2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Liptov, Slovenská krajina

Prosiek

skala
Hits: 1887

Pro­siek je obec na Lip­to­ve, ležia­ca v nad­mor­skej výš­ke 612 met­rov nad morom. Neďa­le­ko sa nachá­dza vod­ná nádrž Lip­tov­ská Mara (ocu​.sk). Na plo­che 12.65 km2 žije 202 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Sever­ne od obce sa našlo ene­oli­tic­ké síd­lis­ko a z mlad­šej doby rím­skej. Prvá písom­ná zmien­ka o obci medzi Pro­siec­kym poto­kom a Siel­ni­cou je z roku 1287. V roku 1352 sa spo­mí­na pod náz­vom Pre­ze­ky. Ďal­šie his­to­ric­ké náz­vy obce: Pro­zyk, Pro­zek, Pro­sýk. V roku 1600 bolo v obci 24 domov. Čas­ti obce, Niž­ný Zádiel a Vyšný Zádiel boli v polo­vi­ci 19. sto­ro­čia začle­ne­né s obcou Pro­siek. V roku 1967 bola vyhlá­se­ná národ­ná prí­rod­ná rezer­vá­cia Pro­siec­ka doli­na, kaňo­no­vi­té kra­so­vé údo­lie (ocu​.sk).

Pro­siek pat­rí do okre­su Lip­tov­ský Miku­láš, nachá­dza sa v Západ­ných Tat­rách. Je obklo­pe­ný hor­skou kra­ji­nou, ponú­ka širo­ké mož­nos­ti turis­tic­ky sa vyžiť.

Pro­siek is a vil­la­ge in Lip­tov, situ­ated at an alti­tu­de of 612 meters abo­ve sea level. Near­by is the Lip­tov­ská Mara water reser­vo­ir (ocu​.sk). The vil­la­ge covers an area of 12.65 km², and it is home to 202 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). North of the vil­la­ge, an Ene­olit­hic sett­le­ment and one from the youn­ger Roman peri­od were dis­co­ve­red. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge bet­we­en the Pro­siec­ky Stre­am and Siel­ni­ca dates back to 1287. In 1352, it is men­ti­oned under the name Pre­ze­ky. Other his­to­ri­cal names for the vil­la­ge inc­lu­de Pro­zyk, Pro­zek, and Pro­sýk. In 1600, the­re were 24 hou­ses in the vil­la­ge. The parts of the vil­la­ge, Niž­ný Zádiel and Vyšný Zádiel, were incor­po­ra­ted into Pro­siek in the mid-​19th cen­tu­ry. In 1967, the Pro­siec­ka Doli­na Nati­onal Natu­re Reser­ve was dec­la­red, fea­tu­ring a canyon-​like karst val­ley (ocu​.sk).

Pro­siek belo­ngs to the Lip­tov­ský Miku­láš dis­trict and is situ­ated in the Wes­tern Tatras. Sur­roun­ded by moun­tai­nous lands­ca­pes, it offers a wide ran­ge of oppor­tu­ni­ties for tou­rist activities.

Pro­siek to miejs­co­wo­ść na Lip­to­wie, poło­żo­na na wyso­ko­ści 612 met­rów nad pozi­omem mor­za. W pobli­żu znaj­du­je się zbi­or­nik wod­ny Lip­tov­ská Mara (ocu​.sk). Na powierzch­ni 12,65 km² miesz­ka 202 miesz­ka­ńców (Wiki­pe­dia). Na północ od wsi zna­le­zi­ono osa­dę ene­oli­tycz­ną i z okre­su późnor­zym­skie­go. Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka o wsi między poto­kiem Pro­siec­kim a Siel­ni­cą pocho­dzi z 1287 roku. W 1352 roku wspo­mi­na się o niej pod nazwą Pre­ze­ky. Kolej­ne his­to­rycz­ne nazwy wsi to Pro­zyk, Pro­zek, Pro­sýk. W 1600 roku we wsi było 24 domów. Części wsi, Niž­ný Zádiel i Vyšný Zádiel, zosta­ły w poło­wie XIX wie­ku włąc­zo­ne do wsi Pro­siek. W 1967 roku ogłos­zo­no rezer­wat przy­ro­dy Pro­siec­ka doli­na, kani­ono­we kra­so­wa­te doli­ny (ocu​.sk).

