Krajina, Zahraničie, Typ krajiny, Mestá, Európske, Mestá

Padova – starodávne severotalianske mesto

Hits: 7162

Padova je starodávne mesto ležiace na severe Talianska, žije v ňom cca 213 000 obyvateľov (Wikipedia). Jeho história siaha hlboko do minulosti (Wikipedia). Podľa legendy ju okolo roku 1183 pred n. l. založil trójsky hrdina Antenor, o čom píše aj Vergílius v Aeneide (unipd.it). Mesto spomína už historik Livius (tiež rodený Paduán), ktorý ho datuje do roku 302 pred n. l. (britannica.com). V časoch Rímskej ríše Padova prekvitala – na konci 1. storočia pred n. l. bola považovaná za najbohatšie mesto v Taliansku po Ríme a dokázala postaviť armádu 200 000 mužov. Obdivovali ju aj autori ako Livius či Plínius (en.wikipedia.org). Rímske Patavium bolo jedno z najbohatších miest, ale v roku 452 ho vyplienili Huni (Wikipedia). V roku 540 sa Padova stáva súčasťou Byzantskej ríše. V roku 1147 takmer celé mesto zničí požiar (en.wikipedia.org). V roku 1222 tu vznikla univerzita, ktorá sa rýchlo stala jedným z najvýznamnejších centier vzdelanosti v Európe (en.wikipedia.org). Univerzita v Padove je druhá najstaršia v Taliansku (po Bologni). Pôsobili tu velikáni ako Galileo Galilei, Mikuláš Kopernik či Andreas Vesalius (en.wikipedia.org). K univerzite patrí aj najstaršia univerzitná botanická záhrada na svete (1545), zapísaná v zozname UNESCO (en.wikipedia.org). V roku 1164 získala Padova ako prvé severotalianske mesto nezávislosť od ríšskej moci (Wikipedia). V roku 1320 Padovu ovládajú nemeckí vikári Fridricha Spravodlivého, vojvodu rakúskeho. V roku 1629 vznikla Univerzitná knižnica. V roku 1678 Elena Cornaro Piscopia získava doktorát ako prvá žena na svete. V roku 1866 sa Padova stáva súčasťou Talianskeho kráľovstva. V roku 1944 bombardovali Padovu počas druhej svetovej vojny (en.wikipedia.org).

Veľmi známy je chrám v Padove je Bazilika sv. Antona, známa tiež ako „Il Santo“ (Wikipedia). Strieda sa tu románsky, gotický a byzantský štýl (Wikipedia). Chrám je zasvätený svätému Antonovi Paduánskemu, je to pútnické miesto svetového významu (en.wikipedia.org). Pred bazilikou stojí socha Gattamelatu, ktorú v roku 1453 vytvoril Donatello na počesť Erasma da Narni, ktorý bol veliteľom Benátskej republiky a bol neobyčajne diplomaticky šikovný, vďaka čomu ho prezývali Gattamelata – strakatá mačka (Wikipedia).

Ďalšími významnými pamiatkami sú Bazilika svätej Justíny (Wikipedia), Padovský dóm, obrovitý renesančný Palazzo della Ragione – pôvodne budova mestského tribunálu „Il Salone“. Kaplnka Scrovegni bola postavená v roku 1303 a za jej výzdobou stojí Giotto (Wikipedia), patrí k najvýznamnejším dielam stredovekého maliarstva (en.wikipedia.org). Palazzo della Ragione („Il Salone“) je monumentálna stredoveká radnica z rokov 1172–1219, známa najmä obrovskou freskovou výzdobou a veľkou krytou tržnicou (en.wikipedia.org). V Padove sa nachádza aj jedno z najznámejších a najväčších námestí Prato della Valle (Wikipedia). Jeho rozloha je 90 000 m2 (en.wikipedia.org), jej súčasťou je eliptický kanál so sochami 84 slávnych Padovanov a študentov tunajšej univerzity (Wikipedia). Padova je jedno z najznámejších univerzitných miest na svete. Univerzita tu bola založená už v roku 1222. Pôsobili tu osobnosti ako Vesalius, Mikuláš Kopernik, Galileo Galilei (Wikipedia), Jan Nepomucký (Wikipedia). Padova je miestom najstaršej botanickej záhrady na svete. Vznikla v roku 1545 (Wikipedia). Kaviareň Caffé Pedrocchi bola otvorená v roku 1831. Prezývali ju „kaviareň bez dverí“, pretože až do roku 1916 bol otvorený 24 hodín denne (turismopadova.it). Dnes v budove sídli múzeum moderne histórie Risorgimento, ktoré približuje dejiny Talianska od éry Risorgimenta po 20. storočie (italianreflections.wordpress.com).

Prítomnosť univerzity prilákala mnohých významných umelcov, ako Giotto, DonatelloFrancesco Petrarca (1304 – 1374) bol učenec, básnik renesancie a jeden z prvých humanistov, pôsobil ako kanonik v Padovskej katedrále. Padova je aj rodiskom slávneho architekta Andrea Palladia. Sochár Antonio Canova vytvoril svoje prvé diela v Padove, jedna z jeho sôch je súčasťou súboru na Prato della Valle. Padova sa spája aj s literatúrou – je dejiskom väčšiny deja Shakespearovej komédie Skrotenie zlej ženy a v hre Veľa kriku pre nič je Benedick označovaný ako „Signior Benedick z Padovy“ (en.wikipedia.org).

Padova, anglicky Padua je jedným z najstarších miest v severnom Taliansku a má bohatú históriu, kedysi bola významným centrom Rímskej ríše. Padova sa spomína v literárnych dielach, vrátane diela Williama Shakespeara „The Taming of the Shrew“. Je dôležitým ekonomickým centrom, je dobre napojená na cestnú a železničnú sieť. Pôvodný význam rímskeho názvu Patavium (v benátčine Padoa) nie je istý. Môže súvisieť s názvom Padus, čo bolo staré pomenovanie rieky Pád. Teórií je viac. Priemyselná zóna Padovy vznikla v roku 1946 na východnej strane mesta a dnes patrí medzi najväčšie priemyselné oblasti Európy s rozlohou 11 miliónov m². Má sídla 1 300 podnikov, ktoré zamestnávajú približne 50 000 ľudí. V tejto zóne sa nachádzajú dve železničné stanice, riečny prístav, tri kamiónové terminály, dva diaľničné výjazdy a množstvo sprievodných služieb, ako sú hotely, pošty či administratívne centrá (en.wikipedia.org). Ďalší významní ľudia Padovy: historik Livius, automobilový pretekár Riccardo Patres, futbalisti Francesco Toldo, Alessandro Del Piero (en.wikipedia.org).


Padua is an ancient city located in northern Italy, with a population of about 213,000 inhabitants (Wikipedia). Its history reaches far into the past (Wikipedia). According to legend, it was founded around 1183 BC by the Trojan hero Antenor, as mentioned by Virgil in the Aeneid (unipd.it). The city is already mentioned by the historian Livy (also a native of Padua), who dated it to 302 BC (britannica.com). During the Roman Empire, Padua flourished – by the end of the 1st century BC it was considered the wealthiest city in Italy after Rome and could raise an army of 200,000 men. It was admired by authors such as Livy and Pliny (en.wikipedia.org). The Roman Patavium was one of the richest cities, but in 452 it was plundered by the Huns (Wikipedia). In 540, Padua became part of the Byzantine Empire. In 1147, almost the entire city was destroyed by fire (en.wikipedia.org). In 1222, a university was founded here, which quickly became one of the most important centers of learning in Europe (en.wikipedia.org). The University of Padua is the second oldest in Italy (after Bologna). Great figures such as Galileo Galilei, Nicolaus Copernicus, and Andreas Vesalius worked here (en.wikipedia.org). The university also includes the world’s oldest academic botanical garden (1545), listed as a UNESCO World Heritage Site (en.wikipedia.org). In 1164, Padua became the first northern Italian city to gain independence from imperial power (Wikipedia). In 1320, it fell under the rule of German vicars of Frederick the Fair, Duke of Austria. In 1629, the University Library was established. In 1678, Elena Cornaro Piscopia received a doctorate as the first woman in the world. In 1866, Padua became part of the Kingdom of Italy. In 1944, it was bombed during World War II (en.wikipedia.org).

The most famous church in Padua is the Basilica of Saint Anthony, also known as Il Santo (Wikipedia). It combines Romanesque, Gothic, and Byzantine styles (Wikipedia). The church is dedicated to Saint Anthony of Padua and is a pilgrimage site of global importance (en.wikipedia.org). In front of the basilica stands the statue of Gattamelata, created in 1453 by Donatello to honor Erasmo da Narni, commander of the Venetian Republic, renowned for his diplomatic skills, which earned him the nickname Gattamelata – “spotted cat” (Wikipedia).

Other important landmarks include the Basilica of Saint Justina (Wikipedia), the Padua Cathedral, the enormous Renaissance Palazzo della Ragione – originally the city tribunal “Il Salone.” The Scrovegni Chapel was built in 1303 and decorated by Giotto (Wikipedia); it is considered one of the most significant works of medieval painting (en.wikipedia.org). The Palazzo della Ragione (“Il Salone”) is a monumental medieval town hall from 1172–1219, best known for its immense fresco decoration and large covered market (en.wikipedia.org). Padua is also home to one of the most famous and largest squares, Prato della Valle (Wikipedia). Its area is 90,000 m² (en.wikipedia.org), featuring an elliptical canal lined with statues of 84 famous Paduans and university students (Wikipedia). Padua is one of the most renowned university cities in the world. The university, founded in 1222, hosted figures such as Vesalius, Nicolaus Copernicus, Galileo Galilei (Wikipedia), and John of Nepomuk (Wikipedia). Padua is also home to the world’s oldest botanical garden, established in 1545 (Wikipedia). The Caffè Pedrocchi was opened in 1831 and became known as the “café without doors” because until 1916 it was open 24 hours a day (turismopadova.it). Today, the building houses the Museum of Modern History of the Risorgimento, illustrating Italian history from the Risorgimento era to the 20th century (italianreflections.wordpress.com).

The presence of the university attracted many important artists, such as Giotto and Donatello. Francesco Petrarch (1304–1374), a Renaissance scholar, poet, and one of the first humanists, served as a canon in the Padua Cathedral. Padua is also the birthplace of the famous architect Andrea Palladio. The sculptor Antonio Canova created his first works in Padua, and one of his statues is part of the ensemble at Prato della Valle. Padua is also linked to literature – it is the setting for most of Shakespeare’s comedy The Taming of the Shrew, and in Much Ado About Nothing Benedick is referred to as “Signior Benedick of Padua” (en.wikipedia.org).

Padua (Italian: Padova) is one of the oldest cities in northern Italy and has a rich history, once being a major center of the Roman Empire. Padua appears in literary works, including William Shakespeare’s The Taming of the Shrew. It is an important economic center, well connected to road and rail networks. The original meaning of the Roman name Patavium (Venetian: Padoa) is uncertain; it may be related to Padus, the ancient name of the river Po. Several theories exist. Padua’s industrial zone was established in 1946 on the eastern side of the city and today ranks among the largest industrial areas in Europe, covering 11 million m². It hosts 1,300 companies employing about 50,000 people. The area includes two railway stations, a river port, three truck terminals, two motorway exits, and numerous supporting services such as hotels, post offices, and administrative centers (en.wikipedia.org). Other notable people from Padua include the historian Livy, racing driver Riccardo Patrese, and footballers Francesco Toldo and Alessandro Del Piero (en.wikipedia.org).


Padova è un’antica città situata nel nord Italia, con circa 213.000 abitanti (Wikipedia). La sua storia risale a tempi molto antichi (Wikipedia). Secondo la leggenda fu fondata intorno al 1183 a.C. dall’eroe troiano Antenore, come menzionato da Virgilio nell’Eneide (unipd.it). La città è citata dallo storico Livio (anch’egli originario di Padova), che la data al 302 a.C. (britannica.com). Durante l’Impero Romano Padova fiorì – alla fine del I secolo a.C. era considerata la città più ricca d’Italia dopo Roma e poteva allestire un esercito di 200.000 uomini. Fu ammirata da autori come Livio e Plinio (en.wikipedia.org). Il Patavium romano era una delle città più ricche, ma nel 452 fu saccheggiata dagli Unni (Wikipedia). Nel 540 Padova entrò a far parte dell’Impero Bizantino. Nel 1147 quasi tutta la città fu distrutta da un incendio (en.wikipedia.org). Nel 1222 fu fondata l’università, che divenne rapidamente uno dei più importanti centri di apprendimento d’Europa (en.wikipedia.org). L’Università di Padova è la seconda più antica d’Italia (dopo Bologna). Vi operarono grandi figure come Galileo Galilei, Niccolò Copernico e Andrea Vesalio (en.wikipedia.org). All’università appartiene anche l’orto botanico universitario più antico del mondo (1545), inserito nella lista del Patrimonio UNESCO (en.wikipedia.org). Nel 1164 Padova fu la prima città dell’Italia settentrionale a ottenere l’indipendenza dal potere imperiale (Wikipedia). Nel 1320 fu dominata dai vicari tedeschi di Federico il Bello, duca d’Austria. Nel 1629 nacque la Biblioteca Universitaria. Nel 1678 Elena Cornaro Piscopia conseguì il dottorato come prima donna al mondo. Nel 1866 Padova entrò a far parte del Regno d’Italia. Nel 1944 fu bombardata durante la Seconda guerra mondiale (en.wikipedia.org).

La chiesa più famosa di Padova è la Basilica di Sant’Antonio, conosciuta anche come Il Santo (Wikipedia). Vi si alternano stili romanico, gotico e bizantino (Wikipedia). La chiesa è dedicata a Sant’Antonio da Padova ed è un luogo di pellegrinaggio di importanza mondiale (en.wikipedia.org). Davanti alla basilica si trova la statua del Gattamelata, realizzata da Donatello nel 1453 in onore di Erasmo da Narni, comandante della Repubblica di Venezia, famoso per le sue doti diplomatiche che gli valsero il soprannome di Gattamelata – “gatta maculata” (Wikipedia).

Altri monumenti importanti sono la Basilica di Santa Giustina (Wikipedia), il Duomo di Padova, l’imponente Palazzo della Ragione rinascimentale – originariamente tribunale cittadino “Il Salone.” La Cappella degli Scrovegni fu costruita nel 1303 e decorata da Giotto (Wikipedia); è una delle opere più importanti della pittura medievale (en.wikipedia.org). Il Palazzo della Ragione (“Il Salone”) è un monumentale municipio medievale del periodo 1172–1219, noto soprattutto per il vasto ciclo di affreschi e per il grande mercato coperto (en.wikipedia.org). A Padova si trova anche una delle piazze più famose e più grandi, Prato della Valle (Wikipedia). La sua superficie è di 90.000 m² (en.wikipedia.org), con un canale ellittico ornato da 84 statue di celebri padovani e studenti universitari (Wikipedia). Padova è una delle città universitarie più celebri al mondo. L’università, fondata nel 1222, ospitò figure come Vesalio, Niccolò Copernico, Galileo Galilei (Wikipedia) e San Giovanni Nepomuceno (Wikipedia). Padova ospita anche l’orto botanico universitario più antico del mondo, fondato nel 1545 (Wikipedia). Il Caffè Pedrocchi fu aperto nel 1831 ed era soprannominato “caffè senza porte” perché fino al 1916 rimase aperto 24 ore al giorno (turismopadova.it). Oggi l’edificio ospita il Museo di Storia Moderna del Risorgimento, che illustra la storia d’Italia dal Risorgimento al XX secolo (italianreflections.wordpress.com).

La presenza dell’università attirò molti artisti importanti, come Giotto e Donatello. Francesco Petrarca (1304–1374), studioso, poeta rinascimentale e uno dei primi umanisti, fu canonico nel Duomo di Padova. Padova è anche la città natale del celebre architetto Andrea Palladio. Lo scultore Antonio Canova realizzò qui le sue prime opere, e una sua statua fa parte del complesso del Prato della Valle. Padova è legata anche alla letteratura – è l’ambientazione principale della commedia La bisbetica domata di Shakespeare, e in Molto rumore per nulla Benedick è chiamato “Signor Benedick da Padova” (en.wikipedia.org).

Padova (latino: Patavium, in veneto: Padoa) è una delle città più antiche dell’Italia settentrionale e vanta una storia ricca, essendo stata un importante centro dell’Impero Romano. Padova è citata in opere letterarie, tra cui La bisbetica domata di William Shakespeare. È un importante centro economico, ben collegato alla rete stradale e ferroviaria. L’origine del nome romano Patavium non è certa; potrebbe essere collegata al nome Padus, antico appellativo del fiume Po. Esistono varie teorie. La zona industriale di Padova fu istituita nel 1946 sul lato orientale della città e oggi è tra le più grandi aree industriali d’Europa, con una superficie di 11 milioni di m². Ospita 1.300 aziende che impiegano circa 50.000 persone. L’area comprende due stazioni ferroviarie, un porto fluviale, tre terminal camionistici, due uscite autostradali e numerosi servizi di supporto come alberghi, uffici postali e centri amministrativi (en.wikipedia.org). Altri personaggi importanti di Padova: lo storico Livio, il pilota automobilistico Riccardo Patrese, i calciatori Francesco Toldo e Alessandro Del Piero (en.wikipedia.org).


