Krajina, Neživé, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Spiš, Spišské, Stavby, Zámky

Markušovce

Hits: 2002

Mar­ku­šov­ce ležia v juž­nej čas­ti Hor­nád­skej kot­li­ne, neďa­le­ko od Spiš­skej Novej Vsi (His­tó­ria Mar­ku­šo­viec pre budúc­nosť obec a zása­dy ochra­ny pamiat­ko­vej zóny, Kraj­ský pamiat­ko­vý úrad Koši­ce, pra­co­vis­ko Spiš­ská Nová Ves). Pri súto­ku Levočs­ké­ho poto­ka s Hor­ná­dom (mar​ku​sov​ce​.sk) v nad­mor­skej výš­ke 435 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia). Mar­ku­šov­ce sú súčas­ťou národ­né­ho par­ku Slo­ven­ský raj (mar​ku​sov​ce​.sk). Na roz­lo­he 18.51 km2 tu žije 4546 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Prvé zmien­ky o Mar­ku­šov­ciach sú zo začiat­ku 12, sto­ro­čia. Tatá­ri v roku 1241 Mar­ku­šov­ce vyplie­ni­li. Osa­da sa pred­tým nazý­va­la Svä­tý Michal, nové meno dosta­la Ter­ra Mar­ci” – Zem Mar­ko­va. Mar­ku­šov­ce sa v prie­be­hu stre­do­ve­ku vyvi­nu­li na význam­né síd­lo. V roku 1527 bol Mar­ku­šov­ský hrad zni­če­ný. Násled­ne bol obno­vo­va­ný a niče­ný požiar­mi. Zacho­va­lo sa aj 10 kaš­tie­ľov a kúrií. Opev­ne­ný rene­sanč­ný kaš­tieľ bol dosta­va­ný v roku 1643 (His­tó­ria Mar­ku­šo­viec pre budúc­nosť obec a zása­dy ochra­ny pamiat­ko­vej zóny, Kraj­ský pamiat­ko­vý úrad Koši­ce, pra­co­vis­ko Spiš­ská Nová Ves). 

Mar­ku­šov­ce ležia na gotic­kej ces­te, jej deji­ny sú úzko spä­té s rodi­nou Mariá­ši­ov­cov. V ňom sa nachá­dza nád­her­ná expo­zí­cia his­to­ric­ké­ho nábyt­ku. Vznik­la pri pamiat­ko­vej obno­ve v rokoch 19841994. Pôvod­ne bol rene­sanč­nou pev­nos­ťou s nárož­ný­mi veža­mi, oboh­na­ný prie­ko­pou. Roko­ko­vú pre­stav­bu rea­li­zo­val Wolf­gang Mariás­sy v rokoch 17701775. Pri prí­le­ži­tos­ti prí­cho­du cisá­ra Joze­fa II. dal v par­ku kaš­tie­ľa posta­viť Dar­da­ne­ly. (Infor­mač­ná tabu­ľa). Na hor­nej tera­se par­ku bol vybu­do­va­ný letoh­rá­dok Dar­da­ne­ly (His­tó­ria Mar­ku­šo­viec pre budúc­nosť obec a zása­dy ochra­ny pamiat­ko­vej zóny, Kraj­ský pamiat­ko­vý úrad Koši­ce, pra­co­vis­ko Spiš­ská Nová Ves). V roko­ko­vom letoh­rád­ku z 18. sto­ro­čia je inšta­lo­va­ná vzác­na expo­zí­cia klá­ve­so­vých hudob­ných nástro­jov, jedi­ná svoj­ho dru­hu na Slo­ven­sku. Vznik­la pri pamiat­ko­vej obno­ve v rokoch 19841994 (Infor­mač­ná tabuľa). 

