Akvaristika, Biológia, Príroda

Riasy a sinice

skala
Hits: 23737

Ria­sy

Chcel by som zdô­raz­niť, že ria­sy sú rast­li­ny. Nepat­ria medzi vyš­šie rast­li­ny – Mag­no­li­op­hy­ta ako väč­ši­na dostup­ných vod­ných rast­lín, ale medzi niž­šie rast­li­ny Algae – ria­sy. Ria­sy pat­ria do akvá­ria, sna­žiť sa zabrá­niť, aby sme ich v akvá­riu vôbec nema­li je nerov­ný boj a v koneč­nom dôsled­ku aj zby­toč­ný. Akvá­ri­um abso­lút­ne bez rias pôso­bí nepri­ro­dze­ne až sterilne.

Ria­sy úzko súvi­sia s množ­stvom svet­la. Opti­mál­ne sve­tel­né pod­mien­ky nie je vôbec ľah­ké pre náš kon­krét­ny prí­pad zabez­pe­čiť. Za naj­dô­le­ži­tej­šie pova­žu­jem dosiah­nuť opti­mál­ny rast vyš­ších rast­lín. V takom prí­pa­de si vyš­šie rast­li­ny pora­dia s kon­ku­renč­ne slab­ším pro­tiv­ní­kom. Ria­sy však doká­žu rea­go­vať na zme­ny ove­ľa rých­lej­šie ako vyš­šie rast­li­ny. Ak máte rast­lin­né akvá­ri­um, odpo­rú­čam pokryť voľ­né dno rast­li­na­mi na viac ako 75 %. V takom prí­pa­de doká­žu vod­né rast­li­ny účin­ne spra­co­vať aj väč­šie množ­stvo svet­la a živín. Doká­žu do istej mie­ry kom­pen­zo­vať aj vyš­šie prí­su­ny energie.

Ria­sy sa naj­čas­tej­šie lik­vi­du­jú mecha­nic­ky. Odpo­rú­čam drs­nú hub­ku na riad, ale­bo mäk­kú drô­ten­ku. Žilet­ku, mag­ne­tic­kú škrab­ku neod­po­rú­čam, avšak aj v prí­pa­de hub­ky, či drô­ten­ky, daj­me pozor na to, aby sa nám pri čis­te­ní nedos­ta­li pod ruky kús­ky štr­ku, kto­ré účin­né vedia sklo poškria­bať. Naj­mä na čel­nom skle je to nepríjemne.

Bio­lo­gic­kým pros­tried­kom pro­ti ria­sam, sú napr. sli­má­ky. Ale aj nie­kto­ré ryby kon­zu­mu­jú ria­sy. Naj­mä Poeci­lia sphe­nops, Xip­hop­ho­rus hel­le­ri, Gyri­no­che­i­lus aymo­nie­ri, Cros­so­che­i­lus sia­men­sis, Oto­cinc­lus, Epal­ze­or­hyn­chus, Labeo, Helos­to­ma tem­minc­ki, Ancis­trus atď. Z kre­viet naj­mä Cari­di­na japo­ni­ca, Neoca­ri­ti­da den­ti­cu­la­ta. Tre­ba pri­hlia­dať na to, že pre nie­kto­ré tie­to orga­niz­my je ria­sa pri­ro­dze­nou potra­vou, ale často­krát ak majú dosta­tok inej potra­vy, dáva­jú pred­nosť prá­ve jej. Čier­nu ria­su žerie spo­ľah­li­vo len prí­sav­ka thaj­ská – Gyri­no­che­i­lus aymo­nieri a kre­vet­ka Cari­di­na japo­ni­ca. V prí­ro­de mik­ro­sko­pic­ké ria­sy kon­zu­mu­jú malé kôrov­ce – cyk­lopy, vír­ni­ky, daf­nie. Spo­lie­hať sa na bio­lo­gic­ké pros­tried­ky v prí­pa­de vyš­šie­ho výsky­tu rias je naiv­né. Vte­dy si tre­ba vyhr­núť rad­šej ruká­vy a pus­tiť sa do práce. 

Ria­sy mož­no účin­ne odstrá­niť pôso­be­ním ultra­fia­lo­vé­ho žia­re­nia. V akva­ris­tic­kých obcho­doch je mož­né zakú­piť UV-​lampu, prí­pad­ne si ju vie­te vyro­biť. Fun­gu­je na prin­cí­pe pôso­be­nie UV žia­re­nia na vodu, kto­rá pre­chá­dza trub­kou, v kto­rej je voda pohá­ňa­ná fil­trom, teore­tic­ky neja­kým čer­pad­lom. Voda pri pre­cho­de je vysta­vo­va­ná žia­re­niu, kto­ré svo­ji­mi účin­ka­mi zabí­ja zárod­ky rias, samoz­rej­me aj cho­ro­bo­plod­ných zárod­ky. Lam­pa pôso­bí na vodu pre­chá­dza­jú­cu do akvá­ria a tým chrá­ni vodu od rias. V prí­pa­de záka­lu je mož­né pou­žiť aj pria­me pôso­be­nie pria­me­ho svet­la lam­py na vodu – avšak v takom prí­pa­de je nut­né chrá­niť si oči a nemať v nádr­ži ryby ani rastliny.

Rias sa dá zba­viť aj che­mic­kou ces­tou, pros­tried­ka­mi, kto­ré zakú­pi­te v akva­ris­tic­kých obcho­doch, prí­pad­ne na akva­ris­tic­kých bur­zách. Nie­kto­ré sú zalo­že­né na medi kto­rá nie je prá­ve vhod­ná pre nie­kto­ré dru­hy, napr. sum­če­ky. Odpo­rú­čam pou­žiť pro­duk­ty od Easy­Li­fe, prí­pad­ne Sea­chem. Napr. AlgE­xit. Čias­toč­ne sa dá pou­žiť aj účin­né hno­ji­vo Car­bo, kto­ré ak apli­ku­je­me pár­krát pria­mo na prob­le­ma­tic­ký chu­máč ria­sy, tak doká­že časom zlik­vi­do­vať aj odol­né riasy.

Prú­de­nie vody vplý­va aj na ria­sy. Zná­mej čier­nej šte­tin­ko­vej ria­se, kto­rá pat­rí medzi čer­ve­né rias, sa darí pri sil­nom prú­de­ní, čas­to ju náj­de­me v naj­mä na fil­tri, pri jeho výpus­te. Pri nad­byt­ku svet­la a živín vzni­ka­jú zele­né a čer­ve­né ria­sy. Hne­dé ria­sy sa vysky­tu­jú v akvá­riach výni­moč­ne pri nedos­tat­ku svet­la. Napr. v pôrod­nič­kách, prí­pad­ne v prí­pa­de ak akva­ris­ta nesvie­ti dosta­toč­ne, pre­dov­šet­kým dosta­toč­ne dlhú dobu.

Ako osved­če­ný nástroj aj pro­ti šte­tin­ko­vej ria­se mož­no ozna­čiť aj pou­ži­tie Sava. Savo samoz­rej­me ničí všet­ky ria­sy. Savo zrie­di­me v pome­re 1:20. Jem­no­lis­té rast­li­ny zne­sú 2 – 3 minú­ty, väč­ši­na rast­lín 3 minú­ty, rast­li­ny s tuh­ší­mi lis­ta­mi ako Anu­bias, Echi­no­do­rus, Cry­po­to­co­ry­ne 3 – 4 minú­ty. Sta­čí ich pono­riť do pri­pra­ve­né­ho roz­to­ku a násled­ne poriad­ne pre­plách­nuť vo vode. Samoz­rej­me apli­kuj­te ten­to postup mimo akvá­ria, napr. v kýb­li. Tak­to môže­me zba­viť rias aj štrk, kame­ne apod., osta­ne doslo­va vybielený.

