Jozef Terem Archives

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Príroda, Orava, Jazerá, Hory, Biotopy, Fotografie, Plesá

Roháčske plesá

13/01/202431/12/2025 skala

Je zvláštne, že Roháčske plesá nemajú vlastné mená, označujú sa iba číslami. Ležia vo výške 1562 až 1718 metrov nad morom, čím sa radia medzi najnižšie položené plesá v Európe (aktuality.sk). Množstvo vody v okolí závisí od klimatických a pôdnovegetačných, geologických a morfologických faktorov. Voda sa udržiava aj v skalných puklinách. Jej zásoby sú malé a závislé od atmosférických zrážok. Pramene tu vyvierajú väčšinou skryte zo sutín a morén. V nižších polohách je výdatnosť prameňov vyššia, vytvárajú sa vodné toky. V Roháčskej doline sa tvorí Roháčsky potok. Vzniká aj výtokom z Roháčskych plies a spojením viacerých prameňov z pod Volovca a Predného Zeleného. Sútokom Roháčskeho potoka a Látanej vzniká Studený potok, ktorý ústí pri Podbieli do rieky Orava. Plesá vznikli vo vyhĺbených kotloch až po roztopení ľadovca (Informačná tabuľa).

V okolí žije 22 druhov cicavcov, 46 druhov vtákov. Kamzík a svisť sú glaciálnymi reliktami. Ďalej napr.: svišť Marmota marmota latirostris, medveď Ursus arctos, rys Lynx lynx, kamzík Rupicapra rupicapra tatrica, vlk Canis lupus, vretenica Vipera berus. Mlok Triturus alpestris žije v hlbších vodách štvrtého plesa. Triturus montandoni žije v plytkých mlákach druhého. Z rastlín tú rastú brusnice, čučoriedky, Vaccinium myrtillus a V. vitis-idea, Stellaria holostea, Ranunculus platanifolius, Doronicum austriacum, Veratrum lobelianum, Adenostyles alliariae, Salix helvetica, Eriophorum angustifolium, Juncus filiformis, Linaria alpina, Cochleria tatrae, Leucanthemopsis tatrae, Pseudorchis albida, Gentiana punctata, G. frigida, Carex canescens, Swertia perennis alpestris (Informačná tabuľa).

It is peculiar that the Roháčske Plesá do not have their own names; they are only identified by numbers. They are situated at an altitude ranging from 1562 to 1718 meters above sea level, making them among the lowest lakes in Europe (aktuality.sk). The water quantity in the vicinity depends on climatic, soil-vegetation, geological, and morphological factors. Water is retained even in rock crevices, with its resources being small and dependent on atmospheric precipitation. Springs mostly emerge hidden in debris and moraines. In lower altitudes, the spring’s yield is higher, forming watercourses. In the Roháčska Dolina, the Roháčsky Potok is formed, originating from the outflow of Roháčske Plesá and the convergence of several springs from beneath Volovec and Predný Zelený. The confluence of Roháčsky Potok and Látaná creates Studený Potok, which flows into the Orava River near Podbiel. The lakes were formed in hollowed basins after the glacier melted (Information board).

In the vicinity, 22 species of mammals and 46 species of birds inhabit the area. Chamois and marmots are glacial relics. Additionally, species such as the marmot Marmota marmota latirostris, bear Ursus arctos, lynx Lynx lynx, chamois Rupicapra rupicapra tatrica, wolf Canis lupus, adder Vipera berus, and alpine newt Triturus alpestris, which lives in the deeper waters of the fourth lake, can be found. Triturus montandoni inhabits the shallow pools of the second lake. Plant species include cranberries, blueberries, Vaccinium myrtillus, and V. vitis-idea, along with Stellaria holostea, Ranunculus platanifolius, Doronicum austriacum, Veratrum lobelianum, Adenostyles alliariae, Salix helvetica, Eriophorum angustifolium, Juncus filiformis, Linaria alpina, Cochleria tatrae, Leucanthemopsis tatrae, Pseudorchis albida, Gentiana punctata, G. frigida, Carex canescens, Swertia perennis alpestris (Information board).

To dziwne, że Roháčske plesá nie mają własnych nazw, oznacza się je tylko numerami. Leżą na wysokości od 1562 do 1718 metrów nad poziomem morza, co stawia je wśród najniżej położonych jezior w Europie (aktuality.sk). Ilość wody w okolicy zależy od czynników klimatycznych, glebowo-roślinnych, geologicznych i morfologicznych. Woda zatrzymuje się nawet w szczelinach skalnych, a jej zasoby są niewielkie i zależą od opadów atmosferycznych. Źródła w większości wypływają ukryte w rumoszu i morenach. Na niższych wysokościach wydajność źródeł jest większa, tworząc cieki wodne. W Dolinie Roháčskej powstaje Potok Roháčsky. Powstaje również z odpływu z Roháčskych plies oraz z połączenia kilku źródeł spod Volovca i Predného Zeleného. Połączenie Potoka Roháčskeho z Látanou tworzy Potok Studený, który uchodzi do rzeki Orava koło Podbiela. Jeziora powstały w wydrążonych kotlinach po stopieniu lodowca (Tablica informacyjna).

W okolicy żyje 22 gatunki ssaków, 46 gatunków ptaków. Kozica i świstak to relikty glacjalne. Dodatkowo spotkać można takie gatunki jak świstak Marmota marmota latirostris, niedźwiedź Ursus arctos, ryś Lynx lynx, kozica Rupicapra rupicapra tatrica, wilk Canis lupus, żmija zygzakowata Vipera berus, oraz triton górski Triturus alpestris, który żyje w głębszych wodach czwartego jeziora. Triturus montandoni zamieszkuje płytkie kałuże drugiego jeziora. Wśród roślin występują borówki, jagody Vaccinium myrtillus i V. vitis-idea, a także Stellaria holostea, Ranunculus platanifolius, Doronicum austriacum, Veratrum lobelianum, Adenostyles alliariae, Salix helvetica, Eriophorum angustifolium, Juncus filiformis, Linaria alpina, Cochleria tatrae, Leucanthemopsis tatrae, Pseudorchis albida, Gentiana punctata, G. frigida, Carex canescens, Swertia perennis alpestris (Tablica informacyjna).