Pro­siek nale­ży do powia­tu Lip­tov­ský Miku­láš i znaj­du­je się w Zachod­nich Tat­rach. Otoc­zo­ny jest gór­skim kra­job­ra­zem i ofe­ru­je sze­ro­kie możli­wo­ści akty­wne­go wypoc­zyn­ku turystycznego.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Bratislavské, Časová línia, Demonštrácie, Reportáže, Slovenské, TOP

Protest Gorila v Bratislave

skala
Hits: 1994

3.2.2012 sa konal na námes­tí SNP v Bra­ti­sla­ve tzv. Gori­la Pro­test. Bol to pod­ľa všet­ké­ho naj­väč­ší pro­test obča­nov Slo­ven­ska voči sta­vu spo­loč­nos­ti, voči korup­cii od roku 1989. Bola to pre mňa foto­gra­fic­ká uda­losť, sám ako občan by som sa zrej­me takej­to akcie nezú­čast­nil. Navy­še ak aj áno, zrej­me po krát­kom čase by som odišiel, pre­to­že by som sa nudil. Mal som a mám stá­le veľ­ké názo­ro­vé roz­die­ly s tým, čo chce­li, resp. neus­tá­le meni­li orga­ni­zá­to­ri. Aj s tým ako sa sprá­va­li. Chcieť pria­mu demok­ra­ciu, robiť legis­la­tí­vu cez Inter­net, dis­ku­to­vať o všet­kom a všet­ci, výmen­ný obchod apod. sú uto­pis­tic­ké až bláz­ni­vé pred­sta­vy, kto­ré sa vymy­ka­jú rea­li­te. Samot­ní orga­ni­zá­to­ri mali pek­né ide­ály, chce­li zme­niť a rie­šiť všet­ko. Mal som pocit a dis­ku­to­val som o tom s via­ce­rý­mi, že vede­nie pro­tes­tov nemá asi tuše­nie ako fun­gu­je štát. Navy­še ak vod­ca roz­prá­va o tom, že on je len oby­čaj­ný člo­vek a necí­ti sa byť vod­com, rapíd­ne strá­ca kre­dit. Šlo o prí­liš váž­ne témy. Ško­da, že sil­ne pre­vlá­da­li emó­cie nad roz­umom, ško­da že sa orga­ni­zá­to­ri nespo­ji­li s inte­li­gen­ci­ou, kul­túr­nou obcou. Chý­ba­lo pre­po­je­nie, spo­lu­prá­ca. Namies­to toho som vní­mal vyde­ľo­va­nie sa. Dnes, tak­mer po roku sú zrej­me frus­tro­va­ní, že nie je vôľa meniť stav vecí verej­ných, ako som počul v tele­ví­zii. Je veľ­ká ško­da, že sa nevy­užil poten­ciál pro­ti korup­cii. Že sa sily roz­bi­li na cel­kom odliš­ných ambí­ciách. Odpo­ru­čil by som hľa­dať chy­by v sebe. Kle­sa­jú­ci záu­jem ísť sa zúčast­niť ​“Gori­la Pro­tes­tov” je odra­zom reak­cie nás všetkých.

Ja som ešte takú davo­vú silu, aká bola pri foto­gra­fo­va­ní, keď sa dav pohol z námes­tia, ešte neza­žil. Terén – námes­tie SNP a oko­lie poznám výbor­ne. Mal som šťas­tie, keď sa dav pohol z námes­tia ku Úra­du vlá­dy, bol som na jedi­nom mies­te viac ako 10 minút. Dav elek­tri­zu­jú­co hučal, bolo to magic­ké, pov­zná­ša­jú­ce. Napriek tomu, že vlád­la cel­kom sluš­ná zima, a vte­dy už aj tma, prs­ty mrz­li. Niž­šie je výsle­dok môj­ho sna­že­nia. Veľ­ká časť foto­gra­fií je prá­ve z času, keď sa dav hýbal.

