2014, Časová línia, Dokumenty, Dokumenty o umení, Horné Považie, Krajina, Neživé, Obce, Považské dokumenty, Považské obce, Slovenská krajina, Slovenské dokumenty, Slovenské obce, Technické dokumenty, Umenie

Rajecká Lesná a Slovenský Betlehem

Hits: 2131

Rajec­ká Les­ná pat­rí do okre­su Žili­na. Je zná­mym pút­nic­kym mies­tom. Od roku 1900 sa súčas­ťou obce sta­la osa­da Trs­te­ná. V obci sa nachá­dza Slo­ven­ský bet­le­hem, kto­rý sa nachá­dza neďa­le­ko od kos­to­la Naro­de­nia Pan­ny Márie. Kos­tol bol v roku 2002 vyhlá­se­ný za Bazi­li­ku minor. K obci pat­rí aj kal­vá­ria s krí­žo­vou ces­tou (rajec​ka​les​na​.info). Rajec­ká Les­ná leží v Rajec­kej kot­li­ne, na západ­nom úpä­tí Lúčan­skej Malej Fat­ry v nad­mor­skej výš­ke 508 met­rov nad morom. Jej roz­lo­ha je 39.26 km2 . Žije tu 1188 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia).

Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1413. Pod­ľa his­to­ric­kých pra­me­ňov obec vznik­la v rokoch 13931413. Názov obce je odvo­de­ný od nemec­ké­ho náz­vu Fre­i­wald (slo­bod­ný /​voľ­ný les). V 17. sto­ro­čí sa písa­lo, že Fri­vald je obko­le­se­ný a ukry­tý hus­tým lesom a vedie k nemu úzka ces­ta, kto­rú bolo ťaž­ko nájsť. Zvlášt­nos­ťou bolo, že kaž­dý osad­lík pou­ží­val prí­me­nie Fri­vald­ský (rajec​ka​les​na​.info). V obci stál kedy­si stre­do­ve­ký kos­to­lík z kon­ca 13. sto­ro­čia, z kto­ré­ho sa zacho­va­la už len svä­ty­ňa (Wiki­pe­dia). Bol to románsko-​gotický kos­to­lík Pan­ny Márie, slú­žil ako marián­ske pút­nic­ké mies­to. Začiat­kom 20. sto­ro­čia slú­žil ako far­ská sýp­ka, v 50-​tych rokoch 20. sto­ro­čia ako sklad naf­ty (Ale­xan­dra a Šte­fan Podo­lin­ský).

Slo­ven­ský bet­le­hem 

Veľ­kou atrak­ci­ou Rajec­kej Les­nej je pohyb­li­vý Slo­ven­ský bet­le­hem, kto­ré­ho auto­rom je domá­ci rez­bár Jozef Peka­ra. Bet­le­hem nezob­ra­zu­je len nábo­žen­ské motí­vy, ale aj deji­ny slo­ven­ské­ho náro­da. Uni­ká­tr­ny je aj svo­jou veľ­kos­ťou, dlhý je 8.5 met­ra, širo­ký 2.5 met­ra a vyso­ký 3 met­re. Otvo­re­ný bol v novem­bri 1995 (muze​um​.sk). Jozef Peka­ra na ňom pra­co­val od roku 1980. Sú na ňom zobra­ze­né prá­ce a remes­lá, zvy­ky, kro­je, kto­ré sú spä­té so slo­ven­ským ľudom. Zastú­pe­né sú tu všet­ky slo­ven­ské regi­ó­ny. Nachá­dza sa tu pri­bliž­ne 30 postáv, z kto­rých sa asi polo­vi­ca pohy­bu­je (Jozef Terem).

Gej­zír

Gej­zír sa nachá­dza za obcou. Vyvie­ra do výš­ky asi desať met­rov, v zime nie­ke­dy vytvá­ra 6 met­ro­vý ľado­vý kužeľ (slo​va​kian​gu​ide​.com).


Rajec­ká Les­ná belo­ngs to the Žili­na dis­trict and is a well-​known pilg­ri­ma­ge site. Sin­ce 1900, the sett­le­ment of Trs­te­ná has been part of the muni­ci­pa­li­ty. The Slo­vak Bet­hle­hem, loca­ted near the Church of the Nati­vi­ty of the Vir­gin Mary, is found in the vil­la­ge. In 2002, the church was dec­la­red a Minor Basi­li­ca. The vil­la­ge also inc­lu­des a cal­va­ry with a Sta­ti­ons of the Cross (rajec​ka​les​na​.info). Rajec­ká Les­ná is situ­ated in the Rajec­ká kot­li­na, at the wes­tern foot­hills of the Lúčan­ská Malá Fat­ra, at an ele­va­ti­on of 508 meters abo­ve sea level. Its area is 39.26 km², and it is home to 1,188 resi­dents (Wiki­pe­dia).

