Neživé, Piešťanské reportáže, Považské, Reportáže, Slovenské, Umenie

Tradičné umelecké remeslá v Piešťanoch

Hits: 3245

V roku 2009 sa po prvý krát kona­lo v Pieš­ťa­noch podu­ja­tie Tra­dič­né ume­lec­ké remes­lá”. V roku 2010 som sa ho aj aktív­ne zúčast­nil. Kona­lo sa v ter­mí­ne 21. až 23. mája. Podu­ja­tie sa v roku 2015 kona­lo tiež.


In 2009, the event Tra­di­ti­onal Art Crafts” took pla­ce in Pieš­ťa­ny for the first time. In 2010, I acti­ve­ly par­ti­ci­pa­ted in it as well. It was held from May 21st to 23rd. The event also took pla­ce in 2015.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Horné Považie, Krajina, Neživé, Obce, Považské, Slovenská krajina, Slovenské, Umenie

Slovenský Betlehem v Rajeckej Lesnej

Hits: 2293

Rajec­ká Les­ná pat­rí do okre­su Žili­na. Je zná­mym pút­nic­kym mies­tom. Od roku 1900 sa súčas­ťou obce sta­la osa­da Trs­te­ná. V obci sa nachá­dza Slo­ven­ský bet­le­hem, kto­rý sa nachá­dza neďa­le­ko od kos­to­la Naro­de­nia Pan­ny Márie. Kos­tol bol v roku 2002 vyhlá­se­ný za Bazi­li­ku minor. K obci pat­rí aj kal­vá­ria s krí­žo­vou ces­tou (rajec​ka​les​na​.info). Rajec­ká Les­ná leží v Rajec­kej kot­li­ne, na západ­nom úpä­tí Lúčan­skej Malej Fat­ry v nad­mor­skej výš­ke 508 met­rov nad morom. Jej roz­lo­ha je 39.26 km2 . Žije tu 1188 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia).

Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1413. Pod­ľa his­to­ric­kých pra­me­ňov obec vznik­la v rokoch 13931413. Názov obce je odvo­de­ný od nemec­ké­ho náz­vu Fre­i­wald (slo­bod­ný /​voľ­ný les). V 17. sto­ro­čí sa písa­lo, že Fri­vald je obko­le­se­ný a ukry­tý hus­tým lesom a vedie k nemu úzka ces­ta, kto­rú bolo ťaž­ko nájsť. Zvlášt­nos­ťou bolo, že kaž­dý osad­lík pou­ží­val prí­me­nie Fri­vald­ský (rajec​ka​les​na​.info). V obci stál kedy­si stre­do­ve­ký kos­to­lík z kon­ca 13. sto­ro­čia, z kto­ré­ho sa zacho­va­la už len svä­ty­ňa (Wiki­pe­dia). Bol to románsko-​gotický kos­to­lík Pan­ny Márie, slú­žil ako marián­ske pút­nic­ké mies­to. Začiat­kom 20. sto­ro­čia slú­žil ako far­ská sýp­ka, v 50-​tych rokoch 20. sto­ro­čia ako sklad naf­ty (Ale­xan­dra a Šte­fan Podo­lin­ský).

Slo­ven­ský bet­le­hem 

Veľ­kou atrak­ci­ou Rajec­kej Les­nej je pohyb­li­vý Slo­ven­ský bet­le­hem, kto­ré­ho auto­rom je domá­ci rez­bár Jozef Peka­ra. Bet­le­hem nezob­ra­zu­je len nábo­žen­ské motí­vy, ale aj deji­ny slo­ven­ské­ho náro­da. Uni­ká­tr­ny je aj svo­jou veľ­kos­ťou, dlhý je 8.5 met­ra, širo­ký 2.5 met­ra a vyso­ký 3 met­re. Otvo­re­ný bol v novem­bri 1995 (muze​um​.sk). Jozef Peka­ra na ňom pra­co­val od roku 1980. Sú na ňom zobra­ze­né prá­ce a remes­lá, zvy­ky, kro­je, kto­ré sú spä­té so slo­ven­ským ľudom. Zastú­pe­né sú tu všet­ky slo­ven­ské regi­ó­ny. Nachá­dza sa tu pri­bliž­ne 30 postáv, z kto­rých sa asi polo­vi­ca pohy­bu­je (Jozef Terem).

Gej­zír

Gej­zír sa nachá­dza za obcou. Vyvie­ra do výš­ky asi desať met­rov, v zime nie­ke­dy vytvá­ra 6 met­ro­vý ľado­vý kužeľ (slo​va​kian​gu​ide​.com).


