2011, 2012, 2013, 2016, Časová línia, Krajina, Príroda, Rieky, Rieky, Slovenská krajina, TOP, Typ, Záhorie

Rieka Morava

Hits: 3062

Niva rie­ky Mora­va je vzác­ne úze­mie, pat­rí medzi naj­zau­jí­ma­vej­šie loka­li­ty v Stred­nej Euró­pe, niva Mora­vy pat­rí medzi význam­né vtá­čie úze­mia Bird Life Inter­na­ti­onal. Je ľah­ko dostup­ná z mes­ta Stu­pa­va. Úze­mím pre­chá­dza­jú cyk­lo­tra­sy, kto­ré okrem iné­ho pre­zen­tu­jú luž­né lesy, kto­ré sa tu v minu­los­ti rozp­res­tie­ra­li (stu​pa​va​.sk). Pre­te­ká Čes­kom, Slo­ven­skom Rakús­kom. Jej nemec­ké pome­no­va­nie je March. Pra­me­ní na Sever­nej Mora­ve na juž­nom sva­hu Krá­lic­ké­ho Sněž­ní­ka vo výš­ke 1380 met­rov nad morom. Ústí do Duna­ja pria­mo pod hra­dom Devín. Pre­ko­ná­va tak 329 km (Wiki­pe­dia).

Meno rie­ky pat­rí medzi naj­star­šie sta­ro­európ­ske náz­vy vod­stiev, už v dob­re pred Kel­ta­mi, s pôvod­ným význa­mom voda, močiar. Od náz­vu rie­ky je pome­no­va­né aj his­to­ric­ké úze­mie Mora­va. Naj­vyš­ší prie­tok dosa­hu­je na jar. V lete hla­di­na kle­sá, naras­tá opäť na jeseň (Wiki­pe­dia). Rie­ka sa využí­va na zavla­žo­va­nie a na zisk vod­nej ener­gie. V roku 1997 boli na rie­ke povod­ne, kto­ré nasta­li kvô­li abnor­mál­nym zráž­kam v Jese­ní­koch. Vyžia­da­li si 49 ľud­ských živo­tom, eva­ku­ova­ných bolo viac ako 250 obcí, ško­dy pre­siah­li 63 miliard Kč (Wiki­pe­dia CZ).

Odka­zy

TOP foto­ra­fie rie­ky Moravy

Výber z fotiek rie­ky Moravy

Use Facebook to Comment on this Post

2015, Krajina, Kysuce, Slovenská krajina, Vodné nádrže, Vodné nádrže

Vodná nádrž Nová Bystrica

Hits: 321

Vod­né die­lo Nová Bys­tri­ca je pamät­ní­kom oby­va­teľ­stvu zato­pe­ných obcí Har­vel­ka a Rieč­ni­ca. Bolo posta­ve­né v rokoch 1983 – 1989. Vod­ná nádrž je v naj­hl­b­šom mies­te hlbo­ká 52 met­rov, zato­pe­ná plo­cha je pri­bliž­ne 181,4 hek­tá­ra a obsa­hu­je oko­lo 34 mili­ó­nov met­rov kubic­kých vody (sta​ra​bys​tri​ca​.sk). Vod­né die­lo je situ­ova­né v Bys­tric­kej doli­ne, pat­rí do Chrá­ne­nej kra­jin­nej oblas­ti Kysu­ce. Západ­nú časť tvo­ria Javor­ní­ky, Tur­zov­ská vrcho­vi­na a Moravsko-​sliezske Bes­ky­dy. Východ­nú časť tvo­ria Kysuc­ké Bes­ky­dy, Kysuc­ká vrcho­vi­na a Orav­ské Bes­ky­dy (kysu​ce​.sk) Hlav­ným úče­lom je zabez­pe­če­nie stá­le­ho odbe­ru vody pre úprav­ňu vody, na záso­bo­va­nie pit­nou vodou. Zní­že­nie povo­dňo­vej vlny, sani­tár­ny prie­tok, hyd­ro­ener­ge­tic­ký poten­ciál pre elek­trár­ne. Prie­mer­ný roč­ný úhrn zrá­žok je 932 mm. Objek­ty vod­né­ho die­la sú pre­dov­šet­kým zem­ná prieh­ra­da, injekč­ná chod­ba, nádrž a zdru­že­ný funkč­ný objekt (nova​bys​tri​ca​.sk). Nie­koľ­ko objek­tov zo zato­pe­ných obcí bolo pre­ve­ze­ných do Múzea kysuc­kej dedi­ny vo Vychy­lov­ke (sta​ra​bys​tri​ca​.sk). V pries­to­re zato­pe­ných obcí sa nato­či­lo nie­koľ­ko fil­mov, napr. Pole neora­né, Povs­ta­lec­ká his­tó­ria a Sedím na koná­ri a je mi dob­re (sta​ra​bys​tri​ca​.sk). Oko­lo prieh­ra­dy je vybu­do­va­ná cyk­lo­tu­ris­tic­ká tra­sa (moje​ky​su​ce​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Príroda

Riasy a sinice

Hits: 24005

Ria­sy

Chcel by som zdô­raz­niť, že ria­sy sú rast­li­ny. Nepat­ria medzi vyš­šie rast­li­ny – Mag­no­li­op­hy­ta ako väč­ši­na dostup­ných vod­ných rast­lín, ale medzi niž­šie rast­li­ny Algae – ria­sy. Ria­sy pat­ria do akvá­ria, sna­žiť sa zabrá­niť, aby sme ich v akvá­riu vôbec nema­li je nerov­ný boj a v koneč­nom dôsled­ku aj zby­toč­ný. Akvá­ri­um abso­lút­ne bez rias pôso­bí nepri­ro­dze­ne až sterilne.