The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1413. His­to­ri­cal sour­ces indi­ca­te that the vil­la­ge was estab­lis­hed bet­we­en 1393 and 1413. The name of the vil­la­ge is deri­ved from the Ger­man name Fre­i­wald (free/​uncultivated forest). In the 17th cen­tu­ry, it was desc­ri­bed that Fri­vald was sur­roun­ded and hid­den by den­se forest, with a nar­row path that was dif­fi­cult to find. A pecu­lia­ri­ty was that eve­ry resi­dent used the sur­na­me Fri­vald­ský (rajec​ka​les​na​.info). In the past, the­re was a medie­val church from the late 13th cen­tu­ry in the vil­la­ge, of which only the sanc­tu­ary has been pre­ser­ved (Wiki­pe­dia). It was a Romanesque-​Gothic church of the Vir­gin Mary, ser­ving as a Marian pilg­ri­ma­ge site. In the ear­ly 20th cen­tu­ry, it ser­ved as a parish gra­na­ry, and in the 1950s, it func­ti­oned as a fuel oil ware­hou­se (Ale­xan­dra and Šte­fan Podolinský).

Slo­vak Bethlehem

A major att­rac­ti­on in Rajec­ká Les­ná is the movab­le Slo­vak Bet­hle­hem, cre­a­ted by local sculp­tor Jozef Peka­ra. The Bet­hle­hem depicts not only reli­gi­ous motifs but also the his­to­ry of the Slo­vak nati­on. It is uni­que in its size, mea­su­ring 8.5 meters in length, 2.5 meters in width, and 3 meters in height. It was unve­i­led in Novem­ber 1995 (muze​um​.sk). Jozef Peka­ra wor­ked on it sin­ce 1980. The art­work por­tra­ys the works and crafts, cus­toms, and cos­tu­mes asso­cia­ted with the Slo­vak peop­le. All Slo­vak regi­ons are repre­sen­ted, fea­tu­ring app­ro­xi­ma­te­ly 30 figu­res, with about half of them in moti­on (Jozef Terem).

Gey­ser

The gey­ser is loca­ted bey­ond the vil­la­ge. It erupts to a height of about ten meters, some­ti­mes for­ming a 6‑meter ice cone in win­ter (slo​va​kian​gu​ide​.com).


Rajec­ká Les­ná nale­ży do okręgu Žili­na i jest zna­nym miejs­cem pielgr­zym­ko­wym. Od roku 1900 osa­da Trs­te­ná sta­no­wi część tej miejs­co­wo­ści. W wios­ce znaj­du­je się Sło­wac­kie Bet­le­jem, poło­żo­ne nie­da­le­ko Kości­oła Naro­dze­nia Najświ­ęts­zej Maryi Pan­ny. Kości­ół ten w 2002 roku został uzna­ny za Bazy­li­kę Mniejs­zą. Do wsi nale­ży również kalwa­ria z Dro­gą Krzy­żo­wą (rajec​ka​les​na​.info). Rajec­ká Les­ná poło­żo­na jest w kot­li­nie Rajec­kiej, u zachod­nich pod­nó­ży Małej Fat­ry Lúčan­skiej, na wyso­ko­ści 508 met­rów nad pozi­omem mor­za. Jej obszar wyno­si 39,26 km², a zamiesz­ku­je ją 1188 miesz­ka­ńców (Wiki­pe­dia).

Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka o wsi pocho­dzi z roku 1413. Źró­dła his­to­rycz­ne wska­zu­ją, że wieś pows­ta­ła w latach 1393 – 1413. Nazwa wsi wywo­dzi się od nie­miec­kiej nazwy Fre­i­wald (wolny/​nie upra­wia­ny las). W XVII wie­ku opi­sa­no, że Fri­vald był otoc­zo­ny i ukry­ty w gęs­tym lesie, do któ­re­go pro­wa­dzi­ła wąs­ka ście­żka, trud­na do zna­le­zie­nia. Nie­ty­po­we było to, że każdy miesz­ka­niec uży­wał nazwis­ka Fri­vald­ský (rajec​ka​les​na​.info). W przes­zło­ści w miejs­co­wo­ści ist­niał śred­ni­owiecz­ny kości­ół z końca XIII wie­ku, z któ­re­go zacho­wa­ła się tyl­ko świ­ąty­nia (Wiki­pe­dia). Był to kości­ół romańsko-​gotycki Najświ­ęts­zej Maryi Pan­ny, słu­żący jako miejs­ce pielgr­zym­ko­we maryj­ne. Na poc­ząt­ku XX wie­ku pełnił fun­kc­ję para­fial­ne­go spich­ler­za, a w latach 50. XX wie­ku fun­kc­jo­no­wał jako maga­zyn ole­ju opa­ło­we­go (Ale­xan­dra i Šte­fan Podolinský).