Odkazy


TOP

Všetky

padova 157048

Krajina, Slovenská krajina, TOP

Slovensko – krajina v srdci Európy

Hits: 13147

Slovensko leží v srdci Európy. Hraničí s Poľskom, Českom, Rakúskom, Maďarskom a Ukrajinou. Je to hornatá krajina, na Slovensku sú krásne hory, napr. Malá Fatra, Nízke Tatry, Vysoké Tatry. Takmer celým územím prechádza časť Karpatského oblúka. Z geologického a geotermálneho hľadiska je Slovensko veľmi bohatá krajina.

Slovensko disponuje 1200 objavenými jaskyňami, prístupných verejnosti je len 14. Najdlhšou je Demänovský jaskynný systém, ktorý má viac ako 30 km. Najhlbšou je Starý hrad v Nízkych Tatrách, s hĺbkou 432 metrov. Najdlhšou riekou je Váh, ktorý tečie 406 km. 80 metrov má najvyšší Kmeťov vodopád vo Vysokých Tatrách. Najveternejším miestom je Chopok. Najdaždivejším miestom je Zbojnícka chata. Najrozsiahlejším pohorím je Ondavská vrchovina, ktorá sa rozprestiera na ploche 1 320 km2 (slovakia.eu.sk). Na Slovensku sa nachádza najväčší drevených oltár na svete – Kostol svätého Jakuba v Levoči, geografický stred Európy v Kremnických vrchoch, jediný studený artézsky prameň v Európe – Herliansky gejzír pri Košiciach, najrozsiahlejší hradný komplex v strednej Európe – Spišský hrad, najvyšší vrch v Karpatoch – Gerlachovský štít, najstarší verejný park v strednej Európe – Sad Janka Kráľa v Bratislave (visitslovakia.com). Na Slovensku sa nachádza najväčší počet hradov a zámkov v Európe. 425 kaštieľov, 180 hradov, zámkov a zrúcanín (slovakia.eu.sk). Ku 21.5.2011 tu žilo 5 397 036 obyvateľov (statistics.sk). V mestách žije viac ako 57 % z nich (slovakia.eu.sk).

Na Slovensku žijú prevažne Slováci. Z menšín sú zastúpení Maďarí, Rómovia, Ukrajinci, Češi, Nemci. Na Slovensku sa nachádzajú rôzne špecifické oblasti, ktoré majú svoj pôvod v minulosti: Hont, Gemer, Tekov, Turiec, Liptov, Spiš, Šariš, Abov, Zemplín, Uh, Novohrad, Orava. Niekedy v 5. storočí sem prišli Slovania, ktorí boli neskôr napádaní okrem iného Avarmi, ktorých sme neskôr vyhnali. Cca z tohto územia. Každopádne mnoho Avarov sa asimilovalo. Podľa novších prameňov je otázne kam až siahalo v istom období rímske osídlenie. Každopádne aj na Slovensku sa našli pozostatky rímskeho osídlenia na viacerých miestach.

Prvé osídlenie Slovenska pochádza z konca paleolitu, spred 250 tisíc rokov, s lokality Gánovce, kde sa našla lebka neandertálca a z Moravian, kde sa našla soška Venuše – tzv. Moravianska Venuša. Prví roľníci sa tu objavili asi 5 000 – 4 000 rokov pred Kristom. Od konca 4. storočia pred Kristom sem prichádzajú Kelti. V 1. storočí pre Kristom Dákovia. Od začiatku 1. storočia sem prišli Germáni – Vanniove kráľovstvo. Prví slovania osídľovali naše územie zrejme v 5. storočí (Wikipedia).

Prvým štátnym útvarom Slovanov na území dnešného Slovenska bola Samova ríša v 7. storočí. Neskôr Nitrianske kniežatstvo, ktorého spojením s Moravským kniežatstvom vnikla v roku 833 Veľká Morava (Wikipedia). Čo bola veľmi významná epizóda v dejinách v tom období to bol pomerne silný štát. Zhruba do tohto obdobia patrí aj návšteva Solúnskych bratov Cyrila a Metoda v 9. storočí, ktorí hlásali kresťanskú vieru na našom území. Z hľadiska kultúrneho šlo o veľmi významný posun. Dosiahli, že popri latinčine sa staroslovienčina stala liturgickým jazykom, čo uznal aj pápež. Za zváženie stojí fakt, že to boli vtedy jediné dva jazyky, v ktorých sa mohli viesť omše. Zhruba v 10. storočí sem prišli Maďari, ktorí podobne ako Avari v 5. storočí kočovali. Narazili však na odpor Slovanov, ale aj Rimanov a Germánov. Viacmenej nemali kam ísť, tak sa tu usadili a naučili sa obhospodarovať pôdu. Od 10. storočia bolo Slovensko súčasťou Uhorska, od 19. storočia Rakúsko-Uhorska. Bratislava, dnešné hlavné mesto, bola veľmi dlho korunovačným mestom. Od roku 1918 bolo Slovensko súčasťou Československa, s krátkou prestávkou samostatného Slovenského štátu počas druhej svetovej vojny. Od 1.1.1993 je Slovenská republika samostatným štátom. Od 1. mája 2004 sme členmi Európskej únie, od 29.3.2004 sme členmi NATO, od 1.1.2009 sme členmi Eurozóny – Európskej menovej únie, oficiálnou menou sa stalo euro.

Počas celej histórie bolo Slovensko mnohokrát napádané Tatármi, Turkami, ale z hľadiska celistvosti územia odolávalo. Je pravda, že Turci aj Tatári mali aj iné ciele, ktoré ich mnohokrát donútili odísť z územia Slovenska. Každopádne ani germánske, alebo rímske útoky neboli priveľké. Hrady, ktoré na Slovensku boli v minulosti boli pomerne dobre opevnené a v minulosti dokázali úspešne odolávať nepriateľom. Neraz našim protivníkom pomohla zrada na ich obsadenie. Do stredoveku boli napr. hrady v Devíne, vo Fiľakove veľkou prekážkou pre nepriateľov. Napokon aj Bratislavský hrad. Veď Bratislava bola dlho nazývaná aj ako kamenné mesto. Zlé obdobie obdobie pre jednoduchý ľud bolo po roku 1526 a trvalo zhruba do roku 1868. Je zaujímavé, že niektoré reality z vtedajšieho obdobia sa dostali aj do slovníka – pojem turecké hospodárstvo pochádza práve zo stredoveku. Ide o to, že Turek len bral a nestaral sa. Turkom nezáležalo na tom, čo bude, keď oni využijú úrodu, nestarali sa o budúcnosť, jednoducho šli ďalej, zdierali niekoho iného.

Z hľadiska kultúry bola významná existencia Academie Istropolitany – jednej z najstarších univerzít v Európe. Založil je Matej Korvín v Bratislave okolo roku 1466. V roku 1787 bola prvý krát kodifikovaná spisovná slovenčina Antonom Bernolákom na základe západoslovenského nárečia – bernolákovčina. Od roku 1843 je vďaka Ľudovítovi Štúrovi spisovná slovenčina kodifikovaná na základe stredoslovenského nárečia.

Najviac ľudí žije v mestách Bratislava, Košice, Prešov, Nitra, Žilina, Banská Bystrica, Trnava, Martin, Trenčín, Poprad, Prievidza, Zvolen (slovakiasite.com). Národné parky: TANAP – Tatranský národný park, NAPANT – Národný park Nízke Tatry, Veľká Fatra, Malá Fatra, Pieniny (PIENAP), Poloniny, Slovenský raj, Slovenský kras, Muránska planina (slovakiasite.com). Najvýznamnejšie sviatky: Vianoce, Veľká noc, Mikuláš, Svätá Lucia, Silvester, Nový rok, Deň detí, Deň matiek, Pamiatka zosnulých, Fašiangy (slovakiasite.com). Významné osobnosti: Juraj Jánošík – zbojník a ľudový hrdina, ktorý bohatým bral a chudobným dával, Ľudovít Štúr – kodifikátor spisovnej slovenčiny, Milan Rastislav Štefánik – vedec, politik, vojak, zakladateľ československého štátu, Alexander Dubček – štátnik, osobnosť Pražskej jari 1968 (slovakiasite.com). Gastronomické charakteristické jedlá: parenica, ovčí syr, syrové korbáčiky, oštiepok, bryndra, skalický trdelník, bratislavské rožky (mpsr.sk), tokajské víno, kapustnica, pirohy, lokše, tlačenka, jaternice, pagáče a napokon aj kofola. Z tvrdého alkoholu sú známe: borovička, slivovica, demänovka. Slovensko je veľmi bohaté na minerálne pramene – minerálky: Budiš, Gemerka, Fatra, Santovka, Salvator, Rajec, Ľubovnianka, Mitická, Lucka a mnoho iných.


Slovakia lies in the heart of Europe. It borders Poland, the Czech Republic, Austria, Hungary, and Ukraine. It is a mountainous country, with beautiful mountains such as the Malá Fatra, Nízke Tatry, and Vysoké Tatry. Almost the entire territory is part of the Carpathian arc. From a geological and geothermal perspective, Slovakia is a very rich country.

Slovakia boasts 1200 discovered caves, of which only 14 are accessible to the public. The longest is the Demänovský Cave System, which spans more than 30 km. The deepest is Starý hrad in the Nízke Tatry, with a depth of 432 meters. The longest river is the Váh, which flows for 406 km. The highest waterfall is Kmeťov vodopád in the Vysoké Tatry, at 80 meters. The windiest place is Chopok. The rainiest place is Zbojnícka chata. The largest mountain range is the Ondavská vrchovina, covering an area of 1,320 km2 (slovakia.eu.sk). Slovakia is home to the world’s largest wooden altar – the Church of St. James in Levoča, the geographical center of Europe in the Kremnické vrchy, the only cold artesian spring in Europe – Herliansky gejzír near Košice, the largest castle complex in Central Europe – Spišský hrad, the highest peak in the Carpathians – Gerlachovský štít, the oldest public park in Central Europe – Sad Janka Kráľa in Bratislava (visitslovakia.com). Slovakia has the largest number of castles and chateaus in Europe: 425 castles, 180 ruins of castles and chateaus (slovakia.eu.sk). As of May 21, 2011, the population was 5,397,036 inhabitants (statistics.sk). More than 57% of them live in cities (slovakia.eu.sk).

Slovaks predominantly inhabit Slovakia. Minority groups include Hungarians, Roma, Ukrainians, Czechs, and Germans. Slovakia has various specific regions with historical origins: Hont, Gemer, Tekov, Turiec, Liptov, Spiš, Šariš, Abov, Zemplín, Uh, Novohrad, Orava. Sometime in the 5th century, the Slavs arrived, who were later attacked, among others, by the Avars, whom we later expelled. Approximately from this territory. Nevertheless, many Avars assimilated. According to newer sources, it is questionable how far Roman settlement extended at a certain period. Nevertheless, remnants of Roman settlement have been found in several places in Slovakia.

The first settlement of Slovakia dates back to the end of the Paleolithic, 250 thousand years ago, with localities such as Gánovce, where the skull of a Neanderthal was found, and Moravany, where the Venus figurine was found – the so-called Moravian Venus. The first farmers appeared here around 5,000 – 4,000 years before Christ. From the end of the 4th century BC, the Celts arrived. In the 1st century BC, the Dacians. From the beginning of the 1st century, the Germans arrived – the Kingdom of Vannio. The first Slovaks probably settled our territory in the 5th century (Wikipedia).

The first state entity of the Slavs in the territory of today’s Slovakia was the Samo’s Empire in the 7th century. Later, the Principality of Nitra, which merged with the Moravian Principality in 833 to form Great Moravia (Wikipedia). This was a very significant episode in the history of that period, as it was a relatively strong state. Roughly until this period falls the visit of the Thessalonian brothers Cyril and Methodius in the 9th century, who preached the Christian faith in our territory. From a cultural perspective, this was a very significant shift. They succeeded in making Old Church Slavonic the liturgical language alongside Latin, which was recognized by the pope. It is worth considering the fact that these were the only two languages in which Mass could be celebrated at that time. Around the 10th century, the Hungarians arrived, who, like the Avars in the 5th century, were nomadic. However, they encountered resistance from the Slavs, as well as from the Romans and Germans. More or less, they had nowhere to go, so they settled here and learned to cultivate the land. From the 10th century, Slovakia was part of Hungary, and from the 19th century, Austria-Hungary. Bratislava, today’s capital, was for a long time the coronation city. Since 1918, Slovakia has been part of Czechoslovakia, with a brief break as an independent Slovak state during World War II. Since January 1, 1993, the Slovak Republic has been an independent state. Since May 1, 2004, we have been members of the European Union, since March 29, 2004, members of NATO, since January 1, 2009, members of the Eurozone – the European Monetary Union, with the euro becoming the official currency.

Throughout history, Slovakia has been invaded many times by the Tatars, Turks, but in terms of territorial integrity, it has withstood. It is true that the Turks and Tatars had other goals, which often forced them to leave Slovak territory. However, even Germanic or Roman attacks were not excessive. The castles that were in Slovakia in the past were relatively well-fortified and in the past, they successfully resisted enemies. Often our opponents were helped to capture them by betrayal. Until the Middle Ages, for example, the castles in Devín, in Fiľakovo, were a major obstacle to enemies. Finally, even Bratislava Castle. After all, Bratislava was long called the „stone city.“ A bad period for the common people was after 1526 and lasted roughly until 1868. It is interesting that some realities from that period also entered the vocabulary – the term „Turkish economy“ comes precisely from the Middle Ages. The point is that the Turk just took and did not care. The Turks didn’t care what would happen when they used the harvest; they didn’t care about the future, they just went on, squeezing someone else.

In terms of culture, the existence of the Academia Istropolitana – one of the oldest universities in Europe – was significant. It was founded by Matthias Corvinus in Bratislava around 1466. In 1787, Anton Bernolák codified the written Slovak language for the first time based on the Western Slovak dialect – Bernolák’s Slovak. Since 1843, thanks to Ľudovít Štúr, the written Slovak language has been codified based on the Central Slovak dialect.

The most people live in the cities of Bratislava, Košice, Prešov, Nitra, Žilina, Banská Bystrica, Trnava, Martin, Trenčín, Poprad, Prievidza, Zvolen (slovakiasite.com). National parks: TANAP – Tatra National Park, NAPANT – Low Tatras National Park, Veľká Fatra, Malá Fatra, Pieniny (PIENAP), Poloniny, Slovak Paradise, Slovak Karst, Muránska planina (slovakiasite.com). The most significant holidays: Christmas, Easter, St. Nicholas Day, St. Lucia Day, New Year’s Eve, New Year’s Day, Children’s Day, Mother’s Day, All Saints‘ Day, Carnival (slovakiasite.com). Significant personalities: Juraj Jánošík – a brigand and folk hero who took from the rich and gave to the poor, Ľudovít Štúr – codifier of the written Slovak language, Milan Rastislav Štefánik – scientist, politician, soldier, co-founder of the Czechoslovak state, Alexander Dubček – statesman, figure of the Prague Spring of 1968 (slovakiasite.com). Gastronomic characteristic dishes: parenica, sheep cheese, cheese whips, oštiepok, bryndza, Skalica trdelník, Bratislava rolls (mpsr.sk), Tokaj wine, cabbage soup, pierogi, potato pancakes, tlačenka, liver sausage, pagáče, and finally kofola. From hard alcohol, borovička, slivovica, Demänovka are well known. Slovakia is very rich in mineral springs – mineral waters: Budiš, Gemerka, Fatra, Santovka, Salvator, Rajec, Ľubovnianka, Mitická, Lucka, and many others.


Slowakei liegt im Herzen Europas. Es grenzt an Polen, die Tschechische Republik, Österreich, Ungarn und die Ukraine. Es ist ein bergiges Land, mit wunderschönen Bergen wie der Malá Fatra, den Nízke Tatry und den Vysoké Tatry. Fast das gesamte Gebiet gehört zum Karpatenbogen. Aus geologischer und geothermaler Sicht ist die Slowakei ein sehr reiches Land.

