Akvaristika, Technika, Údržba

Údržba akvária

Hits: 34842

Keď sme si zaob­sta­ra­li akvá­ri­um, je tre­ba sa oňho sta­rať. Nie je to kom­plet, kto­rý sa raz pri­pra­ví a potom exis­tu­je sám. Kaž­dé akvá­ri­um potre­bu­je od člo­ve­ka urči­té vstu­py – ener­giu, kto­rú je nut­né vyna­lo­žiť na zacho­va­nie živo­ta v ňom. Nie­kto­ré zása­hy sú nut­né z hľa­dis­ka fun­kcie, nie­kto­ré sú viac-​menej este­tic­ké. Medzi vyba­ve­nie na údrž­bu by som zara­dil: sieť­ky, hadi­ce, hadič­ky, drô­ten­ku, odka­ľo­va­cí zvon, ved­rá, nož­ni­ce. Vodu je tre­ba z času načas vyme­niť. Akvá­ri­um totiž nedo­ká­že zabez­pe­čiť celý kolo­beh látok, nie­kto­ré musia byť z neho odo­be­ra­né, iné pri­dá­va­né. Nie je tomu ako v prí­ro­de, kde je vo vod­ných tokoch, jaze­rách a moriach neus­tá­ly prie­tok, kto­rý pri­ná­ša nové živi­ny, a spra­co­va­né odná­ša. Exis­tu­jú síce aj prie­to­ko­vé kom­ple­xy, ale nie sú bež­né a nedo­sa­hu­jú samoz­rej­me pri­ro­dze­né roz­me­ry. V takom prí­pa­de môže­me hovo­riť o eli­mi­ná­cii pra­vi­del­ných výmen vody. Dá sa to nazvať kon­ti­nu­ál­nou výme­nou vody. Vráť­me sa však do bež­né­ho sta­vu. Ako čas­to tre­ba vymie­ňať a aké množ­stvo závi­sí od veľ­mi veľa fak­to­rov. Ak mám na mys­li bež­né akvá­ri­um rado­vé akva­ris­tu, bež­ná výme­na by nema­la pre­siah­nuť tre­ti­nu obje­mu nádr­že. Voda sa vymie­ňa za vodu čis­tú, prí­pad­ne upra­ve­nú – napr. osmó­zou. V prí­pa­de ak vám voda pení, voda je špi­na­vá ale­bo orga­nic­ky sil­ne zne­čis­te­ná. Čis­tá voda nepe­ní. Pene­nie sa môže až pri fil­trá­cii.

Far­ba vody v akvá­riu by mala byť hne­do­žl­tá až zele­ná. Aj číra priez­rač­ná čis­tá voda je nie­ke­dy zna­kom vyso­ké­ho obsa­hu škod­li­vých dusi­ta­nov. Sklo sa vply­vom osvet­le­nia a den­né­ho svet­la zaria­si. Je mož­né, že vám ho prí­sav­ní­ky, sli­má­ky “čis­tia”, napriek tomu je sklá nut­né očis­tiť. Napr. drs­nej­šou hub­kou na riad, ban­ko­ma­to­vou kar­tou ale­bo mäk­kou drô­ten­kou. Vždy daj­me dozor nato, aby sa nám do tých­to nástro­jov nedos­tal sub­strát z dna. Pre­to­že aj malé zrn­ko štr­ku doká­že účin­ne doškra­bať sklo. Mag­ne­tic­kú škrab­ka a žilet­ka majú nevý­ho­dou v tom, že sklo ľah­ko doš­kria­bu. Vod­ný kameň sa ľah­ko odstrá­ni mäk­ká drô­ten­ka. Ak chce­me a môže­me pou­žiť ché­miu, tak sa hodí kyse­li­na fos­fo­reč­ná prí­pad­ne ocot. Sil­nej­šie kyse­li­ny sú prí­liš sil­né pre naše ruky. Napr. pomo­cou han­drič­ky. Aj vte­dy pomô­že abra­zív­na drô­ten­ka. Kry­cie sklo sa rov­na­ko ľah­ko čis­tí drô­ten­kou. Čel­né sklo spre­du odpo­rú­čam čis­tiť čis­tou vodou dvo­ma han­dra­mi – jed­nou na mok­ré a dru­ho­vu na suché čis­te­nie – leštenie.

