2006-2010, 2008, 2009, 2010, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Bratislavské Staré Mesto

Hits: 2688

Sta­ré Mes­to je najk­raj­šia mest­ská časť mes­ta Bra­ti­sla­va. Dýcha v ňom ešte his­tó­ria a kul­tú­ra. Mest­ská časť Sta­ré Mes­to je his­to­ric­kou mest­skou čas­ťou Bra­ti­sla­vy. Dá sa pove­dať, že viac-​menej pred­sta­vu­je his­to­ric­ké cen­trum mes­ta. Nachá­dza sa tu množ­stvo význam­ných pamia­tok a turis­tic­kých atrak­cií, napr. Bra­ti­slav­ský hrad, kto­rý domi­nu­je pano­rá­me mes­ta. Význam­nou pamiat­kou je Michal­ská brá­na, kto­rá je jedi­nou zacho­va­nou mest­skou brá­nou zo stre­do­ve­kých hra­dieb. Na Hlav­nom námes­tí sa nachá­dza Dóm svä­té­ho Mar­ti­na, význam­ná gotic­ká kated­rá­la. Sta­ré Mes­to je zná­me aj svo­ji­mi ulič­ka­mi, reštau­rá­cia­mi, kaviar­ňa­mi a obchod­mi, čo pris­pie­va k jeho živé­mu a turis­tic­ky atrak­tív­ne­mu pro­stre­diu. Táto mest­ská časť je popu­lár­nym mies­tom pre náku­py, kul­túr­ne podu­ja­tia a pre­chádz­ky, čo robí z nej jed­no z naj­živ­ších miest v Bra­ti­sla­ve. Na plo­che 9.6 km2 tu žije 41 086 oby­va­te­ľov (sta​re​mes​to​.sk).


Sta­ré Mes­to is the most beau­ti­ful dis­trict of the city of Bra­ti­sla­va. It bre­at­hes with his­to­ry and cul­tu­re. Sta­ré Mes­to is the his­to­ric part of Bra­ti­sla­va, more or less repre­sen­ting the his­to­ri­cal cen­ter of the city. It is home to nume­rous sig­ni­fi­cant land­marks and tou­rist att­rac­ti­ons, such as Bra­ti­sla­va Cast­le, which domi­na­tes the city­’s sky­li­ne. One notab­le land­mark is Micha­e­l’s Gate, the only pre­ser­ved city gate from the medie­val for­ti­fi­ca­ti­ons. On the Main Squ­are, you can find St. Mar­ti­n’s Cat­hed­ral, a sig­ni­fi­cant Got­hic cat­hed­ral. Sta­ré Mes­to is also kno­wn for its nar­row stre­ets, res­tau­rants, cafes, and shops, con­tri­bu­ting to its live­ly and tourist-​attractive envi­ron­ment. This dis­trict is a popu­lar des­ti­na­ti­on for shop­ping, cul­tu­ral events, and walks, making it one of the live­liest pla­ces in Bra­ti­sla­va. With an area of 9.6 km², Sta­ré Mes­to is home to 41,086 resi­dents (sta​re​mes​to​.sk).


Die Alts­tadt ist der schöns­te Stadt­te­il von Bra­ti­sla­va. Hier atmet man noch Ges­chich­te und Kul­tur. Die Alts­tadt ist der his­to­ris­che Teil von Bra­ti­sla­va und stellt mehr oder weni­ger das his­to­ris­che Zen­trum der Stadt dar. Hier befin­den sich zahl­re­i­che bede­uten­de Sehen­swür­dig­ke­i­ten und Tou­ris­te­natt­rak­ti­onen, wie zum Beis­piel die Burg von Bra­ti­sla­va, die die Sky­li­ne der Stadt domi­niert. Ein wei­te­res bede­uten­des Wahr­ze­i­chen ist das Michalská-​Tor, das ein­zi­ge erhal­te­ne Stadt­tor aus den mit­te­lal­ter­li­chen Befes­ti­gung­san­la­gen. Auf dem Haupt­platz befin­det sich der St. Mar­tins­dom, eine bede­uten­de gotis­che Kat­hed­ra­le. Die Alts­tadt ist auch für ihre engen Gas­sen, Res­tau­rants, Cafés und Ges­chäf­te bekannt, was zu ihrer leben­di­gen und für Tou­ris­ten att­rak­ti­ven Umge­bung beit­rägt. Die­ser Stadt­te­il ist ein belieb­tes Ziel für Ein­kä­u­fe, kul­tu­rel­le Verans­tal­tun­gen und Spa­zier­gän­ge, was ihn zu einem der leb­haf­tes­ten Orte in Bra­ti­sla­va macht. Auf einer Flä­che von 9,6 km² leben hier 41.086 Ein­woh­ner (sta​re​mes​to​.sk).


Az Óvá­ros Bra­ti­sla­va legs­zebb város­rés­ze. Itt még érez­he­tő a tör­té­ne­lem és a kul­tú­ra. Az Óvá­ros Bra­ti­sla­va tör­té­nel­mi város­rés­ze, ame­ly többé-​kevésbé a város tör­té­nel­mi köz­pont­ját kép­vi­se­li. Szá­mos jelen­tős lát­ni­va­ló és turisz­ti­kai att­rak­ció talál­ha­tó itt, pél­dá­ul a Bra­ti­sla­vai vár, ame­ly ural­ko­dik a város lát­ké­pén. Az egy­ik kie­mel­ke­dő lát­ni­va­ló a Mihá­ly kapu, az egy­et­len meg­ma­radt város­ka­pu a közép­ko­ri erődít­mé­ny­ek­ből. A Főté­ren talál­ha­tó Szent Márton-​dóm is egy jelen­tős góti­kus kated­rá­lis. Az Óvá­ros a kes­ke­ny utcá­i­ról, étter­me­i­ről, kávé­zó­i­ról és üzle­te­i­ről ismert, ame­ly­ek hoz­zá­já­rul­nak az élénk és turis­ták által von­zó kör­ny­eze­té­hez. Ez a város­rész néps­ze­rű cél­pont a vásár­lás­ra, kul­tu­rá­lis ese­mé­ny­ek­re és séták­ra, ami az egy­ik legé­lén­kebb hel­lyé tes­zi Bra­ti­sla­vá­ban. A 9,6 km² terüle­ten itt él 41 086 lakos (sta​re​mes​to​.sk).


Odka­zy

Dóm Svä­té­ho Martina

Troj­lo­ďo­vý gotic­ký kos­tol pat­rí k naj­väč­ším gotic­kým sak­rál­nym stav­bám na Slo­ven­sku. Bol posta­ve­ný na mies­te pôvod­né­ho román­ske­ho kos­to­la. Zača­li ho sta­vať na začiat­ku 14. sto­ro­čia, vysvä­te­ný bol v r. 1452. Veža kos­to­la bola posta­ve­ná súčas­ne s tro­ma loďa­mi kos­to­la, bola súčas­ťou mest­ské­ho opev­ne­nia a slú­ži­la k obra­ne mes­ta. Jej cel­ko­vá výš­ka dosa­hu­je 85 m a na vrcho­le ju uzat­vá­ra pozlá­te­ná poduš­ka s roz­mer­mi 2 x 2 m a na nej 1 m vyso­ká kópia uhor­skej krá­ľov­skej koru­ny vážia­ca 300 kg. V rokoch 15631830 bol dóm sved­kom koru­no­vá­cií uhor­ských krá­ľov. Koru­no­va­li tu 11 uhor­ských krá­ľov a 8 krá­ľov­ských man­že­liek (bra​ti​sla​va​.sk). Po nedáv­nej rekon­štruk­cii koru­nu už nas­päť nevrátili.


Dóm Svä­té­ho Mar­ti­na (St. Mar­ti­n’s Cathedral)

The three-​nave Got­hic church is one of the lar­gest Got­hic sac­ral buil­dings in Slo­va­kia. It was built on the site of the ori­gi­nal Roma­ne­sque church. Cons­truc­ti­on began at the begin­ning of the 14th cen­tu­ry, and it was con­sec­ra­ted in 1452. The church tower was built simul­ta­ne­ous­ly with the three ais­les of the church, ser­ving as part of the city for­ti­fi­ca­ti­on and defen­se. Its total height rea­ches 85 meters, and at the top, it is cro­wned with a gil­ded cus­hi­on mea­su­ring 2 x 2 meters, top­ped by a 1‑meter high repli­ca of the Hun­ga­rian roy­al cro­wn weig­hing 300 kg. From 1563 to 1830, the cat­hed­ral wit­nes­sed the coro­na­ti­ons of Hun­ga­rian kings. It saw the coro­na­ti­on of 11 Hun­ga­rian kings and 8 roy­al con­sorts (bra​ti​sla​va​.sk). After a recent recons­truc­ti­on, the cro­wn has not been returned.


Dóm St. Mar­tin (St. Martinsdom)

Die dre­is­chif­fi­ge gotis­che Kir­che gehört zu den größten gotis­chen Sak­ral­bau­ten in der Slo­wa­kei. Sie wur­de an der Stel­le einer urs­prün­gli­chen roma­nis­chen Kir­che errich­tet. Der Bau begann zu Beginn des 14. Jahr­hun­derts, und die Kir­che wur­de 1452 gewe­iht. Der Kirch­turm wur­de gle­i­ch­ze­i­tig mit den drei Schif­fen der Kir­che erbaut und dien­te als Teil der städ­tis­chen Befes­ti­gung und Ver­te­i­di­gung. Sei­ne Gesamt­höhe bet­rägt 85 Meter, und an der Spit­ze ist er mit einem ver­gol­de­ten Kis­sen von 2 x 2 Metern gek­rönt, auf dem sich eine 1 Meter hohe Nach­bil­dung der unga­ris­chen Königs­kro­ne befin­det, die 300 kg wiegt. Von 1563 bis 1830 war der Dom Zeuge der Krönun­gen unga­ris­cher Köni­ge. Es wur­den 11 unga­ris­che Köni­ge und 8 könig­li­che Gemah­lin­nen hier gek­rönt (bra​ti​sla​va​.sk). Nach einer kürz­li­chen Rekons­truk­ti­on wur­de die Kro­ne jedoch nicht zurückgegeben.


Szent Márton-​dóm

A három­ha­jós góti­kus tem­plom a leg­na­gy­obb góti­kus szak­rá­lis épüle­tek közé tar­to­zik Szlo­vá­kiá­ban. Egy ere­de­ti román tem­plom hely­én épült. Az épít­ke­zés a 14. szá­zad ele­jén kez­dődött, és a tem­plo­mot 1452-​ben szen­tel­ték fel. A tem­plom tor­ny­át egy időben épí­tet­ték a három hajó­val, rés­ze volt a váro­si erőd­nek és a város védel­mé­re szol­gált. Tel­jes magas­sá­ga 85 méter, tete­jén egy 2 x 2 méte­res ara­ny­o­zott pár­na talál­ha­tó, ame­ly­en egy 1 méter magas máso­lat hely­ez­ke­dik el a magy­ar kirá­lyi koro­ná­ról, ame­ly 300 kg súlyú. 1563 és 1830 között a dóm tanú­ja volt a magy­ar kirá­ly­ok koro­ná­zá­sá­nak. Itt koro­náz­ták meg a 11 magy­ar kirá­lyt és 8 kirá­ly­nőt (bra​ti​sla​va​.sk). A közel­múlt­be­li hely­re­ál­lí­tás után a koro­nát azon­ban nem hely­ez­ték vissza.


Dóm Svä­té­ho Martina


Michal­ská brána 

Je jedi­ná zacho­va­ná brá­na stre­do­ve­ké­ho mest­ské­ho opev­ne­nia. Pôvod­ne gotic­ká brá­na, kto­rou do mes­ta vstu­po­va­la diaľ­ko­vá ces­ta z Mora­vy, sa spo­mí­na až v roku 1411, posta­vi­li ju však už v prvej polo­vi­ci 14. sto­ro­čia. V rokoch 1511- 13 bola zvý­še­ná o osem­bo­kú nad­stav­bu a v rokoch 175358 pre­sta­va­ná do súčas­nej podo­by, kedy bola na vrchol 51 met­rov vyso­kej baro­ko­vej veže umiest­ne­ná socha svä­té­ho Micha­la. Pri zosil­ňo­va­ní mest­ské­ho opev­ne­nia bol k veži pri­sta­va­ný ochran­ný bar­ba­kán. V súčas­nos­ti sa vo veži nachá­dza expo­zí­cia zbra­ní a mest­ské­ho opev­ne­nia (bra​ti​sla​va​.sk).


Michal­ská brána

It is the only pre­ser­ved gate of the medie­val city for­ti­fi­ca­ti­on. Ori­gi­nal­ly a Got­hic gate through which the long-​distance road from Mora­via ente­red the city, it is men­ti­oned in 1411, but it was built in the first half of the 14th cen­tu­ry. In the years 1511 – 13, it was rai­sed by an octa­go­nal supers­truc­tu­re, and in the years 1753 – 58, it was recons­truc­ted into its cur­rent form, when a sta­tue of St. Micha­el was pla­ced on top of the 51-​meter-​high baro­que tower. A pro­tec­ti­ve bar­bi­can was added to the tower during the strengt­he­ning of the city for­ti­fi­ca­ti­on. Today, the tower hou­ses an exhi­bi­ti­on of wea­pons and city for­ti­fi­ca­ti­ons (bra​ti​sla​va​.sk).


Michal­ská brána

Es ist das ein­zi­ge erhal­te­ne Tor der mit­te­lal­ter­li­chen Stadt­be­fes­ti­gung. Urs­prün­glich ein gotis­ches Tor, durch das die Ferns­tra­ße aus Mäh­ren in die Stadt führ­te, wird es ers­tmals im Jahr 1411 erwähnt, aber bere­its in der ers­ten Hälf­te des 14. Jahr­hun­derts gebaut. In den Jah­ren 1511 – 13 wur­de es um einen ach­tec­ki­gen Auf­bau erhöht, und in den Jah­ren 1753 – 58 wur­de es in sei­ne heuti­ge Form umge­baut, als auf den 51 Meter hohen baroc­ken Turm die Sta­tue des hei­li­gen Micha­el gesetzt wur­de. Bei der Vers­tär­kung der Stadt­be­fes­ti­gung wur­de ein Schutz­bar­ba­kan an den Turm ange­baut. Heute beher­bergt der Turm eine Auss­tel­lung von Waf­fen und Stadt­be­fes­ti­gun­gen (bra​ti​sla​va​.sk).


Michal­ská kapu

Ez az egy­et­len meg­ma­radt kapu a közép­ko­ri város erődít­mé­ny­é­ből. Ere­de­ti­leg egy góti­kus kapu volt, ame­ly­en keresz­tül a Mor­va­ors­zág­ból érke­ző távol­sá­gi út veze­tett a város­ba. Elős­zör 1411-​ben emlí­tik, de már a 14. szá­zad első felé­ben megé­pült. 1511 – 13-​ban nyolcs­zög­le­tű felé­pít­mén­ny­el emel­ték fel, 1753 – 58-​ban pedig jelen­le­gi for­má­já­ban áta­la­kí­tot­ták, ami­kor Szent Mihá­ly szob­rát hely­ez­ték el a 51 méter magas barokk toro­ny tete­jé­re. A város erődít­mé­ny­é­nek mege­rősí­té­se­kor a toro­ny­hoz egy védő bár­ká­nyt is hoz­zá­é­pí­tet­tek. Ma a toro­ny fegyver- és városfal-​kialakítási kiál­lí­tás­nak ad ott­hont (bra​ti​sla​va​.sk).


