Hits: 187
2011-2015, 2015, Časová línia, Kostoly, Krajina, Mestá, Neživé, Slovenská krajina, Slovenské, Spiš, Stavby
Spišské Vlachy
Hits: 390
Spišské Vlachy, nem. Wallendorf (Wikipedia) ležia v Hornádskej kotline (spisskevlachy.sk). Na rozlohe 42,21 km2 žije 3550 obyvateľov. Leží v nadmorskej výške 389 metrov nad morom. Vznikli začiatkom 12. storočia, v 14. storočí patrili do Spoločenstva spišských Sasov. Od roku 1412 boli na 360 rokov v poľskom zálohu. V rokoch 1656 a 1862 zasiahli Spišské Vlachy veľké požiare. V severnej časti katastrálneho územia sa nachádza porómštená osada Dobrá Voľa (spisskevlachy.sk).
Prvá písomná zmienka je z 31.5.1243. V roku 1900 v Spišských Vlachov vzniklo viacero závodov na spracovanie ľanu, teheľňa, klampiarska dieľňa, drevená a kamenná píla (spisskevlachy.sk). Významným rodákom bol profesor, biskup František Tondra (spisskevlachy.sk).
Spišské Vlachy, German: Wallendorf (Wikipedia), are located in the Hornád Basin (spisskevlachy.sk). With an area of42.21 km², the village is home to 3,550 inhabitants. It is situated at an altitude of 389 meters above sea level. They originated in the early 12th century and in the 14th century belonged to the community of Spiš Saxons. From 1412, they were in Polish pledge for 360 years. In 1656 and 1862, Spišské Vlachy were hit by major fires. In the northern part of the cadastral area, there is the abandoned village of Dobrá Voľa (spisskevlachy.sk).
The first written mention is from May 31, 1243. In 1900, several flax processing plants, a brickyard, a locksmith’s workshop, and a wooden and stone sawmill were established in Spišské Vlachy (spisskevlachy.sk). A notable native was Professor and Bishop František Tondra (spisskevlachy.sk).
Spišské Vlachy, deutsch: Wallendorf (Wikipedia), liegen im Hornád-Becken (spisskevlachy.sk). Mit einer Fläche von 42,21 km² zählt das Dorf 3.550 Einwohner. Es liegt auf einer Höhe von 389 Metern über dem Meeresspiegel. Sie entstanden zu Beginn des 12. Jahrhunderts und gehörten im 14. Jahrhundert zur Gemeinschaft der Spišer Sachsen. Ab 1412 waren sie für 360 Jahre im polnischen Pfand. Im Jahr 1656 und 1862 wurden Spišské Vlachy von großen Bränden heimgesucht. Im nördlichen Teil des Katastergebiets befindet sich das verlassene Dorf Dobrá Voľa (spisskevlachy.sk).
Die erste schriftliche Erwähnung stammt vom 31. Mai 1243. Im Jahr 1900 wurden in Spišské Vlachy mehrere Flachsbearbeitungsbetriebe, eine Ziegelei, eine Schmiedewerkstatt sowie eine Holz- und Steinsäge gegründet (spisskevlachy.sk). Ein bedeutender Einheimischer war Professor und Bischof František Tondra (spisskevlachy.sk).