Vnú­tor­né fil­tre je potreb­né čis­tiť pomer­ne čas­to. Ako čas­to, závi­sí od mno­hých fak­to­rov. Kaž­dý akva­ris­ta sa musí naučiť odhad­núť správ­ny čas, ale dá sa pove­dať, že prie­mer­ná doba by v nor­mál­nom spo­lo­čen­skom akvá­riu, kto­ré nie je pre­ryb­ne­né moh­la, činiť 1 týž­deň. V prí­pa­de, že fil­ter nasal do seba toľ­ko čas­tíc, že je doslo­va nasa­tý na trub­ku v ňom, je ho tre­ba ihneď vyčis­tiť. Pozor, pre­to­že fil­ter doká­žu upchať aj vežov­ky malaj­ské. Raz za čas je nut­né vyčis­tiť aj lopat­ky čer­pad­la, celé zaria­de­nie fil­tra pre­myť pod vodou, vyke­fo­vať, vyraj­bať jed­not­li­vé čas­ti. Fil­trač­ný moli­tan vnú­tor­né­ho fil­tra je lep­šie neumý­vať pod tečú­cou vodou vodo­vod­nej sie­te, ale vo vode, kto­rú pred­tým zle­jem z nádr­že. Vodo­vod­ná voda by moh­la ublí­žiť bak­té­riám, kto­ré sú v moli­ta­ne. Pokiaľ umy­je­me fil­trač­nú náplň vodou z akvá­ria, prí­pad­ne vodou neob­sa­hu­jú­cou nežia­du­ce ply­ny, zacho­vá­me fil­ter funkč­ný. V inom prí­pa­de sa bak­té­rie v ňom zde­ci­mu­jú. Pokiaľ dáva­te do akvá­ria nový moli­tan, tro­chu ho zašpiň­te pomo­cou inej vlož­ky z už zabe­ha­né­ho fil­tra, ale­bo ho aspoň napus­ti­te vodou zo star­šie­ho akvá­ria. V prí­pa­de von­kaj­šie­ho fil­tra sta­čí fil­trač­ný moli­tan menej čas­to. Na začiat­ku čas­tej­šie, neskôr občas. Rov­na­ko aj fil­trač­nú vatu a ostat­né čas­ti fil­tra. Von­kaj­ší fil­ter je výhod­ný z hľa­dis­ka údrž­by, po jeho zakú­pe­ní je nut­né sa oň viac sta­rať, ale nie sú oje­di­ne­lé prí­pa­dy, kedy akva­ris­ta čis­til moli­tan po roku a všet­ko bolo v poriad­ku. Opti­mál­na veľ­kosť všet­kých fil­trov a ich zlo­žiek závi­sí od záťa­že nádr­že, jej veľ­kos­ti. O ohrie­vač sa netre­ba oso­bit­ne sta­rať, aku­rát by som ho raz začas očis­til od rias, napr. mäk­kou drôtenkou.

V prí­pa­de, že vodu vymie­ňa­me, odka­ľu­je­me, je vhod­nej­šie ohrie­vač odpo­jiť elek­tric­kú sieť, naj­mä ak vymie­ňa­me väč­šie množ­stvo. V takom prí­pa­de sa môže stať, že časť ohrie­va­ča (naj­mä so sil­nej­ším prí­ko­nom) je sil­ne roz­pá­le­ná a po dopl­ne­ní oby­čaj­ne stu­den­šej vody môže prask­núť. To či je odka­ľo­va­nie nut­né je indi­vi­du­ál­ne. Zále­ží od množ­stva rýb, ich cha­rak­te­ru, fil­trá­cie, vzdu­cho­va­nia a spot­re­by rast­lín. Ak sa vám det­ritroz­kla­da­jú­ce sa exkre­men­ty rýb a nespot­re­bo­va­né­ho krmi­va roz­má­ha, pri­stúp­te k odka­ľo­va­niu. Sú na to urče­né zvo­ny, kto­ré sú na zakon­če­né šir­ším hrd­lom, kto­ré vedie to užšej čas­ti, na kto­rú, ale­bo do kto­rej sa vkla­dá hadi­ca. Prí­pad­ne môže­te odka­liť akvá­ri­um aj samot­nou hadi­cou, ale oby­čaj­ne je to dosť neprak­tic­ké, pre­to­že hrub­šou hadi­cou vtiah­ne­te aj štrk a pie­sok, a men­šou hadi­cou zase ope­rá­cia trvá neúmer­ne dlho. Samot­ný det­rit je samoz­rej­me do urči­tej mie­ry žia­du­ci, za pred­po­kla­du, že pes­tu­je­me rast­li­ny. Pre­to­že rast­li­ny det­rit spot­re­bú­va­jú a menia ho na rast­lin­nú hmo­tu – je to vlast­ne ich potra­va. Ak máme v nádr­ži čier­ne stmav­nu­té plo­cha dna, je už det­rit v defi­ci­te kys­lí­ka a dáv­no sme ho mali odka­liť. Ak vám dob­re ras­tú vod­né rast­li­ny, je nut­né ich z času na čas pre­rie­diť. Prí­pad­ne očis­tiť od rias – mecha­nic­ky, pre­sa­diť, inak zora­diť. Rast­li­ny sa zastri­há­va­jú. Ak napr. chce­me vytvo­riť kobe­rec z vod­ných rast­lín, je dob­ré na začiat­ku stri­hať viac. Hni­lé, zažlt­nu­té lis­ty je tre­ba z akvá­ria odstra­ňo­vať. Men­šie rast­li­ny je dob­ré sadiť pin­ze­ta­mi. Pri zastri­há­va­ní odpo­rú­čam ostré nož­nič­ky. Pri kore­ňoch odstrih­ni­te rad­šej viac, sta­ré kore­ne aj tak naj­skôr zhni­jú a samot­ný ten­to pro­ces hni­tia nie je žiaduci.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Príroda, Ryby, Technika, Živočíchy

