2011, 2011-2015, 2012, 2014, 2015, Biotopy, Časová línia, Hory, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Tatry, TOP

Vysoké Tatry

Hits: 5105

Vyso­ké Tat­ry sú asi naj­väč­šou pýchou Slo­ven­ska. V kaž­dom prí­pa­de sú naj­vyš­ším poho­rím Slo­ven­ska. Sú to zrej­me naj­men­šie veľ­ho­ry na sve­te a ten­to uni­kát je vhod­né využiť (Peter Kac­lík). Roz­lo­ha Tatrans­ké­ho národ­né­ho par­ku – TANAP‑u, zria­de­né­ho na úze­mí Tatier v roku 1949, je 738 km2. Žije tu viac ako 1 300 dru­hov fau­ny a fló­ry. S poľ­ským Tatr­za­ńs­kim Par­kom Naro­do­wym je TANAP súčas­ťou bio­sfé­ric­kých rezer­vá­cií UNESCO (tanap​.org). Hre­beň Vyso­kých Tatier je dlhý len 26 km (vyso​ke​tat​ry​.org), jeho maxi­mál­na šír­ka je 17 km (Wiki­pe­dia). Naj­vyš­ším vrchom Vyso­kých Tatier a celé­ho Slo­ven­ska je Ger­la­chov­ský štít s nad­mor­skou výš­kou 2 655 met­rov nad morom (vyso​ke​tat​ry​.org). Z 35 dolín sú naj­zná­mej­šie Kôp­ro­vá, Fur­kot­ská, Mly­nic­ká, Men­gu­sov­ská, Bati­zov­ská, Velic­ká, Veľ­ká a Malá Stu­de­ná, Bie­lo­vod­ská, Javo­ro­vá doli­na, Doli­na Kež­mar­skej Bie­lej vody. Vo Vyso­kých Tat­rách sa nachá­dza 120 plies, napr. Štr­b­ské ple­so, Veľ­ké Hin­co­vo ple­so, Pop­rad­ské ple­so, Mor­ské oko, Wiel­ki Staw Pol­ski. Sneh sa tu udr­ží 200250 dní v roku, na nie­kto­rých tie­nis­tých strá­ňach sa neto­pí vôbec, roč­ný úhrn zrá­žok tu dosa­hu­je oko­lo 1 600 mm (Wiki­pe­dia). Geolo­gic­ky sú jad­ro­vých poho­rím, jad­ro Tatier vzni­ka­lo v prvo­ho­rách, v kar­bó­ne pred 210 mili­ón­mi rokov (Janák, Pla­šien­ka, Pet­rík). Na reli­éf mali hlav­ný vplyv alpín­ske ľadov­ce, kto­ré v ľado­vých dobách dosa­ho­va­li na sever­ných stra­nách až 14 km (Wiki­pe­dia).

Pôvod a význam náz­vu Tat­ry nie je dote­raz spo­ľah­li­vo vyrie­še­ný. His­to­ri­ci ho pri­pi­su­jú oby­va­te­ľom, kto­rí síd­li­li na našom úze­mí ešte pred prí­cho­dom Slo­va­nov. Odvo­dzu­jú ho od árij­ské­ho slo­va tamt­ra, tât­ra s význa­mom tem­ný“ ale­bo tma­vý“, pri­pi­su­jú mu význam odvo­de­ný z ľudo­vé­ho slo­va tat­ra v zmys­le kame­nis­tej, neúrod­nej zeme. Ako najp­rav­de­po­dob­nej­šiu mož­no akcep­to­vať mien­ku, že názov Tat­ry pochá­dza zo slo­van­ské­ho slo­va trtri čo zna­me­ná bra­lá (Melich, 1902; Czam­bel, 1906; Cha­lou­pec­ký, 1923). Pod­ľa vyso​ke​-tat​ry​.info je ozna­če­nie tamt­ra – tat­ra = hne­dý, tma­vý” kelt­ské. Prvá zmien­ka toh­to náz­vu je z roku 999, spo­mí­na sa Trit­ri mon­tes (wiki​pe​dia​.sk). V roku 1125 sa v Kos­mo­vej kro­ni­ke spo­mí­na už názov Tat­ri (Kele, Lučan­ský, 2001). Poľ­ské písom­níc­tvo a lite­ra­tú­ra do prvej polo­vi­ce 19. sto­ro­čia Tat­ry ozna­čo­va­la ako Kar­pak, Krem­pak, Sar­mac­kie Alpy, Góry Tatar­skie, Wen­ger­skie góry. Maďa­ri pou­ží­va­li ozna­če­nie Tur­tul, Tur­tur, Tor­tol apod., Tát­ra. Nemci Kar­pat­hen, Schnee-​Gebirge, Zen­tral­kar­pat­hen apod (vyso​ke​-tat​ry​.info).

Reli­éf Tatier je die­lom vod­ných tokov a hor­ských ľadov­cov. V čase nej­väč­šie­ho roz­sa­hu mali ľadov­ce vo Vyso­kých Tat­rách plo­chu asi 15 000 ha. Ľado­vec v Bie­lo­vod­skej doli­ne bol 14 km dlhý a 330 m hru­bý (Hou­dek, Bohuš, 1976). Geomor­fo­lo­gic­ký celok Tat­ry sa čle­ní na dva pod­cel­ky: Západ­né Tat­ry a Východ­né Tat­ry. Ľali­ové sed­lo odde­ľu­je Západ­né a Východ­né Tat­ry. Východ­né Tat­ry sa čle­nia na dve čas­ti: Vyso­ké Tat­ry a Belian­ske Tat­ry (wiki​pe​dia​.sk). Bie­lo­vod­ská doli­na je naj­dl­h­šia doli­na Tatier a je jedi­nou doli­nou Tatier alp­ské­ho rázu (Bohuš, 1996). Na úze­mí Tatier sa pôso­be­ním vody vytvo­ri­lo množ­stvo jas­kýň, v súčas­nos­ti ich je zma­po­va­ných oko­lo 330 (Hou­dek, Bohuš, 1976). Jaze­rá ľadov­co­vé­ho pôvo­du v Tat­rách majú svo­je vlast­né pome­no­va­nie, na Slo­ven­sku ple­so a v Poľ­sku staw. Nachá­dza sa ich v Tat­rách viac ako 200. Pod­ne­bie má pre­važ­ne hor­ský až vyso­ko­hor­ský ráz, sne­ho­vá pokrýv­ka pre­tr­vá­va 180, v údo­liach, až 250, v naj­vyš­ších oblas­tiach dní v roku. Veter­né poča­sie je až 300 dní v roku. Na juž­nej stra­ne dochá­dza čas­to k tzv. pada­vým vet­rom, kto­ré spô­so­bu­jú vývra­ty a roz­siah­le polo­my. Najv­hod­nej­ším obdo­bím pre turis­tic­ké výstu­py v Tat­rách je jeseň, kedy je poča­sie naj­sta­bil­nej­šie (wiki​pe​dia​.sk).