Die Slowakei verfügt über 1200 entdeckte Höhlen, von denen nur 14 für die Öffentlichkeit zugänglich sind. Die längste ist das Demänovský-Höhlensystem, das mehr als 30 km lang ist. Die tiefste ist der Starý hrad in den Nízkych Tatrách, mit einer Tiefe von 432 Metern. Der längste Fluss ist die Váh, der über 406 km fließt. Der höchste Wasserfall ist der Kmeťov vodopád in den Vysoké Tatry, mit 80 Metern. Der windigste Ort ist Chopok. Der regenreichste Ort ist Zbojnícka chata. Das größte Bergmassiv ist die Ondavská vrchovina, die eine Fläche von 1.320 km2 umfasst (slovakia.eu.sk). Die Slowakei beherbergt den größten hölzernen Altar der Welt – die Kirche St. Jakob in Levoča, das geografische Zentrum Europas in den Kremnické vrchy, die einzige kalte artesische Quelle Europas – Herliansky gejzír bei Košice, die größte Schlossanlage in Mitteleuropa – Spišský hrad, den höchsten Gipfel der Karpaten – Gerlachovský štít, den ältesten öffentlichen Park in Mitteleuropa – Sad Janka Kráľa in Bratislava (visitslovakia.com). Die Slowakei hat die größte Anzahl von Burgen und Schlössern in Europa: 425 Schlösser, 180 Ruinen von Burgen und Schlössern (slovakia.eu.sk). Zum 21. Mai 2011 betrug die Bevölkerung 5.397.036 Einwohner (statistics.sk). Mehr als 57% von ihnen leben in Städten (slovakia.eu.sk).

Die Slowaken überwiegend bevölkern die Slowakei. Minderheitsgruppen umfassen Ungarn, Roma, Ukrainer, Tschechen und Deutsche. Die Slowakei hat verschiedene spezifische Regionen mit historischen Ursprüngen: Hont, Gemer, Tekov, Turiec, Liptov, Spiš, Šariš, Abov, Zemplín, Uh, Novohrad, Orava. Irgendwann im 5. Jahrhundert kamen die Slawen, die später unter anderem von den Awaren angegriffen wurden, die später vertrieben wurden. Etwa aus diesem Gebiet. Dennoch assimilierten sich viele Awaren. Nach neueren Quellen ist fraglich, wie weit die römische Besiedlung zu einem bestimmten Zeitpunkt reichte. Dennoch wurden Reste römischer Besiedlung an mehreren Stellen in der Slowakei gefunden.

Die erste Besiedlung der Slowakei datiert aus dem Ende des Paläolithikums, vor 250.000 Jahren, mit Lokalitäten wie Gánovce, wo der Schädel eines Neandertalers gefunden wurde, und Moravany, wo die Venusfigurine gefunden wurde – die sogenannte Moravische Venus. Die ersten Bauern erschienen hier vor etwa 5.000 bis 4.000 Jahren vor Christus. Ab Ende des 4. Jahrhunderts v. Chr. kamen die Kelten. Im 1. Jahrhundert v. Chr. die Daker. Ab dem Beginn des 1. Jahrhunderts kamen die Germanen – das Königreich Vannio. Die ersten Slowaken siedelten wahrscheinlich im 5. Jahrhundert unser Gebiet (Wikipedia).

Die erste staatliche Einheit der Slawen auf dem Gebiet der heutigen Slowakei war das Reich von Samo im 7. Jahrhundert. Später das Fürstentum von Nitra, das sich im Jahr 833 mit dem Mährischen Fürstentum vereinigte, um Großmähren zu bilden (Wikipedia). Dies war eine sehr bedeutende Episode in der Geschichte dieser Zeit, da es ein relativ starker Staat war. Etwa bis zu diesem Zeitpunkt fällt der Besuch der Thessalonicher Brüder Kyrill und Methodius im 9. Jahrhundert, die den christlichen Glauben auf unserem Gebiet predigten. Aus kultureller Sicht war dies eine sehr bedeutende Verschiebung. Es gelang ihnen, das Altkirchenslawische neben Latein zur liturgischen Sprache zu machen, was vom Papst anerkannt wurde. Es ist erwähnenswert, dass dies die einzigen beiden Sprachen waren, in denen zu dieser Zeit Messen gefeiert werden konnten. Etwa im 10. Jahrhundert kamen die Ungarn, die wie die Awaren im 5. Jahrhundert nomadisch waren. Sie trafen jedoch auf Widerstand von den Slawen, aber auch von den Römern und Germanen. Mehr oder weniger hatten sie keinen anderen Ort, an den sie gehen konnten, also ließen sie sich hier nieder und lernten, das Land zu bewirtschaften. Seit dem 10. Jahrhundert gehörte die Slowakei zu Ungarn, und seit dem 19. Jahrhundert zu Österreich-Ungarn. Bratislava, die heutige Hauptstadt, war lange Zeit die Krönungsstadt. Seit 1918 gehört die Slowakei zu der Tschechoslowakei, mit einer kurzen Pause als unabhängiger slowakischer Staat während des Zweiten Weltkriegs. Seit dem 1. Januar 1993 ist die Slowakische Republik ein unabhängiger Staat. Seit dem 1. Mai 2004 sind wir Mitglieder der Europäischen Union, seit dem 29. März 2004 Mitglieder der NATO, seit dem 1. Januar 2009 Mitglieder der Eurozone – der Europäischen Währungsunion, wobei der Euro zur offiziellen Währung wurde.

Im Laufe der Geschichte wurde die Slowakei viele Male von Tataren, Türken und anderen angegriffen, aber was die territoriale Integrität betrifft, hat sie standgehalten. Es stimmt, dass die Türken und Tataren andere Ziele hatten, was sie oft zwang, das slowakische Gebiet zu verlassen. Aber auch germanische oder römische Angriffe waren nicht übermäßig. Die Burgen, die in der Slowakei in der Vergangenheit waren, waren relativ gut befestigt und konnten früher erfolgreich Feinden widerstehen. Oft wurde unseren Gegnern geholfen, sie zu erobern, indem sie verraten wurden. Bis ins Mittelalter waren zum Beispiel Burgen in Devín, in Fiľakovo ein großes Hindernis für Feinde. Schließlich auch Bratislava Castle. Nach allem war Bratislava lange Zeit als „Steinstadt“ bekannt. Eine schlechte Zeit für das einfache Volk war nach 1526 und dauerte ungefähr bis 1868. Es ist interessant, dass einige Realitäten aus dieser Zeit auch in den Wortschatz eingegangen sind – der Begriff „türkische Wirtschaft“ stammt genau aus dem Mittelalter. Es geht darum, dass der Türke einfach genommen und sich nicht darum gekümmert hat. Den Türken war es egal, was passieren würde, wenn sie die Ernte nutzten; sie interessierten sich nicht für die Zukunft, sie gingen einfach weiter und drückten jemand anderen aus.

In kultureller Hinsicht war die Existenz der Academia Istropolitana – einer der ältesten Universitäten Europas – bedeutsam. Sie wurde von Matthias Corvinus um 1466 in Bratislava gegründet. 1787 kodifizierte Anton Bernolák erstmals die geschriebene slowakische Sprache auf der Grundlage des westslowakischen Dialekts – Bernoláks Slowakisch. Seit 1843 wurde die geschriebene slowakische Sprache dank Ľudovít Štúr auf der Grundlage des zentralslowakischen Dialekts kodifiziert.

Die meisten Menschen leben in den Städten Bratislava, Košice, Prešov, Nitra, Žilina, Banská Bystrica, Trnava, Martin, Trenčín, Poprad, Prievidza, Zvolen (slovakiasite.com). Nationalparks: TANAP – Tatra-Nationalpark, NAPANT – Nationalpark Nízke Tatry, Veľká Fatra, Malá Fatra, Pieniny (PIENAP), Poloniny, Slowakisches Paradies, Slowakischer Karst, Muránska planina (slovakiasite.com). Die wichtigsten Feiertage: Weihnachten, Ostern, St. Nikolaus, St. Lucia, Silvester, Neujahr, Kindertag, Muttertag, Allerheiligen, Karneval (slovakiasite.com). Bedeutende Persönlichkeiten: Juraj Jánošík – ein Brigand und Volksheld, der den Reichen nahm und den Armen gab, Ľudovít Štúr – Kodifizierer der geschriebenen slowakischen Sprache, Milan Rastislav Štefánik – Wissenschaftler, Politiker, Soldat, Mitbegründer des tschechoslowakischen Staates, Alexander Dubček – Staatsmann, Figur des Prager Frühlings von 1968 (slovakiasite.com). Gastronomische charakteristische Gerichte: Parenica, Schafskäse, Käsepeitschen, Oštiepok, Bryndza, Skalitzer Trdelník, Bratislavaer Rollen (mpsr.sk), Tokajer Wein, Krautsuppe, Pierogi, Kartoffelpuffer, Tlačenka, Leberwurst, Pagáče und schließlich Kofola. Bekannte harte Alkoholika sind Borovička, Slivovitz, Demänovka. Die Slowakei ist sehr reich an Mineralquellen – Mineralwässer: Budiš, Gemerka, Fatra, Santovka, Salvator, Rajec, Ľubovnianka, Mitická, Lucka und viele andere.


Słowacja leży w sercu Europy. Graniczy z Polską, Czechami, Austrią, Węgrami i Ukrainą. Jest to górzysty kraj, w którym znajdują się piękne góry, takie jak Mała Fatra, Niżne Tatry, Wysokie Tatry. Prawie całe terytorium przecina fragment łuku Karpat. Z geologicznego i geotermalnego punktu widzenia Słowacja jest bardzo bogatym krajem.

Słowacja posiada 1200 odkrytych jaskiń, z których tylko 14 jest dostępnych dla publiczności. Najdłuższy jest system jaskiń Demänovský, który ma ponad 30 km. Najgłębsza to Starý hrad w Niżnych Tatrach, o głębokości 432 metrów. Najdłuższą rzeką jest Wáh, która ma 406 km długości. Najwyższy wodospad to Kmeťov vodopád w Wysokich Tatrach, mający 80 metrów wysokości. Najbardziej wietrznym miejscem jest Chopok. Najbardziej deszczowym miejscem jest Zbojnícka chata. Największym masywem górskim jest Ondavská vrchovina, zajmujący obszar 1320 km² (slovakia.eu.sk). Na Słowacji znajduje się największy drewniany ołtarz na świecie – Kościół św. Jakuba w Levoči, geograficzne centrum Europy w Kremnickich Wierchach, jedyny zimny artezyjski źródłowy w Europie – Herliansky gejzír koło Koszyc, największy kompleks zamkowy w Europie Środkowej – Zamek Spiski, najwyższy szczyt Karpat – Gerlachovský štít, najstarszy park publiczny w Europie Środkowej – Sad Janka Kráľa w Bratysławie (visitslovakia.com). Na Słowacji znajduje się największa liczba zamków i pałaców w Europie: 425 zamków, 180 ruin zamków i pałaców (slovakia.eu.sk). Według danych z 21 maja 2011 roku mieszkało tu 5 397 036 mieszkańców (statistics.sk). Ponad 57% z nich mieszka w miastach (slovakia.eu.sk).

Na Słowacji przeważający udział mają Słowacy. Spośród mniejszości występują Węgrzy, Romowie, Ukraińcy, Czesi i Niemcy. Na terenie Słowacji znajdują się różne specyficzne regiony o historycznym pochodzeniu: Hont, Gemer, Tekov, Turiec, Liptów, Spisz, Szarysz, Abov, Zemplín, Uh, Nowogród, Orawa. Pierwsi Słowianie pojawili się tutaj prawdopodobnie w V wieku naszej ery (Wikipedia).

Pierwszą jednostką państwową Słowian na terenie dzisiejszej Słowacji było państwo Samona w VII wieku. Później Księstwo Nitrzańskie, które połączyło się w 833 roku z Księstwem Morawskim, tworząc Wielką Morawę (Wikipedia). Była to bardzo istotna epoka w historii tego okresu, ponieważ był to stosunkowo silny państwo. W około ten okres przypada także wizyta thesalońskich braci Cyryla i Metodego w IX wieku, którzy głosili wiarę chrześcijańską na tym obszarze. Z kulturowego punktu widzenia był to bardzo istotny przeskok. Udało im się uczynić starosłowiański obok łaciny językiem liturgicznym, co zostało uznane przez papieża. Warto zauważyć, że były to jedyne dwa języki, w których w tym czasie można było odprawiać msze. W około X wieku przybyli Węgrzy, którzy podobnie jak Awarowie w V wieku byli koczownikami. Spotkali się jednak z oporem Słowian, ale także Rzymian i Germanów. W zasadzie nie mieli dokąd iść, więc osiedlili się tutaj i nauczyli się uprawiać ziemię. Od X wieku Słowacja należała do Węgier, a od XIX wieku do Austro-Węgier. Bratysława, obecna stolica, była przez długi czas miastem koronacyjnym. Od 1918 roku Słowacja była częścią Czechosłowacji, z krótką przerwą na niepodległe państwo słowackie w czasie II wojny światowej. Od 1 stycznia 1993 roku Republika Słowacka jest niepodległym państwem. Od 1 maja 2004 roku jesteśmy członkiem Unii Europejskiej, od 29 marca 2004 roku członkiem NATO, od 1 stycznia 2009 roku członkiem strefy euro – Unii Walutowej, gdzie euro stało się oficjalną walutą.

Podczas całej historii Słowacja była wielokrotnie atakowana przez Tatarów, Turków, ale pod względem integralności terytorialnej przetrwała. Prawdą jest, że Turcy i Tatarzy mieli inne cele, co często zmuszało ich do opuszczenia terytorium Słowacji. Jednak ataki germańskie czy rzymskie nie były zbyt liczne. Zamki, które istniały na terenie Słowacji w przeszłości, były stosunkowo dobrze ufortyfikowane i potrafiły skutecznie przeciwstawiać się wrogom. Często naszym przeci wnikom pomagała zdrada, by je zdobyć. Do średniowiecza zamki w Devínie, Fiľakovie były na przykład dużą przeszkodą dla wrogów. W końcu także zamek bratysławski. Bratysława była długo znana jako „miasto z kamienia”. Czasami nazwa „turecka gospodarka” pochodzi właśnie ze średniowiecza. Chodzi o to, że Turkowi zależało tylko na zabraniu, nie dbał o nic. Turkom nie zależało na tym, co się stanie, gdy wykorzystają plony, nie dbali o przyszłość, po prostu szli dalej, wyzyskując kogoś innego.

Z kulturowego punktu widzenia istnienie Academia Istropolitana – jednego z najstarszych uniwersytetów w Europie – miało znaczenie. Założył go Matej Korvín w Bratysławie około 1466 roku. W 1787 roku po raz pierwszy znormalizowano język słowacki na podstawie dialektu zachodniosłowackiego – język bernolákowy. Od 1843 roku, dzięki Ľudovítowi Štúrowi, język słowacki jest znormalizowany na podstawie dialektu środkowosłowackiego.

Najwięcej ludzi mieszka w miastach Bratysławie, Koszycach, Preszowie, Nitrze, Żylinie, Bańskiej Bystrzycy, Trnawie, Martinie, Trenczynie, Popradzie, Prievidzy, Zvolen (slovakiasite.com). Parki narodowe: TANAP – Tatrzański Park Narodowy, NAPANT – Park Narodowy Niżne Tatry, Wielka Fatra, Mała Fatra, Pieniny (PIENAP), Poloniny, Słowacki Raj, Słowacki Kras, Muránska planina (slovakiasite.com). Najważniejsze święta: Boże Narodzenie, Wielkanoc, św. Mikołaj, św. Łucja, Sylwester, Nowy Rok, Dzień Dziecka, Dzień Matki, Wszystkich Świętych, Karnawał (slovakiasite.com). Wybitne osobistości: Juraj Jánošík – zbójnik i bohater ludowy, który zabierał bogatym i dawał biednym, Ľudovít Štúr – kodifikator języka słowackiego, Milan Rastislav Štefánik – naukowiec, polityk, żołnierz, współzałożyciel państwa czechosłowackiego, Alexander Dubček – polityk, postać Praskiej Wiosny 1968 roku (slovakiasite.com). Charakterystyczne potrawy gastronomiczne: parenica, ser owczy, korbáčiky serowe, oštiepok, bryndza, trdelník skalicki, bratislavské rožky (mpsr.sk), wino tokajskie, kapustnica, pierogi, placki ziemniaczane, tlačenka, kaszanka, pagáče i wreszcie kofola. Z mocnych alkoholi znane są: borovička, śliwowica, demänovka. Słowacja jest bardzo bogata w źródła mineralne – wody mineralne: Budiš, Gemerka, Fatra, Santovka, Salvator, Rajec, Ľubovnianka, Mitická, Lucka i wiele innych.


Szlovákia közép-Európában található. Határos Lengyelországgal, Csehországgal, Ausztriával, Magyarországgal és Ukrajnával. Ez egy hegyvidéki ország, Szlovákiában szép hegyek találhatók, például a Kis-Fátra, a Nagy-Fátra, a Magas-Tátra. Majdnem az egész területen áthalad a Kárpátok íve. Geológiai és geotermikus szempontból Szlovákia nagyon gazdag ország.