Rajec­ká Les­ná belo­ngs to the Žili­na dis­trict and is a well-​known pilg­ri­ma­ge site. Sin­ce 1900, the sett­le­ment of Trs­te­ná has been part of the muni­ci­pa­li­ty. The Slo­vak Bet­hle­hem, loca­ted near the Church of the Nati­vi­ty of the Vir­gin Mary, is found in the vil­la­ge. In 2002, the church was dec­la­red a Minor Basi­li­ca. The vil­la­ge also inc­lu­des a cal­va­ry with a Sta­ti­ons of the Cross (rajec​ka​les​na​.info). Rajec­ká Les­ná is situ­ated in the Rajec­ká kot­li­na, at the wes­tern foot­hills of the Lúčan­ská Malá Fat­ra, at an ele­va­ti­on of 508 meters abo­ve sea level. Its area is 39.26 km², and it is home to 1,188 resi­dents (Wiki­pe­dia).

The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1413. His­to­ri­cal sour­ces indi­ca­te that the vil­la­ge was estab­lis­hed bet­we­en 1393 and 1413. The name of the vil­la­ge is deri­ved from the Ger­man name Fre­i­wald (free/​uncultivated forest). In the 17th cen­tu­ry, it was desc­ri­bed that Fri­vald was sur­roun­ded and hid­den by den­se forest, with a nar­row path that was dif­fi­cult to find. A pecu­lia­ri­ty was that eve­ry resi­dent used the sur­na­me Fri­vald­ský (rajec​ka​les​na​.info). In the past, the­re was a medie­val church from the late 13th cen­tu­ry in the vil­la­ge, of which only the sanc­tu­ary has been pre­ser­ved (Wiki­pe­dia). It was a Romanesque-​Gothic church of the Vir­gin Mary, ser­ving as a Marian pilg­ri­ma­ge site. In the ear­ly 20th cen­tu­ry, it ser­ved as a parish gra­na­ry, and in the 1950s, it func­ti­oned as a fuel oil ware­hou­se (Ale­xan­dra and Šte­fan Podolinský).

Slo­vak Bethlehem

A major att­rac­ti­on in Rajec­ká Les­ná is the movab­le Slo­vak Bet­hle­hem, cre­a­ted by local sculp­tor Jozef Peka­ra. The Bet­hle­hem depicts not only reli­gi­ous motifs but also the his­to­ry of the Slo­vak nati­on. It is uni­que in its size, mea­su­ring 8.5 meters in length, 2.5 meters in width, and 3 meters in height. It was unve­i­led in Novem­ber 1995 (muze​um​.sk). Jozef Peka­ra wor­ked on it sin­ce 1980. The art­work por­tra­ys the works and crafts, cus­toms, and cos­tu­mes asso­cia­ted with the Slo­vak peop­le. All Slo­vak regi­ons are repre­sen­ted, fea­tu­ring app­ro­xi­ma­te­ly 30 figu­res, with about half of them in moti­on (Jozef Terem).

Gey­ser

The gey­ser is loca­ted bey­ond the vil­la­ge. It erupts to a height of about ten meters, some­ti­mes for­ming a 6‑meter ice cone in win­ter (slo​va​kian​gu​ide​.com).


Rajec­ká Les­ná nale­ży do okręgu Žili­na i jest zna­nym miejs­cem pielgr­zym­ko­wym. Od roku 1900 osa­da Trs­te­ná sta­no­wi część tej miejs­co­wo­ści. W wios­ce znaj­du­je się Sło­wac­kie Bet­le­jem, poło­żo­ne nie­da­le­ko Kości­oła Naro­dze­nia Najświ­ęts­zej Maryi Pan­ny. Kości­ół ten w 2002 roku został uzna­ny za Bazy­li­kę Mniejs­zą. Do wsi nale­ży również kalwa­ria z Dro­gą Krzy­żo­wą (rajec​ka​les​na​.info). Rajec­ká Les­ná poło­żo­na jest w kot­li­nie Rajec­kiej, u zachod­nich pod­nó­ży Małej Fat­ry Lúčan­skiej, na wyso­ko­ści 508 met­rów nad pozi­omem mor­za. Jej obszar wyno­si 39,26 km², a zamiesz­ku­je ją 1188 miesz­ka­ńców (Wiki­pe­dia).

Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka o wsi pocho­dzi z roku 1413. Źró­dła his­to­rycz­ne wska­zu­ją, że wieś pows­ta­ła w latach 1393 – 1413. Nazwa wsi wywo­dzi się od nie­miec­kiej nazwy Fre­i­wald (wolny/​nie upra­wia­ny las). W XVII wie­ku opi­sa­no, że Fri­vald był otoc­zo­ny i ukry­ty w gęs­tym lesie, do któ­re­go pro­wa­dzi­ła wąs­ka ście­żka, trud­na do zna­le­zie­nia. Nie­ty­po­we było to, że każdy miesz­ka­niec uży­wał nazwis­ka Fri­vald­ský (rajec​ka​les​na​.info). W przes­zło­ści w miejs­co­wo­ści ist­niał śred­ni­owiecz­ny kości­ół z końca XIII wie­ku, z któ­re­go zacho­wa­ła się tyl­ko świ­ąty­nia (Wiki­pe­dia). Był to kości­ół romańsko-​gotycki Najświ­ęts­zej Maryi Pan­ny, słu­żący jako miejs­ce pielgr­zym­ko­we maryj­ne. Na poc­ząt­ku XX wie­ku pełnił fun­kc­ję para­fial­ne­go spich­ler­za, a w latach 50. XX wie­ku fun­kc­jo­no­wał jako maga­zyn ole­ju opa­ło­we­go (Ale­xan­dra i Šte­fan Podolinský).