His­to­ric­ké náz­vy obce: Vil­la Mar­ci, Szent­mi­cha­lur, Marius­dorf, Mar­cus­fa­lua, Zent­my­hal, Mar­kus­so­wc­ze, Mar­kus­fa­lua. Maďar­sky je to Már­kus­fa­lu, Mar­kusc­se­pán­fa­lu, nemec­ky Marks­dorf. V dru­hej polo­vi­ci 19. sto­ro­čia s Mar­ku­šov­ca­mi sply­nu­la obec Čepa­nov­ce. V roku 1787 tu v 65 domoch žilo 408 oby­va­te­ľov. Zapo­die­va­li sa okrem poľ­no­hos­po­dár­stva prá­ci v lese a v baniach. Neskôr tu fun­go­va­la pra­žia­reň želez­nej rudy. V roku 1892 tu vzni­kol dre­vár­sky závod. V rokoch 18801890 pos­tih­lo Mar­ku­šov­ce veľ­ké vysťa­ho­va­lec­tvo (mar​ku​sov​ce​.sk).


Mar­ku­šov­ce is loca­ted in the sout­hern part of the Hor­nád Basin, near Spiš­ská Nová Ves (His­to­ry of Mar­ku­šov­ce for the Futu­re of the Muni­ci­pa­li­ty and Prin­cip­les for Pro­tec­ting the Heri­ta­ge Zone, Regi­onal Monu­ment Offi­ce Koši­ce, Spiš­ská Nová Ves Workp­la­ce). It lies at the con­flu­en­ce of the Levočs­ký Stre­am and the Hor­nád River (mar​ku​sov​ce​.sk) at an alti­tu­de of 435 meters abo­ve sea level (Wiki­pe­dia). Mar­ku­šov­ce is part of the Slo­vak Para­di­se Nati­onal Park (mar​ku​sov​ce​.sk). The muni­ci­pa­li­ty covers an area of 18.51 km² and is home to 4,546 resi­dents (Wiki­pe­dia). The first men­ti­ons of Mar­ku­šov­ce date back to the ear­ly 12th cen­tu­ry. In 1241, the Tatars plun­de­red Mar­ku­šov­ce. The sett­le­ment was ori­gi­nal­ly named Saint Micha­el (Svä­tý Michal) but was later rena­med Ter­ra Mar­ci” – Mark’s Land. During the Midd­le Ages, Mar­ku­šov­ce deve­lo­ped into a sig­ni­fi­cant sett­le­ment. In 1527, Mar­ku­šov­ský Cast­le was des­tro­y­ed and sub­se­qu­en­tly rebu­ilt, only to be dama­ged by fires mul­tip­le times. Addi­ti­onal­ly, 10 manor hou­ses and man­si­ons have been pre­ser­ved. A for­ti­fied Renais­san­ce man­si­on was com­ple­ted in 1643 (His­to­ry of Mar­ku­šov­ce for the Futu­re of the Muni­ci­pa­li­ty and Prin­cip­les for Pro­tec­ting the Heri­ta­ge Zone, Regi­onal Monu­ment Offi­ce Koši­ce, Spiš­ská Nová Ves Workplace).

Mar­ku­šov­ce is situ­ated on the Got­hic Rou­te, and its his­to­ry is clo­se­ly tied to the Mariás­sy fami­ly. The man­si­on fea­tu­res a stun­ning exhi­bi­ti­on of his­to­ri­cal fur­ni­tu­re, which was cre­a­ted during a res­to­ra­ti­on pro­ject bet­we­en 1984 and 1994. Ori­gi­nal­ly, it was a Renais­san­ce for­tress with cor­ner towers, sur­roun­ded by a moat. Wolf­gang Mariás­sy car­ried out a Roco­co reno­va­ti­on bet­we­en 1770 and 1775. To com­me­mo­ra­te Empe­ror Joseph II’s visit, the Dar­da­ne­ly Sum­mer­hou­se was built in the man­si­on park (Infor­ma­ti­on Board). On the upper ter­ra­ce of the park, the Dar­da­ne­ly Sum­mer­hou­se was cons­truc­ted (His­to­ry of Mar­ku­šov­ce for the Futu­re of the Muni­ci­pa­li­ty and Prin­cip­les for Pro­tec­ting the Heri­ta­ge Zone, Regi­onal Monu­ment Offi­ce Koši­ce, Spiš­ská Nová Ves Workp­la­ce). The Roco­co sum­mer­hou­se from the 18th cen­tu­ry hou­ses a rare exhi­bi­ti­on of key­bo­ard musi­cal ins­tru­ments, the only one of its kind in Slo­va­kia. This exhi­bi­ti­on was also cre­a­ted during the res­to­ra­ti­on pro­ject bet­we­en 1984 and 1994 (Infor­ma­ti­on Board).