Pri­ma­ciál­ny palác

Ten­to kla­si­cis­tic­ký palác je jed­nou naj­rep­re­zen­ta­tív­nej­ších palá­co­vých sta­vieb v Bra­ti­sla­ve. V rokoch 1778 – 81 bol posta­ve­ný pre ostri­hom­ské­ho arci­bis­ku­pa Joze­fa Bat­hy­á­ny­ho. V ati­ke stre­chy sa nachá­dza­jú ale­go­ric­ké sochy a vázy. Na vrcho­le tym­pa­nó­na je umiest­ne­ný erb Joze­fa Bat­hy­á­ny­ho a kar­di­nál­sky klo­búk vážia­ci 150 kg. V tym­pa­nó­ne sa dnes mies­to pôvod­nej fres­ky nachá­dza mozai­ka. Soš­ky anje­lov nad bal­kó­nom v cen­trál­nej čas­ti fasá­dy držia dve pís­me­ná I – Ius­ti­cia = spra­vod­li­vosť a C – Cle­men­tia = Lás­ka­vosť – osob­né hes­lo kar­di­ná­la. Vo vstup­nej hale palá­ca po pra­vej stra­ne sa nachá­dza pamät­ná tabu­ľa pri­po­mí­na­jú­ca tzv. Bra­ti­slav­ský (Pre­špor­ský) mier, doku­ment, kto­rý tu bol pod­pí­sa­ný 26. decem­bra 1805 po bit­ke Troch cisá­rov pri Slav­ko­ve. Na nádvo­rí je palá­ca rene­sanč­ná fon­tá­na svä­té­ho Jura­ja a v rohu nádvo­ria je vchod do kapl­n­ky svä­té­ho Ladi­sla­va. Na poscho­dí sa nachá­dza Zrkad­lo­vá sieň, kto­rá bola sved­kom pod­pí­sa­nia Bra­ti­slav­ské­ho mie­ru v roku 1805 medzi napo­le­onov­ským Fran­cúz­skom a Habs­bur­gov­ským Rakús­kom po bit­ke pri Slav­ko­ve. V roku 1848 tu kráľ Fer­di­nand I. pod­pí­sal doku­ment o zru­še­ní pod­dan­stva v Uhor­sku. V repre­zen­tač­ných pries­to­roch sú umiest­ne­né zbier­ky Galé­rie mes­ta Bra­ti­sla­va s uni­kát­nou zbier­kou šesť tapi­sé­rií zo 17. sto­ro­čia zobra­zu­jú­cich tra­gic­kú lás­ku Héra k Lean­dro­vi, z anglic­kej krá­ľov­skej tká­čov­ne v Mor­tla­ke. Palác je od roku 1903 majet­kom mes­ta a v súčas­nos­ti síd­lom pri­má­to­ra mes­ta (bra​ti​sla​va​.sk). V Zrkad­lo­vej sie­ni Priam­ciál­ne­ho palá­ca sa kona­jú zasad­nu­tia mest­ské­ho zastu­pi­teľ­stva.


Pri­ma­tial Palace

This neoc­las­si­cal pala­ce is one of the most repre­sen­ta­ti­ve pala­ce buil­dings in Bra­ti­sla­va. It was built bet­we­en 1778 and 1781 for the Arch­bis­hop Jozef Bat­hy­á­ny of Esz­ter­gom. The attic of the roof fea­tu­res alle­go­ri­cal sta­tu­es and vases. At the top of the tym­pa­num, the coat of arms of Jozef Bat­hy­á­ny and a car­di­na­l’s hat weig­hing 150 kg are pla­ced. In the tym­pa­num, ins­te­ad of the ori­gi­nal fres­co, the­re is now a mosaic. The angel sta­tu­es abo­ve the bal­co­ny in the cen­tral part of the faca­de hold two let­ters, I – Ius­ti­tia (Jus­ti­ce), and C – Cle­men­tia (Cle­men­cy) – the per­so­nal mot­to of the car­di­nal. In the entran­ce hall of the pala­ce, on the right side, the­re is a memo­rial pla­que com­me­mo­ra­ting the so-​called Bra­ti­sla­va (Pre­ss­burg) Pea­ce, a docu­ment sig­ned here on Decem­ber 26, 1805, after the Batt­le of the Three Empe­rors near Slav­kov. In the cour­ty­ard of the pala­ce, the­re is a Renais­san­ce foun­tain of Saint Geor­ge, and in the cor­ner of the cour­ty­ard is the entran­ce to the cha­pel of Saint Ladis­laus. On the upper flo­or, the­re is the Mir­ror Hall, which wit­nes­sed the sig­ning of the Bra­ti­sla­va Pea­ce in 1805 bet­we­en Napo­le­onic Fran­ce and Habs­burg Aus­tria after the Batt­le of Slav­kov. In 1848, King Fer­di­nand I sig­ned a docu­ment abo­lis­hing serf­dom in Hun­ga­ry here. The repre­sen­ta­ti­ve spa­ces hou­se the col­lec­ti­ons of the Bra­ti­sla­va City Gal­le­ry, inc­lu­ding a uni­que col­lec­ti­on of six tapes­tries from the 17th cen­tu­ry depic­ting the tra­gic love of Hero and Lean­der, from the English roy­al wea­ving works­hop in Mor­tla­ke. Sin­ce 1903, the pala­ce has been owned by the city and cur­ren­tly ser­ves as the resi­den­ce of the may­or of the city (bra​ti​sla​va​.sk). City coun­cil mee­tings take pla­ce in the Mir­ror Hall of the Pri­ma­tial Palace.


Pri­ma­tial­pa­lais

Die­ses neok­las­si­zis­tis­che Palais gehört zu den reprä­sen­ta­tivs­ten Palais­ge­bä­u­den in Bra­ti­sla­va. Es wur­de zwis­chen 1778 und 1781 für den Erz­bis­chof Jozef Bat­hy­á­ny von Esz­ter­gom erbaut. Das Dach­ges­choss des Daches ist mit alle­go­ris­chen Sta­tu­en und Vasen gesch­müc­kt. Auf dem Gie­bel befin­den sich das Wap­pen von Jozef Bat­hy­á­ny und ein Kar­di­nals­hut, der 150 kg wiegt. Im Tym­pa­non befin­det sich heute ans­tel­le des Ori­gi­nalf­res­kos eine Mosaik. Die Engels­ta­tu­en über dem Bal­kon im zen­tra­len Teil der Fas­sa­de hal­ten zwei Buchs­ta­ben, I – Ius­ti­tia (Gerech­tig­ke­it) und C – Cle­men­tia (Mil­de) – das per­sön­li­che Mot­to des Kar­di­nals. Im Ein­gangs­be­re­ich des Palais, auf der rech­ten Sei­te, befin­det sich eine Gedenk­ta­fel an den soge­nann­ten Bra­ti­sla­va­er (Pre­ss­bur­ger) Frie­den, ein Doku­ment, das hier am 26. Dezem­ber 1805 nach der Sch­lacht der drei Kai­ser bei Slav­kov unter­ze­ich­net wur­de. Im Innen­hof des Palais befin­det sich ein Renaissance-​Brunnen des hei­li­gen Geor­gs, und in der Ecke des Hofes befin­det sich der Ein­gang zur Kapel­le des hei­li­gen Ladis­laus. Im Ober­ges­choss befin­det sich der Spie­gel­sa­al, der die Unter­ze­ich­nung des Bra­ti­sla­va­er Frie­dens im Jahr 1805 zwis­chen dem napo­le­onis­chen Fran­kre­ich und dem habs­bur­gis­chen Öster­re­ich nach der Sch­lacht von Slav­kov miter­leb­te. Im Jahr 1848 unter­ze­ich­ne­te König Fer­di­nand I. hier ein Doku­ment zur Abschaf­fung der Lei­be­i­gen­schaft in Ungarn. Die reprä­sen­ta­ti­ven Räum­lich­ke­i­ten beher­ber­gen die Samm­lun­gen der Stadt­ga­le­rie Bra­ti­sla­va, darun­ter eine ein­zi­gar­ti­ge Samm­lung von sechs Wand­tep­pi­chen aus dem 17. Jahr­hun­dert, die die tra­gis­che Lie­be von Hero und Lean­der dars­tel­len, aus der englis­chen König­li­chen Weber­werks­tatt in Mor­tla­ke. Seit 1903 gehört das Palais der Stadt und dient der­ze­it als Resi­denz des Bür­ger­me­is­ters der Stadt (bra​ti​sla​va​.sk). Die Sit­zun­gen des Stadt­rats fin­den im Spie­gel­sa­al des Pri­ma­tial­pa­lais statt.


Prí­má­si palota

Ez a neok­lass­zi­cis­ta palo­ta Bra­ti­sla­va egy­ik leg­ki­vá­lóbb palo­tá­ja. 1778 és 1781 között épült Jozef Bat­hy­á­ny esz­ter­go­mi érsek szá­má­ra. A tetőtér alle­go­ri­kus szob­rok­kal és vázák dís­zí­tik. A tim­pa­non tete­jén Jozef Bat­hy­á­ny címe­re és egy 150 kg súlyú bíbo­ros süveg talál­ha­tó. A tim­pa­non­ban ma egy mozaik talál­ha­tó az ere­de­ti fres­kó hely­ett. A hom­lok­zat köz­pon­ti rés­zén lévő erké­ly felett lévő angy­als­zob­rok két betűt tar­ta­nak, I – Ius­ti­tia (igaz­sá­gos­ság) és C – Cle­men­tia (Jóság) – a bíbo­ros sze­mé­ly­es mot­tó­ját. A palo­ta bejá­ra­tá­nál, a jobb olda­lon, egy emlék­táb­la talál­ha­tó a Bra­ti­sla­vai (Pozso­nyi) Béke nevű doku­men­tum­ról, ame­ly­et 1805. decem­ber 26-​án írtak alá a Slav­kov­nál vívott három csás­zár csa­tá­ja után. A palo­ta bel­ső udva­rán áll a Szent Györ­gy renes­zánsz kút­ja, a udvar sar­ká­ban pedig a Szent Lász­ló kápol­na bejá­ra­ta. Az eme­le­ten talál­ha­tó a Tük­rös terem, ame­ly a Bra­ti­sla­vai Béke alá­í­rá­sá­nak helys­zí­ne volt 1805-​ben Napó­le­on Fran­cia­ors­zá­ga és a Habs­burg Biro­da­lom között a Slav­ko­vi csa­ta után. 1848-​ban I. Fer­di­nánd kirá­ly itt írta alá a job­bá­gy­ság eltör­lé­sé­ről szó­ló doku­men­tu­mot Magy­arors­zá­gon. A repre­zen­ta­tív terek­ben lát­ha­tó a Bra­ti­sla­va Galé­ria gyűj­te­mé­nye, ame­ly­nek rés­ze a 17. szá­zad­ból szár­ma­zó hat falis­zőny­eg egy­edülál­ló gyűj­te­mé­nye, ame­ly Hero és Lean­der tra­gi­kus sze­rel­mét ábrá­zol­ja, a Mor­tla­ke angol kirá­lyi szövőműhe­ly­ből. A palo­ta 1903 óta a város tulaj­do­na, jelen­leg a város pol­gár­mes­te­ré­nek rezi­den­ciá­ja (bra​ti​sla​va​.sk). A város­há­zi tanács ülé­sei a Prí­má­si palo­ta Tük­rös ter­mé­ben zajlanak.


Pri­ma­ciál­ny palác a Pri­ma­ciál­ne námestie


Fon­tá­na Svä­té­ho Jura­ja s drakom

Pod­ľa legen­dy bol Juraj dôs­toj­ník rím­skej armá­dy. Jed­né­ho dňa pri­šiel do mes­ta, kto­ré tyra­ni­zo­val drak. Drak sa spr­vu uspo­ko­jil s kaž­do­den­ným prí­su­nom dobyt­ka, neskôr však začal vyža­do­vať mla­dé diev­či­ny. Zúfa­lí ľudia vybe­ra­li obe­te žre­bo­va­ním. Juraj pri­šiel do mes­ta, keď padol žreb na krá­ľov­skú dcé­ru. Zabil dra­ka kopi­jou a stal sa sym­bo­lom rytie­ra, kto­rý víťa­zí nad zlom (bra​ti​sla​va​.sk).


Foun­tain of St. Geor­ge and the Dragon

Accor­ding to legend, Geor­ge was an offi­cer in the Roman army. One day, he came to a town ter­ro­ri­zed by a dra­gon. Ini­tial­ly, the dra­gon was satis­fied with a dai­ly supp­ly of lives­tock, but later, it began deman­ding young girls. Des­pe­ra­te, the peop­le selec­ted vic­tims by dra­wing lots. Geor­ge arri­ved in the town when the lot fell on the kin­g’s daugh­ter. He kil­led the dra­gon with his spe­ar and beca­me a sym­bol of a knight triump­hing over evil (bra​ti​sla​va​.sk).


Brun­nen des hei­li­gen Geor­gs und des Drachen

Gemäß der Legen­de war Georg ein Offi­zier in der römis­chen Armee. Eines Tages kam er in eine Stadt, die von einem Dra­chen tyran­ni­siert wur­de. Zuerst war der Dra­che mit der täg­li­chen Ver­sor­gung von Vieh zuf­rie­den, ver­lang­te jedoch spä­ter nach jun­gen Mäd­chen. Ver­zwe­i­fel­te Men­schen wähl­ten Opfer durch das Los. Georg kam in die Stadt, als das Los auf die Toch­ter des Königs fiel. Er töte­te den Dra­chen mit sei­nem Spe­er und wur­de zum Sym­bol eines Rit­ters, der das Böse besiegt (bra​ti​sla​va​.sk).


Szent Györ­gy és a sár­ká­ny kútja

A legen­da sze­rint Györ­gy egy római had­se­reg tiszt­je volt. Egy nap egy város­ba érke­zett, ame­ly­et egy sár­ká­ny zsar­no­kolt. Elős­zör a sár­ká­ny a min­den­na­pi marhahús-​szállítmánnyal mege­lé­ge­dett, később azon­ban fia­tal lány­o­kat kez­dett köve­tel­ni. A két­ség­be­e­sett embe­rek a sor­so­lás útján válasz­tot­ták az áldo­za­to­kat. Györ­gy akkor érke­zett a város­ba, ami­kor a kirá­ly leánya esett ki a sor­so­lás­ból. Megöl­te a sár­ká­nyt lándz­sá­já­val, és a lova­got szim­bó­lum­má vált, aki legy­őzi a gonoszt (bra​ti​sla​va​.sk).


