2006, 2008, 2009, 2011, 2012, 2013, Časová línia, Farebné živorodky, Príroda, Ryby, Živočíchy, Živorodky

Xiphophorus helleri – mečovka zelená

Hits: 16645

Mečovky patria medzi živorodky. Ich prechádzajúce slovenské synonymum bolo mečúň mexický. Dnes je to mečovka zelená. Ako už napovedá pomenovanie druhu, pochádza z Mexika. Rozšírený je od severného Mexika do centrálnej a západnej časti Guatemaly a Hondurasu (Axelrod, Wischnath, 1991). Je to jedna z najznámejších rybiek vôbec. Jeho chov je jednoduchý, ale treba myslieť na to, že mečovky veľmi zaťažujú prostredie svojimi exkrementami. Je to doslova stroj na premenu energiu. V akvaristickom slangu sa mu pejoratívne vraví „kombajn„. Jeho látková premena je obdivuhodná. Zavďačíme sa mu nitenkami, patentkami, prijíma aj sušenú potravu, ale nesmieme zabúdať spestrovať mu jedálniček aj spareným šalátom, špenátom, prípadne inou zeleninou. Mečovky vytvárajú hierarchiu alfa samca a beta samca. Pohlavný dimorfizmu je zjavný. Samček sa líši od samičky vonkajším pohlavným orgánom – gonopódiom. Okrem toho je štíhlejší. Ako predĺženie chvostovej plutvy mu rastie mečík. Samce sa niekedy medzi sebou bijú.

Rozmnožovanie je jednoduché. Samičky ktoré čakajú mladé spoznáme podľa plného bruška, tmavej škvrny v brušnej dutine. Samičky sú kanibalky, čiže ak chceme mladý plôdik odchovať, budeme musieť zamedziť jej styku s potomstvom. Komerčne sa na tento účel ponúkajú pôrodničky. V nich umiestnená samička rodí mladé, a tie buď unikajú do uzavretého priestoru cez priestor úzkych štrbín, alebo prenikajú cez tieto štrbiny do voľného akvária. Záleží od toho, čo nám viac vyhovuje. Pôrodničku si môžete zhotoviť z umelohmotného pletiva, alebo iného vhodného materiálu. Stačí si zohnať v záhradníctve, železiarstve, stavebníctve pletivo, ktoré zošijeme, a zabezpečíme aby primerane držalo na hladine. V chovniach sa podobné siete používajú aj v dlhšom časovom období. Podobné vlastnoručne vyrobené pôrodničky využijeme aj pri odchove iných živorodiek ako napr. Poecilia reticulata, Xiphophorus maculatus, Xiphophorus nezahualcoytl atď. Pri pôrode dbáme na to, aby sme samičku neumiestnili do teplejšej vody ako bola zvyknutá v predchádzajúcom prostredí. V opačnom prípade sa môžeme stretnúť s predčasným vrhom nevyvinutých, alebo mŕtvych mláďat. Plôdik mečoviek je veľký, v prvom mesiaci rastie dosť pomaly, neskôr sa rozrastie rýchlejšie. Vraví sa, že samci, ktorým narastá mečík skôr, nebudú mať takú veľkú potenciu, ako samce, ktorým začne rásť neskôr.

U mečoviek je známa zmena pohlavia, kedy sa pri nedostatku samcov v populácii samičky zmenia na samca. Narastie im gonopódium, mečík. Mečík je zvyčajne menší. Čo sa však nezmení je robustný samičí vzrast. Je škoda, že táto úžasná zmena veľakrát k úspechu nevedie – takto vyvinutý samci sú obyčajne neplodní.

Mečovky sú zdrojom mnohých šľachtiteľských pokusov. Existuje nepreberné množstvo foriem. Známe sú napr. viedenské mečovky, ktoré sú z tých štandardných asi najvzácnejšie. Vyznačujú sa jemnejšou červenou – bledočervenou farbou s červenými očami. Sú o dosť chúlostivejšie ako iné formy. Samce sú takmer všetky neplodné, možno jeden z 200 je fertilný. Preto sa množia – pripravujú krížením. Ďalšie známe formy: berlínska, zelená mečovka, atď. Existujú aj tvarové varianty: lýrové, závojové, wagtail, delta atď. V mečovkách sa usporadúvajú aj súťaže, kde sa posudzujú podľa štandardu.

Registrujem tieto formy: albino, belize, berlín, black, black Hi-fin, black lyretail, blacktail velvet sword, bx, calico Hi-fin, calico lyretail, cd, delta, hx, gold & black, gold lyretail, golden, golden comet, golden Hi-fin, golden wagtail, green, green wagtail, jalapa, lancetilla, lemon, li, lyra, lyretail, lyretail sword, marble, mixed color, mixed color Hi-fin, mixed color lyretail, mystic blue, neon, neon Hi-fin, neon lyretail, neon wagtail, painted sword, pineapple, pineapple Hi-fin, pineapple lyretail, red & white, red albino, red calico, red comet, red eye, red tuxedo, red velvet, red velvet Hi-fin, red velvet lyretail, red wag, red wag Hi-fin, red wag lyretail, rossa, sarabia, schwerttraeger, sunset, tuxedo, tuxedo Hi-fin, tuxedo lyretail, velvet sword, velvet wag sword, verde masc, white, wien, wagtail.