V Tat­rách je naj­vyš­šie polo­že­ná osa­da Štr­b­ské Ple­so vo výš­ke 1 355 nad morom. Na Lom­nic­ký štít (2632 m) vedie visu­tá lanov­ka. Naj­vyš­šie polo­že­ná cha­ta Cha­ta pod Rys­mi” sa nachá­dza vo výš­ke 2 250 met­rov (vyso​ke​tat​ry​.org). Okrem nej množ­stvo iných, napr. Téry­ho cha­ta, Zboj­níc­ka cha­ta, Cha­ta pod Solis­kom, Encián (na Skal­na­tom ple­se), Skal­na­tá cha­ta, Sliez­sky dom, Cha­ta pri Zele­nom ple­se, Zamkov­ské­ho cha­ta, Rai­ne­ro­va cha­ta, Bilí­ko­vá cha­ta (Wiki­pe­dia).

V naj­vyš­ších polo­hách žijú kam­zí­ky a sviš­te. Kam­zík vrchov­ský tatrans­ký Rupi­cap­ra rupi­cap­ra tat­ri­ca je sym­bo­lom Vyso­kých Tatier. V lesoch žijú aj naše veľ­ké šel­my med­veď, vlk, rys (vyso​ke​tat​ry​.org). V osa­de Tatrans­ká Polian­ka nedáv­no odkry­li dáv­no­ve­ké opev­ne­né síd­lis­ko na tzv. Žltej ste­ne. Pod­ľa toho bola loka­li­ta osíd­le­ná na pre­lo­me náš­ho leto­poč­tu. Dnes sú tu lie­čeb­né ústa­vy, lie­čil sa tu aj čes­ký bás­nik Jiří Wol­ker. Turis­tic­kým a lyžiar­skym zná­mym stre­dis­kom je Hre­bie­nok na juho­vý­chod­nom úpä­tí Slav­kov­ské­ho ští­tu (e‑tatry.szm.com). Sym­bo­lom Slo­ven­ska je vrch Kri­váň. Nie­kto­ré ďal­šie zau­jí­ma­vé loka­li­ty: Malé vodo­pá­dy Stu­de­né­ho poto­ka (Peter Kac­lík). V Tat­rách evi­du­je­me oko­lo 1400 dru­hov rast­lín (wiki​pe​dia​.sk).

Belian­ske Tat­ry sú východ­nou čas­ťou Vyso­kých Tatier. Ten­to 14 km dlhý vápen­co­vý hre­beň leží tak­mer kol­mo na hlav­ný hre­beň Vyso­kých Tatier. Pova­žu­jú sa za najk­raj­šiu a prí­rod­ne naj­bo­hat­šiu časť, ras­tie tu napr. ples­ni­vec alpín­sky – Leon­to­po­dium alpi­num (e‑tatry.szm.com). K vyhľa­dá­va­ným loka­li­tám pat­rí Belian­ska jas­ky­ňa.


The High Tatras are argu­ab­ly the gre­a­test pri­de of Slo­va­kia and, in any case, the hig­hest moun­tain ran­ge in the coun­try. They are pro­bab­ly the smal­lest high moun­tains in the world, and this uni­qu­e­ness should be app­re­cia­ted (Peter Kac­lík). The area of the Tat­ra Nati­onal Park (TANAP), estab­lis­hed in 1949 on the ter­ri­to­ry of the Tatras, is 738 km². It is home to more than 1,300 spe­cies of fau­na and flo­ra. Toget­her with the Polish Tat­ra Nati­onal Park, TANAP is part of UNES­CO­’s bio­sp­he­re reser­ves (tanap​.org). The High Tatras rid­ge is only 26 km long (vyso​ke​tat​ry​.org), with a maxi­mum width of 17 km (Wiki­pe­dia). The hig­hest peak in the High Tatras and the enti­re Slo­va­kia is Ger­la­chov­ský štít at an ele­va­ti­on of 2,655 meters abo­ve sea level (vyso​ke​tat​ry​.org). Of the 35 val­le­ys, the most famous inc­lu­de Kôp­ro­vá, Fur­kot­ská, Mly­nic­ká, Men­gu­sov­ská, Bati­zov­ská, Velic­ká, Veľ­ká and Malá Stu­de­ná, Bie­lo­vod­ská, Javo­ro­vá doli­na, and Doli­na Kež­mar­skej Bie­lej vody. The­re are 120 moun­tain lakes in the High Tatras, such as Štr­b­ské ple­so, Veľ­ké Hin­co­vo ple­so, Pop­rad­ské ple­so, Mor­ské oko, and Wiel­ki Staw Pol­ski. Snow remains here for 200250 days a year, and on some sha­ded slo­pes, it does­n’t melt at all. The annu­al pre­ci­pi­ta­ti­on in the regi­on rea­ches around 1,600 mm (Wiki­pe­dia). Geolo­gi­cal­ly, they are a core moun­tain ran­ge, and the core of the Tatras was for­med in the Pale­ozo­ic era, in the Car­bo­ni­fe­rous peri­od, about 210 mil­li­on years ago (Janák, Pla­šien­ka, Pet­rík). Alpi­ne gla­ciers had the most sig­ni­fi­cant impact on the relief, rea­ching up to 14 km on the nort­hern slo­pes during gla­cial peri­ods (Wiki­pe­dia).

The ori­gin and mea­ning of the name Tatras are not reliab­ly resol­ved. His­to­rians att­ri­bu­te it to the inha­bi­tants who sett­led in the regi­on befo­re the arri­val of the Slavs. They deri­ve it from the Ary­an word tamt­ra, tât­ra, mea­ning dark” or dim,” att­ri­bu­ting a mea­ning deri­ved from the folk word tat­ra, refer­ring to sto­ny, bar­ren land. The most like­ly opi­ni­on sug­gests that the name Tatras comes from the Sla­vic word trtri, mea­ning peaks (Melich, 1902; Czam­bel, 1906; Cha­lou­pec­ký, 1923). Accor­ding to vyso​ke​-tat​ry​.info, the desig­na­ti­on tamt­ra – tat­ra = bro­wn, dark” is Cel­tic. The first men­ti­on of this name dates back to the year 999, refer­ring to Trit­ri mon­tes (wiki​pe​dia​.sk). In 1125, Kos­mas’ chro­nic­le alre­a­dy men­ti­ons the name Tat­ri (Kele, Lučan­ský, 2001). Polish lite­ra­tu­re refer­red to the Tatras as Kar­pak, Krem­pak, Sar­mac­kie Alpy, Góry Tatar­skie, Wen­ger­skie góry until the first half of the 19th cen­tu­ry. Hun­ga­rians used the terms Tur­tul, Tur­tur, Tor­tol, etc., Tát­ra. Ger­mans refer­red to them as Kar­pat­hen, Schnee-​Gebirge, Zen­tral­kar­pat­hen, etc. (vyso​ke​-tat​ry​.info).

