2006-2010, 2009, Časová línia, Hont, Krajina, Ľudská príroda, Príroda, Slovenská krajina, Vodné nádrže

Tajch Vindšachtské jazero

skala
Hits: 4308

Vind­šacht­ské jaze­ro je v obci Štiav­nic­ké Bane. Je jed­ným z 24 taj­chov v oko­lí Ban­skej Štiav­ni­ce, v Chrá­ne­nej kra­jin­nej oblas­ti Štiav­nic­ké vrchy. Je súčas­ťou loka­li­ty Sve­to­vé­ho kul­túr­ne­ho dedič­stva ​“Ban­ská Štiav­ni­ca”. Z infor­mač­nej tabu­le som sa dozve­del, že tajch dal návrh poza­sta­viť Matej Kor­nel Hell v roku 1710. Hrá­dza bola posta­ve­ná v rokoch 1712 až 1715. Cie­ľom bola ochra­na štôl­ne Hor­ná Bie­be­ro­vá pred pod­zem­nou vodou. V roku 1729 a 1747 bola opra­ve­ná Samu­e­lom Miko­ví­nym. Opráv si Vind­šach­ta vyžia­da­la v 18. sto­ro­čí, okrem spo­mí­na­ných, via­ce­ro. Tajch mal dva samos­tat­né zber­né jar­ky: Hlav­ný piar­gs­ky jarok a Širo­ký jarok. Náhon­ný jarok bol vybu­do­va­ný v roku 1715. Voda z neho sa naj­skôr využí­va­la na vod­ný pohon s brz­dia­cim zaria­de­ním na dopra­vu rudy a hlu­ši­ny v ban­ských šach­tách. Neskôr voda slú­ži­la pre potre­by stúp pod šach­tou Leopold. Pre­pa­do­vá voda s vyčer­pa­nou ban­skou vodou sa využí­va­la aj na pohon úprav­níc­kych zaria­de­ní v Šte­ful­tov­skej doli­ne. Neskôr sa voda s náhon­né­ho jar­ku pou­ží­va­la na pohon vod­nos­tĺp­co­vých čer­pa­cích zaria­de­ní. Dneš­né pome­ry hovo­ria o tom, že objem nádr­že pri maxi­mál­nej hla­di­ne je 305 800 m3, plo­cha 44 000 m2, maxi­mál­na hĺb­ka je 14.2 m, dĺž­ka hrá­dze 237.1 m (Infor­mač­ná tabu­ľa). Leží v nad­mor­skej výš­ke 688 met­rov nad morom (uvzsr​.sk). Tajch je pria­mo napo­je­ný na Hor­ný Dekýš­sky jarok, dal sa však napúš­ťať aj z Počú­va­del­ské­ho taj­chu cez zná­mu ​„výhyb­ku“ jar­ko­vé­ho sys­té­mu na Kríž­nej, pro­stred­níc­tvom Rich­ňav­ských taj­chov a cez tajch Bako­mi. Tajch Veľ­ká Vind­šach­ta je spo­lu s niž­ším taj­chom Evič­ka už sto­ro­čie vyhľa­dá­va­ným stre­dis­kom oddy­chu, rekre­ácie a vod­ných špor­tov (baj​komk​taj​chom​.sk).

Tajch slú­žil na záso­bo­va­nie vody pre potre­by ban­ské­ho prie­mys­lu, naj­mä pre pohá­ňa­nie vod­ných kolies na ťaž­bu a spra­co­va­nie rudy. Základ­ným prin­cí­pom fun­go­va­nia taj­chov bolo hro­ma­de­nie vody z prí­to­kov pomo­cou prieh­ra­dy. Násled­ne sa táto voda využí­va­la na pohá­ňa­nie vod­ných zaria­de­ní pro­stred­níc­tvom špe­ciál­nych vod­ných náho­nov. Tajch Vind­šacht­ské jaze­ro bol súčas­ťou roz­siah­lej sie­te taj­chov, kto­rá zabez­pe­čo­va­la sta­bil­ný zdroj vody pre potre­by ban­ské­ho prie­mys­lu. Bol aj sym­bo­lom tech­nic­kej vyspe­los­ti stre­do­ve­kých ban­ských inži­nie­rov. Ich stav­ba vyža­do­va­la pre­cíz­ne mera­nie a plá­no­va­nie, a ich údrž­ba si vyža­do­va­la neus­tá­lu starostlivosť.