Ria­sy úzko súvi­sia s množ­stvom svet­la. Opti­mál­ne sve­tel­né pod­mien­ky nie je vôbec ľah­ké pre náš kon­krét­ny prí­pad zabez­pe­čiť. Za naj­dô­le­ži­tej­šie pova­žu­jem dosiah­nuť opti­mál­ny rast vyš­ších rast­lín. V takom prí­pa­de si vyš­šie rast­li­ny pora­dia s kon­ku­renč­ne slab­ším pro­tiv­ní­kom. Ria­sy však doká­žu rea­go­vať na zme­ny ove­ľa rých­lej­šie ako vyš­šie rast­li­ny. Ak máte rast­lin­né akvá­ri­um, odpo­rú­čam pokryť voľ­né dno rast­li­na­mi na viac ako 75 %. V takom prí­pa­de doká­žu vod­né rast­li­ny účin­ne spra­co­vať aj väč­šie množ­stvo svet­la a živín. Doká­žu do istej mie­ry kom­pen­zo­vať aj vyš­šie prí­su­ny energie.

Ria­sy sa naj­čas­tej­šie lik­vi­du­jú mecha­nic­ky. Odpo­rú­čam drs­nú hub­ku na riad, ale­bo mäk­kú drô­ten­ku. Žilet­ku, mag­ne­tic­kú škrab­ku neod­po­rú­čam, avšak aj v prí­pa­de hub­ky, či drô­ten­ky, daj­me pozor na to, aby sa nám pri čis­te­ní nedos­ta­li pod ruky kús­ky štr­ku, kto­ré účin­né vedia sklo poškria­bať. Naj­mä na čel­nom skle je to nepríjemne.

Bio­lo­gic­kým pros­tried­kom pro­ti ria­sam, sú napr. sli­má­ky. Ale aj nie­kto­ré ryby kon­zu­mu­jú ria­sy. Naj­mä Poeci­lia sphe­nops, Xip­hop­ho­rus hel­le­ri, Gyri­no­che­i­lus aymo­nie­ri, Cros­so­che­i­lus sia­men­sis, Oto­cinc­lus, Epal­ze­or­hyn­chus, Labeo, Helos­to­ma tem­minc­ki, Ancis­trus atď. Z kre­viet naj­mä Cari­di­na japo­ni­ca, Neoca­ri­ti­da den­ti­cu­la­ta. Tre­ba pri­hlia­dať na to, že pre nie­kto­ré tie­to orga­niz­my je ria­sa pri­ro­dze­nou potra­vou, ale často­krát ak majú dosta­tok inej potra­vy, dáva­jú pred­nosť prá­ve jej. Čier­nu ria­su žerie spo­ľah­li­vo len prí­sav­ka thaj­ská – Gyri­no­che­i­lus aymo­nieri a kre­vet­ka Cari­di­na japo­ni­ca. V prí­ro­de mik­ro­sko­pic­ké ria­sy kon­zu­mu­jú malé kôrov­ce – cyk­lopy, vír­ni­ky, daf­nie. Spo­lie­hať sa na bio­lo­gic­ké pros­tried­ky v prí­pa­de vyš­šie­ho výsky­tu rias je naiv­né. Vte­dy si tre­ba vyhr­núť rad­šej ruká­vy a pus­tiť sa do práce. 

Ria­sy mož­no účin­ne odstrá­niť pôso­be­ním ultra­fia­lo­vé­ho žia­re­nia. V akva­ris­tic­kých obcho­doch je mož­né zakú­piť UV-​lampu, prí­pad­ne si ju vie­te vyro­biť. Fun­gu­je na prin­cí­pe pôso­be­nie UV žia­re­nia na vodu, kto­rá pre­chá­dza trub­kou, v kto­rej je voda pohá­ňa­ná fil­trom, teore­tic­ky neja­kým čer­pad­lom. Voda pri pre­cho­de je vysta­vo­va­ná žia­re­niu, kto­ré svo­ji­mi účin­ka­mi zabí­ja zárod­ky rias, samoz­rej­me aj cho­ro­bo­plod­ných zárod­ky. Lam­pa pôso­bí na vodu pre­chá­dza­jú­cu do akvá­ria a tým chrá­ni vodu od rias. V prí­pa­de záka­lu je mož­né pou­žiť aj pria­me pôso­be­nie pria­me­ho svet­la lam­py na vodu – avšak v takom prí­pa­de je nut­né chrá­niť si oči a nemať v nádr­ži ryby ani rastliny.

