2011, 2011-2015, Časová línia, Česko, Krajina, Ľudská príroda, Príroda, Vodné nádrže, Zahraničie

Žermanická priehrada

Hits: 2354

Žer­ma­nic­ká prieh­ra­da bola vybu­do­va­ná na rie­ke Luči­na v rokoch 19511958 pre záso­bo­va­nie ostrav­ské­ho prie­mys­lu vodou. Hrá­dza je 314 met­rov dlhá a 38 met­rov vyso­ká. Vod­ná plo­cha zabe­rá 248 ha, objem prieh­ra­dy je viac ako 25 mili­ó­nov m3 vody. V dôsled­ku stav­by boli zato­pe­né obce Hor­ní a Dol­ní Soběso­vi­ce. Prieh­ra­da slú­ži aj výro­be elek­tric­kej ener­gie. Je vyhľa­dá­va­ným rekre­ač­ným mies­tom (wiki​pe​dia​.cz) a vyko­ná­va sa tu aj ryb­né hos­po­dá­re­nie. Prieh­ra­da je sta­va­ná a 500 roč­nú vodu (Balaj).

Žer­ma­nic­ká prieh­ra­da pred­sta­vu­je význam­nú vod­nú stav­bu, kto­rú posta­vi­li v 70-​tych rokoch 20. sto­ro­čia. Slú­ži na regu­lá­ciu vod­ných tokov, dodá­va pit­nú vodu. Avšak slú­ži aj pre rekre­ač­né úče­ly, vod­né špor­ty, plav­by na člnoch, wind­sur­fing, rybo­lov. Oko­li­tá kra­ji­na posky­tu­je pries­tor pre množ­stvo dru­hov rast­lín a živočíchov.


The Žer­ma­nic­ká Dam was built on the Luči­na River bet­we­en 1951 and 1958 to supp­ly water to the Ostra­va indus­try. The dam is 314 meters long and 38 meters high. The water area covers 248 hec­ta­res, and the reser­vo­ir’s volu­me is more than 25 mil­li­on cubic meters of water. As a result of the cons­truc­ti­on, the vil­la­ges of Hor­ní and Dol­ní Soběso­vi­ce were sub­mer­ged. The dam also ser­ves for the pro­duc­ti­on of elect­ri­cal ener­gy. It is a popu­lar rec­re­a­ti­onal area (wiki​pe​dia​.cz), and fish far­ming is also car­ried out the­re. The dam is built to withs­tand a 500-​year flo­od (Balaj).

Žer­ma­nic­ká Dam stands as a sig­ni­fi­cant water struc­tu­re cons­truc­ted in the 1970s. Its pri­ma­ry pur­po­se is the regu­la­ti­on of water flo­ws and the supp­ly of drin­king water. Howe­ver, it also ser­ves rec­re­a­ti­onal pur­po­ses, inc­lu­ding water sports, boating, wind­sur­fing, and fis­hing. The sur­roun­ding lands­ca­pe pro­vi­des habi­tat for a varie­ty of plant and ani­mal species.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, Časová línia, Krajina, Obce, Podunajské, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské

Cífer

Hits: 2315

Cífer je s pri­dru­že­ný­mi čas­ťa­mi PácJar­ná naj­väč­šou obcou Trnav­ské­ho okre­su. Žije v ňom cca 4000 oby­va­te­ľov (cifer​.sk). Naj­star­šia zmien­ka o Cífe­ri je už čias Veľ­kej Mora­vy9. sto­ro­čia (cifer​.sk). Z doby kamen­nej upú­ta­va množ­stvo náj­de­nej kera­mi­ky. Kolek­cia nádob rekon­štru­ova­ných z náj­de­ných frag­men­tov pred­sta­vu­je naj­rep­re­zen­ta­tív­nej­ší kera­mic­ký kom­plex nie­len na Slo­ven­sku. Našiel sa tu hli­ne­ný štít­ko­vý idol, naj­star­šia plas­ti­ka toh­to dru­hu v stred­nej Euró­pe (cifer​.sk). Z úze­mia Cífe­ra a jeho najb­liž­šie­ho oko­lia sa spo­mí­na­jú nále­zy azda naj­star­šie­ho ger­mán­ske­ho hro­bu na úze­mí Slo­ven­ska, kon­krét­ne zo začiat­ku 1. sto­ro­čia pred n.l. V Cífe­ri – Páci sa našli zvyš­ky rím­skej usad­los­ti zo 4. sto­ro­čia (cifer​.sk). Cez Cífer pre­te­ká potok Gid­ra. Pochá­dza­jú z tade­to: pla­vec Mar­cel Géry, spi­so­va­teľ Milan Zelin­ka, spe­vák a muzi­kant Laco Luče­nič, herec, dra­ma­turg a reži­sér Otto Vareč­ka (Wiki­pe­dia). Cífer­ské výšiv­ky, kro­je, šitie majú veľ­ký ohlas a boha­tú his­tó­riu (goog​le​.com). V roku 1892 bola zalo­že­ná výšiv­kár­ska diel­ňa, kde pod vede­ním Márie Hol­lós­sy­o­vej tvo­ri­li nároč­né výšiv­ky, zásta­vy, cir­kev­né a koru­no­vač­né rúcha (goog​le​.com).

