2016, Časová línia, Dokumenty, Krajina, Mlyny, Neživé, Podunajské dokumenty, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské dokumenty, Stavebné dokumenty, Technické dokumenty, Technika

Vodný mlyn v Dunajskom Klátove

Hits: 74

Vod­ný mlyn v Dunaj­skom Klá­to­ve sia­ha do minu­los­ti, kedy vod­né mly­ny slú­ži­li ako zdro­je ener­gie. Do doby, kedy boli neod­mys­li­teľ­nou súčas­ťou vidiec­ke­ho živo­ta. Je prí­kla­dom tra­dič­nej slo­ven­skej archi­tek­tú­ry. Dnes je mlyn his­to­ric­kým arte­fak­tom a turis­tic­kou atrakciou.

Mlyn sa nachá­dza na bre­hu Klá­tov­ské­ho rame­na Malé­ho Duna­ja. Je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Po viac ako 40 rokoch od ukon­če­nie pre­vádz­ky v dru­hej polo­vi­ci osem­de­sia­tych rokov 20. sto­ro­čia bol mlyn odkú­pe­ný štá­tom a slú­ži Žit­no­os­trov­né­mu múzeu v Dunaj­skej Stre­de. V mly­ni­ce boli umiest­ne­né dre­ve­né aty­pic­ké vit­rí­ny pre expo­zí­ciu drob­ných expo­ná­tov a dobo­vých lis­tín (dunaj​skyk​la​tov​.sk). Mlyn je typic­kým prí­kla­dom spod­ko­vé­ho mly­na (muze​um​.sk). Do roku 1920 bol plne funkč­ný. Počas voj­ny bol sil­ne poško­de­ný. Zre­kon­štru­ova­ný mlyn zauj­me obrov­ským mlyn­ským kole­som. V inte­ri­é­roch mly­nu sa nachá­dza expo­zí­cia vod­né­ho mly­nár­stva (kam​na​vy​le​ty​.sk). Rekon­štruk­cia zahŕňa­la nové piló­ty podo­pie­ra­jú­ce vod­né kole­sá, obno­vu stro­jov­ne, posta­vi­lo sa mólo na dru­hej stra­ne rie­ky (para​me​ter​.sk). Obno­vi­lo sa mlyn­ské kole­so a k nemu pat­ria­ce ozu­be­né kole­so. Spev­ne­né boli bre­hy, vybu­do­va­la sa nová ohra­da, kom­plex­ne sa upra­vil oko­li­tý terén (muze​um​.sk). Počas prác zis­ti­li, že zákla­dy mly­ni­ce sú o meter vyš­šie ako je pod­la­ha, čim bolo zabez­pe­če­né, že počas povod­ní netiek­la voda dovnút­ra (Žane­ta Miku­lí­ko­vá).

Mlyn je dnes vzác­nou tech­nic­kou pamiat­kou. Pred­sta­vu­je stav mly­nár­skej výro­by a tech­nic­ké­ho mys­le­nia v tej­to oblas­ti na začiat­ku 20. sto­ro­čia. Pred Micha­lom Csé­fal­va­y­om bol maji­te­ľom rodi­ny Duka­sov­cov (dunaj​skyk​la​tov​.sk).


The water mill in Dunaj­ský Klá­tov dates back to a time when water mills ser­ved as sour­ces of ener­gy, integ­ral to rural life. It is an exam­ple of tra­di­ti­onal Slo­vak archi­tec­tu­re and today stands as a his­to­ric arti­fact and tou­rist attraction.

