Údržba akvaristu, Akvaristika

Transport rýb a rastlín

Hits: 9710

Abstrakt

Transport akváriových rýb, vodných rastlín a ďalších vodných organizmov predstavuje významný zásah do ich životných podmienok, ktorý môže ovplyvniť ich zdravotný stav, fyziologickú rovnováhu a schopnosť adaptácie na nové prostredie. Článok sa venuje výberu zdravých organizmov pri nákupe, príprave na transport, vhodným spôsobom balenia, manipulácie a následnej aklimatizácie. Osobitná pozornosť sa sústreďuje na fyzikálne, chemické a biologické procesy prebiehajúce v transportnej vode, najmä na spotrebu kyslíka, hromadenie oxidu uhličitého, dusíkatých látok a zmeny pH. Vysvetľuje závislosť podielu toxického neionizovaného amoniaku od teploty a pH vody, ako aj riziká spojené s otvorením transportných sáčikov po dlhšej preprave. Rozoberá vplyv teploty, veľkosti rýb, metabolickej aktivity a dĺžky transportu na kvalitu vodného prostredia. Zaoberá sa fyziologickými prejavmi stresu, produkciou kortizolu, osmoreguláciou, kyslíkovým dlhom a oslabením imunitného systému. Poukazuje na možnosti využitia termoizolačných obalov, čistého kyslíka, vzduchovania a prípravkov na úpravu transportnej vody. Zdôrazňuje potrebu zohľadňovať medzidruhové rozdiely a individuálne biologické nároky prepravovaných organizmov. Pri vodných rastlinách sa venuje vhodným spôsobom balenia, ochrane rastlinných pletív pred mechanickým poškodením, vysychaním a nepriaznivými teplotami. Opisuje prechod z emerznej na submerznú formu rastu, špecifiká výsadby a riziká zavlečenia nežiaducich organizmov a rezíduí pesticídov. Súčasťou článku sú aj odporúčania týkajúce sa sťahovania celého akvária a zachovania biologickej filtrácie. Významná pozornosť je venovaná aklimatizácii rýb, vyrovnávaniu teplotných a hydrochemických rozdielov, kvapkovej aklimatizácii, karanténe a biologickej bezpečnosti. Článok približuje aj špecifiká transportu sladkovodných kreviet, rakov, morských rýb, koralov a ďalších bezstavovcov. Prepája praktické skúsenosti akvaristov s poznatkami hydrochémie, fyziológie, ekofyziológie a veterinárnej medicíny. Zdôrazňuje význam životnej pohody vodných organizmov, minimalizácie stresových faktorov a preventívnych opatrení znižujúcich riziko zdravotných komplikácií, mechanického poškodenia a prenosu ochorení. Úspešnosť transportu neposudzuje iba podľa bezprostredného prežitia organizmov, ale aj podľa ich následnej regenerácie, vitality, zdravotného stavu a schopnosti dlhodobo prosperovať v nových podmienkach akvária.


Pri kúpe rýb aj rastlín by sme sa mali najprv poriadne poobzerať. Ryby musia vyzerať zdravo. Neprirodzene zelená, modrá, prípadne žltá voda môže byť znakom momentálnej alebo predchádzajúcej liečby. Aj používanie UV lampy môže v nás vyvolať otázky, hoci jej používanie môže mať aj preventívny charakter. V prípade, že vieme, že ryby v obchode boli práve dovezené, majme radšej trpezlivosť. Najmä dovozové ryby môžu byť po transporte značne vyčerpané a ich zdravotný stav sa môže v nasledujúcich dňoch zhoršiť. Ich prípadný letecký transport je veľmi stresujúci (Peter Kaclík). Ryby sa na ceste ku konečnému zákazníkovi môžu ocitnúť vo viacerých transportných a aklimatizačných zariadeniach. Časť rýb dovezených z Ázie, Južnej Ameriky a Afriky do Európy je predmetom ďalšieho exportu. Významné postavenie v tomto smere má aj Česká republika, ktorá je tradičným producentom akváriových rýb a zároveň distribučným miestom pre importované druhy. Ryba zakúpená v akvaristickej predajni tak mohla absolvovať niekoľko transportov, spojených s opakovanými zmenami prostredia a manipuláciou (Patoka).

Ryby by sa mali správať adekvátne svojmu druhu, nesmú byť neprirodzene apatické, nemali by byť na nich badateľné znaky choroby, plesní, rozpadajúcich sa plutiev, poškodených častí tela a podobne. V opačnom prípade radšej počkajme, kým sa ryby trochu aklimatizujú, prípadne vyliečia. Na druhej strane by sme mali vedieť, že prítomnosť množstva ľudí a viac-menej provizórne podmienky v akvaristických predajniach spôsobujú rybám stres, preto nemusia byť dokonale vyfarbené (Peter Kaclík). Pri posudzovaní zdravotného stavu rýb je vhodné sledovať aj frekvenciu dýchania, koordináciu pohybu, príjem potravy, stav pokožky a množstvo produkovaného slizu. Zvýšená tvorba slizu, strata šupín, poškodenie plutiev, neprirodzené plávanie alebo otieranie sa o predmety môžu signalizovať zdravotné komplikácie. Stres spôsobený odchytom, manipuláciou a transportom môže oslabovať imunitný systém rýb, čím sa zvyšuje ich náchylnosť na infekčné ochorenia (Watson et al., 2024).

tr1

Rastliny môžeme posudzovať tolerantnejšie, pretože v obchodoch často nemajú optimálne podmienky. Ich reakcie na nepriaznivé prostredie nie sú pre človeka také badateľné ako u rýb. Účinok sa prejaví neskôr, zato však symptómy zmien môžu pretrvávať dlhšie časové obdobie. V ideálnom prípade by sme mali kupovať rastliny, ktoré pôsobia sviežim dojmom (Peter Kaclík). Pri kúpe vodných rastlín sa môžeme stretnúť s rôznymi spôsobmi ich pestovania a distribúcie. Rastliny sa predávajú v košíkoch s minerálnou vatou alebo kokosovým vláknom, voľne, upevnené na dekoráciách, prípadne ako rastliny vypestované metódou in vitro. Rastliny pestované v sterilných laboratórnych podmienkach sa dodávajú v uzavretých nádobkách so živným médiom. Ich výhodou je výrazne nižšie riziko zavlečenia slimákov, rias a ďalších nežiaducich organizmov do akvária. Pri kúpe klasicky pestovaných rastlín je vhodné venovať pozornosť nielen stavu listov, ale aj koreňovému systému (superzoo.sk).

Pri transporte rýb aj rastlín je vhodné prihliadať na ich biologické potreby. Ryby prenášame najčastejšie v polyetylénových sáčikoch. Potrebujú priestor, avšak treba prihliadať na uzavretý systém sáčika – nepreháňajme to s množstvom vody. Je dôležité, aby vo vode bol dostatok kyslíka, ktorý sa po uzavretí sáčika dopĺňa z priestoru nad vodou. Pri bežnom transporte menších akváriových rýb odporúčam, aby voda zaberala približne tretinu objemu sáčika. Mierny pohyb pri transporte zabezpečuje premiešavanie vody a podporuje výmenu plynov medzi vodou a vzduchom (Peter Kaclík). Pri profesionálnom transporte akváriových rýb sa vzduch v transportných sáčikoch často nahrádza čistým kyslíkom. Umožňuje to predĺžiť dobu transportu a zabezpečiť väčšiu zásobu kyslíka. Pomer vody a plynu, veľkosť sáčika a množstvo prepravovaných rýb sa musia prispôsobiť konkrétnemu druhu, veľkosti jedincov a predpokladanej dĺžke transportu. Význam má aj samotný tvar transportného sáčika. V záhyboch klasických sáčikov sa môžu menšie ryby zachytiť, pričom môže dochádzať k ich mechanickému poškodeniu alebo lokálnemu nedostatku kyslíka. Pri profesionálnom transporte sa preto využívajú aj sáčiky s plochým dnom, ktoré umožňujú stabilnejšie uloženie v prepravnom boxe a poskytujú priaznivejšie podmienky na výmenu plynov medzi vodou a priestorom nad hladinou (Watson et al., 2024).

tr2

Existujú aj kyslíkové tablety, ich používanie však nie je v bežnej akvaristickej praxi veľmi rozšírené. Vhodné je mať prípadne k dispozícii aj vzduchovací motorček so vzduchovacím kameňom, najmä počas transportu v nádobách, ktoré umožňujú výmenu vzduchu s okolím. Existujú aj verzie napájané batériami, čo sa hodí pri transporte autom, vlakom a podobne (Peter Kaclík). Pri transporte väčších rýb alebo druhov s ostrými plutvovými lúčmi a tŕňmi je vhodné používať dvojité transportné sáčiky, prípadne pevné plastové nádoby. Pri preprave viacerých jedincov musíme prihliadať aj na ich vzájomnú znášanlivosť. Agresívne a teritoriálne ryby je vhodnejšie prepravovať oddelene (aqueon.com). Osobitnou kategóriou je transport výstavných akváriových rýb, pri ktorých je dôležité zachovanie ich dobrej kondície, sfarbenia a nepoškodených plutiev. Pri súťažných formách gupiek, mečúňov, molinézií a bojovníc sa využíva individuálne balenie jednotlivých exemplárov. Takýto spôsob transportu obmedzuje vzájomné poškodzovanie rýb. Dôležité je aj označenie transportných sáčikov, najmä identifikácia chovateľa a príslušnosti jedinca k súťažnej kolekcii (Branislav Barčin).

Ak máme možnosť pripraviť ryby na transport vopred, je vhodné obmedziť ich kŕmenie. Pri vyprázdňovaní tráviaceho traktu ešte pred začiatkom transportu sa znižuje množstvo výkalov a ďalších organických látok v transportnej vode. Obdobie bez potravy závisí od druhu, veku, veľkosti rýb a teploty vody. Osobitný prístup vyžadujú mláďatá a poter (Watson et al., 2024). Odchyt rýb by mal prebiehať pokojne a efektívne. Nadmerná svalová aktivita pri naháňaní rýb zvyšuje ich spotrebu kyslíka. Ryby tak môžu vstupovať do transportného prostredia už fyziologicky vyčerpané. Pri plánovaní dlhšieho transportu preto musíme zohľadniť aj spôsob odchytu a manipulácie pred samotnou cestou (fao.org). Z hľadiska životnej pohody rýb patrí manipulácia a krátkodobé prechovávanie v náhradných nádobách medzi rizikové činnosti. Negatívne účinky nemusí spôsobovať iba samotná preprava, ale aj odchyt, triedenie, nakladanie a vykladanie rýb. Dôležité je minimalizovať mechanické poškodenia, predchádzať nedostatku kyslíka a obmedzovať pobyt rýb v prostredí so zhoršenou kvalitou vody (Regenda, Svobodová, 2023).

Transportný sáčik predstavuje uzavretý biologický systém, v ktorom sa postupne menia fyzikálne a chemické vlastnosti vody. Ryby dýchajú, vylučujú metabolické produkty a spotrebúvajú dostupný kyslík. Na zmenách kvality vody sa podieľajú aj mikroorganizmy. Výsledkom je postupné hromadenie oxidu uhličitého a dusíkatých látok. Rýchlosť týchto procesov závisí najmä od teploty vody, množstva a veľkosti rýb, ich metabolickej aktivity a dĺžky transportu (fao.org). Osobitnú pozornosť si zaslúži amoniakálna rovnováha. Dusíkaté produkty metabolizmu rýb sa vo vode nachádzajú vo forme amónnych iónov (NH₄⁺) a neionizovaného amoniaku (NH₃). Amoniak je pre ryby podstatne toxickejší. Ich vzájomný pomer závisí predovšetkým od hodnoty pH a teploty. S rastúcim pH a teplotou sa zvyšuje podiel neionizovaného amoniaku (fao.org). Počas transportu sa v uzavretom sáčiku hromadí oxid uhličitý, ktorý môže spôsobovať pokles pH vody. Po otvorení sáčika začne oxid uhličitý unikať do okolitého prostredia, čím sa môže zvyšovať pH a následne aj podiel toxického amoniaku. Práve preto môže byť príliš dlhá aklimatizácia rýb v znehodnotenej transportnej vode po otvorení sáčika kontraproduktívna (aquariumcoop.com).

nh

Závislosť podielu neionizovaného amoniaku (NH₃) od pH a teploty vody. Pri rovnakej celkovej koncentrácii amoniakálnych látok sa so zvyšujúcim sa pH a teplotou vody zvyšuje podiel toxického amoniaku. Napríklad pri teplote 25 °C predstavuje pri pH 7 približne 0,56 %, pri pH 8 približne 5,4 % a pri pH 9 už približne 36 % celkového množstva amoniakálnych látok. Graf znázorňuje teoretickú chemickú rovnováhu v sladkej vode, nie priamo hranice toxicity pre jednotlivé druhy rýb. Grafické spracovanie podľa (Emerson et al., 1975). 

