2014, Časová línia, Horné Považie, Hrady, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zrúcaniny
Hrad Strečno
Strečniansky hrad (Strechun, Strechyn, Streczen, Streczan, Strežín) sa nachádza na 103 metrov vysokom brale vo nadmorskej výške 440 metrov (Wikipedia). Hrad Strečno sa nachádza na hlavnom cestnom a železničnom ťahu Bratislava – Žilina – Košice. Neďaleko pod hradom tečie Váh (hradstrecno.sk). Hradná vyvýšenina bola obývaná už v 13. storočí. Prvá písomná zmienka je z roku 1316 (strecno.sk). Vznikol pravdepodobne na staršom základe slovanského hradiska (Wikipedia).
Architektúra hradu je dokladom vývoja stredovekej pevnosti od gotiky po baroko (Informačná tabuľa). V bezprostrednej blízkosti hradu boli dva mlyny – jeden bol na Váhu, druhý stál pri majeri pod hradom za cestou (pokladyslovenska.sk). Pod hlavnou bránou bola nájdená studňa hlboká 88 metrov (slovakia.com). V roku 1910 bol hrad čiastočne spevnený. V roku 1944 bol cez vojnu poškodený. V rokoch 1978 až 1994 prebiehala komplexná rekonštrukcia (strecno.sk). Na hrade sa každoročne konajú akcie: Beh do hradných schodov, Rozprávkový hrad, Hradné hry Žofie Bosniakovej, Nočné prehliadky, “Duchovia, elfovia a strečniansky des”. “Noc duchov, tekvíc a strašidiel”, Noc múzeí a galérií (Wikipedia).
[irp posts=“31861” name=“Starhrad – Starý hrad Strečno”]
Odkazy
- slovenskycestovatel.sk
- pmza.sk
- Jozef Feiler
- Miroslav Lisinovič
- krajinou.sk
- muzeum.sk
- Facebook.com
- kadetadeposvete.sk
- beautifulslovakia.sk
- tikzilina.eu
- spoznaj.eu
Use Facebook to Comment on this Post
Akvaristika, Biológia, Príroda
Riasy a sinice
Riasy
Chcel by som zdôrazniť, že riasy sú rastliny. Nepatria medzi vyššie rastliny – Magnoliophyta ako väčšina dostupných vodných rastlín, ale medzi nižšie rastliny Algae – riasy. Riasy patria do akvária, snažiť sa zabrániť, aby sme ich v akváriu vôbec nemali je nerovný boj a v konečnom dôsledku aj zbytočný. Akvárium absolútne bez rias pôsobí neprirodzene až sterilne.
Riasy úzko súvisia s množstvom svetla. Optimálne svetelné podmienky nie je vôbec ľahké pre náš konkrétny prípad zabezpečiť. Za najdôležitejšie považujem dosiahnuť optimálny rast vyšších rastlín. V takom prípade si vyššie rastliny poradia s konkurenčne slabším protivníkom. Riasy však dokážu reagovať na zmeny oveľa rýchlejšie ako vyššie rastliny. Ak máte rastlinné akvárium, odporúčam pokryť voľné dno rastlinami na viac ako 75 %. V takom prípade dokážu vodné rastliny účinne spracovať aj väčšie množstvo svetla a živín. Dokážu do istej miery kompenzovať aj vyššie prísuny energie.
Riasy sa najčastejšie likvidujú mechanicky. Odporúčam drsnú hubku na riad, alebo mäkkú drôtenku. Žiletku, magnetickú škrabku neodporúčam, avšak aj v prípade hubky, či drôtenky, dajme pozor na to, aby sa nám pri čistení nedostali pod ruky kúsky štrku, ktoré účinné vedia sklo poškriabať. Najmä na čelnom skle je to nepríjemne.
Biologickým prostriedkom proti riasam, sú napr. slimáky. Ale aj niektoré ryby konzumujú riasy. Najmä Poecilia sphenops, Xiphophorus helleri, Gyrinocheilus aymonieri, Crossocheilus siamensis, Otocinclus, Epalzeorhynchus, Labeo, Helostoma temmincki, Ancistrus atď. Z kreviet najmä Caridina japonica, Neocaritida denticulata. Treba prihliadať na to, že pre niektoré tieto organizmy je riasa prirodzenou potravou, ale častokrát ak majú dostatok inej potravy, dávajú prednosť práve jej. Čiernu riasu žerie spoľahlivo len prísavka thajská – Gyrinocheilus aymonieri a krevetka Caridina japonica. V prírode mikroskopické riasy konzumujú malé kôrovce – cyklopy, vírniky, dafnie. Spoliehať sa na biologické prostriedky v prípade vyššieho výskytu rias je naivné. Vtedy si treba vyhrnúť radšej rukávy a pustiť sa do práce.
