2012, Časová línia, Hory, Jazerá, Krajina, Orava, Plesá, Príroda, Slovenská krajina, Typ

Roháčske plesá

skala
Hits: 2077

Je zvlášt­ne, že Roháčs­ke ple­sá nema­jú vlast­né mená, ozna­ču­jú sa iba čís­la­mi. Ležia vo výš­ke 1562 až 1718 met­rov nad morom, čím sa radia medzi naj­niž­šie polo­že­né ple­sá v Euró­pe (aktu​ali​ty​.sk). Množ­stvo vody v oko­lí závi­sí od kli­ma­tic­kých a pôd­no­ve­ge­tač­ných, geolo­gic­kých a mor­fo­lo­gic­kých fak­to­rov. Voda sa udr­žia­va aj v skal­ných puk­li­nách. Jej záso­by sú malé a závis­lé od atmo­sfé­ric­kých zrá­žok. Pra­me­ne tu vyvie­ra­jú väč­ši­nou skry­te zo sutín a morén. V niž­ších polo­hách je výdat­nosť pra­me­ňov vyš­šia, vytvá­ra­jú sa vod­né toky. V Roháčs­kej doli­ne sa tvo­rí Roháčs­ky potok. Vzni­ká aj výto­kom z Roháčs­kych plies a spo­je­ním via­ce­rých pra­me­ňov z pod Volov­ca a Pred­né­ho Zele­né­ho. Súto­kom Roháčs­ke­ho poto­ka a Láta­nej vzni­ká Stu­de­ný potok, kto­rý ústí pri Pod­bie­li do rie­ky Ora­va. Ple­sá vznik­li vo vyhĺbe­ných kot­loch až po roz­to­pe­ní ľadov­ca (Infor­mač­ná tabuľa). 

V oko­lí žije 22 dru­hov cicav­cov, 46 dru­hov vtá­kov. Kam­zík a svisť sú gla­ciál­ny­mi relik­ta­mi. Ďalej napr.: svišť Mar­mo­ta mar­mo­ta lati­ros­tris, med­veď Ursus arc­tos, rys Lynx lynx, kam­zík Rupi­cap­ra rupi­cap­ra tat­ri­ca, vlk Canis lupus, vre­te­ni­ca Vipe­ra berus. Mlok Tri­tu­rus alpes­tris žije v hlb­ších vodách štvr­té­ho ple­sa. Tri­tu­rus mon­tan­do­ni žije v plyt­kých mlá­kach dru­hé­ho. Z rast­lín tú ras­tú brus­ni­ce, čučo­ried­ky, Vac­ci­nium myr­til­lus a V. vitis-​idea, Stel­la­ria holos­tea, Ranun­cu­lus pla­ta­ni­fo­lius, Doro­ni­cum aus­tria­cum, Verat­rum lobe­lia­num, Ade­nos­ty­les allia­riae, Salix hel­ve­ti­ca, Eri­op­ho­rum angus­ti­fo­lium, Jun­cus fili­for­mis, Lina­ria alpi­na, Coch­le­ria tat­rae, Leucant­he­mop­sis tat­rae, Pse­udor­chis albi­da, Gen­tia­na punc­ta­ta, G. fri­gi­da, Carex canes­cens, Swer­tia peren­nis alpes­tris (Infor­mač­ná tabu­ľa).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2013, Časová línia, Horná Nitra, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zámky