Domi­nan­tou obce je kos­tol svä­té­ho Micha­la Archa­nie­la. Jeho gotic­ká archi­tek­tú­ra pri­ťa­hu­je pozor­nosť. Ďal­šou význam­nou pamiat­kou je kaš­tieľ, kto­rý v minu­los­ti slú­žil ako síd­lo šľach­ti­cov. Miest­ni oby­va­te­lia sa sna­žia udr­žia­vať tra­dí­cie pro­stred­níc­tvom folk­lór­nych podu­ja­tí. Mes­to je dob­re dostup­né z hlav­ných doprav­ných trás.


Cífer, along with its asso­cia­ted parts Pác and Jar­ná, is the lar­gest muni­ci­pa­li­ty in the Trna­va dis­trict. It has a popu­la­ti­on of app­ro­xi­ma­te­ly 4,000 resi­dents (cifer​.sk). The ear­liest men­ti­on of Cífer dates back to the times of Gre­at Mora­via in the 9th cen­tu­ry (cifer​.sk). Abun­dant finds of potte­ry from the Sto­ne Age have been dis­co­ve­red, with a col­lec­ti­on of ves­sels recons­truc­ted from found frag­ments repre­sen­ting the most repre­sen­ta­ti­ve cera­mic com­plex not only in Slo­va­kia. A clay tag-​like idol was also found here, the oldest sculp­tu­re of its kind in Cen­tral Euro­pe (cifer​.sk). Dis­co­ve­ries from the ter­ri­to­ry of Cífer and its imme­dia­te sur­roun­dings inc­lu­de per­haps the oldest Ger­ma­nic gra­ve on the ter­ri­to­ry of Slo­va­kia, spe­ci­fi­cal­ly from the begin­ning of the 1st cen­tu­ry BC. Remains of a Roman sett­le­ment from the 4th cen­tu­ry were found in Cífer – Pác (cifer​.sk).

The Gid­ra stre­am flo­ws through Cífer. Notab­le indi­vi­du­als from Cífer inc­lu­de swim­mer Mar­cel Géry, wri­ter Milan Zelin­ka, sin­ger and musi­cian Laco Luče­nič, and actor, dra­ma­tur­ge, and direc­tor Otto Vareč­ka (Wiki­pe­dia). Cífe­r’s embro­ide­ries, cos­tu­mes, and sewing have a gre­at impact and a rich his­to­ry (goog​le​.com). In 1892, an embro­ide­ry works­hop was estab­lis­hed, whe­re, under the guidan­ce of Mária Hol­lós­sy, intri­ca­te embro­ide­ries, ban­ners, church items, and coro­na­ti­on robes were cre­a­ted (goog​le​.com)

The domi­nant fea­tu­re of the vil­la­ge is the Church of St. Micha­el the Archan­gel. Its Got­hic archi­tec­tu­re att­racts atten­ti­on. Anot­her sig­ni­fi­cant monu­ment is the cast­le, which in the past ser­ved as the resi­den­ce of nobi­li­ty. Local resi­dents stri­ve to main­tain tra­di­ti­ons through folk­lo­re events. The town is easi­ly acces­sib­le from major tran­s­por­ta­ti­on routes.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Orava, Slovenská krajina