Literatúra

  • Axelrod H.R., Wischnath L., 1991: Swordtails and platies. T.H.F. Publications, Inc., Neptune City, NJ, USA

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

Biológia živočíchov, Príroda, Živočíchy

Biológia rýb a rastlín

Hits: 21635

Možno ste sa už aj vy stretli s tým, že nejaký chovateľ tvrdil, že čosi je vo vzduchu. Sami na sebe vieme, že počasie, ročné obdobie, svetelný režim dňa a noci má aj na nás veľký vplyv. Máme možnosť počuť, resp. vysloviť podobné vety vtedy, keď nám ryby kapú, keď sú bez zjavnej príčiny choré, prípadne akési malátne. Súvisí to z biologickými pochodmi, s biorytmami, ktoré v živote organizmu hrajú dôležitú úlohu, a na ktoré by sme nemali zabúdať. Ešte raz sa vrátim analogicky ku ľuďom – len si predstavte ako by ste sa správali, keby ste nemohli spať, prípadne keby vás zavreli na samotku. Jednou z vecí na ktorú sa veľmi v praxi akvaristu veľmi nemyslí, ale ktorá má vplyv aj na ryby je atmosférický tlak. Biogeografické oblasti – hlavné oblasti výskytu rýb a rastlín

  • Medzi najznámejšie oblasti patrí neotropická oblasť – Južná Amerika a Severná Amerika. V Južnej Amerike je to najmä: Orinoco, Amazon, Rio Negro – oblasť rastliny Echinodorus. V Južnej Amerike žije napr. skaláre, terčovce – diskusy, cichlidy pávie (oceláty), Apistogramma, čeľaď tetrovité, gupky, Poecilidae, kaprozúbky, sumčeky Brochis a Corydoras. Niektoré sumčeky žijú často aj v pomerne studených vodách – 10°C a dosahujú úctyhodných rozmerov – až 50 cm.
  • Severná Amerika. V Mexiku žijú predstavitelia živorodiek rodu Xiphophorus – známe platy a mečovky
  • Stredná Amerika. Ak rozlíšim túto pomerne špecifickú oblasť, tak tu žijú veľmi zaujímavé menšie cichlidy a množstvo iných zaujímavých druhov.
  • Afrika. Oblasť rastlín Aponogeton, Anubias: etiópska oblasť; Kongo – Stredná Afrika; Niger; Zambezi; Tanganika – vysoký obsah hydrogenuhličitanu sodného; Malawi – výskyt mbuna cichlíd – rýb viažucich sa na skalnaté prostredie a utaka cichlíd – viažucich sa na voľnú vodu; Victoria – veľa druhovo skupiny Haplochrominae. Jazero Malawi. Domorodci jazero nazývajú Njasa. S týmto pomenovaní sa môžeme stretnúť aj v staršej literatúre. Jazero Malawi sa nachádza vo východoafrickej priekopovej prepadline, na miestach, kde sa tvorí budúci oceánsky chrbát. Podobne ako jazero Tanganika vzniklo už v dávnych dobách. Má pretiahly, úzky tvar, no celková plocha ho radí ku jedným z najväčších jazier na svete. Žijú v ňom prevažne cichlidy, v prevažnej miere endemické druhy (vyskytujúce sa len tu). Zooplanktón tvorí: Mesocyclops leuckarti, Diaphanosoma excisum, Bosmina longirostris, Diaptomus sp., atď. Jazero Tanganika. Jazero patrí k najväčším na svete, ide o druhé najhlbšie jazero po Bajkalskom jazere. Nachádza sa vo východoafrickej priekopovej prepadline – v rifte. Priemerná teplota počas roka dosahuje 23°C. Žijú tu prevažne cichlidy, z veľkej miere endemické, no okrem toho aj množstvo archaických foriem rýb. Zooplanktón tvorí: Cyclops, Diaptomus simplex, Limnochida tanganika atď. Jazero Victoria. Obrovské jazero, s veľkým množstvom cichlíd, ich počet však nie je taký dominantný ako v prípade Malawi a Tanganika. Žije tu najmä skupina Haplochrominae. Zooplanktón tvorí: Daphnia spp., Cyclops sp., Chydorus sp., Diaptomus sp., Leptodora sp., Caridina nilotica, Keratella sp., Philodina spp., Limnocnida victoriae, Asplanchna brightwelli atď.
  • Juhovýchodná Ázia. Rieky Mekong, Ganga – oblasti veľkého množstva rastlín ako napr. Vesicularia, Cryptocoryne, Microsorium, rýb: dánia, razbory, mrenky, labyrintky.
  • Európa. Starý kontinent neposkytuje akvaristom toľko radosti. Snáď len v oblasti studenovodnej akvaristiky. Na druhej strane aj na Slovensku na viacerých miestach existujú teplé prúdy, zväčša geotermálneho pôvodu, ktoré poskytujú v užšom priestore z hľadiska teploty prežitie subtropických a tropických druhov. V spodných kanáloch rieky Dunaj sa nachádzajú gupky – Poecilia reticulata. Dokonca tu došlo k tomu, že sa genetická informácia sa presadila natoľko, že sa tu vyskytujú aj pôvodné prírodné formy s pôvodným tvarom tela a kresbou. Totiž gupky sa sem dostali z rúk chovateľov a chovatelia prírodné formy gupiek takmer nechovajú. Tieto pôvodne sfarbené rybky sú prakticky nechovateľné, dlho v akváriu nevydržia, zrejme sú príliš divoké. Teplé prúdy sa nachádzajú na viacerých miestach. Známy je prípad, že na Zelenej vode pri Novom Meste nad Váhom sa vyskytli pirane. Bolo to v lete, ale ktovie či si tu, alebo na inom mieste nedokážu ony, alebo iný druh nájsť cestu k životu aj cez zimu. Chcel by som varovať chovateľov pred takouto introdukciou nepôvodného druhu, pretože ekosystém sa obyčajne nedokáže prispôsobiť bez ujmy, a je to neetické voči prírode aj voči rybám. Niekedy je teplá voda vonku udržiavaná človekom, napr. v jazierkach v kúpeľných mestách. Tak je tomu aj v Piešťanoch. Jazierka sú napájané z termálneho liečivého prameňa, ktorý však obsahuje veľké množstvo solí. Preto v jazierkach dokážu žiť len niektoré druhy rýb: blackmolly, gupky, mečovky, karasy apod. Jazierka sú okrášlené leknami, viktóriou regiou, na brehoch bambusom apod. Venuje sa im tento článok.
  • More. Nemožno však zabudnúť aj na morské prostredie: Pacifik, Atlantik, Indický oceán, Baltik, Jadran, Kaspické more atď.

