Hits: 3422

Dol­ný Kubín, maďar­sky Alsó­ku­bin, nemec­ky Unter­ku­bin, je okres­né mes­to v Žilin­skom kra­ji. Leží v nad­mor­skej výš­ke 468 met­rov nad morom, Na plo­che 55 km2 tu žije cca 19 000 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Zná­me osob­nos­ti: autor slo­ven­skej hym­ny Jan­ko Matúš­ka, bás­nik Pavol Ors­zágh Hviez­do­slav, Vav­ri­nec Čap­lo­vič, pro­zaik Ladi­slav Náda­ši Jégé, Andrej Rad­lin­ský (dol​ny​ku​bin​.sk), pro­zaik Ján Joha­ni­des, biat­lo­nis­t­ka Mar­ti­na Hali­ná­ro­vá, bežec na lyžiach Mar­tin Baj­či­čák, fut­ba­lis­ta Matúš Kozá­čik (Wiki­pe­dia).

Trni­ny bola opev­ne­ným hra­dis­kom už v obdo­bí Veľ­kej Mora­vy. Pôvod náz­vu Kubín je odvo­de­ný od ozna­če­nia pries­to­ru, kto­rý zaha­ľu­jú kúdo­ly dymu. V stre­do­ve­ku mes­to nies­lo názov Klu­bín (dol​ny​ku​bin​.sk). V stre­do­ve­ku obchod­nú ces­tu cez Kom­jat­nú, Dol­ný Kubín, Tvrdo­šín, Orav­skú Pol­ho­ru, Zywiec a Wie­licz­ku nazý­va­li soľ­ná, využí­va­la sa na dovoz soli a iných tova­rov. V 14. sto­ro­čí boli zalo­že­né obce, kto­ré v súčas­nos­ti tvo­ria prí­mest­ské čas­ti Dol­né­ho Kubí­na: Zás­ka­lie, Veľ­ký Bys­te­rec, Malý Bys­te­rec, Beňo­va Leho­ta, Medzi­hrad­né, Srňa­cie, Mok­raď, Kňa­žia. Mes­to sa roz­ví­ja­lo ako reme­sel­níc­ko – roľ­níc­ka osa­da. Roz­vi­nu­té bolo naj­mä kame­nár­stvo. Začiat­kom 14. sto­ro­čia sa spo­mí­na baňa na kameň pre výro­bu mle­cích pros­tried­kov – žar­no­vov. V roku 1558 sa maji­teľ­mi orav­ské­ho pan­stva sta­li Tur­zo­vi.

V roku 1604 mes­to spus­to­ši­li Boč­ka­jo­vi haj­dú­si, pod­pá­li­li obec, osta­lo len 7 domov. Avšak už v roku 1624 žilo v Kubí­ne 67 rodín a asi 340 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). V roku 1632 gróf Gaš­par Illeš­há­zy za roč­ný popla­tok 400 zla­tých oslo­bo­dil jeho oby­va­te­ľov od robot­ných povin­nos­tí a pový­šil ich na meš­ťa­nov. Ude­lil mu prá­vo konať týž­den­né trhy a dva výroč­né jar­mo­ky (dol​ny​ku​bin​.sk a Wiki­pe­dia). Po roku 1712 sa stal Dol­ný Kubín síd­lom Orav­skej župy. V rokoch 1715 – 16 si Ora­va uži­la zamrz­nu­té roky – ešte v júni mrz­lo a v sep­tem­bri priš­la nová zima. Rok 1813 je rokom straš­nej povod­ne, zača­lo sa s budo­va­ním vod­nej nádr­že. V roku 1858 vznik­la Spo­loč­nosť Čap­lo­vi­čo­vej kniž­ni­ce, kto­rá sa sta­ra­la o dar Vav­rin­ca Čap­lo­vi­ča mes­tu – kniž­ni­ca mala 45 000 zväz­kov (Wiki­pe­dia).

Use Facebook to Comment on this Post