Riasy možno účinne odstrániť pôsobením ultrafialového žiarenia. V akvaristických obchodoch je možné zakúpiť UV-lampu, prípadne si ju viete vyrobiť. Funguje na princípe pôsobenie UV žiarenia na vodu, ktorá prechádza trubkou, v ktorej je voda poháňaná filtrom, teoreticky nejakým čerpadlom. Voda pri prechode je vystavovaná žiareniu, ktoré svojimi účinkami zabíja zárodky rias, samozrejme aj choroboplodných zárodky. Lampa pôsobí na vodu prechádzajúcu do akvária a tým chráni vodu od rias. V prípade zákalu je možné použiť aj priame pôsobenie priameho svetla lampy na vodu – avšak v takom prípade je nutné chrániť si oči a nemať v nádrži ryby ani rastliny.
Rias sa dá zbaviť aj chemickou cestou, prostriedkami, ktoré zakúpite v akvaristických obchodoch, prípadne na akvaristických burzách. Niektoré sú založené na medi ktorá nie je práve vhodná pre niektoré druhy, napr. sumčeky. Odporúčam použiť produkty od EasyLife, prípadne Seachem. Napr. AlgExit. Čiastočne sa dá použiť aj účinné hnojivo Carbo, ktoré ak aplikujeme párkrát priamo na problematický chumáč riasy, tak dokáže časom zlikvidovať aj odolné riasy.
Prúdenie vody vplýva aj na riasy. Známej čiernej štetinkovej riase, ktorá patrí medzi červené rias, sa darí pri silnom prúdení, často ju nájdeme v najmä na filtri, pri jeho výpuste. Pri nadbytku svetla a živín vznikajú zelené a červené riasy. Hnedé riasy sa vyskytujú v akváriach výnimočne pri nedostatku svetla. Napr. v pôrodničkách, prípadne v prípade ak akvarista nesvieti dostatočne, predovšetkým dostatočne dlhú dobu.
Ako osvedčený nástroj aj proti štetinkovej riase možno označiť aj použitie Sava. Savo samozrejme ničí všetky riasy. Savo zriedime v pomere 1:20. Jemnolisté rastliny znesú 2 – 3 minúty, väčšina rastlín 3 minúty, rastliny s tuhšími listami ako Anubias, Echinodorus, Crypotocoryne 3 – 4 minúty. Stačí ich ponoriť do pripraveného roztoku a následne poriadne prepláchnuť vo vode. Samozrejme aplikujte tento postup mimo akvária, napr. v kýbli. Takto môžeme zbaviť rias aj štrk, kamene apod., ostane doslova vybielený.
Zelené riasy
Najznámejšie sú zelené riasy – Chlorophyta a červené riasy – Rhodophyta. Sú však napr.aj hnedé riasy – Phaephyceae, rozsievky – Bacillariophyceae. Medzi známe druhy patrí Chlorella – jednobunková riasa schopná do zelena totálne ” zafarbiť” celú nádrž. V akvaristike sa preto používa termín zelený zákal, všeobecne sa používa termín vodný kvet. Medzi červené riasy patrí napr. Audouinella. Riasy sú rovnako ako vyššie rastliny asimilátory hmoty, obdobným spôsobom viažu svetlo, a tvoria organickú hmotu a ako vedľajší produkt kyslík.
Tzv. vodný kvet najmä v eutrofizovaných jazerách a nádržiach tvoria často mikroskopické druhy Chlorella pyrenoidosa, Volvox aureus. V prípade zeleného zákalu pomôžu bežné prostriedky ako výmena vody, odkalenie, ale predovšetkým totálne zatemnenie nádrže na nejaký čas. Po tomto neestetickom čine je vhodné opäť vymeniť väčšie množstvo vody. Iným častým typom je dlhá vláknitá zelená riasa napr. Pithophora, Oedogonium, Cladophora, ktorá sa pomerne ťažko odstraňuje. Azda najúčinnejšou metódou je mechanické namotanie na špajdlu, alebo podobný nástroj. Žerú ju však živorodky, Ancistrus, Crossocheilus siamensis, Gyrinocheilus aymonieri apod. Na rozdiel od štetinkovej riasy nie je tak pevne ukotvená v rastlinách, preto pri odtŕhaní dochádza ku poškodeniu rastlín len zriedkavo. Na vlasovú riasu je možné aplikovať aj kúpeľ Sava. Riasy, tvoriace malé kolónie, podobne ako hnedé riasy na listoch sú napr. Draparnaldia, Tetraspora gelatinosa, Hydrodictyon reticulatum, Euglena. Dajú sa pomerne ťažko zo skla.