Bojnický zámok

skala
Hits: 3159

Boj­nic­ký zámok je posta­ve­ný na tra­ver­tí­no­vej kope nad mes­tom Boj­ni­ce. Prvá písom­ná zmien­ka o ňom je z roku 1113. Bol dre­ve­ným hra­dom, kto­rý bol posta­ve­ný na mies­te star­šie­ho hra­dis­ka. V prie­be­hu 13. sto­ro­čia bol sta­va­ný z kame­ňa ako maje­tok Pozna­nov­cov (boj​ni​ce​cast​le​.sk). His­to­ric­ké náz­vy Boj­nic­ké­ho zám­ku: Bai­moz, Way­mich, Bay­much, Bay­mach (hra​dy​.sk), Boy­nicz, Baj­mocz, Weintz, Baj­móc (hra​dy​-zamky​.sk). Kon­com 13. sto­ro­čia sa Boj­níc zmoc­nil Matúš Čák Tren­čian­sky. V roku 1489 bol maji­te­ľom Matej Kor­vín, do roku 1526 Boj­nic­ký zámok (hrad) obý­va­li Zápoľ­ské­ho voj­ská. Po roku 1527 Tur­zov­ci hrad pre­sta­va­li na rene­sanč­né síd­lo. Z gotic­ké­ho hra­du sa stal rene­sanč­ný zámok. Od roku 1637 pat­ri­lo pan­stvo Pál­fi­ov­com, kto­rí ho pre­sta­va­li do baro­ko­vej podo­by. Do roman­tic­kej podo­by bol pre­sta­va­ný v rokoch 1889 – 1910. 9. mája 1950 Boj­nic­ký zámok zasia­hol požiar. Od roku 1970 je zámok národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou (boj​ni​ce​cast​le​.sk). Medzi naj­výz­nam­nej­šie čas­ti zám­ku pat­rí Boj­nic­ký oltár od Nar­da di Cione, veľ­ký gobe­lín „Jozef a jeho bra­tia”, kto­rý bol utka­ný v Bru­se­li začiat­kom 17. sto­ro­čia (muze​um​.sk). Múze­um Boj­ni­ce tu orga­ni­zu­je pra­vi­del­ne napr. Medzi­ná­rod­ný fes­ti­val duchov a stra­ši­diel, Valen­tín­sky víkend, Veľ­ko­noč­né pre­chádz­ky zám­kom, Roz­práv­ko­vý zámok, Rytier­ske dni, Via­no­ce na zám­ku (muze​um​.sk).

Oko­lo zám­ku sa nachá­dza veľ­mi pek­ný park (Peter Kac­lík). Jeho súčas­ťou je lipa krá­ľa Mate­ja, kto­rú pod­ľa poves­ti zasa­dil Matúš Čák Tren­čian­sky v roku, keď zomrel posled­ný kráľ z rodu Arpár­dov­cov Ondrej III., v roku 1301 (boj​ni​ce​cast​le​.sk). Táto lipa je prav­de­po­dob­ne naj­star­ším stro­mom na Slo­ven­sku (Wiki­pe­dia). Súčas­ťou Boj­nic­ké­ho are­álu je tra­ver­tí­no­vá jas­ky­ňa s prie­me­rom 22 met­rov a výš­kou 6 met­rov. Oby­va­te­lia zám­ku vede­li o jej exis­ten­cii, kto­rá im slú­ži­la ako úkryt a záso­bá­reň vody (boj​ni​ce​cast​le​.sk). V tes­nom sused­stve zámoc­ké­ho par­ku sa nachá­dza zoolo­gic­ká záh­ra­da.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2013, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské mestá, Tekov

