk). The city is home to the Jonáš Zábor­ský The­at­re, and vari­ous events are orga­ni­zed, inc­lu­ding Pre­šov City Days, Muvi­na – Inter­na­ti­onal Wine Fes­ti­val, Pre­šov Trip­le Mar­ket, Pre­šov Music Spring, Pre­šov Music Autumn, JAZZ Pre­šov, Earth Day (pre​sov​.sk). Due to its vib­rant music sce­ne and achie­ve­ments, the city has ear­ned the nick­na­me Slo­vak Seatt­le” (Radek Antl, pre​sov​.info/sk, Michal Frank), or city of music” (Wiki​pe​dia​.sk). Some notab­le musi­cians and bands inc­lu­de Ivan Tás­ler, Peha, Kat­ka Knech­to­vá, Chi­ki liki tu‑a, Kat­ka Koš­čo­vá, Peter Lipa, David Kol­lar, Koma­jo­ta, Peter Nagy. Fes­ti­vals held regu­lar­ly inc­lu­de the Aca­de­mic Pre­šov Stu­dent Art Fes­ti­val, Pre­šov Music Spring, Salt Mar­ket Fes­ti­val, Bob­bin Lace Fes­ti­val, Bad Music Fes­ti­val, Pre­šov Trip­le Mar­ket, His­to­ri­cal Fen­cing and Crafts Fes­ti­val, Pre­šov Cul­tu­ral Sum­mer, Sigord Fes­ti­val, Pre­šov Music Autumn, JAZZ Pre­šov, Goraz­d’s Lite­ra­ry Pre­šov, and many others (Wiki​pe​dia​.sk). Pre­šov Uni­ver­si­ty, with eight facul­ties, and the Facul­ty of Pro­duc­ti­on Tech­no­lo­gies of the Tech­ni­cal Uni­ver­si­ty of Koši­ce, as well as the Inter­na­ti­onal Busi­ness Scho­ol ISM Slo­va­kia, are loca­ted here. Addi­ti­onal­ly, the­re are around 34 secon­da­ry scho­ols. Pre­šov Hand­ball is well-​known throug­hout Euro­pe, par­ti­cu­lar­ly due to the Tat­ran Pre­šov club (pre​sov​.sk). The local foot­ball club, Tat­ran Pre­šov, isn’t as suc­cess­ful even wit­hin Slo­va­kia. Pro­mi­nent figu­res from Pre­šov inc­lu­de the wri­ter, jour­na­list, and his­to­rian Jonáš Zábor­ský, wri­ter Mil­ka Zim­ko­vá, actor and direc­tor Ján Boro­dáč and Peter Rašev, actors Juraj Kuku­ra, Jozef Stra­žan, and Kve­ta Stra­ža­no­vá, direc­tor Fero Fenič, Slo­vak Radio fore­ign cor­res­pon­dent Yehu­da Lahav /​Šte­fan Weizs­lo­vits in Tel Aviv, foot­bal­ler Ladi­slav Pav­lo­vič, hoc­key pla­y­er Igor Liba, and first Miss Cze­cho­slo­va­kia Iva­na Chris­to­vá (Wiki​pe​dia​.sk).

Pre­šov, kno­wn in Hun­ga­rian as Eper­jes, in Ger­man as Epe­ries /​Pre­schau, in Rus­sian as Prja­šev, in Polish as Pre­szów, in Latin as Fra­go­po­lis /​Epe­ries­si­num (Wiki​pe​dia​.sk), Lang­dorf, Ape­rias­ci­num (Michal Kali­ňák), has an inte­res­ting his­to­ry sur­roun­ding its name. One the­ory sug­gests that the ori­gi­nal name Epe­ries” is deri­ved from the Hun­ga­rian word eper,” mea­ning stra­wber­ry.” Slo­vak his­to­rian Ulič­ný argu­es that the name Pre­šov has roots in the Sla­vic name Preš” (Peter Švorc et al., 1997, p. 14). The city is the cen­ter of the Šariš regi­on and Pre­šov­ský self-​governing regi­on. It lies in the Koši­ce Basin, bet­we­en the Slán­ske Moun­tains and the Šariš Upland, at an alti­tu­de of app­ro­xi­ma­te­ly 255 meters abo­ve sea level. Two rivers, Tory­sa and Sek­čov, flow through the city. As of Janu­ary 1, 2005, the popu­la­ti­on was 91,205, making it the third most popu­lous city in Slo­va­kia (pre​sov​.sk). It con­sists of four urban dis­tricts: Pre­šov, Niž­ná Šebas­to­vá, Soli­var, and Šal­go­vík (Wiki​pe​dia​.sk). The city­’s sett­le­ment dates back to the Sto­ne Age, with Sla­vic sett­le­ments docu­men­ted from the turn of the 8th and 9th cen­tu­ries. The first writ­ten men­ti­on is from a docu­ment by King Béla IV in 1247. Pre­šov has held the sta­tus of a free roy­al town sin­ce 1374 and beca­me part of the Pen­ta­po­li­tan asso­cia­ti­on of five roy­al towns, along with Koši­ce, Bar­de­jov, Levo­ča, and Sabi­nov, star­ting in 1412 (Wiki​pe​dia​.sk). The city expe­rien­ced sig­ni­fi­cant eco­no­mic gro­wth in the 14th and 15th cen­tu­ries. The year 1687 is kno­wn for the Pre­šov Mas­sac­re” (Caraf­f’s Mas­sac­re), when 24 citi­zens were exe­cu­ted for sup­por­ting Imre Tököli, lea­der of the anti-​Habsburg rebel­li­on. In 1816, the Gre­ek Cat­ho­lic dioce­se was estab­lis­hed, brin­ging more Rusyns to the city. Salt pro­duc­ti­on was of gre­at eco­no­mic impor­tan­ce to the city (Wiki​pe​dia​.sk), with Soli­var Pre­šov, which was des­tro­y­ed” by the democ­ra­tic for­ces after 2010. On Novem­ber 1, 1918, the Pre­šov Upri­sing occur­red, with 41 sol­diers and two civi­lians being exe­cu­ted. Due to the revo­lu­ti­on in Buda­pest, some sol­diers refu­sed to fol­low orders, and later enga­ged in looting. Alt­hough the­re were no casu­al­ties, they were sen­ten­ced to death (Peter Švorc et al., 1997, p. 33).

The his­to­ric core of the city is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment (pre​sov​.sk). The­re are many notab­le land­marks, such as the Gre­ek Cat­ho­lic Church of St. John the Bap­tist, the Klo­bu­šic­ký Pala­ce, the Šariš Gal­le­ry, the Neptu­ne Foun­tain, the Rákóc­zi Pala­ce, the Roman Cat­ho­lic Church of St. Nicho­las, the Imma­cu­la­ta sta­tue, Bosá­k’s Bank, the Caraff Pri­son (pre​sov​.sk), the Church of St. Ale­xan­der Nevsky, the Cal­va­ry, and the Kumšt hyd­ro­lo­gi­cal struc­tu­re (Wiki​pe​dia​.sk). Pre­šov is also home to the Jonáš Zábor­ský The­at­re, hosts the city­’s annu­al Days of Pre­šov, the Muvi­na Inter­na­ti­onal Wine Com­pe­ti­ti­on, the Pre­šov Tri­ni­ty Fair, the Pre­šov Music Spring, Pre­šov Music Autumn, JAZZ Pre­šov, Earth Day (pre​sov​.sk), and the city has ear­ned the nick­na­me Slo­vak Seatt­le” (Radek Antl, pre​sov​.info/sk, Michal Frank), or the City of Music” (Wiki​pe​dia​.sk), due to its thri­ving music sce­ne. Some musi­cians and bands asso­cia­ted with Pre­šov inc­lu­de Ivan Tás­ler, Peha, Kat­ka Knech­to­vá, Chi­ki liki tu‑a, Kat­ka Koš­čo­vá, Peter Lipa, David Kol­lar, Koma­jo­ta, Peter Nagy. The city regu­lar­ly hosts events like the Aca­de­mic Pre­šov Stu­dent Arts Fes­ti­val, Pre­šov Music Spring, Sol­no­ban­sky Mar­ket, Lace Making Fes­ti­val, Fes­ti­val of Bad Music, Pre­šov Tri­ni­ty Fair, His­to­ri­cal Swords­mans­hip and Crafts Fes­ti­val, Pre­šov Cul­tu­ral Sum­mer, Sigord Fes­ti­val, Pre­šov Music Autumn, JAZZ Pre­šov, Gorazd Lite­ra­ry Pre­šov, and many more (Wiki​pe​dia​.sk). The city is home to Pre­šov Uni­ver­si­ty with eight facul­ties, the Facul­ty of Manu­fac­tu­ring Tech­no­lo­gies of the Tech­ni­cal Uni­ver­si­ty of Koši­ce, and the ISM Slo­va­kia Inter­na­ti­onal Busi­ness Scho­ol, along with around 34 secon­da­ry scho­ols. Pre­šov hand­ball has a strong repu­ta­ti­on in Euro­pe, espe­cial­ly thanks to the Tat­ran Pre­šov club (pre​sov​.sk). The city­’s foot­ball team, Tat­ran Pre­šov, is no lon­ger as suc­cess­ful domes­ti­cal­ly. Notab­le peop­le from Pre­šov inc­lu­de wri­ter, jour­na­list, and his­to­rian Jonáš Zábor­ský, wri­ter Mil­ka Zim­ko­vá, actor and direc­tor Ján Boro­dáč and Peter Rašev, actors Juraj Kuku­ra, Jozef Stra­žan, and Kve­ta Stra­ža­no­vá, direc­tor Fero Fenič, Slo­vak Radio fore­ign cor­res­pon­dent in Tel Aviv Yehu­da Lahav /​Šte­fan Weizs­lo­vits, foot­bal­ler Ladi­slav Pav­lo­vič, hoc­key pla­y­er Igor Liba, and the first Miss Cze­cho­slo­va­kia Iva­na Chris­to­vá (Wiki​pe​dia​.sk).