The Tatras’ relief is sha­ped by water­cour­ses and moun­tain gla­ciers. At its lar­gest extent, the gla­ciers in the High Tatras cove­red an area of about 15,000 ha. The gla­cier in Bie­lo­vod­ska doli­na was 14 km long and 330 m thick (Hou­dek, Bohuš, 1976). The Tatras are divi­ded into two sub-​ranges: Wes­tern Tatras and Eas­tern Tatras, with Ľali­ové sed­lo sepa­ra­ting them. The Eas­tern Tatras are furt­her divi­ded into two parts: High Tatras and Belian­ske Tatras (wiki​pe​dia​.sk). Bie­lo­vod­ská doli­na is the lon­gest val­ley in the Tatras and is the only alpine-​like val­ley (Bohuš, 1996). The Tatras’ ter­rain has given rise to nume­rous caves, with around 330 cur­ren­tly map­ped (Hou­dek, Bohuš, 1976). Gla­cial lakes in the Tatras, refer­red to as ple­so in Slo­va­kia and staw in Poland, num­ber over 200. The cli­ma­te is pre­do­mi­nan­tly moun­tai­nous to high-​mountainous, with a snow cover per­sis­ting for 180 to 250 days a year, espe­cial­ly in the hig­hest are­as. Win­dy weat­her pre­vails up to 300 days a year, and the sout­hern side often expe­rien­ces so-​called foehn winds, cau­sing ava­lan­ches and exten­si­ve windth­row. The most suitab­le peri­od for hiking in the Tatras is autumn when the weat­her is most stab­le (wiki​pe​dia​.sk).

The hig­hest sett­le­ment in the Tatras is Štr­b­ské Ple­so at an alti­tu­de of 1,355 meters abo­ve sea level. A cab­le car leads to Lom­nic­ký štít (2,632 m). The hig­hest cha­let, Cha­ta pod Rys­mi,” is loca­ted at an alti­tu­de of 2,250 meters (vyso​ke​tat​ry​.org). Other notab­le cha­lets inc­lu­de Téry­ho cha­ta, Zboj­níc­ka cha­ta, Cha­ta pod Solis­kom, Encián (at Skal­na­té ple­so), Skal­na­tá cha­ta, Sliez­sky dom, Cha­ta pri Zele­nom ple­se, Zamkov­ské­ho cha­ta, Rai­ne­ro­va cha­ta, and Bilí­ko­vá cha­ta (Wiki­pe­dia).

In the hig­hest ele­va­ti­ons, cha­mo­is and mar­mots thri­ve. Tat­ra cha­mo­is (Rupi­cap­ra rupi­cap­ra tat­ri­ca) is a sym­bol of the High Tatras. Lar­ge pre­da­tors like bro­wn bear, wolf, and lynx also inha­bit the forests (vyso​ke​tat​ry​.org). In the Tatrans­ká Polian­ka sett­le­ment, an ancient for­ti­fied sett­le­ment on the so-​called Žltá ste­na was recen­tly dis­co­ve­red. Accor­ding to this fin­ding, the site was inha­bi­ted around the turn of the Com­mon Era. Today, the­re are sana­to­riums in the area, and Czech poet Jiří Wol­ker under­went tre­at­ment here. Hre­bie­nok on the sout­he­ast slo­pe of Slav­kov­ský štít is a well-​known tou­rist and ski resort (e‑tatry.szm.com). The sym­bol of Slo­va­kia is the peak Kri­váň. Some other inte­res­ting loca­ti­ons inc­lu­de the Small Water­falls of Stu­de­ný potok (Peter Kac­lík). In the Tatras, around 1,400 spe­cies of plants are recor­ded (wiki​pe​dia​.sk).


Die Hohen Tat­ra sind wahrs­che­in­lich der größte Stolz der Slo­wa­kei und auf jeden Fall das höchs­te Gebir­ge des Lan­des. Sie sind wahrs­che­in­lich das kle­ins­te Hoch­ge­bir­ge der Welt, und die­se Ein­zi­gar­tig­ke­it soll­te ges­chätzt wer­den (Peter Kac­lík). Die Flä­che des Tatra-​Nationalparks (TANAP), der 1949 auf dem Gebiet der Tat­ra ein­ge­rich­tet wur­de, bet­rägt 738 km². Hier leben mehr als 1.300 Arten von Fau­na und Flo­ra. Zusam­men mit dem pol­nis­chen Tatra-​Nationalpark ist der TANAP Teil der UNESCO-​Biosphärenreservate (tanap​.org). Der Kamm der Hohen Tat­ra ist nur 26 km lang (vyso​ke​tat​ry​.org), bei einer maxi­ma­len Bre­i­te von 17 km (Wiki­pe­dia). Der höchs­te Gip­fel der Hohen Tat­ra und der gesam­ten Slo­wa­kei ist der Ger­la­chov­ský štít mit einer Höhe von 2.655 Metern über dem Mee­ress­pie­gel (vyso​ke​tat​ry​.org). Von den 35 Tälern sind die bekann­tes­ten Kôp­ro­vá, Fur­kot­ská, Mly­nic­ká, Men­gu­sov­ská, Bati­zov­ská, Velic­ká, Veľ­ká und Malá Stu­de­ná, Bie­lo­vod­ská, Javo­ro­vá doli­na und Doli­na Kež­mar­skej Bie­lej vody. Es gibt 120 Ber­gse­en in der Hohen Tat­ra, wie Štr­b­ské ple­so, Veľ­ké Hin­co­vo ple­so, Pop­rad­ské ple­so, Mor­ské oko und Wiel­ki Staw Pol­ski. Der Schnee ble­ibt hier 200250 Tage im Jahr lie­gen, und auf eini­gen schat­ti­gen Hän­gen sch­milzt er über­haupt nicht. Die jähr­li­che Nie­dersch­lags­men­ge in der Regi­on bet­rägt etwa 1.600 mm (Wiki­pe­dia). Geolo­gisch gese­hen han­delt es sich um ein Kern­ge­bir­ge, und der Kern der Tat­ra ents­tand im Palä­o­zo­ikum, im Kar­bon vor etwa 210 Mil­li­onen Jah­ren (Janák, Pla­šien­ka, Pet­rík). Alpen­glets­cher hat­ten den größten Ein­fluss auf das Relief und erre­ich­ten wäh­rend der Eis­ze­i­ten bis zu 14 km an den Nord­hän­gen (Wiki­pe­dia).

Der Urs­prung und die Bede­utung des Namens Tatras sind bis­her nicht zuver­läs­sig gek­lärt. His­to­ri­ker sch­re­i­ben ihn den Bewoh­nern zu, die sich in der Regi­on nie­der­lie­ßen, noch bevor die Sla­wen kamen. Sie lei­ten ihn von dem aris­chen Wort tamt­ra, tât­ra ab, was dun­kel” oder düs­ter” bede­utet, und sch­re­i­ben ihm eine Bede­utung vom Volk­sausd­ruck tat­ra zu, der eine ste­i­ni­ge, unfrucht­ba­re Erde bede­utet. Die wahrs­che­in­lichs­te Mei­nung legt nahe, dass der Name Tatras aus dem sla­wis­chen Wort trtri stammt, was Gip­fel bede­utet (Melich, 1902; Czam­bel, 1906; Cha­lou­pec­ký, 1923). Laut vyso​ke​-tat​ry​.info ist die Bez­e­ich­nung tamt­ra – tat­ra = braun, dun­kel” kel­tisch. Die ers­te Erwäh­nung die­ses Namens stammt aus dem Jahr 999 und bez­ieht sich auf Trit­ri mon­tes (wiki​pe​dia​.sk). Im Jahr 1125 erwähnt die Chro­nik von Kos­mas bere­its den Namen Tat­ri (Kele, Lučan­ský, 2001). Die pol­nis­che Lite­ra­tur bez­e­ich­ne­te die Tat­ra bis zur ers­ten Hälf­te des 19. Jahr­hun­derts als Kar­pak, Krem­pak, Sar­mac­kie Alpy, Góry Tatar­skie, Wen­ger­skie góry. Ungarn ver­wen­de­ten die Beg­rif­fe Tur­tul, Tur­tur, Tor­tol usw., Tát­ra. Die Deuts­chen nann­ten sie Kar­pat­hen, Schnee-​Gebirge, Zen­tral­kar­pat­hen usw. (vyso​ke​-tat​ry​.info).