His­to­ri­cal names of the muni­ci­pa­li­ty inc­lu­de Vil­la Mar­ci, Szent­mi­cha­lur, Marius­dorf, Mar­cus­fa­lua, Zent­my­hal, Mar­kus­so­wc­ze, and Mar­kus­fa­lua. In Hun­ga­rian, it is kno­wn as Már­kus­fa­lu or Mar­kusc­se­pán­fa­lu, and in Ger­man as Marks­dorf. In the second half of the 19th cen­tu­ry, the vil­la­ge of Čepa­nov­ce mer­ged with Mar­ku­šov­ce. In 1787, the vil­la­ge had 65 hou­ses and 408 inha­bi­tants, who wor­ked in agri­cul­tu­re, fores­try, and mining. Later, an iron ore roas­ting plant ope­ra­ted here. In 1892, a tim­ber fac­to­ry was estab­lis­hed. Bet­we­en 1880 and 1890, Mar­ku­šov­ce expe­rien­ced sig­ni­fi­cant emig­ra­ti­on (mar​ku​sov​ce​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Hrady, Neživé, Stavby, TOP

Hrady a zámky

Hits: 3316

Hra­dy a zám­ky pred­sta­vu­jú pôso­bi­vé stav­by, kto­ré nás vtiah­nu do his­tó­rie a roman­ti­ky minu­lých obdo­bí. Tie­to impo­zant­né stav­by sa vyzna­ču­jú nie­len svo­jou archi­tek­to­nic­kou krá­sou, ale aj svo­jou stra­te­gic­kou a kul­túr­nou hod­no­tou. Hra­dy a zám­ky majú kore­ne v stre­do­ve­kom Euró­pe, kde boli pôvod­ne posta­ve­né ako obran­né pev­nos­ti na ochra­nu pred nepria­teľ­mi. Časom sa však ich účel roz­ší­ril a zača­li slú­žiť aj ako síd­la šľach­ty a krá­ľov­ských rodín. Ich archi­tek­to­nic­ký dizajn a polo­ha na vyvý­še­ných kop­coch boli čas­to stra­te­gic­ké, umož­ňu­jú­ce lep­šiu kon­tro­lu nad okolím.

Hra­dy boli čas­to posta­ve­né z hru­bých kamen­ných múrov a mali výraz­né vstu­py s mos­ta­mi nad prie­ko­pou. Naopak, zám­ky, kto­ré sa obja­vi­li neskôr v his­tó­rii, mali ten­den­ciu byť ele­gan­tnej­šie a mali ozdob­nej­šie fasá­dy s veža­mi a vyso­ký­mi okna­mi. Hra­dy a zám­ky sym­bo­li­zu­jú nie­len bohat­stvo a moc šľach­ty, ale aj obdo­bie rytier­stva a odva­hy. Mno­hé z nich boli sved­kom bojov suse­dia­cich feudál­nych pánov a rôz­nych iných vojen. S roz­vo­jom spo­loč­nos­ti sa fun­kcia hra­dov a zám­kov zme­ni­la. Časom hrad­by nepred­sta­vo­va­li takú účin­nú obra­nu ako kedy­si. Zárod­ky rene­sanč­nej a baro­ko­vej archi­tek­tú­ry pri­nies­li nový dôraz na ume­nie a kul­tú­ru. Neskôr boli mno­hé z nich pre­sta­va­né na pohodl­né rezi­den­cie pre šľach­tu a krá­ľov­ské rodi­ny, pri­čom sa sta­li cen­tra­mi kul­túr­ne­ho života.

