2011-2015, 2012, Biotopy, Časová línia, Krajina, Liptov, Príroda, Slovenská krajina, Vodopády

Lúčanský vodopád

skala
Hits: 1842

V obci Lúč­ky, v kto­rej sa Lúčan­ský vodo­pád nachá­dza, sú kúpe­le.

V stre­de obce Lúč­ky (obec​luc​ky​.sk), na úpä­tí Veľ­ké­ho Cho­ča (Ota­kar Bran­dos), sa nachá­dza 13 met­rov vyso­ký kas­ká­do­vý vodo­pád Lúčan­ky, pada­jú­ci z okra­ja tra­ver­tí­no­vej tera­sy (obec​luc​ky​.sk). Je najp­rí­stup­nej­ším slo­ven­ský vodo­pá­dom. Pod vodo­pá­dom je men­šie jazier­ko. Naj­mo­hut­nej­ší je na jar, keď sa topí v horách topí sneh a po väč­ších daž­ďoch (Ján Urda). Je to prí­rod­ný uni­kát, podob­né vodo­pá­dy sú väč­ši­nou situ­ova­né vyso­ko v horách, ďale­ko od ľud­ských obyd­lí. Vodo­pád vďa­ka tep­lým pra­me­ňom nikdy neza­mŕ­za. Je od roku 1974 národ­nou prí­rod­nou pamiat­kou. Boli tu náj­de­né vzác­ne pale­on­to­lo­gic­ké a arche­olo­gic­ké nále­zy (obec​luc​ky​.sk).

In the vil­la­ge of Lúč­ky, whe­re the Lúčan­ský water­fall is loca­ted, the­re are ther­mal baths.

In the cen­ter of Lúč­ky vil­la­ge (obec​luc​ky​.sk), at the foot­hills of Veľ­ký Choč (Ota­kar Bran­dos), stands the 13-​meter-​high cas­ca­ding water­fall Lúčan­ky, cas­ca­ding from the edge of a tra­ver­ti­ne ter­ra­ce (obec​luc​ky​.sk). It is the most acces­sib­le water­fall in Slo­va­kia. Below the water­fall, the­re is a small pond. The water­fall is most power­ful in spring when the snow melts in the moun­tains and after hea­vy rains (Ján Urda). It is a natu­ral rari­ty, as simi­lar water­falls are usu­al­ly situ­ated high in the moun­tains, far from human sett­le­ments. Thanks to warm springs, the water­fall never fre­e­zes. Sin­ce 1974, it has been a nati­onal natu­ral monu­ment. Rare pale­on­to­lo­gi­cal and archa­e­olo­gi­cal finds have been dis­co­ve­red in the vici­ni­ty (obec​luc​ky​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zrúcaniny

Hričovský hrad

skala
Hits: 2110

Hri­čov­ský hrad sa nachá­dza nad Hri­čov­ským Pod­hra­dím v nad­mor­skej výš­ke 507 met­rov nad morom. (Wiki­pe­dia). Na naj­se­ver­nej­šom výbež­ku Súľov­ských vrchov (slo​ven​skeh​ra​dy​.sk). Slo­va­nia oko­lie hra­du osíd­li­li v 9. sto­ro­čí. Názov Hri­čov je odvo­de­ný od slo­va Grič (ska­la, skal­na­tý). Rov­na­ký význam má slo­vo v srbo­chor­vát­či­ne. Zem Hri­čov sa prvý­krát spo­mí­na v roku 1208 (hradh​ri​cov​.sk). Náz­vy Hri­čov­ské­ho hra­du: Hri­chou, Hry­chou, Hery­chou, Hyri­chou, Ric­zo, Hri­chou. Pat­rí roz­lo­hou k naj­men­ším slo­ven­ským hra­dom. Posta­vi­li ho krát­ko po tatár­skom vpá­de ako dre­ve­né hra­dis­ko. Začiat­kom 2. polo­vi­ce 13. sto­ro­čia ho pre­sta­va­li na kamen­ný hrad (slo​ven​skeh​ra​dy​.sk).

