2009, Časová línia, Krajina, Myjava, Slovenská krajina

Polianka

Hits: 2306

Obec Polianka leží v Myjavskej pahorkatine (obecpolianka.sk). Leží v nadmorskej výške 416 metrov nad morom, rozkladá sa na 9.42 km2. Vyznačuje sa kopaničiarskym osídlením. Skladá sa s viacerých osád: Horná Polianka, Dolná Polianka, Havlová, Doliny, Ulica, Hraby, U Borikov, Piatová, Španková, Podlipovec, Járky, U Dingov, U Remenárov, U Talčíkov, Diely, Kotel, U Sadákov, U Sládkov. Momentálne tu žije 412 obyvateľov (obecpolianka.sk). Osídlenie sa datuje do obdobia reformácie, keď sa utečenci z Čiech usadzovali v odľahlých častiach Myjavska. Názov obce je odvodený od povesti – prví osadníci sa usadili na mieste, ktorá má tvar jamy a svoje majetky identifikovali „od pol jamky nahor a od pol jamky nadol“, to jest poljamky. Myjavský dialekt skomolil slovo na Polianka. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1611. Ľudové tradície, remeslá a výroba tradičných kopaničiarskych výrobkov v obci zaniká (obecpolianka.sk). 

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2009, Časová línia, Grécko, Krajina, Zahraničie

Kalymnos – krásny ostrov v Grécku

Hits: 2298

Dovolenka na Kalymnose, 1. časť – Príchod

Autori všetkých častí: Oľga Magalová a Julka Rončová, V príspevkoch sú zážitky z pohľadu Oľgy

V pondelok 2. augusta sme sa vrátili z dovolenky, tak už je najvyšší čas sa ozvať. Ešte stále nemám urobený poriadok vo svojich fotkách, akosi nestíham …. Okrem toho som zistila, že moje fotky sú hrozné! Mala som nový foťák a nestihla som si (doma som nemala čas, na dovolenke sa mi nechcelo), prečítať návod na jeho obsluhu. Má všelijaké režimy, ale ja som len cvakala na nejakom obecnom nastavení (aj tak som na displeji kvôli slnku nič nevidela :). Preto na ilustráciu využijem aj krásnu fotogalériu českej adrenalínovej turistky Soni, ktorú mi odporučili jej (a teraz už aj naši) priatelia z Moravy, ktorí boli tiež v „našom“ Kantuni Beach hoteli.

Tento rok sme boli 14 dní na gréckom ostrove Kalymnos. Neskoro večer sme leteli z Bratislavy na Kos. Dorazili sme tam okolo druhej v noci. Väčšina dovolenkárov potom pokračovala autobusom do jednotlivých letovísk na Kose, iba nás, štyroch „Kalymnosanov“, ubytovali v štúdiách IRENE blízko prístavu v Mastichari. Bolo to príjemné, lebo sme nemuseli čakať na ranný trajekt len tak niekde na móle v prístave. V štúdiách nás ubytovali asi o tretej v noci. Osprchovali sme sa a išli sme spať. Ráno sme odtiahli závesy, vyšli na balkón a mali sme zrazu krásny prvý výhľad na protiľahlý ostrov Kalymnos! Naozaj to potešilo 🙂 Uvarili sme si v kuchynke rannú kávičku a vychutnali sme si ju na balkóne. Potom sme zbalili fidlátka a peši sme prešli kúsok do prístavu v Mastichari. Na móle, neďaleko trajektu sme si v bielej „búdke“ vymenili vouchery za cestovné lístky a nastúpili sme na trajekt. Prekvapilo nás, že kufre nám kázali nechať iba tak na boku lode priamo na palube, kde postupne zaparkovávali nákladniaky s tovarom. Na Kalymnose sa v podstate nič nevyrába, takže všetok tovar tam privážajú týmto trajektom. Najprv sme z tých kufrov boli nervózne a striehli sme na ne z hornej paluby 🙂 Ale potom sme videli, že všetci ostatní cestujúci sú v pohode, tak sme sa aj my poprechádzali po palubách a nafotili si ešte Mastichari z hornej paluby trajektu. Milo nás prekvapili aj toalety na trajekte – boli pekné a čisté.

O deviatej ráno sa trajekt pohol smerom do prístavu Pothia, hlavného mesta ostrova Kalymnos. Pothia je krásne mestečko s jedinečnou atmosférou úzkych uličiek. V prístave nás čakal delegát Jan z CK Aeolus, usadil nás do pripraveného taxi a odprevadil do našich destinácií. Nás do strediska Kantuni a mladých sympatických novomaželov Dekanovcov ďalej do Massuri.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2003, 2009, Časová línia, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Turiec

Múzeum slovenskej dediny v Martine

Hits: 6960

Skanzen v Martine je národopisnou expozíciou (muzeum.sk). Nachádza sa v Jahodníckych hájoch, na východ od mesta Martin (Wikipedia). Podáva obraz ľudového staviteľstva, bývania a spôsobu života našich predkov z obdobia druhej polovice 19. a prvej polovice 20. storočia z oblastí severozápadného Slovenska – Oravy, Liptova a Kysúc. A neskôr aj Turca (muzeum.sk). Prvý zámer výstavby vznikol v roku 1930. Základný kameň expozície bol položený v roku 1967. Sprístupnený bol v roku 1972 (muzeum.sk). Od roku 2004 je v celoročnej prevádzke (Wikipedia). V areáli sa nachádza 143 objektov na ploche 15.5 hektára (skanzenmartin.sk). Od roku 1991 múzeum pravidelne organizuje podujatia s ukážkami tradičnej ľudovej výroby, remesiel, zvykoslovia a folklóru, napr. Michalský jarmok, Detská nedeľa, Vianoce na dedine a Veľká noc na dedine (skonline.sk).

K najpozoruhodnejším stavbám patrí zemianska usadlosť z Vyšného Kubína z roku 1748. Je tu napr. kováčska dielňa zo Suchej Hory, olejáreň z Oravského Veselého, horáreň a krčma z Oravskej Polhory, sýpky a zemiakové jamy zo Sedliackej Dubovej, Zuberca a Dlhej nad Oravou, kaplnka zo Bzín a Krušetnice, krčma z Oravskej Polhory z roku 1811 (wordpress.com), rímskokatolícky kostol z Rudna z roku 1792, filagória zo Slovenského Pravna, voziareň z Moškovca. Objekt z Turčeka predstavuje karpatských Nemcov z kremnickej oblasti z konca 30-tych rokov 20. storočia. Súčasťou je Romano drom – Cesta Rómov, ktorá je expozíciou Múzea kultúry Rómov na Slovensku (skonline.sk).

Odkazy:

Use Facebook to Comment on this Post