2006-2010, 2010, 2011-2015, 2013, Časová línia, Horehronie, Krajina, Slovenská krajina

Polomka – čarovný svet horehronský

skala
Hits: 2580

Polo­mka je naj­väč­šia obec na Horeh­ro­ní, má tak­mer 3 000 oby­va­te­ľov. Stred obce leží v nad­mor­skej výš­ke 628 met­rov nad morom (polo​mka​.sk). Roz­lo­ha obce je 94.02 km2. Leží na pra­vom bre­hu Hro­na, 20 km východ­ne od Brez­na. Na juž­nom úpä­tí Níz­kych Tatier a ich sty­ku s Vepor­ský­mi vrch­mi (Wiki­pe­dia). Polo­mka je cha­rak­te­ris­tic­ká náre­čím, zacho­va­la sa tu tra­dič­ná kuchy­ňa, ​“hria­tô s mädom”, ​“krom­pak v kapus­te”, ​“šti­ka­ná cha­mu­la”, ťaha­ná ​“polo­mská štrúd­ľa” (polo​mka​.sk). Folk­lór, miest­ne tra­dí­cie mapu­je folk­lór­ny súbor Bre­zin­ky (polo​mka​.sk), kto­rý vzni­kol v roku 1954 . Pýchou polo­mské­ho kro­ja je plnou ruč­nou výšiv­kou boha­to zdo­be­ná pokrýv­ka hla­vy – kap­ka (polo​mka​.sk). V Polo­mke ani v blíz­kom oko­lí nie je dosta­tok pra­cov­ných prí­le­ži­tos­tí. Pri obci sa nachá­dza lyžiar­ske stre­dis­ko Buč­ník (polo​mka​.sk).

Pod­ne­bie v Polo­mke je vlh­ké, vege­tač­né obdo­bie je krát­ke. Pes­to­va­li sa tu naj­mä krmo­vi­ny, ovos, jarec, žito, stru­ko­vi­ny, od 19. sto­ro­čia zemia­ky. Ako význam­ná tex­til­ná plo­di­na sa pes­to­val ľan a kono­pe. V 19. sto­ro­čí nastal roz­mach reme­siel, povoz­níc­tva. Vybu­do­va­ná bola píla na vod­ný pohon. Fun­go­val vod­ný mlyn a pivo­var. Začiat­kom 20. sto­ro­čia nepriaz­ni­vé pome­ry spô­so­bi­li vysťa­ho­va­lec­tvo do Aus­trá­lie, Fran­cúz­ska a Ame­ri­ky. 12. novem­bra 1932 je dňom Polo­mskej vzbu­ry – vzbu­ry pro­ti kru­tým exe­kú­to­rom, kto­rí pri­pra­vi­li mno­hé rodi­ny o stre­chu nad hla­vou. Polo­mka pat­ri­la počas SNP medzi povs­ta­lec­ké obce. V cha­te Pod Homôl­kou boli par­ti­zá­ni napad­nu­tí jed­not­kou Ede­lwe­is, zaja­tí a odtran­s­por­to­va­ní do kon­cen­trač­né­ho tábo­ra Maut­hau­sen, kde boli pop­ra­ve­ní. Polo­mka bola oslo­bo­de­ná rumun­ský­mi a soviet­sky­mi vojak­mi 30. janu­ára 1945. Po voj­ne sa posta­vi­lo mno­ho rodin­ných domov, bytov aj verej­ných inšti­tú­cií. V roku 1976 bol vybu­do­va­ný Dre­vo­kom­bi­nát (polo​mka​.sk).

Kon­com 13. sto­ro­čia na Horeh­ro­ní vzni­ka­li prvé baníc­ke osa­dy. Z rôz­nych his­to­ric­kých pra­me­ňov je mož­né sa dom­nie­vať, že Polo­mka vznik­la už začiat­kom 14. sto­ro­čia, písom­né dokla­dy však nebo­li náj­de­né. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1525. Pôvod­ní oby­va­te­lia boli Rusí­ni, noví osad­ní­ci pri­chá­dza­li naj­mä zo Spi­ša (najk​raj​sik​raj​.sk). V roku 1551 tu žilo 9 rodín, v roku 1605 37 (polo​mka​.sk), v roku 1828 v 230 domoch 2 293 oby­va­te­ľov (najk​raj​sik​raj​.sk). His­to­ric­ké náz­vy obce: Polun­ka, Polu­oka, Sch­gy­ar, Sqe­er alias Polun­ka, Pol­lun­ka alias Zeer, Pol­lun­ka (najk​raj​sik​raj​.sk). Oby­va­te­lia sa veno­va­li roľ­níc­tvu a pas­tier­stvu. Deji­ny Polo­mky sú úzko spä­té s hra­dom Muráň a s murán­skym pan­stvom (polo​mka​.sk).