Sta­rá radnica

v 14. sto­ro­čí stál na mies­te dneš­nej sta­rej rad­ni­ce dom s vežou, kto­rý dal posta­viť rich­tár Jakub. Sta­rá rad­ni­ca vznik­la v 15. sto­ro­čí spo­je­ním via­ce­rých suse­dia­cich meš­tian­skych domov na Hlav­nom námes­tí a v prie­be­hu sto­ro­čí pre­šla via­ce­rý­mi rekon­štruk­cia­mi. Po zeme­tra­se­ní v roku 1599 bola pre­sta­va­ná v rene­sanč­nom slo­hu, veža rad­ni­ce bola po požia­ri v 18. sto­ro­čí pre­sta­va­ná v baro­ko­vom slo­hu. V roku 1912 bolo pri­sta­ve­né zadné kríd­lo v neore­ne­sanč­nom slo­hu zo stra­ny nádvo­ria a v neogo­tic­kom zo stra­ny Pri­ma­ciál­ne­ho námes­tia. Veža rad­ni­ce plni­la obran­ný cha­rak­ter. Pri pohľa­de na vežu z Hlav­né­ho námes­tia náj­de­te na nej via­ce­ré pozo­ru­hod­nos­ti – na sok­li sa nachá­dza tabuľ­ka s dátu­mom Feb­ru­ár 1850, kto­rá pri­po­mí­na výš­ku vody pri povod­ni, kedy sa Dunaj vylial z kory­ta. Vľa­vo od gotic­ké­ho okna sa na úrov­ni 1. poscho­dia nachá­dza zamu­ro­va­ná delo­vá guľa pri­po­mí­na­jú­ca úto­ky napo­le­on­ských voj­sk v roku 1809. Na náro­ží veže sto­jí socha Mado­ny z roku 1676. Z ocho­zu veže boli v minu­los­ti vyhla­so­va­né roz­hod­nu­tia sne­mu, krá­ľov­ské naria­de­nia i naria­de­nia mest­skej rady. Na fasá­de napra­vo od rene­sanč­né­ho arki­é­ra si môže­te všim­núť fres­ku sta­ré­ho muža – úžer­ní­ka z roku 1533. Mest­ské múze­um je jed­ným z naj­star­ších múzeí v stred­nej Euró­pe, bolo zalo­že­né v roku 1868. V rohu nádvo­ria je vchod do expo­zí­cii feudál­nej jus­tí­cie a his­tó­rie mes­ta. Na arká­do­vom rene­sanč­nom nádvo­rí sa v lete kona­jú kon­cer­ty a diva­del­né pred­sta­ve­nia (bra​ti​sla​va​.sk).

Rolan­do­va fon­tá­na pred Sta­rou rad­ni­cou – kamen­ná rene­sanč­ná fon­tá­na s kru­ho­vou nádr­žou ozdo­be­nou mas­ka­rón­mi a so stre­do­vým pilie­rom na kto­rom sto­jí posta­va stre­do­ve­ké­ho rytie­ra v brne­ní. Socha zná­zor­ňu­je legen­dár­ne­ho ochran­cu mest­ských práv Rolan­da. V dol­nej čas­ti pilie­ra sa nachá­dza men­šia muš­ľo­vi­to­vá nádrž do kto­rej strie­ka voda z papúľ rýb drža­ných posta­vič­ka­mi – tzv. puti. Voda sa do fon­tá­ny pôvo­de pri­vá­dza­la dre­ve­ným potru­bím. Fon­tá­na vznik­la z prak­tic­kých dôvo­dov v čase, kedy bol v mes­te citeľ­ný nedos­ta­tok vody ako pria­ma reak­cia na veľ­ký požiar, kto­rý vypu­kol prá­ve počas koru­no­vač­nej sláv­nos­ti Maxi­mi­liá­na a spus­to­šil veľ­kú časť domov v mes­te. Pred­po­kla­dá sa, že autor na soche Rolan­da zobra­zil prá­ve tvár vte­daj­šie­ho panov­ní­ka (bra​ti​sla​va​.sk).


Old Town Hall

In the 14th cen­tu­ry, the­re was a hou­se with a tower on the site of toda­y­’s Old Town Hall, built by the may­or Jakub. The Old Town Hall was for­med in the 15th cen­tu­ry by mer­ging seve­ral neigh­bo­ring bour­ge­ois hou­ses on the Main Squ­are, and over the cen­tu­ries, it under­went seve­ral recons­truc­ti­ons. After the eart­hqu­ake in 1599, it was rebu­ilt in the Renais­san­ce sty­le, and the town hall tower was recons­truc­ted in the Baro­que sty­le after a fire in the 18th cen­tu­ry. In 1912, a rear wing was added in the Neo-​Renaissance sty­le from the cour­ty­ard side and in the Neo-​Gothic sty­le from Pri­ma­ciál­ne Squ­are. The town hall tower ser­ved a defen­si­ve pur­po­se. When looking at the tower from the Main Squ­are, you will find seve­ral inte­res­ting fea­tu­res – on the plinth, the­re is a pla­que with the date Feb­ru­ary 1850, remin­ding of the water level during a flo­od when the Danu­be overf­lo­wed its banks. To the left of the Got­hic win­dow, at the level of the 1st flo­or, the­re is a wal­led can­non­ball remin­ding of the attacks by Napo­le­on’s armies in 1809. On the cor­ner of the tower stands a sta­tue of the Madon­na from 1676. From the tower bal­co­ny, deci­si­ons of the par­lia­ment, roy­al dec­re­es, and city coun­cil regu­la­ti­ons were announ­ced in the past. On the faca­de to the right of the Renais­san­ce arca­de, you can noti­ce a fres­co of an old man – a usu­rer from 1533. The City Muse­um is one of the oldest muse­ums in Cen­tral Euro­pe, foun­ded in 1868. In the cour­ty­ard cor­ner, the­re is an entran­ce to the exhi­bi­ti­on of feudal jus­ti­ce and the his­to­ry of the city. Con­certs and the­a­ter per­for­man­ces take pla­ce on the Renais­san­ce arca­de cour­ty­ard in the sum­mer (bra​ti​sla​va​.sk).

Roland Foun­tain in front of the Old Town Hall – a sto­ne Renais­san­ce foun­tain with a cir­cu­lar basin ador­ned with mas­ca­rons and a cen­tral pil­lar on which stands the figu­re of a medie­val knight in armor. The sta­tue depicts the legen­da­ry guar­dian of muni­ci­pal rights, Roland. In the lower part of the pil­lar, the­re is a smal­ler shell-​shaped basin into which water spra­ys from the mouths of fish held by figu­ri­nes – the so-​called put­ti. Water was ori­gi­nal­ly brought to the foun­tain through wooden pipes. The foun­tain was cre­a­ted for prac­ti­cal rea­sons at a time when the­re was a noti­ce­ab­le shor­ta­ge of water in the city, as a direct res­pon­se to a major fire that bro­ke out during the coro­na­ti­on celeb­ra­ti­on of Maxi­mi­lian and devas­ta­ted a lar­ge part of the homes in the city. It is assu­med that the aut­hor depic­ted the face of the then ruler on the sta­tue of Roland (bra​ti​sla​va​.sk).


Altes Rat­haus

Im 14. Jahr­hun­dert stand an der Stel­le des heuti­gen Alten Rat­hau­ses ein Haus mit einem Turm, das vom Bür­ger­me­is­ter Jakub erbaut wur­de. Das Alte Rat­haus ents­tand im 15. Jahr­hun­dert durch die Vere­i­ni­gung meh­re­rer benach­bar­ter Bür­ger­hä­u­ser am Haupt­platz und wur­de im Lau­fe der Jahr­hun­der­te mehr­fach umge­baut. Nach dem Erd­be­ben von 1599 wur­de es im Renais­san­ces­til wie­de­rauf­ge­baut, und der Rat­haus­turm wur­de nach einem Brand im 18. Jahr­hun­dert im baroc­ken Stil umges­tal­tet. Im Jahr 1912 wur­de auf der Hof­se­i­te ein hin­te­rer Flügel im neure­nais­san­ces­til und auf der Sei­te des Pri­ma­ciál­ne námes­tie im neugo­tis­chen Stil hin­zu­ge­fügt. Der Rat­haus­turm dien­te einem defen­si­ven Zweck. Wenn Sie den Turm vom Haupt­platz aus bet­rach­ten, fin­den Sie meh­re­re inte­res­san­te Merk­ma­le – auf dem Soc­kel befin­det sich eine Tafel mit dem Datum Feb­ru­ar 1850, die an den Was­sers­tand wäh­rend eines Hoch­was­sers erin­nert, als die Donau über ihre Ufer trat. Links vom gotis­chen Fens­ter, auf Höhe des 1. Stocks, befin­det sich eine ein­ge­mau­er­te Kano­nen­ku­gel, die an die Angrif­fe der napo­le­onis­chen Arme­en im Jahr 1809 erin­nert. Auf der Ecke des Turms steht eine Sta­tue der Madon­na aus dem Jahr 1676. Vom Bal­kon des Turms aus wur­den in der Ver­gan­gen­he­it Ents­che­i­dun­gen des Par­la­ments, könig­li­che Erlas­se und städ­tis­che Rats­vorsch­rif­ten ver­kün­det. Auf der Fas­sa­de rechts von der Renaissance-​Arkade kön­nen Sie ein Fres­ko eines alten Man­nes – eines Wuchers aus dem Jahr 1533 – bemer­ken. Das Stadt­mu­se­um ist eines der ältes­ten Muse­en in Mit­te­le­uro­pa, geg­rün­det im Jahr 1868. In der Ecke des Innen­hofs befin­det sich ein Ein­gang zur Auss­tel­lung über die feuda­le Jus­tiz und die Ges­chich­te der Stadt. Im Som­mer fin­den auf dem Arka­de­nin­nen­hof Kon­zer­te und The­a­te­rauf­füh­run­gen statt (bra​ti​sla​va​.sk).

Rolandb­run­nen vor dem Alten Rat­haus – ein ste­i­ner­ner Renais­san­ceb­run­nen mit einem kre­is­för­mi­gen Bec­ken, das mit Mas­ka­rons ver­ziert ist, und einem zen­tra­len Pfe­i­ler, auf dem die Figur eines mit­te­lal­ter­li­chen Rit­ters in Rüs­tung steht. Die Sta­tue stellt den legen­dä­ren Hüter der städ­tis­chen Rech­te, Roland, dar. Im unte­ren Teil des Pfe­i­lers befin­det sich ein kle­i­ne­res mus­chel­för­mi­ges Bec­ken, in das Was­ser aus den Mün­dern von Fisch­fi­gu­ren, den soge­nann­ten Put­ti, spritzt. Was­ser wur­de urs­prün­glich durch höl­zer­ne Roh­re zum Brun­nen gele­i­tet. Der Brun­nen wur­de aus prak­tis­chen Grün­den in einer Zeit ges­chaf­fen, als in der Stadt ein spür­ba­rer Was­ser­man­gel herrsch­te, als direk­te Reak­ti­on auf einen gro­ßen Brand, der wäh­rend der Krönungs­fe­ier­lich­ke­i­ten von Maxi­mi­lian ausb­rach und einen Gro­ßte­il der Häu­ser in der Stadt ver­wüs­te­te. Es wird ver­mu­tet, dass der Autor das Gesicht des dama­li­gen Herrs­chers auf der Sta­tue von Roland dar­ges­tellt hat (bra​ti​sla​va​.sk).


Óvá­ro­si városháza

A 14. szá­zad­ban a mai Óvá­ro­si város­há­za hely­én egy ház állt toron­ny­al, ame­ly­et Jakub alpol­gár­mes­ter épít­te­tett. Az Óvá­ro­si város­há­za a 15. szá­zad­ban jött lét­re a Fő téren szoms­zé­dos pol­gá­ri házak egy­esí­té­sé­vel, és évs­zá­za­dok során többs­zör áté­pí­tet­ték. A 1599-​es föl­dren­gés után a renes­zánsz stí­lus­ban újjá­é­pí­tet­ték, és a város­ház toro­ny­ja a 18. szá­za­di tűz után barokk stí­lus­ban újra­é­pült. 1912-​ben a bel­ső udva­ron egy hát­só szár­ny­at renes­zánsz stí­lus­ban, a Pri­ma­ciál­ne námes­tie olda­lán pedig neogót stí­lus­ban épí­tet­tek hoz­zá. A város­há­za tor­nya védel­mi célt szol­gált. Ha a tor­ny­ot a Fő tér­ről nézi, szá­mos érde­kes­sé­get talál raj­ta – a talap­za­ton talál­ha­tó egy táb­la, ahol a 1850. feb­ru­ári dátum emlé­kez­tet az árvíz alat­ti vízs­zin­tre, ami­kor a Duna kilé­pett med­ré­ből. A góti­kus ablak bal olda­lán, az 1. eme­let magas­sá­gá­ban egy befa­la­zott ágy­ú­go­lyó talál­ha­tó, ame­ly az 1809-​es napó­le­oni had­se­reg táma­dá­sai­ra emlé­kez­tet. A toro­ny sar­kán egy 1676-​os Madonna-​szobor áll. A toro­ny erké­ly­é­ről koráb­ban a par­la­ment dön­té­se­it, a kirá­lyi ren­de­le­te­ket és a váro­si tanács ren­de­le­te­it hir­det­ték ki. Az erké­ly alatt, a renes­zánsz arkád jobb olda­lán lát­hat egy fres­kót egy öreg fér­fi­ról – egy 1533-​as agy­agem­be­ré­ről. A Váro­si Múze­um Közép-​Európa leg­ré­geb­bi múze­umai közé tar­to­zik, 1868-​ban ala­pí­tot­ták. Az udvar sar­ká­ban talál­ha­tó egy bejá­rat a feudá­lis igaz­ság és a város tör­té­ne­té­nek kiál­lí­tá­sá­hoz. Nyá­ron kon­cer­tek és szín­há­zi előa­dá­sok zaj­la­nak az udva­ron (bra​ti​sla​va​.sk).

Roland kút­ja az Óvá­ro­si város­há­za előtt – egy kőből kés­zült renes­zánsz kút, kör ala­kú meden­cé­vel, ame­ly masz­ka­ro­nok­kal van dís­zít­ve, és közé­pen egy osz­lop áll, ame­ly­en a közép­ko­ri lovag alak­ja áll pán­cél­ban. A szo­bor Rolan­dot, a váro­si jogok őrzőjét ábrá­zol­ja. Az osz­lop alsó rés­zén egy kisebb kagy­lós meden­ce talál­ha­tó, ame­ly­be víz spric­cel a put­ti nevű hala­la­kok szá­já­ból. A vizet ere­de­ti­leg fa csöve­ken keresz­tül vezet­ték a kút­hoz. A kútot gyakor­la­ti okok­ból hoz­ták lét­re, ami­kor a város­ban érez­he­tő volt a víz­hiá­ny, egy­enes reak­ci­ó­ként Maxi­mi­lian koro­ná­zá­si ünnep­sé­gei köz­ben kitört nagy tűz­vész­re, ame­ly egy rés­zét elpusz­tí­tot­ta a város házai­nak. Azt fel­té­te­le­zik, hogy a szo­bor Roland arcát a kora­be­li ural­ko­dó arca­ké­pé­vel ábrá­zol­ta (bra​ti​sla​va​.sk).