Пряшів, по-​угорськи Eper­jes, по-​німецьки Epe­ries /​Pre­schau, по-​русски Prja­šev, по-​польськи Pre­szów, по-​латинськи Fra­go­po­lis /​Epe­ries­si­num (Wiki​pe​dia​.sk), Lang­dorf, Ape­rias­ci­num (Michal Kali­ňák). Одна гипотеза стверджує, що оригінальна назва міста Epe­ries походить від угорського слова eper” — полуниця. Словенський історик Улічний вважає, що назва Пряшів має слов’янське походження і бере початок від імені Преш (Петро Шворц та інші, 1997, с. 14). Це є центр Шариша та Пряшівського автономного округу. Місто розташоване в Кошицькій низині, між Сланськими горами та Шаришським підвищенням на висоті близько 255 метрів над рівнем моря. Місто має дві річки, Торису та Секчов. Станом на 1 січня 2005 року в місті проживало 91 205 осіб, що робить його третім за чисельністю населення містом у Словаччині (pre​sov​.sk). Місто має чотири райони: Пряшів, Нижня Шебастова, Соливар та Шальговік (Wiki​pe​dia​.sk). Початки заселення сягали ще кам’яної доби. Слов’янське поселення датовано кінцем 8 — початком 9 століття. Перше письмове згадування зустрічається у грамоті короля Бели IV 1247 року. Пряшів є вільним королівським містом з 1374 року. З 1412 року місто входило в Пентаполітану — спільноту п’яти королівських міст разом з Кошицею, Бардеєвом, Левочею та Сабіновим (Wiki​pe​dia​.sk). В 14 – 15 століттях місто переживало винятковий економічний розвиток. 1687 рік знаменний подіями на пряшівському майдані, коли було жорстоко страчено 24 міщан за підтримку Імриха Текелі, лідера антигабсбурзького повстання. У 1816 році створено греко-​католицьку єпархію, що призвело до прибуття більших потоків Русинів. Важливу економічну роль в місті відігравала сільське виробництво (Wiki​pe​dia​.sk), яке зруйнували” демократи після 2010 року. 1 листопада 1918 року відбулася так звана Пряшівська повстання, в результаті якої було страчено 41 військового та двох цивільних осіб. Під впливом революції в Будапешті частина солдатів відмовилась від виконання наказів і здійснила пограбування магазинів. Пізніше вони були затримані, і, незважаючи на відсутність людських втрат, були засуджені до смертної кари (Петро Шворц та інші, 1997, с. 33).

Історичний центр міста є національною культурною пам’яткою (pre​sov​.sk). Тут розташовані численні пам’ятки, зокрема: греко-​католицький храм святого Івана Хрестителя, палац Клобушицьких, Шаришська галерея, фонтан Нептуна, палац Ракоці, римо-​католицький кафедральний собор святого Миколая, статуя Непорочного зачаття, Босака банківська установка, в’язниця Карафа (pre​sov​.sk), храм святого Олександра Невського, Кальварія, гідротехнічна споруда Кумшт (Wiki​pe​dia​.sk). Тут розташовані Пряшівський театр і проводяться численні заходи: Дні міста Пряшів, міжнародний конкурс вин Muvi­na, Пряшівський трійковий базар, Пряшівська музична весна, Пряшівська музична осінь, JAZZ Pre­šov, День Землі (pre​sov​.sk). Через музичний розвиток та здобутки в музиці місто отримало прізвисько словенський Сіетл” (Radek Antl, pre​sov​.info/sk, Michal Frank), або місто музики” (Wiki​pe​dia​.sk).

Pre­šov, maďar­sky Eper­jes, nemec­ky Epe­ries /​Pre­schau, rus­ky Prja­šev, poľ­sky Pre­szów, latin­sky Fra­go­po­lis /​Epe­ries­si­num (Wiki​pe​dia​.sk), Lang­dorf, Ape­rias­ci­num (Michal Kali­ňák). Jed­na hypo­té­za hovo­rí o tom, že pôvod­ný názov mes­ta Epe­ries je odvo­de­ný od maďar­ské­ho slo­va eper” – jaho­da. Slo­ven­ský his­to­rik Ulič­ný tvr­dí, že pome­no­va­nie Pre­šov kore­ní v slo­van­skom mene Preš (Peter Švorc a kol, 1997, p 14). Je cen­trom Šari­ša a Pre­šov­ské­ho samo­správ­ne­ho kra­ja. Leží v Košic­kej kot­li­ne, medzi Slán­sky­mi vrch­mi a Šariš­skou vrcho­vi­nou v nad­mor­skej výš­ke cca 255 met­rov nad morom. Mes­to má dve rie­ky, Tory­su a Sek­čov. Ku 1.1.2005 tu žilo 91 205 oby­va­te­ľov, čo je tre­tí naj­vyš­ší počet oby­va­te­ľov na Slo­ven­sku (pre​sov​.sk). Má šty­ri mest­ské čas­ti: Pre­šov, Niž­ná Šebas­to­vá, Soli­var, Šal­go­vík (Wiki​pe​dia​.sk). Počiat­ky osíd­le­nia sia­ha­jú až do doby kamen­nej. Slo­van­ské osíd­le­nie je dolo­že­né z pre­lo­mu 8. a 9. sto­ro­čia. Prvá písom­ná zmien­ka je v lis­ti­ne krá­ľa Belu IV. z roku 1247. Slo­bod­ným krá­ľov­ským mes­tom je Pre­šov od roku 1374. Od roku 1412 pat­ril do Pen­ta­po­li­ta­ny – spo­lo­čen­stva pia­tich krá­ľov­ských miest spo­lu s Koši­ca­mi, Bar­de­jo­vom, Levo­čou a Sabi­no­vom (Wiki​pe​dia​.sk). V 14. a 15. sto­ro­čí sa tešil mimo­riad­nym hos­po­dár­skym roz­vo­jom. Pre mes­to je rok 1687 zná­my pre­šov­ský­mi jat­ka­mi (Caraf­fo­ve jat­ky), kedy boli na námes­tí kru­to pop­ra­ve­ní 24 meš­ťa­nia za pod­po­ru Imri­cha Tököli­ho, vod­co­vi pro­ti­habs­bur­ské­ho povs­ta­nia. V roku 1816 doš­lo k zria­de­niu gréc­ko­ka­to­líc­kej die­cé­zy, vďa­ka čomu sem zača­lo pri­chá­dzať viac Rusí­nov. Veľ­ký hos­po­dár­sky význam pre mes­to mala výro­ba soli (Wiki​pe​dia​.sk) – Soli­var Pre­šov, kto­rý zni­či­li” demok­ra­ti po roku 2010. 1.11.1918 doš­lo k tzv. Pre­šov­skej vzbu­re – bolo pop­ra­ve­ných 41 voja­kov a dva­ja civi­lis­ti. Pod vply­vom revo­lú­cie v Buda­peš­ti odo­pre­li nie­kto­rí voja­ci posluš­nosť a násled­ne rabo­va­li obcho­dy. Neskôr boli zais­te­ní a napriek tomu, že nedoš­lo ku stra­tám na živo­toch, boli odsú­de­ní na trest smr­ti (Peter Švorc a kol, 1997, p 33).

