2011, Časová línia, Európske, Krajina, Mestá, Mestá, Nemecké, Nemecko

Drážďany – zelená perla Nemecka

Hits: 1877

Drážďany, nemecky Dresden sa nachádzajú v juhovýchodnom Nemecku nad Ústí nad Labem.

Drážďany, poľsky Drezno (drazdany.org), sú hlavným mestom Saska, spolkovej republiky Nemecka. Na rozlohe 328 km2 žije viac ako 517 000 obyvateľov. Mesto je rozlohou štvrtým najväčším veľkomestom Nemecka. Kedysi to bola rybárska obec – lužickosrbský názov Drežďany označoval ľudí bažín a lužných lesov, sídlo markgrófa, neskôr sa stali kúpeľno a kráľovskou rezidenciou. Spolu s Zwickau, Chemnitzom, Lipskom a Halle tvoria metropolitný región saského trojuholníka. Je označovaná aj ako Polabská Florencia (Wikipedia.sk). Až 62 % plochy mesta je zelených, prípadne zalesnených, čím patria Drážďany k najzelenším európskym mestám (dresden.de). Tvoria veľký železničný uzol (Wikipedia.cz). Osobnosti mesta: hudobný skladateľ Carl Maria von Weber (Wikipedia.cz).

V roku 116 existovala na miestach dnešných Drážďan, osada s latinským názvom Lupphurdum (drazdany.org). Mesto bolo založené pôvodne ako slovanské sídlo zrejme v 10. storočí. Od 11. storočia bolo centrom Meissenska. Prvá písomná zmienka je z roku 1206. Od roku 1485 je hlavným mestom Saska. Od 13.2.1945 do 15.2.1945 boli Drážďany takmer kompletne zničené leteckým bombardovaním. V roku 2002 postihla mesto tisícročná povodeň (Wikipedia.sk). 

Každoročne sem prichádza takmer 10 miliónov turistov, teší sa aj kongresovej turistike, mesto je inovačné a kultúrne atraktívne (dresden.de). Zwinger je klenotnicou najcennejších umeleckých zbierok Drážďan a nádherným dielom barokovej architektúry. Pôvodne bol výstavným palácom saského kurfirsta Augusta Veľkého, ktorý sa chcel prirovnať ku francúzskemu Ľudovítovi XIV.-temu. Postavený bol v rokoch 1710 – 1728. Dnes sa tu nachádza galéria starých majstrov – Gemäldegalerie Alte Meister, napr. Rembrandta, Rubensa, Tiziana, Canaletta, Sixtínska Madonna od Raffaela (mestasveta.cz). Drážďansku Semperovu operu preslávil aj Richard Wagner (mestasveta.cz). Fürstenzug je nástenný obraz dlhý 102 metrov, zložený z asi 25 tisíc porcelánových častí, ktorý sa nachádza v Augustus Strasse. Jeho autorom je Wilhelm Walther (mestasveta.cz).

Odkazy:

Use Facebook to Comment on this Post

2011, Časová línia, Európske, Krajina, Mestá, Mestá, Poľské, Poľsko, Typ

Krakov – kráľovské mesto Poľska

Hits: 1869

Krakov som mal možnosť navštíviť na veľmi krátku dobu. Určite sa stal objektom môjho záujmu v najbližších rokoch. Je druhým najväčším mestom Poľska s 800 tisícmi obyvateľmi (topky.sk), jeho rozloha je 327 km2. V roku 1791 tu žilo 23 591 obyvateľov, v roku 1900 85 300, v roku 1945 takmer 300 000 (wikipedia). V metropolitnej oblasti žije 1.3 milióna obyvateľov. Poľské pomenovanie je Kraków [krakuf], nemecké Krakau. Leží na hornom toku Visly (wikipedia.sk). Pomenovania pochádza od kniežaťa Kraka (Dlugosz,1961). V Poľsku je považovaný za Slovana, avšak veľmi pravdepodobne to bol Kelt. Jeho keltské meno znelo asi Carragh (Wikipedia CZ).

