Abstrakt
Založenie akvária predstavuje proces, pri ktorom sa vytvára životné prostredie pre ryby, vodné rastliny a mikroorganizmy. Úspech nezávisí iba od výberu nádrže a jej estetického zariadenia, ale predovšetkým od pochopenia biologických, chemických a fyzikálnych procesov. Ešte pred obstaraním akvária je potrebné zvážiť nároky plánovaných druhov rýb, ich vzájomnú kompatibilitu, dospelú veľkosť, spôsob života a požiadavky na kvalitu vody. Dôležité je vhodné umiestnenie nádrže, bezpečná elektroinštalácia a výber technického vybavenia. Osobitnú pozornosť si vyžaduje akvarijné dno, ktoré poskytuje oporu rastlinám a priestor pre rozvoj mikroorganizmov. Výber štrku, piesku alebo výživného substrátu ovplyvňuje rast rastlín, správanie rýb aj chemické vlastnosti vody. Dekorácie vytvárajú úkryty a členia životný priestor. Pri napúšťaní akvária treba zohľadniť teplotu, pH, tvrdosť, vodivosť a prípadnú prítomnosť dezinfekčných látok. Rastliny možno vysádzať už pri založení nádrže, pričom rýchlorastúce druhy pomáhajú spotrebúvať živiny a obmedzovať rozvoj rias. Osvetlenie, filtráciu a vzduchovanie je potrebné prispôsobiť konkrétnym podmienkam. Kľúčovou etapou je biologické zabehnutie akvária. Pri nitrifikácii mikroorganizmy premieňajú amoniakálny dusík na dusitany a následne na dusičnany. Keďže amoniak a dusitany môžu byť pre ryby toxické, priebeh zabehnutia treba kontrolovať pomocou testov vody a nie iba podľa uplynutého času. Pomôcť môže zabehnuté filtračné médium a kontrolované zabehnutie bez rýb. Ryby sa nasadzujú postupne, po overení funkčnosti biologickej filtrácie, s ohľadom na ich sociálne nároky a zaťaženie nádrže. Dôležité je striedme kŕmenie, pozorovanie správania, pravidelná čiastočná výmena vody a opatrná údržba filtra. Akvárium dozrieva celé mesiace a zostáva dynamickým ekosystémom. Trpezlivosť, pozorovanie a zodpovedná starostlivosť sú preto základom jeho dlhodobej stability. V prvých týždňoch sa môžu objaviť bakteriálne zákaly, rozsievky alebo riasy, ktoré nemusia automaticky signalizovať zlyhanie nádrže. Nadmerné zásahy a nevhodné používanie prípravkov môžu narušiť vznikajúcu rovnováhu. Pri výpadku elektrickej energie je dôležité sledovať okysličovanie a činnosť filtra. Rozhodujúca nie je iba čistota vody na pohľad, ale aj jej skutočné chemické zloženie a schopnosť systému spracúvať odpadové látky v dlhodobom horizonte.
Pri zakladaní akvária je ideálne, ak si akvarista najprv zaobstará samotnú nádrž a stojan, vybaví sa potrebnou technikou a až potom si zadováži OATA).
Veľkosť akvária by mala zodpovedať predovšetkým nárokom jeho budúcich obyvateľov. Začiatočníci sa často domnievajú, že starostlivosť o menšie akvárium je jednoduchšia. Opak však býva pravdou. Väčší objem vody poskytuje vyššiu biologickú a chemickú rovnováhu. Pri porovnateľnej biologickej záťaži môžu zmeny teploty, koncentrácie odpadových látok a ďalších fyzikálno-chemických vlastností vody prebiehať pomalšie. Väčšia nádrž nám preto dokáže odpustiť viac drobných chýb. Akvárium umiestnime na pevný, rovný a dostatočne únosný podklad. Nesmieme zabúdať na celkovú hmotnosť nádrže, vody, substrátu, dekorácie a techniky. Akvárium by nemalo byť vystavené dlhodobému priamemu slnečnému žiareniu, výrazným teplotným výkyvom ani otrasom. Vhodné je zabezpečiť dostatočný priestor na jeho údržbu, manipuláciu s technikou a pravidelnú výmenu vody (Peter Kaclík, akvarijni.cz).

Pri elektroinštalácii dbajme na bezpečnosť. Elektrické káble by mali vytvárať pod úrovňou zásuviek slučku, ktorá zabráni stekaniu vody k elektrickým kontaktom. Vhodné je používať aj prúdový chránič. Ak máme novú, čerstvo zlepenú nádrž, nechajme akvaristický silikón dostatočne vytvrdnúť podľa odporúčaní výrobcu. Následne môžeme nádrž umyť čistou vodou, prípadne použiť zriedený ocot na odstránenie minerálnych usadenín. Potom celú nádrž dôkladne opláchnime vodou. Nepoužívajme saponáty, parfumované čistiace prostriedky ani iné látky, ktorých zvyšky by mohli ohroziť budúcich obyvateľov akvária. Pred definitívnym zariadením nádrže je vhodné overiť aj jej tesnosť. Do nádrže nasypme na dno štrk, piesok alebo iný vhodný akvaristický substrát. Štrk by mal byť skôr hladký, pretože na ostrých hranách sa môžu ryby poraniť. Platí to najmä pre druhy, ktoré sa zdržiavajú pri dne, prehrabávajú substrát alebo v ňom vyhľadávajú potravu (Peter Kaclík).
Dno akvária je veľmi dôležitou súčasťou jeho fungovania. Ryby produkujú exkrementy, v nádrži zostávajú zvyšky potravy a odumreté časti rastlín. Tieto organické látky postupne rozkladajú mikroorganizmy, pričom časť uvoľnených živín môžu následne využívať vodné rastliny. Dno akvária teda neplní iba estetickú funkciu, ale predstavuje aj významný priestor pre biologické procesy (Peter Kaclík). V mnohých prípadoch je ideálne použiť oblé zrná riečneho kremičitého štrku. Chemicky inertný kremičitý substrát spravidla významne neovplyvňuje tvrdosť vody. Naopak, substráty obsahujúce vápenec, dolomit, koralovú drvinu alebo zvyšky schránok mäkkýšov môžu zvyšovať koncentráciu vápenatých a horečnatých iónov, uhličitanovú tvrdosť a nepriamo ovplyvňovať aj pH vody. Takéto vlastnosti však nemusia byť nežiaduce. Pre niektoré druhy rýb, napríklad africké cichlidy z jazier Malawi a Tanganika, môžu byť dokonca prospešné (Peter Kaclík, akvarijni.cz). Ak chceme úspešne pestovať rastliny, odporúčam jemný štrk s veľkosťou frakcie 1 – 4 mm alebo vhodný rastlinný substrát. Samozrejme, jednotlivé druhy rýb a rastlín majú rôzne nároky na veľkosť zŕn a charakter dna. Štrk dostaneme kúpiť v akvaristickom obchode alebo si ho môžeme zadovážiť vlastnými prostriedkami. Pri použití materiálu z prírody by sme mali poznať jeho pôvod, chemické zloženie a možné znečistenie (Peter Kaclík). Ak máme možnosť, použime menšie množstvo tzv. starého štrku zo zdravého, dlhodobo fungujúceho akvária. Takýto štrk už obsahuje mikroorganizmy, ktoré môžu napomôcť rozvoju biologických procesov v novej nádrži. Ešte účinnejšie býva použitie časti zabehnutého filtračného média. Materiál však nepreberajme z akvária, v ktorom sa vyskytujú choroby, parazity alebo iné nežiaduce organizmy (Peter Kaclík, Hovanec a DeLong, 1996). Bežný štrk z obchodu alebo z prírody pred použitím dôkladne premyme vo vode. Pri špecializovaných aktívnych substrátoch postupujme podľa odporúčaní výrobcu. Samotný kremičitý štrk je pomerne chudobný na využiteľné živiny, poskytuje však vhodný povrch na osídlenie mikroorganizmami. Štrk si môžeme preosiať na požadovanú veľkosť. Do jemnejšieho štrku sa spravidla aj ľahšie sadia rastliny (Peter Kaclík, Shrimp.sk).

Pri zakladaní rastlinného akvária môžeme do dna pridať zásobný substrát, koreňové hnojivá alebo iné materiály zabezpečujúce rastlinám dostupnosť živín. Rašelina, drevo, jelšové šišky a lístie majú odlišnú funkciu. Do vody môžu uvoľňovať humínové látky, triesloviny a ďalšie organické zlúčeniny. Ich použitie je vhodné najmä v akváriách, v ktorých chceme napodobniť určité prírodné podmienky (Peter Kaclík). Pre bežné rastlinné akvárium je vhodná vrstva substrátu približne 4 – 6 cm. Ak chceme pestovať mohutnejšie rastliny s rozsiahlym koreňovým systémom alebo vytvárať členitú kompozíciu, môžeme v niektorých častiach nádrže použiť aj vrstvu vysokú 8 – 10 cm. Všetko závisí od toho, čo chceme dosiahnuť, aké rastliny budeme pestovať a aký materiál použijeme. Dno môžeme rôzne tvarovať. Spravidla je estetickejšie a praktickejšie vytvoriť v zadnej časti nádrže vyššiu vrstvu substrátu ako vpredu. Akvárium tak získava väčšiu optickú hĺbku. Štrk sa však časom začne presúvať, a preto môžeme vytvoriť terasy alebo použiť iné technické riešenia, ktoré pomôžu zachovať požadovaný tvar dna (Peter Kaclík, Shrimp.sk).
Ani piesok nemusí byť v akváriu nevhodný. Pre mnohé druhy rýb, napríklad pancierničky, niektoré cichlidy či ryby prehrabávajúce dno, je jemný piesok dokonca prirodzenejšou voľbou. Pri veľmi jemnom piesku však treba zohľadniť jeho sklon k zhutňovaniu, obmedzené prúdenie vody v substráte a hromadenie organických látok. Problematická môže byť najmä kombinácia veľmi hrubej vrstvy jemného piesku a nadmerného množstva rozkladajúcej sa organickej hmoty (Peter Kaclík, Shrimp.sk). Do akvária chceme nasadiť ryby a rastliny. Aby sa v ňom cítili dobre a aby sa nám akvárium zároveň páčilo, je vhodné použiť dekoráciu a potrebnú techniku. Založiť akvárium s minimom techniky alebo bez nej je možné, začínajúcim akvaristom to však neodporúčam. Takéto nádrže si vyžadujú dobré porozumenie biologickým procesom a citlivé posúdenie množstva organizmov, rastlín, živín a svetla (Peter Kaclík). Pri budovaní dna a rozmiestňovaní dekorácie myslime aj na umiestnenie techniky. Technické zariadenia sa dajú čiastočne zakryť dekoráciou alebo rastlinami. Nemali by sme však obmedzovať ich funkčnosť, prúdenie vody ani prístup potrebný na údržbu. Ako dekoráciu môžeme použiť kamene, korene, drevo, keramické jaskynky, kokosové škrupiny a ďalšie vhodné materiály. Ťažké kamene musia byť stabilne uložené, najmä ak budeme chovať ryby, ktoré prehrabávajú dno. Dekorácia by nemala obsahovať toxické látky ani nebezpečné ostré hrany. Okrem estetického významu poskytuje dekorácia rybám úkryty, optické bariéry a možnosti na vytváranie prirodzených teritórií. Správne rozmiestnená dekorácia môže obmedziť stres a agresivitu niektorých druhov (Peter Kaclík, Shrimp.sk). Základné technické vybavenie akvária predstavuje najmä filter, ohrievač, vzduchovanie. Užitočnou pomôckou sú aj spínacie hodiny, testy kvality vody a základné vybavenie na údržbu akvária (Peter Kaclík, akvarijni.cz).

Ak použijeme 3D pozadie, určite je vhodnejšie inštalovať ho do nenapustenej nádrže. Tapeta na zadnú stenu sa rovnako ľahšie nalepuje na prázdne akvárium, aj keď ja osobne nie som zástancom obrázkových tapiet v bežnej akvaristickej praxi. Na prázdne akvárium sa výborne nalepuje samolepiaca fólia. Preferujem čiernu, ktorú niekedy aplikujem aj na bočné steny. Tmavé pozadie zvýrazňuje farby rýb a rastlín, potláča rušivé prvky v okolí a prirodzene prehlbuje celkový vzhľad akvária (Peter Kaclík).
Keď sme absolvovali predchádzajúce kroky, pristúpme k napusteniu nádrže vodou. Vodu nalievajme pomaly, napríklad cez tanier alebo inú vhodnú podložku, aby sme nenarušili tvar dna a nerozvírili substrát (Shrimp.sk, frizian.sk). Pri použití vodovodnej vody by sme mali poznať jej základné vlastnosti, predovšetkým tvrdosť, pH a spôsob dezinfekcie. Ak obsahuje chlór alebo chloramíny, použime vhodný prípravok na úpravu vody. Samotné odstátie vody nemusí byť dostatočné, najmä ak sú na jej dezinfekciu použité chloramíny. Teplotu vody postupne prispôsobme nárokom organizmov, ktoré budeme v akváriu chovať (Merck Veterinary Manual). Ak máme k dispozícii vodu zo zdravého, zabehnutého akvária, môžeme jej časť použiť. Netreba však preceňovať jej význam pri zavádzaní biologickej filtrácie. Významná časť nitrifikačných mikroorganizmov sa nachádza v biofilmoch na povrchu filtračných médií, substrátu, dekorácie a ďalších predmetov, nie voľne vo vodnom stĺpci (Peter Kaclík, Hovanec a DeLong, 1996).

Okrem teploty sú pre akvárium dôležité aj pH, celková tvrdosť (GH), uhličitanová tvrdosť (KH) a elektrická vodivosť vody. Hodnota pH vyjadruje kyslosť alebo zásaditosť vody. Celková tvrdosť súvisí predovšetkým s koncentráciou vápenatých a horečnatých iónov. Uhličitanová tvrdosť, ako ju bežne meriame akvaristickými testami, vyjadruje najmä kyselinovú neutralizačnú kapacitu vody, teda jej schopnosť tlmiť zmeny pH. Elektrická vodivosť poskytuje orientačnú informáciu o množstve rozpustených iónov. Jednotlivé druhy rýb sa vyvinuli v prostrediach s odlišnými chemickými vlastnosťami vody, preto neexistuje jediná ideálna hodnota platná pre všetky akváriá. Dôležité je vytvoriť podmienky zodpovedajúce chovaným druhom a následne ich udržiavať čo najstabilnejšie. Náhle a výrazné zmeny chemizmu vody môžu byť pre ryby nebezpečnejšie než mierne odchýlky od optimálnych hodnôt (Peter Kaclík, Merck Veterinary Manual).
V prvých týždňoch po založení akvária môžu byť potrebné častejšie výmeny vody než v už stabilizovanej nádrži. Platí to najmä pri použití výživných substrátov, z ktorých sa spočiatku môžu uvoľňovať väčšie množstvá živín vrátane amoniakálneho dusíka. To môže obmedziť nadmerné hromadenie živín a rozvoj rias. Nemusí však byť nevyhnutný v každom akváriu. Frekvenciu výmen prispôsobme použitému substrátu, množstvu rastlín, biologickej záťaži a výsledkom merania vody. Ak zabehávame akvárium bez rýb kontrolovaným pridávaním amoniakálneho dusíka, mali by sme zároveň zohľadniť, že výmenou vody časť týchto látok odstraňujeme. Jednotlivé postupy preto nemožno mechanicky kombinovať bez pochopenia ich účelu (Peter Kaclík, tropica.com).