Pri určovaní množstva prepravovaných rýb nie je rozhodujúca iba ich celková hmotnosť, ale aj veľkosť jednotlivých jedincov. Menšie ryby majú spravidla vyššiu metabolickú aktivitu a spotrebu kyslíka v prepočte na jednotku telesnej hmotnosti ako väčšie jedince toho istého druhu. Rovnaká celková biomasa drobných rýb tak môže počas transportu spotrebovať viac kyslíka než biomasa väčších jedincov. Osobitnú pozornosť preto musíme venovať transportu poteru a mladých rýb (fao.org). Počas transportu musíme prihliadať na teplotu. V prípade, že je zima a ryby, prípadne rastliny by mohli byť vystavené chladu, je potrebné zabezpečiť, aby boli tieto vplyvy minimalizované. Ak prenášame väčšie množstvo organizmov, vhodné je klimatizované auto, termobox, polystyrénová škatuľa alebo drevotriesková škatuľa obložená polystyrénom. Existujú aj špeciálne výhrevné vankúšiky, ktoré produkujú teplo. V menšom meradle môžeme sáčik ochrániť pred chladom vlastným telom – skryjeme ho pod kabát, sveter a podobne (Peter Kaclík). 

Ryby patria medzi ektotermné organizmy, preto teplota okolitého prostredia významne ovplyvňuje ich metabolizmus. Pri vyššej teplote sa spravidla zvyšuje spotreba kyslíka a produkcia odpadových látok. Súčasne klesá rozpustnosť kyslíka vo vode. Príliš nízka teplota môže naopak spôsobovať fyziologické poruchy a obmedzenie pohybovej aktivity. Pri transporte je preto potrebné udržiavať teplotu v rozsahu, ktorý zodpovedá biologickým potrebám prepravovaného druhu, a vyhýbať sa jej prudkým zmenám (fao.org). Termoizolačný obal plní okrem ochrany pred teplotnými výkyvmi aj funkciu mechanickej ochrany. Pri dlhších zásielkach možno použiť výhrevné alebo chladiace vankúšiky podľa klimatických podmienok. Ich umiestnenie musí byť také, aby nedochádzalo k lokálnemu prehrievaniu alebo podchladeniu transportných sáčikov (Watson et al., 2024). Pri ukladaní transportných sáčikov do prepravného boxu je vhodné vyplniť voľný priestor medzi nimi. Použiť možno napríklad papier alebo prázdne nafúknuté sáčiky. Takýmto spôsobom obmedzíme ich nekontrolovaný pohyb počas prepravy, vzájomné narážanie a mechanické namáhanie obalov. Veľkosť prepravného boxu by mala zodpovedať množstvu a rozmerom zabalených organizmov (Branislav Barčin). Pri zasielaní živých akváriových organizmov prostredníctvom prepravných spoločností je dôležitá aj organizácia transportu. Špecializovaní predajcovia využívajú expresné doručovanie, termoizolačné boxy, kyslíkom plnené transportné sáčiky a v zimnom období výhrevné vankúšiky. Zásielky sa často expedujú iba v prvej polovici pracovného týždňa, aby sa minimalizovalo riziko predĺženia transportu počas víkendov a sviatkov (shrimp-farm.sk, cichlidy.cz).

tr3

Pri transporte sú ryby v prostredí, ktoré nezodpovedá ich prirodzeným potrebám, sú stresované, preto sa v určitých prípadoch prikláňam k aplikácii vhodného prípravku na úpravu vody. Jedným z takýchto prípravkov je aj Aquatan od firmy SERA. Jeho použitie však nenahrádza zabezpečenie vhodných transportných podmienok. Pomôže aj tma (Peter Kaclík). Stres predstavuje komplexnú fyziologickú reakciu organizmu. U rýb dochádza okrem iného k zvýšenej produkcii kortizolu, zmenám intenzity dýchania, energetického metabolizmu a osmoregulácie. Organizmus musí vynakladať energiu na obnovenie svojej fyziologickej rovnováhy, pričom môže dochádzať k oslabeniu imunitného systému. Dôsledkom stresu tak môže byť zvýšená náchylnosť na ochorenia, ktoré sa prejavia až s určitým časovým odstupom po transporte. Pri profesionálnom transporte sa niekedy využívajú aj sedatíva a ďalšie prísady do transportnej vody. Ich účinnosť a bezpečnosť sú však závislé od viacerých faktorov. Experimentálne porovnania ukázali, že nie všetky bežne používané prísady majú jednoznačne pozitívny účinok na zdravotný stav a správanie rýb. Ich používanie preto musí byť opodstatnené (Crosby et al., 2021). 

Pri používaní rôznych prípravkov na zmiernenie stresu počas transportu musíme prihliadať aj na medzidruhové rozdiely. Nie všetky druhy akváriových rýb reagujú na rovnaké účinné látky rovnako. Zvýšená citlivosť na niektoré transportné prípravky sa uvádza napríklad pri gurame trpasličej (Trichogaster lalius). Používanie chemických látok v transportnej vode preto nemožno paušalizovať bez ohľadu na biologické vlastnosti prepravovaných organizmov (Patoka, 2017). Pri transporte sladkovodných rýb sa niekedy využíva pridávanie chloridu sodného (NaCl) do transportnej vody. Sladkovodné ryby musia za normálnych okolností aktívne regulovať príjem a straty minerálnych látok a vody medzi organizmom a okolitým prostredím. Mierne zvýšenie koncentrácie solí v transportnej vode môže znižovať osmotický gradient, a tým aj energetické nároky organizmu na osmoreguláciu. Vhodnosť používania soli však závisí od konkrétneho druhu, zdravotného stavu rýb a chemizmu vody. Solenie transportnej vody preto nemožno považovať za univerzálne opatrenie (Crosby et al., 2021).

Ak prenášame rastliny na krátky čas, voda je v sáčiku takmer nadbytočná. Obyčajne stačí, aby boli rastliny akoby orosené – len vytiahnuté z vody. Ak mienime rastliny prenášať dlhšiu dobu, môžeme do sáčika pridať menšie množstvo vody. Záleží však aj na konkrétnych druhoch rastlín a podmienkach transportu. Problémom pri transporte vodných rastlín vo väčšom množstve vody je to, že sa pohybujú a môžu sa lámať (Peter Kaclík). Vodné rastliny možno transportovať aj zabalené do vlhkého papiera a následne uložené v uzavretých plastových obaloch. Takýto spôsob balenia obmedzuje straty vody z rastlinných pletív a poskytuje rastlinám určitú mechanickú ochranu (aqueon.com). Po ukončení transportu by sme mali rastliny dôkladne prezrieť. Rastliny pestované v košíkoch opatrne zbavíme minerálnej vaty alebo iného pestovateľského materiálu, odstránime poškodené a odumierajúce listy. Pri výsadbe ružicových rastlín, napríklad z rodov Echinodorus a Cryptocoryne, je potrebné zabrániť príliš hlbokému zasadeniu a prekrytiu vegetačného vrcholu substrátom. Pri rastlinách s podzemkom, napríklad z rodov Anubias a Microsorum, je vhodné upevnenie na dekorácie (superzoo.sk).

Mnohé komerčne pestované akváriové rastliny pochádzajú zo skleníkov, kde sa pestujú v emerznej forme, teda s listami nad vodnou hladinou. Po umiestnení do akvária dochádza k postupnému prechodu na submerznú formu rastu. Pri tomto procese sa môže meniť veľkosť, tvar, hrúbka a sfarbenie listov. Niektoré pôvodné listy postupne odumierajú a sú nahradené novými, prispôsobenými životu pod vodou. Odumieranie pôvodných listov teda nemusí byť nevyhnutne dôsledkom nesprávneho transportu alebo ochorenia rastliny (rybicky.net). Osobitnú pozornosť si zasluhuje transport rastlín počas zimného obdobia. Výrazne podchladené rastliny by sme nemali bezprostredne umiestňovať do teplého akvária. Vhodnejšie je ponechať ich určitý čas vo vlhkom prostredí pri izbovej teplote a umožniť im postupné teplotné prispôsobenie (akvaria-aquascape.cz). Aj vodné rastliny môžu predstavovať zdroj nežiaducich organizmov a chemických látok. Spolu s nimi môžeme do akvária zavliecť slimáky, vajíčka bezstavovcov, riasy a ďalšie organizmy. Osobitným problémom môžu byť zvyšky pesticídov používaných pri pestovaní rastlín. Na niektoré z nich sú citlivé predovšetkým sladkovodné krevety a ďalšie bezstavovce. Pri rastlinách s neznámym pôvodom má preto význam ich oddelené prechovávanie, dôkladná kontrola a opláchnutie. Samotné opláchnutie však nemusí zabezpečiť úplné odstránenie všetkých chemických látok (lepet.sk).

tr4

Pri transporte celého akvária sa snažíme minimalizovať množstvo vody, ktoré musíme prenášať. Ryby aj rastliny je však bezpečnejšie prepravovať oddelene od samotnej nádrže, najmä ak ide o väčšie akvárium alebo dlhšiu vzdialenosť (Peter Kaclík). Akvárium by sme mali pred jeho premiestnením úplne vyprázdniť. Voda, substrát a dekorácie predstavujú značnú hmotnosť, ktorá môže pri manipulácii nerovnomerne zaťažovať sklenené steny a silikónové spoje. Pri preprave rýb je potrebné odstrániť z transportných nádob aj ťažké predmety, ktoré by sa mohli počas cesty pohybovať a ryby porani. Pri sťahovaní akvária by sme nemali zabudnúť na zachovanie jeho biologickej filtrácie. Filtračné médiá obsahujú mikroorganizmy, ktoré sa podieľajú na premene dusíkatých látok. Počas transportu ich chránime pred vyschnutím, extrémnymi teplotami a pri dlhšej preprave aj pred nedostatkom kyslíka. Po opätovnom sprevádzkovaní akvária je vhodné sledovať koncentráciu amoniakálnych látok a dusitanov, pretože aj v dlhodobo fungujúcom akváriu môže byť v dôsledku sťahovania narušená biologická rovnováha (aqueon.com).

Na príchod nových rýb by sme mali byť pripravení ešte pred ukončením transportu. Cieľová nádrž musí poskytovať stabilné fyzikálno-chemické a biologické podmienky. Vybaľovanie rýb je vhodné realizovať pri tlmenom osvetlení. Po dlhšom pobyte v tmavom transportnom boxe môže náhle vystavenie intenzívnemu svetlu predstavovať ďalší stresový faktor. Po vypustení rýb je potrebné venovať pozornosť ich kondícii, správaniu a zdravotnému stavu (Patoka, 2017). Zásadným problémom je vypustenie rýb. Voda, ktorá je v sáčiku, je takmer určite iná ako voda vo vašom akváriu. Okrem iného môže byť zdrojom nákazy. Keď si prinesieme ryby, mali by sme si pripraviť vedro, sieťku a podľa potreby aj samostatnú nádobu na aklimatizáciu. Najprv je nutné vyrovnať teploty – tej, ktorá je v sáčiku, a tej, ktorá je vo vašom akváriu. To dosiahneme tým, že uzavretý sáčik položíme na hladinu nádrže, obyčajne približne na 15 až 30 minút (Peter Kaclík).

Samotné vyrovnanie teploty nemusí byť dostatočné. Voda v transportnom sáčiku a voda v cieľovom akváriu sa môžu líšiť hodnotou pH, tvrdosťou, alkalitou, elektrickou vodivosťou a koncentráciou rozpustených látok. Výrazné zmeny prostredia môžu rybám spôsobovať fyziologický stres. Aklimatizácia predstavuje proces postupného prispôsobovania organizmu zmeneným podmienkam (Crosby et al., 2021). Pri krátkodobom transporte, keď kvalita vody v sáčiku ešte nie je výrazne zhoršená, môžeme postupne pridávať vodu z cieľového akvária do samostatnej nádoby s rybami. Pri citlivých organizmoch alebo výraznejších rozdieloch v mineralizácii vody možno použiť aj kvapkovú aklimatizáciu, pri ktorej sa voda pridáva prostredníctvom tenkej hadičky (aquariumcoop.com). Pri intenzívnej svalovej aktivite a nedostatočnom zásobovaní organizmu kyslíkom môže u rýb vznikať takzvaný kyslíkový dlh. Zvýšená potreba kyslíka pretrváva aj po ukončení stresovej situácie, keď organizmus obnovuje svoju metabolickú rovnováhu. Ryby preto môžu mať zvýšené nároky na koncentráciu rozpusteného kyslíka ešte určitý čas po skončení transportu. Dostatočné okysličenie vody je dôležité nielen počas samotnej prepravy, ale aj počas následnej regenerácie organizmu (fao.org).

Pri rybách po dlhom transporte je situácia odlišná. Vzhľadom na možné hromadenie amoniakálnych látok a únik oxidu uhličitého po otvorení sáčika nemusí byť pomalá aklimatizácia v pôvodnej transportnej vode vhodná. Lepším riešením môže byť vopred pripravená karanténna nádrž s parametrami vody podobnými tým, z ktorých ryby pochádzajú. Po vyrovnaní teploty ryby premiestnime do pripravenej vody a potrebné zmeny jej chemizmu uskutočňujeme následne a kontrolovane (Crosby et al., 2021). Po ukončení aklimatizácie ryby opatrne premiestnime pomocou vhodnej sieťky alebo nádoby do akvária, ideálne do karanténnej nádrže (Peter Kaclík). Aj na prvý pohľad zdravé ryby môžu byť nositeľmi pôvodcov infekčných a parazitárnych ochorení. Karanténa umožňuje sledovať ich zdravotný stav a zároveň obmedzuje riziko zavlečenia ochorení do existujúcej populácie rýb. Veterinárne odporúčania uvádzajú minimálnu dĺžku karantény približne 30 dní, pričom v závislosti od okolností môže byť potrebné aj dlhšie obdobie (merckvetmanual.com).