His­to­ric­ké jad­ro mes­ta je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou (pre​sov​.sk). Je tu množ­stvo pamia­tok, napr.: gréc­ko­ka­to­líc­ky chrám svä­té­ho Jána Krs­ti­te­ľa, palác Klo­bu­šic­kých, Šariš­ská galé­ria, Neptú­no­va fon­tá­na, Rákoc­zi­ho palác, rím­sko­ka­to­líc­ky far­ský kos­tol svä­té­ho Miku­lá­ša, súso­šie Imma­cu­la­ty, Bosá­ko­va ban­ka, Caraf­fo­va väz­ni­ca (pre​sov​.sk), Chrám svä­té­ho Ale­xan­dra Nevské­ho, Kal­vá­ria, vodo­hos­po­dár­ska stav­ba Kumšt (Wiki​pe​dia​.sk). Síd­li tu Divad­lo Joná­ša Zábor­ské­ho, orga­ni­zu­jú sa tu Dni mes­ta Pre­šov, Muvi­na – Medzi­ná­rod­ná súťaž­ná pre­hliad­ka vín, Pre­šov­ský tro­j­ič­ný jar­mok, Pre­šov­ská hudob­ná jar, Pre­šov­ská hudob­ná jeseň, JAZZ Pre­šov, Deň Zeme (pre​sov​.sk). Vďa­ka hudob­né­mu živo­tu a úspe­chom hudob­nej pro­duk­cie si mes­to vyslú­ži­lo pre­zýv­ku slo­ven­ský Seatt­le” (Radek Antl, pre​sov​.info/sk, Michal Frank), resp. mes­to hud­by (Wiki​pe​dia​.sk). Nie­kto­rí hudob­ní­ci a kape­ly: Ivan Tás­ler, Peha, Kat­ka Knech­to­vá, Chi­ki liki tu‑a, Kat­ka Koš­čo­vá, Peter Lipa, David Kol­lar, Koma­jo­ta, Peter Nagy. Pra­vi­del­ne sa tu koná fes­ti­val štu­dent­ské­ho ume­nia Aka­de­mic­ký Pre­šov, Pre­šov­ská hudob­ná jar, Soľ­no­ban­ský jar­mok, Fes­ti­val palič­ko­va­nej čip­ky, Fes­ti­val zlej hud­by, Pre­šov­ský tro­j­ič­ný jar­mok a fes­ti­val sku­pín his­to­ric­ké­ho šer­mu a reme­siel, Pre­šov­ské kul­túr­ne leto, Fes­ti­val Sigord, Pre­šov­ská hudob­ná jeseň, JAZZ Pre­šov, Goraz­dov lite­rár­ny Pre­šov a mno­ho ďal­ších (Wiki​pe​dia​.sk). Nachá­dza sa tu Pre­šov­ská uni­ver­zi­ta z ôsmi­mi fakul­ta­mi a Fakul­ta výrob­ných tech­no­ló­gií Tech­nic­kej uni­ver­zi­ty v Koši­ciach, Vyso­ká ško­la medzi­ná­rod­né­ho pod­ni­ka­nia ISM Slo­va­kia. Okrem toho cca 34 stred­ných škôl. Pre­šov­ská hádza­ná má sil­ný cveng v celej Euró­pe naj­mä vďa­ka klu­bu Tat­ran Pre­šov (pre​sov​.sk). Fut­ba­lo­vý Tat­ran Pre­šov už taký úspeš­ný nie je ani v rám­ci Slo­ven­ska. Medzi pre­šov­ské osob­nos­ti pat­ria: spi­so­va­teľ, novi­nár a his­to­rik Jonáš Zábor­ský, spi­so­va­teľ­ka Mil­ka Zim­ko­vá, herec a reži­sér Ján Boro­dáč a Peter Rašev, her­ci Juraj Kuku­ra, Jozef Stra­žan a Kve­ta Stra­ža­no­vá, reži­šér Fero Fenič, zahra­nič­ný spra­vo­daj­ca Slo­ven­ské­ho roz­hla­su v Tel Avi­ve Yehu­da Lahav /​Šte­fan Weizs­lo­vits, fut­ba­lis­ta Ladi­slav Pav­lo­vič, hoke­jis­ta Igor Liba, prvá Miss Čes­ko­slo­ven­ska Iva­na Chris­to­vá (Wiki​pe​dia​.sk).


Odka­zy

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

Organizmy, Príroda, Rastliny, TOP

Krása rastlinného sveta

Hits: 1879

Prí­ro­da je boha­tá na krá­su, a jed­ným z naj­pô­so­bi­vej­ších jej pre­ja­vov je rast­lin­ný svet. Jed­nou z prvých vecí, kto­ré si mno­hí ľudia všim­nú pri kon­tak­te s prí­ro­dou, sú krás­ne kve­ty. Ich roz­ma­ni­tosť farieb, tva­rov a vôní je ohro­mu­jú­ca. Kaž­dý druh kve­tu pri­ná­ša svo­je vlast­né čaro. Kve­ty nie sú len krás­ne na pohľad, ale čas­to nesú aj sym­bo­lic­ký význam. Pes­to­va­né záh­ra­dy a par­ky sú plné zele­ných kober­cov rôz­nych dru­hov trá­vy, kto­ré dotvá­ra­jú har­mo­nic­ké pro­stre­die. Krá­sa rast­lin­né­ho sve­ta je nie­len este­tic­ká, ale má aj pozi­tív­ny vplyv na našu psy­chic­kú poho­du. Pre­chádz­ky v prí­ro­de a rela­xá­cia v záh­ra­dách doká­žu zmier­niť stres a napä­tie, čo pris­pie­va k cel­ko­vé­mu poci­tu poko­ja a bla­ho­by­tu. Výni­moč­nosť rast­lin­né­ho sve­ta spo­čí­va aj v jeho diver­zi­te. Kaž­dý kút sve­ta má svo­je vlast­né uni­kát­ne rast­li­ny, kto­ré sa pris­pô­so­bi­li miest­nym pod­mien­kam a kli­ma­tic­kým pod­mien­kam. Táto diver­zi­ta je dôle­ži­tá pre eko­sys­té­my a zacho­va­nie bio­lo­gic­kej rov­no­vá­hy na Zemi.


Natu­re is rich in beau­ty, and one of its most stri­king mani­fe­sta­ti­ons is the world of plants. One of the first things many peop­le noti­ce when in con­tact with natu­re is the beau­ti­ful flo­wers. The­ir diver­si­ty of colors, sha­pes, and scents is bre­ath­ta­king. Each type of flo­wer brings its own charm. Flo­wers are not only beau­ti­ful to look at, but they often car­ry sym­bo­lic mea­ning. Cul­ti­va­ted gar­dens and parks are fil­led with gre­en car­pets of vari­ous types of grass, which cre­a­te a har­mo­ni­ous environment.

The beau­ty of the plant world is not only aest­he­tic but also has a posi­ti­ve impact on our men­tal well-​being. Walks in natu­re and rela­xa­ti­on in gar­dens can alle­via­te stress and ten­si­on, con­tri­bu­ting to an ove­rall sen­se of pea­ce and well-​being. The uni­qu­e­ness of the plant world also lies in its diver­si­ty. Eve­ry cor­ner of the world has its own uni­que plants that have adap­ted to local con­di­ti­ons and cli­ma­tes. This diver­si­ty is impor­tant for eco­sys­tems and the pre­ser­va­ti­on of bio­lo­gi­cal balan­ce on Earth.


Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Liptov, Slovenská krajina

Hybe – liptovská krajina

Hits: 3818

Obec Hybe leží v Lip­tov­skej kot­li­ne, v údo­lí Hybi­ce a Bie­le­ho Váhu v nad­mor­skej výš­ke 690 met­rov nad morom. Žije tu 1 548 oby­va­te­ľov (hybe​.sk) na plo­che 52.82 km2 (Wiki­pe­dia). Jad­ro obce je zónou kul­túr­ne­ho bohat­stva. Miest­ni špor­tov­ci zís­ka­va­jú oce­ne­nia v rám­ci Slo­ven­ska naj­mä v bežec­kom lyžo­va­ní. Neďa­le­ko je turis­tic­ky zau­jí­ma­vá Hyb­ská ties­ňa­va. Osob­nos­ti obce: spi­so­va­te­lia Dob­ro­slav Chro­bák, Peter Jaroš, Rudo Brtáň, bás­nik Júl­lius Len­ko, her­ci Ivan Raj­niak, Ondrej Jaria­bek, Sla­vo Zahrad­ník, reží­sér Ondrej Raj­niak, malia­ri Pavol Micha­li­des (hybe​.sk).

Ako slo­ven­ská osa­da sa Hybe spo­mí­na už kon­com 12. sto­ro­čia (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1239 (hybe​.sk). V roku 1265 zís­ka­la obec mest­ské pri­vi­lé­giá ako baníc­ke mes­to, pri­čom sa oby­va­te­lia pokú­ša­li ťažiť zla­to na úpä­tí Kri­vá­ňa. Ťaž­ba však nebo­la ren­ta­bil­ná kvô­li chu­dob­ným žilám a nároč­né­mu teré­nu, čo vied­lo k ústu­pu baníc­tva a roz­vo­ju poľ­no­hos­po­dár­stva a reme­siel. V roku 1396 dosta­li Hybe od panov­ní­ka trho­vé prá­vo a oslo­bo­de­nie od mýta (Wiki­pe­dia). Názov obce pochá­dza od poto­ka Hybi­ca. V prvej polo­vi­ci 13. sto­ro­čia sa sem pre­sťa­ho­va­li Sasi. V 13. sto­ro­čí sa Hybe­nia pokú­ša­li dolo­vať zla­to na úpä­tí Kri­vá­ňa, ťaž­ba sa však nevyp­lá­ca­la. Časť baní­kov odiš­la do Bocian­skej doli­ny (Wiki­pe­dia). Výsa­dy krá­ľov­ské­ho mes­ta zís­ka­lo v roku 1265. Hybe­nia sa veno­va­li poľ­no­hos­po­dár­stvu, remes­lám a naj­mä obcho­du. V 16. sto­ro­čí sa Hybe sta­li cen­trom refor­má­cie. V matič­ných rokoch bola obec zakla­da­te­ľov Mati­ce slo­ven­skej, malo šty­ri kniž­ni­ce, čita­teľ­ský spo­lok, roz­ví­ja­la sa ochot­níc­ka čin­nosť (hybe​.sk). Murá­ri z Hybe sa pre­slá­vi­li pri sta­va­ní Buda­peš­ti. Impo­zant­nou monu­men­tál­nou stav­bou obce je arti­ku­lár­ny evan­je­lic­ký kos­tol nachá­dza­jú­ci sa v stre­de obce. Hybe pre­slá­vi­lo film Mar­ti­na Ťapá­ka Pacho, hyb­ský zboj­ník”. Sce­ná­ris­tom bol Hybian­sky rodák Peter Jaroš (Wiki­pe­dia).

