2007, 2008, 2010, 2011, Časová línia, Hrady, Krajina, Malé Karpaty, Mestá, Neživé, Pezinské Karpaty, Slovenská krajina, Slovenské obce, Stavby

Bratislavský hrad

Hits: 2369

Bratislavský hrad je významná dominanta Bratislavy, ku ktorej sa viaže aj prvá písomná zmienka o Bratislave v Salzburských análoch z roku 907 v súvislosti s bitkou Bavorov a Maďarov. Hradný kopec bol osídlený už v neskorej dobe kamennej, prvými známymi obyvateľmi boli Kelti (bratislava.sk). Stopy najstaršieho osídlenia pochádzajú spred 4500 rokov, z obdobia eneolitu (bolerázska skupina). Predpokladá sa existencia opevneného sídliska, avšak priame dôkazy sa nenašli. Z halštatského obdobia sa na východnej strane našli stopy príbytkov zahĺbené do skalného podložia – zemnice (wikipedia.sk). Z laténskej doby, z času rozkvetu keltskej civilizácie, sa našli stopy oppida, ako aj keltské mince, biatecy (Štefanovičová, 1975). Z 9 až 11. storočia sa na východnej terase hradu našli opracované kamene, fragmenty nápisov, zvyšky tehál označených kolkami XIV. rímskej légie. Nálezy dokazujú prítomnosť rímskeho etnika na hradnej akropole v období 2. – 3. storočia. Je isté, že to bolo zo strategického hľadiska výnimočné miesto a pre umiestnenie vojenskej posádky (pôvodné stavby boli pravdepodobne súčasťou vojenskej stanice) malo nesmierny význam, najmä v období rímsko-germánskych vojenských kontaktov (napr. markomanských vojen). Na prelome 5. a 6. storočia je v znamení slovanského osídľovania. Od prvej polovice 9. storočia tu bolo opevnené stredisko so zrubovými obydliami, palácom, predrománskou trojloďovou bazilikou, cintorínom a hospodárskymi objektmi. Opevnenie vydržalo do konca 14. storočia, kedy ho nahradili kamenné gotické hradby (wikipedia.sk).

Po štyri storočia prechádzala Dunajom severná hranica Rímskej ríše – Limes Romanus. Slovania tu vybudovali v 9. storočí silnú pevnosť, ktorá sa stala významným centrom Veľkomoravskej ríše (bratislava.sk), cirkvevné aj svetské centrum širšieho územia. Sídlila v ňom kniežacia družina, aj cirkevý hodnostár (wikipedia.sk). Bratislavský hrad je národná kultúrna pamiatka a v súčasnosti slúži jeho prvé poschodie pre reprezentačné účely Slovenskej národnej rady a v ostatných priestoroch sú umiestnené zbierky Slovenského národného múzea – expozície Klenoty dávnej doby a Historické múzeum (bratislava.sk). Dnešné meno hradu vychádza z pomenovania Brezaluspurch, ktoré bolo uvádzané v Soľnohradských letopisoch v roku 907. V roku 1042 sa v Henri-Manni Augiensis Chronicon spomína Brezeburg, v Altaišských análoch v roku 1052 Preslavvaspurch, v roku 1108 Bresburg, z čoho vzniklo dnešné nemecké Pressburg (wikipedia.sk). Všetky tieto názvy majú pôvod s mene Braslav, resp. Preslav. Mohol to byť člen významnej veľmožskej rodiny (Jozef Hlinka, 1982). Nemecký historik Aventinus uvádza Wratisslaburgium, podľa Vratislava, ktorý dal hrad opraviť v roku 805. Iné pomenovanie ja Castrum Bosan, prípadne Bassa, Possen, neskôr Poson, Posonium, čo dalo zrejme vzniknúť maďarskému Pozsony (wikipedia.sk).

Z 13. storočia pochádza Korunná veža. Za vlády Žigmunda Luxemburgského (1387 – 1437) hrad prešiel gotickou prestavbou. Po roku 1526 je sídlom uhorských kráľov. Za Márie Terézie (1740 – 1780) sa hrad premenil na luxusnú barokovú rezidenciu. V roku 1811 vyhorel, s rekonštrukciou sa začalo až v roku 1953. Dnes hrad spravuje Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky. Sídli tu Historické a Hudobné múzeum Slovenského národného múzea. Hrad tvoria rôzne časti: Viedenská, Žigmundova, Mikulášska a Leopoldova brána, čestné nádvorie, vyhliadkový bastión, palác, západná terasa, severné hradby, bašta Luginsland, hradná vináreň, juhozápadný bastión, základy veľkomoravskej baziliky z 9. storočia a kostola sv. Spasiteľa z 11. st., cisterna (Zdroj: Informačná tabuľa).

Na nádvorí hradného paláca, rovnako ako na severnej terase areálu našli archeológovia Mestského ústavu ochrany pamiatok zvyšky jedinečných architektúr z obdobia 1. storočia pred Kristom. Súčasťou nálezu boli aj zlaté mince s nápisom Biatec. Historici sa zhodli, že ide o najreprezentatívnejšiu stavbu severne od Álp z neskorolaténskeho obdobia. Na hrade sa teda v minulosti nachádzala akropola jedného z najvýznamnejších keltských hradísk – oppidum v strednej Európe. „Tieto objekty boli stavané rímskou stavebnou technikou a sú unikátnym nálezom nielen z hľadiska svojho veku, ale aj kvality. Zachovali sa v nich pôvodné interiérové omietky a liate dlažby s kamienkovou výzdobou, ktoré na Slovensku nemajú obdobu,“ hovorí Štassel (Kráková). Archeologický výskum z roku 2008 mení pohľad na keltskú minulosť Bratislavy, hrad bol sídlom keltského kniežaťa, knieža si volalo remeselníkov z Ríma, ktorí mu upravovali a postavili sídlo podľa rímskych znalostí. Našla sa okrem iného rímska keramika, amfory, zvon, zlatý a strieborný poklad kniežaťa. Unikátom je objav prvej zlatej mince s názvom Nonnos (Danihelová). 