Vodné rastliny môžeme vysádzať už pri samotnom zakladaní akvária. Nemusíme čakať týždeň ani dlhšie. Prítomnosť rastlín od začiatku môže priaznivo ovplyvniť rozvoj akvarijného prostredia a pomôcť pri spotrebe dostupných živín (tropica.com, frizian.sk). Vhodné sú najmä rýchlorastúce a menej náročné druhy, napríklad Hygrophila polysperma, Limnophila sessiliflora, Ceratophyllum demersum, Egeria densa, Sagittaria subulata alebo niektoré druhy rodu Vallisneria. Rýchlorastúce rastliny môžu spotrebúvať značné množstvo živín, čím čiastočne obmedzujú ich dostupnosť pre riasy (Peter Kaclík, tropica.com). Pri vysádzaní rastlín si všímajme ich budúcu veľkosť, spôsob rastu, svetelné nároky a charakter koreňového systému. Niektoré druhy sadíme do substrátu, iné upevňujeme na kamene a drevo. Rastliny s podzemkom, napríklad druhy rodu Anubias a Microsorum, by sme nemali celým podzemkom zahrabávať do dna (tropica.com). Pred vysadením by sme mali venovať pozornosť aj zdravotnému stavu a pôvodu vodných rastlín. Rastliny pochádzajúce z iných akvárií môžu okrem užitočných mikroorganizmov prenášať aj riasy, vajíčka slimákov, drobné bezstavovce či niektoré patogény. Preto ich pred vysadením dôkladne prezrime, odstráňme poškodené a odumierajúce listy a podľa potreby očistime korene. Rastliny pestované v sterilných podmienkach metódou in vitro predstavujú jednu z možností, ako znížiť riziko zavlečenia nežiaducich organizmov. Pri rastlinách pestovaných nad vodnou hladinou, teda v emerznej forme, sa po ponorení môžu pôvodné listy postupne rozpadať a byť nahradené novými, prispôsobenými životu pod vodou. Nemusí to nevyhnutne znamenať, že rastlina odumiera. Dôležité je sledovať stav jej rastového vrcholu a tvorbu nových listov (Peter Kaclík, tropica.com).
Po napustení vody zapnime filter a podľa potreby ohrievač, vzduchovanie a ďalšiu techniku. Filter by mal fungovať nepretržite, teda 24 hodín denne. Prerušovanie filtrácie môže nepriaznivo ovplyvniť mikroorganizmy závislé od pravidelného prísunu kyslíka a živín (Peter Kaclík, akvarijni.cz). Osvetlenie v prvých dvoch až troch týždňoch odporúčam nastaviť približne na 6 hodín denne. Neskôr môžeme čas osvetlenia postupne predĺžiť na 8 – 10 hodín podľa intenzity svetla, nárokov rastlín, dostupnosti živín a oxidu uhličitého. Príliš dlhé alebo intenzívne osvetlenie môže v čerstvo založenom akváriu podporovať nadmerný rast rias (tropica.com).
Myslieť by sme mali aj na situácie, keď dôjde k výpadku elektrickej energie alebo poruche filtra. Zastavením filtrácie sa obmedzí prúdenie vody cez filtračné médiá a postupne môže klesať dostupnosť kyslíka pre mikroorganizmy. Rýchlosť týchto zmien závisí od konštrukcie filtra, teploty, množstva organických látok a dĺžky prerušenia prevádzky. V akváriu sa môže súčasne zhoršovať okysličovanie vody a meniť teplota. Pri krátkodobom výpadku nemusí dôjsť k vážnym problémom, dlhšie prerušenie však môže biologickú filtráciu poškodiť. Ak máme možnosť, zabezpečme aspoň núdzové vzduchovanie pomocou batériového vzduchovacieho motorčeka. Po obnovení prevádzky skontrolujme funkčnosť zariadení, správanie rýb a podľa potreby aj koncentráciu amoniaku a dusitanov. Ak bol uzavretý filter dlhší čas bez prietoku, jeho obsah nepúšťajme automaticky späť do akvária bez posúdenia stavu vody a filtračných médií (Peter Kaclík).
Jedným z najdôležitejších procesov pri zakladaní akvária je jeho biologické zabehnutie. Akvárium nie je iba nádrž naplnená vodou. Je to umelo vytvorený ekosystém, v ktorom postupne vznikajú vzájomné vzťahy medzi mikroorganizmami, rastlinami, živočíchmi a neživým prostredím (Peter Kaclík). Významnú úlohu zohráva dusíkový cyklus. Rozkladom organických látok a metabolickou činnosťou živočíchov vzniká amoniak a amónne ióny. Ich vzájomný pomer závisí najmä od pH a teploty vody. Neionizovaný amoniak je pre ryby mimoriadne toxický (Merck Veterinary Manual). Nitrifikačné baktérie oxidujú amoniakálny dusík na dusitany a následne na dusičnany. Dusitany sú pre ryby takisto toxické, zatiaľ čo dusičnany sú pri primeraných koncentráciách spravidla menej nebezpečné. Časť dusíkatých látok dokážu využívať rastliny, ďalšiu časť odstraňujeme pravidelnou výmenou vody (Hovanec a DeLong, 1996, Merck Veterinary Manual). V zjednodušenej podobe môžeme nitrifikáciu znázorniť nasledovne:
Amoniak a amónne ióny (NH₃/NH₄⁺) → dusitany (NO₂⁻) → dusičnany (NO₃⁻).
Výskumy mikrobiálnych spoločenstiev sladkovodných akvárií poukázali na význam baktérií príbuzných rodu Nitrospira pri oxidácii dusitanov. Staršie predstavy o nitrifikácii v akváriách, založené predovšetkým na baktériách rodov Nitrosomonas a Nitrobacter, preto nezachytávajú celú rozmanitosť nitrifikačných mikroorganizmov (Hovanec et all, 1998,). Nitrifikačné baktérie potrebujú vhodné podmienky na svoj rozvoj, najmä dostatok kyslíka, primeranú teplotu, vhodné chemické vlastnosti vody a dostupnosť príslušných dusíkatých zlúčenín. Proces biologického zabehnutia môžeme urýchliť použitím zabehnutého filtračného média zo zdravého akvária. Časť pôvodnej filtračnej hmoty môžeme priamo vložiť do nového filtra. Pomôcť môže aj jemné vytlačenie vody zo starej filtračnej vložky do novej filtračnej hmoty. Tým prenesieme časť mikroorganizmov do prostredia nového filtra. Tento proces sa nazýva inokulácia alebo, jednoduchšie povedané, naočkovanie mikroorganizmami (Peter Kaclík).
Pri zakladaní akvária odporúčam zaobstarať si aspoň základné akvaristické testy. Mimoriadne dôležité je meranie amoniakálneho dusíka (NH₃/NH₄⁺), dusitanov (NO₂⁻), dusičnanov (NO₃⁻) a pH. Podľa charakteru akvária môže byť vhodné sledovať aj celkovú a uhličitanovú tvrdosť. Počas zabehnutia nádrže sa koncentrácie jednotlivých dusíkatých látok môžu výrazne meniť. Meranie nám umožňuje sledovať, či už nitrifikačné mikroorganizmy dokážu spracúvať vznikajúcu záťaž. Pri bežných akvaristických testoch si treba uvedomiť, že často meriame celkový amoniakálny dusík, teda súčet neionizovaného amoniaku a amónnych iónov. Toxicita pritom závisí aj od ich vzájomného pomeru, ktorý ovplyvňuje predovšetkým pH a teplota vody. Počas zabehnutia je preto vhodné vykonávať merania častejšie a výsledky si zaznamenávať. Takto dokážeme oveľa lepšie pochopiť, ako sa naše akvárium postupne vyvíja (Peter Kaclík, OATA, Merck Veterinary Manual).
Samotné filtrovanie čistej vody bez dostupného zdroja dusíka však nemusí zabezpečiť dostatočný rozvoj nitrifikačných baktérií. Vhodným postupom je preto tzv. zabehnutie akvária bez rýb. Do nádrže sa kontrolovane dodáva zdroj amoniakálneho dusíka, napríklad prostredníctvom prípravku určeného na tento účel. Priebeh nitrifikácie sledujeme pomocou testov vody (Merck Veterinary Manual). Zavedenie funkčnej biologickej filtrácie trvá spravidla štyri až osem týždňov. Niekedy je proces rýchlejší, inokedy pomalší. Koncentrácia amoniaku nemusí dosiahnuť maximum presne po dvoch týždňoch a ani koncentrácia dusitanov nemá univerzálne predvídateľný priebeh. Každé akvárium sa vyvíja trochu inak (Peter Kaclík).
Preto sa pri rozhodovaní o nasadení rýb nespoliehajme iba na počet dní, ktoré uplynuli od založenia nádrže. Rozhodujúce sú výsledky merania kvality vody. Funkčný biofilter by mal dokázať spracovať primeranú dusíkatú záťaž bez toho, aby vo vode pretrvávali merateľné koncentrácie amoniaku a dusitanov. Nebezpečné koncentrácie týchto látok pritom nemusíme spozorovať zrakom ani čuchom. Aj dokonale priehľadná voda bez akéhokoľvek zápachu môže byť pre ryby toxická (Merck Veterinary Manual).
Po nasadení prvých rýb venujme osobitnú pozornosť kŕmeniu. Nové prostredie predstavuje pre ryby určitú záťaž a niektoré jedince môžu spočiatku prijímať potravu neochotne. Počas prvých dní preto kŕmme striedmo, v primeraných dávkach a s ohľadom na potravné nároky jednotlivých druhov. Nadbytok potravy sa rozkladá, zvyšuje množstvo organických látok a môže viesť k zvýšeniu koncentrácie amoniakálneho dusíka. V čerstvo zabehnutom akváriu pritom ešte nemusí existovať dostatočná biologická rezerva na spracovanie náhle zvýšenej záťaže. Sledujme preto nielen množstvo skonzumovanej potravy, ale aj správanie rýb a kvalitu vody. Kŕmenie by malo podporovať zdravie a prirodzené správanie živočíchov, nie sa stať zdrojom nadmerného znečisťovania akvária (Peter Kaclík, Dušan Peuker).
Vzduchovanie je veľmi účinným nástrojom na potlačenie mnohých nepriaznivých situácií. Podporuje výmenu plynov medzi vodou a atmosférou, čím môže zlepšovať dostupnosť kyslíka pre ryby a mikroorganizmy. Dostatok kyslíka je významný aj pre správny priebeh nitrifikácie (Peter Kaclík). Vzduchovací motorček však nemusí byť nevyhnutný v každom akváriu. Dostatočnú výmenu plynov môže zabezpečiť aj vhodne nasmerovaný výtok filtra, ktorý vytvára primerané čerenie vodnej hladiny. Dôležité je, aby voda v nádrži primerane cirkulovala a aby nevznikali rozsiahle oblasti s nedostatkom kyslíka (Peter Kaclík).
Počas prvých týždňov sa v akváriu môžu objaviť rôzne javy, napríklad belavý bakteriálny zákal, hnedé povlaky rozsievok, zelené riasy či slizovité povlaky na novom dreve. Ich výskyt nemusí automaticky znamenať, že sme urobili chybu. Často ide o prejavy postupného vývoja nového ekosystému (akvarijni.cz, tropica.com). V tomto období odporúčam pravidelne kontrolovať kvalitu vody a podľa charakteru substrátu, množstva živín a stavu rastlín vykonávať čiastočné výmeny vody. Pri niektorých aktívnych substrátoch môžu byť počas prvých týždňov potrebné aj častejšie výmeny (tropica.com). Nesnažme sa každý vzniknutý problém okamžite riešiť chemickými prípravkami. Oveľa dôležitejšie je pochopiť jeho príčinu. Nadbytok svetla, nedostatok živín, neprimerané množstvo organických látok, slabé prúdenie vody alebo nedostatočne fungujúca filtrácia sa môžu prejavovať rôznymi spôsobmi (Peter Kaclík, akvarijni.cz).
Keď je biologická filtrácia dostatočne rozvinutá a výsledky meraní potvrdzujú vhodné podmienky, môžeme pristúpiť k nasadeniu prvých rýb. Nerobme to však naraz. Množstvo mikroorganizmov v akváriu sa prispôsobuje aktuálnej biologickej záťaži. Náhle pridanie veľkého množstva rýb môže narušiť aj dovtedy uspokojivo fungujúcu biologickú rovnováhu (Merck Veterinary Manual). Ryby pridávajme postupne, pričom rešpektujme ich sociálne nároky. Húfové druhy by sme nemali dlhodobo držať jednotlivo iba preto, že chceme znížiť počiatočnú biologickú záťaž. Pred vypustením do nádrže ryby vhodným spôsobom aklimatizujme na teplotu a chemické vlastnosti vody. Ak máme možnosť, nové ryby najprv umiestnime do samostatnej karanténnej nádrže. Starostlivo sledujme ich správanie. Prípadné prejavy choroby, stresu alebo otravy nezanedbajme. Zrýchlené dýchanie, zdržiavanie sa pri hladine, nezvyčajná apatia, strata rovnováhy alebo odmietanie potravy môžu upozorňovať na nevhodné podmienky. V prípade vážnejších problémov zmerajme koncentráciu amoniaku a dusitanov, vymeňme primeranú časť vody, obmedzme kŕmenie a podľa potreby zvýšme vzduchovanie. Pri potvrdenej otrave môžu byť potrebné aj opakované, rozsiahlejšie výmeny vody. V krajnom prípade ryby premiestnime do bezpečného, biologicky fungujúceho prostredia s vhodnými fyzikálno-chemickými vlastnosťami vody (Peter Kaclík, Merck Veterinary Manual).
Neodporúčam prerybňovať akvárium. Treba si uvedomiť, že ryby časom vyrastú. Pri rozhodovaní o ich počte by sme mali vychádzať z veľkosti dospelých jedincov, nie z aktuálnej veľkosti mladých rýb v predajni. Iné nároky majú veľké druhy rýb, iné malé. Významnú úlohu zohráva aj tvar tela, metabolizmus, aktivita, teritorialita, množstvo produkovaných odpadových látok a charakter prijímanej potravy. Situácia závisí takisto od technického vybavenia, objemu vody, rozmerov nádrže, množstva rastlín a pravidelnosti údržby. Veľmi zhruba sa v akvaristike používalo pravidlo, podľa ktorého by sme na jeden centimeter dĺžky tela ryby mali rátať približne s jedným litrom vody. Toto pravidlo môže byť za určitých okolností orientačne použiteľné pri drobných, štíhlych spoločenských rybách. Rozhodne však nie je univerzálne. Desaťcentimetrová ryba nemusí produkovať iba dvojnásobné množstvo odpadových látok v porovnaní s päťcentimetrovou rybou. Pri podobných telesných proporciách rastie objem tela približne s treťou mocninou dĺžky. Rozdiel v biologickej záťaži preto môže byť podstatne väčší, hoci produkcia odpadových látok nezávisí iba od objemu tela (Peter Kaclík).
Povedzme, že máme 1 000-litrové akvárium. Môžeme v ňom vytvoriť podmienky pre početný húf drobných neóniek alebo pre podstatne menší počet väčších rýb. Konkrétny počet však musíme posúdiť podľa nárokov jednotlivých druhov, rozmerov nádrže, výkonnosti filtrácie a schopnosti akvaristu udržiavať vhodné podmienky. V prípade, že nasadíme príliš malý počet rýb druhov, ktoré prirodzene žijú v skupinách, môžu vykazovať zmeny v správaní. Môžu byť nadmerne vyľakané, plaché alebo prejavovať známky stresu. V takom prípade je vhodné uvažovať o zvýšení počtu jedincov daného druhu, samozrejme, s ohľadom na ich budúcu veľkosť a kapacitu akvária. Pomôcť môže aj vytvorenie viacerých úkrytov, členenie priestoru a vhodný výber spoluobyvateľov. Pri niektorých teritoriálnych druhoch je, naopak, potrebné zabezpečiť dostatočný priestor pre jednotlivé jedince alebo skupiny. Biologická kapacita akvária a jeho priestorová kapacita nie sú totožné. Aj nádrž s výkonnou filtráciou môže byť pre určitý počet rýb priestorovo nevhodná (tropica.com). Funkčná biologická filtrácia ešte neznamená, že akvárium je úplne zabehnuté. Je rozdiel medzi zavedením nitrifikácie a komplexným dozrievaním akvarijného ekosystému (Peter Kaclík, tropica.com).