V Hybe sa nachá­dza rím­sko­ka­to­líc­ky kos­tol Všet­kých svä­tých z 13. sto­ro­čia, kto­rý pre­šiel barokovo-​klasicistickou úpra­vou a je obklo­pe­ný opev­ňo­va­cím múrom zo 17. sto­ro­čia. Evan­je­lic­ký kos­tol bol posta­ve­ný v rokoch 1822 – 1826 v kla­si­cis­tic­kom štý­le. V obci sa nachá­dza­jú aj pamät­né domy význam­ných osob­nos­tí, ako sú spi­so­va­te­lia Dob­ro­slav Chro­bák, sochár Alojz Štróbl. Celé jad­ro obce je vyhlá­se­né za zónu kul­túr­ne­ho bohat­stva (hybe​.sk). Iní význam­ní rodá­ci: bás­nik Július Len­ko, her­ci Ivan Raj­niak a Ondrej Jaria­bek či reži­sér Ondrej Raj­niak. V 19. sto­ro­čí boli Hybe cen­trom kul­túr­ne­ho živo­ta v regi­ó­ne. Pôso­bi­li tu šty­ri kniž­ni­ce, čita­teľ­ský spo­lok a roz­ví­ja­la sa ochot­níc­ka diva­del­ná čin­nosť. Obec je rodis­kom via­ce­rých význam­ných osob­nos­tí slo­ven­ské­ho kul­túr­ne­ho a spo­lo­čen­ské­ho živo­ta (Wiki­pe­dia).

V blíz­kos­ti sa nachá­dza Hyb­ská ties­ňa­va, kto­rá je obľú­be­ným cie­ľom pre pešiu turis­ti­ku. Oblasť je tiež zná­ma výsky­tom mine­rál­nych pra­me­ňov a boha­tý­mi hubár­sky­mi loka­li­ta­mi. V zim­ných mesia­coch sú k dis­po­zí­cii lyžiar­ske vle­ky a cer­ti­fi­ko­va­né bežec­ké tra­te (hybe​.sk).


The vil­la­ge of Hybe is loca­ted in the Lip­tov Basin, in the val­ley of the Hybi­ca stre­am and the Whi­te Váh River, at an alti­tu­de of 690 meters abo­ve sea level. It has a popu­la­ti­on of 1,548 (hybe​.sk) and covers an area of 52.82 km² (Wiki­pe­dia). The core of the vil­la­ge is a zone of cul­tu­ral heri­ta­ge. Local athle­tes excel in Slo­va­kia, par­ti­cu­lar­ly in cross-​country ski­ing. Near­by is the tou­rist att­rac­ti­on Hyb­ská Gor­ge. Notab­le per­so­na­li­ties from Hybe inc­lu­de wri­ters Dob­ro­slav Chro­bák, Peter Jaroš, Rudo Brtáň; poet Július Len­ko; actors Ivan Raj­niak, Ondrej Jaria­bek, and Sla­vo Zahrad­ník; direc­tor Ondrej Raj­niak; and pain­ter Pavol Micha­li­des (hybe​.sk).

Hybe is men­ti­oned as a Slo­vak sett­le­ment as ear­ly as the late 12th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia). The first writ­ten record dates back to 1239 (hybe​.sk). In 1265, the vil­la­ge gai­ned muni­ci­pal pri­vi­le­ges as a mining town, with resi­dents attemp­ting to mine gold at the foot of Kri­váň. Howe­ver, mining pro­ved unp­ro­fi­tab­le due to poor gold veins and chal­len­ging ter­rain, lea­ding to a dec­li­ne in mining and the deve­lop­ment of agri­cul­tu­re and crafts. In 1396, Hybe rece­i­ved mar­ket rights and exemp­ti­on from tolls from the ruler (Wiki­pe­dia). The village’s name deri­ves from the Hybi­ca stre­am. In the first half of the 13th cen­tu­ry, Saxons sett­led here. During the 13th cen­tu­ry, Hybe resi­dents attemp­ted to mine gold at the foot of Kri­váň, but mining was unp­ro­fi­tab­le. Some miners relo­ca­ted to the Bocian­ska Val­ley (Wiki­pe­dia). Hybe gai­ned roy­al town pri­vi­le­ges in 1265. Resi­dents enga­ged in agri­cul­tu­re, crafts, and espe­cial­ly tra­de. In the 16th cen­tu­ry, Hybe beca­me a cen­ter of the Refor­ma­ti­on. During the years of Mati­ca Slo­ven­ská, the vil­la­ge beca­me a foun­ding mem­ber, with four lib­ra­ries, a rea­ding socie­ty, and a flou­ris­hing ama­te­ur the­a­ter sce­ne (hybe​.sk). Buil­ders from Hybe gai­ned reno­wn for the­ir work in cons­truc­ting Buda­pest. A monu­men­tal struc­tu­re in the vil­la­ge is the wooden evan­ge­li­cal church loca­ted in the vil­la­ge cen­ter. Hybe was made famous by Mar­tin Ťapá­k’s film Pacho, the Out­law of Hybe,” with a script by Hybe nati­ve Peter Jaroš (Wiki­pe­dia).

Hybe fea­tu­res the Roman Cat­ho­lic Church of All Saints, dating back to the 13th cen­tu­ry, which under­went Baro­que and Clas­si­cist modi­fi­ca­ti­ons and is sur­roun­ded by 17th-​century defen­si­ve walls. The Evan­ge­li­cal Church, built bet­we­en 1822 and 1826 in Clas­si­cist sty­le, is also notab­le. The vil­la­ge has memo­rial hou­ses of pro­mi­nent figu­res such as wri­ter Dob­ro­slav Chro­bák and sculp­tor Alojz Štróbl. The enti­re core of the vil­la­ge is desig­na­ted a cul­tu­ral heri­ta­ge zone (hybe​.sk). Other notab­le nati­ves inc­lu­de poet Július Len­ko, actors Ivan Raj­niak and Ondrej Jaria­bek, and direc­tor Ondrej Raj­niak. In the 19th cen­tu­ry, Hybe was a cen­ter of cul­tu­ral life in the regi­on, hos­ting four lib­ra­ries, a rea­ding socie­ty, and a thri­ving ama­te­ur the­a­ter sce­ne. The vil­la­ge is the birthp­la­ce of seve­ral pro­mi­nent figu­res in Slo­vak cul­tu­ral and social life (Wiki­pe­dia).

Near­by, Hyb­ská Gor­ge is a popu­lar des­ti­na­ti­on for hiking. The area is also kno­wn for its mine­ral springs and rich mush­ro­oming sites. In the win­ter months, ski lifts and cer­ti­fied cross-​country ski­ing trails are avai­lab­le (hybe​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Slovenská krajina, TOP, Záhorie

Záhorie, kraj hraničný, ležiaci za horami

Hits: 4489

Záho­rie je kra­ji­na medzi Čes­kom na seve­re, Rakús­kom na zápa­de, Malý­mi Kar­pat­mi na juho­vý­cho­de, rie­kou Dunaj na juhu. Záho­rie si pamä­tá pocho­do­va­nie rím­skych légií, zjed­no­te­nie slo­van­ských kme­ňov do Veľ­ko­mo­rav­skej ríše. Vied­li tu ces­ty nemec­kých rytie­rov i čes­kých knie­žat. Už stá­ro­čia je pohra­nič­ným kra­jom. Na cca 2500 km2 tu žije tak­mer 300 000 oby­va­te­ľov (zaho​rie​.sk). Pome­no­va­nie Záho­rie má kore­ne v 17. sto­ro­čí. Pochá­dza od latin­ské­ho Pro­ces­sus trans­mon­ta­nus. Tak bol ozna­čo­va­ný kraj Bra­ti­slav­skej župy, kto­rý ležal za Malý­mi Kar­pat­mi – za hora­mi. Iné his­to­ric­ké pome­no­va­nia: Morav­ské pole na Slo­ven­sku, slo­ven­ské Pomo­ra­vie, Morav­ská níži­na, Morav­ský dol. Admi­ni­stra­tív­ne Záho­rie nikdy netvo­ri­lo jed­not­ný celok (zaho​rie​.sk). Zahŕňa okre­sy Ska­li­ca, Seni­ca, Malac­ky, čias­toč­ne Myja­va a Bra­ti­sla­va – Záhor­ská Bys­tri­ca. Väč­ši­nu úze­mia tvo­rí Záhor­ská níži­na (zaho​rie​.sk).

Hos­po­dár­ska čin­nosť člo­ve­ka mala za násle­dok obno­ve­nie pohy­bu pies­ku. Pre­to sa v 16. a 17. sto­ro­čí na Záhor­skej níži­ne usku­toč­ni­lo zales­ňo­va­nie uvoľ­ne­ných pies­kov. Pri­ro­dze­ný cha­rak­ter lesov na via­tych pies­koch však potla­či­lo dlho­roč­né vysá­dza­nie boro­vi­ce (zaho​rie​.sk). Dnes je Záho­rie typic­ké boro­vi­co­vý­mi a luž­ný­mi les­mi a pies­či­tou pôdou. Čas­to tu fúka vie­tor (lozor​no​.sk). Avšak pôvod­ne bola Záhor­ská níži­na sil­ne zamok­re­ným úze­mím s moča­ris­ka­mi, jaze­ra­mi a mŕt­vy­mi rame­na­mi riek. Na nivách riek Mora­va a Myja­va aj dnes mäk­ké luž­né lesy. Na vyš­šie polo­že­ných čas­tiach tvr­dý luž­ný les. Oso­bit­ným typom luž­né­ho lesa sú poras­ty jel­še lep­ka­vej na trva­le zamok­re­ných sla­tin­ných pôdach, naprí­klad v prí­rod­nej rezer­vá­cii Bez­dné pri Pla­vec­kom Štvr­t­ku. Z hľa­dis­ka fló­ry je uni­kát­na Devín­ska Koby­la (zaho​rie​.sk).