Rias sa dá zba­viť aj che­mic­kou ces­tou, pros­tried­ka­mi, kto­ré zakú­pi­te v akva­ris­tic­kých obcho­doch, prí­pad­ne na akva­ris­tic­kých bur­zách. Nie­kto­ré sú zalo­že­né na medi kto­rá nie je prá­ve vhod­ná pre nie­kto­ré dru­hy, napr. sum­če­ky. Odpo­rú­čam pou­žiť pro­duk­ty od Easy­Li­fe, prí­pad­ne Sea­chem. Napr. AlgE­xit. Čias­toč­ne sa dá pou­žiť aj účin­né hno­ji­vo Car­bo, kto­ré ak apli­ku­je­me pár­krát pria­mo na prob­le­ma­tic­ký chu­máč ria­sy, tak doká­že časom zlik­vi­do­vať aj odol­né riasy.

Prú­de­nie vody vplý­va aj na ria­sy. Zná­mej čier­nej šte­tin­ko­vej ria­se, kto­rá pat­rí medzi čer­ve­né rias, sa darí pri sil­nom prú­de­ní, čas­to ju náj­de­me v naj­mä na fil­tri, pri jeho výpus­te. Pri nad­byt­ku svet­la a živín vzni­ka­jú zele­né a čer­ve­né ria­sy. Hne­dé ria­sy sa vysky­tu­jú v akvá­riach výni­moč­ne pri nedos­tat­ku svet­la. Napr. v pôrod­nič­kách, prí­pad­ne v prí­pa­de ak akva­ris­ta nesvie­ti dosta­toč­ne, pre­dov­šet­kým dosta­toč­ne dlhú dobu.

Ako osved­če­ný nástroj aj pro­ti šte­tin­ko­vej ria­se mož­no ozna­čiť aj pou­ži­tie Sava. Savo samoz­rej­me ničí všet­ky ria­sy. Savo zrie­di­me v pome­re 1:20. Jem­no­lis­té rast­li­ny zne­sú 2 – 3 minú­ty, väč­ši­na rast­lín 3 minú­ty, rast­li­ny s tuh­ší­mi lis­ta­mi ako Anu­bias, Echi­no­do­rus, Cry­po­to­co­ry­ne 3 – 4 minú­ty. Sta­čí ich pono­riť do pri­pra­ve­né­ho roz­to­ku a násled­ne poriad­ne pre­plách­nuť vo vode. Samoz­rej­me apli­kuj­te ten­to postup mimo akvá­ria, napr. v kýb­li. Tak­to môže­me zba­viť rias aj štrk, kame­ne apod., osta­ne doslo­va vybielený.

Zele­né riasy

Naj­zná­mej­šie sú zele­né ria­syChlo­rop­hy­ta a čer­ve­né ria­sy Rho­dop­hy­ta. Sú však napr.aj hne­dé ria­syPha­ep­hy­ce­ae, roz­siev­kyBacil­la­ri­op­hy­ce­ae. Medzi zná­me dru­hy pat­rí Chlo­rel­la – jed­no­bun­ko­vá ria­sa schop­ná do zele­na totál­ne ” zafar­biť” celú nádrž. V akva­ris­ti­ke sa pre­to pou­ží­va ter­mín zele­ný zákal, vše­obec­ne sa pou­ží­va ter­mín vod­ný kvet. Medzi čer­ve­né ria­sy pat­rí napr. Audou­inel­la. Ria­sy sú rov­na­ko ako vyš­šie rast­li­ny asi­mi­lá­to­ry hmo­ty, obdob­ným spô­so­bom via­žu svet­lo, a tvo­ria orga­nic­kú hmo­tu a ako ved­ľaj­ší pro­dukt kys­lík.

Tzv. vod­ný kvet naj­mä v eut­ro­fi­zo­va­ných jaze­rách a nádr­žiach tvo­ria čas­to mik­ro­sko­pic­ké dru­hy Chlo­rel­la pyre­no­ido­sa, Vol­vox aure­us. V prí­pa­de zele­né­ho záka­lu pomô­žu bež­né pros­tried­ky ako výme­na vody, odka­le­nie, ale pre­dov­šet­kým totál­ne zatem­ne­nie nádr­že na neja­ký čas. Po tom­to nees­te­tic­kom čine je vhod­né opäť vyme­niť väč­šie množ­stvo vody. Iným čas­tým typom je dlhá vlák­ni­tá zele­ná ria­sa napr. Pit­hop­ho­ra, Oedo­go­nium, Cla­dop­ho­ra, kto­rá sa pomer­ne ťaž­ko odstra­ňu­je. Azda najú­čin­nej­šou metó­dou je mecha­nic­ké namo­ta­nie na špajd­lu, ale­bo podob­ný nástroj. Žerú ju však živo­rod­ky, Ancis­trus, Cros­so­che­i­lus sia­men­sis, Gyri­no­che­i­lus aymo­nie­ri apod. Na roz­diel od šte­tin­ko­vej ria­sy nie je tak pev­ne ukot­ve­ná v rast­li­nách, pre­to pri odtŕha­ní dochá­dza ku poško­de­niu rast­lín len zried­ka­vo. Na vla­so­vú ria­su je mož­né apli­ko­vať aj kúpeľ Sava. Ria­sy, tvo­ria­ce malé koló­nie, podob­ne ako hne­dé ria­sy na lis­toch sú napr. Dra­par­nal­dia, Tetra­spo­ra gela­ti­no­sa, Hyd­ro­dic­ty­on reti­cu­la­tum, Eug­le­na. Dajú sa pomer­ne ťaž­ko zo skla.