Vzduchovanie a kyslík vo vode

Hits: 35041

Kys­lík je plyn, kto­rý sa v našich mys­liach spá­ja so živo­tom. Pri­már­nym zdro­jom kys­lí­ka sú rast­li­ny. Vo vode je ho ove­ľa menej ako vo vzdu­chu. Kon­cen­trá­cia kys­lí­ka vo vode je závis­lá od tep­lo­ty vody. Čím je tep­lo­ta v akvá­riu vyš­šia, tým je kon­cen­trá­cia O2 niž­šia. Pri tep­lo­te 10°C pri bež­nom tla­ku je vo vode roz­pus­te­ných asi 11.3 mg O2 v lit­ri, pri tep­lo­te 25°C – 8.3 mg/​l a pri 30°C – 7.6 mg/​l. Do vody sa kys­lík okrem pôso­be­nia vod­ných rast­lín dostá­va aj difú­zi­ou zo vzdu­chu, pre­mie­ša­va­ním, čere­ním hla­di­ny. Kys­lík sa spot­re­bú­va v akvá­riu hlav­ne roz­klad­nou čin­nos­ťou mik­ro­or­ga­niz­mov – v sub­strá­te dna. Ak je dno málo pre­vzduš­ne­né, môže dôjsť k jeho defi­ci­tu a tým k jeho vyčer­pa­niu pre ryby a rast­li­ny. Kys­lík napo­má­ha roz­kla­du hmo­ty. Čis­tý, 100 % kon­cen­tro­va­ný kys­lík je pre ľud­ský orga­niz­mus jedo­va­tý, tak­že ak hovo­rím o kys­lí­ku v súvis­los­ti so vzdu­cho­va­ním, ide samoz­rej­me o vzduch. Vzduch obsa­hu­je aj veľa dusí­ka a CO2. Rast­li­nám kys­lík až tak veľ­mi “nevo­nia”, naj­mä nie cez deň a za dosta­toč­né­ho prí­su­nu sve­tel­nej ener­gie. Aj ak spô­so­bu­je vzdu­cho­va­nie veľ­ký pohyb vody, rast­li­nám to nepro­spie­va. Naopak cez noc, kedy rast­li­ny kys­lík pri­jí­ma­jú by bol pre ne kys­lík víta­ný. Cez deň rast­li­ny pri­jí­ma­jú oxid uhli­či­tý – ide o pro­ces foto­syn­té­zy a z nej vyplý­va­jú­cich pro­ce­sov ako napr. Kreb­sov cyk­lus, cyk­lus C, N, apod. Vzdu­cho­va­nie homo­ge­ni­zu­je vodu v akvá­riu, zabez­pe­ču­je pohyb vody, mie­ša­nie jed­not­li­vých vrs­tiev, naj­mä ver­ti­kál­nym sme­rom. Množ­stvo kys­lí­ka, kto­ré doká­že vzdu­cho­va­nie odo­vzdať akvá­riu je pomer­ne níz­ke – difú­zia ply­nov vo vode je rádo­vo šty­ri krát niž­šia ako vo vzdu­chu. Dar­mo bude­me vytvá­rať veľ­ké bub­lin­ky, tie síce viac rozp­rú­dia vodu, ale množ­stvo pri­ja­té­ho kys­lí­ka vodou bude niž­šie ako keby sme pro­du­ko­va­li men­šie bub­lin­ky. Množ­stvo tak­to pri­ja­té­ho kys­lí­ka závi­sí na povr­chu bub­li­niek, kto­rý je vyš­ší pri men­ších bublinkách.