Záhor­ská níži­na je roz­de­le­ná na dva cel­ky: Bor­skú níži­nu a Chvoj­nic­kú pahor­ka­ti­nu. Cen­trál­nu časť Bor­skej níži­ny tvo­ria via­te pies­ky seve­ro­vý­chod­ne od Lozor­na a Mala­ciek. Na seve­re s pies­ko­vých pre­sy­pov vystu­pu­je Lak­šár­ska pahor­ka­ti­na. Pozdĺž riek Mora­va a Myja­va sú rieč­ne nivy Myjav­ská a Dol­no­mo­rav­ská niva – štr­ko­pies­ko­vé náno­sy roz­ru­še­né mean­dro­va­ním riek. Medzi Cero­vou a Zoho­rom je prie­ko­po­vá pre­pad­li­na Pod­ma­lo­kar­pat­ská zní­že­ni­na, v kto­rej vznik­li roz­siah­lej­šie moča­ris­té úze­mia. Chvoj­níc­ka pahor­ka­ti­na má tri čas­ti: Ska­lic­ký hájik, Unín­sku a Senic­kú pahor­ka­ti­nu. Nachá­dza­jú sa tu hru­bé vrstvy spra­še a spra­šo­vých hlín. Záho­rie má aj kra­so­vé úze­mia v Malých Kar­pa­toch – Borin­ský a Pla­vec­ký kras. Myjav­ská pahor­ka­ti­na sa rozp­res­tie­ra medzi Malý­mi a Bie­ly­mi Kar­pat­mi (zaho​rie​.sk). Záhor­ská níži­na neop­lý­va veľ­kou hus­to­tou rieč­nej sie­te, navy­še pôvod­nú sieť výraz­ne menil člo­vek. Úze­mie je pomer­ne suchou oblas­ťou. Naj­väč­šie rie­ky sú Mora­va, Myja­va a Ruda­va. Avšak naj­mä v rieč­nych a via­tych pies­koch sú význam­né záso­by pod­zem­nej vody. Vysky­tu­je sa tu aj množ­stvo vod­ných nádr­ží, štr­ko­vísk a ryb­ní­kov (zaho​rie​.sk). Väč­ši­na jazier na Záho­rí vznik­la ťaž­bou štr­ku a pies­ku. Jas­ky­ne Dera­vá ska­la a Pohan­ská sú súčas­ťou Malo­kar­pat­ské­ho kra­su (lozor​no​.sk). Na ska­lách a zrú­ca­ni­nách hra­dov Malých a Bie­lych Kar­pát hniez­di dra­vé vtác­tvo, napr. sokol rároh (zaho​rie​.sk). Avšak sú tu aj nále­zis­ká ropy a zem­né­ho ply­nu pri Gbe­loch. Prie­my­sel­ne sa tu ťaži­lo od roku 1914 (lozor​no​.sk).

Záho­rie pat­rí k sko­ro osíd­le­ným úze­miam Slo­ven­ska. K naj­star­ším osíd­le­ným loka­li­tám pat­rí jas­ky­ňa Dera­vá ska­la pri Pla­vec­kom Miku­lá­ši a pale­oli­tic­ká osa­da pri Sološ­ni­ci. Asi v 6. až 5. sto­ro­čí pred n. l. sem priš­li Ský­ti, po nich Kel­ti. Síd­lis­ká z mlad­šej doby želez­nej sa našli napr. na Myja­ve, na Deví­ne, v Šaš­tí­ne. Kel­ti budo­va­li dob­re opev­ne­né síd­lis­ká, ovlá­da­li hut­níc­tvo, výro­bu nástro­jov, zbra­ní, šper­kov (zaho​rie​.sk). Na vrchu Pohan­ská bolo vybu­do­va­né roz­siah­le oppi­dum (lozor​no​.sk). Kel­tov a Dákov vytla­či­li na pre­lo­me leto­poč­tov ger­mán­ski Mar­ko­ma­ni a Kvá­di. Ich rozt­rú­se­né kme­ne pre­nik­li aj na Záho­rie. Posled­ný ger­mán­sky kmeň na Záho­rí boli Lon­go­bar­di v prvej polo­vi­ci 6. sto­ro­čia. V 5. a 6. sto­ro­čí sem pri­chá­dza­li Slo­va­nia, kto­rých ata­ko­va­li avar­ské kočov­né kme­ne. Z obdo­bia Veľ­kej Mora­vy sú zná­me síd­lis­ká a hra­dis­ká v Pod­bran­či, v Pla­vec­kom Štvr­t­ku, v Seni­ci, v Rohož­ní­ku, v Stu­pa­ve, v Zoho­re, vo Vyso­kej pri Mora­ve a na Deví­ne (zaho​rie​.sk). Po vzni­ku Uhor­ska sa Záho­rie sta­lo pohra­nič­ným pás­mom s Čes­kým krá­ľov­stvom a Rakús­kom. Na ochra­nu hra­níc boli povo­la­né kme­ne Siku­lovPlav­cov, po kto­rých sa tu zacho­va­li miest­ne náz­vy Pla­vec­ký hrad, Pla­vec­ké Pod­hra­die, Seku­le a iné (lozor​no​.sk). Tatár­sky vpád v rokoch 12411242 spô­so­bil zánik dreveno-​hlinitých hra­dov a sta­va­li si kamen­né hra­dy. Od roku 1221 mala Vie­deň prá­vo skla­du. To zna­me­na­lo, že tu tovar muse­li vylo­žiť a ponúk­nuť domá­cim kup­com. Záro­veň boli núte­ní kupo­vať od vie­den­ských kup­cov dra­hý tovar pri­ve­ze­ný zo zápa­du. Vie­deň sa sna­ži­li kup­ci obísť. Kup­ci pre­bro­di­li Dunaj až v Ostri­ho­me a pokra­čo­va­li po Čes­kej ces­te do Trna­vy, cez Malé Kar­pa­ty do Jab­lo­ni­ce, Seni­ce, Holí­ča a odtiaľ do Brna, Pra­hy a veľ­ko­miest západ­nej Euró­py. Čes­kú ces­tu toto roz­hod­nu­tie pový­ši­lo na základ­nú európ­sku magis­trá­lu, oko­lo kto­rej sa v dru­hej polo­vi­ci 13. a v 14. sto­ro­čí zača­li for­mo­vať feudál­ne hrad­né pan­stvá (zaho​rie​.sk).

Po bit­ke pri Mohá­či v roku 1526 a po turec­kej výpra­ve v roku 1663 ubud­lo na Záho­rí slo­ven­ské oby­va­teľ­stvo. Novým etni­kom sa sta­li chor­vát­ski kolo­nis­ti, kto­rí osíd­ľo­va­li kopa­ni­ce v oko­lí Myja­vy, Dúb­rav­ku, Lamač, Záhor­skú Bys­tri­cu. V roku 1528 pri­chá­dza­jú na západ­né Slo­ven­sko refor­mač­ní habá­ni. Ich stre­dis­kom sa sta­lo Sobo­tiš­te. Žili ako jed­na veľ­ká rodi­na, spo­loč­ne hos­po­dá­ri­li, nikto nesmel mať súkrom­ný maje­tok. Zaobe­ra­li sa naj­mä kera­mi­kou, hrn­čiar­stvom. V 18. a 19. sto­ro­čí sa Ska­li­ca pre­slá­vi­la jem­ným súk­nom. Bre­zo­vá pod Brad­lom sa sta­lo stre­dis­kom výro­by kože a plát­na. Myja­va, Vrbov­ce a Sobo­tiš­te pyt­li­kár­stvom. V Šaš­tí­ne vznik­la v roku 1736 kar­tún­ku, kto­rá bola do roku 1847, kedy zanik­la, naj­väč­šou a naj­zná­mej­šou manu­fak­tú­rou na Slo­ven­sku. Pat­ri­la k naj­väč­ším v Euró­pe, zamest­ná­va­la tak­mer 20 000 ľudí, svo­je pra­dia­ren­ské cen­trá mala v Dol­nom Rakús­ko, naj­mä vo Vied­ni. V Holí­či vznik­la manu­fak­tú­ra na majo­li­ku. Navy­še sa stal stre­dis­kom zuš­ľach­ťo­va­nia oviec. Ska­li­ca pat­ri­la v sedem­de­sia­tych rokoch 18. sto­ro­čia s 5 000 oby­va­teľ­mi medzi 10 naj­väč­ších miest Slo­ven­ska. V rokoch 184849 bola Myja­va jed­no z cen­tier národ­né­ho hnu­tia. Ziš­lo sa tu prvé národ­né zhro­maž­de­nie, kto­ré vyhlá­si­lo Slo­ven­skú národ­nú radu ako repre­zen­ta­tív­ny orgán (zaho​rie​.sk).

