2012, Časová línia, Hory, Jazerá, Krajina, Orava, Plesá, Príroda, Slovenská krajina, Typ

Roháčske plesá

Hits: 1263

Je zvláštne, že Roháčske plesá nemajú vlastné mená, označujú sa iba číslami. Ležia vo výške 1562 až 1718 metrov nad morom, čím sa radia medzi najnižšie položené plesá v Európe (aktuality.sk). Množstvo vody v okolí závisí od klimatických a pôdnovegetačných, geologických a morfologických faktorov. Voda sa udržiava aj v skalných puklinách. Jej zásoby sú malé a závislé od atmosférických zrážok. Pramene tu vyvierajú väčšinou skryte zo sutín a morén. V nižších polohách je výdatnosť prameňov vyššia, vytvárajú sa vodné toky. V Roháčskej doline sa tvorí Roháčsky potok. Vzniká aj výtokom z Roháčskych plies a spojením viacerých prameňov z pod Volovca a Predného Zeleného. Sútokom Roháčskeho potoka a Látanej vzniká Studený potok, ktorý ústí pri Podbieli do rieky Orava. Plesá vznikli vo vyhĺbených kotloch až po roztopení ľadovca (Informačná tabuľa). 

V okolí žije 22 druhov cicavcov, 46 druhov vtákov. Kamzík a svisť sú glaciálnymi reliktami. Ďalej napr.: svišť Marmota marmota latirostris, medveď Ursus arctos, rys Lynx lynx, kamzík Rupicapra rupicapra tatrica, vlk Canis lupus, vretenica Vipera berus. Mlok Triturus alpestris žije v hlbších vodách štvrtého plesa. Triturus montandoni žije v plytkých mlákach druhého. Z rastlín tú rastú brusnice, čučoriedky, Vaccinium myrtillus a V. vitis-idea, Stellaria holostea, Ranunculus platanifolius, Doronicum austriacum, Veratrum lobelianum, Adenostyles alliariae, Salix helvetica, Eriophorum angustifolium, Juncus filiformis, Linaria alpina, Cochleria tatrae, Leucanthemopsis tatrae, Pseudorchis albida, Gentiana punctata, G. frigida, Carex canescens, Swertia perennis alpestris (Informačná tabuľa).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2014, Časová línia, Dokumenty, Krajina, Neživé, Obce, Obce, Považské dokumenty, Považské obce, Slovenská krajina, Slovenské dokumenty, Slovenské obce, Stavby, Stavebné dokumenty, Stredné Považie, Typ

Čičmany – obec ľudovej architektúry

Hits: 609

Čičmany sú národopisnou lokalitou charakteristickou starobylými krojmi, maľovanými drevenicami a svojráznym folklórnym prejavom. Nachádza sa v Čičmanskej kotline pod vrchom Strážovec, neďaleko od prameňa rieky Rajčianka. Vznik obce je opradený rôznymi teóriami, ktoré hovoria o nemeckom, bulharsko aj rumunskom pôvode. Pravdepodobne však Čičmany boli osídlené na základe valašského práva. Prvá písomná zmienka je z roku 1272 (obeccicmany.sk). Historické názvy: Cziczman, Chychman, Chichman, Cžicžmany, Csicsmán, Csicsmány. V roku 1598 tu bolo 43 domov, v roku 1784 126 domov a 1275 obyvateľov (e-obce.sk). 

V roku 1977 bola dolná časť obce vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Miestne ľudové kroje obsahujú výšivky s geometrickou ornamentikou. Na ploche 25.61 km2 tu žije 129 obyvateľov. Obec leží v nadmorskej výške 655 metrov nad morom. V minulosti sa obyvatelia Čičmian zaoberali poľnohospodárstvom, chovom oviec, predajom bryndze a výrobou papúč. Názov obce má indoeurópsky základ, ktorý prešiel do staroslovienčiny a znamená „usadlosť vo vrchoch – Vrchovany“. Požiare v rokoch 1907, 1921 a 1945 zničili vzácne zrubové stavby, zmenili celkový vzhľad obce a spôsobili ústup výstavby tradičných dreveníc v prospech murovaných domov. Architektúra obce Čičmany pripomína i dnes perníkové domčeky a to hlavne pre geometrickú ornamentálnu výzdobu vonkajších stien domov, ktorá sa začala používať asi pred 200 rokmi. Miestny ľudový odev je zhotovený z bieleho plátna. Veľký podiel na hodnote a popularite čičmianskeho kroja má výšivka, ktorá vyniká svojou technickou dokonalosťou, bohatosťou motívov a ornamentálnou a farebnou kompozíciou. Práve z charakteru ornamentálnej výzdoby i červeného vlneného tkaného pásu, ktorý je súčasťou ženského odevu, sa predpokladá balkánsky pôvod Čičmian. Starobylý ráz, ktorý si čičmiansky kroj zachoval dodnes, ako aj ľudový odev okolitých dedín (Zliechov, Čavoj, Valaská Belá), poslúžil etnografom ako model pre rekonštrukciu staroslovienskeho odevu (Wikipedia). 