Krakov je mestom kultúry, festivalov, celý rok sú na uliciach pouliční muzikanti v dobových šatách (sme.sk). Oblasť starého mesta spolu s historickou zástavbou je od roku 1978 na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO (Wikipedia CZ). Krakov je iba jedným zo šiestich miest na svete, v ktorých je obraz Leonarda da Vinciho. Jeho Dáma s hranostajom je vystavená v múzeu Czartoryjských (sme.sk).

Počas druhej svetovej vojny malo mesto Krakov šťastie, zostalo neporušený (topky.sk). V Starom meste je množstvo historických budov, v celom meste je viac ako 6 tisíc historických objektov (wikipedia.sk). Collegium Maius je najstaršia budova univerzity v Poľsku, pochádza z 15. storočia. Patrí jednej z najstarších európskych univerzít – Krakovskej jagelovskej, založenej v roku 1364. Rynek Główny je veľké stredoveké trhovisko, najväčšie poľské, dvesto metrov široké a 200 metrov dlhé. Bolo založené v roku 1257 (topky.sk). Nachádza sa tu kostol Panny Márie, ktorého dve veže sa výrazne od seba odlišujú. V strede námestia sa nachádzajú Sukiennice (Dom súkenníkov), kde sa kedysi obchodovalo s textilom. Dnes sa tu predávajú remeselné výrobky a suveníry a na prezentuje sa poľské výtvarné umenie 19. storočia (nomad.sk).

Mariánsky kostol je druhý chrám, ktorý bol zničený počas tatárskych nájazdov, dnešná podoba je rekonštrukciou z 15. storočia (topky.sk). Jeho zvláštnosťou je jedno z najväčších stredovekých súsoší z 15. storočia, ktoré vytvoril Wit Stwosz. Tvorí ho 12 pozlátených a polychrómovaných postáv z lipového dreva, ktoré sú veľmi precízne opracované. Na námestí sa nachádza aj šikmá veža Ratusz, ktorá je vysoká 70 metrov a jej odchýlenie 55 cm spôsobila víchrica v roku 1703 (sme.sk).

Kráľovský hrad – Wawel je symbolom Poľska, srdcom poľskej histórie. 500 rokov bol sídlom poľských kráľov. Bol korunovačným mestom aj potom, čo sa Varšava stala hlavným mestom. Prvá pevnosť tu stála už v 11. storočí, dnešný hrad pochádza zo 16. storočia. Wawelská katedrála bola dokončená v roku 1364 (topky.sk). Vo Waweli sa nachádza obrí zvon Zygmunda, ktorý je tretím najťažším zvonom na svete. Váži 18 ton, je vysoký 199 cm, priemer má 242 cm, hrubý od 7 do 21 cm, na jeho rozkývanie je treba 10 mužov. Je o 350 rokov starší ako Big Ben v Londýne. Odlial ho Hans Beham za kráľa Žigmunda I. Starého v roku 1520. Rozozvučí sa na Vianoce, Nový rok, Veľkú noc a na iné náboženské sviatky (sme.sk).

Neďaleko od centra sa nachádzajú nezvyčajné tvarované kopce, ktoré sa podobajú na niekoľkoposchodové torty ozdobené špirálovitými chodníkmi. Väčšina z nich bola navŕšená človekom s dreveným základom. Archeológovia sa domnievajú, že systém kopcov tvorí akýsi astronomický kalendár Keltov. Najviac opradený povesťami je Krzemionky – kopec Krakusaktorý je mohylou dávneho vodcu Krakusa. Je vysoký takmer 17 metrov a bol postavený pravdepodobne v 7. storočí. Z kopca Kosciuszki vám bude ležať pri nohách celý Krakov (sme.sk). 

Krakov vznikol okolo roku 800, bol postavený obranný hrad Vislanov na križovatke obchodných ciest. Koncom 9. storočia bol súčasťou Veľkej Moravy. V 10. storočí bol postavený hrad Wawel a okolo roku 999 sa mesto stalo súčasťou Poľska. V 14. až 16. storočí mesto prekvitalo, bolo hlavným mestom, od roku 1320 korunovačným mestom (wikipedia.sk). Do roku 1734 (Wikipedia CZ). Od roku 1795 do 1809 a následne po roku 1846 patrilo do Rakúsko-Uhorskej monarchie. V období 1809 – 1815 bol Krakov súčasťou Varšavského kniežatstva. Po roku 1918 je mesto opäť súčasťou Poľska. Po roku 1945 sa vďaka priemyselnému stredisku Nowa Huta stal mestom s najväčším metalurgickým závodom v Poľsku (wikipedia.sk).