Hri­čov Cast­le is loca­ted abo­ve Hri­čov­ské Pod­hra­die at an ele­va­ti­on of 507 meters abo­ve sea level (Wiki­pe­dia). Posi­ti­oned on the nort­hern­most edge of the Súľov Moun­tains (slo​ven​skeh​ra​dy​.sk), the area around the cast­le was sett­led by the Slavs in the 9th cen­tu­ry. The name Hri­čov is deri­ved from the word Grič, mea­ning rock or roc­ky, with a simi­lar mea­ning in Serbo-​Croatian. The land of Hri­čov is first men­ti­oned in 1208 (hradh​ri​cov​.sk). The vari­ous names for Hri­čov Cast­le inc­lu­de Hri­chou, Hry­chou, Hery­chou, Hyri­chou, Ric­zo, and Hri­chou. In terms of area, it is one of the smal­lest cast­les in Slo­va­kia. Ori­gi­nal­ly built short­ly after the Tatar inva­si­on as a wooden for­ti­fi­ca­ti­on, it was recons­truc­ted into a sto­ne cast­le in the ear­ly second half of the 13th cen­tu­ry (slo​ven​skeh​ra​dy​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Spiš

Spišská Magura

skala
Hits: 2014

Spiš­ská Magu­ra je fly­šo­vé poho­rie na sever­nom Slo­ven­sku. Naj­vyš­ším vrchom poho­ria ja Repis­ko – 1259 met­rov nad morom. V čas­ti Ostur­nian­ska bráz­da a na pri­ľah­lých sva­hoch sa zacho­va­li via­ce­ré jazier­ka zosuv­né­ho cha­rak­te­ru. Na sty­ku poho­ria s kot­li­na­mi vyvie­ra­jú mine­rál­ne pra­me­ne (wiki​pe​dia​.sk). Spiš­ská Magu­ra má viac ako 30 kilo­met­rov dlhý hre­beň. V minu­los­ti to bola dre­vo­ru­bačs­ká a pas­tier­ska kra­ji­na (pie​ni​ny​.sk).

Spiš­ská Magu­ra je poho­rie na seve­re Slo­ven­ska a juhu Poľ­ska. Poho­rie leží v Spiš­skej a Malo­pol­skej oblas­ti a tvo­rí súčasť Západ­ných Kar­pát. Spiš­ská Magu­ra sa rozp­res­tie­ra v blíz­kos­ti his­to­ric­ké­ho regi­ó­nu Spiš. Časť poho­ria ležia­ca na slo­ven­skej stra­ne je súčas­ťou Národ­né­ho par­ku Pie­ni­ny, kto­rý ponú­ka nád­her­né výhľa­dy na oko­li­té regi­ó­ny a Tatry.

Spiš­ská Magu­ra is a flysch moun­tain ran­ge in nort­hern Slo­va­kia. The hig­hest peak in the ran­ge is Repis­ko, stan­ding at 1259 meters abo­ve sea level. In the Ostur­nian­ska bráz­da sec­ti­on and on the adja­cent slo­pes, seve­ral ponds of lands­li­de ori­gin have been pre­ser­ved. Mine­ral springs emer­ge at the junc­ti­on of the moun­tain ran­ge with the basins (wiki​pe​dia​.sk). Spiš­ská Magu­ra has a rid­ge that is more than 30 kilo­me­ters long. In the past, it was a lands­ca­pe used for log­ging and pas­to­ral acti­vi­ties (pie​ni​ny​.sk).

Spiš­ská Magu­ra is a moun­tain ran­ge in nort­hern Slo­va­kia and sout­hern Poland. The ran­ge is loca­ted in the Spiš and Malo­pol­ska regi­ons and is part of the Wes­tern Car­pat­hians. Spiš­ská Magu­ra stret­ches near the his­to­ric regi­on of Spiš. The part of the ran­ge situ­ated on the Slo­vak side is a part of the Pie­ni­ny Nati­onal Park, which offers beau­ti­ful vie­ws of the sur­roun­ding regi­ons and the Tatras.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post