Dnes sú hra­dy a zám­ky nie­len his­to­ric­ký­mi pamiat­ka­mi, ale aj obľú­be­ný­mi turis­tic­ký­mi atrak­ci­ami. Ich náv­šte­va ponú­ka pohľad do minu­los­ti, s nád­her­ný­mi záh­ra­da­mi, zbier­ka­mi ume­nia a čas­to aj rytier­sky­mi tur­naj­mi či his­to­ric­ký­mi pre­hliad­ka­mi. Ochra­na a zacho­va­nie hrád a zám­kov sú dôle­ži­tým odka­zom pre budú­ce gene­rá­cie. Mno­hé orga­ni­zá­cie a nadá­cie sa sna­žia obno­vo­vať a udr­žia­vať tie­to stav­by, aby sa zabez­pe­či­lo, že ich kul­túr­na hod­no­ta a krá­sa budú pre­tr­vá­vať aj do budúcnosti.


Cast­les and pala­ces are impres­si­ve struc­tu­res that draw us into the his­to­ry and roman­ce of bygo­ne eras. The­se impo­sing buil­dings are cha­rac­te­ri­zed not only by the­ir archi­tec­tu­ral beau­ty but also by the­ir stra­te­gic and cul­tu­ral sig­ni­fi­can­ce. Cast­les and pala­ces have the­ir roots in medie­val Euro­pe, whe­re they were ori­gi­nal­ly cons­truc­ted as defen­si­ve for­tres­ses to pro­tect against ene­mies. Over time, howe­ver, the­ir pur­po­se expan­ded, and they began to ser­ve as resi­den­ces for the nobi­li­ty and roy­al fami­lies. The­ir archi­tec­tu­ral design and ele­va­ted hill­top loca­ti­ons were often stra­te­gic, allo­wing bet­ter con­trol over the surroundings.

Cast­les were often built with thick sto­ne walls and fea­tu­red pro­mi­nent entran­ces with brid­ges over moats. In con­trast, cast­les, which emer­ged later in his­to­ry, ten­ded to be more ele­gant, with orna­te faca­des, towers, and tall win­do­ws. Cast­les and pala­ces sym­bo­li­ze not only the wealth and power of the nobi­li­ty but also the era of chi­val­ry and cou­ra­ge. Many of them wit­nes­sed batt­les bet­we­en neigh­bo­ring feudal lords and vari­ous other wars. As socie­ty evol­ved, the func­ti­on of cast­les and pala­ces chan­ged. Over time, walls cea­sed to pro­vi­de as effec­ti­ve defen­se as they once did. The begin­nings of Renais­san­ce and Baro­que archi­tec­tu­re brought a new emp­ha­sis on art and cul­tu­re. Later, many of them were trans­for­med into com­for­tab­le resi­den­ces for the nobi­li­ty and roy­al fami­lies, beco­ming cen­ters of cul­tu­ral life.

Today, cast­les and pala­ces are not only his­to­ri­cal land­marks but also popu­lar tou­rist att­rac­ti­ons. Visi­ting them pro­vi­des a glim­pse into the past, with beau­ti­ful gar­dens, art col­lec­ti­ons, and often knight­ly tour­na­ments or his­to­ri­cal tours. The pre­ser­va­ti­on of cast­les and pala­ces is an impor­tant lega­cy for futu­re gene­ra­ti­ons. Many orga­ni­za­ti­ons and foun­da­ti­ons stri­ve to res­to­re and main­tain the­se struc­tu­res to ensu­re that the­ir cul­tu­ral value and beau­ty endu­re into the future.


Use Facebook to Comment on this Post

Hrady, Neživé, Stavby

Najzobrazovanejšie hrady

Hits: 382

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Ľudská príroda, Neživé, Parky, Príroda, Rakúsko, Stavby, Záhrady, Zahraničie, Zámky

Barokový Schlosshof

Hits: 2298

Sch­loss­hof slú­ži­lo ako práz­dni­no­vé síd­lo Habs­bur­gov­cov. Nachá­dza sa neďa­le­ko od Devín­skej Novej Vsi. Odpo­rú­čam pre­chádz­ku cez Cyk­lo­most Slo­bo­dy, bude to prí­jem­ná polhodinka.