Zuberec

Hits: 1857

Zube­rec leží v nad­mor­skej výš­ke 760 met­rov nad morom. Na plo­che 72.33 km2 žije 1838 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Nenaš­li sa nija­ké písom­nos­ti, ani pozos­tat­ky mate­riál­nej kul­tú­ry, kto­ré by sved­či­li o trva­lom osíd­le­ní toho­to kra­ja v stre­do­ve­ku ale­bo skôr (zube​rec​.sk). Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1592. Poľ­ský názov pre Zube­rec je Zuber­zec, maďar­ský Bölé­ny­fa­lu. Leží v Stu­de­nej doli­ne na pome­dzí Západ­ných Tatier a Sko­ru­šin­ských vrchov. 23 km od Tvrdo­ší­na, 33 km sever­ne od Lip­tov­ské­ho Miku­lá­ša. V Spá­le­nej a Roháčs­kej doli­ne sa nachá­dza význam­né lyžiar­ske stre­dis­ko Zve­rov­ka – Spá­le­ná, v blíz­kos­ti obce aj turis­tic­ky atrak­tív­ne Múze­um orav­skej dedi­ny. Meno obce pochá­dza od zub­ra les­né­ho. Naj­star­šie zmien­ky o osa­de Zwberc­zyc“ pochá­dza­jú z roku 1593, kedy tu stá­lo 5 sed­liac­kych domov. V roku 1604 bol Zube­rec vyplie­ne­ný počas Boč­ka­jov­ho povs­ta­nia. Opä­tov­ne bol zalo­že­ný v roku 1609. V 17. sto­ro­čí to nema­la obec ľah­ké, čas­to tu bola okrem toho aj neúro­da, kto­rá deci­mo­va­la oby­va­teľ­stvo a vyhá­ňa­lo ich do úrod­nej­ších regi­ó­nov. Pop­ri roz­vo­ji reme­siel miest­ni ľudia páli­li váp­no a tka­li súk­no. V roku 1870 žilo v Zuber­ci v 182 domov 1007 oby­va­te­ľov. Napriek drs­ným pod­mien­kam sa Zube­rec stal obľú­be­nou rekre­ač­nou oblas­ťou a bolo tu rela­tív­ne nedáv­no vybu­do­va­ných viac ako 70 chát (Wiki­pe­dia).

Dnes je Zube­rec jed­na z naj­nav­šte­vo­va­nej­ších obcí na Ora­ve. Výraz­nej­ší roz­voj turis­ti­ky začal až v polo­vi­ci minu­lé­ho sto­ro­čia. Dnes je Zube­rec význam­ným cen­trom turis­tic­ké­ho ruchu. Dve lyžiar­ske stre­dis­ká sa nachá­dza­jú pria­mo v obci a jed­no v Tatrans­kom národ­nom par­ku. Začí­na v nad­mor­skej výš­ke 1 000 kon­čí v 1 400 met­rov nad morom. Pat­ria medzi naj­vyš­šie polo­že­né lyžiar­ske stre­dis­ká na Slo­ven­sku. Tra­te sú pra­vi­del­ne upra­vo­va­né, vhod­né nie­len pre začia­toč­ní­kov ale aj zdat­ných lyžia­rov. Počas zimy si prí­du na svo­je aj bež­ká­ri, v oko­lí Zuber­ca sú upra­vo­va­né bežec­ké tra­te (Ľubo­mír Motyč­ka).

Zube­rec je zná­my aj svo­ji­mi dre­ve­ný­mi doma­mi, kto­ré sú cha­rak­te­ris­tic­kým zna­kom slo­ven­skej vidiec­kej archi­tek­tú­ry. Dre­ve­né cha­lu­py odrá­ža­jú boha­tú ľudo­vú tra­dí­ciu oblas­ti. Mno­hé z tých­to dre­ve­ných domov boli pre­miest­ne­né do etno­gra­fic­ké­ho múzea pod náz­vom Orav­ská dedi­na” v Zuber­ci, kto­ré je popu­lár­nym mies­tom pre náv­štev­ní­kov hľa­da­jú­cich pohľad na his­tó­riu a kul­tú­ru regi­ó­nu. V obci samot­nej sa nachá­dza aj nie­koľ­ko his­to­ric­kých pamia­tok, vrá­ta­ne dre­ve­né­ho kos­to­la svä­té­ho Kriš­to­fa, kto­rý je súčas­ťou sve­to­vé­ho dedič­stva UNESCO. Kos­tol pochá­dza zo 17. sto­ro­čia a pred­sta­vu­je význam­ný prí­klad dre­ve­nej sak­rál­nej archi­tek­tú­ry na Slovensku.


Zube­rec is loca­ted at an alti­tu­de of 760 meters abo­ve sea level, cove­ring an area of 72.33 km² with a popu­la­ti­on of 1838 resi­dents (Wiki­pe­dia). No wri­tings or mate­rial cul­tu­re rem­nants indi­ca­ting per­ma­nent sett­le­ment in this regi­on during the medie­val peri­od or ear­lier have been found (zube​rec​.sk). The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1592. The Polish name for Zube­rec is Zuber­zec, and the Hun­ga­rian name is Bölé­ny­fa­lu. It is situ­ated in Stu­de­ná doli­na on the bor­der bet­we­en the Wes­tern Tatras and Sko­ru­šin­ské vrchy, 23 km from Tvrdo­šín, and 33 km north of Lip­tov­ský Mikuláš.