Mod­rý kos­to­lík – Kos­tol Svä­tej Alžbety

Jed­no­lo­ďo­vý seces­ný kos­to­lík svä­tej Alž­be­ty s val­co­vi­tou vežou bol posta­ve­ný v rokoch 1910 – 1913 pod­ľa pro­jek­tu buda­peš­tian­ske­ho archi­tek­ta Edmun­da Lech­ne­ra. Kos­tol posta­vi­la fir­ma Pit­tel a Brau­se­wet­ter, kto­rá pilot­ne do archi­tek­tú­ry kos­to­la zabu­do­va­la žele­zo­be­tó­no­vé kon­štruk­cie, kto­ré nesú klen­bu kos­to­la ako aj orga­no­vý chór. Pôdo­rys kos­to­la nad­vä­zu­je na tra­dič­né slo­hy, z kto­rých boli pre­vza­té aj mno­hé prv­ky. Úpl­ne nová je však úpra­va omiet­ky s boha­tý­mi výrez­mi napo­dob­ňu­jú­ce orien­tál­nu orna­men­ti­ku. Ústred­ným prv­kom čel­nej fasá­dy kos­to­la je mozai­ka s posta­vou svä­tej Alž­be­ty držia­cej v pláš­ti ruže. Ruže sú i základ­ným prv­kom orna­men­ti­ky inte­ri­é­ru kos­to­la. Lech­ner tou­to stav­bou vytvo­ril nový maďar­ský národ­ný archi­tek­to­nic­ký štýl. Zasvä­te­nie kos­to­lí­ka svä­tej Alž­be­te ref­lek­to­va­lo aj na maďar­ské národ­nost­né cíte­nie. Svä­tá Alž­be­ta bola domá­ca uhor­ská svä­ti­ca z krá­ľov­ské­ho rodu Arpá­dov­cov (naro­di­la sa prav­de­po­dob­ne na Bra­ti­slav­skom hra­de) a kos­to­lík mal byť aj akým­si sym­bo­lic­kým mau­zó­le­om cisá­rov­nej Alž­be­ty (Sis­si), man­žel­ky Fran­tiš­ka Joze­fa I. (bra​ti​sla​va​.sk).


Blue Church – Church of St. Elizabeth

The single-​nave Seces­si­onist Blue Church of St. Eli­za­beth with a cylin­dri­cal tower was built bet­we­en 1910 and 1913 accor­ding to the design of Buda­pest archi­tect Edmund Lech­ner. The church was cons­truc­ted by the Pit­tel and Brau­se­wet­ter com­pa­ny, which pione­e­red the use of rein­for­ced conc­re­te struc­tu­res in the chur­ch’s archi­tec­tu­re, sup­por­ting both the church vault and the organ loft. The chur­ch’s flo­or plan fol­lo­ws tra­di­ti­onal sty­les, incor­po­ra­ting many ele­ments bor­ro­wed from them. Howe­ver, a com­ple­te­ly new fea­tu­re is the orna­te plas­ter­work that imi­ta­tes orien­tal orna­men­ta­ti­on. The cen­tral ele­ment of the chur­ch’s front faca­de is a mosaic fea­tu­ring the figu­re of St. Eli­za­beth hol­ding roses in her clo­ak. Roses are also a fun­da­men­tal ele­ment of the inte­ri­or orna­men­ta­ti­on. With this cons­truc­ti­on, Lech­ner cre­a­ted a new Hun­ga­rian nati­onal archi­tec­tu­ral sty­le. The dedi­ca­ti­on of the Church of St. Eli­za­beth also ref­lec­ted Hun­ga­rian nati­onal sen­ti­ment. St. Eli­za­beth was a nati­ve Hun­ga­rian saint from the roy­al Arpad dynas­ty (like­ly born in Bra­ti­sla­va Cast­le), and the church was inten­ded to ser­ve as a sym­bo­lic mau­so­le­um for Empress Eli­za­beth (Sis­si), the wife of Franz Joseph I (bra​ti​sla​va​.sk).


Blaue Kir­che – Kir­che der Hei­li­gen Elisabeth

Die ein­schif­fi­ge seces­si­onis­tis­che Blaue Kir­che der Hei­li­gen Eli­sa­beth mit einem zylin­dris­chen Turm wur­de zwis­chen 1910 und 1913 nach dem Ent­wurf des Buda­pes­ter Archi­tek­ten Edmund Lech­ner erbaut. Die Kir­che wur­de von der Fir­ma Pit­tel und Brau­se­wet­ter errich­tet, die Pionie­rar­be­it bei der Ver­wen­dung von Sta­hl­be­tons­truk­tu­ren in der Archi­tek­tur der Kir­che leis­te­te und sowohl das Kir­chen­ge­wöl­be als auch die Orgel­tri­büne unters­tütz­te. Der Grun­driss der Kir­che folgt tra­di­ti­onel­len Sti­len und über­nimmt vie­le Ele­men­te von ihnen. Eine völ­lig neue Funk­ti­on ist jedoch die kun­stvol­le Ver­putz­ges­tal­tung, die orien­ta­lis­che Orna­men­tik imi­tiert. Das zen­tra­le Ele­ment der Vor­der­fas­sa­de der Kir­che ist ein Mosaik mit der Figur der Hei­li­gen Eli­sa­beth, die Rosen in ihrem Man­tel hält. Rosen sind auch ein grund­le­gen­des Ele­ment der Innen­ver­zie­rung. Mit die­sem Bau schuf Lech­ner einen neuen unga­ris­chen nati­ona­len archi­tek­to­nis­chen Stil. Die Wid­mung der Kir­che der Hei­li­gen Eli­sa­beth spie­gel­te auch das unga­ris­che Nati­onal­ge­fühl wider. Die Hei­li­ge Eli­sa­beth war eine gebür­ti­ge unga­ris­che Hei­li­ge aus der könig­li­chen Arpad-​Dynastie (wahrs­che­in­lich auf der Burg Pre­ss­burg gebo­ren), und die Kir­che soll­te auch als sym­bo­lis­ches Mau­so­le­um für Kai­se­rin Eli­sa­beth (Sis­si), die Frau von Franz Joseph I., die­nen (bra​ti​sla​va​.sk).


Kék Tem­plom – Szent Erzsébet-templom

Az egy­ha­jós sze­cess­zi­ós Kék Tem­plom Szent Erzsébet-​templom a Szent Erzsébet-​templom a 1910 és 1913 között épült a buda­pes­ti épí­tész, Edmund Lech­ner ter­vei sze­rint. A tem­plo­mot a Pit­tel és Brau­se­wet­ter cég épí­tet­te, ame­ly for­ra­dal­mian újí­tot­ta meg a tem­plom épí­tés­ze­té­ben a vas­be­ton szer­ke­ze­tek hasz­ná­la­tát, ame­ly­ek mind a tem­plom bol­to­za­tát, mind az orgo­na kar­zol­tát támo­gat­ják. A tem­plom alap­raj­za a hagy­o­má­ny­os stí­lu­so­kat köve­ti, sok ele­met kölc­sönöz tőlük. Azon­ban egy tel­je­sen új jel­leg­ze­tes­ség az orien­tá­lis dís­zí­tés után­za­tát imi­tá­ló dís­zes vako­lat. A tem­plom elül­ső hom­lok­za­tá­nak köz­pon­ti ele­me egy mozaik, a Szent Erz­sé­bet alak­já­val, aki róz­sá­kat tart a köpe­ny­é­ben. A róz­sák a bel­ső dís­zí­tés alap­ve­tő ele­mei is. Ezzel az épí­tés­zet­tel Lech­ner lét­re­ho­zott egy új magy­ar nemze­ti épí­tés­ze­ti stí­lust. A Szent Erzsébet-​templom fels­zen­te­lé­se is tük­röz­te a magy­ar nemze­ti érzel­me­ket. Szent Erz­sé­bet egy szüle­tett magy­ar szent volt az Arpád-​dinasztia kirá­lyi csa­lád­já­ból (valós­zí­nűleg Pozso­ny várán szüle­tett), és a tem­plom szim­bo­li­kus mau­zó­le­um­ként is szol­gált Erz­sé­bet csás­zár­né (Sis­si), I. Ferenc Józ­sef fele­sé­ge szá­má­ra (bra​ti​sla​va​.sk).


Sla­vín

Pamät­ník a cin­to­rín 6845 voja­kov Soviet­skej armá­dy, kto­rí pad­li pri oslo­bo­dzo­va­ní mes­ta počas 2. sve­to­vej voj­ny. Are­álu domi­nu­je pamät­ník s obrad­nou miest­nos­ťou a 39,5 m vyso­kým stĺpom, na vrcho­le kto­ré­ho sa nachá­dza 12,5 met­ra vyso­ká socha soviet­ske­ho voja­ka od Ale­xan­dra Tri­zul­ja­ka. Cin­to­rín, kto­rý vytvá­ra 6 maso­vých hro­bov a 283 indi­vi­du­ál­nych hro­bov pad­lých voja­kov. V are­áli sa nachá­dza­jú die­la aj mno­hých ďal­ších význam­ných sochá­rov, ako napr. Ladi­slav Sno­pek, Tibor Bárt­fay, Ján Kulich, Jozef Kos­t­ka, Ján Svet­lík. Sla­vín je národ­ná kul­túr­na pamiat­ka (bra​ti​sla​va​.sk).


Sla­vín

Memo­rial and ceme­te­ry for 6845 sol­diers of the Soviet Army who fell during the libe­ra­ti­on of the city in the Second World War. The area is domi­na­ted by a monu­ment with a cere­mo­nial room and a 39.5 m high column, top­ped by a 12.5 m high sta­tue of a Soviet sol­dier by Ale­xan­der Tri­zul­jak. The ceme­te­ry con­sists of 6 mass gra­ves and 283 indi­vi­du­al gra­ves of fal­len sol­diers. The area also fea­tu­res works by many other sig­ni­fi­cant sculp­tors, such as Ladi­slav Sno­pek, Tibor Bárt­fay, Ján Kulich, Jozef Kos­t­ka, Ján Svet­lík. Sla­vín is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment (bra​ti​sla​va​.sk).


Sla­vín

Denk­mal und Fried­hof für 6845 Sol­da­ten der Sowje­tar­mee, die wäh­rend der Bef­re­iung der Stadt im Zwe­i­ten Weltk­rieg gefal­len sind. Das Are­al wird von einem Denk­mal mit einem Zere­mo­nien­raum und einer 39,5 m hohen Säu­le domi­niert, auf deren Spit­ze sich eine 12,5 m hohe Sta­tue eines sowje­tis­chen Sol­da­ten von Ale­xan­der Tri­zul­jak befin­det. Der Fried­hof bes­teht aus 6 Mas­sen­grä­bern und 283 Ein­zelg­rä­bern gefal­le­ner Sol­da­ten. Auf dem Gelän­de befin­den sich auch Wer­ke vie­ler wei­te­rer bede­uten­der Bild­hau­er wie Ladi­slav Sno­pek, Tibor Bárt­fay, Ján Kulich, Jozef Kos­t­ka, Ján Svet­lík. Sla­vín ist ein nati­ona­les Kul­tur­denk­mal (bra​ti​sla​va​.sk).


Sla­vín

Emlék­park és teme­tő 6845 Szov­jet Had­se­reg kato­ná­já­nak, akik a város fels­za­ba­dí­tá­sa­kor estek el a máso­dik világ­há­bo­rú­ban. A terüle­tet egy emlék­mű ural­ja, mely­ben szer­tar­tá­si terem és 39,5 méter magas osz­lop talál­ha­tó, tete­jén Ale­xan­der Tri­zul­jak 12,5 méter magas szov­jet kato­na szob­ra lát­ha­tó. A teme­tő 6 tömeg­sírt és 283 egy­é­ni sírt fog­lal magá­ban a ele­sett kato­nák szá­má­ra. A terüle­ten szá­mos más jelen­tős szob­rász műve is meg­ta­lál­ha­tó, mint pél­dá­ul Ladi­slav Sno­pek, Tibor Bárt­fay, Ján Kulich, Jozef Kos­t­ka, Ján Svet­lík. A Sla­vín a nemze­ti kul­tu­rá­lis emlék­he­ly­ek közé tar­to­zik (bra​ti​sla​va​.sk).


Sla­vín


Redu­ta

Redu­te je svo­jou boha­tou čle­ni­tos­ťou a deko­ra­tív­nos­ťou nesko­rým pre­ja­vom eklek­tiz­mu. Bola tra­dič­ným mies­tom zábav, estrád, ume­lec­kých vystú­pe­ní a rôz­nych zhro­maž­de­ní bra­ti­slav­ské­ho oby­va­teľ­stva. Dnes je síd­lom Slo­ven­skej fil­har­mó­nie (bra​ti​sla​va​.sk).


Redu­ta

Redu­ta, with its rich arti­cu­la­ti­on and deco­ra­ti­ve ele­ments, is a late expres­si­on of eclec­ti­cism. It has tra­di­ti­onal­ly been a venue for enter­tain­ment, sta­ge per­for­man­ces, artis­tic pre­sen­ta­ti­ons, and vari­ous gat­he­rings of the inha­bi­tants of Bra­ti­sla­va. Today, it ser­ves as the hea­dqu­ar­ters of the Slo­vak Phil­har­mo­nic (bra​ti​sla​va​.sk).


Redu­ta

Die Redu­ta ist mit ihrer rei­chen Glie­de­rung und deko­ra­ti­ven Ges­tal­tung ein spä­ter Ausd­ruck des Eklek­ti­zis­mus. Sie war tra­di­ti­onell ein Ort für Unter­hal­tung, Büh­ne­nauf­füh­run­gen, künst­le­ris­che Dar­bie­tun­gen und vers­chie­de­ne Ver­samm­lun­gen der Bevöl­ke­rung von Bra­ti­sla­va. Heute dient sie als Sitz der Slo­wa­kis­chen Phil­har­mo­nie (bra​ti​sla​va​.sk).


Redu­ta

A Redu­ta gaz­dag tagolt­sá­gá­val és dís­zí­tőe­le­me­i­vel az eklek­ti­ka késői meg­ny­il­vá­nu­lá­sa. Hagy­o­má­ny­o­san szó­ra­ko­zó­he­ly­ként, szín­pa­di előa­dá­sok, művés­ze­ti bemu­ta­tók és külön­böző bra­ti­sla­vai lako­sok talál­ko­zó­he­ly­eként szol­gált. Ma a Szlo­vák Fil­har­mo­ni­ku­sok szék­he­lye (bra​ti​sla​va​.sk).


Gras­sal­ko­vi­chov palác

Roko­ko­vý palác, je jed­ným z naj­vy­da­re­nej­ších záh­rad­ných palá­cov v mes­te. Posta­vi­li ho po roku 1760 pre gró­fa Anto­na Gras­sal­ko­vi­cha, vte­daj­šie­ho pred­se­du uhor­skej komo­ry. Súčas­ťou palá­ca je i pre verej­nosť prí­stup­ná záh­ra­da. Dnes v palá­ci síd­li pre­zi­dent Slo­ven­skej repub­li­ky (bra​ti​sla​va​.sk).


Gras­sal­ko­vich Palace

A roco­co pala­ce, it is one of the most suc­cess­ful gar­den pala­ces in the city. It was built after 1760 for Count Anton Gras­sal­ko­vich, the then-​president of the Hun­ga­rian Cham­ber. The pala­ce inc­lu­des a gar­den that is open to the pub­lic. Today, the pala­ce ser­ves as the resi­den­ce of the Pre­si­dent of the Slo­vak Repub­lic (bra​ti​sla​va​.sk).


Grassalkovich-​Palast

Ein Rokoko-​Palast, er ist einer der gelun­gens­ten Gar­ten­pa­läs­te der Stadt. Er wur­de nach 1760 für Graf Anton Gras­sal­ko­vich, den dama­li­gen Prä­si­den­ten der Unga­ris­chen Kam­mer, erbaut. Zum Palast gehört auch ein für die Öffen­tlich­ke­it zugän­gli­cher Gar­ten. Heute dient der Palast als Resi­denz des Prä­si­den­ten der Slo­wa­kis­chen Repub­lik (bra​ti​sla​va​.sk).