Vzdu­cho­va­cí kameň môže mať rôz­ny tvar. Môže to byť valec, gulič­ka, môže byť podl­ho­vas­tý, až 105 cm dlhý. Exis­tu­jú kame­ne tva­ru obvo­du kru­hu. Podob­ne ako vzdu­cho­va­cí kameň je mož­né pou­žiť lipo­vé driev­ko, kto­ré tvo­rí malé bub­lin­ky. Jeho nevý­ho­da je vtom, že sa póry v ňom rých­lo uzav­rú. Pou­ží­va sa skôr pri difú­zii CO2 – pri hno­je­ní rast­lín. Navy­še sa lipo­vé driev­ko roz­kla­dá a obras­tá ria­sa­mi. Urči­te neopo­me­nu­teľ­ným spô­so­bom tran­s­por­tu kys­lí­ka do vody je čere­nie hla­di­ny, kto­ré spô­so­bu­je buď vzdu­cho­va­nie cez kameň, ale­bo fil­ter. Väč­ši­na návo­dov na pou­ží­va­nie fil­tra odpo­rú­ča umiest­niť fil­ter tak, aby vývod vody bol na hla­di­nou ale­bo tes­ne pod ňou. Aj tak­to sa dostá­va kys­lík do vody. Na vzdu­cho­va­nie sa v akva­ris­ti­ke pou­ží­va­jú dmy­chad­lá, z kto­rých je vzduch pohá­ňa­ný vzduch do hadi­čiek buď do vzdu­cho­va­cích kame­ňov, ale­bo do fil­trov. Ja pou­ží­vam nie­koľ­ko typov motor­če­kov o rôz­nej sile. Dmy­chad­lo by malo byť umiest­ne­né nad všet­ký­mi hla­di­na­mi, do kto­rých vhá­ňa vzduch, aby sa pre­d­iš­lo pri výpad­ku prú­du samos­pá­do­vé­mu vnik­nu­tiu vody do kom­pre­so­ra. V prí­pa­de, že nie je mož­né kom­pre­sor tak­to umiest­niť, hadič­ku na jej ces­te od kom­pre­so­ra ku akvá­riám najprv vedie­me meter nad úro­veň naj­vyš­šej hla­di­ny, ale­bo zabez­pe­čí­me iné tech­nic­ké rie­še­nie, kto­ré zabrá­ni nasá­va­niu vody, napr. pou­ži­jem spät­ný ven­til. Ak sa nie­ke­dy stret­ne­te s poj­mom koryt­nač­ka, tak vedz­te že mož­no pôj­de o väč­šie dmy­chad­lo, kto­ré je pre väč­ší prie­mer trub­ky, resp. hadi­ce (napr. záh­rad­nej). Čas­to sa pou­ží­va tam, kde je via­cej nádr­ží. Dru­há mož­nosť je vzdu­cho­vať cez fil­ter. Nie­kto­ré fil­tre doká­žu otvo­rom vo vrch­nej čas­ti fil­tra nasá­vať cez pri­po­je­nú hadič­ku vzduch. Ja to využí­vam, a pova­žu­jem ten­to spô­sob sa lep­ší, funkč­nej­ší. Hadič­ka sa dá pri­škr­tiť pod­ľa potre­by, aby posky­to­va­la vzduch ako vám vyho­vu­je. Tak­to pris­pô­so­be­né vzdu­cho­va­nie má lep­ší efekt, pre­to­že bub­lin­ky sú vhá­ňa­né do vody vodo­rov­ne a sú men­šie ak to potre­bu­je­me. Zrej­me aj tým, že majú istú zotr­vač­nosť a malý objem, ich pre­sun na hla­di­nu a teda vypa­re­nie trvá ove­ľa dlh­šie než pri vzdu­cho­va­ní kame­ňom. Difú­zia ply­nov do vody je účin­nej­šia, pre­to­že trvá dlh­šie a pre­bie­ha na väč­šom povrchu.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Technika

Nádrž

Hits: 20873

Akvá­ria sa vyrá­ba­jú vo viac-​menej štan­dard­ných roz­me­roch. Zväč­ša je šír­ka a výš­ka rov­na­ká a dĺž­ka je dvoj­ná­sob­kom roz­me­ru výš­ky. Prie­stran­né nádr­že sú vhod­nej­šie pre tvor­bu krás­ne­ho akvá­ria, posky­tu­jú väč­šiu plo­chu. Sú dostať hoto­vé v obcho­de, ale­bo sa dajú vyro­biť na mie­ru, samoz­rej­me aj nepra­vi­del­né tva­ry, so sko­se­ný­mi roh­mi, s ohý­ba­ným sklom atď. Veľ­kosť akvá­ria si musí­te vybrať sami, orien­tuj­te sa pod­ľa náro­kov rýb a rast­lín, kto­ré mie­ni­te cho­vať. Ja vám pora­dím, že väč­šie akvá­ri­um je kraj­šie a udr­žu­je sa jed­no­duch­šie. Ak začí­na­te s akva­ris­ti­kou, začal by som s obje­mom 150 – 200 lit­rov. V minu­los­ti boli obľú­be­né nádr­že tzv. ele­ment­ky. Nele­pi­li sa, boli vyro­be­né z lia­te­ho skla. Pou­ží­va­li sa len ako men­šie nádr­že – do 20 lit­rov, a boli veľ­mi náchyl­né na puk­nu­tie. Roz­ší­re­né boli aj nádr­že v kovo­vých rámoch. Nepou­ží­val sa v nich lep, ale tmel. Kov časom hrdza­vel a akvá­ri­um čas­to tiek­lo. Pre pre­nos rýb a ako dočas­né nádr­že na bur­zách sa čas­to pou­ží­va­jú aj nádr­že plas­to­vé. Dnes sa nádr­že spá­ja­jú sili­kó­nom. Pou­ží­va sa špe­ciál­ny akva­ris­tic­ký sili­kón, buď trans­pa­rent­ný, ale­bo čier­ny.. Čier­ny pova­žu­jem za vhod­nej­ší, pre­to­že ho menej narú­ša­jú ria­sy a zdá sa mi aj ele­gan­tnej­ší. Naj­pou­ží­va­nej­ší kva­lit­ný sili­kón je Peren­na­tor.