Počas nasledujúcich mesiacov sa postupne rozvíjajú spoločenstvá mikroorganizmov, vznikajú biofilmy, mení sa charakter substrátu, rastliny vytvárajú koreňové systémy a jednotlivé organizmy sa prispôsobujú novým podmienkam. Vývojom prechádzajú aj vzájomné vzťahy medzi rastlinami, živočíchmi, mikroorganizmami a prostredím. Približne po troch až šiestich mesiacoch môže akvárium dosiahnuť výrazne vyššiu stabilitu, než akú malo krátko po svojom založení. Nie je to však pevne stanovená hranica. Akvárium je dynamický systém, ktorý sa neustále mení a reaguje na zásahy akvaristu (Peter Kaclík, tropica.com).
Dôležitou súčasťou jeho údržby je pravidelná čiastočná výmena vody. V mnohých spoločenských akváriách je vhodným východiskom výmena približne 20 – 30 % objemu vody raz týždenne. Frekvenciu a množstvo vymieňanej vody však prispôsobme skutočným potrebám nádrže (tropica.com). Filtračné médiá čistime podľa potreby, nie zbytočne často. Pri čistení biologických filtračných médií sa vyhýbajme chlórovanej vode a snažme sa zachovať čo najväčšiu časť už vytvoreného mikrobiálneho spoločenstva. Nie je vhodné súčasne dôkladne vyčistiť celý filter, všetok substrát a všetky dekorácie, pretože takýmto zásahom môžeme výrazne narušiť biologické procesy (Peter Kaclík).
Naše akvárium, jeho ryby, rastliny aj technika si budú vyžadovať náš čas, pozornosť a vedomosti. Bez toho to nepôjde. Na druhej strane nám akvárium dokáže ukázať nádherné veci, umožní nám pozorovať fascinujúce biologické procesy a môže byť aj pekným doplnkom našej domácnosti. Počas prvých mesiacov možno nastanú problémy, nenechajme sa však odradiť. Udržiavať akvárium nie je jednoduché najmä pre začínajúceho akvaristu. Jeho fungovanie závisí od mnohých faktorov, ktorým sa treba snažiť porozumieť. Nie všetky problémy dokážeme vyriešiť okamžite a nie každý nepriaznivý jav si vyžaduje radikálny zásah. Skúsme sa na to pozrieť aj tak, že prípadné straty, ku ktorým môžeme dospieť vlastnou neinformovanosťou, netrpezlivosťou alebo zľahčovaním problémov, pocítime nielen vo vlastnom vrecku. Predovšetkým však ovplyvnia zdravie a život organizmov, ktoré sme si zadovážili a za ktoré nesieme zodpovednosť (Peter Kaclík).
Často počúvam o postupoch, ktoré sa snažia o bleskové nasadenie rýb do nového akvária. Zväčša sa to potom končí mojím konštatovaním: „Veď vy ste tie ryby otrávili.“ Bonmoty typu „Naučil som ryby plávať znak“ nie sú pre ryby príliš šťastné. Akvárium nie je statickým dekoračným predmetom, ale živým, dynamicky sa meniacim ekosystémom. Schopnosť pozorovať jeho vývoj, rozumieť jednotlivým procesom a primerane na ne reagovať patrí medzi najcennejšie schopnosti akvaristu. Akvárium si vyžaduje, aby sa mu človek venoval, a ono sa mu potom odvďačí (Peter Kaclík).
Literatúra
- Timothy A. Hovanec, E. F. DeLong, 1996: Comparative Analysis of Nitrifying Bacteria Associated with Freshwater and Marine Aquaria. Applied and Environmental Microbiology, 62(8), 2888 – 2896.
- Barbara D. Petty, Ruth Francis-Floyd, Roy P. E. Yanong, 2026: Management of Aquarium Fish. Merck Veterinary Manual. University of Florida, College of Veterinary Medicine.
- Timothy A. Hovanec, Lance T. Taylor, Andrew Blakis, Edward F. DeLong, 1998: Nitrospira-Like Bacteria Associated with Nitrite Oxidation in Freshwater Aquaria. Applied and Environmental Microbiology, 64(1), 258 – 264.
When setting up an aquarium, it is best to first acquire the tank and its stand, install the necessary equipment, and only then obtain aquatic plants and fish. Before purchasing a tank, we face a fundamental question: how large should our new aquarium be? If we intend to keep fish, we should first consider where they will live, what conditions they will experience, and what their natural requirements are. This raises further questions: how much space will the tank occupy, what kind of stand will be needed, how should the electrical installation be arranged, and what equipment and accessories should we use? How can we set up an aquarium so that it functions according to our expectations? (Peter Kaclík). Even before setting up the aquarium, we should have at least a general idea of which fish species we intend to keep. Not all fish can be successfully kept together. Some require soft, acidic water, while others prefer harder, more alkaline conditions. Different species also have different requirements concerning temperature, water flow, lighting intensity, substrate and hiding places. Their social and dietary needs are equally important. Predatory species may regard smaller fish as prey, while strongly territorial species may restrict the movements of other aquarium inhabitants. The selection of fish should therefore not be based solely on their appearance and colours. Once we have chosen a particular species, we should adapt the aquarium conditions to its needs rather than trying to force the fish to adapt to an unsuitable environment (Peter Kaclík, OATA).
The size of the aquarium should primarily reflect the requirements of its future inhabitants. Beginners often believe that a smaller aquarium is easier to maintain. In fact, the opposite is frequently true. A larger volume of water generally provides greater biological and chemical stability. With a comparable biological load, changes in temperature, waste concentrations and other physicochemical properties may occur more slowly. A larger tank can therefore tolerate more minor mistakes. The aquarium should be placed on a firm, level surface capable of supporting its weight. We must not forget the combined weight of the tank, water, substrate, decorations and equipment. It should not be exposed to prolonged direct sunlight, significant temperature fluctuations or vibrations. Sufficient space should also be available for maintenance, handling equipment and carrying out regular water changes (Peter Kaclík, akvarijni.cz).
Pay particular attention to electrical safety. Electrical cables should form drip loops below the level of the sockets to prevent water from running into electrical connections. The use of a residual-current device is also advisable. If we have a newly assembled aquarium, allow the aquarium silicone to cure fully according to the manufacturer’s instructions. The tank can then be washed with clean water, or diluted vinegar can be used to remove mineral deposits. Afterwards, rinse the entire tank thoroughly. Do not use detergents, scented cleaning agents or other substances whose residues could endanger the future inhabitants. Before permanently furnishing the aquarium, it is also advisable to check that it is watertight. We can then add gravel, sand or another suitable aquarium substrate to the bottom. Gravel should preferably have smooth, rounded edges, as sharp particles can injure fish. This is particularly important for species that live near the bottom, dig through the substrate or search for food there (Peter Kaclík).
The aquarium substrate is an important component of the aquarium environment. Fish produce excrement, while leftover food and dead plant material accumulate in the tank. Microorganisms gradually decompose these organic substances, releasing nutrients that aquatic plants may subsequently use. The substrate therefore serves not only an aesthetic function but also provides an important environment for biological processes (Peter Kaclík). In many cases, rounded river quartz gravel is an excellent choice. Chemically inert quartz substrates generally do not significantly affect water hardness. By contrast, substrates containing limestone, dolomite, crushed coral or mollusc shell fragments may increase the concentrations of calcium and magnesium ions, carbonate hardness and, indirectly, water pH. These properties are not necessarily undesirable. For certain fish species, such as African cichlids from Lakes Malawi and Tanganyika, they may even be beneficial (Peter Kaclík, akvarijni.cz). For successful plant cultivation, I recommend fine gravel with a particle size of 1–4 mm or a suitable planted-aquarium substrate. Naturally, different fish and plant species have different requirements regarding grain size and substrate characteristics. Gravel can be purchased from an aquarium shop or collected independently. When using natural materials, we should know their origin, chemical composition and possible contamination (Peter Kaclík). If possible, we can use a small quantity of established gravel from a healthy, long-running aquarium. Such gravel already contains microorganisms that can support the development of biological processes in the new tank. Using some established filter media is often even more effective. However, materials should never be transferred from aquariums affected by diseases, parasites or other unwanted organisms (Peter Kaclík, Hovanec and DeLong, 1996). Ordinary gravel obtained from a shop or nature should be thoroughly rinsed before use. Specialised active substrates should be handled according to the manufacturer’s recommendations. Quartz gravel itself contains relatively few nutrients available to plants, but provides a suitable surface for microorganisms to colonise. We can sieve the gravel ourselves to obtain the desired particle size. Fine gravel usually also makes planting easier (Peter Kaclík, Shrimp.sk).
When establishing a planted aquarium, we can add nutrient-rich substrate, root fertilisers or other materials that provide nutrients to the plants. Peat, wood, alder cones and leaves serve different purposes. They may release humic substances, tannins and other organic compounds into the water. Their use is particularly appropriate in aquariums designed to imitate certain natural environments (Peter Kaclík). For an ordinary planted aquarium, a substrate layer approximately 4–6 cm deep is suitable. If we wish to grow larger plants with extensive root systems or create a varied layout, we can use a layer 8–10 cm deep in certain areas. Everything depends on our objectives, the plants we intend to cultivate and the material used. We can shape the substrate in various ways. Generally, it is both more attractive and more practical to create a deeper layer at the back of the tank than at the front. This gives the aquarium a greater sense of visual depth. However, gravel tends to shift over time, so terraces or other structural solutions can help maintain the intended layout (Peter Kaclík, Shrimp.sk).
Sand is not necessarily unsuitable for aquariums. For many fish, including Corydoras catfish, certain cichlids and species that sift through the substrate, fine sand is actually a more natural choice. However, very fine sand can become compacted, restrict water movement within the substrate and allow organic matter to accumulate. A particularly thick layer of very fine sand combined with excessive decomposing organic material can create problems (Peter Kaclík, Shrimp.sk). We want our aquarium to contain fish and plants. For them to thrive and for the aquarium to be visually appealing, we should use suitable decorations and equipment. It is possible to establish an aquarium with minimal equipment or even without technical equipment, but I would not recommend this to beginners. Such aquariums require a sound understanding of biological processes and careful consideration of the number of organisms, plants, nutrients and available light (Peter Kaclík). When arranging the substrate and decorations, we should also plan the placement of equipment. Technical devices can be partially concealed behind decorations or plants, but their functionality, water circulation and accessibility for maintenance must not be compromised. Suitable decorative materials include rocks, roots, driftwood, ceramic caves, coconut shells and other aquarium-safe objects. Heavy stones must be positioned securely, especially when keeping fish that dig through the substrate. Decorations should contain neither toxic substances nor dangerous sharp edges. Besides their aesthetic function, decorations provide fish with hiding places, visual barriers and opportunities to establish natural territories. Properly arranged decorations can reduce stress and aggression in some species (Peter Kaclík, Shrimp.sk). Basic aquarium equipment includes a filter, heater, lighting, thermometer and, when necessary, aeration. Timers, water-testing kits and basic maintenance tools are also useful (Peter Kaclík, akvarijni.cz).
If we intend to install a three-dimensional background, it is certainly easier to do so before filling the aquarium. A decorative background sheet can likewise be attached more easily to an empty tank, although personally I am not a supporter of picture backgrounds in everyday aquarium keeping. Self-adhesive film is particularly easy to apply to an empty aquarium. I prefer black film and sometimes apply it to the side walls as well. A dark background enhances the colours of fish and plants, reduces visual distractions and gives the aquarium a greater impression of depth (Peter Kaclík).
After completing these steps, we can begin filling the aquarium with water. Pour the water in slowly, for example onto a plate or another suitable surface, so that the substrate remains undisturbed (Shrimp.sk, frizian.sk). When using tap water, we should know its basic characteristics, especially hardness, pH and the method of disinfection. If it contains chlorine or chloramines, use an appropriate water conditioner. Simply allowing water to stand may not be sufficient, particularly when chloramines are used for disinfection. Gradually adjust the water temperature to meet the needs of the organisms that will inhabit the aquarium (Merck Veterinary Manual). If water from a healthy, established aquarium is available, we can use some of it. However, its importance in establishing biological filtration should not be overestimated. A substantial proportion of nitrifying microorganisms live in biofilms on filter media, substrate, decorations and other surfaces rather than floating freely in the water column (Peter Kaclík, Hovanec and DeLong, 1996).
Besides temperature, important water characteristics include pH, general hardness (GH), carbonate hardness (KH) and electrical conductivity. The pH value indicates how acidic or alkaline the water is. General hardness is primarily related to the concentration of calcium and magnesium ions. Carbonate hardness, as measured by common aquarium tests, mainly reflects the acid-neutralising capacity of water, meaning its ability to buffer changes in pH. Electrical conductivity gives an approximate indication of the concentration of dissolved ions. Different fish species evolved in waters with different chemical characteristics, so there is no single ideal value for all aquariums. The important thing is to provide conditions suitable for the species being kept and then maintain them as consistently as possible. Sudden and substantial changes in water chemistry may be more dangerous to fish than slight deviations from optimal values (Peter Kaclík, Merck Veterinary Manual).
During the first weeks after setting up an aquarium, more frequent water changes may be necessary than in an established tank. This is especially true when nutrient-rich substrates are used, as they may initially release considerable amounts of nutrients, including ammoniacal nitrogen. Water changes can help limit nutrient accumulation and algae growth. However, frequent changes are not essential in every aquarium. Their frequency should reflect the substrate used, plant density, biological load and water-test results. If we are cycling an aquarium without fish by adding a controlled source of ammoniacal nitrogen, we should also remember that water changes remove some of these substances. Different procedures should therefore not be combined mechanically without understanding their purpose (Peter Kaclík, tropica.com).
Aquatic plants can be planted when the aquarium is first established. There is no need to wait a week or longer. Plants can contribute positively to the development of the aquarium environment from the beginning and help absorb available nutrients (tropica.com, frizian.sk). Fast-growing, relatively undemanding species are particularly suitable, such as Hygrophila polysperma, Limnophila sessiliflora, Ceratophyllum demersum, Egeria densa, Sagittaria subulata and certain species of Vallisneria. Fast-growing plants can absorb substantial quantities of nutrients, thereby partially limiting their availability to algae (Peter Kaclík, tropica.com). When planting, consider the plants‘ mature size, growth habits, light requirements and root systems. Some species should be planted in the substrate, while others should be attached to rocks or wood. Plants with rhizomes, such as species of Anubias and Microsorum, should not have their rhizomes completely buried in the substrate (tropica.com). Before planting, we should also pay attention to the health and origin of aquatic plants. Plants transferred from other aquariums may carry algae, snail eggs, small invertebrates and certain pathogens, as well as beneficial microorganisms. We should therefore inspect them thoroughly, remove damaged or dying leaves and clean their roots where necessary. Plants grown under sterile conditions using in vitro cultivation offer one way to reduce the risk of introducing unwanted organisms. Plants grown above the water surface, in their emersed form, may gradually lose their original leaves after being submerged and replace them with new leaves adapted to underwater life. This does not necessarily mean that the plant is dying. What matters is the condition of its growing points and the production of new leaves (Peter Kaclík, tropica.com).
After filling the aquarium, switch on the filter and, as required, the heater, aeration and other equipment. The filter should operate continuously, 24 hours a day. Interruptions in filtration may adversely affect microorganisms that depend on a regular supply of oxygen and nutrients (Peter Kaclík, akvarijni.cz). For the first two to three weeks, I recommend setting the lighting to approximately six hours a day. The lighting period can subsequently be increased gradually to 8–10 hours, depending on light intensity, plant requirements and the availability of nutrients and carbon dioxide. Excessively prolonged or intense lighting can encourage algae growth in a newly established aquarium (tropica.com).
We should also prepare for power outages or filter malfunctions. When filtration stops, water movement through the filter media is interrupted and the oxygen available to microorganisms may gradually decrease. The speed of these changes depends on the filter design, temperature, amount of organic matter and duration of the interruption. Oxygenation in the tank may deteriorate, while the temperature may also change. A short power outage may not cause serious problems, but a prolonged interruption can damage biological filtration. If possible, provide emergency aeration using a battery-powered air pump. Once power has been restored, check the equipment, observe the fish and measure ammonia and nitrite concentrations if necessary. If a closed filter has remained without water flow for a long period, its contents should not automatically be returned to the aquarium without assessing the condition of the water and filter media (Peter Kaclík).
