Česko, Južná Morava, Krajina, Technika, Zahraničie

Vysielač Kojál stojí na mieste kde narieka vietor

Hits: 545

Vysie­lač Kojál je 340 met­rov vyso­ký vysie­lač, kto­rý je posta­ve­ný na rov­no­men­nom vrcho­le medzi obca­mi Lipo­vec a Krá­sen­ska, asi 25 km seve­ro­vý­chod­ne od Brna. Je naj­vyš­šou stav­bou na Mora­ve, a tre­ťou naj­vyš­šou v Čes­ku. Sig­ná­lom pokrý­va juž­nú a stred­nú Mora­vu a časť východ­ných Čiech. Posta­ve­ný bol v rokoch 19571958. V pre­vádz­ke je od 1.1.1959 (Wiki­pe­dia CS).

V roku 1968 sa stal mies­tom odpo­ru. Po invá­zii voj­sk Var­šav­skej zmlu­vy vo vysie­la­ní pokra­čo­va­lo brnen­ské štú­dio, z kto­ré­ho uni­kol pre­no­so­vý auto­bus20-​timi pra­cov­ník­mi a na Kojá­li mu radi­oko­mu­ni­kač­ní kole­go­via poskyt­li záze­mie. Vďa­ka sil­né­mu sig­ná­lu z vysie­la­ča dosa­ho­va­lo neskôr vysie­la­nie z Brna a Dědíc až na úze­mie Rakús­ka, kde ho pre­be­ra­la tele­ví­zia ORF a šíri­la ďalej. V 80-​tych rokoch pre­beh­la na vysie­la­či rekon­štruk­cia. Pri pre­cho­de ana­ló­go­vé­ho vysie­la­nia na digi­tál­ne pre­beh­la moder­ni­zá­cia, v roku 2009 tu bol vypnu­tý ana­ló­go­vý sig­nál ČT2 a v roku 2011 Novy, ČT1, a Pri­my. Maxi­mál­ne pra­co­va­lo na vysie­la­či zhru­ba 60 zamest­nan­cov, v roku 2019 ho obslu­ho­va­li dva­ja sta­li zamest­nan­ci (Wiki­pe­dia CS).

Vysie­lač Kojál pat­rí k dôle­ži­tej­ším súčas­tiam infra­štruk­tú­ry Čes­kých Radi­oko­mu­ni­ká­cií. Mal vyni­ka­jú­ci dosah, nala­de­ný ho malo asi 2.5 mili­ó­na oby­va­te­ľov býva­lé­ho Čes­ko­slo­ven­ska (para​bo​la​.cz). Vzni­kol ako štvr­tý tele­víz­ny vysie­lač Čes­ko­slo­ven­ska. Jeho oce­ľo­vá kon­štruk­cia je die­lom vyni­ka­jú­ce­ho tvor­cu inži­nier­ských diel Jose­fa Wan­ke­ho, kto­rý vte­dy pra­co­val v Hut­ním pro­jek­tu v Pra­he. Vo vnút­ri sto­žia­ru bol výťah, kto­rý šiel do výš­ky 290.62 met­ra a trva­lo mu to asi 10 minút. Raz vypa­dol sig­nál počas Ver­di­ho ope­ry a obslu­ha zara­di­la mono­skop a k nemu meló­diu Ole, olé, kup­te si zas, ole, olé náš ana­nas …”. Priš­li mno­hé sťaž­nos­ti, že Kojál obslu­hu­jú bar­ba­ri. V roku 1963 tu nasta­la myšia kala­mi­ta a bol nasa­de­ný zdat­ný hubi­teľ kocúr Mar­kup, kto­rý poznal všet­ky káb­lo­vé roz­vo­dy. Pri potre­be nie­kam prie­tiah­nuť nový kábel bol Mar­kup nepo­strá­da­teľ­ný pomoc­ník (Jakub Kará­sek). Vysie­la­ču pat­rí 800 kW zálož­ný gene­rá­tor, kto­rý doká­že do 20 sekúnd dodať celú spot­re­bu pri výpad­ku elek­tri­ny (pira​.cz).