Naozaj veľ­ké nádr­že, zväč­ša nad 1500 lit­rov sa lepia špe­ciál­ny­mi a veľ­mi dra­hý­mi mate­riál­mi, prí­pad­ne cel­kom inou tech­no­ló­gi­ou – jeden postup by som nazval zvá­ra­nie skla. Napr. 1 600 000 lit­ro­vá nádrž v Tro­pi­ká­riu v Buda­peš­ti je rie­še­ná čias­toč­ne muro­va­nou ste­nou, ale zväč­ša 14 cm hru­bým sklom, kto­ré zaob­sta­ra­la japon­ská fir­ma. V prí­pa­de väč­šie­ho akvá­ria je vhod­né, aby vaša nádrž mala výstu­že – pozdĺž­ne pási­ky skla. Ak máte nádrž cez 250 lit­rov ale­bo dlh­šiu ako meter, hodí sa aj prieč­na výstuž. Pre spev­ne­nie rohov je výbor­né, ak tvor­ca akvá­ria vle­pí úzky pásik skla aj po výš­ke, a na stra­ne dna, aj po obvo­de znút­ra nádr­že. Dôle­ži­tým para­met­rom je hrúb­ka skla. Ak kúpi­te nádrž v obcho­de, bude spĺňať požia­dav­ky, kto­ré zod­po­ve­da­jú nor­me. Iná situ­ácia nasta­ne, keď sa roz­hod­ne­te akvá­ri­um zle­piť vlast­ný­mi sila­mi. Hrúb­ka skla veľ­mi závi­sí od tla­ku na ste­ny, čiže samot­ný objem nádr­že nie je sme­ro­daj­ný para­me­ter. Hrúb­ka potreb­né­ho skla závi­sí naj­mä od výš­ky akvá­ria. Čím vyš­šie akvá­ri­um bude, tým väč­ší tlak bude voda v ňom spô­so­bo­vať a tým musí byť sklo hrub­šie. Kon­krét­ne čís­la sa dajú nájsť v lite­ra­tú­re. Akva­ris­ta by mal mys­lieť aj na pois­te­nie voči prask­nu­tiu a teče­niu akvá­ria. Je to neprí­jem­ná vec, kto­rá sa občas pri­tra­fí. Nie­ke­dy opot­re­bo­va­ním mate­riá­lu, nie­ke­dy nešťast­ným roz­bi­tím. Akvá­ri­um je lep­šie z hľa­dis­ka sve­tel­ných pod­mie­nok situ­ovať skôr do tma­vej čas­ti miest­nos­ti a tam, kam nedo­pa­da­jú pria­me slneč­né lúče, nie však pred okno a nie v pro­tis­vet­le. Z hľa­dis­ka sve­to­vých strán je lep­šie umiest­ne­nie nádr­že na západ­nú ale­bo východ­nú stra­nu. Nema­lo by byť prí­liš vyso­ko – aby ste mali z pohľa­du naň pôži­tok a aby bola jeho údrž­ba prak­tic­kej­šia, dostup­nej­šia. Pri nádr­ži by mal byť dosta­tok pries­to­ru na jeho údrž­bu.

Odpo­rú­čam umiest­niť akvá­ri­um do výš­ky očí a rad­šej niž­šie ako vyš­šie. Akvá­ri­um by nema­lo byť ani prí­liš níz­ko – aj napr. kvô­li deťom a opäť kvô­li údrž­be. Nádrž musí byť polo­že­ná na rov­nom pod­kla­de. Pri akom­koľ­vek obje­me je vhod­né, ak váha akvá­ria nesto­jí na šty­roch malých nohách. Tlak je vhod­né roz­ší­riť na väč­šiu plo­chu. Nádrž nesmie trpieť bodo­vý­mi tlak­mi, pre­to je vhod­né pod ňu pod­lo­žiť 1 – 2 cm hru­bú vrstvu polys­ty­ré­nu, kari­mat­ky, prí­pad­ne podob­né­ho mate­riá­lu, čím sa váha roz­lo­ží. Daj­te pozor na to, aby pod akvá­ri­om nebo­lo nie­čo tvr­dé a ostré, napr. zrn­ko štr­ku – tlak nádr­že by spô­so­bil puk­nu­tie. Pla­tí to aj pri prázd­nom akvá­riu, vždy si ak kla­die­te akvá­ri­um na zem, daj­te pod neho nie­čo mäk­ké, napr. polys­ty­rén. Či vaša pod­la­ha vydr­ží tlak, je otáz­ka dôle­ži­tá, vše­obec­ne ale môžem pove­dať, že začí­na­jú­ci akva­ris­ti majú v tom­to prí­liš veľ­ké oba­vy. Odpo­rú­čam umiest­ňo­vať väč­šie akvá­ria pri nos­ných ste­nách, zásad­ne nie do stre­du miest­nos­ti. Za väč­šie akvá­ri­um pova­žu­jem nádr­že o obje­me nad 150 lit­rov. Veľ­ké akvá­ria majú nad 1000 lit­rov. Ofi­ciál­na infor­má­cia hovo­rí, že bež­né byty sú sta­va­né na stá­lu záťaž 150 kg/​m2. Ak chce­te mať doma nádrž do 500 lit­rov a dom nemá neja­ké zjav­né ťaž­kos­ti so sta­ti­kou, sta­ros­ti s hmot­nos­ťou váš­ho akvá­ria hoď­te za hla­vu. Panel na síd­lis­ku má vyš­šiu nos­nosť ako bež­ný rodin­ný dom. Z hľa­dis­ka sta­ti­ky, hmot­nos­ti, je úpl­ne jed­no, či je záťaž na ôsmom poscho­dí, na tri­nás­tom, ale­bo na dru­hom. Ak to nie je miest­nosť, pod kto­rou sú už zákla­dy, tak na tom nezáleží.