On the 3rd of Feb­ru­ary 2012, the so-​called Goril­la Pro­test took pla­ce in SNP Squ­are in Bra­ti­sla­va. It was, accor­ding to all indi­ca­ti­ons, the lar­gest pro­test of Slo­vak citi­zens against the sta­te of socie­ty and cor­rup­ti­on sin­ce 1989. It was a pho­tog­rap­hic event for me; as a citi­zen, I pro­bab­ly would not have par­ti­ci­pa­ted in such an acti­on. More­over, even if I did, I would like­ly have left short­ly after­ward becau­se I would have beco­me bored. I had and still have sig­ni­fi­cant ide­olo­gi­cal dif­fe­ren­ces with what the orga­ni­zers wan­ted or cons­tan­tly chan­ged. Also, with how they beha­ved. Desi­ring direct democ­ra­cy, making legis­la­ti­on through the Inter­net, dis­cus­sing eve­ryt­hing with eve­ry­o­ne, bar­ter, etc., are uto­pian and even cra­zy ide­as that defy rea­li­ty. The orga­ni­zers them­sel­ves had nice ide­als; they wan­ted to chan­ge and add­ress eve­ryt­hing. I had the fee­ling, and I dis­cus­sed it with seve­ral peop­le, that the lea­ders of the pro­tests pro­bab­ly had no idea how the sta­te func­ti­ons. More­over, when a lea­der talks about being just an ordi­na­ry per­son and does not feel like a lea­der, he rapid­ly loses cre­di­bi­li­ty. The­se were too seri­ous topics. It’s a pity that emo­ti­ons stron­gly pre­vai­led over rea­son, a pity that the orga­ni­zers did not con­nect with intel­li­gen­ce, the cul­tu­ral com­mu­ni­ty. The­re was a lack of con­nec­ti­on, coope­ra­ti­on. Ins­te­ad, I per­ce­i­ved divi­si­on. Today, almost a year later, they are pro­bab­ly fru­stra­ted that the­re is no will to chan­ge the sta­te of pub­lic affairs, as I heard on tele­vi­si­on. It is a gre­at pity that the poten­tial against cor­rup­ti­on was not uti­li­zed. That the for­ces bro­ke up due to enti­re­ly dif­fe­rent ambi­ti­ons. I would recom­mend looking for faults wit­hin one­self. The dec­li­ning inte­rest in par­ti­ci­pa­ting in the ​“Goril­la Pro­tests” ref­lects the reac­ti­on of all of us.

I have not expe­rien­ced such a cro­wd for­ce, as the­re was during the pho­tog­rap­hy, when the cro­wd moved from the squ­are. The ter­rain – SNP Squ­are and its sur­roun­dings – I know very well. I was for­tu­na­te when the cro­wd moved from the squ­are toward the Govern­ment Offi­ce; I was in one pla­ce for more than 10 minu­tes. The cro­wd was elect­ri­cal­ly buz­zing; it was magi­cal, uplif­ting. Des­pi­te the quite decent win­ter weat­her and the dark­ness that had alre­a­dy set in, my fin­gers were fre­e­zing. Below is the result of my efforts. A sig­ni­fi­cant por­ti­on of the pho­tog­raphs is pre­ci­se­ly from the time when the cro­wd was in motion.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Zamagurie, Zamagurské

Plavnica

skala
Hits: 2538

Leží v doli­ne poto­ka Šam­bron­ka (obec​plav​ni​ca​.sk), v Spišsko-​šarišskom medzi­ho­rí, na roz­hra­ní Spi­ša a Šari­ša (plav​ni​ca​.sk), v nad­mor­skej výš­ke 530 met­rov nad morom. Na roz­lo­he 19.61 km2 tu žije 1655 oby­va­te­ľov. Čas­ti obce: Plav­nich, Noua plau­nych, Plav­ni­cha, Pla­wnic­za, Pavo­ni­ca (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1325 (obec​plav​ni​ca​.sk). His­to­ric­ké a arche­olo­gic­ké výsku­my naz­na­ču­jú, že pôvod­ná (Sta­rá) Plav­ni­ca bola zalo­že­ná mož­no už 10. sto­ro­čí. Aj usa­de­nie stráž­ne­ho kme­ňa Plav­cov v sused­nom Plav­či pred­po­kla­dá exis­ten­ciu star­ších slo­ven­ských dedín v blíz­kom oko­lí. Názov obce je prav­de­po­dob­ne odvo­de­ný od čin­nos­ti, kto­rou sa jej oby­va­te­lia zaobe­ra­li – pla­ve­ním na rie­ke Pop­rad (obec​plav​ni​ca​.sk). His­to­ric­ké náz­vy obce: Plav­nich, Noua plau­nych, Plav­ni­cha, Pla­wnic­za, Pavo­ni­ca (buyf​lags​.eu). V roku 1787 v Plav­ni­ci žilo 1055 oby­va­te­ľov. V roku 2008 1551 (plav​ni​ca​.sk).