Vysie­lač je posta­ve­ný na nevľúd­nom kop­ci o kto­rom sa vra­ví, že na ňom narie­ka vie­tor. Kedy­si dáv­no v 14. sto­ro­čí na kop­ci odpo­čí­va­li mat­ky a koji­li svo­je deti (idnes​.cz). Vrch sa pôvod­ne nazý­val Kujál, od slo­va kuja­ti – fou­ka­ti, huče­tí (Jan Celý).


The Kojál trans­mit­ter is a 340-​meter-​tall bro­ad­cas­ting tower situ­ated on the hill of the same name bet­we­en the vil­la­ges of Lipo­vec and Krá­sen­sko, app­ro­xi­ma­te­ly 25 km nort­he­ast of Brno. It is the tal­lest struc­tu­re in Mora­via and the third tal­lest in the Czech Repub­lic. Its sig­nal covers sout­hern and cen­tral Mora­via and parts of eas­tern Bohe­mia. Cons­truc­ted bet­we­en 1957 and 1958, it has been in ope­ra­ti­on sin­ce Janu­ary 1, 1959 (Wiki­pe­dia CS).

In 1968, it beca­me a site of resis­tan­ce. After the inva­si­on of the War­saw Pact for­ces, bro­ad­cas­ting con­ti­nu­ed from the Brno stu­dio, and a trans­mis­si­on bus with 20 emplo­y­ees fled to Kojál, whe­re the­ir col­le­a­gu­es pro­vi­ded sup­port. Thanks to the strong sig­nal from the trans­mit­ter, bro­ad­cas­ting from Brno and Dědi­ce rea­ched as far as Aus­tria, whe­re it was pic­ked up by ORF tele­vi­si­on and rela­y­ed furt­her. In the 1980s, the trans­mit­ter under­went recons­truc­ti­on. During the trans­i­ti­on from ana­log to digi­tal bro­ad­cas­ting, moder­ni­za­ti­on took pla­ce. In 2009, the ana­log sig­nal of ČT2 was swit­ched off here, fol­lo­wed by Nova, ČT1, and Pri­ma in 2011. Ini­tial­ly, around 60 emplo­y­ees wor­ked at the trans­mit­ter, but by 2019, only two per­ma­nent emplo­y­ees ope­ra­ted it (Wiki­pe­dia CS).

The Kojál trans­mit­ter is among the essen­tial com­po­nents of the Czech Radi­ocom­mu­ni­ca­ti­ons infras­truc­tu­re. It had an excel­lent reach, rea­ching app­ro­xi­ma­te­ly 2.5 mil­li­on inha­bi­tants of the for­mer Cze­cho­slo­va­kia. It was estab­lis­hed as the fourth tele­vi­si­on trans­mit­ter in Cze­cho­slo­va­kia. Its ste­el struc­tu­re was desig­ned by the outs­tan­ding engi­ne­er Josef Wan­ke, who wor­ked at Hut­ní pro­jekt in Pra­gue at the time. Insi­de the tower, the­re was an ele­va­tor rea­ching a height of 290.62 meters, taking about 10 minu­tes to ascend. Once, during a bro­ad­cast of a Ver­di ope­ra, the sig­nal fai­led, and the staff pla­y­ed a tape with the melo­dy Ole, olé, buy our pine­app­le again, ole, olé…”. Many com­plaints were rece­i­ved, accu­sing the staff of being bar­ba­ric. In 1963, the­re was a mou­se pla­gue, and a pro­fi­cient mou­se exter­mi­na­tor named Mar­kup, who knew all the cab­le rou­tes, was dep­lo­y­ed. Mar­kup was an indis­pen­sab­le hel­per whe­ne­ver a new cab­le needed to be pul­led some­whe­re (Jakub Kará­sek). The trans­mit­ter is equ­ip­ped with an 800 kW bac­kup gene­ra­tor capab­le of supp­ly­ing the enti­re elect­ri­ci­ty demand wit­hin 20 seconds of a power outa­ge (pira​.cz).