Sło­wac­kie Betlejem

Jed­ną z głó­wnych atrakc­ji w Rajec­ká Les­ná jest rucho­me Sło­wac­kie Bet­le­jem, stwor­zo­ne przez lokal­ne­go rze­źbiar­za Joze­fa Peka­rę. Bet­le­jem nie przed­sta­wia tyl­ko moty­wów reli­gij­nych, ale także his­to­rię naro­du sło­wac­kie­go. Jest uni­kal­ne ze wzg­lędu na swój roz­miar, mier­ząc 8,5 met­ra dłu­go­ści, 2,5 met­ra sze­ro­ko­ści i 3 met­ry wyso­ko­ści. Zosta­ło odsło­ni­ęte w lis­to­pa­dzie 1995 roku (muze​um​.sk). Jozef Peka­ra pra­co­wał nad nim od 1980 roku. Pra­ca przed­sta­wia pra­ce i rze­mi­osła, zwyc­za­je i stro­je zwi­ąza­ne ze sło­wac­kim naro­dem. Wszys­tkie regi­ony Sło­wac­ji są repre­zen­to­wa­ne, obej­mu­jąc oko­ło 30 posta­ci, z któ­rych oko­ło poło­wa jest w ruchu (Jozef Terem).

Gej­zer

Gej­zer znaj­du­je się poza wsią. Wyras­ta na wyso­ko­ść oko­ło dzie­si­ęciu met­rów, cza­sem twor­ząc w zimie sze­ści­omet­ro­wy sto­żek lodo­wy (slo​va​kian​gu​ide​.com).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Neživé, Orava, Slovenská krajina, Umenie

Slanický ostrov umenia

Hits: 3090

Sla­nic­ký ostrov je ostrov v Orav­skej prieh­ra­de, kto­rý nebol zato­pe­ný Orav­skou priehradou.

Zato­pe­ných bolo 5 osád v roku 1953. Zacho­va­lo sa iba návršie s baro­ko­vým kos­to­lom a kal­vá­ri­ou, kto­ré tvo­ril domi­nan­tu obce Sla­ni­ca (orav​ska​ga​le​ria​.sk). Zato­pe­né osa­dy: Hám­ry (Orav­ské Hám­re), Lav­ko­vo (Osa­da Dol­né­ho Šte­fa­no­va), Osa­da, Sla­ni­ca (Wiki­pe­dia). Kos­tol Pový­še­nia Svä­té­ho krí­ža bol posta­ve­ný v rokoch 17661769 (raci​bor​.eu). Sla­nic­ký ostrov je prí­stup­ný pre verej­nosť od 15. mája do 15. sep­tem­bra (Infor­mač­ná tabu­ľa). Jeho roz­lo­ha je 3.5 hek­tá­ra. Leží v nad­mor­skej výš­ke 609 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia). Na ostro­ve sa nachá­dza stá­la expo­zí­cia Orav­skej galé­rie v Dol­nom Kubí­ne. Sú tu tra­dič­né ľudo­vé plas­ti­ky a maľ­by. Expo­zí­cia má celo­slo­ven­ský cha­rak­ter (Infor­mač­ná tabu­ľa). V Sla­ni­ci sa naro­dil v roku 1762 Anton Ber­no­lák (wbl​.sk).


Sla­nic­ký Island is an island in the Ora­va Reser­vo­ir that remai­ned unaf­fec­ted by the Ora­va Dam flooding.

Five sett­le­ments were sub­mer­ged in 1953, and only the hill with a Baro­que church and cal­va­ry, for­ming the domi­nant fea­tu­re of the vil­la­ge Sla­ni­ca, has been pre­ser­ved (orav​ska​ga​le​ria​.sk). The sub­mer­ged sett­le­ments inc­lu­de Hám­ry (Orav­ské Hám­re), Lav­ko­vo (sett­le­ment of Dol­né Šte­fa­nov), Osa­da, and Sla­ni­ca (Wiki­pe­dia). The Church of the Exal­ta­ti­on of the Holy Cross was built bet­we­en 1766 and 1769 (raci​bor​.eu). Sla­nic­ký Island is acces­sib­le to the pub­lic from May 15th to Sep­tem­ber 15th (Infor­ma­ti­on board). It covers an area of 3.5 hec­ta­res and is situ­ated at an alti­tu­de of 609 meters abo­ve sea level (Wiki­pe­dia). The island hosts a per­ma­nent exhi­bi­ti­on of the Ora­va Gal­le­ry in Dol­ný Kubín, sho­wca­sing tra­di­ti­onal folk sculp­tu­res and pain­tings with a nati­on­wi­de cha­rac­ter (Infor­ma­ti­on board). Anton Ber­no­lák, born in 1762, was a nati­ve of Sla­ni­ca (wbl​.sk).