Zele­né riasy

Naj­zná­mej­šie sú zele­né ria­sy – Chlo­rop­hy­ta a čer­ve­né ria­sy – Rho­dop­hy­ta. Sú však napr.aj hne­dé ria­sy – Pha­ep­hy­ce­ae, roz­siev­ky – Bacil­la­ri­op­hy­ce­ae. Medzi zná­me dru­hy pat­rí Chlo­rel­la – jed­no­bun­ko­vá ria­sa schop­ná do zele­na totál­ne ” zafar­biť” celú nádrž. V akva­ris­ti­ke sa pre­to pou­ží­va ter­mín zele­ný zákal, vše­obec­ne sa pou­ží­va ter­mín vod­ný kvet. Medzi čer­ve­né ria­sy pat­rí napr. Audou­inel­la. Ria­sy sú rov­na­ko ako vyš­šie rast­li­ny asi­mi­lá­to­ry hmo­ty, obdob­ným spô­so­bom via­žu svet­lo, a tvo­ria orga­nic­kú hmo­tu a ako ved­ľaj­ší pro­dukt kys­lík.

Tzv. vod­ný kvet naj­mä v eut­ro­fi­zo­va­ných jaze­rách a nádr­žiach tvo­ria čas­to mik­ro­sko­pic­ké dru­hy Chlo­rel­la pyre­no­ido­sa, Vol­vox aure­us. V prí­pa­de zele­né­ho záka­lu pomô­žu bež­né pros­tried­ky ako výme­na vody, odka­le­nie, ale pre­dov­šet­kým totál­ne zatem­ne­nie nádr­že na neja­ký čas. Po tom­to nees­te­tic­kom čine je vhod­né opäť vyme­niť väč­šie množ­stvo vody. Iným čas­tým typom je dlhá vlák­ni­tá zele­ná ria­sa napr. Pit­hop­ho­ra, Oedo­go­nium, Cla­dop­ho­ra, kto­rá sa pomer­ne ťaž­ko odstra­ňu­je. Azda najú­čin­nej­šou metó­dou je mecha­nic­ké namo­ta­nie na špajd­lu, ale­bo podob­ný nástroj. Žerú ju však živo­rod­ky, Ancis­trus, Cros­so­che­i­lus sia­men­sis, Gyri­no­che­i­lus aymo­nie­ri apod. Na roz­diel od šte­tin­ko­vej ria­sy nie je tak pev­ne ukot­ve­ná v rast­li­nách, pre­to pri odtŕha­ní dochá­dza ku poško­de­niu rast­lín len zried­ka­vo. Na vla­so­vú ria­su je mož­né apli­ko­vať aj kúpeľ Sava. Ria­sy, tvo­ria­ce malé koló­nie, podob­ne ako hne­dé ria­sy na lis­toch sú napr. Dra­par­nal­dia, Tetra­spo­ra gela­ti­no­sa, Hyd­ro­dic­ty­on reti­cu­la­tum, Eug­le­na. Dajú sa pomer­ne ťaž­ko zo skla.

Čer­ve­né riasy

Medzi čer­ve­né ria­sy – Rho­dop­hy­ta pat­rí už spo­mí­na­ná šte­tin­ko­vá ria­sa, kto­rá vie byť neví­ta­ným hos­ťom. Čas­to je nazý­va­ná aj ako čier­na ria­sa. Vyzna­ču­je sa chro­ma­tic­kou adap­tá­ci­ou – svo­je foto­syn­te­tic­ké pig­men­ty (sfar­be­nie) mení vzhľa­dom na momen­tál­ne sve­tel­né pod­mien­ky. Do nádr­že oby­čaj­ne infil­tru­je pri­ne­se­ný­mi rast­li­na­mi, vodou z inej nádr­že, sli­mák­mi, ale­bo aj ryba­mi. K pre­no­su ria­sy vodou z inej nádr­že môže dôjsť veľ­mi nevin­ne – ria­su pre­ne­sie náho­dou. Na “úspeš­nú” intro­duk­ciu posta­čia zárod­ky ria­sy. Živ­nou pôdou sú pre ria­sy naj­mä star­šie lis­ty vyš­ších rast­lín.

Taxo­no­mic­ky ide o via­ce­ré dru­hy napr. Audou­inel­la, Com­pso­po­gon, Bat­ra­chos­per­mum moni­li­for­me, Lema­nea. Skú­se­nos­ti akva­ris­tov s ňou sú rôz­ne. Vše­obec­ne sa aj čer­ve­ným ria­sam a rov­na­ko “čier­nej ria­se”, darí pri pre­byt­ku živín. Napr. v let­nom obdo­bí sa čas­to vysky­tu­je veľ­mi hoj­ne, od sep­tem­bra začne postup­ne miz­núť v akvá­riu. Jej rast ovplyv­ňu­je množ­stvo den­né­ho svet­la. Darí sa jej na prí­liš boha­tom dne. Táto ria­sa je oby­čaj­ne čier­na, jej far­ba môže byť však aj tma­vo­mod­rá, tma­vo­ze­le­ná. Pri­chy­tá­va sa prak­tic­ky na všet­ko, na rast­li­ny, na sub­strát, na schrán­ky sli­má­kov, na sklo akvá­ria, narú­ša lep na okra­joch stien apod. Drží veľ­mi pev­ne, mecha­nic­ky je veľ­mi prob­le­ma­tic­ké ju lik­vi­do­vať z povr­chu rast­lín. Oby­čaj­ne pri takom­to poku­se odtrh­ne­me aj kus z rast­li­ny. Z vlast­nej skú­se­nos­ti viem, že je ťaž­ké odstrá­niť ju aj ciro­ko­vou kefou z tvr­dé­ho kame­ňa.

Čier­nej ria­sy sa dá zba­viť aj pri­ro­dze­nej­šou ces­tou. V prvom rade tre­ba zní­žiť prí­jem živín. Jes­tvu­je na to nie­koľ­ko mož­nos­tí – napr. odka­liť čas­tej­šie dno, čas­tej­šie meniť vodu, prí­pad­ne zvý­šiť jej množ­stvo pri výme­ne, menej kŕmiť, menej svie­tiť, pre­miest­niť akvá­ri­um na tmav­šie miesto.

Hne­dé riasy

Hne­dé ria­sy – vyža­du­jú iné pod­mien­ky ako zele­né a čer­ve­né ria­sy. Medzi ten­to typ rias akva­ris­ti zara­ďu­jú aj roz­siev­ky – Bacil­la­ri­op­hy­ce­ae (Dia­to­mae). Hne­dá ria­sa vzni­ká pomer­ne čas­to po zalo­že­ní nádr­že. Jej stav sa oby­čaj­ne rých­lo zre­du­ku­je a oby­čaj­ne pozvoľ­ne zmiz­ne. Ak je však stav trva­lý, zrej­me sme náš­mu akvá­riu nepos­kyt­li dosta­tok svet­la. Hne­dé ria­sy sa uchy­cu­jú naj­mä na ste­nách nádr­že, môže­me ich však regis­tro­vať aj na povr­chu rast­lín. Rie­še­nie tej­to situ­ácie je pre­to veľ­mi pros­té. Zvý­še­ním množ­stva svet­la. Nie­kto­ré dru­hy: Step­ha­no­dis­cus bel­lus, Gomp­ho­ne­ma gemi­na­tum, Hyd­ru­rus foeti­dus, Tabel­la­ria ven­tri­co­sa, Cym­bel­la cistula.