In the Spá­le­ná and Roháčs­ka doli­na val­le­ys, the­re is a sig­ni­fi­cant ski resort, Zve­rov­ka – Spá­le­ná, and near the vil­la­ge is the tourist-​attractive Muse­um of Ora­va Vil­la­ge. The name of the vil­la­ge comes from the Euro­pe­an bison. The oldest men­ti­ons of the sett­le­ment Zwberc­zyc’ date back to 1593, with five pea­sant homes stan­ding at that time. In 1604, Zube­rec was plun­de­red during the Bocs­kai Upri­sing but was later re-​established in 1609. In the 17th cen­tu­ry, the vil­la­ge faced chal­len­ges, inc­lu­ding fre­qu­ent crop fai­lu­res, lea­ding to a dec­re­a­se in popu­la­ti­on as peop­le sought bet­ter con­di­ti­ons in more fer­ti­le regi­ons. Along­si­de the deve­lop­ment of crafts, the locals enga­ged in lime bur­ning and wool wea­ving. In 1870, Zube­rec had 182 hou­ses with 1007 resi­dents. Des­pi­te harsh con­di­ti­ons, Zube­rec beca­me a popu­lar rec­re­a­ti­onal area, wit­nes­sing the recent cons­truc­ti­on of over 70 cot­ta­ges (Wiki­pe­dia).

Today, Zube­rec is one of the most visi­ted vil­la­ges in Ora­va, with sig­ni­fi­cant tou­rism deve­lop­ment star­ting in the mid-​20th cen­tu­ry. Zube­rec is now a major tou­rist hub with two ski resorts in the vil­la­ge and one in the Tat­ra Nati­onal Park. The ele­va­ti­on ran­ges from 1,000 to 1,400 meters abo­ve sea level, making them among the hig­hest ski resorts in Slo­va­kia. The slo­pes are regu­lar­ly gro­omed, suitab­le for both begin­ners and skil­led skiers. During win­ter, cross-​country skiers also find gro­omed trails in the vici­ni­ty of Zube­rec (Ľubo­mír Motyčka).”

Zube­rec is also kno­wn for its wooden hou­ses, which are

a cha­rac­te­ris­tic fea­tu­re of Slo­vak rural archi­tec­tu­re. The wooden cot­ta­ges ref­lect the rich folk tra­di­ti­on of the regi­on. Many of the­se wooden homes have been relo­ca­ted to the eth­nog­rap­hic muse­um cal­led Orav­ská dedi­na” (Ora­va Vil­la­ge) in Zube­rec, which is a popu­lar des­ti­na­ti­on for visi­tors see­king a glim­pse into the his­to­ry and cul­tu­re of the regi­on. In the vil­la­ge itself, the­re are also seve­ral his­to­ri­cal land­marks, inc­lu­ding the wooden church of St. Chris­top­her, which is part of the UNESCO World Heri­ta­ge. The church dates back to the 17th cen­tu­ry and repre­sents a sig­ni­fi­cant exam­ple of wooden sac­ral archi­tec­tu­re in Slovakia.


Zube­rec leży na wyso­ko­ści 760 met­rów nad pozi­omem mor­za. Na powierzch­ni 72,33 km² miesz­ka 1838 miesz­ka­ńców (Wiki­pe­dia). Nie zna­le­zi­ono żad­nych pism, ani pozos­ta­ło­ści mate­rial­nej kul­tu­ry, któ­re świadc­zy­ły­by o sta­łym osad­nict­wie tego obsza­ru w śred­ni­owiec­zu lub wcze­śniej (zube​rec​.sk). Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka o wsi pocho­dzi z roku 1592. Pol­ska nazwa dla Zuber­ca to Zuber­zec, węgier­ska Bölé­ny­fa­lu. Leży w Kot­li­nie Stu­dzien­nic­kiej na pog­ra­nic­zu Zachod­nich Tatr i Gór Sko­rus­zy­ńs­kich. 23 km od Tur­zy­ńca, 33 km na północ od Lip­to­ws­kie­go Miku­łas­za. W Doli­nie Spa­le­ni i Roháčs­kej znaj­du­je się ważne ośro­dek nar­ciar­ski Zve­rov­ka – Spá­le­ná, w pobli­żu wsi także atrak­cyj­ne turys­tycz­nie Muze­um Ora­ws­kiej Wsi. Nazwa wsi pocho­dzi od żub­ra euro­pej­skie­go. Naj­stars­ze wzmian­ki o osa­dzie Zwberc­zyc” pocho­dzą z 1593 roku, gdy sta­ło tu 5 domów chłop­skich. W 1604 roku Zube­rec został zniszc­zo­ny podc­zas pows­ta­nia Boč­ka­ja. Pono­wnie został zało­żo­ny w 1609 roku. W XVII wie­ku wieś nie mia­ła łat­wo, częs­to doświadc­za­ła klęsk uro­dza­ju, co dez­imo­wa­ło lud­no­ść i zmus­za­ło ją do opuszc­za­nia obsza­rów na rzecz bar­dziej uro­dzaj­nych regi­onów. Oprócz rozwo­ju rze­mi­osła lokal­na lud­no­ść wypa­la­ła wap­no i tka­ła wełnę. W 1870 roku w Zuber­cu miesz­ka­ło w 182 domach 1007 miesz­ka­ńców. Pomi­mo trud­nych warun­ków Zube­rec stał się popu­lar­nym obsza­rem rekre­a­cyj­nym, a nie­da­wno wybu­do­wa­no tu ponad 70 chat (Wiki­pe­dia).