Wys­pa Sla­nic­ký to wys­pa w Zbi­or­ni­ku Orav­skim, któ­ra nie zosta­ła zala­na przez tamę Oravską.

W roku 1953 zala­nych zosta­ło pięć osad, a oca­la­ło jedy­nie wzgór­ze z baro­ko­wym kości­ołem i kalwa­rią, sta­no­wi­ące domi­nu­jący ele­ment wios­ki Sla­ni­ca (orav​ska​ga​le​ria​.sk). Zala­ne osa­dy to: Hám­ry (Orav­ské Hám­re), Lav­ko­vo (Osa­da Dol­né­ho Šte­fa­no­va), Osa­da, Sla­ni­ca (Wiki­pe­dia). Kości­ół Podwy­żs­ze­nia Świ­ęte­go Krzy­ża został zbu­do­wa­ny w latach 1766 – 1769 (raci​bor​.eu). Wys­pa Sla­nic­ký jest dostęp­na dla pub­licz­no­ści od 15 maja do 15 wrze­śnia (Tab­li­ca infor­ma­cyj­na). Jej powierzch­nia wyno­si 3,5 hek­ta­ra, a znaj­du­je się na wyso­ko­ści 609 met­rów nad pozi­omem mor­za (Wiki­pe­dia). Na wys­pie znaj­du­je się sta­ła wys­ta­wa Orav­skiej Gale­rii w Dol­nym Kubí­nie. Pre­zen­tu­je tra­dy­cyj­ne rze­źby i obra­zy ludo­we o ogól­nok­ra­jo­wym cha­rak­ter­ze (Tab­li­ca infor­ma­cyj­na). Anton Ber­no­lák, uro­dzo­ny w 1762 roku, pocho­dził ze Sla­ni­cy (wbl​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Dokumenty, Hrady, Kaštiely, Kostoly, Neživé, Považské, Slovenské, Stavby, Stavby, Umenie

Matúšovo kráľovstvo v Podolí

Hits: 3963

Park minia­túr – Matú­šo­vo krá­ľov­stvo Podo­lí je uni­kát­na ukáž­ka šikov­nos­ti, kul­tú­ry a hrdos­ti ľud­skej mys­le. Na Slo­ven­sku bolo v minu­los­ti oko­lo 150 hra­dov a zám­kov. Okrem nich množ­stvo zám­kov, kaš­tie­ľov a podob­ných sta­vieb. Osud ku mno­hým z nich nebol prá­ve milo­srd­ný. Aj pre­to je veľ­mi cen­ná myš­lien­ka tvor­by mode­lov, kto­rú zre­a­li­zo­val pán Juraj Hlat­ký. Zmen­še­ni­ny zhru­ba 50-​tich hra­dov a zám­kov, kaš­tie­ľov a kos­to­lí­kov v mier­ke 1:501:25 sa v Podo­lí nachá­dza­jú v Matú­šo­vom krá­ľov­stve. Pre­čo Matú­šo­ve krá­ľov­stvo? Pán Hlat­ký si zau­mie­nil rea­li­zo­vať minia­tú­ry západ­nej čas­ti Slo­ven­ska, kto­ré na pre­lo­me 1314. sto­ro­čia pat­ri­lo páno­vi Váhu a Tatier”, Matú­šo­vi Čáko­vi Tren­čian­ske­mu (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Cie­ľom pána Hlat­ké­ho je zho­to­viť 80100 objek­tov. Mno­hé pôvod­né hra­dy dnes pozná­me už len ako zrú­ca­ni­ny, viac či menej pozna­če­né svo­jím osu­dom. Vďa­ka usi­lov­nos­ti a túž­be auto­ra bol tým­to sved­kom našej minu­los­ti vdýc­hnu­tý opäť život. Nie­kto­ré slo­ven­ské hra­dy a zám­ky sú aj dnes v dob­rom sta­ve, avšak v Podo­lí mno­hé z nich našli svo­ju zašlú slá­vu. Autor pro­jek­tu zmen­še­nín vytvo­ril väč­ši­nu rekon­štruk­cií pod­ľa podo­by z obdo­bia oko­lo roku 1700. Dobo­vé rekon­štruk­cie sú uni­kát­nou myš­lien­kou, pred­sta­vu­jú cen­né die­lo, kto­ré je hod­né pozor­nos­ti nás všet­kých. Napo­kon sved­čí o tom aj náv­štev­nosť par­ku. Polo­vi­ca náv­štev­ní­kov je z Čes­kej repub­li­ky, mno­ho ďal­ších sem pri­chá­dza aj z exo­tic­kých kra­jín ako je napr. Nový Zéland (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk).