Szlovákiának 1200 felfedezett barlangja van, közülük csak 14 nyitva áll a nyilvánosság előtt. A leghosszabb a Deményfalvi barlangrendszer, amely több mint 30 km hosszú. A legmélyebb a Starý hrad a Alacsony-Tátrában, 432 méteres mélységben. A leghosszabb folyó a Vág, amely 406 km hosszú. A legmagasabb vízesés a Magas-Tátrában a Kmeť-vízesés, 80 méter magas. A legszélsebesebb hely Chopok. A legesősebb hely a Zbojnícka chata. A legnagyobb hegység az Ondavai-dombság, amely 1320 km² területen terül el. Szlovákiában található a világ legnagyobb fából készült oltára, a Levočai Szent Jakab-templom, Európa geográfiai középpontja a Kremnica-hegységben, az egyetlen hideg artezi kút Európában a Herliansky gejzír Kassánál, a közép-európai régió legnagyobb várágyai a Szepesi vár, a legmagasabb hegycsúcs a Kárpátokban a Gerlachovský-gerinc, a legöregebb közpark a közép-európai régióban a Janka Kráľa Park Pozsonyban. Szlovákiában található a legtöbb vár és kastély Európában. 425 kastély, 180 vár, kastély és rom (slovakia.eu.sk). 2011. május 21-én 5 397 036 lakos élt itt (statistics.sk). Lakosságának több mint 57%-a él városokban (slovakia.eu.sk).

Szlovákiában főként szlovákok élnek. Kisebbségi csoportok közé tartoznak a magyarok, a romák, az ukránok, a csehek és a németek. Szlovákiában különböző történelmi régiók találhatók, mint például Hont, Gemer, Tekov, Turiec, Liptov, Szepes, Šariš, Abov, Zemplén, Uh, Novohrad, Orava. A szlávok valószínűleg az 5. században érkeztek Szlovákiába, akiket különböző támadások értek, többek között az Avaroké, akiket később elűztek. A népességük egy része azonban Szlovákiában maradt. A legfrissebb adatok szerint kérdéses, hogy az egyes időszakokban a római települések milyen messzire terjedtek. Mindenesetre Szlovákiában is találtak római települési maradványokat több helyen.

Szlovákia első települése a paleolit végén, mintegy 250 000 évvel ezelőtt keletkezett, olyan helyeken, mint Gánovce, ahol neandervölgyi koponyát találtak, és Moravianban, ahol Vénusz szobrot találtak – a Moravai Vénuszt. Az első gazdálkodók valószínűleg Kr. e. 5 000 – 4 000 évvel ezelőtt jelentek meg itt. Kr. e. 4. század vége óta a kelták érkeztek ide. Kr. e. 1. században jöttek a dákok. Az 1. század elejétől kezdve a germánok – Vanniove királysága – is ide érkeztek. Az első szlávok valószínűleg az 5. században telepedtek le erre a területre (Wikipedia).

A szlávok első államalakulata Szlovákiában a 7. században létrejött Samo birodalom volt. Később az Nitri hercegség, amelynek 833-ban Morva hercegséggel történő egyesítésével nagy Morvaország alakult ki (Wikipedia). Ez egy nagyon fontos epizód volt a történelemben ebben az időszakban, mivel ez egy viszonylag erős államalakulat volt. Ehhez az időszakhoz tartozik Cyril és Metód missziója a 9. században, akik a keresztény hitet hirdették ezen a területen. Kulturális szempontból ez egy nagyon fontos változás volt. Sikerült elérni, hogy a latin mellett a staroszláv a liturgikus nyelv is legyen, amit még a pápa is elismert. Így ők lettek az egyetlen két nyelv, amelyekben misét lehetett celebrálni. Kb. a 10. században érkeztek a magyarok, akik hasonlóan az 5. századi avarokhoz nomádok voltak. Azonban ellenállásba ütköztek a szlávok, valamint a rómaiak és a germánok részéről. Kevés lehetőségük volt, ezért letelepedtek és megtanulták művelni a földet. A 10. századtól Szlovákia része volt Magyarországnak, a 19. századtól Ausztria-Magyarországnak. Pozsony, a mai főváros hosszú ideig koronázási város volt. 1918-tól Szlovákia része volt Csehszlovákiának, rövid időre önálló Szlovák Államként a második világháború alatt. 1993. január 1-jétől Szlovákia önálló állam. 2004. május 1-jétől az Európai Unió tagja vagyunk, 2004. március 29-től a NATO tagja vagyunk, 2009. január 1-jétől az euróövezet tagja vagyunk – az euró lett az hivatalos fizetőeszköz.

Történelmi szempontból Szlovákia sokszor volt támadásoknak kitett, Tatárok, törökök által, de az ország területi integritása szempontjából ellenállt. Igaz, hogy a törököknek és a tatároknak más célok is voltak, ami sokszor arra kényszerítette őket, hogy elhagyják Szlovákia területét. Mindenesetre sem a germán, sem a római támadások nem voltak túl nagyok. A múltban a szlovákiai várak viszonylag jól megerősítettek voltak, és sikeresen ellenálltak az ellenségeknek. Gyakran a megnyerésükhöz árulás is hozzájárult. A középkorban például a Dévényi, a Fülek várak nagy akadályt jelentettek az ellenségek számára. Végül is a Pozsonyi vár is. Hiszen Pozsonyt sokáig kővárosnak is nevezték. Rossz időszak volt az egyszerű emberek számára 1526 után és körülbelül 1868-ig. Érdekes, hogy néhány valóság az akkori időszakból bekerült a szótárba – a török gazdaság kifejezés éppen a középkorból származik. Arról van szó, hogy a török csak vett, és nem törődött azzal, mi lesz, ha ők használják a termést, nem törődött a jövővel, egyszerűen csak tovább mentek, másokat zsaroltak.

Kulturális szempontból fontos volt az Istropolitana Academia létezése is – Európa egyik legrégebbi egyeteme. Matej Korvín alapította Pozsonyban körülbelül 1466-ban. 1787-ben Anton Bernolák először kodifikálta a szlovák nyelvet Nyugat-Szlovákiai dialektus alapján – bernoláki szlovák nyelv. 1843 óta Ľudovít Štúr miatt a középső szlovák dialektus alapján kodifikálták a szlovák nyelvet.

A legtöbb ember Pozsonyban, Kassán, Presovban, Nitrában, Zsolnán, Besztercebányán, Trencsénben, Martonban, Trencsénben, Poprádban, Prievidzában, Zsolnán él (slovakiasite.com). Nemzeti parkok: TANAP – Tátrai Nemzeti Park, NAPANT – Alacsony-Tátrai Nemzeti Park, Nagy-Fátra, Kis-Fátra, Pieniny (PIENAP), Poloniny, Szlovák Paradicsom, Szlovák Karszt, Murányi síkság (slovakiasite.com). Legfontosabb ünnepek: Karácsony, Húsvét, Mikulás, Szent Lucia, Szilveszter, Újév, Gyermeknap, Anyák napja, Halottak napja, Farsang (slovakiasite.com). Jelentős személyiségek: Juraj Jánošík – rabló és népi hős, aki a gazdagoktól vett és a szegényeknek adott, Ľudovít Štúr – a szlovák írásbeli nyelv kodifikátora, Milan Rastislav Štefánik – tudós, politikus, katona, a Csehszlovák állam megteremtője, Alexander Dubček – politikus, 1968-as Prágai Tavasz jelentős alakja (slovakiasite.com). Gasztronómiai jellegzetességek: parenica, juhsajt, sajtkorongok, oštiepok, bryndza, szilvásvirágh, pozsonyi kifli (mpsr.sk), tokaji bor, káposztaleves, gombóc, palacsinta, tlačenka, hurka, páská, és végül a kofola. Az erős alkoholok közül ismertek: borovička, szilvórium, demänovka. Szlovákia nagyon gazdag ásványvizekben – ásványvizekben: Budiš, Gemerka, Fatra, Santovka, Salvator, Rajec, Ľubovnianka, Mitická, Lucka és sok más.


Niektoré príspevky

Odkazy

 

slovensko 617859

Krajina, Slovenská krajina, Typ krajiny, Mestá, Slovenské, Príroda, Rastliny, Mestá, Podunajsko, Organizmy

Senec

Hits: 3826

Senec je menšie mesto neďaleko od Bratislavy, ale aj od Trnavy na juhozápadnom Slovensku.

Maďarské pomenovanie pre Senec je Szenc, nemecké Wartberg. Jeho rozloha je takmer 39 km2, na ktorých žije takmer 17 000 obyvateľov. Známe sú Slnečné jazerá (Senecké jazerá), ktoré sú významnou rekreačnou destináciou Slovenska. Areál vznikol v medzivojnovom období. Prvá písomná zmienka je z roku 1252, kde sa Senec spomína ako Zemch. V 13. storočí bol Senec pod vplyvom nemeckej kolonizácie. Nemci si udržali svoje vedúce postavenie do konca stredoveku. Od roku 1439 sa Senec spomína ako oppidum – mestečko. V roku 1663 napadli mesto Turci. V roku 1715 žilo v Senci asi 1032 obyvateľov, v roku 1869 2837. V roku 1763 bolo v Senci zemetrasenie, v roku 1775 zasiahla mesto povodeň. Od decembra 1850 je v prevádzke železničné spojenie Štúrovo – Bratislava. Medzi prvou a druhou svetovou vojnou došlo vyvlastneniu majetku Esterháziovcov a k ich prideleniu kolonistom z Oravy, Kysúc a Moravy. Vďaka repatriácii po 2. svetovej vojne došlo, okrem iného, k príchodu takmer tisíc Slovákov do Senca. V meste od konca stredoveku malo veľmi silné zastúpenie maďarské obyvateľstvo. Dnes tvoria cca 22 % (Wikipedia.sk).

V lete sa koná v Senci viacero pravidelných podujatí: Senecké leto, Veľký letný karneval, Trojkráľové zimné plávanie, Záchranársky Medzinárodný deň detí, Potápačský karneval. Osobnosti mesta: spisovateľ Albert Molnár Senczi, futbalista Ján Popluhár (Wikipedia.sk).


Senec is a smaller town near Bratislava and also Trnava in southwestern Slovakia.

The Hungarian name for Senec is Szenc, and in German, it is called Wartberg. It covers an area of almost 39 km2, with a population of nearly 17,000 inhabitants. The Sun Lakes (Senecké jazerá) are well-known and serve as a significant recreational destination in Slovakia. The area was established during the interwar period. The first written mention dates back to 1252, where Senec is referred to as Zemch. In the 13th century, Senec was under the influence of German colonization, maintaining its leading position until the end of the Middle Ages. Since 1439, Senec has been referred to as an oppidum – a small town. In 1663, the town was attacked by the Turks. In 1715, around 1032 inhabitants lived in Senec, and by 1869, the number increased to 2837. In 1763, an earthquake struck Senec, and in 1775, the town was hit by a flood. Since December 1850, there has been a railway connection between Štúrovo and Bratislava. Between the two World Wars, the property of the Esterházy family was confiscated and assigned to settlers from Orava, Kysúce, and Moravia. Due to repatriation after World War II, nearly a thousand Slovaks arrived in Senec. The town has had a strong representation of the Hungarian population since the end of the Middle Ages, constituting approximately 22% today.

During the summer, Senec hosts various regular events, including Senec Summer, the Grand Summer Carnival, Three Kings Winter Swimming, International Children’s Rescuer Day, and the Diver’s Carnival. Notable personalities from the town include writer Albert Molnár Senczi and footballer Ján Popluhár. (Source: Wikipedia.sk)


Szenc egy kisebb város Szlovákia délnyugati részén, közel Bratislavához és Trnavához.

Szenc magyar neve Szenc, német neve pedig Wartberg. Majdnem 39 km2 területen, közel 17 000 lakos él. Ismertek a Napfény-tavak (Senecké jazerá), melyek fontos rekreációs célpontként szolgálnak Szlovákiában. A terület az első világháború utáni időszakban jött létre. Az első írásos említés 1252-ből származik, amikor Szencet Zemch-ként említik. A 13. században Szenc a német telepesek befolyása alatt állt, amely vezető pozícióját a középkor végéig megtartotta. 1439 óta Szenc oppidumként, azaz kisvárosként szerepel. 1663-ban a várost a törökök megtámadták. 1715-ben Szenc lakossága körülbelül 1032 fő volt, 1869-ben pedig már 2837 fő. 1763-ban Szencen földrengés történt, 1775-ben pedig az árvíz sújtotta a várost. 1850 decemberétől van vasúti kapcsolat Štúrovo és Pozsony között. Az első és a második világháború között az Esterházy család vagyonát elkobozták, és az Orava, Kysúce és Morava területéről érkező telepeseknek ítélték oda. A második világháború utáni repatriáció miatt majdnem ezer szlovák érkezett Szencre. A városnak erős magyar lakossága volt a középkor végétől, ma körülbelül 22%-os arányban képviseltetik.

Nyáron Szenc számos rendszeres eseménynek ad otthont, köztük a Senecké leto (Szenci Nyár), a Nagy Nyári Karnevál, a Háromkirályi téli úszás, a Nemzetközi Gyermekmentő Nap és a Búvárkodó Karnevál. A város neves személyiségei közé tartozik az író Albert Molnár Senczi és a labdarúgó Ján Popluhár. (Forrás: Wikipedia.sk)


Senec je manji grad nedaleko od Bratislave, ali i od Trnave na jugozapadu Slovačke.

Mađarski naziv za Senec je Szenc, a nemački Wartberg. Njegova površina je gotovo 39 km2, na kojoj živi skoro 17 000 stanovnika. Poznata su Sunčana jezera (Senecké jazerá), koja su značajna rekreativna destinacija Slovačke. Ovaj kompleks nastao je između dva svetska rata. Prvi pisani spomen datira iz 1252. godine, kada se Senec pominje kao Zemch. Tokom 13. veka, Senec je bio pod uticajem nemačke kolonizacije, a Nemci su zadržali svoj vodeći položaj do kraja srednjeg veka. Od 1439. godine Senec se spominje kao oppidum – grad. Godine 1663, grad je napao Osmanski car. Godine 1715, Senec je imao oko 1032 stanovnika, a 1869. godine 2837. Godine 1763. Senec je pogodio zemljotres, a 1775. grad je zahvatila poplava. Od decembra 1850. godine postoji železnička veza Štúrovo – Bratislava. Između Prvog i Drugog svetskog rata došlo je do oduzimanja imovine Esterházija i dodeljivanja doseljenicima iz Ora, Kišuca i Morave. Zbog repatrijacije posle Drugog svetskog rata, došlo je, između ostalog, do dolaska skoro hiljadu Slovaka u Senec. Grad je od kraja srednjeg veka imao snažno mađarsko predstavljanje. Danas čine oko 22% stanovništva (Wikipedia.sk).

Tokom leta, u Sencu se održava nekoliko redovnih događanja, uključujući Senec Summer, Veliki letnji karneval, Zimsko plivanje Trojice kraljeva, Međunarodni dan spašavanja dece, i Podvodni karneval. Ličnosti grada uključuju pisca Alberta Molnára Senczija i fudbalera Jána Popluhára (Wikipedia.sk).


Odkazy

senec 66972

Krajina, Slovenská krajina, Typ krajiny, Mestá, Slovenské, Mestá, Podunajsko

Bratislavské Staré Mesto

Hits: 3796

Staré Mesto je najkrajšia mestská časť mesta Bratislava. Dýcha v ňom ešte história a kultúra. Mestská časť Staré Mesto je historickou mestskou časťou Bratislavy. Dá sa povedať, že viac-menej predstavuje historické centrum mesta. Nachádza sa tu množstvo významných pamiatok a turistických atrakcií, napr. Bratislavský hrad, ktorý dominuje panoráme mesta. Významnou pamiatkou je Michalská brána, ktorá je jedinou zachovanou mestskou bránou zo stredovekých hradieb. Na Hlavnom námestí sa nachádza Dóm svätého Martina, významná gotická katedrála. Staré Mesto je známe aj svojimi uličkami, reštauráciami, kaviarňami a obchodmi, čo prispieva k jeho živému a turisticky atraktívnemu prostrediu. Táto mestská časť je populárnym miestom pre nákupy, kultúrne podujatia a prechádzky, čo robí z nej jedno z najživších miest v Bratislave. Na ploche 9.6 km2 tu žije 41 086 obyvateľov (staremesto.sk).


Staré Mesto is the most beautiful district of the city of Bratislava. It breathes with history and culture. Staré Mesto is the historic part of Bratislava, more or less representing the historical center of the city. It is home to numerous significant landmarks and tourist attractions, such as Bratislava Castle, which dominates the city’s skyline. One notable landmark is Michael’s Gate, the only preserved city gate from the medieval fortifications. On the Main Square, you can find St. Martin’s Cathedral, a significant Gothic cathedral. Staré Mesto is also known for its narrow streets, restaurants, cafes, and shops, contributing to its lively and tourist-attractive environment. This district is a popular destination for shopping, cultural events, and walks, making it one of the liveliest places in Bratislava. With an area of 9.6 km2, Staré Mesto is home to 41,086 residents (staremesto.sk).