V súčas­nos­ti je Tajch Vind­šacht­ské jaze­ro nie­len tech­nic­kým pamät­ní­kom minu­los­ti, ale aj prí­rod­ným a rekre­ač­ným úze­mím. Oko­lie jaze­ra je obľú­be­ným mies­tom pre turis­ti­ku a oddych, kde náv­štev­ní­ci môžu obja­vo­vať his­tó­riu a krá­sy prí­ro­dy. Tajch Vind­šacht­ské jaze­ro ostá­va dôle­ži­tým spo­jen­com medzi minu­los­ťou a súčas­nos­ťou, pri­po­mí­na­júc nám význam a vývoj ban­ské­ho prie­mys­lu, kto­rý ovplyv­nil for­mo­va­nie kra­ji­ny a spo­loč­nos­ti na Slovensku.

Vind­šach­ta Lake is situ­ated in the vil­la­ge of Štiav­nic­ké Bane and is one of the 24 reser­vo­irs in the vici­ni­ty of Ban­ská Štiav­ni­ca, wit­hin the Pro­tec­ted Lands­ca­pe Area of Štiav­nic­ké Vrchy. It is part of the UNESCO World Heri­ta­ge site ​“Ban­ská Štiav­ni­ca.” From the infor­ma­ti­on board, I lear­ned that the con­cept for the reser­vo­ir was pro­po­sed by Matej Kor­nel Hell in 1710. The dam was cons­truc­ted bet­we­en 1712 and 1715 with the aim of pro­tec­ting the Upper Bie­be­ro­vá Adit from under­ground water. Samu­el Miko­ví­ny repai­red it in 1729 and 1747. The Vind­šach­ta Shaft requ­ired mul­tip­le repairs in the 18th cen­tu­ry, in addi­ti­on to the men­ti­oned ones. The reser­vo­ir had two sepa­ra­te drai­na­ge dit­ches: the Main Piar­gs­ky Ditch and the Wide Ditch. The supp­ly ditch was built in 1715. Ini­tial­ly, its water was used for water-​powered tran­s­por­ta­ti­on of ore and gan­gue in the mining shafts with a bra­king devi­ce. Later, the water ser­ved the needs of the Leopold shaft. The overf­low water, along with the dep­le­ted mining water, was also used to power the pro­ces­sing faci­li­ties in the Šte­ful­tov­ska Val­ley. Later, the water from the supp­ly ditch was used to dri­ve water-​column pum­ping devi­ces. Cur­rent con­di­ti­ons sta­te that the reser­vo­ir’s volu­me at maxi­mum capa­ci­ty is 305,800 m³, the area is 44,000 m², the maxi­mum depth is 14.2 m, and the dam’s length is 237.1 m (Infor­ma­ti­on board). It is loca­ted at an ele­va­ti­on of 688 meters abo­ve sea level (uvzsr​.sk). The reser­vo­ir is direct­ly con­nec­ted to the Upper Dekýš Ditch but could also be fil­led from the Počú­va­del­ské Reser­vo­ir through the well-​known ​“switch” of the ditch sys­tem to Kríž­na, via the Rich­ňa­va Reser­vo­irs and the Bako­mi Reser­vo­ir. Vind­šach­ta Lake, along with the lower Evič­ka Reser­vo­ir, has been a popu­lar cen­ter for rela­xa­ti­on, rec­re­a­ti­on, and water sports for cen­tu­ries (baj​komk​taj​chom​.sk).