Cichlidy – Cichlidae Predstavujú asi 1600 druhov – sú najväčšou čeľaďou rýb, a jednou z najväčších z organizmov vôbec. Cichlidy žijú na troch kontinentoch: v Afrike – Pelvicachromis, Steatocranus, Haplochromis, Pseudotropheus, Tropheus v Južnej Amerike – Cichlasoma, Astronotus, Apistogramma v Ázii – Etroplus. Malawské cichlidy

  • Aulonocara: Aulonocara aquilonium, auditor, baenschi, brevinidus, brevirostris, cjitendi, cobué, ethelwynnae, eureka, gertrudae, guentheri, hansbaenschi, hueseri, chitande, chitendi, iwanda, jacobfreibergi, jalo, kande, kandeense, korneliae, korneliae, lupingu, macrochir, maisoni, maleri, mamelea, marmalade cat, maylandi, nyassae, ob, rostratum, saulosi, steveni, stuartgranti, trematocephalum, trematocranus, usisya, walteri
  • Buccochromis: Buccochromis atritaeniatus, heterotaenia, lepturus, nototaenia, oculatus, rhoadesii, spectabilis, trewavasae
  • Pseudotropheus: Pseudotropheus ater, aurora, barlowi, crabro, cyaneus, demasoni, elegans, elongatus, fainzilberi, flavus, fuscoides, fuscus, hajomaylandi, lanisticola, livingstonii, lombardoi, longior, lucerna, macrophthalmus, microstoma, minutus, modestus, novemfasciatus, purpuratus, saulosi, socolofi, tropheops, tursiops, williamsi, zebra
  • Maylandia: Maylandia aurora, barlowi, benetos, callainos, crabro, cyneusmarginatus, elegans, emmiltos, estherae, fainzilberi, greshakei, hajomaylandi, heteropicta, chrysomallos, lanisticola, livingstoni, lombardoi, mbenji, melabranchion, phaeos, pursa, pyrsonotus, thapsinogen, xanstomachus, zebra
  • Melanochromis: Melanochromis auratus, baliodigma, benetos, brevis, chipokae, cyaneorhabdos, dialeptos, elastodema, heterochromis, interruptus, joanjohnsonae, johannii, labrosus, lepidiadaptes, loriae, maingano, melanopterus, mellitus, parallelus, perileucos, perspicax, robustus, simulans, vermivorus, xanthodigma
  • Utaka cichlidy: africké cichlidy žijúce vo voľnej vode: Alticorpus, Aristochromis, Aulonocara, Buccochromis, Caprichromis, Champsochromis, Cheilochromis, Chilotilapia, Chromis, Placidochromis, Copadichromis, Corematodus, Ctenopharynx, Cyrtocara, Dimidiochromis, Diplotaxodon, Docimodus, Eclectochromis, Exochochromis, Fossorochromis, Haplochromis, Hemitaeniochromis, Hemitilapia, Lethrinops, Lichnochromis, Mylochromis, Naevochromis, Nimbochromis, Nyassachromis, Otopharynx, Pallidochromis, Placidochromis, Platyhnathochromis, Protomelas, Pseudohaplochromis, Pseudocrenilabrus, Rhamphochromis, Sciaenochromis, Stigmatochromis, Taeniolethrinops, Tramitichormis, Tyrannochromis.