The trans­mit­ter is loca­ted on a ble­ak hill, said to be whe­re the wind mourns. In the 14th cen­tu­ry, mot­hers res­ted on the hill and bre­ast­fed the­ir chil­dren. The hill was ori­gi­nal­ly cal­led Kujál, from the word kuja­ti,” mea­ning to blow or roar (Jan Celý).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Česko, Krajina, Mlyny, Moravské, Neživé, Obce, Severná Morava, Stavby, Technika, Zahraničie

Štípa – obec s najmenším veterným mlynom v Českej republike

Hits: 440

Ští­pa je miest­na časť Zlí­na. Pôvod­ne to bola obec ležia­ca 6 km seve­ro­vý­chod­ne od Zlí­na sme­rom na Fryš­ták vo Vizo­vic­kých vrchoch. Meno pochá­dza z muž­ské­ho krst­né­ho mena Ščí­pa, kto­ré je od slo­va ščí­pa­ti – ští­pat. Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1391 a via­že sa na hrad Lukov. Nachá­dza sa tu pút­nic­ký chrám Naro­de­nia Pan­ny Márie s býva­lým kar­tu­zián­ským kláš­to­rom (Wiki­pe­dia CZ). Výstav­ba chrá­mu bola umož­ne­ná vďa­ka mece­náš­stvu pani Luk­ré­cie Neke­šo­vej, maji­teľ­ky lukov­ské­ho pan­stva, man­žel­ky Albrech­ta z Valdš­tej­na, voj­vo­du frýd­lant­ské­ho (ado​.cz). 

Veter­ný mlyn pri obci bol vybu­do­va­ný v rokoch 18581860 sta­rou­sad­lí­kom Kris­tiá­nom Ková­řom. Mlyn fun­go­val ešte počas 2. sve­to­vej voj­ny. Dnes je to kul­túr­na a tech­nic­ká pamiat­ka (Wiki­pe­dia CZ), je aj zapí­sa­ný do Ústred­né­ho zozna­mu kul­túr­nych pamia­tok ČR. Leží v nad­mor­skej výš­ke 340 met­rov v čas­ti nazý­va­nej Pod Vět­rá­kem na juž­nom úpä­tí Hos­týn­skych vrchov. Hovo­rí sa mu aj Ková­řův vět­rák. Po roku 1945 mlel mlyn len prí­le­ži­tost­ne, v 50-​tych rokoch dom­lel. Mlyn postup­ne chát­ral, ale bol prie­bež­ne opra­vo­va­ný. V roku 1989 bol vrá­te­ný poto­mo­kom posled­né­ho mly­ná­ra Rudol­fa Ková­řa. Kríd­la mly­na majú prie­mer 10 met­rov, plo­cha lopat­ky je 5.6 m2. Vyso­ký je 8.5 met­ra (Wiki­pe­dia CZ). Je naj­men­ším mly­nom holand­ské­ho typu v ČR. Je jedi­nou stav­bou toh­to dru­hu na Zlín­sku (Sas­kia Mišo­vá). Výni­moč­nou kon­štruk­ci­ou je mecha­niz­mus otá­ča­nia stre­chy, kto­rá sa otá­ča pomo­cou sli­ma­čie­ho pre­vo­du (pove​tr​nik​.cz).


Ští­pa is a dis­trict of Zlín. Ori­gi­nal­ly, it was a vil­la­ge loca­ted 6 km nort­he­ast of Zlín towards Fryš­ták in the Vizo­vi­ce Hills. The name comes from the male given name Ščí­pa, deri­ved from the word ščí­pa­ti” mea­ning to split.” The first writ­ten men­ti­on dates back to 1391 and is rela­ted to Lukov Cast­le. The­re is a pilg­ri­ma­ge church of the Nati­vi­ty of the Vir­gin Mary with a for­mer Cart­hu­sian monas­te­ry loca­ted here (Wiki­pe­dia CZ). The cons­truc­ti­on of the church was made possib­le thanks to the pat­ro­na­ge of Mrs. Luk­ré­cia Neke­šo­vá, the owner of the Lukov esta­te, wife of Albrecht of Valdš­tejn, the Duke of Frýd­lant (ado​.cz).