 Z hľadiska biologickej bezpečnosti je dôležité rozlišovať medzi rybami pochádzajúcimi z uzavretých akvaristických chovov, rybami odchovanými vo vonkajších nádržiach a jedincami odchytenými vo voľnej prírode. Ryby pochádzajúce z prírodného prostredia alebo vonkajších chovov môžu byť hostiteľmi rôznych parazitov, napríklad parazitických kôrovcov rodu Lernaea alebo ploskavcov rodov Dactylogyrus a Gyrodactylus. Ich výskyt nemusí byť bezprostredne po transporte viditeľný. Poznanie pôvodu rýb môže pomôcť pri posudzovaní rizika zavlečenia ochorení do akvária (Patoka, 2017). Karanténu je vhodné realizovať v samostatnej nádrži, ktorá má vlastné vybavenie. Sieťky, hadice, odkaľovacie zvony a ďalšie pomôcky by sme nemali používať súčasne v karanténnej a hlavnej nádrži. Aj prostredníctvom mokrého akvaristického vybavenia môže dochádzať k prenosu patogénov (merckvetmanual.com). Preventívna aplikácia liečiv bez konkrétneho dôvodu nemusí prinášať pozitívne výsledky. Neodôvodnené používanie antibiotík môže zvyšovať riziko vzniku rezistencie baktérií a niektoré chemické prípravky môžu nepriaznivo ovplyvniť samotné ryby (Crosby et al., 2021). Po transporte by sme mali rybám dopriať pokojné prostredie, stabilnú teplotu a dostatok kyslíka. Bezprostredne po dlhšom transporte nie je vhodné intenzívne kŕmenie. Spočiatku podávame menšie množstvo potravy a sledujeme, ako na ňu ryby reagujú. Pri presťahovaní celého akvária venujeme zvýšenú pozornosť aj funkčnosti filtrácie a kvalite vody (aqueon.com).

Pri transporte sladkovodných kôrovcov, najmä kreviet a rakov, je okrem kvality vody dôležité zabezpečiť aj vhodné mechanické podmienky. Do transportných sáčikov s krevetami možno umiestniť inertné plastové pletivo, ktorého sa môžu jedince počas prepravy pridržiavať. Tým sa obmedzuje ich nekontrolovaný pohyb vo vode. Pri následnej aklimatizácii je potrebné okrem teploty zohľadňovať aj rozdiely v pH, alkalite a mineralizácii vody. Náhle zmeny prostredia môžu byť nebezpečné aj pre relatívne odolné druhy kôrovcov (ryby.agrobiologie.cz). Transport okrasných kreviet má svoje špecifiká aj z hľadiska ich fyziológie. Podobne ako pri rybách dochádza počas prepravy k zmenám dostupnosti kyslíka, hromadeniu metabolických produktov a pôsobeniu stresových faktorov. Potreba kyslíka a schopnosť vyrovnávať sa so zmenami jeho koncentrácie sa však medzi jednotlivými druhmi líšia. Ani používanie čistého kyslíka nemusí byť za všetkých okolností optimálne, pretože organizmy môžu byť vystavené hyperoxii, teda nadmernej dostupnosti kyslíka. Súčasný výskum sa preto zameriava aj na druhovo špecifické fyziologické reakcie okrasných kreviet počas transportu (Conservation Physiology).

Pri morskej akvaristike zohráva pri aklimatizácii významnú úlohu aj slanosť vody. Na jej zmeny môžu byť citlivé nielen ryby, ale aj koraly, mäkkýše, ostnatokožce a ďalšie morské bezstavovce. Pri súčasnej kúpe organizmov pochádzajúcich z rôznych vodných systémov je vhodné aklimatizovať ich oddelene, pretože parametre ich transportnej vody nemusia byť rovnaké. Pri koraloch je potrebné prihliadať aj na svetelnú aklimatizáciu. Organizmy pochádzajúce z prostredia s nižšou intenzitou osvetlenia nemusia dobre znášať bezprostredné vystavenie intenzívnemu svetlu nového akvária. Ich prispôsobovanie novým svetelným podmienkam môže trvať niekoľko dní. Pri niektorých morských bezstavovcoch je vhodné obmedziť aj ich vystavenie vzduchu počas samotnej manipulácie (moia.cz).


When buying fish and plants, we should first take a good look around. Fish should appear healthy. Unnaturally green, blue or yellow water may indicate current or previous treatment. The use of a UV lamp may also raise questions, although it may be used as a preventive measure. If we know that the fish in a shop have only recently arrived, it is better to be patient. Imported fish in particular may be considerably exhausted after transportation, and their health may deteriorate over the following days. Air transportation can be particularly stressful for them (Peter Kaclík). On their way to the final customer, fish may pass through several transport and acclimation facilities. Some fish imported into Europe from Asia, South America and Africa are subsequently re-exported. The Czech Republic plays an important role in this respect, being both a traditional producer of ornamental fish and a distribution centre for imported species. A fish purchased from an aquarium shop may therefore have undergone several journeys involving repeated handling and changes in environmental conditions (Patoka).

Fish should behave in a manner appropriate to their species. They should not be unnaturally lethargic or show signs of disease, fungal infections, deteriorating fins, injuries or other abnormalities. Otherwise, it is better to wait until the fish have acclimated or recovered. On the other hand, we should bear in mind that the presence of numerous people and the more or less temporary conditions in aquarium shops cause stress in fish, which may prevent them from displaying their full coloration (Peter Kaclík). When assessing fish health, it is advisable to observe respiratory rate, movement coordination, food intake, skin condition and mucus production. Excessive mucus production, scale loss, fin damage, abnormal swimming or rubbing against objects may indicate health problems. Stress caused by capture, handling and transportation may weaken the immune system of fish, increasing their susceptibility to infectious diseases (Watson et al., 2024).

Plants can be assessed somewhat more leniently because conditions in shops are often far from optimal. Their responses to unfavourable environmental conditions are less readily apparent to humans than those of fish. The effects become visible later, but the symptoms may persist for longer periods. Ideally, we should purchase plants that appear fresh and healthy (Peter Kaclík). Aquatic plants are cultivated and distributed in various ways. They may be sold in pots containing mineral wool or coconut fibre, as loose plants, attached to decorations or as in vitro cultures. Plants grown under sterile laboratory conditions are supplied in sealed containers containing a nutrient medium. Their advantage is a considerably lower risk of introducing snails, algae and other unwanted organisms into the aquarium. When purchasing conventionally grown plants, attention should be paid not only to the condition of their leaves but also to their root systems (superzoo.sk).

When transporting fish and plants, their biological requirements should be taken into consideration. Fish are most commonly transported in polyethylene bags. They need sufficient space, but the closed nature of the bag must also be considered – excessive amounts of water should be avoided. It is important that the water contains sufficient oxygen, which is replenished from the gas-filled space above the water after the bag has been sealed. For routine transportation of small aquarium fish, I recommend filling approximately one-third of the bag with water. Moderate movement during transportation promotes water circulation and gas exchange between the water and the air (Peter Kaclík). In professional ornamental fish transportation, the air in transport bags is often replaced with pure oxygen. This extends the possible transport duration and provides a larger oxygen reserve. The water-to-gas ratio, bag size and number of fish must be adapted to the species, individual size and expected transport duration. The shape of the transport bag is also important. Small fish may become trapped in the folds of conventional bags, potentially resulting in mechanical injuries or local oxygen depletion. Flat-bottomed bags are therefore also used in professional transportation, allowing more stable positioning within transport boxes and providing more favourable conditions for gas exchange between the water and the space above its surface (Watson et al., 2024).

Oxygen tablets are also available, although their use is not particularly widespread in everyday aquarium keeping. An air pump with an air stone may be useful, especially when transporting fish in containers that allow air exchange with the surrounding environment. Battery-powered versions are available and are particularly convenient when travelling by car or train (Peter Kaclík). When transporting larger fish or species with sharp fin rays and spines, double transport bags or rigid plastic containers are recommended. When transporting several individuals together, their compatibility must also be considered. Aggressive and territorial fish are preferably transported separately (aqueon.com). The transportation of exhibition fish represents a special category in which maintaining excellent physical condition, coloration and undamaged fins is particularly important. Competition strains of guppies, swordtails, mollies and bettas may be packed individually. This method reduces the risk of fish injuring one another. Proper labelling of transport bags is also important, particularly for identifying the breeder and the individual’s competition group (Branislav Barčin).

If fish can be prepared for transportation in advance, restricting feeding is advisable. Allowing the digestive tract to empty before transportation reduces the quantity of faeces and other organic substances released into the transport water. The fasting period depends on the species, age and size of the fish, as well as water temperature. Juvenile fish and fry require special consideration (Watson et al., 2024). Fish should be captured calmly and efficiently. Excessive muscular activity while chasing fish increases their oxygen consumption. Consequently, fish may enter the transport environment already physiologically exhausted. When planning longer journeys, the methods used for capturing and handling fish before transportation must therefore also be considered (fao.org). From a fish welfare perspective, handling and temporary confinement in alternative containers are potentially hazardous activities. Adverse effects may result not only from transportation itself but also from capture, sorting, loading and unloading. Mechanical injuries should be minimised, oxygen deficiency prevented and exposure to deteriorating water quality reduced (Regenda, Svobodová, 2023).

A transport bag represents a closed biological system in which the physical and chemical properties of water gradually change. Fish respire, excrete metabolic products and consume available oxygen. Microorganisms also contribute to changes in water quality. These processes result in the gradual accumulation of carbon dioxide and nitrogenous compounds. Their rates depend primarily on water temperature, the number and size of fish, their metabolic activity and the duration of transportation (fao.org). Particular attention should be paid to ammonia equilibrium. Nitrogenous products of fish metabolism occur in water as ammonium ions (NH₄⁺) and un-ionized ammonia (NH₃). Ammonia is considerably more toxic to fish. The relative proportions of these two forms depend primarily on pH and temperature. As pH and temperature increase, the proportion of un-ionized ammonia also increases (fao.org). During transportation, carbon dioxide accumulates in the sealed bag and may lower the pH of the water. Once the bag is opened, carbon dioxide begins to escape into the surrounding atmosphere, potentially increasing pH and consequently the proportion of toxic ammonia. Excessively prolonged acclimation in deteriorated transport water after opening the bag may therefore be counterproductive (aquariumcoop.com).

Relationship between the proportion of un-ionized ammonia (NH₃), pH and water temperature. At the same total ammonia concentration, the proportion of toxic ammonia increases with increasing pH and water temperature. For example, at 25 °C, un-ionized ammonia accounts for approximately 0.56% of total ammonia at pH 7, approximately 5.4% at pH 8 and approximately 36% at pH 9. The graph illustrates theoretical chemical equilibrium in freshwater rather than direct toxicity thresholds for individual fish species. Graphical representation based on Emerson et al. (1975).

When determining the number of fish to be transported, both total biomass and individual fish size must be considered. Smaller fish generally have higher metabolic rates and oxygen consumption per unit of body mass than larger individuals of the same species. The same total biomass of small fish may therefore consume more oxygen during transportation than an equivalent biomass of larger fish. Particular attention must consequently be paid to the transportation of fry and juvenile fish (fao.org). Temperature must also be considered during transportation. In winter, when fish and plants may be exposed to cold, such effects must be minimised. When transporting larger quantities of organisms, an air-conditioned vehicle, insulated box, polystyrene container or chipboard box lined with polystyrene may be useful. Special heat packs are also available. On a smaller scale, we can protect transport bags from the cold with our own body heat by placing them under a coat or sweater (Peter Kaclík).

Fish are ectothermic organisms, meaning that environmental temperature significantly influences their metabolism. Higher temperatures generally increase oxygen consumption and waste production. At the same time, oxygen solubility in water decreases. Excessively low temperatures, on the other hand, may cause physiological disturbances and reduced locomotor activity. During transportation, the temperature should therefore remain within a range appropriate to the biological requirements of the species, and sudden fluctuations should be avoided (fao.org). Thermally insulated packaging provides mechanical protection in addition to protection against temperature fluctuations. Heat packs or cooling packs may be used for longer shipments, depending on climatic conditions. They must be positioned so as to prevent local overheating or excessive cooling of transport bags (Watson et al., 2024). When placing transport bags inside a shipping box, empty spaces between them should be filled. Paper or empty inflated bags may be used for this purpose. This reduces uncontrolled movement, collisions and mechanical stress on the packaging during transportation. The size of the shipping box should correspond to the number and dimensions of the packed organisms (Branislav Barčin). When live aquarium organisms are shipped through transportation companies, logistical organisation is also important. Specialist retailers use express delivery services, insulated boxes, oxygen-filled transport bags and heat packs during winter. Shipments are often dispatched only during the first half of the working week to minimise the risk of delays during weekends and public holidays (shrimp-farm.sk, cichlidy.cz).

During transportation, fish are exposed to conditions that do not correspond to their natural requirements and are consequently stressed. In certain circumstances, I therefore favour the use of a suitable water conditioner. One such product is Aquatan, manufactured by SERA. However, its use cannot replace appropriate transport conditions. Darkness can also help (Peter Kaclík). Stress represents a complex physiological response. In fish, it involves increased cortisol production, changes in respiratory activity, energy metabolism and osmoregulation. The organism must expend energy to restore physiological equilibrium, potentially weakening its immune system. Stress may consequently increase susceptibility to diseases that become apparent only some time after transportation. Sedatives and other transport water additives are sometimes used in professional transportation. Their efficacy and safety depend on several factors. Experimental comparisons have shown that not all commonly used additives have unequivocally beneficial effects on fish health and behaviour. Their use must therefore be justified (Crosby et al., 2021).