Sini­ce

Sini­ce nepat­ria medzi rast­li­ny (ria­sy), ale čas­to sa medzi ne zara­ďu­jú. Čas­to sú ozna­čo­va­né za mod­ro­ze­le­né ria­sy. Sú oby­čaj­ne naozaj mod­ro­ze­le­né, čo spô­so­bu­je far­bi­vo fyko­cy­anín, ale môžu byť aj hne­do­čier­ne. Ria­sy a vyš­šie rast­li­ny pat­ria medzi euka­ry­o­tic­ké orga­niz­my. Sini­ce sú pro­ka­ry­o­tic­ké orga­niz­my na roz­diel od rias, rast­lín a živo­čí­chov. Sú prí­buz­né bak­té­riám. Ich pro­duk­ty meta­bo­liz­mu sú škod­li­vé pre ryby, pri vyso­kej kon­cen­trá­cii aj pre člo­ve­ka – spo­meň­me si napr. na zákaz kúpa­nia na Kuchaj­de v Bra­ti­sla­ve, ale aj na iných vod­ných plo­chách. Sú čas­to maz­ľa­vej kon­zis­ten­cie, vysky­tu­jú sa pri vyso­kej kon­cen­trá­cii dusí­ka a fos­fo­ru. Sini­ce sú veľ­mi odol­ný pro­tiv­ník, pla­tia pre ne rov­na­ké postu­py, ak ich chce­me eli­mi­no­vať, ako v prí­pa­de rias. Nie­kto­ré dru­hy: Apha­ni­zo­me­non gra­ci­le, Rivu­la­ria hae­ma­ti­tes, Ana­ba­e­na flos-​aquae, Myc­ro­cys­tis auru­gi­no­sa, Oscil­la­to­ria limo­sa. Nie je jed­no­du­ché sa ich zba­viť, odpo­rú­čam pou­žiť pro­duk­ty od Easy­Li­fe, Sea­chem apod. Zau­jí­ma­vos­ťou je, že Mala­wi cich­li­dy sú jed­ny z mála sku­pín rýb, kto­ré požie­ra­jú aj sinice.

Use Facebook to Comment on this Post

Biológia rastlín, Biológia živočíchov, Príroda, Rastliny, Živočíchy

Taxonómia vybraných organizmov

skala
Hits: 15130

Ryby

Ryby – Oste­icht­hy­es pat­rí do pod­kme­ňa Sta­vov­ce – Ver­teb­ra­ta, kme­ňa Chor­dá­ty – Chor­da­tes. Naj­väč­šie čeľa­de sú Gobi­i­dae, Cyp­ri­ni­dae, Cich­li­dae, Lab­ri­dae, Lori­ca­ri­i­dae. Na zara­de­nie do jed­not­li­vých sku­pín sú rôz­ne názo­ry odbor­ní­kov, obec­ne o tom roz­ho­du­jú meris­tic­ké zna­ky – počet lúčov v plut­vách, počet šupín. Pre jed­not­li­vé dru­hy je opí­sa­ný vzo­rec, kto­rý popi­su­je tie­to znaky.

Ich­ty­o­ló­gia je veda zaobe­ra­jú­ca sa rybami.

Trie­da Myxi­ni – Rad Myxi­ni­for­mes – čeľaď Myxinidae

Trie­da Cep­ha­los­pi­do­morp­hi – Rad Pet­ro­my­zon­ti­for­mes – čeľaď Petromyzontidae

Trie­da Elas­mob­ran­chii – Rad Car­char­hi­ni­for­mes – čeľa­de Car­char­hi­ni­dae, Hemi­ga­le­i­dae, Lep­to­cha­ri­i­dae, Pros­cyl­li­dae, Pse­udot­ria­ki­dae, Scy­li­or­hi­ni­dae, Triakidae

  • Rad Hete­ro­don­ti­for­mes – čeľaď Heterodontidae
  • Rad Hexan­chi­for­mes – čeľaď Chla­my­do­se­la­chi­dae, Hexanchidae
  • Rad Lam­ni­for­mes – čeľa­de Alo­pi­i­dae, Cetor­hi­ni­dae, Lam­ni­dae, Mega­chas­mi­dae, Mit­su­ku­ri­ni­dae, Odon­tas­pi­di­dae, Pseudocarchariidae
  • Rad Orec­to­lo­bi­for­mes – čeľa­de Bra­cha­e­lu­ri­dae, Gin­gly­mos­to­ma­ti­dae, Hemis­cyl­li­dae, Orec­to­lo­bi­dae, Paras­cyl­li­dae, Rhin­co­don­ti­dae, Stegostomatidae
  • Rad Pri­sti­op­ho­ri­for­mes – čeľaď Pristiophoridae
  • Rad Raji­for­mes – čeľa­de Dasy­ati­dae, Gym­nu­ri­dae, Hexat­ry­do­ni­dae, Myli­oba­ti­di­dae, Nar­ci­ni­dae, Ple­si­oba­ti­dae, Pri­sti­dae, Raji­dae, Rhi­ni­dae, Rhi­no­ba­ti­dae, Tor­pe­di­ni­dae, Urolophidae
  • Rad Squ­ali­for­mes – čeľa­de Cen­trop­ho­ri­dae, Dala­ti­i­dae, Echi­nor­hi­ni­dae, Squalidae
  • Rad Squ­ati­ni­for­mes – čeľa­de Pri­sti­op­ho­ri­dae, Squatinidae

Trie­da Holo­cep­ha­li – Rad Chi­ma­e­ri­for­mes – čeľa­de Cal­lor­hyn­chi­dae, Chi­ma­e­ri­dae, Rhinochimaeridae

Trie­da Sar­cop­te­ry­gii – Rad Cera­to­don­ti­for­mes – čeľaď Ceratodontidae

  • Rad Coela­cant­hi­for­mes – čeľaď Coelacanthidae
  • Rad Lepi­do­si­re­ni­for­mes – čeľa­de Lepi­do­si­re­ni­dae, Protopteridae

Trie­da Acti­nop­te­ry­gii – Rad Aci­pen­se­ri­for­mes – čeľa­de Aci­pen­se­ri­dae, Polyodontidae