The reser­vo­ir ser­ved as a water supp­ly for the needs of the mining indus­try, espe­cial­ly for powe­ring water whe­els used in ore extrac­ti­on and pro­ces­sing. The fun­da­men­tal prin­cip­le of how reser­vo­irs ope­ra­ted invol­ved accu­mu­la­ting water from tri­bu­ta­ries using a dam. Sub­se­qu­en­tly, this water was uti­li­zed to dri­ve water-​powered machi­ne­ry through spe­cia­li­zed water chan­nels. Vind­šach­ta Lake Reser­vo­ir was part of an exten­si­ve network of reser­vo­irs that ensu­red a stab­le water sour­ce for the mining indus­try­’s requ­ire­ments. It also sto­od as a sym­bol of the tech­ni­cal pro­fi­cien­cy of medie­val mining engi­ne­ers. The­ir cons­truc­ti­on requ­ired pre­ci­se mea­su­re­ment and plan­ning, and the­ir main­te­nan­ce deman­ded con­ti­nu­ous care.

Today, Vind­šach­ta Lake Reser­vo­ir is not only a tech­ni­cal monu­ment of the past but also a natu­ral and rec­re­a­ti­onal area. The lake­’s sur­roun­dings are a popu­lar des­ti­na­ti­on for hiking and rela­xa­ti­on, whe­re visi­tors can explo­re the his­to­ry and beau­ty of natu­re. Vind­šach­ta Lake Reser­vo­ir remains an essen­tial link bet­we­en the past and the pre­sent, remin­ding us of the sig­ni­fi­can­ce and evo­lu­ti­on of the mining indus­try that influ­en­ced the sha­ping of the lands­ca­pe and socie­ty in Slovakia.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Topoľčianske

Vozokany – dedina pod Marhátom

skala
Hits: 4088

Vozo­ka­ny pri Topoľ­ča­noch sú najb­liž­šia dedi­na pod Mar­há­tom, na úpä­tí Považ­ské­ho Inov­ca (Peter Kac­lík). Z infor­mač­nej tabu­le som sa dozve­del, že prvý krát je obec spo­mí­na­ná v roku 1318 ako Weze­ken, obec vozia­rov Nit­rian­ske­ho hra­du. Za svo­ju his­tó­riu pat­ri­la Ostri­hom­skej kapi­tu­le, Ester­há­zy­ov­com, Méry­ov­com, Ocs­ka­y­ov­com. Erb pochá­dza z 18. sto­ro­čia a zná­zor­ňu­je kopa­jú­ce­ho Per­mo­ní­ka v žele­zo­rud­ných baniach pod Mar­há­tom. Spi­so­va­teľ Fran­ti­šek Heč­ko nazval ten­to kraj ​“Kra­jom mlie­ka a medu”. Neďa­le­ko od obce je ryb­ník v Krtov­ciach (Infor­mač­ná tabu­ľa obce). Kedy­si tu boli vinoh­ra­dy. Oby­va­te­lia sa zaobe­ra­li poľ­no­hos­po­dár­stvom. V roku 1834 a 1866 pos­tih­la obec cho­le­ra (vozo​ka​ny​.eu).

Vozo­ka­ny near Topoľ­ča­ny is the clo­sest vil­la­ge under Mar­hát, at the foot­hills of the Považ­ský Ino­vec (Peter Kac­lík). From an infor­ma­ti­on board, I lear­ned that the vil­la­ge is first men­ti­oned in 1318 as Weze­ken, a vil­la­ge of car­ters from Nit­rian­sky hrad. Throug­hout its his­to­ry, it belo­n­ged to the Ostri­hom Chap­ter, Ester­há­zy fami­ly, Méry fami­ly, and Ocs­kay fami­ly. The coat of arms dates back to the 18th cen­tu­ry and depicts a dig­ging Per­mo­ník in the iron ore mines under Mar­hát. Wri­ter Fran­ti­šek Heč­ko cal­led this regi­on the ​“Land of Milk and Honey.” Not far from the vil­la­ge is a pond in Krtov­ce (Infor­ma­ti­on board of the vil­la­ge). Once, the­re were vine­y­ards here, and the inha­bi­tants were invol­ved in agri­cul­tu­re. In 1834 and 1866, the vil­la­ge was hit by cho­le­ra (vozo​ka​ny​.eu).