Tanganické cichlidy

  • Altolamprologus: Altolamprologus calvus, compressiceps, fasciatus, sumbu

Juhoamerické cichlidy

  • Akary rodu Aequidens: Aequidens awani, biseriatus, chimantanus, coeruleopunctatus, diadema, dorsiger, duopunctatus, epae, geayi, gerciliae, hoehnei, latifrons, maronii, mauesanus, metae, michaeli, pallidus, paloemeuensis, patricki, plagiozonatus, portalegrensis, potaroensis, pulcher, pulchrus, rivulatus, rondoni, sapayensis, tetramerus
  • Apistogramma: Apistogramma agassizii, black, amoenum, arua, bitaeniata, borellii, brevis, cacatuoides, caetei, commbrae, cruzi, diplotaenia, elizabethae, eunotus, geisleri, gephyra, gibbiceps, gossei, hippolytae, hoignei, hongsloi, inconspicua, iniridae, juruensis, linkei, luelingi, maciliensis, macmasteri, meinkeni, moae, nijsseni, norberti, ortmanni, pandurini, parva, paucisquamis, payaminonis, personata, pertense, piauiensis, pleurotaenia, pulchra, regani, resticulosa, roraimae, rupununi, staecki, steindachneri, taeniatum, trifasciata, uaupesi, urteagai, viejita, viejita red, viejita snickers
  • Archocentrus: Archocentrus centrarchus, cutteri, nanoluteus, nigrofasciatus, sajica, spilurus

Živorodky žijú v južnej časti Severnej Ameriky, v Strednej a Južnej Amerike a malá časť v Juhovýchodnej Ázii. Čo sa týka vymedzenia skupiny „živorodky“ tak narazíme na problém umelo vytvorenej skupiny, ktorá nemá jasné taxonomické odôvodnenie. Je to skôr funkčná skupina, alebo fyziologická. Predstavujú štyri čeľade: Goodeidae, Anablepidae, Poeciliidae (patriace do radu Cyprinodontiformes), Hemiramphidae (patriace medzi Beloniformes). Medzi tzv. živorodkami nájdeme pomerne dosť druhov, ktoré sa živorodosťou nevyznačujú. Viac v samostatnom článku. Tetry sú vďačné ryby najmä svojím spoločenským správaním. Horšie je to už z ich rozmnožovaním – pochádzajú zväčša z Južnej Ameriky, z povodia Amazonu, kde sú podmienky pomerne homogénne a špecifické. Mnoho tetier žije v kyslej vode, z nízkou hladinou vápnika a horčíka, ale častokrát z vyšším obsahom ostatných iónov. Pre účely akvaristu sa teda najmä pre rozmnožovanie hodí voda v rozsahu pH 6 – 6,8, nie je výnimkou aj 4.5 – 5, celková tvrdosť maximálne do 10 °dGH, uhličitanová tvrdosť 0 – 5 °dKH, vodivosť 200 – 450 µS. Ikry tetier sú zväčša náchylné na svetlo. Vytieraciu nádrž a predovšetkým ikry po trení je vhodné zatemniť. Dvom druhom Paracheirodon innesi a Paracheirodon axelrodi sa venujem podrobnejšie. Tetry sa vyslovene hodia do spoločenského akvária, kde sa ak ich je dostatok veľmi pekne prejaví ich hejnovité správanie. Myslím, že nemusí to byť ani nadšenec pre ryby, ale každému sa zapáči keď pozoruje ako sa naraz pohne 50 neóniek červených, alebo hoci tetier citrónových. Rod Astyanax: Astyanax abramis, abramoides, acanthogaster, aeneus, albeolus, alburnus, altiparanae, angustifrons, anterior, anteroides, armandoi, asymmetricus, atratoensis, bimaculatus, bourgeti, brevirhinus, cordovae, daguae, eigenmanniorum, essequibensis, fasciatus, festae, filiferus, giton, goyacensis, gracilior, guaporensis, guianensis, gymnogenys, integer, jordani, keithi, kennedyi, kullanderi, leopoldi, lineatus, longior, magdalenae, marionae, maroniensis, maximus, megaspilura, metae, meunieri, mexicanus, microlepis, mucronatus, multidens, mutator, myersi, nasutus, nicaraguensis, ocellatus, orthodus, paraguayensis, paranahybae, pinnatus, poetzschkei, polylepis, potaroensis, regani, ribeirae, ruberrimus, saltor, scabripinnis, schubarti, scintillans, scologaster, stilbe, superbus, symmetricus, taeniatus, trierythropterus, validus, venezuelae, zonatus. 