Naj­mä pri väč­ších nádr­žiach tre­ba zabez­pe­čiť, aby nádrž držal sta­bil­ný, rov­ný sto­jan. Kom­plet­ne zaria­de­né akvá­ri­um s obje­mom 300 lit­rov môže vážiť aj 400 – 500 kg. Aj pri mani­pu­lá­cii s nádr­žou buď­te opatr­ní a mys­li­te na to, že je pomer­ne ťaž­ká. Ide­ál­ny sto­jan pre akvá­ri­um je kovo­vý. Šikov­ný člo­vek si doká­že vytvo­riť ale­bo zado­vá­žiť aj pek­ne pôso­bia­ci, naprí­klad dre­vom oblo­že­ný sto­jan. Prí­pad­ne „sto­jan“ tvo­rí kom­bi­ná­cia murov­ky, oce­le a dre­va. Nádrž však môže byť zabu­do­va­ná do nábyt­ku, do stav­by, tech­nic­kým rie­še­niam sa medze nekla­dú. O tom, aký sto­jan je pre vás vhod­ný, sa poraď­te s jeho výrob­com, pre­daj­com, všet­ko závi­sí na záťa­ži, kto­rú má niesť. K akvá­riu pat­rí kry­cie sklo. Oby­čaj­ne je z ten­šie­ho skla ako ste­ny nádr­že. Je veľ­mi dob­ré, ak má zre­za­né rohy, pre­to­že tým zís­ka­te pries­tor pre kŕme­nie, aj pre káb­le elek­tro­in­šta­lá­cie. Je prak­tic­ké, ak nemu­sí­te vždy odkla­dať kry­cie sklo, keď chce­te rybič­ky nakŕ­miť. V prí­pa­de, že cho­vá­te doma mač­ku, tá si doká­že občas ulo­viť z neza­kry­té­ho akvá­riu aj vašu rybič­ku. Na dru­hej stra­ne, kry­cie sklo chrá­ni pred prí­pad­ný zvie­ra­cí­mi milá­čik­mi, ale aj malé deti pred nech­ce­ným kúpe­ľom. Samoz­rej­me, že kry­cie sklo nie je nevy­hnut­né, napr. ak nám zále­ží na čo naj­lep­šej prie­chod­nos­ti svet­la do akvá­ria, mož­no zvo­liť iné rie­še­nie. Je však otáz­ne, ako je v tom­to prí­pa­de toto vaše rie­še­nie bez­peč­né. Tre­ba vziať do úva­hy, či svet­lo, kto­ré je nad hla­di­nou, je neja­ko zabez­pe­če­né pro­ti vode, pro­ti skra­tu, či sa hla­di­na neče­rí apod. Môže­te si zho­to­viť kryt s osvet­le­ním, čím si zvý­ši­te este­tic­kú hod­no­tu celé­ho kom­ple­tu. Kry­cie sklo účin­ne zame­dzu­je vypa­ro­va­niu vody z akvá­ria – vlh­kos­ti. Z hľa­dis­ka váš­ho roz­ho­do­va­nia je dôle­ži­té, čo vlast­ne chce­te v akvá­riu mať. Spo­lo­čen­ské akvá­ri­um je naj­čas­tej­ším typom akvá­ria. Zaň­ho pova­žuj­te také akvá­ri­um, kto­ré­ho zlo­že­nie nemá sna­hu detail­ne napo­dob­ňo­vať prí­ro­du. Naj­čas­tej­ší­mi cho­van­ca­mi také­ho­to typic­ké­ho akvá­ria sú mren­ky, tet­ry, ryby men­šie­ho vzras­tu, kto­ré sú aj svo­jou pova­hou spo­lo­čen­ské. Mož­né je aj zosku­pe­nie rôz­nych dru­hov živo­ro­diek, prí­kla­dov je veľa. Akvá­ri­um bio­to­po­vé, nie­ke­dy aj nazý­va­né prí­rod­né, je také, v kto­rom sa sna­ží­te pris­pô­so­biť čo naj­viac pod­mien­kam v prí­ro­de. Člá­nok o takých­to akvá­riách vyšiel v prvom čís­le časo­pi­su Akvárium.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Technika

