2014, Krajina, Obce, Slovenská, Slovenské, Turčianske, Turiec

Košťany nad Turcom

Hits: 590

Košťany nad Turcom ležia na nive rieky Turiec v nadmorskej výške 410 metrov nad morom (kostanynadturcom.sk). Na ploche 6.44 km2 tu žije 1 330 obyvateľov (Wikipedia). Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1323 (kostanynadturcom.sk), zmienka je o villa Coschan (Richard Lacko). Názov obce sa odvodzuje od slova „kosť“. V obci sa nachádza rokokovo-klasicistický kaštieľ z druhej polovice 18. storočia. Renesančno-baroková drevená zvonica z 19. storočia je prvým objektom preneseným do Múzea slovenskej dediny v Martine (kostanynadturcom.sk). V juhovýchodnej časti obce je situovaná Rutkaiovská kúria z roku 1775. Bola viackrát pozmenená, ale napriek tomu si zachovala svoj originálny charakter. V roku 1999 bola reštaurovaná a upravovaná (Ľubica Szerdová-Veľasová). Ľudovú architektúru z 19. storočia si možno všimnúť v Košťanoch – charakteristické oblúkové brány (turieconline.sk).

Literatúra

Richard Lacko, 1993: Košťany nad Turcom, Neografia, Martin.

Ľubica Szerdová-Veľasová, 2012: Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, Okres Martin, Kapitola Kúria, Slovart, Bratislava, p. 394-397.

Use Facebook to Comment on this Post

2014, Krajina, Slovenská, Turiec

Blatnica

Hits: 1135

Blatnica patrí medzi najchladnejšie obce Slovenska, leží v centrálnej oblasti Turca, na styku Turčianskej kotliny a Veľkej Fatry. Leží v nadmorskej výške 495 metrov nad morom. Na ploche 86 km2 žije 913 obyvateľov (Wikipedia). Historické názvy obce: Blathnicha, Blatnicze, Blatnice, Plathnicha, Blatnicza, Turčianská Blatnica (e-obce.sk). V Blatnici a v jej priľahlých dolinách natáčali bratia Siakeľovci prvého slovenského Jánošíka (Wikipedia). 

Blatnica je starobylá obec ležiaca po oboch stranách Blatnického potoka v Turčianskej kotline. Prvé stopy pravekého osídlenia sa viažu na 3. tisícročie pred Kristom. Boli to ľudia kanelovanej kultúry. Prvé správy o obci sú z roku 1230. Obec bola pôvodne podhradím Blatnického hradu. Pôsobila tu spisovateľka Maša Haľamová (blatnica.sk), Karol Plicka, narodil sa tu filmový režisér a kameraman Jaroslav Siakeľ (blatnica.sk). V obci nájdeme mnoho murovaných domov s veľkými bránami – typ olejkársky a typické turčianske drevené domy s kožovkou len medzi trámami stien (blatnica.sk). Obyvatelia boli poddaní najmä rodu Révayovcov. Venovali sa olejkárstvom, šafraníctvom, remeslami a poľnohospodárstvom (blatnica.sk). V prvej písomnej správe o osídlení na území Blatnice sa spomína dedina Solomus-Sokolčie, dnes časť obce. Koncom 13. storočia je už postavené jadro Blatnického hradu. Tesne nad ním sa nachádzala dedina Sebeslavce. V druhej polovici 16. storočia sa olejkárstvo stalo výnosným zdrojom obživy. V 18. storočí sa touto činnosťou v obci živilo viac ako 100 domácností. Blatnica patrila medzi relatívne veľké obce, v roku 1785 tu žilo 1015 obyvateľov v 157 domoch (blatnica.sk). Našiel sa tu meč slovenského veľmoža z polovice 8. storočia. Patril bojovníkovi z radov vysoko postavenej staroslovenskej šľachty.  Vyrobili ho z damascénskej ocele a kovali ho tradičným spôsobom na drevenom uhlí. Jeho rúčka je zo strieborného plechu, pozlátená 24-karátovým zlatom a sú do nej vsadené červené rubíny (Wikipedia).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2007, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská, Slovenské, Turiec

Martin – mesto Matice Slovenskej

Hits: 3062

Na necelých 68 km2 žije asi 60000 obyvateľov v Turčianskej kotline v Martine. Do roku 1950 niesol meno Turčiansky Svätý Martin. Nemecký názov je Turz-Sankt Martin, maďarský Turócszentmárton, latinský Sanctus Martinus, prípadne Martinopolis (wikipedia.sk). Martin je administratívnym a hospodárskym strediskom Turca. Prvá zmienka o meste je z roku 1284 (martin.sk). V oblasti sídliska Jahodník bolo odkryté pohrebisko z mladšej doby bronzovej. Táto časť Martina bola samostatnou osadou, ktorej meno bolo Malá Bystrica a neskôr Jahodník. Písomná zmienka o nej z roku 1258 (kulturnecentrum.sk). Osada Jordán existovala medzi Dražkovcami, Sklabiňou, Dolným Jasenom a Horným Kalníkom. Meno niesla zrejme podľa majiteľa – Jordána, možno podľa zásluh na križiackych výpravách (kulturnecentrum.sk). Modly – leží na mieste súčasnej Mestskej športovej haly na Podháji. Názov zodpovedal miestu, kde sa vykonávali obety starým slovanským božstvám. Pochádza od staroslovanského slova, na miesto, kde sa chodili ľudia modliť a a vykonávať obety. Pri tomto mieste vznikla niekedy v 11. – 12. storočí dedina Modly (kulturnecentrum.sk). O Priekope sú zmienky z nálezísk pravekých pohrebných miest. Na dnešnom Rendezove bolo odkryté pohrebisko. Staroslovanské opevnenia a vyvýšeniny boli na tomto mieste vybudované už v 8. storočí. V roku 1364 sa Prekopa spomína ako orientačný bod na ceste do Košíc pri prechode úžinou cez Strečno do Turca (kulturnecentrum.sk).