Das Relief der Tatras wird von Was­ser­lä­u­fen und Bergg­lets­chern geformt. In ihrer größten Aus­deh­nung bedec­kten die Glets­cher in den Hohen Tat­ra eine Flä­che von etwa 15.000 ha. Der Glets­cher in Bie­lo­vod­ska doli­na war 14 km lang und 330 m dick (Hou­dek, Bohuš, 1976). Die Tat­ra ist in zwei Teil­ge­bie­te unter­te­ilt: West­tat­ra und Ost­tat­ra, wobei Ľali­ové sed­lo sie vone­i­nan­der trennt. Die Ost­tat­ra ist wei­ter in zwei Tei­le unter­te­ilt: Hohe Tat­ra und Belian­ske Tatras (wiki​pe​dia​.sk). Bie­lo­vod­ská doli­na ist das läng­ste Tal in der Tat­ra und das ein­zi­ge alpi­nar­ti­ge Tal (Bohuš, 1996). Auf dem Gebiet der Tat­ra gibt es aufg­rund der Was­se­re­in­wir­kung vie­le Höh­len, von denen der­ze­it etwa 330 kar­tiert sind (Hou­dek, Bohuš, 1976). Glets­cher­se­en in den Tat­ra, in der Slo­wa­kei Ple­so und in Polen Staw genannt, gibt es über 200. Das Kli­ma ist über­wie­gend gebir­gig bis hoch­ge­bir­gig, wobei eine Schne­e­dec­ke für 180 bis 250 Tage im Jahr, beson­ders in den höchs­ten Gebie­ten, bes­te­hen ble­ibt. Win­di­ges Wet­ter herrscht bis zu 300 Tagen im Jahr vor, und auf der Süd­se­i­te tre­ten häu­fig soge­nann­te Föhn­win­de auf, die Lawi­nen und aus­ge­dehn­te Win­dwür­fe verur­sa­chen. Die güns­tigs­te Zeit für Wan­de­run­gen in der Tat­ra ist der Herbst, wenn das Wet­ter am sta­bils­ten ist (wiki​pe​dia​.sk).

Die höchs­te Sied­lung in der Tat­ra ist Štr­b­ské Ple­so auf einer Höhe von 1.355 Metern über dem Mee­ress­pie­gel. Eine Seil­bahn führt zum Lom­nic­ký štít (2.632 m). Die höchs­te Hüt­te, Cha­ta pod Rys­mi”, befin­det sich auf einer Höhe von 2.250 Metern (vyso​ke​tat​ry​.org). Wei­te­re bekann­te Hüt­ten sind Téry­ho cha­ta, Zboj­níc­ka cha­ta, Cha­ta pod Solis­kom, Encián (am Skal­na­té ple­so), Skal­na­tá cha­ta, Sliez­sky dom, Cha­ta pri Zele­nom ple­se, Zamkov­ské­ho cha­ta, Rai­ne­ro­va cha­ta und Bilí­ko­vá cha­ta (Wiki­pe­dia).

In den höchs­ten Lagen leben Gäm­sen und Mur­mel­tie­re. Die Tatra-​Gämse (Rupi­cap­ra rupi­cap­ra tat­ri­ca) ist ein Sym­bol der Hohen Tat­ra. Gro­ße Raub­tie­re wie Braun­bär, Wolf und Luchs bewoh­nen eben­falls die Wäl­der (vyso​ke​tat​ry​.org). In der Sied­lung Tatrans­ká Polian­ka wur­de vor kur­zem eine anti­ke befes­tig­te Sied­lung an der soge­nann­ten Žltá ste­na ent­dec­kt. Nach die­ser Ent­dec­kung war der Ort um die Zei­ten­wen­de besie­delt. Heute gibt es hier Sana­to­rien, und der tsche­chis­che Dich­ter Jiří Wol­ker wur­de hier behan­delt. Hre­bie­nok am Südost­hang des Slav­kov­ský štít ist ein bekann­ter Touristen- und Ski­re­sort (e‑tatry.szm.com). Das Sym­bol der Slo­wa­kei ist der Gip­fel Kri­váň. Eini­ge ande­re inte­res­san­te Orte sind die Kle­i­nen Was­ser­fäl­le des Stu­de­ný potok (Peter Kac­lík). In der Tat­ra sind rund 1.400 Pflan­ze­nar­ten ver­ze­ich­net (wiki​pe​dia​.sk).


Vyso­ké Tat­ry są pra­wdo­po­dob­nie naj­wi­ęks­zym dumą Sło­wac­ji. W każdym razie są naj­wy­żs­zym pas­mem gór­skim na Sło­wac­ji. To pra­wdo­po­dob­nie najm­niejs­ze góry na świe­cie, a ta uni­kal­no­ść zasłu­gu­je na wykor­zys­ta­nie (Peter Kac­lík). Powierzch­nia Tatr­za­ńs­kie­go Par­ku Naro­do­we­go – TANAP‑u, utwor­zo­ne­go na tere­nie Tatr w 1949 roku, wyno­si 738 km². Żyje tu ponad 1300 gatun­ków fau­ny i flo­ry. Wspól­nie z pol­skim Tatr­za­ńs­kim Par­kiem Naro­do­wym, TANAP jest częścią rezer­wa­tów bio­sfe­ry UNESCO (tanap​.org). Grz­biet Wyso­kich Tatr ma zale­dwie 26 km dłu­go­ści (vyso​ke​tat​ry​.org), a jego mak­sy­mal­na sze­ro­ko­ść wyno­si 17 km (Wiki­pe­dia). Naj­wy­żs­zym szc­zy­tem Wyso­kich Tatr i całej Sło­wac­ji jest Ger­la­chov­ský štít, osi­ąga­jący wyso­ko­ść 2655 met­rów nad pozi­omem mor­za (vyso​ke​tat​ry​.org). Spo­śród 35 dolin naj­bar­dziej zna­ne to Kôp­ro­vá, Fur­kot­ská, Mly­nic­ká, Men­gu­sov­ská, Bati­zov­ská, Velic­ká, Veľ­ká i Malá Stu­de­ná, Bie­lo­vod­ská, Javo­ro­vá doli­na, Doli­na Kež­mar­skej Bie­lej vody. W Tat­rach Wyso­kich znaj­du­je się 120 sta­wów, takich jak Štr­b­ské ple­so, Veľ­ké Hin­co­vo ple­so, Pop­rad­ské ple­so, Mor­ské oko, Wiel­ki Staw Pol­ski. Śnieg utr­zy­mu­je się tu przez 200 – 250 dni w roku, w nie­któ­rych zacie­ni­onych miejs­cach nie top­nie­je wca­le, a rocz­na suma opa­dów wyno­si oko­ło 1600 mm (Wiki­pe­dia). Geolo­gicz­nie są to góry pier­wot­ne, jąd­ro Tatr ksz­ta­łto­wa­ło się w pale­ozo­iku, w kar­bo­nie, oko­ło 210 mili­onów lat temu (Janák, Pla­šien­ka, Pet­rík). Na rze­źbę tere­nu mia­ły głó­wny wpływ lodo­wce alpej­skie, któ­re w epo­ce lodo­wco­wej sięga­ły nawet 14 km na północ­nych sto­kach (Wiki­pe­dia).