Odkazy

TOP

Štvrté Roháčske pleso (najvyššie položené)

Všetky

Prvé Roháčske pleso (najnižšie položené)

2012

Krajina, Slovensko, Príroda, Tatry, Biotopy, Fotografie, Jaskyne

Belianska jaskyňa – jediná verejne prístupná jaskyňa vo Vysokých Tatrách

25/12/202304/01/2025 skala

Belianska jaskyňa sa nachádza v Tatranskej Kotline. Je jedinou verejne prístupnou jaskyňou vo Vysokých Tatrách. Niektoré časti jaskyne, ktorá leží v masíve Kobylieho vrchu, majú zaujímavé názvy: Stĺpový dóm, Priepasť Peklo, Kalvária, Dóm SNP, Palmová sieň, Vodopádový dóm, Hudobná sieň, Rúrový dóm, Hlinená chodba, Priepasť Čertove hrdlo, Dóm trosiek (Zdroj: Informačná tabuľa). O jaskyni vedeli hľadači pokladov už v 18. storočí, o čom svedčia uhlíkové nápisy na stenách. Najstarší je datovaný do roku 1713. Neskôr sa na jaskyňu zabudlo, až kým ju Július Husz a Ján Britz 5.8.1881 znovu neobjavili. Dnes je známych 3825 metrov chodieb (Ján Lacika). Jaskyňa patrí ku najnavštevovanejším u nás. Sprístupnených je 1370 metrov (Terem). Cez prehliadky sprievodcovia púšťajú hudbu, čo umocňuje zážitok a krásu tejto jaskyne. Na tejto trase dominujú pagodovité stalagmity a sintrové vodopády s dĺžkou viac ako 50 metrov (poznajslovensko.sk). Vyhliadková trasa má prevýšenie 125 metrov, je na nej 860 schodov. Návštevník počas nej vidí jazierka, Hudobnú sieň pomenovanú podľa zvukov dopadajúcich kvapiek vody na hladinu jazierka. Tento priestor má vynikajúce akustické vlastnosti, preto sa tu organizovali koncerty (wordpress.com).

Belianska Cave is located in the Tatranská Kotlina (Tatra Basin). It is the only publicly accessible cave in the High Tatras. Some parts of the cave, situated in the massif of Kobylí Vrch (Mare’s Hill), have interesting names such as Column Dome, Hell Abyss, Calvary, SNP Dome, Palm Hall, Waterfall Dome, Music Hall, Tube Dome, Clay Passage, Devil’s Throat Abyss, Dome of Debris (Source: Information Board). Treasure hunters were already aware of the cave in the 18th century, as evidenced by carbon inscriptions on the walls. The oldest inscription dates back to 1713. The cave was later forgotten until it was rediscovered by Július Husz and Ján Britz on August 5, 1881. Today, it is known for its 3,825 meters of passages (Ján Lacika). The cave is among the most visited in the country, with 1,370 meters accessible to the public (Terem). During guided tours, guides play music, enhancing the experience and beauty of the cave. Pagoda-shaped stalagmites and sinter waterfalls over 50 meters long dominate this route (poznajslovensko.sk). The sightseeing route has an elevation gain of 125 meters, featuring 860 steps. Visitors can see ponds, the Music Hall named after the sounds of water droplets falling into the pond. This space has excellent acoustic properties, making it a venue for concerts (wordpress.com).

Jaskinia Belianska znajduje się w Kotlinie Tatrzańskiej. Jest jedyną publicznie dostępną jaskinią w Wysokich Tatrach. Niektóre części jaskini, położonej w masywie Kobyliego Wzgórza, mają interesujące nazwy, takie jak Kolumnowy Dół, Przepaść Piekło, Kalwaria, Dół SNP, Sala Palmowa, Wodospadowy Dół, Sala Muzyczna, Rurkowy Dół, Korytarz Gliniany, Przepaść Diabelska Gardło, Dół Gruzy (Źródło: Tablica Informacyjna). Poszukiwacze skarbów byli już świadomi istnienia jaskini w XVIII wieku, o czym świadczą węglowe napisy na ścianach. Najstarszy napis pochodzi z 1713 roku. Później jaskinia została zapomniana, aż do momentu jej ponownego odkrycia przez Júliusa Husza i Jána Britza 5 sierpnia 1881 roku. Obecnie znana jest z 3825 metrów korytarzy (Ján Lacika). Jaskinia należy do najczęściej odwiedzanych w kraju, udostępniono dla zwiedzających 1370 metrów (Terem). Podczas prowadzonych wycieczek przewodnicy odtwarzają muzykę, co wzmacnia wrażenia i piękno jaskini. Na tej trasie dominują pagodowate stalagmity i wodospady sinterowe o długości ponad 50 metrów (poznajslovensko.sk). Trasa widokowa ma przewyższenie 125 metrów, na której znajduje się 860 schodów. Odwiedzający mogą zobaczyć stawy, Salę Muzyczną nazwaną od dźwięków kropli wody spadających na powierzchnię stawu. To miejsce charakteryzuje się doskonałymi właściwościami akustycznymi, co sprawia, że organizowane są tu koncerty (wordpress.com).

Odkazy

2011

Krajina, Slovensko, Mestá, Slovenské mestá, Objekty, predmety a priestory, Malé Karpaty, Hrady, Umenie, Stavby, Fotografie

Bratislavský hrad

04/12/201931/12/2025 skala

Bratislavský hrad je významná dominanta Bratislavy, ku ktorej sa viaže aj prvá písomná zmienka o Bratislave v Salzburských análoch z roku 907 v súvislosti s bitkou Bavorov a Maďarov. Hradný kopec bol osídlený už v neskorej dobe kamennej, prvými známymi obyvateľmi boli Kelti (bratislava.sk). Stopy najstaršieho osídlenia pochádzajú spred 4500 rokov, z obdobia eneolitu (bolerázska skupina). Predpokladá sa existencia opevneného sídliska, avšak priame dôkazy sa nenašli. Z halštatského obdobia sa na východnej strane našli stopy príbytkov zahĺbené do skalného podložia – zemnice (wikipedia.sk). Z laténskej doby, z času rozkvetu keltskej civilizácie, sa našli stopy oppida, ako aj keltské mince, biatecy (Štefanovičová, 1975). Z 9 až 11. storočia sa na východnej terase hradu našli opracované kamene, fragmenty nápisov, zvyšky tehál označených kolkami XIV. rímskej légie. Nálezy dokazujú prítomnosť rímskeho etnika na hradnej akropole v období 2. – 3. storočia. Je isté, že to bolo zo strategického hľadiska výnimočné miesto a pre umiestnenie vojenskej posádky (pôvodné stavby boli pravdepodobne súčasťou vojenskej stanice) malo nesmierny význam, najmä v období rímsko-germánskych vojenských kontaktov (napr. markomanských vojen). Na prelome 5. a 6. storočia je v znamení slovanského osídľovania. Od prvej polovice 9. storočia tu bolo opevnené stredisko so zrubovými obydliami, palácom, predrománskou trojloďovou bazilikou, cintorínom a hospodárskymi objektmi. Opevnenie vydržalo do konca 14. storočia, kedy ho nahradili kamenné gotické hradby (wikipedia.sk).