Die Altstadt ist der schönste Stadtteil von Bratislava. Hier atmet man noch Geschichte und Kultur. Die Altstadt ist der historische Teil von Bratislava und stellt mehr oder weniger das historische Zentrum der Stadt dar. Hier befinden sich zahlreiche bedeutende Sehenswürdigkeiten und Touristenattraktionen, wie zum Beispiel die Burg von Bratislava, die die Skyline der Stadt dominiert. Ein weiteres bedeutendes Wahrzeichen ist das Michalská-Tor, das einzige erhaltene Stadttor aus den mittelalterlichen Befestigungsanlagen. Auf dem Hauptplatz befindet sich der St. Martinsdom, eine bedeutende gotische Kathedrale. Die Altstadt ist auch für ihre engen Gassen, Restaurants, Cafés und Geschäfte bekannt, was zu ihrer lebendigen und für Touristen attraktiven Umgebung beiträgt. Dieser Stadtteil ist ein beliebtes Ziel für Einkäufe, kulturelle Veranstaltungen und Spaziergänge, was ihn zu einem der lebhaftesten Orte in Bratislava macht. Auf einer Fläche von 9,6 km2 leben hier 41.086 Einwohner (staremesto.sk).


Az Óváros Bratislava legszebb városrésze. Itt még érezhető a történelem és a kultúra. Az Óváros Bratislava történelmi városrésze, amely többé-kevésbé a város történelmi központját képviseli. Számos jelentős látnivaló és turisztikai attrakció található itt, például a Bratislavai vár, amely uralkodik a város látképén. Az egyik kiemelkedő látnivaló a Mihály kapu, az egyetlen megmaradt városkapu a középkori erődítményekből. A Főtéren található Szent Márton-dóm is egy jelentős gótikus katedrális. Az Óváros a keskeny utcáiról, éttermeiről, kávézóiról és üzleteiről ismert, amelyek hozzájárulnak az élénk és turisták által vonzó környezetéhez. Ez a városrész népszerű célpont a vásárlásra, kulturális eseményekre és sétákra, ami az egyik legélénkebb hellyé teszi Bratislavában. A 9,6 km2 területen itt él 41 086 lakos (staremesto.sk).


Odkazy

Dóm Svätého Martina

Trojloďový gotický kostol patrí k najväčším gotickým sakrálnym stavbám na Slovensku. Bol postavený na mieste pôvodného románskeho kostola. Začali ho stavať na začiatku 14. storočia, vysvätený bol v r. 1452. Veža kostola bola postavená súčasne s troma loďami kostola, bola súčasťou mestského opevnenia a slúžila k obrane mesta. Jej celková výška dosahuje 85 m a na vrchole ju uzatvára pozlátená poduška s rozmermi 2 x 2 m a na nej 1 m vysoká kópia uhorskej kráľovskej koruny vážiaca 300 kg. V rokoch 1563 – 1830 bol dóm svedkom korunovácií uhorských kráľov. Korunovali tu 11 uhorských kráľov a 8 kráľovských manželiek (bratislava.sk). Po nedávnej rekonštrukcii korunu už naspäť nevrátili.


Dóm Svätého Martina (St. Martin’s Cathedral)

The three-nave Gothic church is one of the largest Gothic sacral buildings in Slovakia. It was built on the site of the original Romanesque church. Construction began at the beginning of the 14th century, and it was consecrated in 1452. The church tower was built simultaneously with the three aisles of the church, serving as part of the city fortification and defense. Its total height reaches 85 meters, and at the top, it is crowned with a gilded cushion measuring 2 x 2 meters, topped by a 1-meter high replica of the Hungarian royal crown weighing 300 kg. From 1563 to 1830, the cathedral witnessed the coronations of Hungarian kings. It saw the coronation of 11 Hungarian kings and 8 royal consorts (bratislava.sk). After a recent reconstruction, the crown has not been returned.


Dóm St. Martin (St. Martinsdom)

Die dreischiffige gotische Kirche gehört zu den größten gotischen Sakralbauten in der Slowakei. Sie wurde an der Stelle einer ursprünglichen romanischen Kirche errichtet. Der Bau begann zu Beginn des 14. Jahrhunderts, und die Kirche wurde 1452 geweiht. Der Kirchturm wurde gleichzeitig mit den drei Schiffen der Kirche erbaut und diente als Teil der städtischen Befestigung und Verteidigung. Seine Gesamthöhe beträgt 85 Meter, und an der Spitze ist er mit einem vergoldeten Kissen von 2 x 2 Metern gekrönt, auf dem sich eine 1 Meter hohe Nachbildung der ungarischen Königskrone befindet, die 300 kg wiegt. Von 1563 bis 1830 war der Dom Zeuge der Krönungen ungarischer Könige. Es wurden 11 ungarische Könige und 8 königliche Gemahlinnen hier gekrönt (bratislava.sk). Nach einer kürzlichen Rekonstruktion wurde die Krone jedoch nicht zurückgegeben.


Szent Márton-dóm

A háromhajós gótikus templom a legnagyobb gótikus szakrális épületek közé tartozik Szlovákiában. Egy eredeti román templom helyén épült. Az építkezés a 14. század elején kezdődött, és a templomot 1452-ben szentelték fel. A templom tornyát egy időben építették a három hajóval, része volt a városi erődnek és a város védelmére szolgált. Teljes magassága 85 méter, tetején egy 2 x 2 méteres aranyozott párna található, amelyen egy 1 méter magas másolat helyezkedik el a magyar királyi koronáról, amely 300 kg súlyú. 1563 és 1830 között a dóm tanúja volt a magyar királyok koronázásának. Itt koronázták meg a 11 magyar királyt és 8 királynőt (bratislava.sk). A közelmúltbeli helyreállítás után a koronát azonban nem helyezték vissza.


TOP Staré Mesto

Dóm Svätého Martina


Michalská brána

Je jediná zachovaná brána stredovekého mestského opevnenia. Pôvodne gotická brána, ktorou do mesta vstupovala diaľková cesta z Moravy, sa spomína až v roku 1411, postavili ju však už v prvej polovici 14. storočia. V rokoch 1511- 13 bola zvýšená o osembokú nadstavbu a v rokoch 1753 – 58 prestavaná do súčasnej podoby, kedy bola na vrchol 51 metrov vysokej barokovej veže umiestnená socha svätého Michala. Pri zosilňovaní mestského opevnenia bol k veži pristavaný ochranný barbakán. V súčasnosti sa vo veži nachádza expozícia zbraní a mestského opevnenia (bratislava.sk).


Michalská brána

It is the only preserved gate of the medieval city fortification. Originally a Gothic gate through which the long-distance road from Moravia entered the city, it is mentioned in 1411, but it was built in the first half of the 14th century. In the years 1511-13, it was raised by an octagonal superstructure, and in the years 1753-58, it was reconstructed into its current form, when a statue of St. Michael was placed on top of the 51-meter-high baroque tower. A protective barbican was added to the tower during the strengthening of the city fortification. Today, the tower houses an exhibition of weapons and city fortifications (bratislava.sk).


Michalská brána

Es ist das einzige erhaltene Tor der mittelalterlichen Stadtbefestigung. Ursprünglich ein gotisches Tor, durch das die Fernstraße aus Mähren in die Stadt führte, wird es erstmals im Jahr 1411 erwähnt, aber bereits in der ersten Hälfte des 14. Jahrhunderts gebaut. In den Jahren 1511-13 wurde es um einen achteckigen Aufbau erhöht, und in den Jahren 1753-58 wurde es in seine heutige Form umgebaut, als auf den 51 Meter hohen barocken Turm die Statue des heiligen Michael gesetzt wurde. Bei der Verstärkung der Stadtbefestigung wurde ein Schutzbarbakan an den Turm angebaut. Heute beherbergt der Turm eine Ausstellung von Waffen und Stadtbefestigungen (bratislava.sk).


Michalská kapu

Ez az egyetlen megmaradt kapu a középkori város erődítményéből. Eredetileg egy gótikus kapu volt, amelyen keresztül a Morvaországból érkező távolsági út vezetett a városba. Először 1411-ben említik, de már a 14. század első felében megépült. 1511–13-ban nyolcszögletű felépítménnyel emelték fel, 1753–58-ban pedig jelenlegi formájában átalakították, amikor Szent Mihály szobrát helyezték el a 51 méter magas barokk torony tetejére. A város erődítményének megerősítésekor a toronyhoz egy védő bárkányt is hozzáépítettek. Ma a torony fegyver- és városfal-kialakítási kiállításnak ad otthont (bratislava.sk).


Primaciálny palác

Tento klasicistický palác je jednou najreprezentatívnejších palácových stavieb v Bratislave. V rokoch 1778-81 bol postavený pre ostrihomského arcibiskupa Jozefa Bathyányho. V atike strechy sa nachádzajú alegorické sochy a vázy. Na vrchole tympanóna je umiestnený erb Jozefa Bathyányho a kardinálsky klobúk vážiaci 150 kg. V tympanóne sa dnes miesto pôvodnej fresky nachádza mozaika. Sošky anjelov nad balkónom v centrálnej časti fasády držia dve písmená I – Iusticia = spravodlivosť a C – Clementia = Láskavosť – osobné heslo kardinála. Vo vstupnej hale paláca po pravej strane sa nachádza pamätná tabuľa pripomínajúca tzv. Bratislavský (Prešporský) mier, dokument, ktorý tu bol podpísaný 26. decembra 1805 po bitke Troch cisárov pri Slavkove. Na nádvorí je paláca renesančná fontána svätého Juraja a v rohu nádvoria je vchod do kaplnky svätého Ladislava. Na poschodí sa nachádza Zrkadlová sieň, ktorá bola svedkom podpísania Bratislavského mieru v roku 1805 medzi napoleonovským Francúzskom a Habsburgovským Rakúskom po bitke pri Slavkove. V roku 1848 tu kráľ Ferdinand I. podpísal dokument o zrušení poddanstva v Uhorsku. V reprezentačných priestoroch sú umiestnené zbierky Galérie mesta Bratislava s unikátnou zbierkou šesť tapisérií zo 17. storočia zobrazujúcich tragickú lásku Héra k Leandrovi, z anglickej kráľovskej tkáčovne v Mortlake. Palác je od roku 1903 majetkom mesta a v súčasnosti sídlom primátora mesta (bratislava.sk). V Zrkadlovej sieni Priamciálneho paláca sa konajú zasadnutia mestského zastupiteľstva.


Primatial Palace

This neoclassical palace is one of the most representative palace buildings in Bratislava. It was built between 1778 and 1781 for the Archbishop Jozef Bathyány of Esztergom. The attic of the roof features allegorical statues and vases. At the top of the tympanum, the coat of arms of Jozef Bathyány and a cardinal’s hat weighing 150 kg are placed. In the tympanum, instead of the original fresco, there is now a mosaic. The angel statues above the balcony in the central part of the facade hold two letters, I – Iustitia (Justice), and C – Clementia (Clemency) – the personal motto of the cardinal. In the entrance hall of the palace, on the right side, there is a memorial plaque commemorating the so-called Bratislava (Pressburg) Peace, a document signed here on December 26, 1805, after the Battle of the Three Emperors near Slavkov. In the courtyard of the palace, there is a Renaissance fountain of Saint George, and in the corner of the courtyard is the entrance to the chapel of Saint Ladislaus. On the upper floor, there is the Mirror Hall, which witnessed the signing of the Bratislava Peace in 1805 between Napoleonic France and Habsburg Austria after the Battle of Slavkov. In 1848, King Ferdinand I signed a document abolishing serfdom in Hungary here. The representative spaces house the collections of the Bratislava City Gallery, including a unique collection of six tapestries from the 17th century depicting the tragic love of Hero and Leander, from the English royal weaving workshop in Mortlake. Since 1903, the palace has been owned by the city and currently serves as the residence of the mayor of the city (bratislava.sk). City council meetings take place in the Mirror Hall of the Primatial Palace.


Primatialpalais

Dieses neoklassizistische Palais gehört zu den repräsentativsten Palaisgebäuden in Bratislava. Es wurde zwischen 1778 und 1781 für den Erzbischof Jozef Bathyány von Esztergom erbaut. Das Dachgeschoss des Daches ist mit allegorischen Statuen und Vasen geschmückt. Auf dem Giebel befinden sich das Wappen von Jozef Bathyány und ein Kardinalshut, der 150 kg wiegt. Im Tympanon befindet sich heute anstelle des Originalfreskos eine Mosaik. Die Engelstatuen über dem Balkon im zentralen Teil der Fassade halten zwei Buchstaben, I – Iustitia (Gerechtigkeit) und C – Clementia (Milde) – das persönliche Motto des Kardinals. Im Eingangsbereich des Palais, auf der rechten Seite, befindet sich eine Gedenktafel an den sogenannten Bratislavaer (Pressburger) Frieden, ein Dokument, das hier am 26. Dezember 1805 nach der Schlacht der drei Kaiser bei Slavkov unterzeichnet wurde. Im Innenhof des Palais befindet sich ein Renaissance-Brunnen des heiligen Georgs, und in der Ecke des Hofes befindet sich der Eingang zur Kapelle des heiligen Ladislaus. Im Obergeschoss befindet sich der Spiegelsaal, der die Unterzeichnung des Bratislavaer Friedens im Jahr 1805 zwischen dem napoleonischen Frankreich und dem habsburgischen Österreich nach der Schlacht von Slavkov miterlebte. Im Jahr 1848 unterzeichnete König Ferdinand I. hier ein Dokument zur Abschaffung der Leibeigenschaft in Ungarn. Die repräsentativen Räumlichkeiten beherbergen die Sammlungen der Stadtgalerie Bratislava, darunter eine einzigartige Sammlung von sechs Wandteppichen aus dem 17. Jahrhundert, die die tragische Liebe von Hero und Leander darstellen, aus der englischen Königlichen Weberwerkstatt in Mortlake. Seit 1903 gehört das Palais der Stadt und dient derzeit als Residenz des Bürgermeisters der Stadt (bratislava.sk). Die Sitzungen des Stadtrats finden im Spiegelsaal des Primatialpalais statt.


Prímási palota

Ez a neoklasszicista palota Bratislava egyik legkiválóbb palotája. 1778 és 1781 között épült Jozef Bathyány esztergomi érsek számára. A tetőtér allegorikus szobrokkal és vázák díszítik. A timpanon tetején Jozef Bathyány címere és egy 150 kg súlyú bíboros süveg található. A timpanonban ma egy mozaik található az eredeti freskó helyett. A homlokzat központi részén lévő erkély felett lévő angyalszobrok két betűt tartanak, I – Iustitia (igazságosság) és C – Clementia (Jóság) – a bíboros személyes mottóját. A palota bejáratánál, a jobb oldalon, egy emléktábla található a Bratislavai (Pozsonyi) Béke nevű dokumentumról, amelyet 1805. december 26-án írtak alá a Slavkovnál vívott három császár csatája után. A palota belső udvarán áll a Szent György reneszánsz kútja, a udvar sarkában pedig a Szent László kápolna bejárata. Az emeleten található a Tükrös terem, amely a Bratislavai Béke aláírásának helyszíne volt 1805-ben Napóleon Franciaországa és a Habsburg Birodalom között a Slavkovi csata után. 1848-ban I. Ferdinánd király itt írta alá a jobbágyság eltörléséről szóló dokumentumot Magyarországon. A reprezentatív terekben látható a Bratislava Galéria gyűjteménye, amelynek része a 17. századból származó hat faliszőnyeg egyedülálló gyűjteménye, amely Hero és Leander tragikus szerelmét ábrázolja, a Mortlake angol királyi szövőműhelyből. A palota 1903 óta a város tulajdona, jelenleg a város polgármesterének rezidenciája (bratislava.sk). A városházi tanács ülései a Prímási palota Tükrös termében zajlanak.


Primaciálny palác a Primaciálne námestie


Fontána Svätého Juraja s drakom

Podľa legendy bol Juraj dôstojník rímskej armády. Jedného dňa prišiel do mesta, ktoré tyranizoval drak. Drak sa sprvu uspokojil s každodenným prísunom dobytka, neskôr však začal vyžadovať mladé dievčiny. Zúfalí ľudia vyberali obete žrebovaním. Juraj prišiel do mesta, keď padol žreb na kráľovskú dcéru. Zabil draka kopijou a stal sa symbolom rytiera, ktorý víťazí nad zlom (bratislava.sk).


Fountain of St. George and the Dragon

According to legend, George was an officer in the Roman army. One day, he came to a town terrorized by a dragon. Initially, the dragon was satisfied with a daily supply of livestock, but later, it began demanding young girls. Desperate, the people selected victims by drawing lots. George arrived in the town when the lot fell on the king’s daughter. He killed the dragon with his spear and became a symbol of a knight triumphing over evil (bratislava.sk).