Sło­wac­kie Betlejem

Jed­ną z głó­wnych atrakc­ji w Rajec­ká Les­ná jest rucho­me Sło­wac­kie Bet­le­jem, stwor­zo­ne przez lokal­ne­go rze­źbiar­za Joze­fa Peka­rę. Bet­le­jem nie przed­sta­wia tyl­ko moty­wów reli­gij­nych, ale także his­to­rię naro­du sło­wac­kie­go. Jest uni­kal­ne ze wzg­lędu na swój roz­miar, mier­ząc 8,5 met­ra dłu­go­ści, 2,5 met­ra sze­ro­ko­ści i 3 met­ry wyso­ko­ści. Zosta­ło odsło­ni­ęte w lis­to­pa­dzie 1995 roku (muze​um​.sk). Jozef Peka­ra pra­co­wał nad nim od 1980 roku. Pra­ca przed­sta­wia pra­ce i rze­mi­osła, zwyc­za­je i stro­je zwi­ąza­ne ze sło­wac­kim naro­dem. Wszys­tkie regi­ony Sło­wac­ji są repre­zen­to­wa­ne, obej­mu­jąc oko­ło 30 posta­ci, z któ­rych oko­ło poło­wa jest w ruchu (Jozef Terem).

Gej­zer

Gej­zer znaj­du­je się poza wsią. Wyras­ta na wyso­ko­ść oko­ło dzie­si­ęciu met­rów, cza­sem twor­ząc w zimie sze­ści­omet­ro­wy sto­żek lodo­wy (slo​va​kian​gu​ide​.com).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2010, Časová línia, Dokumenty, Hrady, Kaštiely, Kostoly, Neživé, Považské dokumenty, Stavebné dokumenty, Umenie

Matúšovo kráľovstvo v Podolí

Hits: 3795

Park minia­túr – Matú­šo­vo krá­ľov­stvo Podo­lí je uni­kát­na ukáž­ka šikov­nos­ti, kul­tú­ry a hrdos­ti ľud­skej mys­le. Na Slo­ven­sku bolo v minu­los­ti oko­lo 150 hra­dov a zám­kov. Okrem nich množ­stvo zám­kov, kaš­tie­ľov a podob­ných sta­vieb. Osud ku mno­hým z nich nebol prá­ve milo­srd­ný. Aj pre­to je veľ­mi cen­ná myš­lien­ka tvor­by mode­lov, kto­rú zre­a­li­zo­val pán Juraj Hlat­ký. Zmen­še­ni­ny zhru­ba 50-​tich hra­dov a zám­kov, kaš­tie­ľov a kos­to­lí­kov v mier­ke 1:501:25 sa v Podo­lí nachá­dza­jú v Matú­šo­vom krá­ľov­stve. Pre­čo Matú­šo­ve krá­ľov­stvo? Pán Hlat­ký si zau­mie­nil rea­li­zo­vať minia­tú­ry západ­nej čas­ti Slo­ven­ska, kto­ré na pre­lo­me 1314. sto­ro­čia pat­ri­lo páno­vi Váhu a Tatier”, Matú­šo­vi Čáko­vi Tren­čian­ske­mu (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Cie­ľom pána Hlat­ké­ho je zho­to­viť 80100 objek­tov. Mno­hé pôvod­né hra­dy dnes pozná­me už len ako zrú­ca­ni­ny, viac či menej pozna­če­né svo­jím osu­dom. Vďa­ka usi­lov­nos­ti a túž­be auto­ra bol tým­to sved­kom našej minu­los­ti vdýc­hnu­tý opäť život. Nie­kto­ré slo­ven­ské hra­dy a zám­ky sú aj dnes v dob­rom sta­ve, avšak v Podo­lí mno­hé z nich našli svo­ju zašlú slá­vu. Autor pro­jek­tu zmen­še­nín vytvo­ril väč­ši­nu rekon­štruk­cií pod­ľa podo­by z obdo­bia oko­lo roku 1700. Dobo­vé rekon­štruk­cie sú uni­kát­nou myš­lien­kou, pred­sta­vu­jú cen­né die­lo, kto­ré je hod­né pozor­nos­ti nás všet­kých. Napo­kon sved­čí o tom aj náv­štev­nosť par­ku. Polo­vi­ca náv­štev­ní­kov je z Čes­kej repub­li­ky, mno­ho ďal­ších sem pri­chá­dza aj z exo­tic­kých kra­jín ako je napr. Nový Zéland (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk).

