Svetlo je podstatnou abiotickou zložkou, ktorou sa musí akvarista v byte zapodievať. Za jeho výdatnej pomoci prebiehajú v akváriu biologické biochemické aj fyzikálne procesy. Keďže v miernom pásme, v ktorom sa nachádzam ja, a asi aj väčšina z vás, kde je dĺžka slnečného svitu od jesene do jari nedostatočná, zabezpečenie umelého osvetlenia je nevyhnutné. Samotné slnečné lúče sú síce primárnym zdrojom energie, avšak nie sú príliš žiaduce v akvaristike. Dôvodom je to, že lúče v prírode nedopadajú mimo hladiny. V umelých nádržiach však dopadajú na bočné steny, čo je často dôvodom rias na čelnom skle aj vo vode. Navyše vodné toky tečú v dolinách, a tie sú neraz zarezané v krajine, v skalách. Z geomorfologického hľadiska sa dá predpokladať, že vodný tok tečie v zvlnenom profile. To znamená, že slnečné lúče ťažšie prenikajú do vody v nich ako u nás v dome či byte. Voda v prírode je okrem toho často znečistená, alebo jednoducho zafarbená.. Aj preto odporúčam mať akvárium v tmavšej časti miestnosti, a svietiť počas dná radšej umelým svetlo. Je len samozrejmé, že slnečného svetla sa celému kompletu pravdepodobne aj tak dostane dosť. Ani rybám by sa asi nepáčilo neustále plávať v tme. Svoju úlohu má aj estetické a funkčné hľadisko, najmä pri pozorovaní života v akváriu. Ryby nedokážu príliš svetlo prijímať očami. Nie do takej miery ako cicavce, alebo hmyz. Je to možno zvláštne, ale evolučne nedosiahli taký stupňa vývoja, ako by sme si asi na prvý pohľad mysleli. Ryby prijímajú svetlo hlavne kožou, celým povrchom tela.
Pri nadbytku svetla v akváriu, vznikajú zelené riasy, pri nedostatku svetla, hnedé riasy. Kedysi sa používali v chovateľstve vôbec žiarovky. Už dávnejšie sa od toho upustilo. Je to vhodné napr. pre plazy do terária, kde tento skvelý vynález slúži skôr ako zdroj tepla, ako svetla. Nájdu prípadne uplatnenie pre rastlinné akvária ak akvarista nemá iný zdroj teplého svetla. Pretože rastliny preferujú skôr teplú zložku farebného spektra, ktorú poskytuje bežná žiarovka. Je to podobné ako u suchozemských rastlín. Chlorofyl je obsiahnutý aj vo vodných rastlinách, len riasy obsahujú iný typ chlorofylu. Suchozemské rastliny majú fotosyntetickú účinnosť iba 1 %, takže je to z ľudského pohľadu, mrhanie energie. Je to zapríčinené špecializáciou enzýmov, chlorofylu a širokopásmovosťou spektra prirodzeného svetla. Žiarovky odovzdávajú akvaristovi energiu tak, že 20 % sa transformuje na svetlo a 80 % na teplo. Tento stav nie je veľmi žiaduci. Akvarista potrebuje z osvetlenia získať svetlo, teplo je nadbytočné. Navyše zabezpečiť dostatočné žiarovkové osvetlenie pre napr. väčšiu nádrž môže byť problém. Problémom je aj to, že žiarovkové svetlo je bodové. Tieto nedostatky však nemajú žiarivky. Ich svetlo sa šíri rovnomernejšie a energiu odovzdáva zhruba v opačnom pomere ako žiarovka – 85% svetlo, 15% teplo. Existujú rôzne odporúčania, pre žiarovky odporúčam 1 – 2 W na 1 l objemu.