Čer­ve­né riasy

Medzi čer­ve­né ria­sy – Rho­dop­hy­ta pat­rí už spo­mí­na­ná šte­tin­ko­vá ria­sa, kto­rá vie byť neví­ta­ným hos­ťom. Čas­to je nazý­va­ná aj ako čier­na ria­sa. Vyzna­ču­je sa chro­ma­tic­kou adap­tá­ci­ou – svo­je foto­syn­te­tic­ké pig­men­ty (sfar­be­nie) mení vzhľa­dom na momen­tál­ne sve­tel­né pod­mien­ky. Do nádr­že oby­čaj­ne infil­tru­je pri­ne­se­ný­mi rast­li­na­mi, vodou z inej nádr­že, sli­mák­mi, ale­bo aj ryba­mi. K pre­no­su ria­sy vodou z inej nádr­že môže dôjsť veľ­mi nevin­ne – ria­su pre­ne­sie náho­dou. Na “úspeš­nú” intro­duk­ciu posta­čia zárod­ky ria­sy. Živ­nou pôdou sú pre ria­sy naj­mä star­šie lis­ty vyš­ších rast­lín.

Taxo­no­mic­ky ide o via­ce­ré dru­hy napr. Audou­inel­la, Com­pso­po­gon, Bat­ra­chos­per­mum moni­li­for­me, Lema­nea. Skú­se­nos­ti akva­ris­tov s ňou sú rôz­ne. Vše­obec­ne sa aj čer­ve­ným ria­sam a rov­na­ko “čier­nej ria­se”, darí pri pre­byt­ku živín. Napr. v let­nom obdo­bí sa čas­to vysky­tu­je veľ­mi hoj­ne, od sep­tem­bra začne postup­ne miz­núť v akvá­riu. Jej rast ovplyv­ňu­je množ­stvo den­né­ho svet­la. Darí sa jej na prí­liš boha­tom dne. Táto ria­sa je oby­čaj­ne čier­na, jej far­ba môže byť však aj tma­vo­mod­rá, tma­vo­ze­le­ná. Pri­chy­tá­va sa prak­tic­ky na všet­ko, na rast­li­ny, na sub­strát, na schrán­ky sli­má­kov, na sklo akvá­ria, narú­ša lep na okra­joch stien apod. Drží veľ­mi pev­ne, mecha­nic­ky je veľ­mi prob­le­ma­tic­ké ju lik­vi­do­vať z povr­chu rast­lín. Oby­čaj­ne pri takom­to poku­se odtrh­ne­me aj kus z rast­li­ny. Z vlast­nej skú­se­nos­ti viem, že je ťaž­ké odstrá­niť ju aj ciro­ko­vou kefou z tvr­dé­ho kame­ňa.

Čier­nej ria­sy sa dá zba­viť aj pri­ro­dze­nej­šou ces­tou. V prvom rade tre­ba zní­žiť prí­jem živín. Jes­tvu­je na to nie­koľ­ko mož­nos­tí – napr. odka­liť čas­tej­šie dno, čas­tej­šie meniť vodu, prí­pad­ne zvý­šiť jej množ­stvo pri výme­ne, menej kŕmiť, menej svie­tiť, pre­miest­niť akvá­ri­um na tmav­šie miesto.

Hne­dé riasy

Hne­dé ria­sy – vyža­du­jú iné pod­mien­ky ako zele­né a čer­ve­né ria­sy. Medzi ten­to typ rias akva­ris­ti zara­ďu­jú aj roz­siev­ky Bacil­la­ri­op­hy­ce­ae (Dia­to­mae). Hne­dá ria­sa vzni­ká pomer­ne čas­to po zalo­že­ní nádr­že. Jej stav sa oby­čaj­ne rých­lo zre­du­ku­je a oby­čaj­ne pozvoľ­ne zmiz­ne. Ak je však stav trva­lý, zrej­me sme náš­mu akvá­riu nepos­kyt­li dosta­tok svet­la. Hne­dé ria­sy sa uchy­cu­jú naj­mä na ste­nách nádr­že, môže­me ich však regis­tro­vať aj na povr­chu rast­lín. Rie­še­nie tej­to situ­ácie je pre­to veľ­mi pros­té. Zvý­še­ním množ­stva svet­la. Nie­kto­ré dru­hy: Step­ha­no­dis­cus bel­lus, Gomp­ho­ne­ma gemi­na­tum, Hyd­ru­rus foeti­dus, Tabel­la­ria ven­tri­co­sa, Cym­bel­la cistula.