  • Rad Albu­li­for­mes – čeľa­de Albu­li­dae, Halo­sau­ri­dae, Notacanthidae
  • Rad Ami­i­for­mes – čeľa­de Amiidae
  • Rad Angu­il­li­for­mes – čeľa­de Angu­il­li­dae, Colo­con­gri­dae, Con­gri­dae, Dericht­hy­i­dae, Hete­ren­che­ly­i­dae, Chlop­si­dae, Morin­gu­idae, Mura­e­ne­so­ci­dae, Mura­e­ni­dae, Myro­con­gri­dae, Nemicht­hy­i­dae, Net­tas­to­ma­ti­dae, Ophicht­hi­dae, Ser­ri­vo­me­ri­dae, Synaphobranchidae
  • Rad Ate­le­opo­di­for­mes – čeľa­de Ateleopodidae
  • Rad Athe­ri­ni­for­mes – čeľa­de Athe­ri­ni­dae, Bedo­ti­i­dae, Den­tat­he­ri­ni­dae, Mela­no­ta­e­ni­i­dae, Noto­che­i­ri­dae, Phal­los­tet­hi­dae, Pse­udo­mu­gi­li­dae, Telmatherinidae
  • Rad Aulo­pi­for­mes – čeľa­de Ale­pi­sau­ri­dae, Ano­top­te­ri­dae, Aulo­po­di­dae, Ever­man­nel­li­dae, Gigan­tu­ri­dae, Chlo­ropht­hal­mi­dae, Ipno­pi­dae, Noto­su­di­dae, Omo­su­di­dae, Para­le­pi­di­dae, Pse­udot­ri­cho­no­ti­dae, Sco­pe­lar­chi­dae, Synodontidae
  • Rad Bat­ra­cho­idi­for­mes – čeľa­de Batrachoididae
  • Rad Belo­ni­for­mes – čeľa­de Adria­nicht­hy­i­dae, Belo­ni­dae, Exo­co­eti­dae, Hemi­ramp­hi­dae, Scomberesocidae
  • Rad Bery­ci­for­mes – čeľa­de Ano­ma­lo­pi­dae, Anop­lo­gas­tri­dae, Bery­ci­dae, Diret­mi­dae, Holo­cen­tri­dae, Mono­cen­tri­di­dae, Trachichthyidae
  • Rad Clu­pe­i­for­mes – čeľa­de Clu­pe­i­dae, Den­ti­ci­pi­ti­dae, Engrau­li­dae, Chi­ro­cen­tri­dae, Pristigasteridae
  • Rad Cyp­ri­ni­for­mes – čeľa­de Bali­to­ri­dae, Catos­to­mi­dae, Cobi­ti­dae, Cyp­ri­ni­dae, Gyrinocheilidae
  • Rad Cyp­ri­no­don­ti­for­mes – čeľa­de Anab­le­pi­dae, Aplo­che­i­li­dae, Cyp­ri­no­don­ti­dae, Fun­du­li­dae, Goode­i­dae, Poeci­li­i­dae, Pro­fun­du­li­dae, Valenciidae
  • Rad Elo­pi­for­mes – čeľa­de Elo­pi­dae, Megalopidae
  • Rad Eso­ci­for­mes – čeľa­de Eso­ci­dae, Umbridae
  • Rad Gadi­for­mes – čeľa­de Breg­ma­ce­ro­ti­dae, Gadi­dae, Mac­rou­ri­dae, Mac­ru­ro­cyt­ti­dae, Mela­no­ni­dae, Mer­luc­ci­i­dae, Mori­dae, Mura­e­no­le­pi­di­dae, Phy­ci­dae, Steindachneriidae
  • Rad Gas­te­ros­te­i­for­mes – čeľa­de Aulor­hyn­chi­dae, Aulos­to­mi­dae, Cen­tris­ci­dae, Fis­tu­la­ri­i­dae, Gas­te­ros­te­i­dae, Hypop­ty­chi­dae, Indos­to­mi­dae, Mac­ror­hamp­ho­si­dae, Pega­si­dae, Sole­nos­to­mi­dae, Syngnathidae
  • Rad Gono­ryn­chi­for­mes – čeľa­de Gonor­hyn­chi­dae, Cha­ni­dae, Kne­ri­i­dae, Phractolaemidae
  • Rad Gym­no­ti­for­mes – čeľa­de Apte­ro­no­ti­dae, Elect­rop­ho­ri­dae, Gymn­to­ti­dae, Hypo­po­mi­dae, Rhamp­hicht­hy­i­dae, Sternoptychidae
  • Rad Cha­ra­ci­for­mes – čeľa­de Anos­to­mi­dae, Cit­ha­ri­dae, Cte­no­lu­ci­i­dae, Curi­ma­ti­dae, Eryth­ri­ni­dae, Gas­te­ros­te­i­dae, Hemi­odon­ti­dae, Hep­se­ti­dae, Cha­ra­ci­dae, Lebiasinidae
  • Rad Lam­pri­di­for­mes – čeľa­de Lam­pri­di­dae, Lop­ho­ti­dae, Radi­i­cep­ha­li­dae, Rega­le­ci­dae, Sty­lep­ho­ri­dae, Tra­chip­te­ri­dae, Veliferidae
  • Rad Lop­hi­i­for­mes – čeľa­de Anten­na­ri­i­dae, Bra­chi­onicht­hy­i­dae, Cau­loph­ry­ni­dae, Cen­tro­po­mi­dae, Cera­ti­i­dae, Dice­ra­ti­i­dae, Gigan­tac­ti­ni­dae, Himan­to­lop­hi­dae, Chau­na­ci­dae, Linoph­ry­ni­dae, Lop­hi­i­dae, Mela­no­ce­ti­dae, Neoce­ra­ti­i­dae, Ogco­cep­ha­li­dae, One­i­ro­di­dae, Thaumatichthyidae
  • Rad Mugi­li­for­mes – čeľa­de Mugilidae
  • Rad Myc­top­hi­for­mes – čeľa­de Myc­top­hi­dae, Neoscopelidae
  • Rad Ophi­di­i­for­mes – čeľa­de Aphy­o­ni­dae, Byt­hi­ti­dae, Cara­pi­dae, Euc­licht­hy­i­dae, Ophi­di­i­dae, Parab­ro­tu­li­dae, Ranicipitidae
  • Rad Osme­ri­for­mes – čeľa­de Ale­po­cep­ha­li­dae, Argen­ti­ni­dae, Bat­hy­la­gi­dae, Gala­xi­i­dae, Lepi­do­ga­la­xi­i­dae, Lep­to­chi­licht­hy­i­dae, Mic­ros­to­ma­ti­dae, Opist­hog­nat­hi­dae, Osme­ri­dae, Pla­tyt­roc­ti­dae, Retro­pin­ni­dae, Salan­gi­dae, Sundasalangidae
  • Rad Oste­og­los­si­for­mes – čeľa­de Gym­nar­chi­dae, Hiodon­ti­dae, Mor­my­ri­dae, Notop­te­ri­dae, Oste­og­los­si­dae, Pantodontidae