Situ­ated on the bank of the Klá­tov­ské rame­no of the Litt­le Danu­be, the mill is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment. After more than 40 years of disu­se, which began in the second half of the 1980s, the mill was pur­cha­sed by the sta­te and now ser­ves the Žit­no­os­trov­ské Muse­um in Dunaj­ská Stre­da. Insi­de the mill, wooden uncon­ven­ti­onal sho­wca­ses have been ins­tal­led to disp­lay small exhi­bits and peri­od docu­ments (dunaj​skyk​la​tov​.sk). The mill is a typi­cal exam­ple of an unders­hot mill (muze​um​.sk). Until 1920, it was ful­ly func­ti­onal but suf­fe­red sig­ni­fi­cant dama­ge during the war. The recons­truc­ted mill fea­tu­res a lar­ge mill whe­el and hosts an exhi­bi­ti­on on water mil­ling in its inte­ri­ors (kam​na​vy​le​ty​.sk). The recons­truc­ti­on inc­lu­ded new pilings sup­por­ting the water whe­els, res­to­ra­ti­on of the engi­ne room, and the cons­truc­ti­on of a pier on the oppo­si­te side of the river (para​me​ter​.sk). The mill whe­el and asso­cia­ted gears were res­to­red, the river banks rein­for­ced, a new enc­lo­su­re built, and the sur­roun­ding ter­rain com­pre­hen­si­ve­ly lands­ca­ped (muze​um​.sk). During the works, it was dis­co­ve­red that the mil­l’s foun­da­ti­ons were a meter hig­her than the flo­or, ensu­ring that water would not enter during flo­ods (Žane­ta Mikulíková).

Today, the mill stands as a rare tech­ni­cal monu­ment, repre­sen­ting the sta­te of mil­ling pro­duc­ti­on and tech­ni­cal thin­king in the regi­on at the begin­ning of the 20th cen­tu­ry. Pri­or to Michal Csé­fal­vay, the mill was owned by the Duka­sov fami­ly (dunaj​skyk​la​tov​.sk).


A Dunas­zer­da­he­lyi Klá­tói vízi­ma­lom múlt­já­nak gyöke­rei a vízi­mal­mok ener­gia­for­rás­ként való szol­gál­ta­tá­sá­hoz nyúl­nak viss­za, mely­ek elen­ged­he­tet­le­nek vol­tak a vidé­ki élet­ben. Ez a hagy­o­má­ny­os szlo­vák épí­tés­zet pél­dá­ja, és ma már tör­té­nel­mi műem­lék és turisz­ti­kai látványosság.

A Kis-​Duna klá­tói med­ré­nek part­ján talál­ha­tó vízi­ma­lom nemze­ti kul­tu­rá­lis emlék. Több mint 40 évnyi hasz­ná­la­ton kívüli­ség után, ami a 80-​as évek máso­dik felé­ben kez­dődött, az állam meg­vet­te, és most a Duna­új­vá­ro­si Žit­no­os­trov­ské Múze­um szá­má­ra szol­gál. A malom bel­se­jé­ben fa ala­kú vit­ri­nek talál­ha­tók, ame­ly­ek­ben kis kiál­lí­tá­si tár­gy­ak és kora­be­li doku­men­tu­mok talál­ha­tók (dunaj​skyk​la​tov​.sk). A malom egy tipi­kus vízi­ma­lom pél­dá­ja (muze​um​.sk). 1920-​ig tel­je­sen működött, de a hábo­rú során jelen­tős káro­kat szen­ve­dett. A rekons­tru­ált malom egy nagy vízi­ma­lom kerék­kel ren­del­ke­zik, és az épület bel­ső tere­i­ben a vízi­ma­lom tech­no­ló­giá­já­nak kiál­lí­tá­sa talál­ha­tó (kam​na​vy​le​ty​.sk). A rekons­truk­ció magá­ban fog­lal­ta az új tus­kók kié­pí­té­sét a vízi­ma­lom keré­kek alá, a motor­ház hely­re­ál­lí­tá­sát és egy móló épí­té­sét a folyó túlol­da­lán (para​me​ter​.sk). A malom­ke­rék és a hoz­zá tar­to­zó fogas­ke­rék hely­re­ál­lí­tás­ra került, mege­rősí­tet­ték a foly­ópar­to­kat, új kerí­tést épí­tet­tek, és a kör­ny­ező terüle­tet átfo­gó­an par­ko­sí­tot­ták (muze​um​.sk). A mun­kák során fel­fe­dez­ték, hogy a malom alap­jai egy méter­rel maga­sab­ban van­nak, mint a pad­ló, biz­to­sít­va ezzel, hogy árvi­zek ese­tén ne jut­has­son be a víz az épület­be (Žane­ta Mikulíková).