Sini­ce

Sini­ce nepat­ria medzi rast­li­ny (ria­sy), ale čas­to sa medzi ne zara­ďu­jú. Čas­to sú ozna­čo­va­né za mod­ro­ze­le­né ria­sy. Sú oby­čaj­ne naozaj mod­ro­ze­le­né, čo spô­so­bu­je far­bi­vo fyko­cy­anín, ale môžu byť aj hne­do­čier­ne. Ria­sy a vyš­šie rast­li­ny pat­ria medzi euka­ry­o­tic­ké orga­niz­my. Sini­ce sú pro­ka­ry­o­tic­ké orga­niz­my na roz­diel od rias, rast­lín a živo­čí­chov. Sú prí­buz­né bak­té­riám. Ich pro­duk­ty meta­bo­liz­mu sú škod­li­vé pre ryby, pri vyso­kej kon­cen­trá­cii aj pre člo­ve­ka – spo­meň­me si napr. na zákaz kúpa­nia na Kuchaj­de v Bra­ti­sla­ve, ale aj na iných vod­ných plo­chách. Sú čas­to maz­ľa­vej kon­zis­ten­cie, vysky­tu­jú sa pri vyso­kej kon­cen­trá­cii dusí­ka a fos­fo­ru. Sini­ce sú veľ­mi odol­ný pro­tiv­ník, pla­tia pre ne rov­na­ké postu­py, ak ich chce­me eli­mi­no­vať, ako v prí­pa­de rias. Nie­kto­ré dru­hy: Apha­ni­zo­me­non gra­ci­le, Rivu­la­ria hae­ma­ti­tes, Ana­ba­e­na flos-​aquae, Myc­ro­cys­tis auru­gi­no­sa, Oscil­la­to­ria limo­sa. Nie je jed­no­du­ché sa ich zba­viť, odpo­rú­čam pou­žiť pro­duk­ty od Easy­Li­fe, Sea­chem apod. Zau­jí­ma­vos­ťou je, že Mala­wi cich­li­dy sú jed­ny z mála sku­pín rýb, kto­ré požie­ra­jú aj sinice.

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2008, 2011, 2013, Farebné živorodky, Príroda, Ryby, TOP, Živočíchy, Živorodky

Poecilia reticulata

Hits: 32871

Poeci­la reti­cu­la­ta Peters, 1859 pat­rí do pod­če­ľa­de Poeci­li­nae, do čeľa­de Poecil­li­dae, radu , trie­dy Acti­nop­te­ri­gii. Syno­ny­má:  Peters, 1859;  De Filip­pi, 1861;  Günt­her, 1866; Girar­di­nus gup­pii Günt­her, 1866;  Jor­dan et Gil­bert, 1883;  Jor­dan, 1887; Acant­hop­ha­ce­lus reti­cu­la­tus Eigen­mann, 1907;  Eigen­mann, 1910;  Bou­len­ger, 1912;  Bou­len­ger, 1912;  Lan­ger, 1913;  Regan, 1913;  Mile­ws­ki, 1920. Slo­ven­ský názov je živo­rod­ka dúho­vá. Pou­ží­va sa aj pome­no­va­nie je Pat­rí medzi . Je to vše­obec­ne zná­my druh akvá­ri­ových rýb. Aj u nás sa zrej­me s národ­ným náz­vom  stre­tol asi kaž­dý dospe­lý člo­vek. Čas­to sa im komo­lí meno na gub­ky, guby a podob­ne, a to aj medzi odbor­ník­mi – čo len naz­na­ču­je ich veľ­kú popu­la­ri­tu. Iným čas­tým náz­vom pre gup­ky je pávie očko. Toto krás­ne pome­no­va­nie má pôvod v prí­rod­nej for­me P. reti­cu­la­ta, kto­rá má na tele fareb­ne obrú­be­nú tma­vú škvr­nu, orien­to­va­nú zväč­ša k hor­né­mu okra­ju chvos­to­vej plutvy. 

Pôvod­né roz­ší­re­nie je vo Vene­zu­e­le, dnes jej are­ál zasa­hu­je východ­nú Ama­zó­niu, Vene­zu­e­lu, , sever­nú Bra­zí­liu a Guay­anu – povo­die Ori­no­ka a takis­to dnes  náj­de­me napr. v Aus­trá­lii, na Kube, na Hava­ji, v juho­vý­chod­nej Ázii, vo východ­nej a juž­nej Afri­ke, v Juž­nej Ame­ri­ke až po USA na seve­re, v Rus­ku, v juž­nom Špa­niel­sku, Gréc­ku, Talian­sku, Čes­ku a  nevy­ní­ma­júc. Kom­plet­nej­ší zoznam evi­du­je Fish­Ba­se. [1] Druh P. reti­cu­la­ta sa pris­pô­so­bil svoj­mu pro­stre­diu a začí­na stá­le viac pre­ja­vo­vať pôvod­ná prí­rod­ná for­ma. Keď porov­nám divo­ké gup­ky z Vene­zu­e­ly a gup­ky chy­te­né v Bra­zí­lii, tak vidím jas­né pre­sa­dzo­va­nie pôvod­nej gene­tic­kej výba­vy. Divo­ká  zase raz víťa­zí. Gup­ky sa nachá­dza­jú tam kde je tep­lá , oby­čaj­ne v ter­mál­nych pra­me­ňoch. Viem, že sa nachá­dza­jú v are­áli Slov­naf­tu, počul som o via­ce­rých iných výsky­toch a viem, že sú v ter­mál­nych jazier­kach v Piešťanoch.