Len nás Slo­vá­kov zrej­me naša kul­tú­ra a his­tó­ria zau­jí­ma poskrom­ne. Minia­tú­ry v Podo­lí majú poten­ciál napo­môcť našej fan­tá­zii. Nie kaž­dý si vie pred­sta­viť, ako moh­li hra­dy vyze­rať v minu­los­ti, v prí­pa­de že dnes sú z nich už len ruiny. Som pre­sved­če­ný o tom, že veľa náv­štev­ní­kov prek­va­pí, aké boli v minu­los­ti naše hra­dy krás­ne a veľa­krát aj mohut­né. Veď napo­kon, hra­dy zohrá­va­li do kon­ca stre­do­ve­ku veľ­kú stra­te­gic­kú úlo­hu. Model hra­du nevzni­ká ľah­ko. Tvor­ba začí­na od výkre­so­vej doku­men­tá­cie, ak je prav­da­že dostup­ná. To isté pla­tí o dobo­vých foto­gra­fiách, maľ­bách, nák­re­soch a iných pod­kla­doch. Pomô­že letec­ké sním­ko­va­nie, foto­gra­fo­va­nie a ruč­né mera­nie. Pro­ces pokra­ču­je nák­re­som mode­lár­skej doku­men­tá­cie v mier­ke. V prí­pa­de zlo­ži­tej­ších objek­tov sa jed­not­li­vé čas­ti vytvo­ria samos­tat­ne a neskôr sa skom­ple­ti­zu­jú. Nemož­no ani zabud­núť, že mode­ly hra­du musia stáť na pev­ných zákla­doch. Posled­nou fázou je úpra­va teré­nu, odvod­ne­nie nádvo­rí a nama­ľo­va­nie objek­tu. Celý pro­ces tvor­by jed­né­ho nároč­né­ho mode­lu môže trvať aj dva roky. Prvou rekon­štruk­ci­ou bol model hra­du Branč, s kto­rou sa zača­lo v augus­te 2003. Nasle­do­va­la Kru­pin­ská Var­tov­ka, Živán­ska veža Holíčs­ké­ho zám­ku s hos­po­dár­sky­mi budo­va­mi. Neskôr nasle­do­va­li mno­hé iné (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk).

Na zimu sa Podol­ské minia­tú­ry zakry­jú, vzhľa­dom na to, že voda a sneh by moh­li spô­so­biť nema­lé ško­dy (pies​tan​sky​den​nik​.sk). Všet­ky mode­ly musia byť dre­ná­žo­va­né, aby z nich odte­ka­la daž­ďo­vá voda, kto­rá je ich naj­väč­ším nepria­te­ľom (Kráľ). Z oko­li­tých his­to­ric­kých sta­vieb sa tu nachá­dza­jú mode­ly Bec­kov­ské­ho, Dob­ro­vod­ské­ho, Čach­tic­ké­ho, Nit­rian­ske­ho, Gýmeš­ské­ho, Opo­nic­ké­ho, Tren­čian­ske­ho, Topoľ­čian­ske­ho, Tema­tín­ske­ho, Smo­le­nic­ké­ho hra­du a Hlo­ho­vec­ké­ho kaš­tie­ľa (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Na myš­lien­ku minia­túr sa via­že aj via­ce­ro vzde­lá­va­cích, kultúrno-​spoločenských podu­ja­tí. Pro­jekt inten­zív­ne pomá­ha ces­tov­né­mu ruchu aj v šir­šom regi­ó­ne. Je tu mož­né zakú­piť si rôz­ne suve­ní­ry, pub­li­ká­cie, pla­gá­ty, sprie­vod­cov, pohľad­ni­ce, prí­pad­ne prí­le­ži­tost­nú pečiat­ku. Pote­šiť deti aj seba môže­te pexe­som, skla­dač­kou hra­dov a zám­kov, mag­net­ka­mi, pasom Matú­šov­ho krá­ľov­stva. Za urči­tých pod­mie­nok sa môže­te stať obča­nom Matú­šov­ho krá­ľov­stva. Závi­sí to naj­mä od toho, či chce­te pozná­vať kul­tú­ru a prí­ro­du, v nepo­sled­nom rade sa nesmie­te báť duchov a stra­ši­diel (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Matú­šo­ve krá­ľov­stvo má vlast­nú ter­mi­no­ló­giu, kto­rá zvy­šu­je atrak­ti­vi­tu celé­ho pro­jek­tu. Nará­ba sa tu s poj­ma­mi: krá­ľov­ské dŕža­vy, hrad­né pan­stvá, krá­ľov­ské leho­ty, Matú­šo­ve hlás­ky, pút­nic­ké mies­ta, krá­ľov­ské pod­ni­ky, zľa­vo­vé mies­ta, Matú­šo­vé edí­cie. Pre zau­jí­ma­vosť, úze­mie krá­ľov­stva sa delí na Záhor­skú, Malo­kar­pat­skú, Podu­naj­skú, Dol­no­nit­rian­sku, Hor­no­nit­rian­sku, Dol­no­po­važ­skú, Hor­no­po­važ­skú, Kysuc­kú a Orav­sko – Tur­čian­sku dŕža­vu (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Are­ál sa nachá­dza zhru­ba v stre­de obce Podo­lie pri základ­nej ško­le. Otvo­re­né je počas let­ných práz­dnin od utor­ku do nede­le od 9:00 do 16:30. V mesia­coch máj, jún a sep­tem­ber je otvo­re­né pre vopred ohlá­se­ných náv­štev­ní­kov. Inter­ne­to­vá strán­ka par­ku je www​.matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk.


