2015, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské obce, Spiš, Spišské obce

Markušovce

Hits: 1775

Mar­ku­šov­ce ležia v juž­nej čas­ti Hor­nád­skej kot­li­ne, neďa­le­ko od Spiš­skej Novej Vsi (His­tó­ria Mar­ku­šo­viec pre budúc­nosť obec a zása­dy ochra­ny pamiat­ko­vej zóny, Kraj­ský pamiat­ko­vý úrad Koši­ce, pra­co­vis­ko Spiš­ská Nová Ves). Pri súto­ku Levočs­ké­ho poto­ka s Hor­ná­dom (mar​ku​sov​ce​.sk) v nad­mor­skej výš­ke 435 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia). Mar­ku­šov­ce sú súčas­ťou národ­né­ho par­ku Slo­ven­ský raj (mar​ku​sov​ce​.sk). Na roz­lo­he 18.51 km2 tu žije 4546 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Prvé zmien­ky o Mar­ku­šov­ciach sú zo začiat­ku 12, sto­ro­čia. Tatá­ri v roku 1241 Mar­ku­šov­ce vyplie­ni­li. Osa­da sa pred­tým nazý­va­la Svä­tý Michal, nové meno dosta­la “Ter­ra Mar­ci” – Zem Mar­ko­va. Mar­ku­šov­ce sa v prie­be­hu stre­do­ve­ku vyvi­nu­li na význam­né síd­lo. V roku 1527 bol Mar­ku­šov­ský hrad zni­če­ný. Násled­ne bol obno­vo­va­ný a niče­ný požiar­mi. Zacho­va­lo sa aj 10 kaš­tie­ľov a kúrií. Opev­ne­ný rene­sanč­ný kaš­tieľ bol dosta­va­ný v roku 1643. Na hor­nej tera­se par­ku bol vybu­do­va­ný letoh­rá­dok Dar­da­ne­ly (His­tó­ria Mar­ku­šo­viec pre budúc­nosť obec a zása­dy ochra­ny pamiat­ko­vej zóny, Kraj­ský pamiat­ko­vý úrad Koši­ce, pra­co­vis­ko Spiš­ská Nová Ves). His­to­ric­ké náz­vy obce: Vil­la Mar­ci, Szent­mi­cha­lur, Marius­dorf, Mar­cus­fa­lua, Zent­my­hal, Mar­kus­so­wc­ze, Mar­kus­fa­lua. Maďar­sky je to Már­kus­fa­lu, Mar­kusc­se­pán­fa­lu, nemec­ky Marks­dorf. V dru­hej polo­vi­ci 19. sto­ro­čia s Mar­ku­šov­ca­mi sply­nu­la obec Čepa­nov­ce. V roku 1787 tu v 65 domoch žilo 408 oby­va­te­ľov. Zapo­die­va­li sa okrem poľ­no­hos­po­dár­stva prá­ci v lese a v baniach. Neskôr tu fun­go­va­la pra­žia­reň želez­nej rudy. V roku 1892 tu vzni­kol dre­vár­sky závod. V rokoch 1880 – 1890 pos­tih­lo Mar­ku­šov­ce veľ­ké vysťa­ho­va­lec­tvo (mar​ku​sov​ce​.sk). 

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2010, 2011, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské obce, Spiš, Spišské obce

Spišské Podhradie – mesto spod Spišského hradu

Hits: 3963

Spiš­ské pod­hra­die je obec, nad kto­rou sa vypí­na jeden z naj­väč­ších hra­dov na sve­te – Spiš­ský hrad. Ak sa však chce­te na Spiš­ský hrad dostať krat­šou ces­tou, choď­te na hrad z Hod­ko­viec. Naj­star­šie osíd­le­nia na tom­to úze­mí pochá­dza­jú z 5. tisíc­ro­čia pred n.l. Na pre­lo­me 11. – 12. sto­ro­čia sa hrad­ný kopec začal osíd­ľo­vať natrva­lo. V tom­to obdo­bí sa začal sta­vať Spiš­ský hrad. Vte­dy zača­li vzni­kať v jeho oko­lí malé osa­dy. Spo­je­ním takých­to troch vznik­lo aj Spiš­ské Pod­hra­die na súto­ku Jab­lo­nov­ské­ho a Tele­din­ské­ho poto­ka (Uhľo­vé­ho) (Wiki​pe​dia​.sk). Prí­cho­dom osad­ní­kov z Flan­dier, po tatár­skom vpá­de, začal zrod mes­ta (spiss​kyh​rad​.com). V 12. sto­ro­čí bolo pred­hra­dím Spiš­ské­ho hra­du, ale už v polo­vi­ci 13. sto­ro­čia sa sta­lo od hra­du nezá­vis­lým mes­tom (Wiki​pe​dia​.sk). Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1249 (spiss​kyh​rad​.com). V roku 1279 bolo zná­me ako Fanum St. Mariae. Neskôr pat­ri­lo pod Spo­lo­čen­stvo spiš­ských Sasov. Ďal­ším pome­no­va­ním mes­ta bolo Vil­la Saxo­rum (spiss​ke​podh​ra​die​.sk). His­to­ric­ký nemec­ký názov mes­ta je Kirch­dorf, resp. Kirchd­rauf (Wiki​pe​dia​.sk).