Pocho­dze­nie i znac­ze­nie nazwy Tatr nie zosta­ło dotąd jed­no­znacz­nie rozwi­ąza­ne. His­to­ry­cy przy­pi­su­ją ją miesz­ka­ńcom, któr­zy zamiesz­ki­wa­li nasze tere­ny jeszc­ze przed przy­by­ciem Sło­wian. Wywo­dzą ją od arij­skie­go sło­wa tamt­ra, tât­ra, oznac­za­jące­go ciem­ny” lub mrocz­ny”, przy­pi­su­ją mu znac­ze­nie zaczerp­ni­ęte z ludo­we­go sło­wa tat­ra w sen­sie kamie­nis­tej, jało­wej zie­mi. Naj­bar­dziej pra­wdo­po­dob­nym zda­niem może być, że nazwa Tat­ry pocho­dzi od sło­wia­ńs­kie­go sło­wa trtri, oznac­za­jące­go kamien­ne” (Melich, 1902; Czam­bel, 1906; Cha­lou­pec­ký, 1923). Według wyso​ke​-tat​ry​.info okre­śle­nie tamt­ra – tat­ra = kasz­ta­no­wy, ciem­ny” jest cel­tyc­kie. Pier­ws­za wzmian­ka o tej nazwie pocho­dzi z roku 999, wspo­mi­na o Trit­ri mon­tes (wiki​pe​dia​.sk). W 1125 roku w Kro­ni­ce Kos­ma­sa już wspo­mi­na się o nazwie Tat­ri (Kele, Lučan­ský, 2001). Pol­ska lite­ra­tu­ra i lite­ra­tu­ra do pier­ws­zej poło­wy XIX wie­ku nazy­wa­ła Tat­ry jako Kar­pak, Krem­pak, Sar­mac­kie Alpy, Góry Tatar­skie, Wen­ger­skie góry. Węgr­zy uży­wa­li nazwy Tur­tul, Tur­tur, Tor­tol itp., Tát­ra. Niem­cy nazy­wa­li je Kar­pa­ty, Góry Śnie­żne, Kar­pa­ty Cen­tral­ne itp. (vyso​ke​-tat​ry​.info).

Rze­źba Tatr to dzie­ło cie­ków wod­nych i gór­skich lodo­wców. W cza­sie naj­wi­ęks­ze­go rozwo­ju lodo­wce w Wyso­kich Tat­rach mia­ły powierzch­nię oko­ło 15 000 ha. Lodo­wiec w Doli­nie Bie­lo­vod­skiej miał 14 km dłu­go­ści i 330 m gru­bo­ści (Hou­dek, Bohuš, 1976). Geomor­fo­lo­gicz­na jed­no­st­ka Tatr dzie­li się na dwie pod­jed­nos­tki: Tat­ry Zachod­nie i Tat­ry Wschod­nie. Prze­łęcz Łalo­we oddzie­la Tat­ry Zachod­nie od Wschod­nich. Tat­ry Wschod­nie dzie­lą się na dwie części: Wyso­kie Tat­ry i Tat­ry Biel­skie (wiki​pe​dia​.sk). Doli­na Bie­lo­vod­ská to naj­dłu­żs­za doli­na Tatr i jedy­na o alpej­skim cha­rak­ter­ze (Bohuš, 1996). Na obszar­ze Tatr, pod wpły­wem wody, pows­ta­ło wie­le jas­kiń, obe­cnie zma­po­wa­no ich oko­ło 330 (Hou­dek, Bohuš, 1976). Jezi­ora polo­do­wco­we w Tat­rach mają swo­je włas­ne nazwy, na Sło­wac­ji to ple­so, a w Pols­ce staw. Jest ich w Tat­rach ponad 200. Kli­mat jest prze­wa­żnie gór­ski do wyso­ko­gór­skie­go, pokry­wa śnie­żna utr­zy­mu­je się przez 180, w doli­nach nawet do 250 dni w roku. Wiat­ro­wa pogo­da wys­tępu­je nawet przez 300 dni w roku. Na połud­ni­owym sto­ku częs­to wys­tępu­ją tzw. wiat­ry opa­do­we, powo­du­jące zawro­ty gło­wy i roz­le­głe prze­wro­ty drzew. Naj­leps­zym okre­sem na wspi­nacz­kę turys­tycz­ną w Tat­rach jest jesień, gdy pogo­da jest naj­sta­bil­niejs­za (wiki​pe​dia​.sk).

Naj­wy­żej poło­żo­ną osa­dą w Tat­rach jest Štr­b­ské Ple­so, leżące na wyso­ko­ści 1355 nad pozi­omem mor­za. Na Lom­nic­ký štít (2632 m) pro­wa­dzi kolej­ka lino­wa. Naj­wy­żej poło­żo­nym sch­ro­nis­kiem Cha­ta pod Rys­mi” znaj­du­je się na wyso­ko­ści 2250 met­rów (vyso​ke​tat​ry​.org). Oprócz nie­go ist­nie­je wie­le innych, na przy­kład Cha­ty Téry­ego, Zboj­níc­ka cha­ta, Cha­ta pod Solis­kom, Encián (na Skal­na­tom ple­se), Skal­na­tá cha­ta, Sliez­sky dom, Cha­ta pri Zele­nom ple­se, Zamkov­ské­ho cha­ta, Rai­ne­ro­va cha­ta, Bilí­ko­vá cha­ta (Wiki­pe­dia).

W naj­wy­żs­zych par­tiach żyją kozi­ce i świs­ta­ki. Kozi­ca gór­ska tatrans­ka Rupi­cap­ra rupi­cap­ra tat­ri­ca jest sym­bo­lem Wyso­kich Tatr. W lasach żyją także nasze duże dra­pie­żni­ki: nie­dźwie­dź, wilk, ryś (vyso​ke​tat​ry​.org). W osa­dzie Tatrans­ká Polian­ka nie­da­wno odkry­to pra­da­wne umoc­ni­one osied­le na tzw. Żółtej ścia­nie. Według tego miejs­ce było zamiesz­ka­ne na prze­ło­mie naszej ery. Dziś znaj­du­ją się tu sana­to­ria, lec­zył się tu również czes­ki poeta Jiří Wol­ker. Popu­lar­nym ośrod­kiem turys­tycz­nym i nar­ciar­skim jest Hre­bie­nok na południowo-​wschodnim zboc­zu Slav­kov­ské­ho ští­tu (e‑tatry.szm.com). Sym­bo­lem Sło­wac­ji jest szc­zyt Kri­váň. Kil­ka innych inte­re­su­jących miejsc to Malé vodo­pá­dy Stu­de­né­ho poto­ka (Peter Kac­lík). W Tat­rach rejes­tru­je­my oko­ło 1400 gatun­ków roślin (wiki​pe​dia​.sk).