Brunnen des heiligen Georgs und des Drachen

Gemäß der Legende war Georg ein Offizier in der römischen Armee. Eines Tages kam er in eine Stadt, die von einem Drachen tyrannisiert wurde. Zuerst war der Drache mit der täglichen Versorgung von Vieh zufrieden, verlangte jedoch später nach jungen Mädchen. Verzweifelte Menschen wählten Opfer durch das Los. Georg kam in die Stadt, als das Los auf die Tochter des Königs fiel. Er tötete den Drachen mit seinem Speer und wurde zum Symbol eines Ritters, der das Böse besiegt (bratislava.sk).


Szent György és a sárkány kútja

A legenda szerint György egy római hadsereg tisztje volt. Egy nap egy városba érkezett, amelyet egy sárkány zsarnokolt. Először a sárkány a mindennapi marhahús-szállítmánnyal megelégedett, később azonban fiatal lányokat kezdett követelni. A kétségbeesett emberek a sorsolás útján választották az áldozatokat. György akkor érkezett a városba, amikor a király leánya esett ki a sorsolásból. Megölte a sárkányt lándzsájával, és a lovagot szimbólummá vált, aki legyőzi a gonoszt (bratislava.sk).


Stará radnica

v 14. storočí stál na mieste dnešnej starej radnice dom s vežou, ktorý dal postaviť richtár Jakub. Stará radnica vznikla v 15. storočí spojením viacerých susediacich meštianskych domov na Hlavnom námestí a v priebehu storočí prešla viacerými rekonštrukciami. Po zemetrasení v roku 1599 bola prestavaná v renesančnom slohu, veža radnice bola po požiari v 18. storočí prestavaná v barokovom slohu. V roku 1912 bolo pristavené zadné krídlo v neorenesančnom slohu zo strany nádvoria a v neogotickom zo strany Primaciálneho námestia. Veža radnice plnila obranný charakter. Pri pohľade na vežu z Hlavného námestia nájdete na nej viaceré pozoruhodnosti – na sokli sa nachádza tabuľka s dátumom Február 1850, ktorá pripomína výšku vody pri povodni, kedy sa Dunaj vylial z koryta. Vľavo od gotického okna sa na úrovni 1. poschodia nachádza zamurovaná delová guľa pripomínajúca útoky napoleonských vojsk v roku 1809. Na nároží veže stojí socha Madony z roku 1676. Z ochozu veže boli v minulosti vyhlasované rozhodnutia snemu, kráľovské nariadenia i nariadenia mestskej rady. Na fasáde napravo od renesančného arkiéra si môžete všimnúť fresku starého muža – úžerníka z roku 1533. Mestské múzeum je jedným z najstarších múzeí v strednej Európe, bolo založené v roku 1868. V rohu nádvoria je vchod do expozícii feudálnej justície a histórie mesta. Na arkádovom renesančnom nádvorí sa v lete konajú koncerty a divadelné predstavenia (bratislava.sk).

Rolandova fontána pred Starou radnicou – kamenná renesančná fontána s kruhovou nádržou ozdobenou maskarónmi a so stredovým pilierom na ktorom stojí postava stredovekého rytiera v brnení. Socha znázorňuje legendárneho ochrancu mestských práv Rolanda. V dolnej časti piliera sa nachádza menšia mušľovitová nádrž do ktorej strieka voda z papúľ rýb držaných postavičkami – tzv. puti. Voda sa do fontány pôvode privádzala dreveným potrubím. Fontána vznikla z praktických dôvodov v čase, kedy bol v meste citeľný nedostatok vody ako priama reakcia na veľký požiar, ktorý vypukol práve počas korunovačnej slávnosti Maximiliána a spustošil veľkú časť domov v meste. Predpokladá sa, že autor na soche Rolanda zobrazil práve tvár vtedajšieho panovníka (bratislava.sk).


Old Town Hall

In the 14th century, there was a house with a tower on the site of today’s Old Town Hall, built by the mayor Jakub. The Old Town Hall was formed in the 15th century by merging several neighboring bourgeois houses on the Main Square, and over the centuries, it underwent several reconstructions. After the earthquake in 1599, it was rebuilt in the Renaissance style, and the town hall tower was reconstructed in the Baroque style after a fire in the 18th century. In 1912, a rear wing was added in the Neo-Renaissance style from the courtyard side and in the Neo-Gothic style from Primaciálne Square. The town hall tower served a defensive purpose. When looking at the tower from the Main Square, you will find several interesting features – on the plinth, there is a plaque with the date February 1850, reminding of the water level during a flood when the Danube overflowed its banks. To the left of the Gothic window, at the level of the 1st floor, there is a walled cannonball reminding of the attacks by Napoleon’s armies in 1809. On the corner of the tower stands a statue of the Madonna from 1676. From the tower balcony, decisions of the parliament, royal decrees, and city council regulations were announced in the past. On the facade to the right of the Renaissance arcade, you can notice a fresco of an old man – a usurer from 1533. The City Museum is one of the oldest museums in Central Europe, founded in 1868. In the courtyard corner, there is an entrance to the exhibition of feudal justice and the history of the city. Concerts and theater performances take place on the Renaissance arcade courtyard in the summer (bratislava.sk).

Roland Fountain in front of the Old Town Hall – a stone Renaissance fountain with a circular basin adorned with mascarons and a central pillar on which stands the figure of a medieval knight in armor. The statue depicts the legendary guardian of municipal rights, Roland. In the lower part of the pillar, there is a smaller shell-shaped basin into which water sprays from the mouths of fish held by figurines – the so-called putti. Water was originally brought to the fountain through wooden pipes. The fountain was created for practical reasons at a time when there was a noticeable shortage of water in the city, as a direct response to a major fire that broke out during the coronation celebration of Maximilian and devastated a large part of the homes in the city. It is assumed that the author depicted the face of the then ruler on the statue of Roland (bratislava.sk).


Altes Rathaus

Im 14. Jahrhundert stand an der Stelle des heutigen Alten Rathauses ein Haus mit einem Turm, das vom Bürgermeister Jakub erbaut wurde. Das Alte Rathaus entstand im 15. Jahrhundert durch die Vereinigung mehrerer benachbarter Bürgerhäuser am Hauptplatz und wurde im Laufe der Jahrhunderte mehrfach umgebaut. Nach dem Erdbeben von 1599 wurde es im Renaissancestil wiederaufgebaut, und der Rathausturm wurde nach einem Brand im 18. Jahrhundert im barocken Stil umgestaltet. Im Jahr 1912 wurde auf der Hofseite ein hinterer Flügel im neurenaissancestil und auf der Seite des Primaciálne námestie im neugotischen Stil hinzugefügt. Der Rathausturm diente einem defensiven Zweck. Wenn Sie den Turm vom Hauptplatz aus betrachten, finden Sie mehrere interessante Merkmale – auf dem Sockel befindet sich eine Tafel mit dem Datum Februar 1850, die an den Wasserstand während eines Hochwassers erinnert, als die Donau über ihre Ufer trat. Links vom gotischen Fenster, auf Höhe des 1. Stocks, befindet sich eine eingemauerte Kanonenkugel, die an die Angriffe der napoleonischen Armeen im Jahr 1809 erinnert. Auf der Ecke des Turms steht eine Statue der Madonna aus dem Jahr 1676. Vom Balkon des Turms aus wurden in der Vergangenheit Entscheidungen des Parlaments, königliche Erlasse und städtische Ratsvorschriften verkündet. Auf der Fassade rechts von der Renaissance-Arkade können Sie ein Fresko eines alten Mannes – eines Wuchers aus dem Jahr 1533 – bemerken. Das Stadtmuseum ist eines der ältesten Museen in Mitteleuropa, gegründet im Jahr 1868. In der Ecke des Innenhofs befindet sich ein Eingang zur Ausstellung über die feudale Justiz und die Geschichte der Stadt. Im Sommer finden auf dem Arkadeninnenhof Konzerte und Theateraufführungen statt (bratislava.sk).

Rolandbrunnen vor dem Alten Rathaus – ein steinerner Renaissancebrunnen mit einem kreisförmigen Becken, das mit Maskarons verziert ist, und einem zentralen Pfeiler, auf dem die Figur eines mittelalterlichen Ritters in Rüstung steht. Die Statue stellt den legendären Hüter der städtischen Rechte, Roland, dar. Im unteren Teil des Pfeilers befindet sich ein kleineres muschelförmiges Becken, in das Wasser aus den Mündern von Fischfiguren, den sogenannten Putti, spritzt. Wasser wurde ursprünglich durch hölzerne Rohre zum Brunnen geleitet. Der Brunnen wurde aus praktischen Gründen in einer Zeit geschaffen, als in der Stadt ein spürbarer Wassermangel herrschte, als direkte Reaktion auf einen großen Brand, der während der Krönungsfeierlichkeiten von Maximilian ausbrach und einen Großteil der Häuser in der Stadt verwüstete. Es wird vermutet, dass der Autor das Gesicht des damaligen Herrschers auf der Statue von Roland dargestellt hat (bratislava.sk).


Óvárosi városháza

A 14. században a mai Óvárosi városháza helyén egy ház állt toronnyal, amelyet Jakub alpolgármester építtetett. Az Óvárosi városháza a 15. században jött létre a Fő téren szomszédos polgári házak egyesítésével, és évszázadok során többször átépítették. A 1599-es földrengés után a reneszánsz stílusban újjáépítették, és a városház toronyja a 18. századi tűz után barokk stílusban újraépült. 1912-ben a belső udvaron egy hátsó szárnyat reneszánsz stílusban, a Primaciálne námestie oldalán pedig neogót stílusban építettek hozzá. A városháza tornya védelmi célt szolgált. Ha a tornyot a Fő térről nézi, számos érdekességet talál rajta – a talapzaton található egy tábla, ahol a 1850. februári dátum emlékeztet az árvíz alatti vízszintre, amikor a Duna kilépett medréből. A gótikus ablak bal oldalán, az 1. emelet magasságában egy befalazott ágyúgolyó található, amely az 1809-es napóleoni hadsereg támadásaira emlékeztet. A torony sarkán egy 1676-os Madonna-szobor áll. A torony erkélyéről korábban a parlament döntéseit, a királyi rendeleteket és a városi tanács rendeleteit hirdették ki. Az erkély alatt, a reneszánsz arkád jobb oldalán láthat egy freskót egy öreg férfiról – egy 1533-as agyagemberéről. A Városi Múzeum Közép-Európa legrégebbi múzeumai közé tartozik, 1868-ban alapították. Az udvar sarkában található egy bejárat a feudális igazság és a város történetének kiállításához. Nyáron koncertek és színházi előadások zajlanak az udvaron (bratislava.sk).

Roland kútja az Óvárosi városháza előtt – egy kőből készült reneszánsz kút, kör alakú medencével, amely maszkaronokkal van díszítve, és középen egy oszlop áll, amelyen a középkori lovag alakja áll páncélban. A szobor Rolandot, a városi jogok őrzőjét ábrázolja. Az oszlop alsó részén egy kisebb kagylós medence található, amelybe víz spriccel a putti nevű halalakok szájából. A vizet eredetileg fa csöveken keresztül vezették a kúthoz. A kútot gyakorlati okokból hozták létre, amikor a városban érezhető volt a vízhiány, egyenes reakcióként Maximilian koronázási ünnepségei közben kitört nagy tűzvészre, amely egy részét elpusztította a város házainak. Azt feltételezik, hogy a szobor Roland arcát a korabeli uralkodó arcaképével ábrázolta (bratislava.sk).


Modrý kostolík – Kostol Svätej Alžbety

Jednoloďový secesný kostolík svätej Alžbety s valcovitou vežou bol postavený v rokoch 1910-1913 podľa projektu budapeštianskeho architekta Edmunda Lechnera. Kostol postavila firma Pittel a Brausewetter, ktorá pilotne do architektúry kostola zabudovala železobetónové konštrukcie, ktoré nesú klenbu kostola ako aj organový chór. Pôdorys kostola nadväzuje na tradičné slohy, z ktorých boli prevzaté aj mnohé prvky. Úplne nová je však úprava omietky s bohatými výrezmi napodobňujúce orientálnu ornamentiku. Ústredným prvkom čelnej fasády kostola je mozaika s postavou svätej Alžbety držiacej v plášti ruže. Ruže sú i základným prvkom ornamentiky interiéru kostola. Lechner touto stavbou vytvoril nový maďarský národný architektonický štýl. Zasvätenie kostolíka svätej Alžbete reflektovalo aj na maďarské národnostné cítenie. Svätá Alžbeta bola domáca uhorská svätica z kráľovského rodu Arpádovcov (narodila sa pravdepodobne na Bratislavskom hrade) a kostolík mal byť aj akýmsi symbolickým mauzóleom cisárovnej Alžbety (Sissi), manželky Františka Jozefa I. (bratislava.sk).


Blue Church – Church of St. Elizabeth

The single-nave Secessionist Blue Church of St. Elizabeth with a cylindrical tower was built between 1910 and 1913 according to the design of Budapest architect Edmund Lechner. The church was constructed by the Pittel and Brausewetter company, which pioneered the use of reinforced concrete structures in the church’s architecture, supporting both the church vault and the organ loft. The church’s floor plan follows traditional styles, incorporating many elements borrowed from them. However, a completely new feature is the ornate plasterwork that imitates oriental ornamentation. The central element of the church’s front facade is a mosaic featuring the figure of St. Elizabeth holding roses in her cloak. Roses are also a fundamental element of the interior ornamentation. With this construction, Lechner created a new Hungarian national architectural style. The dedication of the Church of St. Elizabeth also reflected Hungarian national sentiment. St. Elizabeth was a native Hungarian saint from the royal Arpad dynasty (likely born in Bratislava Castle), and the church was intended to serve as a symbolic mausoleum for Empress Elizabeth (Sissi), the wife of Franz Joseph I (bratislava.sk).


Blaue Kirche – Kirche der Heiligen Elisabeth

Die einschiffige secessionistische Blaue Kirche der Heiligen Elisabeth mit einem zylindrischen Turm wurde zwischen 1910 und 1913 nach dem Entwurf des Budapester Architekten Edmund Lechner erbaut. Die Kirche wurde von der Firma Pittel und Brausewetter errichtet, die Pionierarbeit bei der Verwendung von Stahlbetonstrukturen in der Architektur der Kirche leistete und sowohl das Kirchengewölbe als auch die Orgeltribüne unterstützte. Der Grundriss der Kirche folgt traditionellen Stilen und übernimmt viele Elemente von ihnen. Eine völlig neue Funktion ist jedoch die kunstvolle Verputzgestaltung, die orientalische Ornamentik imitiert. Das zentrale Element der Vorderfassade der Kirche ist ein Mosaik mit der Figur der Heiligen Elisabeth, die Rosen in ihrem Mantel hält. Rosen sind auch ein grundlegendes Element der Innenverzierung. Mit diesem Bau schuf Lechner einen neuen ungarischen nationalen architektonischen Stil. Die Widmung der Kirche der Heiligen Elisabeth spiegelte auch das ungarische Nationalgefühl wider. Die Heilige Elisabeth war eine gebürtige ungarische Heilige aus der königlichen Arpad-Dynastie (wahrscheinlich auf der Burg Pressburg geboren), und die Kirche sollte auch als symbolisches Mausoleum für Kaiserin Elisabeth (Sissi), die Frau von Franz Joseph I., dienen (bratislava.sk).


Kék Templom – Szent Erzsébet-templom

Az egyhajós szecessziós Kék Templom Szent Erzsébet-templom a Szent Erzsébet-templom a 1910 és 1913 között épült a budapesti építész, Edmund Lechner tervei szerint. A templomot a Pittel és Brausewetter cég építette, amely forradalmian újította meg a templom építészetében a vasbeton szerkezetek használatát, amelyek mind a templom boltozatát, mind az orgona karzoltát támogatják. A templom alaprajza a hagyományos stílusokat követi, sok elemet kölcsönöz tőlük. Azonban egy teljesen új jellegzetesség az orientális díszítés utánzatát imitáló díszes vakolat. A templom elülső homlokzatának központi eleme egy mozaik, a Szent Erzsébet alakjával, aki rózsákat tart a köpenyében. A rózsák a belső díszítés alapvető elemei is. Ezzel az építészettel Lechner létrehozott egy új magyar nemzeti építészeti stílust. A Szent Erzsébet-templom felszentelése is tükrözte a magyar nemzeti érzelmeket. Szent Erzsébet egy született magyar szent volt az Arpád-dinasztia királyi családjából (valószínűleg Pozsony várán született), és a templom szimbolikus mauzóleumként is szolgált Erzsébet császárné (Sissi), I. Ferenc József felesége számára (bratislava.sk).