Polo­mka is the lar­gest vil­la­ge in Horeh­ro­nie, with near­ly 3,000 inha­bi­tants. The vil­la­ge cen­ter is situ­ated at an ele­va­ti­on of 628 meters abo­ve sea level (polo​mka​.sk). The vil­la­ge covers an area of 94.02 km² and is loca­ted on the right bank of the Hron River, 20 km east of Brez­no, at the sout­hern foot­hills of the Low Tatras, whe­re they meet the Vepor­ské vrchy (Wiki­pe­dia). Polo­mka is cha­rac­te­ri­zed by its dia­lect, pre­ser­ving tra­di­ti­onal cuisi­ne, inc­lu­ding dis­hes like ​“hria­tô s mädom” (a warm drink with honey), ​“krom­pak v kapus­te” (cab­ba­ge stuf­fed with meat and rice), ​“šti­ka­ná cha­mu­la” (a type of dum­pling), and the pul­led ​“polo­mská štrúd­ľa” (polo​mka​.sk). The folk ensem­ble Bre­zin­ky (polo​mka​.sk), for­med in 1954, sho­wca­ses folk­lo­re and local tra­di­ti­ons. The pri­de of the Polo­mka tra­di­ti­onal cos­tu­me is the head cove­ring cal­led ​“kap­ka,” ador­ned with full hand­ma­de embro­ide­ry (polo​mka​.sk). Due to a lack of emplo­y­ment oppor­tu­ni­ties in Polo­mka and its vici­ni­ty, the­re is a ski resort cal­led Buč­ník near the vil­la­ge (polo​mka​.sk).

Polo­mka has a humid cli­ma­te with a short gro­wing sea­son. The pri­ma­ry crops his­to­ri­cal­ly inc­lu­ded fod­der, oats, bar­ley, rye, and legu­mes, with pota­to­es intro­du­ced in the 19th cen­tu­ry. Linen and hemp were gro­wn as sig­ni­fi­cant tex­ti­le crops. In the 19th cen­tu­ry, crafts and car­ria­ge making thri­ved, and a water-​powered sawmill, mill, and bre­we­ry were estab­lis­hed. Adver­se con­di­ti­ons at the begin­ning of the 20th cen­tu­ry led to emig­ra­ti­on to Aus­tra­lia, Fran­ce, and Ame­ri­ca. Novem­ber 12, 1932, is remem­be­red as the day of the Polo­mka Upri­sing, a rebel­li­on against harsh exe­cu­tors who left many fami­lies home­less. Polo­mka acti­ve­ly par­ti­ci­pa­ted in the Slo­vak Nati­onal Upri­sing (SNP) during World War II. In the cot­ta­ge Pod Homôl­kou, par­ti­sans were attac­ked by the Ede­lwe­iss unit, cap­tu­red, and tran­s­por­ted to the Maut­hau­sen con­cen­tra­ti­on camp, whe­re they were exe­cu­ted. Polo­mka was libe­ra­ted by Roma­nian and Soviet tro­ops on Janu­ary 30, 1945. After the war, many fami­ly homes, apart­ments, and pub­lic ins­ti­tu­ti­ons were built. In 1976, the Wood Com­bi­ne (Dre­vo­kom­bi­nát) was estab­lis­hed (polo​mka​.sk).

In the late 13th cen­tu­ry, the first mining sett­le­ments emer­ged in Horeh­ro­nie. Alt­hough it is belie­ved that Polo­mka was foun­ded in the ear­ly 14th cen­tu­ry based on vari­ous his­to­ri­cal sour­ces, no writ­ten evi­den­ce has been found. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1525. The ori­gi­nal inha­bi­tants were Rut­he­nians, and new sett­lers came main­ly from Spiš (najk​raj​sik​raj​.sk). In 1551, the­re were 9 fami­lies living here, and by 1605, the num­ber had gro­wn to 37 (polo​mka​.sk). In 1828, the­re were 2,293 resi­dents in 230 hou­ses (najk​raj​sik​raj​.sk). His­to­ri­cal names for the vil­la­ge inc­lu­de Polun­ka, Polu­oka, Sch­gy­ar, Sqe­er alias Polun­ka, Pol­lun­ka alias Zeer, and Pol­lun­ka (najk​raj​sik​raj​.sk). The inha­bi­tants were enga­ged in agri­cul­tu­re and pas­to­ra­lism. The his­to­ry of Polo­mka is clo­se­ly tied to Muráň Cast­le and the Muráň domain (polo​mka​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Dokumenty, Krajina, Slovenská krajina, Slovenské, Zamagurie, Zamagurské