The wind­mill near the vil­la­ge was built bet­we­en 1858 and 1860 by the long­ti­me resi­dent Kris­tián Kovář. The mill ope­ra­ted even during World War II. Today, it is a cul­tu­ral and tech­ni­cal monu­ment (Wiki­pe­dia CZ) and is also lis­ted in the Cen­tral List of Cul­tu­ral Monu­ments of the Czech Repub­lic. It is loca­ted at an alti­tu­de of 340 meters in a part cal­led Pod Vět­rá­kem on the sout­hern foot­hills of the Hos­týn Hills. It is also kno­wn as Ková­řův vět­rák. After 1945, the mill only occa­si­onal­ly ground grain, and in the 1950s, it cea­sed ope­ra­ti­on. The mill gra­du­al­ly dete­ri­ora­ted but was con­ti­nu­ous­ly repai­red. In 1989, it was retur­ned to the des­cen­dants of the last mil­ler, Rudolf Kovář. The mil­l’s wings have a dia­me­ter of 10 meters, and the bla­de area is 5.6 m². It is 8.5 meters high (Wiki­pe­dia CZ). It is the smal­lest Dutch-​type mill in the Czech Repub­lic and the only one of its kind in the Zlín regi­on (Sas­kia Mišo­vá). A remar­kab­le fea­tu­re is the mecha­nism for rota­ting the roof, which rota­tes using a worm gear (pove​tr​nik​.cz).


Ští­pa je míst­ní čás­tí Zlí­na. Původ­ně to byla obec leží­cí 6 km seve­ro­vý­chod­ně od Zlí­na směrem na Fryš­ták ve Vizo­vic­kých vrších. Jmé­no pochá­zí z muž­ské­ho křest­ní­ho jmé­na Ščí­pa, kte­ré je od slo­va ščí­pa­ti – ští­pat. Prv­ní písem­ná zmín­ka je z roku 1391 a váže se na hrad Lukov. Nachá­zí se tu pout­ní chrám Naro­ze­ní Pan­ny Marie s býva­lým kar­tu­zián­ským klášterem.

Větr­ný mlýn v obci byl posta­ven v letech 18581860 sta­rou­sed­lí­kem Kris­tiá­nem Ková­řem. Mlýn fun­go­val ješ­tě během 2. světo­vé vál­ky. Dnes je to kul­tur­ní a tech­nic­ká památ­ka, je i zapsán do Ústřed­ní­ho sez­na­mu kul­tur­ních pamá­tek ČR. Leží v nad­mo­řs­ké výš­ce 340 met­rů v čás­ti nazý­va­né Pod Vět­rá­kem na již­ním úpa­tí Hos­týn­ských vrchů. Hovo­ří se mu také Ková­řův vět­rák. Po roce 1945 mlýn mlel jen pří­le­ži­tost­ně, v 50. letech doslou­žil. Mlýn postup­ně chát­ral, ale byl průběž­ně opra­vo­ván. V roce 1989 byl vrá­cen potom­kům posled­ní­ho mly­ná­ře Rudol­fa Ková­ře. Kříd­la mlý­na mají průměr 10 met­rů, plo­cha lopat­ky je 5,6 m². Vyso­ký je 8,5 met­ra. Je nej­men­ším mlý­nem holand­ské­ho typu v ČR a jedi­nou stav­bou toho­to dru­hu na Zlín­sku. Výji­meč­nou kons­truk­cí je mecha­nis­mus otá­če­ní stře­chy, kte­rá se otá­čí pomo­cí šne­ko­vé­ho převodu.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Technika

Nevojenská technika

Hits: 9641

Nevo­jen­ská tech­ni­ka je čas­to ozna­čo­va­ná aj ako civil­ná tech­no­ló­gia. Zahŕňa širo­kú šká­lu tech­nic­kých apli­ká­cií, kto­ré sú urče­né na rôz­ne aspek­ty civil­né­ho živo­ta. Od komu­ni­kač­ných a infor­mač­ných tech­no­ló­gií po ener­ge­ti­ku, dopra­vu a medi­cí­nu. Od doby prie­my­sel­nej revo­lú­cie po súčas­nosť, tech­ni­ka pre­šla obrov­ským vývo­jom a ino­vá­cia­mi. Zlep­še­nia v oblas­tiach ako infor­ma­ti­ka, bio­tech­no­ló­gie, ener­ge­ti­ka a inži­nier­stvo pri­ná­ša­jú nové mož­nos­ti a efek­tív­ne rie­še­nia problémov.