Po štyri storočia prechádzala Dunajom severná hranica Rímskej ríše – Limes Romanus. Slovania tu vybudovali v 9. storočí silnú pevnosť, ktorá sa stala významným centrom Veľkomoravskej ríše (bratislava.sk), cirkvevné aj svetské centrum širšieho územia. Sídlila v ňom kniežacia družina, aj cirkevý hodnostár (wikipedia.sk). Bratislavský hrad je národná kultúrna pamiatka a v súčasnosti slúži jeho prvé poschodie pre reprezentačné účely Slovenskej národnej rady a v ostatných priestoroch sú umiestnené zbierky Slovenského národného múzea – expozície Klenoty dávnej doby a Historické múzeum (bratislava.sk). Dnešné meno hradu vychádza z pomenovania Brezaluspurch, ktoré bolo uvádzané v Soľnohradských letopisoch v roku 907. V roku 1042 sa v Henri-Manni Augiensis Chronicon spomína Brezeburg, v Altaišských análoch v roku 1052 Preslavvaspurch, v roku 1108 Bresburg, z čoho vzniklo dnešné nemecké Pressburg (wikipedia.sk). Všetky tieto názvy majú pôvod s mene Braslav, resp. Preslav. Mohol to byť člen významnej veľmožskej rodiny (Jozef Hlinka, 1982). Nemecký historik Aventinus uvádza Wratisslaburgium, podľa Vratislava, ktorý dal hrad opraviť v roku 805. Iné pomenovanie ja Castrum Bosan, prípadne Bassa, Possen, neskôr Poson, Posonium, čo dalo zrejme vzniknúť maďarskému Pozsony (wikipedia.sk).

Z 13. storočia pochádza Korunná veža. Za vlády Žigmunda Luxemburgského (1387 – 1437) hrad prešiel gotickou prestavbou. Po roku 1526 je sídlom uhorských kráľov. Za Márie Terézie (1740 – 1780) sa hrad premenil na luxusnú barokovú rezidenciu. V roku 1811 vyhorel, s rekonštrukciou sa začalo až v roku 1953. Dnes hrad spravuje Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky. Sídli tu Historické a Hudobné múzeum Slovenského národného múzea. Hrad tvoria rôzne časti: Viedenská, Žigmundova, Mikulášska a Leopoldova brána, čestné nádvorie, vyhliadkový bastión, palác, západná terasa, severné hradby, bašta Luginsland, hradná vináreň, juhozápadný bastión, základy veľkomoravskej baziliky z 9. storočia a kostola sv. Spasiteľa z 11. st., cisterna (Zdroj: Informačná tabuľa).

Na nádvorí hradného paláca, rovnako ako na severnej terase areálu našli archeológovia Mestského ústavu ochrany pamiatok zvyšky jedinečných architektúr z obdobia 1. storočia pred Kristom. Súčasťou nálezu boli aj zlaté mince s nápisom Biatec. Historici sa zhodli, že ide o najreprezentatívnejšiu stavbu severne od Álp z neskorolaténskeho obdobia. Na hrade sa teda v minulosti nachádzala akropola jedného z najvýznamnejších keltských hradísk – oppidum v strednej Európe. „Tieto objekty boli stavané rímskou stavebnou technikou a sú unikátnym nálezom nielen z hľadiska svojho veku, ale aj kvality. Zachovali sa v nich pôvodné interiérové omietky a liate dlažby s kamienkovou výzdobou, ktoré na Slovensku nemajú obdobu,“ hovorí Štassel (Kráková). Archeologický výskum z roku 2008 mení pohľad na keltskú minulosť Bratislavy, hrad bol sídlom keltského kniežaťa, knieža si volalo remeselníkov z Ríma, ktorí mu upravovali a postavili sídlo podľa rímskych znalostí. Našla sa okrem iného rímska keramika, amfory, zvon, zlatý a strieborný poklad kniežaťa. Unikátom je objav prvej zlatej mince s názvom Nonnos (Danihelová).

Hradný kopec je prvým kopcom Malých Karpát. Bratislavčania, ale aj nebratislavčania chodia radi na Bratislavský hrad. Je odtiaľ celkom pekný výhľad na široké okolie. Časť za hlavnou budovou smerom ku Starému mestu je plná zelene, je tu pomerne veľký a rovinatý priestor, kde sa najmä v lete zdržiava dosť ľudí. Tým, že hrad je v centre, je veľmi ľahko a rýchlo dostupný. Na hrade sa konajú výstavy, v letnom období koncerty, divadelné predstavenia, rôzne spoločenské akcie tu majú svoj začiatok.

Bratislava Castle is a significant landmark in Bratislava, and the first written mention of Bratislava in the Salzburg Annals dates back to 907 in connection with the Battle of Bavorov and the Hungarians. The castle hill was settled in the late Stone Age, with the first known inhabitants being Celts (bratislava.sk). Traces of the oldest settlement date back 4500 years to the Eneolithic period (Boleráz group). Although the existence of a fortified settlement is presumed, direct evidence has not been found. From the Hallstatt period, dwellings dug into the rock substratum, called earthworks, were discovered on the eastern side (wikipedia.sk). From the La Tène period, the time of the Celtic civilization’s flourishing, there are traces of oppida and Celtic coins, biatecs (Štefanovičová, 1975). From the 9th to the 11th century, processed stones, fragments of inscriptions, and remains of bricks marked with pegs from the 14th Roman legion were found on the eastern terrace of the castle. These findings indicate the presence of the Roman ethnicity on the castle acropolis in the 2nd to 3rd century. It was undoubtedly an exceptional location from a strategic perspective and had great importance for military garrison placement (the original structures were likely part of a military station), especially during the Roman-Germanic military contacts (e.g., Marcomannic Wars). Slavic settlement marked the turn of the 5th and 6th centuries. From the first half of the 9th century, a fortified center with log houses, a palace, a pre-Romanesque triple-naved basilica, a cemetery, and economic buildings existed here. The fortifications lasted until the end of the 14th century when they were replaced by stone Gothic walls (wikipedia.sk).

For four centuries, the northern border of the Roman Empire – the Limes Romanus – ran along the Danube. In the 9th century, the Slavs built a strong fortress here, which became a significant center of the Great Moravian Empire (bratislava.sk), both ecclesiastical and secular, encompassing a broader territory. The princely retinue and ecclesiastical dignitaries resided there (wikipedia.sk). Bratislava Castle is a national cultural monument and currently, its first floor serves for representative purposes of the Slovak National Council, while other spaces house collections of the Slovak National Museum – the Treasures of Ancient Times and the Historical Museum (bratislava.sk). The present name of the castle derives from the name Brezaluspurch, mentioned in the Salzburg Annals in 907. In 1042, Henri-Manni Augiensis Chronicon mentions Brezeburg, in the Altai Annals in 1052, Preslavvaspurch, and in 1108, Bresburg, from which the current German Pressburg (wikipedia.sk) originated. All these names have their origin in the name Braslav or Preslav. It could have been a member of a significant noble family (Jozef Hlinka, 1982). The German historian Aventinus mentions Wratisslaburgium, named after Vratislav, who repaired the castle in 805. Another designation is Castrum Bosan or Bassa, Possen, later Poson, Posonium, probably giving rise to the Hungarian Pozsony (wikipedia.sk).