Grassalkovich-​palota

Egy roko­ko stí­lu­sú palo­ta, a város egy­ik leg­si­ke­re­sebb ker­ti­pa­lo­tá­ja. 1760 után épült Anton Gras­sal­ko­vich gróf szá­má­ra, a magy­ar kama­rai elnök szá­má­ra. A palo­tá­hoz tar­to­zik egy a nyil­vá­nos­ság szá­má­ra nyi­tott kert. Ma a palo­ta a Szlo­vák Köz­tár­sa­ság elnöké­nek rezi­den­ciá­ja (bra​ti​sla​va​.sk).


Slo­ven­ské národ­né divad­lo – his­to­ric­ká budova

Pôvod­ne na mies­te SND stá­lo tzv. Sta­vov­ské divad­lo posta­ve­né v rokoch 17741776. Budo­va slú­ži­la obe­cen­stvu s via­ce­rý­mi neskor­ší­mi úpra­va­mi až do roku 1884, teda viac než sto rokov. Po nešťast­ných požia­roch diva­del­ných budov v iných mes­tách, naj­mä však po požia­ri divad­la vo Vied­ni (1881), sa aj mes­to Pre­špo­rok roz­hod­lo pre novú diva­del­nú budo­vu. Tú posta­vi­li v rokoch 18851886. Pre­vádz­ku v novej budo­ve otvo­ri­li 22. sep­tem­bra 1886 pred­sta­ve­ním ope­ry Bánk Bán od skla­da­te­ľa Feren­ca Erke­la, kto­rý sám prvé pred­sta­ve­nie diri­go­val. V novej budo­ve sa ešte aj po prvej sve­to­vej voj­ne hra­lo aj po maďar­sky, aj po nemec­ky. Postup­ne sa na jej javis­ko dosta­li aj her­ci spo­loč­nos­ti Slo­ven­ské­ho národ­né­ho divad­la. V dlhej his­tó­rii divad­la vystu­po­va­li na jeho doskách naj­výz­nam­nej­šie osob­nos­ti sve­to­vej oper­nej scé­ny ako F. Šaľ­ja­pin, P. Mas­cag­ni, R. Strauss, G. Filip, M. Fre­ni, P. Capuc­ci­li, R. Rez­ni­kov, J. Obraz­co­vo­vá, taneč­ní­ci M. Fon­te­yn, A. Alon­so, V. Vasi­liev a mno­hí iní. V súčas­nos­ti v ňom síd­lo ope­ra a balet. Odcho­va­la mno­ho význam­ných osob­nos­tí oper­nej scé­ny, ako napr. Peter Dvor­ský, J. Kund­lák, J. Gal­la, E. Jeni­so­vá, E. Grú­be­ro­vá, L. Pop­po­vá, kto­rí vystu­po­va­li na naj­zná­mej­ších sve­to­vých scé­nach (bra​ti​sla​va​.sk).

Gany­me­do­va fon­tá­na pred Slo­ven­ským národ­ným divad­lom pochá­dza z roku 1888. Orol s chlap­com – to je Zeus pre­me­ne­ný na drav­ca a odná­ša­jú­ci krás­ne­ho chlap­ca Gany­me­da na Olymp do síd­la bohov. Obvod kamen­nej nádr­že fon­tá­ny lemu­jú koryt­nač­ky, žaby a raky a podo­pie­ra­jú ju posta­vič­ky šty­roch detí, kto­ré držia šty­ri dru­hy dunaj­ských rýb – kap­ra, sum­ca, zubá­ča a šťu­ku. Z papu­lí rýb strie­ka voda a padá do nádr­že (bra​ti​sla​va​.sk).


Slo­vak Nati­onal The­at­re – His­to­ri­cal Building

Ori­gi­nal­ly, at the loca­ti­on of the Slo­vak Nati­onal The­at­re (SND), the­re sto­od the so-​called Sta­vov­ské The­at­re, built from 1774 to 1776. The buil­ding ser­ved the audien­ce with seve­ral later modi­fi­ca­ti­ons until 1884, more than a hun­dred years. After unfor­tu­na­te fires in the­a­ter buil­dings in other cities, espe­cial­ly after the Vien­na the­a­ter fire in 1881, the city of Pre­špo­rok (now Bra­ti­sla­va) deci­ded to build a new the­a­ter buil­ding. It was cons­truc­ted from 1885 to 1886. The ope­ra­ti­on in the new buil­ding ope­ned on Sep­tem­ber 22, 1886, with a per­for­man­ce of the ope­ra Bánk Bán by com­po­ser Ferenc Erkel, who him­self con­duc­ted the first per­for­man­ce. Even after World War I, per­for­man­ces were held in the new buil­ding in both Hun­ga­rian and Ger­man. Gra­du­al­ly, actors from the Slo­vak Nati­onal The­at­re also took to its sta­ge. Throug­hout the the­a­te­r’s long his­to­ry, it hos­ted the most sig­ni­fi­cant per­so­na­li­ties of the glo­bal ope­ra sce­ne, inc­lu­ding F. Sha­ly­apin, P. Mas­cag­ni, R. Strauss, G. Filip, M. Fre­ni, P. Cap­puc­cil­li, R. Rez­ni­kov, J. Obraz­co­vo­vá, and dan­cers like M. Fon­te­yn, A. Alon­so, V. Vasi­liev, and many others. Cur­ren­tly, it hou­ses the ope­ra and bal­let. It nur­tu­red many pro­mi­nent figu­res in the ope­ra sce­ne, such as Peter Dvor­ský, J. Kund­lák, J. Gal­la, E. Jeni­so­vá, E. Grú­be­ro­vá, L. Pop­po­vá, who per­for­med on the most famous world sta­ges (bra​ti​sla​va​.sk).

The Gany­me­de Foun­tain in front of the Slo­vak Nati­onal The­at­re dates back to 1888. The eag­le with the boy repre­sents Zeus trans­for­med into a bird of prey, car­ry­ing the beau­ti­ful boy Gany­me­de to Olym­pus, the abo­de of the gods. The peri­me­ter of the sto­ne basin of the foun­tain is ador­ned with turt­les, frogs, and cra­y­fish, sup­por­ted by small figu­res of four chil­dren hol­ding four types of Danu­be fish – carp, cat­fish, pike­perch, and pike. Water sprouts from the fish papu­les and falls into the basin (bra​ti​sla​va​.sk).


Slo­wa­kis­ches Nati­onalt­he­a­ter – His­to­ris­ches Gebäude

Urs­prün­glich stand an der Stel­le des Slo­wa­kis­chen Nati­onalt­he­a­ters (SND) das soge­nann­te Stavovské-​Theater, erbaut von 1774 bis 1776. Das Gebä­u­de dien­te dem Pub­li­kum mit meh­re­ren spä­te­ren Modi­fi­ka­ti­onen bis 1884, also über hun­dert Jah­re. Nach unglück­li­chen Brän­den in The­a­ter­ge­bä­u­den in ande­ren Städ­ten, ins­be­son­de­re nach dem The­a­terb­rand in Wien im Jahr 1881, ents­chied sich die Stadt Pre­špo­rok (heute Bra­ti­sla­va) für den Bau eines neuen The­a­ter­ge­bä­u­des. Die­ses wur­de von 1885 bis 1886 errich­tet. Der Bet­rieb im neuen Gebä­u­de begann am 22. Sep­tem­ber 1886 mit einer Auf­füh­rung der Oper Bánk Bán des Kom­po­nis­ten Ferenc Erkel, der selbst die ers­te Auf­füh­rung diri­gier­te. Auch nach dem Ers­ten Weltk­rieg wur­den im neuen Gebä­u­de Vors­tel­lun­gen sowohl auf Unga­risch als auch auf Deutsch ges­pielt. All­mäh­lich bet­ra­ten auch Schaus­pie­ler des Slo­wa­kis­chen Nati­onalt­he­a­ters die Büh­ne. Im Lau­fe der lan­gen Ges­chich­te des The­a­ters tra­ten die bede­utend­sten Per­sön­lich­ke­i­ten der glo­ba­len Operns­ze­ne auf, darun­ter F. Schal­ja­pin, P. Mas­cag­ni, R. Strauss, G. Filip, M. Fre­ni, P. Cap­puc­cil­li, R. Rez­ni­kov, J. Obraz­co­vo­vá, und Tän­zer wie M. Fon­te­yn, A. Alon­so, V. Vasi­liev und vie­le ande­re. Heute beher­bergt es die Oper und das Bal­lett. Es hat vie­le bede­uten­de Per­sön­lich­ke­i­ten der Operns­ze­ne her­vor­geb­racht, wie Peter Dvor­ský, J. Kund­lák, J. Gal­la, E. Jeni­so­vá, E. Grú­be­ro­vá, L. Pop­po­vá, die auf den berühm­tes­ten Büh­nen der Welt auft­ra­ten (bra​ti​sla​va​.sk).

Der Ganymede-​Brunnen vor dem Slo­wa­kis­chen Nati­onalt­he­a­ter stammt aus dem Jahr 1888. Der Adler mit dem Jun­gen reprä­sen­tiert Zeus, der in einen Raub­vo­gel ver­wan­delt ist und den schönen Jun­gen Gany­med auf den Olymp, den Sitz der Göt­ter, trägt. Der Rand des Ste­in­bec­kens des Brun­nens ist mit Schildk­röten, Frös­chen und Fluss­kreb­sen ver­ziert und wird von kle­i­nen Figu­ren von vier Kin­dern ges­tützt, die vier Arten von Donau­fis­chen – Karp­fen, Wels, Zan­der und Hecht – hal­ten. Was­ser spritzt aus den Fisch­pa­pu­len und fällt ins Bec­ken (bra​ti​sla​va​.sk).


Szlo­vák Nemze­ti Szín­ház – Tör­té­nel­mi Épület

Ere­de­ti­leg a Szlo­vák Nemze­ti Szín­ház (SND) hely­én állt a Sta­vov­ské Szín­ház, ame­ly­et 1774 és 1776 között épí­tet­tek. Az épület szá­mos későb­bi módo­sí­tás­sal egés­zen 1884-​ig szol­gál­ta a közön­sé­get, tehát több mint száz évig. A más váro­sok­ban tör­tént, külön­fé­le tra­gi­kus tűze­se­tek után, különösen a béc­si szín­ház tűz­vés­zét köve­tően (1881), a Pre­špo­rok (ma Bra­ti­sla­va) váro­sa úgy dön­tött, hogy új szín­há­zé­püle­tet épít. Az új épüle­tet 1885 és 1886 között épí­tet­ték. Az új épület­ben való működést 1886. szep­tem­ber 22-​én kezd­ték meg Ferenc Erkel Bánk Bán című ope­rá­já­nak bemu­ta­tó­já­val, aki maga vezé­ny­el­te az első előa­dást. Még az első világ­há­bo­rú után is magy­arul és néme­tül is játs­zot­tak az új épület­ben. Foko­za­to­san a Szlo­vák Nemze­ti Szín­ház tár­su­la­tá­nak szí­nés­zei is meg­je­len­tek a szín­pa­don. A szín­ház hoss­zú tör­té­ne­te során a glo­bá­lis ope­ras­zín­ház leg­je­len­tősebb sze­mé­ly­i­sé­gei lép­tek fel itt, köz­tük F. Saly­apin, P. Mas­cag­ni, R. Strauss, G. Filip, M. Fre­ni, P. Cap­puc­cil­li, R. Rez­ni­kov, J. Obraz­co­vo­vá, és oly­an tán­co­sok, mint M. Fon­te­yn, A. Alon­so, V. Vasi­liev, és sokan mások. Jelen­leg ope­ra és balett működik itt. Sok jelen­tős ope­ras­zín­há­zi sze­mé­ly­i­sé­get nevelt ki, pél­dá­ul Peter Dvor­ský, J. Kund­lák, J. Gal­la, E. Jeni­so­vá, E. Grú­be­ro­vá, L. Pop­po­vá, akik a világ legi­smer­tebb szín­pa­dain lép­tek fel (bra​ti​sla​va​.sk).

A Ganymede-​kút a Szlo­vák Nemze­ti Szín­ház előtt 1888-​ból szár­ma­zik. Az sas a fiú­val Zeust jel­ké­pe­zi, aki raga­do­zó­vá vál­to­zott és a gyöny­örű Gany­med fiút vit­te az Olim­pusz­ra, az iste­nek lak­he­ly­é­re. A kút kő meden­cé­jé­nek pere­mét tek­nősök, békák és rákok dís­zí­tik, négy gyer­mek­fi­gu­ra pedig a meden­cét tart­ja, akik négy­fé­le duna halat – pon­ty­ot, harc­sát, csu­kát és sül­lőt – tar­ta­nak a kezük­ben. A hal­pa­pu­lák­ból víz spric­cel és a meden­cé­be esik (bra​ti​sla​va​.sk).


Sta­rá tržnica 

Na mies­te Sta­rej trž­ni­ce pôvod­ne stá­la baš­ta, kto­rá od 15. stor. pat­ri­la k mest­ské­mu opev­ne­niu. V r. 1910 tam posta­vi­li budo­vu v eklek­tic­kom štý­le – prvú bra­ti­slav­skú kry­tú trž­ni­cu, kto­rá slú­ži­la až do r. 1960. Potom táto tech­nic­ká pamiat­ka roky chát­ra­la, no po rekon­štruk­cii dokon­če­nej r. 1999 opäť fun­gu­je ako trž­ni­ca. Pred trž­ni­cou sa nachá­dza fon­tá­na Lev s erbom, kto­rú zlo­ži­li zo súčas­tí star­ších fon­tán a reno­vo­va­li ju v roku 1937 (bra​ti​sla​va​.sk).


Old Mar­ket Hall

Ori­gi­nal­ly, at the loca­ti­on of the Old Mar­ket Hall, the­re was a bas­ti­on that belo­n­ged to the city for­ti­fi­ca­ti­ons sin­ce the 15th cen­tu­ry. In 1910, a buil­ding in the eclec­tic sty­le was cons­truc­ted on this site – the first cove­red mar­ket in Bra­ti­sla­va, which ser­ved until 1960. After years of neg­lect, this tech­ni­cal monu­ment was reno­va­ted, and by 1999, it was once again func­ti­oning as a mar­ket. In front of the mar­ket, the­re is a foun­tain with a lion and the city­’s coat of arms, assem­bled from parts of older foun­tains and reno­va­ted in 1937 (bra​ti​sla​va​.sk).


Alte Mar­kt­hal­le

Urs­prün­glich befand sich an der Stel­le der Alten Mar­kt­hal­le ein Bas­ti­on, die seit dem 15. Jahr­hun­dert zu den Stadt­be­fes­ti­gun­gen gehör­te. Im Jahr 1910 wur­de dort ein Gebä­u­de im eklek­tis­chen Stil errich­tet – die ers­te über­dach­te Mar­kt­hal­le in Bra­ti­sla­va, die bis 1960 in Bet­rieb war. Nach Jah­ren des Ver­falls wur­de die­ses tech­nis­che Denk­mal reno­viert und ist seit 1999 wie­der als Mar­kt in Bet­rieb. Vor dem Mar­kt befin­det sich ein Brun­nen mit einem Löwen und dem Stadt­wap­pen, der aus Tei­len älte­rer Brun­nen zusam­men­ge­setzt und 1937 reno­viert wur­de (bra​ti​sla​va​.sk).