Odka­zy

  • Vozo­ka­ny na Facebooku

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2009, 2011-2015, 2012, Bratislavské, Časová línia, Oslavné, Reportáže, Slovenské

Festival historického šermu, hudby, tanca a remesiel na Devíne

skala
Hits: 4097

Fes­ti­val his­to­ric­ké­ho šer­mu, hud­by, tan­ca a reme­siel na Deví­ne je pôso­bi­vou uda­los­ťou, kto­rá oži­vu­je his­tó­riu. Zahr­nu­tie tra­dič­ných reme­siel pri­dá­va ďal­ší roz­mer k zážit­ku aj hra­du Devín, umož­ňu­júc náv­štev­ní­kom sle­do­vať a oce­niť zruč­nos­ti a tech­ni­ky reme­sel­ní­kov z minu­lých čias. Fes­ti­val slú­ži ako dyna­mic­ká plat­for­ma pre účast­ní­kov i divá­kov na inte­rak­ciu s rôz­ny­mi aspekt­mi his­tó­rie, posil­ňu­júc hlbo­ké poro­zu­me­nie kul­túr­ne­mu dedič­stvu zacho­va­né­mu pro­stred­níc­tvom tých­to púta­vých foriem pre všet­ky generácie.

Rok 2009

Veľ­mi sa mi páči­li naj­mä diva­del­né ukáž­ky, kto­ré si jed­not­li­vé rytier­ske sku­pi­ny pri­pra­vi­li. Zo začiat­ku bol stre­do­ve­ký jar­mok, dnes by sme pove­da­li ukáž­ka ľudo­vých reme­siel, ale skôr his­to­ric­kých. Vza­du sa nachá­dza­la stredoveko-​praveká dedi­na, čo bolo veľ­mi zau­jí­ma­vé, pre­to­že nie­kto­rí účin­ku­jú­ci na fes­ti­va­le to bra­li naozaj veľ­mi váž­ne – viď foto­gra­fie. Vari­li stre­do­ve­ko, oble­če­ní boli stre­do­ve­ko, snáď nie­kto­rí aj star­šie … Vyš­šie na nádvo­rí bolo pódium, kde vystu­po­va­li rôz­ni zabá­va­či a pre­bie­ha­li tam napr. ukáž­ky streľ­by apod. Na svo­je si moh­li prí­sť dospe­lí aj deti. Kedy? 22. – 23.8.2009. Oce­nil som aj ceno­vo veľ­mi dob­rú ponu­ku Slo­vak Pub‑u. Okrem iné­ho si mys­lím, že ponu­ka bola aku­rát­na a obslu­ha bola taká, ako si pred­sta­vu­jem – sym­pa­tic­ká a ochot­ná a bez rečí. Dokon­ca nema­li prob­lé­my ani z mincami.

The Fes­ti­val of His­to­ri­cal Fen­cing, Music, Dan­ce, and Crafts at Devín is an impres­si­ve event that bre­at­hes life into his­to­ry. The inc­lu­si­on of tra­di­ti­onal crafts adds anot­her dimen­si­on to the expe­rien­ce, enri­ching the atmo­sp­he­re of Devín Cast­le and allo­wing visi­tors to obser­ve and app­re­cia­te the skills and tech­ni­qu­es of crafts­men from bygo­ne eras. The fes­ti­val ser­ves as a dyna­mic plat­form for par­ti­ci­pants and spec­ta­tors to inte­ract with vari­ous aspects of his­to­ry, fos­te­ring a deep unders­tan­ding of cul­tu­ral heri­ta­ge pre­ser­ved through the­se cap­ti­va­ting forms for all generations.