Ma ez a malom rit­ka műs­za­ki emlék­nek szá­mít, ame­ly az 1900-​as évek ele­jén tük­rözi a malo­mi­pa­ri ter­me­lés és a tech­ni­kai gon­dol­ko­dás álla­po­tát a régi­ó­ban. Michal Csé­fal­vay előtt a malom a Duka­sov csa­lá­dé volt (dunaj​skyk​la​tov​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2016, Časová línia, Dokumenty, Krajina, Mlyny, Neživé, Podunajské dokumenty, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské dokumenty, Stavebné dokumenty, Technické dokumenty, Technika

Vodný mlyn v Jelke

Hits: 94

Vod­ný mlyn sa dnes nachá­dza na bre­hu Malé­ho Duna­ja, v jeho blíz­kos­ti sa nachá­dza skan­zen zame­ra­ný na poľ­no­hos­po­dár­sku minu­losť obce Jel­ka. Pôvod­ný cha­rak­ter mly­nu bol lod­ný, na kolo­vý bol pre­sta­va­ný v roku 1905 (muze​um​.sk). Je pozo­ru­hod­nou tech­nic­kou pamiat­kou juho­zá­pad­né­ho Slo­ven­ska. Zre­kon­štru­ova­ný je od 18. mája 2019. V minu­los­ti boli v Jel­ke mly­ny šty­ri. Je sprí­stup­ne­ný verej­nos­ti, pôvod­ne pat­ril Joze­fo­vi Német­ho­vi, neskôr jeho syno­vi Vin­cen­to­vi a do roku 1973 vnu­ko­vi Ernes­to­vi. V mly­ne mle­li pre­važ­ne raž. Mlyn fun­go­val do aprí­la 1951 (jel​ka​.sk). Jeho mlyn­ské kole­so je funkč­né, pohá­ňa­né je však elek­tro­mo­to­rom (ces​tuj​za​me​nej​.sk). 

V are­áli mly­nu sa nachá­dza­jú ukáž­ky rôz­nych poľ­no­hos­po­dár­skych stro­jov a zaria­de­ní. Napr. sekač­ku na repu, plu­hy, lis na ľan, sane, váhy, sed­liac­ky voz, raj­tár (ces​tuj​za​me​nej​.sk). 

Vod­ný mlyn slú­žil na výro­bu múky. Jeho archi­tek­to­nic­ké rie­še­nie spá­ja funkč­nosť s este­ti­kou. Tra­dič­né prv­ky mlyn­ské­ho kole­sa, dre­ve­ná kon­štruk­cia a kamen­né ste­ny vytvá­ra­jú har­mó­niu, kto­rá kon­tras­tu­je s oko­li­tou kra­ji­nou. Kaž­dý detail, kaž­dá časť, roz­prá­va prí­beh o dáv­nych časoch, cez kto­ré pre­šiel. Miest­ni oby­va­te­lia chrá­nia a udr­žia­va­jú ten­to uni­kát­ny mlyn ako pamäť pre budú­ce gene­rá­cie. Dnes je vod­ný mlyn turis­tic­kou atrak­ci­ou aj pre mno­hých bra­ti­slav­ča­nov. Občas­ne sa tu kona­jú kul­túr­ne uda­los­ti, fes­ti­va­ly a koncerty.


The water mill is loca­ted on the bank of the Small Danu­be, near which the­re is a muse­um focu­sing on the agri­cul­tu­ral his­to­ry of the vil­la­ge of Jel­ka. The ori­gi­nal cha­rac­ter of the mill was mari­ti­me, con­ver­ted to a whe­el mill in 1905 (muze​um​.sk). It is a remar­kab­le tech­ni­cal monu­ment of sout­hwes­tern Slo­va­kia. It has been recons­truc­ted sin­ce May 18, 2019. In the past, the­re were four mills in Jel­ka. It is open to the pub­lic, ori­gi­nal­ly owned by Jozef Németh, later his son Vin­cent, and until 1973 his grand­son Ernest. The mill main­ly ground rye. The mill ope­ra­ted until April 1951 (jel​ka​.sk). Its mill whe­el is func­ti­onal, but it is powe­red by an elect­ric motor (ces​tuj​za​me​nej​.sk).

In the mill com­plex, the­re are demon­stra­ti­ons of vari­ous agri­cul­tu­ral machi­nes and equ­ip­ment. For exam­ple, a sugar beet mower, plo­ws, flax pre­ss, sled­ges, sca­les, a far­me­r’s cart, a car­ter (ces​tuj​za​me​nej​.sk).