Plav­ni­ca is situ­ated in the val­ley of the Šam­bron­ka stre­am (obec​plav​ni​ca​.sk), in the Spišsko-​šarišské medzi­ho­rí, on the bor­der of Spiš and Šariš (plav​ni​ca​.sk), at an alti­tu­de of 530 meters abo­ve sea level. With an area of 19.61 km², it is home to 1655 inha­bi­tants. The parts of the muni­ci­pa­li­ty inc­lu­de Plav­nich, Noua plau­nych, Plav­ni­cha, Pla­wnic­za, and Pavo­ni­ca (Wiki­pe­dia). The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1325 (obec​plav​ni​ca​.sk). His­to­ri­cal and archa­e­olo­gi­cal rese­arch sug­gests that the ori­gi­nal (Old) Plav­ni­ca might have been foun­ded as ear­ly as the 10th cen­tu­ry. The sett­le­ment of the guard fami­ly Plav­cov in the neigh­bo­ring Plav­če also implies the exis­ten­ce of older Slo­vak vil­la­ges in the near­by vici­ni­ty. The name of the vil­la­ge is like­ly deri­ved from the acti­vi­ty its inha­bi­tants were enga­ged in – raf­ting on the Pop­rad River (obec​plav​ni​ca​.sk). His­to­ri­cal names of the vil­la­ge inc­lu­de Plav­nich, Noua plau­nych, Plav­ni­cha, Pla­wnic­za, Pavo­ni­ca (buyf​lags​.eu). In 1787, Plav­ni­ca had 1055 inha­bi­tants, and in 2008, it had 1551 resi­dents (plav​ni​ca​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, 2011, 2011-2015, Bratislavské, Časová línia, Fotografické, Neživé, Reportáže, Slovenské, Umenie

Foto Slovakia

skala
Hits: 2554

Foto Slo­va­kia 2011 pre­beh­la 21. – 22.10.2011 v rov­na­kých pries­to­roch ako pred­tým. Veľ­mi som sa tešil na toto podu­ja­tie a úspeš­ne som ho absol­vo­val. Pre­zen­tá­cie sa mi páči­li, zda­lo sa mi, že ich obsa­de­nie bolo tro­chu viac regi­onál­ne. Aj tovar, kto­rý bol ponú­ka­ný sa mi zdal skrom­nej­ší. Kaž­do­pád­ne teším sa opäť na ďal­ší roč­ník. Opäť bol prí­tom­ný Mar­tin Vrab­ko, užil som si Ale­ša Fre­mu­ta, Stro­bist Karo­la Srn­ca a Pet­ra Pra­žen­ku, Nepál Zuza­ny Minarovičovej.

Foto Slo­va­kia 2011 took pla­ce on Octo­ber 21 – 22, 2011, in the same venue as befo­re. I was looking for­ward to this event and suc­cess­ful­ly atten­ded it. I liked the pre­sen­ta­ti­ons; it see­med to me that the­ir line­up was a bit more regi­onal. The pro­ducts offe­red also appe­a­red to be more modest. Nonet­he­less, I’m looking for­ward to the next edi­ti­on. Mar­tin Vrab­ko was pre­sent again, and I enjo­y­ed the con­tri­bu­ti­ons of Aleš Fre­mut, Stro­bist Karol Srnec, and Petr Pra­žen­ka, as well as the pre­sen­ta­ti­on on Nepal by Zuza­na Minarovičová.

Foto Slo­va­kia 2010 sa usku­toč­ni­la v Dome kul­tú­ry Ruži­nov v Bra­ti­sla­ve 22. – 23.10.2010. Prog­ram bol boha­tý, od stán­kov s foto­te­ma­ti­kou, cez pred­náš­ky a pre­zen­tá­cie. Ja sám som nav­ští­vil via­ce­ro. Pamä­tám si veľ­mi dob­re a rád si spo­me­niem na Mar­ti­na Vrab­ka, kto­rý nám hovo­ril o mož­nos­tiach svie­te­nia a foto­gra­fo­va­nia mode­liek. Pouč­ná bola pre mňa aj pred­náš­ka o autor­ských prá­vach v súvis­los­ti s foto­gra­fia­mi. Nie­kto­ré pred­náš­ky boli veno­va­né skôr pre reme­sel­nú zruč­nosť s foto­gra­fo­va­ním, iné boli skôr ces­to­va­teľ­ské, pozná­va­cie. V stre­de, hlav­nej haly bol pries­tor na foto­gra­fo­va­nie mode­liek, kto­ré sa meni­li. Účasť bola veľ­mi vyso­ká, pries­to­ry DK Ruži­nov boli mies­ta­mi pre také­to podu­ja­tie malé.