Komu­ni­ká­cia a infor­mač­né tech­no­ló­gie (ICT) sú zákla­dom moder­nej spo­loč­nos­ti. Mobil­né tele­fó­ny, inter­net, soft­vé­ro­vé apli­ká­cie a ďal­šie tech­no­lo­gic­ké nástro­je umož­ňu­jú rých­lu a efek­tív­nu výme­nu infor­má­cií na glo­bál­nej úrov­ni. V oblas­ti vzde­lá­va­nia, pod­ni­ka­nia, zdra­vot­níc­tva a verej­nej sprá­vy posky­tu­jú ICT neoce­ni­teľ­né mož­nos­ti a zlep­še­nia. S ústu­pom od fosíl­nych palív a sme­ro­va­ním k obno­vi­teľ­ným zdro­jom ener­gie sa tech­no­ló­gie v oblas­ti ener­ge­ti­ky stá­va­jú kľú­čo­vým prv­kom pre udr­ža­teľ­ný roz­voj. Solár­ne a veter­né ener­gie, jad­ro­vá tech­no­ló­gia a tech­no­ló­gie ener­ge­tic­kej účin­nos­ti pris­pie­va­jú k zní­že­niu emi­sií skle­ní­ko­vých ply­nov a ochra­ne život­né­ho pro­stre­dia. Roz­voj dopra­vy a mobi­li­ty je ďal­ším dôle­ži­tým aspek­tom tech­ni­ky. Elek­tric­ké vozid­lá, samo ria­dia­ce vozid­lá, vyso­ko­rých­lost­né želez­ni­ce a ďal­šie tech­no­lo­gic­ké ino­vá­cie zlep­šu­jú efek­tív­nosť, bez­peč­nosť a udr­ža­teľ­nosť dopra­vy. V oblas­ti medi­cí­ny a zdra­vot­níc­tva sa tech­ni­ka podie­ľa na vývo­ji diag­nos­tic­kých nástro­jov, lie­čeb­ných metód a zdra­vot­níc­kych sys­té­mov. Bio­tech­no­ló­gie, gene­tic­ké tech­no­ló­gie, tele­me­di­cí­na a inte­li­gent­né zdra­vot­níc­ke sys­té­my pris­pie­va­jú k zlep­še­niu zdra­vot­nej sta­rost­li­vos­ti a kva­li­ty živo­ta pacientov.


Non-​military tech­no­lo­gy is often refer­red to as civi­lian tech­no­lo­gy. It encom­pas­ses a wide ran­ge of tech­ni­cal app­li­ca­ti­ons desig­ned for vari­ous aspects of civi­lian life. From com­mu­ni­ca­ti­on and infor­ma­ti­on tech­no­lo­gies to ener­gy, tran­s­por­ta­ti­on, and medi­ci­ne. From the indus­trial revo­lu­ti­on to the pre­sent, tech­no­lo­gy has under­go­ne tre­men­dous deve­lop­ment and inno­va­ti­on. Impro­ve­ments in are­as such as com­pu­ter scien­ce, bio­tech­no­lo­gy, ener­gy, and engi­ne­e­ring bring new possi­bi­li­ties and effec­ti­ve solu­ti­ons to problems.