Len nás Slo­vá­kov zrej­me naša kul­tú­ra a his­tó­ria zau­jí­ma poskrom­ne. Minia­tú­ry v Podo­lí majú poten­ciál napo­môcť našej fan­tá­zii. Nie kaž­dý si vie pred­sta­viť, ako moh­li hra­dy vyze­rať v minu­los­ti, v prí­pa­de že dnes sú z nich už len ruiny. Som pre­sved­če­ný o tom, že veľa náv­štev­ní­kov prek­va­pí, aké boli v minu­los­ti naše hra­dy krás­ne a veľa­krát aj mohut­né. Veď napo­kon, hra­dy zohrá­va­li do kon­ca stre­do­ve­ku veľ­kú stra­te­gic­kú úlo­hu. Model hra­du nevzni­ká ľah­ko. Tvor­ba začí­na od výkre­so­vej doku­men­tá­cie, ak je prav­da­že dostup­ná. To isté pla­tí o dobo­vých foto­gra­fiách, maľ­bách, nák­re­soch a iných pod­kla­doch. Pomô­že letec­ké sním­ko­va­nie, foto­gra­fo­va­nie a ruč­né mera­nie. Pro­ces pokra­ču­je nák­re­som mode­lár­skej doku­men­tá­cie v mier­ke. V prí­pa­de zlo­ži­tej­ších objek­tov sa jed­not­li­vé čas­ti vytvo­ria samos­tat­ne a neskôr sa skom­ple­ti­zu­jú. Nemož­no ani zabud­núť, že mode­ly hra­du musia stáť na pev­ných zákla­doch. Posled­nou fázou je úpra­va teré­nu, odvod­ne­nie nádvo­rí a nama­ľo­va­nie objek­tu. Celý pro­ces tvor­by jed­né­ho nároč­né­ho mode­lu môže trvať aj dva roky. Prvou rekon­štruk­ci­ou bol model hra­du Branč, s kto­rou sa zača­lo v augus­te 2003. Nasle­do­va­la Kru­pin­ská Var­tov­ka, Živán­ska veža Holíčs­ké­ho zám­ku s hos­po­dár­sky­mi budo­va­mi. Neskôr nasle­do­va­li mno­hé iné (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk).

Na zimu sa Podol­ské minia­tú­ry zakry­jú, vzhľa­dom na to, že voda a sneh by moh­li spô­so­biť nema­lé ško­dy (pies​tan​sky​den​nik​.sk). Všet­ky mode­ly musia byť dre­ná­žo­va­né, aby z nich odte­ka­la daž­ďo­vá voda, kto­rá je ich naj­väč­ším nepria­te­ľom (Kráľ). Z oko­li­tých his­to­ric­kých sta­vieb sa tu nachá­dza­jú mode­ly Bec­kov­ské­ho, Dob­ro­vod­ské­ho, Čach­tic­ké­ho, Nit­rian­ske­ho, Gýmeš­ské­ho, Opo­nic­ké­ho, Tren­čian­ske­ho, Topoľ­čian­ske­ho, Tema­tín­ske­ho, Smo­le­nic­ké­ho hra­du a Hlo­ho­vec­ké­ho kaš­tie­ľa (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Na myš­lien­ku minia­túr sa via­že aj via­ce­ro vzde­lá­va­cích, kultúrno-​spoločenských podu­ja­tí. Pro­jekt inten­zív­ne pomá­ha ces­tov­né­mu ruchu aj v šir­šom regi­ó­ne. Je tu mož­né zakú­piť si rôz­ne suve­ní­ry, pub­li­ká­cie, pla­gá­ty, sprie­vod­cov, pohľad­ni­ce, prí­pad­ne prí­le­ži­tost­nú pečiat­ku. Pote­šiť deti aj seba môže­te pexe­som, skla­dač­kou hra­dov a zám­kov, mag­net­ka­mi, pasom Matú­šov­ho krá­ľov­stva. Za urči­tých pod­mie­nok sa môže­te stať obča­nom Matú­šov­ho krá­ľov­stva. Závi­sí to naj­mä od toho, či chce­te pozná­vať kul­tú­ru a prí­ro­du, v nepo­sled­nom rade sa nesmie­te báť duchov a stra­ši­diel (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Matú­šo­ve krá­ľov­stvo má vlast­nú ter­mi­no­ló­giu, kto­rá zvy­šu­je atrak­ti­vi­tu celé­ho pro­jek­tu. Nará­ba sa tu s poj­ma­mi: krá­ľov­ské dŕža­vy, hrad­né pan­stvá, krá­ľov­ské leho­ty, Matú­šo­ve hlás­ky, pút­nic­ké mies­ta, krá­ľov­ské pod­ni­ky, zľa­vo­vé mies­ta, Matú­šo­vé edí­cie. Pre zau­jí­ma­vosť, úze­mie krá­ľov­stva sa delí na Záhor­skú, Malo­kar­pat­skú, Podu­naj­skú, Dol­no­nit­rian­sku, Hor­no­nit­rian­sku, Dol­no­po­važ­skú, Hor­no­po­važ­skú, Kysuc­kú a Orav­sko – Tur­čian­sku dŕža­vu (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Are­ál sa nachá­dza zhru­ba v stre­de obce Podo­lie pri základ­nej ško­le. Otvo­re­né je počas let­ných práz­dnin od utor­ku do nede­le od 9:00 do 16:30. V mesia­coch máj, jún a sep­tem­ber je otvo­re­né pre vopred ohlá­se­ných náv­štev­ní­kov. Inter­ne­to­vá strán­ka par­ku je www​.matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk.