Dziś Zube­rec jest jed­ną z najc­zęściej odwie­dza­nych wiosek na Ora­wie. Znacz­ny rozwój turys­ty­ki roz­poc­zął się dopie­ro w poło­wie ubie­głe­go wie­ku. Obe­cnie Zube­rec jest ważnym cen­trum ruchu turys­tycz­ne­go. Dwa ośrod­ki nar­ciar­skie znaj­du­ją się bez­po­śred­nio w wios­ce, a jeden w Tatr­za­ńs­kim Par­ku Naro­do­wym. Zaczy­na się na wyso­ko­ści 1000 met­rów i końc­zy na 1400 met­rach nad pozi­omem mor­za. Nale­żą do naj­wy­żej poło­żo­nych ośrod­ków nar­ciar­skich na Sło­wac­ji. Tra­sy są regu­lar­nie przy­go­to­wy­wa­ne, odpo­wied­nie zaró­wno dla poc­ząt­ku­jących, jak i zaa­wan­so­wa­nych nar­ciar­zy. W ciągu zimy bie­gac­ze nar­ciars­cy również znaj­dą coś dla sie­bie, w oko­li­cach Zuber­ca są przy­go­to­wa­ne tra­sy bie­go­we (Ľubo­mír Motyčka).

Zube­rec jest również zna­ny ze swo­ich dre­wnia­nych domów, któ­re są cha­rak­te­rys­tycz­nym ele­men­tem sło­wac­kiej archi­tek­tu­ry wiej­skiej. Dre­wnia­ne cha­ty odzwier­cied­la­ją boga­tą ludo­wą tra­dyc­ję regi­onu. Wie­le z tych dre­wnia­nych domów zosta­ło prze­nie­si­onych do muze­um etno­gra­ficz­ne­go o nazwie Orav­ská dedi­na” w Zuber­cu, któ­re jest popu­lar­nym miejs­cem dla odwie­dza­jących poszu­ku­jących spojr­ze­nia na his­to­rię i kul­tu­rę regi­onu. W samej wios­ce znaj­du­je się kil­ka zabyt­ków, w tym dre­wnia­ny kości­ół św. Krzysz­to­fa, któ­ry jest częścią świa­to­we­go dzie­dzict­wa UNESCO. Kości­ół pocho­dzi z XVII wie­ku i sta­no­wi znac­zący przy­kład dre­wnia­nej archi­tek­tu­ry sak­ral­nej na Słowacji.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenské, Spišské

Vrbov

Hits: 1820

Vrbov je zná­my svo­jim kúpa­lis­kom, ja sám sa v ňom už pár krát okú­pal. Vrbov je zná­my ter­mál­ny­mi pra­meň­mi. Miest­ne ter­mál­ne kúpa­lis­ko ponú­ka mož­nosť zre­la­xo­vať sa. V obci sa nachá­dza kos­tol svä­té­ho Egí­dia, pôvo­dom z 13. sto­ro­čia. Obec Vrbov má dob­ré doprav­né spo­je­nie, a pre­to je ľah­ko dostup­ná z oko­li­tých miest, ako sú Pop­rad a Kež­ma­rok.

Vrbov sa nachá­dza na kri­žo­vat­ke ciest spá­ja­jú­cich Spiš­skú Nová Ves, Levo­ču, s Kež­mar­kom Sta­rou Ľubov­ňou. Navy­še cez Hun­cov­ce s Vyso­ký­mi Tat­ra­mi. Boli tú obja­ve­né pra­me­ne geoter­mál­nej vody (obecvr​bov​.sk). Neďa­le­ko sa nachá­dza Pop­rad, Pie­ni­ny aj Slo­ven­ský raj. Vrbov­ská voda pomá­ha lie­čiť reuma­tiz­mus, cho­ro­by pohy­bo­vé­ho ústro­jen­stva (moj​-vrbov​.sk).