Foto Slo­va­kia 2010 took pla­ce at the Ruži­nov Hou­se of Cul­tu­re in Bra­ti­sla­va on Octo­ber 22 – 23, 2010. The prog­ram was diver­se, fea­tu­ring booths with photography-​related the­mes, as well as lec­tu­res and pre­sen­ta­ti­ons. I per­so­nal­ly atten­ded seve­ral of them. I vivid­ly remem­ber and fond­ly recall Mar­tin Vrab­ko, who spo­ke to us about ligh­ting possi­bi­li­ties and pho­tog­rap­hing models. A lec­tu­re on copy­right in rela­ti­on to pho­tog­raphs was also infor­ma­ti­ve for me. Some pre­sen­ta­ti­ons focu­sed more on the craft of pho­tog­rap­hy, whi­le others were more travel-​oriented and explo­ra­to­ry. In the cen­ter of the main hall, the­re was a spa­ce for pho­tog­rap­hing models, who chan­ged peri­odi­cal­ly. The atten­dan­ce was very high, and at times, the spa­ces at the Ruži­nov Hou­se of Cul­tu­re see­med small for such an event.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Záhorácke, Záhorie

Plavecké Podhradie

skala
Hits: 3782

Pla­vec­ké Pod­hra­die sa nachá­dza pod Pla­vec­kým hra­dom.

Pla­vec­ké Pod­hra­die je obec nachá­dza­jú­ca sa na západ­nom Slo­ven­sku. Kon­krét­ne leží v Trnav­skom kra­ji, v okre­se Malac­ky. Pla­vec­ké Pod­hra­die sa rozp­res­tie­ra na pome­dzí Malých Kar­pát a Podu­naj­skej níži­ny. Je zná­me svo­jou prí­rod­nou krá­sou a atrak­ci­ami, vrá­ta­ne hra­du Pla­vec­ký hrad, kto­rý domi­nu­je oko­li­té­mu pro­stre­diu. Táto loka­li­ta ponú­ka aj mož­nos­ti turis­ti­ky a výle­tov do oko­li­tých prí­rod­ných rezervácií.

Pla­vec­ké Pod­hra­die leží na výcho­de Záhor­skej níži­ny, v doli­ne na úpä­tí Malých Kar­pát. Nachá­dza sa tu jas­ky­ňa Havia­reň a Pla­vec­ká jas­ky­ňa, vápen­co­vé kame­ňo­lo­my. V roku 1953 bola vyhlá­se­ná prí­rod­ná rezer­vá­cia Roš­tún – vápen­co­vý bral­na­tý hre­beň s hniez­dis­kom soko­la ráro­ha. V oko­lí Pla­vec­ké­ho hra­du je na plo­che 39 km2 Pla­vec­ký kras s množ­stvom vyvie­ra­čiek, kra­so­vých pra­me­ňov, jas­kýň, prie­pas­tí, závr­tov, jas­kyn­ných výklen­kov, komí­nov (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku, 1977). Na vrchu Pohan­ská sa nachá­dza­jú síd­lis­ko­vé nále­zy lužic­kej kul­tú­ry a kelt­ské oppi­dum (Novot­ný, 1986). His­to­ric­ké náz­vy obce: Det­reh, Deth­ruh, Detr­vh, Bla­sens­te­in, Pla­wcz, Det­rehkv, Plozs­ten, Pla­wes­ka, Pod­hra­dia, Pla­wec­ký Pod­hra­dí, Pla­vec­ký Pod­hrad. Maďar­ský názov – Det­re­ko­vá­ral­ja, nemec­ký – Bla­sens­te­in, Pla­sens­te­in. V roku 1828 bolo v obci 105 domov a 757 oby­va­te­ľov (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku, 1977). V obci žije 708 oby­va­te­ľov (ppodh​ra​die​.sk).

Pla­vec­ké Pod­hra­die is loca­ted bene­ath Pla­vec­ký hrad (Pla­vec­ký Castle).