Sam­ček v prí­ro­de dosa­hu­je 3,5 cm, samič­ka 6 cm [2]. Žijú prie­mer­ne 8 – 12 mesia­cov. P. reti­cu­la­ta sa vyzna­ču­je veľ­kým pohlav­ným dimor­fiz­mom. Sam­ček je ove­ľa fareb­nej­ší, vzras­tom men­ší, štíh­lej­ší a má Gono­pó­dium je pohlav­ným orgá­nom a je modi­fi­ká­ci­ou 3 až 5 lúča rit­nej plut­vy. Samič­ka je ovál­nej­šia, v dospe­los­ti väč­šia, rit­nú plut­vu má nor­mál­nu a má škvr­nu gra­vi­di­ty v bruš­nej čas­ti tela. Základ­ná far­ba oboch pohla­ví je sivá. Gup­ka je veľ­mi pria­teľ­ská ryba zväč­ša plá­va­jú­ca v stred­nej a dol­nej čas­ti akvá­ria. Ak cho­vá­te veľ­ké množ­stvo gupiek v jed­nej nádr­ži, tak sa  zdru­žu­jú v celom vod­nom stĺp­ci. V prí­pa­de, že kŕmi­te tak, že ruku máte v akvá­riu,  vám zve­da­vo a nebo­jác­ne obli­zu­jú prs­ty. Zau­jí­ma­vé je aj chy­ta­nie gupiek do , pre­to­že ony sa chy­ta­jú čas­to až prí­liš ľah­ko – ak chce­te chy­tiť jed­nu jedi­nú, ľah­ko sa sta­ne, že ich máte v sieť­ke aj 20. Chy­tiť jed­no­du­cho do  gup­ku medzi sto iný­mi je prob­lém. Čím je vyš­šia počet­nosť, tým sú zve­da­vej­šie a nebojácnejšie.

Chov gupiek je celo­sve­to­vo roz­ší­re­ný, čo je spô­so­be­né asi aj tým, že ide snáď o naj­va­ria­bil­nej­ší druh ryby, cho­va­ný v slad­ko­vod­ných akvá­riách a to nie­len čo sa týka sfar­be­nia, ale aj tva­ru. Exis­tu­je množ­stvo tva­ro­vých a fareb­ných foriem P. reti­cu­la­ta. Keď­že gup­ka pred­sta­vu­je a pred­sta­vo­va­la vždy pre akva­ris­tov výzvu, doš­lo k veľ­kým zme­nám nie­len v jej vzhľa­de, ale aj v náro­koch cho­vu. Chov gupiek bol kedy­si bez­prob­lé­mo­vý. Asi ste aj vy poču­li akva­ris­tov a zná­mych, kto­rí vra­ve­li, že  cho­vať nebol nikdy prob­lém, a že to nemô­že byť prob­lém ani dnes. Dneš­né , kto­ré dosta­ne­te kúpiť v akva­ris­ti­ke, prí­pad­ne od cho­va­te­ľa, sa dajú opí­sať ako chú­los­ti­vé ryby. Svo­jim nárok­mi sa dosť odli­šu­jú od svo­jich prí­buz­ných z minu­los­ti. Dnes sú  sil­ne pre­šlach­te­né a sta­li aj menej odol­ný­mi. V minu­los­ti  nebo­li vôbec chú­los­ti­vé, ale dnes je to inak. Čas­to sa cho­va­te­ľo­vi sta­ne, že si zakú­pi neja­ké , pri­dá ich ku svo­jim a najprv zahy­nú tie nové a neskôr aj jeho sta­ré. Ak chce­te cho­vať , ide­ál­ne je nájsť si ces­tu k cho­va­te­ľo­vi, kto­rý si udr­žu­je čis­tú líniu. Pomer pohla­ví odpo­rú­čam 3:1 a viac v pros­pech sami­čiek. Sam­ce čas­to nedo­ži­čia pokoj samič­kám, pre­to je vhod­né cho­vať viac sami­čiek ako sam­cov. Gup­ky tole­ru­jú širo­ké pás­mo para­met­rov vody. Za ide­ál­ne hod­no­ty cho­vu pova­žu­jem tep­lo­tu 22 – 27°C, 10 – 20°, ph 7.5. Sú schop­né, naj­mä v dospe­los­ti, pokiaľ nepat­ria ku chú­los­ti­vým typom, zná­šať aj veľ­ké zaso­le­nie. Pro­fi­to­va­nie gupiek v pieš­ťan­ských jazier­kach je toho dôka­zom. Pieš­ťan­ské  sú totiž napá­ja­né vodou, kto­rá je veľ­mi boha­tá na síru a iné mine­rá­ly. Do jazie­rok ľudia púš­ťa­jú čas od času rôz­ne ryby, ale pre­ží­va­jú len  a Poeci­lia reti­cu­la­ta. Sú to dru­hy, kto­ré sú voči tomu­to fak­to­ru rezis­tent­né. Nie­kto­rí  doká­za­li akli­ma­ti­zo­vať gup­ky postup­ným pri­vy­ka­ním dokon­ca na mor­skú vodu. Cho­va­jú tak gup­ky v mor­skej vode ako krmi­vo. V prí­pa­de, že máte ambí­cie zúčast­niť sa súťa­ží, je vhod­né gup­ky cho­vať v akvá­riách s rast­li­na­mi, pre­to­že v nich sa gup­ky cítia lep­šie a lep­šie aj vyze­ra­jú. Chov gupiek si teda vyža­du­je viac akvá­rií, ide­ál­ne je, ak kaž­dá for­ma má svo­je . Zvlášť pre dospe­lé ryby, mlaď, dospie­va­jú­ce jedin­ce. Ku gup­kám sa do spo­lo­čen­ské­ho akvá­ria hodia iné  ako napr. pla­ty, , ďalej , pan­cier­nič­ky rodu . Neho­dia sa k nim väč­šie dru­hy cich­líd – napr. , laby­rint­ky – napr.  ryby – napr.  partipentazona.