Year 2009

I real­ly liked espe­cial­ly the the­at­ri­cal per­for­man­ces that indi­vi­du­al knight­ly groups pre­pa­red. At the begin­ning, the­re was a medie­val fair, today we would call it a demon­stra­ti­on of folk crafts, but more his­to­ri­cal. In the back, the­re was a medieval-​prehistoric vil­la­ge, which was very inte­res­ting becau­se some par­ti­ci­pants in the fes­ti­val took it very seri­ous­ly – see pho­tos. They cooked medieval-​style, dres­sed in medie­val atti­re, some per­haps even older… Hig­her up in the cour­ty­ard, the­re was a sta­ge whe­re vari­ous enter­tai­ners per­for­med, and the­re were, for exam­ple, arche­ry demon­stra­ti­ons, and so on. Both adults and chil­dren could enjoy them­sel­ves. When? August 22 – 23, 2009. I also app­re­cia­ted the very good and rea­so­nab­ly pri­ced offer from the Slo­vak Pub. Among other things, I think the menu was accu­ra­te, and the ser­vi­ce was just as I ima­gi­ne – friend­ly and wil­ling, wit­hout unne­ces­sa­ry words. They did­n’t even have prob­lems with coins.

Odka­zy:

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Malé Karpaty, Slovenská krajina

Častá

skala
Hits: 2192

Obec Čas­tá leží na roz­hra­ní Malých Kar­pát a Trnav­skej pahor­ka­ti­ny (cas​ta​.sk), v nad­mor­skej výš­ke 248 met­rov nad morom (cas​ta​.sk). Nad obcou je hrad Čer­ve­ný Kameň (cas​ta​.sk). Roz­lo­ha obce je 35.23 km2. Žije tu 2 235 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Od roku 2004 tu Divad­lo na kole­ne orga­ni­zu­je kaž­do­roč­ne diva­del­ný fes­ti­val Fes­te­át­ro. 1. sep­tem­bra sa koná­va vytrva­lost­ný beh Mraz­nic­ké chod­níč­ky. 8. mája turis­tic­ký pochod Čas­tov­ská päť­de­siat­ka. Od roku 2004 sa pra­vi­del­ne orga­ni­zu­je Via­noč­ný volej­ba­lo­vý tur­naj (Wiki­pe­dia).

Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1240 (Wiki­pe­dia). Vznik­la ako pod­hra­die hra­du Čer­ve­ný Kameň (cas​ta​.sk). His­to­ric­ké náz­vy: Shas­tus, Sath­mans­dorf, Sath­ma­nia, Schat­mans­dorf, Czas­ta, Czes­te, Chuzt­hu, Veres­keo, Chez­tey, Chas­tuc, Chacht­ha, Chach­ta, Schat­mans­torf, Weres­kew oppi­dum, Woero­es­ke­we falwa, Sath­mand, Weres­ke­ofa­lwa, Schad­manss­dorff, Chaz­tew, Schad­ma­nia, Cha­ytcz­ke, Che­ys­he alias Sath­ma­nia, Chaz­tew, Czas­ta, Csesz­te, Schad­mans­dorff, Csches­te, Cschas­ta, Schath­mans­dorff, Cžas­ta, Cses­te (cas​ta​.sk). Maďar­ský názov je Csesz­te, nemec­ký Schatt­manns­dorf (Wiki­pe­dia). V roku 1560 zís­ka­la Čas­tá pri­vi­lé­gia mes­teč­ka. V polo­vi­ci 16. sto­ro­čia sa tu usa­di­lo nie­koľ­ko zemian­skych rodín a chor­vát­ski kolo­nis­ti. Oby­va­te­lia sa zaobe­ra­li poľ­no­hos­po­dár­stvom, vinoh­rad­níc­tvom, pôso­bi­li tu via­ce­ré cechy: deb­ná­rov, kraj­čí­rov, číž­má­rov, hrn­čia­rov, súken­ní­kov. V 16. sto­ro­čí tu bol vybu­do­va­ný pivo­var. Na kon­ci 17. sto­ro­čia tu bola papie­reň. Zo 17. sto­ro­čia sú zmien­ky o baniach na zla­to a strieb­ro, v 19. sto­ro­čí na síru a meď. V roku 1738 bola v Čas­tej moro­vá epi­dé­mia, na zaľud­ne­nie boli pozva­ní nemec­kí kolo­nis­ti (cas​ta​.sk).