The Crown Tower dates back to the 13th century. During the rule of Sigismund of Luxembourg (1387 – 1437), the castle underwent Gothic reconstruction. After 1526, it became the residence of Hungarian kings. Under Maria Theresa (1740 – 1780), the castle transformed into a luxurious Baroque residence. In 1811, it burned down, and reconstruction began only in 1953. Today, the castle is managed by the Office of the National Council of the Slovak Republic. The Historical and Music Museums of the Slovak National Museum are located here. The castle consists of various parts: Vienna, Sigismund, Nicholas, and Leopold Gates, the honorary courtyard, the lookout bastion, the palace, the western terrace, the northern walls, the Luginsland Bastion, the castle winery, the southwest bastion, the foundations of the Great Moravian basilica from the 9th century, and the Church of St. Savior from the 11th century, the cistern (Source: Information board).

In the courtyard of the castle palace, as well as on the northern terrace of the area, archaeologists from the City Institute for the Protection of Monuments found remains of unique architecture dating back to the 1st century BC. The discovery included gold coins with the inscription Biatec. Historians agree that it is the most representative structure north of the Alps from the late La Tène period. The castle apparently housed the acropolis of one of the most significant Celtic fortifications – an oppidum in Central Europe. „These objects were built with Roman construction techniques and are a unique find not only in terms of their age but also their quality. They preserved the original interior plaster and cast slabs with stone decoration, which have no parallel in Slovakia,“ says Štassel (Kráková). Archaeological research from 2008 changes the view of Bratislava’s Celtic past; the castle was the seat of a Celtic prince named Braslav, who called upon craftsmen from Rome to modify and build the residence according to Roman knowledge. In addition to Roman ceramics, amphorae, bells, and the gold and silver treasure of the prince, the discovery included the first gold coin named Nonnos (Danihelová).

The castle hill is the first hill of the Little Carpathians. Bratislavans, as well as non-locals, enjoy visiting Bratislava Castle. There is a nice view of the surrounding area from there. The part behind the main building, towards the Old Town, is full of greenery, with a relatively large and flat space where quite a few people gather, especially in the summer. Being in the center, the castle is very easily and quickly accessible. Exhibitions, concerts, theatrical performances, and various social events take place at the castle, and many events have their beginnings here.

Die Bratislava Burg ist eine bedeutende Dominante von Bratislava, und die erste schriftliche Erwähnung von Bratislava stammt aus den Salzburger Annalen von 907 im Zusammenhang mit der Schlacht von Brezalauspurc und den Ungarn. Der Burgberg war bereits in der späten Steinzeit besiedelt, wobei die ersten bekannten Bewohner Kelten waren (bratislava.sk). Die Spuren der ältesten Besiedlung stammen vor etwa 4500 Jahren aus der Eneolith-Zeit (Boleráz-Gruppe). Es wird angenommen, dass es eine befestigte Siedlung gab, aber direkte Beweise wurden nicht gefunden. Aus der Hallstatt-Zeit wurden auf der östlichen Seite Spuren von in den Felsuntergrund gegrabenen Behausungen, sogenannte Erdhütten, entdeckt (wikipedia.sk). Aus der Latène-Zeit, der Blütezeit der keltischen Zivilisation, gibt es Spuren von Oppida sowie keltischen Münzen, den Biatecs (Štefanovičová, 1975). Aus dem 9. bis 11. Jahrhundert wurden auf der östlichen Terrasse der Burg bearbeitete Steine, Fragmente von Inschriften und Überreste von Ziegeln mit Markierungen der XIV. römischen Legion gefunden. Diese Funde belegen die Anwesenheit des römischen Volkes auf der Burgakropolis im 2. bis 3. Jahrhundert. Es ist sicher, dass dies aus strategischer Sicht ein außergewöhnlicher Ort war und für die Platzierung einer Militärbesatzung von unschätzbarem Wert war, insbesondere während der römisch-germanischen Militärkontakte (z. B. Markomannenkriege). Um die Wende vom 5. zum 6. Jahrhundert steht es im Zeichen der slawischen Besiedlung. Ab der ersten Hälfte des 9. Jahrhunderts gab es hier ein befestigtes Zentrum mit Blockhäusern, einem Palast, einer frühromanischen dreischiffigen Basilika, einem Friedhof und landwirtschaftlichen Gebäuden. Die Befestigung hielt bis Ende des 14. Jahrhunderts, als sie durch steinerne gotische Mauern ersetzt wurde (wikipedia.sk).

Vier Jahrhunderte lang bildete die Donau die nördliche Grenze des Römischen Reiches – Limes Romanus. Die Slawen errichteten im 9. Jahrhundert eine starke Festung, die ein bedeutendes Zentrum des Großmährischen Reiches wurde (bratislava.sk), sowohl geistlich als auch weltlich für ein größeres Gebiet. Die fürstliche Familie und der kirchliche Würdenträger (wikipedia.sk) lebten hier. Die Bratislava Burg ist ein nationales Kulturdenkmal und dient heute das erste Stockwerk repräsentativen Zwecken des slowakischen Nationalrats, während die anderen Räume die Sammlungen des Slowakischen Nationalmuseums beherbergen – die Ausstellungen Schätze alter Zeiten und Historisches Museum (bratislava.sk). Der heutige Name der Burg leitet sich von der Bezeichnung Brezaluspurch ab, die 907 in den Salzburger Annalen erwähnt wurde. Im Jahr 1042 wird es in Henri-Manni Augiensis Chronicon als Brezeburg erwähnt, in den Altheus-Analen von 1052 als Preslavvaspurch, im Jahr 1108 als Bresburg, was später zum heutigen deutschen Pressburg wurde (wikipedia.sk). Alle diese Namen haben ihren Ursprung im Namen Braslav oder Preslav. Es könnte ein Mitglied einer bedeutenden Adelsfamilie gewesen sein (Jozef Hlinka, 1982). Der deutsche Historiker Aventinus gibt Wratisslaburgium an, nach Vratislav, der die Burg im Jahr 805 reparieren ließ. Eine andere Bezeichnung ist Castrum Bosan, oder Bassa, Possen, später Poson, Posonium, was wahrscheinlich zur ungarischen Bezeichnung Pozsony führte (wikipedia.sk).