Osada Martin ležala na kráľovskej pôde patriacej pod právomoc kráľovského kastelána sídliaceho na Sklabinskom hrade. Pre vznik a vývoj Martina v stredoveku mala významnú úlohu komunikačná poloha. Smerom na Liptov, Žilinu aj na Sklabinský hrad (martin.sk). V Martine sa konali generálne kongregácie turčianskej a oravskej šľachty. Úradoval tu podžupan a stoličný súd. Každý štvrtok bol na námestí trh (kulturnecentrum.sk). V rokoch 1443 až 1445 a 1453 postihlo Martin a okolie zemetrasenie, v roku 1452 mor (martin.sk). Od roku 1340 slobodné kráľovské mesto (martin.sk). V roku 1869 tu žilo 2235 obyvateľov (martin.sk). Od 17. storočia do roku 1922 sa mesto stalo centrom Turčianskej župy. Koncom 19. storočia sa tu začalo Slovenské národné obrodenie, od roku 1863 tu sídli Matica slovenská. 30.10.2018 sa práve Martinskou deklaráciou pripojilo Slovensko k Česku a vznikla Československá republika. 24.8.1994 bol Martin zákonom vyhlásený za národné kultúrne centrum Slovákov. Mesto má tieto mestské časti: Jahodníky, Košúty, Ľadoveň, Podháj, Priekopa, Sever, Stred, Tomčany, Záturčie (wikipedia.sk). 

Osobnosti Martina: maliari Janko Alexy, Miloš Alexander Bazovský, Martin Benka, herec Ľuboš Kostelný (wikipedia.en), Oľga Borodáčová, Zuzana Kronerová, Hana Meličková (wikipedia.sk), hokejisti Róbert Švehla, Radovan Somík, Zdeno Cíger, Peter Smrek (wikipedia.en), Oto Haščák, Peter Bartoš (wikipedia.sk), spisovateľ Janko Jesenský (wikipedia.en), Oľga Feldeková, rod. Lukáčiová (wikipedia.sk), vedec Andrej Kmeť, motocyklista Jaroslav Katriňák, atlétka Jana Klocová (wikipedia.en). V Martine pôsobil Janko Jesenský, Elena Maróthy-Šoltésová, Pavol Országh Hviezdoslav, Jozef Gregor Tajovský, Martin Kukučín, František Hečko, Štefan Krčméry, Emil Boleslav Lukáč, Ľudo Mistrík Ondrejov, Jozef Cíger Hronský, Július Barč Ivan, Mária Rázusová Martáková, Martin Rázus, Ľudovít Fulla, Karel Plicka (martin.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2003, 2009, Časová línia, Krajina, Neživé, Slovenská, Stavby, Turiec

Múzeum slovenskej dediny v Martine

Hits: 6273

Skanzen v Martine je národopisnou expozíciou (muzeum.sk). Nachádza sa v Jahodníckych hájoch, na východ od mesta Martin (Wikipedia). Podáva obraz ľudového staviteľstva, bývania a spôsobu života našich predkov z obdobia druhej polovice 19. a prvej polovice 20. storočia z oblastí severozápadného Slovenska – Oravy, Liptova a Kysúc. A neskôr aj Turca (muzeum.sk). Prvý zámer výstavby vznikol v roku 1930. Základný kameň expozície bol položený v roku 1967. Sprístupnený bol v roku 1972 (muzeum.sk). Od roku 2004 je v celoročnej prevádzke (Wikipedia). V areáli sa nachádza 143 objektov na ploche 15.5 hektára (skanzenmartin.sk). Od roku 1991 múzeum pravidelne organizuje podujatia s ukážkami tradičnej ľudovej výroby, remesiel, zvykoslovia a folklóru, napr. Michalský jarmok, Detská nedeľa, Vianoce na dedine a Veľká noc na dedine (skonline.sk).

K najpozoruhodnejším stavbám patrí zemianska usadlosť z Vyšného Kubína z roku 1748. Je tu napr. kováčska dielňa zo Suchej Hory, olejáreň z Oravského Veselého, horáreň a krčma z Oravskej Polhory, sýpky a zemiakové jamy zo Sedliackej Dubovej, Zuberca a Dlhej nad Oravou, kaplnka zo Bzín a Krušetnice, krčma z Oravskej Polhory z roku 1811 (wordpress.com), rímskokatolícky kostol z Rudna z roku 1792, filagória zo Slovenského Pravna, voziareň z Moškovca. Objekt z Turčeka predstavuje karpatských Nemcov z kremnickej oblasti z konca 30-tych rokov 20. storočia. Súčasťou je Romano drom – Cesta Rómov, ktorá je expozíciou Múzea kultúry Rómov na Slovensku (skonline.sk).

Odkazy:

Use Facebook to Comment on this Post