Odkazy
Use Facebook to Comment on this Post
2006-2010, 2010, 2011-2015, 2014, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Spiš, TOP
Spiš
Hits: 2808
Spiš je kraj na severe Slovenska, na východ od Vysokých Tatier. Nemecky je Spiš Zips (Wikipedia.sk), latinsky Scepusium, maďarsky Szepes, poľsky Spisz. Spišskej stolici vládli rody Zápoľských, Turzovcov, Csákyovcov (Wikipedia.sk). Je to kraj turisticky a kultúrne atraktívny. Ponúka viacero národných parkov: na severozápade regiónu Tatranský národný park, okrem toho Pieniny, Slovenský raj, Nízke Tatry (Wikipedia.sk). Mestá ako Levoča, Kežmarok, lokality Spišské Podhradie, Spišský hrad, Spišská Sobota. Lyžiarske strediská Krompachy – Plejsy, Ždiar – Bachledova dolina (Wikipedia.sk). V Slovenskom raji sa nachádza s dĺžkou 18.5 km druhá najdlhšia jaskyňa na Slovensku – Stratená jaskyňa. Okrem toho je známa Dobšinská ľadová jaskyňa a jaskyňa Psie diery. Krasové tiesňavy Suchej Belej, Veľkého Sokola sú považované za najkrajšie na Slovensku (rajportal.sk). Spiš je región, ktorý nie vždy patril k Slovensku (Wikipedia.sk). V 11. storočí bol Spiš z juhu obsadzovaný Uhorským a zo severu Poľskom kráľovstvom. Do roku 1802 existovala Provincia X spišských kopijníkov (Parvus comitatus – Sedes superior), ktorá požívala výhody. Od roku 1726 boli centrom provincie Betlanovce. Kopijníci boli zemania. Uhorský kráľ Žigmund Luxemburský dal z neskoršie vzniknutej Provincie 24 spišských miest, 13 z nich do poľského zálohu, ktorý trval 360 rokov. Ocitli sa v ňom napr. Poprad, Spišská Sobota, Spišská Nová Ves, Spišské Podhradie, Stará Ľubovňa, Podolínec. Predmetom zálohu bol len ekonomický prospech. O koniec zálohu sa vojensky postarala až v druhej polovici 18. storočia Mária Terézia. V roku 1614 sa na Spiši konala Luteránska synoda, tiež nazývaná Spišská synoda, na ktorej sa rokovalo o protestantskej organizácii.(Wikipedia.sk). Po vzniku Československa v roku 1918 malo Poľsko územné nároky na Spiš po rieku Poprad. Poľskí vojaci boli 8.12.1918 porazení pri Kežmarku. V júni 1919 došlo opäť k obsadeniu Poľskom. Do roku 1925 boli tieto spory (aj na Hornej Orave) pomerne intenzívne. Opäť rozhoreli v októbri 1938 a v máji 1945 (Wikipedia.sk). Od 12. storočia sem prichádzali nemeckí kolonisti, od 14. storočia vyššie polohy osídľujú Rusíni a Ukrajinci, s ktorými prišlo aj iné náboženstvo. Hladným strediskom Židov bola obec Huncovce. Od 15. storočia tu žijú aj Rómovia (spis.sk). Na severe Spiša, podobne aj na Orave a v poľskom Spiši a Orave žije goralská menšina, ktorá vznikla v dôsledku troch migračných vĺn. Poľská vláda ich v roku 1918 považovala za Poliakov (Gotkiewicz M., 1969). Po roku 1945 boli z regiónu vyhnaní Nemci, takmer všetci. Etnicky nemecká je obec Chmeľnica pri Starej Ľubovni (Wikipedia.sk).
Spiš is a region in northern Slovakia, east of the High Tatras. In German, Spiš is called Zips (Wikipedia.sk), in Latin, it’s referred to as Scepusium, in Hungarian, it’s Szepes, and in Polish, it’s Spisz. The Spiš County was ruled by the Zápoľský, Turzovci, and Csáky families (Wikipedia.sk). It is a region that is both touristically and culturally attractive, offering several national parks: Tatranský National Park in the northwest, Pieniny, Slovak Paradise, and Low Tatras (Wikipedia.sk). Cities like Levoča, Kežmarok, sites like Spišské Podhradie, Spiš Castle, and Spišská Sobota. Ski resorts like Krompachy – Plejsy, Ždiar – Bachledova Dolina (Wikipedia.sk). In Slovak Paradise, the second-longest cave in Slovakia, Stratená Cave, stretches for 18.5 km. Other notable caves include Dobšinská Ice Cave and Psie Diery Cave. The karst gorges of Suchá Belá and Veľký Sokol are considered the most beautiful in Slovakia (rajportal.sk).