Minia­tu­re Park – Matú­šo­vo King­dom in Podo­lie is a uni­que sho­wca­se of skill, cul­tu­re, and the pri­de of the human mind. In the past, Slo­va­kia had around 150 cast­les and cha­te­aus, along with nume­rous manors and simi­lar struc­tu­res. The fate of many of them was not par­ti­cu­lar­ly mer­ci­ful. Tha­t’s why the idea of cre­a­ting models, rea­li­zed by Mr. Juraj Hlat­ký, is so valu­ab­le. Redu­ced repli­cas of app­ro­xi­ma­te­ly 50 cast­les, cha­te­aus, and chur­ches in sca­les of 1:50 and 1:25 are loca­ted in Matú­šo­vo King­dom in Podo­lie. Why Matú­šo­vo King­dom? Mr. Hlat­ký deci­ded to cre­a­te minia­tu­res of the wes­tern part of Slo­va­kia, which, at the turn of the 13th and 14th cen­tu­ries, belo­n­ged to the lord of the Váh and Tatras,” Matúš Čák Tren­čian­ský (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Mr. Hlat­ký­’s goal is to cre­a­te 80 to 100 objects. Many ori­gi­nal cast­les are now kno­wn only as ruins, more or less mar­ked by the­ir fate. Thanks to the aut­ho­r’s dili­gen­ce and desi­re, the­se minia­tu­res bre­at­he life back into our past. Whi­le some Slo­vak cast­les and cha­te­aus are still in good con­di­ti­on today, in Podo­lie, many of them have found the­ir faded glo­ry. The pro­jec­t’s aut­hor cre­a­ted most of the recons­truc­ti­ons based on the appe­a­ran­ce from around the year 1700. Peri­od recons­truc­ti­ons are a uni­que idea, repre­sen­ting a valu­ab­le work that deser­ves the atten­ti­on of all of us. The par­k’s atten­dan­ce pro­ves this, with half of the visi­tors coming from the Czech Repub­lic, and many others from exo­tic coun­tries like New Zea­land (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk).

Appa­ren­tly, we Slo­vaks are modest­ly inte­res­ted in our cul­tu­re and his­to­ry. The minia­tu­res in Podo­lie have the poten­tial to sti­mu­la­te our ima­gi­na­ti­on. Not eve­ry­o­ne can ima­gi­ne how the cast­les might have looked in the past, espe­cial­ly when today they are just ruins. I am con­vin­ced that many visi­tors will be sur­pri­sed by how beau­ti­ful and often mas­si­ve our cast­les were in the past. After all, cast­les pla­y­ed a sig­ni­fi­cant stra­te­gic role until the end of the Midd­le Ages. Cre­a­ting a model cast­le is no easy task. The pro­cess begins with dra­wing docu­men­ta­ti­on, if avai­lab­le. The same app­lies to peri­od pho­tog­raphs, pain­tings, dra­wings, and other refe­ren­ces. Aerial pho­tog­rap­hy, pho­tog­rap­hy, and manu­al mea­su­re­ment can help. The pro­cess con­ti­nu­es with the dra­wing of model docu­men­ta­ti­on to sca­le. In the case of more com­plex objects, indi­vi­du­al parts are cre­a­ted sepa­ra­te­ly and later assem­bled. It’s essen­tial not to for­get that cast­le models must stand on solid foun­da­ti­ons. The last pha­se invol­ves ter­rain adjus­tments, cour­ty­ard drai­na­ge, and object pain­ting. The enti­re pro­cess of cre­a­ting a com­plex model can take up to two years. The first recons­truc­ti­on was the model of Branč Cast­le, star­ted in August 2003. It was fol­lo­wed by Kru­pin­ská Var­tov­ka, Živán­ska Tower of Holíč Cast­le with farm buil­dings, and many others (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk).