Vrbov is kno­wn for its ther­mal pool, whe­re I myself have taken a dip seve­ral times. The vil­la­ge is reno­wned for its ther­mal springs. The local ther­mal pool pro­vi­des an oppor­tu­ni­ty for rela­xa­ti­on. The vil­la­ge is home to the Church of Saint Giles, dating back to the 13th cen­tu­ry. Vrbov has good tran­s­por­ta­ti­on con­nec­ti­ons, making it easi­ly acces­sib­le from neigh­bo­ring towns such as Pop­rad and Kežmarok.

Vrbov is loca­ted at the cross­ro­ads con­nec­ting Spiš­ská Nová Ves, Levo­ča, Kež­ma­rok, and Sta­rá Ľubov­ňa. Addi­ti­onal­ly, it con­nects to the High Tatras through Hun­cov­ce. Geot­her­mal water springs were dis­co­ve­red in the area (obecvr​bov​.sk). Near­by, you­’ll find Pop­rad, Pie­ni­ny, and Slo­vak Para­di­se. The water in Vrbov is kno­wn to help tre­at rhe­uma­tism and mus­cu­los­ke­le­tal disor­ders (moj​-vrbov​.sk).


Vrbov jest zna­ny ze swo­je­go kąpie­lis­ka, gdzie sam wie­lok­rot­nie się kąpa­łem. Vrbov sły­nie z ter­mal­nych źró­deł. Miejs­co­we base­ny ter­mal­ne ofe­ru­ją możli­wo­ść relak­su. W miejs­co­wo­ści znaj­du­je się Kości­ół św. Idzie­go, pocho­dzący z XIII wie­ku. Vrbov ma dob­re połąc­ze­nia komu­ni­ka­cyj­ne, co spra­wia, że jest łat­wo dostęp­ny z sąsied­nich miast, takich jak Pop­rad czy Kežmarok.

Vrbov znaj­du­je się na skr­zy­żo­wa­niu dróg łąc­zących Spiš­ská Nová Ves, Levo­čę, Kež­ma­rok i Sta­rą Ľubov­ňę. Dodat­ko­wo, bieg­nie przez Hun­cov­ce do Wyso­kich Tatr. Odkry­to tu źró­dła wód geoter­mal­nych (obecvr​bov​.sk). W pobli­żu znaj­du­ją się Pop­rad, Pie­ni­ny i Sło­wac­ki Raj. Woda w Vrbo­vie zna­na jest z kor­zyst­ne­go wpły­wu na lec­ze­nie reuma­tyz­mu i schor­zeń ukła­du kostno-​stawowego (moj​-vrbov​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Spiš, Spišské

Spišský Hrhov

Hits: 2405

Úze­mie dneš­nej obec bolo osíd­ľo­va­né v neoli­te, 450 pred n.l.. Slo­va­nia sa tu usá­dza­li od obdo­bia Veľ­kej Mora­vy (910. sto­ro­čie). Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1243. Usa­dil sa tu význam­ný spiš­ský kolo­ni­zač­ný rod, kto­rý neskôr dostal šľach­tic­ké rodo­vé meno pod­ľa náz­vu obce – Ger­gew, ale­bo de Gyr­gow. V čase nemec­kej kolo­ni­zá­cie sa za poto­kom Lodzi­na usa­di­li Sasi a vytvo­ri­li novú dedi­nu – Nemec­ký Hrhov. V roku 1280 sa Slo­vá­ci a Sasi spá­ja­jú do jed­nej dedi­ny. Rod de Gyr­gow sa poma­ďar­čil na Gyor­gy, obec im pat­ri­la až do roku 1885, kedy vše­tok ich maje­tok kúpil uhor­ský šľach­tic Vidor Csá­ky. Hrhov bol ich až do novem­bra 1944. Na pre­lo­me sto­ro­čí pozva­li Csá­ky­ov­ci poľ­no­hos­po­dár­skych odbor­ní­kov zo Sas­ka, kto­rí pri­nies­li aj moder­né tech­no­ló­gie v cho­ve dobyt­ka, záh­rad­níc­tve, zele­ni­nár­stve a iných remes­lách (spiss​kyhr​hov​.sk).