Com­mu­ni­ca­ti­on and infor­ma­ti­on tech­no­lo­gies (ICT) are the foun­da­ti­on of modern socie­ty. Mobi­le pho­nes, the inter­net, soft­wa­re app­li­ca­ti­ons, and other tech­no­lo­gi­cal tools enab­le rapid and effi­cient exchan­ge of infor­ma­ti­on on a glo­bal sca­le. In the fields of edu­ca­ti­on, busi­ness, health­ca­re, and pub­lic admi­ni­stra­ti­on, ICT pro­vi­des inva­lu­ab­le oppor­tu­ni­ties and impro­ve­ments. With the shift away from fos­sil fuels and towards rene­wab­le ener­gy sour­ces, ener­gy tech­no­lo­gy is beco­ming a key com­po­nent of sus­tai­nab­le deve­lop­ment. Solar and wind ener­gy, nuc­le­ar tech­no­lo­gy, and ener­gy effi­cien­cy tech­no­lo­gies con­tri­bu­te to redu­cing gre­en­hou­se gas emis­si­ons and pro­tec­ting the envi­ron­ment. The deve­lop­ment of tran­s­por­ta­ti­on and mobi­li­ty is anot­her impor­tant aspect of tech­no­lo­gy. Elect­ric vehic­les, auto­no­mous vehic­les, high-​speed rai­lwa­ys, and other tech­no­lo­gi­cal inno­va­ti­ons impro­ve the effi­cien­cy, safe­ty, and sus­tai­na­bi­li­ty of transportation.

In the field of medi­ci­ne and health­ca­re, tech­no­lo­gy con­tri­bu­tes to the deve­lop­ment of diag­nos­tic tools, tre­at­ment met­hods, and health­ca­re sys­tems. Bio­tech­no­lo­gies, gene­tic tech­no­lo­gies, tele­me­di­ci­ne, and intel­li­gent health­ca­re sys­tems con­tri­bu­te to impro­ving health­ca­re and the quali­ty of life for patients.


Use Facebook to Comment on this Post

České, Informačné technológie, Podujatia, Reportáže, Technika

ISSS

Hits: 897

V roku 2015 som sa zúčast­nil medzi­ná­rod­nej kon­fe­ren­cie ISSSHrad­ci Krá­lo­vom, kto­rá je zame­ra­ná na refor­mu verej­nej sprá­vy, roz­voj e‑governmentu a infor­ma­ti­zá­ciu spoločnosti.

Digi­ta­li­zá­ci­ou štát­nej a verej­nej sprá­vy. Kon­fe­ren­cia sa koná od roku 1999. Koná sa pra­vi­del­ne na jar v Kon­gre­so­vom cen­tre Aldis v Hrad­ci Krá­lo­vé. Prog­ram dopĺňa výsta­va spo­loč­nos­tí, kto­rých služ­by a pro­duk­ty súvi­sia s digi­ta­li­zá­ci­ou. Prog­ram zahŕňa témy imple­men­tu­jú­ce naj­nov­šie tech­no­ló­gie a tren­dy. Samoz­rej­me aj ume­lú inte­li­gen­ciu, smart cities. Súčas­ťou je vždy vyhlá­se­nie výsled­kov súťa­ží Zla­tý erb a Čes­ký zavi­náč. Medzi aktív­ny­mi účast­ník­mi sú mno­hí čle­no­via vlá­dy Čes­kej repub­li­ky, sená­to­ri a poslan­ci par­la­men­tu, vedú­ci štát­nych orga­ni­zá­cií, hej­tma­ni, sta­ros­to­via apod (isss​.cz).


In 2015, I atten­ded the inter­na­ti­onal ISSS con­fe­ren­ce in Hra­dec Krá­lo­vé, which focu­ses on pub­lic admi­ni­stra­ti­on reform, the deve­lop­ment of e‑government, and the infor­ma­ti­za­ti­on of society.

The digi­ta­li­za­ti­on of sta­te and pub­lic admi­ni­stra­ti­on. The con­fe­ren­ce has been held sin­ce 1999 and takes pla­ce annu­al­ly in the spring at the Aldis Con­gress Cen­ter in Hra­dec Krá­lo­vé. The prog­ram inc­lu­des an exhi­bi­ti­on of com­pa­nies who­se ser­vi­ces and pro­ducts are rela­ted to digi­ta­li­za­ti­on. The prog­ram covers topics imple­men­ting the latest tech­no­lo­gies and trends, inc­lu­ding arti­fi­cial intel­li­gen­ce and smart cities. It also inc­lu­des the announ­ce­ment of the results of the Zla­tý erb and Čes­ký zavi­náč com­pe­ti­ti­ons. Among the acti­ve par­ti­ci­pants are many mem­bers of the Czech govern­ment, sena­tors and mem­bers of par­lia­ment, heads of sta­te orga­ni­za­ti­ons, gover­nors, may­ors, etc. (isss​.cz).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Doprava, Krajina, Neživé, Orava, Slovenská krajina, Technika