Der Kronenturm stammt aus dem 13. Jahrhundert. Unter der Herrschaft von Sigismund von Luxemburg (1387 – 1437) wurde die Burg gotisch umgebaut. Nach 1526 war es der Sitz der ungarischen Könige. Unter Maria Theresia (1740 – 1780) wurde die Burg in eine luxuriöse barocke Residenz umgewandelt. Im Jahr 1811 brannte es nieder und die Rekonstruktion begann erst 1953. Heute wird die Burg vom Büro des Nationalrates der Slowakischen Republik verwaltet. Hier befinden sich das Historische und das Musikmuseum des Slowakischen Nationalmuseums. Die Burg besteht aus verschiedenen Teilen: Wiener, Sigismunds, Nikolaus‘ und Leopolds Tor, der Ehrenhof, dem Aussichtsbastion, dem Palast, der westlichen Terrasse, den nördlichen Mauern, dem Luginsland-Turm, der Burgkellerei, dem südwestlichen Bastion, den Fundamenten der Großmährischen Basilika aus dem 9. Jahrhundert und der Kirche des Heilands aus dem 11. Jahrhundert, dem Wassertank (Quelle: Informationstafel).

Auf dem Hof des Burgpalastes, ebenso wie auf der Nordterrasse des Geländes, fanden Archäologen des Stadtinstituts für Denkmalschutz im Jahr 2008 Überreste einzigartiger Architekturen aus dem 1. Jahrhundert vor Christus. Der Fund enthielt auch goldene Münzen mit der Inschrift Biatec. Historiker sind sich einig, dass es sich um das repräsentativste Gebäude nördlich der Alpen aus der späten La-Tène-Zeit handelt. Die Burg war also in der Vergangenheit die Akropolis einer der wichtigsten keltischen Festungen – dem Oppidum in Mitteleuropa. „Diese Objekte wurden mit römischer Bautechnik gebaut und sind ein einzigartiger Fund, nicht nur in Bezug auf ihr Alter, sondern auch auf ihre Qualität. In ihnen haben sich die ursprünglichen Innenputze und die gegossenen Fliesen mit Steinverzierungen erhalten, die in der Slowakei ihresgleichen suchen“, sagt Štassel (Kráková). Die archäologische Forschung von 2008 ändert den Blick auf die keltische Vergangenheit von Bratislava. Die Burg war der Sitz eines keltischen Fürsten, der Handwerker aus Rom als Gefolge hatte, die ihm die Unterkunft nach römischem Vorbild gestalteten und errichteten. Es wurden unter anderem römische Keramik, Amphoren, Glocken, ein goldener und silberner Schatz des Fürsten gefunden. Einzigartig ist der Fund der ersten goldenen Münze mit dem Namen Nonnos (Danihelová).

Der Burgberg ist der erste Hügel der Kleinen Karpaten. Die Bratislavaer und Nicht-Bratislavaer gehen gerne auf die Bratislava Burg. Von dort aus hat man einen ziemlich schönen Blick auf die weite Umgebung. Der Teil hinter dem Hauptgebäude in Richtung der Altstadt ist voller Grünflächen und bietet einen ziemlich großen und flachen Raum, in dem sich im Sommer ziemlich viele Menschen aufhalten. Da die Burg im Zentrum liegt, ist sie sehr leicht und schnell erreichbar. Auf der Burg finden Ausstellungen statt, im Sommer Konzerte, Theateraufführungen, verschiedene gesellschaftliche Veranstaltungen beginnen hier.

A Bratislavai vár a bratislavai város egyik jelentős dominánsa, és Bratislava első írásos említése a 907-es Bavornál és a magyaroknál vívott csata kapcsán szerepel a szalzburgi évkönyvekben. A várhegy már a késő kőkorszakban is lakott volt, az első ismert lakók a kelták voltak (bratislava.sk). A legrégebbi település nyomai mintegy 4500 évvel ezelőttről, az eneolitikum korszakából (Boleráz-csoport) származnak. Feltehető, hogy erődített település létezett, de közvetlen bizonyítékokat nem találtak. A latén korból keleti oldalán megfigyelhetők a kőzetbe mélyedt kunyhók maradványai (wikipedia.sk). A kelta civilizáció virágkora, a latén korból oppida nyomai és kelta érmék, a Biatecs (Štefanovičová, 1975). A 9. és 11. századból származó dolgozott kőzetek, feliratmaradványok és a XIV. római légió jelzéseivel ellátott téglamaradványokat találtak a vár keleti teraszán. Ezek a leletek a római nép jelenlétét igazolják a vár akropoliszán a 2. és 3. században. Biztos, hogy stratégiai szempontból kivételes hely volt és katonai poszt része lehetett, különösen a római-germán katonai kapcsolatok idején (például a markomann háborúk). Az 5. és a 6. század fordulóján a szlávok letelepedése jellemzi. Az 9. század első felében itt már erődített központ volt faházakkal, palotával, korai román háromhajós bazilikával, temetővel és gazdasági épületekkel. Az erődítmény a 14. század végéig állta meg, amikor kőből készült gót falakkal helyettesítették (wikipedia.sk).

Négy évszázadon keresztül a Duna alkotta a Római Birodalom északi határát – a Limes Romanus-t. A szlávok az 9. században megerősített erődöt építettek, amely jelentős központtá vált a Nagy-Morva Birodalomnak (bratislava.sk), mind szellemi, mind világi szempontból egy nagyobb terület számára. Itt élt a hercegi család és a keresztény egyház méltóságosa (wikipedia.sk). A bratislavai vár nemzeti kulturális emlék, és jelenleg a Szlovák Nemzeti Tanács első emeletét a Szlovák Nemzeti Múzeum gyűjteményeinek reprezentatív célokra használja – Az ősi korok kincsei és Történeti múzeum kiállításai (bratislava.sk). A vár mai neve a 907-es Brezalauspurc név alapján származik a szalzburgi évkönyvekből. 1042-ben Henri-Manni Augiensis Chroniconban Brezeburgként említik, 1052-ben az Altheus-análokban Preslavvaspurchként, 1108-ban Bresburgként, ami a mai német Pozsonyt eredményezte (wikipedia.sk). Ezek a nevek mind Braslav vagy Preslav név eredetét jelzik. Valószínűleg egy jelentős nemesi család tagja lehetett (Jozef Hlinka, 1982). A német történész Aventinus Wratisslaburgiumot mond, Vratislav alapján, aki a várat 805-ben javította meg. Más néven Castrum Bosan, vagy Bassa, Possen, később Poson, Posonium, ami valószínűleg a magyar Pozsony elnevezéshez vezetett (wikipedia.sk).