Červené riasy
Medzi červené riasy – Rhodophyta patrí už spomínaná štetinková riasa, ktorá vie byť nevítaným hosťom. Často je nazývaná aj ako čierna riasa. Vyznačuje sa chromatickou adaptáciou – svoje fotosyntetické pigmenty (sfarbenie) mení vzhľadom na momentálne svetelné podmienky. Do nádrže obyčajne infiltruje prinesenými rastlinami, vodou z inej nádrže, slimákmi, alebo aj rybami. K prenosu riasy vodou z inej nádrže môže dôjsť veľmi nevinne – riasu prenesie náhodou. Na “úspešnú” introdukciu postačia zárodky riasy. Živnou pôdou sú pre riasy najmä staršie listy vyšších rastlín.
Taxonomicky ide o viaceré druhy napr. Audouinella, Compsopogon, Batrachospermum moniliforme, Lemanea. Skúsenosti akvaristov s ňou sú rôzne. Všeobecne sa aj červeným riasam a rovnako “čiernej riase”, darí pri prebytku živín. Napr. v letnom období sa často vyskytuje veľmi hojne, od septembra začne postupne miznúť v akváriu. Jej rast ovplyvňuje množstvo denného svetla. Darí sa jej na príliš bohatom dne. Táto riasa je obyčajne čierna, jej farba môže byť však aj tmavomodrá, tmavozelená. Prichytáva sa prakticky na všetko, na rastliny, na substrát, na schránky slimákov, na sklo akvária, narúša lep na okrajoch stien apod. Drží veľmi pevne, mechanicky je veľmi problematické ju likvidovať z povrchu rastlín. Obyčajne pri takomto pokuse odtrhneme aj kus z rastliny. Z vlastnej skúsenosti viem, že je ťažké odstrániť ju aj cirokovou kefou z tvrdého kameňa.
Čiernej riasy sa dá zbaviť aj prirodzenejšou cestou. V prvom rade treba znížiť príjem živín. Jestvuje na to niekoľko možností – napr. odkaliť častejšie dno, častejšie meniť vodu, prípadne zvýšiť jej množstvo pri výmene, menej kŕmiť, menej svietiť, premiestniť akvárium na tmavšie miesto.
Hnedé riasy
Hnedé riasy – vyžadujú iné podmienky ako zelené a červené riasy. Medzi tento typ rias akvaristi zaraďujú aj rozsievky – Bacillariophyceae (Diatomae). Hnedá riasa vzniká pomerne často po založení nádrže. Jej stav sa obyčajne rýchlo zredukuje a obyčajne pozvoľne zmizne. Ak je však stav trvalý, zrejme sme nášmu akváriu neposkytli dostatok svetla. Hnedé riasy sa uchycujú najmä na stenách nádrže, môžeme ich však registrovať aj na povrchu rastlín. Riešenie tejto situácie je preto veľmi prosté. Zvýšením množstva svetla. Niektoré druhy: Stephanodiscus bellus, Gomphonema geminatum, Hydrurus foetidus, Tabellaria ventricosa, Cymbella cistula.
Sinice
Sinice nepatria medzi rastliny (riasy), ale často sa medzi ne zaraďujú. Často sú označované za modrozelené riasy. Sú obyčajne naozaj modrozelené, čo spôsobuje farbivo fykocyanín, ale môžu byť aj hnedočierne. Riasy a vyššie rastliny patria medzi eukaryotické organizmy. Sinice sú prokaryotické organizmy na rozdiel od rias, rastlín a živočíchov. Sú príbuzné baktériám. Ich produkty metabolizmu sú škodlivé pre ryby, pri vysokej koncentrácii aj pre človeka – spomeňme si napr. na zákaz kúpania na Kuchajde v Bratislave, ale aj na iných vodných plochách. Sú často mazľavej konzistencie, vyskytujú sa pri vysokej koncentrácii dusíka a fosforu. Sinice sú veľmi odolný protivník, platia pre ne rovnaké postupy, ak ich chceme eliminovať, ako v prípade rias. Niektoré druhy: Aphanizomenon gracile, Rivularia haematites, Anabaena flos-aquae, Mycrocystis auruginosa, Oscillatoria limosa. Nie je jednoduché sa ich zbaviť, odporúčam použiť produkty od EasyLife, Seachem apod. Zaujímavosťou je, že Malawi cichlidy sú jedny z mála skupín rýb, ktoré požierajú aj sinice.