Spiš is a region that hasn’t always been part of Slovakia (Wikipedia.sk). In the 11th century, Spiš was contested by the Kingdom of Hungary from the south and the Kingdom of Poland from the north. Until 1802, there existed the Province X of Spiš spearmen (Parvus comitatus – Sedes superior), which enjoyed privileges. From 1726, Betlanovce became the center of the province. The spearmen were landowners. King Sigismund of Luxembourg granted 24 Spiš towns, 13 of them to the Polish pledge, which lasted for 360 years. Towns like Poprad, Spišská Sobota, Spišská Nová Ves, Spišské Podhradie, Stará Ľubovňa, Podolínec were part of the pledge, which was only for economic benefit. The end of the pledge was militarily secured only in the second half of the 18th century by Maria Theresa. In 1614, the Lutheran Synod, also known as the Spiš Synod, took place in Spiš, discussing Protestant organization (Wikipedia.sk).
Spiš ist eine Region im Norden der Slowakei, östlich der Hohen Tatra. Auf Deutsch wird Spiš als Zips bezeichnet (Wikipedia.sk), auf Latein als Scepusium, auf Ungarisch als Szepes und auf Polnisch als Spisz. Die Spišer Stuhlregion wurde von den Familien Zápoľský, Turzovci und Csáky regiert (Wikipedia.sk). Es ist eine sowohl touristisch als auch kulturell attraktive Region, die mehrere Nationalparks bietet: Im Nordwesten die Tatra-Nationalpark, dazu Pieninen, Slowakisches Paradies und Niedere Tatra (Wikipedia.sk). Städte wie Levoča, Kežmarok, Orte wie Spišské Podhradie, Spišský hrad und Spišská Sobota. Skigebiete wie Krompachy – Plejsy, Ždiar – Bachledova Dolina (Wikipedia.sk). Im Slowakischen Paradies befindet sich mit einer Länge von 18,5 km die zweitlängste Höhle der Slowakei – die Stratená-Höhle. Daneben sind die Dobšinská ľadová jaskyňa und die Psie Diery-Höhle bekannt. Die Karstschluchten von Suchá Belá und Veľký Sokol gelten als die schönsten in der Slowakei (rajportal.sk).
Spiš ist eine Region, die nicht immer zu der Slowakei gehörte (Wikipedia.sk). Im 11. Jahrhundert wurde Spiš von Süden vom Königreich Ungarn und von Norden vom Königreich Polen umkämpft. Bis 1802 existierte die Provinz X der Spišer Spießbürger (Parvus comitatus – Sedes superior), die Privilegien genoss. Ab 1726 wurde Betlanovce das Zentrum der Provinz. Die Spießbürger waren Landbesitzer. König Sigismund von Luxemburg gewährte 24 Städten in Spiš, von denen 13 an das polnische Pfand gingen und das 360 Jahre dauerte. Städte wie Poprad, Spišská Sobota, Spišská Nová Ves, Spišské Podhradie, Stará Ľubovňa, Podolínec waren Teil des Pfandes, das nur wirtschaftlichen Nutzen brachte. Das Ende des Pfandes wurde erst in der zweiten Hälfte des 18. Jahrhunderts durch Maria Theresia militärisch gesichert. 1614 fand die Lutheranische Synode, auch als Spišer Synode bekannt, in Spiš statt und diskutierte die protestantische Organisation (Wikipedia.sk).
Spisz to region na północy Słowacji, na wschód od Wysokich Tatr. Po polsku jest nazywany Spiszem (Wikipedia.sk), po łacinie Scepusium, po węgiersku Szepes, a po słowacku Spiš. Regionem spodziewanej krainy turystycznej i kulturalnej, oferującej kilka parków narodowych: na północny zachód od regionu znajduje się Tatrzański Park Narodowy, oprócz tego Pieniny, Słowacki Raj i Niżne Tatry (Wikipedia.sk). Miasta takie jak Levoča, Kežmarok, miejsca takie jak Spišské Podhradie, Spišský hrad i Spišská Sobota. Ośrodki narciarskie, takie jak Krompachy – Plejsy, Ždiar – Bachledova Dolina (Wikipedia.sk). W Słowackim Raju znajduje się druga co do długości jaskinia na Słowacji – Jaskinia Stratená o długości 18,5 km. Oprócz tego znane są Jaskinia Lodu Dobšinská i Jaskinia Psie Diery. Wąwozy krasowe Suchej Belej i Veľkého Sokola uważane są za najpiękniejsze na Słowacji (rajportal.sk).