When using products intended to reduce transport stress, differences between species must also be considered. Not all aquarium fish respond to the same active substances in the same way. Increased sensitivity to certain transport additives has been reported, for example, in the dwarf gourami (Trichogaster lalius). The use of chemical substances in transport water should therefore not be generalised without considering the biological characteristics of the transported organisms (Patoka, 2017). Sodium chloride (NaCl) is sometimes added to transport water when freshwater fish are transported. Under normal circumstances, freshwater fish must actively regulate the uptake and loss of water and minerals between their bodies and the surrounding environment. A moderate increase in the salt concentration of transport water may reduce the osmotic gradient and consequently the energy required for osmoregulation. However, the suitability of salt supplementation depends on the species, fish health and water chemistry. Adding salt to transport water cannot therefore be regarded as a universal measure (Crosby et al., 2021).

When transporting plants over short periods, water inside the bag is almost unnecessary. Usually, it is sufficient for the plants to remain moist, as if they had just been removed from water. For longer journeys, a small amount of water may be added to the bag. This also depends on the plant species and transport conditions. When aquatic plants are transported in larger volumes of water, they may move around and break (Peter Kaclík). Aquatic plants can also be transported wrapped in moist paper and placed inside sealed plastic packaging. This method reduces water loss from plant tissues and provides a degree of mechanical protection (aqueon.com). After transportation, plants should be carefully inspected. Potted plants should be gently freed from mineral wool or other growing media, and damaged or dying leaves should be removed. When planting rosette-forming plants, such as species of Echinodorus and Cryptocoryne, excessively deep planting and covering the growing point with substrate should be avoided. Rhizomatous plants, such as Anubias and Microsorum, can be attached to decorations (superzoo.sk).

Many commercially cultivated aquarium plants originate from greenhouses where they are grown in emersed form, with their leaves above the water surface. Once introduced into an aquarium, they gradually transition to submerged growth. During this process, leaf size, shape, thickness and coloration may change. Some original leaves gradually die and are replaced by new leaves adapted to underwater conditions. The deterioration of original leaves is therefore not necessarily a consequence of improper transportation or plant disease (rybicky.net). Particular attention should be paid to plant transportation during winter. Severely chilled plants should not be transferred immediately into a warm aquarium. It is preferable to keep them temporarily in a moist environment at room temperature and allow gradual thermal adaptation (akvaria-aquascape.cz). Aquatic plants may also introduce unwanted organisms and chemical substances. Snails, invertebrate eggs, algae and other organisms may be introduced into aquariums together with plants. Pesticide residues from plant cultivation may pose a particular problem. Freshwater shrimp and other invertebrates are especially sensitive to certain pesticides. Plants of unknown origin should therefore be kept separately, carefully inspected and rinsed. However, rinsing alone may not completely remove all chemical residues (lepet.sk).

When relocating an entire aquarium, we try to minimise the quantity of water that needs to be transported. However, it is safer to transport fish and plants separately from the aquarium itself, particularly when moving larger aquariums or travelling longer distances (Peter Kaclík). The aquarium should be completely emptied before relocation. Water, substrate and decorations represent considerable weight and may place uneven mechanical stress on glass panels and silicone seams during handling. Heavy objects that could move during transportation and injure fish should also be removed from transport containers. When relocating an aquarium, its biological filtration should be preserved. Filter media contain microorganisms involved in the transformation of nitrogenous compounds. During transportation, they must be protected against drying, extreme temperatures and, during longer journeys, oxygen deficiency. After restarting the aquarium, ammonia and nitrite concentrations should be monitored because relocation may disrupt the biological equilibrium even in a long-established aquarium (aqueon.com).

Preparations for the arrival of new fish should be completed before transportation ends. The receiving aquarium must provide stable physicochemical and biological conditions. Fish should preferably be unpacked under subdued lighting. After prolonged exposure to darkness inside a transport box, sudden exposure to intense light may represent an additional stress factor. After releasing the fish, attention should be paid to their physical condition, behaviour and health (Patoka, 2017). A crucial issue is the introduction of fish into the aquarium. The water inside the transport bag is almost certainly different from the water in your aquarium. Among other things, it may be a source of infection. When bringing fish home, we should prepare a bucket, a net and, if necessary, a separate acclimation container. First, the temperature of the water inside the bag must be equalised with that of the aquarium. This can be achieved by floating the sealed bag on the aquarium surface, usually for approximately 15–30 minutes (Peter Kaclík).

Temperature equalisation alone may not be sufficient. The water inside the transport bag and the water in the receiving aquarium may differ in pH, hardness, alkalinity, electrical conductivity and concentrations of dissolved substances. Significant environmental changes may cause physiological stress in fish. Acclimation is the process through which organisms gradually adjust to altered environmental conditions (Crosby et al., 2021). Following short transportation, when water quality has not yet deteriorated significantly, water from the receiving aquarium may gradually be added to a separate container holding the fish. For sensitive organisms or when considerable differences in water mineralisation exist, drip acclimation may be used, whereby water is introduced through a narrow tube (aquariumcoop.com). During intense muscular activity and insufficient oxygen supply, fish may develop what is known as an oxygen debt. Increased oxygen demand persists even after the stressful situation has ended, while the organism restores its metabolic equilibrium. Fish may therefore require elevated dissolved oxygen concentrations for some time after transportation. Adequate oxygenation is important not only during transportation itself but also throughout subsequent recovery (fao.org).

The situation differs for fish that have undergone prolonged transportation. Because ammonia may have accumulated and carbon dioxide may escape after opening the bag, slow acclimation in the original transport water may be inappropriate. A better solution may be to prepare a quarantine aquarium in advance, with water parameters similar to those of the fish’s original environment. Once temperatures have been equalised, the fish are transferred into the prepared water, and subsequent changes in water chemistry are carried out in a controlled manner (Crosby et al., 2021). After acclimation, fish should be carefully transferred using a suitable net or container into the aquarium, preferably a quarantine tank (Peter Kaclík). Even apparently healthy fish may carry infectious agents and parasites. Quarantine allows their health to be monitored while reducing the risk of introducing diseases into an existing fish population. Veterinary recommendations specify a minimum quarantine period of approximately 30 days, although longer periods may be necessary depending on the circumstances (merckvetmanual.com).

From a biosecurity perspective, it is important to distinguish between fish originating from closed aquarium breeding systems, fish raised in outdoor facilities and wild-caught individuals. Fish originating from natural environments or outdoor breeding facilities may harbour various parasites, including parasitic crustaceans of the genus Lernaea and flatworms of the genera Dactylogyrus and Gyrodactylus. Their presence may not be immediately apparent following transportation. Knowing the origin of fish can help assess the risk of introducing diseases into an aquarium (Patoka, 2017). Quarantine should preferably take place in a separate aquarium with its own equipment. Nets, hoses, gravel cleaners and other equipment should not be shared between quarantine and main aquariums. Pathogens may also be transmitted through wet aquarium equipment (merckvetmanual.com). Preventive administration of medication without a specific indication may not produce beneficial results. Unjustified antibiotic use may increase the risk of bacterial resistance, and certain chemical products may adversely affect the fish themselves (Crosby et al., 2021). Following transportation, fish should be provided with a quiet environment, stable temperatures and sufficient oxygen. Intensive feeding immediately after prolonged transportation is not advisable. Initially, small quantities of food should be offered while observing the fish’s response. When an entire aquarium has been relocated, particular attention should also be paid to filtration performance and water quality (aqueon.com).

When transporting freshwater crustaceans, particularly shrimp and crayfish, suitable mechanical conditions are important in addition to water quality. Inert plastic mesh may be placed inside shrimp transport bags, allowing individuals to hold onto it during transportation and thereby reducing uncontrolled movement in the water. During subsequent acclimation, differences in pH, alkalinity and water mineralisation must be considered in addition to temperature. Sudden environmental changes may be dangerous even for relatively resilient crustacean species (ryby.agrobiologie.cz). The transportation of ornamental shrimp also has specific physiological aspects. As in fish, transportation involves changes in oxygen availability, accumulation of metabolic products and exposure to stress factors. Oxygen requirements and the ability to cope with changes in oxygen concentration differ between species. Even the use of pure oxygen may not be optimal under all circumstances, because organisms may be exposed to hyperoxia, meaning excessive oxygen availability. Current research therefore also focuses on species-specific physiological responses of ornamental shrimp during transportation (Conservation Physiology).

In marine aquarium keeping, water salinity also plays an important role during acclimation. Fish, corals, molluscs, echinoderms and other marine invertebrates may be sensitive to changes in salinity. When purchasing organisms originating from different aquatic systems, they should preferably be acclimated separately, because the parameters of their transport water may differ. Light acclimation must also be considered in corals. Organisms originating from environments with lower light intensity may not tolerate immediate exposure to the intense illumination of a new aquarium. Adaptation to new lighting conditions may take several days. For certain marine invertebrates, exposure to air during handling should also be minimised (moia.cz).


Beim Kauf von Fischen und Pflanzen sollten wir uns zunächst gründlich umsehen. Die Fische sollten gesund aussehen. Unnatürlich grünes, blaues oder gelbes Wasser kann auf eine derzeitige oder frühere Behandlung hinweisen. Auch der Einsatz einer UV-Lampe kann Fragen aufwerfen, obwohl sie durchaus vorbeugend eingesetzt werden kann. Wenn wir wissen, dass die Fische erst vor Kurzem in das Geschäft geliefert wurden, sollten wir lieber etwas Geduld haben. Insbesondere importierte Fische können nach dem Transport erheblich erschöpft sein, und ihr Gesundheitszustand kann sich in den folgenden Tagen verschlechtern. Ein möglicher Lufttransport stellt für sie eine erhebliche Stressbelastung dar (Peter Kaclík). Auf dem Weg zum Endkunden können Fische mehrere Transport- und Akklimatisierungseinrichtungen durchlaufen. Ein Teil der aus Asien, Südamerika und Afrika nach Europa importierten Fische wird anschließend weiter exportiert. Eine bedeutende Rolle spielt hierbei auch die Tschechische Republik, die sowohl ein traditioneller Produzent von Aquarienfischen als auch ein Vertriebszentrum für importierte Arten ist. Ein im Aquaristikfachgeschäft erworbener Fisch kann somit bereits mehrere Transporte mit wiederholten Veränderungen der Umweltbedingungen und Manipulationen hinter sich haben (Patoka).

Fische sollten sich ihrer Art entsprechend verhalten. Sie sollten nicht ungewöhnlich apathisch sein und keine Anzeichen von Krankheiten, Pilzinfektionen, sich zersetzenden Flossen, Verletzungen oder anderen Auffälligkeiten aufweisen. Andernfalls sollten wir lieber warten, bis sich die Fische etwas akklimatisiert oder erholt haben. Andererseits sollten wir berücksichtigen, dass die Anwesenheit zahlreicher Menschen und die mehr oder weniger provisorischen Bedingungen in Aquaristikfachgeschäften bei Fischen Stress verursachen, sodass sie möglicherweise nicht ihre volle Farbenpracht zeigen (Peter Kaclík). Bei der Beurteilung des Gesundheitszustandes von Fischen sollten auch die Atemfrequenz, die Bewegungskoordination, die Nahrungsaufnahme, der Zustand der Haut und die Schleimproduktion beobachtet werden. Eine erhöhte Schleimproduktion, Schuppenverluste, Flossenschäden, ungewöhnliches Schwimmverhalten oder das Scheuern an Gegenständen können auf gesundheitliche Probleme hinweisen. Der durch Fang, Manipulation und Transport verursachte Stress kann das Immunsystem der Fische schwächen und dadurch ihre Anfälligkeit für Infektionskrankheiten erhöhen (Watson et al., 2024).

Pflanzen können wir etwas toleranter beurteilen, da sie in Geschäften häufig keine optimalen Bedingungen vorfinden. Ihre Reaktionen auf ungünstige Umweltbedingungen sind für den Menschen weniger unmittelbar erkennbar als bei Fischen. Die Auswirkungen zeigen sich später, dafür können die Symptome der Veränderungen über einen längeren Zeitraum bestehen bleiben. Idealerweise sollten wir Pflanzen kaufen, die einen frischen und gesunden Eindruck machen (Peter Kaclík). Beim Kauf von Wasserpflanzen begegnen uns verschiedene Anbau- und Vertriebsformen. Pflanzen werden in Körbchen mit Mineralwolle oder Kokosfasern, lose, auf Dekorationsmaterial befestigt oder als In-vitro-Kulturen angeboten. Unter sterilen Laborbedingungen kultivierte Pflanzen werden in verschlossenen Behältern mit einem Nährmedium geliefert. Ihr Vorteil besteht in einem deutlich geringeren Risiko, Schnecken, Algen und andere unerwünschte Organismen in das Aquarium einzuschleppen. Beim Kauf konventionell kultivierter Pflanzen sollte nicht nur auf den Zustand der Blätter, sondern auch auf das Wurzelsystem geachtet werden (superzoo.sk).