Od čias Veľ­kej Mora­vy je pre oblasť Spi­ša typic­ké pes­to­va­nie a spra­co­va­nie ľanu, v čom vyni­ka­li oby­va­te­lia osád na úze­mí dneš­né­ho Spiš­ské­ho Hrho­va. Od pome­no­va­nia reme­sel­ní­kov s ľanom, kto­rých vola­li gar­go­via pochá­dza­jú aj naj­star­šie pome­no­va­nia obce – Gar­gow, Gur­gow, Gur­hew. Gar­go­via vyni­ka­li aj zho­to­vo­va­ním pred­me­tov na spra­co­va­nie ľanu, aký­mi boli bar­da, bid­la, ostat­né čas­ti kro­sien: cepi, cer­ľi­ce – trli­ce na ruč­né tre­pa­nie, cjef­ki na naví­ja­nie pria­dze, vre­te­ná, sno­vad­li­ny, hasp­ľe – moto­vid­lá, kolo­vrát­ky, kúde­le, tĺky, šmert­ki – mota­cie zaria­de­nia, pies­ty, rafi – na odstra­ňo­va­nie semien z ľanu, česá­ky, gram­ple – na myka­nie ľanu. Roz­vi­nu­té bolo aj koši­kár­stvo, kováč­stvo, kožiar­stvo, dre­vo­ru­bač­stvo, mly­nár­stvo, výro­ba zvon­cov, výro­ba pred­me­tov pre stra­vo­va­nie, odie­va­nie, sta­vi­teľ­stvo, tkáč­stvo, teh­liar­stvo, šind­liar­stvo, výro­ba svie­čok, výšiv­kár­stvo, čip­kár­stvo, výro­ba šper­kov, hudob­ných nástro­jov, hra­čiek. V súčas­nos­ti dochá­dza k rene­san­cii ľudo­vej ume­lec­kej výro­by, na čo má Spiš­ský Hrhov výbor­né pred­po­kla­dy (spiss​kyhr​hov​.sk).

Spiš­ský Hrhov je obec nachá­dza­jú­ca sa na výcho­de Slo­ven­ska v okre­se Spiš­ská Nová Ves. Pat­rí do Pre­šov­ské­ho kra­ja a leží v blíz­kos­ti poho­ria Levočs­ké vrchy. Medzi význam­né budo­vy pat­rí aj kos­tol svä­té­ho Micha­la Archa­nie­la. Neďa­le­ko je Záro­veň Slo­ven­ský raj.


The ter­ri­to­ry of the present-​day vil­la­ge was sett­led in the Neolit­hic peri­od around 450 BC. Slavs began to inha­bit the area during the Gre­at Mora­vian peri­od (9th10th cen­tu­ry). The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to the year 1243. A sig­ni­fi­cant Spiš colo­ni­za­ti­on fami­ly sett­led here, later acqu­iring a nob­le fami­ly name based on the vil­la­ge­’s name – Ger­gew or de Gyr­gow. During the time of Ger­man colo­ni­za­ti­on, Saxons sett­led across the Lodzi­na stre­am, for­ming a new vil­la­ge – Ger­man Hrhov. In 1280, Slo­vaks and Saxons mer­ged into a sin­gle vil­la­ge. The de Gyr­gow fami­ly Hun­ga­ria­ni­zed the­ir name to Gyor­gy, and they owned the vil­la­ge until 1885 when all the­ir pro­per­ty was bought by the Hun­ga­rian nob­le Vidor Csá­ky. Hrhov was under the­ir owners­hip until Novem­ber 1944. At the turn of the cen­tu­ry, the Csá­ky fami­ly invi­ted agri­cul­tu­ral experts from Saxo­ny, who brought modern tech­no­lo­gies in catt­le far­ming, hor­ti­cul­tu­re, vege­tab­le far­ming, and other crafts (spiss​kyhr​hov​.sk).

Sin­ce the times of Gre­at Mora­via, the Spiš regi­on has been cha­rac­te­ri­zed by the cul­ti­va­ti­on and pro­ces­sing of flax, in which the inha­bi­tants of sett­le­ments in the present-​day Spiš­ský Hrhov excel­led. The oldest names of the vil­la­ge, such as Gar­gow, Gur­gow, Gur­hew, ori­gi­na­ted from the naming of flax crafts­men cal­led gar­go­via. Gar­go­via excel­led in the pro­duc­ti­on of tools for flax pro­ces­sing, such as bar­da, bid­la, other parts of looms: cepi, cer­ľi­ce – reels for hand spin­ning, cjef­ki for win­ding yarn, vre­te­ná, sno­vad­li­ny, hasp­ľe – win­ding devi­ces, kolo­vrát­ky, kúde­le, tĺky, šmert­ki – win­ding devi­ces, pies­ty, rafi – for remo­ving seeds from flax, česá­ky, gram­ple – for com­bing flax. Bas­ket­ry, blacks­mit­hing, tan­ning, log­ging, mil­ling, bell making, pro­duc­ti­on of items for food, clot­hing, cons­truc­ti­on, wea­ving, brick making, shin­gle making, cand­le making, embro­ide­ry, lace making, jewel­ry making, musi­cal ins­tru­ments, and toy making were also well-​developed. Cur­ren­tly, the­re is a renais­san­ce in folk artis­tic pro­duc­ti­on, for which Spiš­ský Hrhov has excel­lent con­di­ti­ons (spiss​kyhr​hov​.sk).