Belian­ske Tat­ry to wschod­nia część Wyso­kich Tatr. Ten 14 km dłu­gi grz­biet wapien­ny leży pra­wie pros­to­pad­le do głó­wne­go grz­bie­tu Wyso­kich Tatr. Uwa­ża­ne są za naj­pi­ęk­niejs­zą i przy­rod­nic­zo naj­bo­gats­zą część, rośnie tu m.in. stok­rot­ka alpej­ska – Leon­to­po­dium alpi­num (e‑tatry.szm.com). Do popu­lar­nych miejsc nale­ży Jas­ki­nia Beliańska.


Nie­kto­ré príspevky

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Biotopy, Časová línia, Hory, Hory, Krajina, Orava, Príroda, Slovenská krajina, TOP, Typ krajiny

Roháče

Hits: 2561

Rohá­če sú naj­vyš­šou čas­ťou hre­be­ňa západ­ných Tatier. Svo­je meno dosta­li pod­ľa silu­e­ty v podo­be ostré­ho rohu, čne­jú­ce­ho z vrcho­lo­vé­ho skal­na­té­ho hre­be­ňa Ostré­ho Rohá­ča (aktu​ali​ty​.sk).

Rohá­če sú poho­rie nachá­dza­jú­ce sa v Západ­ných Tat­rách. Baní­kov dosa­hu­je nad­mor­skú výš­ku 2 178 met­rov nad morom. Ďal­šie význam­né vrcho­ly sú: Volo­vec, Ostrý Roháč a Plač­li­vé. Regi­ón je cha­rak­te­ri­zo­va­ný boha­tou bio­di­ver­zi­tou s alp­ský­mi lúka­mi, smre­ko­vý­mi les­mi a ple­sa­mi. Ten­to regi­ón je súčas­ťou Tatrans­ké­ho národ­né­ho par­ku, čo pris­pie­va k jeho ochra­ne a zachovaniu.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2008, 2009, 2011-2015, 2012, Časová línia, Ľudia, Umenie, Vystúpenia

Folklór – kultúrne dedičstvo

Hits: 5732

Folk­lór je z anglic­ké­ho folk lore – ľudo­vé zna­los­ti. Môže byť pova­hy slo­ves­nej, hudob­nej, dra­ma­tic­kej aj taneč­nej. Folk­lór­ne pre­ja­vy sa zača­li vytrá­cať s nástu­pom moder­nej tech­ni­ky. Zápis tex­tu a schop­nosť jeho číta­nia zaprí­či­nil men­ší pries­tor pre ľudo­vú tvor­bu (Wiki​pe​dia​.cz). Štú­di­om folk­ló­ru sa zaobe­rá folk­lo­ris­ti­ka. Na svo­je kro­je, pies­ne, zvy­ky, tan­ce sú jed­not­li­vé oblas­ti, obce pyš­né. Pre­zen­tá­cie folk­lór­nych zvy­kov jed­not­li­vých regi­ó­nov pre­bie­ha­jú na folk­lór­nych fes­ti­va­loch. Napr. vo Východ­nej, Myja­ve, Det­ve (Wiki​pe​dia​.sk). Z ľudo­vej hud­by čer­pa­jú inšpi­rá­ciu aj hudob­ní skla­da­te­lia váž­nej hud­by. V minu­los­ti napr. Edvard Hage­rup Grieg, Anto­nín Dvo­řák, Franz Liszt, Béla Bar­tók. Glo­bál­ny vplyv pôvod­ne ľudo­vej hud­by v 20. sto­ro­čí mala hud­ba čer­noš­ských komu­nít v USA. Šlo o pies­ňo­vú for­mu so špe­ci­fic­kou pen­ta­to­nic­kou moda­li­tou, cha­rak­te­ris­tic­ký­mi dva­násť­tak­to­vý­mi akor­dic­ký­mi postup­mi a sys­té­mom otáz­ka – odpo­veď v zbo­ro­vom spe­ve. V 19. sto­ro­čí bola táto for­ma nazva­ná blu­es. Zná­my je z neskor­šej doby vzá­jom­ný vplyv roc­ko­vejfolk­o­vej hud­by (Wiki​pe​dia​.cz). Pomer­ne zná­ma čes­ká hudob­ná sku­pi­na, kto­rá sa radí ku popu­lár­nej hud­be a má v sebe veľa prv­kov ľudo­vej hud­by je Čecho­mor, prí­pad­ne Fle­ret. Na Slo­ven­sku pôso­bí SĽUK – Slo­ven­ský ľudo­vý ume­lec­ký súbor, Lúč­ni­ca. Boha­tú tra­dí­ciu u nás majú folk­lór­ne sláv­nos­ti, napr. Folk­lór­ne sláv­nos­ti pod Poľa­nou, Det­vian­sky medzi­ná­rod­ný fes­ti­val ľudo­vej hud­by, tan­ca a spe­vu, Pod­ro­háčs­ke folk­lór­ne sláv­nos­ti v Zuber­ci, Mar­tin­ské Dožin­ky, Východ­ná (sko​vak​si​te​.com). Veľ­mi zná­mym zosku­pe­ním morav­skej folk­lór­nej sku­pi­ny je Hra­diš­ťan, s impo­zant­ným Jiřím (Jurou) Pav­li­com, kto­rý sa venu­je aj iným žán­rom. Pre mňa je doslo­va médi­om, akých svet veľa nemá. Naj­mä po roku 2000 sa tro­chu chva­la­bo­hu zača­li meniť pri­ori­ty a opäť oži­li tra­dič­né remes­lá, aspoň na rôz­nych jar­mo­koch, fes­ti­va­loch, iných kul­túr­nych a spo­lo­čen­ských podu­ja­tiach. V Nit­re sa koná kaž­do­roč­ne Jar­mok ľudo­vých reme­siel. V Bra­ti­sla­ve, v Kež­mar­ku a v Pieš­ťa­noch sa zalo­ži­la tra­dí­cia fes­ti­va­lov tra­dič­ných reme­siel, snáď aj v iných mes­tách. Mám pocit, že sa začí­na tro­chu viac aj opäť vážiť tra­dič­ná archi­tek­tú­ra v skan­ze­noch, v Pod­bie­li, v Pri­by­li­ne, v Mar­ti­ne.


Folk­lór comes from the English term folk lore,” which trans­la­tes to folk kno­wled­ge. It encom­pas­ses ver­bal, musi­cal, dra­ma­tic, and dan­ce tra­di­ti­ons. Folk­lo­ric expres­si­ons began to fade with the advent of modern tech­no­lo­gy. The abi­li­ty to wri­te and read text led to less spa­ce for folk cre­a­ti­on (Wiki​pe​dia​.cz). The stu­dy of folk­lo­re falls under the domain of folk­lo­ris­tics. Dif­fe­rent regi­ons and com­mu­ni­ties take pri­de in the­ir tra­di­ti­onal cos­tu­mes, songs, cus­toms, and dan­ces. Pre­sen­ta­ti­ons of folk tra­di­ti­ons from vari­ous regi­ons often take pla­ce at folk­lo­re fes­ti­vals, such as tho­se in Východ­ná, Myja­va, and Det­va (Wiki​pe​dia​.sk).