A Korona torony a 13. századból származik. Luxemburgi Zsigmond uralkodása alatt (1387 – 1437) a vár gótikus átalakuláson ment keresztül. 1526 után Magyarország királyainak lakhelye. Mária Terézia (1740 – 1780) idején a vár luxus barokk rezidenciává változott. 1811-ben leégett, a helyreállítás csak 1953-ban kezdődött. A várat jelenleg a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsának Hivatala kezeli. Itt található a Szlovák Nemzeti Múzeum Kincsei a régi idők és a Történeti múzeum kiállításai. A várat különböző részek alkotják: bécsi, Zsigmond, Mikulás és Lipót kapu, tiszteletbeli udvar, kilátó bástya, palota, nyugati terasz, északi falak, Luginsland bástya, várborozda, délnyugati bástya, a 9. századi nagy-morva bazilika alapjai és a 11. századi Szent Megváltó templom, ciszterna (Forrás: Informačná tabuľa).

A várpalota udvarán, valamint az épületegyüttes északi teraszán a városi műemlékvédelmi intézet régészei egyedülálló 1. századi építészeti maradványokra bukkantak. A lelet részét képezte a Biatec feliratú aranyérmék is. A történészek egyetértenek abban, hogy ez a terület az észak-alföldi későrómai korból származó legrétegesebb építménye. A leletek között eredeti belső vakolatok és kőburkolatok is megmaradtak, amelyeket kődíszekkel díszítettek, és amelyeknek Szlovákiában nincs párja – mondja Štassel (Kráková). Az 2008-as régészeti kutatás megváltoztatja a bratislavai kelta múlt látásmódját, a vár egy kelta fejedelem székhelye volt, aki római kézműveseket hívott maga mellé, hogy azok a római ismeretek alapján kialakítsák és felépítsék a székhelyét. A római kerámia, amforák, harangok, a fejedelem arany- és ezüstkincsei is megtalálhatók. Az egyediségét azonban az első Nonnos nevű arany érmének a felfedezése jelenti (Danihelová).

A várhegy a Kis-Kárpátok első dombja. A bratislavaiak és a nem bratislavaiak szívesen látogatnak a Bratislavai várba. Innen egész szép kilátás nyílik a környező területekre. Az épület főépületétől délre lévő rész teli van zöld területekkel, meglehetősen nagy és sík területtel, ahol nyáron elég sok ember tartózkodik. Mivel a vár a városközpontban található, nagyon könnyen és gyorsan elérhető. A váron kiállítások, nyáron koncertek, színházi előadások, különböző társadalmi események is zajlanak.

Odkazy

Miloš Krekovič – Bratislavský hrad
Jozef Hlinka, 1982: Bratislavská mincovňa, Obzor, Bratislava, s. 17
Tatiana Štefanovičová, 1975: Bratislavský hrad v 9. – 12. storočí. Obzor, Bratislava, s. 13
Dorota Kráková, Lea Lovíšková – Poklad z bratislavského hradu prikrývajú betónom
Pavol Funtál – Najväčším lákadlom mesta je obrátený stôl
Štefan Holčík, Oto Limpus – Vojaci spali nad pušným prachom v baštách
Jana Hutťanová – Príbeh Bratislavského hradu
Jozef Terem – Bratislavský hrad
Jana Danihelová – Bratislavský hrad pozýva do Klenotnice
Štefan Holčík, Oto Limpus – Z vnútromestského parku zostalo torzo
Vladimír Jancura – Bratislavský hrad chceli po ničivom požiari zbúrať
Milada Čechová – Dlažba na hrade by mohla byť rímska
Rekonštrukcia Bratislavského hradu
Igor Janota – Vyobrazenie Bratislavského hradu vo Viedenskej kronike
Ľuboš Vodička, Otakar Brandos
História Bratislavského hradu
Tomáš Šereda
Podhradie
Bratislavský hrad
Archiportal
bratislava.xf.cz
Zamky.sk
Facebook
Wikipedia.sk

TOP

Smerom na Bratislavu. Bratislavský hrad napravo

Všetky

2012, 2011, 2010, 2008, 2007, 2013, 2014, 2016

Krajina, Slovensko, Príroda, Skaly, Horné Považie, Biotopy, Fotografie

Súľovské skaly

18/11/201931/12/2025 skala

Súľovské skaly sú súčasťou Súľovských vrchov (Wikipedia), a väčšieho celku Strážovských vrchov (Jozef Terem), vyznačujú sa výrazne členitým reliéfom. Časté sú skalné veže, strmé bralá, ihly, okná, homole apod. Jedným z najznámejších útvarov je tzv. Gotická brána (Wikipedia), ktorá dosahuje výšku 13 metrov a vznikla zvetrávaním skalného zlepenca (kamnavylety.sk). Súľovské skaly sa nachádzajú asi 10 km od Bytče. Súľovské skaly sú zoradené v oblúku, ktorého vrchol je na severe a ramená smerujú na juhozápad a juhovýchod (Wikipedia). Na tomto území je vyhlásená Národná prírodná rezervácia Súľovské skaly (enviroportal.sk). Nachádzajú sa tu napr. skalné útvary Sova a sovička, Nad konský cinter, Mačka či Dva hrby (Jozef Terem). V puklinovej jaskyni Šarkania diera sa našli kosti jaskynného medveďa a neolitickej keramiky (sulov.com). Súľovské skaly môžeme spoznať aj v mnohých dokumentárnych filmoch o prírode a stali sa aj miestom filmového spracovania rozprávky Sokoliar Tomáš. Lokalita Súľova bola podľa povesti kedysi sídlom šarkana. Ten vylietaval cez dve skalné brány, na západe cez Gotickú bránu a na severe cez Obrovskú bránu (Jozef Terem). Skalné útvary vznikli tak, že malé časti kamienkov boli pospájané do seba tzv. vápencovým tmelom počas dlhých tisícročí. Hornina z tohto skalného útvaru dostala aj svoj názov „súľovský zlepenec“ (slovakia360.com). Tento zlepenec je zložený z vápencov a dolomitov. Vrstvy zlepencov dosahujú značnú hrúbku, pri obci Súľov 500 metrov (sulov.com).