Beim Transport von Fischen und Pflanzen sollten ihre biologischen Bedürfnisse berücksichtigt werden. Fische werden am häufigsten in Polyethylenbeuteln transportiert. Sie benötigen ausreichend Platz, jedoch muss auch das geschlossene System des Beutels berücksichtigt werden – die Wassermenge sollte nicht übermäßig groß sein. Wichtig ist eine ausreichende Sauerstoffversorgung des Wassers, die nach dem Verschließen des Beutels aus dem Gasraum oberhalb der Wasseroberfläche ergänzt wird. Beim gewöhnlichen Transport kleinerer Aquarienfische empfehle ich, etwa ein Drittel des Beutelvolumens mit Wasser zu füllen. Leichte Bewegungen während des Transports sorgen für eine Durchmischung des Wassers und fördern den Gasaustausch zwischen Wasser und Luft (Peter Kaclík). Beim professionellen Transport von Aquarienfischen wird die Luft in den Transportbeuteln häufig durch reinen Sauerstoff ersetzt. Dadurch kann die Transportdauer verlängert und ein größerer Sauerstoffvorrat bereitgestellt werden. Das Verhältnis von Wasser zu Gas, die Beutelgröße und die Anzahl der transportierten Fische müssen an die jeweilige Art, die Größe der Individuen und die voraussichtliche Transportdauer angepasst werden. Auch die Form des Transportbeutels ist von Bedeutung. In den Falten herkömmlicher Beutel können kleinere Fische eingeklemmt werden, wodurch mechanische Verletzungen oder lokaler Sauerstoffmangel entstehen können. Beim professionellen Transport werden daher auch Beutel mit flachem Boden verwendet, die eine stabilere Unterbringung in der Transportbox ermöglichen und günstigere Bedingungen für den Gasaustausch zwischen dem Wasser und dem Gasraum oberhalb der Wasseroberfläche schaffen (Watson et al., 2024).

Es gibt auch Sauerstofftabletten, deren Verwendung in der gewöhnlichen Aquaristik jedoch nicht besonders verbreitet ist. Gegebenenfalls ist eine Luftpumpe mit einem Ausströmerstein sinnvoll, insbesondere beim Transport in Behältern, die einen Luftaustausch mit der Umgebung ermöglichen. Es gibt auch batteriebetriebene Ausführungen, die sich beispielsweise für den Transport mit dem Auto oder der Bahn eignen (Peter Kaclík). Beim Transport größerer Fische oder von Arten mit scharfen Flossenstrahlen und Stacheln empfiehlt sich die Verwendung doppelter Transportbeutel oder stabiler Kunststoffbehälter. Beim gemeinsamen Transport mehrerer Individuen muss auch ihre gegenseitige Verträglichkeit berücksichtigt werden. Aggressive und territoriale Fische sollten vorzugsweise getrennt transportiert werden (aqueon.com). Eine besondere Kategorie stellt der Transport von Ausstellungsfischen dar, bei denen die Erhaltung einer guten Kondition, der Färbung und unbeschädigter Flossen besonders wichtig ist. Bei Wettbewerbszuchtformen von Guppys, Schwertträgern, Mollys und Kampffischen werden einzelne Exemplare individuell verpackt. Dadurch wird das Risiko gegenseitiger Verletzungen verringert. Wichtig ist auch die Kennzeichnung der Transportbeutel, insbesondere zur Identifizierung des Züchters und der Zugehörigkeit des jeweiligen Individuums zu einer Wettbewerbsgruppe (Branislav Barčin).

Wenn wir die Möglichkeit haben, Fische im Voraus auf den Transport vorzubereiten, empfiehlt es sich, die Fütterung einzuschränken. Durch die Entleerung des Verdauungstraktes vor Transportbeginn wird die Menge an Ausscheidungen und anderen organischen Stoffen im Transportwasser reduziert. Die Dauer der Nahrungskarenz hängt von der Art, dem Alter, der Größe der Fische und der Wassertemperatur ab. Jungfische und Fischbrut erfordern eine besondere Vorgehensweise (Watson et al., 2024). Der Fang der Fische sollte ruhig und effizient erfolgen. Übermäßige Muskelaktivität beim Nachjagen der Fische erhöht ihren Sauerstoffverbrauch. Dadurch können die Fische bereits physiologisch erschöpft in die Transportumgebung gelangen. Bei der Planung längerer Transporte müssen daher auch die Fangmethoden und die Manipulationen vor der eigentlichen Reise berücksichtigt werden (fao.org). Unter dem Gesichtspunkt des Fischwohls gehören die Manipulation und die kurzfristige Unterbringung in Ersatzbehältern zu den risikobehafteten Tätigkeiten. Negative Auswirkungen können nicht nur durch den Transport selbst, sondern auch durch Fang, Sortierung, Verladung und Entladung der Fische entstehen. Mechanische Verletzungen sollten minimiert, Sauerstoffmangel verhindert und die Aufenthaltsdauer der Fische in Wasser mit verschlechterter Qualität begrenzt werden (Regenda, Svobodová, 2023).

Ein Transportbeutel stellt ein geschlossenes biologisches System dar, in dem sich die physikalischen und chemischen Eigenschaften des Wassers allmählich verändern. Fische atmen, scheiden Stoffwechselprodukte aus und verbrauchen den verfügbaren Sauerstoff. Auch Mikroorganismen tragen zu Veränderungen der Wasserqualität bei. Das Ergebnis ist eine zunehmende Anreicherung von Kohlendioxid und stickstoffhaltigen Verbindungen. Die Geschwindigkeit dieser Prozesse hängt insbesondere von der Wassertemperatur, der Anzahl und Größe der Fische, ihrer Stoffwechselaktivität und der Transportdauer ab (fao.org). Besondere Aufmerksamkeit verdient das Ammoniak-Ammonium-Gleichgewicht. Stickstoffhaltige Stoffwechselprodukte der Fische liegen im Wasser in Form von Ammoniumionen (NH₄⁺) und nicht ionisiertem Ammoniak (NH₃) vor. Ammoniak ist für Fische erheblich giftiger. Das Verhältnis beider Formen hängt vor allem vom pH-Wert und von der Temperatur ab. Mit steigendem pH-Wert und zunehmender Temperatur erhöht sich der Anteil des nicht ionisierten Ammoniaks (fao.org). Während des Transports reichert sich Kohlendioxid im verschlossenen Beutel an, wodurch der pH-Wert des Wassers sinken kann. Nach dem Öffnen des Beutels entweicht Kohlendioxid in die Umgebung, was zu einem Anstieg des pH-Wertes und damit auch des Anteils an giftigem Ammoniak führen kann. Eine übermäßig lange Akklimatisierung der Fische im bereits belasteten Transportwasser nach dem Öffnen des Beutels kann daher kontraproduktiv sein (aquariumcoop.com).

Abhängigkeit des Anteils an nicht ionisiertem Ammoniak (NH₃) vom pH-Wert und von der Wassertemperatur. Bei gleicher Gesamtkonzentration von Ammoniak und Ammonium steigt der Anteil des giftigen Ammoniaks mit zunehmendem pH-Wert und steigender Wassertemperatur. Beispielsweise beträgt der Anteil bei einer Temperatur von 25 °C und einem pH-Wert von 7 etwa 0,56 %, bei pH 8 etwa 5,4 % und bei pH 9 bereits etwa 36 % der gesamten Ammoniak- und Ammoniummenge. Die Grafik veranschaulicht das theoretische chemische Gleichgewicht im Süßwasser und stellt keine unmittelbaren Toxizitätsgrenzwerte für einzelne Fischarten dar. Grafische Darstellung nach Emerson et al. (1975).

Bei der Bestimmung der Menge der zu transportierenden Fische ist nicht nur ihre Gesamtmasse, sondern auch die Größe der einzelnen Individuen entscheidend. Kleinere Fische weisen in der Regel eine höhere Stoffwechselaktivität und einen höheren Sauerstoffverbrauch pro Einheit der Körpermasse auf als größere Individuen derselben Art. Die gleiche Gesamtbiomasse kleiner Fische kann während des Transports somit mehr Sauerstoff verbrauchen als eine entsprechende Biomasse größerer Individuen. Besondere Aufmerksamkeit muss daher dem Transport von Fischbrut und Jungfischen gewidmet werden (fao.org). Während des Transports muss auch die Temperatur berücksichtigt werden. Im Winter, wenn Fische und Pflanzen der Kälte ausgesetzt sein könnten, müssen diese Einflüsse möglichst gering gehalten werden. Beim Transport größerer Mengen von Organismen eignen sich klimatisierte Fahrzeuge, Thermoboxen, Styroporbehälter oder mit Styropor ausgekleidete Spanplattenkisten. Es gibt auch spezielle Wärmekissen, die Wärme erzeugen. In kleinerem Umfang können wir den Beutel durch unsere eigene Körperwärme vor Kälte schützen, beispielsweise indem wir ihn unter einem Mantel oder Pullover tragen (Peter Kaclík).

Fische gehören zu den ektothermen Organismen, deren Stoffwechsel wesentlich von der Umgebungstemperatur beeinflusst wird. Bei höheren Temperaturen steigen in der Regel der Sauerstoffverbrauch und die Produktion von Abfallstoffen. Gleichzeitig sinkt die Löslichkeit von Sauerstoff im Wasser. Zu niedrige Temperaturen können dagegen physiologische Störungen und eine Einschränkung der Bewegungsaktivität verursachen. Während des Transports muss die Temperatur daher in einem Bereich gehalten werden, der den biologischen Bedürfnissen der transportierten Art entspricht. Plötzliche Temperaturveränderungen sollten vermieden werden (fao.org). Eine wärmeisolierende Verpackung schützt nicht nur vor Temperaturschwankungen, sondern bietet auch mechanischen Schutz. Bei längeren Transporten können abhängig von den klimatischen Bedingungen Wärme- oder Kühlkissen eingesetzt werden. Sie müssen so positioniert werden, dass eine lokale Überhitzung oder Unterkühlung der Transportbeutel vermieden wird (Watson et al., 2024). Beim Einlegen der Transportbeutel in die Versandbox sollten die Zwischenräume zwischen den Beuteln ausgefüllt werden. Hierfür können beispielsweise Papier oder leere, aufgeblasene Beutel verwendet werden. Dadurch werden unkontrollierte Bewegungen, gegenseitige Zusammenstöße und mechanische Belastungen der Verpackungen während des Transports reduziert. Die Größe der Versandbox sollte der Anzahl und den Abmessungen der verpackten Organismen entsprechen (Branislav Barčin). Beim Versand lebender Aquarienorganismen durch Transportunternehmen ist auch die Transportorganisation von Bedeutung. Spezialisierte Händler nutzen Expresslieferungen, wärmeisolierte Boxen, mit Sauerstoff gefüllte Transportbeutel und im Winter Wärmekissen. Sendungen werden häufig nur in der ersten Hälfte der Arbeitswoche verschickt, um das Risiko von Transportverzögerungen an Wochenenden und Feiertagen zu minimieren (shrimp-farm.sk, cichlidy.cz).

Während des Transports befinden sich Fische in einer Umgebung, die ihren natürlichen Bedürfnissen nicht entspricht, und sind dadurch Stress ausgesetzt. In bestimmten Fällen befürworte ich daher die Verwendung eines geeigneten Wasseraufbereiters. Ein solches Präparat ist beispielsweise Aquatan der Firma SERA. Seine Verwendung ersetzt jedoch nicht die Schaffung geeigneter Transportbedingungen. Auch Dunkelheit kann hilfreich sein (Peter Kaclík). Stress stellt eine komplexe physiologische Reaktion des Organismus dar. Bei Fischen kommt es unter anderem zu einer erhöhten Cortisolproduktion sowie zu Veränderungen der Atemaktivität, des Energiestoffwechsels und der Osmoregulation. Der Organismus muss Energie aufwenden, um sein physiologisches Gleichgewicht wiederherzustellen, wodurch das Immunsystem geschwächt werden kann. Stress kann somit zu einer erhöhten Anfälligkeit für Krankheiten führen, die sich erst mit einem gewissen zeitlichen Abstand nach dem Transport zeigen. Beim professionellen Transport werden gelegentlich auch Sedativa und andere Zusätze für das Transportwasser eingesetzt. Ihre Wirksamkeit und Sicherheit hängen jedoch von mehreren Faktoren ab. Experimentelle Vergleiche haben gezeigt, dass nicht alle häufig verwendeten Zusätze eindeutig positive Auswirkungen auf die Gesundheit und das Verhalten der Fische haben. Ihre Verwendung muss daher begründet sein (Crosby et al., 2021).

Bei der Verwendung verschiedener Präparate zur Verringerung des Transportstresses müssen auch artspezifische Unterschiede berücksichtigt werden. Nicht alle Aquarienfischarten reagieren gleichermaßen auf dieselben Wirkstoffe. Eine erhöhte Empfindlichkeit gegenüber bestimmten Transportzusätzen wird beispielsweise für den Zwergfadenfisch (Trichogaster lalius) beschrieben. Die Verwendung chemischer Substanzen im Transportwasser kann daher nicht unabhängig von den biologischen Eigenschaften der transportierten Organismen verallgemeinert werden (Patoka, 2017). Beim Transport von Süßwasserfischen wird dem Transportwasser gelegentlich Natriumchlorid (NaCl) zugesetzt. Süßwasserfische müssen unter normalen Umständen die Aufnahme und Abgabe von Wasser und Mineralstoffen zwischen ihrem Organismus und der Umgebung aktiv regulieren. Eine moderate Erhöhung der Salzkonzentration im Transportwasser kann den osmotischen Gradienten und damit den Energieaufwand für die Osmoregulation reduzieren. Die Eignung einer Salzzugabe hängt jedoch von der jeweiligen Art, dem Gesundheitszustand der Fische und der Wasserchemie ab. Eine Aufsalzung des Transportwassers kann daher nicht als universelle Maßnahme betrachtet werden (Crosby et al., 2021).