Slavín

Pamätník a cintorín 6845 vojakov Sovietskej armády, ktorí padli pri oslobodzovaní mesta počas 2. svetovej vojny. Areálu dominuje pamätník s obradnou miestnosťou a 39,5 m vysokým stĺpom, na vrchole ktorého sa nachádza 12,5 metra vysoká socha sovietskeho vojaka od Alexandra Trizuljaka. Cintorín, ktorý vytvára 6 masových hrobov a 283 individuálnych hrobov padlých vojakov. V areáli sa nachádzajú diela aj mnohých ďalších významných sochárov, ako napr. Ladislav Snopek, Tibor Bártfay, Ján Kulich, Jozef Kostka, Ján Svetlík. Slavín je národná kultúrna pamiatka (bratislava.sk).


Slavín

Memorial and cemetery for 6845 soldiers of the Soviet Army who fell during the liberation of the city in the Second World War. The area is dominated by a monument with a ceremonial room and a 39.5 m high column, topped by a 12.5 m high statue of a Soviet soldier by Alexander Trizuljak. The cemetery consists of 6 mass graves and 283 individual graves of fallen soldiers. The area also features works by many other significant sculptors, such as Ladislav Snopek, Tibor Bártfay, Ján Kulich, Jozef Kostka, Ján Svetlík. Slavín is a national cultural monument (bratislava.sk).


Slavín

Denkmal und Friedhof für 6845 Soldaten der Sowjetarmee, die während der Befreiung der Stadt im Zweiten Weltkrieg gefallen sind. Das Areal wird von einem Denkmal mit einem Zeremonienraum und einer 39,5 m hohen Säule dominiert, auf deren Spitze sich eine 12,5 m hohe Statue eines sowjetischen Soldaten von Alexander Trizuljak befindet. Der Friedhof besteht aus 6 Massengräbern und 283 Einzelgräbern gefallener Soldaten. Auf dem Gelände befinden sich auch Werke vieler weiterer bedeutender Bildhauer wie Ladislav Snopek, Tibor Bártfay, Ján Kulich, Jozef Kostka, Ján Svetlík. Slavín ist ein nationales Kulturdenkmal (bratislava.sk).


Slavín

Emlékpark és temető 6845 Szovjet Hadsereg katonájának, akik a város felszabadításakor estek el a második világháborúban. A területet egy emlékmű uralja, melyben szertartási terem és 39,5 méter magas oszlop található, tetején Alexander Trizuljak 12,5 méter magas szovjet katona szobra látható. A temető 6 tömegsírt és 283 egyéni sírt foglal magában a elesett katonák számára. A területen számos más jelentős szobrász műve is megtalálható, mint például Ladislav Snopek, Tibor Bártfay, Ján Kulich, Jozef Kostka, Ján Svetlík. A Slavín a nemzeti kulturális emlékhelyek közé tartozik (bratislava.sk).


Slavín


Reduta

Redute je svojou bohatou členitosťou a dekoratívnosťou neskorým prejavom eklektizmu. Bola tradičným miestom zábav, estrád, umeleckých vystúpení a rôznych zhromaždení bratislavského obyvateľstva. Dnes je sídlom Slovenskej filharmónie (bratislava.sk).


Reduta

Reduta, with its rich articulation and decorative elements, is a late expression of eclecticism. It has traditionally been a venue for entertainment, stage performances, artistic presentations, and various gatherings of the inhabitants of Bratislava. Today, it serves as the headquarters of the Slovak Philharmonic (bratislava.sk).


Reduta

Die Reduta ist mit ihrer reichen Gliederung und dekorativen Gestaltung ein später Ausdruck des Eklektizismus. Sie war traditionell ein Ort für Unterhaltung, Bühnenaufführungen, künstlerische Darbietungen und verschiedene Versammlungen der Bevölkerung von Bratislava. Heute dient sie als Sitz der Slowakischen Philharmonie (bratislava.sk).


Reduta

A Reduta gazdag tagoltságával és díszítőelemeivel az eklektika késői megnyilvánulása. Hagyományosan szórakozóhelyként, színpadi előadások, művészeti bemutatók és különböző bratislavai lakosok találkozóhelyeként szolgált. Ma a Szlovák Filharmonikusok székhelye (bratislava.sk).


Grassalkovichov palác

Rokokový palác, je jedným z najvydarenejších záhradných palácov v meste. Postavili ho po roku 1760 pre grófa Antona Grassalkovicha, vtedajšieho predsedu uhorskej komory. Súčasťou paláca je i pre verejnosť prístupná záhrada. Dnes v paláci sídli prezident Slovenskej republiky (bratislava.sk).


Grassalkovich Palace

A rococo palace, it is one of the most successful garden palaces in the city. It was built after 1760 for Count Anton Grassalkovich, the then-president of the Hungarian Chamber. The palace includes a garden that is open to the public. Today, the palace serves as the residence of the President of the Slovak Republic (bratislava.sk).


Grassalkovich-Palast

Ein Rokoko-Palast, er ist einer der gelungensten Gartenpaläste der Stadt. Er wurde nach 1760 für Graf Anton Grassalkovich, den damaligen Präsidenten der Ungarischen Kammer, erbaut. Zum Palast gehört auch ein für die Öffentlichkeit zugänglicher Garten. Heute dient der Palast als Residenz des Präsidenten der Slowakischen Republik (bratislava.sk).


Grassalkovich-palota

Egy rokoko stílusú palota, a város egyik legsikeresebb kertipalotája. 1760 után épült Anton Grassalkovich gróf számára, a magyar kamarai elnök számára. A palotához tartozik egy a nyilvánosság számára nyitott kert. Ma a palota a Szlovák Köztársaság elnökének rezidenciája (bratislava.sk).


Slovenské národné divadlo – historická budova

Pôvodne na mieste SND stálo tzv. Stavovské divadlo postavené v rokoch 1774 až 1776. Budova slúžila obecenstvu s viacerými neskoršími úpravami až do roku 1884, teda viac než sto rokov. Po nešťastných požiaroch divadelných budov v iných mestách, najmä však po požiari divadla vo Viedni (1881), sa aj mesto Prešporok rozhodlo pre novú divadelnú budovu. Tú postavili v rokoch 1885 až 1886. Prevádzku v novej budove otvorili 22. septembra 1886 predstavením opery Bánk Bán od skladateľa Ferenca Erkela, ktorý sám prvé predstavenie dirigoval. V novej budove sa ešte aj po prvej svetovej vojne hralo aj po maďarsky, aj po nemecky. Postupne sa na jej javisko dostali aj herci spoločnosti Slovenského národného divadla. V dlhej histórii divadla vystupovali na jeho doskách najvýznamnejšie osobnosti svetovej opernej scény ako F. Šaľjapin, P. Mascagni, R. Strauss, G. Filip, M. Freni, P. Capuccili, R. Reznikov, J. Obrazcovová, tanečníci M. Fonteyn, A. Alonso, V. Vasiliev a mnohí iní. V súčasnosti v ňom sídlo opera a balet. Odchovala mnoho významných osobností opernej scény, ako napr. Peter Dvorský, J. Kundlák, J. Galla, E. Jenisová, E. Grúberová, L. Poppová, ktorí vystupovali na najznámejších svetových scénach (bratislava.sk).

Ganymedova fontána pred Slovenským národným divadlom pochádza z roku 1888. Orol s chlapcom – to je Zeus premenený na dravca a odnášajúci krásneho chlapca Ganymeda na Olymp do sídla bohov. Obvod kamennej nádrže fontány lemujú korytnačky, žaby a raky a podopierajú ju postavičky štyroch detí, ktoré držia štyri druhy dunajských rýb – kapra, sumca, zubáča a šťuku. Z papulí rýb strieka voda a padá do nádrže (bratislava.sk).


Slovak National Theatre – Historical Building

Originally, at the location of the Slovak National Theatre (SND), there stood the so-called Stavovské Theatre, built from 1774 to 1776. The building served the audience with several later modifications until 1884, more than a hundred years. After unfortunate fires in theater buildings in other cities, especially after the Vienna theater fire in 1881, the city of Prešporok (now Bratislava) decided to build a new theater building. It was constructed from 1885 to 1886. The operation in the new building opened on September 22, 1886, with a performance of the opera Bánk Bán by composer Ferenc Erkel, who himself conducted the first performance. Even after World War I, performances were held in the new building in both Hungarian and German. Gradually, actors from the Slovak National Theatre also took to its stage. Throughout the theater’s long history, it hosted the most significant personalities of the global opera scene, including F. Shalyapin, P. Mascagni, R. Strauss, G. Filip, M. Freni, P. Cappuccilli, R. Reznikov, J. Obrazcovová, and dancers like M. Fonteyn, A. Alonso, V. Vasiliev, and many others. Currently, it houses the opera and ballet. It nurtured many prominent figures in the opera scene, such as Peter Dvorský, J. Kundlák, J. Galla, E. Jenisová, E. Grúberová, L. Poppová, who performed on the most famous world stages (bratislava.sk).

The Ganymede Fountain in front of the Slovak National Theatre dates back to 1888. The eagle with the boy represents Zeus transformed into a bird of prey, carrying the beautiful boy Ganymede to Olympus, the abode of the gods. The perimeter of the stone basin of the fountain is adorned with turtles, frogs, and crayfish, supported by small figures of four children holding four types of Danube fish – carp, catfish, pikeperch, and pike. Water sprouts from the fish papules and falls into the basin (bratislava.sk).


Slowakisches Nationaltheater – Historisches Gebäude

Ursprünglich stand an der Stelle des Slowakischen Nationaltheaters (SND) das sogenannte Stavovské-Theater, erbaut von 1774 bis 1776. Das Gebäude diente dem Publikum mit mehreren späteren Modifikationen bis 1884, also über hundert Jahre. Nach unglücklichen Bränden in Theatergebäuden in anderen Städten, insbesondere nach dem Theaterbrand in Wien im Jahr 1881, entschied sich die Stadt Prešporok (heute Bratislava) für den Bau eines neuen Theatergebäudes. Dieses wurde von 1885 bis 1886 errichtet. Der Betrieb im neuen Gebäude begann am 22. September 1886 mit einer Aufführung der Oper Bánk Bán des Komponisten Ferenc Erkel, der selbst die erste Aufführung dirigierte. Auch nach dem Ersten Weltkrieg wurden im neuen Gebäude Vorstellungen sowohl auf Ungarisch als auch auf Deutsch gespielt. Allmählich betraten auch Schauspieler des Slowakischen Nationaltheaters die Bühne. Im Laufe der langen Geschichte des Theaters traten die bedeutendsten Persönlichkeiten der globalen Opernszene auf, darunter F. Schaljapin, P. Mascagni, R. Strauss, G. Filip, M. Freni, P. Cappuccilli, R. Reznikov, J. Obrazcovová, und Tänzer wie M. Fonteyn, A. Alonso, V. Vasiliev und viele andere. Heute beherbergt es die Oper und das Ballett. Es hat viele bedeutende Persönlichkeiten der Opernszene hervorgebracht, wie Peter Dvorský, J. Kundlák, J. Galla, E. Jenisová, E. Grúberová, L. Poppová, die auf den berühmtesten Bühnen der Welt auftraten (bratislava.sk).

Der Ganymede-Brunnen vor dem Slowakischen Nationaltheater stammt aus dem Jahr 1888. Der Adler mit dem Jungen repräsentiert Zeus, der in einen Raubvogel verwandelt ist und den schönen Jungen Ganymed auf den Olymp, den Sitz der Götter, trägt. Der Rand des Steinbeckens des Brunnens ist mit Schildkröten, Fröschen und Flusskrebsen verziert und wird von kleinen Figuren von vier Kindern gestützt, die vier Arten von Donaufischen – Karpfen, Wels, Zander und Hecht – halten. Wasser spritzt aus den Fischpapulen und fällt ins Becken (bratislava.sk).


Szlovák Nemzeti Színház – Történelmi Épület

Eredetileg a Szlovák Nemzeti Színház (SND) helyén állt a Stavovské Színház, amelyet 1774 és 1776 között építettek. Az épület számos későbbi módosítással egészen 1884-ig szolgálta a közönséget, tehát több mint száz évig. A más városokban történt, különféle tragikus tűzesetek után, különösen a bécsi színház tűzvészét követően (1881), a Prešporok (ma Bratislava) városa úgy döntött, hogy új színházépületet épít. Az új épületet 1885 és 1886 között építették. Az új épületben való működést 1886. szeptember 22-én kezdték meg Ferenc Erkel Bánk Bán című operájának bemutatójával, aki maga vezényelte az első előadást. Még az első világháború után is magyarul és németül is játszottak az új épületben. Fokozatosan a Szlovák Nemzeti Színház társulatának színészei is megjelentek a színpadon. A színház hosszú története során a globális operaszínház legjelentősebb személyiségei léptek fel itt, köztük F. Salyapin, P. Mascagni, R. Strauss, G. Filip, M. Freni, P. Cappuccilli, R. Reznikov, J. Obrazcovová, és olyan táncosok, mint M. Fonteyn, A. Alonso, V. Vasiliev, és sokan mások. Jelenleg opera és balett működik itt. Sok jelentős operaszínházi személyiséget nevelt ki, például Peter Dvorský, J. Kundlák, J. Galla, E. Jenisová, E. Grúberová, L. Poppová, akik a világ legismertebb színpadain léptek fel (bratislava.sk).

A Ganymede-kút a Szlovák Nemzeti Színház előtt 1888-ból származik. Az sas a fiúval Zeust jelképezi, aki ragadozóvá változott és a gyönyörű Ganymed fiút vitte az Olimpuszra, az istenek lakhelyére. A kút kő medencéjének peremét teknősök, békák és rákok díszítik, négy gyermekfigura pedig a medencét tartja, akik négyféle duna halat – pontyot, harcsát, csukát és süllőt – tartanak a kezükben. A halpapulákból víz spriccel és a medencébe esik (bratislava.sk).


Stará tržnica

Na mieste Starej tržnice pôvodne stála bašta, ktorá od 15. stor. patrila k mestskému opevneniu. V r. 1910 tam postavili budovu v eklektickom štýle – prvú bratislavskú krytú tržnicu, ktorá slúžila až do r. 1960. Potom táto technická pamiatka roky chátrala, no po rekonštrukcii dokončenej r. 1999 opäť funguje ako tržnica. Pred tržnicou sa nachádza fontána Lev s erbom, ktorú zložili zo súčastí starších fontán a renovovali ju v roku 1937 (bratislava.sk).


Old Market Hall

Originally, at the location of the Old Market Hall, there was a bastion that belonged to the city fortifications since the 15th century. In 1910, a building in the eclectic style was constructed on this site – the first covered market in Bratislava, which served until 1960. After years of neglect, this technical monument was renovated, and by 1999, it was once again functioning as a market. In front of the market, there is a fountain with a lion and the city’s coat of arms, assembled from parts of older fountains and renovated in 1937 (bratislava.sk).


Alte Markthalle

Ursprünglich befand sich an der Stelle der Alten Markthalle ein Bastion, die seit dem 15. Jahrhundert zu den Stadtbefestigungen gehörte. Im Jahr 1910 wurde dort ein Gebäude im eklektischen Stil errichtet – die erste überdachte Markthalle in Bratislava, die bis 1960 in Betrieb war. Nach Jahren des Verfalls wurde dieses technische Denkmal renoviert und ist seit 1999 wieder als Markt in Betrieb. Vor dem Markt befindet sich ein Brunnen mit einem Löwen und dem Stadtwappen, der aus Teilen älterer Brunnen zusammengesetzt und 1937 renoviert wurde (bratislava.sk).


Óvárosi Piac

Az Óvárosi piacon eredetileg egy bástya állt, amely a 15. századtól a város erődrendszeréhez tartozott. 1910-ben ezen a helyen építettek egy eklektikus stílusú épületet – Bratislava első fedett piacát, amelyet 1960-ig használtak. Évekig elhanyagolták ezt a műszaki emléket, de a 1999-ben befejezett felújítás után újra piacként működik. A piac előtt található egy kút, amelyen egy oroszlán és a város címere látható, amelyet régebbi kutak részeiből szereltek össze, és 1937-ben újítottak fel (bratislava.sk).


Južné mesto

Pri Dunaji vyrástlo nedávno – v rokoch 2009 – 2010 tzv. Južné mesto. Eurovea, promenáda …


Southern City

Recently, along the Danube, the so-called Southern City, or „Južné mesto,“ emerged in the years 2009-2010. Eurovea and the promenade are prominent features of this development.


Südstadt

Kürzlich, entlang der Donau, entstand in den Jahren 2009-2010 die sogenannte Südstadt oder „Južné mesto“. Eurovea und die Promenade sind herausragende Merkmale dieser Entwicklung.


Déli Város

A Dunával szemben, az úgynevezett Déli Város, vagy „Južné mesto“ a 2009-2010-es években emelkedett ki. Az Eurovea és a sétány jelentős jellemzői ennek a fejlesztésnek.