V lete sa tu kona­jú naj­väč­šie a naj­výz­nam­nej­šie stret­nu­tia vojen­ských his­to­ric­kých vozi­diel a klu­bov vojen­skej his­tó­rie na Slo­ven­sku s náz­vom Saha­ra a Slo­ven­ské pies­ky. Iné kul­túr­ne podu­ja­tia: Malac­ká hudob­ná jar, Malac­ké kul­túr­ne leto, diva­del­né podu­ja­tie Zej­de­me se na ham­bál­ku a Jabl­ko­vé hodo­va­nie v Malac­kách, Stu­pa­ve a Jab­lo­ňo­vom, Habán­sky hodo­vý jar­mok vo Veľ­kých Levá­roch, Det­ský medzi­ná­rod­ný folk­lór­ny fes­ti­val Mra­ve­nec v Pla­vec­kom Štvr­t­ku, Záh­rad­ná galé­ria Aloj­za Macha­ja v Pla­vec­kom Štvr­t­ku, Piv­ný fes­ti­val a Dni zelá v Stu­pa­ve, Dedin­ka reme­siel a ume­ní Abe­land pri Lozor­ne, Dni hroz­na a vína v Lozor­ne, Svia­tok Pomo­ra­via v Jab­lo­ňo­vom, Súťaž vo vare­ní gulá­ša v Rohož­ní­ku, folk­lór­ne podu­ja­tie Fes­ti­val Pod­ho­ran, Krum­po­lo­vý deň, gas­tro­no­mic­ké podu­ja­tie Varí­me via­noč­nú kapust­ni­cu v Sološ­ni­ci, Dožin­ko­vá sláv­nosť v Pla­vec­kom Pet­ri, Trd­lo­fest, hudob­né podu­ja­tie Musi­ca sac­ra, vinoh­rad­níc­ky Deň otvo­re­ných búd v Ska­li­ci, Tere­zián­ske dni, Zámoc­ké piv­né sláv­nos­ti v Holí­či, Hrad­né sláv­nos­ti v Pod­bran­či, Letec­ký deň a Mar­tin­ské svet­lo­no­se­nie v Seni­ci, Pre­te­ky dra­čích lodí na Kunov­skej prieh­ra­de (Micha­e­la Jano­to­vá, Edu­ard Tim­ko).


Záho­rie is a regi­on situ­ated bet­we­en the Czech Repub­lic to the north, Aus­tria to the west, the Small Car­pat­hians to the sout­he­ast, and the Danu­be River to the south. Záho­rie has a rich his­to­ry, wit­nes­sing the march of Roman legi­ons, the uni­fi­ca­ti­on of Sla­vic tri­bes into the Gre­at Mora­vian Empi­re, and the pre­sen­ce of Ger­man knights and Czech prin­ces. For cen­tu­ries, it has been a bor­der­land. With an area of app­ro­xi­ma­te­ly 2500 km², Záho­rie is home to near­ly 300,000 resi­dents (zaho​rie​.sk). The name Záho­rie has its roots in the 17th cen­tu­ry, deri­ved from the Latin term Pro­ces­sus trans­mon­ta­nus,” which refer­red to the regi­on behind the Small Car­pat­hians, bey­ond the moun­tains. Other his­to­ri­cal names inc­lu­de Morav­ské pole na Slo­ven­sku, Slo­vak Pomo­ra­vie, Morav­ská níži­na, and Morav­ský dol. Admi­ni­stra­ti­ve­ly, Záho­rie has never for­med a uni­fied enti­ty (zaho​rie​.sk). It inc­lu­des the dis­tricts of Ska­li­ca, Seni­ca, Malac­ky, par­tial­ly Myja­va, and Bra­ti­sla­va – Záhor­ská Bys­tri­ca. The majo­ri­ty of the ter­ri­to­ry is cha­rac­te­ri­zed by the Záho­rie Lowland (zaho​rie​.sk).

Human eco­no­mic acti­vi­ties led to the move­ment of sand, promp­ting affo­re­sta­ti­on of the loose sands in the Záho­rie Lowland during the 16th and 17th cen­tu­ries. Howe­ver, the natu­ral cha­rac­ter of the forests on win­dy sands was alte­red by the exten­si­ve plan­ting of pine tre­es (zaho​rie​.sk). Today, Záho­rie is kno­wn for its pine and ripa­rian forests and san­dy soil. Winds are fre­qu­ent in this regi­on (lozor​no​.sk). Ori­gi­nal­ly, the Záho­rie Lowland was a hea­vi­ly mars­hy area with swamps, lakes, and dead river bran­ches. Soft ripa­rian forests still exist on the flo­odp­lains of the Mora­va and Myja­va rivers. On hig­her ele­va­ti­ons, the­re are hard ripa­rian forests. The wet­land forests on per­ma­nen­tly water­log­ged peat soils, such as in the natu­re reser­ve Bez­dné near Pla­vec­ký Štvr­tok, are uni­que. From a bota­ni­cal per­spec­ti­ve, Devín­ska Koby­la is also remar­kab­le (zaho​rie​.sk).

The Záho­rie Lowland is divi­ded into two parts: the Bor­ská Lowland and the Chvoj­nic­ká Hills. The cen­tral part of the Bor­ská Lowland con­sists of wind­swept sands nort­he­ast of Lozor­no and Malac­ky. To the north, sand dunes rise in Lak­šár­ska Hills. Along the Mora­va and Myja­va rivers, the­re are the river basins of Myjav­ská and Dol­no­mo­rav­ská niva, gravel-​sand depo­sits dis­tur­bed by river mean­de­ring. Bet­we­en Cero­vá and Zohor, the­re is the Pod­ma­lo­kar­pat­ská Dep­res­si­on, whe­re exten­si­ve mars­hy are­as for­med. The Chvoj­nic­ká Hills have three parts: Ska­lic­ký hájik, Unín­ska, and Senic­ká pahor­ka­ti­na. Thick lay­ers of loess and loess-​like soils are found here. Záho­rie also fea­tu­res karst are­as in the Small Car­pat­hians – Borin­ský and Pla­vec­ký kras. The Myjav­ská Hills extend bet­we­en the Small and Whi­te Car­pat­hians (zaho​rie​.sk). The Záho­rie Lowland does not have a den­se river network, and human acti­vi­ties have sig­ni­fi­can­tly alte­red the ori­gi­nal network. The regi­on is rela­ti­ve­ly dry, with major rivers being the Mora­va, Myja­va, and Ruda­va. Howe­ver, sig­ni­fi­cant groun­dwa­ter reser­ves are found, espe­cial­ly in the san­dy and loamy sands. Nume­rous water reser­vo­irs, gra­vel pits, and ponds are also pre­sent (zaho​rie​.sk). Most lakes in Záho­rie were for­med by gra­vel and sand mining. Caves such as Dera­vá ska­la and Pohan­ská are part of the Malé Kar­pa­ty karst (lozor​no​.sk). Birds of prey, inc­lu­ding the pereg­ri­ne fal­con, nest on the rocks and ruins of cast­les in the Small and Whi­te Car­pat­hians (zaho​rie​.sk). Addi­ti­onal­ly, oil and natu­ral gas depo­sits have been dis­co­ve­red near Gbe­ly, and indus­trial mining has been ongo­ing sin­ce 1914 (lozor​no​.sk).

Záho­rie is one of the ear­liest sett­led are­as in Slo­va­kia. Among the oldest inha­bi­ted sites are the Dera­vá ska­la cave near Pla­vec­ký Miku­láš and a Pale­olit­hic sett­le­ment near Sološ­ni­ca. In the 6th to 5th cen­tu­ries BCE, the Scyt­hians arri­ved, fol­lo­wed by the Celts. Sett­le­ments from the later Iron Age have been found in pla­ces like Myja­va, Devín, and Šaš­tín. The Celts built well-​fortified sett­le­ments, excel­led in metal­lur­gy, and pro­du­ced tools, wea­pons, and jewel­ry (zaho​rie​.sk). The exten­si­ve oppi­dum on Pohan­ská hill was cons­truc­ted during this peri­od (lozor​no​.sk). The Ger­ma­nic Mar­ko­ma­ni and Quadi disp­la­ced the Celts and Dacians around the turn of the eras. The­ir scat­te­red tri­bes also rea­ched Záho­rie. The last Ger­ma­nic tri­be in Záho­rie were the Lom­bards in the first half of the 6th cen­tu­ry. In the 5th and 6th cen­tu­ries, Slavs arri­ved, facing attacks from Avar noma­dic tri­bes. From the time of the Gre­at Mora­vian Empi­re, sett­le­ments and forts are kno­wn in Pod­branč, Pla­vec­ký Štvr­tok, Seni­ca, Rohož­ník, Stu­pa­va, Zohor, Vyšná pri Mora­ve, and Devín (zaho​rie​.sk). After the estab­lish­ment of Hun­ga­ry, Záho­rie beca­me a bor­der area with the King­dom of Bohe­mia and Aus­tria. To pro­tect the bor­ders, tri­bes like the Sikuls and Plavcs were sum­mo­ned, and local names like Pla­vec­ký hrad, Pla­vec­ké Pod­hra­die, Seku­le, and others bear wit­ness to the­ir pre­sen­ce (lozor​no​.sk). The Tatar inva­si­on in 1241 and 1242 led to the des­truc­ti­on of wooden and eart­hen cast­les, promp­ting the cons­truc­ti­on of sto­ne cast­les. From 1221, Vien­na had the right to sto­re goods, mea­ning that mer­chants had to unlo­ad and offer the­ir goods to local mer­chants. Simul­ta­ne­ous­ly, they were for­ced to buy expen­si­ve goods brought from the west by Vien­ne­se mer­chants. Mer­chants sought to bypass Vien­na, cros­sing the Danu­be at Esz­ter­gom and con­ti­nu­ing along the Czech Road to Trna­va, over the Small Car­pat­hians to Jab­lo­ni­ca, Seni­ca, Holíč, and from the­re to Brno, Pra­gue, and major cities in Wes­tern Euro­pe. This deci­si­on ele­va­ted the Czech Road to a fun­da­men­tal Euro­pe­an rou­te, around which feudal cast­le esta­tes began to form in the second half of the 13th and 14th cen­tu­ries (zaho​rie​.sk).