The water mill ser­ved for flour pro­duc­ti­on. Its archi­tec­tu­ral solu­ti­on com­bi­nes func­ti­ona­li­ty with aest­he­tics. Tra­di­ti­onal ele­ments of the mill whe­el, wooden cons­truc­ti­on, and sto­ne walls cre­a­te har­mo­ny that con­trasts with the sur­roun­ding lands­ca­pe. Eve­ry detail, eve­ry part, tells a sto­ry of ancient times through which it has pas­sed. Local resi­dents pro­tect and main­tain this uni­que mill as a memo­ry for futu­re gene­ra­ti­ons. Today, the water mill is a tou­rist att­rac­ti­on even for many resi­dents of Bra­ti­sla­va. Occa­si­onal­ly, cul­tu­ral events, fes­ti­vals, and con­certs are held here.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2016, Česko, Južná Morava, Krajina, Moravské obce, Obce, Technika, Zahraničie

Veľké Těšany

Hits: 282

Obec Baři­ce – Veľ­ké Těša­ny leží v Chřib­ských lesoch medzi mes­ta­mi Kro­me­říž a Otro­ko­vi­ce. Baři­ce a Veľ­ké Téša­ny sú dve miest­ne čas­ti, kto­ré sú od seba dva kilo­met­re. K ich zlú­če­niu doš­lo v roku 1960. Prvá písom­ná zmien­ka o Veľ­kých Těša­noch je z roku 1110 (bari​ce​-vel​ke​te​sa​ny​.cz).

Meno Téša­ny je odvo­de­né od mena Těch. Těšan bolo ozna­če­nie pre čle­na rodu Técho­va. Meno bolo zmie­ňo­va­né už v roku 1375, Názov Veľ­ké Těša­ny sa obja­vu­je až v roku 1921. Nachá­dza sa tu veter­ný mlyn z roku 1827 (bari​ce​-vel​ke​te​sa​ny​.cz), nad obcou, neďa­le­ko od lesa Chva­le­ti­ny. Po roku 1945 mlyn chát­ral. Mlyn pat­rí medzi stĺpo­vé. Je význam­nou tech­nic­kou pamiat­kou (bari​ce​-vel​ke​te​sa​ny​.cz). Od roku 2014 je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Za pro­tek­to­rá­tu bolo zaká­za­né mlieť, ale tunaj­ší mly­nár Fran­ti­šek Páter po nociach mlel až do roku 1942 (muze​um​-km​.cz). 

V roku 2003 bola oko­lo obce vybu­do­va­ná cyk­lo­tra­sa z Kro­měří­že cez Vrb­ku, Kos­te­la­ny a Bunč (bari​ce​-vel​ke​te​sa​ny​.cz). V obci kedy­si bola zvo­ni­ca. Kapl­n­ka svä­té­ho Flo­riá­na bola dokon­če­ná v roku 1926 (bari​ce​-vel​ke​te​sa​ny​.cz). Pri ces­te do Těš­no­víc sa nachá­dza 370 roč­ná chrá­ne­ná lipa s obvo­dom 4,7 met­ra, o výš­ke 28 met­ra. Je ju vid­no zo Zlí­na, Svet­lej, Macho­va, Hos­tý­na. Je kra­jin­nou domi­nan­tou. Pod lipou sto­jí kríž, na kto­rom je rok 1851 (bari​ce​-vel​ke​te​sa​ny​.cz).


The muni­ci­pa­li­ty of Baři­ce – Veľ­ké Těša­ny is loca­ted in the Chřib­ské Lesy (Chři­by Forests) bet­we­en the towns of Kro­měříž and Otro­ko­vi­ce. Baři­ce and Veľ­ké Těša­ny are two local parts situ­ated two kilo­me­ters apart, and they were mer­ged in 1960. The first writ­ten men­ti­on of Veľ­ké Těša­ny dates back to 1110 (bari​ce​-vel​ke​te​sa​ny​.cz).