Južné mesto


Staré mesto

bratislava-stare-mesto 768078

Krajina, Slovenská krajina, Typ krajiny, Mestá, Slovenské, Mestá, Spiš

Kežmarok – slobodné kráľovské mesto

Hits: 4305

Kežmarok je mesto ležiace pod Vysokými Tatrami v nadmorskej výške 626 metrov nad morom v Popradskej kotline. Nachádza sa v zrážkovom tieni. Cez mesto tečie rieka Poprad. Žije tu viac ako 17 000 obyvateľov (kezmarok.sk). V roku 1851 tu žilo 4391 obyvateľov, v roku 1910 7367. Po 1. svetovej vojne sa odsťahovalo z mesta mnoho Maďarov, po 2. svetovej vojne mnoho Nemcov, preto v roku 1945 žilo v meste 5469 obyvateľov (kezmarok.net). Chotár mesta bol osídlený už pred 50 000 rokmi, slovanské archeologické nálezy pochádzajú z 9.-10. storočia. Slovania sem prišli v 8.-10. storočí – osada svätého Michala na obchodnej ceste Via Magna. Boli to zrejme strážcovia tejto cesty, samotná osada sa neskôr nezačlenila do intavillánu mesta Kežmarok a v 15. storočí po husitskom vpáde v roku 1433 zanikla. Na druhej strane rieky Poprad vznikla osada svätého Kríža. Traduje sa, že existovala ešte osada svätého Petra – Pavla, listiny ju však nespomínajú. Pravdepodobne zanikla hneď po vpáde Tatárov. Štvrtá, nemeckými kolonistami založená osada bola na mieste dnešného hradného nádvoria (kezmarok.net). Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1251. Vzniklo spojením slovenskej rybárskej, kráľovských pohraničných strážcov a nemeckej osady v 13. storočí. Patrí medzi slobodné kráľovské mestá od roku 1380 (Wikipedia).

Historické názvy mesta: Kümark, Kiszmark, Kissmark, Kismark, Késmark, Keyssmarkh, Keysmarch, Kezmark, Kezmarc, Kesmark, Kesmarg, Kesmarco, Kesmarck, Kesemark, Käszmark, Kayssmark, Kaymarc, Kazmarc villa, Kasmark, Forum Caseorum, Forum Caseonum, Forum Casaeorum, Caseoforum. Erbová listina je jedinou svojho druhu na Slovensku. Erb je na nej umiestnený do stredu, nie v ľavom hornom rohu. Mesto získalo práva používať erb a pečatiť červeným voskom v roku 1463 od kráľa Mateja (kezmarok.net). V 15.-19 storočí tú pôsobilo 40 remeselníckych cechov, v celej Európe boli preslávení kežmarskí farbiari, stolári, tkáči, súkenníci, ihlári, zlatníci (Wikipedia). Najstaršie cechy v 15. storočí mali zámočníci, rybári, súkenníci, kováči a kožiari. K unikátnym cechom patrili taškári (iba dva na Slovensku) a sedlári (štyri) (kezmarok.net). V roku 1715 tu bolo 263 remeselníckych dielní (royal-towns.sk). V roku 1950 bolo historické jadro mesta vyhlásené za mestskú pamiatková rezerváciu. Evanjelický drevený artikulárny kostol a Evanjelické lýceum sa stali v roku 1985 národnými kultúrnymi pamiatkami (kezmarok.sk). Na Slovensku boli len štyri lýcea, bez ich absolvovania nebolo možné pokračovať na univerzitných štúdiach (kezmarok.net).

V lýceu sa nachádza jedna z najväčších historických školských knižníc v strednej Európe (kezmarok.sk) – 150 tisíc zväzkov (royal-towns.sk). Na lýceu pôsobili: literáti: Pavol Jozef Šafárik, Karol Kuzmány, Jan Chalupka, Samo Chalupka, Janko Kráľ, Pavol Országh Hviezdoslav, Martin Rázus, Ivan Stodola, maliari: Peter Bohúň, Ladislav Medňanský (Wikipedia). Unikátna bola odborná tkáčska škola, ktorá vznikla ako prvá svojho druhu v Uhorsku (kezmarok.net). Od 7.7.2008 je artikulárny kostol zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO (Wikipedia). Medzi najväčšie spišské baziliky patrí neskorogotická bazilika Povýšenia svätého Kríža z roku 1498, pred ktorou je najstaršia renesančná zvonica (Zvonica) u nás (Wikipedia). Pápež Ján Pavol II. udelil tomuto kostolu / bazilike titul Basilica Minor (royal-towns.sk). Prvá písomná zmienka o Kežmarskom mestskom hrade pochádza z roku 1463. Nechali ho vybudovať Zápoľskí. Z pôvodne gotickej pevnosti sa stala časom elegantná renesančná rezidencia. Dnes je celý areál mestským múzeuom (kezmarok.net).

Od roku 1991 sa obnovila v Kežmarku tradícia výročných trhov. V lete Európske ľudové remeslo a v zime Vianočný trh (kezmarok.sk). EĽRO – Európske ľudové remeslo sa koná tri dni počas druhého júlového týždňa. Trhu remesiel predchádza historický sprievod mestom. Slávnostné otvorenie vykoná trhový richtár s mešťanostami. Šermiari potom dobýjajú hradby a bránu, ktorá je vstupnou bránou do areálu (kezmarok.sk). Viac ako 50 rokov tu pôsobí folklórny súbor Magura (Wikipedia). Medzi osobnosti obce patrí zjazdárka Jana Gantnerová (kezmarok.sk), hokejisti Ľuboš Bartečko a Radoslav Suchý, herec a režisér Juraj Herz, textár Vlado Krausz, rímskokatolícky kňaz Marián Kuffa, vodca protihabsburgského povstania Imrich Thököly (Wikipedia), Kristián Augustini ab Hortis – osobný lekár Ferdinanda II., Ján Daniel Perlitzi – zakladateľ súdneho lekárstva v Uhorsku, Vojtech Alexander – zakladateľ röntgenológie v Uhorsku, Tomáš Mauksch – zakladateľ tatranskej floristiky (kezmarok.net).


Kežmarok is a town situated beneath the High Tatras at an elevation of 626 meters above sea level in the Poprad Basin. It is located in a precipitation shadow, and the Poprad River flows through the town. Over 17,000 inhabitants live here (kezmarok.sk). In 1851, the town had 4,391 residents, and by 1910, the number increased to 7,367. After World War I, many Hungarians left the town, and after World War II, many Germans departed. In 1945, the town had 5,469 inhabitants (kezmarok.net). The town’s territory was settled over 50,000 years ago, with Slavic archaeological findings dating back to the 9th-10th centuries. Slavs arrived here in the 8th-10th centuries, establishing the settlement of St. Michael on the trade route Via Magna. This settlement, likely the guardians of the route, later did not integrate into Kežmarok’s intavillan and disappeared in the 15th century after the Hussite invasion in 1433. Across the Poprad River, the settlement of St. Cross was established. It is rumored that the settlement of St. Peter and Paul existed but is not mentioned in documents and probably disappeared immediately after the Tatar invasion. The fourth settlement, founded by German colonists, was in the place of today’s castle courtyard (kezmarok.net). The first written mention of the town dates back to 1251. It was formed by the merging of a Slovak fishing settlement, royal border guards, and a German settlement in the 13th century. Kežmarok has been among the free royal towns since 1380 (Wikipedia).

Historical names of the town: Kümark, Kiszmark, Kissmark, Kismark, Késmark, Keyssmarkh, Keysmarch, Kezmark, Kezmarc, Kesmark, Kesmarg, Kesmarco, Kesmarck, Kesemark, Käszmark, Kayssmark, Kaymarc, Kazmarc villa, Kasmark, Forum Caseorum, Forum Caseonum, Forum Casaeorum, Caseoforum. The heraldic charter is the only one of its kind in Slovakia. The coat of arms is placed in the center, not in the upper-left corner. The town gained the right to use the coat of arms and seal with red wax in 1463 from King Matthias (kezmarok.net). From the 15th to the 19th centuries, 40 craft guilds operated here, and Kežmarok’s dyers, carpenters, weavers, clothiers, needle-makers, and goldsmiths were famous throughout Europe (Wikipedia). The oldest guilds in the 15th century were locksmiths, fishermen, clothiers, blacksmiths, and leatherworkers. Unique guilds included bag-makers (only two in Slovakia) and saddlers (four) (kezmarok.net). In 1715, there were 263 artisan workshops here (royal-towns.sk). In 1950, the historical core of the town was declared a municipal monument reserve. The Evangelical wooden articulatory church and the Evangelical Lyceum became national cultural monuments in 1985 (kezmarok.sk). There were only four lyceums in Slovakia, and without completing them, it was not possible to continue university studies (kezmarok.net).

The lyceum houses one of the largest historical school libraries in Central Europe (kezmarok.sk) – 150,000 volumes (royal-towns.sk). Literary figures who worked at the lyceum include Pavol Jozef Šafárik, Karol Kuzmány, Jan Chalupka, Samo Chalupka, Janko Kráľ, Pavol Országh Hviezdoslav, Martin Rázus, Ivan Stodola, and painters Peter Bohúň, Ladislav Medňanský (Wikipedia). The unique vocational weaving school, the first of its kind in Hungary, operated here (kezmarok.net). Since July 7, 2008, the articulatory church has been inscribed in the UNESCO World Heritage List (Wikipedia). Among the largest Spiš basilicas is the late Gothic Basilica of the Exaltation of the Holy Cross from 1498, with the oldest Renaissance belfry (Zvonica) in Slovakia in front of it (Wikipedia). Pope John Paul II bestowed the title Basilica Minor on this church/basilica (royal-towns.sk). The first written mention of Kežmarok Castle dates back to 1463. The Zápoľský family had it built. From the originally Gothic fortress, it gradually became an elegant Renaissance residence. Today, the entire complex is a municipal museum (kezmarok.net).

Since 1991, the tradition of annual markets has been restored in Kežmarok. In summer, the European Folk Crafts and in winter, the Christmas Market (kezmarok.sk). EĽRO – European Folk Crafts takes place for three days during the second week of July. The craft market is preceded by a historical procession through the town. The market mayor with the burghers performs the ceremonial opening. Then, swordsmen conquer the walls and the gate, which is the entrance gate to the area (kezmarok.sk). The Magura folklore ensemble has been active here for over 50 years (Wikipedia). Personalities from the town include equestrian Jana Gantnerová (kezmarok.sk), hockey players Ľuboš Bartečko and Radoslav Suchý, actor and director Juraj Herz, lyricist Vlado Krausz, Roman Catholic priest Marián Kuffa, leader of the anti-Habsburg uprising Imrich Thököly (Wikipedia), Kristián Augustini ab Hortis – personal physician to Ferdinand II., Ján Daniel Perlitzi – founder of forensic medicine in Hungary, Vojtech Alexander – founder of radiology in Hungary, Tomáš Mauksch – founder of Tatra floristics (kezmarok.net).


Kežmarok to miasto leżące pod Wysokimi Tatrami, na wysokości 626 metrów nad poziomem morza, w Kotlinie Popradzkiej. Znajduje się w cieniu opadów. Przez miasto płynie rzeka Poprad. Mieszka tu ponad 17 000 mieszkańców (kezmarok.sk). W 1851 roku mieszkało tu 4391 osób, a w 1910 roku 7367. Po I wojnie światowej z miasta wyemigrowało wielu Węgrów, a po II wojnie światowej wielu Niemców, dlatego w 1945 roku mieszkało tu 5469 osób (kezmarok.net). Obszar miejski był zasiedlony już przed 50 000 laty, a znaleziska archeologiczne słowiańskie pochodzą z IX-X wieku. Słowianie przybyli tutaj między VIII a X wiekiem – osada św. Michała na szlaku handlowym Via Magna. Prawdopodobnie byli strażnikami tego szlaku, a sama osada nie została później włączona do intavillánu miasta Kežmarok i w XV wieku, po najazdzie husytów w 1433 roku, zniknęła. Po drugiej stronie rzeki Poprad powstała osada św. Krzyża. Podaje się, że istniała także osada św. Piotra i Pawła, ale dokumenty jej nie wspominają. Prawdopodobnie zniknęła zaraz po najazdach Tatarów. Czwórna, założona przez niemieckich osadników, osada powstała na miejscu dzisiejszego dziedzińca zamkowego (kezmarok.net). Pierwsza pisemna wzmianka o mieście pochodzi z roku 1251. Powstało ono poprzez połączenie słowackiej osady rybackiej, królewskich strażników granicznych i niemieckiej osady w XIII wieku. Od 1380 roku należy do wolnych miast królewskich (Wikipedia).

Historyczne nazwy miasta to: Kümark, Kiszmark, Kissmark, Kismark, Késmark, Keyssmarkh, Keysmarch, Kezmark, Kezmarc, Kesmark, Kesmarg, Kesmarco, Kesmarck, Kesemark, Käszmark, Kayssmark, Kaymarc, Kazmarc villa, Kasmark, Forum Caseorum, Forum Caseonum, Forum Casaeorum, Caseoforum. Karta herbowa jest jedyną swojego rodzaju na Słowacji. Herb jest umieszczony na niej centralnie, a nie w lewym górnym rogu. Miasto zdobyło prawo do używania herbu i pieczętowania czerwonym woskiem w 1463 roku od króla Mateusza (kezmarok.net). W latach 15-19 działało tu 40 cechów rzemieślniczych, a w całej Europie słynęli keżmarscy barwnicy, stolarze, tkacze, sukiennicy, iglarnicy, złotnicy (Wikipedia). Najstarsze cechy w XV wieku to byli zamkowi, rybacy, sukiennicy, kowale i kaletnicy. Do unikalnych cechów należeli torbaczycy (tylko dwóch na Słowacji) i siodlarze (czterech) (kezmarok.net). W 1715 roku było tu 263 warsztaty rzemieślnicze (royal-towns.sk). W 1950 roku historyczne centrum miasta zostało uznane za miejską rezerwat architektoniczny. Drewniany kościół ewangelicki i ewangelickie liceum stały się w 1985 roku narodowymi zabytkami kultury (kezmarok.sk). Na Słowacji istnieją tylko cztery licea, bez ukończenia których nie można kontynuować studiów uniwersyteckich (kezmarok.net).

W liceum znajduje się jedna z największych historycznych bibliotek szkolnych w Europie Środkowej (kezmarok.sk) – 150 tysięcy tomów (royal-towns.sk). W liceum działały: literaci: Pavol Jozef Šafárik, Karol Kuzmány, Jan Chalupka, Samo Chalupka, Janko Kráľ, Pavol Országh Hviezdoslav, Martin Rázus, Ivan Stodola, malarze: Peter Bohúň, Ladislav Medňanský (Wikipedia). Unikalna była szkoła tkacka, która powstała jako pierwsza tego rodzaju na Węgrzech (kezmarok.net). Od 7.7.2008 roku kościół artykułowany jest wpisany na listę światowego dziedzictwa UNESCO (Wikipedia). Do największych klasztorów Spisza należy późnogotycka bazylika Podwyższenia Świętego Krzyża z 1498 roku, przed którą stoi najstarsza dzwonnica renesansowa (Dzwonnica) w kraju (Wikipedia). Papież Jan Paweł II nadał tej świątyni/bazylice tytuł Bazyliki Mniejszej (royal-towns.sk). Pierwsza pisemna wzmianka o zamku miejskim Kežmarok pochodzi z roku 1463. Wybudowali go Zápoľscy. Z pierwotnej gotyckiej fortecy z czasem stała się elegancką renesansową rezydencją. Obecnie cały kompleks jest muzeum miejskim (kezmarok.net).

Od 1991 roku w Kežmarku przywrócona została tradycja corocznych jarmarków. Latem odbywa się Europejskie Rzemiosło Ludowe, a zimą Jarmark Bożonarodzeniowy (kezmarok.sk). EĽRO – Europejskie Rzemiosło Ludowe odbywa się przez trzy dni w drugim ty godniu lipca. Jarmarkowi rzemiosła towarzyszy historyczny przemarsz przez miasto. Oficjalnego otwarcia dokonuje burmistrz z przywilejami miejskimi. Następnie miecznicy zdobywają mury obronne i bramę, która jest wejściem na teren (kezmarok.sk). Ponad 50 lat istnieje zespół folklorystyczny Magura (Wikipedia). Wśród osobistości miejscowości znajdują się jeźdźczyni Jana Gantnerová (kezmarok.sk), hokeiści Ľuboš Bartečko i Radoslav Suchý, aktor i reżyser Juraj Herz, autor tekstów Vlado Krausz, katolicki ksiądz Marián Kuffa, przywódca antyhabsburskiego powstania Imrich Thököly (Wikipedia), Kristián Augustini ab Hortis – lekarz osobisty Ferdynanda II., Ján Daniel Perlitzi – założyciel medycyny sądowej na Węgrzech, Vojtech Alexander – założyciel rentgenologii na Węgrzech, Tomáš Mauksch – założyciel florystyki tatrzańskiej (kezmarok.net).


Odkazy


TOP

Všetky

kezmarok 187784