Neďa­le­ko od Čas­tej pre­chá­dza aj Malo­kar­pat­ská vín­na ces­ta, kto­rá pozý­va milov­ní­kov vína k obja­vo­va­niu kva­lit­ných slo­ven­ských vín. Medzi naj­výz­nam­nej­šie pamiat­ky pat­rí kos­tol svä­té­ho Šte­fa­na, kto­rý je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Je to gotic­ký kos­tol so zacho­va­ný­mi rene­sanč­ný­mi a baro­ko­vý­mi prvkami.

The vil­la­ge of Čas­tá is loca­ted on the bor­der of the Small Car­pat­hians and the Trna­va Hills (cas​ta​.sk), at an ele­va­ti­on of 248 meters abo­ve sea level (cas​ta​.sk). Abo­ve the vil­la­ge stands Čer­ve­ný Kameň Cast­le (cas​ta​.sk). The area of the vil­la­ge is 35.23 km², and it is home to 2,235 resi­dents (Wiki­pe­dia). Sin­ce 2004, the The­a­ter on the Knee has been orga­ni­zing the annu­al the­a­ter fes­ti­val Fes­te­át­ro here. On Sep­tem­ber 1st, the endu­ran­ce race Mraz­nic­ké chod­níč­ky takes pla­ce. On May 8th, the tou­rist march Čas­tov­ská päť­de­siat­ka is orga­ni­zed. Sin­ce 2004, the Chris­tmas vol­le­y­ball tour­na­ment has been regu­lar­ly orga­ni­zed (Wiki­pe­dia).

The first writ­ten men­ti­on is from the year 1240 (Wiki­pe­dia). It ori­gi­na­ted as a sub-​castle sett­le­ment of Čer­ve­ný Kameň Cast­le (cas​ta​.sk). His­to­ri­cal names inc­lu­de Shas­tus, Sath­mans­dorf, Sath­ma­nia, Schat­mans­dorf, Czas­ta, Czes­te, Chuzt­hu, Veres­keo, Chez­tey, Chas­tuc, Chacht­ha, Chach­ta, Schat­mans­torf, Weres­kew oppi­dum, Woero­es­ke­we falwa, Sath­mand, Weres­ke­ofa­lwa, Schad­manss­dorff, Chaz­tew, Schad­ma­nia, Cha­ytcz­ke, Che­ys­he alias Sath­ma­nia, Chaz­tew, Czas­ta, Csesz­te, Schad­mans­dorff, Csches­te, Cschas­ta, Schath­mans­dorff, Cžas­ta, Cses­te (cas​ta​.sk). The Hun­ga­rian name is Csesz­te, and the Ger­man name is Schatt­manns­dorf (Wiki­pe­dia). In 1560, Čas­tá was gran­ted town pri­vi­le­ges. In the mid-​16th cen­tu­ry, seve­ral nob­le fami­lies and Cro­atian colo­nists sett­led here. The resi­dents were enga­ged in agri­cul­tu­re, viti­cul­tu­re, and vari­ous guilds ope­ra­ted here: coopers, tai­lors, cobb­lers, potters, and clot­hiers. A bre­we­ry was built in the 16th cen­tu­ry. At the end of the 17th cen­tu­ry, the­re was a paper mill. From the 17th cen­tu­ry, the­re are men­ti­ons of mines for gold and sil­ver, and in the 19th cen­tu­ry, for sul­fur and cop­per. In 1738, the­re was a pla­gue epi­de­mic in Čas­tá, and Ger­man colo­nists were invi­ted to repo­pu­la­te the area (cas​ta​.sk).