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2014, Krajina, Slovenská krajina, Turiec

Blatnica

Hits: 1187

Blatnica patrí medzi najchladnejšie obce Slovenska, leží v centrálnej oblasti Turca, na styku Turčianskej kotliny a Veľkej Fatry. Leží v nadmorskej výške 495 metrov nad morom. Na ploche 86 km2 žije 913 obyvateľov (Wikipedia). Historické názvy obce: Blathnicha, Blatnicze, Blatnice, Plathnicha, Blatnicza, Turčianská Blatnica (e-obce.sk). V Blatnici a v jej priľahlých dolinách natáčali bratia Siakeľovci prvého slovenského Jánošíka (Wikipedia). 

Blatnica je starobylá obec ležiaca po oboch stranách Blatnického potoka v Turčianskej kotline. Prvé stopy pravekého osídlenia sa viažu na 3. tisícročie pred Kristom. Boli to ľudia kanelovanej kultúry. Prvé správy o obci sú z roku 1230. Obec bola pôvodne podhradím Blatnického hradu. Pôsobila tu spisovateľka Maša Haľamová (blatnica.sk), Karol Plicka, narodil sa tu filmový režisér a kameraman Jaroslav Siakeľ (blatnica.sk). V obci nájdeme mnoho murovaných domov s veľkými bránami – typ olejkársky a typické turčianske drevené domy s kožovkou len medzi trámami stien (blatnica.sk). Obyvatelia boli poddaní najmä rodu Révayovcov. Venovali sa olejkárstvom, šafraníctvom, remeslami a poľnohospodárstvom (blatnica.sk). V prvej písomnej správe o osídlení na území Blatnice sa spomína dedina Solomus-Sokolčie, dnes časť obce. Koncom 13. storočia je už postavené jadro Blatnického hradu. Tesne nad ním sa nachádzala dedina Sebeslavce. V druhej polovici 16. storočia sa olejkárstvo stalo výnosným zdrojom obživy. V 18. storočí sa touto činnosťou v obci živilo viac ako 100 domácností. Blatnica patrila medzi relatívne veľké obce, v roku 1785 tu žilo 1015 obyvateľov v 157 domoch (blatnica.sk). Našiel sa tu meč slovenského veľmoža z polovice 8. storočia. Patril bojovníkovi z radov vysoko postavenej staroslovenskej šľachty.  Vyrobili ho z damascénskej ocele a kovali ho tradičným spôsobom na drevenom uhlí. Jeho rúčka je zo strieborného plechu, pozlátená 24-karátovým zlatom a sú do nej vsadené červené rubíny (Wikipedia).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2012, Časová línia, Kostoly, Krajina, Liptov, Slovenská krajina

Kostol zo stredoveku v Ludrovej

Hits: 1971

Kostolík stojí v poli asi kilometer od Ružomberka mimo samotnej obce Ludrová, neďaleko obce Štiavnička. Kostolík bol postavený v tretej tretine 13. storočia (apsida.sk). Dá sa uvažovať, že mohol byť vystavený na mieste staršieho kostola (Kahoun, 2002). V prvej polovici 15. storočia bol jeho interiér aj exteriér kostolíka vyzdobený nástennými maľbami. V roku 1447 bol obsadený bratríkmi. Celé 16. storočie i začiatok 17. storočia bol v rukách katolíkov. Protestanti ho prevzali až v júni 1617 a udržali si ho do roku 1679. Katolíkom sa vrátil v roku 1709. V roku 1826 bol postavený nový kostol v obci Villa Ludrová a kostolík na Kúte začal postupne chátrať. V roku 1843 však bol opätovne vysvätený vďaka úsiliu Mórica Rakovského z Liptovskej Štiavnice. Sväté omše sa tu potom slúžili až do roku 1953. Od roku 1954 je majetkom štátu, v správe Liptovského múzea v Ružomberku. V rokoch 1958 – 1966 bol obnovený, v 70-tych rokoch bol sprístupnený verejnosti (apsida.sk). Na stenách je 34 obrazov znázorňujúcich život Ježiša Krista. Zakrivenie stien je zámerné – aby mal kostol dobrú akustiku (Jaloviarová). Traduje sa, že na vstupnom portáli je množstvo rýh od mečov šľachticov, ktorí takto vzdávali úctu pánovi domu, v tomto prípade Bohu. Najväčšiu vraj urobil poľský kráľ Ján Sobieski (apsida.sk).

V kostolíku je podľa ďalšej legendy pochovaný majster templárskeho rádu Johann Gottfried von Herberstein. Výskum však nepotvrdil prítomnosť templárov v tejto oblasti. Pri kostolíku a v ňom sa nakrúcali viaceré filmy, napríklad Tisícročná včela či Legenda o lietajúcom Cypriánovi. V súčasnosti sú vonkajšie fasády sú v dosť zlom stave. V roku 2011 získalo múzeum dotáciu na reštaurovanie fresiek, v roku 2012 bola čiastočne vymenená strešná krytina. Využíva sa aj na príležitostné sobáše a rôzne kultúrne podujatia (apsida.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post