During win­ter, the Podo­lie minia­tu­res are cove­red becau­se water and snow could cau­se sig­ni­fi­cant dama­ge (pies​tan​sky​den​nik​.sk). All models must be drai­ned to let rain­wa­ter flow away, which is the­ir big­gest ene­my (Kráľ). Models of Bec­kov, Dob­ro­vod­ský, Čach­tic­ký, Nit­rian­sky, Gýmeš­ský, Opo­nic­ký, Tren­čian­sky, Topoľ­čian­sky, Tema­tín­sky, Smo­le­nic­ký Cast­le, and Hlo­ho­vec­ký Cha­te­au are among the his­to­ri­cal buil­dings in the vici­ni­ty (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Seve­ral edu­ca­ti­onal, cul­tu­ral, and social events are con­nec­ted to the idea of minia­tu­res. The pro­ject sig­ni­fi­can­tly con­tri­bu­tes to tou­rism in the wider regi­on. Vari­ous sou­ve­nirs, pub­li­ca­ti­ons, posters, guides, post­cards, and occa­si­onal stamps can be pur­cha­sed here. To delight chil­dren and your­self, the­re are puzz­les, cast­le and cha­te­au puzz­les, mag­nets, and Matú­šo­vo King­dom pas­sports. Under cer­tain con­di­ti­ons, you can beco­me a citi­zen of Matú­šo­vo King­dom, main­ly if you want to explo­re cul­tu­re and natu­re and are not afraid of ghosts and spi­rits (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Matú­šo­vo King­dom has its ter­mi­no­lo­gy, enhan­cing the att­rac­ti­ve­ness of the enti­re pro­ject. Terms used inc­lu­de roy­al sta­tes, cast­le domains, roy­al havens, Matú­šo­vo let­ters, pilg­ri­ma­ge sites, roy­al busi­nes­ses, dis­count pla­ces, and Matú­šo­vo edi­ti­ons. For curi­osi­ty­’s sake, the king­do­m’s ter­ri­to­ry is divi­ded into Záho­rie, Malé Kar­pa­ty, Podu­naj­sko, Dol­ná Nit­ra, Hor­ná Nit­ra, Dol­né Pova­žie, Hor­né Pova­žie, Kysu­ce, and Orava-​Turiec sta­tes (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). The area is loca­ted rough­ly in the cen­ter of Podo­lie near the ele­men­ta­ry scho­ol. It is open during the sum­mer holi­da­ys from Tues­day to Sun­day from 9:00 to 16:30. In May, June, and Sep­tem­ber, it is open for pre-​announced visi­tors. The par­k’s web­si­te is www​.matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Neživé, Pamätníky, Stavby, Umenie

Pamätníky

Hits: 1328

Pamät­ní­ky sú his­to­ric­ké ale­bo kul­túr­ne sym­bo­ly, kto­ré slú­žia na zacho­vá­va­nie pamä­te o uda­los­tiach, osob­nos­tiach ale­bo obdo­biach. Sú výra­zom spo­lo­čen­skej piet­nos­ti, a ich stav­by ale­bo umiest­ne­nia majú hlbo­ký význam pre spo­loč­nosť a kul­tú­ru. Pamät­ní­ky sú dôle­ži­tým aspek­tom našej kul­tú­ry a his­tó­rie. Posky­tu­jú nám okno do minu­los­ti, pri­po­mí­na­jú nám hod­no­ty a prí­be­hy, kto­ré tvo­ria našu spo­loč­nosť. Pamät­ní­ky nám posky­tu­jú pohľad do minu­los­ti a pri­po­mí­na­jú nám význam­né momen­ty, kto­ré for­mo­va­li našu iden­ti­tu. Pamät­ní­ky môžu byť rôz­ne­ho typu a týkať sa rôz­nych his­to­ric­kých ale­bo kul­túr­nych uda­los­tí. Medzi naj­bež­nej­šie pat­ria sochy, pom­ní­ky, nápi­so­vé dosky, budo­vy a mies­ta piet­ne­ho význa­mu. Kaž­dý pamät­ník nesie svoj vlast­ný prí­beh a sym­bo­li­ku, čím pri­dá­va jedi­neč­ný hlas do his­tó­rie. Hlav­ným úče­lom pamät­ní­kov je ucho­vá­vať pamäť o výni­moč­ných ale­bo dôle­ži­tých uda­los­tiach. Tie­to pamät­ní­ky nám umož­ňu­jú pri­po­me­núť si hrdin­ské činy, poli­tic­ké zvra­ty, kul­túr­ne míľ­ni­ky ale­bo osob­nos­ti, kto­ré ovplyv­ni­li našu spo­loč­nosť. Záro­veň nám pomá­ha­jú poro­zu­mieť vývo­ju a hod­no­tám náš­ho dedič­stva. Kaž­dý pamät­ník je nabi­tý sym­bo­li­kou a význa­mom, kto­rý má pre spo­loč­nosť. Sochy a pom­ní­ky čas­to pred­sta­vu­jú hrdin­stvo, slo­bo­du ale­bo ide­ály, kto­rým sa daná oso­ba ale­bo sku­pi­na veno­va­la. Nápi­so­vé dosky a pamät­né mies­ta ozna­mu­jú his­to­ric­ké uda­los­ti a vzdá­va­jú hold tým, kto­rí na nich trpe­li ale­bo sa obetovali.