Spisz to region, który nie zawsze należał do Słowacji (Wikipedia.sk). W XI wieku Spisz był okupowany od południa przez Królestwo Węgier, a od północy przez Królestwo Polskie. Do 1802 roku istniała Provinz X spišskich rycerzy (Parvus comitatus – Sedes superior), ciesząca się przywilejami. Od 1726 roku Betlanovce były centrum prowincji. Rycerze byli ziemianami. Węgierski król Zygmunta Luksemburski przyznał 24 miastom w Spiszu, z których 13 poszło pod polskie zastaw, który trwał 360 lat. Miasta takie jak Poprad, Spišská Sobota, Spišská Nová Ves, Spišské Podhradie, Stará Ľubovňa, Podolínec były częścią zastawu, który przynosił korzyści tylko ekonomiczne. Koniec zastawu został zapewniony militarnie dopiero w drugiej połowie XVIII wieku przez Marię Teresę. W 1614 roku odbyła się na Spiszu Synoda Luterańska, znana również jako Synoda Spišska, na której omawiano organizację protestancką (Wikipedia.sk).
Niektoré príspevky
- Spišský hrad
- Levoča
- Kežmarok
- Spišská Sobota
- Spišské Podhradie
Odkazy
- Spišská župa
- spis.eu.sk
- eastslovakia.szm.com
- Facebook
- Wikipedia
- Gotkiewicz Mieczyslaw, 1969: Ruchy migracyjne polskich górali po poludniowej stronie Beskidu, Folia Geographica – Series Geographica Oeconomica, Vol. 2, p. 5 – 55
Use Facebook to Comment on this Post
2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Spiš, Typ krajiny
Levoča – kráľovské mesto
Hits: 5171
Mesto Levoča leží pod Levočskými vrchmi, vďaka svojej bohatej minulosti patrí medzi najnavštevovanejšie mestá Slovenska (levoca.sk). Maďarsky Lőcse, nemecky Leutschau, leží v nadmorskej výške 570 metrov nad morom. Na rozlohe 64 km2 žije takmer 15 000 obyvateľov. Má tieto mestské časti: Levočská dolina, Levočské lúky, Závada (Wikipedia).
Je to starobylé historické mesto s pekným centrom. Kráľovské mesto Slovenska (Informačná tabuľa). Levočské námestie patrí medzi najväčšie stredoveké námestia na Slovensku (royal-towns.sk). Dnes v Levoči žije asi 14500 obyvateľov. Od roku 2009 je mesto zapísané na Zozname Svetového dedičstva UNESCO (levoca.sk).
Na mieste dnešného mesta bolo už na prelome 11. – 12. storočia viac osád, čo dokazuje kostol svätého Mikuláša juhovýchodne od mesta, ktorý bol postavený v románskom slohu. Druhá osada bola tam, kde je dnes Košická ulica (levoca.sk). Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1249, pod názvom Leucha (levoca.sk). V 13. storočí sa tu usadzujú nemeckí kolonisti a v roku 1271 sa Levoča stáva hlavným mestom provincie spišských Sasov (levoca.sk). Hybnou silou mesta bol obchod. Obchodovalo sa s hansovnými mestami, s Krakovom, s Benátkami. Remeselníci produkovali tovar pre celé Uhorsko a aj Poľsko. Neskôr sa Levoča stala jedným z centier renesancie a humanizmu v Uhorsku (levoca.sk). V roku 1474 navštívil mesto Matej Korvín, v roku 1497 bratia Jagelovci. V tlačiarni bratov Breuerovcov vyšiel Orbis Pictus Jana Amosa Komenského v štyroch jazykoch. V dobe národného obrodenia bola Levoča miestom pôsobenia štúrovcov (royal-towns.sk). V Levoči pôsobil Ján Francisci, Ján Botto, Janko Kráľ, Pavol Dobšinský, Vavro Šrobár, fyzik Albert Fuchs, herečky Lucia Gažiová, Oľga Vronská (Wikipedia).