After the Batt­le of Mohács in 1526 and the Tur­kish cam­paign in 1663, the Slo­vak popu­la­ti­on in Záho­rie dec­re­a­sed. Cro­atian colo­nists beca­me the new eth­nic group sett­ling the hills around Myja­va, Dúb­rav­ka, Lamač, and Záhor­ská Bys­tri­ca. In 1528, Hut­te­ri­tes, a refor­mist Ana­bap­tist group kno­wn as Habans, arri­ved in wes­tern Slo­va­kia. Sobo­tiš­te beca­me the­ir cen­ter. They lived as one lar­ge fami­ly, col­lec­ti­ve­ly mana­ging the­ir affairs, and no one was allo­wed to have pri­va­te pro­per­ty. They were invol­ved main­ly in potte­ry and cera­mics. In the 18th and 19th cen­tu­ries, Ska­li­ca gai­ned reno­wn for its fine wool. Bre­zo­vá pod Brad­lom beca­me a cen­ter for leat­her and linen pro­duc­ti­on. Myja­va, Vrbov­ce, and Sobo­tiš­te were kno­wn for the­ir bag making. In Šaš­tín, a card­bo­ard fac­to­ry was estab­lis­hed in 1736, which, until its demi­se in 1847, was the lar­gest and most famous manu­fac­to­ry in Slo­va­kia. It was one of the lar­gest in Euro­pe, emplo­y­ing almost 20,000 peop­le, with its spin­ning cen­ters in Lower Aus­tria, espe­cial­ly in Vien­na. A majo­li­ca manu­fac­to­ry was foun­ded in Holíč. More­over, it beca­me a cen­ter for she­ep bre­e­ding impro­ve­ment. In the 1770s, Ska­li­ca, with 5,000 inha­bi­tants, was among the ten lar­gest cities in Slo­va­kia. In 1848 – 49, Myja­va was one of the cen­ters of the nati­onal move­ment. The first nati­onal assem­bly was held here, dec­la­ring the Slo­vak Nati­onal Coun­cil as a repre­sen­ta­ti­ve body (zaho​rie​.sk).

In the sum­mer, the lar­gest and most sig­ni­fi­cant mee­tings of mili­ta­ry his­to­ri­cal vehic­les and clubs of mili­ta­ry his­to­ry in Slo­va­kia, named Saha­ra and Slo­vak Sands, take pla­ce here. Other cul­tu­ral events inc­lu­de the Malac­ky Music Spring, Malac­ky Cul­tu­ral Sum­mer, the­at­ri­cal event Zej­de­me se na ham­bál­ku, and App­le Har­ves­ting in Malac­ky, Stu­pa­va, and Jab­lo­ňo­vo. Haban Fes­ti­val in Veľ­ké Levá­re, Inter­na­ti­onal Chil­dre­n’s Folk­lo­re Fes­ti­val Mra­ve­nec in Pla­vec­ký Štvr­tok, Gar­den Gal­le­ry Alojz Machaj in Pla­vec­ký Štvr­tok, Beer Fes­ti­val and Cab­ba­ge Cooking Days in Stu­pa­va, Vil­la­ge of Crafts and Arts Abe­land near Lozor­no, Days of Gra­pes and Wine in Lozor­no, Pomo­ra­via Fes­ti­val in Jab­lo­ňo­vo, Gou­lash Cooking Com­pe­ti­ti­on in Rohož­ník, folk event Fes­ti­val Pod­ho­ran, Krum­po­lo­vý deň, gas­tro­no­mic event Cooking Chris­tmas Sau­erk­raut in Sološ­ni­ca, Har­vest Fes­ti­val in Pla­vec­ký Petřich, Trd­lo­fest, musi­cal event Musi­ca Sac­ra, vine-​growing Open Barn Day in Ska­li­ca, Tere­zián­ske dni, Cast­le Beer Fes­ti­vi­ties in Holíč, Cast­le Celeb­ra­ti­ons in Pod­branč, Avia­ti­on Day and Mar­ti­n’s Lan­tern Para­de in Seni­ca, Dra­gon Boat Races on Kunov­ská Reser­vo­ir (Micha­e­la Jano­to­vá, Edu­ard Timko).


Záho­rie ist eine Regi­on zwis­chen der Tsche­chis­chen Repub­lik im Nor­den, Öster­re­ich im Wes­ten, den Kle­i­nen Kar­pa­ten im Südos­ten und der Donau im Süden. Záho­rie hat eine rei­che Ges­chich­te, es erleb­te den Marsch der römis­chen Legi­onen, die Vere­i­ni­gung der sla­wis­chen Stäm­me zum Gro­ßmäh­ris­chen Reich und die Anwe­sen­he­it deuts­cher Rit­ter und böh­mis­cher Fürs­ten. Seit Jahr­hun­der­ten ist es eine Grenz­re­gi­on. Mit einer Flä­che von etwa 2500 km² beher­bergt Záho­rie etwa 300.000 Ein­woh­ner (zaho​rie​.sk). Der Name Záho­rie hat sei­ne Wur­zeln im 17. Jahr­hun­dert und lei­tet sich von dem late­i­nis­chen Beg­riff Pro­ces­sus trans­mon­ta­nus” ab, der sich auf die Regi­on hin­ter den Kle­i­nen Kar­pa­ten bez­og, hin­ter den Ber­gen. Ande­re his­to­ris­che Namen sind Morav­ské pole na Slo­ven­sku, slo­wa­kis­ches Pomo­ra­vie, Morav­ská níži­na und Morav­ský dol. Admi­ni­stra­tiv hat Záho­rie nie eine ein­he­it­li­che Ein­he­it gebil­det (zaho​rie​.sk). Es umfasst die Bez­ir­ke Ska­li­ca, Seni­ca, Malac­ky, tei­lwe­i­se Myja­va und Bra­ti­sla­va – Záhor­ská Bys­tri­ca. Der Gro­ßte­il des Gebiets ist durch das Záhorie-​Tiefland gekenn­ze­ich­net (zaho​rie​.sk).

Die wirts­chaft­li­chen Akti­vi­tä­ten des Men­schen führ­ten zur Bewe­gung von Sand und veran­lass­ten die Auf­fors­tung der losen San­de im Záhorie-​Tiefland im 16. und 17. Jahr­hun­dert. Der natür­li­che Cha­rak­ter der Wäl­der auf win­di­gen San­den wur­de jedoch durch das umfan­gre­i­che Pflan­zen von Kie­fern verän­dert (zaho​rie​.sk). Heute ist Záho­rie für sei­ne Kiefern- und Auen­wäl­der sowie san­di­gen Böden bekannt. Win­de sind in die­ser Regi­on häu­fig (lozor​no​.sk). Urs­prün­glich war das Záhorie-​Tiefland ein stark sump­fi­ges Gebiet mit Sümp­fen, Seen und toten Flus­sar­men. Wei­che Auen­wäl­der exis­tie­ren noch auf den Übersch­wem­mung­se­be­nen der Flüs­se Mora­va und Myja­va. Auf höhe­ren Lagen gibt es har­te Auen­wäl­der. Die Feucht­wäl­der auf dau­er­haft was­ser­ge­sät­tig­ten Torf­böden, wie im Naturs­chutz­ge­biet Bez­dné bei Pla­vec­ký Štvr­tok, sind ein­zi­gar­tig. Bota­nisch bet­rach­tet ist auch die Devín­ska Koby­la bemer­ken­swert (zaho​rie​.sk).

Das Záhorie-​Tiefland ist in zwei Tei­le unter­te­ilt: das Borská-​Tiefland und die Chvoj­nic­ká Hügel. Der zen­tra­le Teil des Borská-​Tieflandes bes­teht aus den wind­ge­pe­itsch­ten San­den nor­döst­lich von Lozor­no und Malac­ky. Im Nor­den erhe­ben sich Sand­dünen in den Lakšárska-​Hügeln. Entlang der Flüs­se Mora­va und Myja­va ers­trec­ken sich die Fluss­bec­ken von Myjav­ská und Dol­no­mo­rav­ská niva, Kies-​Sand-​Ablagerungen, die durch das Mäan­drie­ren der Flüs­se ges­tört wur­den. Zwis­chen Cero­vá und Zohor gibt es die Pod­ma­lo­kar­pat­ská Sen­ke, wo sich aus­ge­dehn­te sump­fi­ge Gebie­te bil­de­ten. Die Chvoj­nic­ká Hügel haben drei Tei­le: Ska­lic­ký hájik, Unín­ska und Senic­ká pahor­ka­ti­na. Hier fin­den sich dic­ke Schich­ten von Löss und lös­sar­ti­gen Böden. Záho­rie bie­tet auch Karst­ge­bie­te in den Kle­i­nen Kar­pa­ten – Borin­ský und Pla­vec­ký kras. Die Myjav­ská Hügel ers­trec­ken sich zwis­chen den Kle­i­nen und Wei­ßen Kar­pa­ten (zaho​rie​.sk). Das Záhorie-​Tiefland hat kein dich­tes Fluss­netz, und men­sch­li­che Akti­vi­tä­ten haben das urs­prün­gli­che Netzwerk erheb­lich verän­dert. Die Regi­on ist rela­tiv troc­ken, wobei die wich­tigs­ten Flüs­se die Mora­va, Myja­va und Ruda­va sind. In den san­di­gen und leh­mi­gen San­den gibt es jedoch bede­uten­de Grun­dwas­ser­vor­rä­te. Zahl­re­i­che Was­ser­re­ser­vo­irs, Kiesg­ru­ben und Tei­che sind eben­falls vor­han­den (zaho​rie​.sk). Die meis­ten Seen in Záho­rie ents­tan­den durch Kies- und San­dab­bau. Höh­len wie Dera­vá ska­la und Pohan­ská gehören zum Malé Karpaty-​Karst (lozor​no​.sk). Gre­if­vögel, darun­ter der Wan­der­fal­ke, nis­ten auf den Fel­sen und Ruinen der Bur­gen in den Kle­i­nen und Wei­ßen Kar­pa­ten (zaho​rie​.sk). Darüber hinaus wur­den Öl- und Erd­gas­vor­kom­men in der Nähe von Gbe­ly ent­dec­kt, und der indu­striel­le Berg­bau läuft seit 1914 (lozor​no​.sk).