Nie­kto­rí  pri­dá­va­jú do akvá­rií, kde cho­va­jú gup­ky soľ. Naj­mä tí, kto­rí cho­va­jú gup­ky bez dna a bez rast­lín. V kaž­dom prí­pa­de sa gup­ka cíti v sla­nej vode dob­re a lep­šie odo­lá­va nástra­hám cho­rôb. Odpo­rú­ča­ná dáv­ka  pre ne sú dve poliev­ko­vé lyži­ce na 40 lit­rov vody. Na soľ je tre­ba rybič­ky pri­vyk­núť postup­ne a pou­žiť len vte­dy, ak to iným rybám neva­dí. Gup­ky majú rela­tív­ne dlhé chvos­ty a čas­to pre­to viac trpia rôz­ny­mi cho­ro­ba­mi. A keď­že gup­ky veľa zože­rú a veľa odpa­du aj vypro­du­ku­jú, tre­ba dbať na čis­to­tu vody, aj dna. Jeden môj kama­rát nazý­va gup­ky a  vďa­ka tej­to vlast­nos­ti kom­bajn :-). Gup­ky v noci oddy­chu­jú ležiac na dne, chvos­ty sa dotý­ka­jú dna a vte­dy im hro­zí náka­za. Dno nesmie obsa­ho­vať veľa det­ri­tu, účin­ná  je dob­rým pred­po­kla­dom vašich zdra­vých rýb. Gup­ky doslo­va milu­jú čerstvú vodu a ak sa im veľ­mi čas­to mení , ras­tú veľ­mi rých­lo a sú vo výbor­nej kon­dí­cii. Ide­ál­na je kon­ti­nu­ál­na výme­na vody.

Gup­ky sú všež­ra­vé. Vhod­nou potra­vou sú , patent­ky, , moina, , ide­ál­ne v živom sta­ve. Mra­ze­né krmi­vo toh­to typu sta­čí namo­čiť do akvá­ria a pár­krát s ním roz­ví­riť hla­di­nu a ryby nakŕ­mi­te. Ak chce­te aby samič­ky gupiek kva­lit­ne rodi­li, poskyt­ni­te im  čier­ne­ho komá­ra, prá­ve toho, kto­rý nám ľuďom vie nie­ke­dy tak veľ­mi znep­rí­jem­niť život – komá­ra pisk­ľa­vé­ho – Culex pipiens. Gup­ky sú ria­sož­ra­vé, vhod­nou potra­vou je  apod. Pre doras­ta­jú­ce mla­dé gup­ky sa hodí nálev­ník. S rados­ťou prij­mú napr. nelie­ta­vé  Dro­sop­hi­la mela­no­gas­ter a je to prá­ve , na kto­rý sa pri kŕme­ní rýb vše­obec­ne naj­viac zabú­da. Vhod­né sú samoz­rej­me , ale­bo , menej už vloč­ko­vé suché , kto­ré sú ponú­ka­né v akva­ris­tic­kých obchodoch.

Roz­mno­žo­va­nie gupiek je jed­no­du­ché, často­krát sa môže v nádr­žiach akva­ris­tov diať aj pro­ti ich vôli. Sam­če­ko­via, nezried­ka aj tra­ja naraz nahá­ňa­jú vytrva­lo samič­ku, kto­rá ale zvy­čaj­ne zo začiat­ku igno­ru­je ich akti­vi­tu. Keď ale samič­ka pri­vo­lí, sam­ček pomo­cou pohlav­né­ho orgá­nu, gono­pó­dia, kopu­lu­je. Samič­ka je schop­ná držať si sper­mie v záso­be a rodiť aj v ďal­ších 3 – 4 nasle­du­jú­cich vrhoch. Aj pre­to je nevy­hnut­né, ak chce­te zacho­vať líniu – tvar a fareb­nosť rodi­čov, zame­dziť mie­ša­niu gene­tic­ké­ho mate­riá­lu. Gra­vid­né samič­ky je mož­né izo­lo­vať v pôrod­nič­kách, napr. v takých, kto­ré dosta­ne­te v obcho­de, ale­bo si zostro­jí­te napr. zo záh­rad­níc­ke­ho ple­ti­va kôš. Ple­ti­vo sta­čí zošiť a kôš upev­niť na . Ale­bo sa môže­te inšpi­ro­vať a spra­viť si pôrod­nič­ku pomo­cou  a ple­ti­va. Samoz­rej­me môže­te nechať samič­ku odro­diť v spo­loč­nom akvá­riu a neskôr mla­dé vychy­tať. Gup­ky si nie­ke­dy svo­je potom­stvo žerú nie­ke­dy, ale ak chce­te mať potom­stvo, je dob­ré mať  dob­re zaras­te­né rast­li­na­mi. Gup­ky sú schop­né rodiť mla­dé kaž­dý mesiac – peri­ó­da trvá zhru­ba 28 dní. Prie­mer­ný počet mla­dých je 40 jedin­cov – pohy­bu­je sa od 30 do 70, nie­ke­dy aj viac ako 100 mla­dých. Nie­ke­dy sa sta­ne, že samič­ka vrh­ne len zopár mla­dých. Dbaj­te na to, aby ste, ak pre­kla­dá­te samič­ku pred pôro­dom, neme­ni­li dras­tic­ky , naj­mä aby ste nezvý­ši­li tep­lo­tu. Zvý­še­ná tep­lo­ta by moh­la mať za násle­dok pred­čas­ný pôrod – nedos­ta­toč­ne vyvi­nu­té jedin­ce až mŕt­ve jedin­ce. Samič­ka je po pôro­de vyčer­pa­ná, je bež­né, že sa jej v tom­to čase zhor­ší zdra­vot­ný stav.