Kaprozúbky – halančíky sú druhy Ameriky, Afriky, ktoré žijú v periodických vodách, najmä v Južnej Amerike často doslova v kalužiach, ktoré sú v období dažďov zaliate vodou a v období sucha vysychajú. Tieto ryby sa teda často dožívajú iba jediný rok. Africké druhy sú aj 2 až 4 ročné. Typické kaprozúbky nakladú ikry, ktoré jednoducho neskôr vyschnú. Impulz na vývoj zárodku donesie so sebou až opätovný dážď na začiatku obdobia dažďov. Simulácia tohto procesu je aj základom úspechu pri ich rozmnožovaní v zajatí, v našich nádržiach. Kaprozúbky, v Čechách označované ako halančíky sú blízke príbuzné živorodkám. Niektoré známe rody: Aphyosemion, Cynolebias, Epiplatys. Aphyosemion: Aphyosemion ahli, amieti, arnoldi, aureum, australe, bamilekorum, banforense, batesii, bertholdi, bitaeniatum, bivittatum, brueningi, bualanum, buytaerti, calliurum, cameronense, caudofasciatum, cauveti, celiae, chauchei, christyi, cinnamomeum, citrineipinnis, coeleste, cognatum, congicum, dargei, decorsei, deltaense, edeanum, elberti, elegans, escherichi, exigoideum, exiguum, fallax, ferranti, filamentosum, franzwerneri, gabunense, gardneri, geryi, guignardi, guineense, gulare, hanneloreae, heinemanni, herzogi, hofmanni, jeanpoli, joergenscheeli, labarrei, lamberti, lefiniense, liberiense, loennbergii, louessense, lugens, lujae, maculatum, maeseni, margaretae, marmoratum, meinkeni, mimbon, mirabile, monroviae, ndianum, occidentale, ocellatum, oeseri, ogoense, pascheni, passaroi, petersi, poliaki, polli, powelli, primigenium, puerzli, punctatum, raddai, rectogoense, riggenbachi, robertsoni, roloffi, rubrolabiale, scheeli, schioetzi, schluppi, schmitti, sjoestedti, splendopleure, spoorenbergi, striatum, thysi, toddi, trilineatus, viride, volcanum, wachtersi, walkeri, wildekampi, zygaima

Kaprovité sú zväčša veľmi zvedavé ryby žijú najmä v juhovýchodnej Ázii, v Indii, v Číne. Rody Barbus, Capotea, Puntius. Niektoré ako napr. Puntius sa dokážu prispôsobiť aj pomerne chladnej vode. Mreny Barbus: Barbus ablabes, aboinensis, acuticeps, aeneus, afrohamiltoni, afrovernayi, albanicus, alberti, alluaudi, aloyi, altianalis altidorsalis, alvarezi, amanpoae, amatolicus, amboseli, amphigramma, andrewi, anema, annectens, anniae, anoplus, ansorgii, apleurogramma, apoensis, arabicus, arambourgi, arcislongae, argenteus, aspilus, aspius, atakorensis, atkinsoni, atromaculatus, bagbwensis, barbus, barnardi, barotseensis, batesii, baudoni, bawkuensis, bellcrossi, bifrenatus, bigornei, binotatus, boboi, bocagei, bourdariei, brachycephalus, brachygramma, brazzai, breviceps, brevidorsalis, brevilateralis, brevipinnis, brevispinis, brichardi, bynni, cadenati, calidus, callensis, callipterus, camptacanthus, candens, caninus, canis, capensis, capito, cardozoi, carens, castrasibutum, catenarius, caudosignatus, caudovittatus, cercops, chicapaensis, chiumbeensis, chlorotaenia, choloensis, ciscaucasicus, citrinus, claudinae, clauseni, codringtoni, collarti, comizo, compinei, condei, congicus, cyclolepis, dartevellei, deguidei, deserti, dialonensis, ditinensis, dorsolineatus, eburneensis, elephantis, ensis, erubescens, erythrozonus, esocinus, ethiopicus, euboicus, eurystomus, eutaenia, evansi, everetti, exulatus, fasciolatus, fasolt, foutensis, fritschii, gananensis, gestetneri, girardi, goktschaicus, graecus, graellsii, greenwoodi, gruveli, guildi, guineensis, guirali, guiraonis, gulielmi, gurneyi, haasi, haasianus, habereri, holotaenia, hospes, huloti, hulstaerti, humeralis, humilis, humphri, hypsolepis, inaequalis, innocens, intermedius, iturii, jacksoni, jae, janssensi, johnstonii, jubbi, kamolondoensis, kerstenii, kessleri, kimberleyensis, kissiensis, kuiluensis, lacerta, lagoensis, lamani, lateristriga, laticeps, lauzannei, leonensis, liberiensis, lineatus, lineomaculatus, litamba, longiceps, longifilis, loveridgii, luapulae, lucius, lufukiensis, luikae, lujae, lukindae, lukusiensis, luluae, macedonicus, machadoi, macinensis, macroceps, macrolepis, macrops, macrotaenia, magdalenae, malacanthus, manicensis, marequensis, mariae, marmoratus, martorelli, matthesi, mattozi, mawambi, mawambiensis, mbami, mediosquamatus, meridionalis, microbarbis, microcephalus, micronema, microterolepis, mimus, miolepis, mirabilis, mocoensis, mohasicus, motebensis, multilineatus, mungoensis, mursa, musumbi, myersi, nanningsi, nasus, natalensis, neefi, neglectus, neumayeri, nigeriensis, nigrifilis, nigroluteus, niokoloensis, nounensis, nyanzae, oligogrammus, oligolepis, olivaceus, owenae, oxyrhynchus, pagenstecheri, pallidus, paludinosus, papilio, parablabes, parajae, parawaldroni, paucisquamatus, pellegrini, peloponnesius, pentazona, perince, petchkovskyi, petitjeani, pierrei, pinnauratus, platyrhinus, plebejus, pleurogramma, pleuropholis, pobeguini, poechii, polylepis, prespensis, prionacanthus, progenys, pseudognathodon, pseudotoppini, puellus, pumilus, punctitaeniatus, pygmaeus, quadripunctatus, radiatus, raimbaulti, reinii, rhinophorus, rocadasi, rohani, rosae, roussellei, rouxi, roylii, ruasae, sachsi, sacratus, salessei, salmo, schoutedeni, schwanenfeldi, sclateri, serra, sexradiatus, somereni, somphongsi, speleops, stanleyi, stappersii, stauchi, steindachneri, stigmasemion, stigmatopygus, subinensis, sublimus, sublineatus, sylvaticus, syntrechalepis, taeniopleura, taeniurus, taitensis, tangandensis, tauricus, tegulifer, tetraspilus, tetrastigma, tetrazona, thamalakanensis, thysi, tiekoroi, titteya, tomiensis, tongaensis, toppini, trachypterus, traorei, treurensis, trevelyani, trimaculatus, trinotatus, trispiloides, trispilomimus, trispilopleura, trispilos, tropidolepis, tyberinus, unitaeniatus, urostigma, urotaenia, usambarae, vanderysti, viktorianus, viviparus, walkeri, wellmani, wurtzi, yeiensis, yongei, zalbiensis, zanzibaricus. Botia: Botia almorhae, beauforti, berdmorei, birdi, caudipunctata, dario, dayi, eos, guiliniensis, helodes, histrionica, hymenophysa, lecontei, lohachata, longidorsalis, longiventralis, macracanthus, modesta, morleti, nigrolineata, pulchra, reevesae, reversa, rostrata, sidthimunki, striata, superciliaris