The name Těša­ny is deri­ved from the name Těch. Těšan was a desig­na­ti­on for a mem­ber of the Těch fami­ly. The name was men­ti­oned as ear­ly as 1375, and the name Veľ­ké Těša­ny appe­a­red in 1921. The­re is a wind­mill here dating back to 1827 (bari​ce​-vel​ke​te​sa​ny​.cz), loca­ted abo­ve the vil­la­ge near the Chva­le­ti­ny Forest. After 1945, the mill fell into dis­re­pair. The mill belo­ngs to the column type and is a sig­ni­fi­cant tech­ni­cal monu­ment (bari​ce​-vel​ke​te​sa​ny​.cz). Sin­ce 2014, it has been a nati­onal cul­tu­ral monu­ment. During the Pro­tec­to­ra­te era, mil­ling was pro­hi­bi­ted, but the local mil­ler Fran­ti­šek Páter con­ti­nu­ed to grind at night until 1942 (muze​um​-km​.cz).

In 2003, a cyc­ling rou­te was built around the vil­la­ge from Kro­měříž through Vrb­ka, Kos­te­la­ny, and Bunč (bari​ce​-vel​ke​te​sa​ny​.cz). The­re used to be a bell tower in the vil­la­ge. The Cha­pel of St. Flo­rian was com­ple­ted in 1926 (bari​ce​-vel​ke​te​sa​ny​.cz). Along the road to Těš­no­vi­ce stands a 370-​year-​old pro­tec­ted lime tree with a cir­cum­fe­ren­ce of 4.7 meters and a height of 28 meters. It is visib­le from Zlín, Svet­la, Machov, and Hos­týn. It is a lands­ca­pe land­mark. A cross stands bene­ath the lime tree, with the year 1851 insc­ri­bed on it (bari​ce​-vel​ke​te​sa​ny​.cz).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2016, Česko, Krajina, Mlyny, Moravské obce, Neživé, Obce, Severná Morava, Technika, Zahraničie

Štípa – obec s najmenším veterným mlynom v Českej republike

Hits: 300

Ští­pa je miest­na časť Zlí­na. Pôvod­ne to bola obec ležia­ca 6 km seve­ro­vý­chod­ne od Zlí­na sme­rom na Fryš­ták vo Vizo­vic­kých vrchoch. Meno pochá­dza z muž­ské­ho krst­né­ho mena Ščí­pa, kto­ré je od slo­va ščí­pa­ti – ští­pat. Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1391 a via­že sa na hrad Lukov. Nachá­dza sa tu pút­nic­ký chrám Naro­de­nia Pan­ny Márie s býva­lým kar­tu­zián­ským kláš­to­rom (Wiki­pe­dia CZ). Výstav­ba chrá­mu bola umož­ne­ná vďa­ka mece­náš­stvu pani Luk­ré­cie Neke­šo­vej, maji­teľ­ky lukov­ské­ho pan­stva, man­žel­ky Albrech­ta z Valdš­tej­na, voj­vo­du frýd­lant­ské­ho (ado​.cz). 

Veter­ný mlyn pri obci bol vybu­do­va­ný v rokoch 18581860 sta­rou­sad­lí­kom Kris­tiá­nom Ková­řom. Mlyn fun­go­val ešte počas 2. sve­to­vej voj­ny. Dnes je to kul­túr­na a tech­nic­ká pamiat­ka (Wiki­pe­dia CZ), je aj zapí­sa­ný do Ústred­né­ho zozna­mu kul­túr­nych pamia­tok ČR. Leží v nad­mor­skej výš­ke 340 met­rov v čas­ti nazý­va­nej Pod Vět­rá­kem na juž­nom úpä­tí Hos­týn­skych vrchov. Hovo­rí sa mu aj Ková­řův vět­rák. Po roku 1945 mlel mlyn len prí­le­ži­tost­ne, v 50-​tych rokoch dom­lel. Mlyn postup­ne chát­ral, ale bol prie­bež­ne opra­vo­va­ný. V roku 1989 bol vrá­te­ný poto­mo­kom posled­né­ho mly­ná­ra Rudol­fa Ková­řa. Kríd­la mly­na majú prie­mer 10 met­rov, plo­cha lopat­ky je 5.6 m2. Vyso­ký je 8.5 met­ra (Wiki­pe­dia CZ). Je naj­men­ším mly­nom holand­ské­ho typu v ČR. Je jedi­nou stav­bou toh­to dru­hu na Zlín­sku (Sas­kia Mišo­vá). Výni­moč­nou kon­štruk­ci­ou je mecha­niz­mus otá­ča­nia stre­chy, kto­rá sa otá­ča pomo­cou sli­ma­čie­ho pre­vo­du (pove​tr​nik​.cz).