Near Čas­tá, the Small Car­pat­hians Wine Rou­te pas­ses by, invi­ting wine ent­hu­siasts to dis­co­ver high-​quality Slo­vak wines. Among the most sig­ni­fi­cant land­marks is the Church of Saint Step­hen, recog­ni­zed as a nati­onal cul­tu­ral monu­ment. It is a Got­hic church with pre­ser­ved Renais­san­ce and Baro­que elements.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Tatry

Zamkovského chata – vysokohorská chata v Malej Studenej doline

skala
Hits: 1976

Cha­tu posta­vil v rokoch 1942 – 1943 zná­my hor­ský vod­ca a horo­le­zec Šte­fan Zamkov­ský (vyso​ke​tat​ry​.com). Pochá­dzal z Levo­če. V Tat­rách začí­nal ako nosič na Zboj­níc­ku a Téry­ho cha­tu. Absol­vo­val množ­stvo výstu­pov, v rokoch 1929 – 1938 vyko­nal množ­stvo ťaž­kých prvo­vý­stu­pov. V roku 1934 sa stal hor­ským vod­com I. trie­dy. V roku 1936 sa stal nájom­com na Téry­ho cha­te, po pia­tich rokoch si posta­vil vlast­nú (hory​do​ly​.cz). Cez voj­nu posky­to­va­la úkryt poli­tic­kým ute­čen­com, par­ti­zá­nom a židov­ským rodi­nám. Po zná­rod­ne­ní (zrej­me v roku 1948) bol Zamkov­ský pove­re­ný sprá­vou Bíli­ko­vej cha­ty. Po nie­koľ­kých týž­dňov ho pozba­vi­li mies­ta a vyká­za­li z Tatier. Odišiel aj s rodi­nou do Ban­skej Štiav­ni­ce. V roku 1992 bola cha­ta rešti­tu­ova­ná jeho potom­kom (vyso​ke​tat​ry​.com). Po roku 1948 nies­la cha­ta meno Cha­ta kapi­tá­na Nálep­ku (kam​na​ho​ry​.sk). Táto hor­ská cha­ta sa nachá­dza v ústí Malej Stu­de­nej doli­ny vo Vyso­kých Tat­rách v nad­mor­skej výš­ke 1475 met­rov nad morom. V súčas­nos­ti cha­ta ponú­ka uby­to­va­nie a občerstve­nie pre turis­tov. Ako zdroj elek­tric­kej ener­gie slú­ži malá vod­ná elek­trá­reň na Malom Stu­de­nom poto­ku (wiki​pe​dia​.sk). Cha­ta je otvo­re­ná celo­roč­ne, je prí­stup­ná turis­tom z Hre­bien­ka, zo Skal­na­té­ho ple­sa ale­bo od Téry­ho cha­ty (hiking​.sk).

The hut was built in 1942 – 1943 by the reno­wned moun­tain guide and clim­ber Šte­fan Zamkov­ský (vyso​ke​tat​ry​.com). He ori­gi­na­ted from Levo­ča. In the Tatras, he star­ted as a por­ter at Zboj­níc­ka cha­ta and Téry­ho cha­ta. He com­ple­ted nume­rous climbs and made seve­ral chal­len­ging first ascents bet­we­en 1929 and 1938. In 1934, he beca­me a first-​class moun­tain guide. In 1936, he beca­me the tenant of Téry­ho cha­ta, and after five years, he built his own hut (hory​do​ly​.cz).