Stredoveký vojenský tábor v Starej Ľubovni

skala
Hits: 1943

Stre­do­ve­ký vojen­ský tábor v Sta­rej Ľubov­ni ponú­ka náv­štev­ní­kom ces­tu do minu­los­ti. His­to­ric­ká rekon­štruk­cie umož­ňu­je zažiť život stre­do­ve­kých bojov­ní­kov, pred­sta­vu­je ich zbroj, brne­nie, ale aj kaž­do­den­né akti­vi­ty. Tábor sa nachá­dza neďa­le­ko od Ľubov­nian­ske­ho hra­du. ​“Zažiť” tu mož­no rytie­rov, luko­strel­cov, pešia­kov. Vysta­ve­né sú tu repli­ky stre­do­ve­kých zbra­ní, brne­ní. Kona­jú sa tu aj vojen­ské cvi­če­nia v tábo­re, súčas­ťou kto­rých sú inte­rak­tív­ne diel­ne. Pred­ná­ša­jú his­to­ri­ci, kto­rí pre­zen­tu­jú cen­né poznat­ky stre­do­ve­ké­ho spô­so­bu živo­ta. Tábor slú­ži ako vzde­lá­va­cia a zábav­ná plat­for­ma, kto­rá roz­ví­ja poro­zu­me­nie his­tó­rii a umož­ňu­je pono­riť sa do sve­ta stredoveku.

V Sta­rej Ľubov­ni sa neďa­le­ko od hra­du nachá­dza expo­zí­cia stre­do­ve­ké­ho vojen­ské­ho tábo­ra. Mys­lím si, že jeho vyba­ve­nie a akti­vi­ty zauj­mú pre­dov­šet­kým det­ské­ho náv­štev­ní­ka. V are­ály bolo pomer­ne veľa sta­nov, v kto­rých boli deti. Okrem toho mali náv­štev­ní­ci mož­nosť si zastrie­ľať z luku, povo­ziť sa na koni, nav­ští­viť rázo­vi­tú Kapi­tán­sku krč­mu, popo­ze­rať si dra­vé vtá­ky. Je to obraz vojen­ské­ho živo­ta v 16. sto­ro­čí (sta​ra​lu​bov​na​.sk).

Medie­val Mili­ta­ry Camp in Sta­rá Ľubov­ňa offers visi­tors a jour­ney into the past. His­to­ri­cal ree­nact­ments allow expe­rien­cing the life of medie­val war­ri­ors, sho­wca­sing the­ir armor, wea­pon­ry, and dai­ly acti­vi­ties. Loca­ted near Ľubov­ňa Cast­le, the camp fea­tu­res knights, archers, and infan­try­men, pro­vi­ding repli­cas of medie­val wea­pons and armor for clo­se exa­mi­na­ti­on. Mili­ta­ry exer­ci­ses and inte­rac­ti­ve works­hops, along with lec­tu­res by his­to­rians, pre­sent valu­ab­le insights into medie­val life. Ser­ving as an edu­ca­ti­onal and enter­tai­ning plat­form, the camp fos­ters an unders­tan­ding of his­to­ry and allo­ws immer­si­on into the medie­val world.

In Sta­rá Ľubov­ňa, not far from the cast­le, the­re is an exhi­bi­ti­on of a medie­val mili­ta­ry camp. I belie­ve its faci­li­ties and acti­vi­ties would par­ti­cu­lar­ly cap­ti­va­te young visi­tors. The area has nume­rous tents whe­re chil­dren can enga­ge in vari­ous acti­vi­ties. Visi­tors also have the oppor­tu­ni­ty to try arche­ry, ride hor­ses, visit the quaint Cap­tai­n’s Tavern, and obser­ve birds of prey. It pro­vi­des a glim­pse into mili­ta­ry life in the 16th cen­tu­ry (sta​ra​lu​bov​na​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Bratislavské, Časová línia, Oslavné, Reportáže, Slovenské