Pre žiarivkové trubice – na 1 dm2 plochy dna minimálne 1W, optimálne 1.5 – 2 W pri nádržiach do výšky 50 cm. Tí čo chcú pestovať rastliny môžu použiť ešte vyššie výkony, avšak potom hrozí vysoká koncentrácia rias. Samozrejme, že to nie je len o wattoch. Záleží na svetelnom toku, na tom akej kvality je dané svetlo, či poskytuje teplú bielu, studenú bielu, modré, červené svetlo, atď. Parametre by mali byť uvedené na trubiciach, odporúčam si to riadne pred kúpou preštudovať. Bežne sa používajú trubice, ktorých teplota farby je od 3500 – do 25000 Kelvinov. Pre rastlinné akvárium odporúčam teplejšie farby – pod 5000K. Pre bežného akvaristu 6500 K, pre morského akvaristu nad 9300 K. Použiteľnosť trubíc je často u špeciálnych akvaristických trubíc 0.5 – 0.75 roka. To je veľmi krátka doba. Po nej je dobré trubice vymeniť, ich účinnosť klesá až na 50%. Obyčajnejšie trubice, vydržia účinne oveľa dlhšie. Pri všetkých trubiciach, s ktorými som sa doteraz stretol, bola uvedená životnosť 8 000 – 10 000 hodín. Avšak špeciálne trubice nedosiahnu za 0.5 roka 10 000 svetelných hodín a ich výkonnosť pritom rapídne klesá. Iné trubice pri konci životnosti ešte stále majú 80 – 90 % účinnosť. Preferujem trubice Philips, Osram. V každom prípade je dobré mať poruke nejaké náhradné trubice.
Pre vyššiu životnosť trubíc je ideálne mať medzi vypínačom a štartérom predradník. Svetlo sa bude spínať naraz, a výrazne sa predĺži životnosť trubice. Ako alternatíva ku lineárnym žiarivkám – trubiciam je možné použiť aj kompaktné žiarivky. Tie sú napokon dnes už bežne dostupné v hypermarketoch. Ich účinnosť je samozrejme nižšia. Pre akvária vyššie ako 50 cm sa odporúčam tzv. HQI výbojky. Tie sú schopné účinnejšie presvietiť vyšší vodný stĺpec ako žiarivky. Pre to, aby naša nádrž prosperovala je ideálne mať pravidelné, resp. objektívne kontrolovateľné spínanie svetla. Je to lepšie riešenie ako sa spoliehať na ľudský faktor. Komplety s rastlinami by mali mať dostatok svetla počas dňa 12 – 14 hodín,. Predstava, že stačí poskytovať prosperujúcemu akváriu svetlo iba večer je mylná. Vodné rastliny sú skôr schopné prispôsobiť sa slabému zdroju osvetlenia ako jeho nedostatočnej dĺžke. Pre optimálne zabezpečenie pravidelnému svetelného režimu sú ideálne spínacie hodiny. Pravidelnosť režimu vplýva výrazne aj na aktivitu a celkové správanie rýb. Niektoré ryby dokonca začnú inak plávať. Je to známe napr. o neónkach. Ak im poskytneme bočné svetlo, ktoré nedopadá zvrchu, tak sa stane, že neónky začnú úplne mimovoľne plávať šikmo. Ako by sa im naklonila zem – snažia ja plávať kolmo na smer dopadajúcich lúčov. Napr. živorodky veľmi rýchlo “ožívajú” po zasvietení po predchádzajúcej “tme”, cichlidám sa narúša biorytmus a oveľa dlhšie im trvá, než ich “presvedčím” aby sa aspoň trochu rozplávali. Druhá strana mince je zase fakt, že pri tme nie sú také “slepé”. Napokon sami dobre vieme, že tma a svetlo vplýva výrazne aj na človeka. Problémom je, že spínacie hodiny trpia na vysokú indukčnú záťaž. Najpoužívanejšie žiarivkové trubice majú vysokú indukčnú záťaž, napriek relatívne nízkemu odberu prúdu. Preto odporúčam mechanické spínacie hodiny, alebo preverené digitálne. Mám skúsenosť, že digitálne spínacie hodiny sa často resetovali.
Use Facebook to Comment on this Post
- Filtrácia (52.9%)
- Nádrž (51.9%)
- Vzduchovanie a kyslík vo vode (51.8%)
- Údržba akvária (51.8%)
- Teplota vody (51.4%)
- Vodné rastliny (24.1%)
- Riasy a sinice (19.3%)
- Správanie rýb (18.8%)
- Úprava vody (11.3%)
- Fyziológia rýb a rastlín (10.2%)