Wenn wir Pflanzen nur für kurze Zeit transportieren, ist Wasser im Beutel nahezu überflüssig. In der Regel genügt es, wenn die Pflanzen feucht bleiben, als wären sie gerade aus dem Wasser genommen worden. Bei längeren Transporten können wir eine geringe Wassermenge in den Beutel geben. Dies hängt jedoch auch von den jeweiligen Pflanzenarten und den Transportbedingungen ab. Beim Transport von Wasserpflanzen in größeren Wassermengen besteht das Problem, dass sie sich bewegen und abbrechen können (Peter Kaclík). Wasserpflanzen können auch in feuchtes Papier eingewickelt und anschließend in verschlossenen Kunststoffverpackungen transportiert werden. Diese Verpackungsmethode reduziert den Wasserverlust aus dem Pflanzengewebe und bietet einen gewissen mechanischen Schutz (aqueon.com). Nach dem Transport sollten die Pflanzen gründlich kontrolliert werden. In Körbchen kultivierte Pflanzen werden vorsichtig von Mineralwolle oder anderen Kultursubstraten befreit. Beschädigte und absterbende Blätter werden entfernt. Beim Einpflanzen rosettenbildender Pflanzen, beispielsweise der Gattungen Echinodorus und Cryptocoryne, sollte ein zu tiefes Einsetzen und das Bedecken des Vegetationspunktes mit Substrat vermieden werden. Pflanzen mit Rhizomen, beispielsweise Anubias und Microsorum, können auf Dekorationsmaterial befestigt werden (superzoo.sk).

Viele kommerziell kultivierte Aquarienpflanzen stammen aus Gewächshäusern, in denen sie in emerser Form, also mit Blättern oberhalb der Wasseroberfläche, angezogen werden. Nach dem Einsetzen in ein Aquarium erfolgt ein allmählicher Übergang zur submersen Wuchsform. Dabei können sich Größe, Form, Dicke und Färbung der Blätter verändern. Einige ursprüngliche Blätter sterben nach und nach ab und werden durch neue, an das Leben unter Wasser angepasste Blätter ersetzt. Das Absterben ursprünglicher Blätter muss daher nicht zwangsläufig auf einen unsachgemäßen Transport oder eine Pflanzenkrankheit zurückzuführen sein (rybicky.net). Besondere Aufmerksamkeit verdient der Pflanzentransport während der Wintermonate. Stark unterkühlte Pflanzen sollten nicht unmittelbar in ein warmes Aquarium eingesetzt werden. Es ist günstiger, sie zunächst für eine gewisse Zeit in einer feuchten Umgebung bei Raumtemperatur zu belassen und ihnen eine allmähliche Temperaturanpassung zu ermöglichen (akvaria-aquascape.cz). Wasserpflanzen können auch eine Quelle unerwünschter Organismen und chemischer Substanzen darstellen. Gemeinsam mit ihnen können Schnecken, Eier wirbelloser Tiere, Algen und andere Organismen in das Aquarium eingeschleppt werden. Ein besonderes Problem können Rückstände von Pestiziden aus der Pflanzenkultivierung sein. Insbesondere Süßwassergarnelen und andere Wirbellose reagieren empfindlich auf bestimmte Pestizide. Bei Pflanzen unbekannter Herkunft sind daher eine getrennte Unterbringung, eine gründliche Kontrolle und ein Abspülen sinnvoll. Durch das Abspülen allein lassen sich jedoch nicht unbedingt sämtliche chemischen Rückstände entfernen (lepet.sk).

Beim Transport eines gesamten Aquariums versuchen wir, die zu transportierende Wassermenge möglichst gering zu halten. Fische und Pflanzen sollten jedoch sicherheitshalber getrennt vom eigentlichen Aquarium transportiert werden, insbesondere bei größeren Aquarien oder längeren Strecken (Peter Kaclík). Ein Aquarium sollte vor seiner Verlagerung vollständig entleert werden. Wasser, Bodengrund und Dekorationen stellen ein erhebliches Gewicht dar, das bei der Handhabung zu ungleichmäßigen mechanischen Belastungen der Glasscheiben und Silikonnähte führen kann. Auch schwere Gegenstände, die sich während der Fahrt bewegen und Fische verletzen könnten, müssen aus den Transportbehältern entfernt werden. Beim Umzug eines Aquariums sollte die Erhaltung seiner biologischen Filterung nicht vergessen werden. Filtermedien enthalten Mikroorganismen, die an der Umwandlung stickstoffhaltiger Verbindungen beteiligt sind. Während des Transports müssen sie vor Austrocknung, extremen Temperaturen und bei längeren Fahrten auch vor Sauerstoffmangel geschützt werden. Nach der erneuten Inbetriebnahme des Aquariums empfiehlt es sich, die Konzentrationen von Ammoniak, Ammonium und Nitrit zu überwachen, da selbst in einem seit Langem betriebenen Aquarium durch den Umzug das biologische Gleichgewicht gestört werden kann (aqueon.com).

Auf die Ankunft neuer Fische sollten wir bereits vor dem Ende des Transports vorbereitet sein. Das Zielaquarium muss stabile physikalisch-chemische und biologische Bedingungen bieten. Das Auspacken der Fische sollte möglichst bei gedämpfter Beleuchtung erfolgen. Nach längerem Aufenthalt in einer dunklen Transportbox kann die plötzliche Aussetzung gegenüber intensivem Licht einen zusätzlichen Stressfaktor darstellen. Nach dem Einsetzen der Fische sollte auf ihre Kondition, ihr Verhalten und ihren Gesundheitszustand geachtet werden (Patoka, 2017). Ein entscheidender Punkt ist das Einsetzen der Fische in das Aquarium. Das Wasser im Transportbeutel unterscheidet sich nahezu sicher von dem Wasser in Ihrem Aquarium. Unter anderem kann es eine Infektionsquelle darstellen. Wenn wir Fische nach Hause bringen, sollten wir einen Eimer, einen Kescher und gegebenenfalls einen separaten Akklimatisierungsbehälter vorbereiten. Zunächst müssen die Temperaturen des Wassers im Transportbeutel und im Aquarium angeglichen werden. Dies erreichen wir, indem wir den verschlossenen Beutel gewöhnlich etwa 15 bis 30 Minuten auf der Wasseroberfläche des Aquariums schwimmen lassen (Peter Kaclík).

Der Temperaturausgleich allein muss jedoch nicht ausreichend sein. Das Wasser im Transportbeutel und das Wasser im Zielaquarium können sich hinsichtlich pH-Wert, Härte, Alkalinität, elektrischer Leitfähigkeit und Konzentration gelöster Stoffe unterscheiden. Erhebliche Veränderungen der Umweltbedingungen können bei Fischen physiologischen Stress verursachen. Unter Akklimatisierung versteht man den Prozess der schrittweisen Anpassung eines Organismus an veränderte Umweltbedingungen (Crosby et al., 2021). Nach einem kurzen Transport, bei dem sich die Wasserqualität im Beutel noch nicht erheblich verschlechtert hat, können wir schrittweise Wasser aus dem Zielaquarium in einen separaten Behälter mit den Fischen geben. Bei empfindlichen Organismen oder größeren Unterschieden in der Mineralisierung des Wassers kann auch die Tröpfchenmethode angewendet werden, bei der das Wasser über einen dünnen Schlauch zugeführt wird (aquariumcoop.com). Bei intensiver Muskelaktivität und unzureichender Sauerstoffversorgung kann bei Fischen eine sogenannte Sauerstoffschuld entstehen. Der erhöhte Sauerstoffbedarf bleibt auch nach Beendigung der Stresssituation bestehen, während der Organismus sein Stoffwechselgleichgewicht wiederherstellt. Fische können daher noch einige Zeit nach dem Transport einen erhöhten Bedarf an gelöstem Sauerstoff haben. Eine ausreichende Sauerstoffversorgung des Wassers ist somit nicht nur während des eigentlichen Transports, sondern auch während der anschließenden Regeneration von Bedeutung (fao.org).

Bei Fischen nach einem längeren Transport ist die Situation anders. Aufgrund der möglichen Anreicherung von Ammoniak und Ammonium sowie des Entweichens von Kohlendioxid nach dem Öffnen des Beutels kann eine langsame Akklimatisierung im ursprünglichen Transportwasser ungeeignet sein. Eine bessere Lösung kann darin bestehen, im Voraus ein Quarantänebecken mit Wasserparametern vorzubereiten, die denen des ursprünglichen Lebensumfeldes der Fische ähneln. Nach dem Temperaturausgleich werden die Fische in das vorbereitete Wasser umgesetzt. Die erforderlichen Veränderungen der Wasserchemie werden anschließend kontrolliert vorgenommen (Crosby et al., 2021). Nach Abschluss der Akklimatisierung setzen wir die Fische vorsichtig mit einem geeigneten Kescher oder Behälter in das Aquarium um, idealerweise in ein Quarantänebecken (Peter Kaclík). Auch scheinbar gesunde Fische können Träger von Infektionserregern und Parasiten sein. Die Quarantäne ermöglicht die Beobachtung ihres Gesundheitszustandes und reduziert gleichzeitig das Risiko, Krankheiten in eine bestehende Fischpopulation einzuschleppen. Veterinärmedizinische Empfehlungen nennen eine Mindestquarantänedauer von etwa 30 Tagen, wobei abhängig von den Umständen auch längere Zeiträume erforderlich sein können (merckvetmanual.com).

Unter dem Gesichtspunkt der Biosicherheit ist es wichtig, zwischen Fischen aus geschlossenen Aquarienzuchten, in Außenanlagen aufgezogenen Fischen und Wildfängen zu unterscheiden. Fische aus natürlichen Lebensräumen oder Freilandzuchten können Wirte verschiedener Parasiten sein, beispielsweise parasitischer Krebstiere der Gattung Lernaea oder Plattwürmer der Gattungen Dactylogyrus und Gyrodactylus. Ihr Vorkommen muss nicht unmittelbar nach dem Transport sichtbar sein. Die Kenntnis der Herkunft der Fische kann bei der Beurteilung des Risikos einer Einschleppung von Krankheiten in das Aquarium hilfreich sein (Patoka, 2017). Die Quarantäne sollte vorzugsweise in einem separaten Aquarium mit eigener Ausstattung erfolgen. Kescher, Schläuche, Mulmglocken und andere Hilfsmittel sollten nicht sowohl im Quarantäne- als auch im Hauptaquarium verwendet werden. Krankheitserreger können auch durch nasse Aquarienausrüstung übertragen werden (merckvetmanual.com). Eine vorbeugende Anwendung von Arzneimitteln ohne konkrete Indikation muss nicht zu positiven Ergebnissen führen. Eine unbegründete Verwendung von Antibiotika kann das Risiko bakterieller Resistenzen erhöhen, und bestimmte chemische Präparate können sich nachteilig auf die Fische selbst auswirken (Crosby et al., 2021). Nach dem Transport sollten wir den Fischen eine ruhige Umgebung, eine stabile Temperatur und ausreichend Sauerstoff bieten. Unmittelbar nach einem längeren Transport ist eine intensive Fütterung nicht empfehlenswert. Zunächst sollten kleinere Futtermengen angeboten und die Reaktionen der Fische beobachtet werden. Nach dem Umzug eines gesamten Aquariums sollte auch der Funktionsfähigkeit der Filterung und der Wasserqualität besondere Aufmerksamkeit gewidmet werden (aqueon.com).

Beim Transport von Süßwasserkrebstieren, insbesondere Garnelen und Flusskrebsen, müssen neben der Wasserqualität auch geeignete mechanische Bedingungen gewährleistet werden. In Transportbeutel mit Garnelen kann ein inertes Kunststoffnetz eingebracht werden, an dem sich die Tiere während des Transports festhalten können. Dadurch werden ihre unkontrollierten Bewegungen im Wasser eingeschränkt. Bei der anschließenden Akklimatisierung müssen neben der Temperatur auch Unterschiede im pH-Wert, in der Alkalinität und in der Mineralisierung des Wassers berücksichtigt werden. Plötzliche Umweltveränderungen können selbst für vergleichsweise widerstandsfähige Krebstierarten gefährlich sein (ryby.agrobiologie.cz). Der Transport von Ziergarnelen weist auch hinsichtlich ihrer Physiologie Besonderheiten auf. Ähnlich wie bei Fischen kommt es während des Transports zu Veränderungen der Sauerstoffverfügbarkeit, zur Anreicherung von Stoffwechselprodukten und zur Einwirkung verschiedener Stressfaktoren. Der Sauerstoffbedarf und die Fähigkeit, Veränderungen der Sauerstoffkonzentration zu bewältigen, unterscheiden sich jedoch zwischen den Arten. Auch die Verwendung von reinem Sauerstoff muss nicht unter allen Umständen optimal sein, da die Organismen einer Hyperoxie, also einer übermäßigen Sauerstoffverfügbarkeit, ausgesetzt sein können. Die aktuelle Forschung beschäftigt sich daher auch mit artspezifischen physiologischen Reaktionen von Ziergarnelen während des Transports (Conservation Physiology).