Labyrintky možno označiť ako pokojné ryby. Druhy, ktoré na dýchanie používajú zvláštny aparát – labyrint. Žijú najmä v juhovýchodnej Ázii, kde je vo vode obrovské množstvo materiálu – organického materiálu, rastlín prisadnutých aj plávajúcich a v tropickej Afrike. Možno aj preto vzniklo také prispôsobenie, pretože kyslíka je v týchto vodách pomenej. Patria sem aj populárne bojovnice (Betta), ktorých sa vyznačujú zaujímavý džentlmenský správaním pri boji medzi sokmi. Medzi nimi sú niektoré druhy papuľovce podobne ako je časté u cichlíd. Koliza je druh, ktorý rovnako stavia pri rozmnožovaní penové hniezda, ale ktorého poter patrí medzi najmenší na svete – pre jeho odchove je doporučená maximálna výška hladiny 10 cm. Niektoré známe rody: Trichogaster – gurama, Colisa, Betta – bojovnica. Belontia: Belontia hasselti, signata, Bojovnice Betta: Betta akarensis, albimarginata, anabatoides, balunga, bellica, breviobesus, brownorum, burdigala, channoides, chini, chloropharynx, coccina, dimidiata, edithae, enisae, foerschi, fusca, hipposideros, imbellis, livida, macrostoma, miniopinna, ocellata, patoti, persephone, pi, picta, pinguis, prima, pugnax, pulchra, renata, rubra, rutilans, schalleri, simorum, simplex, smaragdina, spilotogena, splendens, strohi, taeniata, tomi, tussyae, unimaculata, waseri Pancierniky – Callichtyidae sa rozdeľujú sa na dve podčeľade: Callichthyinae s rodmi: Callichthys, Hoplosternum, Megalechis, Lepthoplosternum, Dianema, ktorá obsahuje len hŕstku druhov a na obrovskú skupinu Corydoradinae s rodmi: Corydoras, Brochis, Aspidoras. Do prvej skupiny patria pomerne veľké druhy, ktoré tvoria podobne ako labyrintky penové hniezdo. Podčeľaď Corydoradinae ikry obyčajne lepí na substrát. Pancierniky sa často množia v praxi hromadne. Vyprovokuje ich výdatná strava (nitenky, prípadne patentky), často studená voda, čerstvá voda, znižovanie hladiny vody.