Minia­tu­re Park – Matú­šo­vo King­dom in Podo­lie is a uni­que sho­wca­se of skill, cul­tu­re, and the pri­de of the human mind. In the past, Slo­va­kia had around 150 cast­les and cha­te­aus, along with nume­rous manors and simi­lar struc­tu­res. The fate of many of them was not par­ti­cu­lar­ly mer­ci­ful. Tha­t’s why the idea of cre­a­ting models, rea­li­zed by Mr. Juraj Hlat­ký, is so valu­ab­le. Redu­ced repli­cas of app­ro­xi­ma­te­ly 50 cast­les, cha­te­aus, and chur­ches in sca­les of 1:50 and 1:25 are loca­ted in Matú­šo­vo King­dom in Podo­lie. Why Matú­šo­vo King­dom? Mr. Hlat­ký deci­ded to cre­a­te minia­tu­res of the wes­tern part of Slo­va­kia, which, at the turn of the 13th and 14th cen­tu­ries, belo­n­ged to the lord of the Váh and Tatras,” Matúš Čák Tren­čian­ský (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Mr. Hlat­ký­’s goal is to cre­a­te 80 to 100 objects. Many ori­gi­nal cast­les are now kno­wn only as ruins, more or less mar­ked by the­ir fate. Thanks to the aut­ho­r’s dili­gen­ce and desi­re, the­se minia­tu­res bre­at­he life back into our past. Whi­le some Slo­vak cast­les and cha­te­aus are still in good con­di­ti­on today, in Podo­lie, many of them have found the­ir faded glo­ry. The pro­jec­t’s aut­hor cre­a­ted most of the recons­truc­ti­ons based on the appe­a­ran­ce from around the year 1700. Peri­od recons­truc­ti­ons are a uni­que idea, repre­sen­ting a valu­ab­le work that deser­ves the atten­ti­on of all of us. The par­k’s atten­dan­ce pro­ves this, with half of the visi­tors coming from the Czech Repub­lic, and many others from exo­tic coun­tries like New Zea­land (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk).

Appa­ren­tly, we Slo­vaks are modest­ly inte­res­ted in our cul­tu­re and his­to­ry. The minia­tu­res in Podo­lie have the poten­tial to sti­mu­la­te our ima­gi­na­ti­on. Not eve­ry­o­ne can ima­gi­ne how the cast­les might have looked in the past, espe­cial­ly when today they are just ruins. I am con­vin­ced that many visi­tors will be sur­pri­sed by how beau­ti­ful and often mas­si­ve our cast­les were in the past. After all, cast­les pla­y­ed a sig­ni­fi­cant stra­te­gic role until the end of the Midd­le Ages. Cre­a­ting a model cast­le is no easy task. The pro­cess begins with dra­wing docu­men­ta­ti­on, if avai­lab­le. The same app­lies to peri­od pho­tog­raphs, pain­tings, dra­wings, and other refe­ren­ces. Aerial pho­tog­rap­hy, pho­tog­rap­hy, and manu­al mea­su­re­ment can help. The pro­cess con­ti­nu­es with the dra­wing of model docu­men­ta­ti­on to sca­le. In the case of more com­plex objects, indi­vi­du­al parts are cre­a­ted sepa­ra­te­ly and later assem­bled. It’s essen­tial not to for­get that cast­le models must stand on solid foun­da­ti­ons. The last pha­se invol­ves ter­rain adjus­tments, cour­ty­ard drai­na­ge, and object pain­ting. The enti­re pro­cess of cre­a­ting a com­plex model can take up to two years. The first recons­truc­ti­on was the model of Branč Cast­le, star­ted in August 2003. It was fol­lo­wed by Kru­pin­ská Var­tov­ka, Živán­ska Tower of Holíč Cast­le with farm buil­dings, and many others (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk).

During win­ter, the Podo­lie minia­tu­res are cove­red becau­se water and snow could cau­se sig­ni­fi­cant dama­ge (pies​tan​sky​den​nik​.sk). All models must be drai­ned to let rain­wa­ter flow away, which is the­ir big­gest ene­my (Kráľ). Models of Bec­kov, Dob­ro­vod­ský, Čach­tic­ký, Nit­rian­sky, Gýmeš­ský, Opo­nic­ký, Tren­čian­sky, Topoľ­čian­sky, Tema­tín­sky, Smo­le­nic­ký Cast­le, and Hlo­ho­vec­ký Cha­te­au are among the his­to­ri­cal buil­dings in the vici­ni­ty (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Seve­ral edu­ca­ti­onal, cul­tu­ral, and social events are con­nec­ted to the idea of minia­tu­res. The pro­ject sig­ni­fi­can­tly con­tri­bu­tes to tou­rism in the wider regi­on. Vari­ous sou­ve­nirs, pub­li­ca­ti­ons, posters, guides, post­cards, and occa­si­onal stamps can be pur­cha­sed here. To delight chil­dren and your­self, the­re are puzz­les, cast­le and cha­te­au puzz­les, mag­nets, and Matú­šo­vo King­dom pas­sports. Under cer­tain con­di­ti­ons, you can beco­me a citi­zen of Matú­šo­vo King­dom, main­ly if you want to explo­re cul­tu­re and natu­re and are not afraid of ghosts and spi­rits (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Matú­šo­vo King­dom has its ter­mi­no­lo­gy, enhan­cing the att­rac­ti­ve­ness of the enti­re pro­ject. Terms used inc­lu­de roy­al sta­tes, cast­le domains, roy­al havens, Matú­šo­vo let­ters, pilg­ri­ma­ge sites, roy­al busi­nes­ses, dis­count pla­ces, and Matú­šo­vo edi­ti­ons. For curi­osi­ty­’s sake, the king­do­m’s ter­ri­to­ry is divi­ded into Záho­rie, Malé Kar­pa­ty, Podu­naj­sko, Dol­ná Nit­ra, Hor­ná Nit­ra, Dol­né Pova­žie, Hor­né Pova­žie, Kysu­ce, and Orava-​Turiec sta­tes (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). The area is loca­ted rough­ly in the cen­ter of Podo­lie near the ele­men­ta­ry scho­ol. It is open during the sum­mer holi­da­ys from Tues­day to Sun­day from 9:00 to 16:30. In May, June, and Sep­tem­ber, it is open for pre-​announced visi­tors. The par­k’s web­si­te is www​.matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2010, 2013, Časová línia, Neživé, TOP, Umenie