Súľovské skaly poskytujú priestor aj pre rozmanitú faunu a flóru. Vďaka klíme, ktorá sa vytvára kvôli veľmi husto pospájaným skalným útvarom. V ich dolnej časti niekedy nikdy nedopadnú priame slnečné lúče, preto tu existuje niekoľko vegetačných pásiem. V dolných, chladnejších podmienkach rastie flóra ako vo Vysokých Tatrách (slovakia360.com). Rastie tu napr. poniklec prostredný Pulsatilla subslavica, horcokvet Clusiov Ciminalis clusii, prvosienka holá Primula auricula, soldanelka karpatská Soldanella carpatica, zvonček maličký Campanula cochlearifolia, hmyzovník muchovitý Ophrys insectifera, hmyzovník Holubyho Ophrys holubyana, vstavač bledý Orchis pallens, kruštík tmavočervený Epipactis atrirubens, ľalia zlatohlavá Lilium martagon, prilbovka červená Cephalanthera rubra (sulov.com), Dianthus lumnitzeri, Draba lasiocarpa, Anthericum ramosum, Amelanchier ovalis (sulov.com), Globularia punctata, Bellidiastrum michelii (Jaroslav Velička)

Najrozšírenejším dravým vtákom tu je sokol myšiar Falco tinnunculus, ktorý hniezdi na skalných vežiach a vo výklenkoch skalných stien. Žije tu aj výr skalný Bubo bubo, krkavec Corvus corax, myšiarka ušatá Asio otus, včelár lesný Pernis apivorus (sulov.com). V hlbokých lesoch žije bocian čierny Ciconia nigra (sulov.com). Vyskytuje sa tu rys ostrovid Lynx lynx, jašterica múrová a obyčajná Lacerta muralis, Lacerta agilis, slepúch lámavý Anguis fragilis, salamandra škvrnitá Salamandra salamandra, fúzač alpský Rosalia alpina, jasoň červenooký Parnassius apollo. Vzácny je teplomilný pavúk komôrkar pontický Atypus muralis, ktorý sa nachádza len na troch lokalitách na Slovensku. Vďaka dostatočnému prísunu uhličitanov tu majú hojnejšie zastúpenie mäkkýše (sulov.com). Najcennejšie sú na vápnitých prameniskách. Glaciálny relikt pimprlík Geyerov Vertigo geyeri poukazuje na starobylý pôvod (sulov.com).

Súľovský hrad, resp. jeho zrúcanina je súčasťou Súľovských skál. Ťažko ho odlíšiť od okolitých skál (Peter Kaclík). Jeho staršie pomenovanie bolo Rohach, Roháč. Vznikol v prvej tretine 15. storočia, plnil strážnu funkciu. Už v roku 1703 bol v zlom stave, avšak ešte v roku 1730 sa na ňom zdržiavalo vojsko. Od roku 1759 na hrade nikto neostal, navyše zemetrasenie v roku 1858 hrad ťažko poškodil a medzitým ešte vyhorel (Wikipedia.sk).

Súľov Rocks are part of the Súľov Mountains (Wikipedia) and the larger Strážov Mountains (Jozef Terem), characterized by a distinctly rugged relief. Rock formations like towers, steep ridges, needles, windows, and hummocks are common. One of the most famous formations is the so-called Gothic Gate (Wikipedia), reaching a height of 13 meters, formed by the weathering of rock conglomerate (kamnavylety.sk). Súľov Rocks are located approximately 10 km from Bytča. They are arranged in an arc, with the summit to the north and arms extending southwest and southeast (Wikipedia). The area is designated as the Súľov Rocks National Nature Reserve (enviroportal.sk). Notable formations include rock features like Sova and sovička, Nad konský cinter, Mačka, and Dva hrby (Jozef Terem). In the crevice cave Šarkania diera, bones of cave bears and Neolithic pottery were discovered (sulov.com). Súľov Rocks have been featured in many nature documentaries and served as a filming location for the fairy tale „Sokoliar Tomáš.“ According to legend, the Súľov area was once the abode of a dragon. The dragon flew out through two rock gates, the Gothic Gate to the west and the Giant Gate to the north (Jozef Terem). The rock formations were created as small rock fragments were cemented together by limestone mortar over thousands of years. The rock from this formation is known as „Súľov conglomerate“ (slovakia360.com), composed of limestone and dolomite. The conglomerate layers reach a significant thickness, up to 500 meters near the village of Súľov (sulov.com).

Súľov Rocks provide habitat for diverse fauna and flora. Due to the climate created by tightly connected rock formations, direct sunlight sometimes never reaches the lower part, creating several vegetation zones. In the cooler conditions of the lower areas, the flora resembles that of the High Tatras (slovakia360.com). Species such as Pulsatilla subslavica, Clusius Ciminalis clusii, Primula auricula, Soldanella carpatica, Campanula cochlearifolia, Ophrys insectifera, Ophrys holubyana, Orchis pallens, Epipactis atrirubens, Lilium martagon, and Cephalanthera rubra thrive here (sulov.com), along with Dianthus lumnitzeri, Draba lasiocarpa, Anthericum ramosum, Amelanchier ovalis (sulov.com), Globularia punctata, and Bellidiastrum michelii (Jaroslav Velička).

The most common predatory bird in the area is the common kestrel (Falco tinnunculus), which nests on rocky towers and ledges. The eagle owl (Bubo bubo), raven (Corvus corax), long-eared owl (Asio otus), and honey buzzard (Pernis apivorus) also inhabit the region (sulov.com). The black stork (Ciconia nigra) lives in the deep forests (sulov.com). The Eurasian lynx (Lynx lynx), wall lizard (Lacerta muralis and Lacerta agilis), slowworm (Anguis fragilis), fire salamander (Salamandra salamandra), Rosalia alpina, Parnassius apollo, and the rare Atypus muralis spider, found only at three locations in Slovakia, are also present. Mollusks are abundant, particularly on calcareous springs, with the glacial relict Vertigo geyeri indicating ancient origins (sulov.com).

The ruins of Súľov Castle are part of the Súľov Rocks. It is challenging to distinguish them from the surrounding rocks (Peter Kaclík). Originally named Rohach, Roháč, the castle was built in the first third of the 15th century for defensive purposes. By 1703, it was already in poor condition, but as late as 1730, troops still occupied it. From 1759, no one stayed at the castle, and a seismic event in 1858 severely damaged it, leading to a subsequent fire (Wikipedia.sk).

Odkazy

TOP

Všetky

2013

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Obce, Slovenské, Považské, Umenie, Horné Považie, Fotografie, Umelecké diela

Slovenský Betlehem v Rajeckej Lesnej

23/09/201931/12/2025 skala

Rajecká Lesná patrí do okresu Žilina. Je známym pútnickym miestom. Od roku 1900 sa súčasťou obce stala osada Trstená. V obci sa nachádza Slovenský betlehem, ktorý sa nachádza neďaleko od kostola Narodenia Panny Márie. Kostol bol v roku 2002 vyhlásený za Baziliku minor. K obci patrí aj kalvária s krížovou cestou (rajeckalesna.info). Rajecká Lesná leží v Rajeckej kotline, na západnom úpätí Lúčanskej Malej Fatry v nadmorskej výške 508 metrov nad morom. Jej rozloha je 39.26 km² . Žije tu 1188 obyvateľov (Wikipedia).