In der Meerwasseraquaristik spielt bei der Akklimatisierung auch der Salzgehalt des Wassers eine bedeutende Rolle. Nicht nur Fische, sondern auch Korallen, Weichtiere, Stachelhäuter und andere marine Wirbellose können empfindlich auf dessen Veränderungen reagieren. Beim gleichzeitigen Kauf von Organismen aus verschiedenen Wassersystemen empfiehlt es sich, diese getrennt zu akklimatisieren, da die Parameter ihres Transportwassers unterschiedlich sein können. Bei Korallen muss auch die Lichtakklimatisierung berücksichtigt werden. Organismen aus Umgebungen mit geringerer Lichtintensität vertragen möglicherweise keine unmittelbare Aussetzung gegenüber intensiver Beleuchtung in einem neuen Aquarium. Ihre Anpassung an neue Lichtbedingungen kann mehrere Tage dauern. Bei bestimmten marinen Wirbellosen empfiehlt es sich außerdem, den Kontakt mit der Luft während der Handhabung möglichst gering zu halten (moia.cz).


Při nákupu ryb i rostlin bychom se měli nejprve pořádně rozhlédnout. Ryby musí vypadat zdravě. Nepřirozeně zelená, modrá, případně žlutá voda může být známkou současné nebo předchozí léčby. Také používání UV lampy v nás může vyvolat otázky, ačkoli její používání může mít i preventivní charakter. Pokud víme, že ryby byly do obchodu právě dovezeny, buďme raději trpěliví. Zejména importované ryby mohou být po transportu značně vyčerpané a jejich zdravotní stav se může v následujících dnech zhoršit. Jejich případný letecký transport je velmi stresující (Peter Kaclík). Ryby se na cestě ke konečnému zákazníkovi mohou ocitnout v několika transportních a aklimatizačních zařízeních. Část ryb dovezených z Asie, Jižní Ameriky a Afriky do Evropy je předmětem dalšího exportu. Významné postavení má v tomto ohledu také Česká republika, která je tradičním producentem akvarijních ryb a zároveň distribučním místem pro importované druhy. Ryba zakoupená v akvaristické prodejně tak mohla absolvovat několik transportů spojených s opakovanými změnami prostředí a manipulací (Patoka).

Ryby by se měly chovat způsobem odpovídajícím jejich druhu, nesmějí být nepřirozeně apatické a neměly by na nich být patrné známky onemocnění, plísní, rozpadajících se ploutví, poškozených částí těla a podobně. V opačném případě raději počkejme, než se ryby trochu aklimatizují, případně vyléčí. Na druhou stranu bychom měli vědět, že přítomnost velkého množství lidí a více či méně provizorní podmínky v akvaristických prodejnách způsobují rybám stres, a proto nemusejí být dokonale vybarvené (Peter Kaclík). Při posuzování zdravotního stavu ryb je vhodné sledovat také frekvenci dýchání, koordinaci pohybu, příjem potravy, stav pokožky a množství produkovaného slizu. Zvýšená tvorba slizu, ztráta šupin, poškození ploutví, nepřirozené plavání nebo otírání se o předměty mohou signalizovat zdravotní komplikace. Stres způsobený odchytem, manipulací a transportem může oslabovat imunitní systém ryb, čímž se zvyšuje jejich náchylnost k infekčním onemocněním (Watson et al., 2024).

Rostliny můžeme posuzovat tolerantněji, protože v obchodech často nemají optimální podmínky. Jejich reakce na nepříznivé prostředí nejsou pro člověka tak patrné jako u ryb. Účinek se projeví později, zato však příznaky změn mohou přetrvávat delší dobu. V ideálním případě bychom měli kupovat rostliny, které působí svěžím dojmem (Peter Kaclík). Při nákupu vodních rostlin se můžeme setkat s různými způsoby jejich pěstování a distribuce. Rostliny se prodávají v košíčcích s minerální vatou nebo kokosovým vláknem, volně, připevněné k dekoracím, případně jako rostliny vypěstované metodou in vitro. Rostliny pěstované ve sterilních laboratorních podmínkách se dodávají v uzavřených nádobkách se živným médiem. Jejich výhodou je výrazně nižší riziko zavlečení plžů, řas a dalších nežádoucích organismů do akvária. Při nákupu klasicky pěstovaných rostlin je vhodné věnovat pozornost nejen stavu listů, ale také kořenovému systému (superzoo.sk).

Při transportu ryb i rostlin je vhodné přihlížet k jejich biologickým potřebám. Ryby přepravujeme nejčastěji v polyetylenových sáčcích. Potřebují prostor, je však třeba přihlížet také k uzavřenému systému sáčku – nepřehánějme to s množstvím vody. Je důležité, aby byl ve vodě dostatek kyslíku, který se po uzavření sáčku doplňuje z prostoru nad vodou. Při běžném transportu menších akvarijních ryb doporučuji, aby voda zabírala přibližně třetinu objemu sáčku. Mírný pohyb během transportu zajišťuje promíchávání vody a podporuje výměnu plynů mezi vodou a vzduchem (Peter Kaclík). Při profesionálním transportu akvarijních ryb se vzduch v transportních sáčcích často nahrazuje čistým kyslíkem. To umožňuje prodloužit dobu transportu a zajistit větší zásobu kyslíku. Poměr vody a plynu, velikost sáčku a množství přepravovaných ryb se musejí přizpůsobit konkrétnímu druhu, velikosti jedinců a předpokládané délce transportu. Význam má také samotný tvar transportního sáčku. V záhybech klasických sáčků mohou menší ryby uvíznout, přičemž může docházet k jejich mechanickému poškození nebo místnímu nedostatku kyslíku. Při profesionálním transportu se proto využívají také sáčky s plochým dnem, které umožňují stabilnější uložení v přepravním boxu a poskytují příznivější podmínky pro výměnu plynů mezi vodou a prostorem nad hladinou (Watson et al., 2024).

Existují také kyslíkové tablety, jejich používání však není v běžné akvaristické praxi příliš rozšířené. Vhodné je mít případně k dispozici také vzduchovací motorek se vzduchovacím kamenem, zejména během transportu v nádobách, které umožňují výměnu vzduchu s okolím. Existují také verze napájené bateriemi, což se hodí při transportu automobilem, vlakem a podobně (Peter Kaclík). Při transportu větších ryb nebo druhů s ostrými ploutevními paprsky a trny je vhodné používat dvojité transportní sáčky, případně pevné plastové nádoby. Při přepravě více jedinců musíme přihlížet také k jejich vzájemné snášenlivosti. Agresivní a teritoriální ryby je vhodnější přepravovat odděleně (aqueon.com). Samostatnou kategorií je transport výstavních akvarijních ryb, u nichž je důležité zachovat dobrou kondici, vybarvení a nepoškozené ploutve. U soutěžních forem živorodek duhových, mečovek, molly a bojovnic se využívá individuální balení jednotlivých exemplářů. Takový způsob transportu omezuje vzájemné poranění ryb. Důležité je také označení transportních sáčků, zejména identifikace chovatele a příslušnosti jedince k soutěžní kolekci (Branislav Barčin).

Pokud máme možnost připravit ryby na transport předem, je vhodné omezit jejich krmení. Vyprázdněním trávicího traktu ještě před začátkem transportu se snižuje množství výkalů a dalších organických látek v transportní vodě. Období bez potravy závisí na druhu, věku, velikosti ryb a teplotě vody. Zvláštní přístup vyžadují mladé ryby a plůdek (Watson et al., 2024). Odchyt ryb by měl probíhat klidně a efektivně. Nadměrná svalová aktivita při pronásledování ryb zvyšuje jejich spotřebu kyslíku. Ryby tak mohou vstupovat do transportního prostředí již fyziologicky vyčerpané. Při plánování delšího transportu proto musíme zohlednit také způsob odchytu a manipulace před samotnou cestou (fao.org). Z hlediska životní pohody ryb patří manipulace a krátkodobé přechovávání v náhradních nádobách mezi rizikové činnosti. Negativní účinky nemusí způsobovat pouze samotná přeprava, ale také odchyt, třídění, nakládání a vykládání ryb. Důležité je minimalizovat mechanická poškození, předcházet nedostatku kyslíku a omezovat pobyt ryb v prostředí se zhoršenou kvalitou vody (Regenda, Svobodová, 2023).

Transportní sáček představuje uzavřený biologický systém, ve kterém se postupně mění fyzikální a chemické vlastnosti vody. Ryby dýchají, vylučují produkty metabolismu a spotřebovávají dostupný kyslík. Na změnách kvality vody se podílejí také mikroorganismy. Výsledkem je postupné hromadění oxidu uhličitého a dusíkatých látek. Rychlost těchto procesů závisí zejména na teplotě vody, množství a velikosti ryb, jejich metabolické aktivitě a délce transportu (fao.org). Zvláštní pozornost si zaslouží amoniakální rovnováha. Dusíkaté produkty metabolismu ryb se ve vodě nacházejí ve formě amonných iontů (NH₄⁺) a neionizovaného amoniaku (NH₃). Amoniak je pro ryby podstatně toxičtější. Jejich vzájemný poměr závisí především na hodnotě pH a teplotě. S rostoucím pH a teplotou se zvyšuje podíl neionizovaného amoniaku (fao.org). Během transportu se v uzavřeném sáčku hromadí oxid uhličitý, který může způsobovat pokles pH vody. Po otevření sáčku začne oxid uhličitý unikat do okolního prostředí, čímž se může zvyšovat pH a následně také podíl toxického amoniaku. Právě proto může být příliš dlouhá aklimatizace ryb ve znehodnocené transportní vodě po otevření sáčku kontraproduktivní (aquariumcoop.com).

Závislost podílu neionizovaného amoniaku (NH₃) na pH a teplotě vody. Při stejné celkové koncentraci amoniakálních látek se se zvyšujícím se pH a teplotou vody zvyšuje podíl toxického amoniaku. Například při teplotě 25 °C představuje při pH 7 přibližně 0,56 %, při pH 8 přibližně 5,4 % a při pH 9 již přibližně 36 % celkového množství amoniakálních látek. Graf znázorňuje teoretickou chemickou rovnováhu ve sladké vodě, nikoli přímo hranice toxicity pro jednotlivé druhy ryb. Grafické zpracování podle Emerson et al. (1975).

Při určování množství přepravovaných ryb není rozhodující pouze jejich celková hmotnost, ale také velikost jednotlivých jedinců. Menší ryby mají zpravidla vyšší metabolickou aktivitu a spotřebu kyslíku v přepočtu na jednotku tělesné hmotnosti než větší jedinci téhož druhu. Stejná celková biomasa drobných ryb tak může během transportu spotřebovat více kyslíku než biomasa větších jedinců. Zvláštní pozornost proto musíme věnovat transportu plůdku a mladých ryb (fao.org). Během transportu musíme přihlížet také k teplotě. V zimním období, kdy by ryby, případně rostliny mohly být vystaveny chladu, je nutné zajistit minimalizaci těchto vlivů. Pokud přepravujeme větší množství organismů, je vhodný klimatizovaný automobil, termobox, polystyrenová krabice nebo dřevotřísková krabice vyložená polystyrenem. Existují také speciální výhřevné polštářky, které produkují teplo. V menším měřítku můžeme sáček chránit před chladem vlastním tělem – ukryjeme jej pod kabát, svetr a podobně (Peter Kaclík).

Ryby patří mezi ektotermní organismy, a proto teplota okolního prostředí významně ovlivňuje jejich metabolismus. Při vyšší teplotě se zpravidla zvyšuje spotřeba kyslíku a produkce odpadních látek. Současně klesá rozpustnost kyslíku ve vodě. Příliš nízká teplota může naopak způsobovat fyziologické poruchy a omezení pohybové aktivity. Během transportu je proto nutné udržovat teplotu v rozmezí odpovídajícím biologickým potřebám přepravovaného druhu a vyhýbat se jejím prudkým změnám (fao.org). Tepelněizolační obal plní kromě ochrany před teplotními výkyvy také funkci mechanické ochrany. U delších zásilek lze podle klimatických podmínek použít výhřevné nebo chladicí polštářky. Jejich umístění musí být takové, aby nedocházelo k místnímu přehřívání nebo podchlazení transportních sáčků (Watson et al., 2024). Při ukládání transportních sáčků do přepravního boxu je vhodné vyplnit volný prostor mezi nimi. Použít lze například papír nebo prázdné nafouknuté sáčky. Tímto způsobem omezíme jejich nekontrolovaný pohyb během přepravy, vzájemné narážení a mechanické namáhání obalů. Velikost přepravního boxu by měla odpovídat množství a rozměrům zabalených organismů (Branislav Barčin). Při zasílání živých akvarijních organismů prostřednictvím přepravních společností je důležitá také organizace transportu. Specializovaní prodejci využívají expresní doručování, tepelněizolační boxy, transportní sáčky plněné kyslíkem a v zimním období výhřevné polštářky. Zásilky se často expedují pouze v první polovině pracovního týdne, aby se minimalizovalo riziko prodloužení transportu během víkendů a svátků (shrimp-farm.sk, cichlidy.cz).