Záho­rie ist eine der frühes­ten besie­del­ten Regi­onen in der Slo­wa­kei. Zu den ältes­ten bewohn­ten Stät­ten gehören die Höh­le Dera­vá ska­la bei Pla­vec­ký Miku­láš und eine palä­o­lit­his­che Sied­lung bei Sološ­ni­ca. Im 6. bis 5. Jahr­hun­dert v. Chr. kamen die Skyt­hen, gefolgt von den Kel­ten. Sied­lun­gen aus der spä­te­ren Eisen­ze­it wur­den beis­piel­swe­i­se in Myja­va, Devín und Šaš­tín gefun­den. Die Kel­ten bau­ten gut befes­tig­te Sied­lun­gen, waren im Hüt­ten­we­sen tätig und stell­ten Werk­ze­uge, Waf­fen und Sch­muck her (zaho​rie​.sk). In die­ser Zeit wur­de das umfan­gre­i­che Oppi­dum auf dem Pohanská-​Hügel errich­tet (lozor​no​.sk). Die ger­ma­nis­chen Mar­ko­ma­ni und Quadi verd­räng­ten die Kel­ten und Daker rund um die Zei­ten­wen­de. Ihre zers­tre­uten Stäm­me erre­ich­ten auch Záho­rie. Der letz­te ger­ma­nis­che Stamm in Záho­rie waren die Lan­go­bar­den in der ers­ten Hälf­te des 6. Jahr­hun­derts. Im 5. und 6. Jahr­hun­dert kamen die Sla­wen, die Angrif­fen der Awa­ren aus­ge­setzt waren. Aus der Zeit des Gro­ßmäh­ris­chen Rei­ches sind Sied­lun­gen und Bur­gen in Pod­branč, Pla­vec­ký Štvr­tok, Senica,

Rohož­ník, Stu­pa­va, Zohor, Vyšná pri Mora­ve und Devín bekannt (zaho​rie​.sk). Nach der Grün­dung Ungarns wur­de Záho­rie zu einer Grenz­re­gi­on zu Böh­men und Öster­re­ich. Zur Ver­te­i­di­gung der Gren­zen wur­den Stäm­me wie die Sikul und Plav­ci geru­fen, und loka­le Namen wie Pla­vec­ký hrad, Pla­vec­ké Pod­hra­die, Seku­le und ande­re zeugen von ihrer Anwe­sen­he­it (lozor​no​.sk). Der Tata­re­ne­in­fall in den Jah­ren 1241 und 1242 führ­te zur Zers­törung von Holz- und Lehm­bur­gen, was den Bau von Ste­in­bur­gen för­der­te. Ab 1221 hat­te Wien das Recht, Waren zu lagern, was bede­ute­te, dass Händ­ler ihre Waren abla­den und den Ein­he­i­mis­chen anbie­ten muss­ten. Gle­i­ch­ze­i­tig waren sie gezwun­gen, teure Waren zu kau­fen, die aus dem Wes­ten von Wie­ner Händ­lern geb­racht wur­den. Die Händ­ler ver­such­ten, Wien zu umge­hen, indem sie die Donau bei Esz­ter­gom übe­rqu­er­ten und auf der tsche­chis­chen Stra­ße nach Trna­va, über die Kle­i­nen Kar­pa­ten nach Jab­lo­ni­ca, Seni­ca, Holíč und von dort nach Brünn, Prag und gro­ßen Städ­ten in Wes­te­uro­pa wei­ter­fuh­ren. Die­se Ents­che­i­dung erhob die tsche­chis­che Stra­ße zu einer grund­le­gen­den euro­pä­is­chen Rou­te, um die herum sich in der zwe­i­ten Hälf­te des 13. und 14. Jahr­hun­derts feuda­le Burg­herrs­chaf­ten zu bil­den began­nen (zaho​rie​.sk).

Nach der Sch­lacht bei Mohács im Jahr 1526 und der Tür­ken­kam­pag­ne im Jahr 1663 nahm die slo­wa­kis­che Bevöl­ke­rung in Záho­rie ab. Kro­atis­che Sied­ler wur­den die neue eth­nis­che Grup­pe, die sich in den Hügeln um Myja­va, Dúb­rav­ka, Lamač und Záhor­ská Bys­tri­ca nie­der­ließ. 1528 kamen Hut­te­ri­ten, eine refor­mis­tis­che Täu­fer­grup­pe, bekannt als Haba­ner, nach Wests­lo­wa­kei. Sobo­tiš­te wur­de ihr Zen­trum. Sie leb­ten wie eine gro­ße Fami­lie, bewirts­chaf­te­ten kol­lek­tiv ihre Ange­le­gen­he­i­ten, und nie­mand durf­te Pri­vat­be­sitz haben. Sie waren haupt­säch­lich mit Töp­fe­rei und Kera­mik bes­chäf­tigt. Im 18. und 19. Jahr­hun­dert erlang­te Ska­li­ca einen Ruf für sei­ne fei­ne Wol­le. Bre­zo­vá pod Brad­lom wur­de ein Zen­trum für Leder- und Lei­nen­pro­duk­ti­on. Myja­va, Vrbov­ce und Sobo­tiš­te waren für ihre Tas­chen­hers­tel­lung bekannt. In Šaš­tín wur­de 1736 eine Pap­pen­fab­rik geg­rün­det, die bis zu ihrem Ende 1847 die größte und bekann­tes­te Manu­fak­tur in der Slo­wa­kei war. Sie gehör­te zu den größten in Euro­pa, bes­chäf­tig­te fast 20.000 Men­schen und hat­te ihre Spinn­zen­tren in Nie­de­rös­ter­re­ich, beson­ders in Wien. In Holíč wur­de eine Majolika-​Manufaktur geg­rün­det. Außer­dem wur­de es ein Zen­trum für die Ver­bes­se­rung der Schaf­zucht. In den 1770er Jah­ren gehör­te Ska­li­ca mit 5.000 Ein­woh­nern zu den zehn größten Städ­ten der Slo­wa­kei. In den Jah­ren 1848 – 49 war Myja­va eines der Zen­tren der nati­ona­len Bewe­gung. Hier fand die ers­te nati­ona­le Ver­samm­lung statt, die den Slo­wa­kis­chen Nati­onal­rat als reprä­sen­ta­ti­ves Organ pro­kla­mier­te (zaho​rie​.sk).

Im Som­mer fin­den hier die größten und bede­utend­sten Tref­fen von mili­tär­his­to­ris­chen Fahr­ze­ugen und Vere­i­nen der Mili­tär­ges­chich­te in der Slo­wa­kei namens Saha­ra und Slo­wa­kis­che San­de statt. Ande­re kul­tu­rel­le Verans­tal­tun­gen sind der Malac­ky Music Spring, das Malac­ky Cul­tu­ral Sum­mer, die The­a­ter­ve­rans­tal­tung Zej­de­me se na ham­bál­ku und die Apfe­lern­te in Malac­ky, Stu­pa­va und Jab­lo­ňo­vo. Haba­ner Fes­ti­val in Veľ­ké Levá­re, Inter­na­ti­onal Chil­dre­n’s Folk­lo­re Fes­ti­val Mra­ve­nec in Pla­vec­ký Štvr­tok, Gar­den Gal­le­ry Alojz Machaj in Pla­vec­ký Štvr­tok, Beer Fes­ti­val und Cab­ba­ge Cooking Days in Stu­pa­va, Vil­la­ge of Crafts and Arts Abe­land bei Lozor­no, Days of Gra­pes and Wine in Lozor­no, Pomo­ra­via Fes­ti­val in Jab­lo­ňo­vo, Gou­lash Cooking Com­pe­ti­ti­on in Rohož­ník, folk event Fes­ti­val Pod­ho­ran, Krum­po­lo­vý deň, gas­tro­no­mic event Cooking Chris­tmas Sau­erk­raut in Sološ­ni­ca, Har­vest Fes­ti­val in Pla­vec­ký Petřich, Trd­lo­fest, musi­cal event Musi­ca Sac­ra, vine-​growing Open Barn Day in Ska­li­ca, Tere­zián­ske dni, Cast­le Beer Fes­ti­vi­ties in Holíč, Cast­le Celeb­ra­ti­ons in Pod­branč, Avia­ti­on Day and Mar­ti­n’s Lan­tern Para­de in Seni­ca, Dra­gon Boat Races on Kunov­ská Reser­vo­ir (Micha­e­la Jano­to­vá, Edu­ard Timko).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post