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1413. Podľa historických prameňov obec vznikla v rokoch 1393 až 1413. Názov obce je odvodený od nemeckého názvu Freiwald (slobodný / voľný les). V 17. storočí sa písalo, že Frivald je obkolesený a ukrytý hustým lesom a vedie k nemu úzka cesta, ktorú bolo ťažko nájsť. Zvláštnosťou bolo, že každý osadlík používal prímenie Frivaldský (rajeckalesna.info). V obci stál kedysi stredoveký kostolík z konca 13. storočia, z ktorého sa zachovala už len svätyňa (Wikipedia). Bol to románsko-gotický kostolík Panny Márie, slúžil ako mariánske pútnické miesto. Začiatkom 20. storočia slúžil ako farská sýpka, v 50-tych rokoch 20. storočia ako sklad nafty (Alexandra a Štefan Podolinský).

Slovenský betlehem

Veľkou atrakciou Rajeckej Lesnej je pohyblivý Slovenský betlehem, ktorého autorom je domáci rezbár Jozef Pekara. Betlehem nezobrazuje len náboženské motívy, ale aj dejiny slovenského národa. Unikátrny je aj svojou veľkosťou, dlhý je 8.5 metra, široký 2.5 metra a vysoký 3 metre. Otvorený bol v novembri 1995 (muzeum.sk). Jozef Pekara na ňom pracoval od roku 1980. Sú na ňom zobrazené práce a remeslá, zvyky, kroje, ktoré sú späté so slovenským ľudom. Zastúpené sú tu všetky slovenské regióny. Nachádza sa tu približne 30 postáv, z ktorých sa asi polovica pohybuje (Jozef Terem).

Gejzír

Gejzír sa nachádza za obcou. Vyviera do výšky asi desať metrov, v zime niekedy vytvára 6 metrový ľadový kužeľ (slovakianguide.com).

Rajecká Lesná belongs to the Žilina district and is a well-known pilgrimage site. Since 1900, the settlement of Trstená has been part of the municipality. The Slovak Bethlehem, located near the Church of the Nativity of the Virgin Mary, is found in the village. In 2002, the church was declared a Minor Basilica. The village also includes a calvary with a Stations of the Cross (rajeckalesna.info). Rajecká Lesná is situated in the Rajecká kotlina, at the western foothills of the Lúčanská Malá Fatra, at an elevation of 508 meters above sea level. Its area is 39.26 km², and it is home to 1,188 residents (Wikipedia).

The first written mention of the village dates back to 1413. Historical sources indicate that the village was established between 1393 and 1413. The name of the village is derived from the German name Freiwald (free/uncultivated forest). In the 17th century, it was described that Frivald was surrounded and hidden by dense forest, with a narrow path that was difficult to find. A peculiarity was that every resident used the surname Frivaldský (rajeckalesna.info). In the past, there was a medieval church from the late 13th century in the village, of which only the sanctuary has been preserved (Wikipedia). It was a Romanesque-Gothic church of the Virgin Mary, serving as a Marian pilgrimage site. In the early 20th century, it served as a parish granary, and in the 1950s, it functioned as a fuel oil warehouse (Alexandra and Štefan Podolinský).

Slovak Bethlehem

A major attraction in Rajecká Lesná is the movable Slovak Bethlehem, created by local sculptor Jozef Pekara. The Bethlehem depicts not only religious motifs but also the history of the Slovak nation. It is unique in its size, measuring 8.5 meters in length, 2.5 meters in width, and 3 meters in height. It was unveiled in November 1995 (muzeum.sk). Jozef Pekara worked on it since 1980. The artwork portrays the works and crafts, customs, and costumes associated with the Slovak people. All Slovak regions are represented, featuring approximately 30 figures, with about half of them in motion (Jozef Terem).

Geyser

The geyser is located beyond the village. It erupts to a height of about ten meters, sometimes forming a 6-meter ice cone in winter (slovakianguide.com).

Rajecká Lesná należy do okręgu Žilina i jest znanym miejscem pielgrzymkowym. Od roku 1900 osada Trstená stanowi część tej miejscowości. W wiosce znajduje się Słowackie Betlejem, położone niedaleko Kościoła Narodzenia Najświętszej Maryi Panny. Kościół ten w 2002 roku został uznany za Bazylikę Mniejszą. Do wsi należy również kalwaria z Drogą Krzyżową (rajeckalesna.info). Rajecká Lesná położona jest w kotlinie Rajeckiej, u zachodnich podnóży Małej Fatry Lúčanskiej, na wysokości 508 metrów nad poziomem morza. Jej obszar wynosi 39,26 km², a zamieszkuje ją 1188 mieszkańców (Wikipedia).

Pierwsza pisemna wzmianka o wsi pochodzi z roku 1413. Źródła historyczne wskazują, że wieś powstała w latach 1393-1413. Nazwa wsi wywodzi się od niemieckiej nazwy Freiwald (wolny/nie uprawiany las). W XVII wieku opisano, że Frivald był otoczony i ukryty w gęstym lesie, do którego prowadziła wąska ścieżka, trudna do znalezienia. Nietypowe było to, że każdy mieszkaniec używał nazwiska Frivaldský (rajeckalesna.info). W przeszłości w miejscowości istniał średniowieczny kościół z końca XIII wieku, z którego zachowała się tylko świątynia (Wikipedia). Był to kościół romańsko-gotycki Najświętszej Maryi Panny, służący jako miejsce pielgrzymkowe maryjne. Na początku XX wieku pełnił funkcję parafialnego spichlerza, a w latach 50. XX wieku funkcjonował jako magazyn oleju opałowego (Alexandra i Štefan Podolinský).

Słowackie Betlejem

Jedną z głównych atrakcji w Rajecká Lesná jest ruchome Słowackie Betlejem, stworzone przez lokalnego rzeźbiarza Jozefa Pekarę. Betlejem nie przedstawia tylko motywów religijnych, ale także historię narodu słowackiego. Jest unikalne ze względu na swój rozmiar, mierząc 8,5 metra długości, 2,5 metra szerokości i 3 metry wysokości. Zostało odsłonięte w listopadzie 1995 roku (muzeum.sk). Jozef Pekara pracował nad nim od 1980 roku. Praca przedstawia prace i rzemiosła, zwyczaje i stroje związane ze słowackim narodem. Wszystkie regiony Słowacji są reprezentowane, obejmując około 30 postaci, z których około połowa jest w ruchu (Jozef Terem).

Gejzer

Gejzer znajduje się poza wsią. Wyrasta na wysokość około dziesięciu metrów, czasem tworząc w zimie sześciometrowy stożek lodowy (slovakianguide.com).

Odkazy

2014

Autor: Jozef Terem