Slobodné kráľovské mesto Kremnica

skala
Hits: 2553

Krem­ni­ca je baníc­ke mes­to, v kto­rom sa od 10. sto­ro­čia ťaží zla­to a strieb­ro. Jeho nemec­ké pome­no­va­nie je Krem­nitz, maďar­ské Kör­möc­bá­nya, latin­ské Crem­ni­cium. Na roz­lo­he 43.13 km2 tu žije 5 356 oby­va­te­ľov. Leží v Krem­nic­kých vrchoch v sever­nej čas­ti Teko­va. Od roku 1328 je slo­bod­ným krá­ľov­ským mes­tom. Bola pre­zý­va­ná aj ako Zla­tá Krem­ni­ca. Min­cov­ňa v Krem­ni­ci je naj­star­šou min­cov­ňou na sve­te, fun­gu­je dodnes od roku 1328 (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka o Krem­ni­ci je z roku 1328. His­to­ric­ké náz­vy mes­ta: Crem­nych­ba­na, Krem­ni­cia, Crem­nic, Crem­nech, Crem­necz, Crem­nuch, Cremp­nuch, Chremp­ni­chya, Crem­ni­cia, Kremb­ni­cia. Na začiat­ku 15. sto­ro­čia žilo v Krem­ni­ci asi v 250 domoch 3 000 oby­va­te­ľov. V 15. a 16. sto­ro­čí sa povr­cho­vé ložis­ká vyčer­pa­li a ban­ská ťaž­ba zača­la upa­dať. V 18. sto­ro­čí tu pôso­bi­li vo väč­šom počte želia­ri, baní­ci, tesá­ri, čiž­má­ri, deb­ná­ri, klo­buč­ní­ci, ková­či, murá­ri, zámoč­ní­ci, mäsia­ri, zlat­ní­ci, súken­ní­ci, kraj­čí­ri, kožuš­ni­ci, gar­bia­ri, šev­ci, min­cia­ri, kra­má­ri. V roku 1880 pos­tih­lo mes­to zeme­tra­se­nie zrú­te­ním sta­rých šácht a štôl­ní. Do začiat­ku 20. sto­ro­čia mali v mes­te pre­va­hu Nemci (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku, 2. časť). Krem­nic­ké zla­té duká­ty – flo­ré­ny, pat­ri­li k naj­hod­not­nej­ším min­ciam v Euró­pe. Vyra­zi­li ich 21.5 mili­ó­nov (mint​.sk). Mest­ský hrad je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou (Wiki­pe­dia). Kar­ner – rotun­da svä­té­ho Ondre­ja z 13. sto­ro­čia. Kos­tol svä­tej Kata­rí­ny je dolo­že­ný zo 14. sto­ro­čia. Gotic­ká socha Mado­ny je zo začiat­ku 16 sto­ro­čia. Špi­tál­sky kos­tol svä­tej Alž­be­ty je z kon­ca 14. sto­ro­čia. Baro­ko­vá kláš­tor fran­tiš­ká­nov s kos­to­lom je zo 17. sto­ro­čia. Neskôr bol roz­ší­re­ný o lore­tán­sku kapl­n­ku. V 15. sto­ro­čí vznik­la v Krem­ni­ci cir­kev­ná kniž­ni­ca. V roku 1739 kniž­ni­ca fran­tiš­ká­nov. Nachá­dza­jú sa v nej aj prvo­tla­če z Nemec­ka a Talian­ska. V kniž­ni­ci a archí­ve rím­sko­ka­to­líc­kej fary sú stre­do­ve­ké ruko­pis­né kóde­xy zo 14. a 15. sto­ro­čia. Aj mno­hé ďal­šie kniž­ni­ce obsa­hu­jú veľ­mi cen­né tla­če. V Krem­ni­ci sa zacho­va­li ban­ské dvoj­pod­laž­né domy z kon­ca 17. a začiat­ku 18. sto­ro­čia. V 16. a 17. sto­ro­čí tu vyrá­ba­li orga­ny Matej Burian a Mar­tin Stir­bitz (e‑obce.sk).

Neďa­le­ko od Krem­ni­ce sa nachá­dza­jú rekre­ač­né stre­dis­ká Skal­ka a Kra­hu­le. Bie­la sto­pa sú pre­te­ky v bežec­kom lyžo­va­ní s boha­tou his­tó­ri­ou. Ter­mál­ne kúpa­lis­ko Kata­rí­na napá­ja ter­mál­ny pra­meň, kto­ré­ho voda je mier­ne rádi­oak­tív­na a sil­ne mine­ra­li­zo­va­ná. Tep­lo­ta vody pri výto­ku je 36°C, má lie­čeb­né účin­ky (Wiki­pe­dia). Oby­va­te­lia mes­ta boli okrem domá­cich aj z Talian­ska, Bavor­ska, Rakús­ka, Sliez­ska a Čiech (min­cia­ri z Kut­nej Hory) (visitk​rem​ni​ca​.com). Krem­ni­ca sa sta­la jed­ným z cen­tier býva­lých nemec­kých jazy­ko­vých ostro­vov na stred­nom Slo­ven­sku, kto­ré sa až v 20. sto­ro­čí zača­li nazý­vať Hau­er­land. Medzi osob­nos­ti mes­ta pat­rí: pro­zaik Gus­táv Kazi­mír Zechenter-​Laskomerský, spi­so­va­teľ Jozef Cíger-​Hronský, herec Ladi­slav Chu­dík, hus­lis­ta Peter Micha­li­ca, bas­ket­ba­lis­ta Sta­ni­slav Kro­pi­lák, cho­dec Jozef Pri­bi­li­nec (Wiki­pe­dia), hudob­ný skla­da­teľ Ján Levo­slav Bel­la (e‑obce.sk).