Indi­vi­du­al com­po­sers of clas­si­cal music draw ins­pi­ra­ti­on from folk music. In the past, figu­res like Edvard Hage­rup Grieg, Anto­nín Dvo­řák, Franz Liszt, and Béla Bar­tók were influ­en­ced by folk music. In the 20th cen­tu­ry, the glo­bal impact of ori­gi­nal­ly folk music was evi­dent in the music of Afri­can Ame­ri­can com­mu­ni­ties in the USA. This form, cha­rac­te­ri­zed by a spe­ci­fic pen­ta­to­nic moda­li­ty, dis­tinc­ti­ve twelve-​bar chord prog­res­si­ons, and call-​and-​response pat­terns in cho­ral sin­ging, was ter­med blu­es” in the 19th cen­tu­ry. Later on, the­re was a well-​known cross-​influence bet­we­en rock and folk music (Wiki​pe​dia​.cz).

In the Czech Repub­lic, the rela­ti­ve­ly well-​known musi­cal group blen­ding popu­lar music with ele­ments of folk music inc­lu­des Čecho­mor and Fle­ret. In Slo­va­kia, the­re are pro­mi­nent folk artis­tic ensem­bles like SĽUK (Slo­vak Folk Art Ensem­ble) and Lúč­ni­ca. Folk­lo­re fes­ti­vals, such as Folk­lo­re Fes­ti­vals under Poľa­na, the Det­va Inter­na­ti­onal Fes­ti­val of Folk Music, Dan­ce, and Song, Pod­ro­háč Folk­lo­re Fes­ti­vals in Zube­rec, Mar­tin­ské Dožin­ky, and Východ­ná, con­tri­bu­te to the rich tra­di­ti­on (sko​vak​si​te​.com).

A notab­le Mora­vian folk group is Hra­diš­ťan, led by the impres­si­ve Jiří (Jura) Pav­li­ca, who also explo­res other gen­res. For me, it is a true medium that the world does not have enough of. Espe­cial­ly after 2000, thank­ful­ly, pri­ori­ties have star­ted to shift, and tra­di­ti­onal crafts have expe­rien­ced a revi­val, at least at vari­ous fairs, fes­ti­vals, and other cul­tu­ral and social events. In Nit­ra, the Fes­ti­val of Folk Crafts takes pla­ce annu­al­ly. In Bra­ti­sla­va, Kež­ma­rok, and Pieš­ťa­ny, a tra­di­ti­on of fes­ti­vals celeb­ra­ting tra­di­ti­onal crafts has been estab­lis­hed, and hope­ful­ly, in other cities as well. I feel that tra­di­ti­onal archi­tec­tu­re is begin­ning to be valu­ed more again, espe­cial­ly in open-​air muse­ums like Pod­biel, Pri­by­li­na, and Martin.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2016, 2016-2020, Časová línia, Česko, Južná Morava, Krajina, Mlyny, Moravské, Neživé, Obce, Polia, Stavby, Typ krajiny, Zahraničie

Kunkovice

Hits: 135

Kun­ko­vi­ce sa nachá­dza­jú v okre­se Kro­měříž. Pôso­bia ako časo­vá kap­su­la, kde sa pre­plie­ta tra­dič­ná archi­tek­tú­ra s moder­nou. Sta­ro­by­lé budo­vy, his­to­ric­ké pamiat­ky, miest­na rad­ni­ca a kos­tol nesú prí­be­hy sta­rých čias. Vôkol sa nachá­dza krás­na roz­ma­ni­tá prí­ro­da. Kun­ko­vi­ce udr­žia­va­jú tra­dí­cie a folk­lór v živo­ta­schop­nom sta­ve. Kona­jú sa rôz­ne podu­ja­tia, fes­ti­va­ly, kde sa pre­zen­tu­je ľudo­vý tanec, pies­ne, remes­lá. Tkáč­stvo, kera­mi­kár­stvo, dre­vo­rez­ba tvo­rí cha­rak­ter obce. Miest­ni oby­va­te­lia sú hrdí na svo­je kore­ne a radi ich zdie­ľa­jú. Miest­ne kuli­nár­ske špe­cia­li­ty odrá­ža­jú pre­fe­ren­cie miest­nych obyvateľov.

V Kun­ko­vi­ciach žije na plo­che 7 km2 83 oby­va­te­ľov. Ležia v nad­mor­skej výš­ke 309 met­rov nad morom. Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1141. Nachá­dza sa tu veter­ný mlyn holand­ské­ho typu (Wiki­pe­dia). Asi 300 met­rov seve­ro­vý­chod­ne od obce na náve­ter­nej vyvý­še­ni­ne sto­jí muro­va­ný veter­ný mlyn holand­ské­ho typu. Je v súkrom­ných rukách a jeho maji­teľ sa sna­ží vylep­šiť jeho zlý stav. Mlyn posta­vi­li v 19. sto­ro­čí, pôvod­ne dis­po­no­val otá­ča­cou stre­chou a šind­ľo­vou kry­ti­nou. Nie­koľ­ko­krát ho pos­ti­hol požiar, v roku 1890 bol dôklad­ne opra­ve­ný. Svo­ju fun­kciu vyko­ná­val do roku 1944, vte­dy ho vlast­nil Edmund Molí­nek. Po voj­ne postup­ne chát­ral až do hava­rij­né­ho sta­vu. Dnes sa má už lep­šie, mlyn je dokon­ca zatep­le­ný (kun​ko​vi​ce​.cz).


Kun­ko­vi­ce is loca­ted in the Kro­měříž dis­trict. It acts as a time cap­su­le whe­re tra­di­ti­onal archi­tec­tu­re intert­wi­nes with moder­ni­ty. Ancient buil­dings, his­to­ri­cal land­marks, the local town hall, and church car­ry sto­ries from old times. Beau­ti­ful and diver­se natu­re sur­rounds the area. Kun­ko­vi­ce pre­ser­ve tra­di­ti­ons and folk­lo­re in a vib­rant sta­te. Vari­ous events and fes­ti­vals take pla­ce, sho­wca­sing folk dan­ces, songs, and crafts. Wea­ving, potte­ry, and wood car­ving con­tri­bu­te to the vil­la­ge­’s cha­rac­ter. Local resi­dents take pri­de in the­ir roots and wil­lin­gly sha­re them. Local culi­na­ry spe­cial­ties ref­lect the pre­fe­ren­ces of the inhabitants.