Sch­loss­hof je osa­da mes­teč­ka Engel­harts­tet­ten. V 12. a 13. sto­ro­čí sa zámok Hof uvá­dza ako pev­nosť Hof, pat­ria­ca ku zám­ku Eckars­tau (Wiki­pe­dia). Kom­plex je naj­väč­ším v Stred­nej Euró­pe – viac ako 50 hek­tá­rov. Nachá­dza­jú sa tu boha­té záh­ra­dy, vša­de je plno zele­ne. Okrem toho mini ZOO, pries­tor pre sta­tok, kone, hos­po­dár­ske zvie­ra­tá. Zámok Hof je naj­väč­šou baro­ko­vou stav­bou v Rakús­ku. Jeho novo­do­bá his­tó­ria sa datu­je od roku 1726, kedy napl­ni­li žela­nie Euge­na Savoj­ské­ho. Archi­tek­tom bol Johann Lucas von Hil­deb­randt. Mária Teré­zia dosta­la ten­to zámok v roku 1755 ako dar. Kon­com 19. sto­ro­čia cisár Fran­ti­šek Jozef objekt pre­ne­chal ríš­skej armá­de. Počas 2. sve­to­vej voj­ny objekt slú­žil nemec­kej armá­de a od roku 1945 rokov, soviet­skej. Až po roku 2002 sa zača­la rekon­štruk­cia. Od roku 2005 je zámok sprí­stup­ne­ný verej­nos­ti (sch​loss​hof​.ces​to​va​nie​.biz).


Sch­loss­hof ser­ved as a holi­day resi­den­ce for the Habs­bur­gs. It is loca­ted near Devín­ska Nová Ves. I recom­mend taking a walk through the Cyk­lo­most Slo­bo­dy (Cyc­list Brid­ge of Fre­e­dom), it will be a ple­a­sant half-​hour stroll.

Sch­loss­hof is a sett­le­ment of the town of Engel­harts­tet­ten. In the 12th and 13th cen­tu­ries, the Hof Cast­le is men­ti­oned as the for­tress Hof, belo­n­ging to the Eckars­tau Cast­le (Wiki­pe­dia). The com­plex is the lar­gest in Cen­tral Euro­pe – span­ning over 50 hec­ta­res. The­re are rich gar­dens, eve­ry­whe­re is full of gre­e­ne­ry. In addi­ti­on, the­re is a mini zoo, spa­ce for a farm, hor­ses, and farm ani­mals. Hof Cast­le is the lar­gest Baro­que buil­ding in Aus­tria. Its modern his­to­ry dates back to 1726 when it ful­fil­led the wish of Euge­ne of Savoy. The archi­tect was Johann Lucas von Hil­deb­randt. Maria The­re­sa rece­i­ved this cast­le as a gift in 1755. At the end of the 19th cen­tu­ry, Empe­ror Franz Joseph han­ded the pro­per­ty over to the impe­rial army. During World War II, the buil­ding ser­ved the Ger­man army and sin­ce 1945, the Soviet army. Recons­truc­ti­on began only after 2002. Sin­ce 2005, the cast­le has been open to the pub­lic (sch​loss​hof​.ces​to​va​nie​.biz).


Sch­loss­hof dien­te als Ferien­re­si­denz für die Habs­bur­ger. Es befin­det sich in der Nähe von Devín­ska Nová Ves. Ich emp­feh­le einen Spa­zier­gang über die Cyk­lo­most Slo­bo­dy (Fahr­radb­rüc­ke der Fre­i­he­it), es wird ein ange­neh­mer halb­stün­di­ger Spa­zier­gang sein.