Oravská lesná železnica

Hits: 3081

Začiat­kom 20. sto­ro­čia sa Orav­ský kom­po­se­so­rát roz­ho­dol rie­šiť dopra­vu dre­va a pre­to vybu­do­vať les­nú želez­ni­cu, kto­rá bude schop­ná pre­ko­nať čle­ni­tý reli­éf. Pro­jekt bol vyho­to­ve­ný v čase 1. sve­to­vej voj­ny. Vďa­ka voj­no­vým zajat­com bola trať z Orav­skej Les­nej do Lok­ce 27.7.1918 spus­te­ná. V roku 1924 bolo schvá­le­né napo­je­nie na Kysuc­kú les­nú želez­ni­cu, aby sa dosiah­lo spo­je­nie na verej­nú želez­nič­nú sieť. 60 km dlhé spo­je­nie Oščad­ni­ca – Lok­ca bolo dokon­če­né 1.12.1926 (orav​ske​mu​ze​um​.sk). V dru­hej polo­vi­ci 60-​tych rokov 20. sto­ro­čia les­ná želez­ni­ca bola v porov­na­ní z náklad­ný­mi auto­mo­bil­mi málo pruž­ná a dra­há. Navy­še doš­lo ku opot­re­bo­va­niu a k nedos­tat­ku náh­rad­ných die­lov pre desať­ro­čia už nevy­rá­ba­né loko­mo­tí­vy. V roku 1969 les­nú želez­ni­cu uzav­re­li. Vyhlá­se­nie Kysuc­ko – orav­skej les­nej želez­ni­ce v úse­ku Chmú­ra – Bes­kyd – Taneč­ník za kul­túr­nu pamiat­ku v roku 1972 zabrá­ni­lo jej lik­vi­dá­cii, kto­rá bola pôvod­ne naplá­no­va­ná. Z pôvod­ných viac ako 110 km bolo pone­cha­ných 8 km. OLŽ na úse­ku Bys­kyd – Taneč­ník. O záchra­nu pamiat­ky sa sta­ra­li pre­dov­šet­kým dob­ro­voľ­ní­ci. V roku 1986 sprá­vu pre­vza­lo Orav­ské múze­um. V roku 1997 povod­ne ťaž­ko poško­di­li trať a naru­ši­la tak výraz­ným spô­so­bom rekon­štrukč­né akti­vi­ty. K obno­ve akti­vít doš­lo v roku 2003. Prá­ce sa zača­li v novem­bri 2005 a trva­li do októb­ra 2007. Vyko­na­lo sa množ­stvo prác, okrem iné­ho sa na sed­le Bes­kyd vybu­do­va­la vyhliad­ko­vá veža. 31.5.2008 bola trať sláv­nost­ne otvo­re­ná po 36 rokoch (orav​ske​mu​ze​um​.sk).