Pla­vec­ké Pod­hra­die lies in the eas­tern part of Záhor­ská níži­na (Záho­rie Lowland), in a val­ley at the foot of the Small Car­pat­hians. The area is home to the caves Havia­reň and Pla­vec­ká jas­ky­ňa, as well as limes­to­ne quar­ries. In 1953, the natu­ral reser­ve Roš­tún – a limes­to­ne bral­na­tý rid­ge with the nesting site of the Saker Fal­con, was dec­la­red. In the vici­ni­ty of Pla­vec­ký hrad, the­re is the Pla­vec­ký kras cove­ring an area of 39 km², fea­tu­ring nume­rous springs, kars­tic springs, caves, abys­ses, sin­kho­les, cave niches, and chim­ne­ys (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku, 1977). On the sum­mit of Pohan­ská, the­re are sett­le­ment finds from the Lusa­tian cul­tu­re and a Cel­tic oppi­dum (Novot­ný, 1986). His­to­ri­cal names of the vil­la­ge inc­lu­de Det­reh, Deth­ruh, Detr­vh, Bla­sens­te­in, Pla­wcz, Det­rehkv, Plozs­ten, Pla­wes­ka, Pod­hra­dia, Pla­wec­ký Pod­hrad. The Hun­ga­rian name is Det­re­ko­vá­ral­ja, and the Ger­man names are Bla­sens­te­in and Pla­sens­te­in. In 1828, the vil­la­ge had 105 hou­ses and 757 inha­bi­tants (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku, 1977). The­re are cur­ren­tly 708 inha­bi­tants in the vil­la­ge (ppodh​ra​die​.sk).

Pla­vec­ké Pod­hra­die liegt unter­halb der Burg Pla­vec­ký hrad.

Pla­vec­ké Pod­hra­die ist eine Geme­in­de im west­li­chen Teil der Slo­wa­kei. Genau­er gesagt befin­det sie sich im Trnav­ský kraj, im Bez­irk Malac­ky. Pla­vec­ké Pod­hra­die ers­trec­kt sich zwis­chen den Kle­i­nen Kar­pa­ten und der Donau­e­be­ne. Die Geme­in­de ist bekannt für ihre natür­li­che Schön­he­it und Sehen­swür­dig­ke­i­ten, ein­sch­lie­ßlich der Burg Pla­vec­ký hrad, die die umlie­gen­de Umge­bung domi­niert. Die­se Regi­on bie­tet auch Mög­lich­ke­i­ten für Wan­der­tou­ren und Ausf­lüge in die umlie­gen­den Naturschutzgebiete.

Pla­vec­ké Pod­hra­die liegt im Osten der Záhor­ská níži­na (Záhorie-​Ebene), in einem Tal am Fuße der Kle­i­nen Kar­pa­ten. Hier befin­den sich die Höh­le Havia­reň und die Pla­vec­ká jas­ky­ňa, sowie Kalks­te­inb­rüche. Im Jahr 1953 wur­de das Naturs­chutz­ge­biet Roš­tún – ein kalks­te­i­ni­ger Grat mit einem Wanderfalken-​Nistplatz – aus­ge­wie­sen. In der Umge­bung der Burg Pla­vec­ký hrad ers­trec­kt sich auf einer Flä­che von 39 km² der Pla­vec­ký kras, der vie­le Quel­len, Kars­tqu­el­len, Höh­len, Schluch­ten, Doli­nen, Höh­len­ver­tie­fun­gen und Schäch­te umfasst (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku, 1977). Auf dem Gip­fel des Pohan­ská fin­den sich Sied­lungs­fun­de der Lau­sit­zer Kul­tur und ein kel­tis­ches Oppi­dum (Novot­ný, 1986). His­to­ris­che Namen der Geme­in­de: Det­reh, Deth­ruh, Detr­vh, Bla­sens­te­in, Pla­wcz, Det­rehkv, Plozs­ten, Pla­wes­ka, Pod­hra­dia, Pla­wec­ký Pod­hra­dí, Pla­vec­ký Pod­hrad. Unga­ris­cher Name – Det­re­ko­vá­ral­ja, deuts­cher Name – Bla­sens­te­in, Pla­sens­te­in. Im Jahr 1828 gab es in der Geme­in­de 105 Häu­ser und 757 Ein­woh­ner (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku, 1977). In der Geme­in­de leben heute 708 Ein­woh­ner (ppodh​ra​die​.sk).

Odka­zy

  • Face­bo­ok
  • Bohu­slav Novot­ný a kolek­tív, 1986: Encyk­lo­pé­dia arche­oló­gie, Vyda­va­teľ­stvo Obzor, Bratislava
  • Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku, 1977: Encyk­lo­pe­dic­ký ústav SAV, Vyda­va­teľ­stvo Veda, Bra­ti­sla­va, 2. zväzok

Use Facebook to Comment on this Post