  • Rad Per­ci­for­mes – čeľa­de Acant­hu­ri­dae, Acro­po­ma­ti­dae, Amar­si­pi­dae, Ammo­dy­ti­dae, Ana­ban­ti­dae, Anar­hi­cha­di­dae, Aplo­dac­ty­li­dae, Apo­go­ni­dae, Ari­om­ma­ti­dae, Arri­pi­dae, Ban­jo­si­dae, Bat­hyc­lu­pe­i­dae, Bat­hyd­ra­co­ni­dae, Bat­hy­mas­te­ri­dae, Belo­n­ti­i­dae, Blen­ni­i­dae, Bovicht­hy­i­dae, Bra­mi­dae, Cal­lant­hi­i­dae, Cal­li­ony­mi­dae, Caran­gi­dae, Caris­ti­i­dae, Cen­tra­cant­hi­dae, Cen­trar­chi­dae, Cen­tro­lop­hi­dae, Cen­tro­po­mi­dae, Cepo­li­dae, Cich­li­dae, Cirr­hi­ti­dae, Cli­ni­dae, Cora­ci­ni­dae, Coryp­ha­e­ni­dae, Cre­e­di­i­dae, Cryp­ta­cant­ho­di­dae, Dac­ty­los­co­pi­dae, Dino­les­ti­dae, Dino­per­ci­dae, Dra­co­net­ti­dae, Dre­pa­ni­dae, Eche­ne­i­di­dae, Elas­so­ma­ti­dae, Ele­ot­ri­dae, Embi­oto­ci­dae, Emme­licht­hy­i­dae, Enop­lo­si­dae, Ephip­pi­dae, Epi­go­ni­dae, Gem­py­li­dae, Ger­re­i­dae, Glau­co­so­ma­ti­dae, Gobie­so­ci­dae, Gobi­i­dae, Gram­ma­ti­dae, Hae­mu­li­dae, Har­pa­gi­fe­ri­dae, Helos­to­ma­ti­dae, Cha­e­nop­si­dae, Cha­e­to­don­ti­dae, Cham­pso­don­ti­dae, Chan­di­dae, Chan­ni­dae, Chan­nicht­hy­i­dae, Che­i­lo­dac­ty­li­dae, Che­i­marr­hicht­hy­i­dae, Chias­mo­don­ti­dae, Chi­ro­ne­mi­dae, Icos­te­i­dae, Iner­mi­i­dae, Kra­e­me­ri­i­dae, Kuh­li­i­dae, Kur­ti­dae, Kyp­ho­si­dae, Lab­ri­dae, Lab­ri­so­mi­dae, Lac­ta­ri­i­dae, Lat­ri­dae, Lei­og­nat­hi­dae, Lep­tob­ra­mi­dae, Lep­tos­co­pi­dae, Leth­ri­ni­dae, Lobo­ti­dae, Luci­ocep­ha­li­dae, Lut­ja­ni­dae, Luva­ri­dae, Mala­cant­hi­dae, Meni­dae, Mic­ro­des­mi­dae, Mono­dac­ty­li­dae, Mul­li­dae, Nan­di­dae, Nema­tis­ti­i­dae, Nemip­te­ri­dae, Nome­i­dae, Notog­rap­ti­dae, Notot­he­ni­i­dae, Oda­ci­dae, Odon­to­bu­ti­dae, Opist­hog­nat­hi­dae, Opleg­nat­hi­dae, Osph­ro­ne­mi­dae, Ostra­co­be­ry­ci­dae, Pemp­he­ri­di­dae, Pen­ta­ce­ro­ti­dae, Per­ci­dae, Per­cicht­hy­i­dae, Per­cop­hi­dae, Pho­li­dae, Pho­li­dicht­hy­i­dae, Pin­gu­ipe­di­dae, Ple­si­opi­dae, Poly­ne­mi­dae, Poma­cant­hi­dae, Poma­cen­tri­dae, Poma­to­mi­dae, Pria­cant­hi­dae, Pse­udoc­hro­mi­dae, Pti­licht­hy­i­dae, Rachy­cen­tri­dae, Rhy­acicht­hy­i­dae, Sca­ri­dae, Sca­top­ha­gi­dae, Scia­e­ni­dae, Scom­bri­dae, Scom­bro­lab­ra­ci­dae, Scy­ta­li­ni­dae, Ser­ra­ni­dae, Schind­le­ri­i­dae, Siga­ni­dae, Sil­la­gi­ni­dae, Spa­ri­dae, Sphy­ra­e­ni­dae, Sti­cha­e­i­dae, Stro­ma­te­i­dae, Tera­po­ni­dae, Tet­ra­go­nu­ri­dae, Toxo­ti­dae, Tra­chi­ni­dae, Tri­chiu­ri­dae, Tri­cho­don­ti­dae, Tri­cho­no­ti­dae, Trip­te­ry­gi­i­dae, Ura­nos­co­pi­dae, Xenisth­mi­dae, Xip­hi­i­dae, Zanc­li­dae, Zapro­ri­dae, Zoarcidae
  • Rad Per­cop­si­for­mes – čeľa­de Ambly­op­si­dae, Aph­re­do­de­ri­dae, Percopsidae
  • Rad Ple­uro­nec­ti­for­mes – čeľa­de Achi­ri­dae, Achi­rop­set­ti­dae, Bot­hi­dae, Cit­ha­ri­dae, Cynog­los­si­dae, Para­licht­hy­i­dae, Ple­uro­nec­ti­dae, Pset­to­di­dae, Sama­ri­dae, Scopht­hal­mi­dae, Soleidae
  • Rad Poly­mi­xi­i­for­mes – čeľaď Polymixiidae
  • Rad Polyp­te­ri­for­mes – čeľaď Polypteridae
  • Rad Sac­cop­ha­ryn­gi­for­mes – čeľa­de Cyema­ti­dae, Euryp­ha­ryn­gi­dae, Monog­nat­hi­dae, Saccopharyngidae
  • Rad Sal­mo­ni­for­mes – čeľa­de Salmonidae
  • Rad Scor­pa­e­ni­for­mes – čeľa­de Abys­so­cot­ti­dae, Ago­ni­dae, Anop­lo­po­ma­ti­dae, Aplo­ac­ti­ni­dae, Bem­bri­dae, Cara­cant­hi­dae, Comep­ho­ri­dae, Con­gi­opo­di­dae, Cot­ti­dae, Cyc­lop­te­ri­dae, Dac­ty­los­co­pi­dae, Ere­uni­i­dae, Gnat­ha­na­cant­hi­dae, Hemit­rip­te­ri­dae, Hexa­gram­mi­dae, Hop­licht­hy­i­dae, Lipa­ri­dae, Nor­ma­nicht­hy­i­dae, Pata­e­ci­dae, Pla­ty­cep­ha­li­dae, Psych­ro­lu­ti­dae, Psych­ro­lu­ti­dae, Rhamp­ho­cot­ti­dae, Scor­pa­e­ni­dae, Triglidae
  • Rad Semi­ono­ti­for­mes – čeľaď Lepisosteidae
  • Rad Silu­ri­for­mes – čeľa­de Age­ne­i­osi­dae, Aky­si­dae, Ambly­ci­pi­ti­dae, Amp­hi­li­i­dae, Ari­i­dae, Aspre­di­ni­dae, Astro­b­le­pi­dae, Auche­nip­te­ri­dae, Bag­ri­dae, Cal­licht­hy­i­dae, Cetop­si­dae, Cla­ri­i­dae, Cra­nog­la­ni­di­dae, Dip­lo­mys­ti­dae, Dora­di­dae, Helo­ge­ni­dae, Hete­rop­ne­us­ti­dae, Hypopht­hal­mi­dae, Cha­ci­dae, Icta­lu­ri­dae, Lori­ca­ri­i­dae, Malap­te­ru­ri­dae, Mocho­ki­dae, Nema­to­ge­ny­i­dae, Oly­ri­dae, Pan­ga­si­i­dae, Para­ky­si­dae, Pime­lo­di­dae, Plo­to­si­dae, Sco­lop­la­ci­dae, Schil­bi­dae, Silu­ri­dae, Siso­ri­dae, Trichomycteridae
  • Rad Step­ha­no­be­ry­ci­for­mes – čeľa­de Bar­bou­ri­si­i­dae, Ceto­mi­mi­dae, Gib­be­richt­hy­i­dae, His­pi­do­be­ry­ci­dae, Mega­lo­myc­te­ri­dae, Melamp­hai­dae, Mira­pin­ni­dae, Ron­de­le­ti­i­dae, Stephanoberycidae,
  • Rad Sto­mi­i­for­mes – čeľa­de Gonos­to­ma­ti­dae, Pho­ticht­hy­i­dae, Ster­nop­ty­chi­dae, Stomiidae,
  • Rad Synb­ran­chi­for­mes – čeľa­de Chaud­hu­ri­i­dae, Mas­ta­cem­be­li­dae, Synbranchidae
  • Rad Tet­ra­odon­ti­for­mes – čeľa­de Balis­ti­dae, Diodon­ti­dae, Moli­dae, Mona­cant­hi­dae, Ostra­ci­i­dae, Tet­ra­odon­ti­dae, Tria­cant­hi­dae, Triodontidae
  • Rad Zei­for­mes – čeľa­de Cap­ro­idae, Gram­mi­co­le­pi­di­dae, Mac­ru­ro­cyt­ti­dae, Ore­oso­ma­ti­dae, Para­ze­ni­dae, Zeidae