Umelecké predmety

Hits: 6027

Ume­lec­ké zahŕňa­jú rôz­ne for­my z rôz­nych mate­riá­lov. Maľo­va­nie na plát­ne je tra­dič­nou for­mou výtvar­né­ho ume­nia. Sochy môžu byť vytvo­re­né z rôz­nych mate­riá­lov, ako sú dre­vo, kameň, kov ale­bo hli­ník. Kera­mi­ka a por­ce­lán sa môžu pou­ží­vať na výro­bu nádob, plas­tík ale­bo deko­ra­tív­nych prv­kov. Šper­ky sú ume­lec­ký­mi pred­met­mi, kto­ré sa nosia na sebe a čas­to majú deko­ra­tív­ny cha­rak­ter. Môžu byť vyro­be­né z dra­hých kame­ňov, kovov ale­bo iných mate­riá­lov. Tex­til­né ume­nie zahŕňa vytvá­ra­nie ume­lec­kých diel pro­stred­níc­tvom tka­nia, vyší­va­nia, ale­bo iných tex­til­ných tech­ník. – Foto­gra­fie mož­no pou­žiť na zachy­te­nie krá­sy, emó­cií a prí­be­hov. Gra­fi­ka zahŕňa rôz­ne tech­ni­ky, ako sú rytie, lept, lito­gra­fia a iné, kto­ré umož­ňu­jú tvor­bu ume­lec­kých diel v repro­du­ko­va­teľ­nej for­me. Tvor­ba ume­lec­kých pred­me­tov zo skla a kriš­tá­ľu je ume­ním, kto­ré kom­bi­nu­je zruč­nos­ti reme­sel­ní­ka so zmys­lom pre dizajn a este­ti­ku. Kolá­že a mon­tá­že vzni­ka­jú kom­bi­no­va­ním rôz­nych mate­riá­lov, ako sú časo­pi­sy, foto­gra­fie ale­bo iné prí­rod­né a ume­lé prv­ky. S nástu­pom digi­tál­nej éry vznik­li ume­lec­ké pred­me­ty, kto­ré kom­bi­nu­jú kla­sic­ké tech­no­ló­gie a digi­tál­ne umenie.


Art encom­pas­ses vari­ous forms cre­a­ted from dif­fe­rent mate­rials. Can­vas pain­ting is a tra­di­ti­onal form of visu­al art. Sculp­tu­res can be craf­ted from vari­ous mate­rials such as wood, sto­ne, metal, or alu­mi­num. Cera­mics and por­ce­lain can be used to cre­a­te ves­sels, sculp­tu­res, or deco­ra­ti­ve ele­ments. Jewel­ry ser­ves as artis­tic objects worn on the body and often car­ries a deco­ra­ti­ve cha­rac­ter. It can be made from pre­ci­ous sto­nes, metals, or other materials.

Tex­ti­le art invol­ves cre­a­ting art­works through tech­ni­qu­es such as wea­ving, embro­ide­ry, or other tex­ti­le met­hods. Pho­tog­rap­hy can be emplo­y­ed to cap­tu­re beau­ty, emo­ti­ons, and sto­ries. Grap­hics inc­lu­de vari­ous tech­ni­qu­es such as etching, engra­ving, lit­hog­rap­hy, and others that allow the cre­a­ti­on of repro­du­cib­le art­works. Craf­ting artis­tic objects from glass and crys­tal is an art that com­bi­nes the crafts­ma­n’s skills with a sen­se of design and aest­he­tics. Col­la­ges and assem­bla­ges ari­se from the com­bi­na­ti­on of vari­ous mate­rials, such as maga­zi­nes, pho­tog­raphs, or other natu­ral and arti­fi­cial ele­ments. With the advent of the digi­tal era, artis­tic objects have emer­ged that com­bi­ne clas­si­cal tech­ni­qu­es and digi­tal art.