Sch­loss­hof ist eine Sied­lung der Stadt Engel­harts­tet­ten. Im 12. und 13. Jahr­hun­dert wird die Hof­burg als Fes­tung Hof erwähnt, die zur Burg Eckars­tau gehör­te (Wiki­pe­dia). Die Anla­ge ist die größte in Mit­te­le­uro­pa – über 50 Hek­tar groß. Es gibt rei­che Gär­ten, übe­rall ist es vol­ler Grün. Außer­dem gibt es einen Mini-​Zoo, Platz für einen Bau­ern­hof, Pfer­de und Nutz­tie­re. Die Hof­burg ist das größte baroc­ke Gebä­u­de in Öster­re­ich. Ihre moder­ne Ges­chich­te reicht zurück bis ins Jahr 1726, als sie den Wun­sch von Eugen von Savo­y­en erfüll­te. Der Archi­tekt war Johann Lucas von Hil­deb­randt. Maria The­re­sia erhielt die­ses Sch­loss 1755 als Ges­chenk. Ende des 19. Jahr­hun­derts über­gab Kai­ser Franz Joseph das Anwe­sen der kai­ser­li­chen Armee. Wäh­rend des Zwe­i­ten Weltk­riegs dien­te das Gebä­u­de der deuts­chen Armee und seit 1945 der sowje­tis­chen Armee. Die Rekons­truk­ti­on begann erst nach 2002. Seit 2005 ist das Sch­loss für die Öffen­tlich­ke­it zugän­glich (sch​loss​hof​.ces​to​va​nie​.biz).


Odka­zy


Use Facebook to Comment on this Post

Hrady, Krajina, Ľudská príroda, Neživé, Poľsko, Príroda, Stavby, Vodné nádrže, Zahraničie

Hrad Niedzica nad Czorstynskou vodnou nádržou

Hits: 2072

Hrad Nie­dzi­ca, kto­rý je nazý­va­ný aj Duna­jec, bol cen­trom duna­jec­ké­ho pan­stva. Hor­ný hrad posta­vi­li v prvej štvr­ti­ne 14. sto­ro­čia. Začiat­kom 16. sto­ro­čia bol posta­ve­ný stred­ný hrad a v roku 1601 dol­ný hrad s obran­ný­mi múr­mi. Posta­ve­ný bol na vápen­co­vej ska­le 75 met­rov nad hla­di­nou Dunaj­ca. Hrad bol stá­ro­čia pev­nos­ťou a síd­lom uhor­ským. Iba počas krát­ke­ho obdo­bia sa dostal do poľ­ských rúk. Dnes je hrad jed­ným z naj­za­cho­va­lej­ších v Euró­pe. Dnes sa odzr­kad­ľu­je v Czors­tyn­skej prieh­ra­de (spiss​kas​ta​ra​ves​.sk). Vďa­ka Čors­tín­skej vod­nej nádr­ži sú tu výbor­né pod­mien­ky pre vod­nú turis­ti­ku, jach­ting, poži­čia­va­jú sa tu vod­né bicyk­le, loď­ky, člny, gon­do­ly. Pre­má­va­jú tu lode pre turis­tov Bie­la dáma a Har­naš (Infor­mač­ná tabuľa).

Na opač­nom bre­hu sú ruiny hra­du Czors­tyn (spiss​kas​ta​ra​ves​.sk). Slo­ven­ský názov pre hrad je Nede­ca (kra​ji​nou​.sk). Čors­tín­sky hrad vzni­kol prav­de­po­dob­ne v 14. sto­ro­čí. V roku 1790 zachvá­til hrad požiar od bles­ku. Od roku sú 1996 sú pozos­tat­ky hra­dy sprí­stup­ne­né náv­štev­ní­kom. Z hor­nej čas­ti je vyhliad­ka na vod­nú nádrž, Nedec­ký hrad, Tat­ry, Pie­ni­ny (Infor­mač­ná tabuľa).