Korunovačné slávnosti v Bratislave

skala
Hits: 2657

Bra­ti­sla­va bola koru­no­vač­ným mes­tom uhor­ských krá­ľov. Na túto tra­dí­ciu sa nad­via­za­lo od roku 2003 a kaž­do­roč­ne sa tu kona­jú Koru­no­vač­né sláv­nos­ti. Zvy­čaj­ne v prvý sep­tem­bro­vý víkend, avšak v roku 2011 bolo 25. júna 270. výro­čie koru­no­vá­cie Márie Teré­zie, pre­to sa kona­lo podu­ja­tie v inom ter­mí­ne. V roku 2003 koru­no­va­li Maxi­mi­liá­na II., kto­ré­ho stvár­ňo­val Matej Landl, v roku 2004 Máriu Špa­niel­sku (Anna Šiš­ko­vá), v roku 2005 Rudol­fa II., (Vla­di­mír Haj­du), v roku 2006 Mate­ja II. (Mar­tin Niko­dým), v roku 2007 Annu Tirol­skú (Zuza­na Fia­lo­vá), v roku 2008 Fer­di­nan­da II. (Maroš Kra­már), v roku 2009 Máriu Annu Špa­niel­sku (Iva­na Surov­co­vá), v roku 2010 Fer­di­nan­da IV. Habs­bur­ské­ho (Emil Zva­rík) (Wiki­pe­dia).

Bra­ti­sla­va was the coro­na­ti­on city of Hun­ga­rian kings. This tra­di­ti­on has been revi­ved sin­ce 2003, and Coro­na­ti­on Fes­ti­vi­ties are held here annu­al­ly. Typi­cal­ly, they take pla­ce on the first wee­kend of Sep­tem­ber, but in 2011, com­me­mo­ra­ting the 270th anni­ver­sa­ry of Maria The­re­sa­’s coro­na­ti­on on June 25, the event occur­red on a dif­fe­rent date. In 2003, Maxi­mi­lian II was cro­wned, por­tra­y­ed by Matej Landl. In 2004, Maria of Spain (Anna Šiš­ko­vá), in 2005, Rudolf II (Vla­di­mír Haj­du), in 2006, Matt­hias II (Mar­tin Niko­dým), in 2007, Anna of Tyrol (Zuza­na Fia­lo­vá), in 2008, Fer­di­nand II (Maroš Kra­már), in 2009, Maria Anna of Spain (Iva­na Surov­co­vá), and in 2010, Fer­di­nand IV Habs­burg (Emil Zva­rík) were cro­wned (Wiki­pe­dia).

Bra­ti­sla­va war die Krönungss­tadt der unga­ris­chen Köni­ge. Die­se Tra­di­ti­on wur­de seit 2003 wie­der auf­geg­rif­fen, und jähr­lich fin­den hier die Krönungs­fest­lich­ke­i­ten statt. Nor­ma­ler­we­i­se wer­den sie am ers­ten Sep­tem­ber­wo­che­nen­de abge­hal­ten, aber im Jahr 2011, anläss­lich des 270. Jah­res­ta­ges der Krönung von Maria The­re­sia am 25. Juni, fand die Verans­tal­tung zu einem ande­ren Ter­min statt. Im Jahr 2003 wur­de Maxi­mi­lian II. gek­rönt, dar­ges­tellt von Matej Landl. In den fol­gen­den Jah­ren wur­den Maria von Spa­nien (Anna Šiš­ko­vá), Rudolf II. (Vla­di­mír Haj­du), Matt­hias II. (Mar­tin Niko­dým), Anna von Tirol (Zuza­na Fia­lo­vá), Fer­di­nand II. (Maroš Kra­már), Maria Anna von Spa­nien (Iva­na Surov­co­vá) und Fer­di­nand IV. Habs­burg (Emil Zva­rík) gek­rönt (Wiki­pe­dia).

Pozso­ny volt a magy­ar kirá­ly­ok koro­ná­zá­si váro­sa. Ezt a hagy­o­má­nyt 2003 óta ele­ve­ní­tet­ték fel, és éven­te meg­ren­de­zik a Koro­ná­zá­si Ünnep­sé­ge­ket. Álta­lá­ban szep­tem­ber első hét­vé­gé­jén tart­ják, de 2011-​ben Mária Teré­zia koro­ná­zá­sá­nak 270. évfor­du­ló­já­ra emlé­kez­ve június 25-​én más időpont­ban került meg­ren­de­zés­re az ese­mé­ny. 2003-​ban Maxi­mi­lián II. lett koro­náz­va, akit Matej Landl ala­kí­tott. 2004-​ben Spa­ny­ol Mária (Anna Šiš­ko­vá), 2005-​ben II. Rudolf (Vla­di­mír Haj­du), 2006-​ban II. Máty­ás (Mar­tin Niko­dým), 2007-​ben Tiro­li Anna (Zuza­na Fia­lo­vá), 2008-​ban II. Fer­di­nánd (Maroš Kra­már), 2009-​ben Spa­ny­ol Mária Anna (Iva­na Surov­co­vá), 2010-​ben pedig IV. Fer­di­nánd Habs­burg (Emil Zva­rík) került koro­ná­zás­ra (Wiki­pe­dia).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Obce, Orava, Oravské, Slovenská krajina, Slovenské