Během transportu se ryby nacházejí v prostředí, které neodpovídá jejich přirozeným potřebám, a jsou vystaveny stresu. Proto se v určitých případech přikláním k aplikaci vhodného přípravku na úpravu vody. Jedním z takových přípravků je také Aquatan od firmy SERA. Jeho použití však nenahrazuje zajištění vhodných transportních podmínek. Pomáhá také tma (Peter Kaclík). Stres představuje komplexní fyziologickou reakci organismu. U ryb dochází mimo jiné ke zvýšené produkci kortizolu, změnám intenzity dýchání, energetického metabolismu a osmoregulace. Organismus musí vynakládat energii na obnovení své fyziologické rovnováhy, přičemž může docházet k oslabení imunitního systému. Důsledkem stresu tak může být zvýšená náchylnost k onemocněním, která se projeví až s určitým časovým odstupem po transportu. Při profesionálním transportu se někdy využívají také sedativa a další přísady do transportní vody. Jejich účinnost a bezpečnost však závisejí na několika faktorech. Experimentální porovnání ukázala, že ne všechny běžně používané přísady mají jednoznačně pozitivní účinek na zdravotní stav a chování ryb. Jejich používání proto musí být opodstatněné (Crosby et al., 2021).

Při používání různých přípravků ke zmírnění stresu během transportu musíme přihlížet také k mezidruhovým rozdílům. Ne všechny druhy akvarijních ryb reagují na stejné účinné látky stejně. Zvýšená citlivost na některé transportní přípravky se uvádí například u čichavce zakrslého (Trichogaster lalius). Používání chemických látek v transportní vodě proto nelze paušalizovat bez ohledu na biologické vlastnosti přepravovaných organismů (Patoka, 2017). Při transportu sladkovodních ryb se někdy využívá přidávání chloridu sodného (NaCl) do transportní vody. Sladkovodní ryby musejí za normálních okolností aktivně regulovat příjem a ztráty minerálních látek a vody mezi organismem a okolním prostředím. Mírné zvýšení koncentrace solí v transportní vodě může snižovat osmotický gradient, a tím také energetické nároky organismu na osmoregulaci. Vhodnost používání soli však závisí na konkrétním druhu, zdravotním stavu ryb a chemismu vody. Solení transportní vody proto nelze považovat za univerzální opatření (Crosby et al., 2021).

Pokud přepravujeme rostliny na krátkou dobu, je voda v sáčku téměř nadbytečná. Obvykle stačí, aby byly rostliny jakoby orosené – pouze vytažené z vody. Pokud hodláme rostliny přepravovat delší dobu, můžeme do sáčku přidat menší množství vody. Záleží však také na konkrétních druzích rostlin a podmínkách transportu. Problémem při transportu vodních rostlin ve větším množství vody je to, že se pohybují a mohou se lámat (Peter Kaclík). Vodní rostliny lze transportovat také zabalené do vlhkého papíru a následně uložené v uzavřených plastových obalech. Takový způsob balení omezuje ztráty vody z rostlinných pletiv a poskytuje rostlinám určitou mechanickou ochranu (aqueon.com). Po ukončení transportu bychom měli rostliny důkladně prohlédnout. Rostliny pěstované v košíčcích opatrně zbavíme minerální vaty nebo jiného pěstebního materiálu, odstraníme poškozené a odumírající listy. Při výsadbě růžicových rostlin, například z rodů Echinodorus a Cryptocoryne, je nutné zabránit příliš hlubokému vysazení a překrytí vegetačního vrcholu substrátem. U rostlin s oddenkem, například z rodů Anubias a Microsorum, je vhodné připevnění k dekoracím (superzoo.sk).

Mnohé komerčně pěstované akvarijní rostliny pocházejí ze skleníků, kde jsou pěstovány v emerzní formě, tedy s listy nad vodní hladinou. Po umístění do akvária dochází k postupnému přechodu na submerzní formu růstu. Při tomto procesu se může měnit velikost, tvar, tloušťka a zbarvení listů. Některé původní listy postupně odumírají a jsou nahrazeny novými, přizpůsobenými životu pod vodou. Odumírání původních listů tedy nemusí být nutně důsledkem nesprávného transportu nebo onemocnění rostliny (rybicky.net). Zvláštní pozornost si zaslouží transport rostlin v zimním období. Výrazně podchlazené rostliny bychom neměli bezprostředně umisťovat do teplého akvária. Vhodnější je ponechat je určitou dobu ve vlhkém prostředí při pokojové teplotě a umožnit jim postupné teplotní přizpůsobení (akvaria-aquascape.cz). Také vodní rostliny mohou představovat zdroj nežádoucích organismů a chemických látek. Společně s nimi můžeme do akvária zavléct plže, vajíčka bezobratlých, řasy a další organismy. Zvláštním problémem mohou být zbytky pesticidů používaných při pěstování rostlin. Na některé z nich jsou citlivé především sladkovodní krevety a další bezobratlí. U rostlin neznámého původu má proto význam jejich oddělené přechovávání, důkladná kontrola a opláchnutí. Samotné opláchnutí však nemusí zajistit úplné odstranění všech chemických látek (lepet.sk).

Při transportu celého akvária se snažíme minimalizovat množství vody, které musíme přepravovat. Ryby i rostliny je však bezpečnější přepravovat odděleně od samotné nádrže, zejména pokud jde o větší akvárium nebo delší vzdálenost (Peter Kaclík). Akvárium bychom měli před jeho přemístěním úplně vyprázdnit. Voda, substrát a dekorace představují značnou hmotnost, která může při manipulaci nerovnoměrně zatěžovat skleněné stěny a silikonové spoje. Při přepravě ryb je nutné odstranit z transportních nádob také těžké předměty, které by se mohly během cesty pohybovat a ryby poranit. Při stěhování akvária bychom neměli zapomínat na zachování jeho biologické filtrace. Filtrační média obsahují mikroorganismy, které se podílejí na přeměně dusíkatých látek. Během transportu je chráníme před vyschnutím, extrémními teplotami a při delší přepravě také před nedostatkem kyslíku. Po opětovném zprovoznění akvária je vhodné sledovat koncentraci amoniakálních látek a dusitanů, protože i v dlouhodobě fungujícím akváriu může být v důsledku stěhování narušena biologická rovnováha (aqueon.com).

Na příchod nových ryb bychom měli být připraveni ještě před ukončením transportu. Cílová nádrž musí poskytovat stabilní fyzikálně-chemické a biologické podmínky. Vybalování ryb je vhodné provádět při tlumeném osvětlení. Po delším pobytu v tmavém transportním boxu může náhlé vystavení intenzivnímu světlu představovat další stresový faktor. Po vypuštění ryb je nutné věnovat pozornost jejich kondici, chování a zdravotnímu stavu (Patoka, 2017). Zásadním problémem je vypuštění ryb. Voda, která je v sáčku, se téměř jistě liší od vody ve vašem akváriu. Mimo jiné může být zdrojem nákazy. Když si přineseme ryby, měli bychom si připravit kbelík, síťku a podle potřeby také samostatnou nádobu pro aklimatizaci. Nejprve je nutné vyrovnat teploty – vody v sáčku a vody ve vašem akváriu. Toho dosáhneme tím, že uzavřený sáček položíme na hladinu nádrže, obvykle přibližně na 15 až 30 minut (Peter Kaclík).

Samotné vyrovnání teploty nemusí být dostatečné. Voda v transportním sáčku a voda v cílovém akváriu se mohou lišit hodnotou pH, tvrdostí, alkalitou, elektrickou vodivostí a koncentrací rozpuštěných látek. Výrazné změny prostředí mohou rybám způsobovat fyziologický stres. Aklimatizace představuje proces postupného přizpůsobování organismu změněným podmínkám (Crosby et al., 2021). Při krátkodobém transportu, kdy kvalita vody v sáčku ještě není výrazně zhoršena, můžeme postupně přidávat vodu z cílového akvária do samostatné nádoby s rybami. U citlivých organismů nebo výraznějších rozdílů v mineralizaci vody lze použít také kapkovou aklimatizaci, při níž se voda přidává prostřednictvím tenké hadičky (aquariumcoop.com). Při intenzivní svalové aktivitě a nedostatečném zásobování organismu kyslíkem může u ryb vznikat takzvaný kyslíkový dluh. Zvýšená potřeba kyslíku přetrvává i po ukončení stresové situace, kdy organismus obnovuje svou metabolickou rovnováhu. Ryby proto mohou mít zvýšené nároky na koncentraci rozpuštěného kyslíku ještě určitou dobu po skončení transportu. Dostatečné okysličení vody je důležité nejen během samotné přepravy, ale také během následné regenerace organismu (fao.org).

U ryb po dlouhém transportu je situace odlišná. Vzhledem k možnému hromadění amoniakálních látek a úniku oxidu uhličitého po otevření sáčku nemusí být pomalá aklimatizace v původní transportní vodě vhodná. Lepším řešením může být předem připravená karanténní nádrž s parametry vody podobnými těm, ze kterých ryby pocházejí. Po vyrovnání teploty ryby přemístíme do připravené vody a potřebné změny jejího chemismu provádíme následně a kontrolovaně (Crosby et al., 2021). Po ukončení aklimatizace ryby opatrně přemístíme pomocí vhodné síťky nebo nádoby do akvária, ideálně do karanténní nádrže (Peter Kaclík). I na první pohled zdravé ryby mohou být nositeli původců infekčních a parazitárních onemocnění. Karanténa umožňuje sledovat jejich zdravotní stav a zároveň omezuje riziko zavlečení onemocnění do stávající populace ryb. Veterinární doporučení uvádějí minimální délku karantény přibližně 30 dní, přičemž v závislosti na okolnostech může být nutné také delší období (merckvetmanual.com).

Z hlediska biologické bezpečnosti je důležité rozlišovat mezi rybami pocházejícími z uzavřených akvaristických chovů, rybami odchovanými ve venkovních nádržích a jedinci odchycenými ve volné přírodě. Ryby pocházející z přírodního prostředí nebo venkovních chovů mohou být hostiteli různých parazitů, například parazitických korýšů rodu Lernaea nebo ploštěnců rodů Dactylogyrus a Gyrodactylus. Jejich výskyt nemusí být bezprostředně po transportu viditelný. Znalost původu ryb může pomoci při posuzování rizika zavlečení onemocnění do akvária (Patoka, 2017). Karanténu je vhodné provádět v samostatné nádrži, která má vlastní vybavení. Síťky, hadice, odkalovací zvony a další pomůcky bychom neměli používat současně v karanténní a hlavní nádrži. Také prostřednictvím mokrého akvaristického vybavení může docházet k přenosu patogenů (merckvetmanual.com). Preventivní aplikace léčiv bez konkrétního důvodu nemusí přinášet pozitivní výsledky. Neodůvodněné používání antibiotik může zvyšovat riziko vzniku rezistence bakterií a některé chemické přípravky mohou nepříznivě ovlivnit samotné ryby (Crosby et al., 2021). Po transportu bychom měli rybám dopřát klidné prostředí, stabilní teplotu a dostatek kyslíku. Bezprostředně po delším transportu není vhodné intenzivní krmení. Zpočátku podáváme menší množství potravy a sledujeme, jak na ni ryby reagují. Při přestěhování celého akvária věnujeme zvýšenou pozornost také funkčnosti filtrace a kvalitě vody (aqueon.com).

Při transportu sladkovodních korýšů, zejména krevet a raků, je kromě kvality vody důležité zajistit také vhodné mechanické podmínky. Do transportních sáčků s krevetami lze umístit inertní plastové pletivo, kterého se mohou jedinci během přepravy přidržovat. Tím se omezuje jejich nekontrolovaný pohyb ve vodě. Při následné aklimatizaci je nutné kromě teploty zohledňovat také rozdíly v pH, alkalitě a mineralizaci vody. Náhlé změny prostředí mohou být nebezpečné i pro relativně odolné druhy korýšů (ryby.agrobiologie.cz). Transport okrasných krevet má svá specifika také z hlediska jejich fyziologie. Podobně jako u ryb dochází během přepravy ke změnám dostupnosti kyslíku, hromadění metabolických produktů a působení stresových faktorů. Potřeba kyslíku a schopnost vyrovnávat se se změnami jeho koncentrace se však mezi jednotlivými druhy liší. Ani používání čistého kyslíku nemusí být za všech okolností optimální, protože organismy mohou být vystaveny hyperoxii, tedy nadměrné dostupnosti kyslíku. Současný výzkum se proto zaměřuje také na druhově specifické fyziologické reakce okrasných krevet během transportu (Conservation Physiology).

V mořské akvaristice hraje při aklimatizaci významnou roli také salinita vody. Na její změny mohou být citlivé nejen ryby, ale také koráli, měkkýši, ostnokožci a další mořští bezobratlí. Při současném nákupu organismů pocházejících z různých vodních systémů je vhodné aklimatizovat je odděleně, protože parametry jejich transportní vody nemusejí být stejné. U korálů je nutné přihlížet také ke světelné aklimatizaci. Organismy pocházející z prostředí s nižší intenzitou osvětlení nemusejí dobře snášet bezprostřední vystavení intenzivnímu světlu nového akvária. Jejich přizpůsobování novým světelným podmínkám může trvat několik dní. U některých mořských bezobratlých je vhodné omezit také jejich vystavení vzduchu během samotné manipulace (moia.cz).


Literatúra