Use Facebook to Comment on this Post

2013, Časová línia, Neživé, Umenie

Danubiana – múzeum moderného umenia

Hits: 1921

9. sep­tem­bra 2000 bolo otvo­re­né jed­no z najm­lad­ších európ­skych múzeí moder­né­ho ume­nia – Danu­bia­na Meulens­te­en Art Muse­um. Na cípe polo­os­tro­va v stre­de rie­ky Dunaj (danu​bia​na​.sk). Ten­to polo­os­trov vbie­ha do vod­nej nádr­že Gab­čí­ko­vo (danu​bia​na​.sk). Polo­ha, umiest­ne­nie, archi­tek­tú­ra evo­ku­jú rím­sku galé­ru uviaz­nu­tú na plyt­či­ne. Danu­bia­na v inte­ri­é­ri posky­tu­je pries­tor pre roz­lič­né výstav­né akti­vi­ty. Oko­li­tý park na roz­lo­he 0.8 km2 posky­tu­je pries­tor sochár­skym die­lam. Polo­strov ume­nia ponú­ka jedi­neč­nú sym­bi­ó­zu výtvar­ných diel, moder­nej archi­tek­tú­ry a výni­moč­nej oko­li­tej prí­ro­dy. Za desať­ro­čie exis­ten­cie Danu­bia­nu nav­ští­vi­lo viac ako 250 000 náv­štev­ní­kov (danu​bia​na​.sk). Zakla­da­te­ľom je holand­ský pod­ni­ka­teľ a zbe­ra­teľ ume­nia Gerard H. Meulens­te­en. Od roku 2012 múze­um mení svoj sta­tus a stá­va sa nezis­ko­vou verej­nop­ros­peš­nou muze­ál­nou inšti­tú­ci­ou s väč­ši­no­vou účas­ťou štá­tu (danu​bia​na​.sk).


On Sep­tem­ber 9, 2000, one of the youn­gest Euro­pe­an muse­ums of modern art, the Danu­bia­na Meulens­te­en Art Muse­um, was ope­ned. Situ­ated on the tip of a penin­su­la in the midd­le of the Danu­be River (danu​bia​na​.sk), this penin­su­la extends into the Gab­čí­ko­vo water reser­vo­ir (danu​bia​na​.sk). The loca­ti­on, pla­ce­ment, and archi­tec­tu­re evo­ke a Roman gal­ley stran­ded on a sand­bar. Insi­de, Danu­bia­na pro­vi­des spa­ce for vari­ous exhi­bi­ti­on acti­vi­ties. The sur­roun­ding park, cove­ring an area of 0.8 km², accom­mo­da­tes sculp­tu­ral works. The art penin­su­la offers a uni­que sym­bi­osis of visu­al art, modern archi­tec­tu­re, and excep­ti­onal natu­ral sur­roun­dings. Over the deca­de of its exis­ten­ce, Danu­bia­na has been visi­ted by more than 250,000 visi­tors (danu​bia​na​.sk). The foun­der is the Dutch entrep­re­ne­ur and art col­lec­tor Gerard H. Meulens­te­en. Sin­ce 2012, the muse­um has chan­ged its sta­tus and has beco­me a non-​profit pub­lic bene­fit muse­um ins­ti­tu­ti­on with the majo­ri­ty par­ti­ci­pa­ti­on of the sta­te (danu​bia​na​.sk).


Am 9. Sep­tem­ber 2000 wur­de eines der jüng­sten euro­pä­is­chen Muse­en für moder­ne Kunst eröff­net – das Danu­bia­na Meulens­te­en Art Muse­um. Es befin­det sich auf der Spit­ze einer Hal­bin­sel inmit­ten der Donau (danu​bia​na​.sk). Die­se Hal­bin­sel ers­trec­kt sich in den Stau­see Gab­čí­ko­vo (danu​bia​na​.sk). Die Lage, Plat­zie­rung und Archi­tek­tur erin­nern an eine römis­che Gale­e­re, die auf einer Sand­bank gestran­det ist. Im Inne­ren bie­tet das Danu­bia­na Raum für vers­chie­de­ne Auss­tel­lung­sak­ti­vi­tä­ten. Der umlie­gen­de Park, der eine Flä­che von 0,8 km² abdec­kt, bie­tet Platz für skulp­tu­ra­le Wer­ke. Die Kunst­hal­bin­sel bie­tet eine ein­zi­gar­ti­ge Sym­bi­ose aus bil­den­der Kunst, moder­ner Archi­tek­tur und außer­ge­wöhn­li­cher natür­li­cher Umge­bung. In einem Jahr­zehnt haben mehr als 250.000 Besu­cher Danu­bia­na besucht (danu​bia​na​.sk). Der Grün­der ist der nie­der­län­dis­che Unter­neh­mer und Kunst­samm­ler Gerard H. Meulens­te­en. Seit 2012 hat das Muse­um sei­nen Sta­tus geän­dert und ist zu einer geme­in­nüt­zi­gen öffentlich-​rechtlichen Muse­um­sins­ti­tu­ti­on mit über­wie­gen­der Bete­i­li­gung des Sta­a­tes gewor­den (danu​bia​na​.sk).