Povesť o Krakovi a drakov vraví, že v dávnych dobách sa v skalách usadil nebezpečný sedmohlavý drak. Tyranizoval obyvateľov, napádal dobytok, nikto sa jej nevedel postaviť. Až sa prihlásil mladý krajčír. Naplnil ovcu sírou, pomazal ju krvou a predhodil ju drakovi. Drak ovcu zožral, ale v bruchu sa mu vznietil oheň. Preto sa šiel napiť vody do Visly. Hltavo pil, až vybuchol. Za odmenu dostal za ženu princeznú a kráľ Krak preniesol svoje sídlo na Wawelský kopec a založil mesto Krakov (Zapletalová).

Krakov ponúka bohatý kultúrny program počas celého roka. V júni sa konajú Dni Krakova s množstvo koncertov, divadelných predstavení. Lajkonik je veľtrh ľudového umenia a slávnosť založená na príbehu pltníka, ktorý porazil Tatárov prezlečením sa za chána. Známe sú organové koncerty na predmestí v opátske Tyniec. Od mája do septembra sa koná Bienále grafiky. Koniec mája patrí Krakovskému filmovému festivalu, kde sa súťaží o cenu Zlatého draka. Osobnosti Krakowa: filmári Andrzej Vajda, Roman Polanski (topky.sk), astronóm, vedec Mikuláš Kopernik, český a uhorský kráľ Vladislav II. Jagelovský, komorský gór Ján III. Turzo, podnikateľ a záchranca židov Oskar Schindler, pápež Ján Pavol II. (Karol Wojtyla), herec a režisér Jerzy Stuhr, tenistka Agnieszka Radwanska, pilot formuly 1 Robert Kubica (wikipedia.sk). V centre je plno reštauráií, bistier, pizzérií, kaviarní a čokoládovní. Na uliciach dostať praclíky – obwarzanky. Množstvo nápojov zo sladu a chmeľu, veľmi veľký výber morských rýb a plodov, napriek veľkej vzdialenosti od mora (Folta). Všetky ulice pekne do seba zapadajú, ťažko vás prekvapí moderná budova. Paláce, synagógy, zapriahnuté kone vás prenesú do dávnej minulosti. Na prechádzke mestom sa je na čo pozerať. Nie nadarmo je Krakov prezývaný aj mestom kráľov (Koczová).

Odkazy:

Use Facebook to Comment on this Post

2009, Časová línia, Írsko, Krajina, Zahraničie

Írsko – ostrovná krajina

Hits: 1220

Na ploche 70 280 km2 žije viac ako 4.5 milióna obyvateľov. Tvorí cca 5/6 povrchu ostrova Írsko (Wikipedia.sk). Tvoria ho štyri historické provincie: Mumha, Laighin, Connachta a Ulster (atlas.sk), dnes Connaught, Leinster, Munster a Ulster (Wikipedia.sk). Hlavným mestom je Dublin. Podnebie tejto nížinnej krajiny je pomerne vyrovnané vzhľadom na vplyv Golfského prúdu. Geomorfologicky je krajina poznačená celkovým zaľadnením v minulosti. Západné pobrežie je skalnaté a veľmi členité. Podľa povesti je v Írsku viac ako 40 odtieňov zelenej (atlas.sk). Na väčšine územia sú lúky a vresovištia. Prekvapivo tú rastú vavríny a myrty, ktoré sú typické pre Stredomorie. Pred príchodom ľudí tu žili aj bobry, divé mačky, medvede a vlci. Dnes predovšetkým drobní hlodavci, vtáky a ovce. Vôbec tu nežijú hady (Wikipedia.sk).