Oravské Veselé

skala
Hits: 3469

Orav­ské Vese­lé sa nachá­dza na seve­re Slo­ven­ska, vo Vese­lo­vian­skej kot­li­ne, pod juho­vý­chod­ný­mi svah­mi Pil­ska v nad­mor­skej výš­ke 755 met­rov nad morom (orav​ske​ve​se​le​.sk), deväť kilo­met­rov seve­ro­zá­pad­ne od Námes­to­va (ora​va​-lip​tov​.sk). Pat­rí k naj­väč­ším obciam Ora­vy. Na roz­lo­ha 40.11 km2 tu žije pri­bliž­ne 2 750 oby­va­te­ľov (orav​ske​ve​se​le​.sk). Obec vznik­la 13. augus­ta 1629 pod­ľa valaš­ské­ho prá­va, zalo­žil ju Roman Námes­tov­ský, kto­rý pochá­dzal z význam­né­ho rodu šol­tý­sov Ran­dov­cov v Námes­to­ve (orav​ske​ve​se​le​.sk). Pes­to­val sa tu ovos a jač­meň (ora​va​-lip​tov​.sk). V roku 1805 žilo v obci v 398 domoch 1 108 oby­va­te­ľov. V 19. sto­ro­čí sa bola obec vychý­re­ným trho­vým stre­dis­kom. V roku 1873 obec pos­tih­la cho­le­ra (orav​ske​ve​se​le​.sk).

Orav­ské Vese­lé is loca­ted in the nort­hern part of Slo­va­kia, in the Vese­lo­vian­ska kot­li­na, bene­ath the sout­he­as­tern slo­pes of Pil­ska, at an alti­tu­de of 755 meters abo­ve sea level (orav​ske​ve​se​le​.sk), nine kilo­me­ters nort­hwest of Námes­to­vo (ora​va​-lip​tov​.sk). It is one of the lar­gest vil­la­ges in the Ora­va regi­on. With an area of 40.11 km², the vil­la­ge is home to app­ro­xi­ma­te­ly 2,750 inha­bi­tants (orav​ske​ve​se​le​.sk). The vil­la­ge was estab­lis­hed on August 13, 1629, accor­ding to Vala­chian law, foun­ded by Roman Námes­tov­ský, who came from the influ­en­tial Ran­dov­ci fami­ly of šol­týs (chief magi­stra­tes) in Námes­to­vo (orav​ske​ve​se​le​.sk). Oats and bar­ley were cul­ti­va­ted in the area (ora​va​-lip​tov​.sk). In 1805, the vil­la­ge had 398 hou­ses with a popu­la­ti­on of 1,108 inha­bi­tants. In the 19th cen­tu­ry, the vil­la­ge beca­me a reno­wned mar­ket cen­ter. In 1873, the vil­la­ge was affec­ted by a cho­le­ra outb­re­ak (orav​ske​ve​se​le​.sk).

Orav­ské Vese­lé znaj­du­je się na półno­cy Sło­wac­ji, w kot­li­nie Vese­lo­vian­ska, pod południowo-​wschodnimi zboc­za­mi Pil­ska, na wyso­ko­ści 755 met­rów nad pozi­omem mor­za (orav​ske​ve​se​le​.sk), dzie­wi­ęć kilo­met­rów na północ­ny zachód od Námes­to­vo (ora​va​-lip​tov​.sk). To jed­na z naj­wi­ęks­zych wsi na Ora­wie. Na obszar­ze 40,11 km² miesz­ka oko­ło 2 750 miesz­ka­ńców (orav​ske​ve​se​le​.sk). Wieś zosta­ła zało­żo­na 13 sierp­nia 1629 roku według pra­wa wołos­kie­go przez Roma­na Námes­tov­ský­’e­go, któ­ry pocho­dził z wpły­wo­wej rodzi­ny Ran­dov­ci, pełni­ącej fun­kc­je szol­ty­zów (naczel­ni­ków) w Námes­to­vo (orav​ske​ve​se​le​.sk). W oko­li­cy upra­wia­no owies i jęcz­mień (ora​va​-lip​tov​.sk). W 1805 roku wieś mia­ła 398 domów i lic­zy­ła 1 108 miesz­ka­ńców. W XIX wie­ku wieś sta­ła się zna­nym cen­trum hand­lo­wym. W 1873 roku wieś dot­knęła epi­de­mia cho­le­ry (orav​ske​ve​se​le​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Česko, Južná Morava, Krajina, Moravské, Obce, Zahraničie