Ští­pa is a dis­trict of Zlín. Ori­gi­nal­ly, it was a vil­la­ge loca­ted 6 km nort­he­ast of Zlín towards Fryš­ták in the Vizo­vi­ce Hills. The name comes from the male given name Ščí­pa, deri­ved from the word ščí­pa­ti” mea­ning to split.” The first writ­ten men­ti­on dates back to 1391 and is rela­ted to Lukov Cast­le. The­re is a pilg­ri­ma­ge church of the Nati­vi­ty of the Vir­gin Mary with a for­mer Cart­hu­sian monas­te­ry loca­ted here (Wiki­pe­dia CZ). The cons­truc­ti­on of the church was made possib­le thanks to the pat­ro­na­ge of Mrs. Luk­ré­cia Neke­šo­vá, the owner of the Lukov esta­te, wife of Albrecht of Valdš­tejn, the Duke of Frýd­lant (ado​.cz).

The wind­mill near the vil­la­ge was built bet­we­en 1858 and 1860 by the long­ti­me resi­dent Kris­tián Kovář. The mill ope­ra­ted even during World War II. Today, it is a cul­tu­ral and tech­ni­cal monu­ment (Wiki­pe­dia CZ) and is also lis­ted in the Cen­tral List of Cul­tu­ral Monu­ments of the Czech Repub­lic. It is loca­ted at an alti­tu­de of 340 meters in a part cal­led Pod Vět­rá­kem on the sout­hern foot­hills of the Hos­týn Hills. It is also kno­wn as Ková­řův vět­rák. After 1945, the mill only occa­si­onal­ly ground grain, and in the 1950s, it cea­sed ope­ra­ti­on. The mill gra­du­al­ly dete­ri­ora­ted but was con­ti­nu­ous­ly repai­red. In 1989, it was retur­ned to the des­cen­dants of the last mil­ler, Rudolf Kovář. The mil­l’s wings have a dia­me­ter of 10 meters, and the bla­de area is 5.6 m². It is 8.5 meters high (Wiki­pe­dia CZ). It is the smal­lest Dutch-​type mill in the Czech Repub­lic and the only one of its kind in the Zlín regi­on (Sas­kia Mišo­vá). A remar­kab­le fea­tu­re is the mecha­nism for rota­ting the roof, which rota­tes using a worm gear (pove​tr​nik​.cz).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2009, 2011, 2013, 2014, 2016, Časová línia, Neživé, Technika

Nevojenská technika

Hits: 9379

Nevo­jen­ská tech­ni­ka je čas­to ozna­čo­va­ná aj ako civil­ná tech­no­ló­gia. Zahŕňa širo­kú šká­lu tech­nic­kých apli­ká­cií, kto­ré sú urče­né na rôz­ne aspek­ty civil­né­ho živo­ta. Od komu­ni­kač­ných a infor­mač­ných tech­no­ló­gií po ener­ge­ti­ku, dopra­vu a medi­cí­nu. Od doby prie­my­sel­nej revo­lú­cie po súčas­nosť, tech­ni­ka pre­šla obrov­ským vývo­jom a ino­vá­cia­mi. Zlep­še­nia v oblas­tiach ako infor­ma­ti­ka, bio­tech­no­ló­gie, ener­ge­ti­ka a inži­nier­stvo pri­ná­ša­jú nové mož­nos­ti a efek­tív­ne rie­še­nia problémov.