Nie­dzi­ca Cast­le, also kno­wn as Duna­jec Cast­le, ser­ved as the cen­ter of the Duna­jec domain. The Upper Cast­le was cons­truc­ted in the first quar­ter of the 14th cen­tu­ry. In the ear­ly 16th cen­tu­ry, the Midd­le Cast­le was built, fol­lo­wed by the Lower Cast­le with its defen­si­ve walls in 1601. Per­ched on a limes­to­ne rock 75 meters abo­ve the Duna­jec River, the cast­le ser­ved as a stron­ghold and a resi­den­ce for Hun­ga­rian nobi­li­ty for cen­tu­ries. It only brief­ly fell into Polish hands. Today, the cast­le stands as one of the best-​preserved in Euro­pe and is ref­lec­ted in the waters of the Czorsz­tyn Reser­vo­ir (spiss​kas​ta​ra​ves​.sk). Thanks to the reser­vo­ir, the­re are excel­lent con­di­ti­ons here for water tou­rism, yach­ting, and the ren­tal of water bicyc­les, boats, cano­es, and gon­do­las. Tou­rist boats such as the Whi­te Lady and Har­naś ope­ra­te here (Infor­ma­ti­on Board).

On the oppo­si­te bank are the ruins of Czorsz­tyn Cast­le (spiss​kas​ta​ra​ves​.sk). The Slo­vak name for the cast­le is Nede­ca (kra​ji​nou​.sk). Czorsz­tyn Cast­le like­ly ori­gi­na­ted in the 14th cen­tu­ry. In 1790, a light­ning stri­ke cau­sed a fire that rava­ged the cast­le. Sin­ce 1996, the cast­le ruins have been open to visi­tors. From the upper part, the­re is a vie­wpo­int over­lo­oking the reser­vo­ir, Nede­ca Cast­le, the Tatras, and the Pie­ni­ny Moun­tains (Infor­ma­ti­on Board).


Zamek Nie­dzi­ca, zna­ny także jako Zamek Duna­jec, pełnił fun­kc­ję cen­trum obsza­ru Duna­jec. Gór­ny Zamek został zbu­do­wa­ny w pier­ws­zej ćwiart­ce XIV wie­ku. Na poc­ząt­ku XVI wie­ku wznie­si­ono Środ­ko­wy Zamek, a w 1601 roku Dol­ny Zamek z mura­mi obron­ny­mi. Usy­tu­owa­ny na wapien­nej ska­le 75 met­rów nad pozi­omem rze­ki Duna­jec, zamek był przez wie­ki waro­wnią i sie­dzi­bą węgier­skiej szlach­ty. Tyl­ko przez krót­ki okres zna­la­zł się w rękach pol­skich. Dziś zamek jest jed­nym z naj­le­piej zacho­wa­nych w Euro­pie i odzwier­cied­la się w wodach Zbi­or­ni­ka Czorsz­ty­ńs­kie­go (spiss​kas​ta​ra​ves​.sk). Dzi­ęki zbi­or­ni­ko­wi są tu dosko­na­łe warun­ki do turys­ty­ki wod­nej, żeg­larst­wa oraz wypo­życ­za­nia rowe­rów wod­nych, łodzi, kaja­ków i gon­do­li. Dzia­ła­ją tu również stat­ki turys­tycz­ne, takie jak Bia­ła Dama i Har­naś (Tab­li­ca informacyjna).

Po prze­ci­wnej stro­nie brze­gu znaj­du­ją się ruiny Zamku Czorsz­tyn (spiss​kas​ta​ra​ves​.sk). Sło­wac­ka nazwa zamku to Nede­ca (kra​ji​nou​.sk). Zamek Czorsz­tyn pows­tał pra­wdo­po­dob­nie w XIV wie­ku. W 1790 roku uder­ze­nie pioru­na spo­wo­do­wa­ło pożar, któ­ry stra­wił zamek. Od 1996 roku ruiny zamku są otwar­te dla zwie­dza­jących. Z gór­nej części jest punkt wido­ko­wy na zbi­or­nik, zamek Nede­ca, Tat­ry i Góry Pie­ni­ńs­kie (Tab­li­ca informacyjna).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post