V stre­do­ve­ku bolo význam­ným a pros­pe­ru­jú­cim mes­tom (spiss​ke​podh​ra​die​.sk). V roku 1677 rich­tá­ro­vi Jaku­bo­vi Günt­he­ro­vi pred­lo­ži­lo cecho­vé arti­ku­ly 16 cechov: deb­nár­sky, hrn­čiar­sky, murár­sky, šev­cov­ský, čiž­már­sky, mäsiar­sky, súken­níc­ky, kraj­čír­sky, kožuš­níc­ky, zámoč­níc­ky, tkáčs­ky, reme­nár­sky, kováčs­ky, puš­kár­sky, pivo­var­níc­ky a sto­lár­sky (Wiki​pe​dia​.sk). Pre­slá­vi­li sa mäsia­ri spiš­ský­mi pár­ka­mi, kto­ré vyni­ka­li mimo­riad­nou kva­li­tou a do roku 1914 sa dodá­va­li den­ne aj do reštau­rá­cií a hote­lov v Buda­peš­ti, kde sa ponú­ka­li ako špe­cia­li­ta. V súvis­los­ti s roz­vi­nu­tou výro­bou plát­na na Spi­ši v mes­te fun­go­va­la aj mod­ro­tla­čia­ren­ská diel­ňa s kon­ským man­gľom (spiss​kyh​rad​.com). V roku 1608 boli pri zakla­da­ní naj­star­šie­ho far­biar­ske­ho cechu v cel­kom Uhor­sku, v Levo­či, aj maj­stri zo Spiš­ské­ho Pod­hra­dia, Michal Her­manJán Tibe­li. V roku 1770 tu bolo 250 reme­sel­níc­kych diel­ní (Wiki​pe​dia​.sk). Roz­voj mes­ta bol úzko spä­tý s obdo­bím “sas­kej kolo­ni­zá­cie”. Sil­ná komu­ni­ta ich potom­kov tu žila až do pre­lo­mu 18. – 19. sto­ro­čia (spis​.eu​.sk). Naj­zná­mej­šou čas­ťou dneš­né­ho mes­ta je Spiš­ská Kapi­tu­la, troj­lo­ďo­vý kos­tol s dvoj­ve­žo­vým prie­če­lím, gotic­kým poly­go­nál­nym pre­sby­té­ri­om, sever­nou sak­ris­ti­ou a boč­nou kapl­n­kou (apsi​da​.sk). Spiš­ská kapi­tu­la býva ozna­čo­va­ná aj ako slo­ven­ský Vati­kán. Od kon­ca 12. sto­ro­čia je síd­lo Spiš­ské­ho pre­pošt­stva, od roku 1776 síd­lom Spiš­ské­ho bis­kup­stva. Od spod­nej brá­ny posky­tu­je náv­štev­ní­ko­vi rari­tu – uli­cu s doma­mi kano­ni­kov po oboch stra­nách, čas­to zdo­be­né soš­ka­mi, maľ­ba­mi, erba­mi. Bis­kup­ská kated­rá­la je kle­no­tom, jej archi­tek­tú­ra pri­po­mí­na učeb­ni­cu vývo­ja román­skej a gotic­kej archi­tek­tú­ry (ces​tau​nes​co​.sk). 

Dnes je Spiš­ské Pod­hra­die malým pro­vinč­ným mes­teč­kom, kto­rom žije asi 3800 oby­va­te­ľov. Do roku 1945 bolo mes­tom pre­va­hou rôz­nych reme­siel. Naj­sláv­nej­ší boli výrob­co­via spiš­ských pár­kov, tie vyni­ka­li mimo­riad­nou kva­li­tou. Dodá­va­li sa den­ne do reštau­rá­cii a hote­lov v Buda­peš­ti ako špe­cia­li­ta (ces​tau​nes​co​.sk). Po roku 1945 sa Spiš­ská Kapi­tu­la zme­ni­la na kasár­ne, neskôr na poli­caj­nú ško­lu a archív. Od decem­bra 2003 sa cen­trum Spiš­ské­ho Pod­hra­dia a Spiš­ská Kapi­tu­la sta­li súčas­ťou Sve­to­vé­ho dedič­stva UNESCO. Spiš­ská Kapi­tu­la býva ozna­čo­va­ná aj ako cir­kev­né mes­teč­ko. Jeho deji­ny sia­ha­jú až do 9. sto­ro­čia, kedy sa opro­ti dneš­nej Spiš­skej Kapi­tu­le – na Paži­ci (kapi​tu​la​.sk) nachá­dzal veľ­ký, prav­de­po­dob­ne bene­dik­tín­sky kláš­tor (spiss​ke​podh​ra​die​.sk) svä­té­ho Mar­ti­na (kapi​tu​la​.sk). Spiš­ská Kapi­tu­la je od roku 1956 mest­skou pamiat­ko­vou rezer­vá­ci­ou. Nachá­dza sa tu gotic­ký skvost – kated­rá­la svä­té­ho Mar­ti­na, hodi­no­vá veža (spis​.eu​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2010, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenské obce, Spišské obce

Vrbov

Hits: 1708

Vrbov je zná­my svo­jim kúpa­lis­kom, ja sám sa v ňom už pár krát okúpal.