Mäk­ký­še – Mollusca

Kmeň Mol­lus­ca – Pod­kmeň Amp­hi­ne­ura – Trie­da Apla­cop­ho­ra (Sole­no­gas­tres), Polyplacophora

Pod­kmeň Con­chi­fe­ra – Trie­da Monop­la­coph­ho­ra, Scaphopoda

Trie­da Gas­tro­po­da – Pod­trie­da Pro­sob­ran­chia – Rad Archa­e­ogas­tro­po­da – čeľaď Poma­ti­dae, Viviparidae

Pod­trie­da Opis­tob­ran­chia – Pod­trie­da Pul­mo­na­ta – Rad Basom­ma­top­ho­ra – čeľaď Acro­lo­xi­dae, Ancy­li­dae, Phy­si­dae, Lym­na­e­i­dae, Planrobidae

  • Rad Sty­lom­ma­top­ho­ra

Trie­da Lamel­lib­ran­chia (Bival­via) – Pod­trie­da Pale­ota­xo­don­ta (Pro­tob­ran­chia), Cryp­to­don­ta, Pte­ri­omorp­ha (Ani­so­my­aria, Toxo­don­ta, Filib­ran­chia), Schi­zo­don­ta (Uni­ono­idea),

Pod­trie­da Hete­ro­don­ta – Rad Euala­me­lib­ran­chia – čeľaď Sphaeriidae

Pod­trie­da Ada­pe­don­ta, Ano­ma­lo­des­ma­ta, Septibranchia

Trie­da Cep­ha­lo­po­da (hla­vo­nož­ce) – Pod­trie­da Tet­rab­ra­chia – Rad Nauti­lo­idea, Ammonoidea

Pod­trie­da Dib­ra­chia – Rad Belemnoidea

  • Rad Decab­ran­chia – Pod­rad Teut­ho­ide (kal­ma­ry), Sepi­oidea (sépie)
  • Rad Vam­py­ro­morp­ha, Octob­ra­chia (cho­bot­ni­ce)

Vod­né rastliny

Ved­ný odbor zaobe­ra­jú­ci sa rast­li­na­mi sa nazý­va bota­ni­ka.

Odde­le­nie Bry­op­hy­ta – machy – čeľaď Ricciaceae

Odde­le­nie Lyco­po­di­op­hy­ta – čeľaď IsoÁtacea

Odde­le­nie Equ­ise­top­hy­ta – pras­lič­ky – čeľaď Equisetaceae

Odde­le­nie Poly­po­di­op­hy­ta – pla­vú­ne – čeľaď Dry­op­te­ri­da­ce­ae, Mar­si­le­a­ce­ae, Osmun­da­ce­ae, Thelypteridaceae

Odde­le­nie Pinop­hy­ta – boro­vi­co­ras­ty – čeľaď Pina­ce­ae, Taxodiaceae

Odde­le­nie Mag­no­li­op­hy­ta – Dvoj­klíč­no­lis­té – čeľaď Ace­ra­ce­ae, Aizo­dia­ce­ae, Ama­rant­ha­ce­ae, Ana­car­dia­ce­ae, Apia­ce­ae, Aqu­ifo­lia­ce­ae, Asc­le­pia­da­ce­ae, Aste­ra­ce­ae ‑astro­vi­té, Bal­sa­mi­na­ce­ae, Betu­la­ce­ae – bre­zo­vi­té, Bora­gi­na­ce­ae, Bras­si­ca­ce­ae – kapus­to­vi­té, Cabom­ba­ce­ae, Cal­lit­ri­cha­ce­ae, Cam­pa­nu­la­ce­ae – zvon­če­ko­vi­té, Cap­ri­fo­lia­ce­ae, Cary­op­hyl­la­ce­ae, Cera­top­hyl­la­ce­ae, Che­no­po­dia­ce­ae, Cleth­ra­ce­ae, Cor­na­ce­ae, Cus­cu­ta­ce­ae, Dro­se­ra­ce­ae – rosič­ko­vi­té, Ela­ti­na­ce­ae, Eri­ca­ce­ae, Gen­tia­na­ce­ae – hor­co­vi­té, Halo­ra­ga­ce­ae, Hype­ri­ca­ce­ae, Lamia­ce­ae – hlu­chav­ko­vi­té, Len­ti­bu­la­ria­ce­ae, Lyth­ra­ce­ae, Mal­va­ce­ae, Myri­ca­ce­ae, Nelum­bo­na­ce­ae, Nymp­ha­e­a­ce­ae – lek­no­vi­té, Onag­ra­ce­ae, Plan­ta­gi­na­ce­ae, Plum­ba­gi­na­ce­ae, Podos­te­ma­ce­ae, Poly­ga­la­ce­ae, Poly­go­na­ce­ae, Pri­mu­la­ce­ae – prvo­sien­ko­vi­té, Ranun­cu­la­ce­ae – isker­ní­ko­vi­té, Rosa­ce­ae – ružo­vi­té, Rubia­ce­ae, Sali­ca­ce­ae – vŕbo­vi­té, Sar­ra­ce­nia­ce­ae, Sau­ru­ra­ce­ae, Saxif­ra­ga­ce­ae, Scrop­hu­la­ria­ce­ae, Sola­na­ce­ae – ľuľ­ko­vi­té, Tra­pa­ce­ae, Urti­ca­ce­ae, Ver­be­na­ce­ae, Viola­ce­ae – fialkovité

Jed­nok­líč­no­lis­té – čeľaď Aco­ra­ce­ae, Alis­ma­ta­ce­ae, Ara­ce­ae, Cype­ra­ce­ae, Eri­ocau­la­ce­ae, Hyd­ro­cha­ri­ta­ce­ae, Iri­da­ce­ae, Jun­ca­ce­ae, Jun­ca­gi­na­ce­ae, Lem­na­ce­ae, Lim­no­cha­ri­ta­ce­ae, Naja­da­ce­ae, Orchi­da­ce­ae, Poace­ae, Pon­te­de­ria­ce­ae, Pota­mo­ge­to­na­ce­ae, Rup­pia­ce­ae, Spar­ga­nia­ce­ae, Typ­ha­ce­ae, Xyri­da­ce­ae, Zan­ni­chel­lia­ce­ae, Zosteraceae

Niž­šie rast­li­ny – ria­sy – Algae

Ria­sa­mi sa vedec­ky zaobe­rá bota­ni­ka pre­to­že sú to rast­li­ny, pre roz­lí­še­nie od odbor­ní­kov na vyš­šie rast­li­ny algo­ló­gia.

Ode­le­nie Glaucophyta

Odde­le­nie Rho­dop­hy­ta – čer­ve­né ria­sy – Trie­da Rho­dop­hy­ce­ae – Pod­trie­da Ban­gi­op­hy­ci­dae – Rad Porp­hy­ri­dia­les, Bangiale

Pod­trie­da Flo­ri­de­op­hy­ci­dae – Rad Bat­ra­chos­per­ma­les, Coral­li­na­les, Cera­mia­les, Gigartinales

Odde­le­nie Hete­ro­kon­top­hy­ta – rôz­no­bi­čí­ka­té ria­sy – Trie­da Chry­sop­hy­ce­ae – žlto­hne­dé ria­sy – Pod­trie­da Chry­sop­hi­ci­dae – Rad Ochro­mo­na­da­les, Chry­sa­mo­eba­les, Hyd­ru­ra­les, Chry­sosp­ha­e­ra­les, Pha­e­ot­ham­nia­les, Par­ma­les, Chry­so­me­ri­da­les, Chrysomanadales

Trie­da Xan­top­hy­ce­ae – Rad Hete­roch­lo­ri­da­les, Bot­ry­dia­les, Rhi­zoch­lo­ri­da­les, Mis­cho­coc­ca­les, Tri­bo­ne­ma­ta­les, Vaucheriales