V 3. storočí pred n. l. sa tu usadili Kelti, v 5. storočí prijali kresťanstvo. V 9. a v 10. storočí tu žili Vikingovia. Koncom 12. storočia začali obsadzovať územie Angličania, čo sa im celkom podarilo až v polovici 17. storočia. Írska nezávislosť bola obnovená v roku 1922. V polovici 19. storočia tu vyčíňal zemiakový hladomor – zomrelo viac ako 1 milión ľudí (Wikipedia.sk).

Väčšinu obyvateľov tvoria Íri. V poslednom období zažíva krajina silnú imigrantskú vlnu hlavne z Poľska, Litvy, Lotyšska a Estónska. Žije tu početná americká komunita. Odhadom tu žije 10 % obyvateľov cudzích krajín. Veľké mestá: Dublin, Cork, Galway, Limerick, Wateford. Je zaujímavé, že naopak v USA žije viac Írov ako v Írsku. Nábožensky majú dosť veľkú prevahu rímski katolíci – 86.8 %. Z Írska pochádzal Johanthan Swift – autor príbehov o Guliverovi (Wikipedia.sk). Obyvateľstvo je známe láskou k hudbe a rozprávaniu. Hovorí sa o ňom ako o krajine svätcov a učencov, je rodiskom mnohých spisovateľov ako William Butler Yeats, James Joyce, Samuel Beckett, Oscar Wilde, George Bernard Shaw, rockových skupín a spevákov: U2, The Corrs, Sinéad O`Connor (europa.eu).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2010, Časová línia, Chorvátsko, Krajina, TOP, Zahraničie

Hvar – známy ostrov v Chorvátsku

Hits: 2589

Hvar je najdlhším ostrovom v Chorvátsku. Jeho rozloha je 299.66 km2, pobrežná línia je dlhá 269.2 km. Podľa amerického The Traveller patrí medzi desať najkrajších turistických oblastí na svete (sucuraj-hvar.com). Žije tu asi 11 500 obyvateľov. Hvar sa vyznačuje príjemnou stredozemskou klímou. Miernymi zimami, teplými letami, množstvo slnečného svitu. Najvyššia teplota bola 37 °C bola zaznamenaná v roku 1935 (island-hvar.info). Bol známy od antiky svojou dôležitou strategickou a námornou polohou, kultúrnymi a prírodnými pamiatkami. Nachádzajú sa tu levanduľové polia, staré olivovníky, vinohrady v jedinečnej harmónii človeka a prírody (hvarinfo.com). V čase poslednej doby ľadovej bola hladina Jadranského mora o 96.4 metra nižšie než dnes. Hvar bol podľa súčasných poznatkov vtedy vystavený extrémnym búrkam a vetrom z vnútrozemia, čo formovalo vzhľad Hvaru. Severné pobrežie v západnej časti je mimoriadne členité, často ho vyhľadávajú jachtári. V minulosti pokrývali značnú časť ostrova borovicové lesy (Pinus halepensis, P. nigra dalmatica). Povrchové vodné toky Hvar nemá (ihvar.cz). Hvar sa vyznačuje veľmi vysoké množstvo slnečného svitu (ihvar.cz). K najvyhľadávanejším plážam patria tie na Pakleni otoci, na ostrove Ščedro a západne od Zavaly. Pakleni otoci, poloostrov Kabal, zátoka Tatinja, ostrovčeky Zečevo, zátoka Zala Luka sú vyhľadávané potápačmi. V posledných rokoch boli vybudované cyklotrasy, niektoré z nich vedú po makadamových cestách a poskytujú tak vidieť aj odľahlejšie časti ostrova (ihvar.cz).