Komu­ni­ká­cia a infor­mač­né tech­no­ló­gie (ICT) sú zákla­dom moder­nej spo­loč­nos­ti. Mobil­né tele­fó­ny, inter­net, soft­vé­ro­vé apli­ká­cie a ďal­šie tech­no­lo­gic­ké nástro­je umož­ňu­jú rých­lu a efek­tív­nu výme­nu infor­má­cií na glo­bál­nej úrov­ni. V oblas­ti vzde­lá­va­nia, pod­ni­ka­nia, zdra­vot­níc­tva a verej­nej sprá­vy posky­tu­jú ICT neoce­ni­teľ­né mož­nos­ti a zlep­še­nia. S ústu­pom od fosíl­nych palív a sme­ro­va­ním k obno­vi­teľ­ným zdro­jom ener­gie sa tech­no­ló­gie v oblas­ti ener­ge­ti­ky stá­va­jú kľú­čo­vým prv­kom pre udr­ža­teľ­ný roz­voj. Solár­ne a veter­né ener­gie, jad­ro­vá tech­no­ló­gia a tech­no­ló­gie ener­ge­tic­kej účin­nos­ti pris­pie­va­jú k zní­že­niu emi­sií skle­ní­ko­vých ply­nov a ochra­ne život­né­ho pro­stre­dia. Roz­voj dopra­vy a mobi­li­ty je ďal­ším dôle­ži­tým aspek­tom tech­ni­ky. Elek­tric­ké vozid­lá, samo ria­dia­ce vozid­lá, vyso­ko­rých­lost­né želez­ni­ce a ďal­šie tech­no­lo­gic­ké ino­vá­cie zlep­šu­jú efek­tív­nosť, bez­peč­nosť a udr­ža­teľ­nosť dopra­vy. V oblas­ti medi­cí­ny a zdra­vot­níc­tva sa tech­ni­ka podie­ľa na vývo­ji diag­nos­tic­kých nástro­jov, lie­čeb­ných metód a zdra­vot­níc­kych sys­té­mov. Bio­tech­no­ló­gie, gene­tic­ké tech­no­ló­gie, tele­me­di­cí­na a inte­li­gent­né zdra­vot­níc­ke sys­té­my pris­pie­va­jú k zlep­še­niu zdra­vot­nej sta­rost­li­vos­ti a kva­li­ty živo­ta pacientov.


Non-​military tech­no­lo­gy is often refer­red to as civi­lian tech­no­lo­gy. It encom­pas­ses a wide ran­ge of tech­ni­cal app­li­ca­ti­ons desig­ned for vari­ous aspects of civi­lian life. From com­mu­ni­ca­ti­on and infor­ma­ti­on tech­no­lo­gies to ener­gy, tran­s­por­ta­ti­on, and medi­ci­ne. From the indus­trial revo­lu­ti­on to the pre­sent, tech­no­lo­gy has under­go­ne tre­men­dous deve­lop­ment and inno­va­ti­on. Impro­ve­ments in are­as such as com­pu­ter scien­ce, bio­tech­no­lo­gy, ener­gy, and engi­ne­e­ring bring new possi­bi­li­ties and effec­ti­ve solu­ti­ons to problems.

Com­mu­ni­ca­ti­on and infor­ma­ti­on tech­no­lo­gies (ICT) are the foun­da­ti­on of modern socie­ty. Mobi­le pho­nes, the inter­net, soft­wa­re app­li­ca­ti­ons, and other tech­no­lo­gi­cal tools enab­le rapid and effi­cient exchan­ge of infor­ma­ti­on on a glo­bal sca­le. In the fields of edu­ca­ti­on, busi­ness, health­ca­re, and pub­lic admi­ni­stra­ti­on, ICT pro­vi­des inva­lu­ab­le oppor­tu­ni­ties and impro­ve­ments. With the shift away from fos­sil fuels and towards rene­wab­le ener­gy sour­ces, ener­gy tech­no­lo­gy is beco­ming a key com­po­nent of sus­tai­nab­le deve­lop­ment. Solar and wind ener­gy, nuc­le­ar tech­no­lo­gy, and ener­gy effi­cien­cy tech­no­lo­gies con­tri­bu­te to redu­cing gre­en­hou­se gas emis­si­ons and pro­tec­ting the envi­ron­ment. The deve­lop­ment of tran­s­por­ta­ti­on and mobi­li­ty is anot­her impor­tant aspect of tech­no­lo­gy. Elect­ric vehic­les, auto­no­mous vehic­les, high-​speed rai­lwa­ys, and other tech­no­lo­gi­cal inno­va­ti­ons impro­ve the effi­cien­cy, safe­ty, and sus­tai­na­bi­li­ty of transportation.

In the field of medi­ci­ne and health­ca­re, tech­no­lo­gy con­tri­bu­tes to the deve­lop­ment of diag­nos­tic tools, tre­at­ment met­hods, and health­ca­re sys­tems. Bio­tech­no­lo­gies, gene­tic tech­no­lo­gies, tele­me­di­ci­ne, and intel­li­gent health­ca­re sys­tems con­tri­bu­te to impro­ving health­ca­re and the quali­ty of life for patients.


Use Facebook to Comment on this Post