Čo je ove­ľa väč­ší prob­lém, je mla­dé odcho­vať. Ako hovo­rí Ivan Vyslú­žil: „Gup­ku roz­mno­ží aj žia­čik, ale odcho­vá iba cho­va­teľ.“ Naro­de­né mla­dé gup­ky sú rela­tív­ne veľ­kým rybím plô­di­kom – dosa­hu­jú oko­lo 1 cm. Najprv ras­tú pomal­šie, po dvoch týžd­ňoch sa ich  pri dob­rom kŕme­ní roz­beh­ne. Tak ako aj pri iných rybách, gup­ky do veľ­kos­ti dvoch cen­ti­met­rov je vhod­né kŕmiť čo naj­dô­sled­nej­šie. Naj­lep­šou mož­nos­ťou ako podá­vať potra­vu takým­to mla­dým gup­kám, je čo naj­čas­tej­šie a po malých dáv­kach. Samoz­rej­me ide­ál­ne je živé krmi­vo, kto­ré sa pohy­bu­je v celom vod­nom stĺp­ci akvá­ria. Takým­to požia­dav­kám vyho­vie Arte­mia sali­na, a nálev­ník . Ako­náh­le sa dá roz­lí­šiť , mlaď roz­deľ­te pod­ľa pohla­via. Sam­če­ko­via pohlav­ne dospie­va­jú vo veku dvoch mesia­cov, samič­ky o mesiac neskôr. Samič­ky so sam­ca­mi daj­te doko­py vte­dy, ak chce­te, aby sa spo­lu pári­li. Pokiaľ to nie je nevy­hnut­né, vyhý­baj­te sa pre­dov­šet­kým súro­de­nec­ké­mu páre­niu.

Gup­ky trpia čas­to cho­ro­ba­mi, kto­ré nevie­me diag­nos­ti­fi­ko­vať – čas­to hynú bez zjav­nej prí­či­ny a veľ­mi rých­lo. Jed­nou zo závaž­ných cho­rôb, pos­ti­hu­jú­cich tie­to ryby je bak­te­riál­ny roz­pad plu­tiev spô­so­be­ný bak­té­ria­mi Pse­udo­mo­nas,  a iný­mi. Inou cho­ro­bou je myko­bak­te­ri­ó­za, kto­rá je len veľ­mi ťaž­ko lie­či­teľ­ná. Ich­ti­of­ti­ri­ó­za – zná­ma medzi akva­ris­ta­mi ako  je menej váž­na choroba.

P. reti­cu­la­ta si istot­ne svo­je význam­né mies­to v akva­ris­ti­ke zaslú­ži a zasta­ne, veď napo­kon sú to prá­ve gup­ky, pre kto­ré sa kona­jú Maj­strov­stvá Euró­py, aj Maj­strov­stvá sve­ta, a iné medzi­ná­rod­né a  a . Exis­tu­je medzi­ná­rod­ná orga­ni­zá­cia IKGH (Inter­na­ti­ona­le Kura­to­rium -Hoch­zucht), kto­rá jed­not­li­vé orga­ni­zá­cie zaobe­ra­jú­ce sa cho­vom P. reti­cu­la­ta zdru­žu­je a koor­di­nu­je [4]. Súťa­ží sa pod­ľa vypra­co­va­né­ho štan­dar­du IHS. [5] Zväč­ša súťa­žia triá sam­če­kov, ale čoraz viac sa pre­sa­dzu­jú aj páry. Kate­gó­rie sú urče­né pod­ľa tva­ru chvos­to­vej plut­vy: trian­gel, kruh, dvoj­me­čík, dol­ný , hor­ný , rýľ, 

Lite­ra­tú­ra:

[1] http://​www​.fish​ba​se​.org/

[2] http://64.95.130.5/

[4] http://​www​.ikgh​.nl/

[5] IHS

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post