Vrbov sa nachá­dza na kri­žo­vat­ke ciest spá­ja­jú­cich Spiš­skú Nová Ves, Levo­ču, s Kež­mar­kom Sta­rou Ľubov­ňou. Navy­še cez Hun­cov­ce s Vyso­ký­mi Tat­ra­mi. Boli tú obja­ve­né pra­me­ne geoter­mál­nej vody (obecvr​bov​.sk). Neďa­le­ko sa nachá­dza Pop­rad, Pie­ni­ny aj Slo­ven­ský raj. Vrbov­ská voda pomá­ha lie­čiť reuma­tiz­mus, cho­ro­by pohy­bo­vé­ho ústro­jen­stva (moj​-vrbov​.sk). 

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2010, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské obce, Spiš, Spišské obce

Spišský Hrhov

Hits: 2268

Úze­mie dneš­nej obec bolo osíd­ľo­va­né v neoli­te, 450 pred n.l.. Slo­va­nia sa tu usá­dza­li od obdo­bia Veľ­kej Mora­vy (9 – 10. sto­ro­čie). Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1243. Usa­dil sa tu význam­ný spiš­ský kolo­ni­zač­ný rod, kto­rý neskôr dostal šľach­tic­ké rodo­vé meno pod­ľa náz­vu obce – Ger­gew, ale­bo de Gyr­gow. V čase nemec­kej kolo­ni­zá­cie sa za poto­kom Lodzi­na usa­di­li Sasi a vytvo­ri­li novú dedi­nu – Nemec­ký Hrhov. V roku 1280 sa Slo­vá­ci a Sasi spá­ja­jú do jed­nej dedi­ny. Rod de Gyr­gow sa poma­ďar­čil na Gyor­gy, obec im pat­ri­la až do roku 1885, kedy vše­tok ich maje­tok kúpil uhor­ský šľach­tic Vidor Csá­ky. Hrhov bol ich až do novem­bra 1944. Na pre­lo­me sto­ro­čí pozva­li Csá­ky­ov­ci poľ­no­hos­po­dár­skych odbor­ní­kov zo Sas­ka, kto­rí pri­nies­li aj moder­né tech­no­ló­gie v cho­ve dobyt­ka, záh­rad­níc­tve, zele­ni­nár­stve a iných remes­lách (spiss​kyhr​hov​.sk).

Od čias Veľ­kej Mora­vy je pre oblasť Spi­ša typic­ké pes­to­va­nie a spra­co­va­nie ľanu, v čom vyni­ka­li oby­va­te­lia osád na úze­mí dneš­né­ho Spiš­ské­ho Hrho­va. Od pome­no­va­nia reme­sel­ní­kov s ľanom, kto­rých vola­li gar­go­via pochá­dza­jú aj naj­star­šie pome­no­va­nia obce – Gar­gow, Gur­gow, Gur­hew. Gar­go­via vyni­ka­li aj zho­to­vo­va­ním pred­me­tov na spra­co­va­nie ľanu, aký­mi boli bar­da, bid­la, ostat­né čas­ti kro­sien: cepi, cer­ľi­ce – trli­ce na ruč­né tre­pa­nie, cjef­ki na naví­ja­nie pria­dze, vre­te­ná, sno­vad­li­ny, hasp­ľe – moto­vid­lá, kolo­vrát­ky, kúde­le, tĺky, šmert­ki – mota­cie zaria­de­nia, pies­ty, rafi – na odstra­ňo­va­nie semien z ľanu, česá­ky, gram­ple – na myka­nie ľanu. Roz­vi­nu­té bolo aj koši­kár­stvo, kováč­stvo, kožiar­stvo, dre­vo­ru­bač­stvo, mly­nár­stvo, výro­ba zvon­cov, výro­ba pred­me­tov pre stra­vo­va­nie, odie­va­nie, sta­vi­teľ­stvo, tkáč­stvo, teh­liar­stvo, šind­liar­stvo, výro­ba svie­čok, výšiv­kár­stvo, čip­kár­stvo, výro­ba šper­kov, hudob­ných nástro­jov, hra­čiek. V súčas­nos­ti dochá­dza k rene­san­cii ľudo­vej ume­lec­kej výro­by, na čo má Spiš­ský Hrhov výbor­né pred­po­kla­dy (spiss​kyhr​hov​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post