Z iných druhov

  • Jesetery: Acipenser: Acipenser baerii, baicalensis, brevirostrum, dabryanus, fulvescens, gueldenstaedtii, medirostris, mikadoi, multiscutatus, naccarii, nudiventris, oxyrinchus desotoi, oxyrinchus oxyrinchus, persicus, ruthenus, schrenckii, sinensis, stellatus, sturio, transmontanus
  • Klauni: Amphiprion: Amphiprion akallopisos, akindynos, allardi, bicinctus, chagosensis, chrysogaster, chrysopterus, clarkii, ephippium, frenatus, fuscocaudatus, latezonatus, latifasciatus, leucokranos, mccullochi, melanopus, nigripes, ocellaris, omanensis, percula, perideraion, polymnus, rubrocinctus, sandaracinos, sebae, thiellei, tricinctus
  • Prísavníky. Ancistrus: Ancistrus alga, baudensis, bodenhameri, bolivianus, brevifilis, brevipinnis, brown LDA 160, bufonius, calamita, caucanus, centrolepis, chagresi, cirrhosus, claro LDA 08, clementinae, cryptophthalmus, damasceni, dolichopterus, dubius, erinaceus, eustictus, formoso, fulvus, galani, gymnorhynchus, heterorhynchus, hoplogenys, jelskii, latifrons, leucostictus, lineolatus, lithurgicus, macrophthalmus, maculatus, malacops, maracasse, martini, mattogrossensis, megalostomus, melas, montanus, multispinis, nudiceps, occidentalis, occloi, pirareta, piriformis, punctatus, ranunculus, rothschildi, spinosus, stigmaticus, tamboensis, taunayi, tectirostris, temmincki, triradiatus, variolus

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Technika

Filtrácia

Hits: 23920

Filtrovanie akvária je prakticky nevyhnutné. Zabezpečuje rovnomerné rozmiestnenie pozitívnych aj negatívnych zložiek vody v nádrži a filtráciu vody cez filtračné hmoty – zadržiavanie nečistôt, prípadne ich transformácia. Uvažovať o prosperujúcom akváriu bez filtra sa dá iba v nádržiach úzko zameraných na rastliny. Ako filtračná hmota sa používa najmä tzv. biomolitan – ide o látku blízku molitanu, ktoré však neobsahuje fenoly. Zväčša je vyrobený na báze polyuretánu. Filtrovať sa dá aj cez kompresor a malý obyčajný mechanický molitanový filter. Hlavne do elementiek a malých nádrží sa používajú filtre, ktoré sú často označované ako elementkové filtre. Ak je takýto filter veľmi zaškrtený ventilom, v akvaristickej praxi je zaužívaný názov prekvapkávací filter. Takýto filter, len minimálne ženie vodu, čo však pre čerstvo vyliahnutý poter, prípadne vyvíjajúce sa ikry úplne postačuje. Filtre sú buď vonkajšie alebo vnútorné. Rozdiel je v tom, že hlavná časť vonkajšieho filtra je umiestnená mimo akvária, čo nesie zo sebou množstvo výhod. Je však drahší ako vnútorný filter.

Pre jazierka sa používajú špeciálne filtre, podľa toho ako silné majú byť, či budú ponorné, či budú vodu tlačiť dohora, alebo dodola. Často sa najmä v prípade chovateľov, prípadne v obchodoch – akvaristikách stretnúť s riešením, kedy je na objemovo malé čerpadlo nasadený jednoducho molitan bez akéhokoľvek obalu. Treba si uvedomiť, že dôležitejšia úloha filtrácie sa deje vnútri molitanu – úloha mechanického filtrovania je druhoradá. Je samozrejme možná aj ich kombinácia, prípadne prispôsobenia vonkajšieho a vnútorného filtra. Za bežných okolností vnútorný filter funguje ako oxidovadlo. Na filtračných hmotách sa zachytávajú okrem iného všetky živiny, a perfektným požieračom železa – Fe je práve vnútorných filter. Tomuto zabraňuje použitie organických komplexov, ktoré sú schopné Fe viazať a takto poskytovať rastlinám – a to napr. rozkladom lístia (najlepšie starého), rozkladom dreva. Vnútorný filter treba čistiť nielen z estetického, ale najmä z fyziologického dôvodu. Ak by sme tak neučinili, rozkladné procesy by v ňom do takej miery spotrebúvali kyslík, že by to ohrozovalo existenciu rýb v akváriu. Ako často, to však už závisí od charakteru našej osádky, či ryby vylučujú veľké množstvo exkrementov, ako tieto dokážu spracovať rastliny, koľko kŕmime, ale dá sa povedať, že radšej skôr ako neskoro.