Usku­toč­ňu­je sa tu via­ce­ro ume­lec­kých a špor­to­vých podu­ja­tí. Krem­nic­ké gagy je európ­sky fes­ti­val humo­ru a sati­ry, kto­rý sa koná kon­com augus­ta od roku 1980. Hud­ba pod dia­man­to­vou klen­bou je hudob­ný fes­ti­val Pet­ra Micha­li­cu. Krem­nic­ký hrad­ný organ je medzi­ná­rod­ný orga­no­vý fes­ti­val, kto­rý sa koná od roku 1996 v kos­to­le svä­tej Kata­rí­ny. Krem­nic­ká Baš­ta je folk­o­vý a akus­tic­ký fes­ti­val. Cecho­vé hody sú novým podu­ja­tím poria­da­ným od roku 2009 (Wiki­pe­dia). Ďal­ším podu­ja­tím je Bel­lov fes­ti­val dycho­vých hudieb (visitk​rem​ni​ca​.com).

Odka­zy:

Use Facebook to Comment on this Post

2012, Časová línia, Krajina, Liptov, Liptovské obce, Obce, Slovenská krajina, Slovenské obce

Vlkolínec – prítomný a snáď aj budúci svedok minulosti

skala
Hits: 1834

Vlko­lí­nec je miest­na časť Ružom­ber­ku. Je pamiat­ko­vou rezer­vá­ci­ou ľudo­vej archi­tek­tú­ry. Od roku 1993 je zapí­sa­ný do Zozna­mu Sve­to­vé­ho dedič­stva UNESCO. Táto pod­hor­ská osa­da je zacho­va­ný sídel­ný celok, pozos­tá­va­jú­ci z typic­kých zru­bo­vých objek­tov, pred­sta­vu­je typ dedin­ské­ho stre­do­ve­ké­ho síd­la s dre­ve­nou archi­tek­tú­rou hor­ských a pod­hor­ských oblas­tí. Leží na juž­nom sva­hu výbež­ku lip­tov­ské­ho hlav­né­ho hre­be­ňa Veľ­kej Fat­ry, v nad­mor­skej výš­ke 718 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia). Sido­rov je vrch nad Vlko­lín­com, kto­rý v ľudo­vom poda­ní nesie názov Žiar, v mapách do roku 1950 bol uvá­dza­ný ako Híra­vá. Nesie sto­py pre­his­to­ric­ké­ho hra­dis­ka spred 2 500 rokov (vlko​li​nec​.sk).

Vlko­lí­nec bola pôvod­ne dre­vo­ru­bačs­ká a uhliar­ska osa­da, kto­rá prav­de­po­dob­ne vznik­la medzi dru­hou polo­vi­cou 14. a prvou polo­vi­cou 15. sto­ro­čia. Pat­ri­la pod hrad­né pan­stvo Likav­ské­ho hra­du (Wiki­pe­dia). Neskôr sa vlko­lín­ča­nia zaobe­ra­li aj poľ­no­hos­po­dár­stvom, cho­vom dobyt­ka, pas­tier­stvom, salaš­níc­tvom, vče­lár­stvom (wordp​ress​.com). Boli to aj zná­mi tesá­ri, rez­bá­ri (vlko​li​nec​.sk). Názov obce je odvo­de­ný od vyso­ké­ho výsky­tu vlkov (wordp​ress​.com). Prvá písom­ná zmien­ka o Vlko­lín­ci je z roku 1461 pod náz­vom Wyl­ko­vi­necz (vlko​li​nec​.sk). V 17. sto­ro­čí sa tu nachá­dza­li šty­ri sed­liac­ke usad­los­ti a päť želiar­skych domov (wordp​ress​.com). V 50-​tych rokoch sa plá­no­va­lo pre­síd­le­nie miest­nych oby­va­te­ľov do Ružom­ber­ka z dôvo­du pokro­ku, vyrov­na­niu sa moder­nej dobe. Ten­to pro­jekt sa však neu­sku­toč­nil, pre­to náv­štev­ní­ci Vlko­lín­ca môžu obdi­vo­vať vidiec­ky život v pri­ro­dze­nom pro­stre­dí. Svo­ju jedi­neč­nosť si Vlko­lí­nec zacho­val aj vďa­ka izo­lo­va­nos­ti. Až do polo­vi­ce 20. sto­ro­čia tu nebo­la zave­de­ná elek­tri­na (Wiki­pe­dia). Dnes Vlko­lí­nec tvo­rí 45 usad­los­ti, dre­ve­ných obyt­ných domov a hos­po­dár­skych budov (Wiki­pe­dia). V súčas­nos­ti trva­lo vo Vlko­lín­ci žije trva­lo 19 oby­va­te­ľov v 6 domoch. Mno­hé domy sú pre­na­jí­ma­né rekre­an­tom (wordp​ress​.com).