Óvá­ro­si Piac

Az Óvá­ro­si pia­con ere­de­ti­leg egy bás­tya állt, ame­ly a 15. szá­zad­tól a város erőd­rends­ze­ré­hez tar­to­zott. 1910-​ben ezen a hely­en épí­tet­tek egy eklek­ti­kus stí­lu­sú épüle­tet – Bra­ti­sla­va első fedett pia­cát, ame­ly­et 1960-​ig hasz­nál­tak. Éve­kig elha­ny­agol­ták ezt a műs­za­ki emlé­ket, de a 1999-​ben befe­je­zett felú­jí­tás után újra piac­ként működik. A piac előtt talál­ha­tó egy kút, ame­ly­en egy orosz­lán és a város címe­re lát­ha­tó, ame­ly­et régeb­bi kutak rés­ze­i­ből sze­rel­tek öss­ze, és 1937-​ben újí­tot­tak fel (bra​ti​sla​va​.sk).


Juž­né mesto

Pri Duna­ji vyrást­lo nedáv­no – v rokoch 20092010 tzv. Juž­né mes­to. Euro­vea, promenáda …


Sout­hern City

Recen­tly, along the Danu­be, the so-​called Sout­hern City, or Juž­né mes­to,” emer­ged in the years 2009 – 2010. Euro­vea and the pro­me­na­de are pro­mi­nent fea­tu­res of this development.


Süd­stadt

Kürz­lich, entlang der Donau, ents­tand in den Jah­ren 2009 – 2010 die soge­nann­te Süd­stadt oder Juž­né mes­to”. Euro­vea und die Pro­me­na­de sind heraus­ra­gen­de Merk­ma­le die­ser Entwicklung.


Déli Város

A Duná­val szem­ben, az úgy­ne­ve­zett Déli Város, vagy Juž­né mes­to” a 2009 – 2010-​es évek­ben emel­ke­dett ki. Az Euro­vea és a sétá­ny jelen­tős jel­lem­zői ennek a fejlesztésnek.


Juž­né mesto


Sta­ré mesto

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, 2014, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Slovenská krajina, TOP

Horné Považie

Hits: 3459

Hor­né Pova­žie je regi­ón na zápa­de Slo­ven­ska, kto­rý sa rozp­res­tie­ra v oko­lí rie­ky Váh. Medzi význam­né mes­tá v regi­ó­ne pat­rí naprí­klad Tren­čín, Považ­ská Bys­tri­ca a Ila­va. Na seve­re sa nachá­dza poho­rie Malá Fat­ra, vhod­ná na turis­ti­ku a iné out­do­oro­vé akti­vi­ty. V minu­los­ti sa na Hor­nom Pova­ží ťaži­la želez­ná ruda.

Hor­né Pova­žie tvo­ria okre­sy Žili­na, Byt­ča, Považ­ská Bys­tri­ca a sever­ná časť okre­su Púchov (slo​vak​re​gi​on​.sk).


Hor­né Pova­žie is a regi­on in wes­tern Slo­va­kia, spra­wling around the Váh River. Notab­le cities in the regi­on inc­lu­de Tren­čín, Považ­ská Bys­tri­ca, and Ila­va. To the north lies the moun­tain ran­ge cal­led Malá Fat­ra, suitab­le for hiking and other out­do­or acti­vi­ties. In the past, Hor­né Pova­žie was kno­wn for iron ore mining.

Hor­né Pova­žie com­pri­ses the dis­tricts of Žili­na, Byt­ča, Považ­ská Bys­tri­ca, and the nort­hern part of the Púchov dis­trict (slo​vak​re​gi​on​.sk).


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2008, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Ľudská príroda, Parky, Príroda, Slovenská krajina, TOP

Park v Piešťanoch

Hits: 3956

V Pieš­ťa­noch má park svo­ju tra­dí­ciu a svo­ju váhu. Zabe­rá veľ­kú plo­chu z cel­ko­vej roz­lo­hy mes­ta. Prob­lé­mom pieš­ťan­ských par­kov je, že sa málo obno­vu­jú. Stro­my star­nú, ničia sa a nové stro­my sa nesa­dia. Mest­ský park – Sad Andre­ja Kme­ťa zalo­žil gróf Erdödy v 18. sto­ro­čí (Dra­hov­ská A., Pieš­ťan­ský týž­deň). Pôvod­ne vzni­kol ako kúpeľ­ný park. Dnes je pome­no­va­ný po muze­oló­go­vi, význam­nom bio­ló­go­vi Andre­jo­vi Kme­ťo­vi. Zabe­rá 212 235 m2 (TASR). Dnes je ten­to park národ­nou pamiat­kou. Pieš­ťan­ské par­ky ležia na mies­tach, kde sa pôvod­ne nachá­dzal tvr­dý luž­ný les. Ras­tú v nich via­ce­ré naše, ale aj intro­du­ko­va­né dru­hy, napr.: Abies con­co­lor, Abies nord­man­nia­na, Acer gros­se­rii, Aes­cu­lus par­vif­lo­ra, Calo­ced­rus decur­rens, Caly­cant­hus flo­ri­dus, Cam­psis radi­cans, Catal­pa big­no­ni­oides, Cer­cis sili­qu­as­trum, Cha­ma­e­cy­pa­ris lawso­nia­na, Cryp­to­me­ria japo­ni­ca, Gink­go bilo­ba, Gle­dits­cia tria­cant­hos, Hama­me­lis japo­ni­ca, Hama­me­lis vir­gi­nia­na, Jas­mi­num nudif­lo­rum, Koel­re­ute­ria pani­cu­la­ta, Liri­oden­dron tuli­pi­fe­ra, Mag­no­lia x sou­lan­gia­na, Pau­lo­wnia tomen­to­sa, Picea pun­gens, Pinus wal­li­chia­na, Pla­ta­nus x hyb­ri­da, Popu­lus nig­ra ita­li­ca, Quer­cus rub­ra, Taxo­dium dis­ti­chum, Taxus bac­ca­ta (Bača). V par­ku žije veve­rič­ka Sciu­rus vul­ga­ris, jež­ko Eri­na­ce­us con­co­lor, neto­pier raniak hrdza­vý Nyc­ta­lus noc­tu­la, hniezd­na koló­nia hav­ra­nov Cor­vus fra­gi­le­gus. Ku bež­ným vtá­kom pat­rí brhlík Sit­ta euro­pea, žlna Picus viri­dis, ďat­le, slá­vik Lus­ci­nia megar­hyn­chos, myšiar­ka uša­tá Asio otus, sova les­ná Strix alu­co. jazier­kach sa vysky­tu­je sko­kan rapo­ta­vý Rana ridi­bun­da, koryt­nač­ka pís­men­ko­vá Chry­se­mys scrip­ta ele­gans (pies​ta​ny​.sk).


In Pieš­ťa­ny, the park holds its own tra­di­ti­on and sig­ni­fi­can­ce, occu­py­ing a sub­stan­tial area of the city­’s total land. The issue with Pieš­ťa­ny­’s parks is the limi­ted reju­ve­na­ti­on they under­go. Tre­es age, dete­ri­ora­te, and new ones are not plan­ted. The Muni­ci­pal Park – Sad Andre­ja Kme­ťa was estab­lis­hed by Count Erdödy in the 18th cen­tu­ry as a spa park (Dra­hov­ská A., Pieš­ťan­ský týž­deň). Today, it is named after the reno­wned muse­olo­gist and bio­lo­gist Andrej Kmeť. It covers an area of 212,235 m² (TASR). Cur­ren­tly, this park holds the sta­tus of a nati­onal monu­ment. Pieš­ťa­ny­’s parks are situ­ated whe­re den­se allu­vial forests ori­gi­nal­ly sto­od. Nume­rous nati­ve and intro­du­ced spe­cies thri­ve in them, such as Abies con­co­lor, Abies nord­man­nia­na, Acer gros­se­rii, Aes­cu­lus par­vif­lo­ra, Calo­ced­rus decur­rens, Caly­cant­hus flo­ri­dus, Cam­psis radi­cans, Catal­pa big­no­ni­oides, Cer­cis sili­qu­as­trum, Cha­ma­e­cy­pa­ris lawso­nia­na, Cryp­to­me­ria japo­ni­ca, Gink­go bilo­ba, Gle­dits­cia tria­cant­hos, Hama­me­lis japo­ni­ca, Hama­me­lis vir­gi­nia­na, Jas­mi­num nudif­lo­rum, Koel­re­ute­ria pani­cu­la­ta, Liri­oden­dron tuli­pi­fe­ra, Mag­no­lia x sou­lan­gia­na, Pau­lo­wnia tomen­to­sa, Picea pun­gens, Pinus wal­li­chia­na, Pla­ta­nus x hyb­ri­da, Popu­lus nig­ra ita­li­ca, Quer­cus rub­ra, Taxo­dium dis­ti­chum, Taxus bac­ca­ta (Bača). The park is home to the red squ­ir­rel (Sciu­rus vul­ga­ris), hed­ge­hog (Eri­na­ce­us con­co­lor), the rus­ty noc­tu­le bat (Nyc­ta­lus noc­tu­la), and a nesting colo­ny of rooks (Cor­vus fra­gi­le­gus). Com­mon birds inc­lu­de the nut­hatch (Sit­ta euro­pea), Euro­pe­an gre­en wood­pec­ker (Picus viri­dis), wood­pec­kers, nigh­tin­ga­le (Lus­ci­nia megar­hyn­chos), long-​eared owl (Asio otus), and tawny owl (Strix alu­co). In the ponds, you can find the edib­le frog (Rana ridi­bun­da) and the red-​eared sli­der turt­le (Chry­se­mys scrip­ta ele­gans) (pies​ta​ny​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Šariš, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Prešov – mesto hudby

Hits: 2613

Pre­šov, maďar­sky Eper­jes, nemec­ky Epe­ries /​Pre­schau, rus­ky Prja­šev, poľ­sky Pre­szów, latin­sky Fra­go­po­lis /​Epe­ries­si­num (Wiki​pe​dia​.sk), Lang­dorf, Ape­rias­ci­num (Michal Kali­ňák). Jed­na hypo­té­za hovo­rí o tom, že pôvod­ný názov mes­ta Epe­ries je odvo­de­ný od maďar­ské­ho slo­va eper” – jaho­da. Slo­ven­ský his­to­rik Ulič­ný tvr­dí, že pome­no­va­nie Pre­šov kore­ní v slo­van­skom mene Preš (Peter Švorc a kol, 1997, p 14). Je cen­trom Šari­ša a Pre­šov­ské­ho samo­správ­ne­ho kra­ja. Leží v Košic­kej kot­li­ne, medzi Slán­sky­mi vrch­mi a Šariš­skou vrcho­vi­nou v nad­mor­skej výš­ke cca 255 met­rov nad morom. Mes­to má dve rie­ky, Tory­su a Sek­čov. Ku 1.1.2005 tu žilo 91 205 oby­va­te­ľov, čo je tre­tí naj­vyš­ší počet oby­va­te­ľov na Slo­ven­sku (pre​sov​.sk). Má šty­ri mest­ské čas­ti: Pre­šov, Niž­ná Šebas­to­vá, Soli­var, Šal­go­vík (Wiki​pe​dia​.sk). Počiat­ky osíd­le­nia sia­ha­jú až do doby kamen­nej. Slo­van­ské osíd­le­nie je dolo­že­né z pre­lo­mu 8. a 9. sto­ro­čia. Prvá písom­ná zmien­ka je v lis­ti­ne krá­ľa Belu IV. z roku 1247. Slo­bod­ným krá­ľov­ským mes­tom je Pre­šov od roku 1374. Od roku 1412 pat­ril do Pen­ta­po­li­ta­ny – spo­lo­čen­stva pia­tich krá­ľov­ských miest spo­lu s Koši­ca­mi, Bar­de­jo­vom, Levo­čou a Sabi­no­vom (Wiki​pe​dia​.sk). V 14. a 15. sto­ro­čí sa tešil mimo­riad­nym hos­po­dár­skym roz­vo­jom. Pre mes­to je rok 1687 zná­my pre­šov­ský­mi jat­ka­mi (Caraf­fo­ve jat­ky), kedy boli na námes­tí kru­to pop­ra­ve­ní 24 meš­ťa­nia za pod­po­ru Imri­cha Tököli­ho, vod­co­vi pro­ti­habs­bur­ské­ho povs­ta­nia. V roku 1816 doš­lo k zria­de­niu gréc­ko­ka­to­líc­kej die­cé­zy, vďa­ka čomu sem zača­lo pri­chá­dzať viac Rusí­nov. Veľ­ký hos­po­dár­sky význam pre mes­to mala výro­ba soli (Wiki​pe​dia​.sk) – Soli­var Pre­šov, kto­rý zni­či­li” demok­ra­ti po roku 2010. 1.11.1918 doš­lo k tzv. Pre­šov­skej vzbu­re – bolo pop­ra­ve­ných 41 voja­kov a dva­ja civi­lis­ti. Pod vply­vom revo­lú­cie v Buda­peš­ti odo­pre­li nie­kto­rí voja­ci posluš­nosť a násled­ne rabo­va­li obcho­dy. Neskôr boli zais­te­ní a napriek tomu, že nedoš­lo ku stra­tám na živo­toch, boli odsú­de­ní na trest smr­ti (Peter Švorc a kol, 1997, p 33).