Polešovice

skala
Hits: 1654

Pole­šo­vi­ce ležia v okre­se Uher­ské­ho Hra­diš­te, na pome­dzí Dol­no­mo­rav­ské­ho úva­lu a poho­ria Chři­by (pole​so​vi​ce​.cz), v nad­mor­skej výš­ke 223 met­rov nad morom. Na plo­che 13.07 km2 tu žije 1980 oby­va­te­ľov. Z Pole­šo­víc pochá­dza herec Moj­mír Maděrič (Wiki­pe­dia CZ).

V oblas­ti Pole­šo­víc je z minu­los­ti dolo­že­ná osa­da Zábla­ca­ny v 10. a 11. sto­ro­čí. Prvá písom­ná zmien­ka k Pole­šo­vi­ciach je z rok 1220. Obec pat­ri­la cis­te­rián­ske­mu kláš­to­ru vo Veleh­ra­de. Obci domi­nu­je kos­tol svä­té­ho Pet­ra a Pav­la už od roku 1320 napriek dra­ma­tic­kým zme­nám. Zau­jí­ma­vý je svia­toč­ný ľudo­vý kroj, kto­rý sa pou­ží­va napri. pri slo­vác­kych hodoch, kto­ré sa kona­jú dru­hú nede­ľu v októb­ri. Svo­ju dáv­nu his­tó­riu má vinoh­rad­níc­tvo. V roku 1922 tu bola zria­de­ná Štát­na révo­va škôl­ka. Pochá­dza­jú z nej napr. odro­dy morav­ský muš­kát, Olša­va, Amos. Na Veľ­kú noc sa v obci poria­da ​“Košt vína”. Okrem toho sa poria­da ​“Žeh­ná­ní vína” za pod­po­ry pole­šo­vic­ké cim­bá­lo­vej muzi­ky Kap­ka a žen­ské­ho spe­vác­ke­ho súbo­ru Drmo­li­ce (pole​so​vi​ce​.cz).

Pole­šo­vi­ce are situ­ated in the Uher­ské Hra­diš­tě Dis­trict, on the bor­der bet­we­en the Dol­no­mo­rav­ský Val­le­ys and the Chři­by Moun­tains, at an ele­va­ti­on of 223 meters abo­ve sea level (pole​so​vi​ce​.cz). Cove­ring an area of 13.07 km², the vil­la­ge is home to 1,980 resi­dents. The actor Moj­mír Maděrič hails from Pole­šo­vi­ce (Wiki­pe­dia CZ).

In the Pole­šo­vi­ce regi­on, the­re is evi­den­ce of the sett­le­ment Zábla­ca­ny dating back to the 10th and 11th cen­tu­ries. The first writ­ten men­ti­on of Pole­šo­vi­ce is from the year 1220. The vil­la­ge belo­n­ged to the Cis­ter­cian monas­te­ry in Veleh­rad. The domi­nant fea­tu­re of the vil­la­ge has been the Church of St. Peter and Paul sin­ce 1320, des­pi­te dra­ma­tic chan­ges. The fes­ti­ve folk cos­tu­me used during events like the Slo­vác­ko fes­ti­vi­ties, which take pla­ce on the second Sun­day in Octo­ber, is note­wort­hy. Pole­šo­vi­ce has a long his­to­ry of viti­cul­tu­re. In 1922, the Sta­te Gra­pe Nur­se­ry was estab­lis­hed here, giving rise to gra­pe varie­ties such as Mora­vian Mus­cat, Olša­va, and Amos. The vil­la­ge hosts the ​“Wine Tas­ting” event during Eas­ter. Addi­ti­onal­ly, the ​“Bles­sing of the Wine” takes pla­ce with the sup­port of the Pole­šo­vi­ce cim­ba­lom band Kap­ka and the wome­n’s sin­ging group Drmo­li­ce (pole​so​vi​ce​.cz).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post