V druhej polovici 14. storočia bol postavený dnešný veľký farský kostol svätého Jakuba staršieho, apoštola (levoca.sk). Mimoriadne cenný je jeho interiér, ktorý predstavuje jedinečné diela stredového sakrálneho umenia. Neskorogotický drevený hlavný oltár svätého Jakuba je s výškou 18.6 metra najvyšším svojho druhu na svete. Je z lipového dreva v rokoch 1507 – 1517 v dielni Majstra Pavla (levoca.sk). Námestie lemuje viac ako 50 meštianskych a patricijských domov, mnohé sú pomenované podľa bývalých majiteľoch (levoca.sk).
V 14. až 15. storočí sa mesto stalo stredoeurópskym obchodným centrom (levoca.sk). Mesto hospodársky i kultúrne kulminuje na prelome 15. a 16. storočia (levoca.sk). Levočské lýceum sa stalo významným centrom slovenského národného hnutia štúrovcov (Informačná tabuľa). Na historickom námestí je viac ako 50 gotických, renesančných a ranobarokových patricíjskych domov s arkádovitými vnútronými dvormi (skonline.sk). Levočské hradby sú takmer kompletne zachované, z 15 bášt a veží sa zachovalo 6, z toho tri brány: Košická, Poľská a Menhardská. Pôvod radnice siaha do 15. storočia. Na fasáde sú maľby, ktoré predstavujú symboly občianskych cností: striedmosť, opatrnosť, udatnosť, trpezlivosť a spravodlivosť. Dnes je radnica spojená s renesančnou vežou, ktorá bola postavená v rokoch 1656 – 1661 a slúžila ako zvonica. Pôvodne zo 16. storočia pochádza klietka hanby, ktorá stojí pred radnicou. Od 16. storočia do roku 1923 bola Levoča sídlom Spišskej župy (levoca.sk). V rokoch 1746 – 1747 vyučoval na jezuitskom gymnáziu matematik, fyzik a astronóm Maximilián Rudolf Hell. V 18. a 19. storočí pôsobili v baníctve a železiarstve Probstnerovci. Po odvolaní Ľudovíta Štúra z bratislavského lýcea, prišli jeho študenti na Evanjelické lýceum do Levoče. Pri tejto príležitosti vznikla v roku 1844 revolučná pieseň, neskôr hymna “Nad Tatrou sa blýska”, ktorá sa prvýkrát spievalu tu (Kristeková).
V Levoči sa koná Medzinárodný kultúrny festival Dni Majstra Pavla, festival vážnej hudby Levočské babie leto, festival komornej hudby Konvergencie, súťaž neprofesionálnych divadelných súborov Scénická žatva (Kristeková), tematické prehliadky Potulky Levočou, Levočská hudobná jar, Levočská hudobná jeseň, Mariánska púť, Karpatský remeselný trh, Vianočný remeselný trh, výtvarný a fotografický Plenér Majstra Pavla, nočné podujatie plné hudby, spevy, svetiel Tajomná Levoča (Kristeková).
The town of Levoča is situated beneath the Levočské Vrchy (Levoča Hills), and due to its rich history, it is among the most visited towns in Slovakia (levoca.sk). In Hungarian, it is called Lőcse, and in German, Leutschau, situated at an elevation of 570 meters above sea level. It covers an area of 64 km² and is home to almost 15,000 residents, with districts including Levočská Dolina, Levočské Lúky, and Závada (Wikipedia).
It is an ancient historical town with a beautiful center, recognized as the Royal Town of Slovakia (Informačná tabuľa). Levoča Square is among the largest medieval squares in Slovakia (royal-towns.sk). As of 2009, the town has been inscribed on the UNESCO World Heritage List (levoca.sk).