At the begin­ning of the 20th cen­tu­ry, the Ora­va Com­po­se­so­rat deci­ded to add­ress the tran­s­por­ta­ti­on of wood by buil­ding a forest rai­lway capab­le of over­co­ming the rug­ged ter­rain. The pro­ject was pre­pa­red during World War I. Thanks to pri­so­ners of war, the track from Orav­ska Les­na to Lok­ca was inau­gu­ra­ted on July 27, 1918. In 1924, the con­nec­ti­on to the Kysuc­ka Forest Rai­lway was app­ro­ved to achie­ve a link to the pub­lic rai­lway network. The 60 km con­nec­ti­on from Osad­ni­ca to Lok­ca was com­ple­ted on Decem­ber 1, 1926 (orav​ske​mu​ze​um​.sk). In the second half of the 1960s, com­pa­red to hea­vy trucks, the forest rai­lway was infle­xib­le and expen­si­ve. More­over, the­re was wear and a lack of spa­re parts for loco­mo­ti­ves that had not been manu­fac­tu­red for deca­des. In 1969, the forest rai­lway was clo­sed. The dec­la­ra­ti­on of the Kysucko-​Orava forest rai­lway sec­ti­on Chmu­ra – Bes­kyd – Taneč­ník as a cul­tu­ral monu­ment in 1972 pre­ven­ted its liqu­ida­ti­on, which was ori­gi­nal­ly plan­ned. Out of the ori­gi­nal over 110 km, only 8 km remai­ned – OLŽ in the Bes­kyd – Taneč­ník sec­ti­on. Volun­te­ers, pri­ma­ri­ly, took care of pre­ser­ving the monu­ment. In 1986, the Ora­va Muse­um took over the mana­ge­ment. In 1997, flo­ods seve­re­ly dama­ged the track, sig­ni­fi­can­tly dis­rup­ting recons­truc­ti­on acti­vi­ties. The res­to­ra­ti­on took pla­ce in 2003. The work star­ted in Novem­ber 2005 and las­ted until Octo­ber 2007. Nume­rous tasks were per­for­med, inc­lu­ding the cons­truc­ti­on of an obser­va­ti­on tower on the Bes­kyd sadd­le. On May 31, 2008, the track was cere­mo­nial­ly reope­ned after 36 years (orav​ske​mu​ze​um​.sk).


Na poc­ząt­ku XX wie­ku Kom­po­se­so­rat Ora­va posta­no­wił zająć się tran­s­por­tem dre­wna, budu­jąc leśną kolej zdol­ną poko­ny­wać uroz­mai­co­ny kra­job­raz. Pro­jekt został opra­co­wa­ny podc­zas I woj­ny świa­to­wej. Dzi­ęki jeńcom wojen­nym tor z Orav­skej Les­nej do Lok­cy został odda­ny do użyt­ku 27 lip­ca 1918 roku. W 1924 roku zatwier­dzo­no połąc­ze­nie z Kysuc­ką Kole­ją Leśną, aby uzys­kać dostęp do pub­licz­nej sie­ci kole­jo­wej. 60-​kilometrowe połąc­ze­nie z Oščad­ni­ca do Lok­cy zosta­ło uko­ńc­zo­ne 1 grud­nia 1926 roku (orav​ske​mu​ze​um​.sk). W dru­giej poło­wie lat 60. XX wie­ku leśna kolej była mało elas­tycz­na i kosz­to­wna w poró­wna­niu z cięża­ró­wka­mi. Ponad­to doszło do zuży­cia i bra­ku części zamien­nych dla loko­mo­tyw, któ­rych nie pro­du­ko­wa­no od dzie­si­ęci­ole­ci. W 1969 roku kolej leśna zosta­ła zamkni­ęta. Dekla­rac­ja uzna­nia odcin­ka Kysucko-​Oravskej kolei leśnej Chmú­ra – Bes­kyd – Taneč­ník za pomnik kul­tu­ry w 1972 roku zapo­bie­gła jego lik­wi­dac­ji, któ­ra pier­wot­nie była pla­no­wa­na. Z pier­wot­nych ponad 110 km pozos­ta­ło tyl­ko 8 km – OLŽ na odcin­ku Bes­kyd – Taneč­ník. O zacho­wa­nie zabyt­ku troszc­zy­li się prze­de wszys­tkim ochot­ni­cy. W 1986 roku zarządza­nie prze­jęło Muze­um Ora­va. W 1997 roku powo­dzie powa­żnie usz­ko­dzi­ły tor, znacz­nie zakłó­ca­jąc dzia­ła­nia rekons­truk­cyj­ne. Pra­ce reno­wa­cyj­ne roz­poc­zęły się w 2003 roku. Pra­ce roz­poc­zęły się w lis­to­pa­dzie 2005 roku i trwa­ły do paździer­ni­ka 2007 roku. Wyko­na­no wie­le prac, w tym zbu­do­wa­no taras wido­ko­wy na siod­le Bes­kyd. 31 maja 2008 roku tor został uroc­zy­ście pono­wnie otwar­ty po 36 latach (orav​ske​mu​ze​um​.sk).


Iné les­né železnice

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post