In Kun­ko­vi­ce, 83 inha­bi­tants live on an area of 7 km². The vil­la­ge is situ­ated at an alti­tu­de of 309 meters abo­ve sea level. The first writ­ten men­ti­on dates back to 1141. A Dutch-​type wind­mill stands about 300 meters nort­he­ast of the vil­la­ge on a win­dward ele­va­ti­on. It is pri­va­te­ly owned, and the owner is wor­king to impro­ve its poor con­di­ti­on. The mill was built in the 19th cen­tu­ry, ori­gi­nal­ly fea­tu­ring a rota­ting roof and shin­gle cove­ring. It suf­fe­red seve­ral fires and under­went tho­rough reno­va­ti­on in 1890. It func­ti­oned until 1944, owned by Edmund Molí­nek. After the war, it gra­du­al­ly dete­ri­ora­ted to a sta­te of dis­re­pair. Today, it is in bet­ter con­di­ti­on, even insu­la­ted (kun​ko​vi​ce​.cz).


Kun­ko­vi­ce se nachá­ze­jí v okre­se Kro­měříž. Půso­bí jako časo­vá kaps­le, kde se pro­lí­ná tra­dič­ní archi­tek­tu­ra s moder­nou. Sta­ro­by­lé budo­vy, his­to­ric­ké památ­ky, míst­ní rad­ni­ce a kos­tel nesou pří­běhy sta­rých časů. Oko­lo se rozk­lá­dá krás­ná a roz­ma­ni­tá pří­ro­da. Kun­ko­vi­ce udr­žu­jí tra­di­ce a folk­lór v živo­ta­schop­ném sta­vu. Kona­jí se zde růz­né udá­los­ti, fes­ti­va­ly, kde se pre­zen­tu­je lido­vý tanec, pís­ně, řemes­la. Tkáč­ství, kera­mi­ka, dře­vo­řez­ba tvo­ří cha­rak­ter obce. Míst­ní oby­va­te­lé jsou hrdí na své koře­ny a rádi je sdí­le­jí. Míst­ní kuli­ná­řs­ké spe­cia­li­ty odrá­že­jí pre­fe­ren­ce míst­ních obyvatel.

V Kun­ko­vi­cích žije na plo­še 7 km² 83 oby­va­tel. Leží v nad­mo­řs­ké výš­ce 309 met­rů nad mořem. Prv­ní písem­ná zmín­ka je z roku 1141. Nachá­zí se zde větr­ný mlýn holand­ské­ho typu (Wiki­pe­dia). Asi 300 met­rů seve­ro­vý­chod­ně od obce na návě­tr­né vyvý­še­ni­ně sto­jí zděný větr­ný mlýn holand­ské­ho typu. Je v souk­ro­mých rukách a jeho maji­tel se sna­ží vylep­šit jeho zlý stav. Mlýn posta­vi­li v 19. sto­le­tí, původ­ně dis­po­no­val otá­či­vou stře­chou a šin­de­lem kry­ti­nou. Něko­li­krát ho pos­tihl požár, v roce 1890 byl důklad­ně opra­ven. Svo­ji fun­kci vyko­ná­val do roku 1944, teh­dy ho vlast­nil Edmund Molí­nek. Po vál­ce postup­ně chát­ral až do hava­rij­ní­ho sta­vu. Dnes se má už lépe, mlýn je dokon­ce zatep­le­ný (kun​ko​vi​ce​.cz).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2011-2015, 2014, 2015, Akvaristika, Burzy, Časová línia, Výstavy, Výstavy rýb

Žilina akvaristická

Hits: 2958

V Žili­ne sa v roku 2014 usku­toč­ni­la výsta­va Bet­ta splen­dens, Gup­py páry a kre­viet – Cari­di­na Show. Čias­toč­ne sa kona­la aj bur­za. Ja som na akcii pôso­bil ako posu­dzo­va­teľ gupiek. Po odpra­co­va­ní sme sa odo­bra­li ku sto­lom a osla­vo­va­li sme odro­be­nú prá­cu a vzá­jom­nú prí­tom­nosť :-). Na akcii bol prí­tom­ný pred­se­da IKGHEddy Van­vo­or­den. Nad všet­kým bola réžia Jan­ka Budaia.

Cari­di­na Show nebo­la len pre­zen­tá­ci­ou krá­sy živo­čí­chov v akvá­riach, ale aj prí­le­ži­tos­ťou sociál­nej inte­rak­cie v akva­ris­tic­kej komu­ni­te. Zane­cha­la trva­lý odkaz a pris­pe­la k ďal­šie­mu roz­vo­ju akva­ris­tic­kej váš­ne. Pova­žu­jem ju za úspeš­nú akciu, kto­rá spo­ji­la milov­ní­kov akva­ris­ti­ky, poskyt­la pries­tor na pre­zen­tá­ciu akva­ris­tic­kých milá­či­kov a umož­ni­la zdie­ľa­nie rados­ti so spo­loč­né koníčka.


The Bet­ta splen­dens, Gup­py pairs, and Cari­di­na Show took pla­ce in Žili­na in 2014. It par­tial­ly inc­lu­ded a fair as well. I par­ti­ci­pa­ted in the event as a jud­ge for gup­pies. After the work was done, we gat­he­red around the tab­les and celeb­ra­ted our sha­red effort and pre­sen­ce :-). The event was atten­ded by the pre­si­dent of IKGH – Eddy Van­vo­or­den. Over­se­e­ing eve­ryt­hing was Jan­ka Budaia.

The Cari­di­na Show was not just a sho­wca­se of the beau­ty of aqu­atic cre­a­tu­res in aqu­ariums but also an oppor­tu­ni­ty for social inte­rac­ti­on wit­hin the aqu­arist com­mu­ni­ty. It left a las­ting impact and con­tri­bu­ted to the furt­her deve­lop­ment of the pas­si­on for aqu­aris­tics. I con­si­der it a suc­cess­ful event that brought toget­her aqu­arium ent­hu­siasts, pro­vi­ded a plat­form for pre­sen­ting aqu­arium pets, and faci­li­ta­ted the sha­ring of joy in our sha­red hobby.


W Żyli­nie w 2014 roku odby­ła się wys­ta­wa Bet­ta splen­dens, par Gup­py i kre­we­tek – Cari­di­na Show. Części­owo odby­ła się również gie­łda. Bra­łem udział w wydar­ze­niu jako sędzia gupi­ków. Po zako­ńc­ze­niu pra­cy zbie­ra­li­śmy się przy sto­łach i świ­ęto­wa­li­śmy wyko­na­ną pra­cę i naszą obec­no­ść :-). W wydar­ze­niu uczest­nic­zył pre­zes IKGH – Eddy Van­vo­or­den. Nad wszys­tkim czu­wa­ła reży­ser­ka Jan­ka Budaia.

Cari­di­na Show to nie tyl­ko pre­zen­tac­ja pięk­na stwor­zeń wod­nych w akwa­riach, ale także okaz­ja do spo­łecz­nej inte­rakc­ji w spo­łecz­no­ści akwa­rys­tycz­nej. Pozos­ta­wi­ła trwa­ły ślad i przyc­zy­ni­ła się do dals­ze­go rozwo­ju pas­ji akwa­rys­tycz­nej. Uwa­żam, że było to uda­ne wydar­ze­nie, któ­re zjed­noc­zy­ło miło­śni­ków akwa­rys­ty­ki, zape­wni­ło plat­for­mę do pre­zen­tac­ji zwier­ząt akwa­ri­owych i umo­żli­wi­ło dzie­le­nie się rado­ścią z nasze­go wspól­ne­go hobby.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post