In the area where the present town stands, there were multiple settlements around the turn of the 11th and 12th centuries, evidenced by the Church of St. Nicholas southeast of the town, built in the Romanesque style. The first written mention dates back to 1249 under the name Leucha (levoca.sk). In the 13th century, German colonists settled here, and in 1271, Levoča became the capital of the Spiš Saxons province (levoca.sk). The town thrived economically through trade, engaging with Hanseatic cities, Krakow, and Venice. Later, Levoča became one of the centers of the Renaissance and humanism in Hungary (levoca.sk). In 1474, Matthias Corvinus visited the town, and in 1497, the Jagiellonian brothers. Jan Amos Komenský’s Orbis Pictus was printed in four languages at the Breuer brothers’ printing press. During the era of national revival, Levoča was a hub for the activities of the Štúr school (royal-towns.sk). Prominent figures who lived or worked in Levoča include Ján Francisci, Ján Botto, Janko Kráľ, Pavol Dobšinský, Vavro Šrobár, physicist Albert Fuchs, and actresses Lucia Gažiová and Oľga Vronská (Wikipedia).
In the second half of the 14th century, the current large Parish Church of St. James the Elder, the Apostle, was built, featuring an exceptional interior with unique works of late medieval sacred art. The late-Gothic wooden main altar of St. James, standing at a height of 18.6 meters, is the tallest of its kind globally, crafted from linden wood between 1507 and 1517 in Master Paul’s workshop (levoca.sk). The square is lined with over 50 burgher and patrician houses, many named after former owners (levoca.sk).
During the 14th to 15th centuries, the town became a Central European trade center (levoca.sk). Both economically and culturally, the town reached its zenith at the turn of the 15th and 16th centuries (levoca.sk). Levočské Lýceum became a significant center for the Slovak national movement led by the Štúrists (Informačná tabuľa). The historic square features over 50 Gothic, Renaissance, and early Baroque burgher houses with arcaded inner courtyards (skonline.sk). The city walls of Levoča are almost completely preserved, with 6 of the original 15 bastions and towers remaining, including three gates: Košická, Poľská, and Menhardská. The original town hall dates back to the 15th century. The facade features paintings representing symbols of civic virtues: temperance, prudence, courage, patience, and justice. Today, the town hall is connected to a Renaissance tower built between 1656 and 1661, serving as a belfry. The Cage of Shame in front of the town hall originates from the 16th century. From the 16th century to 1923, Levoča was the seat of Spiš County (levoca.sk). In 1746 – 1747, mathematician, physicist, and astronomer Maximilian Rudolf Hell taught at the Jesuit gymnasium. In the 18th and 19th centuries, the Probstner family played a significant role in mining and metallurgy. After Ľudovít Štúr’s dismissal from the Bratislava lyceum, his students came to the Evangelical Lyceum in Levoča. In 1844, on this occasion, the revolutionary song, later the anthem “Nad Tatrou sa blýska,” was composed and first sung here (Kristeková).
Levoča hosts various cultural events, including the International Cultural Festival Days of Master Paul, Levočské Babie Leto (a festival of classical music), Convergencies (a chamber music festival), Scenic Harvest (a competition for non-professional theater groups), themed tours Wanderings through Levoča, Levočská Hudobná Jarná (Levoča Music Spring), Levočská Hudobná Jeseň (Levoča Music Autumn), Mariánska Púť (Marian Pilgrimage), Carpathian Craft Market, Christmas Craft Market, the artistic and photographic Master Paul Open Air, and a night event full of music, singing, and lights called Mysterious Levoča (Kristeková).
Odkazy
- Levoča
- Slovenské kráľovské mestá
- Lenka Mackovjaková – Levoča – mesto svetoznámeho oltára
- Vavrinec Sedlák, Dana Kristeková, Gabriela Hudáková: Potulky mestom s čarovnou vôňou stredoveku
- Michal Suchý, 1974: Dejiny Levoče, Východoslovenské vydavateľstvo, 399 pp.
- Historické jadro Levoče je na zozname UNESCO
- chramsvjakuba.sk
- Wikipedia
- Ivan Chalupecký, 1975: Dejiny Levoče II., Východoslovenské vydavateľstvo Košice, 515 pp.