Nálezy prehistorického človeka z jaskýň sú z obdobia 3500 – 2500 pred n. l. (ihvar.cz). V prvom tisícročí pred n. l. tu žili Ilýri (ihvar.cz). Ilýri si stavali opevenené sídliská – gradiny (ihvar.cz). V rokoch 385 – 384 pred n. l. sa na mieste Stareho Gradu usadili gréci a založili Pharos. Práve z tohto gréckeho názvu bolo odvodené neskoršie pomenovanie ostrova Hvar (ihvar.cz). V 3. storočí pred n. l. sa objavuje aj názov Piteyeia (Wikipedia.sk). Na územie si vtedy robili zálusk Rimania. Ilýr Demetrius (Demetrije Hvaranin, resp. Demetrije Farski) bol spojenec ilýrskej kráľovni Teuty, ktorá bola odbojným nepriateľom Ríma. Podarilo sa mu v tretej tretine 3. storočia pred n. l. ovládnuť oblasť od dnešnej severnej Dalmácie po dnešný Durres v Albánsku. Rimania však Demetriusa aj Teutu porazili. V polovici 1. storočia pred n. l. boli Rimania pánmi celého Jadranu (ihvar.cz). Za rímskej vlády sa objavuje pre ostrov názov Pharia a Fara (Wikipedia.sk). Na prelome 5 a 6. storočia ohrozovali Hvar Ostrogóti. V 7. storočí prišli na Hvar Slovania (ihvar.cz). Vtedy sa v názve ostrova Fara zmenilo f za staroslovanské hv – Hvar. Rímski usadlíci používali pomenovanie Quarra, neskôr aj Lesina, Liesena (Wikipedia.sk). Neskôr bol ostrov pod správou Byzanstskej ríše. V 11. storočí sa Hvar stal súčasťou chorvátskeho kráľovstva. Od 11. do 19. storočia sa ostrov nazýva Lesna, prípadne Lisna, Lessna. V roku 1278 sa Hvar rozhodol byť spojencom Benátskej republiky, čo sa mu trvalejšie podarilo od roku 1420. Tento stav trval do konca 18. storočia, kedy Benátska republika zanikla. V tomto období vzrástol ekonomický a strategický kredit ostrova. V rokoch 1813 – 1918 bol Hvar pod Rakúskou správou. Po roku 1918 tri roky okupovalo ostrov Taliansko, ale od roku 1921 sa stal ostrov súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, neskôr Juhoslávii. Od roku 1992 je súčasťou Chorvátskej republiky (ihvar.cz).

Hvar sa vyznačuje výrazne stredomorskou pôvodnou vegetáciou. Pinus dalmatica rastie na najvyššom horskom hrebeni Hvaru. Okrem toho sa vyskytuje už len v najvyšších polohách ostrova Brač a rástla na obdobných miestach ostrova Korčula. Endemitmi sú Tamarix dalmatica, Centaurea ragusina, Rubus dalmatinus, Iris dalmatica. Na ostrove sa darí opuncii Opuncia barbarica, Agave altissima, A. ingens, Rosmarinus officinalis, Levandula vera, Salvia officinalis, Pithosporum tobira, Myrtus communis, Ceratonica siliqua, Quecus ilex, Arbutus unedo (ihvar.cz). Okrem levandule sa na Hvare zbierajú aj rumanček, fenykel, tymián. Rozvinuté je aj včelárstvo, ktoré má rímsku tradíciu. Cca 130 včelárov má okolo 3000 úľov (ihvar.cz). 

Na Hvare sa, napr. v obci Humac, Malo Grablje, Velo Grablje, dochovala pozoruhodná starobylá pôvodná ľudová architektúra. Kamenné domy boli zväčša prízemné, strechy a rýny boli takisto kamenné. Vnútri bola veľká obytná miestnosť bez prepážok, v strede s ohniskom, bez komína a bez okien. Poschodové domy zámožnejších občanov mali obytnú miestnosť na poschodí, ku ktorému viedlo kamenné schodište. Táto miestnosť už mala komín. Iné hospodárske priestory spolu so studňou boli ohradené na dvore. Najstarším stavebným typom však sú tzv. trimy – totožné s kažuny či bunjemy na ostatnom jadranské pobreží. Sú to malé nízke kamenné domy kruhového pôdorysu, postavené vo voľnej krajine z lomového kameňa nasucho. Veľmi obľúbené boli malé trimy u starých Ilýrov, ktorým slúžily ako úkryty a úschovne náradia. K rovnakému účelu sa stavali až do novej doby (ihvar.cz).

Odkazy:

Use Facebook to Comment on this Post