Hradný kopec je prvým kopcom Malých Karpát. Bratislavčania, ale aj nebratislavčania chodia radi na Bratislavský hrad. Je odtiaľ celkom pekný výhľad na široké okolie. Časť za hlavnou budovou smerom ku Starému mestu je plná zelene, je tu pomerne veľký a rovinatý priestor, kde sa najmä v lete zdržiava dosť ľudí. Tým, že hrad je v centre, je veľmi ľahko a rýchlo dostupný. Na hrade sa konajú výstavy, v letnom období koncerty, divadelné predstavenia, rôzne spoločenské akcie tu majú svoj začiatok.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2012, Časová línia, Krajina, Plesá, Poľsko, Príroda, Zahraničie

Morské oko – najväčšie tatranské pleso

Hits: 2380

Morské oko je najväčšie pleso Vysokých Tatier, leží však na poľskej strane Tatier, pod Rysmi vo výške 1395 metrov nad morom. Jeho rozloha je takmer 35 hektárov, najväčšia hĺbka takmer 51 metrov, brehová čiara dosahuje 2613 metrov. Za zmienku stojí, že okolité štíty sú 1000 metrov nad hladinou plesa. Nazývalo sa aj Rybie pleso. Pomenovanie Morské oko je pochádza z legendy, podľa ktorej bolo pleso pod zemou spojené s morom. Najstaršia zmienka o plese je z roku 1575. Čaro Morského oka inšpirovalo mnohých poľských maliarov, básnikov aj hudobníkov (wikipedia.sk).

Odkazy:

Use Facebook to Comment on this Post

2012, Časová línia, Krajina, Orava, Príroda, Slovenská krajina, Vodopády, Vodopády

Roháčsky vodopád

Hits: 1110

Roháčsky vodopád je 23 metrov vysoký vodopád na potoku v Spálenej doline (portaltatra.sk), v nadmorskej výške 1 340 metrov (treking.cz). Jeho priemerný prietok vody na Studenom potoku je 500 – 1 200 litrov ze sekundu, je závislý od ročného obdobia. Prístupnejší a väčší je Vyšný Roháčsky vodopád. Nižný Roháčsky vodopád sa nachádza asi 100 metrov pod Vyšným. Jeho charakter je zjavne kaskádovitý na úseku dlhom cca 20 metrov (aktuality.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2014, Dokumenty, Dokumenty o umení, Horné Považie, Krajina, Neživé, Obce, Považské dokumenty, Považské obce, Predmety, Slovenská krajina, Slovenské dokumenty, Slovenské obce, Technické dokumenty

Rajecká Lesná a Slovenský Betlehem

Hits: 904

Rajecká Lesná patrí do okresu Žilina. Je známym pútnickym miestom. Od roku 1900 sa súčasťou obce stala osada Trstená. V obci sa nachádza Slovenský betlehem, ktorý sa nachádza neďaleko od kostola Narodenia Panny Márie. Kostol bol v roku 2002 vyhlásený za Baziliku minor. K obci patrí aj kalvária s krížovou cestou (rajeckalesna.info). Rajecká Lesná leží v Rajeckej kotline, na západnom úpätí Lúčanskej Malej Fatry v nadmorskej výške 508 metrov nad morom. Jej rozloha je 39.26 km2 . Žije tu 1188 obyvateľov (Wikipedia).

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1413. Podľa historických prameňov obec vznikla v rokoch 1393 až 1413. Názov obce je odvodený od nemeckého názvu Freiwald (slobodný / voľný les). V 17. storočí sa písalo, že Frivald je obkolesený a ukrytý hustým lesom a vedie k nemu úzka cesta, ktorú bolo ťažko nájsť. Zvláštnosťou bolo, že každý osadlík používal prímenie Frivaldský (rajeckalesna.info). V obci stál kedysi stredoveký kostolík z konca 13. storočia, z ktorého sa zachovala už len svätyňa (Wikipedia). Bol to románsko-gotický kostolík Panny Márie, slúžil ako mariánske pútnické miesto. Začiatkom 20. storočia slúžil ako farská sýpka, v 50-tych rokoch 20. storočia ako sklad nafty (Alexandra a Štefan Podolinský).

Slovenský betlehem 

Veľkou atrakciou Rajeckej Lesnej je pohyblivý Slovenský betlehem, ktorého autorom je domáci rezbár Jozef Pekara. Betlehem nezobrazuje len náboženské motívy, ale aj dejiny slovenského národa. Unikátrny je aj svojou veľkosťou, dlhý je 8.5 metra, široký 2.5 metra a vysoký 3 metre. Otvorený bol v novembri 1995 (muzeum.sk). Jozef Pekara na ňom pracoval od roku 1980. Sú na ňom zobrazené práce a remeslá, zvyky, kroje, ktoré sú späté so slovenským ľudom. Zastúpené sú tu všetky slovenské regióny. Nachádza sa tu približne 30 postáv, z ktorých sa asi polovica pohybuje (Jozef Terem).

Gejzír

Gejzír sa nachádza za obcou. Vyviera do výšky asi desať metrov, v zime niekedy vytvára 6 metrový ľadový kužeľ (slovakianguide.com). 

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post