- Ivan Chalupecký, Ernest Rusnák, 1985: Levoča a okolie, Východoslovenské vydavateľstvo Košice
TOP
Všetky
Use Facebook to Comment on this Post
2011-2015, 2015, Časová línia, Krajina, Neživé, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Spiš, Spišské, Stavby, Zámky
Markušovce
Hits: 1881
Markušovce ležia v južnej časti Hornádskej kotline, neďaleko od Spišskej Novej Vsi (História Markušoviec pre budúcnosť obec a zásady ochrany pamiatkovej zóny, Krajský pamiatkový úrad Košice, pracovisko Spišská Nová Ves). Pri sútoku Levočského potoka s Hornádom (markusovce.sk) v nadmorskej výške 435 metrov nad morom (Wikipedia). Markušovce sú súčasťou národného parku Slovenský raj (markusovce.sk). Na rozlohe 18.51 km2 tu žije 4546 obyvateľov (Wikipedia). Prvé zmienky o Markušovciach sú zo začiatku 12, storočia. Tatári v roku 1241 Markušovce vyplienili. Osada sa predtým nazývala Svätý Michal, nové meno dostala “Terra Marci” – Zem Markova. Markušovce sa v priebehu stredoveku vyvinuli na významné sídlo. V roku 1527 bol Markušovský hrad zničený. Následne bol obnovovaný a ničený požiarmi. Zachovalo sa aj 10 kaštieľov a kúrií. Opevnený renesančný kaštieľ bol dostavaný v roku 1643. Na hornej terase parku bol vybudovaný letohrádok Dardanely (História Markušoviec pre budúcnosť obec a zásady ochrany pamiatkovej zóny, Krajský pamiatkový úrad Košice, pracovisko Spišská Nová Ves). Historické názvy obce: Villa Marci, Szentmichalur, Mariusdorf, Marcusfalua, Zentmyhal, Markussowcze, Markusfalua. Maďarsky je to Márkusfalu, Markuscsepánfalu, nemecky Marksdorf. V druhej polovici 19. storočia s Markušovcami splynula obec Čepanovce. V roku 1787 tu v 65 domoch žilo 408 obyvateľov. Zapodievali sa okrem poľnohospodárstva práci v lese a v baniach. Neskôr tu fungovala pražiareň železnej rudy. V roku 1892 tu vznikol drevársky závod. V rokoch 1880 – 1890 postihlo Markušovce veľké vysťahovalectvo (markusovce.sk).
Markušovce is situated in the southern part of the Hornád Basin, near Spišská Nová Ves (History of Markušovce for the Future of the Village and Principles of the Preservation of the Monument Zone, Regional Monuments Office Košice, branch Spišská Nová Ves). It is located near the confluence of the Levočský stream with the Hornád River (markusovce.sk), at an altitude of 435 meters above sea level (Wikipedia). Markušovce is part of the Slovak Paradise National Park (markusovce.sk). Covering an area of 18.51 km², the village is home to 4,546 residents (Wikipedia).
The first mentions of Markušovce date back to the early 12th century. The Tatars plundered Markušovce in 1241. The settlement was previously called Saint Michael, and it received its new name “Terra Marci” – Mark’s Land. Markušovce developed into a significant settlement during the medieval period. In 1527, the Markušovce Castle was destroyed. Subsequently, it was rebuilt and destroyed by fires. Ten mansions and manor houses have been preserved. The fortified Renaissance mansion was completed in 1643. A gazebo called Dardanelles was built on the upper terrace of the park (History of Markušovce for the Future of the Village and Principles of the Preservation of the Monument Zone, Regional Monuments Office Košice, branch Spišská Nová Ves). Historical names of the village include Villa Marci, Szentmichalur, Mariusdorf, Marcusfalua, Zentmyhal, Markussowcze, Markusfalua. In Hungarian, it is Márkusfalu, Markuscsepánfalu, and in German, Marksdorf. In the second half of the 19th century, the village of Čepanovce merged with Markušovce. In 1787, 408 residents lived in 65 houses. Besides agriculture, they were engaged in forestry and mining. Later, there was an iron ore roasting plant. A lumber mill was established in 1892. In the years 1880 – 1890, Markušovce experienced significant emigration (markusovce.sk).
Odkazy