One of the most important processes in setting up an aquarium is biological cycling. An aquarium is not merely a tank filled with water. It is an artificial ecosystem in which relationships gradually develop between microorganisms, plants, animals and the non-living environment (Peter Kaclík). The nitrogen cycle plays a particularly important role. The decomposition of organic matter and the metabolic activity of animals produce ammonia and ammonium ions. Their relative proportions depend mainly on water pH and temperature. Unionised ammonia is extremely toxic to fish (Merck Veterinary Manual). Nitrifying bacteria oxidise ammoniacal nitrogen into nitrites and subsequently into nitrates. Nitrites are also toxic to fish, whereas nitrates are generally less dangerous at appropriate concentrations. Plants can utilise some nitrogen compounds, while others are removed through regular water changes (Hovanec and DeLong, 1996, Merck Veterinary Manual). In simplified form, nitrification can be represented as follows:
Ammonia and ammonium ions (NH₃/NH₄⁺) → nitrites (NO₂⁻) → nitrates (NO₃⁻).
Studies of microbial communities in freshwater aquariums have highlighted the importance of bacteria related to the genus Nitrospira in nitrite oxidation. Older models of aquarium nitrification, mainly associated with the genera Nitrosomonas and Nitrobacter, therefore do not fully reflect the diversity of nitrifying microorganisms (Hovanec et al., 1998). Nitrifying bacteria require suitable conditions to develop, particularly sufficient oxygen, an appropriate temperature, suitable water chemistry and the availability of the relevant nitrogen compounds. Biological cycling can be accelerated by using established filter media from a healthy aquarium. Some of the original filter material can be transferred directly into the new filter. Another option is to gently squeeze water from an established filter sponge into the new filter media. This transfers some microorganisms into the new filter. The process is known as inoculation, or simply seeding the filter with microorganisms (Peter Kaclík).
When setting up an aquarium, I recommend obtaining at least basic aquarium water tests. Measuring total ammonia/ammonium (NH₃/NH₄⁺), nitrites (NO₂⁻), nitrates (NO₃⁻) and pH is particularly important. Depending on the aquarium, general and carbonate hardness may also need to be monitored. During cycling, the concentrations of individual nitrogen compounds may change considerably. Testing allows us to determine whether nitrifying microorganisms can process the developing biological load. We should remember that common aquarium tests frequently measure total ammonia, including both unionised ammonia and ammonium ions. Toxicity depends partly on their relative proportions, which are mainly affected by pH and temperature. It is therefore advisable to test more frequently during cycling and record the results. This helps us understand how the aquarium is developing (Peter Kaclík, OATA, Merck Veterinary Manual).
Filtering clean water without an available nitrogen source may not ensure sufficient growth of nitrifying bacteria. A suitable method is therefore fishless cycling. A controlled source of ammoniacal nitrogen, such as a preparation intended for this purpose, is added to the tank. The progress of nitrification is monitored using water tests (Merck Veterinary Manual). Establishing functional biological filtration usually takes four to eight weeks. Sometimes the process is faster, sometimes slower. Ammonia concentrations do not necessarily peak exactly after two weeks, nor does the nitrite concentration follow a universally predictable pattern. Every aquarium develops somewhat differently (Peter Kaclík).
For this reason, when deciding whether to introduce fish, we should not rely solely on the number of days since the aquarium was established. Water-test results are decisive. A functioning biofilter should be able to process a reasonable nitrogen load without persistent measurable concentrations of ammonia or nitrites. Dangerous concentrations of these substances cannot necessarily be detected by sight or smell. Even perfectly clear, odourless water may be toxic to fish (Merck Veterinary Manual).
After introducing the first fish, pay particular attention to feeding. A new environment places some stress on fish, and certain individuals may initially be reluctant to eat. During the first few days, feed sparingly, in appropriate portions and according to the dietary requirements of the species. Excess food decomposes, increases the amount of organic matter and may lead to elevated ammoniacal nitrogen concentrations. A newly cycled aquarium may not yet have sufficient biological capacity to cope with a sudden increase in waste production. We should therefore monitor not only the amount of food consumed but also fish behaviour and water quality. Feeding should support the animals‘ health and natural behaviour rather than become a source of excessive pollution (Peter Kaclík, Dušan Peuker).
Aeration is a very effective way of alleviating many unfavourable conditions. It promotes gas exchange between water and the atmosphere and can improve oxygen availability for fish and microorganisms. Sufficient oxygen is also important for successful nitrification (Peter Kaclík). However, an air pump is not essential in every aquarium. Adequate gas exchange may also be achieved by directing the filter outlet to create suitable surface agitation. The important thing is to maintain appropriate water circulation and avoid extensive areas with insufficient oxygen (Peter Kaclík).
During the first weeks, various phenomena may occur, including a whitish bacterial bloom, brown diatom coatings, green algae or slimy deposits on newly introduced wood. Their appearance does not automatically mean that we have made a mistake. They often reflect the gradual development of a new ecosystem (akvarijni.cz, tropica.com). During this period, I recommend monitoring water quality regularly and carrying out partial water changes according to the substrate, nutrient concentrations and condition of the plants. Some active substrates may require more frequent water changes during the first weeks (tropica.com). We should not attempt to solve every problem immediately with chemical preparations. Understanding the cause is much more important. Excessive lighting, nutrient deficiencies, too much organic matter, weak water circulation or inadequate filtration may produce a variety of symptoms (Peter Kaclík, akvarijni.cz).
Once biological filtration is sufficiently developed and water tests confirm suitable conditions, we can begin introducing the first fish. However, they should not all be added at once. Microbial populations adapt to the current biological load, and suddenly introducing many fish may disrupt an otherwise functioning biological balance (Merck Veterinary Manual). Fish should be introduced gradually, while respecting their social requirements. Schooling species should not be kept individually for extended periods merely to reduce the initial biological load. Before release, fish should be properly acclimated to the temperature and chemical properties of the water. Whenever possible, new fish should first be kept in a separate quarantine tank. We should carefully observe their behaviour. Signs of disease, stress or poisoning must not be ignored. Rapid breathing, remaining near the water surface, unusual apathy, loss of balance or refusal to feed may indicate unsuitable conditions. If serious problems arise, measure ammonia and nitrite concentrations, replace an appropriate proportion of the water, reduce feeding and increase aeration if necessary. Confirmed poisoning may require repeated, substantial water changes. In extreme cases, fish should be transferred to a safe, biologically functioning environment with suitable physicochemical water characteristics (Peter Kaclík, Merck Veterinary Manual).
I do not recommend overstocking an aquarium. Fish grow over time. When deciding how many to keep, we should consider their adult size rather than the size of juveniles in the shop. Large fish have different requirements from small species. Body shape, metabolism, activity, territorial behaviour, waste production and diet all play important roles. The situation also depends on the aquarium equipment, water volume, tank dimensions, plant density and maintenance regime. An old rule of thumb suggests allowing approximately one litre of water per centimetre of fish body length. Under certain conditions, this may provide a rough guide for small, slender community fish, but it is certainly not universally applicable. A ten-centimetre fish does not necessarily produce only twice as much waste as a five-centimetre fish. With similar body proportions, body volume increases approximately with the cube of length. The difference in biological load may therefore be considerably greater, although waste production does not depend solely on body volume (Peter Kaclík).
For example, imagine a 1,000-litre aquarium. It could provide suitable conditions for a large school of small neon tetras or a substantially smaller number of larger fish. The appropriate number must nevertheless be assessed according to the requirements of the species, tank dimensions, filtration capacity and the aquarist’s ability to maintain suitable conditions. If too few individuals of naturally social species are kept, their behaviour may change. They may become excessively timid, easily frightened or show signs of stress. In such cases, increasing the group size may be appropriate, provided the future size of the fish and the aquarium’s capacity are taken into account. Additional hiding places, spatial divisions and compatible tankmates may also help. For some territorial species, sufficient space must be provided for individuals or groups. An aquarium’s biological capacity and spatial capacity are not the same. Even a tank with powerful filtration may be too small for a particular number of fish (tropica.com). Functional biological filtration does not necessarily mean that an aquarium is fully mature. There is a difference between establishing nitrification and the more complex maturation of the aquarium ecosystem (Peter Kaclík, tropica.com).
Over the following months, microbial communities develop, biofilms form, the characteristics of the substrate change, plants establish their root systems, and organisms adapt to their new conditions. The relationships between plants, animals, microorganisms and their environment also develop. After approximately three to six months, an aquarium may achieve significantly greater stability than it had shortly after setup. This is not a fixed deadline, however. An aquarium is a dynamic system that continually changes and responds to the actions of its keeper (Peter Kaclík, tropica.com).
Regular partial water changes are an important part of maintenance. For many community aquariums, changing approximately 20–30% of the water once a week is a reasonable starting point. However, the frequency and volume should be adjusted to the tank’s actual needs (tropica.com). Filter media should be cleaned when necessary, not unnecessarily often. When cleaning biological filter media, avoid chlorinated water and try to preserve as much of the established microbial community as possible. Thoroughly cleaning the entire filter, substrate and all decorations at the same time is not advisable, as this can significantly disrupt biological processes (Peter Kaclík).
Our aquarium, its fish, plants and equipment will require our time, attention and knowledge. There is no way around this. On the other hand, an aquarium can reveal fascinating aspects of nature, allow us to observe remarkable biological processes and become a beautiful addition to our home. Problems may arise during the first few months, but we should not become discouraged. Maintaining an aquarium is not easy, particularly for beginners. Its functioning depends on many factors that we should strive to understand. Not every problem can be solved immediately, and not every unfavourable development requires drastic intervention. We should also remember that losses resulting from our own lack of knowledge, impatience or underestimation of problems affect more than our wallets. Above all, they affect the health and lives of organisms we have chosen to keep and for which we are responsible (Peter Kaclík).
I often hear about methods intended to achieve almost instant introduction of fish into a new aquarium. Usually, my response is: „But you have poisoned those fish.“ Jokes such as „I taught my fish to swim on their backs“ are hardly amusing from the fish’s point of view. An aquarium is not a static decorative object, but a living ecosystem that changes dynamically. The ability to observe its development, understand individual processes and respond appropriately is among the most valuable skills of an aquarist. An aquarium requires attention and care, and in return it will reward us (Peter Kaclík).
Bei der Einrichtung eines Aquariums ist es ideal, wenn sich der Aquarianer zunächst das Aquariumbecken und den Unterschrank beschafft, die notwendige Technik installiert und erst danach Wasserpflanzen und Fische kauft. Noch vor dem Kauf eines Beckens stehen wir vor einer grundlegenden Frage: Wie groß soll unser neues Aquarium sein? Wenn wir Fische halten möchten, sollten wir zunächst darüber nachdenken, wo ihr Lebensraum sein wird, unter welchen Bedingungen sie leben werden und welche natürlichen Ansprüche sie haben. Daraus ergeben sich weitere Fragen: Wie viel Platz wird das Becken beanspruchen, welchen Unterschrank benötigen wir, wie soll die Elektroinstallation gestaltet werden und welche Technik und Hilfsmittel werden wir verwenden? Wie richtet man ein Aquarium so ein, dass es unseren Vorstellungen entsprechend funktioniert? (Peter Kaclík). Schon vor der eigentlichen Einrichtung sollten wir zumindest ungefähr wissen, welche Fischarten wir halten möchten. Nicht alle Fische lassen sich problemlos miteinander vergesellschaften. Manche Arten benötigen weiches, leicht saures Wasser, andere bevorzugen härteres und alkalischeres Wasser. Die einzelnen Arten unterscheiden sich auch hinsichtlich ihrer Ansprüche an Temperatur, Wasserströmung, Beleuchtungsstärke, Bodengrund und Versteckmöglichkeiten. Ebenso wichtig sind ihre sozialen Bedürfnisse und Ernährungsansprüche. Räuberische Arten können kleinere Fische als Nahrung betrachten, während stark territoriale Arten die Bewegungsfreiheit anderer Aquarienbewohner einschränken können. Die Auswahl der Fische sollte deshalb nicht allein nach ihrem Aussehen und ihrer Farbenpracht erfolgen. Wenn wir uns für eine bestimmte Art entscheiden, sollten wir die Bedingungen im Aquarium an ihre Bedürfnisse anpassen, anstatt die Fische dazu zu zwingen, sich an ungeeignete Verhältnisse zu gewöhnen (Peter Kaclík, OATA).
Die Größe des Aquariums sollte sich vor allem nach den Ansprüchen seiner zukünftigen Bewohner richten. Anfänger glauben häufig, dass die Pflege eines kleineren Aquariums einfacher sei. Oft ist jedoch das Gegenteil der Fall. Ein größeres Wasservolumen bietet im Allgemeinen eine höhere biologische und chemische Stabilität. Bei vergleichbarer biologischer Belastung können Veränderungen der Temperatur, der Konzentrationen von Abfallstoffen und anderer physikalisch-chemischer Eigenschaften langsamer ablaufen. Ein größeres Aquarium verzeiht daher eher kleinere Fehler. Das Aquarium stellen wir auf eine feste, ebene und ausreichend tragfähige Unterlage. Dabei dürfen wir das Gesamtgewicht des Beckens, des Wassers, des Bodengrundes, der Dekoration und der Technik nicht vergessen. Das Aquarium sollte weder längere Zeit direkter Sonneneinstrahlung noch starken Temperaturschwankungen oder Erschütterungen ausgesetzt sein. Außerdem ist genügend Platz für die Pflege, den Umgang mit technischen Geräten und regelmäßige Wasserwechsel vorzusehen (Peter Kaclík, akvarijni.cz).
Bei der Elektroinstallation müssen wir besonders auf die Sicherheit achten. Elektrische Kabel sollten unterhalb der Steckdosen eine Tropfschleife bilden, damit Wasser nicht zu den elektrischen Kontakten gelangen kann. Auch die Verwendung eines Fehlerstrom-Schutzschalters ist empfehlenswert. Bei einem neuen, frisch verklebten Becken lassen wir das Aquariensilikon entsprechend den Herstellerangaben vollständig aushärten. Anschließend können wir das Becken mit sauberem Wasser reinigen oder verdünnten Essig verwenden, um mineralische Ablagerungen zu entfernen. Danach muss das gesamte Becken gründlich ausgespült werden. Spülmittel, parfümierte Reinigungsmittel und andere Substanzen, deren Rückstände die späteren Bewohner gefährden könnten, sollten nicht verwendet werden. Vor der endgültigen Einrichtung empfiehlt es sich außerdem, die Dichtigkeit des Aquariums zu überprüfen. Auf den Boden geben wir Kies, Sand oder einen anderen geeigneten Aquarienbodengrund. Kies sollte möglichst glatt und abgerundet sein, da sich Fische an scharfen Kanten verletzen können. Besonders wichtig ist dies für Arten, die sich am Boden aufhalten, den Bodengrund durchwühlen oder dort nach Nahrung suchen (Peter Kaclík).