Výkon filtra je vážna otázka pre akvaristu. Asi neexistuje nejaký všemocný recept, podľa ktorého by sme sa mohli riadiť. Filtre v ponukách špecializovaných obchodov majú obyčajne na sebe uvedený odporúčaný objem nádrže, pre ktorý sú určené. Pre osádku náročnú na objem filtra odporúčam si zaobstarať filter s prietokom viac ako dva krát prevyšujúcim objem nádrže, naopak pre akvárium s rastlinami odporúčam filter s prietokom menším ako objem nádrže. Pre bežné spoločenské akvárium bude zrejme optimum filter schopný prečerpať zhruba 1.5 násobok nádrže. Pre rastlinné nádrže pri dodržaní správneho kŕmenia odporúčam výkon nižší ako 0.5 násobok nádrže – pomaly tečúci filter. Pokiaľ sa rozhodnete pre vonkajší filter, musíte rátať s väčšou investíciou. Takéto riešenie je však všeobecne lepšie. Aj pre ryby, aj pre rastliny, aj pre jeho údržbu. Za určitých okolností sa dá uvažovať o jeho biologickej povahe, preto sa niekedy v tejto súvislosti môžeme stretnúť s pojmom biologický filter. Všetko závisí od riešenia a pohľadu na vec. Väčšia časť vonkajšieho filtra je pri jeho použití mimo nádrže, na to nemožno zabudnúť – je potrebný preň priestor. Chemickú a fyzikálnu filtráciu akýchkoľvek filtrov dokáže zabezpečiť rašelina, hnedé uhlie, drvený vápenec, mramor, jelšové šišky, aktívne uhlie, ióntomeniče, piesok obohatený o soľ, prípadne jedlú sóda, zeolit. Biologickú filtráciu zabezpečí napr. už spomínaný molitan, keramický materiál, láva, tuf, nejaký materiál s veľkým povrchom. Ja používam najradšej Powerheadové hlavice, alebo niečo podobné a biomolitan, ktorý si narežem sám. V niektorých nádržiach používam pomaly tečúci filter. Stáva sa občas, že do nádrže potrebujete dostať viac vzduchu. Odporúčam do časti na to určenej na vrchu filtra pripojiť hadičku tak, že na konci hadičky ju zaškrtíte podľa potreby. Vzduch totiž potom ide účelnejšie – silnejším tlakom a vháňajúci plyn je zložený z menších častí. Príliš silné vzduchovanie nie je vhodné.

Use Facebook to Comment on this Post

2014, Botanické záhrady, Príroda, Rastliny

Botanická záhrada v Bratislave

Hits: 1228

Botanická záhrada bola založená v roku 1942. Pre výstavbu bol vybratý pozemok okolo vily Lafranconi o rozlohe 6.6 ha, ktorý mal vďaka Vydrici zdroj vody. Skleníky a zavlažovací systém boli postavené po roku 1945. Záhrada je pracoviskom Univerzity Komenského, ktorého poslaním je aj udržovať a rozširovať zbierky živých rastlín. V spolupráci s inými organizáciami poriada výstavy. Pokusne sa v Botanickej záhrade aklimatizujú rôzne druhy rastlín. Teplomilná vegetácia pestovaná v skleníkoch vzbudzuje najväčší záujem verejnosti (uniba.sk). Botanická záhrada je otvorená pre verejnosť od 1. apríla do 31. októbra, od 9-tej do 18-tej. Nachádza sa na Botanickej ulici 3 v Bratislave. (uniba.sk). Nájsť v nej možno tieto expozície skleníkové: austrálsky skleník, palmový skleník, kaktusový skleník, skleník úžitkových rastlín, Viktóriový skleník s vlhkomilnou a teplomilnou tropickou a subtropickou flórou. A vonkajšie: rozárium, andezitová skalka, vápencová skalka, travertínovo – penovcová skalka, troskovo – lávová skalka, bridlicová skalka, čadičová skalka, žulová skalka, rašelinisko, letničkové a trvalkové záhony, cudzokrajné a domáce dreviny, rododendrony a azalky, zimuvzdorné a mrazuvzdorné kaktusy, stredomorie, japonská záhrada (uniba.sk). Rozloha areálu bola zmenšená v dôsledku výstavby mosta Lafranconi v 80 tých rokoch 20. storočia (Wikipedia).

Vzhľadom na to, že som vyštudovaný environmentalista na fakulte, ktorá je na kopci oproti a celých päť rokov štúdia som býval neďaleko, do Botanickej záhrady som chodil často. Dokonca na index sme tam mali prístup zdarma a párkrát som bol v nej aj mimo obdobia prístupu pre verejnosť. Občas som sa tam chodil učiť. V zadnej časti, pri moste Lafranconi sa nachádza celkom romantické jazierko a kúsok od neho je priestor s húpačkami a podobnými zariadeniami pre deti. Za celý čas môjho poznania, a je to od roku 1991 už poriadne dlhá doba, môžem zodpovedne povedať, že marketing Botanickej záhrady sa blíži k nule. Nerozumiem tomu, pretože tento areál síce nie je v milosti mocných, ale určite sa dá lepšie propagovať. Občas sa tu určite investuje, veci sa udržiavajú. Keďže sem tiež chodím často fotografovať, narazil som už aj ja na to upozornenie, aby som nezarábal na fotografovaní v areáli Botanickej záhrady. Nuž, ono to ani veľmi nejde. Ledaže by som sa zameral na svadby, čo je neskutočná drina. Nie, môžete byť radi za promo, za to, že si niekto cení vašu prácu a prácu vašich predchodcov a dokáže a chce ju propagovať aspoň týmto spôsobom. Želám Botanickej záhrade, aby kompetentní radikálne zmenili prístup k tejto potenciálne skvelej inštitúcii aj z hľadiska cestovného ruchu.

Odkazy

Ruže

Rododendrony a azalky

Kosatce

Floxy a klinčeky

Skalničky

Kobercovky

Skleník

Dreviny

Ostatné

Use Facebook to Comment on this Post