His­to­ric­ké jad­ro mes­ta je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou (pre​sov​.sk). Je tu množ­stvo pamia­tok, napr.: gréc­ko­ka­to­líc­ky chrám svä­té­ho Jána Krs­ti­te­ľa, palác Klo­bu­šic­kých, Šariš­ská galé­ria, Neptú­no­va fon­tá­na, Rákoc­zi­ho palác, rím­sko­ka­to­líc­ky far­ský kos­tol svä­té­ho Miku­lá­ša, súso­šie Imma­cu­la­ty, Bosá­ko­va ban­ka, Caraf­fo­va väz­ni­ca (pre​sov​.sk), Chrám svä­té­ho Ale­xan­dra Nevské­ho, Kal­vá­ria, vodo­hos­po­dár­ska stav­ba Kumšt (Wiki​pe​dia​.sk). Síd­li tu Divad­lo Joná­ša Zábor­ské­ho, orga­ni­zu­jú sa tu Dni mes­ta Pre­šov, Muvi­na – Medzi­ná­rod­ná súťaž­ná pre­hliad­ka vín, Pre­šov­ský tro­j­ič­ný jar­mok, Pre­šov­ská hudob­ná jar, Pre­šov­ská hudob­ná jeseň, JAZZ Pre­šov, Deň Zeme (pre​sov​.sk). Vďa­ka hudob­né­mu živo­tu a úspe­chom hudob­nej pro­duk­cie si mes­to vyslú­ži­lo pre­zýv­ku slo­ven­ský Seatt­le” (Radek Antl, pre​sov​.info/sk, Michal Frank), resp. mes­to hud­by (Wiki​pe​dia​.sk). Nie­kto­rí hudob­ní­ci a kape­ly: Ivan Tás­ler, Peha, Kat­ka Knech­to­vá, Chi­ki liki tu‑a, Kat­ka Koš­čo­vá, Peter Lipa, David Kol­lar, Koma­jo­ta, Peter Nagy. Pra­vi­del­ne sa tu koná fes­ti­val štu­dent­ské­ho ume­nia Aka­de­mic­ký Pre­šov, Pre­šov­ská hudob­ná jar, Soľ­no­ban­ský jar­mok, Fes­ti­val palič­ko­va­nej čip­ky, Fes­ti­val zlej hud­by, Pre­šov­ský tro­j­ič­ný jar­mok a fes­ti­val sku­pín his­to­ric­ké­ho šer­mu a reme­siel, Pre­šov­ské kul­túr­ne leto, Fes­ti­val Sigord, Pre­šov­ská hudob­ná jeseň, JAZZ Pre­šov, Goraz­dov lite­rár­ny Pre­šov a mno­ho ďal­ších (Wiki​pe​dia​.sk). Nachá­dza sa tu Pre­šov­ská uni­ver­zi­ta z ôsmi­mi fakul­ta­mi a Fakul­ta výrob­ných tech­no­ló­gií Tech­nic­kej uni­ver­zi­ty v Koši­ciach, Vyso­ká ško­la medzi­ná­rod­né­ho pod­ni­ka­nia ISM Slo­va­kia. Okrem toho cca 34 stred­ných škôl. Pre­šov­ská hádza­ná má sil­ný cveng v celej Euró­pe naj­mä vďa­ka klu­bu Tat­ran Pre­šov (pre​sov​.sk). Fut­ba­lo­vý Tat­ran Pre­šov už taký úspeš­ný nie je ani v rám­ci Slo­ven­ska. Medzi pre­šov­ské osob­nos­ti pat­ria: spi­so­va­teľ, novi­nár a his­to­rik Jonáš Zábor­ský, spi­so­va­teľ­ka Mil­ka Zim­ko­vá, herec a reži­sér Ján Boro­dáč a Peter Rašev, her­ci Juraj Kuku­ra, Jozef Stra­žan a Kve­ta Stra­ža­no­vá, reži­šér Fero Fenič, zahra­nič­ný spra­vo­daj­ca Slo­ven­ské­ho roz­hla­su v Tel Avi­ve Yehu­da Lahav /​Šte­fan Weizs­lo­vits, fut­ba­lis­ta Ladi­slav Pav­lo­vič, hoke­jis­ta Igor Liba, prvá Miss Čes­ko­slo­ven­ska Iva­na Chris­to­vá (Wiki​pe​dia​.sk).


Pre­sov, in Hun­ga­rian Eper­jes, in Ger­man Epe­ries /​Pre­schau, in Rus­sian Prja­sev, in Polish Pre­szów, in Latin Fra­go­po­lis /​Epe­ries­si­num (Wiki​pe​dia​.sk), Lang­dorf, Ape­rias­ci­num (Michal Kali­ňák). One hypot­he­sis sug­gests that the ori­gi­nal name of the city, Epe­ries, is deri­ved from the Hun­ga­rian word eper” – stra­wber­ry. Slo­vak his­to­rian Ulič­ný argu­es that the naming of Pre­šov has its roots in the Sla­vic name Preš (Peter Švorc et al., 1997, p. 14). It is the cen­ter of Šariš and the Pre­šov self-​governing regi­on. It is loca­ted in the Koši­ce Basin, bet­we­en the Slán­ské Vrchy and Šariš­ská Vrcho­vi­na at an alti­tu­de of app­ro­xi­ma­te­ly 255 meters abo­ve sea level. The city is tra­ver­sed by two rivers, Tory­sa and Sek­čov. As of Janu­ary 1, 2005, it had a popu­la­ti­on of 91,205, making it the third most popu­lous city in Slo­va­kia (pre​sov​.sk). It con­sists of four dis­tricts: Pre­šov, Niž­ná Šebas­to­vá, Soli­var, and Šal­go­vík (Wiki​pe​dia​.sk). Sett­le­ment dates back to the Sto­ne Age, with Sla­vic sett­le­ment docu­men­ted from the late 8th and 9th cen­tu­ries. The first writ­ten men­ti­on is in a char­ter from King Bela IV in 1247. Pre­šov has been a free roy­al town sin­ce 1374. From 1412, it belo­n­ged to Pen­ta­po­li­ta­na, a con­fe­de­ra­ti­on of five roy­al cities along with Koši­ce, Bar­de­jov, Levo­ča, and Sabi­nov (Wiki​pe​dia​.sk). In the 14th and 15th cen­tu­ries, it enjo­y­ed sig­ni­fi­cant eco­no­mic deve­lop­ment. The year 1687 is notab­le for the Pre­šov slaugh­ter (Caraf­fa slaugh­ter), whe­re 24 citi­zens were cru­el­ly exe­cu­ted on the squ­are for sup­por­ting Imrich Tököli, the lea­der of the anti-​Habsburg upri­sing. In 1816, the Gre­ek Cat­ho­lic dioce­se was estab­lis­hed, lea­ding to an influx of Rusyns. The pro­duc­ti­on of salt, espe­cial­ly in Soli­var Pre­šov, pla­y­ed a sig­ni­fi­cant eco­no­mic role for the city (Wiki​pe​dia​.sk), but it was des­tro­y­ed” by democ­rats after 2010. On Novem­ber 1, 1918, the so-​called Pre­šov Upri­sing took pla­ce, resul­ting in the exe­cu­ti­on of 41 sol­diers and two civi­lians. Under the influ­en­ce of the revo­lu­ti­on in Buda­pest, some sol­diers refu­sed obe­dien­ce and sub­se­qu­en­tly looted shops. Later, des­pi­te no loss of life, they were sen­ten­ced to death (Peter Švorc et al., 1997, p. 33).

The his­to­ri­cal core of the city is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment (pre​sov​.sk). The­re are nume­rous land­marks, inc­lu­ding the Gre­ek Cat­ho­lic Church of St. John the Bap­tist, Klo­bu­šic­ký Pala­ce, Šariš Gal­le­ry, Neptu­ne­’s Foun­tain, Rákoc­zi Pala­ce, Roman Cat­ho­lic Parish Church of St. Nicho­las, Imma­cu­la­ta Sta­tue, Bosá­k’s Bank, Caraf­fa Pri­son (pre​sov​.sk), Church of St. Ale­xan­der Nevsky, Cal­va­ry, water mana­ge­ment struc­tu­re Kumšt (Wiki​pe​dia​.sk). The city is home to the Jonáš Zábor­ský The­at­re, and events such as Pre­šov Days, Muvi­na – Inter­na­ti­onal Com­pe­ti­ti­ve Wine Sho­wca­se, Pre­šov Tri­ni­ty Fair, Pre­šov Music Spring, Pre­šov Music Autumn, JAZZ Pre­šov, Earth Day are orga­ni­zed (pre​sov​.sk). Thanks to its musi­cal life and the suc­cess of musi­cal pro­duc­ti­on, the city has ear­ned the nick­na­me Slo­vak Seatt­le” (Radek Antl, pre​sov​.info/sk, Michal Frank), or the City of Music” (Wiki​pe​dia​.sk). Some musi­cians and bands asso­cia­ted with the city inc­lu­de Ivan Tás­ler, Peha, Kat­ka Knech­to­vá, Chi­ki liki tu‑a, Kat­ka Koš­čo­vá, Peter Lipa, David Kol­lar, Koma­jo­ta, Peter Nagy. Regu­lar events inc­lu­de the Aca­de­mic Pre­šov Fes­ti­val of Stu­dent Art, Pre­šov Music Spring, Salt Mine Fair, Bob­bin Lace Fes­ti­val, Bad Music Fes­ti­val, Pre­šov Tri­ni­ty Fair, His­to­ri­cal Fen­cing and Crafts Group Fes­ti­val, Pre­šov Cul­tu­ral Sum­mer, Sigord Fes­ti­val, Pre­šov Music Autumn, JAZZ Pre­šov, Goraz­d’s Lite­ra­ry Pre­šov, and many more (Wiki​pe​dia​.sk). Pre­šov is home to the Pre­šov Uni­ver­si­ty with eight facul­ties and the Facul­ty of Pro­duc­ti­on Tech­no­lo­gies of the Tech­ni­cal Uni­ver­si­ty in Koši­ce, and ISM Slo­va­kia Inter­na­ti­onal Busi­ness Scho­ol. Addi­ti­onal­ly, the­re are app­ro­xi­ma­te­ly 34 secon­da­ry scho­ols. Pre­šov hand­ball has a strong pre­sen­ce throug­hout Euro­pe, espe­cial­ly thanks to the Tat­ran Pre­šov club (pre​sov​.sk). Tat­ran Pre­šov foot­ball is not as suc­cess­ful, even wit­hin Slo­va­kia. Notab­le per­so­na­li­ties from Pre­šov inc­lu­de wri­ter, jour­na­list, and his­to­rian Jonáš Zábor­ský, wri­ter Mil­ka Zim­ko­vá, actors Ján Boro­dáč and Peter Rašev, Juraj Kuku­ra, Jozef Stra­žan, and Kve­ta Stra­ža­no­vá, direc­tor Fero Fenič, fore­ign cor­res­pon­dent of Slo­vak Radio in Tel Aviv Yehu­da Lahav /​Šte­fan Weizs­lo­vits, foot­bal­ler Ladi­slav Pav­lo­vič, hoc­key pla­y­er Igor Liba, the first Miss Cze­cho­slo­va­kia Iva­na Chris­to­vá (Wiki​pe​dia​.sk).


Pre­šov, maďar­sky Eper­jes, nemec­ky Epe­ries /​Pre­schau, rus­ky Prja­šev, poľ­sky Pre­szów, latin­sky Fra­go­po­lis /​Epe­ries­si­num (Wiki​pe​dia​.sk), Lang­dorf, Ape­rias­ci­num (Michal Kali­ňák). Jed­na hypo­té­za hovo­rí o tom, že pôvod­ný názov mes­ta Epe­ries je odvo­de­ný od maďar­ské­ho slo­va eper” – jaho­da. Slo­ven­ský his­to­rik Ulič­ný tvr­dí, že pome­no­va­nie Pre­šov kore­ní v slo­van­skom mene Preš (Peter Švorc a kol, 1997, p 14). Je cen­trom Šari­ša a Pre­šov­ské­ho samo­správ­ne­ho kra­ja. Leží v Košic­kej kot­li­ne, medzi Slán­sky­mi vrch­mi a Šariš­skou vrcho­vi­nou v nad­mor­skej výš­ke cca 255 met­rov nad morom. Mes­to má dve rie­ky, Tory­su a Sek­čov. Ku 1.1.2005 tu žilo 91 205 oby­va­te­ľov, čo je tre­tí naj­vyš­ší počet oby­va­te­ľov na Slo­ven­sku (pre​sov​.sk). Má šty­ri mest­ské čas­ti: Pre­šov, Niž­ná Šebas­to­vá, Soli­var, Šal­go­vík (Wiki​pe​dia​.sk). Počiat­ky osíd­le­nia sia­ha­jú až do doby kamen­nej. Slo­van­ské osíd­le­nie je dolo­že­né z pre­lo­mu 8. a 9. sto­ro­čia. Prvá písom­ná zmien­ka je v lis­ti­ne krá­ľa Belu IV. z roku 1247. Slo­bod­ným krá­ľov­ským mes­tom je Pre­šov od roku 1374. Od roku 1412 pat­ril do Pen­ta­po­li­ta­ny – spo­lo­čen­stva pia­tich krá­ľov­ských miest spo­lu s Koši­ca­mi, Bar­de­jo­vom, Levo­čou a Sabi­no­vom (Wiki​pe​dia​.sk). V 14. a 15. sto­ro­čí sa tešil mimo­riad­nym hos­po­dár­skym roz­vo­jom. Pre mes­to je rok 1687 zná­my pre­šov­ský­mi jat­ka­mi (Caraf­fo­ve jat­ky), kedy boli na námes­tí kru­to pop­ra­ve­ní 24 meš­ťa­nia za pod­po­ru Imri­cha Tököli­ho, vod­co­vi pro­ti­habs­bur­ské­ho povs­ta­nia. V roku 1816 doš­lo k zria­de­niu gréc­ko­ka­to­líc­kej die­cé­zy, vďa­ka čomu sem zača­lo pri­chá­dzať viac Rusí­nov. Veľ­ký hos­po­dár­sky význam pre mes­to mala výro­ba soli (Wiki​pe​dia​.sk) – Soli­var Pre­šov, kto­rý zni­či­li” demok­ra­ti po roku 2010. 1.11.1918 doš­lo k tzv. Pre­šov­skej vzbu­re – bolo pop­ra­ve­ných 41 voja­kov a dva­ja civi­lis­ti. Pod vply­vom revo­lú­cie v Buda­peš­ti odo­pre­li nie­kto­rí voja­ci posluš­nosť a násled­ne rabo­va­li obcho­dy. Neskôr boli zais­te­ní a napriek tomu, že nedoš­lo ku stra­tám na živo­toch, boli odsú­de­ní na trest smr­ti (Peter Švorc a kol, 1997, p 33).

His­to­ric­ké jad­ro mes­ta je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou (pre​sov​.sk). Je tu množ­stvo pamia­tok, napr.: gréc­ko­ka­to­líc­ky chrám svä­té­ho Jána Krs­ti­te­ľa, palác Klo­bu­šic­kých, Šariš­ská galé­ria, Neptú­no­va fon­tá­na, Rákoc­zi­ho palác, rím­sko­ka­to­líc­ky far­ský kos­tol svä­té­ho Miku­lá­ša, súso­šie Imma­cu­la­ty, Bosá­ko­va ban­ka, Caraf­fo­va väz­ni­ca (pre​sov​.sk), Chrám svä­té­ho Ale­xan­dra Nevské­ho, Kal­vá­ria, vodo­hos­po­dár­ska stav­ba Kumšt (Wiki​pe​dia​.sk). Síd­li tu Divad­lo Joná­ša Zábor­ské­ho, orga­ni­zu­jú sa tu Dni mes­ta Pre­šov, Muvi­na – Medzi­ná­rod­ná súťaž­ná pre­hliad­ka vín, Pre­šov­ský tro­j­ič­ný jar­mok, Pre­šov­ská hudob­ná jar, Pre­šov­ská hudob­ná jeseň, JAZZ Pre­šov, Deň Zeme (pre​sov​.sk). Vďa­ka hudob­né­mu živo­tu a úspe­chom hudob­nej pro­duk­cie si mes­to vyslú­ži­lo pre­zýv­ku slo­ven­ský Seatt­le” (Radek Antl, pre​sov​.info/sk, Michal Frank), resp. mes­to hud­by (Wiki​pe​dia​.sk). Nie­kto­rí hudob­ní­ci a kape­ly: Ivan Tás­ler, Peha, Kat­ka Knech­to­vá, Chi­ki liki tu‑a, Kat­ka Koš­čo­vá, Peter Lipa, David Kol­lar, Koma­jo­ta, Peter Nagy. Pra­vi­del­ne sa tu koná fes­ti­val štu­dent­ské­ho ume­nia Aka­de­mic­ký Pre­šov, Pre­šov­ská hudob­ná jar, Soľ­no­ban­ský jar­mok, Fes­ti­val palič­ko­va­nej čip­ky, Fes­ti­val zlej hud­by, Pre­šov­ský tro­j­ič­ný jar­mok a fes­ti­val sku­pín his­to­ric­ké­ho šer­mu a reme­siel, Pre­šov­ské kul­túr­ne leto, Fes­ti­val Sigord, Pre­šov­ská hudob­ná jeseň, JAZZ Pre­šov, Goraz­dov lite­rár­ny Pre­šov a mno­ho ďal­ších (Wiki​pe​dia​.sk). Nachá­dza sa tu Pre­šov­ská uni­ver­zi­ta z ôsmi­mi fakul­ta­mi a Fakul­ta výrob­ných tech­no­ló­gií Tech­nic­kej uni­ver­zi­ty v Koši­ciach, Vyso­ká ško­la medzi­ná­rod­né­ho pod­ni­ka­nia ISM Slo­va­kia. Okrem toho cca 34 stred­ných škôl. Pre­šov­ská hádza­ná má sil­ný cveng v celej Euró­pe naj­mä vďa­ka klu­bu Tat­ran Pre­šov (pre​sov​.sk). Fut­ba­lo­vý Tat­ran Pre­šov už taký úspeš­ný nie je ani v rám­ci Slo­ven­ska. Medzi pre­šov­ské osob­nos­ti pat­ria: spi­so­va­teľ, novi­nár a his­to­rik Jonáš Zábor­ský, spi­so­va­teľ­ka Mil­ka Zim­ko­vá, herec a reži­sér Ján Boro­dáč a Peter Rašev, her­ci Juraj Kuku­ra, Jozef Stra­žan a Kve­ta Stra­ža­no­vá, reži­šér Fero Fenič, zahra­nič­ný spra­vo­daj­ca Slo­ven­ské­ho roz­hla­su v Tel Avi­ve Yehu­da Lahav /​Šte­fan Weizs­lo­vits, fut­ba­lis­ta Ladi­slav Pav­lo­vič, hoke­jis­ta Igor Liba, prvá Miss Čes­ko­slo­ven­ska Iva­na Chris­to­vá (Wiki​pe​dia​.sk).