Der Bodengrund des Aquariums spielt eine bedeutende Rolle. Fische produzieren Ausscheidungen, außerdem sammeln sich Futterreste und abgestorbene Pflanzenteile an. Diese organischen Stoffe werden nach und nach von Mikroorganismen zersetzt. Dabei werden Nährstoffe freigesetzt, die später teilweise von Wasserpflanzen aufgenommen werden können. Der Bodengrund erfüllt daher nicht nur eine ästhetische Funktion, sondern bietet auch einen wichtigen Lebensraum für biologische Prozesse (Peter Kaclík). In vielen Fällen ist abgerundeter Flusskies aus Quarz besonders geeignet. Chemisch inerter Quarzkies beeinflusst die Wasserhärte normalerweise nicht wesentlich. Dagegen können Substrate mit Kalkstein, Dolomit, Korallenbruch oder Muschelschalenresten die Konzentrationen von Calcium- und Magnesiumionen sowie die Karbonathärte erhöhen und indirekt auch den pH-Wert beeinflussen. Solche Eigenschaften müssen jedoch nicht unerwünscht sein. Für bestimmte Fischarten, beispielsweise afrikanische Buntbarsche aus dem Malawi- und Tanganjikasee, können sie sogar vorteilhaft sein (Peter Kaclík, akvarijni.cz). Für ein erfolgreiches Pflanzenwachstum empfehle ich feinen Kies mit einer Korngröße von 1–4 mm oder einen geeigneten Pflanzensubstratboden. Selbstverständlich haben verschiedene Fisch- und Pflanzenarten unterschiedliche Anforderungen an Korngröße und Beschaffenheit des Bodengrundes. Kies können wir im Aquaristikgeschäft kaufen oder selbst beschaffen. Bei Materialien aus der Natur sollten uns ihre Herkunft, chemische Zusammensetzung und mögliche Verunreinigungen bekannt sein (Peter Kaclík). Wenn wir die Möglichkeit haben, können wir eine kleine Menge eingefahrenen Kieses aus einem gesunden, seit längerer Zeit bestehenden Aquarium verwenden. Ein solcher Kies enthält bereits Mikroorganismen, die die Entwicklung biologischer Prozesse im neuen Aquarium unterstützen können. Noch wirksamer ist häufig die Verwendung eines Teils bereits eingefahrenen Filtermaterials. Material aus Aquarien mit Krankheiten, Parasiten oder anderen unerwünschten Organismen sollten wir jedoch nicht übernehmen (Peter Kaclík, Hovanec und DeLong, 1996). Gewöhnlichen Kies aus dem Handel oder aus der Natur sollten wir vor der Verwendung gründlich mit Wasser ausspülen. Bei speziellen aktiven Substraten richten wir uns nach den Empfehlungen des Herstellers. Quarzkies selbst ist relativ arm an pflanzenverfügbaren Nährstoffen, bietet jedoch eine geeignete Oberfläche für die Besiedlung durch Mikroorganismen. Wir können den Kies selbst auf die gewünschte Korngröße sieben. In feinerem Kies lassen sich Pflanzen in der Regel auch leichter einsetzen (Peter Kaclík, Shrimp.sk).
Bei der Einrichtung eines Pflanzenaquariums können wir dem Bodengrund Nährsubstrate, Wurzeldünger oder andere Materialien zugeben, die den Pflanzen Nährstoffe zur Verfügung stellen. Torf, Holz, Erlenzapfen und Laub erfüllen andere Funktionen. Sie können Huminstoffe, Gerbstoffe und weitere organische Verbindungen an das Wasser abgeben. Ihre Verwendung eignet sich besonders für Aquarien, in denen wir bestimmte natürliche Lebensräume nachbilden möchten (Peter Kaclík). Für ein gewöhnliches Pflanzenaquarium eignet sich eine Bodengrundschicht von etwa 4–6 cm. Möchten wir größere Pflanzen mit ausgedehnten Wurzelsystemen kultivieren oder eine abwechslungsreiche Gestaltung schaffen, können wir in bestimmten Bereichen eine 8–10 cm hohe Schicht verwenden. Alles hängt davon ab, was wir erreichen möchten, welche Pflanzen wir kultivieren und welches Material wir verwenden. Den Bodengrund können wir unterschiedlich modellieren. Im Allgemeinen wirkt es schöner und ist praktischer, hinten eine höhere Schicht anzulegen als vorne. Dadurch erhält das Aquarium eine größere optische Tiefe. Der Kies bewegt sich jedoch mit der Zeit, weshalb Terrassen oder andere technische Lösungen helfen können, die gewünschte Form zu erhalten (Peter Kaclík, Shrimp.sk).
Auch Sand ist für Aquarien nicht grundsätzlich ungeeignet. Für viele Fischarten, beispielsweise Panzerwelse, manche Buntbarsche und Fische, die den Bodengrund durchsieben, ist feiner Sand sogar die natürlichere Wahl. Bei sehr feinem Sand müssen wir jedoch seine Neigung zur Verdichtung, die eingeschränkte Wasserbewegung im Bodengrund und die Ansammlung organischer Stoffe berücksichtigen. Problematisch kann insbesondere die Kombination aus einer sehr dicken Schicht feinen Sandes und großen Mengen zersetzbarer organischer Substanz sein (Peter Kaclík, Shrimp.sk). In unserem Aquarium möchten wir Fische und Pflanzen halten. Damit sie sich wohlfühlen und uns das Aquarium gleichzeitig gefällt, sollten wir geeignete Dekorationen und die notwendige Technik einsetzen. Ein Aquarium mit sehr wenig oder ganz ohne technische Ausstattung einzurichten ist möglich, Anfängern würde ich das jedoch nicht empfehlen. Solche Aquarien erfordern ein gutes Verständnis biologischer Prozesse und eine sorgfältige Abstimmung von Tierbestand, Pflanzen, Nährstoffen und Licht (Peter Kaclík). Bei der Gestaltung des Bodengrundes und der Anordnung der Dekoration sollten wir zugleich die technische Ausstattung berücksichtigen. Geräte können teilweise hinter Dekorationen oder Pflanzen verborgen werden. Dabei dürfen ihre Funktion, die Wasserströmung und die Zugänglichkeit für Wartungsarbeiten nicht beeinträchtigt werden. Als Dekoration eignen sich Steine, Wurzeln, Holz, Keramikhöhlen, Kokosnussschalen und weitere geeignete Materialien. Schwere Steine müssen stabil gelagert werden, insbesondere wenn wir Fische halten, die den Bodengrund durchwühlen. Dekorationsmaterial darf weder giftige Stoffe noch gefährliche scharfe Kanten enthalten. Neben ihrer ästhetischen Bedeutung bieten Dekorationen den Fischen Verstecke, Sichtbarrieren und Möglichkeiten zur Ausbildung natürlicher Reviere. Eine geeignete Gestaltung kann Stress und Aggressionen bei manchen Arten deutlich vermindern (Peter Kaclík, Shrimp.sk). Zur technischen Grundausstattung gehören insbesondere ein Filter, ein Heizstab, die Beleuchtung, ein Thermometer und bei Bedarf eine Belüftung. Zeitschaltuhren, Wassertests und grundlegende Pflegeutensilien sind ebenfalls nützlich (Peter Kaclík, akvarijni.cz).
Wenn wir eine 3D-Rückwand verwenden, sollte diese unbedingt vor dem Befüllen installiert werden. Auch eine Rückwandfolie lässt sich leichter an einem leeren Aquarium anbringen, obwohl ich persönlich kein Anhänger bebilderter Hintergrundfolien in der alltäglichen Aquaristik bin. Selbstklebende Folie lässt sich hervorragend auf ein leeres Aquarium aufbringen. Ich bevorzuge Schwarz und beklebe manchmal auch die Seitenwände. Ein dunkler Hintergrund betont die Farben der Fische und Pflanzen, unterdrückt störende Elemente der Umgebung und verstärkt die räumliche Wirkung des Aquariums (Peter Kaclík).
Nach diesen Vorbereitungen können wir das Aquarium mit Wasser füllen. Wir sollten das Wasser langsam einfüllen, beispielsweise über einen Teller oder eine andere geeignete Unterlage, damit der Bodengrund nicht aufgewirbelt wird (Shrimp.sk, frizian.sk). Bei der Verwendung von Leitungswasser sollten wir dessen grundlegende Eigenschaften kennen, insbesondere Härte, pH-Wert und Art der Desinfektion. Enthält das Wasser Chlor oder Chloramine, verwenden wir einen geeigneten Wasseraufbereiter. Das bloße Stehenlassen des Wassers reicht möglicherweise nicht aus, insbesondere wenn Chloramine zur Desinfektion verwendet werden. Die Wassertemperatur sollten wir schrittweise an die Bedürfnisse der späteren Aquarienbewohner anpassen (Merck Veterinary Manual). Wenn uns Wasser aus einem gesunden, eingefahrenen Aquarium zur Verfügung steht, können wir einen Teil davon verwenden. Seine Bedeutung für die Entwicklung der biologischen Filtration sollte jedoch nicht überschätzt werden. Ein erheblicher Teil der nitrifizierenden Mikroorganismen befindet sich in Biofilmen auf Filtermaterialien, Bodengrund, Dekorationen und anderen Oberflächen und nicht frei in der Wassersäule (Peter Kaclík, Hovanec und DeLong, 1996).
Neben der Temperatur sind auch pH-Wert, Gesamthärte (GH), Karbonathärte (KH) und elektrische Leitfähigkeit des Wassers wichtig. Der pH-Wert gibt an, ob das Wasser sauer oder alkalisch ist. Die Gesamthärte hängt hauptsächlich mit der Konzentration von Calcium- und Magnesiumionen zusammen. Die Karbonathärte, wie sie mit üblichen Aquarientests bestimmt wird, beschreibt vor allem das Säureneutralisationsvermögen des Wassers, also seine Fähigkeit, Veränderungen des pH-Wertes abzufangen. Die elektrische Leitfähigkeit liefert einen ungefähren Hinweis auf die Menge gelöster Ionen. Verschiedene Fischarten haben sich in Gewässern mit unterschiedlichen chemischen Eigenschaften entwickelt. Daher gibt es keinen einzigen Idealwert für alle Aquarien. Entscheidend ist, Bedingungen zu schaffen, die den gehaltenen Arten entsprechen, und diese anschließend möglichst konstant zu halten. Plötzliche starke Veränderungen der Wasserchemie können für Fische gefährlicher sein als geringe Abweichungen von optimalen Werten (Peter Kaclík, Merck Veterinary Manual).
In den ersten Wochen nach der Einrichtung können häufigere Wasserwechsel erforderlich sein als in einem bereits stabilisierten Aquarium. Dies gilt besonders bei nährstoffreichen Substraten, aus denen anfangs größere Mengen an Nährstoffen einschließlich Ammoniumstickstoff freigesetzt werden können. Wasserwechsel können eine übermäßige Nährstoffanreicherung und Algenentwicklung begrenzen. Allerdings sind häufige Wasserwechsel nicht in jedem Aquarium notwendig. Die Häufigkeit sollte an den verwendeten Bodengrund, die Pflanzenmenge, die biologische Belastung und die Ergebnisse der Wassertests angepasst werden. Wenn wir ein Aquarium ohne Fische durch kontrollierte Zugabe einer Ammoniumstickstoffquelle einfahren, müssen wir außerdem berücksichtigen, dass beim Wasserwechsel ein Teil dieser Stoffe entfernt wird. Unterschiedliche Verfahren sollten deshalb nicht ohne Verständnis ihres Zwecks miteinander kombiniert werden (Peter Kaclík, tropica.com).
Wasserpflanzen können bereits bei der Einrichtung eingesetzt werden. Es ist nicht notwendig, eine Woche oder länger zu warten. Pflanzen können die Entwicklung des Aquarienmilieus von Anfang an positiv beeinflussen und zur Aufnahme verfügbarer Nährstoffe beitragen (tropica.com, frizian.sk). Besonders geeignet sind schnell wachsende, relativ anspruchslose Arten wie Hygrophila polysperma, Limnophila sessiliflora, Ceratophyllum demersum, Egeria densa, Sagittaria subulata oder bestimmte Arten der Gattung Vallisneria. Schnell wachsende Pflanzen können große Nährstoffmengen aufnehmen und dadurch deren Verfügbarkeit für Algen teilweise verringern (Peter Kaclík, tropica.com). Beim Einpflanzen beachten wir die spätere Größe der Pflanzen, ihre Wuchsform, Lichtansprüche und die Beschaffenheit ihrer Wurzelsysteme. Einige Arten setzen wir in den Bodengrund, andere befestigen wir an Steinen oder Holz. Pflanzen mit Rhizomen, beispielsweise Arten der Gattungen Anubias und Microsorum, sollten nicht mit dem gesamten Rhizom im Bodengrund vergraben werden (tropica.com). Vor dem Einsetzen sollten wir auch auf den Gesundheitszustand und die Herkunft der Wasserpflanzen achten. Pflanzen aus anderen Aquarien können neben nützlichen Mikroorganismen auch Algen, Schneckeneier, kleine Wirbellose oder bestimmte Krankheitserreger übertragen. Deshalb sollten wir sie gründlich untersuchen, beschädigte und absterbende Blätter entfernen und bei Bedarf die Wurzeln reinigen. Unter sterilen Bedingungen mittels In-vitro-Kultur gezogene Pflanzen stellen eine Möglichkeit dar, das Einschleppen unerwünschter Organismen zu verringern. Bei Pflanzen, die über Wasser in emerser Form kultiviert wurden, können sich die ursprünglichen Blätter nach dem Untertauchen allmählich zersetzen und durch neue, an das Unterwasserleben angepasste Blätter ersetzt werden. Das bedeutet nicht unbedingt, dass die Pflanze abstirbt. Entscheidend sind der Zustand ihrer Vegetationspunkte und die Bildung neuer Blätter (Peter Kaclík, tropica.com).
Nach dem Befüllen schalten wir den Filter und bei Bedarf Heizung, Belüftung sowie weitere Geräte ein. Der Filter sollte ununterbrochen, also 24 Stunden täglich, arbeiten. Unterbrechungen können Mikroorganismen schädigen, die auf eine regelmäßige Versorgung mit Sauerstoff und Nährstoffen angewiesen sind (Peter Kaclík, akvarijni.cz). Für die ersten zwei bis drei Wochen empfehle ich, die Beleuchtungsdauer auf ungefähr sechs Stunden täglich einzustellen. Danach kann sie schrittweise auf 8–10 Stunden erhöht werden, abhängig von der Lichtintensität, den Ansprüchen der Pflanzen sowie der Verfügbarkeit von Nährstoffen und Kohlendioxid. Eine zu lange oder zu intensive Beleuchtung kann in einem frisch eingerichteten Aquarium ein übermäßiges Algenwachstum fördern (tropica.com).
Wir sollten auch an Situationen denken, in denen es zu einem Stromausfall oder einem Filterdefekt kommt. Wenn die Filterung aussetzt, wird die Wasserströmung durch die Filtermedien unterbrochen, und die Sauerstoffversorgung der Mikroorganismen kann allmählich abnehmen. Wie schnell dies geschieht, hängt von der Filterkonstruktion, der Temperatur, der Menge organischer Stoffe und der Dauer der Unterbrechung ab. Gleichzeitig kann die Sauerstoffversorgung im Aquarium schlechter werden, während sich auch die Temperatur verändern kann. Ein kurzer Stromausfall muss nicht zu ernsthaften Problemen führen, eine längere Unterbrechung kann jedoch die biologische Filtration schädigen. Wenn möglich, sollten wir zumindest eine Notbelüftung mit einer batteriebetriebenen Luftpumpe sicherstellen. Nach Wiederherstellung der Stromversorgung kontrollieren wir die Geräte, beobachten die Fische und messen gegebenenfalls Ammoniak- und Nitritkonzentrationen. Hat ein geschlossener Filter längere Zeit ohne Durchfluss gestanden, sollte sein Inhalt nicht automatisch in das Aquarium zurückgeleitet werden, ohne zuvor den Zustand des Wassers und der Filtermedien zu beurteilen (Peter Kaclík).
Einer der wichtigsten Vorgänge bei der Einrichtung eines Aquariums ist dessen biologisches Einfahren. Ein Aquarium ist nicht einfach nur ein mit Wasser gefüllter Behälter. Es ist ein künstlich geschaffenes Ökosystem, in dem sich nach und nach Beziehungen zwischen Mikroorganismen, Pflanzen, Tieren und der unbelebten Umwelt entwickeln (Peter Kaclík). Eine bedeutende Rolle spielt der Stickstoffkreislauf. Durch die Zersetzung organischer Stoffe und den Stoffwechsel der Tiere entstehen Ammoniak und Ammoniumionen. Ihr Mengenverhältnis hängt hauptsächlich vom pH-Wert und der Wassertemperatur ab. Nichtionisiertes Ammoniak ist für Fische äußerst giftig (Merck Veterinary Manual). Nitrifizierende Bakterien oxidieren Ammoniak beziehungsweise Ammonium zunächst zu Nitrit und anschließend zu Nitrat. Nitrit ist für Fische ebenfalls giftig, während Nitrat in angemessenen Konzentrationen normalerweise weniger gefährlich ist. Einen Teil der Stickstoffverbindungen können Pflanzen nutzen, weitere Mengen entfernen wir durch regelmäßige Wasserwechsel (Hovanec und DeLong, 1996, Merck Veterinary Manual). Vereinfacht lässt sich die Nitrifikation folgendermaßen darstellen:
Ammoniak und Ammoniumionen (NH₃/NH₄⁺) → Nitrit (NO₂⁻) → Nitrat (NO₃⁻).