2000. szep­tem­ber 9‑én nyi­tot­ta meg kapu­it a modern művés­zet egy­ik leg­fia­ta­labb euró­pai múze­uma, a Danu­bia­na Meulens­te­en Art Muse­um. A múze­um a Dunai-​folyó köze­pén, egy féls­zi­get csúc­sán hely­ez­ke­dik el (danu​bia​na​.sk). Ez a féls­zi­get bele­sül­ly­ed a Gab­čí­ko­vo víz­tá­ro­zó­ba (danu​bia​na​.sk). Az elhe­ly­ez­ke­dé­se, elren­de­zé­se és épí­tés­ze­te egy római galé­riát idéz, ami egy homok­zá­to­ny­on rekedt. A Danu­bia­na belül teret biz­to­sít külön­böző kiál­lí­tá­si tevé­ke­ny­sé­gek szá­má­ra. A kör­ny­ező park, ame­ly 0,8 km² terüle­tet fed le, hely­et ad szob­rás­za­ti alko­tá­sok­nak. Az művés­ze­ti féls­zi­get egy­edi szim­bi­ó­zist kínál a kép­zőművés­zet, a modern épí­tés­zet és a kivé­te­les ter­més­ze­ti kör­ny­ezet között. A Danu­bia­nát évti­ze­de több mint 250 000 láto­ga­tó keres­te fel (danu​bia​na​.sk). A múze­um ala­pí­tó­ja a hol­land vál­lal­ko­zó és műgy­űj­tő Gerard H. Meulens­te­en. 2012 óta a múze­um meg­vál­toz­tat­ta stá­tus­zát, és nonp­ro­fit köz­hasz­nú múze­umi intéz­mén­nyé vált, ahol az állam több­sé­gi rés­ze­se­dés­sel ren­del­ke­zik (danu​bia​na​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2013, Časová línia, Divadlo, Ľudia, Neživé, Podujatia, Podunajské reportáže, Reportáže, Slovenské reportáže, Umenie, Umenie, Vystúpenia, Zábavné reportáže

Záleská divadelná púť

Hits: 1519

Prvý roč­ník sa konal v roku 2011, hlav­ným orga­ni­zá­to­rom je Občian­ske zdru­že­nie Naše Zále­síč­ko (zales​ka​di​va​del​na​put​.sk). Záles­ká diva­del­ná púť je podu­ja­tie, na kto­rom hrá prím divad­lo, ale náj­de­te tu aj výtvar­né ume­nie, hud­bu, lite­ra­tú­ru, občerstve­nie a snáď dob­rú nála­du. Cez deň pre­bie­hal hlav­ný prog­ram pod veľ­kým sta­nom zame­ra­ný na det­ské­ho divá­ka (roz­práv­ky), večer bolo na prog­ra­me divad­lo a kon­cert pre star­ších a dospe­lých. V deň, kto­rý som sa fes­ti­va­lu zúčast­nil bola na prog­ra­me ohňo­vá šou a kon­cert Pet­ra Lipu. Mne sa veľ­mi páči­li nápa­dy a aj ich rea­li­zá­cia. Dre­vo, kameň a iný pri­ro­dze­nej­šie pôso­bia­ci mate­riál a nie elek­tro­ni­ka. Počú­val som mno­ho roz­prá­vok pop­ri foto­gra­fo­va­ní. Vystu­po­va­li v nich pro­fe­si­onál­ne súbo­ry, divad­lá. Zmo­der­ni­zo­va­né úpra­vy kla­sic­kých roz­prá­vok občas u mňa vyvo­la­li úsmev, poču­do­va­nie a občas aj šok. Zrej­me je to správ­na adap­tá­cia. V zná­mej Soľ nad zla­to” zazne­lo – mám ťa rada ako Ryt­mu­sa”.


The first edi­ti­on took pla­ce in 2011, and the main orga­ni­zer is the Civic Asso­cia­ti­on Naše Zále­síč­ko (zales​ka​di​va​del​na​put​.sk). Záles­ká Diva­del­ná Púť is an event that fea­tu­res pri­ma­ri­ly the­a­ter but also inc­lu­des visu­al arts, music, lite­ra­tu­re, ref­resh­ments, and hope­ful­ly good vibes. During the day, the main prog­ram unfol­ded under a lar­ge tent, focu­sing on the young audien­ce with fai­ry tales. In the eve­ning, the prog­ram inc­lu­ded the­a­ter and con­certs for older audiences.

On the day I atten­ded the fes­ti­val, the­re was a fire show and a con­cert by Peter Lipa. I was impres­sed by the ide­as and the­ir exe­cu­ti­on. Wood, sto­ne, and other natu­ral­ly occur­ring mate­rials took pre­ce­den­ce over elect­ro­nics. I lis­te­ned to many fai­ry tales whi­le taking pho­tog­raphs. Pro­fes­si­onal ensem­bles and the­a­ters per­for­med them. The moder­ni­zed adap­ta­ti­ons of clas­sic fai­ry tales occa­si­onal­ly brought a smi­le, admi­ra­ti­on, and some­ti­mes even shock. It seems to be the right kind of adap­ta­ti­on. In the well-​known Soľ nad zla­to” per­for­man­ce, the line I love you like Ryt­mus” was heard.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post