Пряшів, угорською Еперйес, німецькою Еперіес /​Прешау, російською Пр’яшев, польською Прешув, латинською Фрагополіс /​Еперіессінум (Wiki​pe​dia​.sk), Лангдорф, Аперіасцінум (Міхал Каліняк). Одна з гіпотез говорить про те, що походження оригінальної назви міста Еперйес виводиться від угорського слова епер” – полуниця. Словацький історик Улічний стверджує, що назва Пряшів коріниться в слов’янському імені Пряш (Петер Шворц та ін., 1997, с. 14). Воно є центром Шаріша та Пряшівського самоврядування. Розташоване в Кошицькій котліні, між Сланськими горами та Шарішською височиною на висоті приблизно 255 метрів над рівнем моря. У місті є дві річки – Ториса та Секчов. На 1 січня 2005 року тут проживало 91 205 осіб, що робить його третім за кількістю населення містом на Словаччині (pre​sov​.sk). Місто складається з чотирьох міських частин: Пряшів, Ніжна Шебастова, Солівар, Шальговік (Wiki​pe​dia​.sk). Початки заселення сягають до епохи кам’яної. Слов’янське заселення документоване на перехресті VIII і IX століть. Перша писемна згадка відома з документу короля Бели IV 1247 року. Пряшів є вільним королівським містом з 1374 року. З 1412 року він входив до Пентаполітани – співтовариства п’яти королівських міст разом із Кошицями, Бардейовом, Левочою і Сабіновом (Wiki​pe​dia​.sk). У XIV і XV століттях він користувався особливим економічним розвитком. Для міста 1687 рік відомий Пряшівськими бойнями (карафськими бойнями), коли на площі жорстоко стратили 24 міщан за підтримку Імріха Тьокьолі, лідера антигабсбурзького повстання. У 1816 році було створено греко-​католицьку єпархію, завдяки чому почало приходити більше русинів. Велике економічне значення для міста мало виробництво солі (Wiki​pe​dia​.sk) – Солівар Пряшів, який знищили” демократи після 2010 року. 1 листопада 1918 року відбулося так зване Пряшівське повстання – було стратено 41 військовослужбовця і двох цивільних. Під впливом революції в Будапешті деякі військовослужбовці відмовились від послушності, а потім грабували магазини. Пізніше їх затримали і, незважаючи на те, що не було втрат людей, їх засудили до страти (Петер Шворц та ін., 1997, с. 33).

Історичне серце міста є національним культурним пам’ятником (pre​sov​.sk). Тут багато пам’яток, таких як греко-​католицький храм святого Івана Хрестителя, палац Клобусіцьких, Шарішська галерея, фонтан Нептун, палац Ракоці, римо-​католицький парафіальний костел святого Миколая, сузір’я Непорочного Зачаття, Босаківський банк, в’язниця Караффи (pre​sov​.sk), храм святого Олександра Невського, Кальварія, гідротехнічна споруда Кумшт (Wiki​pe​dia​.sk). Тут розташовано Театр Йонаша Заборськ

ого, організовані Дні міста Пряшів, Мувіна – Міжнародний конкурс вин, Пряшівський трійний ярмарок, Пряшівська музична весна, Пряшівська музична осінь, JAZZ Пряшів, День Землі (pre​sov​.sk). Благодаря музичному життю і успіхам музичної продукції місто заслужило прізвище словацький Сіетл” (Радек Антл, pre​sov​.info/sk, Міхал Франк), або місто музики (Wiki​pe​dia​.sk). Деякі музиканти та гурти: Іван Таслер, Пега, Катка Кнехтова, Чікі Лікі Ту‑а, Катка Кошцова, Петер Ліпа, Давід Коллар, Комайота, Петер Наги. Регулярно відбуваються фестивалі студентського мистецтва Академічний Пряшів, Пряшівська музична весна, Солонобанський ярмарок, Фестиваль паличкованої мережі, Фестиваль поганої музики, Пряшівський трійний ярмарок і фестиваль груп історичного фехтування та ремесел, Пряшівське культурне літо, Фестиваль Сігорд, Пряшівська музична осінь, JAZZ Пряшів, Гораздов літературний Пряшів та багато інших (Wiki​pe​dia​.sk). Тут розташована Пряшівська університет із восьмома факультетами та Факультет виробничих технологій Технічного університету у Кошицях, Вища школа міжнародного бізнесу ISM Slo­va­kia. Крім того, близько 34 середні школи. Пряшівський гандбол має сильний вплив в Європі, особливо завдяки клубу Татран Пряшів (pre​sov​.sk). Футбольний Татран Пряшів вже не такий успішний навіть в межах Словаччини. Серед видатних особистостей Пряшова: письменник, журналіст і історик Йонаш Заборський, письменниця Мілька Зімкова, актори Ян Бородач і Петер Рашев, актори Юрай Кукура, Йозеф Стражан і Квета Стражанова, режисер Феро Феніч, іноземний кореспондент Словацького радіо в Тель-​Авіві Йегуда Лахав /​Штефан Вейзслоуіц, футболіст Ладіслав Павлович, хокеїст Ігор Ліба, перша Міс Чехословаччини Івана Христова (Wiki​pe​dia​.sk).


Odka­zy:

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Európske, Krajina, Mestá, Mestá, Talianske mestá, Taliansko, Typ krajiny

Padova – starodávne severotalianske mesto

Hits: 6378

Pado­va je sta­ro­dáv­ne mes­to ležia­ce na seve­re Talian­ska. Jeho his­tó­ria sia­ha hlbo­ko do minu­los­ti. Rím­ske Pata­vium bolo jed­no z naj­bo­hat­ších miest, ale v roku 452 ho vyplie­ni­li Huni. V roku 1164 zís­ka­la Pado­va ako prvé seve­ro­ta­lian­ske mes­to nezá­vis­losť od ríš­skej moci (Wiki­pe­dia). Žije v ňom cca 213 000 oby­va­te­ľov. Veľ­mi zná­my chrám v Pado­ve je Bazi­li­ka sv. Anto­na, zná­ma tiež ako Il San­to” (Wiki­pe­dia). Strie­da sa tu román­sky, gotic­ký a byzant­ský štýl. Pred bazi­li­kou sto­jí socha Gat­ta­me­la­tu, kto­rú v roku 1453 vytvo­ril Dona­tel­lo na počesť Eras­ma da Nar­ni, kto­rý bol veli­te­ľom Benát­skej repub­li­ky a bol neoby­čaj­ne dip­lo­ma­tic­ky šikov­ný, vďa­ka čomu ho pre­zý­va­li Gat­ta­me­la­ta – stra­ka­tá mačka. 

Ďal­ší­mi význam­ný­mi pamiat­ka­mi sú Bazi­li­ka svä­tej Jus­tí­ny (Wiki­pe­dia), Padov­ský dóm, obro­vi­tý rene­sanč­ný Palaz­zo del­la Ragi­one – pôvod­ne budo­va mest­ské­ho tri­bu­ná­lu Il Salo­ne”. Kapl­n­ka Scro­veg­ni bola posta­ve­ná v roku 1303 a za jej výzdo­bou sto­jí Giot­to (Wiki­pe­dia). V Pado­ve sa nachá­dza aj jed­no z naj­zná­mej­ších a naj­väč­ších námes­tí Pra­to del­la Val­le (Wiki­pe­dia). Jeho súčas­ťou je elip­tic­ký kanál so socha­mi 84 sláv­nych Pado­va­nov a štu­den­tov tunaj­šej uni­ver­zi­ty (Wiki­pe­dia). Pado­va je jed­no z naj­zná­mej­ších uni­ver­zit­ných miest na sve­te. Uni­ver­zi­ta tu bola zalo­že­ná už v roku 1222. Pôso­bi­li tu osob­nos­ti ako Vesa­lius, Miku­láš Koper­nik, Gali­leo Gali­lei (Wiki­pe­dia), Jan Nepo­muc­ký (Wiki­pe­dia). Pado­va je mies­tom naj­star­šej bota­nic­kej záh­ra­dy na sve­te. Vznik­la v roku 1545 (Wiki­pe­dia).

Pado­va, anglic­ky Padua je jed­ným z naj­star­ších miest v sever­nom Talian­sku a má boha­tú his­tó­riu, kedy­si bola význam­ným cen­trom Rím­skej ríše. Pado­va sa spo­mí­na v lite­rár­nych die­lach, vrá­ta­ne die­la Wil­lia­ma Sha­kes­pe­a­ra The Taming of the Shrew”. Je dôle­ži­tým eko­no­mic­kým cen­trom, je dob­re napo­je­ná na cest­nú a želez­nič­nú sieť.


Padua is an ancient city loca­ted in nort­hern Ita­ly. Its his­to­ry stret­ches far into the past. Roman Pata­vium was one of the wealt­hiest cities, but in 452, it was plun­de­red by the Huns. In 1164, Padua gai­ned inde­pen­den­ce from impe­rial power, beco­ming the first city in nort­hern Ita­ly to do so (Wiki­pe­dia). App­ro­xi­ma­te­ly 213,000 peop­le inha­bit the city. The reno­wned sanc­tu­ary in Padua is the Basi­li­ca of St. Ant­ho­ny, also kno­wn as Il San­to” (Wiki­pe­dia). It fea­tu­res a mix of Roma­ne­sque, Got­hic, and Byzan­ti­ne sty­les. In front of the basi­li­ca stands the sta­tue of Gat­ta­me­la­ta, cre­a­ted by Dona­tel­lo in 1453 in honor of Eras­mo da Nar­ni, a skil­led Vene­tian mili­ta­ry com­man­der, dip­lo­ma­ti­cal­ly nick­na­med Gat­ta­me­la­ta – the spot­ted cat.

Other sig­ni­fi­cant land­marks inc­lu­de the Basi­li­ca of Saint Jus­ti­na (Wiki­pe­dia), Padua Cat­hed­ral, the colos­sal Renais­san­ce Palaz­zo del­la Ragi­one – ori­gi­nal­ly the city­’s tri­bu­nal Il Salo­ne.” The Scro­veg­ni Cha­pel, built-​in 1303, boasts deco­ra­ti­ons by Giot­to (Wiki­pe­dia). Padua is also home to one of the most famous and lar­gest squ­ares, Pra­to del­la Val­le (Wiki­pe­dia). An ellip­ti­cal canal with sta­tu­es of 84 notab­le Padu­ans and stu­dents from the local uni­ver­si­ty is part of the squ­are. Padua is reno­wned as one of the oldest uni­ver­si­ty cities glo­bal­ly, foun­ded in 1222. Dis­tin­gu­is­hed figu­res like Vesa­lius, Nicho­las Coper­ni­cus, Gali­leo Gali­lei (Wiki­pe­dia), and John of Nepo­muk (Wiki­pe­dia) have con­tri­bu­ted to its lega­cy. Padua hosts the worl­d’s oldest bota­ni­cal gar­den, estab­lis­hed in 1545 (Wiki­pe­dia).


Pado­va è un’an­ti­ca cit­tà situ­ata nel nord Ita­lia. La sua sto­ria si esten­de pro­fon­da­men­te nel pas­sa­to. Il roma­no Pata­vium era una del­le cit­tà più ric­che, ma nel 452 fu sac­cheg­gia­to dag­li Unni. Nel 1164, Pado­va otten­ne l’in­di­pen­den­za dal pote­re impe­ria­le, diven­tan­do la pri­ma cit­tà nel nord Ita­lia a far­lo (Wiki­pe­dia). Cir­ca 213.000 per­so­ne abi­ta­no la cit­tà. Il san­tu­ario rino­ma­to a Pado­va è la Basi­li­ca di San­t’An­to­nio, conos­ciu­ta anche come Il San­to” (Wiki­pe­dia). Pre­sen­ta uno sti­le mis­to di roma­ni­co, goti­co e bizan­ti­no. Davan­ti alla basi­li­ca si erge la sta­tua di Gat­ta­me­la­ta, cre­a­ta da Dona­tel­lo nel 1453 in ono­re di Eras­mo da Nar­ni, abi­le coman­dan­te mili­ta­re vene­zia­no, sop­ran­no­mi­na­to dip­lo­ma­ti­ca­men­te Gat­ta­me­la­ta – il gat­to maculato.

Altri luog­hi sig­ni­fi­ca­ti­vi inc­lu­do­no la Basi­li­ca di San­ta Gius­ti­na (Wiki­pe­dia), il Duomo di Pado­va, il colos­sa­le Palaz­zo del­la Ragi­one in sti­le rinas­ci­men­ta­le – ori­gi­na­ria­men­te il tri­bu­na­le cit­ta­di­no Il Salo­ne”. La Cap­pel­la degli Scro­veg­ni, cos­tru­ita nel 1303, van­ta deco­ra­zi­oni di Giot­to (Wiki­pe­dia). Pado­va è anche sede di una del­le piaz­ze più famo­se e gran­di, Pra­to del­la Val­le (Wiki­pe­dia). Un cana­le ellit­ti­co con sta­tue di 84 noti pado­va­ni e stu­den­ti del­l’u­ni­ver­si­tà loca­le fa par­te del­la piaz­za. Pado­va è rino­ma­ta come una del­le cit­tà uni­ver­si­ta­rie più anti­che del mon­do, fon­da­ta nel 1222. Figu­re illus­tri come Vesa­lio, Nic­co­lò Coper­ni­co, Gali­leo Gali­lei (Wiki­pe­dia) e Giovan­ni Nepo­mu­ce­no (Wiki­pe­dia) han­no con­tri­bu­ito al suo las­ci­to. Pado­va ospi­ta il giar­di­no bota­ni­co più anti­co del mon­do, fon­da­to nel 1545 (Wiki­pe­dia).


Odka­zy


Use Facebook to Comment on this Post