Pamät­ní­ky majú schop­nosť spá­jať nás s našou iden­ti­tou a kul­túr­nym dedič­stvom. Pre­chá­dza­júc oko­lo tých­to sym­bo­lov, pri­po­mí­na­me si hod­no­ty a uda­los­ti, kto­ré nás for­mo­va­li. Pamät­ní­ky môžu byť mies­tom piet­ne­ho spo­mí­na­nia, ref­le­xie ale­bo jed­no­du­cho mies­tom na zhro­maž­ďo­va­nie sa a uctie­va­nie minu­los­ti. Je dôle­ži­té udr­žia­vať a chrá­niť pamät­ní­ky, aby ich krá­sa a význam pre­ži­li pre budú­ce gene­rá­cie. Ich zacho­va­nie si vyža­du­je sta­rost­li­vú údrž­bu, obno­vu a ochra­nu pred van­da­liz­mom či pri­ro­dze­ným opot­re­bo­va­ním. Záro­veň je dôle­ži­té aj aktu­ali­zo­vať pamät­ní­ky tak, aby zohľa­dňo­va­li súčas­né hod­no­ty a pocho­pe­nie histórie.


Monu­ments are his­to­ri­cal or cul­tu­ral sym­bols that ser­ve to pre­ser­ve the memo­ry of events, per­so­na­li­ties, or peri­ods. They express socie­tal reve­ren­ce, and the­ir struc­tu­res or loca­ti­ons hold pro­found sig­ni­fi­can­ce for socie­ty and cul­tu­re. Monu­ments are a cru­cial aspect of our cul­tu­re and his­to­ry. They pro­vi­de us with a win­dow into the past, remin­ding us of the valu­es and sto­ries that sha­pe our socie­ty. Monu­ments offer a glim­pse into the past, remin­ding us of sig­ni­fi­cant moments that have sha­ped our iden­ti­ty. They come in vari­ous types, encom­pas­sing dif­fe­rent his­to­ri­cal or cul­tu­ral events. Com­mon types inc­lu­de sta­tu­es, memo­rials, pla­qu­es, buil­dings, and pla­ces of solemn sig­ni­fi­can­ce. Each monu­ment car­ries its own nar­ra­ti­ve and sym­bo­lism, adding a uni­que voice to history.

The pri­ma­ry pur­po­se of monu­ments is to pre­ser­ve the memo­ry of excep­ti­onal or sig­ni­fi­cant events. They allow us to recall hero­ic deeds, poli­ti­cal tur­ning points, cul­tu­ral miles­to­nes, or per­so­na­li­ties that influ­en­ced our socie­ty. Simul­ta­ne­ous­ly, they help us unders­tand the evo­lu­ti­on and valu­es of our heri­ta­ge. Each monu­ment is laden with sym­bo­lism and mea­ning for socie­ty. Sta­tu­es and memo­rials often repre­sent hero­ism, fre­e­dom, or ide­als to which a par­ti­cu­lar per­son or group dedi­ca­ted them­sel­ves. Pla­qu­es and memo­rial sites announ­ce his­to­ri­cal events and pay tri­bu­te to tho­se who suf­fe­red or sacrificed.

Monu­ments have the abi­li­ty to con­nect us with our iden­ti­ty and cul­tu­ral heri­ta­ge. Wal­king past the­se sym­bols, we remi­nis­ce about the valu­es and events that have sha­ped us. Monu­ments can be pla­ces for solemn remem­bran­ce, ref­lec­ti­on, or sim­ply gat­he­ring to honor the past. It is cru­cial to main­tain and pro­tect monu­ments so that the­ir beau­ty and sig­ni­fi­can­ce endu­re for futu­re gene­ra­ti­ons. Pre­ser­va­ti­on requ­ires care­ful main­te­nan­ce, res­to­ra­ti­on, and pro­tec­ti­on against van­da­lism or natu­ral wear and tear. Addi­ti­onal­ly, it is impor­tant to upda­te monu­ments to ref­lect con­tem­po­ra­ry valu­es and an evol­ving unders­tan­ding of history.


Use Facebook to Comment on this Post