Osvetlenie akvária

Hits: 26544

Svet­lo je pod­stat­nou abi­otic­kou zlož­kou, kto­rou sa musí akva­ris­ta v byte zapo­die­vať. Za jeho výdat­nej pomo­ci pre­bie­ha­jú v akvá­riu bio­lo­gic­ké bio­che­mic­ké aj fyzi­kál­ne pro­ce­sy. Keď­že v mier­nom pás­me, v kto­rom sa nachá­dzam ja, a asi aj väč­ši­na z vás, kde je dĺž­ka slneč­né­ho svi­tu od jese­ne do jari nedos­ta­toč­ná, zabez­pe­če­nie ume­lé­ho osvet­le­nia je nevy­hnut­né. Samot­né slneč­né lúče sú síce pri­már­nym zdro­jom ener­gie, avšak nie sú prí­liš žia­du­ce v akva­ris­ti­ke. Dôvo­dom je to, že lúče v prí­ro­de nedo­pa­da­jú mimo hla­di­ny. V ume­lých nádr­žiach však dopa­da­jú na boč­né ste­ny, čo je čas­to dôvo­dom rias na čel­nom skle aj vo vode. Navy­še vod­né toky tečú v doli­nách, a tie sú neraz zare­za­né v kra­ji­ne, v ska­lách. Z geomor­fo­lo­gic­ké­ho hľa­dis­ka sa dá pred­po­kla­dať, že vod­ný tok tečie v zvl­ne­nom pro­fi­le. To zna­me­ná, že slneč­né lúče ťaž­šie pre­ni­ka­jú do vody v nich ako u nás v dome či byte. Voda v prí­ro­de je okrem toho čas­to zne­čis­te­ná, ale­bo jed­no­du­cho zafar­be­ná.. Aj pre­to odpo­rú­čam mať akvá­ri­um v tmav­šej čas­ti miest­nos­ti, a svie­tiť počas dná rad­šej ume­lým svet­lo. Je len samoz­rej­mé, že slneč­né­ho svet­la sa celé­mu kom­ple­tu prav­de­po­dob­ne aj tak dosta­ne dosť. Ani rybám by sa asi nepá­či­lo neus­tá­le plá­vať v tme. Svo­ju úlo­hu má aj este­tic­ké a funkč­né hľa­dis­ko, naj­mä pri pozo­ro­va­ní živo­ta v akvá­riu. Ryby nedo­ká­žu prí­liš svet­lo pri­jí­mať oča­mi. Nie do takej mie­ry ako cicav­ce, ale­bo hmyz. Je to mož­no zvlášt­ne, ale evo­luč­ne nedo­siah­li taký stup­ňa vývo­ja, ako by sme si asi na prvý pohľad mys­le­li. Ryby pri­jí­ma­jú svet­lo hlav­ne kožou, celým povr­chom tela.

Pri nad­byt­ku svet­la v akvá­riu, vzni­ka­jú zele­né ria­sy, pri nedos­tat­ku svet­la, hne­dé ria­sy. Kedy­si sa pou­ží­va­li v cho­va­teľ­stve vôbec žia­rov­ky. Už dáv­nej­šie sa od toho upus­ti­lo. Je to vhod­né napr. pre pla­zy do terá­ria, kde ten­to skve­lý vyná­lez slú­ži skôr ako zdroj tep­la, ako svet­la. Náj­du prí­pad­ne uplat­ne­nie pre rast­lin­né akvá­ria ak akva­ris­ta nemá iný zdroj tep­lé­ho svet­la. Pre­to­že rast­li­ny pre­fe­ru­jú skôr tep­lú zlož­ku fareb­né­ho spek­tra, kto­rú posky­tu­je bež­ná žia­rov­ka. Je to podob­né ako u sucho­zem­ských rast­lín. Chlo­ro­fyl je obsia­hnu­tý aj vo vod­ných rast­li­nách, len ria­sy obsa­hu­jú iný typ chlo­ro­fy­lu. Sucho­zem­ské rast­li­ny majú foto­syn­te­tic­kú účin­nosť iba 1 %, tak­že je to z ľud­ské­ho pohľa­du, mrha­nie ener­gie. Je to zaprí­či­ne­né špe­cia­li­zá­ci­ou enzý­mov, chlo­ro­fy­lu a širo­ko­pás­mo­vos­ťou spek­tra pri­ro­dze­né­ho svet­la. Žia­rov­ky odo­vzdá­va­jú akva­ris­to­vi ener­giu tak, že 20 % sa trans­for­mu­je na svet­lo a 80 % na tep­lo. Ten­to stav nie je veľ­mi žia­du­ci. Akva­ris­ta potre­bu­je z osvet­le­nia zís­kať svet­lo, tep­lo je nad­by­toč­né. Navy­še zabez­pe­čiť dosta­toč­né žia­rov­ko­vé osvet­le­nie pre napr. väč­šiu nádrž môže byť prob­lém. Prob­lé­mom je aj to, že žia­rov­ko­vé svet­lo je bodo­vé. Tie­to nedos­tat­ky však nema­jú žia­riv­ky. Ich svet­lo sa šíri rov­no­mer­nej­šie a ener­giu odo­vzdá­va zhru­ba v opač­nom pome­re ako žia­rov­ka – 85% svet­lo, 15% tep­lo. Exis­tu­jú rôz­ne odpo­rú­ča­nia, pre žia­rov­ky odpo­rú­čam 1 – 2 W na 1 l objemu.