Trie­da Bacil­la­ri­op­hy­ce­ae (Dia­to­mae) – roz­siev­ky – Rad Naviculales

Pod­trie­da Cos­ci­no­dis­cop­hy­ci­de­ae – Rad Coscinodiscales

Pod­trie­da Fra­gil­la­ri­op­hy­ci­de­ae – Pod­rad Araphidinae

Pod­trie­da Bacil­la­ri­op­hy­ci­de­ae – Pod­rad Mono­rap­hi­di­ne­ae, Biraphidineae

  • Rad Ach­nant­ha­les, Rad Eunotiales

Trie­da Pha­e­op­hy­cae – hne­dé ria­sy, cha­lu­hy – Rad Ecto­car­pa­les, Dic­ty­o­ta­les, Lami­na­ria­les, Fucales

Trie­da Rhap­hi­di­op­hy­ce­ae – zelenivky

Trie­da Synu­rop­hy­ce­ae – Rad Synurales

Trie­da Dic­ty­o­chop­hy­ce­ae – Rad Pedi­nel­la­les, Dictyochales

Trie­da Pelagophyceae

Trie­da Eustigmatophyceae

Odde­le­nie Dinop­hy­ta – Trie­da Dinop­hy­ce­ae – Rad Peri­di­nia­les, Gony­au­la­ca­les, Gymnodiniales

Odde­le­nie Cryp­top­hy­ta – Trie­da Cryp­top­hy­ce­ae – Rad Goni­omo­na­da­les, Cryp­to­mo­na­da­les, Chroomonadales

Odde­le­nie Hap­top­hy­ta (Pri­mne­si­op­hy­ta) – Trie­da Hap­top­hy­ce­ae – Rad Pri­mne­sia­les, Coccolithophoridales

Odde­le­nie Eug­le­nop­hy­ta – Trie­da Eug­le­nop­hy­ce­ae – Rad Eut­rep­tia­les, Eug­le­na­les, Heteronematales

Odde­le­nie Chlo­rop­hy­ta – zele­né ria­sy – Trie­da Prasinophyceae

Trie­da Chla­my­dop­hy­ce­ae – Rad Chla­my­do­mo­na­da­les, Vol­vo­ca­les, Tetra­spo­ra­les, Chlorococcales

Trie­da Chlo­rop­hy­ce­ae – zele­niv­ky – Rad Duna­liel­la­les, Glo­eoden­dra­les, Chlo­rel­la­les, Pro­to­sip­ho­na­les, Mic­ro­spo­ra­les, Oedo­go­nia­les, Chaetophorales

Trie­da Pleurastrophyceae

Trie­da Ulvop­hy­ce­ae – Rad Ulot­ri­cha­les, Cla­dop­ho­ra­les, Cau­ler­pa­les (Bry­op­si­da­les), Dasyc­la­da­les, Trentepohliales

Trie­da Zyg­ne­ma­top­hy­ce­ae (Con­ju­ga­top­hy­ce­ae) – spá­jav­ky – Rad Zygnematales

  • Rad Des­mi­dia­les – Pod­rad Archi­des­mi­di­i­ne­ae, Desmisiineae

Trie­da Cha­rop­hy­ce­ae – parož­nat­ky – Rad Kleb­sor­mi­dia­les, Cole­ocha­e­ta­les, Charales

Odde­le­nie Chlorarachniophyta

Sini­ce

Sini­ce pat­ria medzi Pro­ka­ry­o­ta. Ria­sy, vyš­šie rast­li­ny, živo­čí­chy pat­ria medzi euka­ry­o­tic­ké orga­niz­my (ide o prin­ci­piál­ne inú stav­bu bunky)

Sini­ciam sa čas­to vra­ví aj mod­ro­ze­le­né ria­sy, prí­pad­ne mod­rá riasa.

Ode­le­nie Cyanop­hy­ta (Cyano­bac­te­ria) – sini­ce – Trie­da Cyanop­hy­ce­ae – sini­ce – Rady Chro­ococ­ca­les, Cha­ma­e­sip­ho­na­les, Nos­to­ca­les, Oscil­la­to­ria­les, Stigonemiales

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Technika

Osvetlenie akvária

skala
Hits: 26482

Svet­lo je pod­stat­nou abi­otic­kou zlož­kou, kto­rou sa musí akva­ris­ta v byte zapo­die­vať. Za jeho výdat­nej pomo­ci pre­bie­ha­jú v akvá­riu bio­lo­gic­ké bio­che­mic­ké aj fyzi­kál­ne pro­ce­sy. Keď­že v mier­nom pás­me, v kto­rom sa nachá­dzam ja, a asi aj väč­ši­na z vás, kde je dĺž­ka slneč­né­ho svi­tu od jese­ne do jari nedos­ta­toč­ná, zabez­pe­če­nie ume­lé­ho osvet­le­nia je nevy­hnut­né. Samot­né slneč­né lúče sú síce pri­már­nym zdro­jom ener­gie, avšak nie sú prí­liš žia­du­ce v akva­ris­ti­ke. Dôvo­dom je to, že lúče v prí­ro­de nedo­pa­da­jú mimo hla­di­ny. V ume­lých nádr­žiach však dopa­da­jú na boč­né ste­ny, čo je čas­to dôvo­dom rias na čel­nom skle aj vo vode. Navy­še vod­né toky tečú v doli­nách, a tie sú neraz zare­za­né v kra­ji­ne, v ska­lách. Z geomor­fo­lo­gic­ké­ho hľa­dis­ka sa dá pred­po­kla­dať, že vod­ný tok tečie v zvl­ne­nom pro­fi­le. To zna­me­ná, že slneč­né lúče ťaž­šie pre­ni­ka­jú do vody v nich ako u nás v dome či byte. Voda v prí­ro­de je okrem toho čas­to zne­čis­te­ná, ale­bo jed­no­du­cho zafar­be­ná.. Aj pre­to odpo­rú­čam mať akvá­ri­um v tmav­šej čas­ti miest­nos­ti, a svie­tiť počas dná rad­šej ume­lým svet­lo. Je len samoz­rej­mé, že slneč­né­ho svet­la sa celé­mu kom­ple­tu prav­de­po­dob­ne aj tak dosta­ne dosť. Ani rybám by sa asi nepá­či­lo neus­tá­le plá­vať v tme. Svo­ju úlo­hu má aj este­tic­ké a funkč­né hľa­dis­ko, naj­mä pri pozo­ro­va­ní živo­ta v akvá­riu. Ryby nedo­ká­žu prí­liš svet­lo pri­jí­mať oča­mi. Nie do takej mie­ry ako cicav­ce, ale­bo hmyz. Je to mož­no zvlášt­ne, ale evo­luč­ne nedo­siah­li taký stup­ňa vývo­ja, ako by sme si asi na prvý pohľad mys­le­li. Ryby pri­jí­ma­jú svet­lo hlav­ne kožou, celým povr­chom tela.