Untersuchungen mikrobieller Lebensgemeinschaften in Süßwasseraquarien haben gezeigt, welche Bedeutung Bakterien aus der Verwandtschaft der Gattung Nitrospira bei der Nitritoxidation besitzen. Ältere Vorstellungen von der Nitrifikation im Aquarium, die sich hauptsächlich auf die Gattungen Nitrosomonas und Nitrobacter stützten, erfassen daher nicht die gesamte Vielfalt der nitrifizierenden Mikroorganismen (Hovanec et al., 1998). Nitrifizierende Bakterien benötigen geeignete Entwicklungsbedingungen, insbesondere ausreichend Sauerstoff, eine angemessene Temperatur, passende chemische Wassereigenschaften und die Verfügbarkeit der entsprechenden Stickstoffverbindungen. Das biologische Einfahren können wir durch die Verwendung eingefahrenen Filtermaterials aus einem gesunden Aquarium beschleunigen. Einen Teil des vorhandenen Filtermaterials können wir direkt in den neuen Filter einsetzen. Es kann auch helfen, einen alten Filterschwamm vorsichtig im Wasser auszudrücken und das neue Filtermaterial mit dieser Flüssigkeit zu benetzen. Dadurch übertragen wir einen Teil der Mikroorganismen auf den neuen Filter. Diesen Vorgang nennt man Inokulation, vereinfacht gesagt die Beimpfung des Filters mit Mikroorganismen (Peter Kaclík).
Bei der Einrichtung empfehle ich, zumindest grundlegende Wassertests anzuschaffen. Besonders wichtig sind Messungen von Ammoniak und Ammonium (NH₃/NH₄⁺), Nitrit (NO₂⁻), Nitrat (NO₃⁻) und pH-Wert. Je nach Art des Aquariums kann es außerdem sinnvoll sein, die Gesamt- und Karbonathärte zu überwachen. Während der Einfahrphase können sich die Konzentrationen der einzelnen Stickstoffverbindungen stark verändern. Mithilfe von Messungen können wir verfolgen, ob die nitrifizierenden Mikroorganismen die entstehende Belastung bereits verarbeiten können. Dabei müssen wir beachten, dass gewöhnliche Aquarientests häufig den Gesamtammoniakgehalt erfassen, also nichtionisiertes Ammoniak und Ammoniumionen zusammen. Die Giftigkeit hängt auch von ihrem Verhältnis ab, das insbesondere durch pH-Wert und Temperatur beeinflusst wird. Während der Einfahrphase sollten wir daher häufiger messen und die Ergebnisse dokumentieren. Dadurch verstehen wir besser, wie sich unser Aquarium entwickelt (Peter Kaclík, OATA, Merck Veterinary Manual).
Das bloße Filtern sauberen Wassers ohne verfügbare Stickstoffquelle führt nicht unbedingt zu einer ausreichenden Entwicklung nitrifizierender Bakterien. Eine geeignete Methode ist daher das fischlose Einfahren (Fishless Cycling). Dabei wird dem Becken kontrolliert eine Quelle von Ammoniak beziehungsweise Ammoniumstickstoff zugeführt, beispielsweise mit einem dafür vorgesehenen Präparat. Den Verlauf der Nitrifikation verfolgen wir mithilfe von Wassertests (Merck Veterinary Manual). Die Entwicklung einer funktionsfähigen biologischen Filtration dauert gewöhnlich vier bis acht Wochen. Manchmal geht es schneller, manchmal langsamer. Die Ammoniakkonzentration muss nicht genau nach zwei Wochen ihren Höchststand erreichen, und auch die Nitritkonzentration folgt keinem allgemein vorhersehbaren Verlauf. Jedes Aquarium entwickelt sich etwas anders (Peter Kaclík).
Bei der Entscheidung über den ersten Fischbesatz sollten wir uns deshalb nicht nur nach der Zahl der Tage seit der Einrichtung richten. Entscheidend sind die Ergebnisse der Wasseruntersuchungen. Ein funktionsfähiger Biofilter sollte eine angemessene Stickstoffbelastung verarbeiten können, ohne dass dauerhaft messbare Konzentrationen von Ammoniak oder Nitrit auftreten. Gefährliche Konzentrationen dieser Stoffe können wir weder unbedingt sehen noch riechen. Selbst völlig klares, geruchloses Wasser kann für Fische giftig sein (Merck Veterinary Manual).
Nach dem Einsetzen der ersten Fische sollten wir besonders auf die Fütterung achten. Die neue Umgebung stellt für die Tiere eine gewisse Belastung dar, und einige Exemplare nehmen anfangs nur zögerlich Nahrung auf. Deshalb füttern wir in den ersten Tagen sparsam, in angemessenen Portionen und entsprechend den Ernährungsansprüchen der jeweiligen Arten. Überschüssiges Futter wird zersetzt, erhöht die Menge organischer Stoffe und kann zu einer steigenden Ammoniumstickstoffkonzentration führen. In einem frisch eingefahrenen Aquarium ist möglicherweise noch nicht genügend biologische Reserve vorhanden, um eine plötzlich erhöhte Belastung zu verarbeiten. Wir sollten daher nicht nur die gefressene Futtermenge, sondern auch das Verhalten der Fische und die Wasserqualität beobachten. Die Fütterung soll Gesundheit und natürliches Verhalten der Tiere fördern und nicht zu einer übermäßigen Verschmutzung des Aquariums führen (Peter Kaclík, Dušan Peuker).
Die Belüftung ist ein sehr wirksames Mittel, um vielen ungünstigen Situationen entgegenzuwirken. Sie fördert den Gasaustausch zwischen Wasser und Atmosphäre und kann dadurch die Sauerstoffversorgung von Fischen und Mikroorganismen verbessern. Ausreichend Sauerstoff ist auch für die Nitrifikation wichtig (Peter Kaclík). Eine Luftpumpe ist allerdings nicht in jedem Aquarium notwendig. Ein ausreichender Gasaustausch kann auch durch einen entsprechend ausgerichteten Filterauslass erreicht werden, der eine angemessene Oberflächenbewegung erzeugt. Wichtig sind eine geeignete Wasserzirkulation und die Vermeidung größerer sauerstoffarmer Bereiche (Peter Kaclík).
In den ersten Wochen können verschiedene Erscheinungen auftreten, beispielsweise eine weißliche Bakterienblüte, braune Beläge von Kieselalgen, Grünalgen oder schleimige Beläge auf neu eingebrachtem Holz. Ihr Auftreten bedeutet nicht automatisch, dass wir einen Fehler gemacht haben. Häufig sind sie Ausdruck der allmählichen Entwicklung des neuen Ökosystems (akvarijni.cz, tropica.com). Während dieser Zeit empfehle ich, die Wasserqualität regelmäßig zu kontrollieren und je nach Bodengrund, Nährstoffgehalt und Zustand der Pflanzen Teilwasserwechsel durchzuführen. Bei manchen aktiven Substraten können in den ersten Wochen häufigere Wasserwechsel notwendig sein (tropica.com). Wir sollten nicht versuchen, jedes Problem sofort mit chemischen Mitteln zu lösen. Viel wichtiger ist es, die Ursache zu verstehen. Zu viel Licht, Nährstoffmangel, übermäßige organische Belastung, schwache Wasserströmung oder unzureichende Filtration können sich auf unterschiedliche Weise bemerkbar machen (Peter Kaclík, akvarijni.cz).
Wenn die biologische Filtration ausreichend entwickelt ist und Wasseruntersuchungen geeignete Bedingungen bestätigen, können wir mit dem Einsetzen der ersten Fische beginnen. Das sollte jedoch nicht auf einmal geschehen. Die Mikroorganismenpopulation passt sich der jeweiligen biologischen Belastung an. Ein plötzliches Einsetzen vieler Fische kann daher selbst ein zuvor gut funktionierendes biologisches Gleichgewicht stören (Merck Veterinary Manual). Wir setzen die Fische schrittweise ein und beachten dabei ihre sozialen Bedürfnisse. Schwarmfische sollten nicht über längere Zeit einzeln gehalten werden, nur um die anfängliche biologische Belastung zu verringern. Vor dem Einsetzen müssen sich die Fische in geeigneter Weise an Temperatur und Wasserchemie gewöhnen. Wenn möglich, bringen wir neue Fische zunächst in einem separaten Quarantänebecken unter. Wir sollten ihr Verhalten aufmerksam beobachten. Mögliche Anzeichen von Krankheiten, Stress oder Vergiftungen dürfen nicht ignoriert werden. Beschleunigte Atmung, Aufenthalt unmittelbar unter der Wasseroberfläche, ungewöhnliche Teilnahmslosigkeit, Gleichgewichtsstörungen oder Nahrungsverweigerung können auf ungeeignete Bedingungen hinweisen. Bei ernsthaften Problemen messen wir die Ammoniak- und Nitritkonzentration, wechseln einen angemessenen Teil des Wassers, reduzieren die Fütterung und verstärken bei Bedarf die Belüftung. Bei einer bestätigten Vergiftung können auch wiederholte, größere Wasserwechsel notwendig sein. Im Extremfall müssen die Fische in eine sichere, biologisch funktionierende Umgebung mit geeigneten physikalisch-chemischen Wassereigenschaften umgesetzt werden (Peter Kaclík, Merck Veterinary Manual).
Ich rate davon ab, ein Aquarium mit zu vielen Fischen zu besetzen. Wir müssen bedenken, dass Fische mit der Zeit wachsen. Bei der Bestimmung der geeigneten Anzahl sollten wir von der Größe ausgewachsener Tiere ausgehen und nicht von der aktuellen Größe junger Fische im Geschäft. Große Fischarten haben andere Ansprüche als kleine. Auch Körperform, Stoffwechsel, Aktivität, Territorialverhalten, Menge der ausgeschiedenen Abfallstoffe und Ernährungsweise spielen eine wichtige Rolle. Außerdem hängt die Situation von der technischen Ausstattung, dem Wasservolumen, den Abmessungen des Beckens, der Pflanzenmenge und der Regelmäßigkeit der Pflege ab. Früher wurde in der Aquaristik häufig die Faustregel verwendet, dass für jeden Zentimeter Fischkörperlänge etwa ein Liter Wasser zur Verfügung stehen sollte. Unter bestimmten Umständen kann dies für kleine, schlanke Gesellschaftsfische als grober Anhaltspunkt dienen. Allgemeingültig ist diese Regel jedoch keineswegs. Ein zehn Zentimeter langer Fisch produziert nicht unbedingt nur doppelt so viele Abfallstoffe wie ein fünf Zentimeter langer Fisch. Bei ähnlichen Körperproportionen wächst das Körpervolumen annähernd mit der dritten Potenz der Länge. Der Unterschied in der biologischen Belastung kann daher erheblich größer sein, obwohl die Abfallproduktion nicht allein vom Körpervolumen abhängt (Peter Kaclík).
Nehmen wir an, wir besitzen ein Aquarium mit 1.000 Litern Fassungsvermögen. Darin könnten wir geeignete Bedingungen für einen großen Schwarm kleiner Neonsalmler oder für eine wesentlich geringere Zahl größerer Fische schaffen. Die konkrete Anzahl müssen wir jedoch nach den Ansprüchen der jeweiligen Arten, den Beckenabmessungen, der Filterleistung und unserer Fähigkeit beurteilen, geeignete Bedingungen aufrechtzuerhalten. Wenn wir von Arten, die natürlicherweise in Gruppen leben, zu wenige Exemplare halten, können sich Verhaltensänderungen zeigen. Die Fische können übermäßig schreckhaft oder scheu werden und Stresssymptome entwickeln. In solchen Fällen kann es sinnvoll sein, die Gruppengröße zu erhöhen, selbstverständlich unter Berücksichtigung der späteren Körpergröße und der Kapazität des Aquariums. Auch zusätzliche Verstecke, eine räumliche Gliederung und geeignete Mitbewohner können helfen. Bei manchen territorialen Arten muss dagegen ausreichend Platz für einzelne Tiere oder Gruppen zur Verfügung stehen. Die biologische Kapazität eines Aquariums ist nicht mit seiner räumlichen Kapazität gleichzusetzen. Auch ein Becken mit leistungsstarker Filterung kann für eine bestimmte Fischanzahl räumlich ungeeignet sein (tropica.com). Eine funktionierende biologische Filtration bedeutet noch nicht, dass das Aquarium vollständig eingefahren ist. Zwischen der Entwicklung der Nitrifikation und der umfassenden Reifung des Aquarienökosystems besteht ein Unterschied (Peter Kaclík, tropica.com).
Im Laufe der folgenden Monate entwickeln sich die Lebensgemeinschaften der Mikroorganismen weiter, Biofilme entstehen, die Eigenschaften des Bodengrundes verändern sich, Pflanzen bilden Wurzelsysteme aus und die Organismen passen sich an die neuen Bedingungen an. Auch die Wechselbeziehungen zwischen Pflanzen, Tieren, Mikroorganismen und ihrer Umwelt entwickeln sich. Nach ungefähr drei bis sechs Monaten kann ein Aquarium eine deutlich höhere Stabilität erreichen als kurz nach seiner Einrichtung. Diese Zeitspanne ist jedoch keine feste Grenze. Ein Aquarium ist ein dynamisches System, das sich ständig verändert und auf Eingriffe des Aquarianers reagiert (Peter Kaclík, tropica.com).
Regelmäßige Teilwasserwechsel sind ein wichtiger Bestandteil der Pflege. In vielen Gesellschaftsaquarien ist ein wöchentlicher Wechsel von ungefähr 20–30 % des Wasservolumens ein sinnvoller Ausgangspunkt. Häufigkeit und Menge müssen jedoch an den tatsächlichen Bedarf des Aquariums angepasst werden (tropica.com). Filtermedien sollten nach Bedarf und nicht unnötig häufig gereinigt werden. Bei der Reinigung biologischer Filtermedien vermeiden wir chlorhaltiges Wasser und versuchen, möglichst viel von der bereits entstandenen Mikroorganismengemeinschaft zu erhalten. Es ist nicht ratsam, gleichzeitig den gesamten Filter, den ganzen Bodengrund und sämtliche Dekorationen gründlich zu reinigen, weil dadurch biologische Prozesse erheblich gestört werden können (Peter Kaclík).
Unser Aquarium, seine Fische und Pflanzen sowie die technische Ausstattung werden unsere Zeit, Aufmerksamkeit und unser Wissen beanspruchen. Ohne das geht es nicht. Andererseits kann uns ein Aquarium wunderbare Dinge zeigen, faszinierende biologische Vorgänge näherbringen und eine schöne Bereicherung unserer Wohnung sein. In den ersten Monaten werden vielleicht Probleme auftreten. Davon sollten wir uns jedoch nicht entmutigen lassen. Ein Aquarium zu pflegen ist nicht einfach, besonders für Anfänger. Sein Funktionieren hängt von vielen Faktoren ab, die wir zu verstehen versuchen sollten. Nicht jedes Problem lässt sich sofort lösen, und nicht jede ungünstige Erscheinung erfordert einen radikalen Eingriff. Wir sollten auch bedenken, dass mögliche Verluste infolge unserer eigenen Unwissenheit, Ungeduld oder Unterschätzung von Problemen nicht nur unseren Geldbeutel betreffen. Vor allem beeinflussen sie die Gesundheit und das Leben der Organismen, die wir uns angeschafft haben und für die wir Verantwortung tragen (Peter Kaclík).