During the war, the hut pro­vi­ded shel­ter for poli­ti­cal refu­ge­es, par­ti­sans, and Jewish fami­lies. After nati­ona­li­za­ti­on (pre­su­mab­ly in 1948), Zamkov­ský was entrus­ted with the mana­ge­ment of Bíli­ko­va cha­ta. After a few weeks, he was remo­ved from his posi­ti­on and expel­led from the Tatras. He left with his fami­ly to Ban­ská Štiav­ni­ca. In 1992, the hut was res­ti­tu­ted to his des­cen­dants (vyso​ke​tat​ry​.com). After 1948, the hut bore the name Cha­ta kapi­tá­na Nálep­ka (kam​na​ho​ry​.sk).

This moun­tain hut is loca­ted at the mouth of Malá Stu­de­ná doli­na in the High Tatras at an alti­tu­de of 1475 meters abo­ve sea level. Cur­ren­tly, the hut offers accom­mo­da­ti­on and ref­resh­ments for tou­rists. A small hyd­ro­elect­ric power plant on Malý Stu­de­ný potok ser­ves as the sour­ce of elect­ri­ci­ty (wiki​pe​dia​.sk). The hut is open year-​round and is acces­sib­le to hikers from Hre­bie­nok, Skal­na­té ple­so, or Téry­ho cha­ta (hiking​.sk).

Cha­ta zosta­ła zbu­do­wa­na w latach 1942 – 1943 przez zna­ne­go prze­wod­ni­ka gór­skie­go i alpi­nis­tę Ste­fa­na Zamkov­skie­go (vyso​ke​tat​ry​.com). Pocho­dził z Lewoc­zy. W Tat­rach zaczy­nał jako tra­garz na Zboj­nic­kiej i Téry­’e­go cha­ty. Przes­ze­dł wie­le wspi­nac­zek, w latach 1929 – 1938 doko­nał wie­lu trud­nych pier­ws­zych wejść. W 1934 roku został prze­wod­ni­kiem gór­skim I kla­sy. W 1936 roku został dzie­rża­wcą cha­ty Téry­’e­go, po pięciu latach posta­wił swo­ją włas­ną (hory​do​ly​.cz). Podc­zas woj­ny udzie­lał sch­ro­nie­nia ucie­ki­nie­rom poli­tycz­nym, par­ty­zan­tom i żydo­ws­kim rodzi­nom. Po upa­ńst­wo­wie­niu (pra­wdo­po­dob­nie w 1948 roku) Zamkov­ský został powo­ła­ny do zarządza­nia cha­tą Bíli­ko­vej. Po kil­ku tygod­niach został pozba­wi­ony miejs­ca i wyg­na­ny z Tatr, wyje­chał także z rodzi­ną do Bańs­kiej Szc­za­wni­cy. W 1992 roku cha­ta zosta­ła zre­ha­bi­li­to­wa­na przez jego potom­ków (vyso​ke​tat​ry​.com). Po 1948 roku cha­ta nosi­ła nazwę Cha­ty kapi­tá­na Nálep­ku (kam​na​ho​ry​.sk). Ta gór­ska cha­ta znaj­du­je się u ujścia Małej Stu­den­nej Doli­ny w Wyso­kich Tat­rach na wyso­ko­ści 1475 met­rów nad pozi­omem mor­za. Obe­cnie cha­ta ofe­ru­je zakwa­te­ro­wa­nie i wyży­wie­nie dla turys­tów. Jako źró­dło ener­gii elek­trycz­nej słu­ży mała elek­tro­wnia wod­na na poto­ku Małe­go Stu­de­ne­go (wiki​pe​dia​.sk). Cha­ta jest otwar­ta przez cały rok, dostęp­na dla turys­tów z Hre­bien­ka, ze Skal­na­té­ho ple­sa lub od cha­ty Téry­’e­go (hiking​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post