Use Facebook to Comment on this Post
2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2015, Časová línia, Devínské Karpaty, Krajina, Malé Karpaty, Príroda, Rastliny, Slovenská krajina
Sandberg – svedok minulosti, klenot súčasnosti
Sandberg je súčasťou Devínskej Kobyly. Mnohí Bratislavčania chodia často na Sandberg. Z Devínskej Novej Vsi je to naozaj na skok.
Sandberg je mladotreťohorná paleontologická lokalita európskeho významu. Bola odkrytá lomom na ťažbu piesku. Tvoria ho zvyšky treťohorného mora, ktoré sa rozprestieralo vo Viedenskej panve. Na jurské a spodnokriedové vápence spred 160 – 180 miliónov rokov, boli pri mohutnom zdvihnutí mora pre 14 – 16 miliónmi rokov, vodorovne uložené piesky s vložkami štrkopieskov, pieskovce a brekcie. V pieskovej stene sú viditeľné vodorovné lavice odolnejšieho pieskovca a litotamniového vápenca. Na svahoch a na úpätí sú mohutné balvany z pieskovca a litotamniového vápenca, ktoré tu ostali po poslednom komorovom odstrele. Našlo sa tu okolo 300 druhov skamenelín ulitníkov, lastúrnikov, ježoviek, hubiek, dierkavcov a väčších morských a suchozemských živočíchov. Najznámejšie sú nálezy zubov žralokov a kostnatých rýb, stavca veľryby, pozostatkov korytnačiek, opíc, tuleňa, nosorožca srstnatého, jaskynného medveďa a vtákov. V súčasnej flóre sú zastúpené viaceré ohrozené a chránené pieskomilné druhy ako napr. Peucedanum arenarium, Minuartia glaucina, Gypsophila paniculata (Informačná tabuľa). Vek najstarších geologických vrstiev je viac ako 100 miliónov rokov. V období treťohôr bol Sandberg striedavo morským dnom, útesom, či súčasťou pobrežného ostrovného systému (devinskakobyla.sk).
Kedysi sa tu ťažil piesok, k prístavu na rieke Morava sa dopravoval nadzemnou lanovkou. V treťohorách, pred 14 – 16 miliónmi rokov sa na tomto území rozprestieralo more (panorama.sk). Ako už aj názov napovedá, Sandberg je tvorený pieskami, pieskovcami, litotamniovým, lumachelovými a piesčitými vápencami a brekciami a piesčitými ílovcami. Z geologického hľadiska sú tieto horniny usadené len krátku dobu, preto sú len málo spevnené. Aj vďaka tomu je Sandberg svetoznáma lokalita neogénnych skamenelín. Našlo sa tu viac ako 300 druhov skamenelých organizmov. Napr. lastúrniky, červy, hubky, ustrice, ulitníky, ježovky, machovky, dierkavce, žraloky, tulene, a samozrejme ryby. Našiel sa tu dokonca stavec veľryby Mesocetus hungaricus. Sandberg bol aj morským dnom 60 metrov hlbokého mora, aj plážou, útesom, či pevninou. Splavené sem boli hlavne zo severných svahov zvyšky organizmov príbuzné dnešným nosorožcom, antilopám, psovitým šelmám, mastodontov a deinoteriov. Významné sú nálezy fragmentov opice Pliopithecus antiguus a Sivapithecus darwini, ktoré sa pokladajú za predkov dnešných indických gibonov. Našli sa tu aj zuby Dryopiteka, ktorý sa zaraďuje ku predchodcom dnešných ľudoopov (devinska.sk). Morské organizmy, ktoré sa tu našli ako fosílie pochádzali spred 14 – 16 miliónov rokov sazp.sk). Našiel sa tu aj stavec chrbtice treťohornej veľryby, ktorý objavili deti Albína Brunovského (Vodička). Ohromujúci je nález takmer celého panciera korytnačky (panorama.sk).
Odkazy:
Sandberg
Flóra na Sandbergu
Fauna na Sandbergu