Oft höre ich von Methoden, mit denen man versucht, Fische blitzschnell in ein neues Aquarium einzusetzen. Meistens endet das mit meiner Feststellung: „Aber Sie haben diese Fische doch vergiftet!“ Scherze wie „Ich habe meinen Fischen beigebracht, auf dem Rücken zu schwimmen“ sind für die Fische keineswegs lustig. Ein Aquarium ist kein statischer Dekorationsgegenstand, sondern ein lebendiges, sich dynamisch veränderndes Ökosystem. Die Fähigkeit, seine Entwicklung zu beobachten, die einzelnen Prozesse zu verstehen und angemessen darauf zu reagieren, gehört zu den wertvollsten Fähigkeiten eines Aquarianers. Ein Aquarium verlangt, dass man sich mit ihm beschäftigt, und es wird uns diese Aufmerksamkeit danken (Peter Kaclík).
Při zakládání akvária je ideální, když si akvarista nejprve pořídí samotnou nádrž a stojan, vybaví se potřebnou technikou a teprve potom si obstará vodní rostliny a ryby. Před pořízením nádrže stojíme před základní otázkou – jak velké bude naše nové akvárium? Pokud chceme chovat ryby, měli bychom především přemýšlet o tom, kde bude jejich životní prostor, v jakých podmínkách budou žít a jaké jsou jejich přirozené nároky. S tím souvisejí i další otázky: kolik prostoru bude samotná nádrž zabírat, jaký stojan budeme potřebovat, jak vyřešíme elektroinstalaci a jakou techniku a pomůcky budeme používat. Jak tedy založit akvárium, aby fungovalo podle našich představ? (Peter Kaclík). Ještě před samotným založením akvária bychom měli mít alespoň přibližnou představu o tom, jaké druhy ryb chceme chovat. Ne všechny ryby lze bez problémů kombinovat. Některé vyžadují měkkou a kyselejší vodu, jiné upřednostňují tvrdší a zásaditější vodu. Jednotlivé druhy se liší také nároky na teplotu, proudění vody, intenzitu osvětlení, charakter dna a množství úkrytů. Významné jsou rovněž jejich sociální a potravní nároky. Dravé druhy mohou menší ryby považovat za potravu, zatímco výrazně teritoriální druhy mohou omezovat pohyb ostatních obyvatel akvária. Výběr ryb by proto neměl vycházet pouze z jejich vzhledu a zbarvení. Pokud se rozhodneme pro určitý druh, měli bychom mu přizpůsobit podmínky v akváriu, a ne se následně snažit přinutit ryby, aby se přizpůsobily nevhodnému prostředí (Peter Kaclík, OATA).
Velikost akvária by měla odpovídat především nárokům jeho budoucích obyvatel. Začátečníci se často domnívají, že péče o menší akvárium je jednodušší. Opak však bývá pravdou. Větší objem vody poskytuje vyšší biologickou a chemickou stabilitu. Při srovnatelné biologické zátěži mohou změny teploty, koncentrace odpadních látek a dalších fyzikálně-chemických vlastností vody probíhat pomaleji. Větší nádrž nám proto dokáže odpustit více drobných chyb. Akvárium umístíme na pevný, rovný a dostatečně nosný podklad. Nesmíme zapomínat na celkovou hmotnost nádrže, vody, substrátu, dekorací a techniky. Akvárium by nemělo být vystaveno dlouhodobému přímému slunečnímu záření, výrazným teplotním výkyvům ani otřesům. Vhodné je zajistit dostatek prostoru pro jeho údržbu, manipulaci s technikou a pravidelnou výměnu vody (Peter Kaclík, akvarijni.cz).
Při elektroinstalaci dbejme na bezpečnost. Elektrické kabely by měly pod úrovní zásuvek vytvářet smyčku, která zabrání stékání vody k elektrickým kontaktům. Vhodné je používat také proudový chránič. Pokud máme novou, čerstvě slepenou nádrž, nechme akvarijní silikon dostatečně vytvrdnout podle doporučení výrobce. Následně můžeme nádrž umýt čistou vodou, případně použít zředěný ocet k odstranění minerálních usazenin. Potom celou nádrž důkladně opláchněme vodou. Nepoužívejme saponáty, parfémované čisticí prostředky ani jiné látky, jejichž zbytky by mohly ohrozit budoucí obyvatele akvária. Před definitivním zařízením nádrže je vhodné ověřit také její těsnost. Na dno nádrže nasypeme štěrk, písek nebo jiný vhodný akvarijní substrát. Štěrk by měl být spíše hladký, protože na ostrých hranách se mohou ryby poranit. Platí to zejména pro druhy, které se zdržují u dna, přehrabují substrát nebo v něm vyhledávají potravu (Peter Kaclík).
Dno akvária je velmi důležitou součástí jeho fungování. Ryby produkují výkaly, v nádrži zůstávají zbytky potravy a odumřelé části rostlin. Tyto organické látky postupně rozkládají mikroorganismy, přičemž část uvolněných živin mohou následně využívat vodní rostliny. Dno akvária tedy neplní pouze estetickou funkci, ale představuje také významný prostor pro biologické procesy (Peter Kaclík). V mnoha případech je ideální použít oblá zrna říčního křemičitého štěrku. Chemicky inertní křemičitý substrát zpravidla významně neovlivňuje tvrdost vody. Naopak substráty obsahující vápenec, dolomit, korálovou drť nebo zbytky schránek měkkýšů mohou zvyšovat koncentraci vápenatých a hořečnatých iontů, uhličitanovou tvrdost a nepřímo ovlivňovat také pH vody. Takové vlastnosti však nemusí být nežádoucí. Pro některé druhy ryb, například africké cichlidy z jezer Malawi a Tanganika, mohou být dokonce prospěšné (Peter Kaclík, akvarijni.cz). Pokud chceme úspěšně pěstovat rostliny, doporučuji jemný štěrk s velikostí frakce 1–4 mm nebo vhodný rostlinný substrát. Samozřejmě jednotlivé druhy ryb a rostlin mají různé nároky na velikost zrn a charakter dna. Štěrk můžeme koupit v akvaristickém obchodě nebo si jej opatřit vlastními prostředky. Při použití materiálu z přírody bychom měli znát jeho původ, chemické složení a možné znečištění (Peter Kaclík). Pokud máme možnost, použijme menší množství tzv. starého štěrku ze zdravého, dlouhodobě fungujícího akvária. Takový štěrk již obsahuje mikroorganismy, které mohou napomoci rozvoji biologických procesů v nové nádrži. Ještě účinnější bývá použití části zaběhnutého filtračního média. Materiál však nepřebírejme z akvária, ve kterém se vyskytují nemoci, paraziti nebo jiné nežádoucí organismy (Peter Kaclík, Hovanec a DeLong, 1996). Běžný štěrk z obchodu nebo z přírody před použitím důkladně properme ve vodě. U specializovaných aktivních substrátů postupujme podle doporučení výrobce. Samotný křemičitý štěrk je poměrně chudý na využitelné živiny, poskytuje však vhodný povrch pro osídlení mikroorganismy. Štěrk si můžeme prosít na požadovanou velikost. Do jemnějšího štěrku se zpravidla také snáze sázejí rostliny (Peter Kaclík, Shrimp.sk).
Při zakládání rostlinného akvária můžeme do dna přidat zásobní substrát, kořenová hnojiva nebo jiné materiály zajišťující rostlinám dostupnost živin. Rašelina, dřevo, olšové šišky a listí mají odlišnou funkci. Do vody mohou uvolňovat huminové látky, třísloviny a další organické sloučeniny. Jejich použití je vhodné zejména v akváriích, ve kterých chceme napodobit určité přírodní podmínky (Peter Kaclík). Pro běžné rostlinné akvárium je vhodná vrstva substrátu přibližně 4–6 cm. Pokud chceme pěstovat mohutnější rostliny s rozsáhlým kořenovým systémem nebo vytvářet členitou kompozici, můžeme v některých částech nádrže použít také vrstvu vysokou 8–10 cm. Všechno závisí na tom, čeho chceme dosáhnout, jaké rostliny budeme pěstovat a jaký materiál použijeme. Dno můžeme různě tvarovat. Zpravidla je estetičtější a praktičtější vytvořit v zadní části nádrže vyšší vrstvu substrátu než vpředu. Akvárium tak získává větší optickou hloubku. Štěrk se však časem začne přesouvat, a proto můžeme vytvořit terasy nebo použít jiná technická řešení, která pomohou zachovat požadovaný tvar dna (Peter Kaclík, Shrimp.sk).
Ani písek nemusí být v akváriu nevhodný. Pro mnoho druhů ryb, například pancéřníčky, některé cichlidy či ryby přehrabující dno, je jemný písek dokonce přirozenější volbou. U velmi jemného písku však musíme zohlednit jeho sklon k hutnění, omezené proudění vody v substrátu a hromadění organických látek. Problematická může být zejména kombinace velmi silné vrstvy jemného písku a nadměrného množství rozkládající se organické hmoty (Peter Kaclík, Shrimp.sk). Do akvária chceme nasadit ryby a rostliny. Aby se v něm cítily dobře a aby se nám akvárium zároveň líbilo, je vhodné použít dekorace a potřebnou techniku. Založit akvárium s minimem techniky nebo bez ní je možné, začínajícím akvaristům to však nedoporučuji. Takové nádrže vyžadují dobré porozumění biologickým procesům a citlivé posouzení množství organismů, rostlin, živin a světla (Peter Kaclík). Při budování dna a rozmísťování dekorací mysleme také na umístění techniky. Technická zařízení lze částečně zakrýt dekoracemi nebo rostlinami. Neměli bychom však omezovat jejich funkčnost, proudění vody ani přístup potřebný k údržbě. Jako dekoraci můžeme použít kameny, kořeny, dřevo, keramické jeskyňky, kokosové skořápky a další vhodné materiály. Těžké kameny musí být stabilně uloženy, zejména pokud budeme chovat ryby, které přehrabují dno. Dekorace by neměly obsahovat toxické látky ani nebezpečné ostré hrany. Kromě estetického významu poskytují dekorace rybám úkryty, optické bariéry a možnosti k vytváření přirozených teritorií. Správně rozmístěné dekorace mohou omezit stres a agresivitu některých druhů (Peter Kaclík, Shrimp.sk). Základní technické vybavení akvária představuje zejména filtr, topítko, osvětlení, teploměr a podle potřeby vzduchování. Užitečnou pomůckou jsou také spínací hodiny, testy kvality vody a základní vybavení pro údržbu akvária (Peter Kaclík, akvarijni.cz).
Pokud použijeme 3D pozadí, určitě je vhodnější instalovat jej do nenapuštěné nádrže. Tapeta na zadní stěnu se rovněž snáze lepí na prázdné akvárium, přestože já osobně nejsem zastáncem obrázkových tapet v běžné akvaristické praxi. Na prázdné akvárium se výborně lepí samolepicí fólie. Preferuji černou, kterou někdy aplikuji také na boční stěny. Tmavé pozadí zvýrazňuje barvy ryb a rostlin, potlačuje rušivé prvky v okolí a přirozeně prohlubuje celkový vzhled akvária (Peter Kaclík).
Když jsme absolvovali předchozí kroky, přistoupíme k napuštění nádrže vodou. Vodu nalévejme pomalu, například přes talíř nebo jinou vhodnou podložku, abychom nenarušili tvar dna a nerozvířili substrát (Shrimp.sk, frizian.sk). Při použití vodovodní vody bychom měli znát její základní vlastnosti, především tvrdost, pH a způsob dezinfekce. Pokud obsahuje chlor nebo chloraminy, použijme vhodný přípravek na úpravu vody. Samotné odstátí vody nemusí být dostačující, zejména pokud se k její dezinfekci používají chloraminy. Teplotu vody postupně přizpůsobme nárokům organismů, které budeme v akváriu chovat (Merck Veterinary Manual). Pokud máme k dispozici vodu ze zdravého, zaběhnutého akvária, můžeme její část použít. Neměli bychom však přeceňovat její význam při zavádění biologické filtrace. Významná část nitrifikačních mikroorganismů se nachází v biofilmech na povrchu filtračních médií, substrátu, dekorací a dalších předmětů, nikoli volně ve vodním sloupci (Peter Kaclík, Hovanec a DeLong, 1996).
Kromě teploty jsou pro akvárium důležité také pH, celková tvrdost (GH), uhličitanová tvrdost (KH) a elektrická vodivost vody. Hodnota pH vyjadřuje kyselost nebo zásaditost vody. Celková tvrdost souvisí především s koncentrací vápenatých a hořečnatých iontů. Uhličitanová tvrdost, jak ji běžně měříme akvarijními testy, vyjadřuje zejména kyselinovou neutralizační kapacitu vody, tedy její schopnost tlumit změny pH. Elektrická vodivost poskytuje orientační informaci o množství rozpuštěných iontů. Jednotlivé druhy ryb se vyvinuly v prostředích s odlišnými chemickými vlastnostmi vody, proto neexistuje jediná ideální hodnota platná pro všechna akvária. Důležité je vytvořit podmínky odpovídající chovaným druhům a následně je udržovat co nejstabilnější. Náhlé a výrazné změny chemismu vody mohou být pro ryby nebezpečnější než mírné odchylky od optimálních hodnot (Peter Kaclík, Merck Veterinary Manual).
V prvních týdnech po založení akvária mohou být potřebné častější výměny vody než v již stabilizované nádrži. Platí to zejména při použití výživných substrátů, ze kterých se zpočátku může uvolňovat větší množství živin včetně amoniakálního dusíku. Výměny vody mohou omezit nadměrné hromadění živin a rozvoj řas. Nemusí však být nezbytné v každém akváriu. Frekvenci výměn přizpůsobme použitému substrátu, množství rostlin, biologické zátěži a výsledkům měření vody. Pokud zabíháme akvárium bez ryb kontrolovaným přidáváním amoniakálního dusíku, měli bychom zároveň zohlednit, že výměnou vody část těchto látek odstraňujeme. Jednotlivé postupy proto nelze mechanicky kombinovat bez pochopení jejich účelu (Peter Kaclík, tropica.com).
Vodní rostliny můžeme vysazovat již při samotném zakládání akvária. Nemusíme čekat týden ani déle. Přítomnost rostlin od začátku může příznivě ovlivnit rozvoj akvarijního prostředí a pomoci při spotřebě dostupných živin (tropica.com, frizian.sk). Vhodné jsou zejména rychle rostoucí a méně náročné druhy, například Hygrophila polysperma, Limnophila sessiliflora, Ceratophyllum demersum, Egeria densa, Sagittaria subulata nebo některé druhy rodu Vallisneria. Rychle rostoucí rostliny mohou spotřebovávat značné množství živin, čímž částečně omezují jejich dostupnost pro řasy (Peter Kaclík, tropica.com). Při vysazování rostlin si všímejme jejich budoucí velikosti, způsobu růstu, světelných nároků a charakteru kořenového systému. Některé druhy sázíme do substrátu, jiné upevňujeme na kameny a dřevo. Rostliny s oddenkem, například druhy rodu Anubias a Microsorum, bychom neměli celým oddenkem zahrabávat do dna (tropica.com). Před vysazením bychom měli věnovat pozornost také zdravotnímu stavu a původu vodních rostlin. Rostliny pocházející z jiných akvárií mohou kromě užitečných mikroorganismů přenášet také řasy, vajíčka plžů, drobné bezobratlé či některé patogeny. Proto je před vysazením důkladně prohlédněme, odstraňme poškozené a odumírající listy a podle potřeby očistěme kořeny. Rostliny pěstované ve sterilních podmínkách metodou in vitro představují jednu z možností, jak snížit riziko zavlečení nežádoucích organismů. U rostlin pěstovaných nad vodní hladinou, tedy v emerzní formě, se po ponoření mohou původní listy postupně rozpadat a být nahrazeny novými, přizpůsobenými životu pod vodou. Nemusí to nutně znamenat, že rostlina odumírá. Důležité je sledovat stav jejího růstového vrcholu a tvorbu nových listů (Peter Kaclík, tropica.com).