Pre žia­riv­ko­vé tru­bi­ce – na 1 dm2 plo­chy dna mini­mál­ne 1W, opti­mál­ne 1.5 – 2 W pri nádr­žiach do výš­ky 50 cm. Tí čo chcú pes­to­vať rast­li­ny môžu pou­žiť ešte vyš­šie výko­ny, avšak potom hro­zí vyso­ká kon­cen­trá­cia rias. Samoz­rej­me, že to nie je len o wat­toch. Zále­ží na sve­tel­nom toku, na tom akej kva­li­ty je dané svet­lo, či posky­tu­je tep­lú bie­lu, stu­de­nú bie­lu, mod­ré, čer­ve­né svet­lo, atď. Para­met­re by mali byť uve­de­né na tru­bi­ciach, odpo­rú­čam si to riad­ne pred kúpou pre­štu­do­vať. Bež­ne sa pou­ží­va­jú tru­bi­ce, kto­rých tep­lo­ta far­by je od 3500 – do 25000 Kel­vi­nov. Pre rast­lin­né akvá­ri­um odpo­rú­čam tep­lej­šie far­by – pod 5000K. Pre bež­né­ho akva­ris­tu 6500 K, pre mor­ské­ho akva­ris­tu nad 9300 K. Pou­ži­teľ­nosť tru­bíc je čas­to u špe­ciál­nych akva­ris­tic­kých tru­bíc 0.5 – 0.75 roka. To je veľ­mi krát­ka doba. Po nej je dob­ré tru­bi­ce vyme­niť, ich účin­nosť kle­sá až na 50%. Oby­čaj­nej­šie tru­bi­ce, vydr­žia účin­ne ove­ľa dlh­šie. Pri všet­kých tru­bi­ciach, s kto­rý­mi som sa dote­raz stre­tol, bola uve­de­ná život­nosť 8 000 – 10 000 hodín. Avšak špe­ciál­ne tru­bi­ce nedo­siah­nu za 0.5 roka 10 000 sve­tel­ných hodín a ich výkon­nosť pri­tom rapíd­ne kle­sá. Iné tru­bi­ce pri kon­ci život­nos­ti ešte stá­le majú 80 – 90 % účin­nosť. Pre­fe­ru­jem tru­bi­ce Phi­lips, Osram. V kaž­dom prí­pa­de je dob­ré mať poru­ke neja­ké náh­rad­né tru­bi­ce.

Pre vyš­šiu život­nosť tru­bíc je ide­ál­ne mať medzi vypí­na­čom a štar­té­rom pred­rad­ník. Svet­lo sa bude spí­nať naraz, a výraz­ne sa pre­dĺži život­nosť tru­bi­ce. Ako alter­na­tí­va ku line­ár­nym žia­riv­kám – tru­bi­ciam je mož­né pou­žiť aj kom­pakt­né žia­riv­ky. Tie sú napo­kon dnes už bež­ne dostup­né v hyper­mar­ke­toch. Ich účin­nosť je samoz­rej­me niž­šia. Pre akvá­ria vyš­šie ako 50 cm sa odpo­rú­čam tzv. HQI výboj­ky. Tie sú schop­né účin­nej­šie pre­svie­tiť vyš­ší vod­ný stĺpec ako žia­riv­ky. Pre to, aby naša nádrž pros­pe­ro­va­la je ide­ál­ne mať pra­vi­del­né, resp. objek­tív­ne kon­tro­lo­va­teľ­né spí­na­nie svet­la. Je to lep­šie rie­še­nie ako sa spo­lie­hať na ľud­ský fak­tor. Kom­ple­ty s rast­li­na­mi by mali mať dosta­tok svet­la počas dňa 12 – 14 hodín,. Pred­sta­va, že sta­čí posky­to­vať pros­pe­ru­jú­ce­mu akvá­riu svet­lo iba večer je myl­ná. Vod­né rast­li­ny sú skôr schop­né pris­pô­so­biť sa sla­bé­mu zdro­ju osvet­le­nia ako jeho nedos­ta­toč­nej dĺž­ke. Pre opti­mál­ne zabez­pe­če­nie pra­vi­del­né­mu sve­tel­né­ho reži­mu sú ide­ál­ne spí­na­cie hodi­ny. Pra­vi­del­nosť reži­mu vplý­va výraz­ne aj na akti­vi­tu a cel­ko­vé sprá­va­nie rýb. Nie­kto­ré ryby dokon­ca začnú inak plá­vať. Je to zná­me napr. o neón­kach. Ak im poskyt­ne­me boč­né svet­lo, kto­ré nedo­pa­dá zvr­chu, tak sa sta­ne, že neón­ky začnú úpl­ne mimo­voľ­ne plá­vať šik­mo. Ako by sa im naklo­ni­la zem – sna­žia ja plá­vať kol­mo na smer dopa­da­jú­cich lúčov. Napr. živo­rod­ky veľ­mi rých­lo “oží­va­jú” po zasvie­te­ní po pred­chá­dza­jú­cej “tme”, cich­li­dám sa narú­ša bio­ryt­mus a ove­ľa dlh­šie im trvá, než ich “pre­sved­čím” aby sa aspoň tro­chu rozp­lá­va­li. Dru­há stra­na min­ce je zase fakt, že pri tme nie sú také “sle­pé”. Napo­kon sami dob­re vie­me, že tma a svet­lo vplý­va výraz­ne aj na člo­ve­ka. Prob­lé­mom je, že spí­na­cie hodi­ny trpia na vyso­kú indukč­nú záťaž. Naj­pou­ží­va­nej­šie žia­riv­ko­vé tru­bi­ce majú vyso­kú indukč­nú záťaž, napriek rela­tív­ne níz­ke­mu odbe­ru prú­du. Pre­to odpo­rú­čam mecha­nic­ké spí­na­cie hodi­ny, ale­bo pre­ve­re­né digi­tál­ne. Mám skú­se­nosť, že digi­tál­ne spí­na­cie hodi­ny sa čas­to resetovali.

Use Facebook to Comment on this Post