Spiš­ský Hrhov is a vil­la­ge loca­ted in the eas­tern part of Slo­va­kia, in the Spiš­ská Nová Ves dis­trict. It belo­ngs to the Pre­šov Regi­on and is situ­ated near the Levočs­ké vrchy moun­tains. Among the sig­ni­fi­cant buil­dings is the Church of St. Micha­el the Archan­gel. Near­by is also the Slo­vak Paradise.


Obszar dzi­siejs­zej wsi był zasied­la­ny już w neoli­cie, oko­ło 450 lat przed naszą erą. Sło­wia­nie zaczęli się osied­lać tutaj od cza­sów Wiel­kiej Mora­wy (IX – X wiek). Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka o wsi pocho­dzi z roku 1243. Osied­li­li się tu znac­zący spiš­ski ród kolo­ni­za­cyj­ny, któ­ry później przy­jął szla­chec­kie nazwis­ko od nazwy wsi – Ger­gew lub de Gyr­gow. W cza­sie nie­miec­kiej kolo­ni­zac­ji, za poto­kiem Lodzi­na, osied­li­li się Saso­wie, zakła­da­jąc nową wios­kę – Nie­miec­ki Hrhov. W 1280 roku Sło­wa­cy i Saso­wie połąc­zy­li się w jed­ną wios­kę. Rodzi­na de Gyr­gow zmie­ni­ła swo­je nazwis­ko na Gyor­gy, a wieś była ich włas­no­ścią aż do 1885 roku, kie­dy całą ich posia­dło­ść zaku­pił węgier­ski szlach­cic Vidor Csá­ky. Hrhov był ich do lis­to­pa­da 1944 roku. Na prze­ło­mie wie­ku Csá­ky­o­wie zapro­si­li spec­ja­lis­tów rol­nict­wa z Sak­so­nii, któr­zy wpro­wa­dzi­li nowoc­zes­ne tech­no­lo­gie w hodo­wli bydła, ogrod­nict­wie, war­zy­wnict­wie i innych rze­mi­osłach (spiss​kyhr​hov​.sk).

Od cza­sów Wiel­kiej Mora­wy, cha­rak­te­rys­tycz­ną cechą dla obsza­ru Spis­za jest upra­wa i przet­war­za­nie lnu, w czym wyró­żnia­li się miesz­ka­ńcy osad na obszar­ze dzi­siejs­ze­go Spiš­ské­ho Hrho­va. Od nazwy rze­mie­śl­ni­ków pra­cu­jących z lnem, któ­rych nazy­wa­no gar­go­via, pocho­dzą naj­stars­ze nazwy wsi – Gar­gow, Gur­gow, Gur­hew. Gar­go­via wyró­żnia­li się również wyt­war­za­niem przed­mi­otów do przet­war­za­nia lnu, takich jak sztyc, cep, pozos­ta­łe części kros­na: cepi, cer­ľi­ce – trli­ce do ręcz­ne­go przędze­nia, cjef­ki do nawi­ja­nia nici, wrze­ci­ona, sno­vad­li­ny, hasp­ľe – moto­wi­dła, koło­wrąb­ki, kúde­le, tłu­ki, szmert­ki – urządze­nia do nawi­ja­nia lnu. Rozwi­ni­ęte było również wik­li­niarst­wo, kowalst­wo, gar­barst­wo, wycin­ka drze­wa, mły­narst­wo, pro­dukc­ja dzwo­nów, pro­dukc­ja przed­mi­otów do jedze­nia, ubi­oru, budo­wnict­wo, tkact­wo, ceg­larst­wo, dachó­wkarst­wo, pro­dukc­ja świec, haf­to­wa­nie, koron­karst­wo, pro­dukc­ja biżu­te­rii, ins­tru­men­tów muzycz­nych, zaba­wek. Obe­cnie docho­dzi do rene­san­su ludo­we­go rze­mi­osła artys­tycz­ne­go, do cze­go Spiš­ský Hrhov ma dosko­na­łe warun­ki (spiss​kyhr​hov​.sk).

Spiš­ský Hrhov to wieś poło­żo­na na wscho­dzie Sło­wac­ji, w powie­cie Spiš­ská Nová Ves. Nale­ży do kra­ju Pre­szo­ws­kie­go i znaj­du­je się w pobli­żu gór Levočs­ké vrchy. Wśród ważnych budo­wli jest Kości­ół św. Micha­ła Archa­ni­oła. W pobli­żu znaj­du­je się także Sło­wac­ki Raj.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post