Po napuštění vody zapněme filtr a podle potřeby topítko, vzduchování a další techniku. Filtr by měl fungovat nepřetržitě, tedy 24 hodin denně. Přerušování filtrace může nepříznivě ovlivnit mikroorganismy závislé na pravidelném přísunu kyslíku a živin (Peter Kaclík, akvarijni.cz). Osvětlení v prvních dvou až třech týdnech doporučuji nastavit přibližně na 6 hodin denně. Později můžeme dobu osvětlení postupně prodloužit na 8–10 hodin podle intenzity světla, nároků rostlin, dostupnosti živin a oxidu uhličitého. Příliš dlouhé nebo intenzivní osvětlení může v čerstvě založeném akváriu podporovat nadměrný růst řas (tropica.com).
Myslet bychom měli také na situace, kdy dojde k výpadku elektrické energie nebo poruše filtru. Zastavením filtrace se omezí proudění vody přes filtrační média a postupně může klesat dostupnost kyslíku pro mikroorganismy. Rychlost těchto změn závisí na konstrukci filtru, teplotě, množství organických látek a délce přerušení provozu. V akváriu se současně může zhoršovat okysličování vody a měnit teplota. Při krátkodobém výpadku nemusí dojít k vážným problémům, delší přerušení však může biologickou filtraci poškodit. Pokud máme možnost, zajistěme alespoň nouzové vzduchování pomocí bateriového vzduchovacího motorku. Po obnovení provozu zkontrolujme funkčnost zařízení, chování ryb a podle potřeby také koncentraci amoniaku a dusitanů. Pokud byl uzavřený filtr delší dobu bez průtoku, jeho obsah nepouštějme automaticky zpět do akvária bez posouzení stavu vody a filtračních médií (Peter Kaclík).
Jedním z nejdůležitějších procesů při zakládání akvária je jeho biologické zaběhnutí. Akvárium není pouze nádrž naplněná vodou. Je to uměle vytvořený ekosystém, ve kterém postupně vznikají vzájemné vztahy mezi mikroorganismy, rostlinami, živočichy a neživým prostředím (Peter Kaclík). Významnou roli hraje dusíkový cyklus. Rozkladem organických látek a metabolickou činností živočichů vzniká amoniak a amonné ionty. Jejich vzájemný poměr závisí zejména na pH a teplotě vody. Neionizovaný amoniak je pro ryby mimořádně toxický (Merck Veterinary Manual). Nitrifikační bakterie oxidují amoniakální dusík na dusitany a následně na dusičnany. Dusitany jsou pro ryby rovněž toxické, zatímco dusičnany jsou při přiměřených koncentracích zpravidla méně nebezpečné. Část dusíkatých látek dokážou využívat rostliny, další část odstraňujeme pravidelnou výměnou vody (Hovanec a DeLong, 1996, Merck Veterinary Manual). Ve zjednodušené podobě můžeme nitrifikaci znázornit následovně:
Amoniak a amonné ionty (NH₃/NH₄⁺) → dusitany (NO₂⁻) → dusičnany (NO₃⁻).
Výzkumy mikrobiálních společenstev sladkovodních akvárií poukázaly na význam bakterií příbuzných rodu Nitrospira při oxidaci dusitanů. Starší představy o nitrifikaci v akváriích, založené především na bakteriích rodů Nitrosomonas a Nitrobacter, proto nezachycují celou rozmanitost nitrifikačních mikroorganismů (Hovanec et al., 1998). Nitrifikační bakterie potřebují vhodné podmínky pro svůj rozvoj, zejména dostatek kyslíku, přiměřenou teplotu, vhodné chemické vlastnosti vody a dostupnost příslušných dusíkatých sloučenin. Proces biologického zaběhnutí můžeme urychlit použitím zaběhnutého filtračního média ze zdravého akvária. Část původní filtrační hmoty můžeme přímo vložit do nového filtru. Pomoci může také jemné vymačkání vody ze staré filtrační vložky do nové filtrační hmoty. Tím přeneseme část mikroorganismů do prostředí nového filtru. Tento proces se nazývá inokulace nebo jednoduše naočkování mikroorganismy (Peter Kaclík).
Při zakládání akvária doporučuji pořídit si alespoň základní akvarijní testy. Mimořádně důležité je měření amoniakálního dusíku (NH₃/NH₄⁺), dusitanů (NO₂⁻), dusičnanů (NO₃⁻) a pH. Podle charakteru akvária může být vhodné sledovat také celkovou a uhličitanovou tvrdost. Během zabíhání nádrže se koncentrace jednotlivých dusíkatých látek mohou výrazně měnit. Měření nám umožňuje sledovat, zda již nitrifikační mikroorganismy dokážou zpracovávat vznikající zátěž. U běžných akvarijních testů je třeba si uvědomit, že často měříme celkový amoniakální dusík, tedy součet neionizovaného amoniaku a amonných iontů. Toxicita přitom závisí také na jejich vzájemném poměru, který ovlivňuje především pH a teplota vody. Během zabíhání je proto vhodné provádět měření častěji a výsledky si zaznamenávat. Tak dokážeme mnohem lépe pochopit, jak se naše akvárium postupně vyvíjí (Peter Kaclík, OATA, Merck Veterinary Manual).
Samotné filtrování čisté vody bez dostupného zdroje dusíku však nemusí zajistit dostatečný rozvoj nitrifikačních bakterií. Vhodným postupem je proto tzv. zaběhnutí akvária bez ryb (fishless cycling). Do nádrže se kontrolovaně dodává zdroj amoniakálního dusíku, například prostřednictvím přípravku určeného k tomuto účelu. Průběh nitrifikace sledujeme pomocí testů vody (Merck Veterinary Manual). Zavedení funkční biologické filtrace trvá zpravidla čtyři až osm týdnů. Někdy je proces rychlejší, jindy pomalejší. Koncentrace amoniaku nemusí dosáhnout maxima přesně po dvou týdnech a ani koncentrace dusitanů nemá univerzálně předvídatelný průběh. Každé akvárium se vyvíjí trochu jinak (Peter Kaclík).
Proto se při rozhodování o nasazení ryb nespoléhejme pouze na počet dní, které uplynuly od založení nádrže. Rozhodující jsou výsledky měření kvality vody. Funkční biofiltr by měl dokázat zpracovat přiměřenou dusíkatou zátěž, aniž by ve vodě přetrvávaly měřitelné koncentrace amoniaku a dusitanů. Nebezpečné koncentrace těchto látek přitom nemusíme zaznamenat zrakem ani čichem. I dokonale průhledná voda bez jakéhokoli zápachu může být pro ryby toxická (Merck Veterinary Manual).
Po nasazení prvních ryb věnujme zvláštní pozornost krmení. Nové prostředí představuje pro ryby určitou zátěž a některé jedince mohou zpočátku přijímat potravu neochotně. Během prvních dní proto krmme střídmě, v přiměřených dávkách a s ohledem na potravní nároky jednotlivých druhů. Nadbytek potravy se rozkládá, zvyšuje množství organických látek a může vést ke zvýšení koncentrace amoniakálního dusíku. V čerstvě zaběhnutém akváriu přitom ještě nemusí existovat dostatečná biologická rezerva na zpracování náhle zvýšené zátěže. Sledujme proto nejen množství zkonzumované potravy, ale také chování ryb a kvalitu vody. Krmení by mělo podporovat zdraví a přirozené chování živočichů, nikoli se stát zdrojem nadměrného znečišťování akvária (Peter Kaclík, Dušan Peuker).
Vzduchování je velmi účinným nástrojem k potlačení mnoha nepříznivých situací. Podporuje výměnu plynů mezi vodou a atmosférou, čímž může zlepšovat dostupnost kyslíku pro ryby a mikroorganismy. Dostatek kyslíku je významný také pro správný průběh nitrifikace (Peter Kaclík). Vzduchovací motorek však nemusí být nezbytný v každém akváriu. Dostatečnou výměnu plynů může zajistit také vhodně nasměrovaný výtok filtru, který vytváří přiměřené čeření vodní hladiny. Důležité je, aby voda v nádrži přiměřeně cirkulovala a aby nevznikaly rozsáhlé oblasti s nedostatkem kyslíku (Peter Kaclík).
Během prvních týdnů se v akváriu mohou objevit různé jevy, například bělavý bakteriální zákal, hnědé povlaky rozsivek, zelené řasy či slizovité povlaky na novém dřevě. Jejich výskyt nemusí automaticky znamenat, že jsme udělali chybu. Často jde o projevy postupného vývoje nového ekosystému (akvarijni.cz, tropica.com). V tomto období doporučuji pravidelně kontrolovat kvalitu vody a podle charakteru substrátu, množství živin a stavu rostlin provádět částečné výměny vody. U některých aktivních substrátů mohou být během prvních týdnů potřebné také častější výměny (tropica.com). Nesnažme se každý vzniklý problém okamžitě řešit chemickými přípravky. Mnohem důležitější je pochopit jeho příčinu. Nadbytek světla, nedostatek živin, nepřiměřené množství organických látek, slabé proudění vody nebo nedostatečně fungující filtrace se mohou projevovat různými způsoby (Peter Kaclík, akvarijni.cz).
Když je biologická filtrace dostatečně rozvinutá a výsledky měření potvrzují vhodné podmínky, můžeme přistoupit k nasazení prvních ryb. Nedělejme to však najednou. Množství mikroorganismů v akváriu se přizpůsobuje aktuální biologické zátěži. Náhlé přidání velkého množství ryb může narušit i dosud uspokojivě fungující biologickou rovnováhu (Merck Veterinary Manual). Ryby přidávejme postupně, přičemž respektujme jejich sociální nároky. Hejnové druhy bychom neměli dlouhodobě chovat jednotlivě jen proto, že chceme snížit počáteční biologickou zátěž. Před vypuštěním do nádrže ryby vhodným způsobem aklimatizujme na teplotu a chemické vlastnosti vody. Pokud máme možnost, nové ryby nejprve umístěme do samostatné karanténní nádrže. Pečlivě sledujme jejich chování. Případné projevy nemoci, stresu nebo otravy nezanedbávejme. Zrychlené dýchání, zdržování se u hladiny, nezvyklá apatie, ztráta rovnováhy nebo odmítání potravy mohou upozorňovat na nevhodné podmínky. V případě vážnějších problémů změřme koncentraci amoniaku a dusitanů, vyměňme přiměřenou část vody, omezme krmení a podle potřeby zvyšte vzduchování. Při potvrzené otravě mohou být nutné také opakované, rozsáhlejší výměny vody. V krajním případě ryby přemístěme do bezpečného, biologicky fungujícího prostředí s vhodnými fyzikálně-chemickými vlastnostmi vody (Peter Kaclík, Merck Veterinary Manual).
Nedoporučuji přerybňovat akvárium. Je třeba si uvědomit, že ryby časem vyrostou. Při rozhodování o jejich počtu bychom měli vycházet z velikosti dospělých jedinců, nikoli z aktuální velikosti mladých ryb v prodejně. Jiné nároky mají velké druhy ryb, jiné malé. Významnou roli hraje také tvar těla, metabolismus, aktivita, teritorialita, množství produkovaných odpadních látek a charakter přijímané potravy. Situace závisí rovněž na technickém vybavení, objemu vody, rozměrech nádrže, množství rostlin a pravidelnosti údržby. Velmi zhruba se v akvaristice používalo pravidlo, podle kterého bychom na jeden centimetr délky těla ryby měli počítat přibližně s jedním litrem vody. Toto pravidlo může být za určitých okolností orientačně použitelné u drobných, štíhlých společenských ryb. Rozhodně však není univerzální. Deseticentimetrová ryba nemusí produkovat pouze dvojnásobné množství odpadních látek ve srovnání s pěticentimetrovou rybou. Při podobných tělesných proporcích roste objem těla přibližně se třetí mocninou délky. Rozdíl v biologické zátěži proto může být podstatně větší, ačkoli produkce odpadních látek nezávisí pouze na objemu těla (Peter Kaclík).
Řekněme, že máme akvárium o objemu 1 000 litrů. Můžeme v něm vytvořit podmínky pro početné hejno drobných neonek nebo pro podstatně menší počet větších ryb. Konkrétní počet však musíme posoudit podle nároků jednotlivých druhů, rozměrů nádrže, výkonnosti filtrace a schopnosti akvaristy udržovat vhodné podmínky. Pokud nasadíme příliš malý počet ryb druhů, které přirozeně žijí ve skupinách, mohou vykazovat změny v chování. Mohou být nadměrně vyplašené, plaché nebo projevovat známky stresu. V takovém případě je vhodné uvažovat o zvýšení počtu jedinců daného druhu, samozřejmě s ohledem na jejich budoucí velikost a kapacitu akvária. Pomoci může také vytvoření více úkrytů, členění prostoru a vhodný výběr spoluobyvatel. U některých teritoriálních druhů je naopak potřeba zajistit dostatečný prostor pro jednotlivé jedince nebo skupiny. Biologická kapacita akvária a jeho prostorová kapacita nejsou totožné. I nádrž s výkonnou filtrací může být pro určitý počet ryb prostorově nevhodná (tropica.com). Funkční biologická filtrace ještě neznamená, že akvárium je úplně zaběhnuté. Existuje rozdíl mezi zavedením nitrifikace a komplexním dozráváním akvarijního ekosystému (Peter Kaclík, tropica.com).
Během následujících měsíců se postupně rozvíjejí společenstva mikroorganismů, vznikají biofilmy, mění se charakter substrátu, rostliny vytvářejí kořenové systémy a jednotlivé organismy se přizpůsobují novým podmínkám. Vývojem procházejí také vzájemné vztahy mezi rostlinami, živočichy, mikroorganismy a prostředím. Přibližně po třech až šesti měsících může akvárium dosáhnout výrazně vyšší stability, než jakou mělo krátce po svém založení. Není to však pevně stanovená hranice. Akvárium je dynamický systém, který se neustále mění a reaguje na zásahy akvaristy (Peter Kaclík, tropica.com).
Důležitou součástí jeho údržby je pravidelná částečná výměna vody. V mnoha společenských akváriích je vhodným východiskem výměna přibližně 20–30 % objemu vody jednou týdně. Frekvenci a množství vyměňované vody však přizpůsobme skutečným potřebám nádrže (tropica.com). Filtrační média čistěme podle potřeby, nikoli zbytečně často. Při čištění biologických filtračních médií se vyhýbejme chlorované vodě a snažme se zachovat co největší část již vytvořeného mikrobiálního společenstva. Není vhodné současně důkladně vyčistit celý filtr, veškerý substrát a všechny dekorace, protože takovým zásahem můžeme výrazně narušit biologické procesy (Peter Kaclík).
Naše akvárium, jeho ryby, rostliny i technika budou vyžadovat náš čas, pozornost a vědomosti. Bez toho to nepůjde. Na druhé straně nám akvárium dokáže ukázat nádherné věci, umožní nám pozorovat fascinující biologické procesy a může být také pěkným doplňkem naší domácnosti. Během prvních měsíců možná nastanou problémy, nenechme se však odradit. Udržovat akvárium není jednoduché, zejména pro začínajícího akvaristu. Jeho fungování závisí na mnoha faktorech, kterým je třeba se snažit porozumět. Ne všechny problémy dokážeme vyřešit okamžitě a ne každý nepříznivý jev vyžaduje radikální zásah. Zkusme se na to podívat také tak, že případné ztráty, ke kterým můžeme dospět vlastní neinformovaností, netrpělivostí nebo podceňováním problémů, pocítíme nejen ve vlastní peněžence. Především však ovlivní zdraví a život organismů, které jsme si pořídili a za které neseme odpovědnost (Peter Kaclík).
Často slýchám o postupech, které se snaží o bleskové nasazení ryb do nového akvária. Většinou to potom končí mým konstatováním: „Vždyť vy jste ty ryby otrávili.“ Bonmoty typu „Naučil jsem ryby plavat na znak“ nejsou pro ryby příliš šťastné. Akvárium není statickým dekoračním předmětem, ale živým, dynamicky se měnícím ekosystémem. Schopnost pozorovat jeho vývoj, rozumět jednotlivým procesům a přiměřeně na ně reagovat patří mezi nejcennější schopnosti akvaristy. Akvárium vyžaduje, aby se mu člověk věnoval, a ono se mu potom odvděčí (Peter Kaclík).