Pri nad­byt­ku svet­la v akvá­riu, vzni­ka­jú zele­né ria­sy, pri nedos­tat­ku svet­la, hne­dé ria­sy. Kedy­si sa pou­ží­va­li v cho­va­teľ­stve vôbec žia­rov­ky. Už dáv­nej­šie sa od toho upus­ti­lo. Je to vhod­né napr. pre pla­zy do terá­ria, kde ten­to skve­lý vyná­lez slú­ži skôr ako zdroj tep­la, ako svet­la. Náj­du prí­pad­ne uplat­ne­nie pre rast­lin­né akvá­ria ak akva­ris­ta nemá iný zdroj tep­lé­ho svet­la. Pre­to­že rast­li­ny pre­fe­ru­jú skôr tep­lú zlož­ku fareb­né­ho spek­tra, kto­rú posky­tu­je bež­ná žia­rov­ka. Je to podob­né ako u sucho­zem­ských rast­lín. Chlo­ro­fyl je obsia­hnu­tý aj vo vod­ných rast­li­nách, len ria­sy obsa­hu­jú iný typ chlo­ro­fy­lu. Sucho­zem­ské rast­li­ny majú foto­syn­te­tic­kú účin­nosť iba 1 %, tak­že je to z ľud­ské­ho pohľa­du, mrha­nie ener­gie. Je to zaprí­či­ne­né špe­cia­li­zá­ci­ou enzý­mov, chlo­ro­fy­lu a širo­ko­pás­mo­vos­ťou spek­tra pri­ro­dze­né­ho svet­la. Žia­rov­ky odo­vzdá­va­jú akva­ris­to­vi ener­giu tak, že 20 % sa trans­for­mu­je na svet­lo a 80 % na tep­lo. Ten­to stav nie je veľ­mi žia­du­ci. Akva­ris­ta potre­bu­je z osvet­le­nia zís­kať svet­lo, tep­lo je nad­by­toč­né. Navy­še zabez­pe­čiť dosta­toč­né žia­rov­ko­vé osvet­le­nie pre napr. väč­šiu nádrž môže byť prob­lém. Prob­lé­mom je aj to, že žia­rov­ko­vé svet­lo je bodo­vé. Tie­to nedos­tat­ky však nema­jú žia­riv­ky. Ich svet­lo sa šíri rov­no­mer­nej­šie a ener­giu odo­vzdá­va zhru­ba v opač­nom pome­re ako žia­rov­ka – 85% svet­lo, 15% tep­lo. Exis­tu­jú rôz­ne odpo­rú­ča­nia, pre žia­rov­ky odpo­rú­čam 1 – 2 W na 1 l objemu.

Pre žia­riv­ko­vé tru­bi­ce – na 1 dm2 plo­chy dna mini­mál­ne 1W, opti­mál­ne 1.5 – 2 W pri nádr­žiach do výš­ky 50 cm. Tí čo chcú pes­to­vať rast­li­ny môžu pou­žiť ešte vyš­šie výko­ny, avšak potom hro­zí vyso­ká kon­cen­trá­cia rias. Samoz­rej­me, že to nie je len o wat­toch. Zále­ží na sve­tel­nom toku, na tom akej kva­li­ty je dané svet­lo, či posky­tu­je tep­lú bie­lu, stu­de­nú bie­lu, mod­ré, čer­ve­né svet­lo, atď. Para­met­re by mali byť uve­de­né na tru­bi­ciach, odpo­rú­čam si to riad­ne pred kúpou pre­štu­do­vať. Bež­ne sa pou­ží­va­jú tru­bi­ce, kto­rých tep­lo­ta far­by je od 3500 – do 25000 Kel­vi­nov. Pre rast­lin­né akvá­ri­um odpo­rú­čam tep­lej­šie far­by – pod 5000K. Pre bež­né­ho akva­ris­tu 6500 K, pre mor­ské­ho akva­ris­tu nad 9300 K. Pou­ži­teľ­nosť tru­bíc je čas­to u špe­ciál­nych akva­ris­tic­kých tru­bíc 0.5 – 0.75 roka. To je veľ­mi krát­ka doba. Po nej je dob­ré tru­bi­ce vyme­niť, ich účin­nosť kle­sá až na 50%. Oby­čaj­nej­šie tru­bi­ce, vydr­žia účin­ne ove­ľa dlh­šie. Pri všet­kých tru­bi­ciach, s kto­rý­mi som sa dote­raz stre­tol, bola uve­de­ná život­nosť 8 000 – 10 000 hodín. Avšak špe­ciál­ne tru­bi­ce nedo­siah­nu za 0.5 roka 10 000 sve­tel­ných hodín a ich výkon­nosť pri­tom rapíd­ne kle­sá. Iné tru­bi­ce pri kon­ci život­nos­ti ešte stá­le majú 80 – 90 % účin­nosť. Pre­fe­ru­jem tru­bi­ce Phi­lips, Osram. V kaž­dom prí­pa­de je dob­ré mať poru­ke neja­ké náh­rad­né tru­bi­ce.

Pre vyš­šiu život­nosť tru­bíc je ide­ál­ne mať medzi vypí­na­čom a štar­té­rom pred­rad­ník. Svet­lo sa bude spí­nať naraz, a výraz­ne sa pre­dĺži život­nosť tru­bi­ce. Ako alter­na­tí­va ku line­ár­nym žia­riv­kám – tru­bi­ciam je mož­né pou­žiť aj kom­pakt­né žia­riv­ky. Tie sú napo­kon dnes už bež­ne dostup­né v hyper­mar­ke­toch. Ich účin­nosť je samoz­rej­me niž­šia. Pre akvá­ria vyš­šie ako 50 cm sa odpo­rú­čam tzv. HQI výboj­ky. Tie sú schop­né účin­nej­šie pre­svie­tiť vyš­ší vod­ný stĺpec ako žia­riv­ky. Pre to, aby naša nádrž pros­pe­ro­va­la je ide­ál­ne mať pra­vi­del­né, resp. objek­tív­ne kon­tro­lo­va­teľ­né spí­na­nie svet­la. Je to lep­šie rie­še­nie ako sa spo­lie­hať na ľud­ský fak­tor. Kom­ple­ty s rast­li­na­mi by mali mať dosta­tok svet­la počas dňa 12 – 14 hodín,. Pred­sta­va, že sta­čí posky­to­vať pros­pe­ru­jú­ce­mu akvá­riu svet­lo iba večer je myl­ná. Vod­né rast­li­ny sú skôr schop­né pris­pô­so­biť sa sla­bé­mu zdro­ju osvet­le­nia ako jeho nedos­ta­toč­nej dĺž­ke. Pre opti­mál­ne zabez­pe­če­nie pra­vi­del­né­mu sve­tel­né­ho reži­mu sú ide­ál­ne spí­na­cie hodi­ny. Pra­vi­del­nosť reži­mu vplý­va výraz­ne aj na akti­vi­tu a cel­ko­vé sprá­va­nie rýb. Nie­kto­ré ryby dokon­ca začnú inak plá­vať. Je to zná­me napr. o neón­kach. Ak im poskyt­ne­me boč­né svet­lo, kto­ré nedo­pa­dá zvr­chu, tak sa sta­ne, že neón­ky začnú úpl­ne mimo­voľ­ne plá­vať šik­mo. Ako by sa im naklo­ni­la zem – sna­žia ja plá­vať kol­mo na smer dopa­da­jú­cich lúčov. Napr. živo­rod­ky veľ­mi rých­lo “oží­va­jú” po zasvie­te­ní po pred­chá­dza­jú­cej “tme”, cich­li­dám sa narú­ša bio­ryt­mus a ove­ľa dlh­šie im trvá, než ich “pre­sved­čím” aby sa aspoň tro­chu rozp­lá­va­li. Dru­há stra­na min­ce je zase fakt, že pri tme nie sú také “sle­pé”. Napo­kon sami dob­re vie­me, že tma a svet­lo vplý­va výraz­ne aj na člo­ve­ka. Prob­lé­mom je, že spí­na­cie hodi­ny trpia na vyso­kú indukč­nú záťaž. Naj­pou­ží­va­nej­šie žia­riv­ko­vé tru­bi­ce majú vyso­kú indukč­nú záťaž, napriek rela­tív­ne níz­ke­mu odbe­ru prú­du. Pre­to odpo­rú­čam mecha­nic­ké spí­na­cie hodi­ny, ale­bo pre­ve­re­né digi­tál­ne. Mám skú­se­nosť, že digi­tál­ne spí­na­cie hodi­ny sa čas­to resetovali.

Use Facebook to Comment on this Post