Stre­dom obce pre­te­ká potok pra­me­nia­ci pod svah­mi Sido­ro­va. Ste­ny dre­ve­ných domov sú kvô­li str­mé­mu sva­hu posta­ve­né na vyso­kých kamen­ných pod­mu­rov­kách (Wiki­pe­dia). Sokel je fareb­ným kon­tras­tom opro­ti ste­nám zru­bu (vlko​li​nec​.sk). Sú zru­bo­vé z čias­toč­ne, ale­bo úpl­ne kre­sa­ných trá­mov. Šká­ry medzi trá­ma­mi vypĺňa­jú dre­ve­né hra­no­ly tro­j­u­hol­ní­ko­vé­ho prie­re­zu a hli­na (Wiki­pe­dia). Hli­nou sa upra­vo­va­li nerov­nos­ti, bie­li­la sa a fareb­ne líči­la dva­krát do roka, na jar a na jeseň (vlko​li​nec​.sk). Pri zru­bo­va­ní sa ako výplň pou­ží­val mach na utes­ne­nie špár (vlko​li​nec​.sk). Cha­rak­te­ris­tic­kým prv­kom tunaj­ších domov je šind­ľo­vá sed­lo­vá stre­cha s lome­ným ostre­ším. Dosko­vé ští­ty domu majú malé otvo­ry – dým­ni­ky, slú­žia­ce na odvod dymu. Cen­trál­nu časť domu tvo­rí vstup­ný „pit­vor“ s kuchy­ňou v jeho zadnej čas­ti. Odtiaľ sa vstu­pu­je do izby v jed­nej čas­ti a do komo­ry v dru­hej čas­ti domu. V cen­tre obce sa zacho­va­la zvo­ni­ca z roku 1770, stud­ňa a muro­va­ný kos­tol Nav­ští­ve­nia Pan­ny Márie z roku 1875 a muro­va­ná ško­la (Wiki­pe­dia). Stud­ňa je rum­pá­ľo­vá – kľu­ko­vá (Jalo­via­ro­vá).

Vo Vlko­lín­ci sa nachá­dza muze­ál­ny objekt – Roľ­níc­ky dom, v kto­rom je stá­la expo­zí­cia pôvod­né­ho býva­nia, tra­dič­ných his­to­ric­kých pred­me­tov v domác­nos­ti a v poľ­no­hos­po­dár­stve. Obo­zna­mu­je so živo­tom našich pred­kov, ich spô­so­bom býva­nia a hos­po­dá­re­nia. Galé­ria ľudo­vé­ho ume­nia síd­li v budo­ve býva­lej ško­ly (wordp​ress​.com).

V cho­tá­ri Vlko­lín­ca sa vysky­tu­jú via­ce­ré zau­jí­ma­vé rast­li­ny živo­čí­chy. Napr. Dac­ty­lor­hi­za maja­lis, Pri­mu­la fari­no­sa, Pri­mu­la auri­cu­la, Cle­ma­tis alpi­na, Meny­ant­her tri­fo­lia­ta, Cyp­ri­pe­dium cal­ce­olus, Aqu­ile­gia vul­ga­ris. Živo­cí­chy Ursus arc­tos, Canis lupus, Lynx lynx, čiže med­veď, vlk a rys (vlko​li​nec​.sk).

Use Facebook to Comment on this Post